52006DC0035

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 1.2.2006

KOM(2006) 35 v konečnom znení

BIELA KNIHA

O EURÓPSKEJ KOMUNIKAČNEJ POLITIKE (predložená Komisiou)

Zapojiť ľudí do diskusie o Európe

ÚVOD: „PREKLENÚť PRIEPASť“

V priebehu posledných dvoch desaťročí sa Európska únia transformovala. Prevzala mnohé úlohy, ktoré sa rôznym spôsobom dotýkajú života občanov. Komunikácia Európy so svojími občanmi však neudržala krok s týmto vývinom.

Priepasť medzi Európskou úniou a jej občanmi je všeobecne známa. V prieskumoch Eurobarometra, ktoré sa uskutočnili v posledných rokoch, uviedli mnohí z respondentov, že vedia málo o EÚ a cítia, že nemajú veľa možností ovplyvniť rozhodovací proces EÚ. Komunikácia je základom zdravej demokracie. Je to obojsmerný proces. Demokracia môže úspešne fungovať len vtedy, ak občania vedia, čo sa deje, a sú schopní plne sa zúčastniť na tomto dianí.

Komunikáciu nikdy nemožno odlúčiť od toho, o čom sa komunikuje. Občania od Európy očakávajú, že im v čase globalizácie ponúkne prosperitu, solidaritu a bezpečnosť. Preto je základom akejkoľvek komunikačnej politiky, aby EÚ predložila účinný politický program. Ale nestačí tento program iba predložiť.

V uplynulom roku vypracovala Komisia akčný plán s podrobným zoznamom osobitných opatrení, ktoré prijme, aby zlepšila svoju komunikáciu s občanmi[1]. Tieto opatrenia zahŕňajú napríklad posilnenie úlohy zastúpení Komisie, zlepšenie internej koordinácie a plánovania, prácu na jazyku komunikácie a prezentácii, zriadenie väčšieho počtu kontaktných miest pre občanov.

Komisia takisto odštartovala „Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu“[2], prostredníctvom ktorého sa majú občania zapojiť do širokej diskusie o Európskej únii – o tom, čo zastupuje, kam smeruje a čo by mala urobiť.

Tieto iniciatívy Európskej komisie však budú úspešné len vtedy, ak sa zapojí do tohto diania viac síl. Partnerský prístup je základom. Úspech bude závisieť od zapojenia všetkých kľúčových aktérov – ďalších inštitúcií a orgánov EÚ, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov v členských štátoch, európskych politických strán, občianskej spoločnosti.

Hlavným účelom tejto bielej knihy je navrhnúť budúci postup a vyzvať všetkých týchto aktérov k tomu, aby prispeli svojími úvahami k predstave o najlepšej môžnej spolupráci, prostredníctvom ktorej by sa preklenula priepasť. Výsledkom bude agenda lepšej komunikácie v budúcnosti zameraná na zintenzívnenie verejnej diskusie v Európe[3].

Táto agenda by presiahla rámec vlastného akčného plánu Komisie. Usiluje sa o zapojenie všetkých úrovní štátnej správy a organizácií v členských štátoch a pokrýva dlhodobý časový horizont.

Biela kniha vyzýva k živej a otvorenej diskusii. V časti I sa opisuje vízia toho, čím by podľa Komisie komunikačná politika EÚ mala byť a čo by malo byť jej úlohou. V časti II sa uvádzajú kľúčové oblasti pre konzultácie a budúce opatrenia.

Ako bude fungovať konzultácia? Oblasti, v ktorých sa Komisia usiluje o nové návrhy a ponúka podnety, sa v bielej knihe uvádzajú v rámčekoch. Parlament, Rada a iné inštitúcie a orgány EÚ sa vyzývajú, aby odpovedali na túto bielu knihu prostredníctvom bežných inštitucionálnych kanálov. Európski občania a zainteresované strany sa vyzývajú, aby odpovedali prostredníctvom viacjazyčnej internetovej stránky http:/europa.eu.int/comm/communication_white_paper, ktorá bola vytvorená špeciálne na tento účel, alebo zasielali svoje odpovede na adresu White Paper Consultation - European Commission -Directorate General Communication - B-1049 Brussels – Belgium. Komisia zorganizuje v spolupráci s ďalšími inštitúciam EÚ sériu „fór zainteresovaných strán“, na ktoré budú pozvané špecifické záujmové skupiny (mimovládne organizácie, podnikové organizácie a iné zainteresované strany). Na jar 2006 sa odštartuje osobitná séria prieskumov Eurobarometra s cieľom získať čo najlepšie údaje pre analýzu. Konzultačné obdobie bude trvať šesť mesiacov. Na konci tohto obdobia Komisia zosumarizuje odpovede a vyvodí závery, na ktorých sa bude zakladať návrh na opatrenia pre každú pracovnú oblasť. |

- ČASŤ I

POSTAVIť KOMUNIKÁCIU DO SLUžIEB OBčANOV

1. KOMUNIKÁCIA AKO SAMOSTATNÁ POLITIKA

„Priepasť v komunikácii“ medzi Európskou úniou a jej občanmi nie je nová. Je predmetom diskusie v kruhoch EÚ prinajmenšom odvtedy, ako sa uskutočnili referendá, ktoré predchádzali nadobudnutiu účinnosti Maastrichtskej zmluvy v roku 1992.

V posledných rokoch kládli všetky inštitúcie EÚ nový dôraz na prácu v oblasti komunikácie. Napriek tomu vládne všeobecné presvedčenie, že by sa malo urobiť viac. Komunikácia zostala príliš „bruselskou záležitosťou“. Zamerala sa predovšetkým na informácie pre ľudí o tom, čo EÚ robí: menej pozornosti sa venovalo počúvaniu názorov ľudí. Hoci sa konzultačné mechanizmy stali štandardným postupom, sú obmedzené na osobitné politické iniciatívy a občania majú často dojem, že kanály, prostredníctvom ktorých sa môžu zúčastniť na debate, sú obmedzené alebo nedostupné. Inštitucionálna komunikácia, hoci sa postupne významne zlepšuje, jasne nestačí na to, aby preklenula priepasť.

