52005PC0124(01)

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 6.4.2005

KOM(2005) 124 v konečnom znení

2005/0034 (CNS)

2005/0035 (CNS)

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

ktorým sa stanovuje rámcový program „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ na obdobie rokov 2007-2013

Návrh

ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa stanovuje osobitný program „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“ na obdobie rokov 2007-2013 Všeobecný program „Bezpečnosť a ochrana slobôd“

Návrh

ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa stanovuje osobitný program „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“ na obdobie rokov 2007-2013 Všeobecný program „Bezpečnosť a ochrana slobôd“

(predložená Komisiou) {SEK(2005) 436}

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

ktorým sa stanovuje rámcový program „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ na obdobie rokov 2007-2013

Oznámenie, ktorým sa stanovuje rámcový program „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ je súčasťou ucelenej skupiny návrhov, ktorých cieľom je zabezpečiť dostatočnú podporu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v rámci finančných výhľadov na rok 2007. Tri kľúčové ciele, ktorými sú sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť, je potrebné rozvíjať súčasne a v rovnakom rozsahu, aby sa umožnil vyrovnaný prístup založený na princípoch demokracie, dodržiavania základných práv a slobôd a právneho štátu. Každý z týchto cieľov je podporovaný rámcovým programom, ktorý poskytuje potrebnú súdržnosť medzi príslušnými zásahmi v každej oblasti politiky a jasne prepája politické ciele a zdroje dostupné na ich podporu. Takéto usporiadanie predstavuje výrazné zjednodušenie a racionalizáciu existujúcej finančnej podpory v priestore slobody, spravodlivosti a bezpečnosti, čo umožňuje väčšiu flexibilitu pri stanovení priorít a zvýšenie celkovej transparentnosti.

1. ÚVOD

Komisia už vo svojich oznámeniach určujúcich strategickú orientáciu na stanovenie finančných výhľadov na obdobie rokov 2007-2013[1] zdôraznila cieľ, ktorým je podpora rozvoja priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prostredníctvom finančných zdrojov, ktoré budú zahrnuté do novej výdavkovej kapitoly týkajúcej sa „Občianstva, slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“. Navrhovaný rámcový program „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ by v súlade s cieľmi stanovenými Európskou radou reagoval na vyššie uvedené výzvy.

Slobodu možno užívať len v rámci osobnej bezpečnosti zaručenej zákonom. Najmä občianske práva a slobody je možné zaručiť len v prípade dostatočnej ochrany pred trestnými činmi, ktoré ohrozujú nielen slobodu a práva jednotlivcov, ale i demokratickú spoločnosť a právny štát.

Kým zodpovednosťou členských štátov je zabezpečiť v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti slobodu a bezpečnosť pre všetkých, európske inštitúcie musia rovnako prispieť k vyrovnaniu sa s bezpečnostnými rizikami, ktorým čelia občania v každodennom živote. Ochrana života a majetku občanov je kľúčovou úlohou, ktorá dáva legitímnosť verejnej moci a verejným politikám a občania očakávajú, že ohrozeniu ich zdravia a bezpečnosti sa bude čeliť aj na európskej úrovni. Sloboda v Európe bez hraníc navyše kladie na Úniu osobitnú zodpovednosť.

Hrozbe terorizmu a iných foriem trestnej činnosti je potenciálne vystavený každý občan Únie. Teroristické útoky sa týkajú Európskej únie ako celku, a nie len dotknutého členského štátu, pretože predstavujú útoky proti hodnotám, na ktorých je založená Únia. Zatiaľ čo organizovaná trestná činnosť a terorizmus boli dlho označované za hlavnú hrozbu európskeho bezpečnostného prostredia (napr. v Európskej bezpečnostnej stratégii z 12. decembra 2003), zodpovednosť Únie sa rozšírila na zlepšenie predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej vo všeobecnosti. Článok 29 Zmluvy o Európskej únii obsahuje jasný mandát Únie, aby občanom zabezpečila vysoký stupeň bezpečnosti prostredníctvom predchádzania organizovanej a inej trestnej činnosti a boja proti nej, najmä proti terorizmu, obchodovaniu s ľuďmi a trestným činom spáchaným na deťoch, nezákonnému obchodovaniu s drogami a zbraňami, korupcii a podvodom, a to prostredníctvom užšej spolupráce medzi policajnými zbormi, colnými orgánmi a ostatnými príslušnými orgánmi.

Naliehavá potreba podniknúť v tejto oblasti politiky viaceré kroky viedla k začatiu procesu, v rámci ktorého Únia zohráva neustále dôležitejšiu úlohu. Práca uskutočnená podľa tzv. Viedenského akčného plánu[2] a smeru stanoveného Európskou radou v Tampere v roku 1999 bola úspešná. Zatiaľ čo sa Únia v období vytvárania priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zameriavala na legislatívne kroky, ktoré boli doplnené finančnou podporou skôr v malom rozsahu, teraz by mala činnosť Únie v tejto oblasti vstúpiť do fázy, v ktorej prevládajú záležitosti operatívneho charakteru. Otázky bezpečnosti sú najmä v súvislosti s hrozbou teroristických útokov znovu naliehavé a vyžadujú si operatívnejší a komplexnejší prístup.

Na základe Haagskeho programu prijatého Európskou radou v novembri 2004 a vzhľadom na Zmluvu o Ústave pre Európu bude na Európskej úrovni potrebné naďalej posilňovať a rozširovať predchádzanie terorizmu či iným formám trestnej činnosti a boj proti ním. Posilnenie a zjednodušenie úsilia členských štátov, väčší dôraz na dôkladnom uplatňovaní legislatívnych a politických opatrení musí byť súčasťou tohto procesu. Európsku pridanú hodnotu zásahov v tejto oblasti možno dosiahnuť najmä vtedy, ak bude Únia vystupovať v úlohe katalyzátora: spolupráca financovaná EÚ zvýši medzi členskými štátmi povedomie o spoločných výzvach a hrozbách či iných spoločných otázkach a hodnotách, a uľahčí formovanie spoločného prístupu v oblastiach, ktoré majú zvyčajne veľmi blízko k národnej suverenite. Finančná podpora môže navyše zabezpečiť spravodlivú deľbu zodpovednosti medzi členskými štátmi, aby sa medzi nimi posilnila solidarita a dosiahli všeobecné výhody z hľadiska hodnoty za peniaze ponúknuté na základe prístupu v rámci celej EÚ.

2. NAVRHOVANÝ RÁMCOVÝ PROGRAM „BEZPEčNOSť A OCHRANA SLOBÔD“

2.1. Ciele a štruktúra programu

Aby sa mohlo reagovať na uvedené výzvy, navrhuje sa stanoviť rámcový program „Bezpečnosť a ochrana slobôd“. Hlavným účelom rámcového programu je „zabezpečiť účinnú operatívnu spoluprácu v boji proti terorizmu, vrátane jeho následkov, proti organizovanej a inej trestnej činnosti, podporiť poskytovanie spravodajských služieb v európskom meradle a posilniť oblasť predchádzania trestnej činnosti a terorizmu s cieľom podporiť bezpečnú spoločnosť založenú na právnom štáte“.

Na základe Haagskeho programu a následných analýz budúcich potrieb v oblasti bezpečnosti dospela Komisia k záveru, že rámcový program by mal sledovať predovšetkým tieto osobitné ciele:

- Po prvé, finančnými zásahmi by sa mali naďalej podporovať a rozvíjať koordinácia, spolupráca a vzájomné porozumenie medzi orgánmi uplatňovania práva, inými národnými orgánmi a príslušnými orgánmi EÚ. V rámci týchto kľúčových činností je potrebné venovať osobitnú pozornosť najmä zlepšeniu dostupnosti, výmene a spravovaniu údajov a spravodajských služieb určených na uplatňovanie práva ako aj primeraným, spoľahlivým a transparentným opatreniam týkajúcim sa ochrany údajov. Prispelo by to k dokonalejšiemu a účinnejšiemu uplatňovaniu práva v členských štátoch. Ďalším dôležitým faktorom bude hodnotenie existujúcich ako aj budúcich politických a legislatívnych opatrení na úrovni EÚ, vrátane ich uplatňovania a účinnosti.

- Po druhé, väčší dôraz je potrebné klásť na podporu a rozvoj partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom, ako aj na stratégie zamerané na predchádzanie trestnej činnosti, na štatistiky a kriminológiu, či na ochranu obetí a svedkov trestnej činnosti. V tejto súvislosti bude dôležitú úlohu zohrávať konštruktívny dialóg medzi zúčastnenými stranami verejného a súkromného sektora (napr. orgánmi uplatňovania práva, verejnou správou, podnikmi a organizáciami obetí trestnej činnosti), spoľahlivá štatistická základňa a lepšie porozumenie kriminologickým javom. Aby sa na rôzne formy trestnej činnosti zabezpečila jednotná, primeraná a vyvážená reakcia, predchádzanie trestnej činnosti by sa malo z dlhodobého hľadiska stať horizontálnou oblasťou, t. j. prvkom, ktorý by sa vo všetkých členských štátoch zohľadňoval pri vymedzovaní a uplatňovaní iných politík.

- Po tretie, existuje vzrastajúca potreba koordinovaného prístupu medzi členskými štátmi zameraného na predchádzanie potenciálnym a skutočným teroristickým hrozbám, pripravenosť na ne, krízový manažment či manažment ich následkov. Pokiaľ ide o pripravenosť na teroristické útoky, program je zameraný najmä na presadzovanie, podporu a hodnotenie výmeny znalostí, skúseností a noriem týkajúcich sa ochrany citlivej infraštruktúry, a to najmä prostredníctvom hodnotenia rizika a potrieb a rozvoja spoločných noriem v oblasti bezpečnosti. Pokiaľ ide o krízový manažment a manažment následkov, program sa usiluje o rozvoj účinných a jednotných opatrení krízového manažmentu EÚ, o ich uplatňovanie a presadzovanie, o zabezpečenie bezprostrednej a efektívnej výmeny údajov ako aj o zabezpečenie spolupráce medzi orgánmi uplatňovania práva, bezpečnostnými orgánmi a orgánmi civilnej ochrany.

Tieto ciele majú v zmluvách rôzny právny základ. Na jednej strane podlieha uplatňovanie práva, policajná spolupráca a predchádzanie trestnej činnosti vo všeobecnosti hlave VI Zmluvy o Európskej únii (články 29-42). Na strane druhej, pripravenosť na teroristické útoky a manažment ich následkov predstavuje osobitnú časť, ktorá je doplnením všeobecných opatrení civilnej ochrany upravovaných na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (článok 3 ods. 1 písm. u)). Vzhľadom na tieto zásadne odlišné právne režimy bude musieť rámcový program pozostávať z dvoch rozdielnych právnych nástrojov.

Prvý z týchto právnych nástrojov bude pokrývať oblasť predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej a bude založený na článkoch 30 a 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii. Program sa zameria na tri tematické oblasti: uplatňovanie práva, predchádzanie trestnej činnosti a kriminológiu a ochranu obetí a svedkov. Druhý právny nástroj sa bude zaoberať predchádzaním teroristickým útokom, pripravenosťou na ne a manažmentom ich následkov a bude založený na článku 308 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva[3].

Komisia nedávno predstavila podrobné stratégie a návrhy týkajúce sa mnohých z týchto oblastí. V tejto súvislosti je možné odkázať sa predovšetkým na štyri oznámenia Komisie o terorizme z 20. októbra 2004[4], na oznámenie o výmene údajov a spolupráci pri teroristických útokoch[5], oznámenie o posilnení policajnej a colnej spolupráce v EÚ[6] a oznámenie o zlepšení prístupu orgánov uplatňovania práva k údajom[7]. Komisia navyše počas rôznych zasadnutí požiadala odborníkov a členské štáty o stanovisko k tejto problematike, v čom bude i naďalej pokračovať.

2.2. Európska pridaná hodnota

Rámcovým programom „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ sa zvýši hodnota existujúcich vnútroštátnych zásahov v tejto oblasti tým, že tento program bude pôsobiť ako katalyzátor: na základe spolupráce financovanej EÚ sa medzi členskými štátmi zvýši povedomie v spoločných otázkach a hodnotách, čím sa uľahčí formovanie spoločných prístupov, vrátane právnych predpisov v tejto oblasti. Tento zámer sa dosiahne prostredníctvom realizácie dohodnutých cieľov politiky EÚ a podpory ich uplatňovania v národných politikách, prostredníctvom podpory transpozície právnych predpisov Európskej únie a ich jednotného uplatňovania v Európe, prostredníctvom presadzovania mechanizmov spolupráce a koordinácie a rozvoja partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom.

Všetky súčasti rámcového programu sa zhodnotia na základe rovnakých kritérií, aby sa určila pridaná hodnota EÚ v súvislosti so želanými účinkami a záujmom bezpečnej spoločnosti. Týmito kritériami sú napríklad:

- podpora len tých činností, ktoré sú na európskej úrovni potrebné na zachovanie cieľov Európskej únie, jej právnych predpisov a vykonávacích mechanizmov,

- podpora činností, ktoré budú dopĺňať činnosti financované na národnej úrovni,

- posilnenie národných výmen na európskej úrovni, ktoré prispejú k synergii a úsporám,

- aktívne zapojenie zástupcov členských štátov a iných príslušných zúčastnených strán do realizácie programu, aby sa v čo najväčšej možnej miere doplnili existujúce činnosti.

2.3. Komplementárnosť s inými nástrojmi a opatreniami politiky

Vzhľadom na využitie synergie bude rámcový program dopĺňať činnosti orgánov činných v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Policajný úrad EÚ Europol bude zohrávať dôležitú úlohu pri predchádzaní trestnej činnosti, vrátane terorizmu, pri jej odhaľovaní a vyšetrovaní. Jeho finančné zdroje môžu byť v blízkej budúcnosti čerpané z rozpočtu Spoločenstva. V rámci programu „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“ sa bude vyžadovať vypracovanie národných a nadnárodných projektov, ktoré budú posilňovať a dopĺňať činnosti Europolu, a nie ich prekrývať, a to v súlade s ročnými pracovnými programami podľa dvoch nástrojov rámcového programu ako aj všeobecnými kritériami na vyhodnocovanie ponúk, ktorých cieľom je dosiahnutie európskej pridanej hodnoty. Kroky Komisie podniknuté na základe rámcového programu budú samozrejme v plnej miere rešpektovať zodpovednosť Europolu. Obdobný prístup sa bude uplatňovať aj pri odbornej príprave v rámci programu, v súvislosti s činnosťou Európskej policajnej akadémie (EPA), ktorej financovanie sa predpokladá z rozpočtu Spoločenstva.

Navyše sa zabezpečí doplnenie s inými programami Spoločenstva. Budúci 7. rámcový program o výskume a technickom rozvoji umožní rozsiahlu podporu výskumu bezpečnosti, vrátane tematických oblastí, akými sú uplatňovanie práva a predchádzanie terorizmu alebo organizovanej trestnej činnosti. Hoci projekty výskumu bezpečnosti podľa 7. rámcového programu o výskume a technickom rozvoji budú zamerané na technológie (od základného po predkonkurenčný výskum), zahrnú aj „soft“ výskum (napr. v oblasti sociálnej ekonómie). Rámcový program „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ bude naproti tomu zameraný na financovanie osobitných, cielených štúdií týkajúcich sa problematiky podpory politík ako aj uplatňovania technológií na tento účel, ich zavádzaním alebo ich úpravou. V určitých prípadoch sa vyžaduje krátkodobá konkrétna reakcia na osobitné potreby, aby bolo možné realizovať osobitné a konkrétne politické projekty. Rámcovým programom „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ sa z tohto dôvodu bude financovať obmedzený počet činností, ktoré sú priamo zamerané na realizáciu konkrétnych politických projektov, vrátane výskumu. Na základe spolupráce s členskými štátmi sa vypracujú štatistiky o trestných činoch, pričom sa v prípade potreby použije štatistický program Spoločenstva.

Komisia v súvislosti s pomocou v stave núdze a zabezpečením spoločnej reakcie naň navrhla Fond solidarity a Nástroj pripravenosti na závažný stav núdze a rýchlej reakcie naň.[8] Rozsah týchto dvoch nástrojov bude zahrňovať okamžitú reakciu (napr. rozmiestnenie zdrojov na vyrovnanie sa s katastrofou), finančnú pomoc na zvládnutie stavu núdze, ktorý vznikol dôsledkom katastrofy a, v obmedzenom rozsahu, všeobecnú pripravenosť. Zatiaľ čo z týchto nových nástrojov bude poskytnuté financovanie Spoločenstvom v prípade závažných stavov núdze vo všeobecnosti, osobitná časť rámcového programu „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ sa výslovne zameria na predchádzanie teroristickým útokom, pripravenosť na ne a manažment ich následkov.

V prípade terorizmu sa vyžaduje osobitné bezpečnostné prostredie a expertíza, čo prekračuje rámec všeobecného konceptu bezpečnosti a civilnej ochrany. Zraniteľnosť infraštruktúry pred teroristickými útokmi je napríklad potrebné ohodnotiť na základe osobitných bezpečnostných podmienok a noriem, ktoré sa musia vypracovať popri všeobecných normách bezpečnosti. V tejto súvislosti je program „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“ zameraný na hodnotenia hrozieb a rizika, pričom analyzuje, akým spôsobom je potrebné doplniť mechanizmus všeobecnej bezpečnosti, aby sa zabezpečila účinná ochrana citlivej infraštruktúry pred teroristickými útokmi, a vypracováva osobitné pohotovostné plány[9]. Program v obmedzenom rozsahu umožní podporu inovačných opatrení, ktoré je možné previesť na úroveň EÚ alebo do iných členských štátov. Bude však predovšetkým zodpovednosťou členských štátov zvýšiť bezpečnosť ich infraštruktúry na základe stanovených potrieb s využitím podpory, v prípade potreby, zo štrukturálnych fondov alebo z určitých odvetvových programov (napr. v oblasti dopravy, energetiky, verejného zdravia či životného prostredia). Osobitné ciele programu „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a a manažment jeho následkov“ sa vyhýbajú prekrývaniu s takýmito všeobecnými mechanizmami.

Rámcový program a jeho dva nástroje sú skôr zamerané na zlepšenie vnútornej bezpečnosti. V súlade s navrhovanou štruktúrou finančného rámca nebude vonkajší rozmer zahrnutý do rámcového programu „Bezpečnosť a ochrana slobôd“. Spolupráca s tretími krajinami bude primerane zohľadnená pod kapitolou 4 navrhovaného finančného rámca, prostredníctvom realizácie nástrojov vonkajšej pomoci predstavených Komisiou v septembri 2004. Prepojenie vonkajšej a vnútornej bezpečnosti bude zahrnuté do dvoch navrhovaných nástrojov podľa rámcového programu, napr. na základe možnosti tretích krajín a medzinárodných organizácií zúčastniť sa na tomto programe.

3. RACIONALIZÁCIA A ZJEDNODUšENIE

3.1. Väzba na existujúce nástroje

Na základe hodnotenia krokov, ktoré EÚ v priebehu rokov podporovala, sa ukázalo, že je v týchto činnostiach potrebné pokračovať, pretože sa zaoberajú osobitnými a skutočnými problémami a prispievajú k ich pozitívnemu riešeniu, a to popri národným projektom rozvíjaným v rovnakej oblasti. Z hodnotenia však vyplynuli aj viaceré nedostatky, ktorými je potrebné sa zaoberať, aby bolo pri krokoch EÚ možné dosiahnuť lepšie výsledky. Súčasná situácia charakterizovaná množstvom rozpočtových položiek malého rozsahu alebo ad-hoc financovaním, časovo obmedzeným a nejednotným, znemožňuje činnostiam Únie efektívne dosiahnuť ciele a maximalizovať využitie existujúcich ľudských a finančných zdrojov. Keďže tieto programy sú realizované úplne oddelene, nemožno dosiahnuť maximálnu synergiu a dokonca môže vzniknúť priestor na nežiadúcu duplicitu. Aby sa dosiahli najlepšie možné výsledky, je potrebné prehodnotiť ciele, druh zásahov a rozsah každého programu.

Rámcový program bude vychádzať z poznatkov nadobudnutých z existujúcich zásahov v týchto oblastiach, najmä zo skúseností z existujúceho rámcového programu o policajnej a justičnej spolupráci v trestných veciach (AGIS)[10] a jeho predchodcov. Hoci hĺbkové hodnotenie programu AGIS nie je ešte ukončené, možno konštatovať, že tento program bol veľmi prospešný a významným spôsobom prispel k zlepšeniu vzájomného porozumenia medzi vnútroštátnymi orgánmi a inštitúciami. Nové finančné výhľady, Haagsky program a Zmluva o Ústave pre Európu napriek tomu prispeli k novej strategickej orientácii príslušných finančných programov. V tejto súvislosti bude program AGIS od roku 2007 nahradený programom „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“.

Pokiaľ ide o oblasť predchádzania terorizmu, pripravenosti naň a manažmentu jeho následkov, budú podniknuté prípravné kroky v rámci pilotného projektu pre boj proti terorizmu. Začiatok pilotného projektu sa predpokladá v roku 2005, pričom tento projekt bude okrem iného zameraný na zlepšenie komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi v súvislosti s predchádzaním teroristickým útokom, najmä útokom, ktoré majú cezhraničné dôsledky, pripravenosti a reakcie na ne, na budovanie kapacít a technické zdokonalenie verejných orgánov, či na rozvíjanie dialógu medzi verejným a súkromným sektorom o otázkach bezpečnosti. Budúci program „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“ tieto prípravné kroky v značnej miere rozvinie.

3.2. Spoločné ustanovenia v oblasti riadenia

Účelom stanovenia rámcového programu v tejto oblasti je zjednodušiť a racionalizovať rámec z finančného a právneho hľadiska, ako aj z hľadiska riadenia, zjednodušiť štruktúru rozpočtu, zvýšiť vzájomné prepojenie a zosúladenie programov a vyhnúť sa duplicite činností. Dva osobitné programy budú založené na rovnakých princípoch pokiaľ ide o ich realizáciu: budú spravované Komisiou (v zásade priame centralizované riadenie), ktorej bude pomáhať výbor komitológie; druhy činností (Komisia, nadnárodné a národné projekty), zásahov ako aj kritéria oprávnenosti budú zosúladené.

Hoci tieto dva osobitné programy budú riadené na centrálnej úrovni, využitie nepriameho centrálneho riadenia nie je v neskoršom štádiu vylúčené[11]. Alternatívne spôsoby realizácie, akým je napríklad spoločné riadenie, boli podrobne preskúmané, no vzhľadom na relatívne malé čiastky, ktoré tu boli zahrnuté, sa ukázali ako nákladovo neefektívne. Zosúladenie a zjednodušenie postupov, ktoré vznikli zahrnutím jednotlivých častí do jednej štruktúry, vytvoria priestor aj na racionalizáciu. Racionalizácia monitorovania a hodnotenia procesov umožní napríklad dosiahnutie lepších výsledkov a uľahčí odovzdávanie osvedčených postupov.

Primeraným spôsobom boli vytvorené aj spoločné črty s dvoma ďalšími rámcovými programami týkajúcimi sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Základné práva a spravodlivosť a Solidarita a riadenie migračných tokov). Tieto tri rámcové programy tvoria spolu jednotný „balík“ opatrení.

V porovnaní s uvedenou súčasnou situáciou predstavuje nový rámcový program významný krok smerom k zjednodušeniu, flexibilite či rozsahu činností. Ponúka napríklad tieto výhody:

- rámcovým programom sa zlúčia všetky činnosti súvisiace s presadzovaním práva a predchádzaním trestnej činnosti v širšom zmysle, vrátane činnosti polície, spravodajských služieb, dokazovania trestnej činnosti, zvyšovania povedomia, ochrany svedkov a obetí, pripravenosti na trestné činy a manažmentu ich následkov (obdobne budú justičné kroky týkajúce sa občianskoprávnych a trestných vecí a základné práva zlúčené v rámcovom programe „Základné práva a spravodlivosť“),

- umožní sa sústredenie zdrojov a zníženie rozpočtových položiek a prispeje sa k zvýšeniu transparentnosti a možnosti lepšieho hodnotenia pridanej hodnoty uskutočnených krokov,

- plne sa zosúladia podmienky a formy financovania v tejto oblasti, čím sa zvýši nákladová efektívnosť, zrozumiteľnosť a dostupnosť pre užívateľa a uľahčí sa stanovenie priorít a ich hodnotenie,

- vytvorí sa priestor na podporu inovačných projektov v rámci členských štátov, ktoré je možné previesť na úroveň EÚ, čím sa zabezpečí pákový efekt; členské štáty budú mať rovnako možnosť stanoviť určité priority pre národné projekty,

- zjednodušia a objasnia sa podmienky a formy financovania projektov Komisie ako aj spolufinancovania (napr. menej partnerov bude potrebných pre nadnárodné projekty),

- ustanovenia o komitológii sa zjednodušia a zosúladia s inými programami Spoločenstva,

- posilnia a objasnia sa pravidlá monitorovania a ochrany finančných záujmov Spoločenstva,

- významným spôsobom sa posilní najmä rámec pripravenosti na teroristické útoky a manažmentu jeho následkov.

Rámcový program bol vypracovaný aj v súvislosti so Zmluvou o Ústave pre Európu. Ústava odstráni právne problémy vyplývajúce z „pilierovej“ štruktúry súčasných zmlúv a objasní a posilní právny základ krokov podniknutých v oblasti predchádzania trestnej činnosti (článok III-272), spolupráce pri uplatňovaní práva (článok III-275) a civilnej ochrany (článok III-284), aby bolo možné dosiahnuť ďalšiu synergiu, a to aj s príslušnými orgánmi. Žiadne zmeny týchto dvoch nástrojov rámcového programu „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ však po nadobudnutí platnosti ústavy nebudú potrebné .

4. FINANčNÉ ZDROJE

Celková suma plánovaná pre rámcový program, „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ na obdobie rokov 2007-2013 predstavuje 745 miliónov eur (v bežných cenách). V rámci toho balíka je 597,6 milióna eur plánovaných pre program „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“ a 137,4 milióna eur pre program „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“. V rámci celkovej čiastky je pridaných 10 milióna eur na administratívne výdavky.

Navyše sa pre činnosti Europolu na obdobie rokov 2007-2013 plánuje vyčleniť suma vo výške 554,4 milióna eur a pre činnosti akadémie EPA za rovnaké obdobie suma vo výške 64,4 milióna eur.

Tieto sumy boli odhadnuté na základe potrieb stanovených a uvedených vyššie. Do úvahy sa zobrali skúsenosti nadobudnuté z existujúcich krokov a programov týkajúcich sa otázok bezpečnosti. Keďže veľká časť činností, ktoré budú finančne podporované, sa dotýka oblastí, ktoré sú v európskom kontexte relatívne nové, bol zvolený skôr opatrný prístup. Predovšetkým pri národných projektoch začínajú programy so skromným počiatočným financovaním. Aby sa príslušným vnútroštátnym orgánom poskytol dostatočný čas na prípravu prezentácie inovačných národných projektov, navrhuje sa sústrediť značnú časť finančných zdrojov na druhú polovicu časového obdobia. Po strednodobom hodnotení, ktoré je naplánované na rok 2010, sa môže podiel inovačných projektov v členských štátoch výrazne zvýšiť. V každom prípade sú odhadované sumy, v porovnaní s príslušnými opatreniami realizovanými na základe štrukturálnych fondov, relatívne nízke. Podpora budovania kapacít bude z tohto dôvodu možná len v obmedzenom rozsahu. V prípade potreby budovania kapacít alebo infraštruktúry vo veľkom rozsahu sa môže zvážiť použitie „všeobecných“ fondov, ktoré sú zamerané na kohéziu, regionálny rozvoj alebo na výskum a technický rozvoj.

5. ZÁVERY

Nové finančné výhľady, Haagsky program o posilnení slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v EÚ ako aj nastávajúca ratifikácia Zmluvy o Ústave pre Európu povedú k zmene štruktúry súčasného právneho a finančného rámca v oblasti vnútornej bezpečnosti.

Navrhovaný rámcový program prispeje k zjednodušeným a racionálnym finančným zásahom v oblasti bezpečnosti. Únii umožní podniknúť nevyhnutné kroky na účinnú ochranu práv a slobôd občanov proti terorizmu a iným formám trestnej činnosti. Rámcový program pozostáva z dvoch zosúladených a doplňujúcich právnych nástrojov, ktoré poskytujú dôkladný právny a finančný rámec ako aj flexibilitu potrebnú na zvládnutie nových výziev. Spolu s rámcovými programami „Základné práva a spravodlivosť“ a „Solidarita a riadenie migračných tokov“ bude tento program predstavovať primeraný základ pre zachovanie Európy ako priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a jej rozvoj v tomto smere.

PRÍLOHA

Ustanovenie rámcového programu „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ na obdobie rokov 2007-2013

Komplementárnosť s orgánmi a inými nástrojmi v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

V rámci finančných výhľadov sa predpovedá niekoľko doplňujúcich nástrojov, ktoré by mali prispieť k dosiahnutiu politických cieľov stanovených v priestore spravodlivosti, slobody a bezpečnosti:

- rámcové programy, ktoré nahradia množstvo rozpočtových položiek, ktoré Komisia v súčasnosti v tejto oblasti spravuje,

- financovanie úradov a orgánov Spoločenstva alebo orgánov Únie zo strany Spoločenstva,

- rozvoj a riadenie informačných systémov veľkého rozsahu.

Do nových finančných výhľadov budú zahrnuté nasledujúce úrady a orgány, ktoré sa týkajú oblastí uvedeného rámcového programu:

- Európska policajná akadémia , ktorá by mala byť v súlade s návrhom rozhodnutia Rady predloženého Komisii 1. októbra 2004 - KOM(2004) 623 - zmenená na orgán Európskej únie. Európska policajná akadémia je v súčasnosti financovaná na medzivládnej úrovni.

- Po nadobudnutí platnosti ústavy podnikne Komisia kroky na zmenu Europolu , ktorý má v súčasnosti medzivládny charakter, na orgán EÚ financovaný Spoločenstvom.

Na základe uvedených skutočností nie sú rozpočtové zdroje pre uvedené orgány Spoločenstva zahrnuté do rámcových programov.

Zdroje musia byť však ako súčasť výdavkov určených pre oblasť spravodlivosti, slobody a bezpečnosti zahrnuté do kapitoly 3 budúceho finančného rámca Spoločenstva.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. SÚVISLOSTI

Príprava finančných výhľadov na obdobie rokov 2007-2013 bola od samého počiatku riadená prístupom zameraným na jednotlivé politiky, aby sa zabezpečil súlad medzi politickými cieľmi a sumou, ktorá bola na ich realizáciu pridelená. Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti predstavuje v tejto súvislosti jednu z hlavných priorít Európskej únie na nasledujúce roky, ktorá bude podporovaná výrazne zvýšenými finančnými prostriedkami. Komisia vo svojich oznámeniach „ Budovanie našej spoločnej budúcnosti - politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej Únie na obdobie rokov 2007-2013 [12]“ a „Finančné výhľady na obdobie rokov 2007-2013“ [13] rovnako zdôraznila dôležitosť revízie právnych nástrojov v súvislosti s budúcimi finančnými výhľadmi, aby sa zaistil prechod k väčšej jednoduchosti. Rozčlenením svojich návrhov na tri všeobecné a politicky orientované programy („Solidarita a riadenie migračných tokov“, „Základné práva a spravodlivosť“ a „Bezpečnosť a ochrana slobôd“) stanovila Komisia jasný rámec rozvoja finančných zásahov Spoločenstva v súvislosti s podporou troch cieľov, ktorými sú spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť.

2. ODÔVODNENIE čINNOSTÍ

2.1. Analýza problému

Európska únia sa v rámci svojho cieľa, ktorým je udržanie Únie ako priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a jej ďalší rozvoj v tomto smere, zaviazala poskytnúť občanom vysoký stupeň bezpečnosti, a to prostredníctvom krokov týkajúcich sa predchádzania terorizmu a boja proti nemu. Naliehavá potreba podniknúť v tejto oblasti politiky viaceré kroky viedla k začatiu procesu, v rámci ktorého Únia zohráva neustále dôležitejšiu úlohu. Popri rozličných opatreniach týkajúcich sa oblasti uplatňovania práva, musí byť posilnené úsilie v oblasti predchádzania terorizmu, pripravenosti naň a manažmentu jeho následkov.

Európska rada vo svojom vyhlásení o solidarite proti terorizmu z 25. marca 2004 rozhodla, že sú potrebné ďalšie kroky na posilnenie schopnosti Únie a členských štátov vyrovnať sa s následkami teroristických útokov, ako aj na zmiernenie ich dôsledkov na civilné obyvateľstvo. Vo svojich záveroch o boji proti terorizmu z júna 2004 Európska rada vyzvala Radu a Komisiu, aby „zhodnotili schopnosť členských štátov v oblasti predchádzania akýmkoľvek formám teroristických útokov a vyrovnávania sa s nimi, stanovili najlepšie postupy a navrhli potrebné opatrenia. Existujúca spolupráca v oblasti civilnej ochrany by mala byť posilnená a mala by odzrkadľovať ochotu členských štátov konať solidárne v prípade teroristického útoku v ktoromkoľvek členskom štáte alebo proti občanom EÚ žijúcim v zahraničí.“ Tieto činnosti sa v súčasnosti vykonávajú v rámci mechanizmu civilnej ochrany Spoločenstva, ktorý je zameraný najmä na aspekty civilnej ochrany, a ktorý reaguje na bezprostredné následky závažných stavov núdze bez ohľadu na ich povahu.

Komisia v reakcii na to prijala 20. októbra 2004 tri oznámenia o predchádzaní teroristickým útokom, pripravenosti a reakcii na ne, o pripravenosti a manažmente následkov v boji proti terorizmu a o ochrane citlivej infraštruktúry.

Rada sa na tieto tri oznámenia odvolala vo svojich záveroch o predchádzaní teroristickým útokom, pripravenosti a reakcii na ne, ktoré boli prijaté 2. decembra 2004, vrátane Programu solidarity EÚ o dôsledkoch teroristických hrozieb a útokov. Programom solidarity EÚ sa nahrádza predchádzajúci program o chemických, biologických, rádiologických a jadrových teroristických hrozbách.

Rada dospela k záveru, že Komisia v rámci existujúcej štruktúry stanoví integrované opatrenia EÚ v oblasti krízového manažmentu, ktoré budú mať cezhraničný účinok v rámci EÚ. Systém „ARGUS“ bude predstavovať logistický medzičlánok, ktorý zabezpečí rýchly tok informácií medzi všetkými existujúcimi systémami včasného varovania zameranými na dosiahnutie maximálnej bezpečnosti a ochrany, vrátane siete orgánov uplatňovania práva. V Komisii bude zriadené krízové centrum, ktoré bude koordinovať úsilie, hodnotiť možné voľby krokov a rozhodovať o primeraných opatreniach v súvislosti s reakciou na krízu. Ako súčasť Európskeho programu ochrany citlivej infraštruktúry (EPCIP) bude zriadená Varovná informačná sieť pre citlivú infraštruktúru (CIWIN), ktorá bude prepojená so systémom ARGUS. Rada zdôraznila potrebu integrovaného prístupu, ktorý bude zameraný na bezpečnosť. V súvislosti s citlivou infraštruktúrou sa Rada odvolala najmä na hodnotenia hrozieb a rizika a na odhaľovanie a identifikáciu teroristických hrozieb. Celkovo je potrebný ucelený, integrovaný a operatívny prístup pre otázky bezpečnosti, ktorý je úzko prepojený s prehodnotením priorít finančných zásahov.

Navyše Haagsky program vo svojom § 2 ods. 4 jasne stanovuje, že „Európska rada vyzýva Radu a Komisiu, aby v rámci existujúcej štruktúry a pri plnom rešpektovaní národných právomocí stanovili integrované a koordinované opatrenia v oblasti krízového manažmentu, ktoré budú mať cezhraničný účinok v rámci EÚ, a zaviedli ich najneskôr do 1. júla 2006“.

2.2. Napredovanie

Z finančného hľadiska predstavuje reakcia Komisie na tieto potreby a požiadavky komplexný všeobecný program „ Bezpečnosť a ochrana slobôd “, vrátane nástroja týkajúceho sa predchádzania terorizmu, pripravenosti naň a manažmentu jeho následkov, ktorý je zameraný na primerané vykonávanie uvedených osobitných mechanizmov ako aj na účinnú ochranu zraniteľnej infraštruktúry pred teroristickými hrozbami. Všeobecný program obsahuje okrem posledného uvedeného nástroja aj nástroj „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“. Štruktúra oboch osobitných programov bude zosúladená v najväčšej možnej miere.

Osobitný program „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“ bude zameraný na predchádzanie riziku teroristických útokov a na jeho znižovanie ako aj na ochranu citlivej infraštruktúry. Rovnako bude zahrňovať aj opatrenia týkajúce sa manažmentu následkov, pokiaľ nie sú v oblasti pôsobnosti Nástroja rýchlej reakcie na závažné stavy núdze a pokiaľ podporujú EÚ ako priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Program poskytne prostriedky pre projekty v rámci celej EÚ, iniciované a spravované Komisiou, umožní spolufinancovanie nadnárodných projektov a projektov v členských štátoch (národných projektov) a naďalej bude podnecovať k inováciám s cieľom využiť získané skúsenosti na nadnárodnej úrovni a/alebo na úrovni EÚ. Predovšetkým pri národných projektoch sa predpokladá, že v súvislosti s terorizmom podporia modernú technológiu a metódy jeho predchádzania, pripravenosti naň a manažmentu jeho následkov. Keďže občianska spoločnosť musí čeliť neustále rafinovanejšími formám terorizmu, je tento dodatočný krok nevyhnutný.

2.3. Ciele programu

a) Vymedzenie všeobecných, osobitných a operatívnych cieľov

Celkovým cieľom všeobecného programu „ Bezpečnosť a ochrana slobôd “ je zaručiť občanom práva a slobody v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a ochrániť ich pred trestnými činmi, ktoré môžu ohroziť slobody jednotlivca, demokratickú spoločnosť či právny štát. Osobitný program „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“ prispeje k ochrane občanov, ich slobôd a spoločnosti pred teroristickými útokmi a súvisiacimi incidentmi ako aj k ochrane EÚ ako priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a to prostredníctvom podpory a rozvoja opatrení týkajúcich sa pripravenosti a manažmentu následkov.

V oblasti predchádzania teroristickým útokom a pripravenosti na ne bude osobitný program zameraný na:

- podnecovanie k hodnoteniu hrozieb a rizika v súvislosti s citlivou infraštruktúrou, vrátane hodnotenia na mieste, jeho presadzovanie a podporu, s cieľom určiť možné ciele teroristických útokov a stanoviť prípadné potreby na zvýšenie ich bezpečnosti,

- presadzovanie a podporu rozvoja spoločných noriem v oblasti bezpečnosti, a výmeny poznatkov a skúseností týkajúcich sa ochrany citlivej infraštruktúry,

- presadzovanie koordinácie a spolupráce v oblasti ochrany citlivej infraštruktúry a na ich podporu.

V oblasti manažmentu následkov teroristických útokov bude osobitný program zameraný na:

- podnecovanie k výmene znalostí, skúseností a technológií v súvislosti s možnými následkami teroristických útokov, na ich presadzovanie a podporu,

- presadzovanie rozvoja príslušných metód a pohotovostných plánov a na ich podporu a na

- zabezpečenie včasnej osobitnej expertízy v súvislosti s terorizmom v rámci celkového krízového manažmentu, mechanizmu včasného varovania a civilnej ochrany.

b) Komplementárnosť s inými nástrojmi/prepojenie na ne

Pri príprave osobitného programu sa osobitný dôraz kládol na zabezpečenie prepojenia, doplnenia a synergie s inými programami, prostredníctvom ktorých sa financujú kroky uskutočnené v príbuzných alebo súvisiacich oblastiach politík, ktorých podpora musí byť poskytovaná podľa rôznych zmluvných základov.

Po prvé, osobitný program je doplnený druhým nástrojom v rámci všeobecného nástroja „Bezpečnosť a ochrana slobôd“, osobitným programom „ Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej “, zameraným na uplatňovanie práva a predchádzanie trestnej činnosti v zmysle hlavy VI Zmluvy o Európskej únii. Po druhé, doplnené sú i príslušné všeobecné programy „ Základné práva a spravodlivosť “ a „ Solidarita a riadenie migračných tokov “, pokiaľ ide o problematiku pomoci obetiam, justičnej spolupráce v trestných veciach či nezákonného prisťahovalectva.

Po tretie, program dopĺňa ďalšie programy Spoločenstva, akými sú napríklad Nástroj rýchlej reakcie na závažné stavy núdze, Rámcový program o výskume a technickom rozvoji, nový nástroj solidarity EÚ[14] či štrukturálne fondy[15]. Tieto nové nástroje poskytnú financovanie Spoločenstvom na účely vyrovnania sa so závažnými stavmi núdze vo všeobecnosti, vrátane okamžitých reakcií (napr. rozmiestnenia zdrojov na vysporiadanie sa s katastrofou), finančnú pomoc na vyrovnanie sa so stavom núdze, ktorý vznikol dôsledkom katastrofy a, v obmedzenom rozsahu, pripravenosť na rýchlu reakciu. Všeobecný program „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ svojimi časťami súvisiacimi s predchádzaním terorizmu, pripravenosťou naň a manažmentom jeho následkov doplní tento všeobecný mechanizmus o osobitné opatrenia týkajúce sa teroristických hrozieb.

V prípade terorizmu sa vyžaduje osobitné bezpečnostné prostredie a expertíza, čo prekračuje rámec všeobecného konceptu bezpečnosti a civilnej ochrany. Zraniteľnosť infraštruktúry pred teroristickými útokmi je napríklad potrebné ohodnotiť na základe osobitných bezpečnostných podmienok a noriem, ktoré sa musia vypracovať popri všeobecných normách bezpečnosti. V tejto súvislosti je program „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“ zameraný na hodnotenia hrozieb a rizika, pričom analyzuje, akým spôsobom je potrebné doplniť mechanizmus všeobecnej bezpečnosti, aby sa zabezpečila účinná ochrana citlivej infraštruktúry pred teroristickými útokmi, alebo vypracováva osobitné pohotovostné plány[16]. Je však predovšetkým zodpovednosťou členských štátov zvýšiť bezpečnosť ich infraštruktúry na základe stanovených potrieb s využitím podpory, v prípade potreby, zo štrukturálnych fondov alebo z určitých odvetvových programov (napr. v oblasti dopravy, energetiky, verejného zdravia či životného prostredia). V každom prípade sa osobitné ciele programu „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“ vyhýbajú prekrývaniu s takýmito mechanizmami financovania Spoločenstvom.

3. HODNOTENIE

Pracovný dokument Komisie predkladajúci ex-ante hodnotenie osobitného programu „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“ ako aj predbežné hodnotenie jeho vplyvu poukazujú na vhodnosť voľby politicky zvolenej na dosiahnutie očakávaných cieľov.

4. PRÁVNY ZÁKLAD A ODÔVODNENIE NÁSTROJA POLITIKY

4.1. Právny základ

Keďže nie sú dané osobitné ustanovenia, článok 308 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva je primeraným právnym základom pre civilnú ochranu ako aj pre príslušné opatrenia týkajúce sa predchádzania, pripravenosti a manažmentu následkov.

Podľa súčasných zmlúv sa postup prijatia právnych nástrojov v tejto oblasti výrazným spôsobom odlišuje od postupu týkajúceho sa policajnej spolupráce a spolupráce pri uplatňovaní práva (druhá z nich je predmetom hlavy VI Zmluvy o Európskej únii). Z tohto dôvodu nie je možné spojiť všetky príslušné ciele všeobecného programu do jedného právneho nástroja. Navrhujú sa preto dva nástroje: osobitný program „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“, ktorý je založený na Zmluve o európskej únii[17], a osobitný program „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“, ktorý je založený na Zmluve o založení Európskeho spoločenstva.

4.2. Činnosti vymedzené v rámci programu

Predpokladá sa nasledujúci druh činností:

- Projekty európskych rozmerov iniciované a spravované Komisiou, okrem iného koordinačné mechanizmy a siete, analytické činnosti vrátane štúdií a činností zameraných na vypracovanie riešení, ktoré sa týkajú konkrétnych projektov politík,

- nadnárodné projekty iniciované a spravované minimálne dvoma členskými štátmi (príp. jedným členským štátom a kandidátskou krajinou) v súlade s podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch,

- národné projekty v členských štátoch v súlade s podmienkami stanovenými ďalej a ďalšími podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch.

Predpokladá sa, že národné projekty budú žiadúce ako počiatočné či doplňujúce opatrenia (príprava alebo doplnenie nadnárodných či európskych projektov) len v prípade, ak je pri nich možné previesť výsledky na úroveň EÚ, alebo ak iným spôsobom výrazne prispejú k rozvoju politiky Únie v oblasti predchádzania trestnej činnosti a/alebo boja proti nej.

4.3. Subsidiarita a proporcionalita

Návrh rešpektuje princípy subsidiarity a proporcionality ako je stanovené v článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a v jej sprievodnom protokole. Pokiaľ ide o princíp subsidiarity, snahou navrhovaného programu nie je zasahovať v oblastiach, ktoré sú pokryté národnými programami rozvíjanými vnútroštátnymi orgánmi v každom členskom štáte, ale zamerať sa na oblasti, v ktorých sa na európskej úrovni očakáva pridaná hodnota. V tomto rozsahu možno väčšinu činností podporovaných programom považovať za činnosti, ktoré sú doplňujúce k národným programom a ktoré sa usilujú o dosiahnutie väčšej synergie činností realizovaných dvoma alebo viacerými členskými štátmi (môžu byť zahrnuté aj kandidátske krajiny).

Pokiaľ ide o princíp proporcionality, návrh bol vypracovaný na účely maximálneho zjednodušenia z hľadiska formy činností – činnosti sú v legislatívnych textoch vymedzené pokiaľ možno čo najvšeobecnejšie – ako aj z hľadiska administratívnych a finančných požiadaviek, ktoré sa budú pri ich realizácii uplatňovať. Komisia sa usilovala nájsť rovnováhu medzi flexibilitou a jednoduchosťou používania na jednej strane a jasnosťou účelu a primeranou finančnou a procedurálnou zárukou na strane druhej.

Na základe usmernení uvedených v protokole o uplatňovaní oboch princípov je jasné, že problematika, na ktorú sa tento program snaží reagovať, má nadnárodný charakter, a preto by boli akékoľvek kroky podniknuté na úrovni Únie prospešné v porovnaní s krokmi na úrovni členských štátov.

4.4. Nástroj politiky

Táto časť všeobecného programu „ Bezpečnosť a ochrana slobôd “ bude priamo spravovaná Komisiou a realizovaná prostredníctvom dvoch druhov činností: výziev na predkladanie návrhov na financovanie projektov predložených v rámci predpokladaných cieľov a činností, ktoré budú priamo realizované Komisiou na účely dosiahnutia uvedených cieľov, monitorovania a hodnotenia výsledkov ako aj navrhovania potrebných zmien a úprav.

4.5. Zjednodušenie a racionalizácia

Navrhovaný prístup prispeje k hlavnému cieľu, ktorým je zjednodušenie nástrojov z právneho hľadiska a z hľadiska riadenia ako aj zjednodušenie rozpočtovej štruktúry. Rovnako zvýši vzájomné prepojenie a zosúladenie nástrojov a vyhne sa duplicite činností. Hoci dodatočné ľudské zdroje budú nevyhnutné na vyrovnanie sa s budúcim rozšírením, lepšie rozdelenie ľudských zdrojov sa dosiahne zrušením menších rozpočtových položiek (náročných na zdroje) a preskupením existujúcich programov do jedného, súdržného a zjednodušeného všeobecného programu. Výsledkom bude väčšia proporcionalita medzi výdavkami a súvisiacimi administratívnymi nákladmi.

Z navrhovanej racionalizácie budú mať prospech aj koneční užívatelia, pretože zvyšuje prehľadnosť, jasnosť a súdržnosť týchto nástrojov. Možní príjemcovia budú o financovanie žiadať zjednodušenou formou, a to vďaka štandardizovanému prístupu a harmonizovaným vykonávacím ustanoveniam.

Komisia sa môže rozhodnúť zveriť časť realizácie rozpočtu pre program výkonnému orgánu, ako je uvedené v článku 54 ods. 2 písm. a) finančného nariadenia. Takýto druh orgánov môže Komisia založiť v súlade s ustanoveniami finančného nariadenia a jeho vykonávacími predpismi ako aj v súlade s nariadením Rady č. 58/2003, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva. Komisia by pred prijatím rozhodnutia vykonala analýzu nákladov a výnosov, ktorá by vymedzila úlohy odôvodňujúce outsourcing, náklady na koordináciu a kontrolu, vplyv na ľudské zdroje, možné úspory, účinnosť a flexibilitu pri realizácii úloh vykonávaných externými subjektami, zjednodušenie použitých postupov, blízkosť úloh vykonávaných externými subjektami ku konečnému užívateľovi, viditeľnosť Spoločenstva a potrebu udržiavať zodpovedajúcu úroveň znalostí v rámci Komisie.

5. VPLYV NA ROZPOčET

Celková suma plánovaná pre všeobecný program, „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ na obdobie rokov 2007-2013 predstavuje 745 miliónov eur ( v bežných cenách). V rámci toho balíka je 142,4 milióna eur plánovaných pre osobitný program „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“.

6. ZÁVER

Nový navrhovaný nástroj sleduje smer, ktorý bol Komisiou stanovený v súvislosti s politickými a finančnými výzvami od roku 2007. Jeho účelom je doplniť, zjednodušiť a racionalizovať existujúce nástroje, zabezpečiť potrebnú flexibilitu pri vyrovnávaní sa s novými cieľmi a bez problémov reagovať na nový právny rámec, ktorý bude stanovený po nadobudnutí platnosti ústavnej zmluvy.

2005/0034 (CNS)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa stanovuje osobitný program „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“ na obdobie rokov 2007-2013 Všeobecný program „Bezpečnosť a ochrana slobôd“

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 308, a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, najmä na jej článok 203,

so zreteľom na návrh Komisie,[18]

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,[19]

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[20],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[21],

keďže:

(1) Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov sú nevyhnuté z hľadiska dosiahnutia cieľa, ktorým je udržanie Únie ako priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a jej ďalší rozvoj v tomto smere, ako je stanovené v článku 2 štvrtá zarážka Zmluvy o Európskej únii.

(2) Spoločenstvo musí prijať nevyhnutné opatrenia, aby zabránilo teroristom útočiť na hodnoty demokracie, právneho štátu, otvorenej spoločnosti ako aj na slobodu našich občanov či spoločnosti a aby obmedzilo následky útokov, kdekoľvek k nim dôjde.

(3) Haagsky program stanovený na zasadnutí Európskej rady v novembri 2004[22] vyzval na integrované a koordinované opatrenia v oblasti krízového manažmentu EÚ v súvislosti s krízami, ktoré budú mať v rámci EÚ cezhraničný účinok.

(4) Revidovaný Akčný plán EÚ pre boj proti terorizmu, prijatý Európskou radou 17-18. júna 2004[23], určil za prioritné oblasti okrem iného predchádzanie teroristickým útokom a manažment ich následkov či ochranu citlivej infraštruktúry.

(5) Rada prijala 2. decembra 2004 revidovaný Program solidarity Európskej únie v oblasti následkov teroristických hrozieb a útokov[24], ktorý zdôrazňuje význam hodnotenia rizika a potrieb, ochrany citlivej infraštruktúry, mechanizmov odhaľovania a identifikácie teroristických hrozieb ako aj politickej a operatívnej pripravenosti a schopnosti manažmentu následkov.

(6) Mechanizmus Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany[25], ustanovený rozhodnutím Rady (ES, Euratom ) 2001/792 z 23. októbra 2001, sa zameriava na okamžitú reakciu na závažný stav núdze, nebol však osobitne vytvorený na účely predchádzania teroristickým útokom, pripravenosti na ne a manažmentu ich následkov.

(7) V záujme účinnosti, efektivity nákladov a transparentnosti by malo byť osobitné úsilie v oblasti predchádzania terorizmu, pripravenosti naň a manažmentu jeho následkov zjednodušené a financované prostredníctvom jedného programu.

(8) Vzhľadom na právnu istotu, súdržnosť s inými finančnými programami a na ich doplnenie by sa mali vymedziť pojmy „opatrenia v oblasti predchádzania a pripravenosti“, „kríza a manažment následkov“ a „citlivá infraštruktúra“.

(9) Kroky Komisie a prípadné nadnárodné projekty sú nevyhnutné na dosiahnutie integrovaného a koordinovaného prístupu EÚ. Navyše je osožné a vhodné podporovať projekty v rámci členských štátov, a to do tej miery, v akej z nich možno čerpať užitočné skúsenosti a poznatky pre ďalšie kroky na úrovni Spoločenstva, najmä v súvislosti s kontrolami a hodnotením rizika a hrozieb.

(10) Je rovnako vhodné zabezpečiť účasť tretích krajín a medzinárodných organizácií v nadnárodných projektoch.

(11) Je potrebné zabezpečiť doplnenie s inými programami Spoločenstva a Únie, akými sú napríklad Fond solidarity EÚ a Nástroj pripravenosti na závažný stav núdze a rýchlej reakcie naň, mechanizmus Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany, Rámcový program o výskume a technickom rozvoji a štrukturálne fondy.

(12) Keďže ciele tohto programu nemôžu byť dostatočne dosiahnuté na úrovni členských štátov, a preto ich je vzhľadom na rozsah a vplyv tejto iniciatívy lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity stanoveným v článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V súlade so zásadou proporcionality, tak ako ju uvádza tento článok, nejde toto rozhodnutie nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(13) Výdavky na program by mali byť zlúčiteľné so stropom podľa kapitoly 3 finančného výhľadu. Pri vymedzovaní programu je nevyhnutné počítať s určitou flexibilitou, čím by sa vytvoril priestor na prípadné úpravy predpokladaných krokov a umožnilo by sa reagovať na vývoj potrieb, ku ktorému by došlo v priebehu rokov 2007-2013. Rozhodnutie by malo byť teda obmedzené len na všeobecné vymedzenie predpokladaných krokov a na ich príslušné administratívne a finančné opatrenia.

(14) Mali by sa prijať primerané opatrenia na zabránenie nezrovnalostiam a podvodom ako aj kroky nevyhnutné na vymáhanie ušlých, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev[26] a nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou[27].

(15) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[28] a nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002[29], ktoré ochraňuje finančné záujmy Spoločenstva, sa musia uplatňovať s ohľadom na princípy jednoduchosti a súladu pri výbere rozpočtových nástrojov, na obmedzený počet prípadov, v ktorých si Komisia ponecháva priamu zodpovednosť za ich uplatňovanie a riadenie a na požadovanú proporcionalitu medzi zdrojmi a administratívnymi prekážkami, ktoré súvisia s ich použitím.

(16) V súlade s článkom 2 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[30], by mali byť opatrenia na vykonávanie tohto rozhodnutia prijaté na základe konzultačného postupu stanoveného v článku 3 uvedeného rozhodnutia. Je to vhodné, pretože program nemá výrazný vplyv na rozpočet Spoločenstva.

(17) Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu neustanovujú na prijatie tohto rozhodnutia žiadne iné osobitné právomoci, ako právomoci uvedené v článku 308, resp. v článku 203.

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Predmet

Týmto rozhodnutím sa na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013 ustanovuje osobitný program „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“ (ďalej len „program“), ako súčasť všeobecného programu „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ s cieľom prispieť k posilneniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Toto rozhodnutie sa neuplatňuje na záležitosti, ktoré sú v oblasti pôsobnosti Nástroja rýchlej reakcie na závažné stavy núdze.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto definície:

1. „predchádzanie a pripravenosť“ sa vzťahuje na opatrenia zamerané na predchádzanie a/alebo obmedzenie rizika teroristických útokov a/alebo ich následkov, najmä prostredníctvom hodnotenia hrozieb a rizika, kontrol a vypracovania spoločných noriem v oblasti technológie a metód,

2. „manažment následkov“ sa vzťahuje na opatrenia, ktoré obmedzujú stredno- dobé následky teroristických útokov, a ktoré sú nevyhnutné na ochranu Európskej únie ako priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

3. „citlivá infraštruktúra“ sa vzťahuje na fyzické zdroje, služby, komunikačné zariadenia, siete a/alebo majetkové hodnoty, ktorých poškodenie alebo zničenie by malo vážny vplyv na zdravie, ochranu, bezpečnosť či hospodársky blahobyt občanov alebo na efektívne fungovanie Európskej únie či vlád členských štátov.

Článok 3

Všeobecné ciele programu

1. Program prispeje k ochrane občanov, ich slobôd a spoločnosti pred teroristickými útokmi a súvisiacimi incidentmi, ako aj k ochrane Európskej únie ako priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

2. Všeobecným cieľom programu je prispieť k rozvoju ďalších politík Spoločenstva a Únie, akými sú napríklad policajná a justičná spolupráca v trestných veciach, ochrana životného prostredia, verejné zdravie, doprava, výskum a technologický rozvoj a hospodárska a sociálna súdržnosť.

Článok 4

Osobitné ciele

1. V rámci všeobecných cieľov program podporuje a rozvíja opatrenia v oblasti predchádzania, pripravenosti a manažmentu následkov, pokiaľ nie sú tieto opatrenia v oblasti pôsobnosti iných osobitných nástrojov.

2. V oblasti predchádzania teroristickým útokom a pripravenosti na ne sa program zameriava na:

4. podnecovanie k hodnoteniu hrozieb a rizika v súvislosti s citlivou infraštruktúrou, vrátane hodnotenia na mieste, na jeho presadzovanie a podporu, s cieľom určiť možné ciele teroristických útokov a stanoviť prípadné potreby na zvýšenie ich bezpečnosti,

5. presadzovanie a podporu rozvoja spoločných noriem v oblasti bezpečnosti, a výmeny poznatkov a skúseností týkajúcich sa ochrany citlivej infraštruktúry,

6. presadzovanie koordinácie a spolupráce v oblasti ochrany citlivej infraštruktúry v rámci celej Únie a na ich podporu.

3. V oblasti manažmentu následkov teroristických útokov sa program zameriava na:

7. podnecovanie k výmene znalostí, skúseností a technológií v súvislosti s možnými následkami teroristických útokov, na ich presadzovanie a podporu,

8. presadzovanie rozvoja príslušných metód a pohotovostných plánov a na ich podporu,

9. zabezpečenie včasnej osobitnej expertízy v súvislosti s terorizmom v rámci celkového krízového manažmentu, mechanizmu včasného varovania a civilnej ochrany.

Článok 5

Žiadúce činnosti

1. V súvislosti s realizáciou všeobecných a osobitných cieľov stanovených v článku 3 a 4 poskytuje program finančnú podporu pre tieto druhy činností:

10. projekty európskych rozmerov iniciované a spravované Komisiou,

11. nadnárodné projekty, do ktorých sú zapojení partneri minimálne z dvoch členských štátov, alebo aspoň z jedného členského štátu a z jednej kandidátskej krajiny,

12. národné projekty v členských štátoch, ktoré

13. pripravujú nadnárodné projekty a/alebo činnosti Spoločenstva („počiatočné opatrenia“),

14. dopĺňajú nadnárodné projekty a/alebo činnosti Spoločenstva („doplňujúce opatrenia“),

15. prispievajú k rozvoju inovačných metód a/alebo technológií, ktoré je možné previesť na činnosti uskutočňované na úrovni Spoločenstva, alebo ktoré rozvíjajú takéto metódy a technológie s cieľom previesť ich do iných členských štátov a/alebo kandidátskych krajín, alebo ktoré

16. iným spôsobom výrazne prispievajú k ochrane Únie a jej občanov pred teroristickými útokmi.

2. Finančnú podporu možno poskytnúť najmä na:

17. činnosti v oblasti koordinácie a operatívnej spolupráce (posilnenie vytvárania siete, vzájomnej dôvery a porozumenia, vypracovania pohotovostných plánov, výmeny a rozširovania informácií, skúseností a najlepších postupov),

18. činnosti v oblasti analýzy, monitorovania, hodnotenia, auditu a kontroly,

19. rozvoj a prenos technológií a metód, najmä v súvislosti s výmenou informácií a vzájomným prepojením,

20. odborné vzdelávanie, výmenu pracovníkov a odborníkov,

21. činnosti v oblasti zvýšenia povedomia a šírenia informácií.

Článok 6

Prístup k programu

1. Žiadosti o projekty môžu predložiť inštitúcie a organizácie s právnou subjektivitou, ktoré boli zriadené v členskom štáte.

2. Návrhy národných projektov v zmysle článku 5 ods.1 písm. c) postupujú členské štáty Komisii. Komisia každoročne stanoví termín predkladania návrhov a o návrhoch rozhodne v súlade s článkom 8 ods. 4.

3. V prípade nadnárodných projektov môžu tretie krajiny a medzinárodné organizácie vystupovať ako partneri, nemôžu však projekty predkladať.

Článok 7

Druhy zásahov

1. Finančná podpora Spoločenstva môže mať nasledujúcu právnu formu:

22. granty,

23. zmluvy o verejnom obstarávaní.

2. Granty Spoločenstva sa udeľujú po výzve na predkladanie návrhov, s výnimkou riadne zdôvodnených výnimočných a naliehavých prípadov, alebo ak z dôvodu povahy príjemcu neprichádza do úvahy iná možnosť, a sú poskytované prostredníctvom prevádzkových grantov a grantov na činnosti. Maximálna miera spolufinancovania bude uvedená v ročných pracovných programoch.

3. Výdavky sa predpokladajú pri sprievodných opatreniach, prostredníctvom zmlúv o verejnom obstarávaní, pri ktorých bude Spoločenstvo financovať nákup služieb a tovaru. Bude to okrem iného zahrňovať výdavky spojené s informáciami a komunikáciou, prípravou, realizáciou, monitorovaním, kontrolou a hodnotením projektov, politík, programov a právnych predpisov.

Článok 8

Vykonávacie opatrenia

1. Komisia vykoná finančnú podporu Spoločenstva v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 (ďalej len „finančné nariadenie“).

2. Na účely vykonávania programu príjme Komisia v rámci všeobecných cieľov stanovených v článku 3 ročný pracovný program, ktorým sa určia osobitné ciele, tematické priority, sprievodné opatrenia predpokladané v článku 7 ods. 3 a prípadne zoznam ďalších činností.

3. Ročný pracovný program sa príjme v súlade s postupom stanoveným v článku 9 ods. 2.

4. Postupy hodnotenia a udeľovania grantov na činnosti zohľadnia okrem iného nasledujúce kritériá:

24. súlad s ročným pracovným programom, všeobecnými cieľmi stanovenými v článku 3 a opatreniami prijatými v rôznych oblastiach, ako je uvedené v článkoch 4 a 5,

25. kvalitu navrhovaných činností pokiaľ ide o ich koncepciu, organizáciu, prezentáciu a očakávané výsledky,

26. sumu požadovanú v súvislosti s financovaním Spoločenstvom a jej primeranosť vzhľadom na očakávané výsledky,

27. vplyv očakávaných výsledkov na všeobecné ciele stanovené v článku 3 a opatrenia prijaté v rôznych oblastiach ako je uvedené v článkoch 4 a 5.

Článok 9

Výbor

1. Komisii pomáha výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie (ďalej len „výbor“).

2. Ak je odkaz na tento odsek, tak sa uplatnia články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 10

Komplementárnosť

1. Vyvinie sa úsilie na dosiahnutie synergie a súladu s ďalšími nástrojmi Únie a Spoločenstva a na ich doplnenie. Ide okrem iného o programy „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“[31] , „Trestná justícia“[32], „Rámcový program o výskume a technickom rozvoji“, „Fond solidarity Európskej únie“ a o „Nástroj pripravenosti na závažný stav núdze a reakcie naň“.

2. Program môže využívať zdroje spoločne s ďalšími nástrojmi Únie a Spoločenstva, najmä s programom „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“, aby sa zabezpečila realizácia činností, ktoré povedú k naplneniu cieľov programu a ďalších nástrojov Únie či Spoločenstva.

3. Operáciám financovaným podľa tohto rozhodnutia nie je poskytnutá na rovnaké účely žiadna iná finančná podpora z iných nástrojov Únie či Spoločenstva. Príjemcovia podpory z tohto programu poskytnú Komisii informácie týkajúce sa financovania z rozpočtu Spoločenstva a z iných zdrojov, ako aj informácie o prebiehajúcich žiadostiach o financovanie.

Článok 11

Rozpočtové zdroje

Rozpočtové zdroje pridelené na činnosti stanovené v tomto programe sa zahrnú do ročných rozpočtových prostriedkov všeobecného rozpočtu Európskej únie. Dostupné ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov finančného výhľadu.

Článok 12

Monitorovanie

1. Príjemca podpory predloží pri každej činnosti financovanej prostredníctvom programu technickú a finančnú správu o stave činnosti. Konečná správa sa predloží do troch mesiacov od ukončenia činnosti. Komisia stanoví formu a obsah správ.

2. Bez ohľadu na audit vykonávaný Dvorom audítorov v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi alebo oddeleniami vykonávajúcimi audit podľa článku 248 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, alebo na akúkoľvek kontrolu vykonávanú podľa článku 279 písm. c) zmluvy, môžu úradníci alebo iní zamestnanci Komisie vykonávať kontroly na mieste, vrátane náhodných kontrol, činností financovaných podľa tohto programu.

3. Zmluvy a dohody vyplývajúce z realizácie programu zabezpečia predovšetkým dohľad a finančnú kontrolu Komisie (alebo akéhokoľvek ňou splnomocneného zástupcu), v prípade potreby aj na mieste, a audit vykonaný Dvorom audítorov.

4. Príjemca finančnej podpory Spoločenstva uchová pre Komisiu všetky podporné dokumenty týkajúce sa výdavkov na činnosť, a to po dobu piatich rokov od poslednej platby uskutočnenej v súvislosti s činnosťou.

5. Na základe výsledkov vyplývajúcich zo správ a náhodných kontrol uvedených v odsekoch 1 a 2 prispôsobí Komisia v prípade potreby rozsah a podmienky prideľovania finančnej podpory, ktorá bola pôvodne odsúhlasená a plán splátok.

6. Komisia prijme akékoľvek ďalšie kroky na overenie, či sú financované činnosti vykonávané primeraných spôsobom a v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia a finančného nariadenia.

Článok 13

Ochrana finančných záujmov Spoločenstva

1. Komisia zabezpečí, aby pri realizácii činností financovaných podľa tohto rozhodnutia boli finančné záujmy Spoločenstva chránené uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam, účinnými kontrolami a vymáhaním nenáležite vyplatených čiastok a v prípade zistenia nezrovnalostí, účinnými, proporcionálnymi a odrádzajúcimi pokutami v súlade s nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 a (Euratom, ES) č. 2185/96 a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999.

2. Pre činnosti Spoločenstva financované podľa programu sa nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95 a nariadenie (Euratom, ES) č. 2185/96 uplatňuje v prípade porušenia ustanovení právnych predpisov Spoločenstva, vrátane porušenia zmluvného záväzku určeného na základe programu, vyplývajúceho z konania alebo opomenutia zo strany hospodárskeho subjektu, ktoré ako neopodstatnená výdavková položka má alebo by mohlo mať negatívny účinok na všeobecný rozpočet Spoločenstiev alebo na nimi riadené rozpočty.

3. Komisia zníži, pozastaví alebo vymáha sumu finančnej podpory poskytnutú na činnosti v prípade, ak zistí nezrovnalosti vrátane nesúladu s ustanoveniami tohto nariadenia, samostatného rozhodnutia, zmluvy alebo dohody poskytujúcej príslušnú finančnú podporu, alebo ak sa preukáže, že bez predchádzajúceho súhlasu Komisie prešli činnosti zmenou, ktorá nie je v súlade s charakterom alebo vykonávacími podmienkami projektu.

4. Ak sa nedodržia lehoty, alebo ak je vzhľadom na pokrok dosiahnutý pri realizácii činnosti iba časť pridelenej finančnej podpory oprávnená, požaduje Komisia od príjemcu predloženie pripomienok v stanovenej lehote. V prípade, ak príjemca nepredloží uspokojivú odpoveď, môže Komisia zastaviť poskytovanie zvyšnej finančnej podpory a požadovať vrátenie vyplatenej sumy.

5. Akákoľvek neoprávnene vyplatená suma sa vráti Komisii. K akejkoľvek sume, ktorá nie je splatená v riadnom čase, sa podľa podmienok ustanovených vo finančnom nariadení pripočítavajú úroky.

Článok 14

Hodnotenie

1. Program sa pravidelne monitoruje, aby bolo možné sledovať realizáciu činností vykonávaných na jeho základe.

2. Komisia zabezpečí pravidelné, nezávislé a externé hodnotenie programu.

3. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade:

28. predbežnú hodnotiacu správu o kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch realizácie tohto programu do 31. marca 2010,

29. oznámenie o pokračovaní v tomto programe do 31. decembra 2010,

30. hodnotiacu správu ex-post do 31. marca 2015.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2007.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. SÚVISLOSTI

Príprava finančných výhľadov na obdobie rokov 2007-2013 bola od samého začiatku riadená prístupom zameraným na jednotlivé politiky, aby sa zabezpečil súlad medzi politickými cieľmi a sumou, ktorá bola na ich realizáciu pridelená. Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti predstavuje v tejto súvislosti jednu z hlavných priorít Európskej únie na nasledujúce roky, ktorá bude podporovaná výrazne zvýšenými finančnými prostriedkami. Komisia vo svojich oznámeniach „ Budovanie našej spoločnej budúcnosti - politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej Únie na obdobie rokov 2007-2013“ [33] a „Finančné výhľady na obdobie rokov 2007-2013“ [34] rovnako zdôraznila dôležitosť revízie právnych nástrojov v súvislosti s budúcimi finančnými výhľadmi, aby sa zaistil prechod k väčšej jednoduchosti. Rozčlenením svojich návrhov na tri všeobecné a politicky orientované programy („Solidarita a riadenie migračných tokov“, „Základné práva a spravodlivosť“ a „Bezpečnosť a ochrana slobôd“) stanovila Komisia jasný rámec rozvoja finančných zásahov Spoločenstva v súvislosti s podporou troch cieľov, ktorými sú spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť.

2. ODÔVODNENIE čINNOSTÍ

2.1. Analýza problému

Európska únia sa v rámci svojho cieľa, ktorým je udržanie Únie ako priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a jej ďalší rozvoj v tomto smere, zaviazala poskytnúť občanom vysoký stupeň bezpečnosti, a to prostredníctvom krokov týkajúcich sa predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej, a najmä spolupráce orgánov uplatňovania práva, vrátane polície. Naliehavá potreba podniknúť v tejto oblasti politiky viaceré kroky viedla k začatiu procesu, v rámci ktorého Únia zohráva neustále dôležitejšiu úlohu. Vychádzajúc z tzv. Viedenského akčného plánu[35] a opierajúc sa predovšetkým o smer stanovený Európskou radou v Tampere v roku 1999 reagovala Únia najmä prostredníctvom legislatívnych krokov a programov finančnej podpory. Ďalšie objasnenie úloh Únie v tejto oblasti sa očakáva od Zmluvy o Ústave pre Európu a od Haagskeho programu prijatého Európskou radou v novembri 2004. Otázky bezpečnosti sú najmä v súvislosti s hrozbou teroristických útokov opäť naliehavé a vyžadujú si operatívnejší a komplexnejší prístup. Politika Únie týkajúca sa oblasti predchádzania formám trestnej činnosti iným ako terorizmus a boja proti nim bude musieť zároveň vstúpiť do operatívnejšej fázy, zatiaľ čo prebiehajúci vývoj právnych predpisov ostáva v tejto oblasti naďalej dôležitý.

2.2. Napredovanie

Navrhovanou reakciou na tieto výzvy je komplexný všeobecný program „Bezpečnosť a ochrana slobôd“, ktorý spája možnosť financovania podľa existujúceho programu AGIS s dodatočnými prvkami a prioritami. Ide predovšetkým o výmenu informácií, s nevyhnutnou podporou informačných technológií, indexáciu a súčinnosť databáz, bezpečnú komunikačnú technológiu a metódy, kľúčové koncepcie ako napríklad uplatňovanie práva na základe informácií, partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom a nové prístupy k predchádzaniu trestnej činnosti. V súvislosti s terorizmom musia byť činnosti prepojené s mechanizmom civilnej ochrany, aby sa zaistila pripravenosť na osobitné hrozby a riziká terorizmu a rýchla reakcia na ne. Štruktúra oboch osobitných programov bude zosúladená v najväčšej možnej miere.

Pokiaľ ide o predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej, spolufinancovanie nadnárodných projektov podľa programu AGIS (týkajúcich sa vzdelávania, výmenných programov, štúdií, konferencií, seminárov a iných opatrení podporujúcich spoluprácu) a podpora prostredníctvom prevádzkových grantov sa ukázali ako účinné a bude sa v nich v rámci tohto návrhu pokračovať. Návrh rozhodnutia Rady zároveň objasní možnosti financovania projektov v rámci celej EÚ iniciovaných a spravovaných Komisiou. Navyše bude možné spolufinancovať bilaterálne a národné projekty a podnecovať tak k inováciám, s cieľom využiť získané skúsenosti na nadnárodnej úrovni a/alebo úrovni EÚ, a súčasne uľahčiť postup podávania žiadostí pre takéto projekty. Tento dodatočný druh financovania by mal prispieť k ďalšiemu rozvoju technológie a metód dostupných v oblasti uplatňovania práva a predchádzania trestnej činnosti. Keďže verejné orgány a občianska spoločnosť musia čeliť neustále rafinovanejším formám trestnej činnosti, najmä v prípade trestnej činnosti, ktorá je organizovaná a riadená spoza národných hraníc, je tento dodatočný krok nevyhnutný.

2.3. Ciele programu

a) Vymedzenie všeobecných, osobitných a operatívnych cieľov

Celkovým cieľom všeobecného programu „ Bezpečnosť a ochrana slobôd “ je zaručiť občanom práva a slobody v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a ochrániť ich pred trestnými činmi, ktoré môžu ohroziť slobody jednotlivca, demokratickú spoločnosť či právny štát.

Osobitný program „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“ prispieva predovšetkým vysokému stupňu bezpečnosti prostredníctvom boja proti organizovanej a inej trestnej činnosti, najmä proti terorizmu, obchodovaniu s ľuďmi a trestným činom spáchaným na deťoch, nezákonnému obchodovaniu s drogami a zbraňami, korupcii a podvodom.

V rámci týchto všeobecných cieľov možno vymedziť tri hlavné oblasti:

- podporu koordinácie, spolupráce a vzájomného porozumenia medzi orgánmi uplatňovania práva, inými národnými orgánmi a príslušnými orgánmi EÚ a ich rozvoj,

- podporu a rozvoj horizontálnych metód a nástrojov potrebných pre strategické predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej, napríklad partnerstva verejného a súkromného sektora, osvedčených postupov v oblasti predchádzania trestnej činnosti, porovnateľných štatistík a uplatňovaných metód kriminológie a

- podporu osvedčených postupov v oblasti ochrany obetí a svedkov trestnej činnosti a ich rozvoj.

b) Komplenetárnosť s inými nástrojmi/prepojenie na ne

Pri príprave projektu sa osobitný dôraz kládol na zabezpečenie prepojenia, vzájomného doplnenia a synergie s inými programami, prostredníctvom ktorých sa financujú kroky uskutočnené v príbuzných oblastiach politík, ktorých podpora musí byť poskytovaná podľa rôznych zmluvných základov.

Po prvé, program je doplnený druhým nástrojom v rámci všeobecného nástroja „Bezpečnosť a ochrana slobôd“, osobitným programom „ Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov “, ktorý prekračuje rámec uplatňovania práva a predchádzania trestnej činnosti v zmysle hlavy VI Zmluvy o Európskej únii, a to v dôsledku prepojenia pripravenosti a manažmentu následkov, vrátane ochrany zraniteľnej infraštruktúry.

Po druhé, musí sa zabezpečiť doplnenie všeobecných programov „ Základné práva a spravodlivosť “ a „ Solidarita a riadenie migračných tokov “, predovšetkým nasledujúcim spôsobom:

- zatiaľ čo priložený návrh zdôrazňuje oblasť presadzovania práva, v zmysle spolupráce polície a iných mimosúdnych orgánov uplatňovania práva, časť programu „ Základné práva a spravodlivosť “ týkajúca sa trestnej justície sa zameriava na justíciu,

- pokiaľ ide o pomoc obetiam, osobitný program „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“ sa zameriava na ochranu pred trestnými činmi, zatiaľ čo uvedený nástroj v rámci všeobecného programu „ Základné práva a spravodlivosť “ sa zaoberá všeobecnou pomocou obetiam na justičnej, sociálnej a/alebo administratívnej úrovni,

- v súvislosti s nezákonným prisťahovalectvom sa fond pre vonkajšie hranice v rámci všeobecného programu „ Solidarita a riadenie migračných tokov “ zaoberá výmenou osobitných spravodajských informácií, zatiaľ čo osobitný program „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“ sa zameriava na výmenu informácií medzi orgánmi uplatňovania práva.

Po tretie, program rovnako dopĺňa ďalšie programy Spoločenstva, ako napríklad Rámcový program o výskume a technickom rozvoji, Fond solidarity EÚ, Nástroj pripravenosti na závažný stav núdze a reakcie naň a štrukturálne fondy.

3. HODNOTENIE

Pracovný dokument Komisie predkladajúci ex-ante hodnotenie všeobecného programu „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ ako aj predbežné hodnotenie jeho vplyvu poukazujú na vhodnosť voľby politiky zvolenej na dosiahnutie očakávaných cieľov.

Prvá ročná správa realizácie programu AGIS jasne poukazuje na vysoký záujem možných príjemcov. Komisia dostala viac návrhov, ako je možné financovať v rámci dostupného rozpočtu.

Väčšina projektov v rámci programu AGIS sa zameriava na spoluprácu medzi orgánmi na uplatňovania práva (48,2 % z počtu spolufinancovaných projektov) alebo na predchádzanie trestnej činnosti a/alebo boj proti osobitným formám trestných činov (37,5 % spolufinancovaných projektov). Správa rovnako uvádza, že konferencie a semináre predstavujú zďaleka najdôležitejší druh činností a tvoria takmer polovicu (46,4 %) celkového počtu spolufinancovaných projektov. Druhá podstatná skupina, ktorá tvorí 26,8 %, sa týka výskumu, štúdií a vytvárania sietí. Odborné vzdelávanie a výmenné aktivity, ktoré sú vo svojej podstate náročnejšie na organizáciu ako uvedené činnosti, predstavujú pätinu (20,5 %) počtu spolufinancovaných projektov.

Správa napriek tomu uvádza, že značná časť prijatých žiadostí nespĺňa požiadavky stanovené vo výzve na predkladanie návrhov, a to kvôli problémom žiadateľov pri vyplňovaní formulárov žiadostí alebo iných elektronických formulárov, či pri plnení príslušných kritérií.

Z toho vyplýva, že je potrebné zjednodušiť postup, najmä v súvislosti s projektmi zahrnujúcimi inovačný prístup, či už z hľadiska riadenia, metód alebo technológie. Pri projektoch, ktoré sa nachádzajú v počiatočnom štádiu alebo vo fáze inovácie môže byť často náročné nájsť včas partnera v inom členskom štáte. Aby sa podporili inovačné typy projektov, mala by existovať možnosť bilaterálnych a národných projektov.

Ďalej možno usudzovať, že pri činnostiach v rámci celej Európskej únie, akými sú napríklad odborné vzdelávanie, výmenné programy alebo koordinačné mechanizmy a siete, sú často potrebné usmernenia politík zo strany Komisie a/alebo prípadne príslušných orgánov EÚ. Z tohto dôvodu je posilnenie a objasnenie rámca projektov iniciovaných a/alebo spravovaných Komisiou opodstatnené.

4. PRÁVNY ZÁKLAD A ODÔVODNENIE NÁSTROJA POLITIKY

4.1. Právny základ

Článok 30 Zmluvy o Európskej únii stanovuje rozsah spoločných činností v oblasti policajnej spolupráce a spolupráce iných príslušných orgánov v súvislosti s predchádzaním trestnej činnosti, jej odhaľovaním a vyšetrovaním, vrátanej spolupráce vnútroštátnych orgánov s Europolom (článok 30, druhý odsek). Tento právny základ upravuje všetky ciele osobitného programu „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“. Hoci justičná spolupráca nie je osobitným cieľom tohto programu, článok 31 Zmluvy o Európskej únii by tu mal byť tiež obsiahnutý, pretože finančné zásahy by mali zahrňovať určité príbuzné činnosti, ktoré sa zaoberajú spoluprácou napr. medzi policajnými a justičnými orgánmi.

Pokiaľ ide o formu právneho nástroja a príslušný postup, článok 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii stanovuje, aby Rada prijala rozhodnutia v oblasti predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej. Navrhovaný právny základ je teda vzhľadom na účely osobitného nástroja primeraný.

Postup prijímania právneho nástroja v oblasti policajnej spolupráce a spolupráce pri uplatňovaní práva sa na základe súčasných zmlúv výrazným spôsobom odlišuje od postupu týkajúceho sa civilnej ochrany. Z tohto dôvodu nie je možné spojiť všetky príslušné ciele všeobecného programu do jedného právneho nástroja. Navrhujú sa preto dva nástroje: prvým je osobitný program „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“, ktorý je založený na Zmluve o Európskej únii; druhým je program „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“, ktorý je založený na Zmluve o založení Európskeho spoločenstva.[36]

4.2. Činnosti vymedzené v rámci programu

Predpokladá sa nasledujúci druh činností:

- Projekty európskych rozmerov iniciované a spravované Komisiou, okrem iného koordinačné mechanizmy a siete, analytické činnosti vrátane štúdií a činností zameraných na vypracovanie riešení, ktoré sa týkajú výslovne konkrétnych projektov politík, odborného vzdelávania, výmeny pracovníkov,

- nadnárodné projekty iniciované a spravované minimálne dvoma členskými štátmi (príp. jedným členským štátom a kandidátskou krajinou) v súlade s podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch,

- národné projekty v členských štátoch v súlade s podmienkami stanovenými nižšie a ďalšími podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch,

- prevádzkové granty mimovládnym organizáciám, ktoré na neziskovom základe sledujú ciele európskych rozmerov v súlade s podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch.

Predpokladá sa, že národné projekty budú žiadúce ako počiatočné či doplňujúce opatrenia (príprava alebo doplnenie nadnárodných či európskych projektov) len v prípade, ak majú potenciál previesť výsledky na úroveň EÚ, alebo ak iným spôsobom výrazne prispejú k rozvoju politiky Únie v oblasti predchádzania trestnej činnosti a/alebo boja proti nej.

4.3. Subsidiarita a proporcionalita

Návrh rešpektuje princípy subsidiarity a proporcionality ako je stanovené v článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a v jej sprievodnom protokole. Pokiaľ ide o princíp subsidiarity, snahou navrhovaného programu nie je zasahovať v oblastiach, ktoré sú pokryté národnými programami rozvíjanými vnútroštátnymi orgánmi v každom členskom štáte, ale zamerať sa na oblasti, v ktorých sa na európskej úrovni očakáva pridaná hodnota. V tomto rozsahu možno väčšinu činností podporovaných programom považovať za činnosti, ktoré doplňujú národné programy, a ktoré sa usilujú o maximalizáciu synergie činností realizovaných dvoma alebo viacerými členskými štátmi (môžu byť zahrnuté aj kandidátske krajiny).

Pokiaľ ide o princíp proporcionality, návrh bol vypracovaný na účely maximálneho zjednodušenia nielen z hľadiska formy činností – činnosti sú v legislatívnych textoch vymedzené pokiaľ možno čo najvšeobecnejšie – ale tiež aj z hľadiska administratívnych a finančných požiadaviek, ktoré sa budú pri ich realizácii uplatňovať. Komisia sa usilovala nájsť rovnováhu medzi flexibilitou a jednoduchosťou používania na jednej strane a jasnosťou účelu a primeraným finančným a procedurálnym zabezpečením na strane druhej.

Na základe usmernení uvedených v protokole o uplatňovaní oboch princípov je jasné, že problematika, na ktorú sa tento program snaží reagovať, má nadnárodný charakter, a preto by boli akékoľvek kroky podniknuté na úrovni Únie prospešné v porovnaní s krokmi na úrovni členských štátov.

4.4. Zjednodušenie a racionalizácia

Navrhovaný prístup prispeje k hlavnému cieľu, ktorým je zjednodušenie nástrojov z právneho hľadiska a z hľadiska riadenia ako aj zjednodušenie rozpočtovej štruktúry. Rovnako sa zvýši vzájomné prepojenie a zosúladenie nástrojov a vyhne sa duplicite činností. Hoci dodatočné ľudské zdroje budú nevyhnutné na vyrovnanie sa s budúcim rozšírením, lepšie rozdelenie ľudských zdrojov sa dosiahne zrušením menších rozpočtových položiek (náročných na zdroje) a preskupením existujúcich programov do jedného, súdržného a zjednodušeného programu. Výsledkom bude väčšia proporcionalita medzi výdavkami a súvisiacimi administratívnymi nákladmi.

Z navrhovanej racionalizácie budú mať prospech aj koneční užívatelia, pretože zvyšuje prehľadnosť, jasnosť a súdržnosť týchto nástrojov. Možní príjemcovia budú o financovanie žiadať zjednodušenou formou, a to vďaka štandardizovanému prístupu a harmonizovaným vykonávacím ustanoveniam.

Komisia sa môže rozhodnúť zveriť časť realizácie rozpočtu pre program výkonnému orgánu, ako je uvedené v článku 54 ods. 2 písm. a) Finančného nariadenia. Takýto druh orgánov môže Komisia založiť v súlade s ustanoveniami Finančného nariadenia a jeho vykonávacími predpismi ako aj v súlade s nariadením Rady č. 58/2003, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva. Komisia by pred prijatím rozhodnutia vykonala analýzu nákladov a výnosov, ktorá by vymedzila úlohy odôvodňujúce outsourcing, náklady na koordináciu a kontrolu, vplyv na ľudské zdroje, možné úspory, účinnosť a flexibilitu pri realizácii úloh vykonávaných externými subjektami, zjednodušenie použitých postupov, blízkosť úloh vykonávaných externými subjektami ku konečnému užívateľovi, viditeľnosť Spoločenstva a potrebu udržiavať zodpovedajúcu úroveň znalostí v rámci Komisie.

Nový navrhovaný nástroj sleduje smer, ktorý bol Komisiou stanovený v súvislosti s politickými a finančnými výzvami od roku 2007. Jeho účelom je doplniť, zjednodušiť a racionalizovať existujúce nástroje, zabezpečiť potrebnú flexibilitu pri vyrovnávaní sa s novými cieľmi a bez problémov reagovať na nový právny rámec, ktorý bude stanovený po nadobudnutí platnosti ústavnej zmluvy.

5. VPLYV NA ROZPOčET

Celková suma plánovaná pre všeobecný program, „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ na obdobie rokov 2007-20013 predstavuje 745 miliónov eur (v bežných cenách). V rámci tohto balíka je 602,6 milióna eur plánovaných pre program „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“.

2005/0035 (CNS)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa stanovuje osobitný program „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“ na obdobie rokov 2007-2013 Všeobecný program „Bezpečnosť a ochrana slobôd“

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 30, 31 a článok 34 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na návrh Komisie,[37]

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[38],

keďže:

(1) Cieľ Únie, ktorým je poskytnúť občanom vysoký stupeň bezpečnosti v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bude dosiahnutý prostredníctvom predchádzania organizovanej a inej trestnej činnosti a boja proti nej, ako je stanovené v článku 2 štvrtá zarážka a v článku 29 Zmluvy o Európskej únii.

(2) Únia musí na ochranu slobody a bezpečnosti svojich občanov a spoločnosti pred trestnými činmi prijať nevyhnutné opatrenia na efektívne a účinné predchádzanie všetkým formám trestnej činnosti, na jej odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie, a to predovšetkým v prípadoch s cezhraničným charakterom.

(3) V nadväznosti na závery Európskej rady z Tampery z októbra 1999[39], Európska rada opätovne potvrdila ako prioritu rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – a najmä ochranu občanov pred rôznymi trestnými činmi prostredníctvom predchádzania trestným činom a boja proti nim - v Haagskom programe z novembra 2004[40], vo vyhláseniach o terorizme zo septembra 2001 a marca 2004[41], v Európskej drogovej stratégii z decembra 2004[42].

(4) Rámcový program o policajnej a justičnej spolupráci v trestných veciach (AGIS) zriadený rozhodnutím Rady 2002/630/JHA z 22. júla 2002[43] prispel výrazným spôsobom k posilneniu spolupráce medzi policajnými orgánmi a inými orgánmi uplatňovania práva a justičnými orgánmi v členských štátoch, ako aj k zlepšeniu vzájomného porozumenia ich policajným, právnym a administratívnym systémom a k prehĺbeniu vzájomnej dôvery.

(5) Je nevyhnutné a vhodné rozšíriť možnosť financovania na opatrenia, ktoré sú zamerané na predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej a prehodnotiť postupy v záujme účinnosti, efektivity nákladov a transparentnosti.

(6) Kroky Komisie a nadnárodné projekty zohrávajú dôležitú úlohu pri dosahovaní užšej a lepšej spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi. Navyše je osožné a vhodné podporovať projekty v rámci členských štátov, a to do tej miery, v akej z nich možno čerpať užitočné skúsenosti a znalosti pre ďalšie kroky na úrovni Únie.

(7) Keďže trestná činnosť prekračuje hranice, je vhodné umožniť tretím stranám a medzinárodným organizáciám podieľať sa na nadnárodných projektoch.

(8) Je potrebné zabezpečiť doplnenie s inými programami Únie a Spoločenstva, akými sú napríklad Rámcový program o výskume a technickom rozvoji, Fond solidarity Európskej únie, Nástroj pripravenosti na závažný stav núdze a reakcie naň a štrukturálne fondy.

(9) Keďže ciele krokov, ktoré sa majú podniknúť, najmä v súvislosti s predchádzaním organizovanej a medzinárodnej trestnej činnosti a boja proti nej, nemôžu byť dostatočne dosiahnuté na úrovni členských štátov, a preto ich je vzhľadom na rozsah a vplyv iniciatívy lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity stanoveným v článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V súlade so zásadou proporcionality, tak ako ju uvádza tento článok, nejde toto rozhodnutie nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(10) V súlade s článkom 41 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii je nevyhnutné a vhodné financovať prechádzkové výdavky podľa hlavy VI z rozpočtu Spoločenstva.

(11) Výdavky na program by mali byť v súlade so stropom podľa kapitoly 3 finančných výhľadov. Pri vymedzovaní programu je nevyhnutné počítať s určitou flexibilitou, aby sa vytvoril priestor na prípadné úpravy predpokladaných krokov a umožnilo by sa reagovať na vývoj potrieb, ku ktorému by došlo v priebehu rokov 2007-2013. Rozhodnutie by malo byť teda obmedzené len na všeobecné vymedzenie predpokladaných krokov a na ich príslušné administratívne a finančné opatrenia.

(12) Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s postupom v ňom stanoveným, za pomoci poradného výboru. Považuje sa to za primerané, pretože program nemá významný vplyv na rozpočet Európskej únie.

(13) Mali by sa prijať primerané opatrenia na zabránenie nezrovnalostí a podvodom ako aj kroky nevyhnutné na vymáhanie ušlých, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev[44] a nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou[45].

(14) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[46] a nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002[47], ktoré ochraňuje finančné záujmy Spoločenstva, sa musia uplatňovať s ohľadom na princípy jednoduchosti a súladu pri výbere rozpočtových nástrojov, na obmedzený počet prípadov, v ktorých si Komisia ponecháva priamu zodpovednosť za ich uplatňovanie a riadenie a na požadovanú proporcionalitu medzi zdrojmi a administratívnymi prekážkami, ktoré súvisia s ich použitím.

(15) Je vhodné nahradiť rámcový program policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (AGIS)[48] od 1. januára 2007 týmto programom a novým programom o trestnej justícii[49].

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Predmet

Týmto rozhodnutím sa na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013 stanovuje osobitný program „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“ (ďalej len „program“), ako súčasť všeobecného programu „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ s cieľom prispieť k posilneniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Článok 2

Všeobecné ciele programu

1. Tento program prispeje k vysokému stupňu bezpečnosti občanov prostredníctvom predchádzania organizovanej a inej trestnej činnosti a boja proti nej, najmä proti terorizmu, obchodovaniu s ľuďmi a trestným činom spáchaným na deťoch, nezákonnému obchodovaniu s drogami a zbraňami, korupcii a podvodom.

2. Bez toho, aby boli dotknuté ciele a právomoci Európskeho spoločenstva, všeobecné ciele programu prispievajú k rozvoju politík Spoločenstva.

Článok 3

Oblasti a osobitné ciele

1. Program pozostáva z troch oblastí:

31. uplatňovanie práva

32. predchádzanie trestnej činnosti a kriminológia

33. ochrana svedkov a obetí.

2. V rámci všeobecných cieľov prispeje program k naplneniu nasledujúcich osobitných cieľov:

34. podpora a rozvoj koordinácie, spolupráce a vzájomného porozumenia medzi orgánmi uplatňovania práva, inými národnými orgánmi a príslušnými orgánmi Únie,

35. podpora a rozvoj horizontálnych metód a nástrojov potrebných pre strategické predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej, ako napríklad partnerstva verejného a súkromného sektora, osvedčených postupov v oblasti predchádzania trestnej činnosti, porovnateľných štatistík a uplatňovaných metód kriminológie a

36. podpora a rozvoj osvedčených postupov v oblasti ochrany obetí a svedkov trestnej činnosti.

3. Program sa nezaoberá justičnou spoluprácou. Môže však upravovať činnosti zamerané na spoluprácu medzi justičnými orgánmi a orgánmi uplatňovania práva.

Článok 4

Žiadúce činnosti

1. V súvislosti s realizáciou všeobecných a osobitných cieľov stanovených v článku 2 a 3 poskytuje program finančnú podporu pre nasledujúce druhy činností:

37. projekty európskych rozmerov iniciované a spravované Komisiou,

38. nadnárodné projekty, do ktorých sú zapojení partneri minimálne z dvoch členských štátov, alebo aspoň z jedného členského štátu a z jednej kandidátskej krajiny,

39. národné projekty v členských štátoch, ktoré

40. pripravujú nadnárodné projekty a/alebo činnosti Únie („počiatočné opatrenia“),

41. dopĺňajú nadnárodné projekty a/alebo činnosti Únie („doplňujúce opatrenia“),

42. prispievajú k rozvoju inovačných metód a/alebo technológií, ktoré je možné previesť na činnosti uskutočňované na úrovni Únie, alebo ktoré rozvíjajú takéto metódy a technológie s cieľom previesť ich do iných členských štátov a/alebo kandidátskych krajín, alebo ktoré

43. iným spôsobom výrazne prispievajú k rozvoju politiky Únie v oblasti predchádzania trestnej činnosti a/alebo boja proti nej,

44. prevádzkové granty mimovládnym organizáciám, ktoré na neziskovom základe sledujú ciele tohto programu v európskych rozmerov.

2. Finančnú podporu možno poskytnúť najmä na:

- činnosti v oblasti koordinácie a operatívnej spolupráce (posilnenie vytvárania siete, vzájomnej dôvery a porozumenia, výmeny a rozširovania informácií, skúseností a osvedčených postupov),

- činnosti v oblasti analýzy, monitorovania a hodnotenia,

- rozvoj a prenos technológií a metód,

- odborné vzdelávanie, výmenu pracovníkov a odborníkov a na

- činnosti v oblasti zvýšenia povedomia a šírenia informácií.

Článok 5

Prístup k programu

1. Program je určený orgánom uplatňovania práva, iným verejným a/alebo súkromným organizáciám, orgánom a inštitúciám, vrátane miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov, sociálnych partnerov, univerzít, štatistických úradov, médií, mimovládnych organizácií, partnerstiev medzi verejný a súkromným sektorom a príslušných medzinárodných inštitúcií.

2. Žiadosti o projekty a prevádzkové granty môžu predložiť orgány a organizácie s právnou subjektivitou, ktoré boli zriadené v členskom štáte.

3. Návrhy národných projektov v zmysle článku 4 ods.1 písm. c) postupujú členské štáty Komisii. Komisia každoročne stanoví termín predkladania návrhov a o návrhoch rozhodne v súlade s článkom 7 ods. 4.

4. V prípade nadnárodných projektov môžu tretie krajiny a medzinárodné organizácie vystupovať ako partneri, nemôžu však projekty predkladať.

Článok 6

Druhy zásahov

1. Finančná podpora Únie môže mať nasledujúcu právnu formu:

45. granty,

46. zmluvy o verejnom obstarávaní.

2. Granty Únie sa udeľujú po výzve na predkladanie návrhov, s výnimkou riadne zdôvodnených výnimočných a naliehavých prípadov, alebo kde z dôvodu povahy príjemcu neprichádza do úvahy iná možnosť, a sú poskytované prostredníctvom prevádzkových grantov a grantov na činnosti. Maximálna miera spolufinancovania bude uvedená v ročných pracovných programoch.

3. Výdavky sa predpokladajú pri sprievodných opatreniach, prostredníctvom zmlúv o verejnom obstarávaní, pri ktorých bude Únia financovať nákup služieb a tovaru. Toto bude okrem iného zahrňovať výdavky spojené s informáciami a komunikáciou, prípravou, realizáciou, sledovaním, kontrolou a hodnotením projektov, politík, programov a právnych predpisov.

Článok 7

Vykonávacie opatrenia

1. Komisia vykoná finančnú podporu Únie v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 (ďalej len „finančné nariadenie“).

2. Na účely vykonávania programu prijme Komisia v rámci všeobecných cieľov stanovených v článku 2 ročný pracovný program, ktorým sa určia osobitné ciele, tematické priority, sprievodné opatrenia predpokladané v článku 6 ods. 3 a v prípade potreby zoznam ďalších činností.

3. Ročný pracovný program sa prijme v súlade s postupom stanoveným v článku 9.

4. Postupy hodnotenia a udeľovania grantov na činnosti zohľadnia okrem iného nasledujúce kritériá:

47. súlad s ročným pracovným programom, všeobecné ciele stanovené v článku 2 a opatrenia prijaté v rôznych oblastiach, ako je uvedené v článkoch 3 a 4,

48. kvalitu navrhovaných činností pokiaľ ide o ich koncepciu, organizáciu, prezentáciu a očakávané výsledky,

49. sumu požadovanú v súvislosti s finančnou podporou Únie a jej primeranosť vzhľadom na očakávané výsledky,

50. vplyv očakávaných výsledkov na všeobecné ciele stanovené v článku 2 a opatrenia prijaté v rôznych oblastiach ako je uvedené v článkoch 3 a 4.

5. Žiadosti o prevádzkové granty, uvedené v článku 4 ods. 1 písm. d), sa posudzujú okrem iného na základe:

51. súladu s cieľmi programu,

52. kvality plánovaných činností,

53. pravdepodobného multiplikačného účinku týchto činností na verejnosť,

54. geografického dosahu vykonávaných činností,

55. pomeru nákladov a príjmov navrhovaných činností.

Článok 8

Výbor

1. Komisii pomáha výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie (ďalej len „výbor“).

2. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 9

Konzultačný postup

1. Ak sa odkazuje na tento článok, zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor predloží svoje stanovisko k návrhu v lehote, ktorú môže predseda určiť podľa naliehavosti záležitosti, prípadne hlasovaním.

2. Stanovisko sa zaznamená v zápisnici; každý členský štát môže požadovať, aby bolo jeho stanovisko uvedené v zápisnici.

3. Komisia v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko predložené výborom. Informuje výbor o spôsobe, ktorým sa stanovisko vzalo do úvahy.

Článok 10

Komplementárnosť

1. Vyvinie sa úsilie na dosiahnutie synergie a súladu s ďalšími nástrojmi Únie a Spoločenstva a na ich vzájomné doplnenie. Ide okrem iného o programy „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“[50] „Trestná justícia“[51], „Rámcový program o výskume a technickom rozvoji“[52], „Fond solidarity Európskej únie“ a o „Nástroj pripravenosti na závažný stav núdze a reakcie naň“[53].

2. Program môže využívať zdroje spoločne s ďalšími nástrojmi Únie a Spoločenstva, najmä s programom „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“, aby sa zabezpečila realizácia činností, ktoré povedú k naplneniu cieľov oboch programov a ďalšieho(-ších) nástroja(-ov) Únie či Spoločenstva.

3. Operáciám financovaným podľa tohto rozhodnutia nie je poskytnutá na rovnaké účely žiadna iná finančná podpora z iných nástrojov Únie či Spoločenstva. Príjemcovia prostriedkov z tohto programu poskytnú Komisii informácie týkajúce sa financovania z všeobecného rozpočtu Európskej únie a z iných zdrojov, ako aj informácie o prebiehajúcich žiadostiach o financovanie.

Článok 11

Rozpočtové zdroje

Rozpočtové zdroje pridelené na činnosti stanovené v tomto programe sa zahrnú do ročných rozpočtových prostriedkov všeobecného rozpočtu Európskej únie. Dostupné ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov finančného výhľadu.

Článok 12

Monitorovanie

1. Príjemca podpory predloží pri každej činnosti financovanej prostredníctvom programu technickú a finančnú správu o stave činnosti. Konečná správa sa predloží do troch mesiacov od ukončenia činnosti. Komisia stanoví formu a obsah správ.

2. Bez ohľadu na audit vykonávaný Dvorom audítorov v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi alebo oddeleniami vykonávajúcimi audit podľa článku 248 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, alebo na akúkoľvek kontrolu vykonávanú podľa článku 279 písm. c) zmluvy, môžu úradníci alebo iní zamestnanci Komisie vykonávať kontroly na mieste, vrátane náhodných kontrol činností financovaných podľa tohto programu.

3. Zmluvy a dohody vyplývajúce z realizácie programu zabezpečia predovšetkým dohľad a finančnú kontrolu Komisie (alebo akéhokoľvek ňou splnomocneného zástupcu), v prípade potreby aj na mieste, a audit vykonaný Dvorom audítorov.

4. Príjemca finančnej podpory uchová pre Komisiu všetky podporné dokumenty týkajúce sa výdavkov na činnosť, a to po dobu piatich rokov od poslednej platby uskutočnenej v súvislosti s činnosťou.

5. Na základe výsledkov vyplývajúcich zo správ a náhodných kontrol uvedených v odsekoch 1 a 2 prispôsobí Komisia v prípade potreby rozsah a podmienky prideľovania finančnej podpory, ktorá bola pôvodne odsúhlasená, a tiež aj plán splátok.

6. Komisia prijme akékoľvek ďalšie kroky na overenie, či sú financované činnosti vykonávané primeraných spôsobom a v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia a finančného nariadenia.

Článok 13

Ochrana finančných záujmov Spoločenstva

1. Komisia zabezpečí, aby pri realizácii činností financovaných podľa tohto rozhodnutia boli finančné záujmy Spoločenstva chránené uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam, účinnými kontrolami a vymáhaním nenáležite vyplatených čiastok a v prípade zistenia nezrovnalostí, účinnými, proporcionálnymi a odrádzajúcimi pokutami v súlade s nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 a (Euratom, ES) č. 2185/96 a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999.

2. Pre činnosti Únie financované podľa programu sa nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95 a nariadenie (Euratom, ES) č. 2185/96 uplatňuje v prípade porušenia ustanovení právnych predpisov Spoločenstva, vrátane porušenia zmluvného záväzku určeného na základe programu, vyplývajúceho z konania alebo opomenutia zo strany hospodárskeho subjektu, ktoré ako neopodstatnená výdavková položka má alebo by mohla mať negatívny účinok na všeobecný rozpočet Európskej únie alebo na nimi riadené rozpočty.

3. Komisia zníži, pozastaví alebo vymáha sumu finančnej podpory poskytnutú na činnosti v prípade, ak zistí nezrovnalosti vrátane nesúladu s ustanoveniami tohto nariadenia, samostatného rozhodnutia, zmluvy alebo dohody poskytujúcej príslušnú finančnú podporu, alebo ak sa preukáže, že bez predchádzajúceho súhlasu Komisie prešli činnosti zmenou, ktorá nie je v súlade s charakterom alebo vykonávacími podmienkami projektu.

4. Ak sa nedodržia lehoty, alebo ak je vzhľadom na pokrok dosiahnutý pri realizácii činnosti oprávnená iba časť pridelenej finančnej podpory, požaduje Komisia od príjemcu predloženie pripomienok v stanovenej lehote. V prípade, ak príjemca nepredloží uspokojivú odpoveď, môže Komisia zastaviť poskytovanie zvyšnej finančnej podpory a požadovať vrátenie vyplatenej sumy.

5. Akákoľvek neoprávnene vyplatená suma sa vráti Komisii. K akejkoľvek sume, ktorá nie je splatená v riadnom čase, sa podľa podmienok ustanovených vo finančnom nariadení pripočítavajú úroky.

Článok 14

Hodnotenie

1. Program sa pravidelne monitoruje, aby bolo možné sledovať realizáciu činností vykonávaných na jeho základe.

2. Komisia zabezpečí pravidelné, nezávislé a externé hodnotenie programu.

3. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade:

56. predbežnú hodnotiacu správu o kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch realizácie tohto programu najneskôr do 31. marca 2010,

57. oznámenie o pokračovaní v tomto programe do 31. decembra 2010,

58. ex-post hodnotiacu správu do 31. marca 2015.

Článok 15

Prechodné ustanovenie

1. Týmto rozhodnutím sa od 1. januára 2007 nahrádzajú príslušné ustanovenia rozhodnutia 2002/630/JHA ustanovujúceho rámcový program policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (AGIS)[54].

2. Činnosti začaté pred 31. decembrom 2006 podľa rozhodnutia 2002/630/JHA sa až do svojho ukončenia riadia týmto rozhodnutím.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2007.

FINANCIAL STATEMENT

LEGISLATIVE FINANCIAL STATEMENT

1. NAME OF THE PROPOSAL :

Programme “Security and Safeguarding Liberties“

Proposal for a Council Decision creating the programme “Prevention of and Fight against Crime” for the period 2007-2013

Proposal for a Council Decision creating the programme “Prevention, Preparednessand Consequence Management of Terrorism” for the period 2007-2013

2. ABM / ABB FRAMEWORK

1805 – Law enforcement cooperation and fight of and against general and organised crime

3. BUDGET LINES

3.1. Budget lines (operational lines and related technical and administrative assistance lines (ex- B.A lines)) including headings :

Financial Perspectives 2007-2013 : Heading 3.

3.2. Duration of the action and of the financial impact:

2007-2013

3.3. Budgetary characteristics ( add rows if necessary ) :

Budget line | Type of expenditure | New | EFTA contribution | Contributions from applicant countries | Heading in financial perspective |

Prevention of and fight against crime | Non-comp | Diff | No | NO | No | No 3 |

Prevention, Preparedness and Consequence Management of Terrorism | Non-comp | Diff | Yes | NO | No | No 3 |

4. SUMMARY OF RESOURCES

4.1. Financial Resources (Current Prices)

4.1.1. Summary of commitment appropriations (CA) and payment appropriations (PA)

EUR million (to 3 decimal places)

…………………… | f |

TOTAL CA including co-financing | a+c+d+e+f |

4.1.2. Compatibility with Financial Programming

X Proposal is compatible with next financial programming 2007-2013

( Proposal will entail reprogramming of the relevant heading in the financial perspective.

( Proposal may require application of the provisions of the Interinstitutional Agreement[55] (i.e. flexibility instrument or revision of the financial perspective).

4.1.3. Financial impact on Revenue

X Proposal has no financial implications on revenue

( Proposal has financial impact – the effect on revenue is as follows:

NB: All details and observations relating to the method of calculating the effect on revenue should be shown in a separate annex.

EUR million (to one decimal place)

Prior to action [Year n-1] | Situation following action |

Total number of human resources | 37,5 | 40 | 44 | 47,5 | 51 | 54 | 55 |

5. CHARACTERISTICS AND OBJECTIVES

5.1. Need to be met in the short or long term

As regards the prevention of and the fight against crime , the support aiming to achieve the general and specific objectives will be aimed at three main areas:

a) law enforcement : to promote and develop coordination and cooperation between national authorities, in particular between law enforcement agencies;

b) crime prevention and criminology : to stimulate, promote and develop strategies, dialogue and partnership in respect of crime prevention, statistics and criminology;

c) protection of witnesses and victims : to promote and develop the means of protecting witnesses and victims of crime.

The scale of resources has been assessed in light of the needs, and giving the evolving nature of these, a mid-term review clause is included to enable progress in meeting the objectives and priorities to be reassessed.

As regards Prevention, Preparedness and Consequence Management of Terrorism, financial support will be targeted at a number of crucial areas, in particular, at:

- the establishment of a secure, rapid alert system which ensures a link between communication networks warning of threats to public safety and security, be they related to law enforcement agencies or other bodies;

- the identification and protection of critical infrastructure, i.e. infrastructure vulnerable to terrorist threats, consisting of all those facilities, networks and services which, if disrupted or destroyed, would have a serious impact on the health, safety, security and/or the economic well-being of EU citizens and/or on the effective functioning of government;

- the undertaking of audits, monitoring and evaluation activities to identify existing weaknesses, establish best practice in Member States and recommend legislative or other action where deficiencies are found with the aim of increasing the overall preparedness of the EU in the face of terrorism;

The impacts likely to result from the above actions are described within the extended impact assessment.

5.2. Value-added of Community involvement and coherence of the proposal with other financial instruments and possible synergy

The added value of the instruments is to provide the basis for efficient cooperation between law enforcement and other relevant authorities, with the aim of all Member States being able to put in place minimum levels of measures (both legislative and operational) to protect against crime and the threat of terrorist attack. This would mean that there is no “weak point” within the EU and within its critical infrastructure which could be exploited by organised crime (‘safe haven’) or terrorist, while also providing a level playing field for law enforcement authorities and for the private sector.As such, it is an integral part of creating an area of justice, freedom and security.As regards improving the quantity and quality of law enforcement relevant information available to national authorities, the EU intervention to supplement national action will allow to overcome existing systemic resistances within and between the different bodies involved. This additional support to the necessary improvements to existing communication channels and infrastructures at European level adds value by increasing capacity – indeed, individual action at national level would not be capable of achieving the same results.

In relation to previous activities in this area, the current proposal will offer a comprehensive framework and contribute to the creation of systematic procedures for cooperation on law enforcement and countering the threat of terrorism as well as for cooperation between public authorities and the private sector. Where actions or initiatives are envisaged at EU level, these will be based on effective sharing of experience and best practice, so increasing efficiency and contributing to an overall reduction in the ‘unit costs’ of combating crime and responding to both the threat and consequences of terrorist attack. In addition, there will be a leverage effect, in the sense that contributions will also be made by grant beneficiaries, both because this is a requirement of EU funding and because of the effects of successful pilot projects and the development of best practice in encouraging national governments to provide more funding and support.

With regard to Prevention, Preparedness and Consequence Management of Terrorism, cooperation will have spin-off effects in terms of better targeted research on security against attack, leading to new innovative technology developments, harmonised and more efficient minimum industry security standards, more efficient resource planning and allocation, increased civil protection capacity, the development of emergency contingency plans and so on. Cooperation plus the centralised coordination of operations, while fully respecting national competences, provides the means for achieving greater efficiency and operational capability in respect of preparedness and of establishing a more rapid and effective system for consequence management throughout the EU.

Complementarity with other JLS programmes:

The Security programme and the two main strands which it comprises have the common goal, along with the two other JLS framework programmes, of establishing an area of freedom, security and justice in the EU where basic human rights are fully respected. Each of the three JLS programmes is designed to address particular aspects which are a critical part of the creation of such an area in the EU, given the integration of national economies and the goal of ensuring free movement of people as well as goods, services and capital between countries. As such, they tackle issues affecting freedom, security and justice which arise from the creation of economic and monetary union and the abolition of internal borders and which can only be effectively addressed at EU level. These issues are to do with cooperation, harmonisation, coordination of activities, the exchange and sharing of critical information and best practices and techniques, and establishing solidarity mechanisms for sharing the costs involved in pursuing common and agreed objectives in an equitable way.

They are reflected in the objectives set out in the Hague Programme adopted by the European Council in November 2004, which include: guaranteeing fundamental human rights throughout the EU, establishing minimum procedural safeguards and common access to justice, extending the mutual recognition of judicial decisions, fighting organised cross-border crime and the threat of terrorism, ensuring protection in accordance with international treaties to those in need, and regulating migration flows and controlling the external borders of the EU.

Each of the JLS framework programmes is aimed at pursuing these objectives in a complementary way without duplicating activities.

The activities under the Security programme, therefore, are designed to contribute to making the EU a safer place to live, where people can enjoy their basic freedoms without fear of crime or the threat of terrorist attack. As such, they are complementary to the activities undertaken under both the Solidarity and Justice programmes which have parallel aims. More specifically, the fight against organised, cross-border crime and against trafficking of people and drugs is complementary to the efforts made under the Solidarity programme to prevent illegal entry into the EU through the establishment of effective external border controls. The same applies to the measures taken to combat the threat of terrorism, including in particular exchange of information between relevant national, and EU-level, authorities, which both contribute to and are supported by the activities undertaken to control illegal entry.

The prevention of and fight against crime, by reinforcing law enforcement cooperation as well as to support the protection of witnesses and victims of crime, is also complementary to the actions supported under the Fundamental Rights and Justice programme to fight violence and to ensure the protection of fundamental rights (in particular as regards data protection) as well as to facilitate access to justice.

Complementarity with other instruments:

The support for the protection of victims and witnesses of crime funded under this programme is complementary to the support available under the Initiative on Fundamental Rights and Justice (particularly the instruments on criminal justice and on fight against violence) ) which provides general assistance to victims of trafficking and violent crime.

As regards the training of police officers an instrument already exists: the European College of Police (CEPOL), that could also provide the basis for such action on exchange of staff between police services.If CEPOL becomes a body financed by the EU budget, the dividing line between this and the new instrument will need to be reassessed.

In relation to improved information exchange, a close coordination will be ensure to create synergies between the existing projects in different areas (SIS, VISION, EURODAC) as well as forthcoming initiatives (VIS, SIS II). Also, the implementation of existing legislation in related areas will be closely monitored, to reap the benefits in terms of overcoming systemic resistances.

Complementarity with the objectives and tasks of Europol will be kept under review to avoid any overlap between proposals under this programme and Europol’s role.

On civil protection in general, the new Solidarity Instrument and the Response and Preparedness Instrument for major emergencies will provide financial means both for immediate crisis management measures and for general preparation to crises. Apart from accidents and natural disasters, this will also include disasters caused by terrorist acts. Complementarity will be ensured on two levels: first, the instrument “Prevention, Preparedness and Consequence Management of Terrorism” will focus on integrating aspects of security and law enforcement into the rapid alert and crisis management system; second, on critical infrastructure and preparedness, it will focus on assessing and identifying the specific needs from a security point of view, while the Response and Preparedness Instrument for major emergencies will focus on general civil protection (i.e. mainly relief to affected persons and if need be the environment).

5.3. Objectives, expected results and related indicators of the proposal in the context of the ABM framework

A key objective of the “Security” framework programme is to simplify and rationalise instruments both in legal and management terms, to streamline the budget structure, to increase coherence and consistency between programmes and avoid duplication of instruments.

The proposed simplification and rationalisation will benefit the end users as it increases the visibility, clarity and coherence of the instruments. Potential beneficiaries will find it easier to apply for funding in the different areas as a result of a more standardised approach and implementing provisions.

Delivery through alternative delivery mechanisms (externalisation, or shared management) has been examined in detail but was considered not appropriate at this stage.

The results envisaged could not be expected to be achieved at lower cost for several reasons:

- The level of intervention could not be lowered without running the risk of reducing the programme's impact to such a low level that the EU added value would be lost. The specific aims are set to be both achievable, given the resources proposed and in line with the expectations of the beneficiaries. The present proposal has carefully estimated the cost of reaching its objectives.

- The range of measures envisaged under this Programme will address those issues which cannot be handled by individual Member State from within their own financial and/or technical resources, and which require intervention at EU, bilateral or multilateral level, in order to optimise their effectiveness at least cost.

- The harmonisation and the simplification of the procedures will also contribute to avoiding duplication and focusing actions more effectively on EU added-value.

- The rationalisation of the monitoring and evaluation procedures will enable better outcomes to achieved and will make it more possible for multiplier effects to be generated.

- With regard to volume crime, the Programme is based on the premise that certain co-operation activities need to be taken at EU level in order to support prevention activities in the Member States more effectively, to avoid duplication of effort and to use resources more efficiently.

- A number of measures, for example in relation to crime statistics and crime proofing, are horizontal in nature and will support the development of effective policy and legislative responses to crime in all its manifestations.

5.4. Method of Implementation

Show below the method(s) chosen for the implementation of the action.

X Centralised Management

X Directly by the Commission

ٱ Indirectly by delegation to:

ٱ Executive Agencies

ٱ Bodies set up by the Communities as referred to in art. 185 of the Financial Regulation

ٱ National public-sector bodies/bodies with public-service mission

ٱ Shared or decentralised management

ٱ With Member states

ٱ With Third countries

ٱ Joint management with international organisations (please specify)

Relevant comments:

In order to achieve the full objectives of the action programme under the provisions of the current Treaties, it has been decided to split the action programme into 2 legal instruments relating to 2 different legal bases as stated in Mr. Vitorino’s Communication to the Commission (SEC(2004) 1195, 28.9.2004), the actions proposed are provided through the current Treaties. The legal bases required to establish the programmes have been limited in number as far as the current Treaties allow, while within and across the new programmes common delivery, management and implementation mechanisms are set in place.

In order to achieve the general and specific and operational objectives, each programme within the “”Security and Safeguarding Liberties” envisage a range of actions, such as:

a) Projects initiated and managed by the Commission with a European dimension;

b) Transnational projects, which must involve partners in at least two Member States, or at least one Member State and an applicant country;

c) National projects within Member States, which

- prepare transnational projects and/or Commission actions (“starter measures”),

- complement transnational projects and/or Commission actions (“complementary measures”)

- contribute to developing innovative methods and/or technologies with a potential for transferability to actions on Union level, or develop such methods or technologies with a view to transferring them to other Member States and/or applicant countries, or

- contribute otherwise considerably to developing the Union policy on preventing and/or combating crime;

Operating grants for non-governmental organisations pursuing on a non-profit basis objectives of this programme on a European dimension.

In particular, support may be provided for :

- actions on operational cooperation and coordination (strengthening networking, mutual confidence and understanding, exchange and dissemination of information, experience and best practices)

- analytical, monitoring and evaluation activities,

- development and transfer of technology and methodology,

- training, exchange of staff and experts, and

- awareness and dissemination activities.

Methods of implementation :

The above mentioned type of actions may be financed either by :

- A service contract following a call for tenders ;

- A subsidy following a call for proposals.

The Commission will implement the above actions in accordance with the annual work programme to be adopted. The Commission will implement this Action programme and may have recourse to technical and/or administrative assistance to the mutual benefit of the Commission and of the beneficiaries, for example to finance outside expertise on a specific subject.

The Commission may decide to entrust part of the budget implementation to an executive agency, as referred to in Article 54, para. 2(a) of the Financial Regulation. This agencies shall be designated by the Commission in conformity with the provisions of the Financial Regulation and more specifically with the principles of economy, effectiveness and efficiency. Before proceeding to implement the delegation, the Commission shall ensure, by mean of a prior assessment that the creation of agencies is in compliance with sound financial management.

6. MONITORING AND EVALUATION

6.1. Monitoring system

A comprehensive monitoring system will be set-up in order to regularly follow up the implementation of the activities carried out under each strand. This system should allow for the collection of information relating to the financial implementation and to the physical outputs of the programme, across the types of action and the target groups included in the programme. The information will be collected at project level - indeed, for any action financed by the programme, the beneficiary shall submit technical and financial reports on the progress of the work, as well as a final report after the completion of the action. The precise configuration of the monitoring system, as well as the type of indicators to be set-up will be the object of further study in the process leading to the implementation of the programme. Indeed, a study on delivery mechanisms and related cost-effectiveness aspects is foreseen to take place during 2005.

According to legal requirements and Commission’s evaluation policy, the programme will be evaluated at mid-term to assess its continuing relevance and draw useful lessons for the remainder of its implementation. A review of the programme may take place then, if considered necessary. A final evaluation will take place at the end of the programming period to assess the results of the programme and advise on its follow-up. These reports will be prepared under the responsibility of the Commission, and shall be submitted to the European Parliament and the Council.

6.2. Evaluation

6.2.1. Ex-ante evaluation

Cfr. Extended Impact Assessment.

6.2.2. Measures taken following an intermediate/ex-post evaluation (lessons learned from similar experiences in the past)

Cfr. Extended Impact Assessment

6.2.3. Terms and frequency of future evaluation

As regards the prevention of and the fight against crime and the Prevention, Preparedness and Consequence Management of Terrorism the timetable set in the proposal is as follows :

- no later than 31 March 2010, the Commission shall submit to the European Parliament and the Council an interim evaluation report on the results obtained and the qualitative and quantitative aspects of the implementation of this programme;

- no later than 31 December 2010, the Commission shall submit to the European Parliament and the Council a Communication on the continuation of this programme;

- no later than 31 March 2015, the Commission shall submit to the European Parliament and the Council an ex post evaluation report.

7. ANTI-FRAUD MEASURES

The Commission shall ensure that, when actions financed under the present programme are implemented, the financial interests of the Community are protected by the application of preventive measures against fraud, corruption and any other illegal activities, by effective checks and by the recovery of the amounts unduly paid and, if irregularities are detected, by effective, proportional and dissuasive penalties, in accordance with Council Regulations (EC, Euratom) No 2988/95 and (Euratom, EC) No 2185/96, and with Regulation (EC) No 1073/1999 of the European Parliament and of the Council.

For the Community actions financed under this programme, the notion of irregularity referred to in Article 1, paragraph 2 of Regulation (EC, Euratom) No 2988/95 shall mean any infringement of a provision of Community law or any breach of a contractual obligation resulting from an act or omission by an economic operator, which has, or would have, the effect of prejudicing the general budget of the Communities or budgets managed by them, by an unjustifiable item of expenditure.

Contracts and agreements shall provide in particular for supervision and financial control by the Commission (or any representative authorized by it) and audits by the Court of Auditors, if necessary on-the-spot.

8. DETAILS OF RESOURCES

8.1. Objectives of the proposal in terms of their financial cost (Prix 2004)

Commitment appropriations in EUR million (to 3 decimal places)

Other staff financed by art. XX 01 04/05 |

TOTAL | 37,5 | 40 | 44 | 47,5 | 51 | 54 | 55 |

8.2.2. Description of tasks deriving from the action

Task N° | Title | Description | Number |

MANAGEMENT |

1 | Management | 2 |

POLICY DEFINITION AND PROGRAMMING |

2 | Policy Making | Definition of strategy, legal base,… | 3 |

3 | Programme definition | Establishment of annual work programme (i.e. financing decision) and interservice consultation | 0,5 |

4 | Interface with relevant EC programmes & actions | interservice coordination in order to ensure complementarity-synergy with other policies | 1 |

5 | Interface with other Institutions and Member States | Interface Council,EP ensuring the appropriate reporting, information, questions, briefing requests | 0,5 |

6 | Information and Communication | 1. Information and publicity activities 2. EUROPA Web site | 0,5 |

7 | Committee interface - chair & secretariat | 1 |

8 | Budgeting | APS,PDB,AAR,BIP,RAL - Preparation - Follow-up - Reporting | 0,5 |

PROGRAMME : RECEPTION, SELECTION AND AWARD OF PROJECTS, FINANCIAL AND LEGAL COMMITMENTS |

9 | Preparation Calls for proposals | 1,5 |

10 | Reception and evaluation proposals/mult-annual and annual programmes | (also involves staff involved in 12,13,14 and 15) | 8 |

11 | Award decisions | 0,5 |

12 | Financial Commitment | Preparation, maintenance and closure of all financial commitments + subconsequent amendments | 2 |

13 | Legal Commitment | Preparation, Signature, Closure of all juridical commitments + subconsequent amendments | 4 |

PROGRAMME : MONITORING OF PROJECTS |

14 | Payments - Initiation | Preparation and Processing of all Prefinancing, Intermediate and Final Payments (including verification supporting docs) | 4 |

15 | Project Monitoring | Receipt and assessment of reports , requests for information, project visits | 4 |

PROCUREMENT, CONTROL AND AUDIT |

16 | Ex- ante verification of transactions, setting up of control standards | Setting up appropriate control standards | 2 |

17 | Financial Audit | Ex-post Audit of expenditure / implementation | 2 |

18 | Internal audit | Verification of compliance with ICS | 1 |

19 | Procurement procedures | Drafting, procedures and autorisation of procurement procedures for projects and technical assistance (evaluation, studies,…) , including JPC, Helpdesk procurement procedures | 2 |

20 | Reporting | Report of Authorinsing Officer, RAA, relations with Court of Auditors… | 1 |

SUPPORT SERVICES |

21 | Filing and Archiving | Database, digital and hardcopy filing | 1 |

22 | Programme Evaluation | Ex ante - Mid term - Final evaluation | 2 |

23 | IT Support | Specific development of IT Tools related to monitoring and implementation | 2 |

OVERHEAD |

24 | Administration (Overhead) | CIS, Translations,HRM,Logistics,… | 9 |

TOTAL | 55 |

8.2.3. Sources of human resources (statutory)

(When more than one source is stated, please indicate the number of posts originating from each of the sources)

( Posts currently allocated to the management of the programme to be replaced or extended

( Posts pre-allocated within the APS/PDB exercise for year n

( Posts to be requested in the next APS/PDB procedure

( Posts to be redeployed using existing resources within the managing service (internal redeployment)

( Posts required for year n although not foreseen in the APS/PDB exercise of the year in question

8.2.4. Other Administrative expenditure included in reference amount (XX 01 04/05 – Expenditure on administrative management)

EUR million (to 3 decimal places)

Missions | 20*1000 + 10*3000 | 50.000 |

Meetings & Conferences | 5*30000 | 150.000 |

Compulsory meetings | 2*15000 | 30.000 |

Non-compulsory meetings | 1*40000 | 40.000 |

Studies & consultations | 2*150000 | 300.000 |

Information systems | 1*100000 | 100.000 |

[1] Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu. Budovanie spoločnej budúcnosti-politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej Únie 2007-2013. KOM (2004) 101, 10.2.2004. Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu. Finančné výhľady na obdobie rokov 2007-2013, KOM(2004) 487, 14.7.2004.

[2] Ú. v. ES C 19, 23.1.1999, s. 1.

[3] Niektoré opatrenia Spoločenstva, ako napríklad rozhodnutie Rady o ustanovení mechanizmu Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany, Ú. v. ES L 297, 15.11.2001, boli založené na tomto článku.

[4] Oznámenia KOM(2004) 698 o predchádzaní teroristickým útokom, pripravenosti a reakcii na ne, KOM(2004) 700 o financovaní terorizmu, KOM(2004) 701 o pripravenosti a manažmente následkov a KOM(2004) 702 o ochrane citlivej infraštruktúry.

[5] KOM(2004) 221.

[6] KOM(2004) 376.

[7] KOM(2004) 429.

[8] KOM(2004) 487, 14. 7. 2004, s. 22.

[9] Pozri oznámenie KOM(2004) 702 o ochrane citlivej infraštruktúry.

[10] Rozdodnutie Rady z 22. júla 2002, Ú. v. ES L 203, 1. 8. 2002, s. 5.

[11] Ak by tomu tak malo byť v prípade viacerých programov týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, realizačné úlohy týchto programov by sa mali podľa možností sústrediť v jednom výkonnom orgáne.

[12] KOM(2004) 101, 10.2.2004.

[13] KOM(2004) 487, 14.7.2004.

[14] Návrh Komisie na Fond solidarity EÚ, KOM(2005) 108, a na Nástroj pripravenosti na závažné stavy núdze a rýchlej reakcie na ne, KOM(2005) 113 .

[15] Pozri tiež mechanizmus Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany, ktorý je zameraný na poskytovanie pomocných zásahov v prípade závažného stavu núdze, najmä v prípadoch havárií, rozhodnutie Rady z 23. októbra 2001, Ú. v. ES L 297, 15.11.2001, s. 7.

[16] Pozri oznámenie KOM(2004) 702 o ochrane citlivej infraštruktúry.

[17] KOM(2005)....

[18] Ú. v. EÚ C ...

[19] Ú. v. EÚ C ...

[20] Ú. v. EÚ C ...

[21] Ú. v. EÚ C ...

[22] Ú. v. EÚ C ... (pozri dokument Rady 14292/04).

[23] Ú. v. EÚ C ... (pozri dokument Rady 10679/2/04 REV 2 + ADD 1).

[24] Ú .v. EÚ C ... (pozri dokument Rady doc15480/04, 15232/04 REV 2).

[25] Ú. v. EÚ L 297, 15. 11. 2004 , s. 7.

[26] Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

[27] Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

[28] Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

[29] Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

[30] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[31] Ú. v. EÚ

[32] Ú. v. EÚ

[33] KOM(2004) 101, 10.2.2004.

[34] KOM(2004) 487, 14.7.2004.

[35] Ú. v. ES C 19, 23.1.1999, s. 1.

[36] KOM ....

[37] Ú. v. EÚ C ...

[38] Ú. v. EÚ C ...

[39] Ú. v. EÚ C

[40] Ú. v. EÚ C ...

[41] Ú. v. EÚ C ...

[42] Ú. v. EÚ C ...

[43] Ú. v. ES L 203, 1.8.2002, s. 5.

[44] Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

[45] Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

[46] Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

[47] Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

[48] Ú. v. ES L 203, 1.8.2002, s. 5.

[49] ….

[50] …

[51] …

[52] …

[53] …

[54] Ú. v. ES L 203, 1.8.2002, s. 5.

[55] See points 19 and 24 of the Interinstitutional agreement.

[56] Additional columns should be added if necessary i.e. if the duration of the action exceeds 6 years.