1

Svojím odvolaním pani Thesingová a spoločnosť Bloomberg Finance LP (ďalej len „Bloomberg“) navrhujú zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 29. novembra 2012, Thesing a Bloomberg Finance/ECB (T‑590/10, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zamietol ich žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia rozhodnutia výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB), oznámeného listom z 21. októbra 2010, v ktorom sa potvrdzuje zamietnutie prístupu k dvom dokumentom týkajúcich sa deficitu verejných financií a verejného dlhu Helénskej republiky (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky 2004/258/ES zo 4. marca 2004 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ L 80, s. 42; Mim. vyd. 01/005, s. 51) má podľa článku 1 za cieľ „vymedziť podmienky a obmedzenia, za ktorých ECB poskytuje verejnosti prístup k dokumentom ECB“.

3

Článok 2 ods. 1 uvádza, že „každý občan únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo so sídlom v niektorom členskom štáte má právo na prístup k dokumentom ECB s výhradou podmienok a obmedzení vymedzených v tomto rozhodnutí.“

4

Článok 4 ods. 1 až 3 rozhodnutia 2004/258 ustanovuje:

„1.   ECB odmietne prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana:

…

2.   ECB odmietne prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana:

pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

3.   Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súčasťou rokovaní a predbežných porád v rámci ECB alebo s národnými centrálnymi bankami, sa odmietne aj po prijatí rozhodnutia, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.“

5

Podľa článku 7 ods. 2 toho istého rozhodnutia „v prípade úplného alebo čiastočného zamietnutia žiadosti môže žiadateľ do 20 pracovných dní od prijatia odpovede ECB podať opakovanú žiadosť, v ktorej požiada Výkonnú radu ECB o prehodnotenie tohto stanoviska…“.

6

Pani Thesingová je novinárka. Pracuje pre spoločnosť Bloomberg, ktorá pôsobí v Londýne (Spojené kráľovstvo) pod názvom Bloomberg News.

7

Dňa 20. augusta 2010 pani Thesingová požiadala Európsku centrálnu banku o prístup k dvom dokumentom, ktoré sa zaoberali používaním finančných derivátov pri financovaní deficitu a pri riadení verejného dlhu v Grécku a v eurozóne. Listom zo 17. septembra 2010 generálny riaditeľ sekretariátu a jazykových služieb ECB oznámil pani Thesingovej rozhodnutie o zamietnutí prístupu k žiadaným dokumentom.

8

Dňa 28. septembra 2010 odvolateľky podali podľa článku 7 ods. 2 rozhodnutia 2004/258 opakovanú žiadosť na ECB, ktorou žiadali Výkonnú radu ECB o prehodnotenie svojho stanoviska týkajúceho sa zamietnutia prístupu k predmetným dokumentom.

9

Listom z 21. októbra 2010 prezident ECB informoval pani Thesingovú o spornom rozhodnutí. Toto rozhodnutie bolo založené na ochrane verejného záujmu týkajúceho sa hospodárskej politiky Európskej únie a Helénskej republiky, ako aj na ochrane rokovaní a interných porád ECB podľa článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážky a článku 4 ods. 3 rozhodnutia 2004/258. Pokiaľ ide o druhý dokument, zamietnutie bolo rovnako založené na ochrane obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby podľa článku 4 ods. 2 prvej zarážky tohto rozhodnutia.

10

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu z 27. decembra 2010 odvolateľky podali žalobu smerujúcu k zrušeniu sporného rozhodnutia, k nariadeniu ECB, aby im povolila prístup k predmetným dokumentom, a k zaviazaniu ECB na náhradu trov konania.

11

ECB navrhla zamietnuť odvolanie a zaviazať odvolateľky na náhradu trov konania.

12

Všeobecný súd nariadil ECB v rámci dokazovania predložiť dva predmetné dokumenty, pričom spresnil, že nebudú sprístupnené odvolateľkám. ECB tejto žiadosti vyhovela v stanovenej lehote.

13

Všeobecný súd zamietol žalobu ako čiastočne neprístupnú a čiastočne nedôvodnú a uložil odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.

14

Všeobecný súd najmä rozhodol, že ECB mohla právom založiť svoje zamietnutie sprístupniť predmetné dokumenty na výnimke z práva na prístup stanovenej v článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážke rozhodnutia 2004/258.

15

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

16

ECB navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolateľky na náhradu trov konania.

17

Návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktoré predložili Media Legal Defence Initiative, Access Info Europe, ako aj Guardian News a Media Ltd boli uznesením predsedu Súdneho dvora zo 6. novembra 2013 zamietnuté.

18

Podľa článku 181 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie čiastočne alebo úplne zjavne neprípustné alebo zjavne nedôvodné, Súdny dvor ho môže odôvodneným uznesením na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek čiastočne alebo úplne zamietnuť.

19

Odvolateľky predložili päť odvolacích dôvodov na podporu svojho odvolania, z ktorých posledný sa týka rozhodnutia o trovách konania.

20

Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 4 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2004/258. Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení Všeobecného súdu, keď rozhodol, že ECB oprávnene rozhodla o tom, že zverejnenie dokumentov žiadaných odvolateľkami by viedlo k poškodeniu hospodárskej politiky Únie a Helénskej republiky. Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom výklade článku 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode sa odvolateľky domnievajú, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nepreskúmal ich tvrdenia týkajúce sa článku 4 ods. 2 a 3 rozhodnutia 2004/258.

21

ECB tvrdí najmä, že odvolanie je neprípustné. Zastáva názor, že na jednej strane odvolanie nespĺňa hmotnoprávne požiadavky stanovené v článkoch 21, 56 a 58 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 169 rokovacieho poriadku. Odvolateľky najmä neuviedli presné dôvody napadnutého rozsudku, ani konkrétne časti rozsudku, ktoré namietajú svojím odvolaním. Uvedenie týchto častí v ich replike neodstraňuje tento nedostatok. Okrem toho sa odvolateľky obmedzili na tvrdenia, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení bez predloženia argumentov na podporu tohto tvrdenia.

22

Ďalej ECB uvádza, že odvolanie nespĺňa náležitosti stanovené v článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, keďže odvolateľky predložili len „zhrnutie dôvodov a hlavných tvrdení odvolateliek“, ktoré neobsahuje právne dôvody a právne tvrdenia, na ktoré sa odvolávajú.

23

Odvolateľky napádajú prostredníctvom prvého až štvrtého odvolacieho dôvodu viaceré časti odôvodnenia Všeobecného súdu.

24

Tieto odvolacie dôvody však neobsahujú údaje na určenie častí napadnutého rozsudku, ktoré sú údajne postihnuté nesprávnym právnym posúdením a neobsahujú ani tvrdenia preukazujúce ako sa Všeobecný súd dopustil takéhoto nesprávneho právneho posúdenia. Pokiaľ v rámci uvedených dôvodov odvolanie obsahuje ich rozvinutia, ktoré idú nad rámec jednoduchého vymenovania dôvodov, tak sa odvolanie obmedzí na predloženie návrhov bez poskytnutia ďalšieho vysvetlenia.

25

Ako už Súdny dvor opakovane rozhodol, odvolanie musí presným spôsobom uvádzať napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré špecifickým spôsobom podporujú tento návrh, pod hrozbou neprípustnosti odvolania alebo dotknutého odvolacieho dôvodu (pozri najmä rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 426; z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, C‑501/11 P, bod 43; z 3. októbra 2013, Rintisch/ÚHVT, C‑120/12 P, bod 49, ako aj zo 7. novembra 2013, Wam Industriale/Komisia, C‑560/12 P, bod 42). Odvolanie, ktoré neobsahuje žiadne tvrdenie týkajúce sa presného označenia nesprávneho právneho posúdenia, ktoré údajne obsahuje predmetný rozsudok, nespĺňa túto podmienku (pozri najmä uznesenie z 27. júna 2013, Baleanu/Komisia, C‑566/12 P, bod 13, a rozsudok Wam Industriale/Komisia, už citovaný, bod 42).

26

Súdny dvor rovnako zdôraznil, že len abstraktné vymenovanie dôvodov v odvolaní nezodpovedá požiadavkám stanoveným v článku 58 Štatútu Súdneho dvora a článku 168 ods. 1 písm. d) rokovacieho poriadku (pozri najmä rozsudky z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 113, a Wam Industriale/Komisia, už citovaný, bod 43).

27

V tejto súvislosti článok 169 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku spresňuje, že v právnych dôvodoch a právnych tvrdeniach sa presne označia časti odôvodnenia rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré sa napádajú.

28

Odvolanie bez týchto náležitostí nemôže byť predmetom právneho posúdenia, ktoré umožňuje Súdnemu dvoru vykonávať funkcie, ktoré mu prislúchajú v danej oblasti a v rámci výkonu svojho preskúmania zákonnosti (rozsudok Wam Industriale/Komisia, už citovaný, bod 44).

29

Navyše pravidlo stanovené v článku 169 ods. 2 rokovacieho poriadku umožňuje zachovať rovnosť osôb podliehajúcich súdnej právomoci. Možnosť Súdneho dvora ľahko identifikovať časti odôvodnenia napadnutého rozsudku závisí od viacerých prvkov, ako sú dĺžka napadnutého rozsudku, odvolania, počtu odvolacích dôvodov, ako aj zložitosť odôvodnenia rozvinutého tak v napadnutom rozsudku, ako aj v odvolaní. V opačnom prípade nebude prístupnosť odvolania závisieť od týchto prvkov.

30

Okrem toho nedostatok vyplývajúci z nerešpektovania tohto ustanovenia v odvolaní nemožno napraviť replikou, ak sa vezme do úvahy účel tohto vyjadrenia podľa článku 175 ods. 1 rokovacieho poriadku.

31

Vzhľadom na povahu argumentácie predloženej Súdnemu dvoru, tak ako to bolo vyššie uvedené, prvý až štvrtý odvolací dôvod musia byť zamietnuté ako zjavne neprístupné.

32

Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd im nemal uložiť povinnosť nahradiť trovy konania vynaložené ECB vzhľadom na to, že oni sami nepožiadali, v prípade úspechu ich návrhu, o zaviazanie ECB na náhradu trov konania, ktoré znášali.

33

V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že je ustálenou judikatúrou, že v prípade zamietnutia všetkých ostatných odvolacích dôvodov musia byť návrhy týkajúce sa údajnej nezrovnalosti rozhodnutia Všeobecného súdu o trovách konania zamietnuté ako neprípustné podľa článku 58 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora, podľa ktorého odvolaním nemožno napadnúť len rozhodnutie o výške trov konania alebo rozhodnutie, ktorý z účastníkov konania ich má nahradiť (pozri najmä rozsudky z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, C-57/00 P a C-61/00 P, Zb. s. I-9975, bod 124; z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C-263/09 P, Zb. s. I-5853, bod 78, ako aj zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, bod 100).

34

Všetky ostatné odvolacie dôvody predložené odvolateľkami boli zamietnuté, a preto posledný odvolací dôvod týkajúci sa rozdelenia trov konania musí byť vyhlásený za neprístupný.

35

Keďže žiadnemu z odvolacích dôvodov uvedených odvolateľkami sa nevyhovelo, odvolanie sa musí v celom rozsahu zamietnuť.

36

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.

37

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Pani Thesingová a spoločnosť Bloomberg nemali úspech vo svojich odvolacích dôvodoch a ECB navrhla zaviazať odvolateľky na náhradu trov konania, preto je opodstatnené im uložiť povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) nariadil: