(1)

Parížska dohoda (4) bola prijatá 12. decembra 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) (ďalej len „Parížska dohoda“) a platnosť nadobudla 4. novembra 2016. Zmluvné strany Parížskej dohody sa dohodli, že udržia zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Tento záväzok sa posilnil prijatím Glasgowského klimatického paktu v rámci UNFCCC 13. novembra 2021, v ktorom konferencia zmluvných strán UNFCCC, ktorá slúžila ako zasadnutie zmluvných strán Parížskej dohody, uznala, že vplyv zmeny klímy bude oveľa nižší, ak sa teplota zvýši o 1,5 °C v porovnaní so zvýšením o 2 °C, a rozhodla sa pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C.

(2)

Potreba prijať opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov je čoraz naliehavejšia, ako to uviedol Medzivládny panel o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) vo svojich správach zo 7. augusta 2021 s názvom „Zmena klímy 2021: prírodovedecký základ“, z 28. februára 2022 s názvom „Zmena klímy 2022: dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť“ a zo 4. apríla 2022 s názvom „Zmena klímy 2022: Zmiernenie zmeny klímy“. Únia by preto mala túto naliehavú situáciu riešiť zintenzívnením svojho úsilia.

(3)

Únia zaviedla regulačný rámec na dosiahnutie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 40 %, ktorý ešte pred nadobudnutím platnosti Parížskej dohody schválila Európska rada v roku 2014. Uvedený regulačný rámec zahŕňa okrem iného smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (5), ktorou sa vytvoril systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (ďalej len „EU ETS“), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 (6), ktorým sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili rovnováhu medzi emisiami skleníkových plynov a ich odstraňovaním z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (ďalej len „LULUCF“), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (7), ktorým sa stanovujú národné ciele znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 v odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES ani nariadenie (EÚ) 2018/841.

(4)

Oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode predstavuje východisko na dosiahnutie zámeru Únie v oblasti klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 a zámeru dosiahnuť záporné emisie po uvedenom roku, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (8) (európsky právny predpis v oblasti klímy). V Európskej zelenej dohode sa kombinuje komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 a vytyčuje sa nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Jeho cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Uvedená transformácia má zároveň aspekty rodovej rovnosti, ako aj osobitný vplyv na niektoré znevýhodnené a zraniteľné skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím a osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby transformácia bola spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo.

(5)

Rada prijala 16. júna 2022 odporúčanie o zabezpečení spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo (9), v ktorom zdôraznila potrebu sprievodných opatrení a potrebu venovať osobitnú pozornosť podpore tých regiónov, odvetví, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, pracovníkov, domácností a spotrebiteľov, ktoré budú čeliť najväčším výzvam. V uvedenom odporúčaní sa členské štáty nabádajú, aby zvážili súbor opatrení v oblasti zamestnanosti a transformácie trhu práce, vytvárania pracovných miest a podnikania, zdravia a bezpečnosti pri práci, verejného obstarávania, systémov zdaňovania a sociálnej ochrany, základných služieb a bývania, a to aj, okrem iného, s cieľom posilniť rodovú rovnosť, vzdelávanie a odbornú prípravu.

(6)

Prijatím nariadenia (EÚ) 2021/1119 Únia zakotvila do právnych predpisov záväzný zámer dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu v celom hospodárstve, teda znížiť emisie do uvedeného dátumu na nulovú bilanciu, a zámer dosiahnuť následne záporné emisie. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzný cieľ Únie dosiahnuť do roku 2030 domáce zníženie čistých emisií skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) vo výške najmenej 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Okrem toho sa v ňom stanovuje, že príspevok čistého odstraňovania k cieľu Únie v oblasti klímy do roku 2030 sa má obmedziť na 225 miliónov ton ekvivalentu CO2.

(7)

V záujme vykonania záväzkov stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119, ako aj splnenia príspevkov Únie podľa Parížskej dohody by sa regulačný rámec Únie na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 mal upraviť.

(8)

Nariadením (EÚ) 2018/842 sa členským štátom stanovujú povinnosti týkajúce sa ich minimálnych príspevkov v rokoch 2021 až 2030 k splneniu aktuálneho cieľa Únie, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 uvedeného nariadenia, v roku 2030 o 30 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Taktiež sa v ňom stanovujú pravidlá určovania ročne pridelených emisných kvót a hodnotenia pokroku členských štátov pri plnení ich minimálnych príspevkov.

(9)

Hoci sa obchodovanie s emisiami uplatní aj na emisie skleníkových plynov z námornej dopravy, ako aj zo sektora budov, z odvetvia cestnej dopravy a ďalších odvetví, rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842 by mal zostať zachovaný. Nariadenie (EÚ) 2018/842 by sa preto malo naďalej uplatňovať na emisie skleníkových plynov z domácej lodnej dopravy, ale nie na emisie z medzinárodnej lodnej dopravy. Zahrnutím spaľovní komunálneho odpadu do prílohy I k smernici 2003/87/ES na účely článkov 14 a 15 uvedenej smernice by sa takisto nemal zmeniť rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842. Emisie skleníkových plynov členského štátu v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842, ktoré sa majú zohľadniť na účely kontrol súladu, sa budú naďalej určovať po dokončení preskúmaní inventúr v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (10).

(10)

V súlade s usmerneniami IPCC z roku 2006 pre národné inventúry skleníkových plynov sa emisie CO2 z biomasy na energetické účely nahlasujú v rámci kategórií inventúry týkajúcich sa využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva podľa nariadenia (EÚ) 2018/841. S cieľom zabrániť dvojitému započítaniu sú emisie skleníkových plynov z biopalív, biokvapalín a palív z biomasy na účely určenia emisií skleníkových plynov podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 nulové. V záujme zohľadnenia účinkov nepriamych zmien vo využívaní pôdy a podpory udržateľnosti takýchto palív je dôležité, aby všetky členské štáty v plnej miere vykonávali smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (11) vrátane jej kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pre takéto palivá.

(11)

V niektorých odvetviach sa emisie skleníkových plynov buď zvýšili, alebo zostali stabilné. Komisia vo svojom oznámení zo 17. septembra 2020 s názvom „ Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov“ uviedla, že zvýšený celkový cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 možno dosiahnuť len s príspevkom všetkých odvetví.

(12)

Európska rada vo svojich záveroch z 11. decembra 2020 uviedla, že nový cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 splní Únia kolektívne nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, že všetky členské štáty sa budú na tomto úsilí podieľať pri zohľadnení hľadísk spravodlivosti a solidarity a na nikoho sa nezabudne a že nový cieľ do roku 2030 je potrebné dosiahnuť tak, aby sa zachovala konkurencieschopnosť Únie a zohľadnili rôzne východiskové pozície a osobitné národné okolnosti a potenciál zníženia emisií skleníkových plynov členských štátov vrátane ostrovných členských štátov a ostrovov, ako aj vynaložené úsilie.

(13)

Odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, budú musieť na dosiahnutie nového cieľa Únie, ktorým je zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, znižovať svoje emisie skleníkových plynov postupne, kým nedosiahnu v roku 2030 zníženie o 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Nariadenie (EÚ) 2018/842 takisto prispieva k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody, ako aj zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 podľa nariadenia (EÚ) 2021/1119, pričom na dosiahnutie týchto cieľov a zámeru je potrebná konvergencia úsilia všetkých členských štátov v priebehu času a zároveň je potrebné zohľadniť osobitné vnútroštátne okolnosti.

(14)

Cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 stanovený v nariadení (EÚ) 2018/842 je potrebné zrevidovať pre každý členský štát. Metodika použitá pri revízii vnútroštátnych cieľov zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 by mala byť rovnaká ako metodika, ktorá bola použitá pri prijatí nariadenia (EÚ) 2018/842, keď sa národné príspevky určovali so zreteľom na rôzne kapacity a príležitosti na nákladovú efektívnosť v členských štátoch, aby sa zabezpečilo spravodlivé a vyvážené rozloženie úsilia. Cieľ zníženia emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2030 by sa mal preto stanoviť vo vzťahu k úrovni jeho emisií skleníkových plynov z roku 2005, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie a ktoré boli preskúmané podľa jeho článku 4 ods. 3, s výnimkou overených emisií skleníkových plynov zo zariadení, ktoré v roku 2005 už boli funkčné, ale ktoré sa začlenili do EU ETS až po roku 2005.

(15)

V dôsledku toho sú od roku nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia potrebné nové záväzné vnútroštátne limity vyjadrené v ročne pridelených emisných kvótach. Uvedené limity budú postupne viesť k cieľu zníženia emisií skleníkových plynov každého členského štátu do roku 2030. Zachovávajú sa ročné limity na roky predchádzajúce roku nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2020/2126 (12).

(16)

Pandémia ochorenia COVID-19 a útočná vojna Ruska proti Ukrajine majú vplyv na hospodárstvo Únie a úroveň jej emisií skleníkových plynov v rozsahu, ktorý zatiaľ nie je možné úplne vyčísliť. Na druhej strane, Únia zavádza svoj najväčší balík stimulov v histórii a urýchľuje odklon od využívania fosílnych palív, čo má potenciálny vplyv aj na úroveň emisií skleníkových plynov. Vzhľadom na uvedené neistoty a iné nepredvídané udalosti, ktoré majú vplyv na emisie skleníkových plynov, je vhodné preskúmať údaje o emisiách v roku 2025 a v prípade potreby aktualizovať ročne pridelené emisné kvóty v roku 2025 na roky 2026 až 2030. Uvedená aktualizácia by sa mala zakladať na komplexnom preskúmaní údajov z národných inventúr, ktoré vykoná Komisia s cieľom zistiť priemerné emisie skleníkových plynov každého členského štátu v rokoch 2021, 2022 a 2023.

(17)

V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1119 by sa znižovanie priamych emisií skleníkových plynov, ktoré bude musieť byť doplnené zvýšeným odstraňovaním uhlíka, aby sa dosiahla klimatická neutralita, malo považovať za prioritu. V nariadení (EÚ) 2021/1119 sa uznáva, že záchyty uhlíka zahŕňajú prirodzené a technologické riešenia. Je dôležité, aby sa zaviedol systém Únie na certifikáciu odstraňovania bezpečne a trvalo uloženého uhlíka prostredníctvom technologických riešení, ktorý by členským štátom a účastníkom trhu poskytoval jednoznačnosť s cieľom posilniť takéto odstraňovanie uhlíka. Keď je takýto systém certifikácie v platnosti, môže sa vykonať analýza započítavania takéhoto odstraňovania uhlíka podľa práva Únie.

(18)

S cieľom stimulovať skoršie opatrenia a ďalej zabezpečovať environmentálnu integritu je potrebné a vhodné znížiť stropy pre vypožičiavanie a ukladanie ročne pridelených emisných kvót na celé obdobie rokov 2021 až 2030. Členské štáty by na druhej strane mali mať možnosť postupne znižovať svoje emisie skleníkových plynov a nákladovo efektívnym spôsobom dosiahnuť svoje zvýšené vnútroštátne ciele zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030. Vzhľadom na nové a prísnejšie ročne pridelené emisné kvóty, ktoré sa vyžadujú v tomto nariadení, je vhodné zvýšiť existujúce stropy pre prevody ročne pridelených emisných kvót medzi členskými štátmi. Možnosť prevodu ročne pridelených emisných kvót podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi, čo im umožňuje dosiahnuť svoje ciele zníženia emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym spôsobom a zároveň si zachovať environmentálnu integritu. Mala by sa zaistiť transparentnosť takýchto prevodov, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý vyhovuje obom stranám, a to aj prostredníctvom aukcií, využitia trhových sprostredkovateľov konajúcich ako zástupcovia, prostredníctvom dvojstranných dohôd alebo využitia elektronického rozhrania zameraného na uľahčenie výmeny informácií o zamýšľaných prevodoch a zníženie nákladov na ne.

Členské štáty už sú povinné poskytovať súhrnné informácie o uzavretých prevodoch v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/1208 (13). Súhrn poskytnutých informácií sa po zostavení Komisiou a v elektronickej forme sprístupní do troch mesiacov od prijatia správ členských štátov, pričom sa uvedie rozpätie cien zaplatených za jednotlivé transakcie s ročne pridelenými emisnými kvótami. Okrem toho môžu členské štáty v rámci dvoch období medzi uverejnením vykonávacích aktov uvedených v článku 38 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a začiatkom postupu kontroly súladu podať Komisii správu o uzavretých prevodoch v 15. dni každého mesiaca. Okrem toho sa členské štáty vyzývajú, aby v záujme uľahčenia výmeny informácií o zamýšľaných prevodoch kontinuálne aktualizovali relevantné informácie. Súhrn získaných informácií zostavuje Komisia a sprístupňuje ho včas v elektronickej forme. V záujme zlepšenia transparentnosti by členské štáty mali pred akýmkoľvek účinným prevodom informovať Výbor pre zmenu klímy zriadený nariadením (EÚ) 2018/1999 o svojom zámere pristúpiť k prevodu časti svojich ročne pridelených emisných kvót na daný rok. Preto je vhodné nariadenie (EÚ) 2018/1999 zmeniť.

(19)

Zo strany niektorých členských štátov je možné, aby na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842 zohľadnili obmedzené zrušenie emisných kvót v systéme EU ETS (ďalej len „flexibilita EU ETS“). Z tých členských štátov, ktoré sú oprávnené, dva nevyužili flexibilitu EU ETS a jeden ju nevyužil v plnej miere. Vzhľadom na zvýšenú úroveň ambícií stanovenú v tomto nariadení by sa týmto členským štátom mala poskytnúť nová možnosť využiť alebo viac využívať túto flexibilitu. Preto je vhodné stanoviť pre uvedené členské štáty novú lehotu, v rámci ktorej môžu Komisii oznámiť zámer uvedenú flexibilitu využiť alebo viac využívať. Okrem toho vzhľadom na osobitú štruktúru hospodárstva Malty je vnútroštátny cieľ zníženia emisií skleníkových plynov tohto členského štátu založený na hrubom domácom produkte na obyvateľa výrazne vyšší ako jeho potenciál nákladovo efektívneho zníženia. Preto je namieste zvýšiť prístup Malty k tejto flexibilite bez ohrozenia cieľa znížiť emisie skleníkových plynov v Únii do roku 2030.

(20)

Okrem flexibility EU ETS možno na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842 zo strany členských štátov vziať do úvahy obmedzené množstvo čistého odstraňovania a čistých emisií z LULUCF (ďalej len „flexibilita LULUCF“). S cieľom zabezpečiť vynaloženie dostatočného úsilia na zmiernenie zmeny klímy do roku 2030 je namieste obmedziť využívanie flexibility LULUCF rozdelením využívania flexibility LULUCF na dve samostatné obdobia, pričom každé z nich bude obmedzené limitom zodpovedajúcim polovici maximálneho množstva celkového čistého odstraňovania stanoveného v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2018/842. Takisto je vhodné zosúladiť názov uvedenej prílohy s nariadením (EÚ) 2018/841 po jeho zmene delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/268 (14). V dôsledku toho už nie je potrebné, aby sa v nariadení (EÚ) 2018/842 splnomocnila Komisia prijímať delegované akty na zmenu názvu jeho prílohy III. Článok 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/842 by sa preto mal vypustiť.

(21)

Ak Komisia zistí, že členský štát nedosahuje dostatočný pokrok pri plnení svojich ročných úrovní emisií podľa nariadenia (EÚ) 2018/842, mali by sa posilniť mechanizmy nápravných opatrení podľa uvedeného nariadenia s cieľom umožniť rýchle a účinné kroky. Je preto vhodné preskúmať požiadavky, ktoré sa vzťahujú na plány nápravných opatrení, ktoré majú predložiť členské štáty Komisii v prípade, že sa nedosiahne dostatočný pokrok.

(22)

Únia a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (15) (ďalej len „Aarhuský dohovor“). Verejná kontrola a prístup k spravodlivosti sú základnými prvkami demokratických hodnôt Únie a nástrojmi na ochranu právneho štátu.

(23)

Opatrenia Únie v oblasti klímy by mali vychádzať z najnovších vedeckých poznatkov. Poradenstvo Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy zriadenej podľa článku 10a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 (16) by sa preto malo posudzovať v kontexte nariadenia (EÚ) 2018/842.

(24)

Vzhľadom na zavedenie posilneného režimu súladu nariadením (EÚ) 2018/841 od roku 2026 je vhodné zrušiť odpočítanie emisií skleníkových plynov vytvorených každým členským štátom v období od roka 2026 do roka 2030 v sektore LULUCF nad rámec jeho odstraňovania. Článok 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/842 by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(25)

Je vhodné, aby sa pri preskúmaní nariadenia (EÚ) 2018/842 v roku 2024 zohľadnili ciele Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov podľa nariadenia (EÚ) 2021/1119, záväzok Únie plniť ciele Parížskej dohody a všetky príslušné záväzky vyplývajúce z konferencií zmluvných strán UNFCCC. Okrem toho by uvedené preskúmanie malo zahŕňať trajektóriu znižovania emisií skleníkových plynov, ktorá je v súlade so záväzným zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu v Únii do roku 2050 podľa nariadenia (EÚ) 2021/1119.

(26)

Emisie skleníkových plynov iných ako CO2, ako sú metán, oxid dusný a fluórované plyny, predstavujú viac ako 20 % emisií skleníkových plynov v Únii. Na emisie skleníkových plynov iných ako CO2 sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, a preto budú nevyhnutne súčasťou opatrení, ktoré členské štáty zavedú s cieľom splniť svoje zvýšené ciele zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 podľa tohto nariadenia. Členské štáty majú do 30. júna 2023 predložiť Komisii návrh aktualizácie svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov. Komisia v tejto súvislosti vydá usmernenia, a to aj s cieľom povzbudiť členské štáty, aby stanovili ciele a politiky na zníženie emisií metánu. Podobne majú členské štáty posúdiť, či by sa ich strategické plány v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky mali revidovať tak, aby odrážali zvýšené ambície v nariadení (EÚ) 2018/842 zavedené jeho zmenami prostredníctvom tohto nariadenia. Komisia zahrnie do výročných správ podľa článku 29 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2018/1999 informácie o výsledkoch dosiahnutých kombináciou úsilia Únie a vnútroštátneho úsilia v súvislosti s emisiami skleníkových plynov iných ako CO2. Komisia má posúdiť aj návrhy integrovaných národných energetických a klimatických plánov a môže vydať odporúčania členským štátom, ktoré nedosahujú dostatočný pokrok. Komisia v kontexte preskúmania nariadenia (EÚ) 2018/841 posúdi súčasné trendy a budúce prognózy emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva, ako aj regulačné možnosti s cieľom zabezpečiť ich súlad s cieľom dosiahnuť dlhodobé zníženie emisií skleníkových plynov vo všetkých odvetviach hospodárstva v súlade so zámerom Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu a strednodobými cieľmi Únie v oblasti klímy stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1119. Pri preskúmaní nariadenia (EÚ) 2018/842 Komisia posúdi, ako všetky odvetvia, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie, prispievajú k zníženiu emisií skleníkových plynov vrátane najmä dosiahnutého zníženia emisií skleníkových plynov iných ako CO2, a to aj v iných odvetviach než v poľnohospodárstve.

(27)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to prispôsobenie povinností členských štátov, pokiaľ ide o ich minimálne príspevky na obdobie rokov 2021 až 2030 k splneniu cieľa Únie, ktorým je zníženie jej emisií skleníkových plynov a prispievanie k plneniu cieľov Parížskej dohody, vzhľadom na nariadenie (EÚ) 2021/1119, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(28)

Nariadenia (EÚ) 2018/842 a (EÚ) 2018/1999 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,