52010PC0525

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 29.9.2010

KOM(2010) 525 v konečnom znení

2010/0279 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Existencia veľkej makroekonomickej nerovnováhy vrátane rozsiahlych a pretrvávajúcich rozdielov v trendoch konkurencieschopnosti sa vo chvíli, keď nastala kríza, ukázali pre Európsku úniu veľmi škodlivé, najmä pokiaľ ide o euro. Nízke náklady na financovanie v rokoch predchádzajúcich kríze viedli k nesprávnemu rozdeľovaniu zdrojov, ktoré sa často prideľovali na menej produktívne účely, čo v niektorých členských štátoch vyústilo do neudržateľnej miery spotreby, vzniku realitných bublín a akumulácie vonkajšieho aj vnútorného dlhu. Preto je dôležité vytvoriť nový štruktúrovaný postup na predchádzanie nežiaducej makroekonomickej nerovnováhe vo všetkých členských štátoch a na jej nápravu.

Komisia vo svojom oznámení a správe s názvom „HMÚ@10: Úspechy a výzvy po desiatich rokoch existencie hospodárskej a menovej únie“[1] navrhla rozsiahly program politík s cieľom zlepšiť fungovanie hospodárskej a menovej únie. Komisia predovšetkým zdôraznila, že je potrebné rozšíriť hospodársky dohľad, aby bolo možné včas odhaliť a riešiť makroekonomickú nerovnováhu. Rozšírený dohľad sa vníma ako obzvlášť žiaduci najmä v oblastiach vonkajšej konkurencieschopnosti a stavov bežných účtov, v ktorých sa od zavedenia eura prejavili výrazné rozdiely medzi členskými štátmi. Euroskupina v júli 2008 dospela k rozhodnutiu iniciovať štandardné preskúmanie pokroku v oblasti konkurencieschopnosti v eurozóne s cieľom riešiť uvedené problémy, ktoré bolo veľmi užitočné.

Stratégia Európa 2020 stanovuje ambicióznu a komplexnú stratégiu na zaistenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu hospodárstva Európskej únie. Táto stratégia v kontexte krízy určuje nové oblasti, na ktoré sa treba zamerať pri riešení slabých stránok Európy v rámci dohľadu nad makrofinančnými a štrukturálnymi problémami. Stratégia Európa 2020 obsahuje výzvu na vypracovanie osobitného politického rámca pre eurozónu s cieľom riešiť rozsiahlejšiu makroekonomickú nerovnováhu[2], pričom sa v nej zohľadňujú hlboké hospodárske a finančné prepojenia v rámci eurozóny a ich dosah na jednotnú menu. Z tohto dôvodu je potrebný mechanizmus zakotvený v právnych predpisoch, prostredníctvom ktorého by sa sledovali zdroje makroekonomickej nerovnováhy a v prípade potreby by sa ním zaistilo prijatie primeraných nápravných opatrení. Aby sa nemuseli prijímať nepríjemné úpravy v prípade, keď sa nerovnováha vymkne spod kontroly, je potrebné, aby kľúčovú úlohu zohrávalo prepojenie medzi preventívnymi a nápravnými opatreniami.

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

V súvislosti s krízou nebývalých rozmerov a nad rámec naliehavých opatrení, ktoré sa prijali na riešenie okamžitých potrieb Komisia rýchlo zareagovala na vzniknutú situáciu vypracovaním ambiciózneho, no realistického programu reforiem. Ide o dve oznámenia Európskemu parlamentu a Rade, ktoré boli vydané 12. mája a 30. júna 2010. Komisia si ako komunikačný kanál vybrala verejne dostupné právne dokumenty, aby jasne preukázala svoje odhodlanie viesť dialóg s členskými štátmi, Európskym parlamentom a všetkými ostatnými zainteresovanými stranami, pričom zároveň predstavila praktické návrhy opatrení.

Komisia v oznámení z 12. mája 2010 stanovila viacpilierový prístup na posilnenie koordinácie hospodárskej politiky. V oznámení sa zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere využívať nástroje na vykonávanie dohľadu, ktoré sú ustanovené v zmluve. V prípade potreby možno zmeniť a doplniť existujúce nástroje. V oznámení Komisia vyzýva na dôslednejšie dodržiavanie Paktu o stabilite a raste a na rozšírenie hospodárskeho dohľadu. Má sa to docieliť zavedením tzv. „európskeho semestra“ na koordináciu hospodárskej politiky, ktoré umožní členským štátom využívať výhody včasnej koordinácie na európskej úrovni. Nakoniec sa v oznámení ustanovujú zásady, ktoré by mali byť základom pevného rámca krízového riadenia v členských štátoch eurozóny. Vo všeobecnosti sa väčšina návrhov týkala Európskej únie ako celku, ale k otázkam súvisiacim s eurozónou by sa pristupovalo prostredníctvom náročnejších pravidiel.

Medzičasom sa zvýšilo napätie na finančných trhoch a 9. mája 2010 Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) na mimoriadnom zasadnutí na základe návrhu Komisie rozhodla o vytvorení európskeho stabilizačného mechanizmu a dohodla sa na pevnom záväzku v odôvodnených prípadoch rýchlejšie vykonávať fiškálnu konsolidáciu.

Dňa 30. júna 2010 Európska komisia prijala aktualizované oznámenie, v ktorom sa podrobnejšie opisujú zásady hospodárskeho dohľadu ustanovené v oznámení z 12. mája. Toto oznámenie sa sústreďuje na otázky uplatňovania a presadzovania. Zdôraznilo sa v ňom, že EÚ potrebuje silnejší makroekonomický dohľad nad krajinami, ktorý by zahŕňal všetky dôležité oblasti hospodárskej politiky. Makroekonomická nerovnováha by sa mala posudzovať spoločne s fiškálnou politikou a reformami podporujúcimi rast v rámci stratégie Európa 2020. Rozšírený dohľad sa mal ukotviť v koncepcii tzv. „európskeho semestra“ a dopĺňať by ho mal súbor sankcií na prevenciu alebo nápravu tých výkyvov, ktoré by mohli ohroziť finančnú stabilitu EÚ a eurozóny. Z fiškálneho hľadiska je potrebné posilniť preventívnu aj nápravnú časť Paktu o stabilite a raste. Predložil sa aj obšírny náčrt riešenia makroekonomickej nerovnováhy medzi členskými štátmi.

Prostredníctvom uvedených oznámení Komisia prispela k práci pracovnej skupiny pre správu ekonomických záležitostí, ktorú vedie predseda Európskej rady, a ktorú zriadila Európska rada na svojom marcovom zasadnutí. Pracovná skupina uznala, že nerovnováha predstavuje závažný problém, a to najmä pre členov eurozóny. Prijal sa záver, že makroekonomický vývoj je potrebné dôslednejšie monitorovať prostredníctvom malého súboru kľúčových ukazovateľov, predovšetkým prostredníctvom mechanizmu varovania. Celkovo sa dosiahla dohoda v tom, že makroekonomický dohľad by mal fungovať popri rozpočtovom dohľade v rámci Paktu o stabilite a raste.

Európska rada dôkladne sledovala činnosť pracovnej skupiny. Prvé smery boli uvedené v rámci záverov Európskej rady zo 17. júna, kde sa súhlasilo s vypracovaním hodnotiacej tabuľky na včasné odhalenie neudržateľných alebo nebezpečných trendov. V záveroch Európskej rady zo 16. septembra 2010 sa zaviedlo vypracovanie nového rámca makrodohľadu na včasné monitorovanie a naprávanie nerovnováhy a neudržateľných odchýlok týkajúcich sa konkurencieschopnosti.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Úplný mechanizmus na predchádzanie makroekonomickej nerovnováhe a jej nápravu pozostáva z dvoch návrhov nariadení. V prvom návrhu sa vykresľuje postup v prípade nadmernej nerovnováhy (EIP). Druhý návrh sa zameriava na súvisiace opatrenia na presadzovanie vykonávania. V tejto dôvodovej správe sa postupne opisujú oba spomínané návrhy.

Cieľom prvého návrhu je vytvoriť rámec na identifikáciu a riešenie makroekonomickej nerovnováhy vrátane trendov týkajúcich sa klesajúcej konkurencieschopnosti. Vo všeobecnosti má dopĺňať proces makroštrukturálneho dohľadu nad jednotlivými krajinami, ktorý sa zaviedol v rámci stratégie Európa 2020.

Postup EIP predstavuje úplne nový prvok procesu hospodárskeho dohľadu. Obsahuje pravidelné hodnotenie rizík vyplývajúcich z nerovnováhy vrátane mechanizmu varovania spolu s predpismi, ktoré majú umožniť vykonanie nápravných opatrení v prípade nežiaducej makroekonomickej nerovnováhy presahujúcej fiškálnu politiku. Postup EIP sa vzťahuje na všetky členské štáty.

Dohľad sa začína mechanizmom varovania, ktorého cieľom je identifikovať členské štáty s potenciálne problematickými úrovňami makroekonomickej nerovnováhy. Mechanizmus varovania pozostáva z hodnotiacej tabuľky (článok 3) opierajúcej sa o kritickú analýzu. Hodnotiaca tabuľka bola vytvorená tak, aby bola transparentná, primerane jednoduchá a založená na hospodárskych zásadách. Preto sa zostavil súbor ukazovateľov, ktorých cieľom je včas identifikovať nerovnováhu vznikajúcu v rôznych oblastiach hospodárstva. Súbor ukazovateľov by mal byť dostatočne rozsiahly,, aby sa vzťahoval na všetky možné prípady závažnej nerovnováhy a aby umožňoval zistiť nerovnováhu včas a s dostatočnou mierou dôkladnosti. Hodnotiaca tabuľka bude pozostávať z viacerých ukazovateľov pre každý členský štát.

Pre každý ukazovateľ sa stanovia prahové hodnoty varovania, ktoré sa zverejnia, aby sa zvýšila transparentnosť a spoľahlivosť. Pri niektorých ukazovateľoch budú prahové hodnoty symetrické – budú označovať nadmerne vysoké aj nadmerne nízke úrovne danej premennej. Je však potrebné uvedomiť si, že ukazovatele nemožno vnímať ako ciele ani ako nástroje politiky. Napríklad schodok bežného účtu na úrovni 3 % možno považovať za prijateľný v konvergujúcich krajinách, v ktorých sú naliehavo potrebné investície, no nie vo vyspelejšej krajine, kde dochádza k rýchlemu starnutiu obyvateľstva. Prahové hodnoty preto treba vnímať ako orientačné hodnoty určené na usmernenie pri hodnotení, nemožno ich však vykladať mechanicky; zároveň by sa mali doplniť hospodárskym úsudkom a odborným posudkom vzťahujúcim sa na konkrétnu krajinu.

Na zaistenie úplnej transparentnosti pri fungovaní mechanizmu varovania Komisia v samostatnom dokumente zverejní ukazovatele, z ktorých hodnotiaca tabuľka pozostáva, ich príslušné hodnoty a súvisiace základné metodiky. Obsah tabuľky sa môže postupom času vyvíjať v súlade s meniacimi sa hrozbami pre makroekonomickú stabilitu alebo s dosiahnutým pokrokom v oblasti dostupnosti údajov. Medzi možné ukazovatele budú veľmi pravdepodobne zaradené vonkajšie i vnútorné ukazovatele. Zistenie vonkajšej nerovnováhy by mali uľahčiť opatrenia týkajúce sa vonkajšej situácie (napr. bežné účty a vonkajší dlh) a cenovej alebo nákladovej konkurencieschopnosti (napr. skutočné platné výmenné kurzy). Oprávneným dôvodom použitia vnútorných ukazovateľov (napr. dlh súkromného a verejného sektora) je, že vonkajšia nerovnováha musí mať zákonite svoj vnútorný náprotivok. Sledovanie vnútorných ukazovateľov možno vysvetliť aj samostatne na základe toho, že vnútorná nerovnováha môže mať vplyv na iné členské štáty, predovšetkým prostredníctvom rozšírenia finančnej nákazy. Spoločne by tieto ukazovatele mali pokryť prevažnú časť analytických potrieb predbežného hodnotenia vzniku možnej nerovnováhy.

Komisia bude pravidelne zverejňovať výsledky hodnotiacich tabuliek a pripojí svoju správu, v ktorej objasní všetky potenciálne protikladné signály vyplývajúce z rozličných ukazovateľov (článok 4). Na základe všetkých dostupných informácií Komisia zostaví zoznam členských štátov, ktorým hrozí nerovnováha. Prostredníctvom včasnej diskusie na túto tému v rámci zasadnutí Rady a Euroskupiny získa Komisia náležitú spätnú väzbu od členských štátov, a tak sa pri rokovaniach Komisie zaistí transparentnosť. Po skončení týchto diskusií Komisia vykoná hĺbkovú analýzu (článok 5) jednotlivých členských štátov, v rámci ktorých mechanizmus varovania naznačuje existenciu možnej nerovnováhy alebo hrozbu jej vzniku . Hĺbková analýza pozostáva z podrobného preskúmania zásadných problémov v označenom členskom štáte. V prípade potreby možno analýzu vykonať spoločne s dozornými misiami vyslanými do danej krajiny. Zohľadnia sa všetky včasné upozornenia a odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká spoločne s politickými zámermi členského štátu, ktorého sa prieskum týka, v súlade s programom stability a konvergencie a s národným programom reforiem daného štátu. V súlade s článkami 6 a 7 môže mať hĺbková analýza vykonávaná Komisiou tri rôzne závery:

- ak sa makroekonomická nerovnováha nepovažuje za problematickú, Komisia navrhne, aby sa ďalšie kroky neprijímali;

- ak Komisia dospeje po podrobnom preskúmaní k záveru, že makroekonomická nerovnováha existuje (alebo existuje riziko jej vzniku), Komisia odporučí Rade, aby v súlade s článkom 121 ods. 2 zmluvy prijala potrebné preventívne odporúčania pre príslušný členský štát. V súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík a v závislosti od povahy nerovnováhy sa tieto preventívne odporúčania môžu zameriavať na riešenie problémov vo viacerých oblastiach politiky;

- ak hĺbková analýza poukazuje na existenciu závažnej nerovnováhy alebo nerovnováhy, ktorá ohrozuje riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie v konkrétnom členskom štáte, Rada môže na základe odporúčania Komisie prijať odporúčania podľa článku 121 ods. 4 zmluvy, pričom vyhlási, že existuje nadmerná nerovnováha, a odporučí danému členskému štátu, aby v rámci stanovených lehôt prijal nápravné opatrenia a predstavil svoje politické zámery v pláne nápravných opatrení. Členské štáty, v ktorých existuje nadmerná nerovnováha v zmysle postupu EIP, budú podliehať stupňujúcemu sa tlaku zo strany svojich partnerov. Odporúčania v rámci postupu EIP by sa mali zverejniť. Mali by byť podrobnejšie a normatívnejšie ako „preventívne“ odporúčania podľa článku 6. V závislosti od konkrétneho charakteru nerovnováhy by sa politické nariadenia mohli potenciálne vzťahovať na aspekty fiškálnej, mzdovej, makroštrukturálnej a makroprudenciálnej politiky, ktoré riadia vládne orgány.

Po začatí postupu EIP bude dotyčný členský štát povinný v konkrétnom časovom rámci prijať plán nápravných opatrení v súlade s článkom 8 a stanoviť harmonogram vykonávania politických opatrení. Plán nápravných opatrení by potvrdil odhodlanie daného členského štátu pracovať na vyriešení predmetnej nerovnováhy. Rada vyhodnotí tento plán do dvoch mesiacov od predloženia plánu nápravných opatrení a na základe správy Komisie. Ak ho bude považovať za dostatočný, prijme na základe návrhu Komisie stanovisko, v ktorom plán nápravných opatrení schváli. Ak bude Rada považovať prijaté či plánované opatrenia v pláne nápravných opatrení alebo časový harmonogram na jeho realizáciu za nedostatočné na vykonanie jej odporúčaní, na základe návrhu Komisie Rada vyzve členský štát, aby zmenil a doplnil svoj plán nápravných opatrení v novej lehote. Flexibilita zakotvená v tomto postupe by mala Rade umožniť stanoviť primeranú lehotu pri vydávaní odporúčaní v rámci postupu EIP, pričom je potrebné zohľadniť rozsah a naliehavosť nerovnováhy a schopnosť politík riešiť danú situáciu. Pri riešení nerovnováhy nie sú všetky politické prostriedky pod priamou kontrolou vnútroštátnych vlád – na rozdiel od fiškálnej politiky. Okrem toho nápravné politiky môžu mať oneskorený dosah na nerovnováhu v závislosti od jej povahy. Napríklad počas desiatich rokov, ktoré predchádzali kríze z roku 2008, v eurozóne dochádzalo k stálemu odchyľovaniu, pokiaľ ide o konkurencieschopné postavenie a stav bežných účtov jej členských štátov. Náprava konkurencieschopnosti a vonkajšej nerovnováhy si vyžaduje zaviesť závažné zmeny v pomerných cenách a nákladoch a prerozdeliť dopyt a ponuku medzi neobchodovateľným a vývozným sektorom. Hospodárstvo mnohých členských štátov eurozóny tvaruje pomerne vysoká miera nepružnosti na trhu práce a výrobkov. Ak sa nevykonajú príslušné reformy, je pravdepodobné, že sa predĺži časové obdobie potrebné na prispôsobenie sa. V každom prípade bude Komisia monitorovať vykonávanie nápravných opatrení príslušnými členskými štátmi, ktoré sú podľa článku 9 povinné predkladať pravidelné správy o pokroku. Ak dôjde k zmene okolností týkajúcich sa hospodárstva, možno odporúčania postupu EIP zmeniť a doplniť na základe odporúčania Komisie.

Rada prijme na základe odporúčania Komisie záver, či daný členský štát vykonal odporúčané nápravné opatrenia. V článku 10 sú stanovené podmienky vykonávania tohto hodnotenia. Ak Rada rozhodne, že daný členský štát vykonal primerané opatrenia, postup sa dočasne pozastaví. Dočasné pozastavenie znamená, že členský štát pri vykonávaní nápravných opatrení uspokojivo napreduje. Keďže medzi prijatím nápravného opatrenia a jeho účinkom v praxi môže nastať pomerne veľký časový posun, účinné vyriešenie makroekonomickej nerovnováhy môže nejaký čas trvať. Dotyčný členský štát je povinný pravidelne predkladať správy a bude podliehať dohľadu, až kým sa postup EIP účinne neuzavrie.

Vytrvalé uplatňovanie úspešných nápravných opatrení v konečnom dôsledku pomôže vyriešiť nerovnováhu. Postup v prípade nadmernej nerovnováhy sa v súlade s článkom 11 uzavrie, keď Rada na základe odporúčania Komisie dospeje k záveru, že v danom členskom štáte už neexistuje nadmerná nerovnováha.

Ak dotyčný členský štát nevykoná primerané opatrenia, postup v prípade nadmernej nerovnováhy sa bude uplatňovať aj naďalej. Rada by v takom prípade musela prijať prehodnotené odporúčania s novým konečným termínom na prijatie nápravných opatrení, pričom je pravdepodobné, že nový termín by bol kratší. Pre členské štáty eurozóny by mechanizmus presadzovania mohol v konečnom dôsledku viesť až k sankciám opísaným v nariadení o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny. Okrem toho by sa nedostatočné dodržiavanie odporúčaní založených na dohľade nad nerovnováhou mohlo považovať za priťažujúci faktor pri hodnotení fiškálneho stavu v rámci Paktu o stabilite a raste, pričom dochádza k vytváraniu vzájomne sa posilňujúcich synergií medzi rôznymi líniami politiky na úrovni presadzovania.

Druhý návrh nariadenia sa zaoberá presadzovaním vykonávania opatrení na nápravu nadmernej makroekonomickej nerovnováhy. Tento návrh dopĺňa nariadenie o postupe EIP, pričom sa zameriava na presadzovanie v členských štátoch eurozóny. V návrhu sa uvádza, že ak členský štát opakovane poruší povinnosť postupovať podľa odporúčaní Rady pri riešení nadmernej makroekonomickej nerovnováhy, bude musieť každoročne platiť pokutu, až kým Rada nedospeje k záveru, že príslušné nápravné opatrenia boli prijaté. Opakované porušenie sa vymedzuje ako nekonanie podľa odporúčaní Rady v novom konečnom termíne, ktorý sa stanovil v súlade s článkom 10 ods. 4 nariadenia (...). Okrem toho je členský štát povinný každoročne platiť pokutu, ak opakovane poruší povinnosť predložiť Rade a Komisii plán nápravných opatrení postačujúci na vykonanie odporúčaní Rady. V takomto prípade sa opakované porušenie vymedzuje ako neschopnosť predložiť uspokojivý plán nápravných opatrení v novom konečnom termíne, ktorý sa stanovil v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia (...). Každoročná pokuta potrebným spôsobom motivuje členské štáty eurozóny, aby sa zaoberali odporúčaniami Rady, alebo aby vypracovali uspokojivý plán nápravných opatrení aj po uhradení prvej pokuty.

S cieľom zaručiť rovnaké zaobchádzanie pre všetky členské štáty by výška pokuty mala byť rovnaká pre všetky členské štáty eurozóny, pričom by sa mala rovnať 0,1 % HDP, ktoré dotyčný členský štát dosiahol v predchádzajúcom roku. Komisia zo zásady navrhne príslušnú maximálnu výšku pokuty a tento návrh sa považuje za prijatý, ak Rada do desiatich dní odo dňa, keď Komisia prijala svoj návrh, kvalifikovanou väčšinou hlasov nerozhodne inak. Rada môže zmeniť a doplniť návrh Komisie jednomyseľným rozhodnutím v súlade s článkom 293 ods. 1 zmluvy.

Rada môže na základe návrhu Komisie rozhodnúť o zrušení alebo o znížení danej pokuty. Komisia môže pripraviť takýto návrh po posúdení odôvodnenej žiadosti členského štátu, čo by viedlo k obráteniu dôkazného bremena na uplatnenie sankcie. Okrem toho môže Komisia pripraviť takýto návrh aj na základe vzniku mimoriadnych hospodárskych okolností v súlade s vymedzením v Pakte o stabilite a raste [nariadenie (ES) č. 1467/97].

Rozhodnutia Rady týkajúce sa takýchto pokút prijímajú len členovia zastupujúci členské štáty, ktorých menou je euro. Nezohľadňuje sa pritom hlasovanie člena Rady zastupujúceho príslušný členský štát, ktorého sa rozhodnutie priamo dotýka.

Pokuty stanovené v tomto návrhu nariadenia predstavujú iné príjmy podľa vymedzenia uvedeného v článku 311 zmluvy. V súlade s postupmi ustanovenými v rámci nápravnej časti Paktu o stabilite a raste (nariadenie (ES) č. 1467/97) sa tieto príjmy rozdelia medzi členské štáty, ktorých menou je euro a ktoré nie sú začlenené do postupu v prípade nadmernej nerovnováhy v zmysle nariadenia (...) a ani do postupu pri nadmernom schodku v zmysle nariadenia (ES) č. 1467/97, pomerne k ich podielu na celkovom HND oprávnených členských štátov.

2010/0279 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 136 spolu s článkom 121 ods. 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu parlamentom jednotlivých štátov,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[3],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

1. Koordinácia hospodárskych politík členských štátov Únie, ako sa ustanovuje v zmluve, by mala priniesť dodržiavanie hlavných zásad zameraných na stabilné ceny, zdravé verejné financie a menové podmienky a trvalo udržateľnú platobnú bilanciu.

2. Je potrebné vychádzať zo skúseností získaných počas prvého desaťročia fungovania hospodárskej a menovej únie.

3. Predovšetkým dohľad nad hospodárskymi politikami členských štátov je potrebné rozšíriť nad rámec rozpočtového dohľadu s cieľom zabrániť vzniku nadmernej makroekonomickej nerovnováhy a poskytnúť postihnutým členským štátom pomoc pri vypracúvaní nápravných plánov skôr, než sa nežiaduce odchýlky zakorenia. Toto rozšírenie by malo uskutočňovať súčasne s prehlbovaním fiškálneho dohľadu.

4. Na riešenie takejto nerovnováhy je potrebný postup ustanovený v právnych predpisoch.

5. Mnohostranný dohľad podľa článku 121 ods. 3 a 4 zmluvy je vhodné doplniť osobitnými predpismi na odhaľovanie, prevenciu a nápravu makroekonomickej nerovnováhy. Takýto postup by sa mal začleniť do ročného cyklu mnohostranného dohľadu.

6. Presadzovanie nariadenia (EÚ) č. […/…][4] by sa malo posilniť ustanovením pokút pre členské štáty, ktorých menou je euro, v prípade, že opakovane nedodržiavajú odporúčania na riešenie nadmernej makroekonomickej nerovnováhy.

7. Je pravdepodobné, že makroekonomická nerovnováha spôsobí vznik nenáležitého kolísania verejných príjmov a výdavkov v rámci celého hospodárskeho cyklu, čo bude mať dosah na súhrnné číselné údaje a skreslí sa východiskový stav na zostavenie finančných plánov a prijímanie rozhodnutí. Nevhodné rozhodnutia v oblasti fiškálnej politiky prijaté na základe skreslených trendov by mohli oslabiť a možno aj vážne narušiť udržateľnosť verejných financií. Nekontrolovaná fiškálna nerovnováha i ostatné druhy makroekonomickej nerovnováhy majú potenciál vzájomne sa posilňovať, čo by mohlo viesť k ohrozeniu riadneho fungovania hospodárskej a menovej únie. Preto by mal systém nápravy makroekonomickej nerovnováhy prispieť k rozpočtovej disciplíne členských štátov, ktorých menou je euro.

8. Opakované porušenie povinnosti postupovať podľa odporúčaní Rady s cieľom riešiť nadmernú makroekonomickú nerovnováhu bude spravidla viesť ku každoročnému udeleniu pokuty, až kým Rada nedospeje k záveru, že členský štát prijal nápravné opatrenia v súlade s jej odporúčaniami.

9. Okrem toho aj opakované porušenie povinnosti členského štátu vypracovať plán nápravných opatrení, v ktorých sa zohľadňujú odporúčania Rady, by rovnako spravidla malo viesť ku každoročnému udeleniu pokuty, až kým Rada nedospeje k záveru, že členský štát predložil taký plán nápravných opatrení, ktorý dostatočne zohľadňuje jej odporúčania.

10. S cieľom zaručiť rovnaké zaobchádzanie pre všetky členské štáty by výška pokuty mala byť rovnaká pre všetky členské štáty, ktorých menou je euro, pričom by sa mala rovnať 0,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý členský štát dosiahol v predchádzajúcom roku.

11. Postup udeľovania pokút členským štátom, ktoré neprijmú účinné opatrenia na nápravu makroekonomickej nerovnováhy, je potrebné chápať tak, že udelenie pokuty týmto členským štátom bude pravidlom, a nie výnimkou.

12. Vyzbierané pokuty by sa mali rozdeliť medzi členské štáty, ktorých menou je euro, na ktoré sa neuplatňuje postup v prípade nadmernej nerovnováhy a ktoré nemajú ani nadmerný schodok.

13. Právomoc prijímať jednotlivé rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania pokút podľa tohto nariadenia by sa mala udeliť Rade. Pri koordinácii hospodárskych politík členských štátov vykonávanej v rámci Rady v súlade s článkom 121 ods. 1 zmluvy tieto jednotlivé rozhodnutia neodlučiteľne nadväzujú na opatrenia prijaté Radou v súlade s článkom 121 zmluvy a v súlade s nariadením (EÚ) č. […/…].

14. Keďže toto nariadenie obsahuje všeobecné predpisy týkajúce sa účinného presadzovania nariadenia (EÚ) č. […/…], malo by sa prijať v súlade s riadnym legislatívnym postupom uvedeným v článku 121 ods. 6 zmluvy.

15. Keďže účinný rámec na zisťovanie a prevenciu makroekonomickej nerovnováhy nemožno v dostatočnej miere dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu hlbokých vzájomných obchodných a finančných väzieb medzi členskými štátmi a takisto vedľajších účinkov vnútroštátnych hospodárskych politík na Úniu a eurozónu ako celok a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality, ustanovenou v rovnakom článku, toto nariadenie pri plnení uvedených cieľov nepresahuje svoj rozsah pôsobnosti,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1 Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Týmto nariadením sa ustanovuje systém pokút na dosiahnutie účinnej nápravy makroekonomickej nerovnováhy v eurozóne.

2. Toto nariadenie sa vzťahuje na členské štáty, ktorých menou je euro.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov ustanovené v článku 2 nariadenia (EÚ) č. […/…].

Okrem toho sa uplatňuje aj toto vymedzenie pojmu:

- „mimoriadne hospodárske okolnosti“ znamenajú okolnosti, pri ktorých schodok verejných financií prevyšuje referenčnú hodnotu, pričom sa dané prevýšenie považuje za mimoriadne v zmysle druhej zarážky článku 126 ods. 2 písm. a) zmluvy a v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (ES) č. 1467/97[5].

Článok 3 Pokuty

1. Rada, konajúc na základe návrhu Komisie, udelí ročnú pokutu, ak:

16. boli v súlade s článkom 7 ods. 2 a článkom 10 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. […/…] stanovené dve za sebou nasledujúce lehoty a Rada po ich uplynutí v súlade s článkom 10 ods. 4 uvedeného nariadenia dospeje k záveru, že dotyčný členský štát stále neprijal odporúčané nápravné opatrenie, alebo ak

17. boli v súlade s článkom 8 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. […/…] stanovené dve za sebou nasledujúce lehoty a Rada po ich uplynutí v súlade s článkom 8 ods. 2 uvedeného nariadenia dospeje k záveru, že dotyčný členský štát opäť nepredložil uspokojivý plán nápravných opatrení.

Rozhodnutie sa považuje za prijaté Radou, pokiaľ Rada kvalifikovanou väčšinou nerozhodne do desiatich dní po prijatí návrhu Komisiou o jeho zamietnutí. Rada môže zmeniť a doplniť daný návrh v súlade s článkom 293 ods. 1 zmluvy.

2. Ročná pokuta navrhnutá Komisiou sa rovná 0,1 % HDP daného členského štátu v predchádzajúcom roku.

3. Odchylne od odseku 2 môže Komisia navrhnúť zníženie výšky pokuty alebo jej zrušenie z dôvodu existencie mimoriadnych hospodárskych okolností alebo na základe odôvodnenej žiadosti, ktorú daný členský štát doručí Komisii do desiatich dní po prijatí záverov Rady spomínaných v odseku 1.

4. Ak členský štát uhradil ročnú pokutu za daný kalendárny rok a Rada po jeho uplynutí v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. […/…] dospeje k záveru, že tento členský štát v priebehu daného roka prijal odporúčané nápravné opatrenie, pokuta uhradená za daný rok sa tomuto členskému štátu vráti vo výške vypočítanej na základe metódy pro rata temporis .

Článok 4 Rozdelenie pokút

Pokuty vyzbierané podľa článku 3 tohto nariadenia predstavujú iné príjmy uvedené v článku 311 zmluvy. Tieto pokuty sa rozdelia medzi členské štáty, ktorých menou je euro a ktoré nepodliehajú postupu v prípade nadmernej nerovnováhy v zmysle nariadenia (EÚ) č. […/…] a nemajú ani nadmerný deficit v zmysle článku 126 ods. 6 zmluvy, pričom toto rozdelenie sa vykoná pomerne k príslušnému podielu na celkovom hrubom národnom dôchodku (HND) oprávnených členských štátov.

Článok 5 Hlasovanie v Rade

O opatreniach podľa článku 3 hlasujú len členovia Rady zastupujúci členské štáty, ktorých menou je euro. Rada pritom nezohľadňuje hlasovanie člena Rady zastupujúceho príslušný členský štát.

Kvalifikovaná väčšina členov Rady spomínaných v predchádzajúcom odseku sa určí podľa článku 238 ods. 3 písm. a) zmluvy.

Článok 6 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[1] European Economy č. 2/2008, Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti.

[2] Komisia v minulosti už viackrát dostatočne zdôvodnila, prečo je potrebné zaviesť hlbšiu a rozsiahlejšiu hospodársku koordináciu v eurozóne, napríklad vo výročnom vyhlásení o eurozóne za rok 2009 alebo v oznámení o HMÚ@10: úspechy a výzvy po desiatich rokoch existencie hospodárskej a menovej únie z roku 2008.

[3] Ú. v. EÚ C , , s.

[4] Ú. v. EÚ L […], […], […]

[5] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6.