31.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 88/6

(1)

Únia je založená na univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd. Vychádza zo zásad demokracie a právneho štátu, ktoré sú spoločné pre členské štáty.

(2)

Terorizmus predstavuje jedno z najzávažnejších porušení univerzálnych hodnôt ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity a uplatňovania ľudských práv a základných slobôd, na ktorých je založená Únia. Zároveň predstavuje jeden z najvážnejších útokov na demokraciu a právny štát – zásady, ktoré sú spoločné pre členské štáty a na ktorých je založená Únia.

(3)

V rámci trestného práva členských štátov je základom boja proti terorizmu rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV (3). Právny rámec spoločný pre všetky členské štáty a najmä harmonizované vymedzenie pojmu trestných činov terorizmu predstavuje referenčný základ pre výmenu informácií a spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi podľa rámcového rozhodnutia Rady 2006/960/SVV (4), rozhodnutí Rady 2008/615/SVV (5) a 2005/671/SVV (6), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 (7) a rámcových rozhodnutí Rady 2002/584/SVV (8) a 2002/465/SVV (9).

(4)

Hrozba terorizmu v posledných rokoch rastie a rýchlo sa vyvíja. Osoby označované ako „zahraniční teroristickí bojovníci“ cestujú do zahraničia na účely terorizmu. Vracajúci sa zahraniční teroristickí bojovníci predstavujú zvýšenú bezpečnostnú hrozbu pre všetky členské štáty. Zahraniční teroristickí bojovníci boli spojení s nedávnymi útokmi a plánovanými útokmi v niekoľkých členských štátoch. Únia a jej členské štáty navyše čelia zvýšenej hrozbe od jednotlivcov, ktorých inšpirovali alebo ktorým dávajú pokyny teroristické skupiny pôsobiace v zahraničí, ale ktorí zostávajú v Európe.

(5)

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov vyjadrila vo svojej rezolúcii č. 2178 (2014) znepokojenie v súvislosti s rastúcou hrozbou, ktorú predstavujú zahraniční teroristickí bojovníci, a požiadala všetky členské štáty OSN, aby zabezpečili, že trestné činy súvisiace s týmto javom budú trestné podľa vnútroštátneho práva. Rada Európy v tejto súvislosti prijala v roku 2015 Dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu.

(6)

Vzhľadom na vývoj teroristických hrozieb pre Úniu a členské štáty a právne záväzky Únie a členských štátov podľa medzinárodného práva by sa vo všetkých členských štátoch malo ďalej aproximovať vymedzenie trestných činov terorizmu, trestných činov súvisiacich s teroristickou skupinou a trestných činov súvisiacich s teroristickými činnosťami, aby komplexnejšie zahŕňalo konanie súvisiace najmä so zahraničnými teroristickými bojovníkmi a financovaním terorizmu. Tieto formy správania by mali byť trestné aj v prípade, že k nim dochádza cez internet vrátane sociálnych médií.

(7)

Boj proti terorizmu si vzhľadom na jeho cezhraničnú povahu navyše vyžaduje silnú koordinovanú reakciu a spoluprácu, a to v rámci členských štátov a medzi nimi, ako aj s príslušnými agentúrami a orgánmi Únie vrátane Eurojustu a Europolu, a medzi nimi. Preto by sa dostupné nástroje spolupráce a súvisiace zdroje, napríklad spoločné vyšetrovacie tímy a koordinačné stretnutia podporované Eurojustom mali využívať efektívne. Globálna povaha terorizmu si vyžaduje medzinárodnú reakciu, čo znamená, že Únia a jej členské štáty musia posilniť spoluprácu s relevantnými tretími krajinami. Silná koordinovaná reakcia a spolupráca je potrebná aj na účely zaistenia a získavania elektronických dôkazov.

(8)

Táto smernica obsahuje vyčerpávajúci zoznam závažných trestných činov, ako je napríklad útok na život osoby, ktoré sú úmyselným konaním, a ktoré možno označiť za trestný čin terorizmu, ak a pokiaľ sú spáchané na účely terorizmu, a to s cieľom vážne zastrašiť obyvateľstvo, neoprávnene donútiť vládu alebo medzinárodnú organizáciu, aby niečo konala alebo sa zdržala konania, alebo vážne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske alebo sociálne zriadenie krajiny alebo medzinárodnej organizácie. Vyhrážanie sa takýmto úmyselným konaním by sa tiež malo považovať za trestný čin terorizmu, ak na základe objektívnych skutočností možno konštatovať, že takáto hrozba bola vykonaná s ktorýmkoľvek z uvedených teroristických cieľov. Naproti tomu konanie, ktorého cieľom je napríklad donútiť vládu, aby niečo konala alebo sa zdržala konania a ktoré nie je zahrnuté vo vyčerpávajúcom zozname zločinov, sa v zmysle tejto smernice nepovažuje za trestný čin terorizmu.

(9)

Trestné činy súvisiace s teroristickými činnosťami sú veľmi závažné, lebo môžu viesť k spáchaniu trestných činov terorizmu a umožniť teroristom a teroristickým skupinám pokračovať v ich trestnej činnosti a ďalej ju rozvíjať, čo odôvodňuje kriminalizáciu tohto konania.

(10)

Za trestný čin verejného podnecovania k spáchaniu trestného činu terorizmu sa považuje okrem iného glorifikácia a ospravedlňovanie terorizmu alebo šírenie správ či snímok, či už online alebo offline, aj v súvislosti s obeťami terorizmu ako spôsob získavania podpory pre ciele teroristov alebo vážneho zastrašovania obyvateľstva. Takéto správanie by malo byť trestné, ak vytvára riziko spáchania teroristických činov. V každom konkrétnom prípade by sa pri určovaní, či takéto riziko vzniklo, mali zvažovať osobitné okolnosti prípadu, napríklad autor a adresát komunikácie, ako aj kontext, v ktorom bol daný skutok spáchaný. Pri uplatňovaní ustanovenia o verejnom podnecovaní v súlade s vnútroštátnym právom by sa tiež mala zvážiť závažnosť a vierohodnosť takéhoto rizika.

(11)

Kriminalizácia absolvovania výcviku na terorizmus dopĺňa existujúci trestný čin poskytovania výcviku a konkrétne sa zameriava na hrozbu, ktorú predstavujú osoby aktívne sa pripravujúce na spáchanie trestných činov terorizmu vrátane osôb, ktoré napokon konajú samostatne. Absolvovanie výcviku na terorizmus zahŕňa získavanie znalostí, dokumentácie alebo praktických zručností. Samoštúdium, a to aj prostredníctvom internetu alebo štúdia iných učebných materiálov by sa tiež malo považovať za absolvovanie výcviku na terorizmus, ak je výsledkom aktívneho konania a ak sa vykonáva s úmyslom spáchať trestný čin terorizmu alebo prispieť k jeho spáchaniu. Tento úmysel možno vyvodiť, zohľadňujúc všetky osobitné okolnosti prípadu, napríklad z typu materiálov a frekvencie ich využívania. Stiahnutie návodu ako vyrobiť výbušniny na účely spáchania trestného činu terorizmu by sa teda mohlo považovať za absolvovanie výcviku na terorizmus. Naproti tomu samotné prezeranie webových sídel alebo zber materiálu na legitímne účely, ako napríklad akademické alebo výskumné účely, sa podľa tejto smernice nepovažujú za absolvovanie výcviku na terorizmus.

(12)

Vzhľadom na závažnosť tejto hrozby a najmä potrebu zastaviť tok zahraničných teroristických bojovníkov je potrebné kriminalizovať vycestovanie na účely terorizmu, a to nielen s cieľom páchať trestné činy terorizmu a poskytovať alebo absolvovať výcvik, ale aj s cieľom zúčastniť sa na činnostiach teroristickej skupiny. Nie je nevyhnutné kriminalizovať samotný akt cestovania. Rastúcu bezpečnostnú hrozbu predstavuje aj cestovanie na územie Únie na účely terorizmu. Členské štáty sa tiež môžu rozhodnúť riešiť teroristické hrozby vyplývajúce z cestovania na účely terorizmu do dotknutého členského štátu kriminalizáciou ich prípravy, ktorá môže zahŕňať plánovanie alebo spolčenie na účely spáchania trestného činu terorizmu alebo prispenia k jeho spáchaniu. Kriminalizovať by sa mal aj každý čin, ktorý uľahčuje toto cestovanie.

(13)

Nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami, s ropou, drogami, cigaretami, falošným tovarom a predmetmi kultúrnej hodnoty, ako aj obchodovanie s ľuďmi, vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie sa pre teroristické skupiny stali lukratívnymi spôsobmi získavania finančných prostriedkov. V tomto kontexte predstavuje pre Úniu rastúce prepojenie medzi organizovanou trestnou činnosťou a teroristickými skupinami čoraz väčšiu bezpečnostnú hrozbu a orgány členských štátov činné v trestnom konaní by ho preto mali zobrať do úvahy.

(14)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (10) sa stanovili spoločné pravidlá pre predchádzanie využívaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Okrem tohto preventívneho prístupu by financovanie terorizmu malo byť v členských štátoch trestné. Kriminalizácia by sa nemala vzťahovať len na financovanie teroristických činov, ale aj na financovanie teroristickej skupiny, ako aj iné trestné činy súvisiace s teroristickými činnosťami, ako je nábor a výcvik alebo cestovanie na účely terorizmu, aby sa tak narušili podporné štruktúry, ktoré uľahčujú páchanie trestných činov terorizmu.

(15)

V členských štátoch by malo byť trestné poskytovanie materiálnej podpory terorizmu prostredníctvom osôb, ktoré sa zapájajú do dodávania alebo presunu služieb, majetku alebo tovaru vrátane obchodných transakcií zahŕňajúcich vstup do Únie alebo výstup z nej, akými sú napríklad predaj, nadobudnutie alebo výmena predmetov kultúrnej hodnoty s archeologickým, umeleckým, historickým alebo vedeckým významom, ktoré boli protiprávne vyvezené z oblasti, ktorá bola v čase vývozu pod kontrolou teroristickej skupiny, alebo prostredníctvom osôb, ktoré v týchto činnostiach pôsobia ako sprostredkovatelia, a to ako napomáhanie terorizmu a navádzanie naň alebo ako financovanie terorizmu, ak sa vykonáva s vedomím, že tieto operácie alebo výnosy z nich sa majú úplne alebo sčasti použiť na účely terorizmu alebo v prospech teroristických skupín. Na účinný boj proti nedovolenému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty ako zdroju príjmov pre teroristické skupiny môžu byť potrebné ďalšie opatrenia.

(16)

Trestný by mal byť pokus o cestovanie na účely terorizmu, o poskytnutie výcviku na terorizmus a o uskutočnenie náboru na terorizmus.

(17)

Pokiaľ ide o trestné činy uvedené v tejto smernici, úmysel sa musí vzťahovať na všetky prvky, ktoré tvoria tieto trestné činy. Úmyselný charakter konania alebo nekonania možno vyvodiť z objektívnych skutkových okolností.

(18)

Mali by sa stanoviť tresty a sankcie pre fyzické a právnické osoby, ktoré sú zodpovedné za tieto trestné činy, pričom by tieto tresty a sankcie mali zodpovedať závažnosti týchto trestných činov.

(19)

Ak je nábor a výcvik na terorizmus zameraný na dieťa, členské štáty by mali zabezpečiť, aby sudcovia mohli túto okolnosť pri vynášaní rozsudku zohľadniť, hoci sudcovia by nemali byť povinní zvýšiť trest. Posúdenie tejto okolnosti spolu s inými skutočnosťami konkrétneho prípadu ostáva na sudcovi.

(20)

Mali by sa zaviesť kritériá právomoci, aby sa zabezpečilo, že trestné činy stanovené v tejto smernici možno účinne stíhať. Vzhľadom na možné dôsledky takéhoto správania na území Únie a úzke materiálne prepojenie medzi trestnými činmi poskytovania a absolvovania výcviku na terorizmus je vhodné najmä stanoviť právomoc pre trestné činy spáchané poskytovateľmi výcviku na terorizmus bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.

