Keywords
Summary

Keywords

Voľný pohyb kapitálu – Obmedzenia – Právo obchodných spoločností – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje osobitné práva v prospech štátu v rámci riadenia privatizovanej spoločnosti

(Článok 56 ods. 1 ES, článok 58 ES a článok 86 ods. 2 ES)

Summary

Členský štát si tým, že v akciovej spoločnosti zachováva osobitné práva v prospech tohto štátu a iných verejných subjektov, priznané v súvislosti s privilegovanými akciami („golden shares“), ktoré vlastní tento štát na základnom imaní uvedenej spoločnosti, pričom sa spájajú najmä s voľbou predsedu predstavenstva a priznávajú mu právo veta, pokiaľ ide o vymenovanie určitého počtu členov predstavenstva, ktorý nesmie prevýšiť jednu tretinu z ich celkového počtu, ako aj pokiaľ ide o uznesenia o zmene stanov spoločnosti, uznesenia o povolení uzavrieť skupinu zmlúv o spolupráci alebo ovládacie zmluvy a zmluvy, ktoré môžu akýmkoľvek spôsobom ohroziť zásobovanie krajiny ropou, zemným plynom alebo ich derivátmi, neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 56 ES.

Právo veta totiž v rozsahu, v akom priznáva tomuto štátu vplyv na riadenie a kontrolu spoločnosti, ktorý nie je odôvodnený rozsahom účasti, ktorú má v tejto spoločnosti, môže odrádzať hospodárske subjekty z iných členských štátov, aby uskutočnili priame investície do tejto spoločnosti, keďže nebudú môcť zasahovať do riadenia ani kontroly tejto spoločnosti v miere zodpovedajúcej hodnote svojich podielov. Takisto predmetné právo veta môže mať odradzujúci účinok na portfóliové investície do základného imania spoločnosti, keďže prípadné odmietnutie dotknutého štátu schváliť významné rozhodnutie, ktoré bolo predložené orgánmi tejto spoločnosti ako rozhodnutie zodpovedajúce jej záujmu, môže ovplyvniť hodnotu akcií uvedenej spoločnosti, a teda aj atraktivitu investícií do takých akcií.

Čo sa týka práva vymenúvať predsedu predstavenstva, toto právo predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu, keďže takéto osobitné právo je odchýlkou od všeobecnej právnej úpravy obchodných spoločností, ktorá je stanovená vnútroštátnym zákonným opatrením iba v prospech verejných subjektov. Ak je aj pravda, že táto možnosť môže byť priznaná zákonom ako právo kvalifikovanej menšiny, v tomto prípade musí byť prístupná všetkým akcionárom a nesmie byť vyhradená výlučne pre štát. Obmedzením možnosti iných akcionárov, než je štát, zúčastňovať sa na základnom imaní spoločnosti s cieľom vytvoriť alebo udržať s ňou trvalé a priame hospodárske vzťahy a umožniť účinnú účasť na jej riadení alebo na jej kontrole môže právo vymenúvať člena predstavenstva odradiť priamych investorov z iných členských štátov od investovania do kapitálu tejto spoločnosti.

Pokiaľ ide o výnimky povolené článkom 58 ES, cieľ zaručiť bezpečnosť dodávok energie dotknutého členského štátu v prípade krízy, vojny alebo terorizmu môže predstavovať dôvod verejnej bezpečnosti a prípadne odôvodniť prekážku voľného pohybu kapitálu. Požiadavky verejnej bezpečnosti však musia byť najmä ako výnimka zo základnej zásady voľného pohybu kapitálu chápané striktne v tom zmysle, že ich rozsah nemôže jednostranne určiť každý členský štát bez kontroly zo strany inštitúcií Únie. Z toho vyplýva, že na dôvody verejnej bezpečnosti sa možno odvolávať len v prípade skutočnej a dostatočne závažnej hrozby, ktorá sa dotýka základného záujmu spoločnosti. Pokiaľ sa štát obmedzuje na uvedenie dôvodu, ktorý sa týka bezpečnosti dodávok energie, bez toho, aby uviedol presné dôvody, pre ktoré sa domnieva, že každé z osobitných napádaných práv alebo všetky tieto práva umožňujú vyhnúť sa takémuto zásahu do základného záujmu spoločnosti, ako sú dodávky energie, odôvodnenie založené na verejnej bezpečnosti nie je možné uznať.

Okrem toho, pokiaľ ide o primeranosť dotknutého obmedzenia, neistota vytvorená skutočnosťou, že výkon osobitných práv, ktoré vyplývajú z toho, že štát vlastní privilegované akcie predstavujúce účasť na základnom imaní spoločnosti, nepodlieha nijakej osobitnej a objektívnej podmienke alebo okolnosti, predstavuje závažnú prekážku voľného pohybu kapitálu, keďže priznáva vnútroštátnym orgánom, pokiaľ ide o použitie takýchto práv, mieru voľnej úvahy, ktorá je taká diskrečná, že ju nemožno považovať za primeranú vo vzťahu k sledovaným cieľom.

Napokon, článok 86 ods. 2 ES sa nevzťahuje na vyššie uvedené vnútroštátne ustanovenia, a preto sa naň nemožno odvolať na účely odôvodnenia týchto ustanovení, keďže tieto ustanovenia predstavujú obmedzenie voľného pohybu kapitálu zakotveného Zmluvou. Článok 86 ods. 2 ES v spojení s odsekom 1 toho istého článku totiž umožňuje členskému štátu odôvodniť priznanie osobitných alebo výlučných práv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami Zmluvy, podniku poverenému poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, pokiaľ plnenie osobitných úloh, ktoré mu boli zverené, nemôže byť zabezpečené inak ako priznaním týchto práv a pokiaľ rozvoj obchodu nie je ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie. To však nie je predmetom vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá členskému štátu priznáva osobitné práva v akciovej spoločnosti v súvislosti s privilegovanými akciami, ktoré vlastní tento štát na základnom imaní uvedenej spoločnosti.

(pozri body 57 – 60, 82, 83, 85, 88, 90 – 92, 95, 97 a výrok)