Európska komisia preto navrhuje od základov nový prístup – rozhodný pohyb od jednostrannej komunikácie k intenzívnemu dialógu, ku komunikácii zameranej na občana a nie na inštitúcie, od Bruselu k výraznejšej decentralizácii. Komunikácia by sa mala stať samostatnou politikou EÚ v službách občanov. Mala by sa zakladať na úprimnom dialógu medzi ľuďmi a politikmi a živej politickej diskusii medzi samotnými občanmi. Ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev by mali mať právo na korektné a úplné informácie o Európskej únii a mali by veriť tomu, že názory a obavy, ktoré vyjadria, budú vypočuté a inštitúcie EÚ im budú venovať pozornosť. Európsky parlament, členské štáty a zastúpenia európskych občanov zohrávajú osobitnú úlohu, keďže je podpora európskeho projektu zo strany ľudí záležitosťou spoločného záujmu.

2. ZINTENZÍVNENIE DISKUSIE A DIALÓGU – EURÓPSKA VEREJNÁ SFÉRA

V súčasnej Európe vykonávajú občania svoje politické práva predovšetkým na vnútroštátnej a miestnej úrovni. Zaviedli sa politické práva prepojené s európskou dimenziou, ako je právo zúčastniť sa na voľbách do Európskeho parlamentu. Ľudia sa však dozvedajú o politike a politických otázkach predovšetkým prostredníctvom svojich vnútroštátnych vzdelávacích systémov a prostredníctvom svojich vnútroštátnych, regionálnych a miestnych médií. Opierajú sa o vyhlásenia politických strán, ktoré sa zaoberajú vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi otázkami, a diskutujú o týchto otázkach hlavne vo svojich vlastných komunitách.

„Verejná sféra“, v ktorej sa odohráva politický život Európy, je jednoducho predovšetkým vnútroštátnou sférou. A to do takej miery, že pokiaľ sa na programe európske otázky vôbec objavia, vidí ich väčšina občanov z vnútroštátneho hľadiska. Média ostávajú predovšetkým vnútroštátnymi médiami, čiastočne kvôli jazykovým bariéram, pre Európanov z rôznych členských štátov existuje len málo miest, kde sa môžu stretávať, navzájom spoznávať a diskutovať o spoločných témach.

Mnohé politické rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí v EÚ, sa však prijímajú na európskej úrovni. Ľudia sa cítia byť vylúčení z týchto rozhodnutí, z rozhodovacieho procesu a inštitúcií EÚ. Cítia odcudzenie od „Bruselu“, v ktorom sa čiastočne odráža politické sklamanie vo všeobecnosti. Jednou z príčin je skutočnosť, že nebola vytvorená primeraná „európska verejná sféra“, v ktorej by mohla vzniknúť európska diskusia. Napriek tomu, že občania majú právo voliť členov Európskeho parlamentu, často cítia, že sami o sebe majú len malú príležitosť, aby upozornili na svoje stanovisko k európskym otázkam. Paneurópska politická kultúra – s paneurópskymi politickými skupinami a základmi – sa stále len vyvíja.

Európa takisto potrebuje nájsť svoje miesto v existujúcich vnútroštátnych, regionálnych a miestnych „verejných sférach“ a verejná diskusia v členských štátoch sa musí prehĺbiť. Je to v prvom rade záležitosť verejných orgánov v členských štátoch. Vláda nesie zodpovednosť na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni za poskytovanie poradenských služieb občanom a informácií, ktoré sa týkajú verejnej politiky – vrátane európskej politiky a jej vplyvu na každodenný život ľudí – a za vytvorenie fór na oživenie tejto diskusie.

Existuje takisto skutočný záujem o zabudovanie európskej dimenzie do diskusie na vnútroštátnej úrovni. Občania cítia, že diskusii na vnútroštátnej úrovni, ktorá ignoruje aspekty verejnej politiky s priamym významom pre nich, niečo chýba. Výraznejšie uznanie európskej dimenzie vo vnútroštátnom politickom diskurze môže len prispieť k jeho dôveryhodnosti, a to bez konkurencie.

Z tohto dôvodu musia vnútroštátne verejné orgány, občianska spoločnosť a inštitúcie Európskej únie spolupracovať, aby upevnili miesto Európy vo verejnej sfére.

ČASŤ II

POSUNÚť PRÁCU VPRED

Agenda opatrení

Komisia v spolupráci s ďalšími inštitúciami EÚ, členskými štátmi a občianskou spoločnosťou stanovila päť oblastí, v ktorých je potrebné prijať opatrenia. Tento krátky zoznam však nie je nemenný: bude rozšírený o nové oblasti v závislosti od spoločenského vývoja a technologických zmien.

V rámci každého konzultačného procesu sa pre každú z týchto piatich oblastí vytýčia možné opatrenia ako témy pre diskusiu.

1. STANOVENIE SPOLOčNÝCH PRINCÍPOV |

Právo na informácie a sloboda prejavu sú základom demokracie v Európe. Tieto princípy boli prijaté v Zmluve o EÚ a Charte základných práv Európskej únie[4]. Musia byť východiskovým bodom v procese, ktorého cieľom je stanoviť spoločné princípy a ktorý korešponduje s víziou komunikačnej politiky EÚ.

Základom komunikácie sú takisto ďalšie dôležité princípy:

- Zapájanie. Všetci občania by mali mať prístup k informáciám o záležitostiach verejného záujmu vo svojom vlastnom jazyku. Znamená to, že informácie by mali byť vo veľkom rozsahu dostupné prostredníctvom najrôznejších kanálov, vrátane masovokomunikačných prostriedkov a nových technológií, ako je internet. Takisto to znamená, že by sa ľuďom zo všetkých spoločenských vrstiev vo všetkých krajinách EÚ mala poskytnúť pomoc pri rozvíjaní ich zručností, ktoré sú potrebné v súvislosti s prístupom k informáciám a ich využívaním. Je to dôležité najmä v prípade menšín, postihnutých občanov a iných skupín, ktoré by mohli byť systematicky vylučované z účasti na verejnom živote.

- Rôznorodosť. Európski občania pochádzajú z rôzneho sociálneho a kultúrneho prostredia a zastupujú rôzne politické názory. Komunikačná politika EÚ musí v rámci verejnej diskusie rešpektovať v plnom rozsahu názorovú rôznorodosť.

- Účasť. Občania by mali mať právo vyjadriť svoje názory, mali by byť vypočutí a mať príležitosť zúčastniť sa na dialógu so zákonodarcami. Tento princíp je na úrovni EÚ mimoriadne dôležitý, pretože tu existuje riziko, že inštitúcie by sa mohli vzdialiť od občanov.