(21)

Aby sa zabezpečil úspech vyšetrovania a stíhania trestných činov terorizmu, trestných činov súvisiacich s teroristickou skupinou alebo trestných činov súvisiacich s teroristickými činnosťami, by tí, ktorí sú zodpovední za vyšetrovanie alebo stíhanie takýchto trestných činov, mali mať možnosť využívať účinné nástroje vyšetrovania, ako napríklad tie, ktoré sa využívajú v boji proti organizovanej trestnej činnosti alebo iným závažným trestným činom. Využívanie takýchto nástrojov by v súlade s vnútroštátnym právom malo byť cielené a mali by sa pri ňom zohľadňovať zásada proporcionality a povaha a závažnosť vyšetrovaného trestného činu, a malo by dodržiavať právo na ochranu osobných údajov. Medzi takéto nástroje by v prípade potreby mali patriť napríklad prehliadka všetkých vecí v osobnom vlastníctve, odpočúvanie komunikácie, utajené sledovanie vrátane elektronického sledovania, vyhotovovanie zvukových záznamov osôb v súkromných alebo verejných vozidlách a priestoroch a obrazových záznamov osôb vo verejných vozidlách a priestoroch a ich archivácia a finančné vyšetrovanie.

(22)

Účinným prostriedkom boja proti terorizmu na internete je odstrániť online obsah, ktorý predstavuje verejné podnecovanie k páchaniu trestných činov terorizmu, pri jeho zdroji. Členské štáty by sa mali čo najviac usilovať o spoluprácu s tretími krajinami v snahe zabezpečiť odstránenie online obsahu, ktorý predstavuje verejné podnecovanie k páchaniu trestných činov terorizmu, zo serverov na ich území. Ak však odstránenie takéhoto obsahu pri jeho zdroji nie je možné, môžu sa zaviesť mechanizmy, ktoré zablokujú prístup k takémuto obsahu z územia Únie. Opatrenia, ktoré členské štáty prijmú v súlade s touto smernicou s cieľom odstrániť online obsah, ktorý predstavuje verejné podnecovanie k páchaniu trestných činov terorizmu, alebo, ak to nie je uskutočniteľné, s cieľom zablokovať prístup k takémuto obsahu, by mohli vychádzať z rôznych druhov verejných aktov, či už legislatívnych alebo nelegislatívnych aktov alebo súdnych rozhodnutí. V tejto súvislosti touto smernicou nie sú dotknuté dobrovoľné opatrenia, ktoré prijme internetový priemysel s cieľom zabrániť zneužívaniu služieb, ktoré poskytuje, ani akákoľvek podpora členských štátov takýmto opatreniam, ako sú napríklad odhaľovanie a nahlasovanie teroristického obsahu. Bez ohľadu na to, aký základ sa zvolí pre opatrenia alebo metódy, členské štáty by mali zaručiť, že tento základ poskytne dostatočnú mieru právnej istoty a predvídateľnosti pre používateľov a poskytovateľov služieb, ako aj možnosť súdnej nápravy v súlade s vnútroštátnym právom. Všetky takéto opatrenia musia zohľadňovať práva koncových používateľov a byť v súlade s existujúcimi právnymi a súdnymi postupmi, ako aj s Chartou základných práv Európskej únie (Charta).

(23)

Odstránením online obsahu, ktorý predstavuje verejné podnecovanie k páchaniu trestných činov terorizmu, alebo ak to nie je uskutočniteľné, zablokovaním prístupu k takémuto obsahu v súlade s touto smernicou by nemali byť dotknuté pravidlá stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (11). Konkrétne by sa poskytovateľom služieb nemala ukladať všeobecná povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ktoré uložili, ani aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť. Okrem toho by poskytovatelia hostingových služieb nemali byť uznaní za zodpovedných, ak nevedia o nezákonnej činnosti alebo informáciách a nie sú si vedomí skutočností alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo informácie.

(24)

Pre účinný boj proti terorizmu má zásadný význam efektívna výmena informácií, ktoré príslušné orgány zamerané na predchádzanie, odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov terorizmu považujú za relevantné, medzi príslušnými orgánmi a agentúrami Únie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa informácie vymieňali účinne a načas, v súlade s vnútroštátnym právom a existujúcim právnym rámcom Únie, ako napríklad rozhodnutím 2005/671/SVV, rozhodnutím Rady 2007/533/SVV (12) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 (13). Pri zvažovaní výmeny relevantných informácií by príslušné vnútroštátne orgány mali zohľadniť závažnosť hrozby, ktorú predstavujú trestné činy terorizmu.

(25)

S cieľom posilniť existujúci rámec pre výmenu informácií na účely boja proti terorizmu, ako sa stanovuje v rozhodnutí 2005/671/SVV, by členské štáty mali zabezpečiť, že relevantné informácie, ktoré získali ich príslušné orgány v rámci trestného konania, napríklad orgány presadzovania práva, prokurátori alebo vyšetrujúci sudcovia, sa sprístupnia pre zodpovedajúce príslušné orgány iného členského štátu, pre ktoré by, podľa ich zváženia, mohli byť tieto informácie relevantné. Súčasťou takýchto relevantných informácii by v prípade potreby mali byť prinajmenej tie informácie, ktoré sa odovzdávajú Europolu alebo Eurojustu v súlade s rozhodnutím 2005/671/SVV. Na toto sa vzťahujú pravidlá Únie týkajúce sa ochrany údajov stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (14) a nie sú tým dotknuté pravidlá Únie pre spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v rámci trestného konania, ktoré stanovuje napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ (15) alebo rámcové rozhodnutie 2006/960/SVV.

(26)

Relevantné informácie získané príslušnými orgánmi členských štátov v rámci trestného konania v súvislosti s trestnými činmi terorizmu by sa mali vymieňať. Pojem „trestné konanie“ sa chápe tak, že zahŕňa všetky štádiá konania, a to od okamihu, keď je osoba podozrivá alebo obvinená zo spáchania trestného činu až po nadobudnutie právoplatnosti konečného rozhodnutia o tom, či táto osoba predmetný trestný čin spáchala.

(27)

Členské štáty by mali prijať opatrenia na ochranu, podporu a pomoc reagujúce na osobitné potreby obetí terorizmu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ (16) a tiež v zmysle ďalších ustanovení v tejto smernici. Pojem „obeť terorizmu“ je vymedzený v článku 2 smernice 2012/29/EÚ, a to ako fyzická osoba, ktorej bola v priamom dôsledku trestného činu terorizmu spôsobená ujma vrátane fyzickej, mentálnej alebo emocionálnej ujmy alebo majetkovej škody, alebo rodinný príslušník osoby, ktorá v priamom dôsledku trestného činu terorizmu zomrela, a ktorej bola v dôsledku smrti danej osoby spôsobená ujma. Rodinní príslušníci obetí terorizmu, ktoré prežili, ako sú vymedzené v uvedenom článku, majú prístup k službám na podporu obetí a ochranným opatreniam v súlade s uvedenou smernicou.

(28)

Pomoc poskytovaná v súvislosti so žiadosťami obetí o odškodnenie dopĺňa pomoc, ktorú obete terorizmu dostávajú od asistenčných orgánov v súlade so smernicou Rady 2004/80/ES (17), a táto pomoc ňou nie je dotknutá. Týmto nie sú dotknuté vnútroštátne pravidlá týkajúce sa právneho zastupovania, pokiaľ ide o nárok na odškodnenie, a to aj prostredníctvom opatrení zameraných na právnu pomoc, ani žiadne iné relevantné vnútroštátne pravidlá týkajúce sa odškodnenia.

(29)

Členské štáty by mali zabezpečiť komplexné riešenie osobitných potrieb obetí terorizmu bezprostredne po teroristickom útoku a tak dlho, ako to bude potrebné, a to v rámci vnútroštátnej infraštruktúry pre reakcie na núdzové situácie. Členské štáty môžu na tento účel zriadiť centrálne webové sídlo so všetkými relevantnými informáciami, ktoré sa bude aktualizovať, ako aj centrum pre núdzovú podporu, ktoré poskytne psychologickú prvú pomoc a emocionálnu podporu obetiam a ich rodinným príslušníkom. Iniciatívy členských štátov v tomto smere by sa mali podporiť plným využívaním dostupných mechanizmov spoločnej pomoci a zdrojov na úrovni Únie. Podporné služby by mali zohľadňovať skutočnosť, že osobitné potreby obetí terorizmu sa môžu časom vyvíjať. Členské štáty by mali v tejto súvislosti zabezpečiť, aby podporné služby najprv riešili aspoň emocionálne a psychologické potreby najzraniteľnejších obetí terorizmu a aby informovali všetky obete terorizmu o tom, že je dostupná ďalšia emocionálna a psychologická podpora vrátane posttraumatickej podpory a poradenstva.

