Zmluva z Nice

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Zmluva z Nice

AKÝ JE CIEĽ TEJTO ZMLUVY?

• Zmluvou sa EÚ pripravuje na svoje najväčšie jednorazové rozšírenie, keď v máji 2004 do EÚ vstupuje desať nových členských krajín (Česká republika, Cyprus, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko) a v januári 2007 dve ďalšie (Bulharsko a Rumunsko).
• Touto zmluvou sa mení Zmluva o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
• Konkrétne sa zmluvou zabezpečuje reforma inštitúcií EÚ tak, aby mohli efektívne fungovať v rozšírenej EÚ 27 členských krajín – toto bolo zámerom Amsterdamskej zmluvy, ktorý sa ale nepodarilo splniť.

HLAVNÉ BODY

Zabezpečenie väčšej legitimity a efektívnosti inštitúcií EÚ vzhľadom na rozšírený počet členov EÚ

• Mení sa spôsob, akým sa stanoví zloženie Európskej komisie:
  • zloženie Komisie sa postupne mení z dvoch komisárov pre väčšie krajiny (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Spojené kráľovstvo (1)) a jedného komisára pre ostatné krajiny na maximálny počet 27 komisárov, pričom jednotlivé členské krajiny majú právo menovať komisára na základe striedania za prísneho uplatňovania zásady rovnosti;
  • predseda Komisie a komisári sa odteraz menujú kvalifikovanou väčšinou v Rade;
  • zvyšujú sa právomoci predsedu Komisie vo vzťahu ku kolégiu komisárov, a to konkrétne pokiaľ ide o prideľovanie agendy alebo jej presun medzi komisármi a – so súhlasom jednoduchej väčšiny kolégia – odvolanie jedného z komisárov.
• Nanovo je definovaný systém hlasovania v Rade Európskej únie:
  • obnovuje sa rovnováha váženia hlasov tak, aby sa lepšie zohľadnili relatívne celkové počty obyvateľov členských krajín;
  • sprísňujú sa podmienky na získanie kvalifikovanej väčšiny, pričom je v súčasnosti potrebných 73,9 % (namiesto 71,3 %) hlasov, ako aj väčšina krajín EÚ, ktoré zastupujú (ak túto kontrolu krajina EÚ vyžaduje) najmenej 62 % celkového počtu obyvateľov;
  • hlasovanie kvalifikovanou väčšinou sa rozširuje na nové oblasti.
• Upravuje sa zloženie Európskeho parlamentu a rozširujú sa jeho právomoci:
  • počet poslancov sa v EÚ 27 členských štátov zvyšuje na 732;
  • spolurozhodovací postup (v súčasnosti riadny legislatívny postup) sa rozširuje takmer na všetky oblasti, v ktorých Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou;
  • Parlament môže predkladať veci Súdnemu dvoru EÚ rovnako ako členská krajina alebo Komisia.
• Radikálne sa reformuje Súdny dvor Európskej únie:
  • zasadá v rôznych zloženiach: v komorách 3 až 5 sudcov, vo veľkej komore (11 sudcov) alebo v pléne (1 sudca za krajinu EÚ);
  • rozširujú sa právomoci Súdu prvého stupňa (teraz Všeobecný súd) predovšetkým na určité kategórie návrhov na začatie prejudiciálneho konania*;
  • Rada môže jednomyseľne vytvárať subsidiárne súdy, ktoré v prvom stupni rozhodujú o osobitných oblastiach práva, ako sú napríklad patenty.
• Zavádzajú sa nové ustanovenia o posilnenej spolupráci:
  • týka sa len minimálne ôsmich krajín EÚ (nie väčšiny ako predtým);
  • v základnom „pilieri“ Európskeho spoločenstva už nemôže krajina EÚ vetovať začiatok posilnenej spolupráce. Ak ide o oblasť spolupráce, kde sa uplatňuje spolurozhodovanie, tak sa popri schválení Komisiou (to je potrebné vždy) tiež vyžaduje súhlas Parlamentu;
  • Posilnená spolupráca je teraz možná v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike s výnimkou obrany a v tomto prípade s právom veta v krajín EÚ;
  • pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, výrazne sa zvyšuje pružnosť posilnenej spolupráce: neexistuje právo veta krajín EÚ a ani sa nevyžaduje schválenie Komisiou alebo Parlamentom.

Ďalšie hlavné zmeny, ktoré priniesla zmluva

• Popri možnosti sankcií proti krajine EÚ za porušenie základných práv krajinou EÚ (zavedenou Amsterdamskou zmluvou) sa do článku 7 ZEÚ dopĺňa preventívny mechanizmus.
• ZEÚ je upravená tak, aby sa zohľadnil vývoj európskej bezpečnostnej a obrannej politiky.
• Uznáva sa úloha agentúry Eurojust pri rozvoji súdnej spolupráce v trestných veciach.
• Brusel sa stanovuje ako miesto konania oficiálnych zasadnutí Európskej rady.

ODKEDY SA ZMLUVA UPLATŇUJE?

Zmluva bola podpísaná 26. februára 2001 a nadobudla účinnosť 1. apríla 2003. Niektoré z jej pravidiel sa však začali uplatňovať neskôr.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

• História (Rada Európskej únie)
• Zmluvy EÚ (Európska komisia)
• Prehľad zmlúv (EUR-Lex).

HLAVNÉ POJMY

HLAVNÝ DOKUMENT

Zmluva z Nice, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty (Ú. v. ES C 80, 10.3.2001, s. 1 – 87)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Zmluva o Európskej únii – konsolidované znenie 1992 (Ú. v. ES C 191, 29.7.1992, s. 1 – 112)

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva – konsolidované znenie 2002 (Ú. v. ES C 325, 24.12.2002, s. 33 – 184)

Posledná aktualizácia 21.03.2018

---

(1) Spojené kráľovstvo vystupuje z Európskej únie a od 1. februára 2020 je treťou krajinou (krajinou mimo EÚ).