15.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 48/65

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti v Európe odporúča, aby Európska únia zohrávala vedúcu úlohu pri prípravách novej Konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa má uskutočniť v roku 2012 v Riu de Janeiro.

1.2

EÚ by sa mala rozhodne zasadzovať za ambiciózny program konferencie, ktorá môže na celom svete oživiť program udržateľného rozvoja a dodať mu nový impulz a zároveň osloviť vlády i širokú verejnosť.

1.3

Konferencia by sa mala niesť v rovnakom duchu ako minulá konferencia z Ria a obnoviť jej zásady, ako aj o Agendu 21, ktorá by mala byť nástrojom na angažovanie všetkých subjektov a nasmerovanie sveta na udržateľnejšiu cestu.

1.4

Konferencia by mala byť míľnikom a jej výsledkom by malo byť dohodnúť ďalšie kroky a stanoviť záväzky pri pokračujúcich rokovaniach o klimatických zmenách a biologickej rozmanitosti, ukončiť prebiehajúce rokovania o ortuti a otvoriť nové rokovania o zaradení otázky udržateľnosti do riadenia spoločností a do mandátu regionálnych a miestnych samospráv.

1.5

Na konferencii by sa mala uznať a podporiť Charta Zeme ako prostriedok poskytujúci inšpiráciu pre konanie a záväzky jednotlivcov a organizácií na celom svete.

1.6

EÚ by mala konferenciu využiť na to, aby vdýchla nový život vlastným procesom a štruktúram, ktoré by umožnili dosiahnuť pokrok v oblasti udržateľného rozvoja a zároveň by mala podporovať podobné obnovenie činnosť v prospech udržateľnosti na celom svete. Výbor žiada EÚ najmä o to, aby

1.7

Na dosiahnutie pokroku v ekologickom hospodárstve by EÚ počas najbližších 12 mesiacov mala:

1.8

Na posilnenie riadenia v prospech udržateľného rozvoja by EÚ mala:

1.9

Na zabezpečenie plnej angažovanosti a účasti občianskej spoločnosti by EÚ mala:

2.1

Valné zhromaždenie OSN prijalo 24. decembra 2009 uznesenie, podľa ktorého v roku 2012 usporiada Konferenciu OSN o trvalo udržateľnom rozvoji. Bude sa konať v Riu de Janeiro 40 rokov po Konferencii OSN o životnom prostredí v Štokholme, 20 rokov po Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v Riu a 10 rokov po Svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu.

2.2

Podľa uznesenia valného zhromaždenia bude mať konferencia tri hlavné ciele:

a dve osobitné témy:

2.3

EHSV túto iniciatívu víta. Impulzy v oblasti udržateľného rozvoja v posledných rokoch jasne oslabli a preto potrebujeme nový impulz na oživenie programov v tejto oblasti. V rámci Európy sa v oblasti udržateľného rozvoja naďalej dosahuje určitý pokrok, ktorý je zastrešujúcim rámcom politického vývoja, no v posledných rokoch ho zatienil vplyv hospodárskej krízy a nevyhnutnosť hospodárskej obnovy. Udalosť, akou je nadchádzajúci summit v Riu de Janeiro by mohla byť príležitosťou na to, aby udržateľný rozvoj opäť získal miesto hlavnej hnacej sily v Európskej únii a jej členských štátoch.

2.4

Naplánované sú tri schôdze prípravného výboru. Prvá sa konala 17. – 19. mája 2010. Ďalšie prebehnú v rokoch 2011 a 2012.

Na prvej schôdzi prípravného výboru boli vypracované postupy, procesy a časový plán konferencie a prebehli predbežné diskusie o spomenutých témach. Rozhodlo sa, že sekretariát OSN by sa mal usilovať získať príspevky z členských štátov, významných medzinárodných organizácií a od dôležitých skupín na určitý počet cielených otázok.

2.5

Občiansku spoločnosť na schôdzi prípravného výboru zastupovalo deväť dôležitých skupín uznaných OSN. Skupiny mali tiež za úlohu urobiť vlastné prípravné kroky a podieľať sa na ďalších fázach prípravy a prispieť k priebehu samotnej konferencie. Viaceré dôležité skupiny jasne dali najavo, že sa budú usilovať využiť proces v roku 2012 na to, aby samé zhodnotili pokrok v oblasti udržateľného rozvoja vo svojich odvetviach. Chceli by v Riu prezentovať dosiahnuté výsledky, príležitosti a výzvy. Zároveň sa budú snažiť získať od vlád uznanie a podporu a budú vládam predkladať odporúčania, ako by mali vyzerať formálne rokovania a aké ciele by mali sledovať.

2.6

Európska únia na prvej schôdzi prípravného výboru aktívne pomohla vytvoriť priaznivý a zvládnuteľný program konferencie a s členským štátmi naďalej pokračuje vo svojich prípravách. EHSV sa ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti a člen delegácie EÚ s potešením zúčastnil na prvej schôdzi prípravného výboru a chce ďalej zohrávať aktívnu úlohu, jednak prostredníctvom tohto úvodného stanoviska a tiež ďalšou činnosťou, keď sa prípravy na konferenciu väčšmi rozbehnú (pozri bod 7.2).

3.1

So summitom v Riu v roku 1992 sa spájali veľké očakávania a boli dosiahnuté významné výsledky. Vďaka nemu sa podarilo získať celosvetovú podporu a zabezpečiť kroky v prospech udržateľného rozvoja, a to preto, že sa podarilo zjednotiť obsažný a konkrétny program pod hlavičkou príťažlivej a inšpirujúcej vízie, ktorú podporila verejnosť aj politici.

3.2

Otázka udržateľnosti je mimoriadne aktuálna, v mnohých ohľadoch dokonca naliehavejšia, než kedykoľvek predtým. Avšak energia a miera odhodlanosti ambícií, s ktorými prišli na prvú schôdzu prípravného výboru jednotlivé vlády, bola sklamaním. Zdalo sa, že mnohé z nich sa zameriavajú skôr na potlačenie prehnaných očakávaní, než na rozhodné konanie, ktorého výsledkom by boli pozitívne zmeny.

3.3

Občianska spoločnosť je ctižiadostivejšia. Najrôznejší aktéri sa na prvej schôdzi prípravného výboru snažili presvedčiť oficiálnych delegátov o konkrétnych návrhoch a vyvinuli vlastné paralelné procesy súvisiace s konferenciou. EHSV sa nazdáva, že v Európe je množstvo rôznorodých aktérov, ktorí majú chuť a schopnosť prejaviť sa a vyvinúť tlak v snahe dosiahnuť v roku 2012 pozitívne výsledky. Výbor vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v plnom rozsahu využili tento potenciál a vytvorili otvorený a ambiciózny proces, do ktorého sa zapoja rozliční účastníci zo všetkých úrovní, aby sa mohli plne využiť ich skúsenosti.

3.4

Ak by sa pre rokovania o klimatických zmenách a biologickej rozmanitosti mohol stanoviť taký cieľ a taký termín na dosiahnutie dohody, aby ju v roku 2012 mohli svetoví lídri v Riu podporiť, prospelo by to obom procesom. Takéto spojenie cieľov sa veľmi osvedčilo počas dvoch rokov pred konferenciou v Riu v roku 1992 a významne celý proces urýchlilo. Výsledkom konferencie v roku 2012 by mohol byť termín, do ktorého by mali prebiehajúce rokovania o klimatických zmenách a biologickej rozmanitosti dospieť k ďalšiemu podstatnému výsledku.

3.5

Príležitosť, ktorú ponúka konferencia v roku 2012, by sa takisto mohla využiť na urýchlenie rozhodnutí týkajúcich sa súčasných medzinárodných rokovaní o ortuti a rozhodnutí týkajúcich sa procesu znižovania emisií z odlesňovania a zhoršovania kvality lesov. Rovnako by konferencia mohla byť príležitosťou na začatie nových rokovaní o začlenení udržateľnosti do podnikového riadenia (pozri bod 6.8) a do miestnej činnosti v prospech udržateľnosti (bod 6.9).

3.6

Summit v roku 1992 priniesol novú a inšpirujúcu víziu harmonickej budúcnosti celej planéty, ktorá sa odrazila v novej rétorike v súvislosti s udržateľným rozvojom. Na konferenciu v Riu v roku 2012 potrebujeme túto víziu nanovo sformulovať. EHSV navrhuje zamerať sa na tento účel na Chartu Zeme a využiť konferenciu na formálne uznanie tohto inšpirujúceho dokumentu (ako to už urobilo UNESCO). Charta Zeme získava v posledných rokoch stále väčšiu podporu na celom svete. Ak by túto chartu uznala OSN ako celok, zvýšilo by to jej význam na celom svete a opäť naštartovalo činnosť v ambicióznom duchu, ktorý sa prebudil vo svete v roku 1992.

4.1

Na prvej schôdzi prípravného výboru sa poukázalo na to, že dosahovanie cieľov a zámerov štokholmskej konferencie z roku 1972 a summitov o udržateľnom rozvoji z rokov 1992 a 2002 je nedostatočné a nerovnomerné. Napriek určitým úspechom, najmä pokiaľ ide o rast príjmov, znižovanie chudoby a zlepšovanie dostupnosti vzdelania a zdravotnej starostlivosti, hlavne v rozvíjajúcich sa hospodárstvach, pretrvávajú závažné problémy.

4.2

Pri realizácii pretrvávajú nedostatky súvisiace s odstraňovaním chudoby, potravinovou bezpečnosťou, nerovnosťou príjmov, zachovávaním biodiverzity, bojom proti klimatickým zmenám, znižovaním tlaku na ekosystémy a zásoby rýb, dostupnosťou čistej vody a sanitárnych zariadení a plnou účasťou žien na uplatňovaním medzinárodne odsúhlasených cieľov, čo odráža roztrieštenosť pri plnení cieľov v oblasti udržateľného rozvoja. Od Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji sme nezaznamenali žiadne zásadné zmeny vo výrobných a spotrebných zvyklostiach, hoci na dosiahnutie celosvetového udržateľného rozvoja sú nevyhnutné dôsledné zmeny.

4.3

Snahy o plnenie cieľov v oblasti udržateľného rozvoja, vrátane miléniových rozvojových cieľov, ďalej spomalila nedávna finančná a hospodárska kríza, ktorá pribrzdila výkonnosť hospodárstva, nahlodala doterajšie ťažko dosiahnuté výdobytky a zvýšila počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe.

4.4

V Európe (a ostatných častiach rozvinutého sveta) sa v posledných 20 rokoch dosiahol pokrok pri niektorých environmentálnych cieľoch, no v hlavných otázkach, ako je spotreba zdrojov a emisie CO2 ešte treba vykonať kus práce. Navyše vplyv Európy na celú planétu, pokiaľ ide o spotrebúvanie zdrojov a šírenie znečistenia, je aj naďalej neúnosne veľký. V sociálnej oblasti možno pozorovať neudržateľné tendencie aj pri úrovni nezamestnanosti a narastajúcich nerovnostiach medzi spoločenstvami a v rámci nich.

4.5

Prípravný výbor neoznačil žiadne úplne nové problémy týkajúce sa udržateľnosti. Upozornil však na to, že veľa problémov s udržateľnosťou, ktoré už boli spomenuté v Riu v roku 1992 sa stáva akútnejšími, čo dokazujú nedávne a pokračujúce krízy: finančná, hospodárska, energetická, kríza dodávok vody a potravinová kríza. Okrem toho sa ukázalo, že mnohé problémy, ako sú klimatické zmeny a pokles biodiverzity, sú naliehavejšie a vážnejšie, než sa predpokladalo. Ku všetkým týmto tlakom ešte prispieva neustály prírastok svetového obyvateľstva.

4.6

V rozvojovom svete dochádza k rozkolu medzi rýchlo sa rozvíjajúcimi hospodárstvami, ktorých rast vytvára nové tlaky na svetové zdroje a prispieva k znečisťovaniu, a najmenej rozvinutými krajinami, v ktorých chudoba a poškodzovanie životného prostredia zostávajú kritickými rizikovými faktormi udržateľnosti. Rozvinuté krajiny až na niekoľko výnimiek ani zďaleka neposkytujú oficiálnu rozvojovú pomoc na požadovanej úrovni, ktorú často sľubujú rozvojovým krajinám na to, aby sa mohli rozvíjať udržateľnejším spôsobom.

4.7

V konfrontácii so všetkými týmito výzvami, je osobitnou úlohou EÚ hľadať možnosti, ako zlepšiť udržateľnosť našich hospodárstiev a zmobilizovať dostatočnú finančnú a technickú podporu na pomoc rozvojovým krajinám a hlavne najmenej rozvinutým krajinám pri efektívnejšom zvládaní ich vlastných výziev v oblasti udržateľného rozvoja. EÚ by mala konferenciu využiť na to, aby vdýchla nový život vlastným procesom a štruktúram, ktoré by umožnili dosiahnuť v uvedených otázkach ďalší pokrok. Výbor žiada EÚ najmä, aby:

5.1

Ekologické hospodárstvo bude patriť medzi hlavné témy konferencie. Stále existuje mnoho názorov na to, čo vlastne ekologické hospodárstvo je. Všetci sa však zhodujú, že ho treba chápať v kontexte udržateľného rozvoja. Ekologické hospodárstvo alebo ekologizáciu hospodárstva možno chápať ako jeden z prostriedkov na dosiahnutie udržateľnejšieho charakteru rozvoja v budúcnosti.

5.2

Ekologické hospodárstvo podporuje efektívnejšie využívanie prírodných zdrojov a energie a tiež šíri nové technológie čistejšej výroby energie a produktov, čím môže vytvoriť nové príležitosti hospodárskeho rastu a nové pracovné miesta. Potrebujeme vhodné súbory štátnych opatrení, ktoré umožnia prejsť na ekologické hospodárstvo, podporia udržateľnú výrobu a spotrebu a usmernia hospodársku činnosť tak, aby ju ekosystémy dokázali zvládnuť.

5.3

Na to, aby sa rozvoj a zmena mohli považovať za udržateľné, musia rešpektovať prírodné obmedzenia a chrániť prírodné zdroje a kultúrne dedičstvo. Udržateľný rozvoj však neznamená stagnáciu, práve naopak: vyžaduje si neustálu zmenu a neustály rozvoj. Napríklad v energetike budú v najbližších 40 rokoch potrebné prevratné zmeny spôsobov výroby a spotreby energie, ako to ukazuje správa o technologických scenároch na rok 2050, ktorú nedávno zverejnila Medzinárodná energetická agentúra. Iným príkladom je chemický priemysel, v ktorom sa už veľa urobilo v oblasti transformácie charakteru výroby smerom k väčšej efektívnosti a udržateľnosti a zároveň pretaviť túto nutnosť na komerčnú výhodu.

5.4

Politické nástroje, ktoré by sa dali využiť v rámci ekologického hospodárstva môžeme rozdeliť do niekoľkých kategórií:

5.5

OSN už na celosvetovej úrovni začala niektoré iniciatívy v tejto oblasti, z ktorých by mohla Konferencia OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v roku 2012 vychádzať. Cieľom iniciatívy OSN za ekologické hospodárstvo je pomôcť vládam pri zmene foriem a smerovania ich opatrení, investícií a výdavkov do viacerých odvetví, ako sú čisté technológie, energia z obnoviteľných zdrojov, vodohospodárske služby, ekologická doprava, nakladanie s odpadom, ekologické budovy a udržateľné poľné a lesné hospodárstvo. Hlavnými projektmi tejto iniciatívy je Ekonomika ekosystémov a biodiverzity a Globálna nová ekologická dohoda.

5.6

Rozvinuté krajiny v súčasnosti nesú pomerne najväčšiu zodpovednosť za problémy zmeny podnebia tým, že produkujú viac emisií skleníkových plynov na obyvateľa. Transformácia ich ekonomík na modely s nižšími emisiami oxidu uhličitého preto predstavuje najväčšiu výzvu práve pre tieto krajiny. Zároveň však majú tú výhodu, že disponujú pokrokovými technológiami a kapitálovými zdrojmi, ktoré im umožňujú prevziať vedúcu úlohu pri tomto prechode, ak tejto výzve začnú okamžite čeliť.

5.7

Rozvojové krajiny majú určité obavy, že ekologické hospodárstvo je koncepcia rozvinutých krajín, ktorá by v skutočnosti mohla spomaliť vývoj a mohla by obsahovať prvky protekcionizmu. Rozhodujúce bude preukázať, ako ekologické hospodárstvo prospeje rozvojovým krajinám a ako prispeje k zmenám vo vývoji. Hlavné bude ukázať, nakoľko vážne plnia rozvinuté krajiny svoje záväzky pri podpore ekologického hospodárstva v rozvojových krajinách.

5.8

Aby sa dosiahli podstatné výsledky ekologizácie svetového hospodárstva v roku 2012, budú musieť rozvinuté krajiny jasne ukázať, že tento prístup uplatňujú aj vo vlastnom hospodárstve a že sú ochotné skutočne pomôcť finančnými prostriedkami, transferom technológií a vytváraním kapacít v rozvojovom svete.

5.9

EÚ dosiahla pri ekologizácii hospodárstva určitý, no zatiaľ nedostatočný pokrok. Podľa názoru EHSV by nebolo postačujúce, ak by sa EÚ v Riu zasadzovala len za obmedzený pokrok, ktorý dosiahla za posledných 20 rokov a rôzne prvky stratégie Európa 2020 smerujúce k udržateľnému rozvoju. Odporúčame, aby EÚ na dosiahnutie stabilnejšej pozície v roku 2012 vykonala v nasledujúcich 12 mesiacoch tieto kroky:

Podobné opatrenia sú potrebné aj na úrovni členských štátov. Keby EÚ dosiahla pokrok v týchto oblastiach, mala by dobré postavenie na to, aby mohla presadzovať celosvetový program ekologického hospodárstva, ktorý obsahuje podobné prvky.

5.10

V oblasti financovania je zrejmé, že musíme vyvinúť značné úsilie na získanie verejných a súkromných zdrojov, aby sa mohli splniť nedokončené prvky miléniových rozvojových cieľov a aby program ekologického hospodárstva mohol napredovať. Ciele v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci stanovené na konferencii v Riu sa doteraz nesplnili. Medzinárodné finančné inštitúcie, Rozvojový program OSN (UNDP), Svetová obchodná organizácia (WTO), Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) a ministerstvá hospodárstva a obchodu z celého sveta sa musia plne zapojiť do týchto snáh aj do všetkých ďalších aspektov prechodu k ekologickejšiemu svetovému hospodárstvu. EÚ by mala vypracovať súvislý a kvalitný návrh cieľov týchto medzinárodných snáh o ekologizáciu a o splnenie dávnych sľubov týkajúcich sa podpory.

6.1

Vo všeobecnosti sa uznáva, že riadenie udržateľného rozvoja na medzinárodnej úrovni nie je veľmi efektívne a že na to, aby získalo nový impulz, budú potrebné zásadné zmeny. Nový impulz by sa zišiel aj riadeniu udržateľného rozvoja na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

6.2

Je jasné, že na medzinárodnej úrovni treba potvrdiť environmentálnu pôsobnosť Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) a rozšíriť možnosti Komisie pre trvalo udržateľný rozvoj alebo jej nasledovníka, aby sa udržateľný rozvoj mohol presadzovať v rozličných odvetviach svetového hospodárstva a vo všetkých medzinárodných agentúrach. Už dlho sa diskutuje o tom, či by bolo možné povýšiť UNEP na Svetovú organizáciu životného prostredia, ktorá by mala širší mandát. Program by si mal udržať silnú, dôveryhodnú a dostupnú vedeckú základňu. Potrebuje väčšiu možnosť tvorivo pôsobiť v kontakte s ostatnými časťami systému OSN, koordinovať viac jednotlivých mnohostranných dohôd o životnom prostredí a podporovať rozvoj kapacít vo veciach ochrany životného prostredia v rozvojových krajinách a ostatných členských štátoch. Taktiež potrebuje mať širšiu a istejšiu zdrojovú základňu. V roku 2012 by sa mohli tieto nápady realizovať.

6.3

Udržateľný rozvoj by mal okrem toho v systéme OSN získať väčšiu váhu a vplyv. Jednou z možností by bolo vytvoriť zodpovedajúcu plnohodnotnú radu OSN. Inou možnosťou by bolo spojiť Komisiu pre trvalo udržateľný rozvoj s rozšírenou Hospodárskou a sociálnou radou (ECOSOC) a dať tomuto spojeniu širší mandát na propagáciu udržateľného rozvoja prostredníctvom siete OSN a v spolupráci so Svetovou bankou a Medzinárodným menovým fondom (MMF). Širšie možnosti sa však môžu vynoriť v súvislosti s činnosťou nového panelu na vysokej úrovni pre klimatické zmeny a rozvoj, ktorý nedávno zriadil generálny tajomník OSN.

6.4

EHSV odporúča, aby mala EÚ v nadchádzajúcich diskusiách na pamäti tri hlavné ciele:

6.5

Takisto je potrebné zlepšiť riadenie udržateľného rozvoja na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni a v podnikoch. Štátne, regionálne a miestne stratégie udržateľného rozvoja by sa mali oživiť a skvalitniť. Pri riadení podnikov by sa mal klásť väčší dôraz na udržateľný rozvoj. Mali by vzniknúť alebo sa posilniť národné rady trvalo udržateľného rozvoja alebo podobné útvary, ktoré by viac stimulovali udržateľný rozvoj. Občianska spoločnosť by sa mala aktívnejšie zapájať do tejto problematiky. Európska stratégia udržateľného rozvoja vytvorila v EÚ rámec umožňujúci dosiahnuť pokrok pri všetkých týchto prvkoch, potom sa však nevykonávala dostatočne rázne. Treba oživiť jej kľúčové prvky, začleniť ju do hlavnej stratégie Európa 2020 a dôsledne realizáciu monitorovať.

6.6

Dôležité skupiny občianskej spoločnosti, ktorých úloha sa v rámci systému OSN od konferencie v Riu v roku 1992 zväčšila, prehodnotia vlastné skúsenosti v týchto otázkach a do Ria prinesú príklady osvedčených postupov. Budú sa usilovať získať uznanie a uplatňovanie osvedčených postupov takými prostriedkami, ako sú národné a miestne stratégie trvalej udržateľnosti, iniciatívy za zodpovednosť podnikov, atď.

6.7

EHSV odporúča, aby EÚ dôrazne podporila podstatné príspevky občianskej spoločnosti a dôležitých skupín k procesu súvisiacemu s konferenciou v roku 2012. Skupiny treba podporiť, aby sa pochválili tým, čo už dosiahli a aby predostreli najrôznejšie návrhy na zväčšenie a upevnenie svojej úlohy.

6.8

V priemysle by sa pri vzniku rámcov sociálnej zodpovednosti podnikov mala kodifikovať zodpovednosť za udržateľnosť. V roku 2012 by sa v Riu mohli začať rokovania o novom medzinárodnom dohovore k tejto téme.

6.9

Regionálne samosprávy a iné vnútroštátne orgány zohrávajú väčšiu úlohu pri uplatňovaní mnohých aspektov udržateľného rozvoja. To isté možno povedať o mnohých mestách a iných miestnych samosprávach. Tento vývoj by sa mohol určiť v novej dohode, ktorou by sa udelili konkrétne mandáty (a potrebné prostriedky) na realizáciu určitých častí programu udržateľného rozvoja, aby sa príklady, s ktorými príde pár vedúcich síl, mohli pre mnohých stať bežnou praxou.

7.1

EÚ bude pri príprave stratégie na rok 2012 nepochybne prislúchať dôležitá úloha. Mala by medzinárodnému spoločenstvu ukázať, ako môže prechod na ekologické hospodárstvo prospieť rozvinutým i rozvojovým krajinám a mala by propagovať inštitucionálne zmeny podporujúce udržateľný rozvoj. EÚ a jej členské štáty by tiež mali konferenciu využiť ako príležitosť na presadzovanie vlastného prechodu na ekologickejšie hospodárstvo a na zlepšenie vlastného riadenia a správy udržateľného rozvoja, ako aj vlastnej spolupráce s občianskou spoločnosťou pri tomto procese.

7.2

EHSV je pripravený významnou mierou pomôcť občianskej spoločnosti rozvíjať jej prínos k európskemu aj medzinárodnému procesu a usilovať sa o ambiciózne výsledky. Intenzívne zapojenie občianskej spoločnosti je rozhodujúce na vytvorenie impulzov a tlaku, ktoré sú potrebné na dosiahnutie výrazného výsledku v Riu. EHSV chce počas najbližších 12 mesiacov: