Vec T‑689/21

Margrete Auken
a
Tilly Metz
a
Jutta Paulus
a
Emilie Mosnier, ako dedička Michèle Rivasi
a
Kimberly van Sparrentak

proti

Európskej komisii

Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) zo 17. júla 2024

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách a kúpne zmluvy uzavreté medzi Komisiou a farmaceutickými spoločnosťami na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 – Čiastočné odmietnutie prístupu – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu obchodných záujmov tretej osoby – Povinnosť odôvodnenia – Existencia predvídateľného a nielen čisto hypotetického rizika uvádzaného poškodenia záujmu – Zásada riadnej správy vecí verejných – Sloboda prejavu“

1. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov – Zamietnutie prístupu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka)

   (pozri body 30, 31, 34 – 36, 42, 45, 68, 77 – 79, 81 – 83, 86, 87, 106, 107, 109, 111, 118, 119, 142, 143, 147 – 149, 160, 161, 165, 166, 168, 169, 176, 177, 183, 186, 200, 202, 210, 217)

2. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov – Pôsobnosť – Informácie o umiestnení výrobných lokalít vakcín proti ochoreniu COVID-19 – Zahrnutie – Uverejnenie interaktívnej mapy znázorňujúcej výrobné kapacity vakcín v Únii – Neexistencia vplyvu

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka)

   (pozri body 33, 59 – 61, 63 – 65, 67)

3. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov – Rozsah – Odmietnutie zverejnenia určitých vymedzení pojmov, ustanovení týkajúcich sa odškodnenia a darovaní, ako aj ďalších predajov v zmluvách o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID-19 – Neprípustnosť

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka)

   (pozri body 46, 156 – 170, 187)

4. Žaloba o neplatnosť – Preskúmanie zákonnosti – Kritériá – Zohľadnenie len skutočností a informácií dostupných k dátumu prijatia sporného aktu

   (Článok 263 ZFEÚ)

   (pozri body 56, 117)

5. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov – Rozsah – Verejné finančné prostriedky – Ustanovenia týkajúce sa preddavkov a zálohových platieb – Zahrnutie – Nepovolené zverejnenie informácií týkajúcich sa ceny vakcín – Neexistencia vplyvu

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka)

   (pozri body 112 – 115, 118)

6. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov – Rozsah – Záujem vyhnúť sa žalobám o náhradu škody – Vylúčenie

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka)

   (pozri bod 159)

7. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov – Rozsah – Možné poškodenie povesti podniku – Zahrnutie

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka)

   (pozri bod 167)

8. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov – Prevažujúci verejný záujem, ktorý odôvodňuje zverejnenie dokumentov – Dovolávanie sa zásady transparentnosti – Potreba uplatniť osobitné úvahy týkajúce sa veci

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2)

   (pozri body 212 – 214, 220 – 223, 229, 230)

9. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov – Pôsobnosť – Zmluvy o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID-19 – Prevažujúci verejný záujem, ktorý odôvodňuje zverejnenie dokumentov – Neexistencia – Časovo obmedzené uplatňovanie výnimky

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 a 7)

   (pozri bod 231)

Zhrnutie

V tomto rozsudku Všeobecný súd čiastočne vyhovel žalobe o neplatnosť podanej viacerými poslancami Európskeho parlamentu proti rozhodnutiu Európskej komisie, ktorým sa priznáva len čiastočný prístup k zmluvám o budúcich kúpnych zmluvách a k zmluvám o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID-19. ( 1 )

Na začiatku roka 2021 požiadalo šesť poslancov Parlamentu o prístup ( 2 ) k rôznym zmluvám uzavretým medzi Komisiou a farmaceutickými spoločnosťami na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 vrátane tých, ktoré by sa mohli uzavrieť po dátume podania žiadosti o prístup (ďalej len „pôvodná žiadosť“). Komisia povolila čiastočný prístup k deviatim dokumentom, pričom uviedla, že cenzurované verzie uvedených dokumentov boli zverejnené na internetovej stránke Komisie a že pasáže boli začiernené na základe výnimiek týkajúcich sa ochrany súkromia a bezúhonnosti jednotlivca, ochrany obchodných záujmov a ochrany rozhodovacieho procesu inštitúcií ( 3 ).

Následne uvedení poslanci predložili opakovanú žiadosť o úplné zverejnenie deviatich identifikovaných dokumentov s výnimkou častí týkajúcich sa ochrany súkromia a bezúhonnosti jednotlivca (ďalej len „opakovaná žiadosť“).

V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, že po novom preskúmaní odpovede na pôvodnú žiadosť bolo trinásť dokumentov identifikovaných ako dokumenty, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o prístup k dokumentom (ďalej spoločne len „predmetné zmluvy“). Poskytla širší prístup k deviatim pôvodne identifikovaným dokumentom a čiastočný prístup k štyrom ďalším dokumentom, ktoré dovtedy neboli zverejnené. Komisia sa odvolala na výnimku týkajúcu sa ochrany súkromia a bezúhonnosti jednotlivca a na výnimku týkajúcu sa ochrany obchodných záujmov dotknutých podnikov, aby odôvodnila iba čiastočný prístup k predmetným zmluvám.

Posúdenie Všeobecným súdom

V prvom rade Všeobecný súd čiastočne vyhovel žalobnému dôvodu založenému na tom, že Komisia nesprávne uplatnila výnimku týkajúcu sa ochrany obchodných záujmov dotknutých podnikov v rozsahu, v akom sa týka začiernenia vymedzenia pojmov „úmyselné pochybenie“ a „maximálne primerané úsilie“ v troch z dotknutých zmlúv. V tejto súvislosti uviedol, že samotné znenie predmetných zmlúv preukazuje, že hoci sú niektoré vymedzenia pojmov zhodné, iné boli predmetom individuálnych a špecifických rokovaní. Preto ich špecifické znenie nemožno v žiadnom prípade považovať za všeobecné a obvyklé.

Všeobecný súd ďalej konštatoval, že napadnuté rozhodnutie výslovne uvádza, aj keď len stručne, dôvody, pre ktoré boli začiernené uvedené vymedzenia pojmov. Hoci Komisia vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní poskytla vysvetlenia, tieto vysvetlenia neboli uvedené v napadnutom rozhodnutí a nemožno ich z neho vyvodiť. Súd Únie však nie je povinný zohľadniť doplňujúce vysvetlenia, ktoré autor dotknutého aktu poskytol až v priebehu konania, na účely posúdenia dodržania povinnosti odôvodnenia.

Všeobecný súd z toho vyvodil záver, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neumožňuje žalobkyniam pochopiť osobitné dôvody, ktoré viedli k týmto začierneniam, a ani súdu Únie neumožňuje vykonať preskúmanie ich zákonnosti. Komisia tým, že neposkytla dostatočné vysvetlenia umožňujúce zistiť, akým spôsobom by prístup k uvedeným vymedzeniam pojmov mohol konkrétne a skutočne poškodiť obchodné záujmy dotknutých podnikov, porušila článok 4 ods. 2 prvú zarážku nariadenia č. 1049/2001.

V druhom rade Všeobecný súd čiastočne vyhovel žalobnému dôvodu kritizujúcemu spôsob, akým Komisia uplatnila výnimku týkajúcu sa ochrany obchodných záujmov na účely vypustenia z predmetných zmlúv niektorých informácií.

Odmietol ako neúčinnú argumentáciu žalobkýň, podľa ktorej by zverejnenie informácií týkajúcich sa umiestnenia výrobných lokalít a subdodávateľov dotknutých podnikov nemohlo poškodiť ich súčasné obchodné záujmy. V tejto súvislosti pripomína, že posúdenie dôvodnosti uplatnenia jednej z výnimiek stanovených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 sa musí vykonať so zreteľom na dostupné informácie a skutočnosti existujúce v čase prijatia rozhodnutia o zamietnutí prístupu. Okrem toho konštatoval, že Komisia sa správne domnievala, že začiernené informácie patria do sféry obchodných vzťahov a priemyselnej a obchodnej stratégie dotknutých podnikov.

Pokiaľ ide o ustanovenia v oblasti práva duševného vlastníctva, ako aj ustanovenia týkajúce sa preddavkov alebo zálohových platieb, zmluvnej zodpovednosti a harmonogramov dodávok, Všeobecný súd dospel k záveru, že vysvetlenia Komisie v napadnutom rozhodnutí, týkajúce sa existencie primerane predvídateľného a nie čisto hypotetického rizika porušenia ochrany obchodných záujmov dotknutých podnikov v súvislosti s ich úplným zverejnením, sú dôvodné.

Naproti tomu Všeobecný súd nepotvrdil stanovisko Komisie, pokiaľ ide o odmietnutie poskytnúť širší prístup k ustanoveniam týkajúcim sa odškodnenia. V tomto rámci na jednej strane poznamenal, že mechanizmus odškodnenia dotknutých podnikov členskými štátmi stanovený predmetnými zmluvami sa nijako nedotýka systému právnej zodpovednosti uvedených podnikov na základe smernice 85/374. ( 4 ) Podľa tejto smernice je totiž výrobca zodpovedný za škodu spôsobenú chybou svojho výrobku a jeho zodpovednosť nemôže byť obmedzená alebo vylúčená vo vzťahu k poškodenému ustanovením obmedzujúcim alebo vylučujúcim zodpovednosť. Na druhej strane poznamenal, že informácia týkajúca sa mechanizmu odškodnenia bola verejná už v čase podania prvej žiadosti a prijatia napadnutého rozhodnutia. ( 5 )

Všeobecný súd konštatoval, že hoci všetky predmetné zmluvy obsahujú ustanovenie týkajúce sa odškodnenia, podrobný obsah uvedených ustanovení nie je totožný.

Všeobecný súd však konštatoval, že tri dôvody, ktoré Komisia uviedla na účely odmietnutia širšieho prístupu k uvedeným ustanoveniam, nepreukazujú existenciu predvídateľného a nie čisto hypotetického rizika pre obchodné záujmy dotknutých podnikov.

Po prvé, pokiaľ ide o dôvod, podľa ktorého presná znalosť obmedzení zodpovednosti dotknutého podniku by mohla podnik vystaviť viacerým žalobám o náhradu škody, Všeobecný súd uviedol, že právo tretích osôb prípadne poškodených chybnou vakcínou podať žalobu o náhradu škody je založené na vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej smernicu 85/374. Toto právo teda nezávisí od existencie a obsahu ustanovení týkajúcich sa odškodnenia. Okrem toho záujem dotknutých podnikov vyhnúť sa takýmto žalobám o náhradu škody a nákladom spojeným s týmito konaniami nemožno kvalifikovať ako obchodný záujem a nepredstavuje záujem hodný ochrany podľa nariadenia č. 1049/2001. Napadnuté rozhodnutie navyše neobsahuje žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že širšie zverejnenie uvedených ustanovení by mohlo viesť k podaniu takýchto žalôb.

Po druhé, pokiaľ ide o dôvod, podľa ktorého by úplné zverejnenie nevyhnutne odhalilo konkurentom dotknutého podniku „slabé miesta“ pokrytia jeho zodpovednosti, čím by im poskytlo konkurenčnú výhodu, ktorú by mohli využiť napríklad v reklame, Všeobecný súd pripomína, že dôvod, pre ktorý boli tieto ustanovenia začlenené do predmetných zmlúv, t. j. kompenzovať riziká spojené so skrátením lehoty na vývoj vakcín, bol pred prijatím napadnutého rozhodnutia verejne známy. Okrem toho všetky dotknuté podniky mali prospech z ustanovenia týkajúceho sa odškodnenia.

Po tretie Všeobecný súd z rovnakých dôvodov odmietol odôvodnenie, podľa ktorého by úplné zverejnenie malo vplyv na dobrú povesť dotknutých podnikov.

Všeobecný súd tiež vyhovel argumentácii žalobkýň, pokiaľ ide o začiernenie ustanovení týkajúcich sa darovaní a ďalších predajov. Poznamenal, že napadnuté rozhodnutie výslovne uvádza, aj keď len stručne, dôvody týchto začiernení. Komisia tým, že neposkytla dostatočné vysvetlenia umožňujúce zistiť, akým spôsobom by prístup k týmto ustanoveniam mohol konkrétne a skutočne poškodiť obchodné záujmy dotknutých podnikov, porušila článok 4 ods. 2 prvú zarážku nariadenia č. 1049/2001.

V treťom rade Všeobecný súd odmietol žalobný dôvod žalobkýň, prostredníctvom ktorého Komisii vytýkajú, že v niektorých z predmetných zmlúv nekoherentným spôsobom začiernila niektoré ustanovenia a informácie rovnakej povahy, či dokonca zhodné. Pripomenul, že v dokumentoch pochádzajúcich od tretej osoby, hoci je porada s touto treťou osobou nepochybne povinná, prináleží Komisii, aby posúdila riziká, ktoré môžu vyplynúť z ich zverejnenia. V prejednávanej veci každá zmluva predstavovala samostatný dokument a žalobkyne nepredložili nijaký dôkaz, ktorý by mohol vyvrátiť vysvetlenia Komisie v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorých Komisia vychádzala z analýzy konkrétneho obsahu každej dotknutej zmluvy a individuálnej situácie každého dotknutého podniku.

Všeobecný súd napokon zamietol žalobný dôvod žalobkýň, ktorým Komisii vytýkajú, že nezohľadnila prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie požadovaných informácií. Konštatoval, že také všeobecné úvahy, ako sú tie, na ktoré sa odvolávajú žalobkyne, a to nevyhnutnosť vytvoriť dôveru verejnosti v konanie Komisie týkajúce sa nákupu vakcín proti ochoreniu COVID-19 a v samotné vakcíny, nemôžu preukázať, že záujem na transparentnosti bol v prejednávanej veci osobitne naliehavý a mohol prevážiť nad dôvodmi odôvodňujúcimi odmietnutie zverejniť začiernené časti sporných zmlúv. Pripomenul tiež, že predmetné zmluvy patria do rámca správnej činnosti a nie legislatívnej činnosti.

( 1 ) Rozhodnutie Európskej komisie C(2022) 1038 final z 15. februára 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

( 2 ) Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

( 3 ) Výnimky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. b) a v článku 4 ods. 2 prvej zarážke, ako aj v článku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 1049/2001.

( 4 ) Podľa článkov 1 a 12 smernice Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 1985, s. 29; Mim. vyd. 15/001, s. 257).

( 5 ) Pozri najmä článok 6 tretí odsek Dohody zo 16. júna 2020 o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID-19 uzavretej medzi Komisiou a členskými štátmi a oznámenie Komisie zo 17. júna 2020 s názvom „Stratégia EÚ v oblasti vakcín proti ochoreniu COVID-19“ [COM(2020) 245 final].