Environmentálna zodpovednosť

Environmentálna zodpovednosť sa vzťahuje na environmentálne škody a riziko škôd v dôsledku komerčných činností, pokiaľ je možné ustanoviť príčinnú súvislosť medzi škodami a predmetnou činnosťou. Environmentálne škody môžu byť priame alebo nepriame škody na vodnom prostredí, flóre a faune a na prirodzených biotopoch, ktoré sú chránené v rámci siete Natura 2000, ako aj priama alebo nepriama kontaminácia pôdy, ktorá môže viesť k závažným rizikám pre ľudské zdravie.

Environmentálna zodpovednosť predstavuje uplatnenie zásady „znečisťovateľ platí“, ktorá je vymedzená v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Pravidlá jej uplatňovania sú stanovené v smernici 2004/35/ES.

Sú vytvorené dva systémy na uplatňovanie zodpovednosti:

• systém, v ktorom sa nedokazuje pochybenie - uplatňuje sa na nebezpečné alebo potenciálne nebezpečné komerčné činnosti vymenované v práve EÚ. V tomto prípade sa môže prevádzkovateľ brať na zodpovednosť aj vtedy, ak sa nedopustil žiadneho pochybenia;
• systém, v ktorom sa musia predložiť dôkazy o pochybení alebo nedbanlivosti - uplatňuje sa na všetky ostatné komerčné činnosti, v súvislosti s ktorými došlo k poškodeniu druhov a prirodzených biotopov chránených právom EÚ alebo ak im bezprostredne hrozí poškodenie. Prevádzkovateľ je zodpovedný, len ak sa dopustil pochybenia alebo nedbanlivosti.

POZRI AJ

• Politika podnikania
• Životné prostredie
• Natura 2000
• Súhrn na portáli EUR-Lex o environmentálnej zodpovednosti
• Environmentálna zodpovednosť na webovej lokalite Európskej komisie