(1)

Smernicou 90/427/EHS sa stanovujú zootechnické podmienky, ktorými sa riadi obchod so zvieratami čeľade koňovitých v rámci Únie. Členské štáty preto musia zabezpečiť, aby presúvané registrované koňovité sprevádzal identifikačný dokument vydaný chovateľskými organizáciami alebo zväzmi uvedenými v danej smernici.

(2)

Smernicou 2009/156/ES sa stanovujú podmienky zdravia zvierat týkajúce sa presunu a dovážania zvierat čeľade koňovitých z tretích krajín. Podľa nich majú byť registrované koňovité identifikované na základe identifikačného dokumentu vydaného v súlade so smernicou 90/427/EHS alebo medzinárodným zväzom či organizáciou, ktorá riadi účasť koní na súťažiach alebo dostihoch. Koňovité určené na chov a produkciu sa majú identifikovať metódou, ktorú stanoví Komisia.

(3)

Nariadením Komisie (ES) č. 504/2008 (3), ktoré sa uplatňuje od 1. júla 2009, sa stanovujú pravidlá identifikácie zvierat čeľade koňovitých narodených v Únii alebo do Únie dovezených, ako aj identifikačný dokument (pas koní), ktorý je viacúčelovým dokumentom slúžiacim na účely zdravia zvierat a ľudí, ale aj zootechnických a jazdeckých športových potrieb. Pokiaľ ide o identifikačný dokument ako základný prvok systému identifikácie koňovitých zvierat, v uvedenom nariadení je stanovená len možnosť doplniť informácie obsiahnuté v databázach rôznych vydávajúcich orgánov do centrálnej databázy alebo vytvoriť sieť medzi ich databázami a centrálnou databázou.

(4)

Členské štáty sa pri vykonávaní opatrení stanovených v nariadení (ES) č. 504/2008 stretávajú s viacerými ťažkosťami. Ide najmä o problémy týkajúce sa metódy identifikácie zvierat čeľade koňovitých na základe spomínaného identifikačného dokumentu.

(5)

Prieskum realizovaný členskými štátmi ukázal, že identifikačný dokument je predmetom rozsiahlych podvodov. Hlavné riziko predstavuje skutočnosť, že zvieratá čeľade koňovitých, ktoré pôvodne nemohli byť zabité na ľudskú spotrebu a boli ošetrené liekmi, ktoré nie sú povolené u zvierat určených na výrobu potravín, sa dostanú späť do potravinového reťazca. Po prijatí rozhodnutia Komisie 2000/68/ES (4) boli tisícky zvierat čeľade koňovitých definitívne vylúčené zo zabitia na ľudskú spotrebu. V prípade prebytočných a nechcených zvierat čeľade koňovitých, ktoré sa nesmú zabiť na ľudskú spotrebu, chýbajú okrem doživotnej starostlivosti vhodné alternatívy, a preto dochádza k zanedbávaniu a opusteniu týchto zvierat, čím je vážne ohrozované ich zdravie a dobré životné podmienky. Túto situáciu navyše vyostrila súčasná ekonomická situácia, v ktorej sa chov zvierat čeľade koňovitých po skončení ich produktívneho veku stáva v mnohých prípadoch príliš nákladný. V niektorých členských štátoch dosiahli tieto problémy také rozmery, že príslušné orgány museli zaviesť programy zabíjania prebytočných zvierat čeľade koňovitých vylúčených z potravinového reťazca.

(6)

V posledných rokoch sa objavil nový fenomén – nelegálny presun zvierat na cudzie pasienky – poškodzujúci vlastníkov pasienkov, ktorí sa tak stávajú nechcenými chovateľmi zvierat čeľade koňovitých a musia dodržiavať pravidlá uvedené v nariadení (ES) č. 504/2008. Nejasný štatút takýchto zvierat čeľade koňovitých môže mať vplyv aj na správne uplatňovanie pravidiel Únie v iných oblastiach.

(7)

Je zrejmé, že informácie zapísané do databázy vydávajúceho orgánu v čase vydania identifikačného dokumentu prestávajú byť čoskoro aktuálne. Preto je pre príslušné orgány veľmi ťažké, ak nie celkom nemožné, overovať pri certifikácii alebo kontrole totožnosti skutočnosť, či identifikačný dokument je, alebo nie je pravý, a či informácie, ktoré obsahuje, sú aktuálne a hodnoverné a neboli podvodným spôsobom zmenené, najmä pokiaľ ide o štatút zvierat určených na zabitie, prípadne tiež s cieľom zlepšiť podmienky týkajúce sa zdravia registrovaných koňovitých a zaobchádzania s nimi pri ich presúvaní.

(8)

Vo väčšine členských štátov nie sú databázy jednotlivých orgánov vydávajúcich pasy navzájom prepojené, pričom z právnych i administratívnych dôvodov v súčasnosti nie je možné mať jeden orgán, ktorý by pasy vydával. Preto sa vytvorenie centrálnej databázy považuje za najúčinnejšie riešenie na výmenu a synchronizáciu údajov medzi jednotlivými subjektmi v zmysle smerníc 90/427/EHS a 2009/156/ES do takej miery, ktorá je potrebná na správu identifikačných dokumentov zvierat čeľade koňovitých s cieľom jednak poskytnúť potrebné záruky týkajúce sa zdravia zvierat, ale aj umožniť uplatňovanie takých ustanovení v právnych predpisoch Únie v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a verejného zdravia, ktorých základným predpokladom je správna a spoľahlivá identifikácia zvierat čeľade koňovitých.

(9)

Prieskum realizovaný Komisiou v súvislosti s aférou s konským mäsom v roku 2013 potvrdil, že v 23 členských štátoch existuje centrálna databáza a dva členské štáty majú jednu databázu pre registrované koňovité a jednu pre koňovité určené na chov a produkciu. Tri členské štáty, v ktorých sa nachádza asi 20 % zo 6,7 milióna zvierat čeľade koňovitých v Únii, nemajú centralizovanú databázu.

(10)

Je preto potrebné prehodnotiť systém identifikácie zvierat čeľade koňovitých v Únii, a tým zabezpečiť, aby bol bezpečný a zároveň ľahko použiteľný.

(11)

Dovoz zvierat čeľade koňovitých do oblastí uvedených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (5) podlieha podmienkam stanoveným v súlade so smernicou 2009/156/ES a je povolený z tretích krajín uvedených v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2004/211/ES (6). Za podmienok stanovených v rozhodnutí Komisie 93/197/EHS (7) vstupuje každoročne na územie Únie bežne približne 4 000 registrovaných koňovitých a koňovitých určených na chov a produkciu.

(12)

V prípade, že sa uplatňujú colné režimy stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (8), je potrebné sa odvolávať aj na nariadenie Rady (EHS) č. 706/73 (9). V zmysle nariadenia (EHS) č. 706/73 platia od 1. septembra 1973 pravidlá Únie stanovené vo veterinárnych právnych predpisoch aj na Normanských ostrovoch a ostrove Man.

(13)

Rozhodnutím Komisie 96/78/ES (10) sa stanovujú kritériá zápisu a registrácie registrovaných koňovitých do plemenných kníh na chovné účely. V rozhodnutí sa okrem iného vyžaduje, aby podmienkou zápisu koňovitého zvieraťa do hlavnej časti knihy jeho plemena bolo, že musí byť identifikované ako mláďa pod matkou podľa štatútu plemennej knihy, ktorý by mal prinajmenšom vyžadovať pripúšťací lístok. V záujme konzistentnosti právnych predpisov Únie a uľahčenia ich uplatňovania by pravidlá týkajúce sa identifikačného dokumentu nemali brániť uplatňovaniu pravidiel identifikácie zvierat čeľade koňovitých na účely ich zápisu do plemenných kníh.

(14)

Metódy identifikácie zvierat čeľade koňovitých stanovené v tomto nariadení by mali byť zároveň v súlade so zásadami, ktoré si stanovili chovateľské organizácie schválené v súlade s rozhodnutím Komisie 92/353/EHS (11). V súlade s daným rozhodnutím zodpovedá za vytvorenie zásad identifikácie zvierat čeľade koňovitých, rozdelenia plemennej knihy do tried a zápisu línií do plemennej knihy organizácia, prípadne zväz, ktorý vedie knihu o pôvode daného plemena.

(15)

S cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu identifikačných dokumentov a vedenia záznamov v prípade všetkých zvierat čeľade koňovitých v Únii by členské štáty mali zabezpečiť, aby systémy identifikácie registrovaných koňovitých, ktoré boli zapísané alebo zaregistrované do plemenných kníh založených schválenými alebo uznanými chovateľskými organizáciami, prípadne zväzmi, spĺňali v súvislosti s vydávaním identifikačných dokumentov podmienky, na základe ktorých príslušný orgán vymenuje subjekty, ktoré môžu vydávať identifikačné dokumenty pre koňovité určené na chov a produkciu.

(16)

Vymedzenie pojmu „zvieratá čeľade koňovitých“, ktoré spadá výlučne do rozsahu pôsobnosti článku 2 písm. b) smernice 2009/156/ES, by malo byť v súlade s taxonómiou používanou v právnych predpisoch Únie, napr. v dodatkoch k nariadeniu Rady (EHS) č. 3626/82 (12) a v nariadení Komisie (EÚ) č. 206/2010 (13).

(17)

Súčasťou vymedzenia pojmu podnik v smernici Rady 92/35/EHS (14) sú aj prírodné rezervácie, v ktorých žijú zvieratá čeľade koňovitých voľne, a je tak širšie ako jeho vymedzenie v smernici 2009/156/ES. Preto je vhodné, aby vymedzenie tohto pojmu v tomto nariadení zahŕňalo aj prírodné rezervácie, v ktorých zvieratá čeľade koňovitých žijú voľne.

(18)

Veterinárny dozor potrebný na poskytnutie záruk týkajúcich sa zdravotného stavu zvierat a požadovaných v súlade so smernicou 2009/156/ES možno zabezpečiť iba vtedy, ak príslušný orgán pozná podnik vymedzený v danej smernici. Podobné požiadavky vyplývajú aj z uplatňovania oddielu I kapitoly II časti A prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 (15), pokiaľ ide o zvieratá čeľade koňovitých určené na výrobu potravín. Vzhľadom na frekvenciu presunov zvierat čeľade koňovitých nie je vhodné zaviesť systém, ktorým by zvieratá čeľade koňovitých bolo možné vysledovať v reálnom čase. Dôležitejšie je, aby príslušný orgán mal k dispozícii identifikačné údaje, a v tomto smere je centrálna databáza v každom členskom štáte kľúčovým nástrojom na správu informácií o zvieratách čeľade koňovitých, ktoré sú na území daného členského štátu držané.

