Zmluva z Nice
ZHRNUTIE K DOKUMENTU:
Zmluva z Nice
AKÝ JE CIEĽ TEJTO ZMLUVY?
- Zmluvou sa EÚ pripravuje na svoje najväčšie jednorazové rozšírenie, keď v máji 2004 do EÚ vstupuje desať nových členských krajín (Česká republika, Cyprus, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko) a v januári 2007 dve ďalšie (Bulharsko a Rumunsko).
- Touto zmluvou sa mení Zmluva o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
- Konkrétne sa zmluvou zabezpečuje reforma inštitúcií EÚ tak, aby mohli efektívne fungovať v rozšírenej EÚ 27 členských krajín – toto bolo zámerom Amsterdamskej zmluvy, ktorý sa ale nepodarilo splniť.
HLAVNÉ BODY
Zabezpečenie väčšej legitimity a efektívnosti inštitúcií EÚ vzhľadom na rozšírený počet členov EÚ
- Mení sa spôsob, akým sa stanoví zloženie Európskej komisie:
- zloženie Komisie sa postupne mení z dvoch komisárov pre väčšie krajiny (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Spojené kráľovstvo (1)) a jedného komisára pre ostatné krajiny na maximálny počet 27 komisárov, pričom jednotlivé členské krajiny majú právo menovať komisára na základe striedania za prísneho uplatňovania zásady rovnosti;
- predseda Komisie a komisári sa odteraz menujú kvalifikovanou väčšinou v Rade;
- zvyšujú sa právomoci predsedu Komisie vo vzťahu ku kolégiu komisárov, a to konkrétne pokiaľ ide o prideľovanie agendy alebo jej presun medzi komisármi a – so súhlasom jednoduchej väčšiny kolégia – odvolanie jedného z komisárov.
- Nanovo je definovaný systém hlasovania v Rade Európskej únie:
- obnovuje sa rovnováha váženia hlasov tak, aby sa lepšie zohľadnili relatívne celkové počty obyvateľov členských krajín;
- sprísňujú sa podmienky na získanie kvalifikovanej väčšiny, pričom je v súčasnosti potrebných 73,9 % (namiesto 71,3 %) hlasov, ako aj väčšina krajín EÚ, ktoré zastupujú (ak túto kontrolu krajina EÚ vyžaduje) najmenej 62 % celkového počtu obyvateľov;
- hlasovanie kvalifikovanou väčšinou sa rozširuje na nové oblasti.
- Upravuje sa zloženie Európskeho parlamentu a rozširujú sa jeho právomoci:
- počet poslancov sa v EÚ 27 členských štátov zvyšuje na 732;
- spolurozhodovací postup (v súčasnosti riadny legislatívny postup) sa rozširuje takmer na všetky oblasti, v ktorých Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou;
- Parlament môže predkladať veci Súdnemu dvoru EÚ rovnako ako členská krajina alebo Komisia.
- Radikálne sa reformuje Súdny dvor Európskej únie:
- zasadá v rôznych zloženiach: v komorách 3 až 5 sudcov, vo veľkej komore (11 sudcov) alebo v pléne (1 sudca za krajinu EÚ);
- rozširujú sa právomoci Súdu prvého stupňa (teraz Všeobecný súd) predovšetkým na určité kategórie návrhov na začatie prejudiciálneho konania*;
- Rada môže jednomyseľne vytvárať subsidiárne súdy, ktoré v prvom stupni rozhodujú o osobitných oblastiach práva, ako sú napríklad patenty.
- Zavádzajú sa nové ustanovenia o posilnenej spolupráci:
- týka sa len minimálne ôsmich krajín EÚ (nie väčšiny ako predtým);
- v základnom „pilieri“ Európskeho spoločenstva už nemôže krajina EÚ vetovať začiatok posilnenej spolupráce. Ak ide o oblasť spolupráce, kde sa uplatňuje spolurozhodovanie, tak sa popri schválení Komisiou (to je potrebné vždy) tiež vyžaduje súhlas Parlamentu;
- Posilnená spolupráca je teraz možná v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike s výnimkou obrany a v tomto prípade s právom veta v krajín EÚ;
- pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, výrazne sa zvyšuje pružnosť posilnenej spolupráce: neexistuje právo veta krajín EÚ a ani sa nevyžaduje schválenie Komisiou alebo Parlamentom.
Ďalšie hlavné zmeny, ktoré priniesla zmluva
- Popri možnosti sankcií proti krajine EÚ za porušenie základných práv krajinou EÚ (zavedenou Amsterdamskou zmluvou) sa do článku 7 ZEÚ dopĺňa preventívny mechanizmus.
- ZEÚ je upravená tak, aby sa zohľadnil vývoj európskej bezpečnostnej a obrannej politiky.
- Uznáva sa úloha agentúry Eurojust pri rozvoji súdnej spolupráce v trestných veciach.
- Brusel sa stanovuje ako miesto konania oficiálnych zasadnutí Európskej rady.
ODKEDY SA ZMLUVA UPLATŇUJE?
Zmluva bola podpísaná 26. februára 2001 a nadobudla účinnosť 1. apríla 2003. Niektoré z jej pravidiel sa však začali uplatňovať neskôr.
KONTEXT
Ďalšie informácie:
HLAVNÉ POJMY
Prejudiciálne rozhodnutie: rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorým odpovedá na otázku vnútroštátneho súdu týkajúcu sa výkladu alebo platnosti európskeho práva, čím prispieva k jednotnému uplatňovaniu práva EÚ.
HLAVNÝ DOKUMENT
Zmluva z Nice, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty (Ú. v. ES C 80, 10.3.2001, s. 1 – 87)
SÚVISIACE DOKUMENTY
Zmluva o Európskej únii – konsolidované znenie 1992 (Ú. v. ES C 191, 29.7.1992, s. 1 – 112)
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva – konsolidované znenie 2002 (Ú. v. ES C 325, 24.12.2002, s. 33 – 184)
Posledná aktualizácia 21.03.2018
Top