Stanovenie spoločných princípov: aká je cesta vpred?

Spoločné princípy a normy, ktorými by sa mali riadiť informačné a komunikačné aktivity zamerané na európske otázky, by sa mohli zakotviť v rámcovom dokumente – napríklad v Európskej charte alebo Kódexe správania pri komunikácii . Cieľom by bolo zaviazať všetkých aktérov (inštitúcie EÚ, vnútroštátne, regionálne a miestne vlády, mimovládne organizácie) spoločným záväzkom rešpektovať tieto princípy a zabezpečiť, aby komunikačná politika EÚ slúžila záujmom občanov. Tento záväzok by sa prijímal na báze dobrovoľnosti.

Komisia vytvorí osobitné internetové občianske fórum , aby získala názory na to, do akej miery je takýto rámcový dokument žiadaný, na jeho účel a obsah. Bude trvať šesť mesiacov a podporia ho stretnutia so zainteresovanými stranami. Takisto sa budú organizovať verejné diskusie a členské štáty EÚ budú vyzvané, aby podporili vnútroštátne diskusie a konzultácie. Internetová stránka sa bude pravidelne aktualizovať, aby informovala o tom, čo sa deje na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

Na konci konzultačného obdobia predloží Komisia výsledky konzultácií a posúdi, či navrhne chartu, kódex správania alebo iný nástroj.

2. Posilnenie úlohy občanov

Akákoľvek úspešná komunikačná politika EÚ sa musí zamerať na potreby občanov. Mala by sa preto zamerať na vytváranie nástrojov a možností – diskusných fór a kanálov verejnej komunikácie – ktoré zabezpečia čo najväčšiemu počtu ľudí prístup k informáciám a umožnia im, aby ich názory boli vypočuté.

Budúca práca v tejto oblasti by sa mala zamerať na tri hlavné ciele :

- Zlepšenie občianskeho vzdelávania. Občianske vzdelávanie – za ktoré zodpovedajú členské štáty – je rozhodujúce, aby ľudia mohli vykonávať svoje politické a občianske práva a byť aktívnymi vo verejnej sfére. Občianske vzdelávanie by sa nemalo obmedziť na vyučovanie žiakov o inštitúciách EÚ a politike EÚ. Malo by pomôcť ľuďom v každom veku využívať nástroje, ako sú internet, aby mali prístup k informáciám o verejnej politike a mohli sa zapojiť do diskusie. Je to dôležité najmä v prípade menšín, postihnutých občanov alebo iných skupín, ktoré by sa mohli považovať za systematicky vylučované z účasti na verejnom živote.Programy EÚ môžu priamo podporiť európsku dimenziu. Programy ako Leonardo da Vinci, Socrates, Erasmus, Mládež v akcii (Youth in Action), atď. poskytujú vzdelávacie príležitosti tisíckam študentov a mladých ľudí v Európe. Programy informačnej technológie sa usilujú zmenšiť „digitálnu priepasť“ a zabrániť vylúčeniu.

- Budovanie kontaktov medzi občanmi. Nové fóra verejnej diskusie o európskych otázkach sú základom budovania vzájomnej dôvery, rešpektu a vôle spolupracovať na spoločných cieľoch. Komunikačné technológie sú síce dôležité, ale mimoriadne veľký význam majú osobné stretnutia. Existujúce iniciatívy ako Plán D, Mládež v akcii a Kultúra ukázali, ako môže EÚ pomôcť pri vytváraní miest, kde sa občania stretávajú za účelom občianskej diskusie.

- Schválenie navrhnutého programu Občania pre Európu by ponúklo novú možnosť, ako podporiť kontakty medzi občanmi a dať im väčšie slovo pri riadení Európy. Program má takisto pomôcť európskym organizáciám občianskej spoločnosti pri realizácii transnárodných projektov, ktoré podporujú aktívne občianstvo, a pri realizácii verejných diskusií o Európe.Takisto by sa mohlo urobiť viac, aby sa využil potenciál niekoľkých existujúcich a plánovaných programov EÚ v súvislosti s budovaním kontaktov medzi európskymi občanmi a ich mobilizáciou. Komisia by mohla zhodnotiť existujúce schémy z hľadiska identifikácie a distribúcie najlepších postupov. Nové podnety možno získať napríklad z úspešných skúseností študentov v rámci programu Erasmus. V priebehu rokov sa spontánne vyvinula sieť, ktorá spája 150 000 študentov zo všetkých členských štátov. Ich internetové stránky slúžia ako priestor pre výmenu informácii o aktivitách, organizáciu osobných stretnutí a iniciovanie ďalekosiahlych diskusií o európskych otázkach.

- Budovanie kontaktov medzi občanmi a verejnými inštitúciami. Dobrá obojstranná komunikácia medzi občanmi a verejnými inštitúciami je základom zdravej demokracie. Súčasné úsilie o formovanie inštitúcií EÚ, ktoré budú viac zohľadňovať potreby občanov a budú otvorenejšie a prístupnejšie týmto potrebám, sa musí podporovať i naďalej. Ale platí to takisto pre vnútroštátne, regionálne a miestne inštitúcie. Preklenúť priepasť medzi Európou a jej občanmi znamená vytvoriť a udržať vzťahy medzi občanmi a verejnými orgánmi od miestnej po európsku úroveň.Inštitúcie EÚ podnikli v tomto ohľade dôležité kroky. Európsky parlament pozdvihol transparentnosť na najvyššiu úroveň a Európska rada zo Seville súhlasila s tým, aby zasadnutia Rady, ktoré sa týkajú právnych predpisov EÚ, prebiehali verejne, pokiaľ sa tieto predpisy prijímajú spoločne s Európskym parlamentom. V Akčnom pláne Komisie pre zlepšenie komunikácie o Európe 2005[5] sa vyzdvihla dôležitosť vypočuť občanov a načrtlo sa v ňom, aké opatrenia plánuje Komisia prijať, aby „si urobila poriadok vo vlastnom dome“. Komisia už podnikla kroky v súvislosti s konzultáciami o dôležitých politických iniciatívach a boli zavedené minimálne normy pre konzultácie . Takisto zaviedla svoju vlastnú európsku iniciatívu týkajúcu sa transparentnosti[6]. Okrem toho sa znovu venuje pozornosť implementácii práva občanov na komunikáciu s inštitúciami v ich vlastnom jazyku. Viacjazyčnosť je integrálnym aspektom legitímnosti, transparentnosti a demokracie európskeho projektu.

Ako získať občanov? Občianske vzdelávanie je vnútroštátnou alebo regionálnou záležitosťou. EÚ však môže podporiť výmenu najlepších postupov a uľahčiť rozvoj spoločných vzdelávacích „nástrojov“, aby sa účinnejšie zohľadňovala európska dimenzia. Členské štáty by mohli byť vyzvané, aby preskúmali najlepšie postupy v súvislosti so združením európskych učiteľov v tejto oblasti, napríklad prostredníctvom nejakej siete, špeciálneho programu v rámci existujúcich štruktúr, ako je „College of Europe“, alebo v rámci nejakej novej štruktúry za účelom výmeny názorov na inovatívne prístupy k občianskemu vzdelávania a osvojenia si nových zručností. Iným dôležitým projektom členských štátov by bola transformácia knižníc na digitálne prepojené európske knižnice, ktoré by mohli fungovať ako informačné a vzdelávacie centrá, prostredníctvom ktorých by všetci občania mali bezplatný prístup k informačným technológiám a relevantným informáciám. Členské štáty by mohli spolupracovať pri zriaďovaní miest, kde by sa Európania mohli stretávať a ktoré by boli otvorené pre občanov každého veku a rôzneho pôvodu, a takisto pri uskutočňovaní kultúrnych a politických podujatí súvisiacich s Európou. Inštitúcie a orgány EÚ by mohli spolupracovať pri koordinácii, zlepšovaní a rozširovaní programov svojich návštevníkov. Inštitúcie EÚ by mali preskúmať možnosť doplnenia internetových stránok EÚ o fóra online – „virtuálne miesta pre stretnutia občanov“ – prostredníctvom odkazov na externé informačné zdroje. Inštitúcie EÚ musia pokračovať vo svojom úsilí o budovanie kontaktov medzi občanmi. Mohli by sa preskúmať minimálne normy pre konzultácie Komisie, aby sa zabezpečilo vyvážené zastúpenie záujmových skupín a primeranejšie pokračovanie. Tri hlavné inštitúcie by mohli zvážiť organizovanie spoločných otvorených diskusií, ktorými by sa doplnili parlamentné diskusie, v rámci ktorých by sa riešili otázky verejnosti alebo novinárov. |

- 3. Práca s médiami a novými technológiami

Média sú kľúčovými aktérmi v akejkoľvek európskej komunikačnej politike.

V posledných rokoch vyvinuli všetky európske inštitúcie veľké úsilie o zlepšenie spôsobu ich interakcie s médiami. Intenzívnejšie sa pracovalo na tom, aby médiá, ktoré sú zastúpené viac ako tisíckou akreditovaných novinárov v Bruseli, informovali o kľúčových rozhodnutiach v reálnom čase. Tri hlavné inštitúcie EÚ poskytujú médiám prostredníctvom Europe by Satellite videomateriál, hlasový a obrazový materiál a Európsky parlament má v úmysle otvoriť sa verejnosti prostredníctvom internetovej televízie. Európa je najväčšou internetovou stránkou na svete.

Napriek tomuto úsiliu a odbornej kompetentnosti bruselských korešpondentov však zostáva mediálne pokrytie európskych otázok i naďalej obmedzené a útržkovité. Vnútroštátne médiá síce informujú o pravidelných dôležitých podujatiach, ako sú stretnutia Európskej rady, ale vo zvyšnom priestore sa venuje záležitostiam EÚ len malá pozornosť. Regionálne a miestne noviny majú väčší počet čitateľov, ale vo všeobecnosti je pre európske otázky vymedzený len malý priestor. Hoci televízia a rádio zmenili svoje programové modely, vysielací čas venovaný politickým informáciám a európskym otázkam je stále obmedzený a záujem o „vysielací čas v televízii“ stúpa.

Informačná revolúcia podstatne zvýšila dostupnosť informácií a otvorila svet „interaktívnych“ médií. Ešte nikdy predtým nebol počet ľudí, ktorí dnes môžu nadviazať kontakty s inými ľuďmi a zúčastniť sa na všetkých druhoch sietí, tak veľký. Napriek tomu si to vyžaduje ešte veľa práce, kým sa úplne využije potenciál informačnej technológie, aby sa uzavrela informačná priepasť.

Opatrenia by sa mali zamerať na tieto ciele:

- Dať Európe ľudskú tvár. Európska únia sa často vníma ako únia „bez tváre“: nemá jasnú verejnú identitu. Je potrebné pomôcť občanom nadviazať kontakt s Európou. Politické informácie majú väčší vplyv, ak sa postavia do rámca „ľudského záujmu“, ktorý umožní občanom porozumieť, prečo je pre nich osobne tak dôležitý. Inštitúcie EÚ a všetky úrovne štátnej správy môžu urobiť viac, aby informáciám, ktoré poskytujú, „dali ľudskú tvár“.

- Vnútroštátna, regionálna a miestna dimenzia. Európski občania potrebujú nepretržitý prístup k informáciám spoločného záujmu, ak majú uvidieť európsku dimenziu spoločných otázok. Je to oblasť, v ktorej zohrávajú dôležitú úlohu paneurópske médiá a špecializovaná tlač. Ale o európskych otázkach sa takisto musí diskutovať aj v kontexte vnútroštátnych a miestnych záujmov. Mohlo by to prirodzene vyplynúť zo silnejšej zaangažovanosti štátnych a miestnych politikov a inštitúcií, ale takisto je potrebné proaktívne zapojiť inštitúcie EÚ v neposlednom rade preto, aby sa zapojila európska politika do miestneho kontextu.

- Využívať potenciál nových technológií. Digitálne technológie, ako je internet, môžu ponúknuť nové kanály pre komunikáciu o európskych otázkach, nové fóra pre občianske diskusie a nové nástroje pre uskutočňovanie demokracie za štátnymi hranicami. Ak má Európa úplne využiť potenciál internetu a zabezpečiť, aby nevznikli nové rozdiely v spoločnosti, je politické vedenie nevyhnutné. Initiative i2010 sa už usiluje preklenúť priepasť medzi tými, ktorí majú prístup k informačným technológiám, a tými, ktorí ho nemajú, a to spôsobom, že sa zaoberá otázkami rovnakých príležitostí, zručnosťami informačných a komunikačných technológií a rozdielmi medzi regiónmi v Európe v súvislosti s prístupom k internetu.

Ako efektívnejšie zapojiť médiá do komunikácie o Európe? Európska komunikačná politika by mala motivovať verejné orgány na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, aby poskytovali médiám vysokokvalitné informácie a aktuálny spravodajský materiál, užšie spolupracovali s rozhlasom a mediálnymi operátormi, vytvorili nové kontakty s regionálnymi a miestnymi komunikačnými systémami, proaktívne využívali nové technológie. Inštitúcie EÚ by mali byť lepšie vybavené komunikačnými nástrojmi a kapacitami. V tejto súvislosti sa ponúkajú dve možnosti: zmodernizovať Europe By Satellite s cieľom ponúknuť vysokokvalitný audiovizuálny obsah, ktorý by médiá mohli bez problémov spracovať a ktorý by bol relevantný pre občanov, a preskúmať, či je vytvorenie medziinštitucionálneho útvaru, ktorý by pracoval na základe odborných noriem, žiadané, európsky program vzdelávania v oblasti verejnej komunikácie, v rámci ktorého by sa úradníci európskych a vnútroštátnych inštitúcii vzdelávali v oblasti komunikácie a mediálnych technológií. Inštitúcie EÚ by mali v širokom okruhu médií preskúmať, ako by sa dal mediám (paneurópskym, vnútroštátnym a miestnym) lepšie sprostredkovať materiál, ktorý je pre tieto médiá relevantný z hľadiska prispôsobenia informácií potrebám rôznych krajín a skupín obyvateľov. Spomedzi existujúcich iniciatív zameraných na prekleňovanie digitálnej priepasti by sa Európsky okrúhly stôl pre demokraciu – ako sa uvažuje v „Pláne D“ – mohol poveriť vypracovaním správy o informačných technológiách a demokracii v Európe. |

- 4. Pochopenie európskej verejnej mienky

V moderných demokratických spoločnostiach venujú zákonodarcovia veľkú pozornosť analýze verejnej mienky, pričom používajú nástroje, ako sú dotazníky a mediálny monitoring. Dôležitosť týchto nástrojov vzrástla v súvislosti s tendenciou občanov opustiť tradičné formy politickej účasti (členstvo v politických stranách, hlasovanie vo voľbách, atď.)

Európska verejná mienka je komplexná a rôznorodá. Odrážajú sa v nej rôzne vnútroštátne perspektívy. Pochopenie verejnej mienky je preto mimoriadnou výzvou.

Európska komisia mala vedúce postavenie pri rozvíjaní moderných nástrojov – ako sú prieskumy Eurobarometra – zameraných na analýzu európskej verejnej mienky:

- Eurobarometer sa stal najväčšou európskou databázou, ktorá prostredníctvom dotazníkov pravidelne monitoruje verejnú mienku tisícov ľudí vo všetkých členských štátoch EÚ a v kandidátskych krajinách. Všetky výsledky takýchto prieskumov sú predmetom nezávislej kontroly a sú dostupné všeobecnej verejnosti a akademickým vedcom.

- Nezávislý sociálny výskum európskych otázok financovaný z prostriedkov EÚ určených na výskum prekvitá; od roku 1994 sa zrealizovalo viac ako 350 viacnárodných projektov. Vďaka nezávislým nástrojom analýzy sa získali rozsiahle poznatky o úspechoch a nedostatkoch interakcie medzi európskymi zákonodarcami a občanmi.

- Neustále sa pracuje na zvyšovaní kvality a relevantnosti Eurobarometra. Predmetom opätovného prehodnotenia je v súčasnosti metodológia. Cieľom tohto prehodnotenia je zohľadniť vzrastajúcu potrebu širšieho a hlbšieho pochopenia trendov v oblasti európskej verejnej mienky.

Ako možno lepšie posúdiť európsku verejnú mienku? Inštitúcie EÚ by mohli užšie spolupracovať pri navrhovaní a plánovaní prieskumov Eurobarometra a pri distribúcii výsledkov. Každý nový prieskum Eurobarometra by mohli sprevádzať verejné diskusie medzi inštitúciami EÚ a organizáciami občianskej spoločnosti. Prvým štádiom by mohli byť špecifické série dotazníkov Eurobarometra a kvalitatívne štúdie ku komunikácii EÚ na jar 2006. Mohli by sa preskúmať nové formy spolupráce medzi európskymi inštitúciami a členskými štátmi s cieľom lepše predvídať a pochopiť trendy v oblasti verejnej mienky v súvislosti s otázkami, ktoré sú mimoriadne dôležité pre budúcnosť Európy. Ponúkajú sa dve možnosti: Nová sieť národných expertov vo výskume verejnej mienky, prostredníctvom ktorej by sa vymieňali najlepšie postupy a vyvíjali synergie medzi vedcami na všetkých úrovniach. Inštitúcie EÚ a členské štáty by mohli zhromaždiť dostupné zdroje na účel zriadenia nezávislého Observatória európskej verejnej mienky, ktoré by identifikovalo a komplexne analyzovalo trendy v oblasti verejnej mienky. |

5. SPOLUPRACOVAť |

- Fungujúca európska „verejná sféra“ sa nemôže formovať v Bruseli. Môže vzniknúť len vtedy, ak sa na tomto cieli podieľajú všetci kľúčoví aktéri a je cieľom spolupráce na všetkých úrovniach. Vnútroštátna úroveň je i naďalej najlepším vstupným miestom do politickej diskusie a vlády členských štátov, ako aj ďalší vnútroštátni aktéri nesú zodpovednosť za využívanie vnútroštátnych kanálov na zabezpečenie rozsiahlej európskej diskusie.

Partnerský prístup musí zahŕňať všetkých kľúčových aktérov:

- Členské štáty sa zaviazali k dlhodobej spolupráci s európskymi inštitúciami v súvislosti s informovaním ľudí o Európe a vytváraním vnútroštátnych vzťahov s Bruselom. Niektoré členské štáty aktívne podporovali verejnú diskusiu – napríklad o navrhovanej ústave EÚ – ale dalo by sa urobiť viac[7].

