23

Na účely preskúmania, či sú navrhované predbežné opatrenia naliehavé, je vhodné pripomenúť, že účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zaručiť plnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia, aby sa zabránilo vzniku medzery v právnej ochrane poskytovanej súdom Únie. Na dosiahnutie tohto cieľa sa naliehavosť musí vo všeobecnosti posudzovať so zreteľom na potrebu predbežne rozhodnúť, aby sa zabránilo spôsobeniu vážnej a nenapraviteľnej ujmy účastníkovi konania, ktorý o túto predbežnú ochranu žiada. Tomuto účastníkovi konania prislúcha predložiť dôkaz, že nie je možné čakať na výsledok konania vo veci samej, lebo by utrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu (pozri uznesenie zo 14. januára 2016, AGC Glass Europe a i./Komisia, C‑517/15 P‑R, EU:C:2016:21, bod 27 a citovanú judikatúru).

24

Okrem toho, podľa ustálenej judikatúry ide o naliehavosť iba vtedy, ak je hrozba vážnej a nenapraviteľnej ujmy, ktorú očakáva účastník konania požadujúci predbežné opatrenie, tak bezprostredná, že jej vznik je predvídateľný s dostatočnou mierou pravdepodobnosti. Tento účastník konania je v každom prípade povinný preukázať skutočnosti, ktoré odôvodňujú očakávanie takejto ujmy, keďže škoda, čisto hypotetickej povahy, založená na budúcich a neistých udalostiach, nemôže odôvodniť nariadenie predbežných opatrení (pozri uznesenie z 23. marca 2017, Gollnisch/Parlament, T‑624/16, neuverejnené, EU:T:2017:243, bod 25 a citovanú judikatúru).

25

Okrem toho, podľa článku 156 ods. 4 druhej vety rokovacieho poriadku návrhy na nariadenie predbežného opatrenia „obsahujú všetky dostupné dôkazy a návrhy dôkazov na odôvodnenie nariadenia predbežných opatrení“.

26

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia teda musí sám osebe umožniť žalovanému pripraviť si pripomienky a sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení rozhodnúť o tomto návrhu, prípadne aj bez ďalších informácií, pričom podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, musia vyplývať zo samotného znenia uvedeného návrhu (pozri uznesenie zo 6. septembra 2016, Inclusion Alliance for Europe/Komisia, C‑378/16 P‑R, neuverejnené, EU:C:2016:668, bod 17 a citovanú judikatúru).

27

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že na to, aby sa dalo posúdiť, či sú všetky podmienky uvedené v bodoch 23, 24 a 26 vyššie splnené, musí mať sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení k dispozícii konkrétne a presné údaje podporené podrobnými a osvedčenými listinnými dôkazmi, ktoré preukazujú situáciu, v ktorej sa nachádza účastník konania navrhujúci nariadenie predbežných opatrení, a ktoré umožňujú posúdiť dôsledky, ku ktorým by pravdepodobne došlo v prípade neexistencie požadovaných opatrení. Z toho vyplýva, že uvedený účastník konania predovšetkým v prípade, ak poukazuje na vznik ujmy finančnej povahy, musí poskytnúť verný a celkový obraz o svojej finančnej situácii, pričom tento obraz musí podporiť listinnými dôkazmi (pozri uznesenie z 29. februára 2016, ICA Laboratories a i./Komisia, T‑732/15 R, neuverejnené, EU:T:2016:129, bod 39 a citovanú judikatúru).

28

Napokon, aj keď návrh na nariadenie predbežných opatrení môže byť v konkrétnych bodoch doplnený odkazmi na dokumenty, ktoré tvoria jeho prílohu, tieto dokumenty nemôžu nahradiť neexistenciu podstatných skutočností v tomto návrhu. Sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení neprináleží, aby namiesto dotknutého účastníka konania preskúmal skutočnosti obsiahnuté v prílohách k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v žalobe podanej vo veci samej, alebo v jej prílohách, ktoré by mohli podporiť návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Uloženie takejto povinnosti sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení by okrem toho mohlo zbaviť účinnosti článok 156 ods. 5 rokovacieho poriadku, ktorý stanovuje, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa musí podať samostatným podaním (pozri v tomto zmysle uznesenie z 20. júna 2014, Wilders/Parlament a i., T‑410/14 R, neuverejnené, EU:T:2014:564, bod 16 a citovanú judikatúru).

29

Práve vzhľadom na tieto kritériá je potrebné posúdiť, či žalobkyňa preukázala naliehavosť.

30

Žalobkyňa v podstate poukazuje na vážnu a nenapraviteľnú ujmu vzhľadom na riziko negatívneho zásahu do jej obratu a jej ziskov, riziko straty podielov na trhu, dopad na jeden z jej výrobných závodov a poškodenie jej povesti.

31

Po prvé, pokiaľ ide o údajnú ujmu z dôvodu rizika negatívneho dopadu na jej obrat a jej zisky, žalobkyňa sa domnieva, že na základe napadnutého nariadenia utrpí značnú stratu na obrate a ziskoch. V tejto súvislosti je potrebné teda uviesť, že povaha uvádzanej ujmy je výlučne finančnej povahy.

32

Pokiaľ ide o vážnosť uvádzanej finančnej ujmy, z ustálenej judikatúry vyplýva, že navrhnuté predbežné opatrenie je odôvodnené len vtedy, ak sa zdá, že v prípade neexistencie takéhoto opatrenia by sa účastník konania, ktorý oň žiada, nachádzal v situácii, ktorá by mohla ohroziť jeho existenciu pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa skončí konanie vo veci samej (pozri uznesenie z 30. apríla 2010, Xeda International a Pace International/Komisia, T‑71/10 R, neuverejnené, EU:T:2010:173, bod 42 a citovanú judikatúru).

33

Po prvé z ustálenej judikatúry vyplýva, že analýza vážnosti takejto ujmy sa musí vykonať najmä s ohľadom na veľkosť a obrat podniku, ako aj vlastnosti skupiny, do ktorej patrí [pozri uznesenie z 15. novembra 2011, Xeda International/Komisia, T‑269/11 R, neuverejnené, EU:T:2011:665, bod 20 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 15. apríla 1998, Camar/Komisia a Rada, C‑43/98 P (R), EU:C:1998:166, bod 36 a citovanú judikatúru].