(19)

Právne predpisy Únie rozlišujú medzi vlastníkmi a držiteľmi zvierat. Pojem „držiteľ“ zvierat je vymedzený a použitý v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 (16). Na druhej strane sa v smernici 2009/156/ES uvádza vlastník alebo chovateľ zvieraťa. V smernici 92/35/EHS je uvedená kombinovaná definícia vlastníka a držiteľa. Na základe vnútroštátnych právnych predpisov a predpisov Únie nemusí byť vlastníkom koňovitého zvieraťa nevyhnutne osoba, ktorá za koňovité zviera zodpovedá. Preto je vhodné objasniť, že za identifikáciu zvierat čeľade koňovitých v súlade s týmto nariadením by mal v prvom rade zodpovedať držiteľ koňovitého zvieraťa, ktorý môže, ale nemusí byť jeho vlastníkom.

(20)

Na základe právnych predpisov členských štátov alebo požiadavky niektorých vydávajúcich orgánov je potrebné do identifikačného dokumentu zapísať aj informácie o vlastníkovi zvieraťa a následne ich uložiť do databázy, ktorú spravuje vydávajúci orgán. Informácie o vlastníkovi, ale najmä o zmene vlastníka možno poskytnúť na základe rôznych potvrdení o vlastníctve alebo registračných kariet vrátane „imatrikulačnej karty“, ktorá sa v danom členskom štáte úspešne používa.

(21)

V smernici Rady 2008/73/ES (17) sa uvádza, že členské štáty majú vypracovať a aktualizovať zoznamy schválených veterinárnych a zootechnických zariadení a sprístupniť ich ostatným členským štátom a verejnosti. V snahe uľahčiť prístup iných členských štátov a verejnosti k uvedeným zoznamom schválených zariadení by členské štáty mali tieto zoznamy sprístupňovať elektronicky prostredníctvom informačných stránok na internete. Komisia by mala členským štátom pomáhať pri sprístupňovaní takýchto zoznamov iným členským štátom a verejnosti poskytnutím internetovej adresy webovej lokality, na ktorej by boli uvedené odkazy členských štátov na ich internetové informačné stránky.

(22)

V snahe uľahčiť výmenu informácií elektronickými prostriedkami medzi členskými štátmi a zaručiť transparentnosť a zrozumiteľnosť je dôležité, aby sa tieto zoznamy uverejňovali v celej Únii jednotným spôsobom. Rozhodnutím Komisie 2009/712/ES (18) sa preto predpisujú vzory, ako majú tieto zoznamy vyzerať na internetových informačných stránkach zriadených členskými štátmi.

(23)

V nariadení (ES) č. 504/2008 sa uvádza, že koňovité zvieratá nesmú byť držané, pokiaľ nie sú identifikované v súlade s daným nariadením. Komisia musela reagovať na viaceré sťažnosti týkajúce sa populácií zdomácnených koní žijúcich mimo chovov za podmienok, ktoré nezodpovedajú podmienkam v uvedenom nariadení opísaným ako polodivoké. Je preto potrebné objasniť, že zvieratá čeľade koňovitých žijúce na území Únie musia byť identifikované, a následne stanoviť výnimku v prípade, že túto podmienku nie je možné splniť.

(24)

Zvieratá čeľade koňovitých žijúce na území Únie by sa mali identifikovať na základe identifikačného dokumentu vydaného na celú dĺžku života, ktorý na účely overenia totožnosti obsahuje slovný a grafický opis koňovitého zvieraťa, ako aj záznamy o jeho individuálnych odznakoch. Tieto individuálne odznaky môžu byť vrodené, napr. viac ako tri víry, gaštany, farby jeho odznakov, zriedkavé odlišnosti sfarbenia očí, špecifické svalové slabosti, ale aj detailné štruktúry dúhovky alebo sietnice, špecifické genetické markery (profil DNA), alebo môžu byť získané, ako je úbytok pigmentácie v sedlovej oblasti a jazvy vrátane jaziev po kastrácii žrebcov alebo vypálení značky.

(25)

Identifikačné dokumenty by sa nemali vydávať, pokiaľ nie sú vyplnené požadované identifikačné údaje, ktoré sa musia uložiť do databázy vydávajúceho orgánu v súlade s týmto nariadením.

(26)

Okrem toho by osvedčenie o pôvode uvedené v smernici 90/427/EHS, ktoré má byť súčasťou identifikačného dokumentu, malo obsahovať všetky potrebné informácie zaručujúce, že zvieratá čeľade koňovitých, ktoré sa prepisujú do iných plemenných kníh, boli v plemennej knihe zapísané do tej triedy, ktorej kritériá spĺňajú.

(27)

V súlade s rozhodnutím Komisie 96/510/ES (19) musia byť rodokmeňové a zootechnické osvedčenia registrovaných koňovitých v súlade s identifikačným dokumentom v zmysle rozhodnutia Komisie 93/623/EHS (20). Rozhodnutia 93/623/ES a 2000/68/ES boli zrušené nariadením (ES) č. 504/2008, a preto je potrebné objasniť, že akýkoľvek odkaz na tieto rozhodnutia by sa mal považovať za odkaz na toto nariadenie.

(28)

Orgánmi vydávajúcimi identifikačné dokumenty pre registrované koňovité by mali byť organizácie alebo zväzy, ktoré vedú alebo zakladajú plemenné knihy registrovaných koňovitých a sú oficiálne schválené alebo uznané príslušným orgánom členského štátu v súlade s rozhodnutím 92/353/EHS, prípadne môže ísť o oficiálnu agentúru členského štátu, ktorá spravuje plemennú knihu so zápisom alebo registráciou koňovitého zvieraťa určeného na chovné účely v súlade s rozhodnutím 96/78/ES. Orgánmi vydávajúcimi identifikačné dokumenty pre registrované kone by mali byť aj národné pobočky medzinárodných organizácií alebo zväzov, ktoré riadia účasť koní na súťažiach alebo dostihoch a majú svoje hlavné sídlo v danom členskom štáte.

(29)

V prípade orgánov vydávajúcich identifikačné dokumenty pre koňovité určené na chov a produkciu by členské štáty mali mať väčšiu rozhodovaciu právomoc. Malo by sa umožniť, aby identifikačné dokumenty určené chovu, v ktorom je koňovité zviera držané v čase jeho identifikácie, vydával príslušný orgán alebo vydávajúci orgán určený a kontrolovaný príslušným orgánom.

(30)

Príslušný orgán zodpovedný za schválenie alebo uznanie organizácií či zväzov zakladajúcich plemenné knihy v súlade s prílohou k rozhodnutiu 92/353/EHS by mal spolupracovať s príslušným orgánom uvedeným v nariadení (ES) č. 882/2004, aby sa zabezpečilo, v prípade potreby aj formou cezhraničnej spolupráce, že sa identifikačné dokumenty pre zvieratá čeľade koňovitých budú vydávať a používať v súlade s týmto nariadením.

(31)

Všetky zvieratá čeľade koňovitých narodené v Únii alebo do Únie dovezené by sa mali identifikovať v súlade s týmto nariadením na základe jediného identifikačného dokumentu vydávaného na celú dĺžku života zvieraťa. Preto je v prípadoch, že sa štatút „koňovité určené na chov a produkciu“ zmení na „registrované koňovité“ v zmysle smernice 2009/156/ES, potrebné prijať osobitné opatrenia. Vzhľadom na to, že takáto zmena výrazne ovplyvní obchodovanie so zvieratami čeľade koňovitých, ich presun, ako aj ich dovážanie z tretích krajín do Únie, je nevyhnutné, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa zdravia zvierat stanovené v smernici 2009/156/ES, ako aj pravidlá dobrých životných podmienok zvierat, ktorými sa tieto presuny riadia v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1/2005 (21), aby príslušný orgán zriadil jednotné miesto prístupu, t. j. centrálnu databázu na overenie identifikačných údajov o zvieratách čeľade koňovitých nevyhnutných na účely certifikácie, príp. úradných kontrol.

(32)

Členské štáty by mali mať možnosť zriadiť osobitné režimy identifikácie zvierat čeľade koňovitých žijúcich v divokých alebo polodivokých podmienkach vo vymedzených oblastiach alebo na vymedzených územiach vrátane prírodných rezervácií v súlade s vymedzením pojmu podnik stanoveným v smernici 92/35/EHS. Každá takáto výnimka zo všeobecnej povinnosti identifikovať zviera čeľade koňovitých by však mala byť udelená len vtedy, ak sú príslušné populácie zvierat čeľade koňovitých žijúce v divokých alebo polodivokých podmienkach účinným spôsobom oddelené od zvierat čeľade koňovitých používaných na akékoľvek domáce účely a zostávajú nielen mimo dosahu ľudskej kontroly nad ich prežitím a rozmnožovaním, ale aj mimo rozsahu pôsobnosti smernice 98/58/ES (22), ktorý sa nevzťahuje na voľne žijúce zvieratá.

(33)

Na overenie totožnosti by identifikačný dokument mal obsahovať predovšetkým čo najpodrobnejší opis koňovitého zvieraťa, ktorý pozostáva zo slovného opisu zvieraťa a jeho odznakov, ako aj podrobný obrazový náčrt zobrazujúci individuálne a charakteristické odznaky koňa.

(34)

V snahe zaručiť správny opis zvierat čeľade koňovitých v ich sprievodných identifikačných dokumentoch by sa vydávajúce orgány mali snažiť o uplatňovanie osvedčených postupov a zaškoliť personál poverený opisom zvierat napr. podľa usmernení Medzinárodnej jazdeckej federácie (FEI) (23) a Weatherbys (24).

(35)

Odznaky koňovitého zvieraťa i prostriedky použité na jeho identifikáciu, ktoré sa spoločne používajú na účely overenia totožnosti, by nemali iba vytvárať jednoznačnú súvislosť medzi koňovitým zvieraťom a jeho identifikačným dokumentom, ale mali by tiež preukazovať, že dané koňovité zviera prešlo procesom identifikácie v súlade s týmto nariadením, tak aby bol v prípade jedného zvieraťa vydaný iba jeden identifikačný dokument. Elektronické identifikátory („transpondéry“) pre zvieratá čeľade koňovitých sa už bežne používajú v praxi na medzinárodnej úrovni. Táto technológia by mala slúžiť na to, aby bola zaručená jasná súvislosť medzi koňovitým zvieraťom a identifikačným dokumentom. Napriek tomu by sa malo prijať ustanovenie týkajúce sa alternatívnych metód overovania totožnosti koňovitého zvieraťa za predpokladu, že sú tieto alternatívne metódy rovnocennou zárukou nevydania viacerých identifikačných dokumentov.

(36)

Transpondéry používané na označovanie zvierat čeľade koňovitých, ako aj čítacie zariadenia na zobrazenie kódu vloženého do transpondéra by mali byť v súlade s medzinárodne schválenými normami. Tieto normy umožňujú dva odlišné systémy zabezpečenia neopakovateľnosti kódu transpondéra. Väčšina členských štátov vykonáva nariadenie (ES) č. 504/2008 tak, že používa trojmiestny alfanumerický kód krajiny a riadi distribúciu transpondérov prostredníctvom svojich príslušných orgánov.

(37)

Takýto systém zabezpečenia neopakovateľnosti kódu transpondéra by mal byť súčasťou databáz spravovaných vydávajúcimi orgánmi, ako aj centrálnej databázy, a mal by sa vykonávať bez toho, aby narušil obchod so zvieratami čeľade koňovitých v Únii, ako aj dovoz zvierat čeľade koňovitých do Únie označených transpondérom zobrazujúcim alfanumerický kód iného typu.