- Malo by sa urobiť viac, aby sa zabezpečila spolupráca inštitúcií EÚ zameraná na zlepšovanie komunikácie. Inštitúcie a orgány EÚ, ktoré sa zúčastňujú na aktivitách medziinštitucionálnej skupiny pre informácie, by mali pomáhať pri decentralizácii komunikácie EÚ – prostredníctvom kontaktov na miestnej úrovni – a motivovať členské štáty, aby boli aktívnejšie pri informovaní občanov o záležitostiach EÚ.

- Mnohé európske koncepty a programy boli implementované na regionálnej a miestnej úrovni . Miestne a regionálne orgány majú preto dobré predpoklady, aby vstúpili do dialógu s občanmi a aktívne zapojili miestne spoločenstvá do otázok EÚ. Príklady úspešnej partnerskej spolupráce už existujú. Komisia a škótska vláda napríklad pracujú na konkrétnom projekte „priblížiť rozhodovania ľuďom“ prostredníctvom obojstranných iniciatív medzi občanmi a inštitúciami.

- Politické strany sú dôležité pri formovaní verejnej mienky o európskych záležitostiach a takisto zohrávajú veľkú úlohu pri stimulovaní diskusie a prispievajú svojím podielom do európskej verejnej sféry.

- Organizácie občianskej spoločnosti , vrátane profesijných a sektorových organizácií, zohrávajú takisto dôležitú úlohu pri prebúdzaní verejného povedomia o európskych otázkach a pri senzibilizácii politických diskusií, ako aj v súvislosti s motivovaním ľudí aktívnejšie sa zúčastňovať na týchto diskusiách.

Ako bude fungovať partnerstvo? Spolupráca medzi vnútroštátnymi a európskymi úrovňami by mohla zahŕňať nové iniciatívy na vnútroštátnej úrovni: verejnú a parlamentnú diskusiu o ročných strategických prioritách Komisie, osobné diskusie medzi štátnymi ministrami a európskymi komisármi, ktoré budú vysielané vo vnútroštátnych médiách, atď. Ťažiskom by mohli byť oblasti, v ktorých už EÚ a členské štáty paralelne aktívne pôsobia. Nástroje spolupráce by mohli mať finančnú povahu, ako sú partnerstvá pre riadenie podľa vzoru, na ktorom sa dohodli Komisia a nemecké orgány, alebo by mohli mať operatívnu povahu – povahu spolupráce s európskymi sieťami a informačnými miestami, ako je nová sieť Europe Direct. Mali by sa iniciovať nové, štruktúrované, formy spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sa budú zaoberať verejnou komunikáciou, s cieľom výmeny skúsenosti o európskej komunikácii a rozvoja spoločných iniciatív. Nájsť modely užšej spolupráce je dôležité predovšetkým v oblasti zahraničných vzťahov. Komunikácia o úlohe EÚ vo svete je účinným spôsobom, ako zaangažovať vlastných občanov Európy a získať viac podpory a porozumenia pre EÚ vo svete. Mali by sa preskúmať niektoré modely ďalšej spolupráce v tejto oblasti, vrátane úsila o posilnenie kapacít v diplomatickej oblasti. Inštitúcie EÚ by mali nasledovať koordinovanejší prístup výraznejšie zameraný na občanov. Rámec spolupráce medzi Komisiou a Európskym parlamentom by sa mohol rozšíriť a mohli by sa prepracovať súčasné pracovné dojednania v rámci medziinštitucionálnej skupiny pre informácie. Zahŕňalo by to preskúmanie súčasných iniciatív financovaných z rozpočtových položiek PRINCE[8]. Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov už iniciovali regionálnu a miestnu diskusiu na európske otázky, vrátane občianskej spoločnosti. Protokoly o spolupráci medzi Komisiou a týmito výbormi, ktoré boli nedávno prijaté, pripravujú cestu zvýšenému úsiliu v tejto oblasti. Politické strany by mali výraznejšie zapojiť svojich členov do európskych politických otázok a prispieť k diskusii prostredníctvom transnárodných európskych fór (think tanks). Mali by sa motivovať k tomu, aby zahrnuli európske prvky do svojich programov. Organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu európskej diskusii. Ich úloha by sa mohla posilniť prostredníctvom cielených projektov spolupráce v oblasti verejnej komunikácie. |

- 6. Záver

Európska únia je spoločným projektom, na ktorom sa podieľajú všetky úrovne štátnej správy, všetky druhy organizácií a ľudia z rôznych spoločenských vrstiev. Občania majú právo na informácie o Európe a jej konkrétnych projektoch, právo vyjadriť svoje názory na Európu a právo byť vypočutí. Toto je výzva pre komunikáciu – uľahčiť túto výmenu, proces vzdelávania, dialóg.

Aby Európa konala v súlade s touto výzvou, musia sa všetci zainteresovaní aktéri dohodnúť na cieľoch a spoločných opatreniach, ktoré môžu prijať. Znamená to spolupracovať inovatívnym spôsobom.

V tejto bielej knihe sa uvádza, v čom výzva spočíva, a vymedzuje sa v nej, ako v súlade s ňou konať. Vyzývame európske inštitúcie, členské štáty, miestne a regionálne vlády, mimovládne organizácie, zainteresované strany a občanov Európy, aby vyjadrili svoje názory na to, ako najlepšie budovať kontakty a vzájomne komunikovať.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. NÁZOV NÁVRHU:

BIELA KNIHA O „EURÓPSKEJ KOMUNIKAČNEJ POLITIKE“

2. RÁMEC ABM / ABB (RIADENIE/ZOSTAVOVANIE ROZPOčTU PODľA JEDNOTLIVÝCH čINNOSTÍ)

Oblasť politiky:

16 – TLAč A KOMUNIKÁCIA

Súvisiace činnosti:

16.03 – Analýza verejnej mienky a vypracovávanie všeobecných informačných materiálov pre občanov

16.04 – Integrované riadenie komunikačných prostriedkov

3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY

3.1. ROZPOčTOVÉ POLOžKY (PREVÁDZKOVÉ POLOžKY A SÚVISIACE POLOžKY TECHNICKEJ A ADMINISTRATÍVNEJ POMOCI (EX. - POLOžKY B.A)) VRÁTANE ICH NÁZVOV:

16 03 01 – Analýza verejnej mienky a akcie zamerané na približovanie sa k verejnosti

16 03 02 – Komunikačné činnosti

16 04 03 – Nástroje komunikácie

3.2. Trvanie činnosti a finančných dôsledkov:

Cieľom uverejnenia bielej knihy o európskej komunikačnej politike je začatie procesu konzultácie, ktorého predpokladané trvanie je 6 mesiacov, od februára do júna až júla 2006. Finančný dosah bielej knihy je obmedzený len na činnosti potrebné na dobrý priebeh tejto konzultácie.

3.3. Rozpočtové charakteristiky

Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nový | Príspevok EZVO | Príspevky od kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade |

16 03 01 | Nepovinné | Dif. | NIE | NIE | NIE | č. 3 |

16 03 02 | Nepovinné | Dif. | NIE | NIE | NIE | č. 3 |

16 04 03 | Nepovinné | Dif. | NIE | NIE | NIE | č. 3 |

4. ZHRNUTIE ZDROJOV

4.1. Finančné zdroje

4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh výdavkov | Oddiel č. | 2006 | Nasledujúce roky | Spolu |

Prevádzkové výdavky |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1 | a | 0,875 | --- | 0,875 |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | 0,875 | --- | 0,875 |

CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |

Viazané rozpočtové prostriedky | a | 0,875 | --- | 0,875 |

Platobné rozpočtové prostriedky | b | 0,875 | --- | 0,875 |

Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume |

Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5 | d | 0,405 | --- | 0,405 |

Celkové orientačné náklady na intervenciu

VRP SPOLU vrátane nákladov na ľudské zdroje | a+d | 1,280 | --- | 1,280 |

PRP SPOLU vrátane nákladov na ľudské zdroje | b+d | 1,280 | --- | 1,280 |

4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

Finančný dosah tohto návrhu je obmedzený na rok 2006. Pre tento rozpočet je tento návrh zlučiteľný s platným finančným plánovaním.

Realizácia predpokladaných činností bude pokrytá existujúcimi platobnými rozpočtovými prostriedkami v rámci položky 16.

4.2. Ľudské zdroje – pracovníci na plný úväzok (vrátane úradníkov, dočasných zamestnancov a externých pracovníkov) – pozri podrobnosti v bode 8.2.1.

Ročné požiadavky | 2006 |

Celkový počet ľudských zdrojov | 5 |

5. charakteristiky a ciele

Cieľom bielej knihy o európskej komunikačnej politike je začatie širokého procesu konzultácie o európskej komunikačnej politike vo všeobecnosti a o návrhoch, ktoré obsahuje. V tomto štádiu nemajú tieto návrhy charakter skutočných operatívnych návrhov a nie sú teda zahrnuté v tomto finančnom výkaze.

Predpokladané obdobie konzultácie je 6 mesiacov, od februára do júna – júla 2006.

Až po procese konzultácie budú tieto návrhy prípadne predmetom formálnych návrhov zo strany Komisie s príslušnými finančnými výkazmi.

5.1. Potrebné činnosti

Aby sa mohol začať proces konzultácie, je potrebné vytvoriť dve internetové stránky . Jedna bude určená na konzultáciu týkajúcu sa európskej informačnej a komunikačnej charty a druhá stránka bude určená na konzultáciu o celkovom obsahu bielej knihy.

S cieľom sledovať, monitorovať a vyhodnocovať výsledky procesu konzultácie je potrebné vytvoriť pracovnú skupinu prostredníctvom vnútornej reorganizácie medzi jednotlivými generálnymi riaditeľstvami v rámci Komisie.

V Bruseli sa medzi februárom a júnom - júlom 2006 uskutoční aj päť špecifických konferencií (v rámci možností aj v spolupráci s inými inštitúciami) spoločne so zúčastnenými partnermi.

Osobitná séria prieskumov „Eurobarometra“ sa začne na jar v roku 2006, na účely čo najlepších údajov analýzy.

5.2. Pridaná hodnota zapojenia Spoločenstva a spojitosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia

Cieľom bielej knihy je na základe inštitucionálnych výsad Inštitúcie rozvíjať pridanú hodnotu zapojenia Spoločenstva do problematiky „Communicating Europe“. Tak, ako to zdôraznila Európska rada v jej záveroch v júni 2005, zodpovednosť za „Communicating Europe“ zdieľajú všetky inštitúcie, najmä Komisia, ako aj národné, regionálne a miestne orgány členských štátov. Európska rada zdôraznila osobitnú úlohu Komisie spočívajúcu v rozvíjaní hlavných smerov činnosti a koordinácii činností všetkých partnerov.

5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

Cieľom bielej knihy je vypracovanie konkrétnych návrhov vyplývajúcich z piatich vytýčených pracovných oblastí. Na dosiahnutie tohto cieľa sa proces konzultácie posilní, okrem dvoch internetových stránok a prieskumov „Eurobarometra“, aj prostredníctvom organizácie piatich konferencií, ktoré sa uskutočnia v Bruseli spoločne so všetkými inštitucionálnymi alebo neinštitucionálnymi (organizovaná občianska spoločnosť) partnermi Komisie v oblasti komunikácie.

Indikátorom dobrého priebehu konzultácie môže byť miera účasti partnerov na uvedených konferenciách, ako aj počet príspevkov zaslaných na dve uvedené internetové stránky.

Na záver procesu konzultácie (júl 2006) sa utvoria osobitné zmiešané pracovné skupiny (Komisia – partneri) pre každú pracovnú oblasť s cieľom prípravy konkrétnych operatívnych návrhov.

5.4. Spôsob implementácie

Centralizované riadenie priamo na úrovni Komisie

6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

6.1. Monitorovací systém

Na záver procesu konzultácie sa vypracuje monitoring, aby sa overilo, do akej miery výsledky konzultácie umožnia dosiahnuť konsenzus s cieľom uplatnenia všetkých návrhov obsiahnutých v bielej knihe.

6.2. Hodnotenie

6.2.1. Hodnotenie ex-ante

Vzhľadom na charakter tohto návrhu je potrebné poznamenať, že bolo vypracované hodnotenie dosahu. Činnosti predpokladané v rámci procesu konzultácie sa uskutočnia v rámci aktivít, ktoré tradične riadi GR COMM.

6.2.2. Opatrenia prijaté po priebežnom hodnotení/hodnotení ex-post

Výsledok konzultácie bude zhodnotený vo vypracovanej správe.

6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení

Tieto sa budú uplatňovať na operatívne návrhy, ktoré vyplynú z procesu konzultácie a budú závisieť od ich počtu a povahy.

7. opatrenia proti podvodom

Pokiaľ ide o činnosti zamerané na priebeh procesu konzultácie, budú sa uplatňovať ustanovenia rozpočtových pravidiel týkajúce sa vykonávania rozpočtu a najmä tie, ktoré sa týkajú kontrolných opatrení.

8. podrobnosti o zdrojoch

8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov

Náklady uvedené v nasledujúcej tabuľke predstavujú náklady potrebné na realizáciu činností uvedených v bode 5.1.

Viazané rozpočtové prostriedky v miliónoch eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh činnosti/výstup | Priemerné náklady | 2006 | SPOLU |

Počet činností/výstupov | Celkové náklady | Počet činností/výstupov | Celkové náklady |

- Eurobarometer (16 03 01) | Prieskumy | 0,300 | 2 | 0,600 | 2 | 0,600 |

- Konferencie (16 03 02) | Organizácia konferencií | 0,025 | 5 | 0,125 | 5 | 0,125 |

- Internetová stránka (16 04 03) | Vytvorenie a spravovanie stránok | 0,075 | 2 | 0,150 | 2 | 0,150 |

CELKOVÉ NÁKLADY | 0,875 |

8.2. Administratívne výdavky

8.2.1. Počet a druh ľudských zdrojov

Táto tabuľka zobrazuje ľudské zdroje potrebné na vytvorenie dočasnej pracovnej skupiny, ktorej úlohou bude zabezpečiť monitoring procesu konzultácie, analyzovať a vyhodnocovať získané príspevky s cieľom prípravy konkrétnych a operatívnych návrhov v piatich stanovených pracovných oblastiach. Táto pracovná skupina bude zložená z úradníkov pridelených do GR COMM. Dve z týchto pracovných miest budú obsadené v rámci preradenia schváleného GR COMM (okrem už uskutočneného preradenia v rámci vnútornej reorganizácie na základe novej organizačnej štruktúry) a tri ďalšie miesta budú obsadené v rámci postov pridelených GR COMM o pridelení zdrojov 2006 pre činnosti „bielej knihy“, i keď tieto zdroje boli určené posilneniu zastúpení.

Druhy pracovných miest | Zamestnanci, ktorí majú riadiť činnosť za použitia existujúcich zdrojov (počet pracovných miest/plné pracovné úväzky) |

2006 |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci (16 01 01) | A*/AD | 5 |

SPOLU | 5 |

8.2.2. Opis úloh súvisiacich s činnosťou

Úradníci triedy A mobilizovaní na GR COMM budú zoskupení v pracovnej skupine, ktorej úlohou bude riadiť proces konzultácie a uplatňovanie návrhov konkrétnych činností, ktoré vyplynú z návrhov v rámci bielej knihy.

8.2.3. Zdroje ľudských zdrojov (štatutárne)

( Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť

( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci vykonávania RPS/PNR na rok

( Pracovné miesta, ktoré sa majú požadovať v ďalšom procese RPS/PNR

X Pracovné miesta, ktoré sa majú opätovne prideliť za použitia existujúcich zdrojov GR COMM (2 pracovné miesta) + pridelenie 3 pracovných miest na základe zdrojov v roku 2006.

( Pracovné miesta požadované na rok n, avšak neplánované v rámci vykonávania RPS/PNR daného roku

8.2.4. Iné administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 -Výdavky na administratívne riadenie )

Neuvádza sa

8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume

miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh ľudských zdrojov | 2006 |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci (16 01 01) | 0,405 |

Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady spolu (nezahrnuté v referenčnej sume) | 0,405 |

Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci Zohľadňujúc obdobie výberového konania, 5 úradníkov od apríla do decembra 2006: 5 úradníkov x 108 000 eur / rok, na 9 mesiacov = 405 000 eur |

8.2.6. Iné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume

miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2006 | SPOLU |

16 01 02 11 05 – Informačné systémy | p.m. | p.m. |

2. Iné výdavky na riadenie spolu (16 01 02 11) | p.m. | p.m. |

3. Iné výdavky administratívnej povahy |

Administratívne náklady spolu, okrem ľudských zdrojov a súvisiacich nákladov (nezahrnutých v referenčnej sume) | p.m. | p.m. |

[1] Akčný plán: SEK(2005) 985, 20. júl 2005.

[2] Plán D: KOM(2005) 494, 13. október 2005.

[3] Pri príprave tejto bielej knihy Komisia náležite zohľadnila odporúčania rezolúcie Európskeho parlamentu o implementácii informačnej a komunikačnej stratégie Európskej únie (Herrero správa, (2004/2238(INI)). Cenné podnety jej poskytli niektoré verejné podujatia a individuálne príspevky rôznych odborníkov a zainteresovaných strán. Európsky hospodársky a sociálny výbor zorganizoval 8. novembra 2005 fórum zainteresovaných strán s názvom „Preklenúť priepasť“ (http://www.esc.eu.int/stakeholders_forum/index_en.asp). A Výbor regiónov zorganizoval 25. novembra plenárnu diskusiu o kľúčových posolstvách pre bielu knihu Komisie. Podrobné návrhy a podnety, ktoré boli sprostredkované počas prípravnej fázy, budú v nadväznosti na konzultačný proces k tejto bielej knihe takisto predmetom preskúmania.

[4] V článku 11 Charty základných práv Európskej únie sa uvádza:

(1) Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zásahu verejných orgánov a bez ohľadu na hranice.

(2) Rešpektuje sa sloboda a pluralita médií.

[5] Akčný plán: SEK(2005) 985, 20. júl 2005.

[6] Európska iniciatíva týkajúca sa transparentnosti SEK(2005) 1300/6 z 9. novembra 2005.

[7] Napríklad podľa vzoru írskeho národného fóra k záležitostiam EÚ.

[8] PRINCE bol vytvorený v roku 1995 s cieľom preskupiť prioritné informačné témy financované z rozpočtu EÚ. V roku 2006 sa má financovať päť tém („Hospodárska a menová únia“, „Budúcnosť EÚ“, „Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť“, „Úloha EÚ vo svete“ a „Rozšírenie“).