34

Okrem toho je potrebné pripomenúť, naďalej podľa ustálenej judikatúry, že sa už rozhodlo, že na jednej strane, pokiaľ ide o stratu, ktorá zodpovedá menšej než 10 % časti obratu podnikov pôsobiacich na vysoko regulovaných trhoch, nezdá sa, že by finančné ťažkosti, ktoré by tieto podniky mohli utrpieť, boli spôsobilé ohroziť ich samotnú existenciu [uznesenie z 15. novembra 2011, Xeda International/Komisia, T‑269/11 R, neuverejnené, EU:T:2011:665, bod 21; pozri tiež v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 11. apríla 2001, Komisia/Bruno Farmaceutici a i., C‑474/00 P (R), EU:C:2001:219, bod 106], a na strane druhej, pokiaľ ide o stratu zodpovedajúcu takmer dvom tretinám obratu týchto podnikov, pričom sa uznáva, že finančné ťažkosti spôsobené týmto podnikom by mohli byť spôsobilé ohroziť ich existenciu, sa však zdôraznilo, že vo vysoko regulovanom sektore, ktorý si často vyžaduje značné investície a kde príslušné orgány môžu zasiahnuť v prípade, že sa objaví riziko pre verejné zdravie z dôvodov, ktoré nie sú vždy dotknutými podnikmi predvídateľné, prináležalo týmto podnikom, okrem prípadu, že samy musia znášať ujmu vyplývajúcu z takéhoto zásahu, zabezpečiť sa proti jeho dôsledkom vhodnou politikou [pozri uznesenie zo16. júna 2016, ICA Laboratories a i./Komisia, C‑170/16 P (R), neuverejnené, EU:C:2016:462, bod 29 a citovanú judikatúru].

[omissis]

37

Tak obrat, ako aj zisk vytvorený z predaja predmetnej látky na použitie zakázané napadnutým nariadením teda predstavujú malý podiel z obratu alebo hrubého zisku žalobkyne alebo skupiny, do ktorej patrí [pozri v tomto zmysle a analogicky uznesenie predsedu Súdneho dvora z 11. apríla 2001, Komisia/Bruno Farmaceutici a i., C‑474/00 P (R), EU:C:2001:219, bod 105].

38

Preto samotné straty na jej obrate alebo na jej ziskoch z týchto predajov nemôžu postačovať na posúdenie údajnej ujmy ako vážnej v zmysle judikatúry citovanej v bode 36 vyššie.

39

Po druhé, ako to zdôrazňuje žalobkyňa, v uznesení z 28. apríla 2009, United Phosphorus/Komisia (T‑95/09 R, neuverejnené, EU:T:2009:124, bod 69), sa však pripustilo, že v rámci hodnotenia vážnosti ujmy sa sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nemôže obmedziť iba na mechanické a nepružné použitie relevantných obratov, ale je zároveň povinný zohľadniť osobitné okolnosti každého prípadu a v okamihu prijímania svojho rozhodnutia ich uviesť do súvislosti so škodou spôsobenou na obrate.

40

V rámci analýzy vážnosti ujmy v tejto veci bola totiž zohľadnená významná hospodárska a finančná kríza, ktorou svetové hospodárstvo trpelo niekoľko mesiacov a ktorá mala vplyv na hodnotu skupiny, do ktorej patrila žalobkyňa. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení na základe toho dospel k záveru, že vzhľadom na tieto osobitné okolnosti žalobkyňa preukázala vážnosť ujmy, ktorú by utrpela, ak by navrhované predbežné opatrenia neboli nariadené.

41

Je nutné konštatovať, že žalobkyňa sa nedovoláva takejto výnimočnej situácie.

42

Hoci však žalobkyňa neidentifikovala jasne okolnosti, ktoré by v tomto prípade boli relevantné v rámci posúdenia vážnosti jej ujmy, zdá sa, že v rámci úvah týkajúcich sa tohto aspektu ujmy uvádza viaceré skutočnosti, ktoré by sa mohli považovať za súčasť uvedených vlastných okolností prípadu.

43

Je preto potrebné preskúmať jej tvrdenia o predpokladaných dôsledkoch na jej činnosť spojenú s diflubenzurónom z dôvodu jednak uplatnenia brazílskej právnej úpravy 7.802/89 a jednak stanovenia nového maximálneho limitu rezíduí (ďalej len „MLR“).

[omissis]

45

V tejto súvislosti je potrebné na úvod uviesť, že vo všeobecnosti pokles predaja v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ, ako dôsledok prijatia nariadenia zakazujúceho alebo obmedzujúceho používanie látky z dôvodu, že niektoré tretie krajiny by dodržiavali právnu úpravu Únie, nemôže byť zohľadnený pri posudzovaní vážnosti údajnej ujmy, lebo takéto opatrenia by neboli priamym dôsledkom napadnutého nariadenia, ale rozhodnutia prijatého orgánmi každej tretej krajiny pri výkone ich suverénnej právomoci (pozri uznesenie z 28. apríla 2009, United Phosphorus/Komisia, T‑95/09 R, neuverejnené, EU:T:2009:124, bod 56 a citovanú judikatúru).

46

Ďalej je potrebné konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, že navrhované predbežné opatrenia by za predpokladu, že boli nariadené, bránili brazílskym orgánom zakázať predaj diflubenzurónu na účely použitia v jedle na ich území. Žalobkyňa teda nepreukázala, že by odklad výkonu napadnutého nariadenia mohol zabrániť vzniku údajnej ujmy (pozri v tomto zmysle uznesenie z 28. apríla 2009, United Phosphorus/Komisia, T‑95/09 R, neuverejnené, EU:T:2009:124, bod 56 a citovanú judikatúru).

47

Napokon sa zdá, že konkretizácia tejto obavy je hypotetická, keďže žalobkyňa má k dispozícii štúdiu z 28. februára 2017, uskutočnenú v súlade s najaktuálnejšími odporúčaniami, ktorá potvrdzuje absenciu genotoxického potenciálu PCA („Test mutácií in vivo na mieste cII na transgénnych potkanoch F344 Big Blue® a mikronukleárna analýza periférnej krvi“). Preto môžu vzniknúť odôvodnené pochybnosti, pokiaľ ide o konečné posúdenie brazílskych orgánov týkajúce sa genotoxicity diflubenzurónu, keďže je možné si myslieť, že vzhľadom na túto štúdiu sa budú brazílske orgány domnievať, že aktualizované výsledky vedeckej komunity sa neprikláňajú v prospech zákazu. Aspekt ujmy uvádzanej v tomto ohľade môže mať len neistú povahu v zmysle judikatúry uvedenej v bode 24 vyššie.

48

Preto dôsledky uvedené žalobkyňou na jej činnosť spojenú s diflubenzurónom z dôvodu uplatnenia brazílskej právnej úpravy 7.802/89 nepredstavujú osobitnú okolnosť, ktorá by umožňovala dospieť k záveru o vážnosti ujmy.

[omissis]

52

Je preto nutné konštatovať, že v prejednávanom prípade neexistuje nijaká osobitná okolnosť, ktorá by s ohľadom na relevantný obrat viedla sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení k záveru o vážnosti uvádzanej ujmy z dôvodu rizika negatívneho vplyvu na jej obrat a jej zisky.

[omissis]

61

Po tretie, pokiaľ ide o vážnosť údajnej ujmy z dôvodu rizika dopadu na jeden z jej výrobných závodov, žalobkyňa spresňuje, že predmetnú látku vyrába výlučne vo výrobnom závode nachádzajúcom sa v Ankerwegu (Holandsko), vo veľkej miere určenom na výrobu predmetnej látky na použitie vnútri a mimo Únie. Strata označenia „pre jedlé plodiny“ diflubenzurónu v Únii by znamenala stratu 618859 eur v rámci absorpcie výrobných nákladov, čo by predstavovalo 89,7 % celkovej absorpcie nákladov, a stratu objemu 36735 kg, teda 95 % objemu v Únii. Preto by dopad straty objemov diflubenzurónu pre jedlé plodiny znamenal, že všetky zostávajúce výrobky by mali absorbovať tieto náklady vo výške 618859 eur, čo by zvýšilo náklady a znížilo konkurencieschopnosť na trhu Únie a ostatných svetových trhov pre všetky ostatné výrobky.

62

Okrem toho, v rámci svojich úvah týkajúcich sa nenapraviteľnej povahy údajnej ujmy z dôvodu rizika dopadu na jeden z jej výrobných závodov žalobkyňa uvádza viaceré skutočnosti, ktoré v skutočnosti patria do posúdenia vážnosti ujmy. Žalobkyňa totiž zdôrazňuje, že približne 25 zamestnancov zo súčasného výrobného závodu je pridelených na predmetnú látku a na výrobky na báze diflubenzurónu, že životaschopnosť tohto závodu je ohrozená, keďže výrobky určené pre jedlé plodiny v Únii absorbujú 618859 eur (alebo 16,7 %) z celkovej sumy 3699373 eur nákladov na výrobu diflubenzurónu v závode v Ankerwegu, aj keď ich objem predstavuje 8,4 % celkového objemu. Okrem toho pripomína, že preskúmanie MLR pre jedlé produkty by malo významný vplyv na výrobky predávané na kľúčových trhoch na celom svete, a keďže celá výroba diflubenzurónu predstavuje približne 30 % objemu a absorbuje približne 30 % nákladov závodu v Ankerwegu, zníženie alebo strata výrobkov predávaných na svetovom trhu by mali významný vplyv na životaschopnosť uvedeného závodu.

63

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že údajná ujma z dôvodu dopadu napadnutého nariadenia na výrobný závod nachádzajúci sa v Ankerwegu, má peňažnú povahu.

64

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 32 vyššie, pokiaľ ide o vážnosť takejto ujmy, navrhnuté predbežné opatrenie je odôvodnené len vtedy, ak sa zdá, že v prípade neexistencie takéhoto opatrenia by sa účastník konania, ktorý oň žiada, nachádzal v situácii, ktorá by mohla ohroziť jeho existenciu pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa skončí konanie vo veci samej.

65

Po prvé obava žalobkyne sa netýka ohrozenia jej existencie, ale životaschopnosti výrobného závodu. V tejto súvislosti, na rozdiel od judikatúry uvedenej v bodoch 24 až 27 vyššie, žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by umožňoval dospieť k záveru o akejkoľvek hrozbe jej prežitia z dôvodu údajných rizík týkajúcich sa životaschopnosti závodu.

66

Po druhé príslušný závod nevyrába predmetnú látku výhradne pre použitie v rámci Únie, ale aj mimo Úniu. Keďže žalobkyňa zdôrazňuje možné dôsledky stanovenia nového MLR pre jedlé produkty na predaj vo svete, stačí odkázať na dôvody uvedené v bode 50 vyššie na vyvrátenie relevantnosti tohto tvrdenia.

67

Po tretie, na rozdiel od judikatúry uvedenej v bodoch 24 až 27 vyššie, žalobkyňa nepredkladá sudcovi rozhodujúcemu o predbežných opatreniach podstatné skutočnosti, ktoré by mu umožnili preskúmať vážnosť údajných dopadov, ako napríklad informácie o možnosti preradenia príslušných zamestnancov alebo premeny procesov výroby jej výrobnej linky v rámci tohto závodu. Komisia rovnako správne uvádza, že žalobkyňa nepreukázala, že tento výrobný závod by nemohol slúžiť na výrobu jedného z mnohých iných prípravkov na ochranu rastlín, ktoré vyrába skupina žalobkyne.

68

V dôsledku toho samotné dopady na jeden z jej výrobných závodov nemožno považovať za dostatočné na posúdenie údajnej ujmy ako vážnej v zmysle judikatúry citovanej v bode 64 vyššie.

[omissis]

71

Po štvrté, pokiaľ ide o vážnosť údajnej ujmy z dôvodu rizika poškodenia jej povesti, žalobkyňa tvrdí, že napadnuté nariadenie spôsobí všeobecné poškodenie jej povesti, povesti jej výrobkov na báze diflubenzurónu a povesti jej hlavnej ochrannej známky Dimilin, ako aj typu zloženia súvisiaceho s týmito výrobkami.

72

Po prvé, keďže žalobkyňa vyjadruje obavy, či napadnuté nariadenie na jednej strane neohrozí jej povesť vo všeobecnosti, povesť jej výrobkov na báze diflubenzurónu a jej hlavnej ochrannej známky Dimilin, ako aj povesť typu zloženia súvisiaceho s týmito výrobkami stigmatizovaním diflubenzurónu a na druhej strane, či vo všeobecnosti nespochybní jej skúsenosti v oblasti prípravkov na ochranu rastlín, jej schopnosť poskytnúť bezpečné výrobky vysokej kvality a povedie k negatívnemu vplyvu na povesť iných výrobkov vyrábaných žalobkyňou, predovšetkým v oblasti ochrany rastlín, je potrebné uviesť, že stiahnutie výrobku na ochranu rastlín z trhu – a a fortiori uloženie obmedzenia rozsahu jeho použitia – nevyhnutne nepoškodzuje povesť dotknutého podniku ako celku. V tejto súvislosti je všeobecne známe, že mnohým podnikom aktívnym na relevantnom trhu už boli výrobky stiahnuté z trhu bez toho, aby sa tieto podniky alebo ich výrobky mohli považovať za stigmatizované. Regulačné orgány a hospodárske subjekty z daného odvetvia, ktoré majú skúsenosti s regulačným rámcom, majú skôr tendenciu vnímať rozhodnutie o nepovolení výrobku na ochranu rastlín ako normálnu súčasť regulačného postupu. Takéto rozhodnutie totiž môže byť považované za jednoduchý výsledok vedeckého vývoja a zlepšovania metód výskumu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 15. novembra 2011, Xeda International/Komisia, T‑269/11 R, neuverejnené, EU:T:2011:665, bod 43 a citovanú judikatúru).

73

Po druhé je potrebné uviesť, že ak by poškodenie povesti žalobkyne bolo skutočne výsledkom prijatia napadnutého nariadenia, toto poškodenie by už bolo spôsobené v deň prijatia tohto nariadenia a trvalo by dovtedy, kým by nebolo zrušené rozhodnutím o žalobe vo veci samej (pozri v tomto zmysle uznesenie z 15. novembra 2011, Xeda International/Komisia, T‑269/11 R, neuverejnené, EU:T:2011:665, bod 42 a citovanú judikatúru).

74

Po tretie žalobkyňa poukazuje na osobitnú citlivosť v sektore zdravotníctva. Vzhľadom však na to, že napadnuté nariadenie bolo prijaté v komplexnom správnom konaní trvajúcom niekoľko rokov, na ktorom sa zúčastnili vedeckí experti a odborníci z dotknutého odvetvia, odklad výkonu tohto nariadenia nariadený sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení, a to len dočasne a v rámci skráteného konania, by len sotva rozptýlil prípadné pochybnosti o dôvodnosti neexistencie nebezpečenstva diflubenzurónu na trhu jedlých plodín (pozri v tomto zmysle uznesenie z 15. novembra 2011, Xeda International/Komisia, T‑269/11 R, neuverejnené, EU:T:2011:665, bod 42 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že na rozdiel od judikatúry uvedenej v bodoch 24 až 27 vyššie, žalobkyňa nevysvetľuje, do akej miery by tento prípad zbavil uvedené tvrdenia ich relevantnosti, a najmä nespresňuje, do akej miery by odklad výkonu napadnutého nariadenia odstránil obavy, ktoré už mohli byť vytvorené uverejnením hodnotenia diflubenzurónu spravodajským členským štátom a EFSA, a záverov týkajúcich sa najmä genotoxicity PCA, teda dokumentov dostupných už mnoho rokov.

75

Rovnako, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého je veľmi pravdepodobné, že napadnuté nariadenie značne obmedzí dôveru spotrebiteľov vo výrobky na základe diflubenzurónu a bude zdrojom značných obáv spotrebiteľov v súvislosti s jeho neškodnosťou, zo skutočností uvedených v spise nevyplýva, že dočasný odklad nariadený sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení by bol opatrením, ktoré by umožnilo zabrániť takejto strate dôvery. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že ak by bolo povolené zachovanie uvedeného nariadenia, stigmatizácia spojená s predmetnou látkou z dôvodu obmedzenia uloženého týmto nariadením sa časom môže zvýšiť. Ako však bolo uvedené v bode 73 vyššie, identifikácia nebezpečnosti diflubenzurónu na trhu jedlých plodín a poskytovanie týchto informácií verejnosti predchádzali prijatiu napadnutého nariadenia.

76

Po piate a nakoniec je potrebné zdôrazniť, ako bolo uvedené v bode 34 vyššie, že v rámci vysoko regulovaného trhu, o aký ide v prejednávanej veci, ktorý môže byť predmetom rýchleho zásahu príslušných orgánov v prípade rizika pre verejné zdravie z dôvodov, ktoré nie sú vždy predvídateľné, je úlohou dotknutých podnikov, okrem prípadu, že samy musia znášať ujmu vyplývajúcu z takéhoto zásahu, zabezpečiť sa proti jeho dôsledkom vhodnou politikou [pozri uznesenie zo 16. júna 2016, ICA Laboratories a i./Komisia, C‑170/16 P (R), neuverejnené, EU:C:2016:462, bod 29 a citovanú judikatúru].

77

V prejednávanej veci najskôr od 7. septembra 2012, v čase predloženia záverov EFSA identifikujúcich ďalšiu ťažkosť týkajúcu sa možnej expozície účinkom PCA ako rezídua (pozri bod 5 vyššie), alebo minimálne od 18. júla 2013, kedy Komisia oznámila žalobkyni rozhodnutie o opätovnom preskúmaní schválenia predmetnej látky v súlade s článkom 21 nariadenia č. 1107/2009 (pozri bod 7 vyššie), mala žalobkyňa k dispozícii informácie, na základe ktorých mohla v rámci svojej obozretnosti prijať primerané opatrenia s cieľom chrániť sa pred rizikom prípadných obmedzení používania diflubenzurónu v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 76 vyššie. Okrem toho je potrebné uviesť, že tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia neobsahuje v tejto súvislosti žiadnu informáciu. Okrem toho sú všetky tieto úvahy relevantné, aj keď sa uznalo, ako to žalobkyňa tvrdí vo svojom návrhu, že od júla 2015 mohla mať dôvody na vysvetlenie obáv týkajúcich sa genotoxicity metabolitu.

78

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné dospieť k záveru, že žalobkyňa nepreukázala vážnosť uvádzanej ujmy.

79

Na druhej strane sa ani nezdá, že by údajná ujma v prejednávanom prípade mohla byť kvalifikovaná ako nenapraviteľná.

80

Po prvé podľa ustálenej judikatúry totiž ujmu peňažnej povahy s výnimkou mimoriadnych okolností nemožno považovať za nenapraviteľnú, ani za ťažko napraviteľnú, keďže je všeobecným pravidlom, že peňažná kompenzácia má uviesť poškodenú osobu do predošlého stavu pred vznikom ujmy. Takáto ujma môže byť napravená najmä v rámci žaloby o náhradu škody podanej na základe článkov 268 a 340 ZFEÚ [pozri uznesenia z 28. novembra 2013, EMA/InterMune UK a i., C‑390/13 P (R), EU:C:2013:795, bod 48 a citovanú judikatúru, a z 28. apríla 2009, United Phosphorus/Komisia, T‑95/09 R, neuverejnené, EU:T:2009:124, bod 33 a citovanú judikatúru].

81

V prípade takejto ujmy je navrhnuté predbežné opatrenie odôvodnené len vtedy, ak sa zdá, že v prípade neexistencie takéhoto opatrenia by sa žalobkyňa nachádzala v situácii spôsobilej ohroziť jej existenciu pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa skončí konanie vo veci samej (uznesenie z 3. decembra 2002, Neue Erba Lautex/Komisia, T‑181/02 R, EU:T:2002:294, bod 84). Keďže hrozba zániku trhu skutočne predstavuje tak nenapraviteľnú, ako aj vážnu ujmu, vydanie navrhovaného predbežného opatrenia sa v takomto prípade zdá odôvodnené (pozri uznesenie z 28. apríla 2009, United Phosphorus/Komisia, T‑95/09 R, neuverejnené, EU:T:2009:124, bod 34 a citovanú judikatúru).

82

V prejednávanej veci z analýzy sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení v bodoch 31 až 52 vyššie vyplýva, že pokiaľ ide o údajnú ujmu z dôvodu rizika negatívneho vplyvu na jej obrat a jej zisky, žalobkyňa nie je v takejto situácii.

83

Rovnako, pokiaľ ide o tvrdenia uvedené s ohľadom na udržateľnosť výrobného závodu nachádzajúceho sa v Ankerwegu, už sa dospelo k záveru, že tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia neobsahuje základné skutočnosti, ako sú informácie týkajúce sa možností preradenia príslušných zamestnancov alebo premeny procesov výroby jej výrobnej linky v rámci tohto závodu. Takéto informácie sú nevyhnutné na posúdenie nenapraviteľnosti uvádzanej ujmy zo strany sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení. V každom prípade v rámci posúdenia nenapraviteľnosti ujmy v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 81 vyššie je relevantné iba prežitie žalobkyne. Ako však bolo uvedené v bode 65 vyššie, obava žalobkyne sa netýka ohrozenia jej existencie, ale životaschopnosti výrobného závodu.

84

Po druhé, ako bolo pripomenuté v bode 58 vyššie, hoci sa zohľadnila skutočnosť, že bez požadovaného predbežného opatrenia by sa podiely žalobkyne na trhu zmenili nenapraviteľným spôsobom, musí sa spresniť, že tento prípad je možné postaviť na rovnakú úroveň s prípadom rizika zániku trhu a odôvodniť prijatie navrhovaného predbežného opatrenia len vtedy, ak nenapraviteľná zmena podielov na trhu má tiež aj vážnu povahu. Nepostačuje teda, že hrozí nenapraviteľná strata podielu na trhu podnikom, ale je dôležité, aby bol tento podiel na trhu dostatočne významný najmä vzhľadom na veľkosť tohto podniku s prihliadnutím na charakteristické vlastnosti skupiny, s ktorou je spojený prostredníctvom jeho akcionárov. Žalobkyňa, ktorá sa dovoláva straty takéhoto podielu na trhu, musí okrem toho preukázať, že prekážky štrukturálnej alebo právnej povahy jej bránia v opätovnom získaní značnej časti tohto podielu na trhu (pozri uznesenie z 28. apríla 2009, United Phosphorus/Komisia, T‑95/09 R, neuverejnené, EU:T:2009:124, bod 35 a citovanú judikatúru).

85

V tomto prípade sa dospelo k záveru, že podiely na trhu, ktorých straty sa žalobkyňa obávala, neboli významné (pozri bod 38 vyššie). V každom prípade žalobkyňa z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala existenciu prekážok štrukturálnej alebo právnej povahy, ktoré by jej bránili pri opätovnom získaní značnej časti tohto podielu na trhu.

86

V tejto súvislosti žalobkyňa najprv tvrdí, že ak by sa vyhovelo žalobe vo veci samej, reklamná kampaň by jej neumožnila primerane obnoviť podiel na trhu, ktorý žalobkyňa má v súčasnosti, a musela by „prekonať negatívnu reklamu“ vytvorenú napadnutým nariadením. Domnieva sa, že nie je schopná uskutočniť reklamnú kampaň s veľkým rozpočtom (alebo rovnocenné kroky) s cieľom bojovať proti akémukoľvek negatívnemu vnímaniu, keďže ani ona, ani skupina, ku ktorej patrí, ako celok nemá dostatok prostriedkov na financovanie takejto činnosti.

87

V súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 24 až 27 vyššie však prislúcha účastníkovi konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežných opatrení, aby sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení predložil informácie potrebné na posúdenie, ktoré má súd vykonať, najmä pokiaľ ide o nenapraviteľnosť údajnej ujmy. Preto jednoduché tvrdenia nemôžu stačiť na splnenie týchto sudcovských kritérií. V prejednávanej veci však nijaký z dokumentov poskytnutých sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení nemôže prima facie potvrdiť tvrdenia žalobkyne týkajúce sa jej nemožnosti opätovne získať tieto podiely na trhu. Žalobkyňa sa totiž iba obmedzuje na tvrdenie o ťažkostiach týkajúcich sa získania podielov na trhu v dôsledku prípadnej straty dôvery v jej výrobky bez toho, aby preukázala existenciu prekážok štrukturálnej alebo právnej povahy, ktoré by jej bránili opätovne získať túto dôveru ako u svojich zákazníkov, tak aj u spotrebiteľov, a získať tak späť významnú časť týchto podielov na trhu v dôsledku zavedenia vhodných opatrení, najmä reklamy [pozri v tomto zmysle uznesenie z 11. apríla 2001, Komisia/Gerot Pharmazeutika, C‑479/00 P (R), EU:C:2001:224, bod 92]. Žalobkyňa sa preto len obmedzuje na samotné tvrdenie o neexistencii dostatočných prostriedkov, tak vlastných, ako aj v rámci skupiny, do ktorej patrí, na účely financovania takejto činnosti.

88

Okrem toho, na účely preukázania nevyhnutnej negatívnej reakcie zákazníkov žalobkyňa vychádza z údajných dôsledkov zaslania elektronickej pošty spoločnosťou Audax po uverejnení napadnutého nariadenia, ktoré spočívali v zaradení predmetnej látky na negatívny zoznam pre supermarkety, ktorým Audax poskytuje svoju podporu. Neuvádza však, aké dôsledky by v prípade, ak by sa vyhovelo jej žalobe vo veci samej, mala podobná elektronická pošta s cieľom upozorniť rovnakých zákazníkov o zrušení napadnutého nariadenia. Hoci samotné zaslanie tejto elektronickej pošty môže mať negatívne dôsledky uvádzané žalobkyňou, zdá sa, že to isté zaslanie elektronickej pošty s cieľom informovať o dôvodnosti žaloby žalobkyne by mohlo viesť k odstráneniu uvedených dôsledkov.

89

Ďalej sa žalobkyňa domnieva, že aj keby bolo možné vytvoriť novú substitučnú látku, čelila by značným právnym a regulačným prekážkam v súvislosti s uplatniteľnými pravidlami, napríklad požiadavke vypracovať úplný spis s vedeckými údajmi preukazujúci bezpečnosť substitučnej látky, preskúmaniu tohto spisu a regulačnému postupu schvaľovania, pričom celková dĺžka konania je približne desať rokov. Okrem toho registrácia výrobku by stála odhadom v priemere medzi 1,5 a 2 miliónmi eur, v závislosti od rozmanitosti položiek požadovaných na štítku výrobku a od fázy cyklu obnovenia schválenia účinnej(‑ých) látky(‑ok) výrobku.

90

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že vzhľadom na priemernú dĺžku konaní pred Všeobecným súdom rozhodnutie vo veci samej bude v prejednávanom prípade pravdepodobne vydané do dvoch rokov (pozri v tomto zmysle uznesenie z 21. júla 2017, Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo/Komisia, T‑130/17 R, EU:T:2017:541, bod 47). Žalobkyňa bude mať teda vyriešenú otázku zákonnosti napadnutého nariadenia dostatočne pred uplynutím doby potrebnej na schválenie prípadnej substitučnej látky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobkyňa nepožiadala o uplatnenie skráteného konania stanoveného v článku 151 a nasl. rokovacieho poriadku. Okrem toho v súlade s článkom 3 napadnutého nariadenia má žalobkyňa potenciálnu možnosť využiť „odklad“ do 8. septembra 2018, počas ktorého členské štáty môžu ponechať v platnosti povolenia pre prípravky na ochranu rastlín s obsahom diflubenzurónu. Okrem toho, ako zdôrazňuje vo svojom návrhu, postup obnovenia podliehajúci prísnym lehotám aktuálne prebieha a môže od roku 2018 viesť k záveru o neexistencii genotoxického potenciálu metabolitu. Podľa stanoviska Komisie by sa tento postup mal skončiť krátko pred 30. júnom 2019. V dôsledku toho sa neexistencia alternatívneho výrobku v základnom portfóliu žalobkyne nezdá byť relevantným faktorom, pokiaľ ide o nenapraviteľnosť údajnej ujmy.

91

Napokon sa žalobkyňa obmedzuje na tvrdenie, že zásah do jej povesti nemožno prekonať z dôvodu, že na jednej strane jej materská spoločnosť, Platform Specialty Products, nemôže nič urobiť pre nápravu jej povesti až do prijatia konečného rozhodnutia v tejto veci a na druhej strane túto stratu povesti nemožno napraviť iba na čisto finančnom základe a nemôže byť ani dočasne napravená materskou spoločnosťou. Nielenže, ako bolo uvedené v bode 74 vyššie, žalobkyňa nespresňuje, do akej miery by požadovaný odklad výkonu umožnil adekvátne odpovedať na tento údajný zásah, ale takéto tvrdenia navyše nemôžu v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 24 až 27 vyššie, bez ďalších dôkazov, ktoré ich podporujú, presvedčiť sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení.

92

Po tretie je potrebné však uviesť, že ujmu finančnej povahy možno považovať za nenapraviteľnú najmä v prípade, ak túto ujmu, aj keď k nej dôjde, nemožno vyčísliť [pozri uznesenie z 28. novembra 2013, EMA/InterMune UK a i., C‑390/13 P (R), EU:C:2013:795, bod 49 a citovanú judikatúru].

93

Neistotu spojenú s nápravou ujmy finančnej povahy v rámci prípadnej žaloby o náhradu škody bezpochyby nemožno samu osebe považovať za okolnosť, ktorá by mohla preukázať nenapraviteľnosť takejto ujmy v zmysle judikatúry Súdneho dvora. V štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia je totiž možnosť získať neskôr nápravu ujmy peňažnej povahy v rámci prípadnej žaloby o náhradu škody, ktorú možno podať po zrušení napadnutého aktu, nevyhnutne neistá. Cieľom konania o nariadení predbežného opatrenia však nie je nahradiť takéto konanie o náhradu škody s cieľom odstrániť túto neistotu, keďže jeho účelom je len zaručiť plnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia, ktoré má byť vydané vo veci samej, s ktorým je konanie o nariadení predbežného konania prepojené, teda v prejednávanej veci v konaní o žalobe o neplatnosť [pozri uznesenie z 28. novembra 2013, EMA/InterMune UK a i., C‑390/13 P (R), EU:C:2013:795, bod 50 a citovanú judikatúru].

94

Inak je to, naopak, v prípade, ak z posúdení vykonaných sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení jasne vyplýva, že uvádzanú škodu, ak dôjde k jej vzniku, nebude možné vzhľadom na jej povahu a predvídateľnosť jej vzniku identifikovať a primerane vyčísliť, a že v dôsledku toho žaloba o náhradu škody prakticky nebude môcť umožniť jej nápravu [pozri uznesenie z 28. novembra 2013, EMA/InterMune UK a i., C‑390/13 P (R), EU:C:2013:795, bod 51 a citovanú judikatúru].

95

V prejednávanej veci však napriek tomu, že sa žalobkyňa domnieva, že údajnú ujmu pravdepodobne nebude možné nahradiť, z jej písomností nevyplýva, že vzhľadom na povahu a predvídateľnosť vzniku jej ujmy nebude možné túto ujmu, ak k nej dôjde, identifikovať a primerane vyčísliť, a že v praxi žaloba o náhradu škody preto neumožní jej nápravu. Práve naopak, žalobkyňa uvádza viaceré účtovné údaje umožňujúce na prvý pohľad nielen identifikovať, ale aj kvantifikovať túto ujmu primeraným spôsobom.

[omissis]

101

Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že po zvážení záujmov sa nemožno prikloniť v prospech odkladu napadnutého nariadenia.

102

Podľa ustálenej judikatúry riziká spojené s každým z možných riešení musia byť v rovnováhe v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia. To konkrétne znamená preskúmanie, či záujem účastníka konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežných opatrení, na dosiahnutí odkladu výkonu napadnutého aktu prevláda nad záujmom na jeho bezprostrednej aplikácii. Pri tomto preskúmaní je potrebné určiť, či by prípadné zrušenie tohto aktu súdom vo veci samej umožnilo zvrátenie situácie, ktorá by bola vyvolaná jeho okamžitým výkonom, a naopak, do akej miery by odklad výkonu mohol brániť plneniu cieľov sledovaných napadnutým aktom v prípade, ak by bola žaloba vo veci samej zamietnutá [uznesenie z 1. marca 2017, EMA/MSD Animal Health Innovation a Intervet International, C‑512/16 P (R), neuverejnené, EU:C:2017:149, bod 127].

103

V prejednávanej veci sa žalobkyňa domnieva, že po zvážení záujmov je nutné sa prikloniť v jej prospech, keďže na jednej strane predmetná látka nepredstavuje známe nebezpečenstvo pre verejné zdravie a na strane druhej akýkoľvek odlišný prístup, než aký spočíva v odklade výkonu napadnutého nariadenia až do konečného rozhodnutia týkajúceho sa procesu obnovenia predmetnej látky, by bol neprimeraný a zbytočne by ju trestal, keďže zachovanie uvedeného nariadenia v účinnosti by viedlo k nemožnosti nápravy účinkov bezodkladného vykonania tohto nariadenia v prípade jeho zrušenia súdom rozhodujúcim vo veci samej.

104

Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie založené na skutočnosti o neexistencii nebezpečenstva pre verejné zdravie, žalobkyňa zdôrazňuje, že predmetná látka a výrobky na jej základe boli na trhu počas 40 rokov a že dodnes nedošlo po ich uvedení na trh k žiadnemu incidentu týkajúcemu sa verejného zdravia. Okrem toho spresňuje, že používanie diflubenzurónu je povolené mimo Únie. Napokon sa domnieva, že otázky položené Komisiou sú viac špekulatívne ako reálne a že v dôsledku toho nemožno dôvodom verejného zdravia priznať väčšiu váhu než ujme spôsobenej žalobkyni napadnutým nariadením.

105

Zo spisu vyplýva, že riziká pre ľudské zdravie boli identifikované. V tejto súvislosti žalobkyňa nemôže v prejednávanej veci vyvodiť presvedčivý argument zo skutočnosti, že látka bola úplne bezpečne používaná v Únii už viac ako 40 rokov, pričom nikdy nebol oznámený nijaký škodlivý účinok na zdravie ľudí. V odvetví dotknutom prejednávanou vecou nie je vedecký vývoj nezvyčajný a poskytuje príležitosť na opätovné posúdenie látok vo svetle nových vedeckých poznatkov a objavov. Toto tvorí základ postupov obnovenia a dôvod časového obmedzenia uplatňovaného na povolenia na uvedenie na trh. Z toho vyplýva, že rozbor sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení v rámci zváženia záujmov sa musí týkať v súčasnosti identifikovaných rizík.

106

Komisia v tejto súvislosti pripomína, že diflubenzurón je karcinogénna látka kategórie 1B a že jej genotoxické vlastnosti boli preukázané na základe komplexného posúdenia vykonaného spravodajským členským štátom, EFSA a odborníkmi z členských štátov.

107

Stanovisko žalobkyne, podľa ktorého neexistuje nijaké riziko pre verejné zdravie, sa opiera v zásade o tvrdenia, ktoré uviedla v rámci jej dokazovania, pokiaľ ide o existenciu fumus boni iuris, a to na jednej strane, že rozhodnutie prijať napadnuté nariadenie je založené na zjavne nesprávnom posúdení, keďže Komisia starostlivo a nestranne nezohľadnila určité informácie preukazujúce neexistenciu dôvodu na obavy v súvislosti s genotoxicitou predmetnej látky, a na strane druhej, že bola zbavená práva na obhajobu, keďže jej neboli poskytnuté príležitosti predložiť pripomienky k niektorým dokumentom, v ktorých sa dospelo k záveru o existencii rizík pre zdravie spôsobených diflubenzurónom.

108

Tieto aspekty spadajú pod preskúmanie zákonnosti konania a nemôžu bez ďalších dôkazov a s výnimkou prípadného uznania zjavne nesprávneho posúdenia viesť k tomu, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení v rámci zváženia záujmov usúdil, že zistenia uvedené v týchto dokumentoch musia mať prednosť pred predchádzajúcimi posúdeniami, ktoré sú v zásade výsledkom podrobného a vyčerpávajúceho skúmania. Neprináleží mu totiž vykonať technické posúdenie vedeckých údajov, ktoré by presahovalo jeho právomoc. Za okolností prejednávanej veci musia teda byť riziká pre verejné zdravie, ako boli stanovené v napadnutom nariadení, zohľadnené vzhľadom na iné dotknuté záujmy.

109

V tejto súvislosti žalobkyňa neuvádza iné záujmy okrem záujmu zabrániť vzniku ujmy, ktorú by jej napadnuté nariadenie spôsobilo. Z ustálenej judikatúry však v zásade vyplýva, že požiadavky súvisiace s ochranou verejného zdravia musia mať nepopierateľne prednosť pred hospodárskymi dôvodmi [pozri uznesenie z 11. apríla 2001, Komisia/Bruno Farmaceutici a i., C‑474/00 P (R), EU:C:2001:219, bod 112 a citovanú judikatúru, a rozsudok z 19. apríla 2012, Artegodan/Komisia, C‑221/10 P, EU:C:2012:216, bod 99 a citovanú judikatúru].

110

V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek iného záujmu, ktorý by sa mal zohľadniť, údajná ujma, o ktorej sa preukázalo, že nemá ani požadovanú vážnosť, ani nenapraviteľnosť, nepostačuje na preváženie záujmov v prospech žalobkyne, keďže identifikované riziká pre verejné zdravie, pokiaľ ide o diflubenzurón, sa musia považovať za uznané (pozri bod 105 vyššie).

111

V každom prípade, aj keby žalobkyňa uspela pri preukázaní naliehavosti spojenej s povahou svojej ujmy, mala by sa táto ujma ešte posudzovať vzhľadom na zásadu stanovenú v ustálenej judikatúre, podľa ktorej prednosť požiadaviek ochrany verejného zdravia môže odôvodniť obmedzenia, ktoré majú negatívne dôsledky – aj značné – pre niektoré hospodárske subjekty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 2010, Blanco Pérez a Chao Gómez, C‑570/07 a C‑571/07, EU:C:2010:300, bod 90 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti sa tiež zdôraznilo, že je dôležité rešpektovať zásadu obozretnosti, podľa ktorej v prípade, ak pretrváva neistota týkajúca sa existencie rizika pre ľudské zdravie alebo rozsahu týchto rizík, môžu inštitúcie Únie prijať ochranné opatrenia bez toho, aby museli čakať na úplné preukázanie skutočnej existencie a závažnosti týchto rizík [pozri v tomto zmysle uznesenie z 19. decembra 2013, Komisia/Nemecko, C‑426/13 P (R), EU:C:2013:848, bod 54 a citovanú judikatúru].

112

Preto musia byť zamietnuté tvrdenia uvádzané žalobkyňou, pokiaľ ide o neškodnosť predmetnej látky s cieľom preukázať, že dôvody týkajúce sa verejného zdravia nemôžu mať väčšiu váhu ako dôvody, ktoré sa týkajú jej ujmy.

113

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie založené na neprimeranosti prijatia akéhokoľvek iného prístupu, než aký spočíva v odklade napadnutého nariadenia až do prijatia konečného rozhodnutia v rámci postupu obnovenia predmetnej látky, žalobkyňa pripomína, že predmetná látka je v súčasnosti predmetom hodnotenia v rámci Únie na účely obnovenia schválenia v súlade s nariadením č. 1107/2009 (pozri bod 8 vyššie), ktoré podlieha zákonnej lehote, ktorá uplynie v decembri 2018. Zdôrazňuje, že v tejto súvislosti údaje o genotoxicite PCA, a teda rizika pre spotrebiteľov, budú posúdené Helénskou republikou ako spravodajským členským štátom, a uvádza, že výsledok tohto hodnotenia bude známy v októbri 2017. Dodáva, že štúdia z 28. februára 2017 odpovedala na obavy spojené s PCA (pozri bod 47 vyššie).

[omissis]

116

Najprv je potrebné zdôrazniť, že tento prípad sa netýka situácie, ktorá si vyžaduje okamžité stiahnutie výrobkov na základe diflubenzurónu. Na jednej strane napadnuté nariadenie iba obmedzuje používanie diflubenzurónu tým, že ho vylučuje len z trhu jedlých plodín, a teda nezakazuje úplne používanie diflubenzurónu v insekticídoch, čím žalobkyni naďalej umožňuje vyrábať a uvádzať na trh prípravky na ochranu rastlín obsahujúce túto látku na účely ich použitia na nejedlých plodinách. Na strane druhej napadnuté nariadenie stanovuje odklad do 8. septembra 2018.

117

V tejto súvislosti je potrebné objasniť, že poskytnutie odkladu nevylučuje existenciu rizík pre verejné zdravie. Hoci totiž členské štáty nemajú povinnosť konať pred uplynutím uvedenej lehoty, môžu však už teraz prijať potrebné opatrenia. Preto poskytnutie takéhoto odkladu umožňuje určitú ochranu pred identifikovanými rizikami, čo by naopak však bránilo nariadeniu odkladu jeho výkonu. Relevantnosť existencie odkladu pri zvážení záujmov vykonávanom sudcom rozhodujúcim o predbežných opatreniach sa odzrkadlí v rámci ním vykonaného zohľadnenia intenzity rizík identifikovaných vzhľadom na význam iných záujmov, ktorých ochrana sa požaduje. V prejednávanej veci však vyplýva z analýzy záujmov, ktoré žalobkyňa napáda, konkrétne z analýzy ujmy, ktorej utrpenia sa žalobkyňa obáva z dôvodu uplatnenia napadnutého nariadenia, že tieto záujmy sa zdajú byť nižšej intenzity ako záujmy súvisiace s verejným zdravím (pozri body 109 až 112 vyššie), a to tým viac, že poskytnutie odkladu minimalizuje obávané následky účinkov napadnutého nariadenia na situáciu žalobkyne.

118

Ďalej, ako to zdôrazňuje Komisia vo svojich pripomienkach, prebiehajúci postup obnovenia žalobkyni umožňuje, aby ochránila svoje záujmy v rozsahu, v akom sa môže dovolávať údajnej neexistencie nebezpečenstva predmetnej látky pre verejné zdravie. Podľa žalobkyne účinky tohto prebiehajúceho konania by mohli byť pozorované v priebehu roka 2018.

119

Napokon hoci sa žalobkyňa odvoláva na existenciu zákonnej lehoty, na základe ktorej v decembri roku 2018 skončí platnosť povolenia, ktoré sa vzťahovalo na diflubenzurón pred prijatím napadnutého nariadenia, zdá sa neprimerané nariadiť pozastavenie účinkov napadnutého nariadenia, čo len ich obmedzením k tomuto dátumu, keďže riziká pre verejné zdravie, ktoré sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení musí zohľadniť (pozri body 105 až 108 vyššie), boli identifikované a ohodnotené ako prevažujúce nad inými záujmami uvádzanými žalobkyňou (pozri body 109 až 112 vyššie). A fortiori podmienenie takéhoto predbežného opatrenia časovým obmedzením stanoveným na koniec postupu obnovenie, ako to navrhuje žalobkyňa, vyvoláva rovnaké námietky, keďže podľa Komisie by sa tento postup mohol predĺžiť až do 30. júna 2019.

120

Preto na jednej strane situácia, v akej sa nachádza žalobkyňa, jej umožňuje naďalej čiastočne uvádzať na trh jej výrobky na báze diflubenzurónu (pozri bod vyššie) a k rozhodnutiu o obnovení predtým získaného povolenia zdá sa príde čoskoro (pozri bod 118 vyššie), a na strane druhej zachovanie účinkov napadnutého nariadenia už teraz zabezpečuje určitú ochranu verejného zdravia pred novými zistenými rizikami (pozri bod 119 vyššie).

121

Preto musia byť zamietnuté tvrdenia žalobkyne týkajúce sa neprimeranosti prijatia akéhokoľvek iného prístupu než prístupu spočívajúceho v odklade napadnutého nariadenia až do konečného rozhodnutia v rámci postupu obnovenia týkajúceho sa predmetnej látky.

122

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné dospieť k záveru, že v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 102 vyššie sa po zvážení záujmov nemožno prikloniť v prospech nariadenia požadovaných predbežných opatrení.

123

Bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či je v prejednávanej veci splnená podmienka týkajúca sa existencie fumus boni iuris, je potrebné dospieť k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa musí zamietnuť, keďže sa žalobkyni nepodarilo preukázať, že na jednej strane je splnená podmienka naliehavosti, pretože sa nepreukázala vážnosť a nenapraviteľnosť údajnej ujmy, a na strane druhej, že po zvážení záujmov sa nemožno prikloniť v jej prospech.

124

Na základe článku 158 ods. 5 rokovacieho poriadku sa o trovách konania rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov

PREDSEDA VŠEOBECNÉHO SÚDU

nariadil: