52012DC0510

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Plán smerom k vytvoreniu bankovej únie

1.           Úvod

Počas posledných štyroch rokov reagovala EÚ na hospodársku a finančnú krízu rozhodným spôsobom. Hospodárska a menová únia (HMÚ) prešla značnými zlepšeniami a prebieha vykonávanie programu významnej finančnej reformy s cieľom plniť záväzky prijaté v rámci skupiny G20 v reakcii na finančnú krízu a dosiahnuť stabilnejšie, konkurencieschopnejšie a odolnejšie finančné inštitúcie a trhy[1].

Dokončenie tejto reformy regulačného rámca EÚ je nevyhnutné, ale na úspešné vyriešenie významných hrozieb pre finančnú stabilitu v celej hospodárskej a menovej únii to stačiť nebude. Sú potrebné ďalšie kroky na vyriešenie špecifických rizík v rámci eurozóny, kde spoločná menová zodpovednosť podnietila k úzkej hospodárskej a finančnej integrácii a zvýšila možnosť cezhraničných účinkov presahovania v prípade bankových kríz, ako aj na odstránenie väzby medzi štátnym dlhom a bankovým dlhom a na prelomenie začarovaného kruhu, ktorý viedol k tomu, že na záchranu bánk v EÚ sa použilo viac než 4,5 bilióna EUR z peňazí daňovníkov. Koordinácia medzi orgánmi dohľadu je nevyhnutná, ale krízou sa ukázalo, že samotná koordinácia nepostačuje, a to najmä v kontexte jednotnej meny, a že existuje potreba spoločného rozhodovania. Takisto je dôležité znížiť narastajúce riziko roztrieštenia bankových trhov EÚ, ktoré významne oslabuje jednotný trh s finančnými službami a narúša účinný prenos signálov menovej politiky do reálnej ekonomiky v celej eurozóne.

Komisia preto v rámci dlhodobejšej vízie hospodárskej a fiškálnej integrácie vyzvala[2] k tomu, aby sa v rámci bankovej únie bankový sektor postavil na zdravších základoch a obnovila dôvera v euro. Posun dohľadu nad bankami na európsku úroveň je kľúčovou časťou tohto procesu, ktorý sa musí následne skombinovať s ďalšími krokmi, ako napríklad so spoločným systémom ochrany vkladov a integrovaným riadením bankových kríz. Táto vízia bola schválená v správe predsedov Európskej rady, Komisie a Euroskupiny a prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB) z 26. júna 2012[3]. Európsky parlament odporučil kroky vedúce rovnakým smerom, napríklad vo svojej správe z júla 2010 o cezhraničnom krízovom riadení v bankovom sektore[4]. To sa potvrdilo takisto na samite eurozóny 29. júna 2012[5].

Zabezpečením toho, že sa pri bankovom dohľade a riešení problémov v celej eurozóne budú dodržiavať prísne normy, sa občania a trhy uistia v tom, že spoločná vysoká úroveň prudenciálnej regulácie sa uplatňuje na všetky banky jednotne. Ak sa banky dostanú v budúcnosti do ťažkostí, verejnosť by mala mať dôveru v to, že upadajúce banky prejdú reštrukturalizáciou alebo sa zatvoria s minimalizovanými nákladmi pre daňovníka. Pomocou tohto budúceho systému sa vybuduje potrebná dôvera medzi členskými štátmi, ktorá je základným predpokladom zavedenia spoločných finančných mechanizmov na ochranu vkladateľov a podporu riadneho riešenia problémov zlyhávajúcich bánk.

Toto oznámenie sprevádzajú dva legislatívne návrhy. Jeden sa týka vytvorenia jednotného mechanizmu dohľadu udelením osobitných úloh ECB, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, a druhým sa upravuje nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA)[6]. Tieto legislatívne návrhy sú prvým dôležitým krokom, ktorým sa kvalitatívne zlepší finančná stabilita a najmä dôvera v eurozónu. V tomto oznámení sa jednotný mechanizmus dohľadu zasadzuje do kontextu a uvádzajú sa v ňom ďalšie kroky smerom k vytvoreniu bankovej únie nad rámec týchto prvých návrhov.

2.           Banková únia a jednotný trh

Jednotný trh s finančnými službami je založený na spoločných pravidlách, ktorými sa zaisťuje, že na banky a ostatné finančné inštitúcie, ktoré si podľa zmluvy uplatňujú právo slobody usadiť sa a slobodu poskytovať služby, sa vzťahujú rovnocenné pravidlá a riadny dohľad v celej EÚ.

Vytvorenie bankovej únie nesmie ohrozovať jednotu a integritu jednotného trhu, ktorý zostáva jedným z najväčších úspechov európskej integrácie. Banková únia sa skutočne opiera o dokončenie práve prebiehajúceho programu významnej regulačnej reformy jednotného trhu („jednotný súbor pravidiel“).

Jednotný trh a banková únia sú tak vzájomne sa posilňujúce procesy. Úsilie o posilnenie jednotného trhu musí pokračovať vo všetkých súčasných oblastiach, na ktoré sa vzťahujú návrhy Komisie.

Okrem toho v troch oblastiach osobitného významu pre bankovú úniu by sa toto úsilie malo zintenzívniť a dohoda medzi spoluzákonodarcami o príslušných návrhoch by sa mala dosiahnuť do konca roka 2012:

– Pre banky sa navrhli prísnejšie prudenciálne požiadavky. Komisia svojimi návrhmi týkajúcimi sa kapitálových požiadaviek na banky (ďalej len „CRD 4“)[7] začala proces vykonávania nových celosvetových noriem pre kapitál a likviditu bánk. Vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu by si nemalo vyžadovať značné zmeny navrhovaného nariadenia a smernice, aj keď v obmedzenom počte oblastí sa môžu vyžadovať určité zlepšenia, aby sa v nich premietla nová situácia. Počas záverečnej etapy rokovaní o CDRP 4 bude Komisia venovať osobitnú pozornosť tomu, aby sa zaistilo, že dohodnuté texty sú technicky zlučiteľné s navrhovaným nariadením, ktorým sa vytvára jednotný mechanizmus dohľadu, a v tejto súvislosti bude spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou. Bude to zahŕňať najmä zaistenie toho, aby boli všetky ustanovenia navrhovanej smernice CDR 4 funkčné a dali sa uplatniť na vnútroštátnej úrovni, ako aj Európskou centrálnou bankou.

– Výška krytia z vnútroštátnych systémov ochrany vkladov sa s účinnosťou od 31. decembra 2010 zvýšila na harmonizovanú úroveň 100 000 EUR na vkladateľa a na inštitúciu. V júli 2010 navrhla Komisia[8] ešte ďalšie kroky, ktoré sa týkali harmonizácie a zjednodušenia chránených vkladov, rýchlejšieho vyplácania peňažných prostriedkov a lepšieho financovania, a to predovšetkým prostredníctvom financovania systémov ochrany vkladov ex ante, do ktorého prispievali banky, a povinného nástroja na poskytovanie pôžičiek medzi vnútroštátnymi systémami v rámci určitých pevne stanovených limitov.

– Návrh Komisie týkajúci sa ozdravenia bánk a nástrojov na riešenie problémov bánk v kríze, ktorý bol prijatý 6. júna 2012[9], je posledným z radu navrhovaných opatrení na posilnenie európskeho bankového sektora a zabránenie účinkom presahovania akejkoľvek budúcej finančnej krízy s negatívnymi vplyvmi na vkladateľov a daňovníkov. Aby sa zaistilo zachovanie finančnej stability a zároveň aby akcionári a veritelia banky znášali celý svoj podiel bankových strát a nákladov na rekapitalizáciu, Komisia navrhla spoločný rámec pravidiel a právomocí. Členským štátom to predovšetkým pomôže pri predchádzaní vzniku bankových kríz, a ak aj napriek tomu takéto bankové krízy vzniknú, budú ich môcť riadiť organizovanejšie a účinnejšie. Od členských štátov by sa vyžadovalo, aby zriadili fond na riešenie problémov ex-ante, do ktorého by prispievali banky, a stanovuje sa povinný nástroj na vzájomné poskytovanie pôžičiek medzi vnútroštátnymi systémami, opäť v rámci jasných limitov.

Tieto pravidlá budú preto predstavovať spoločný základ na celom jednotnom trhu, na ktorom môžu byť postavené návrhy týkajúce sa bankovej únie. Tento jednotný súbor pravidiel je potrebný pre stabilitu a integritu vnútorného trhu EÚ s finančnými službami. Poskytuje spoločný základ, ktorý umožňuje prechod na bankovú úniu bez akéhokoľvek rizika roztrieštenia jednotného trhu. Rýchla realizácia nedokončených reforiem kapitálových požiadaviek, systémov ochrany vkladov a riešenia problémov bánk spoluzákonodarcami do konca roka je preto prvoradá.

Tieto pravidlá sa musia takisto uplatňovať rovnakým spôsobom v celej Únii prostredníctvom koherentného a konvergentného dohľadu nad úverovými inštitúciami zo strany vnútroštátnych orgánov dohľadu a ECB. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) zohráva pri dosahovaní tohto cieľa významnú úlohu, predovšetkým pomocou súboru nástrojov a právomocí stanovených v jeho zakladajúcom nariadení (riešenie porušení práva Únie, mediácia, záväzné technické predpisy, usmernenia a odporúčania). Je preto rozhodujúce, aby EBA v plnej miere plnil svoju úlohu vytvoriť spoločný právny rámec a kultúru dohľadu v celej Únii.

Okrem toho s cieľom zabrániť akýmkoľvek rozdielom medzi eurozónou a zvyškom EÚ by sa mal jednotný súbor pravidiel opierať o jednotné postupy dohľadu. Rozličné usmernenia na vykonávanie dohľadu a rozličné prístupy k dohľadu v členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu, a v ostatných členských štátoch predstavujú riziko roztrieštenia jednotného trhu, keďže banky by mohli využiť tieto rozdiely na účely regulačnej arbitráže. EBA by mal vypracovať jednotný súbor usmernení na vykonávanie dohľadu, ktorý by dopĺňal jednotný súbor pravidiel.

Každé opatrenie prijaté ECB, napríklad na uvedenie ďalších podrobností o spôsobe vykonávania prudenciálneho dohľadu v kontexte špecifickej štruktúry dohľadu vytvorenej prostredníctvom jednotného mechanizmu dohľadu, musí byť v súlade s jednotným súborom pravidiel vrátane technických predpisov stanovených delegovanými aktmi, ktoré prijala Európska komisia. Nakoniec by sa malo poznamenať, že dnešnými návrhmi sa zachováva súčasná vyváženosť medzi domovskými a hostiteľskými členskými štátmi, okrem iného aj pokiaľ ide o účasť na činnosti kolégií.

Účinný vplyv a dôsledky jednotného mechanizmu dohľadu na operatívne fungovanie EBA sa ďalej preskúmajú v rámci nastávajúcej revízie fungovania európskych orgánov dohľadu, ktorú Komisia predloží do 2. januára 2014[10].Komisia v tejto súvislosti predovšetkým preskúma, či treba posilniť úlohu EBA, pokiaľ ide o stresové testovanie, aby sa predišlo prílišnej závislosti orgánu pre bankovníctvo od informácií a príspevkov uvedených orgánov zodpovedných za posudzovanie účinnej odolnosti bankového sektora v celej Únii.

Komisia bude súčasne naďalej posilňovať finančnú stabilitu a zaisťovať rovnaké podmienky na jednotnom trhu EÚ pre bankovníctvo prostredníctvom kontroly štátnej pomoci a podmienenosti pomoci na ekonomické úpravy.

Kľúčové opatrenia Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby do konca roka 2012 dosiahli dohodu o: i) návrhoch SKP 4, ktoré sa majú uplatňovať na celom jednotnom trhu a v kontexte jednotného mechanizmu dohľadu; ii) návrhu smernice o systémoch ochrany vkladov, ako ho navrhuje Komisia; iii) návrhu smernice o ozdravení bánk a riešení ich problémov.

3.           Dobudovanie bankovej únie

Ako uviedla Komisia[11] pred zasadnutím Európskej rady v júni 2012 a v správe predsedov Európskej rady, Komisie a Euroskupiny a prezidenta Európskej centrálnej banky z 26. júna 2012[12], dobudovanie bankovej únie si bude vyžadovať ďalšie úsilie zamerané na vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu, spoločného systému ochrany vkladov a integrovaného rámca krízového riadenia. Vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu je rozhodujúcim a významným prvým krokom.

3.1.        Jednotný mechanizmus dohľadu

Jednotný mechanizmus dohľadu, ktorý dnes navrhuje Komisia, je založený na presune osobitných kľúčových úloh dohľadu nad bankami usadenými v členských štátoch eurozóny na európsku úroveň. ECB by vykonávala svoje úlohy v rámci jednotného mechanizmu dohľadu zloženého z ECB a vnútroštátnych orgánov dohľadu pri ponechaní si konečnej zodpovednosti. Touto štruktúrou sa poskytne silný a jednotný dohľad v celej eurozóne, pričom sa čo najlepšie využije miestne a osobitné know-how vnútroštátnych orgánov dohľadu. Zabezpečí sa tým, že v rámci dohľadu sa vo vysokej miere budú aj naďalej zohľadňovať všetky vnútroštátne a miestne podmienky dôležité pre finančnú stabilitu. Komisia takisto navrhuje mechanizmus, ktorým sa členským štátom, ktoré neprijali euro, ale ktoré by sa chceli zapojiť do jednotného mechanizmu dohľadu, umožní úzko spolupracovať s ECB.

V rámci jednotného mechanizmu dohľadu bude ECB zodpovedná za vykonávanie dohľadu nad všetkými bankami v bankovej únii, na ktorý bude uplatňovať jednotný súbor pravidiel uplatniteľný na celom jednotnom trhu. Z nedávnych skúseností vyplýva, že ťažkosti, hoci len v pomerne malých bankách, môžu mať významný negatívny vplyv na finančnú stabilitu členských štátov. ECB bude preto od prvého dňa splnomocnená prevziať dohľad nad ktoroukoľvek bankou v eurozóne, ak sa tak rozhodne, a predovšetkým ak banka prijíma podporu z verejných zdrojov. V prípade všetkých ostatných bánk sa bude dohľad ECB postupne zavádzať automaticky: od 1. júla 2013 v prípade najdôležitejších bánk európskeho systémového významu a od 1. januára 2014 v prípade všetkých ostatných bánk. Do 1. januára 2014 budú preto pod európskym dohľadom všetky banky v eurozóne.

ECB sa udelia kľúčové osobitné úlohy dohľadu, ktoré sú nevyhnutné na zaistenie odhalenia rizík ohrozujúcich životaschopnosť bánk. Bude splnomocnená vyžadovať, aby banky prijímali nevyhnutné nápravné opatrenia. ECB bude okrem iného príslušným orgánom na udeľovanie povolení úverovým inštitúciám, posudzovanie kvalifikovanej účasti, zaisťovanie súladu s minimálnymi kapitálovými požiadavkami, zaisťovanie primeranosti vnútorného kapitálu vo vzťahu k rizikovému profilu úverovej inštitúcie („opatrenia piliera 2“), vykonávanie dohľadu na konsolidovanom základe a úloh dohľadu v súvislosti s finančnými konglomerátmi. ECB bude takisto zaisťovať dodržiavanie súladu s ustanoveniami o pákovom efekte a likvidite, uplatňovať požiadavky na kapitálové rezervy a v koordinácii s orgánmi na riešenie problémov vykonávať opatrenia včasnej intervencie, keď banka porušuje regulačné kapitálové požiadavky alebo sa ich práve chystá porušiť.

ECB sa na plnenie týchto úloh udelia potrebné vyšetrovacie právomoci a právomoci dohľadu. Aktívne zapojenie vnútroštátnych orgánov dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu sa zabezpečuje na zaistenie hladkého a efektívneho vypracúvania a vykonávania rozhodnutí v oblasti dohľadu, ako aj potrebnej koordinácie a toku informácií v súvislosti s problémami miestneho aj európskeho dosahu s cieľom zaistiť finančnú stabilitu v celej Únii a jej členských štátoch.

Všetky úlohy, ktoré sa ECB výslovne neudelia, sa ponechajú vnútroštátnym orgánom dohľadu. Vnútroštátne orgány dohľadu budú napríklad aj naďalej zodpovedné za ochranu spotrebiteľa a boj proti prianiu špinavých peňazí a za dohľad nad úverovými inštitúciami z tretích krajín, ktoré si v rámci členského štátu zriaďujú pobočku alebo poskytujú cezhraničné služby.

ECB musí byť schopná vykonávať svoje nové funkcie dohľadu úplne nezávisle a zároveň byť plne zodpovedná za svoje konanie. Návrh Komisie obsahuje silné záruky zodpovednosti, a to najmä vo vzťahu k Európskemu parlamentu a Rade, na zaistenie demokratickej legitimity. V návrhu sa navyše stanovuje niekoľko organizačných zásad s cieľom zaistiť jasné oddelenie medzi menovou politikou a dohľadom. Zmiernia sa tým možné konflikty medzi rôznymi politickými cieľmi a zároveň sa umožní plne využiť výhody synergií. Všetky prípravné činnosti a výkon politiky budú preto vykonávať orgány a administratívne oddelenia oddelene od funkcií menovej politiky prostredníctvom dozornej rady zriadenej v rámci ECB na tento vymedzený účel.

Navrhovanými zmenami a doplneniami nariadenia o EBA sa nakoniec zaistí, že EBA môže naďalej plniť svoju úlohu účinne, pokiaľ ide o všetky členské štáty. EBA bude najmä vykonávať svoje právomoci a úlohy aj vo vzťahu k ECB. Pravidlá hlasovania v rámci EBA sa upravia s cieľom zaistiť, že štruktúra rozhodovania EBA bude naďalej vyvážená a účinná, pričom sa do nej premietnu stanoviská príslušných orgánov členských štátov, ktoré sa na jednotnom mechanizme zúčastňujú, a tých, ktoré sa na ňom nezúčastňujú, a tým sa zachová úplná integrita jednotného trhu. Zmeny a doplnenia pravidiel hlasovania boli zamerané na tie oblasti, v ktorých EBA prijíma záväzné rozhodnutia o uplatňovaní jednotného súboru pravidiel, keď sa zaoberá porušovaním právnych predpisov a urovnáva spory. V ostatných oblastiach sa existujúce procesné záruky považujú za dostatočné na zaistenie vyváženého a účinného rozhodovania v týchto oblastiach. Napríklad návrhy technických predpisov sa predkladajú Komisii na prijatie, pričom Komisia môže rozhodnúť, že ich neschváli, alebo že ich zmení a doplní, najmä ak nie sú v úplnom súlade so základnými zásadami vnútorného trhu s finančnými službami. Nakoniec sa do návrhu nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1093/2010, vložila cielená doložka o preskúmaní, aby sa zohľadnila najmä každá zmena v počte členských štátov, ktorých menou je euro alebo ktorých príslušné orgány nadviazali úzku spoluprácu, a aby sa posúdilo, či budú vzhľadom na takýto vývoj potrebné akékoľvek ďalšie úpravy uvedených ustanovení na zaistenie toho, že rozhodnutia EBA sa prijímajú v záujme zachovania a posilnenia vnútorného trhu s finančnými službami.

Kľúčové opatrenia Komisia vyzýva: i) Radu, aby naliehavo zvážila a prijala návrh nariadenia Rady, ktorým sa ECB udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, s prihliadnutím na stanovisko Európskeho parlamentu; ii) Európsky parlament a Radu, aby naliehavo zvážili a prijali návrh, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje EBA. Dohoda o týchto dvoch návrhoch by sa mala dosiahnuť do konca roka 2012.

3.2.        Ďalšie kroky v riadení bankových kríz

Celosvetová finančná integrácia a jednotný trh EÚ umožnili rast bankového sektora v niektorých členských štátoch, ktorý mnohonásobne prevýšil HDP týchto štátov, čoho výsledkom boli inštitúcie, ktoré sú „príliš veľké na to, aby skrachovali“ a „príliš veľké na to, aby ich zachránili“ v rámci existujúcich vnútroštátnych opatrení. Na druhej strane zo skúseností vyplýva, že zlyhanie dokonca pomerne malých bánk môže spôsobiť cezhraničné systémové škody. Vnútroštátne bankové systémy môže navyše kriticky oslabiť hromadné vyberanie vkladov za hranicami, čím sa ešte viac poškodzuje fiškálne postavenie štátov a urýchľujú problémy financovania pre obe strany.

Posilnený dohľad v rámci bankovej únie pomôže zlepšiť stabilitu bánk. Ak sa kríza aj napriek tomu vyskytne, je nevyhnutné zaistiť, aby sa problémy inštitúcií dali vyriešiť organizovaným spôsobom a aby vkladatelia mali istotu, že ich úspory sú v bezpečí.

Vzhľadom na tieto súvislosti Komisia zdôraznila[13], že banková únia by mala zahŕňať centralizovanejšie riadenie bankových kríz. Európsky parlament takisto vyzýval k tomu, aby sa v tejto oblasti dosiahol pokrok. Na potrebu „spoločných mechanizmov na riešenie problémov bánk a ochranu vkladov zákazníkov“ sa odkazovalo aj v správe predsedov Európskej rady, Komisie a Euroskupiny a prezidenta Európskej centrálnej banky z 26. júna 2012[14].

Komisia preto plánuje predložiť najmä návrh na vytvorenie jednotného mechanizmu na riešenie problémov, prostredníctvom ktorého by sa upravovalo riešenie problémov bánk a koordinovalo najmä uplatňovanie nástrojov na riešenie problémov na banky v rámci bankovej únie. Tento mechanizmus by bol efektívnejší než sieť vnútroštátnych orgánov na riešenie problémov, najmä v prípade cezhraničných zlyhaní vzhľadom na potrebu rýchleho konania a dôveryhodnosti pri riešení bankových kríz. Prirodzene by dopĺňal vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu. Takisto by predstavoval významné úspory z rozsahu a zabránil by negatívnym externalitám, ktoré môžu pochádzať z čisto vnútroštátnych rozhodnutí. Svoje rozhodnutia by prijímal v súlade so zásadami riešenia problémov stanovenými v jednotnom súbore pravidiel, ktoré sú v súlade s medzinárodnými najlepšími postupmi a plne v súlade s pravidlami Únie v oblasti štátnej pomoci. Náklady na riešenie problémov by mali pred udelením akýchkoľvek externých finančných prostriedkov znášať predovšetkým akcionári a veritelia a namiesto použitia peňazí daňovníkov by sa mali nájsť riešenia zahŕňajúce súkromný sektor.

Na základe posúdenia jeho fungovania by takýto jednotný mechanizmus na riešenie problémov mohol byť navyše poverený aj ďalšími úlohami koordinácie, pokiaľ ide o riadenie krízových situácií a nástroje na riešenie problémov v bankovom sektore, ako sa uvádza v správe, ktorú v júni 2012 predložili predsedovia Európskej rady, Komisie a Euroskupiny a prezident ECB.

Kľúčové opatrenia Po dosiahnutí dohody o súčasných návrhoch týkajúcich sa systému ochrany vkladov a ozdravenia bánk a riešenia ich problémov Komisia plánuje predložiť najmä návrh na vytvorenie jednotného mechanizmu na riešenie problémov určeného na riešenie problémov bánk a koordináciu uplatňovania nástrojov na riešenie problémov na banky v rámci bankovej únie.

4.           Ďalšie kroky

Európska únia má prostriedky na riešenie svojich súčasných nedostatkov a vytvorenie bankovej únie ako dôležitého kroku smerom ku skutočnej hospodárskej a menovej únii.

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby:

– plne podporili bankovú úniu a schválili smerovanie a plán opísaný v tomto oznámení,

– v rámci legislatívneho procesu udelili najvyššiu prioritu opatreniam potrebným na vytvorenie bankovej únie,

– čo najskôr a v každom prípade do konca roku dokončili predkladané návrhy týkajúce sa:

– systémov ochrany vkladov;

– prístupu k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami (smernica o kapitálových požiadavkách),

– prudenciálnych požiadaviek na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (nariadenie o kapitálových požiadavkách),

– rámca na ozdravenie a riešenie problémov úverových inštitúcií a investičných spoločností,

– udelenia určitých úloh ECB, pokiaľ ide o prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami,

– zmien a doplnení určitých ustanovení nariadenia o EBA.

Komisia týmto oznámením a sprievodnými legislatívnymi návrhmi konala rýchlo a zodpovedne v reakcii na mandát, ktorý jej udelila Európska rada a hlavy štátov alebo predsedovia vlád krajín eurozóny na konci júna. Teraz je rad na ostatných inštitúciách, ktoré musia prispieť svojím dielom k tomu, aby sa zabezpečilo, že jednotný mechanizmus dohľadu sa vytvorí do 1. januára 2013.

[1]               http://ec.europa.eu/internal_market/finances/policy/map_reform_en.htm

[2]               http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/president/news/archives/2012/06/20120626_speeches_2_en.htm

[3]               http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/131201.pdf

[4]               Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2010 s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničnom krízovom riadení v bankovom sektore [2010/2006(INI)].

[5]               „Komisia čoskoro predloží návrhy jednotného dozorného mechanizmu na základe článku 127 ods. 6. Žiadame Radu, aby tieto návrhy prednostne zvážila do konca roka 2012. Keď sa zriadi účinný jednotný dozorný mechanizmus pre banky v eurozóne, ktorého súčasťou bude Európska centrálna banka, EMS by na základe riadneho rozhodnutia mohol mať možnosť rekapitalizovať banky priamo. Základom by bola vhodná podmienenosť vrátane súladu s pravidlami štátnej pomoci, ktoré by mali byť špecifické pre každú inštitúciu, odvetvie, alebo sa vzťahovať na celé hospodárstvo a ktoré by boli formalizované v memorande o porozumení“. http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/131359.pdf

[6]               Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010.

[7]               http://ec.europa.eu/internal_market/bank/regcapital/new_proposals_en.htm

[8]               http://ec.europa.eu/internal_market/bank/docs/guarantee/200914_en.pdf

[9]               http://ec.europa.eu/internal_market/bank/crisis_management/index_en.htm

[10]             Podľa článku 81 nariadení, ktorými sa zriaďujú európske orgány dohľadu [nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, nariadenie (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenie (EÚ) č. 1095/2010].

[11]             http://ec.europa.eu/europe2020/banking-union/index_en.htm

[12]             http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/131201.pdf

[13]             http://ec.europa.eu/europe2020/banking-union/index_en.htm

[14]             http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/131201.pdf