(30)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetky obete terorizmu mali prístup k informáciám o právach obetí, dostupných podporných službách a systémoch odškodňovania v tom členskom štáte, kde bol trestný čin terorizmu spáchaný. Dotknuté členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na uľahčenie vzájomnej spolupráce s cieľom zabezpečiť, aby tie obete terorizmu, ktoré majú pobyt v inom členskom štáte, než je štát, v ktorom bol trestný čin terorizmu spáchaný, mali reálny prístup k takýmto informáciám. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby obete terorizmu mali prístup k dlhodobým podporným službám v členskom štáte svojho pobytu aj v prípade, že trestný čin terorizmu bol spáchaný v inom členskom štáte.

(31)

V revidovanej Stratégii EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov z roku 2014 a v záveroch Rady Európskej únie a členských štátov zasadajúcich v Rade o posilnení trestnoprávnej reakcie na radikalizáciu vedúcu k terorizmu a násilnému extrémizmu z roku 2015 sa zohľadňuje skutočnosť, že predchádzanie radikalizácii a náboru na terorizmus vrátane radikalizácie online si vyžaduje dlhodobý, proaktívny a komplexný prístup. V rámci takéhoto prístupu by sa mali kombinovať opatrenia z oblasti trestného súdnictva s politikami v oblastiach vzdelávania, sociálneho začleňovania a integrácie, ako aj s poskytovaním účinných programov zameraných na deradikalizáciu alebo ukončenie činnosti, ako aj na výstup alebo rehabilitáciu, a to aj vo väzenskom a probačnom kontexte. Členské štáty by si mali vymieňať informácie o osvedčených postupoch, účinných opatreniach a projektoch v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o zahraničných teroristických bojovníkov, ako aj navrátilcov, v prípade potreby aj v spolupráci s Komisiou a príslušnými agentúrami a orgánmi Únie.

(32)

Členské štáty by mali pokračovať vo svojom úsilí o predchádzanie radikalizácii, ktorá vedie k terorizmu, a boj proti nej, prostredníctvom koordinácie, výmeny informácií a skúseností týkajúcich sa vnútroštátnych politík zameraných na toto predchádzanie a prostredníctvom vykonávania alebo podľa potreby, aktualizácie vnútroštátnych politík zameraných na predchádzanie, zohľadňujúc pri tom svoje potreby, ciele a spôsobilosti a nadväzujúc na svoje skúsenosti. V prípade potreby by Komisia mala poskytovať celoštátnym, regionálnym a miestnym orgánom podporu pri vytváraní politík zameraných na predchádzanie radikalizácii.

(33)

Členské štáty by mali na základe relevantných potrieb a osobitných okolností v každom členskom štáte poskytovať podporu pracovníkom vrátane partnerov z občianskej spoločnosti, ktorí prichádzajú do kontaktu s osobami náchylnými na radikalizáciu. Takáto podpora môže zahŕňať najmä odbornú prípravu a opatrenia zamerané na zvyšovanie informovanosti s cieľom pomôcť im identifikovať a reagovať na príznaky radikalizácie. V prípade potreby by sa takéto opatrenia mali prijímať v spolupráci so súkromnými spoločnosťami, relevantnými organizáciami občianskej spoločnosti, miestnymi spoločenstvami a inými zainteresovanými stranami.

(34)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu potreby harmonizovaných pravidiel v rámci celej Únie ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(35)

V tejto smernici sú dodržané zásady uznané v článku 2 Zmluvy o EÚ, základné práva a slobody a zásady uznané najmä v Charte vrátane zásad stanovených v jej hlavách II, III, V a VI, ktoré zahŕňajú okrem iného právo na slobodu a bezpečnosť, slobodu prejavu a právo na informácie, slobodu združovania, slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, všeobecný zákaz diskriminácie najmä z dôvodu rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na ochranu osobných údajov, zásady zákonnosti a proporcionality trestných činov a trestov, ktoré zahŕňajú aj požiadavku presnosti, jasnosti a predvídateľnosti v trestnom práve, prezumpciu neviny, ako aj slobodu pohybu stanovenú v článku 21 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (18). Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami, zohľadňujúc tiež Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a ďalšie záväzky týkajúce sa ľudských práv vyplývajúce z medzinárodného práva.

(36)

Touto smernicou nie sú dotknuté povinnosti členských štátov podľa práva Únie, pokiaľ ide o procesné práva podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní.

(37)

Táto smernica by nemala mať za následok zmenu práv, záväzkov a povinností členských štátov vyplývajúcich z medzinárodného práva vrátane medzinárodného humanitárneho práva. Táto smernica sa nevzťahuje na činnosť ozbrojených síl počas ozbrojených konfliktov, ktoré sa riadia medzinárodným humanitárnym právom, ako sú uvedené pojmy vymedzené v tom práve, a ani na činnosť vojenských síl štátu pri výkone ich oficiálnych funkcií, pokiaľ sa riadia inými pravidlami medzinárodného práva.

(38)

Poskytovanie humanitárnej pomoci nestrannými humanitárnymi organizáciami, ktoré sú uznané podľa medzinárodného práva vrátane medzinárodného humanitárneho práva, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a to so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.

(39)

Zavedenie trestnoprávnych opatrení prijatých podľa tejto smernice by malo byť úmerné povahe a okolnostiam trestného činu s ohľadom na sledované legitímne ciele a ich potrebu v demokratickej spoločnosti a mali by sa vylúčiť všetky formy svojvoľného konania, rasizmu alebo diskriminácie.

(40)

Žiadne ustanovenie tejto smernice by sa nemalo vykladať tak, že jeho cieľom je zredukovať alebo obmedziť šírenie informácií na vedecké, akademické alebo informačné účely. Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a najmä vymedzenia verejného podnecovania k páchaniu trestných činov terorizmu nepatrí vyjadrovanie radikálnych, polemických alebo kontroverzných názorov na citlivé politické otázky v rámci verejnej diskusie.

(41)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

(42)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(43)

Touto smernicou by sa preto malo nahradiť rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané touto smernicou, a zmeniť rozhodnutie 2005/671/SVV,

1.

„majetok“ je majetok každého druhu, či už hmotný alebo nehmotný, hnuteľný alebo nehnuteľný, získaný akýmkoľvek spôsobom, a právne dokumenty alebo listiny v akejkoľvek forme vrátane elektronickej alebo digitálnej, ktoré dokazujú vlastnícke právo k takémuto majetku alebo podiel na ňom, okrem iného vrátane bankových úverov, cestovných šekov, bankových šekov, peňažných poukážok, akcií, cenných papierov, obligácií, zmeniek a akreditívov;

2.

„právnická osoba“ je každý subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa uplatniteľného práva, s výnimkou štátov alebo orgánov verejnej moci pri výkone štátnej moci a verejných medzinárodných organizácií;

3.

„teroristická skupina“ je štruktúrovaná skupina viac ako dvoch osôb, ktorá existuje počas určitého obdobia a koná koordinovane s cieľom páchať trestné činy terorizmu; „štruktúrovaná skupina“ je skupina, ktorá nebola vytvorená náhodne na okamžité spáchanie trestného činu a ktorá nemusí mať formálne vymedzené úlohy svojich členov, stálu členskú základňu ani rozvinutú štruktúru.

a)

útoky na život osoby, ktoré môžu spôsobiť smrť;

b)

útoky na fyzickú integritu osoby;

c)

únos alebo branie rukojemníka;

d)

spôsobenie rozsiahleho poškodenia štátneho alebo verejného zariadenia, dopravného systému, zariadenia infraštruktúry vrátane informačného systému, pevnej plošiny umiestnenej na podmorskej plytčine, verejného miesta alebo súkromného majetku, ktoré môže ohroziť ľudský život alebo mať za následok vážnu hospodársku stratu;

e)

ovládnutie lietadiel, lodí alebo iných prostriedkov verejnej alebo nákladnej dopravy;

f)

výroba, držanie, získanie, preprava, dodávka alebo použitie výbušnín alebo zbraní, vrátane chemických, biologických, rádiologických alebo jadrových zbraní, ako aj výskum a vývoj chemických, biologických, rádiologických alebo jadrových zbraní;

g)

uvoľnenie nebezpečných látok alebo spôsobenie požiaru, záplav alebo výbuchov, ktorých následkom je ohrozenie ľudského života;

h)

zasahovanie do dodávky vody, energie alebo iných základných prírodných zdrojov alebo ich prerušenie, ktorých následkom je ohrozenie ľudského života;

i)

protiprávny zásah do systému uvedený v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ (19) v prípadoch, keď sa uplatňuje článok 9 ods. 3 alebo článok 9 ods. 4 písm. b) alebo c) uvedenej smernice, a protiprávny zásah do údajov uvedený v článku 5 uvedenej smernice v prípadoch, keď sa uplatňuje článok 9 odsek 4 písm. c) uvedenej smernice;

j)

vyhrážanie sa spáchaním niektorého z činov uvedených v písmenách a) až i).

a)

vážne zastrašiť obyvateľstvo;

b)

neoprávnene donútiť vládu alebo medzinárodnú organizáciu k určitému konaniu alebo zdržaniu sa konania;

c)

vážne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske alebo sociálne zriadenie krajiny alebo medzinárodnej organizácie.

a)

riadenie teroristickej skupiny;

b)

účasť na činnostiach teroristickej skupiny vrátane poskytovania informácií alebo materiálnych zdrojov alebo akéhokoľvek financovania jej činností s vedomím, že táto účasť prispeje k trestnej činnosti tejto teroristickej skupiny.

a)

cestovanie do tohto členského štátu na účely spáchania trestného činu terorizmu uvedeného v článku 3 alebo prispenia k jeho spáchaniu, účasti na činnostiach teroristickej skupiny s vedomím, že takáto účasť prispeje k trestnej činnosti takejto skupiny, ako sa uvádza v článku 4, alebo poskytovania alebo absolvovania výcviku na terorizmus uvedeného v článkoch 7 a 8, alebo

b)

príprava zo strany osoby vstupujúcej do tohto členského štátu s úmyslom spáchať trestný čin terorizmu uvedený v článku 3, alebo prispieť k jeho spáchaniu.

a)

krádež s priťažujúcimi okolnosťami s cieľom spáchať niektorý z trestných činov uvedených v článku 3;

b)

vydieranie s cieľom spáchať niektorý z trestných činov uvedených v článku 3;

c)

vystavenie alebo použitie falošných administratívnych dokumentov s cieľom spáchať niektorý z trestných činov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) až i), v článku 4 písm. b) a v článku 9.

a)

upustil od teroristickej činnosti a

b)

poskytne správnym alebo justičným orgánom informácie, ktoré by inak nemohli získať, a tým im pomôže:

a)

oprávnenia zastupovať právnickú osobu;

b)

oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby;

c)

oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.

a)

vylúčenie z nároku na verejné dávky alebo pomoc;

b)

dočasný alebo trvalý zákaz výkonu podnikania;

c)

uloženie súdneho dohľadu;

d)

súdny príkaz na zrušenie právnickej osoby;

e)

dočasné alebo trvalé zatvorenie prevádzok, ktoré sa použili na spáchanie trestného činu.

a)

bol trestný čin spáchaný úplne alebo sčasti na jeho území;

b)

bol trestný čin spáchaný na palube lode plaviacej sa pod jeho vlajkou alebo na palube lietadla registrovaného v tomto štáte;

c)

je páchateľ jeho štátnym príslušníkom alebo má na jeho území pobyt;

d)

bol trestný čin spáchaný v prospech právnickej osoby so sídlom na jeho území;

e)

bol trestný čin spáchaný proti inštitúciám alebo osobám z príslušného členského štátu alebo proti inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre Únie so sídlom v tomto členskom štáte.

a)

ide o členský štát, na ktorého území bol trestný čin spáchaný;

b)

ide o členský štát, ktorého je páchateľ štátnym príslušníkom alebo na ktorého území má pobyt;

c)

ide o členský štát, ktorý je krajinou pôvodu obetí;

d)

ide o členský štát, na ktorého území bol páchateľ vypátraný.

1.

V článku 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).“"

2.

Článok 2 sa mení takto:

a)

emocionálnu a psychologickú podporu, napríklad posttraumatickú podporu a poradenstvo;

b)

poskytovanie poradenstva a informácií o akýchkoľvek relevantných právnych, praktických alebo finančných záležitostiach vrátane uľahčenia uplatnenia práva obetí terorizmu na informácie, ako sa ustanovuje v článku 26;

c)

pomoc so žiadosťami o odškodnenie pre obete terorizmu, ktoré je k dispozícii podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu.