1

Odvolaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 19. septembra 2014 sa Helénska republika domáhala, aby Súdny dvor zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie, Grécko/Komisia (T‑52/12, EU:T:2014:677, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie 2012/157/EÚ zo 7. decembra 2011 o kompenzáciách, ktoré vyplatil Grécky poľnohospodársky poisťovací orgán (ELGA) v rokoch 2008 a 2009 (Ú. v. EÚ L 78, 2012, s. 21, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 30. septembra 2014 Helénska republika podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa článkov 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ smerujúci predovšetkým k tomu, aby Súdny dvor odložil výkon napadnutého rozsudku do vynesenia rozsudku o odvolaní.

3

Grécky poľnohospodársky poisťovací orgán (ELGA) je verejnoprospešná inštitúcia, ktorá bola zriadená na základe zákona č. 1790/1988 (FEK A’ 134/20.6.1988). ELGA je právnická osoba založená podľa súkromného práva v úplnom vlastníctve štátu. Predmetom jej činnosti je predovšetkým poisťovanie rastlinnej a živočíšnej výroby, ako aj rastlinstva a hospodárskych zvierat poľnohospodárskych podnikov proti škodám vyplývajúcim z prírodných rizík.

4

Podľa článku 3a zákona č. 1790/1988, vloženého zákonom 2945/2001 (FEK A’ 223/8.10.2001), je poistenie v ELGA povinné a vzťahuje sa na prírodné riziká. Podľa článku 5a zákona č. 1790/1988, vloženého zákonom č. 2040/1992 (FEK A’ 70/23.4.1992), sú poľnohospodárski výrobcovia využívajúci tento systém poistenia povinní platiť orgánu ELGA osobitný príspevok na poistenie.

5

Helénska republika medzirezortnou vyhláškou ministra hospodárstva a ministra pre vidiecky rozvoj a výživu č. 262037 z 30. januára 2009 o mimoriadnej kompenzácii z dôvodu škôd na poľnohospodárskej výrobe (FEK B’ 155/2.2.2009) stanovila, že ELGA musí vyplatiť mimoriadnu kompenzáciu vo výške 425 miliónov eur z dôvodu poklesu produkcie niektorých plodín, ku ktorému došlo v hospodárskom roku 2008 následkom nepriaznivých klimatických podmienok. Z tejto medzirezortnej vyhlášky vyplýva, že výdavky vzniknuté v súvislosti s jej uplatnením, ktoré zaťažia rozpočet ELGA, sa budú financovať prostredníctvom úveru so štátnou zárukou, ktorý si táto inštitúcia zoberie v banke.

6

Listom z 20. marca 2009 zaslaným v odpovedi na žiadosť Európskej komisie o informácie Helénska republika informovala Európsku komisiu, že ELGA v roku 2008 vyplatil poľnohospodárom odškodnenia za škody kryté poistením vo výške 386986648 eur. Túto sumu sčasti tvorili príspevky na poistenie uhradené výrobcami vo výške 88353000 eur a sčasti príjmy získané vďaka úveru vo výške 444 miliónov eur so splatnosťou desať rokov, ktorý si ELGA zobrala so štátnou zárukou v banke.

7

Komisia rozhodnutím z 27. januára 2010 (Ú. v. EÚ C 72, s. 12) začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ vo veci C 3/10 (ex NN 39/09) týkajúce sa kompenzácií, ktoré ELGA vyplatil v rokoch 2008 a 2009 (ďalej len „dotknutá pomoc“). Dňa 7. decembra 2011 Komisia prijala sporné rozhodnutie.

8

Články 1 až 3 výroku sporného rozhodnutia znejú:

„Článok 1

1.   Odškodnenia, ktoré [ELGA] vyplatil poľnohospodárskych výrobcom v rokoch 2008 a 2009, predstavujú štátnu pomoc.

2.   Kompenzácie poskytnuté v roku 2008 v rámci systému povinného osobitného poistenia sú zlučiteľné s vnútorným trhom, pokiaľ ide o pomoc vo výške 349493652,03 [eura], ktorú ELGA poskytol výrobcom za straty na rastlinnej výrobe, pomoc vo výške 91500 [eur] za straty na rastlinnej výrobe spôsobené medveďmi, ako aj pomoc na nápravné opatrenia prijaté v rámci vyššie spomenutých opatrení pomoci. Kompenzácie poskytnuté v roku 2008 v rámci systému povinného osobitného poistenia, ktoré zodpovedajú zvyšnej časti sumy, nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom.

3.   Kompenzácie vo výške 27614905 [eur] poskytnuté v roku 2009 na základe [medzirezortnej vyhlášky] sú zlučiteľné s vnútorným trhom.

