Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62021TJ0402

Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) zo 17. júla 2024 (výňatky).
UniCredit Bank AG v. Jednotná rada pre riešenie krízových situácií.
Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) – Rozhodnutie SRB o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 – Povinnosť odôvodnenia – Právo byť vypočutý – Právna istota – Účinná súdna ochrana – Námietka protiprávnosti – Časové obmedzenie účinkov rozsudku.
Vec T-402/21.

ECLI identifier: ECLI:EU:T:2024:484

 ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozšírená komora)

zo 17. júla 2024 ( *1 )

„Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) – Rozhodnutie SRB o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 – Povinnosť odôvodnenia – Právo byť vypočutý – Právna istota – Účinná súdna ochrana – Námietka protiprávnosti – Časové obmedzenie účinkov rozsudku“

Vo veci T‑402/21,

UniCredit Bank AG, so sídlom v Mníchove (Nemecko), v zastúpení: F. Schäfer, H. Großerichter, F. Kruis a N. Bartmann, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB), v zastúpení: J. Kerlin, C. Flynn a D. Ceran, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. Coppo, S. Reinart a K. Bongs, advokáti,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje

Európsky parlament, v zastúpení: U. Rösslein, M. Menegatti a G. Bartram, splnomocnení zástupcovia,

a

Rada Európskej únie, v zastúpení: J. Bauerschmidt, J. Haunold a A. Westerhof Löfflerová, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),

v zložení: predseda komory A. Kornezov, sudcovia G. De Baere, D. Petrlík (spravodajca), K. Kecsmár a S. Kingston,

tajomník: S. Jund, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 2. marca 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok ( 1 )

1

Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, UniCredit Bank AG, domáha zrušenia rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/ES/2021/22 zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v rozsahu, v akom sa jej týka.

[omissis]

III. Návrhy účastníkov konania

19

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie, vrátane jeho príloh, v rozsahu, v akom sa jej týka,

uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.

20

SRB navrhuje, aby Všeobecný súd:

zamietol žalobu ako nedôvodnú,

zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania,

subsidiárne v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia zachoval účinky napadnutého rozhodnutia až do jeho nahradenia alebo aspoň počas obdobia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.

21

Európsky parlament navrhuje, aby Všeobecný súd:

zamietol žalobu v rozsahu, v akom je založená na námietkach nezákonnosti nariadenia č. 806/2014 a smernice 2014/59,

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

22

Rada Európskej únie navrhuje, aby Všeobecný súd:

zamietol žalobu ako nedôvodnú,

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

IV. Právne posúdenie

[omissis]

B.   O žalobných dôvodoch založených na zákonnosti napadnutého rozhodnutia

[omissis]

2. O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 263 druhého odseku ZFEÚ a práva na riadnu správu vecí verejných, keďže napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, ako to vyžaduje článok 296 druhý odsek ZFEÚ a článok 41 ods. 2 písm. c) Charty

80

Druhý žalobný dôvod sa delí na sedem častí.

[omissis]

b) O prvej časti týkajúcej sa vylúčenia určitých ukazovateľov rizika

95

Žalobkyňa tvrdí, že SRB dostatočne neuviedla dôvody, pre ktoré na účely výpočtu príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2021 neuplatnila ukazovatele rizika „pomer čistého stabilného financovania“ (ďalej len „ukazovateľ NSFR“), a „vlastné zdroje a oprávnené záväzky alebo záväzky v držbe inštitúcie nad rámec [minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky]“ (ďalej len „ukazovateľ MPVZOZ“ a „MPVZOZ“), ako aj čiastkové ukazovatele rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“ uvedené v článku 6 ods. 5 prvom pododseku písm. a) delegovaného nariadenia 2015/63.

96

SRB spochybňuje argumenty žalobkyne.

97

Po prvé treba poznamenať, že v článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 sa stanovuje, že „keď informácie požadované na základe konkrétneho ukazovateľa podľa prílohy II [tohto delegovaného nariadenia] nie sú pre daný referenčný rok zahrnuté do príslušnej požiadavky na predkladanie správ orgánom dohľadu podľa článku 14 [uvedeného delegovaného nariadenia], tento ukazovateľ rizika sa neuplatňuje až dovtedy, kým sa táto požiadavka na predkladanie správ orgánom dohľadu nestane uplatniteľnou“.

98

V prejednávanej veci SRB v odôvodneniach 21 až 29 napadnutého rozhodnutia uviedla, že neuplatnila ukazovatele NSFR a MPVZOZ ani čiastkové ukazovatele „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“ z dôvodu, že v čase prijatia tohto rozhodnutia neboli požadované informácie týkajúce sa týchto ukazovateľov rizika a čiastkových ukazovateľov rizika dostupné v harmonizovanej podobe pre všetky inštitúcie.

99

Pokiaľ ide konkrétne o ukazovateľ NSFR, SRB uviedla, že „v [Únii] sa nepoužíva[la] žiadna harmonizovaná záväzná norma NSFR, takže [nebola] schopná určiť ukazovatele na vnútroštátnej úrovni“. Pokiaľ ide o ukazovateľ MPVZOZ, SRB spresnila, že „keďže sa požiadavky MPVZOZ ako celok zavied[li] postupne, nem[ala] k dispozícii údaje, ktoré by jej umožnili uplatniť tento ukazovateľ na každú inštitúciu prispievajúcu do [SRF]“. Pokiaľ ide o čiastkové ukazovatele„zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“, SRB uviedla, že „údaje požadované pre [tieto čiastkové ukazovatele] [neboli] za referenčný rok 2019 k dispozícii v harmonizovanej podobe pre všetky inštitúcie zúčastnených členských štátov“.

100

Takéto odôvodnenie umožňuje žalobkyni pochopiť dôvody, pre ktoré SRB neuplatnila príslušné ukazovatele a čiastkové ukazovatele rizika, a tým spĺňa požiadavky stanovené v judikatúre uvedenej v bodoch 82 a 83 vyššie.

101

Tvrdenia žalobkyne tento záver nespochybňujú.

102

Po prvé treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého mala SRB v napadnutom rozhodnutí vysvetliť dôvody, na základe ktorých sa domnievala, že má diskrečnú právomoc neuplatniť ukazovatele NSFR a MPVZOZ, ako aj čiastkové ukazovatele rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“, pretože toto tvrdenie vychádza z nesprávneho predpokladu. Zo samotného znenia článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 totiž vyplýva, že SRB nemá diskrečnú právomoc neuplatniť ukazovateľ rizika, pretože po splnení podmienok stanovených v tomto ustanovení je povinná takýto ukazovateľ nezohľadniť.

103

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obsahuje určité „nepriame tvrdenia“ týkajúce sa neuplatnenia dotknutých ukazovateľov a čiastkových ukazovateľov rizika, ktorých správnosť žalobkyňa a súdy Únie nemôžu overiť. Žalobkyňa však nepreukázala, ako jej tvrdenia obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, za predpokladu, že sú „nepriame“, bránia pochopiť dôvody, pre ktoré neboli použité dotknuté ukazovatele a čiastkové ukazovatele rizika, najmä keď, ako bolo uvedené v bodoch 98 a 99 vyššie, napadnuté rozhodnutie obsahuje v tomto ohľade dostatočné vysvetlenia.

104

Po tretie žalobkyňa v podstate tvrdí, že SRB v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila, prečo nezohľadnila ukazovatele rizika, ktoré boli k dispozícii v Nemecku, na účely výpočtu percentuálneho podielu jej príspevku ex ante stanoveného na vnútroštátnom základe. Takéto vysvetlenie by však bolo potrebné, keďže podľa článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 v spojení s článkom 14 ods. 3 a 6 toho istého delegovaného nariadenia sa ukazovateľ rizika musí zohľadniť, ak sa naň podľa vnútroštátneho práva vzťahujú požiadavky na predkladanie správ orgánom dohľadu týkajúcich sa tohto ukazovateľa.

105

V tejto súvislosti z judikatúry uvedenej v bode 83 vyššie vyplýva, že dostatočnosť odôvodnenia sa musí posúdiť nielen vzhľadom na text napadnutého rozhodnutia, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť a konkrétne na záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený.

106

Pokiaľ ide o uplatnenie ukazovateľa NSFR, SRB v odôvodnení 23 napadnutého rozhodnutia v spojení s bodom 31 prílohy III k tomuto rozhodnutiu vysvetlila, že „nebola schopná… určiť ukazovatele na vnútroštátnej úrovni“, keďže sa domnievala, že požiadavky na predkladanie správ orgánom dohľadu týkajúcich sa tohto ukazovateľa sú nedostatočné. Podobne z podstaty odôvodnenia 25 tohto rozhodnutia v spojení s bodmi 32 a 33 prílohy III k uvedenému rozhodnutiu vyplýva, že SRB nemala k dispozícii údaje zhromaždené na vnútroštátnej úrovni, ktoré by jej umožnili uplatniť ukazovateľ MPVZOZ z dôvodu postupného vykonávania požiadaviek týkajúcich sa tohto ukazovateľa zo strany NRO.

107

Za týchto okolností poskytla SRB dostatočné prvky odôvodnenia vysvetľujúce, že údaje potrebné na uplatnenie ukazovateľov NSFR a MPVZOZ neboli na vnútroštátnej úrovni k dispozícii.

108

Ďalej sa v bode 32 prílohy III k napadnutému rozhodnutiu uvádza, že určenie čiastkových ukazovateľov rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“ úzko súvisí s plánovaním riešenia pre inštitúcie s tým, že tieto čiastkové ukazovatele rizika sú spojené s prípravou plánov riešenia.

109

Ako informovaný hospodársky subjekt si však žalobkyňa musela byť vedomá toho, že NRO nevypracovali takéto plány pre všetky inštitúcie, ktoré sú povinné platiť príspevky ex ante, ako to SRB uvádza vo svojom vyjadrení k žalobe a duplike bez toho, aby to bolo vyvrátené, a že tieto plány teda neboli vypracované pre všetky inštitúcie so sídlom v Nemecku. Žalobkyňa tak mohla pochopiť, že z dôvodu neexistencie plánov riešenia krízových situácií vypracovaných pre všetky nemecké inštitúcie nemala SRB k dispozícii primerané údaje zhromaždené na vnútroštátnej úrovni na účely uplatnenia čiastkových ukazovateľov rizika „zložitosť“ a vyriešiteľnosť“.

110

Napokon tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého mala SRB vysvetliť dôvody, pre ktoré neupravila na porovnateľnú úroveň údaje, ktoré sa nezhromažďovali jednotným spôsobom v celej Únii, treba zamietnuť, keďže vychádza z nesprávneho predpokladu. Z článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 totiž nevyplýva, že SRB je povinná akýmkoľvek spôsobom upraviť údaje zozbierané nejednotným spôsobom.

111

Za týchto podmienok sa musí prvá časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

c) O druhej časti týkajúcej sa odôvodnenia ročnej cieľovej úrovne

112

Žalobkyňa tvrdí, že z odôvodnenia, ktoré poskytla SRB, nie je možné pochopiť dôvody, pre ktoré určila ročnú cieľovú úroveň na úrovni jednej osminy z 1,35 % krytých vkladov všetkých inštitúcií v roku 2020. Konkrétne SRB nevysvetlila, ako preskúmala ekonomický model vytvorený Spoločným výskumným centrom Komisie (JRC) s cieľom predpovedať mieru rastu krytých vkladov a celkových vkladov v rámci bankovej únie v počiatočnom období. Podobne SRB neposkytla vysvetlenie použitia modelu simulácie pre rôzne scenáre rastu krytých vkladov a konečnej cieľovej úrovne.

113

SRB tvrdí, že v odôvodneniach 35 až 48 napadnutého rozhodnutia, ako aj v bodoch 46 až 84 prílohy III k tomuto rozhodnutiu, sú jasne a presne opísané kroky prijaté na určenie ročnej cieľovej úrovne a faktory, ktoré boli na tento účel zohľadnené. Okrem toho by z odôvodnenia 40 uvedeného rozhodnutia vyplývalo, že ekonometrické modelovanie JRC bolo založené – rovnako ako posúdenie SRB – na historických údajoch týkajúcich sa celkových vkladov a krytých vkladov a že by sa potvrdil trend konštantného rastu krytých vkladov pre všetky inštitúcie. Okrem toho model simulácie použitý SRB by pokrýval taký široký rozsah, že bolo jasné, že tento model by bol len jedným z krokov v rozhodovacom procese.

114

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 musia na konci úvodného obdobia finančné prostriedky dostupné v SRF dosiahnuť konečnú cieľovú úroveň, ktorá predstavuje minimálne 1 % sumy krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov.

115

Podľa článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 sa počas úvodného obdobia príspevky ex ante časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne konečná cieľová úroveň uvedená v bode 114 vyššie, ale s náležitým ohľadom na fázu hospodárskeho cyklu a na možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu inštitúcií.

116

Článok 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 stanovuje, že príspevky, ktoré majú každoročne uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nepresiahnu 12,5 % konečnej cieľovej úrovne.

117

Pokiaľ ide o spôsob výpočtu príspevkov ex ante, v článku 4 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63 sa stanovuje, že SRB určí ich výšku na základe ročnej cieľovej úrovne, pričom zohľadní konečnú cieľovú úroveň, a na základe priemernej výšky krytých vkladov v predchádzajúcom roku, vypočítanej každý štvrťrok, všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov.

118

V prejednávanej veci, ako vyplýva z odôvodnenia 48 napadnutého rozhodnutia, SRB určila ročnú cieľovú úroveň príspevku na príspevkové obdobie 2021 na 11287677212,56 eura.

119

V odôvodneniach 36 a 37 napadnutého rozhodnutia SRB v podstate vysvetlila že ročná cieľová úroveň musí byť určená na základe analýzy vývoja krytých vkladov v predchádzajúcich rokoch akéhokoľvek relevantného vývoja ekonomickej situácie, ako aj na základe analýzy ukazovateľov týkajúcich sa fázy hospodárskeho cyklu a vplyvu procyklických príspevkov na finančnú situáciu inštitúcií. SRB preto považovala za vhodné stanoviť koeficient na základe tejto analýzy a finančných prostriedkov dostupných v SRF (ďalej len „koeficient“). SRB tento koeficient potom uplatnila na jednu osminu priemernej hodnoty krytých vkladov v roku 2020, aby sa dosiahla ročná cieľová úroveň.

120

SRB opísala postup pri určení koeficientu v odôvodneniach 38 až 47 napadnutého rozhodnutia.

121

V odôvodnení 38 napadnutého rozhodnutia SRB konštatovala nepretržitý rastúci trend krytých vkladov pri všetkých inštitúciách v zúčastnených členských štátoch. Konkrétne priemer týchto vkladov na rok 2020 vypočítavaný každý štvrťrok predstavoval 6,689 bilióna eur.

122

V odôvodneniach 40 a 41 napadnutého rozhodnutia SRB prezentovala predpokladaný vývoj krytých vkladov na zostávajúce tri roky úvodného obdobia, t. j. od roku 2021 do roku 2023. Odhadovala, že ročná miera rastu krytých vkladov bude na konci úvodného obdobia v rozpätí 4 % až 7 %.

123

V odôvodneniach 42 až 45 napadnutého rozhodnutia SRB poskytla analýzu fázy hospodárskeho cyklu a možných procyklických účinkov, ktoré by mohli mať príspevky ex ante na finančnú situáciu inštitúcií. Na tento účel uviedla, že zohľadnila viaceré ukazovatele, ako napríklad prognózu Komisie týkajúcu sa rastu hrubého domáceho produktu a prognózy Európskej centrálnej banky (ECB) v tejto súvislosti alebo tok úverov do súkromného sektora vyjadrený ako percento hrubého domáceho produktu.

124

V odôvodnení 46 napadnutého rozhodnutia SRB dospela k záveru, že hoci možno odôvodnene očakávať ďalší rast krytých vkladov v bankovej únii, tempo rastu bude nižšie ako v roku 2020. V tejto súvislosti SRB v odôvodnení 47 napadnutého rozhodnutia uviedla, že zaujala „konzervatívny prístup“, pokiaľ ide o mieru rastu krytých vkladov v nasledujúcich rokoch až do roku 2023.

125

Vzhľadom na tieto úvahy SRB v odôvodnení 48 napadnutého rozhodnutia stanovila hodnotu koeficientu na 1,35 %. Následne vypočítala ročnú cieľovú úroveň vynásobením priemernej sumy krytých vkladov v roku 2020 týmto koeficientom a výsledok tohto výpočtu vydelila ôsmimi podľa nasledujúceho matematického vzorca uvedeného v odôvodnení 48 uvedeného rozhodnutia:

„Úroveň0 [výška ročnej cieľovej úrovne] = Celková výška krytých vkladov2020 * 0,0135 * ⅛ = 11287677212,56 eura“.

126

SRB však na pojednávaní uviedla, že určila ročnú cieľovú úroveň na príspevkové obdobie 2021 nasledujúcim spôsobom.

127

Po prvé na základe analýzy budúceho vývoja SRB stanovila predpokladanú výšku krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov na konci úvodného obdobia približne na 7,5 bilióna eur. K tejto sume SRB dospela na základe zohľadnenia priemernej hodnoty krytých vkladov v roku 2020, konkrétne 6,689 bilióna eur, ročnej miery rastu krytých vkladov vo výške 4 %, ako aj počtu príspevkových období zostávajúcich do konca úvodného obdobia, teda troch príspevkových období.

128

Po druhé v súlade s článkom 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 SRB vypočítala 1 % z týchto 7,5 bilióna eur, aby dospela k odhadovanej konečnej cieľovej úrovne, ktorá sa má dosiahnuť do 31. decembra 2023, t. j. približne 75 miliárd eur.

129

Po tretie SRB od tejto sumy odpočítala finančné zdroje, ktoré už boli k dispozícii pre SRF v roku 2021, t. j. približne 42 miliárd eur, aby sa dospelo k sume, ktorá zostala na výber počas zostávajúcich príspevkových období do konca úvodného obdobia, t. j. od roku 2021 do roku 2023. Táto suma bola vo výške približne 33 miliárd eur.

130

Po štvrté SRB túto sumu vydelila tromi a následne ju rovnomerne rozdelila medzi tri zostávajúce príspevkové obdobia. Ročná cieľová úroveň pre príspevkové obdobie 2021 bola teda určená vo výške uvedenej v bode 118 vyššie, t. j. približne na 11,287 miliardy eur.

131

Na pojednávaní SRB tiež uviedla, že zverejnila informácie, na ktorých bola založená metóda opísaná v bodoch 127 až 130 vyššie a ktoré umožnili žalobkyni pochopiť metódu, na základe ktorej bola určená ročná cieľová úroveň. Najmä spresnila, že v máji 2021, t. j. po prijatí napadnutého rozhodnutia, ale pred podaním tejto žaloby, zverejnila na svojich internetových stránkach informačný list s názvom „Fact Sheet 2021“ (ďalej len „informačný list“), ktorý uvádzal odhadovanú výšku konečnej cieľovej úrovne. SRB tiež uviedla, že výška finančných prostriedkov dostupných v SRF bola dostupná aj na jej internetovej stránke, ako aj v rámci iných verejných zdrojov, a to dávno pred prijatím napadnutého rozhodnutia.

132

Na účely preskúmania, či SRB splnila svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne, treba najprv pripomenúť, že chýbajúce alebo nedostatočné odôvodnenie predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý súd Únie môže, či dokonca musí, zohľadniť ex offo (pozri rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, EU:C:2009:742, bod 34 a citovanú judikatúru). Všeobecný súd teda môže, či dokonca musí zohľadniť aj iné vady odôvodnenia, ako sú tie, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, najmä ak tieto vady vyjdú najavo v priebehu konania.

133

Na tento účel boli počas ústnej časti konania účastníci konania vypočutí v súvislosti so všetkými prípadnými nedostatkami odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne. Na základe viacerých výslovných otázok SRB predovšetkým opísala v jednotlivých fázach metódu, ktorú skutočne použila na určenie ročnej cieľovej úrovne na príspevkové obdobie 2021, ktorá bola opísaná v bodoch 127 až 130 vyššie.

134

Okrem toho, pokiaľ ide o obsah povinnosti odôvodnenia, z judikatúry vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia prijatého inštitúciou alebo orgánom Únie musí byť najmä bez vnútorných rozporov, aby dotknuté strany mohli byť informované o skutočných dôvodoch tohto rozhodnutia s cieľom brániť svoje práva pred príslušným súdom a aby tento súd mohol vykonať preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, EU:C:2008:392, bod 169 a citovanú judikatúru; z 22. septembra 2005, Suproco/Komisia, T‑101/03, EU:T:2005:336, body 204547, a zo 16. decembra 2015, Grécko/Komisia, T‑241/13, EU:T:2015:982, bod 56).

135

Podobne ak autor napadnutého rozhodnutia poskytne v priebehu konania pred súdom Únie určité vysvetlenia týkajúce sa odôvodnenia tohto rozhodnutia, tieto vysvetlenia musia byť v súlade s odôvodneniami uvedenými v tomto rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. septembra 2005, Suproco/Komisia, T‑101/03, EU:T:2005:336, body 4547, a z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, T‑95/15, EU:T:2016:722, body 5455).

136

Ak nie sú úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí v súlade s vysvetleniami poskytnutými v priebehu súdneho konania, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa funkcie uvedené v bodoch 82 až 83 vyššie. Takýto nesúlad predovšetkým bráni jednak dotknutým osobám, aby sa pred podaním žaloby oboznámili so skutočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pripravili si k nemu svoju obhajobu, a jednak súdu Únie, aby identifikoval dôvody, ktoré boli skutočným právnym základom tohto rozhodnutia, a preskúmal ich súlad s uplatniteľnými pravidlami.

137

Nakoniec je potrebné pripomenúť, že ak SRB prijme rozhodnutie, ktorým stanoví príspevky ex ante, musí dotknutým inštitúciám oznámiť metódu výpočtu týchto príspevkov (pozri rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRM, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 122).

138

To isté musí platiť aj pre metódu určenia ročnej cieľovej úrovne, pretože táto úroveň je v systéme takéhoto rozhodnutia rozhodujúca. Ako totiž vyplýva z bodu 15 vyššie, metóda výpočtu príspevkov ex ante spočíva v rozdelení uvedenej sumy medzi všetky dotknuté inštitúcie, takže jej zvýšenie alebo zníženie vedie k zodpovedajúcemu zvýšeniu alebo zníženiu príspevku ex ante každej z týchto inštitúcií.

139

Z uvedeného vyplýva, že hoci je SRB povinná vysvetliť inštitúciám prostredníctvom napadnutého rozhodnutia metóda určenia ročnej cieľovej úrovne, tieto vysvetlenia musia byť v súlade s vysvetleniami, ktoré SRB poskytla v priebehu konania pred súdom, a musia sa týkať skutočne použitej metódy.

140

V prejednávanej veci však nejde o takýto prípad.

141

V prvom rade treba totiž uviesť, že v odôvodnení 48 napadnutého rozhodnutia sa uvádza matematický vzorec, ktorý údajne pre SRB slúžil ako základ na určenie ročnej cieľovej úrovne. Ako bolo vysvetlené na pojednávaní, ukázalo sa však, že tento vzorec neobsahuje prvky metódy, ktorú SRB skutočne použila. Ako totiž vyplýva z bodov 127 až 130 vyššie, SRB dospela k ročnej cieľovej úrovni podľa tejto metódy tak, že od konečnej cieľovej úrovne odpočítala finančné prostriedky dostupné v SRF, aby vypočítala sumu, ktorú zostávalo vybrať do konca úvodného obdobia, a túto sumu vydelila tromi. Tieto dve fázy výpočtu však nie sú zohľadnené v uvedenom matematickom vzorci.

142

Tento záver navyše nemožno spochybniť ani tvrdením SRB, že v máji 2021 zverejnila informačný list, ktorý obsahoval rozpätie uvádzajúce potenciálne konečné cieľové úrovne a na svojej internetovej stránke aj výšku finančných prostriedkov dostupných v SRF. Bez ohľadu na otázku, či žalobkyňa skutočne tieto sumy poznala, totiž tieto sumy samy osebe neumožňovali pochopiť, že SRB skutočne uplatnila obidve operácie uvedené v bode 141 vyššie, pričom navyše treba uviesť, že matematický vzorec stanovený v odôvodnení 48 napadnutého rozhodnutia ich dokonca ani nespomína.

143

Podobné nezrovnalosti sa týkajú aj spôsobu určenia koeficientu vo výške 1,35 %, napriek tomu, že v matematickom vzorci uvedenom v bode 142 vyššie zohráva zásadnú úlohu. Tento koeficient možno totiž chápať tak, že je okrem iných parametrov založený na predpokladanom raste krytých vkladov počas zostávajúcich rokov úvodného obdobia. Ako však SRB uznala na pojednávaní, tento koeficient bol stanovený tak, aby mohol odôvodniť výsledok výpočtu výšky ročnej cieľovej úrovne, t. j. po tom, čo SRB vypočítala túto sumu na základe štyroch krokov uvedených v bodoch 127 až 130 vyššie, najmä vydelením sumy vyplývajúcej z odpočítania finančných prostriedkov dostupných v SRF od konečnej cieľovej úrovne tromi. Tento postup však z napadnutého rozhodnutia nevyplýva.

144

Okrem toho treba pripomenúť, že podľa informačného listu sa odhadovaná konečná cieľová úroveň pohybovala v rozmedzí 70 až 75 miliárd eur. Toto rozpätie pritom zjavne nie je v súlade s rozpätím miery rastu krytých vkladov od 4 % do 7 % uvedeným v odôvodnení 41 napadnutého rozhodnutia. SRB totiž na pojednávaní uviedla, že na účely určenia ročnej cieľovej úrovne zohľadnila mieru rastu krytých vkladov vo výške 4 %, čo je najnižšia miera z tohto druhého rozpätia – a že tak dospela k odhadovanej konečnej cieľovej úrovni vo výške 75 miliárd eur, ktorá predstavuje najvyššiu hodnotu prvého rozpätia. Zdá sa teda, že medzi týmito dvoma rozpätiami existuje nesúlad. Po prvé rozpätie týkajúce sa miery vývoja krytých vkladov zahŕňa aj hodnoty vyššie ako 4 %, ktorých použitie by však viedlo k vyššej odhadovanej konečnej cieľovej úrovni, ako sú hodnoty zahrnuté v rozpätí týkajúcom sa tejto cieľovej úrovne. Po druhé žalobkyňa nemôže pochopiť, prečo SRB zahrnula do rozpätia týkajúceho sa uvedenej cieľovej úrovne sumy nižšie ako 75 miliárd eur. Na dosiahnutie tejto cieľovej úrovne by bolo totiž potrebné uplatniť mieru nižšiu ako 4 %, ktorá však nie je zahrnutá v rozpätí týkajúcom sa miery rastu krytých vkladov. Za týchto okolností žalobkyňa nebola schopná určiť spôsob, akým SRB použila rozpätie týkajúce sa miery rastu týchto vkladov na výpočet odhadovanej konečnej cieľovej úrovne.

145

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne, metóda skutočne použitá SRB, ako ju opísala na pojednávaní, nezodpovedá metóde opísanej v napadnutom rozhodnutí, takže ani inštitúcie, ani Všeobecný súd nemohli zistiť skutočné dôvody stanovenia tejto cieľovej úrovne na základe napadnutého rozhodnutia.

146

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nedostatky odôvodnenia, pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne.

147

Druhej časti druhého žalobného návrhu treba preto vyhovieť. Vzhľadom na právny a hospodársky význam prejednávanej veci je však v záujme riadneho výkonu spravodlivosti potrebné pristúpiť k preskúmaniu ostatných žalobných návrhov.

[omissis]

4. O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení článkov 6, 7 a 20 nariadenia 2015/63

250

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje články 6 a 7, ako aj článok 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 v rozsahu, v akom SRB na účely výpočtu koeficientu úpravy nezohľadnila ukazovatele NSFR a MPVZOZ a čiastkové ukazovatele rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“. Predovšetkým články 6 a 7 tohto delegovaného nariadenia neposkytujú SRB diskrečnú právomoc ignorovať určité ukazovatele rizika. Okrem toho článok 20 ods. 1 uvedeného delegovaného nariadenia v spojení s článkom 14 tohto delegovaného nariadenia nemožno použiť ako základ pre nezohľadnenie týchto ukazovateľov rizika. Článok 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 sa vzťahuje len na informácie uvedené v jeho prílohe II. V tejto prílohe sa však neuvádza prinajmenšom ukazovateľ MPVZOZ ani čiastkové ukazovatele rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“.

251

SRB túto argumentáciu spochybňuje.

252

Podľa článku 6 ods. 2 písm. a), článku 6 ods. 3 písm. a) a článku 6 ods. 5 písm. a) delegovaného nariadenia 2015/63 musí SRB v zásade zohľadniť ukazovatele NFSR a MPVZOZ a čiastkové ukazovatele rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“ na účely výpočtu rizikového profilu príslušných inštitúcií.

253

Podľa článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63, s názvom „Prechodné ustanovenia“, sa ukazovateľ rizika neuplatňuje, pokiaľ informácie požadované pre tento konkrétny ukazovateľ rizika uvedený v prílohe II k tomuto delegovanému nariadeniu nie sú súčasťou požiadaviek na predkladanie správ orgánom dohľadu podľa článku 14 toho istého delegovaného nariadenia, teda požiadaviek na predkladanie správ orgánom dohľadu stanovených vykonávacím nariadením Komisie č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 2014, s. 1), alebo prípadne na úrovni členských štátov.

254

Článok 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63, ktorého zákonnosť nebola v prejednávanej veci spochybnená, teda podmieňuje možnosť neuplatniť ukazovateľ rizika dvojitou podmienkou, a to jednak tým, že informácie požadované v súvislosti s takýmto ukazovateľom nie sú súčasťou požiadaviek na predkladanie správ orgánom dohľadu uvedených v článku 14 tohto delegovaného nariadenia, a jednak tým, že tento ukazovateľ je uvedený v prílohe II k uvedenému delegovanému nariadeniu, s názvom „Údaje, ktoré sa majú predkladať orgánom pre riešenie krízových situácií“ a obsahuje pätnásť kategórií údajov.

255

Pokiaľ ide o prvú podmienku, treba uviesť, že s cieľom určiť, či v súlade s článkom 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 informácie požadované v rámci konkrétneho ukazovateľa rizika tvoria súčasť požiadaviek na predkladanie správ orgánom dohľadu, je úlohou SRB overiť, či inštitúcie boli povinné nahlásiť tieto informácie na účely dohľadu príslušným orgánom pre daný referenčný rok v súlade s vykonávacím nariadením č. 680/2014 alebo vnútroštátnym právom. Podľa spoločného výkladu článku 4 ods. 1 a článku 14 ods. 1 až 4 delegovaného nariadenia 2015/63 je týmto referenčným rokom rok, na ktorý sa vzťahujú schválené ročné účtovné závierky, ktoré sú k dispozícii pred 31. decembrom roka, ktorý predchádza príspevkovému obdobiu. Z toho vyplýva, že vo vzťahu k prejednávanej veci je relevantným rozpočtovým rokom rok, na ktorý sa vzťahujú schválené ročné účtovné závierky, ktoré sú k dispozícii pred 31. decembrom 2020 (ďalej len „relevantný rozpočtový rok“). Ako uvádza SRB, pričom to žalobkyňa nespochybňuje, tento finančný rok zodpovedá roku 2019.

256

Pokiaľ ide o druhú podmienku uvedenú v bode 254 vyššie, treba uviesť, že podľa znenia článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 sa toto ustanovenie má uplatňovať najmä vtedy, ak údaje uvedené v prílohe II k tomuto delegovanému nariadeniu sú samy osebe ukazovateľmi rizika.

257

Na rozdiel od tvrdenia žalobkyne sa však článok 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 uplatňuje aj v situácii, keď príloha II k tomuto delegovanému nariadeniu odkazuje na údaje, ktoré samy osebe nepredstavujú ukazovatele rizika, ale sú rozhodujúce pre výpočet takých ukazovateľov rizika, ktoré naopak v tejto prílohe nie sú uvedené. Ukazovateľ rizika sa preto nemusí uplatňovať, ak sú údaje potrebné na jeho výpočet zahrnuté v uvedenej prílohe.

258

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, EU:C:1983:335, bod 12, a z 19. júla 2012, ebookers.com Deutschland, C‑112/11, EU:C:2012:487, bod 12). Okrem toho treba zohľadniť jej potrebný účinok (pozri rozsudok z 13. decembra 2012, BLV Wohn‑ und Gewerbebau, C‑395/11, EU:C:2012:799, bod 25 a citovanú judikatúru).

259

Pokiaľ ide o kontext a ciele sledované článkom 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63, toto ustanovenie zohľadňuje skutočnosť, že proces zavádzania prudenciálnych požiadaviek a príslušných požiadaviek na predkladanie správ je postupný a rozložený v čase. Ako vyplýva najmä z odôvodnenia 6 smernice 2014/59, delegované nariadenie 2015/63 bolo prijaté v čase, keď tieto požiadavky ešte neboli dokončené alebo sa ešte upravovali. V tejto súvislosti žalobkyňa závažným spôsobom nespochybnila tvrdenie SRB, že príslušné orgány postupne určia niektoré z týchto požiadaviek, ktoré následne ovplyvnia údaje, ktoré musia byť k dispozícii na výpočet ukazovateľov rizika stanovených v delegovanom nariadení 2015/63. Z toho vyplýva, že takéto údaje potrebné na výpočet niektorých z týchto ukazovateľov rizika nemuseli byť dostupné pre všetky dotknuté inštitúcie alebo prinajmenšom pre všetky inštitúcie so sídlom v členskom štáte aspoň počas časti úvodného obdobia, pričom sa spresňuje, že tieto údaje nemuseli byť podľa práva Únie, prípadne podľa vnútroštátneho práva, vykazované ako prudenciálne informácie.

260

V tomto kontexte je cieľom článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 zabrániť prípadnému neprimeranému alebo diskriminačnému zaťaženiu inštitúcií pri výpočte príspevkov ex ante práve z dôvodu tohto postupného vykonávania prudenciálnych požiadaviek a s nimi súvisiacich požiadaviek na predkladanie správ. Tento výpočet totiž vyžaduje porovnávací postup. V tejto súvislosti SRB v podstate vysvetlila, bez toho, aby to bolo spochybnené, že ak by údaje potrebné na výpočet určitých ukazovateľov rizika neboli vykázané ako prudenciálne informácie všetkými inštitúciami alebo prinajmenšom všetkými inštitúciami so sídlom v členskom štáte, SRB by bola povinná zohľadniť údaje týkajúce sa takýchto ukazovateľov, ktoré však nie sú porovnateľné.

261

Takéto riziko existuje nielen vtedy, keď sú príslušné údaje samy osebe ukazovateľmi rizika, ale aj vtedy, keď tieto údaje, hoci samy osebe nie sú ukazovateľmi rizika, sú napriek tomu potrebné na ich výpočet.

262

Za týchto podmienok sa má článok 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje nielen vtedy, keď údaje uvedené v prílohe II k tomuto delegovanému nariadeniu samy osebe predstavujú ukazovatele rizika, ale aj vtedy, keď sú údaje uvedené v tejto prílohe nevyhnutné na výpočet ukazovateľov rizika.

263

Vzhľadom na tieto úvahy treba preskúmať, či SRB mohla pri výpočte príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2021 neuplatniť dva ukazovatele rizika, a to ukazovatele NSFR a MPVZOZ, a dva čiastkové ukazovatele rizika, a to čiastkové ukazovatele „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“, bez toho, aby porušila články 6 a 7, ako aj článok 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63.

264

Pokiaľ ide o ukazovateľ NSFR, po prvé z článku 17 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/451 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy na uplatňovanie nariadenia č. 575/2013, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 680/2014 (Ú. v. EÚ L 97, 2021, s. 1), v spojení s článkom 23 druhým odsekom toho istého vykonávacieho nariadenia vyplýva, že inštitúcie musia vykazovať údaje špecifické pre ukazovateľ NSFR príslušnému orgánu na prudenciálne účely a na harmonizovanom základe až od 28. júna 2021, t. j. po skončení príslušného referenčného roka.

265

Okrem toho bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o otázke, či prípadná existencia povinnosti oznamovať informácie požadované pre ukazovateľ NSFR ako prudenciálne informácie podľa vnútroštátneho práva zaväzuje SRB zohľadniť ich pri určovaní tohto ukazovateľa, prinajmenšom v súvislosti s výpočtom príspevku ex ante na vnútroštátnom základe, SRB vo svojom vyjadrení k žalobe a duplike, ako aj na pojednávaní bez toho, aby to bolo spochybnené, vysvetlila, že takáto povinnosť v každom prípade nevyplýva z práva členského štátu, v ktorom má žalobkyňa sídlo, teda Nemecka, pokiaľ ide o príslušný referenčný rok. Za týchto okolností zo spisu predloženého Všeobecnému súdu nevyplýva, že by údaje týkajúce sa ukazovateľa NSFR boli v príslušnom referenčnom roku súčasťou požiadaviek na predkladanie správ orgánom dohľadu podľa nemeckého práva.

266

Skutočnosť, že žalobkyňa tieto údaje oznámila v Nemecku, je sama osebe irelevantná, keďže nebolo preukázané, že tieto správy boli vypracované na základe požiadaviek na predkladanie správ orgánom dohľadu v súlade s nariadením č. 680/2014 alebo nemeckým právom.

267

Po druhé ukazovateľ NSFR je jedným z údajov výslovne uvedených v prílohe II k delegovanému nariadeniu 2015/63.

268

Za týchto okolností SRB neporušila články 6, 7 a 20 delegovaného nariadenia 2015/63 tým, že pri výpočte príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2021 nezohľadnila ukazovateľ NSFR.

269

Pokiaľ ide o ukazovateľ MPVZOZ, vo vykonávacom nariadení č. 680/2014 nebolo žiadne ustanovenie, ktoré by od inštitúcií vyžadovalo, aby za príslušný referenčný rok poskytli príslušnému orgánu informácie o svojich záväzkoch, ktoré sú oprávnené ako prudenciálne informácie. Takáto povinnosť bola zavedená až od 28. júna 2021, ako vyplýva z hlavy I vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/763 z 23. apríla 2021, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy na uplatňovanie nariadenia č. 575/2013 a smernice 2014/59, pokiaľ ide o podávanie správ na účely dohľadu a zverejňovanie informácií o MPVZOZ (Ú. v. EÚ L 168, s. 1), v spojení s článkom 17 druhým odsekom tohto vykonávacieho nariadenia.

270

Článok 45 ods. 1 smernice 2014/59, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa, toto konštatovanie nespochybňuje. Toto ustanovenie ukladá členským štátom povinnosť zaistiť, aby inštitúcie vždy spĺňali požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ak to vyžaduje uvedený článok alebo iné ustanovenia tejto smernice. Uvedené ustanovenie však nezahŕňa povinnosť nahlasovať oprávnené záväzky ako prudenciálne informácie počas príslušného referenčného roka.

271

Okrem toho bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o otázke, či prípadná existencia povinnosti nahlasovať oprávnené záväzky ako prudenciálne informácie podľa vnútroštátneho práva, zaväzuje SRB zohľadniť ju pri určovaní ukazovateľa MPVZOZ, pokiaľ ide prinajmenšom o výpočet príspevku ex ante na vnútroštátnom základe, SRB vo svojom vyjadrení k žalobe a duplike, ako aj na pojednávaní vysvetlila bez toho, aby to žalobkyňa spochybnila, že takáto povinnosť v každom prípade podľa nemeckého práva nevznikla, pokiaľ ide o príslušný referenčný rok. Za týchto okolností zo spisu predloženého Všeobecnému súdu nevyplýva, že by podľa nemeckého práva podliehali informácie týkajúce sa ukazovateľa MPVZOZ v príslušnom referenčnom roku požiadavke na predkladanie správ orgánom dohľadu.

272

Skutočnosť, že žalobkyňa oznámila informácie týkajúce sa ukazovateľa MPVZOZ v Nemecku od roku 2017, nie je dôkazom o opaku, keďže ako vyplýva z bodu 271 vyššie, nebolo preukázané, že podľa vnútroštátneho práva boli tieto informácie oznámené ako prudenciálne informácie.

273

Okrem toho hoci ukazovateľ MPVZOZ nie je ako taký uvedený v prílohe II k delegovanému nariadeniu 2015/63, táto príloha napriek tomu uvádza „oprávnené záväzky“ medzi údajmi, ktoré sa majú predložiť orgánom pre riešenie krízových situácií. Tieto záväzky sú navyše údajmi, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet tohto ukazovateľa rizika. V súlade s článkom 6 ods. 2 písm. a) a prílohou I pod názvom „Krok 1“ k delegovanému nariadeniu 2015/63 sa uvedený ukazovateľ skutočne zakladá na údajoch, ako sú najmä vlastné zdroje, oprávnené záväzky a MPVZOZ, pričom sa rozumie, že na účely výpočtu tohto ukazovateľa musí SRB určiť prebytok vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov vzhľadom na MPVZOZ.

274

Za týchto okolností mohla SRB upustiť od uplatňovania ukazovateľa MPVZOZ bez toho, aby porušila články 6, 7 a 20 delegovaného nariadenia 2015/63.

275

Pokiaľ ide o čiastkové ukazovatele rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“, z článku 6 ods. 6 písm. a) bodu iv) delegovaného nariadenia 2015/63 vyplýva, že pri určovaní čiastkového ukazovateľa rizika „zložitosť“ je SRB zodpovedná za zohľadnenie rozsahu, v akom sa v súlade s hlavou II kapitolou II smernice 2014/59 obchodný model a organizačná štruktúra príslušnej inštitúcie považujú za zložité. Podobne podľa článku 6 ods. 6 písm. b) bodu ii) toho istého delegovaného nariadenia je pri určovaní čiastkového ukazovateľa rizika „vyriešiteľnosť“ SRB zodpovedná za zohľadnenie rozsahu, v akom v súlade s hlavou II kapitolou II tej istej smernice môže byť krízová situácia inštitúcie vyriešená rýchlo a bez zákonných prekážok.

276

SBU preto musí určiť čiastkové ukazovatele rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“ s prihliadnutím na požiadavky vyplývajúce z kapitoly II hlavy II smernice 2014/59, konkrétne „Riešiteľnosť“, ktorá zahŕňa články 15 až 18.

277

V tejto súvislosti podľa článku 15 ods. 3 smernice 2014/59 posúdenie riešiteľnosti inštitúcie vykoná orgán pre riešenie krízových situácií v rovnakom čase, v akom sa vypracuje a aktualizuje plán riešenia krízovej situácie podľa článku 10 uvedenej smernice, a na účely vypracovania a aktualizácie tohto plánu.

278

Podobne, ako SRB vysvetlila na pojednávaní bez toho, aby to bolo spochybnené, na účely posúdenia riešiteľnosti inštitúcie je potrebné zohľadniť jej zložitosť, pričom sa spresňuje, že čím zložitejšia je štruktúra takejto inštitúcie, tým väčší je vplyv na jej riešiteľnosť. Za týchto okolností a s prihliadnutím na odkaz v článku 6 ods. 6 písm. a) bode iv) delegovaného nariadenia 2015/63 na články 15 až 18 smernice 2014/59, a teda aj na jeho článok 15 ods. 3, sa posúdenie zložitosti vykonáva aj pri vypracovaní plánu riešenia krízových situácií.

279

Z toho vyplýva, že vypracovanie plánov riešenia krízových situácií je predpokladom pre určenie čiastkových ukazovateľov rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“ zo strany SRB.

280

Okrem toho podľa článku 15 ods. 2 smernice 2014/59 na účely vypracovania plánu riešenia krízových situácií inštitúcií orgán pre riešenie krízových situácií prinajmenšom zohľadní náležitosti uvedené v oddiele C prílohy k tejto smernici. Spomedzi týchto náležitostí zohľadní v súlade s oddielom C bodom 17 tejto prílohy výšku a druh záväzkov, ktoré možno použiť na záchranu inštitúcie pomocou vnútorných zdrojov, pričom tieto záväzky sú vymedzené v článku 2 ods. 1 bode 71 smernice 2014/59 v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019 (Ú. v. EÚ L 150, s. 296).

281

Ako však vyplýva zo spoločného výkladu článku 3 bodu 17 delegovaného nariadenia 2015/63 a článku 2 ods. 1 bodu 71 smernice 2014/59, uvedené záväzky zodpovedajú „oprávneným záväzkom“ v zmysle tohto delegovaného nariadenia.

282

V dôsledku toho oprávnené záväzky predstavujú údaj potrebný pre SRB na stanovenie čiastkových ukazovateľov rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“.

283

V tejto súvislosti na jednej strane z bodov 269 až 271 vyššie vyplýva, že inštitúcie neboli povinné vykazovať príslušnému orgánu oprávnené záväzky na prudenciálne účely za príslušný referenčný rok podľa vykonávacieho nariadenia č. 680/2014. Na druhej strane bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o tom, či prípadná existencia takejto povinnosti vykazovať oprávnené záväzky zaväzovala SRB zohľadniť ich pri určovaní čiastkových ukazovateľov rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“, pokiaľ ide prinajmenšom o výpočet príspevku ex ante na vnútroštátnom základe, Všeobecný súd nemá k dispozícii žiadne dôkazy o tom, že takáto povinnosť podľa nemeckého práva existovala.

284

V dôsledku toho je prvá podmienka stanovená v článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 splnená, pokiaľ ide o čiastkové ukazovatele rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“.

285

Pokiaľ ide o druhú podmienku stanovenú v článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63, hoci čiastkové ukazovatele rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“ nie sú ako také zahrnuté v prílohe II k delegovanému nariadeniu 2015/63, oprávnené záväzky, ktoré sú potrebným údajom na ich určenie, sú v nej výslovne uvedené.

286

Za týchto okolností SRB neporušila články 6, 7 a 20 delegovaného nariadenia 2015/63 tým, že nezohľadnila čiastkové ukazovatele rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“ na príspevkové obdobie 2021.

287

Tvrdenia žalobkyne tieto argumenty nevyvracajú.

288

Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého mala SRB získať informácie potrebné na prijatie rozhodnutia o stanovení príspevkov ex ante iným spôsobom ako oznámením týchto informácií prostredníctvom vyhlásení na prudenciálne účely, ktoré podáva každá inštitúcia, stačí uviesť, že takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia uplatniteľnej právnej úpravy.

289

V tejto súvislosti žalobkyňa najmä nemôže tvrdiť, že SRB bola povinná použiť ukazovateľ NSFR na základe údajov vnútroštátnych RKS, keďže ako vyplýva z bodu 265 vyššie, zo spisu predloženého Všeobecnému súdu nevyplýva, že by informácie týkajúce sa tohto ukazovateľa rizika museli byť podľa nemeckého práva vyhlásené za prudenciálne informácie.

290

Po druhé treba odmietnuť argument žalobkyne založený na bode 137 rozsudku z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB (C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601), keďže ani v tomto bode, ani v tomto rozsudku nebolo rozhodnuté o uplatniteľnosti článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63.

291

Po tretie žalobkyňa tvrdí, že prístup SRB k uplatňovaniu článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 je v každom prípade nesprávny, pokiaľ ide o časť príspevku ex ante vypočítaného na vnútroštátnom základe, keďže je nesporné, že ukazovatele NSFR a MPVZOZ, ako aj čiastkové ukazovatele rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“ boli k dispozícii nemeckým inštitúciám. SRB ich preto mala zohľadniť pri výpočte príspevku určeného na vnútroštátnom základe. Platilo by to o to viac, že neuplatnenie týchto ukazovateľov rizika a čiastkových ukazovateľov rizika by nebolo možné odôvodniť zásadou rovnosti zaobchádzania, keďže podľa smernice 2014/59 by sa porovnávali len inštitúcie v tom istom členskom štáte. Za týchto podmienok by nebolo v rozpore s touto zásadou, ak by informácie o týchto ukazovateľoch, ktoré sú k dispozícii v každom z členských štátov, neboli v každom z týchto štátov rovnaké.

292

V tejto súvislosti bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o otázke, či prípadná existencia povinnosti vykazovať údaje týkajúce sa ukazovateľov NSFR a MPVZOZ a čiastkových ukazovateľov rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť“ podľa vnútroštátneho práva zaväzuje SRB zohľadniť ich, pokiaľ ide prinajmenšom o výpočet príspevku ex ante na vnútroštátnom základe, je potrebné poznamenať, že ako vyplýva z bodov 265, 271 a 283 vyššie, nebolo preukázané, že by takáto povinnosť v Nemecku pre príslušný referenčný rok existovala. Za týchto okolností z dokumentov predložených Všeobecnému súdu nevyplýva, že by existoval právny základ, ktorý by SRB umožňoval alebo zaväzoval zohľadniť tieto údaje výlučne s ohľadom na vnútroštátny základ.

293

Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že bolo skutočne možné, a teda povinné zohľadniť všetky ukazovatele a čiastkové ukazovatele rizika, keďže SRB musela zabezpečiť zorganizovanie vhodného zberu údajov alebo dodatočne upraviť poskytnuté údaje nejednotným spôsobom, aby im dodala požadovanú úroveň jednotnosti. Okrem toho mohla SRB doplniť chýbajúce údaje odhadom alebo odborným stanoviskom.

294

V tejto súvislosti stačí poznamenať, že platné právne predpisy neukladajú SRB povinnosť doplniť chýbajúce údaje v súvislosti s požiadavkami na predkladanie správ orgánom dohľadu alebo akýmkoľvek spôsobom upraviť údaje zozbierané nejednotným spôsobom.

295

Vzhľadom na vyššie uvedené treba šiesty žalobný dôvod zamietnuť.

[omissis]

 

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)

rozhodol takto:

 

1.

Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/ES/2021/22 zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka UniCredit Bank AG.

 

2.

Účinky rozhodnutia SRB/ES/2021/22 zostávajú zachované v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka UniCredit Bank AG, až do nadobudnutia platnosti nového rozhodnutia SRB, ktorým sa stanoví príspevok ex ante tejto inštitúcie do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií na príspevkové obdobie 2021, a to v primeranej lehote, ktorá nepresiahne šesť mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku.

 

3.

SRB znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli UniCredit Bank AG.

 

4.

Európsky parlament a Rada Európskej únie znášajú svoje vlastné trovy konania.

 

Kornezov

De Baere

Petrlík

Kecsmár

Kingston

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. júla 2024.

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: nemčina.

( 1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.

Top