This document is an excerpt from the EUR-Lex website
V kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie (SZBP) sa podľa článku 29 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) umožňuje Rade Európskej únie prijať rozhodnutie o uložení sankcií, často označovaných aj ako reštriktívne opatrenia, voči krajinám mimo EÚ, neštátnym subjektom alebo jednotlivcom.
Tieto opatrenia nie sú represívne a ich účelom je zmena politiky alebo činnosti cieľovej strany (alebo strán) zodpovednej za správanie, ktoré je ich predmetom (napr. nerešpektovanie medzinárodného práva alebo ľudských práv alebo presadzovanie politík alebo činností, ktoré nie je v súlade s právnym štátom alebo demokratickými zásadami). Opatrenia musia byť v súlade s cieľmi vonkajšej činnosti EÚ stanovenými v článku 21 ZEÚ.
Podľa článku 29 ZEÚ Rada jednomyseľným hlasovaním prijíma rozhodnutia o prijatí, obnovení alebo zrušení sankčných režimov na základe návrhov vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Hospodárske a finančné aspekty týchto rozhodnutí (napr. obmedzenia dovozu/vývozu a zmrazenie majetku) sa vykonávajú nariadeniami prijatými Radou na základe článku 215 ZFEÚ (kvalifikovaná väčšina) na základe spoločného návrhu vysokého predstaviteľa a Európskej komisie.
Sankcie EÚ môžu byť uložené buď pri vykonávaní opatrení na vykonávanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, alebo na autonómnom základe, t. j. z vlastnej iniciatívy EÚ.
Sankcie môžu zahŕňať:
Komisia je zodpovedná za to, že prostredníctvom monitorovania zabezpečí, aby členské štáty vykonávali a presadzovali nariadenia ukladajúce reštriktívne opatrenia prijaté podľa článku 215 ZFEÚ. Podporuje tiež jednotlivcov, podniky, humanitárne subjekty a členské štáty v ich úsilí pri uplatňovaní sankcií tým, že uverejňuje usmernenia a odpovedá na otázky týkajúce sa výkladu, ktoré vzniesli príslušné vnútroštátne orgány.
POZRI AJ