(38)

V smernici Rady 90/425/EHS (25) sa uvádzajú veterinárne kontroly, ktoré sa majú vykonávať v prípade určitých zvierat a výrobkov na mieste ich určenia. Konkrétne sa v nej uvádza, že príjemcovia uvedení na certifikáte alebo v dokumente stanovenom v danej smernici musia na žiadosť príslušného orgánu členského štátu určenia a v rozsahu nutnom na vykonanie takýchto kontrol vopred oznamovať príchod zvierat a výrobkov z iného členského štátu a najmä charakter zásielky a očakávaný dátum príchodu. Táto oznamovacia povinnosť sa netýka registrovaných koní, ktorým bol vydaný identifikačný dokument uvedený v smernici 90/427/EHS.

(39)

Zvieratá čeľade koňovitých musí v súlade s platnými právnymi predpismi Únie sprevádzať ich identifikačný dokument. Preto by sa malo prijať ustanovenie o výnimke z takejto požiadavky v prípade, že je nemožné či dokonca zbytočné uchovávať identifikačný dokument počas celej dĺžky života koňovitého zvieraťa alebo v prípade, že tento dokument nebol vydaný preto, že zviera bolo zabité skôr, ako dosiahlo maximálny požadovaný vek na identifikáciu.

(40)

Členským štátom by sa taktiež malo dovoliť, aby umožnili používanie zjednodušeného identifikačného dokumentu v prípade zvierat čeľade koňovitých, ktoré sa presúvajú na ich území. V niektorých oblastiach sa zaviedli plastové karty s vloženými počítačovými čipmi (tzv. inteligentné karty) ako nástroj na ukladanie údajov. Malo by sa umožniť, aby sa inteligentné karty vydávali ako dodatočná možnosť k identifikačnému dokumentu a za určitých podmienok používali namiesto identifikačného dokumentu, ktorý sprevádza registrované koňovité alebo koňovité určené na chov a produkciu pri ich presunoch v rámci jedného členského štátu.

(41)

Takisto je potrebné vyriešiť prípady, v ktorých sa pôvodný identifikačný dokument vydaný v súlade s týmto nariadením na celú dĺžku života koňovitého zvieraťa stratí, stane sa nečitateľným alebo obsahuje nesprávne informácie, ktoré však nie sú dôsledkom nezákonných postupov. Pokiaľ je to len možné, mali by tieto ustanovenia vylučovať nezákonné vlastníctvo viac ako jedného identifikačného dokumentu, aby sa dal správne opísať štatút koňovitého zvieraťa ako zvieraťa určeného na zabitie na ľudskú spotrebu. Ak existujú dostatočné a overiteľné informácie, mal by sa vydať duplikát identifikačného dokumentu, ktorý tak bude označený a na základe ktorého bude dané koňovité zviera vo všeobecnosti vylúčené zo zabitia na ľudskú spotrebu. V ostatných prípadoch by mal byť vydaný náhradný identifikačný dokument, ktorý bude tak označený a bude vylučovať koňovité zviera zo zabitia na ľudskú spotrebu a navyše vymedzovať štatút koňovitého zvieraťa ako zvieraťa určeného na chov a produkciu.

(42)

Tieto postupy by sa mali uplatňovať aj na zvieratá čeľade koňovitých, ktoré sú identifikované po stanovenom termíne prvej identifikácie, keďže v tomto prípade nie je možné vylúčiť podvodné praktiky ani zámer získať ďalší identifikačný dokument.

(43)

V niektorých prípadoch, keď sa zvieratá čeľade koňovitých zapisujú alebo registrujú na zápis do plemenných kníh, ktoré vedú organizácie chovateľov v tretích krajinách, sú nevyhnutné špecifické ustanovenia na zachovanie registrácie koňovitého zvieraťa v danej plemennej knihe a zároveň ako záruka jeho vylúčenia z potravinového reťazca doplnením zodpovedajúcich zápisov do daného identifikačného dokumentu.

(44)

V zmysle smernice 2009/156/ES slúži identifikačný dokument ako nástroj, ktorým možno obmedziť presun zvierat čeľade koňovitých v prípade prepuknutia povinne oznamovanej choroby v chove, v ktorom sú držané alebo chované. Je preto potrebné umožniť pozastavenie platnosti tohto identifikačného dokumentu na účely presunu zvierat v prípade prepuknutia určitých chorôb, a to doplnením zodpovedajúceho zápisu do identifikačného dokumentu.

(45)

V smernici 2009/156/ES sa navyše vyžaduje, aby boli registrované koňovité pri opúšťaní chovu identifikované pomocou identifikačného dokumentu, ktorým sa potvrdí najmä skutočnosť, že dané zvieratá čeľade koňovitých nepochádzajú z chovu, v ktorom boli nariadené určité zákazy. Je preto vhodné vo vzore identifikačného dokumentu stanoviť povinné vyplnenie príslušného oddielu v prípade všetkých zvierat čeľade koňovitých a zodpovedajúcim spôsobom ho sformulovať.

(46)

Ak zviera čeľade koňovitých uhynie inak ako zabitím na bitúnku, mal by subjekt, ktorý vykonáva dohľad nad spracovaním mŕtveho zvieraťa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 (26) alebo nad jeho spálením v nízkokapacitných spaľovniach uvedených v kapitole III prílohy III k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 142/2011 (27) vrátiť identifikačný dokument, ak v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov sprevádza jatočné telo zvieraťa, orgánu, ktorý ho vydal, pričom by sa malo zabezpečiť, aby transpondér alebo akúkoľvek inú alternatívnu metódu overenia totožnosti zvieraťa čeľade koňovitých nebolo možné opätovne použiť.

(47)

Aby sa transpondéry nedostávali do potravinového reťazca, je potrebné vyhlásiť mäso koňovitých zvierat, z ktorých nebolo možné transpondér odstrániť v čase zabitia, za nevhodné na ľudskú spotrebu v súlade s oddielom II v kapitole V prílohy I k nariadeniu (ES) č. 854/2004. V snahe uľahčiť umiestňovanie implantovaných transpondérov by sa miesto ich implantácie malo zjednotiť a zaznamenať do identifikačných dokumentov.

(48)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (28) sú živé zvieratá pripravené na umiestnenie na trh a určené na ľudskú spotrebu definované ako potraviny. V zmysle daného nariadenia nesú prevádzkovatelia potravinárskych podnikov veľkú mieru zodpovednosti za bezpečnosť potravín vo všetkých fázach ich výroby vrátane vysledovateľnosti zvierat, z ktorých sú vyrábané.

(49)

Koňovité určené na chov a produkciu, ako aj registrované koňovité sa môžu v určitom štádiu svojho života stať koňovitými určenými na zabitie v zmysle vymedzenia v smernici 2009/156/ES. Mäso nepárnokopytníkov, ktoré sú synonymom zvierat čeľade koňovitých, je vymedzené v bode 1 prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 (29), ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu.

(50)

Po uplynutí prechodných opatrení týkajúcich sa vykonávania nariadení (ES) č. 853/2004, (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004 v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 2076/2005 (30) sa od 1. januára 2010 implementujú požiadavky na informácie o potravinovom reťazci v prípade zvierat čeľade koňovitých.

(51)

V zmysle nariadenia (ES) č. 853/2004 musí prevádzkovateľ bitúnku prijímať a kontrolovať informácie o potravinovom reťazci obsahujúce podrobné údaje o pôvode, histórii a zaobchádzaní so zvieratami určenými na výrobu potravín a na základe nich konať. Príslušný orgán môže povoliť, aby sa informácie o potravinovom reťazci týkajúce sa domácich nepárnokopytníkov posielali bitúnku súčasne so zvieratami, a nie vopred. Identifikačný dokument, ktorý sprevádza koňovité určené na zabitie, by preto mal byť súčasťou informácií o potravinovom reťazci.

(52)

V nariadení (ES) č. 854/2004 sa uvádza, že úradný veterinárny lekár musí overiť, či prevádzkovateľ potravinárskeho podniku dodržal povinnosť zabezpečiť, aby zvieratá prijaté na zabitie na ľudskú spotrebu boli náležitým spôsobom identifikované.

(53)

V nariadení (ES) č. 853/2004 sa uvádza, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia skontrolovať pasy sprevádzajúce domáce nepárnokopytníky, aby sa presvedčili, či je dané zviera určené na zabitie na ľudskú spotrebu, a v prípade, že sa rozhodnú zviera zabiť, odovzdať jeho pas úradnému veterinárnemu lekárovi.

(54)

Vzhľadom na špecifické postavenie zvierat čeľade koňovitých narodených ako zvieratá druhov určených na výrobu potravín, ktoré však nie sú vo všetkých prípadoch chované zvlášť na tento účel a väčšinou nie sú po celú dĺžku života držané prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov v zmysle definície v článku 3 ods. 3 nariadenia (ES) č. 178/2002, je potrebné stanoviť postup, ktorým sa zaručí plynulá nadväznosť kontrol identifikačného dokumentu z dôvodu ochrany verejného zdravia na správu tohto dokumentu v súlade so smernicou 2009/156/ES. Preto je nevyhnutné v každom členskom štáte zriadiť centrálnu databázu, ktorá umožní overenie niektorých údajov týkajúcich sa identifikačného dokumentu či priamo v ňom ešte pred rozhodnutím zabiť zviera na ľudskú spotrebu. V prípade, že informácie o vylúčení zvieraťa zo zabitia na ľudskú spotrebu uvedené v oddiele II identifikačného dokumentu nezodpovedajú informáciám zaznamenaným v centrálnej databáze, mali by platiť tie informácie, ktoré hovoria o vylúčení koňovitého zvieraťa zo zabitia na ľudskú spotrebu.

(55)

Smernica Rady 96/22/ES (31) sa uplatňuje na hospodárske zvieratá vrátane domácich nepárnokopytníkov, ako aj na divé zvieratá týchto druhov pochádzajúce z chovu. V zmysle článku 7 uvedenej smernice je možné obchodovať s registrovanými koňovitými, ktorým boli na zootechnické účely podané veterinárne lieky obsahujúce allyl-trenbolon alebo beta-agonistov pred uplynutím lehoty odbúrania za predpokladu, že boli splnené podmienky ich podávania a že typ a dátum liečby boli zapísané do certifikátu alebo pasu sprevádzajúceho tieto zvieratá.

(56)

V článku 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 (32) sú zvieratá určené na výrobu potravín vymedzené ako „živočíchy šľachtené, chované, držané, zabíjané alebo zbierané na účely výroby potravín“. V článku 16 uvedeného nariadenia sa uvádza, že zvieratám určeným na výrobu potravín v rámci Únie možno podávať iba farmakologicky účinné látky, ktoré sú klasifikované v súlade s článkom 14 ods. 2 písm. a), b) alebo c) daného nariadenia a iba za predpokladu, že je takéto podanie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES (33).

(57)

V článku 6 smernice 2001/82/ES sa uvádza, že veterinárnemu lieku sa nesmie udeliť povolenie na uvedenie na trh, ak má byť podaný jednému alebo viacerým druhom zvierat určeným na výrobu potravín v prípade, že obsahuje farmakologicky účinné látky uvedené v prílohe I, II alebo III k nariadeniu (EHS) č. 2377/90. Pravidlá stanovené v týchto prílohách sú dnes súčasťou nariadenia Komisie (EÚ) č. 37/2010 (34). Avšak na základe výnimky je možné v prípade niektorých zvierat čeľade koňovitých, ktoré boli v súlade s veterinárnymi právnymi predpismi Únie vyhlásené za zvieratá neurčené na zabitie na ľudskú spotrebu, povoliť aj veterinárny liek s obsahom farmakologicky účinných látok, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, II alebo III k nariadeniu (EHS) č. 2377/90. Takéto veterinárne lieky nesmú obsahovať účinné látky uvedené v prílohe IV k nariadeniu (EHS) č. 2377/90 ani nesmú byť určené na liečbu stavov podrobne opísaných vo schválenom súhrne charakteristických vlastností lieku, na ktoré bol veterinárny liek u zvierat čeľade koňovitých povolený. Preto by sa mali prijať ustanovenia, ktoré umožnia vylúčiť koňovité zviera zo zabitia na ľudskú spotrebu, ak sa tak vlastník zvieraťa rozhodne.

(58)

Článkom 10 ods. 2 a ods. 3 smernice 2001/82/ES sa stanovujú špecifické výnimky z ustanovení článku 11 danej smernice, ktoré sa týkajú liečby zvierat určených na výrobu potravín veterinárnymi liekmi so stanoveným maximálnym limitom rezíduí pre iné ako cieľové druhy, príp. schválenými na liečbu iného stavu za predpokladu, že sú tieto zvieratá čeľade koňovitých identifikované v súlade s právnymi predpismi Únie a v ich identifikačnom dokumente sa osobitne uvádza, že nie sú určené na zabitie na ľudskú spotrebu, príp. že môžu byť zabité na ľudskú spotrebu, ale až po uplynutí lehoty odbúrania, t. j. najmenej šesť mesiacov po ich liečbe látkami uvedenými v nariadení Komisie (ES) č. 1950/2006 (35).

(59)

V súlade so smernicou 2001/82/ES musia členské štáty zabezpečiť, aby vlastníci alebo držitelia zvierat určených na výrobu potravín boli schopní predložiť dôkaz o kúpe, držbe alebo podávaní veterinárnych liekov týmto zvieratám ešte päť rokov po ich podaní aj v prípade, že bolo zviera pred uplynutím tohto päťročného obdobia zabité. Preto je na uplatňovanie tohto predpisu nevyhnutné, aby bola informácia o zabití koňovitého zvieraťa urýchlene zapísaná do centrálnej databázy v členskom štáte chovu, v ktorom sa dané zviera nachádza.

(60)

V snahe nestratiť kontrolu nad vydávaním identifikačných dokumentov by sa mal do databázy, ktorú spravuje vydávajúci orgán, zaznamenať minimálny rozsah súboru údajov týkajúcich sa vydávania týchto dokumentov.

(61)

Najvýznamnejšie svetové organizácie zaoberajúce sa chovom koní a ich účasťou na súťažiach sa dohodli na používaní systému univerzálnych životných čísel koní (UELN). Systém vznikol na podnet Svetovej federácie pre šľachtenie športových koní (WBFSH), Medzinárodného výboru plemenných kníh (ISBC), Svetovej organizácie chovateľov arabského plnokrvníka (WAHO), Európskej konferencie organizácií chovateľov arabského plnokrvníka (ECAHO), Conférence Internationale de l'Anglo-Arabe (CIAA), Medzinárodnej jazdeckej federácie (FEI) a Union Européenne du Trot (UET), pričom informácie o tomto systéme je možné nájsť na webových stránkach UELN (36).

(62)

Systém UELN je vhodný na registráciu tak registrovaných koňovitých, ako aj koňovitých určených na chov a produkciu a umožňuje postupné zavedenie počítačových sietí s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné naďalej overovať totožnosť registrovaných zvierat čeľade koňovitých v súlade s článkom 6 smernice 90/427/EHS.

(63)

Pri prideľovaní kódov v databázach by tieto kódy a formát zaznamenaných identifikačných čísel jednotlivých zvierat nemali byť v žiadnom prípade v rozpore s existujúcim systémom UELN. Preto by sa pred pridelením každého nového kódu v databáze mal skontrolovať zoznam pridelených kódov UELN.

(64)

V smernici 2009/156/ES sa vyžaduje, aby úradný veterinárny lekár zaznamenal identifikačné číslo alebo číslo identifikačného dokumentu zabitého zvieraťa čeľade koňovitých a na požiadanie príslušného orgánu v mieste odoslania mu zaslal potvrdenie o tom, že zviera bolo zabité. Malo by sa preto spresniť, že v takýchto prípadoch sa musia identifikačné dokumenty zničiť v mieste zabitia, aby sa zabránilo zneužívaniu identifikačných dokumentov zabitých koňovitých zvierat.

(65)

V uvedenej smernici sa tiež uvádza, že po zabití registrovaných koní vrátane usmrtenia na účely kontroly chorôb musia byť ich identifikačné dokumenty vrátené orgánu, ktorý ich vydal. Tieto požiadavky by sa mali uplatňovať aj na identifikačné dokumenty vydané registrovaným koňovitým zvieratám, ktoré nie sú registrovanými koňmi ani koňovitými určenými na chov a produkciu.

(66)

V snahe zabezpečiť, aby databázy vydávajúcich orgánov obsahovali aktuálne informácie, je potrebné určiť spôsob výmeny informácií o uhynutí alebo strate zvieraťa tak v databáze orgánu, ktorý dokument vydal, ako aj v centrálnej databáze členského štátu, v ktorom sa chov, kde bolo dané koňovité zviera držané, nachádza.

(67)

Zaznamenanie životného čísla kompatibilného s číslom UELN a jeho používanie na identifikáciu úradov alebo orgánov, ktoré identifikačný dokument vydali, by malo uľahčiť dodržiavanie týchto požiadaviek. Ak je to možné, členské štáty by mali využívať styčné orgány, ktoré vymenovali v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004.

(68)

Vďaka povinnému zaznamenávaniu údajov o žiadateľovi o identifikačný dokument, ktorým je v lehote kratšej ako 12 mesiacov po narodení zvieraťa chovateľ či obyčajne vlastník zvieraťa, ktorému je identifikačný dokument vydávaný, ako aj povinnosti oznamovať vydávajúcemu orgánu každú zmenu obvyklého pobytu koňovitého zvieraťa do iného členského štátu sa môže vytvoriť informačný kanál, ktorý v prípade potreby umožní vysledovanie zvieraťa.

(69)

V súlade s nariadením (ES) č. 504/2008 musí vydávajúci orgán, ktorý dokument vydal, aktualizovať identifikačné údaje v identifikačnom dokumente. Členské štáty oznámili, že majitelia zvierat čeľade koňovitých nie sú ochotní vydávajúcim orgánom zasielať identifikačný dokument na aktualizáciu identifikačných údajov poštou, zvlášť ak sa vydávajúci orgán nachádza v zahraničí. Táto neochota je spôsobená obavou zo straty identifikačného dokumentu a následnej potreby identifikácie koňovitého zvieraťa vydaním duplikátu, príp. náhradného identifikačného dokumentu, ktorý by vylučoval zviera zo zabitia na ľudskú spotrebu, a tým podstatne znižoval jeho hodnotu.

(70)

V snahe uľahčiť správu identifikačných dokumentov počas celej dĺžky života zvieraťa je potrebné zaviesť postupy registrácie identifikačného dokumentu v členskom štáte obvyklého pobytu, najmä ak bol identifikačný dokument vydaný v inom členskom štáte. Nevyhnutnú komunikáciu s vydávajúcim orgánom, ktorý vykonal prvú identifikáciu, je možné najlepšie dosiahnuť výmenou informácií medzi centrálnymi databázami dotknutých členských štátov.

(71)

Okrem toho môžu vydávajúce orgány svoje schválenie alebo určenie štatútu zvieraťa stratiť, pričom identifikačné dokumenty zostávajú naďalej platnými na účely verejného zdravia a zdravia zvierat. Preto je potrebné informácie v identifikačnom dokumente zálohovať formou databázy, ku ktorej majú prístup príslušné orgány z oblasti zdravia zvierat, verejného zdravia a dobrých životných podmienok zvierat.

(72)

V každom členskom štáte obyčajne existuje viac ako jeden vydávajúci orgán, zvieratá čeľade koňovitých sú často presúvané medzi jednotlivými chovmi a členskými štátmi, menia svoj štatút z „koňovitých určených na chov a produkciu“ na „registrované koňovité“ alebo zo zvierat určených na výrobu potravín na zvieratá, ktoré sa nesmú zabíjať na ľudskú spotrebu, pričom registrované koňovité môže identifikovať organizácia, ktorá vedie plemennú knihu a má svoje hlavné sídlo v inom členskom štáte. Preto je na účely účinného vykonávania smerníc 90/427/EHS a 2009/156/ES nevyhnutné, potrebné a vhodné zriadiť v každom členskom štáte centrálnu databázu, ktorá bude obsahovať záznamy identifikačných údajov o všetkých zvieratách čeľade koňovitých držaných v chovoch, ktoré sa v danom členskom štáte nachádzajú.

(73)

Napriek tomu by sa členským štátom, ktoré majú zriadenú samostatnú databázu pre registrované koňovité a samostatnú databázu pre koňovité určené na chov a produkciu, malo umožniť, aby ich naďalej prevádzkovali za predpokladu, že tieto databázy dokážu medzi sebou komunikovať a že veterinárne orgány majú neobmedzený prístup do každej z nich.

(74)

Preto je potrebné, aby centrálne databázy v rôznych členských štátoch navzájom spolupracovali v súlade so smernicou Rady 89/608/EHS (37), čím sa uľahčí výmena údajov o zvieratách a ich identifikačných dokumentoch.

(75)

V snahe zabezpečiť jednotné uplatňovanie právnych predpisov Únie týkajúcich sa identifikácie zvierat čeľade koňovitých v členských štátoch, ako aj ich zrozumiteľnosť a transparentnosť by sa nariadenie (ES) č. 504/2008 malo zrušiť a nahradiť týmto nariadením.

(76)

V súlade s bodom 24 prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 519/2013 (38) sa zvieratá čeľade koňovitých narodené v Chorvátsku najneskôr do 30. júna 2013, ktoré neboli identifikované v súlade s nariadením (ES) č. 504/2008, musia byť v súlade s ním identifikované najneskôr do 31. decembra 2014.

(77)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať od 1. januára 2016, aby mali členské štáty a hospodárske subjekty čas prispôsobiť sa novým pravidlám. Požiadavka zriadiť a prevádzkovať centrálnu databázu by sa však v Grécku, Švédsku a v Spojenom kráľovstve mala uplatňovať od 1. júla 2016.

(78)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá a Stáleho zootechnického výboru,