Smernica

Smernica je právny akt prijatý inštitúciami EÚ určený členským štátom EÚ, a ako sa stanovuje v článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, je záväzná vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Smernica je súčasťou sekundárnych právnych predpisov EÚ, súboru právnych predpisov, ktoré vychádzajú zo zásad a z cieľov stanovených v zmluvách EÚ (primárnych právnych predpisoch).

Vnútroštátne orgány každej krajiny EÚ, ktorej je smernica určená, určujú formu a metódy, ktoré používajú na začlenenie smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov (formálne známe ako „transpozícia“). Spravidla to je potrebné urobiť do dvoch rokov od prijatia smernice.

V záujme nadobudnutia účinnosti smernice sa prostredníctvom vnútroštátnych opatrení musia dosiahnuť ciele vymedzené v smernici. Vnútroštátne orgány musia oznámiť opatrenia, ktoré prijmú, Európskej komisii.

Smernicami sa môžu stanoviť minimálne normy, často na základe skutočnosti, že právne systémy v niektorých členských štátoch majú už stanovené vyššie normy. V tomto prípade majú členské štáty právo stanoviť vyššie normy ako tie, ktoré určuje smernica.

V iných prípadoch sa smernicami stanovujú jednotné harmonizačné limity. To znamená, že členské štáty nesmú zaviesť prísnejšie pravidlá ako tie, ktoré určuje smernica.

Ak členský štát netransponuje smernicu do svojho vnútroštátneho práva, Komisia môže začať konanie o porušení povinnosti a predložiť konanie proti krajine na Súdnom dvore Európskej únie.

POZRI AJ

Top