Kompenzácie vo výške 387404547 [eur] poskytnuté výrobcom pred 28. októbrom 2009 nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom. Týmto záverom nie je dotknutá pomoc, ktorá v čase poskytnutia spĺňala všetky podmienky stanovené v nariadení [Komisie] (ES) č. 1535/2007 [z 20. decembra 2007 o uplatňovaní článkov [107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ] na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárskej výroby (Ú. v. EÚ L 337, s. 35)].

Článok 2

1.   [Helénska republika] prijme všetky potrebné opatrenia, aby príjemcovia vrátili nezlučiteľnú pomoc uvedenú v článku 1, ktorá im bola protiprávne poskytnutá.

2.   Pomoc, ktorú treba vrátiť, zahŕňa úroky vypočítané odo dňa, keď bola vyplatená príjemcovi, až do dňa jej vrátenia.

…

4.   Vrátenie pomoci sa vykoná bezodkladne a podľa vnútroštátnych právnych predpisov pod podmienkou, že umožňujú okamžitý a účinný výkon tohto rozhodnutia.

Článok 3

Vrátenie pomoci uvedenej v článku 1 ods. 2 a 3 je okamžité a účinné. [Helénska republika] zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov po dátume jeho oznámenia.“

9

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 8. februára 2012 Helénska republika podala žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia. Samostatným podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň Helénska republika podala podľa článkov 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ návrh na nariadenie predbežného opatrenia smerujúci k odkladu výkonu sporného rozhodnutia. Uznesením predsedu Všeobecného súdu Grécko/Komisia (T‑52/12 R, EU:T:2012:447) bol nariadený odklad sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom toto rozhodnutie uložilo Helénskej republike povinnosť získať späť sumy vyplatené príjemcom.

10

Na podporu zrušenia sporného rozhodnutia uviedla Helénska republika sedem žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod vychádzal z toho, že Komisia nesprávne vyložila a uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a článok 108 ZFEÚ v spojení s ustanoveniami zákona č. 1790/1988 a nesprávne posúdila skutkový stav, pokiaľ ide o kompenzácie vyplatené v roku 2009. Druhý žalobný dôvod vychádzal z toho, že Komisia nesprávne posúdila skutkový stav a porušila podstatnú procesnú náležitosť a okrem toho poskytla nedostatočné odôvodnenie, keď dospela k záveru, že kompenzácie vyplatené v roku 2009 predstavujú protiprávnu štátnu pomoc. Tretí žalobný dôvod vychádzal z nesprávneho výkladu a uplatnenia článkov 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ, ako aj z nedostatočného odôvodnenia, keďže Komisia zahrnula do výšky pomoci, ktorú treba vrátiť, sumu 186011000,60 eura zodpovedajúcu príspevkom, ktoré uhradili poľnohospodári v rokoch 2008 a 2009 v rámci systému povinného poistenia ELGA. Štvrtý, subsidiárne uplatnený žalobný dôvod, vychádzal z nesprávneho výkladu a uplatnenia článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a z nesprávneho uplatnenia voľnej úvahy zo strany Komisie v oblasti štátnej pomoci s ohľadom na to, že platby uskutočnené v roku 2009 sa mali považovať za platby zlučiteľné s vnútorným trhom podľa tohto ustanovenia. Piaty žalobný dôvod, takisto uplatnený subsidiárne, vychádzal z toho, že Komisia porušila článok 39 ZFEÚ, článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, článok 296 ZFEÚ, ako aj niekoľko všeobecných právnych zásad z dôvodu, že neuplatnila oznámenie Komisie o dočasnom rámci Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy, zverejnené 22. januára 2009 (Ú. v. EÚ C 16, 2009, s. 1, ďalej len „oznámenie o dočasnom rámci Spoločenstva“) od 17. decembra 2008, čo je deň, ku ktorému bol tento rámec uplatniteľný na podniky pôsobiace v odvetví poľnohospodárskej prvovýroby. Šiesty žalobný dôvod, takisto uplatnený subsidiárne, vychádzal z nesprávneho posúdenia a chýb vo výpočte, ktorých sa dopustila Komisia pri stanovení sumy pomoci, ktorú treba vrátiť. Siedmy žalobný dôvod vychádzal z toho, že Komisia nesprávne vyložila a uplatnila usmernenia o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 – 2013 (Ú. v. EÚ C 319, 2006, s. 1), a z toho, že nesprávne uplatnila svoju voľnú úvahu v súvislosti s kompenzáciami vyplatenými v roku 2008, pokiaľ ide o straty na rastlinnej výrobe spôsobené medveďmi.

11

Keďže Všeobecný súd usúdil, že žiadny z týchto siedmich žalobných dôvodov nie je opodstatnený, napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v plnom rozsahu.

12

Helénska republika navrhuje, aby Súdny dvor:

13

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

14

Treba pripomenúť, že podľa článku 60 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie odvolanie proti rozsudku Všeobecného súdu nemá v zásade odkladný účinok. Ak sa však Súdny dvor na základe článku 278 ZFEÚ domnieva, že si to okolnosti vyžadujú, môže nariadiť odklad výkonu napadnutého rozsudku (uznesenie predsedu Súdneho dvora, Front national a Martinez/Parlament, C‑486/01 P‑R a C‑488/01 P‑R, EU:C:2002:116, bod 71).

15

Ako Komisia v prejednávanej veci správne upozornila, návrh na nariadenie predbežného opatrenia implicitne, ale zreteľne smeruje nielen k tomu, aby Súdny dvor nariadil odklad výkonu napadnutého rozsudku, ale aj konkrétne k tomu, aby nariadil odklad výkonu sporného rozhodnutia.

16

V tejto súvislosti skutočnosť, že predmetom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je odklad výkonu sporného rozhodnutia, čo teda presahuje rámec odkladu výkonu napadnutého rozsudku, nespôsobuje neprípustnosť prejednávaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

17

Samozrejme, v kontexte článku 278 ZFEÚ navrhované opatrenia v zásade nemôžu presiahnuť formálny rámec odvolania, s ktorým sú spojené. Zároveň však treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry návrh na odklad výkonu nemožno koncipovať, pokiaľ nenastanú mimoriadne okolnosti, proti zápornému rozhodnutiu, pretože poskytnutie odkladu výkonu nemôže mať za následok zmenu situácie odvolateľky (pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora Front National a Martinez/Parlament, EU:C:2002:116, bod 73 a citovanú judikatúru). So zreteľom na to, že napadnutý rozsudok možno považovať za záporné rozhodnutie, pretože Všeobecný súd ním v plnom rozsahu zamietol žalobu podanú Helénskou republikou, a s ohľadom na skutočnosť, že povinnosť vrátenia dotknutej pomoci vyplýva zo sporného rozhodnutia, dôvody súvisiace s právom na účinnú súdnu ochranu vyžadujú, aby odvolateľka mohla v prejednávanej veci navrhnúť odklad výkonu sporného rozhodnutia (pozri analogicky uznesenie predsedu Súdneho dvora Le Pen/Parlament, C‑208/03 P‑R, EU:C:2003:424, body 78 až 88).

18

Treba dodať, že tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia je založený aj na článku 279 ZFEÚ, ktorý je ustanovením, na základe ktorého Súdny dvor môže vo veciach, ktoré mu boli predložené, nariadiť nevyhnutné predbežné opatrenia.

19

Článok 160 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, že návrhy na nariadenie predbežného opatrenia musia uvádzať „predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení“. Odklad výkonu rozhodnutia a ostatné predbežné opatrenia môže sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nariadiť, ak sa preukáže, že ich nariadenie je z právneho a skutkového hľadiska na prvý pohľad dôvodné (fumus boni iuris) a že sú naliehavé v tom zmysle, že sú potrebné na to, aby sa predišlo vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch účastníka konania, ktorý ich navrhol, a mali účinky už pred rozhodnutím vo veci samej. Tieto podmienky sú kumulatívne, takže predbežné opatrenia musia byť zamietnuté, ak nie je splnená čo len jedna z nich. Sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia prípadne zváži aj existujúce záujmy (uznesenie predsedu Súdneho dvora Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, C‑404/04 P‑R, EU:C:2005:267, body 10 a 11, ako aj citovaná judikatúra, a uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Komisia/ANKO, C‑78/14 P‑R, EU:C:2014:239, bod 14).

20

Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa existencie fumus boni iuris, tá je splnená, pokiaľ v štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia existuje zásadný právny alebo skutkový spor, ktorého riešenie nie je hneď na začiatku jasné, takže žalobe vo veci samej na prvý pohľad nechýba náležité opodstatnenie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora Publishers Association/Komisia, 56/89 R, EU:C:1989:238, bod 31, ako aj Komisia/Artegodan a i., C‑39/03 P‑R, EU:C:2003:269, bod 40). Keďže je totiž účelom konania o nariadení predbežného opatrenia zaručiť úplnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia, aby sa predišlo existencii medzery v právnej ochrane zabezpečovanej Súdnym dvorom, sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach sa musí obmedziť na posúdenie „na prvý pohľad“ týkajúce sa opodstatnenosti dôvodov uplatnených v rámci sporu vo veci samej s cieľom zistiť, či existuje dostatočne vysoká pravdepodobnosť úspešnosti žaloby vo veci samej [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Komisia/Nemecko, C‑426/13 P(R), EU:C:2013:848, bod 41].

21

V tomto kontexte má okolnosť, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje k nariadeniu odkladu výkonu sporného rozhodnutia, a nie k nariadeniu odkladu výkonu napadnutého rozsudku, dôsledky pre posúdenie existencie fumus boni iuris (uznesenie predsedu Súdneho dvora Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, EU:C:2005:267, bod 16).

22

Akokoľvek závažné totiž môžu byť dôvody a tvrdenia proti napadnutému rozsudku uvádzané odvolateľkou, nemôžu byť samy osebe postačujúce na to, aby právne odôvodňovali odklad výkonu sporného rozhodnutia. Helénska republika by na preukázanie, že je splnená podmienka týkajúca sa fumus boni iuris, musela okrem toho úspešne preukázať, že dôvody a tvrdenia uplatnené proti zákonnosti uvedeného rozhodnutia v rámci žaloby o neplatnosť môžu na prvý pohľad odôvodniť nariadenie požadovaného odkladu výkonu (pozri analogicky uznesenie predsedu Súdneho dvora Le Pen/Parlament, EU:C:2003:424, bod 90).

23

Okrem toho treba uviesť, že napriek tomu, že sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení v prvostupňovom konaní dospel k záveru, že fumus boni iuris existuje v štádiu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného v rámci žaloby o neplatnosť (uznesenie predsedu Všeobecného súdu Grécko/Komisia, EU:T:2012:447), Všeobecný súd v napadnutom rozsudku meritórne zamietol všetky žalobné dôvody uplatnené odvolateľkou.

24

V dôsledku toho je potrebné, pokiaľ ide o tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pri posudzovaní podmienky týkajúcej sa existencie fumus boni iuris zohľadniť okolnosť, že sporné rozhodnutie, ktorého odklad výkonu sa požaduje, už bolo po skutkovej aj právnej stránke preskúmané súdom Únie, a že tento súd rozhodol, že žaloba smerujúca proti tomuto rozhodnutiu je neopodstatnená (uznesenie predsedu Súdneho dvora Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, EU:C:2005:267, bod 19). Nevyhnutnosť uplatniť v rámci tohto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia právne dôvody, ktoré sa na prvý pohľad javia ako mimoriadne závažné, teda vyplýva najmä z toho, že tieto dôvody musia byť spôsobilé spochybniť posúdenie argumentácie uplatnenej Helénskou republikou v prvostupňovom konaní, ktoré vykonal Všeobecný súd rozhodujúci vo veci samej (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora Technische Glaswerke Ilmenau/Komise, EU:C:2005:267, bod 20).

25

Helénska republika uvádza na podporu svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tri odvolacie dôvody.

26

Helénska republika svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorý sa delí na dve časti, ako bolo uvedené v jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že nezohľadnil právne dôsledky vyplývajúce z okolnosti, že podstatná časť dotknutej pomoci, konkrétne približne 186000000 eur, zodpovedala povinným príspevkom na poistenie, ktoré orgánu ELGA uhradili samotní poľnohospodári.

27

Po prvé Všeobecný súd údajne porušil článok 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom sa nemožno domnievať, že táto časť pomoci bola poskytnutá zo štátnych prostriedkov, pretože ju štát nikdy nemal k dispozícii. Všeobecný súd však v bodoch 117 až 120 napadnutého rozsudku uviedol ustálenú judikatúru Súdneho dvora a Všeobecného súdu, podľa ktorej také okolnosti, ako sú okolnosti uplatňované Helénskou republikou v súvislosti s pôvodom prostriedkov použitých na financovanie pomoci, a najmä s ich pôvodne súkromným charakterom ako príspevkov uhradených subjektmi v rámci režimu dotácií, ktorý využívali určité hospodárske subjekty daného odvetvia, nebránia tomu, aby boli považované za príspevky vybrané zo štátnych prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudky Steinike & Weinlig, 78/76, EU:C:1977:52, bod 22; PreussenElektra, C‑379/98, EU:C:2001:160, bod 58; Francúzsko/Komisia, C‑482/99, EU:C:2002:294, body 23, 24 a 37, ako aj Doux Élevage a Coopérative agricole UKL‑ARREE, C‑677/11, EU:C:2013:348, bod 35 a citovanú judikatúru).

28

Všeobecný súd v bodoch 121 až 129 napadnutého rozsudku uplatnil túto judikatúru na skutkové okolnosti prejednávanej veci. Všeobecný súd, ktorý v bode 122 napadnutého rozsudku predovšetkým pripomenul, že Súdny dvor už rozhodol, že plnenia, ktoré poskytol ELGA, boli financované zo štátnych prostriedkov a pripísateľné štátu (rozsudok Freskot, C‑355/00, EU:C:2003:298, bod 81), analyzoval na základe pred ním preukázaných skutočností povahu a pôvod kompenzácií vyplatených orgánom ELGA v roku 2008 a dospel k záveru, že tieto kompenzácie pochádzali sčasti z príspevkov na poistenie a sčasti z príjmov získaných vďaka úveru. Všeobecný súd z toho teda usúdil, že boli financované zo štátnych prostriedkov vrátane časti platieb, ktorú možno priradiť k príspevkom, pretože vnútroštátne právne predpisy stanovujú, že uvedené príspevky sa musia zaúčtovať ako príjmy štátu. V rovnakom zmysle sa vyjadril v bodoch 130 až 133 napadnutého rozsudku v súvislosti s kompenzáciami vyplatenými v roku 2009, ktoré sa financovali prostredníctvom úveru poskytnutého so štátnou zárukou.

29

Po druhé Všeobecný súd údajne porušil článok 107 ods. 1 ZFEÚ tým, že neuviedol dôvody, prečo by sa dotknutá pomoc mala považovať za pomoc, ktorou sa príjemcom poskytla neoprávnená výhoda, ktorá môže narušiť hospodársku súťaž v rámci Únie, hoci táto pomoc sčasti zodpovedá príspevkom, ktoré orgánu ELGA uhradili tí istí príjemcovia. Všeobecný súd však v bodoch 59 až 64 napadnutého rozsudku podrobne uviedol dôvody, pre ktoré uvedená pomoc v skutočnosti predstavuje výhodu pre príjemcov, a to bez ohľadu na to, že tieto príspevky boli uhradené. Všeobecný súd tiež pripomenul najmä v bodoch 66 až 68 tohto rozsudku, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora článok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlišuje zásahy štátu podľa ich príčin alebo cieľov, takže kompenzačný alebo sociálny charakter dotknutej pomoci nestačí na to, aby sa na tieto zásahy štátu nevzťahovala kvalifikácia opatrenia ako pomoci v zmysle tohto ustanovenia (rozsudky Francúzsko/Komisia, C‑251/97, EU:C:1999:480, bod 37; Španielsko/Komisia, C‑409/00, EU:C:2003:92, bod 48, ako aj France Télécom/Komisia, C‑81/10 P, EU:C:2011:811, bod 17 a citovaná judikatúra).

30

Okrem toho Všeobecný súd v bode 102 a nasl. napadnutého rozsudku uviedol, že podľa ustálenej judikatúry je hospodárska súťaž narušená, pokiaľ určité opatrenie znižuje náklady podniku, ktorý je príjemcom opatrenia, a tým posilňuje postavenie tohto podniku v porovnaní s inými konkurenčnými podnikmi. V tejto súvislosti Všeobecný súd tiež spresnil, že Komisia nie je povinná preukázať skutočný účinok tohto opatrenia na obchod medzi členskými štátmi, ani skutočné narušenie hospodárskej súťaže (pozri rozsudky Taliansko/Komisia, C‑372/97, EU:C:2004:234, bod 44, ako aj Belgicko a Forum 187/Komisia, C‑182/03 a C‑217/03, EU:C:2006:416, bod 131 a citovanú judikatúru). Všeobecný súd tiež dodal, že tento účinok na hospodársku súťaž, rovnako ako ovplyvnenie obchodu v rámci Spoločenstva, existuje aj napriek relatívne malej hodnote pomoci alebo relatívne nevýraznej veľkosti podnikov, ktoré sú príjemcami opatrenia, pokiaľ je dotknuté odvetvie osobitne vystavené hospodárskej súťaži, čo je prípad odvetvia poľnohospodárstva, predovšetkým v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudky Španielsko/Komisia, C‑114/00, EU:C:2002:508, bod 47, ako aj Grécko/Komisia, C‑278/00, EU:C:2004:239, body 69 a 70).

31

Z toho vyplýva, že argumenty uplatnené Helénskou republikou v rámci prvého odvolacieho dôvodu, ako bol uvedený v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v skutočnosti spochybňujú to, ako Všeobecný súd uplatnil ustálenú judikatúru Súdneho dvora na skutkový stav konštatovaný Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku. Helénska republika nevysvetľuje ani to, ako Všeobecný súd skreslil tento skutkový stav. Tieto argumenty tak neumožňujú dospieť k záveru, že prvá časť prvého odvolacieho dôvodu sa vyznačuje dostatočne vysokou pravdepodobnosťou úspešnosti, aby bolo odôvodnené nariadenie odkladu výkonu sporného rozhodnutia.

32

Helénska republika svojím druhým odvolacím dôvodom, ako bol uvedený v jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že kompenzácie uhradené v roku 2009 predstavujú selektívnu finančnú výhodu pre príjemcov, ktorá môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, pričom nevzal do úvahy mimoriadne okolnosti v gréckom hospodárstve, a najmä v jeho sektore poľnohospodárstva. Všeobecný súd tým, že sa obmedzil na uplatnenie judikatúry Súdneho dvora zhrnutej v bodoch 29 a 30 tohto uznesenia, údajne túto judikatúru nesprávne vyložil s ohľadom na to, že uvedené rozsudky sa týkajú finančných výhod poskytnutých za bežných podmienok fungovania hospodárstva, pričom prehliadol skutočnosť, že iné rozsudky vydané v oblasti štátnej pomoci, najmä rozsudky Belgicko/Komisia (C‑75/97, EU:C:1999:311, body 66 a 67), Taliansko/Komisia (C‑310/99, EU:C:2002:143, body 98 a 99), ako aj Taliansko/Komisia (EU:C:2004:234, bod 104), uvádzajú možnosti výnimiek, aby bolo možné čeliť mimoriadnym okolnostiam.

33

V tomto smere Komisia správne poznamenáva, že judikatúra týkajúca sa kvalifikácie pomoci ako „pomoci poskytovanej členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov“ v zmysle článku 107 ZFEÚ, najmä judikatúra zhrnutá v bodoch 29 a 30 tohto uznesenia, sa musí uplatniť v prejednávanej veci, pretože táto kvalifikácia nezávisí od okolností, predovšetkým hospodárskej povahy, za akých sú tieto finančné výhody poskytnuté, a od dôvodov, pre ktoré sú poskytnuté. Podmienky, ktoré musí pomoc spĺňať, aby bola vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom, sú vymedzené v odsekoch 2 a 3 tohto článku. Článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ umožňuje Komisii, aby prípadne vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom pomoc, ktorá má napraviť vážnu poruchu v hospodárstve niektorého členského štátu, aj keď bez vplyvu na kvalifikáciu výhody ako štátnej pomoci. Pokiaľ ide o judikatúru uplatnenú Helénskou republikou a citovanú v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, stačí konštatovať, že sa neuplatní na kvalifikáciu štátneho opatrenia ako pomoci, ale na vrátenie pomoci v prípade, že táto pomoc bola vyhlásená za nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

34

Helénska republika sa teda v rámci druhého odvolacieho dôvodu, ako bol uvedený v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pokúša spochybniť to, že Všeobecný súd uplatnil ustálenú judikatúru Súdneho dvora na skutkový stav konštatovaný Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku. Helénska republika nevysvetľuje ani to, ako Všeobecný súd skreslil tento skutkový stav. Ani druhý odvolací dôvod sa teda nevyznačuje, rovnako ako prvý odvolací dôvod, dostatočne vysokou pravdepodobnosťou úspešnosti, aby bolo odôvodnené nariadenia odkladu výkonu sporného rozhodnutia, požadovaného v rámci tohto konania.

35

Helénska republika prvou časťou svojho tretieho odvolacieho dôvodu, ako bola uvedená v jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vytýka Všeobecnému súdu, že porušil článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, pretože nesankcionoval nesprávne posúdenie tohto ustanovenia zo strany Komisie. Podľa Helénskej republiky mal Všeobecný súd rozhodnúť, že článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ je v prejednávanej veci priamo uplatniteľný s ohľadom na mimoriadne okolnosti ovplyvňujúce grécke hospodárstvo v roku 2009, alebo prinajmenšom mal sankcionovať pochybenie, ktorého sa dopustila Komisia, keď toto ustanovenie neuplatnila. Všeobecný súd sa totiž rovnako ako Komisia dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že uvedené ustanovenie sa nemá uplatniť mimo osobitných prípadov uvedených v oznámení o dočasnom rámci Spoločenstva.

36

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 159 a 160 napadnutého rozsudku pripomenul, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora všetky odchýlky od všeobecnej zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom, uvedené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, sa musia vykladať reštriktívne (rozsudok Nemecko/Komisia, C‑277/00, EU:C:2004:238, bod 20 a citovaná judikatúra). Okrem toho podľa ustálenej judikatúry, ktorú Všeobecný súd tiež pripomenul v bode 161 napadnutého rozsudku, Komisia má pri uplatňovaní článku 107 ods. 3 ZFEÚ širokú mieru voľnej úvahy, ktorej uplatnenie zahŕňa komplexné hodnotenie hospodárskeho a sociálneho charakteru (rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, C‑75/05 P a C‑80/05 P, EU:C:2008:482, bod 59, ako aj citovaná judikatúra). K uznaniu prípadnej nezlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom napokon dochádza, pod dohľadom súdu Únie, v rámci príslušného konania, za ktorého uskutočnenie nesie zodpovednosť Komisia (rozsudok DM Transport, C‑256/97, EU:C:1999:332, bod 16 a citovaná judikatúra).

37

Okrem toho podľa ustálenej judikatúry, a najmä rozsudkov Nemecko a i./Kronofrance (EU:C:2008:482, body 60 a 61, ako aj citovaná judikatúra) a Holland Malt/Komisia (C‑464/09 P, EU:C:2010:733, body 46 a 47), pripomenutej Všeobecný súdom v bodoch 186 a 187 napadnutého rozsudku, ako aj Komisiou v bode 92 odôvodnenia sporného rozhodnutia, a konkrétne podľa rozsudku Nemecko/Komisia (C‑288/96, EU:C:2000:537, bod 62) sa Komisia prijatím pravidiel správania a oznámením prostredníctvom ich zverejnenia, že tieto pravidlá v budúcnosti uplatní na prípady, na ktoré sa tieto pravidlá budú vzťahovať, sama obmedzuje v uplatňovaní svojej voľnej úvahy a od týchto pravidiel sa nemôže odchýliť, pretože inak by sa vystavila prípadnej sankcii za porušenie takých všeobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery. Súdny dvor tak v osobitnej oblasti štátnej pomoci zdôraznil, že Komisia je viazaná rámcom a oznámeniami, ktoré prijme, pokiaľ sa neodchyľujú od noriem Zmluvy v tejto oblasti.

38

Všeobecný súd v bodoch 146 až 189 napadnutého rozsudku spoločne preskúmal všetky výhrady uvedené Helénskou republikou v rámci štvrtého a piateho žalobného dôvodu, týkajúce sa uplatnenia článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ na dotknutú pomoc. V bodoch 148 až 166 tohto rozsudku tak podrobne preskúmal a odmietol argumenty uplatnené v rámci piateho žalobného dôvodu, ktoré sa týkajú vylúčenia pomoci podnikom pôsobiacim v odvetví poľnohospodárskej prvovýroby z dočasného rámca Spoločenstva, a v bodoch 168 až 184 uvedeného rozsudku ďalej preskúmal argumenty týkajúce sa toho, že oznámenie Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa dočasný rámec Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (Ú. v. EÚ C 261, 2009, s. 2), ktoré rozšírilo možnosť poskytnúť zlučiteľnú obmedzenú sumu pomoci podnikom pôsobiacim v odvetví poľnohospodárskej prvovýroby od 28. októbra 2009, nemá spätný účinok. Všeobecný súd v bodoch 185 až 189 napadnutého rozsudku zároveň odmietol argumenty uplatnené v rámci štvrtého žalobného dôvodu týkajúce sa toho, že Komisia priamo neuplatnila článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ nad rámec prípadov osobitne uvedených v oznámení o rámci Spoločenstva v znení platnom v čase poskytnutia dotknutej pomoci.

39

Pokiaľ ide o argument uvedený v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, podľa ktorého mal Všeobecný súd sám priamo uplatniť článok 107 ods. 3 ZFEÚ, treba uviesť, že uplatnenie tohto ustanovenia prislúcha v prvom rade Komisii a že Komisia má v tomto smere širokú mieru voľnej úvahy. V zostávajúcej časti treba konštatovať, že Helénska republika sa prvou časťou tretieho odvolacieho dôvodu, ako bola uvedená v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pokúša spochybniť to, že Všeobecný súd uplatnil ustálenú judikatúru Súdneho dvora na skutkový stav konštatovaný Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku. Helénska republika nevysvetľuje ani to, ako Všeobecný súd skreslil tento skutkový stav. Ani prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu sa teda nevyznačuje dostatočne vysokou pravdepodobnosťou úspešnosti, aby bolo odôvodnené nariadenie odkladu výkonu sporného rozhodnutia.

40

Nakoniec druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu, ako bola uvedená v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vychádza z nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Všeobecný súd neodpovedal na výhradu, ktorá bola pred ním údajne uplatnená, a podľa ktorej Komisia porušila zásadu proporcionality, keď nariadila vrátenie dotknutej pomoci napriek tomu, že už aj tak veľmi ťažká situácia v gréckom odvetví poľnohospodárstva sa v čase prijatia sporného rozhodnutia po vyplatení tejto pomoci ešte viac zhoršila.

41

V rámci piateho žalobného dôvodu uvedeného v prvostupňovom konaní pritom Helénska republika uplatnila osobitný argument založený na údajnom porušení zásady proporcionality. Helénska republika totiž tvrdila, že Komisia tým, že oznámeniu Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa dočasný rámec Spoločenstva, nepriznala spätný účinok, aby dotknutá pomoc mohla byť vyhlásená za zlučiteľnú na tomto základe, rovnako ako obdobná pomoc neskôr vyplatená poľnohospodárom iných členských štátov, porušila najmä zásadu proporcionality. Vrátenie dotknutej pomoci je údajne opatrením s citeľnými dôsledkami pre gréckych poľnohospodárov a vytvára „neprimerané situácie a vzťahy“. Všeobecný súd odpovedal na túto argumentáciu v bodoch 175 až 179 napadnutého rozsudku, pričom v podstate uviedol, že Helénska republika nepreukázala, že neuplatnenie zmeny a doplnenia tohto rámca so spätným účinkom presiahlo medze nevyhnutné na splnenie legitímnych cieľov dotknutej právnej úpravy a že situácia tohto členského štátu bola iná než situácia členských štátov, ktoré poskytli podobnú pomoc po nadobudnutí účinnosti uvedenej zmeny a doplnenia.

42

Rovnako v rozsahu, v akom Helénska republika svojim šiestym žalobným dôvodom uplatneným v prvostupňovom konaní vytýkala Komisii, že sa dopustila nesprávneho posúdenia a nesprávneho výpočtu pri stanovení výšky pomoci, ktorú treba vrátiť, pretože neodpočítala pomoc, ktorá sa mala považovať za pomoc de minimis so zreteľom na platnú právnu úpravu, stačí konštatovať, že Všeobecný súd podrobne preskúmal argumenty uvedené na podporu tohto žalobného dôvodu a v bodoch 190 až 203 napadnutého rozsudku ich všetky odmietol. Všeobecný súd osobitne v bode 194 tohto rozsudku pripomenul, že sporné rozhodnutie výslovne neuplatnilo kvalifikáciu pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom na pomoc, ktorú so zreteľom na to, že spĺňa podmienky uložené nariadením č. 1535/2007, treba považovať za pomoc de minimis, a v bode 198 napadnutého rozsudku predovšetkým rozhodol, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora sa Komisia môže oprávnene obmedziť na konštatovanie povinnosti vrátiť uvedenú pomoc a na to, že nechá na vnútroštátnych orgánoch, aby vypočítali presnú výšku súm, ktoré treba vrátiť.

43

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že Všeobecný súd odpovedal na argumenty výslovne uvedené v rámci piateho a šiesteho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, ktorými Helénska republika uplatnila výhrady týkajúce sa neprimeranosti vrátenia dotknutej pomoci, ktoré Komisia nariadila v spornom rozhodnutí. Naopak v rozsahu, v akom Helénska republika zamýšľa v rámci tohto konania o nariadení predbežného opatrenia odkázať na iné argumenty uplatnené v prvostupňovom konaní, ktoré sa týkajú neprimeranosti rozhodnutia o vrátení pomoci so zreteľom na ťažkú situáciu v gréckom odvetví poľnohospodárstva, stačí konštatovať, že Helénska republika ich vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia náležite neidentifikovala.

44

Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení teda nie je na základe návrhu na nariadenie predbežného opatrenia schopný identifikovať špecifické výhrady riadne uplatnené pred Všeobecným súdom, ktoré súvisia s porušením zásady proporcionality v dôsledku rozhodnutia o vrátení dotknutej pomoci a s ohľadom na ťažkú situáciu v gréckom odvetví poľnohospodárstva, teda výhrady, na ktoré Všeobecný súd v napadnutom rozsudku údajne neodpovedal.

45

V každom prípade, ako uvádza Komisia, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že zrušenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vrátenia je dôsledkom konštatovania jej protiprávnosti, takže vrátenie takej pomoci s cieľom obnoviť predchádzajúci stav v podstate nemožno považovať za neprimerané opatrenie vo vzťahu k cieľom ustanovení Zmlúv v oblasti štátnej pomoci (rozsudok Belgicko/Komisia, C‑142/87, EU:C:1990:125, bod 66 a citovaná judikatúra). V článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, s. 1), sa stanovuje, že „kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia aby vymohol pomoc od príjemcu… Komisia nebude vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva [Únie]“.

46

Pritom treba konštatovať, že Helénska republika tým, že sa vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia obmedzila na to, že uviedla ťažkú situáciu vo svojom odvetví poľnohospodárstva, nevysvetlila dôvody, pre ktoré by sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežných opatrení mal podľa nej dospieť k záveru, že vrátenie dotknutej pomoci je neprimeraným opatrením vo vzťahu k legitímnemu cieľu spočívajúcemu v obnovení stavu, ktorý predchádzal jej vyplateniu. Druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu, ako bola uvedená v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, sa teda nevyznačuje dostatočne vysokou pravdepodobnosťou úspešnosti pri odôvodnení nariadenia odkladu výkonu sporného rozhodnutia.

47

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že podmienka týkajúca sa fumus boni iuris nie je splnená. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia preto musí byť zamietnutý bez toho, aby bolo v prejednávanej veci potrebné preskúmať podmienku týkajúcu sa naliehavosti a pristúpiť k zváženiu záujmov.

Z týchto dôvodov podpredseda Súdneho dvora nariadil: