EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 61999CJ0299

Rozsudok Súdneho dvora z 18. júna 2002.
Koninklijke Philips Electronics NV proti Remington Consumer Products Ltd.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) - Spojené kráľovstvo.
Aproximácia právnych predpisov.
Vec C-299/99.

ECLI identifier: ECLI:EU:C:2002:377

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

z 18. júna 2002 (*)

„Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Smernica 89/104/EHS – Článok 3 ods. 1 a 3, článok 5 ods. 1 a článok 6 ods. 1 písm. b) – Označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku – Označenia tvorené výhradne tvarom výrobku“

Vo veci C‑299/99,

ktorej predmetom je návrh podaný podľa článku 234 ES, ktorým Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) (Spojené kráľovstvo) navrhuje, aby v súvislosti s konaním pred týmto vnútroštátnym súdom medzi:

Koninklijke Philips Electronics NV

a

Remington Consumer Products Ltd

Súdny dvor rozhodol o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa výkladu článku 3 ods. 1 a 3, článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 písm. b) prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92)

SÚDNY DVOR,

v zložení: predseda G. C. Rodríguez Iglesias, predsedovia komôr P. Jann, F. Macken (spravodajkyňa), N. Colneric a S. von Bahr, sudcovia C. Gulmann, D. A. O. Edward, A. La Pergola, J.‑P. Puissochet, J. N. Cunha Rodrigues a C. W. A. Timmermans,

generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer,

tajomník: D. Louterman-Hubeau, vedúca sekcie,

so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré predložili:

–        Koninklijke Philips Electronics NV, v zastúpení: H. Carr a D. Anderson, QC, ako aj W. A. Hoyng, profesor, splnomocnení pôvodne Eversheds Solicitors, neskôr Allen & Overy, solicitors,

–        Remington Consumer Products Ltd, v zastúpení Lochners Technology Solicitors, solicitors,

–        vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: R. Magrill, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Moore, barrister,

–        francúzska vláda, v zastúpení: K. Rispal-Bellanger a A. Maitrepierre, splnomocnené zástupkyne,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: K. Banks, splnomocnená zástupkyňa,

so zreteľom na správu pre pojednávanie,

po vypočutí ústnych pripomienok, ktoré predniesli Koninklijke Philips Electronics NV, v zastúpení: H. Carr a W. A. Hoyng, Remington Consumer Products Ltd, v zastúpení: S. Thorley a R. Wyand, QC, vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: R. Magrill, za právnej pomoci D. Alexander, barrister, Komisia, Európskych spoločenstiev, v zastúpení: K. Banks, na pojednávaní 29. novembra 2000,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 23. januára 2001,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Uznesením z 5. mája 1999, doručeným Súdnemu dvoru 9. augusta 1999, Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) požiadal formou siedmich prejudiciálnych otázok v súlade s článkom 234 ES o výklad článku 3 ods. 1 a 3, článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 písm. b) prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92, ďalej len „smernica“).

2        Prejudiciálne otázky vyplynuli zo sporu medzi obchodnou spoločnosťou Koninklijke Philips Electronics NV (ďalej len „Philips“) a obchodnou spoločnosťou Remington Consumer Products Ltd (ďalej len „Remington“) v súvislosti so žalobou pre porušenie ochrannej známky, ktorú si Philips dal zapísať na základe používania v súlade s Trade Marks Act 1938 (zákon o ochranných známkach z roku 1938).

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

3        Cieľom smernice je, tak ako je to uvedené v jej prvom odôvodnení, zosúladiť legislatívu členských štátov v oblasti ochranných známok, aby boli odstránené existujúce rozdiely, ktoré môžu brániť voľnému pohybu tovaru a voľnému pohybu služieb a ktoré môžu skresľovať hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu.

4        Ako však vyplýva z tretieho odôvodnenia smernice, jej cieľom nie je úplná aproximácia právnych poriadkov členských štátov v oblasti ochranných známok.

5        Článok 2 smernice, nazvaný „Označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku“, stanovuje:

„Ochranná známka sa môže skladať z akéhokoľvek označenia, ktoré sa dá vyjadriť graficky. Predovšetkým sú to slová, vrátane mien osôb, vzory, písmená, číslovky, tvar tovaru alebo jeho obalu, za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovar alebo služby jedného podniku od tovaru alebo služieb iného podniku.“

6        Článok 3 smernice, ktorý vypočítava dôvody zamietnutia alebo neplatnosti zápisu, stanovuje:

„1. Do registra nebudú zapísané, alebo ak už sú zapísané, musia byť vyhlásené za neplatné:

a)      označenia, ktoré nemôžu tvoriť ochrannú známku,

b)      ochranné známky, ktoré nemajú žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť,

c)      ochranné známky, ktoré sú tvorené výlučne z označení alebo značiek, ktoré môžu v obchode slúžiť na označenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovaru alebo poskytnutia služby, alebo iných vlastností tovaru alebo služieb,

d)      ochranné známky, ktoré sa skladajú výlučne z označení alebo značiek, ktoré sa stali v obvyklými v bežnej reči alebo v bona fide a v zaužívaných obchodných zvyklostiach,

e)      označenia, ktoré sa skladajú výlučne z týchto prvkov:

–        tvar, ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru,

–        tvar tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku, alebo

–        tvar, ktorý dodáva výrobku podstatnú hodnotu,

3. Prihláška ochrannej známky nebude zamietnutá alebo vyhlásená za neplatnú na základe odseku 1 písm. b), c) alebo d), ak táto ochranná známka nadobudla ešte pred dňom podania prihlášky na základe svojho používania rozlišovaciu spôsobilosť. Okrem toho môže každý členský štát ustanoviť, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na prípad, keď ochranná známka získala túto svoju rozlišovaciu spôsobilosť po dátume podania prihlášky alebo po dátume zápisu.

…“

7        Článok 5 ods. 1, ktorý sa týka práv z ochrannej známky, stanovuje:

„Zapísaná ochranná známka dáva svojmu majiteľovi výlučné práva. Majiteľ bude mať právo zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali:

a)      akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná;

b)      akékoľvek označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej natoľko podobné, a zároveň sú si natoľko podobné príslušné tovary alebo služby, že existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie medzi označením a ochrannou známkou.“

8        Článok 6 smernice, nazvaný „Obmedzenie účinku ochrannej známky“, je formulovaný takto:

„1. Ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretím stranám používať v obchodnom styku:

a)      ich vlastné meno alebo adresu;

b)      údaje týkajúce sa druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času výroby alebo iných vlastností tovaru alebo služieb;

c)      ochrannú známku, ak je to potrebné na označenie zamýšľaného účelu výrobku alebo služby, predovšetkým ak ide o príslušenstvo alebo náhradné diely.

za predpokladu, že ich tretia strana používa v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode.

…“

 Vnútroštátna právna úprava

9        Zápis ochranných známok bol v Spojenom kráľovstve upravený Trade Marks Act 1938 (zákon o ochranných známkach z roku 1938). Tento zákon bol zrušený a nahradený Trade Marks Act 1994 (zákon o ochranných známkach z roku 1994), ktorý vykonáva smernicu a ktorý obsahuje niektoré nové ustanovenia o zapísaných ochranných známkach.

10      Ochranné známky zapísané na základe Trade Marks Act 1938 môžu byť podľa prílohy 3 Trade Marks Act 1994 považované za ochranné známky majúce rovnaké právne účinky ako tie, ktoré sú zapísané v súlade s týmto právnym predpisom.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

11      V roku 1966 Philips vytvoril nový typ holiaceho strojčeka s troma rotujúcimi hlavami. V roku 1985 Philips podal prihlášku na zápis ochrannej známky pozostávajúcej z grafického vyobrazenia tvaru a z rozloženia vrchnej časti takéhoto holiaceho strojčeka, skladajúcej sa z troch okrúhlych rotujúcich hláv tvoriacich rovnoramenný trojuholník. Táto ochranná známka bola zapísaná na základe jej používania v súlade s Trade Marks Act 1938.

12      V roku 1995 Remington, konkurenčná spoločnosť, začala vyrábať a uvádzať na trh v Spojenom kráľovstve, holiaci strojček DT 55, ktorý má tri rotujúce hlavy tvoriace rovnoramenný trojuholník, podobne ako strojček vytvorený spoločnosťou Philips.

13      Spoločnosť Philips podala žalobu pre porušenie ochrannej známky proti spoločnosti Remington. Vzájomným návrhom spoločnosť Remington požiadala o výmaz ochrannej známky, ktorej majiteľom je Philips.

14      High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (Patents Court) (Spojené kráľovstvo), vyhovel vzájomnému návrhu a nariadil výmaz ochrannej známky spoločnosti Philips z dôvodu, že označenie, na ktorom sa zakladá táto ochranná známka, neumožňuje odlíšiť dotknutý výrobok od výrobkov iných podnikov a nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Podľa tohto súdu sporná ochranná známka pozostáva výlučne z označenia slúžiaceho v obchode na určenie účelu výrobku, ako aj tvaru výrobku, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku a ktorý dodáva výrobku podstatnú hodnotu. Súd dodal, že aj keby bola ochranná známka platne zapísaná, neboli by porušené práva z ochrannej známky.

15      Proti rozhodnutiu High Court podal Philips odvolanie na Court of Appeal.

16      Keďže účastníci konania predložili otázky týkajúce sa výkladu smernice, Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Existuje skupina ochranných známok, ktorých zápis nie je vylúčený podľa článku 3 ods. 1 písm. b) až d) a článku 3 ods. 3 smernice Rady 89/104/EHS…, ale ktorých zápis je vylúčený podľa článku 3 ods. 1 písm. a) smernice (pretože tieto ochranné známky nie sú spôsobilé odlíšiť výrobky majiteľa ochrannej známky od výrobkov iných podnikov)?

2.      Môže byť tvar (alebo časť tvaru) výrobku (teda výrobku, pre ktorý bola zapísaná ochranná známka) spôsobilý odlíšiť výrobok na účely článku 2, iba ak obsahuje ľubovoľný prídavok (pozostávajúci z ozdoby, ktorá nemá funkčný účel)?

3.      Ak je výrobca jediný, kto ponúka na trhu určité výrobky, stačí časté používanie označenia pozostávajúceho z tvaru (alebo časti tvaru) týchto výrobkov, ktoré nemajú žiaden ľubovoľný prídavok, aby označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť podľa článku 3 ods. 3, ak vzhľadom na toto používanie podstatná časť cieľovej skupiny obchodníkov a verejnosti

a)      spája tento tvar s týmto výrobcom, vynímajúc akýkoľvek iný podnik;

b)      verí, ak nie je uvedené iné, že výrobky s týmto tvarom pochádzajú od tohto výrobcu?

4.      a)     Je možné obísť obmedzenie, ktoré obsahuje formulácia článku 3 ods. 1 písm. e) druhej zarážky, „skladajúce sa výlučne z tvaru tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku“, ak sa preukáže, že existujú iné tvary, ktoré umožňujú dosiahnutie toho istého technického výsledku, alebo

b)      tvar nie je možné zapísať podľa tohto ustanovenia, ak sa preukáže, že podstatné vlastnosti tohto tvaru je možné pripísať výlučne technickému výsledku, alebo

c)      existuje iné vhodné kritérium – a ak áno, ktoré – na určenie toho, či sa toto obmedzenie uplatňuje?

5.      Článok 3 ods. 1 písm. c) smernice upravuje ‚ochranné známky, ktoré sú tvorené výlučne z označení alebo značiek, ktoré môžu v obchode slúžiť na označenie druhu, kvality, množstva, účelu… tovaru alebo poskytnutia služby‘. Článok 6 ods. 1 písm. b) smernice upravuje používanie tretími stranami ‚údajov týkajúcich sa druhu, kvality, množstva, účelu… tovaru alebo služieb‘. Slovo ‚výlučne‘ sa nachádza v článku 3 ods. 1 písm. c), ale je vynechané v článku 6 ods. 1 písm. b) smernice. Ak správne vykladáme ustanovenia smernice, znamená toto vynechanie, že aj keď je ochranná známka, ktorú tvorí tvar výrobku, platne zapísaná, nemôže ísť o porušovanie práv z ochrannej známky podľa článku 6 ods. 1 písm. b), ak

a)      sporné používanie tvaru výrobku je a bude považované za údaj týkajúci sa druhu, ku ktorému patria tieto výrobky, alebo ich účelu, a

b)      v prípade, že nie je uvedené iné, podstatná časť cieľovej skupiny obchodníkov a verejnosti verí, že výrobky tohto tvaru pochádzajú od majiteľa ochrannej známky?

6.      Oprávňuje výlučné právo podľa článku 5 ods. 1 majiteľa ochrannej známky, aby zakázal tretím osobám používať zhodné alebo podobné označenie, ak cieľom tohto používania nie je určiť pôvod výrobku, alebo sa iba obmedzuje na zákaz používania určujúceho v celku alebo z časti pôvod výrobku?

7.      Môže používanie – pokladané za porušenie práv z ochrannej známky – tvaru výrobku, ktorý je a bude považovaný za údaj o druhu, ku ktorému výrobok patrí alebo o jeho účele, určiť pôvod, ak podstatná časť cieľovej skupiny obchodníkov a verejnosti verí, že, ak nie je uvedené inak, výrobky sporného tvaru pochádzajú od majiteľa ochrannej známky?“

17      Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 25. apríla 2001 Philips navrhol opätovné otvorenie ústnej časti konania, ktorá skončila 23. januára 2001 po prednesení návrhov generálneho advokáta, a/alebo spojenie prejednávanej veci s vecami Linde AG (C‑53/01), Winward Industries (C‑54/01) a Rado (C‑55/01), v ktorých boli návrhy na začatie prejudiciálneho konania predložené Bundesgerichtshof (Nemecko) zapísané do registra kancelárie Súdneho dvora 8. februára 2001.

18      V odôvodnení svojej žiadosti Philips uvádza, že predtým, ako sa vnútroštátnemu súdu odpovie v tejto veci, je obozretné zobrať do úvahy názory Bundesgerichtshof vo veciach uvedených v predchádzajúcom bode, ktoré sa týkajú podobných otázok, a dať účastníkom konania príležitosť v tejto súvislosti predložiť pripomienky.

19      Listom z 8. a 16. mája 2001 Remington namietol proti opätovnému otvoreniu ústnej časti konania a/alebo spojeniu vecí.

20      V tomto smere je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor môže i bez návrhu alebo na návrh generálneho advokáta, alebo na žiadosť účastníkov konania nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania v súlade s článkom 61 svojho rokovacieho poriadku, pokiaľ sa domnieva, že nemá dostatok informácií alebo že vec je potrebné rozhodnúť na základe tvrdenia, ktoré nebolo prejednané medzi účastníkmi konania (pozri rozsudok z 10. februára 2000, Deutsche Post, C‑270/97 a C‑271/97, Zb. s. I‑929, bod 30).

21      Súdny dvor usúdil, že nie je opodstatnené spojiť prejednávanú vec s vecami citovanými v bode 17 tohto rozsudku a že má dostatok informácií, ktoré potrebuje, aby zodpovedal na otázky, ktoré vyplynuli zo sporu vo veci samej.

22      Z tohto dôvodu bola žiadosť spoločnosti Philips zamietnutá.

 O prvej otázke

23      Prvá otázka vnútroštátneho súdu smeruje k tomu, či existuje skupina ochranných známok, ktorých zapísanie nie je vylúčené podľa článku 3 ods. 1 písm. b) až d), a článku 3 ods. 3 smernice, ale ktorých zapísanie je vylúčené podľa článku 3 ods. 1 písm. a) smernice z dôvodu, že tieto ochranné známky nie sú spôsobilé odlíšiť výrobky majiteľa ochrannej známky od výrobkov iných podnikov.

24      Podľa spoločnosti Philips sa touto otázkou vnútroštátny súd pýta, či existuje špecifická skupina ochranných známok, ktoré aj keď v skutočnosti majú rozlišovaciu spôsobilosť, táto faktická rozlišovacia spôsobilosť nemá právne účinky. Philips tvrdí, že podobná situácia nemôže nastať vzhľadom na odôvodnenie Súdneho dvora v rozsudku zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee (C‑108/97 a C‑109/97, Zb. s. I‑2779). S výhradou výnimky stanovenej v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice, ak tvar nadobudol rozlišovaciu spôsobilosť podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, dôvody zamietnutia alebo výmazu zápisu vymenované v odseku 1 písm. a) až d) tohto ustanovenia sa nemôžu uplatniť a tento tvar nemôže byť považovaný za tvar, ktorý má rozlišovaciu spôsobilosť bez právnych účinkov.

25      Remington uvádza, že je veľký rozdiel medzi na jednej strane označeniami, ktoré nespĺňajú podmienky ustanovené v článku 2 smernice, v tom zmysle, že nie sú spôsobilé odlíšiť výrobky jedného podniku od výrobkov iného podniku a sú uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice, a na druhej strane ochrannými známkami, ktoré nezodpovedajú požiadavkám stanoveným v článku 3 ods. 1 písm. b) až d) smernice. Zatiaľ čo prvé uvedené nikdy nemôžu byť zapísané ako ochranné známky, aj keď je preukázané „extenzívne používanie“, druhé môžu byť zapísané v súlade s odsekom 3 tohto ustanovenia, ak je preukázané, že používaním nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť.

26      Vláda Spojeného kráľovstva tvrdí, že ak je preukázané, že označenie, ktoré na prvý pohľad nemá rozlišovaciu spôsobilosť, ju nadobudlo používaním, toto označenie je spôsobilé rozlíšiť výrobky jedného podniku od výrobkov iných podnikov v súlade s článkom 2 smernice. V už citovanom rozsudku Windsurfing Chiemsee Súdny dvor podčiarkol, že smernica povoľuje zápis do registra ochranných známok čisto opisných slovných spojení, ktoré na prvý pohľad nie sú spôsobilé odlíšiť výrobky alebo služby jedného podniku od výrobkov alebo služieb iných podnikov v zmysle článku 2 smernice, ak tieto slovné spojenia nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť podľa článku 3 ods. 3 smernice, a tým aj druhotný zmysel ako ochranná známka.

27      Francúzska vláda uvádza, že smernica vo svojej podstate nevylučuje zápis špecifickej kategórie ochranných známok. Použitie článku 3 smernice môže viesť k vylúčeniu konkrétneho označenia z právnej úpravy ochrannej známky, ale nesmie byť vykladané v tom zmysle, že vylučuje z právnej ochrany určitú kategóriu označení ako takú.

28      Komisia uvádza, že zápis ochrannej známky, ktorá nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť podľa článku 3 ods. 3 smernice, nemôže byť zamietnutý na základe ustanovení článku 3 ods. 1 písm. a) tejto smernice z dôvodu, že nie je spôsobilá odlíšiť výrobky majiteľa ochrannej známky od výrobkov iných podnikov.

 Posúdenie Súdnym dvorom

29      V tejto súvislosti treba v úvode pripomenúť, že tak ako to je uvedené v desiatom odôvodnení smernice, účelom právnej úpravy ochrannej známky je najmä garantovať funkciu ochrannej známky ako označenia pôvodu.

30      Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že základnou funkciu ochrannej známky je zaručiť spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi označenie pôvodu tovaru alebo služby označených ochrannou známkou, umožňujúc mu neomylne rozlíšiť tento tovar alebo službu od tých, ktoré majú iný pôvod, a že na to, aby ochranná známka mohla mať postavenie podstatného prvku systému nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorého vytvorenie je cieľom Zmluvy, musí predstavovať záruku, že všetky tovary alebo služby, ktoré sú ňou označené, boli vyrobené alebo dodané pod kontrolou jediného podniku, ktorému môže byť pripísaná zodpovednosť za ich kvalitu (pozri najmä rozsudky z 11. novembra 1997, Loendersloot, C‑349/95, Zb. s. I‑6227, body 22 a 24, a z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb. s. I‑5507, bod 28).

31      Táto základná funkcia ochrannej známky vyplýva aj zo znenia a zo štruktúry jednotlivých ustanovení smernice týkajúcich sa dôvodov zamietnutia zápisu.

32      V prvom rade článok 2 smernice predpokladá, že ochrannú známku môžu tvoriť všetky označenia, ktoré sa na jednej strane dajú vyjadriť graficky a ktoré sú na druhej strane spôsobilé odlíšiť výrobky a služby jedného podniku od výrobkov a služieb iných podnikov.

33      Ďalej podľa ustanovení článku 3 ods. 1 písm. b) až d) smernice zápis ochrannej známky je zamietnutý alebo už uskutočnený zápis musí byť vyhlásený za neplatný, ak ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť, má opisný charakter alebo sa skladá výlučne z označení alebo značiek, ktoré sa stali obvyklými v bežnej reči alebo v bona fide a v zaužívaných obchodných zvyklostiach (rozsudok Windsurfing Chiemsee, už citovaný, bod 45).

34      Nakoniec článok 3 ods. 3 smernice obsahuje dôležité zmiernenie pravidla stanoveného v odseku 1 písm. b) až d) toho istého článku, a to v tom zmysle, že označenie môže nadobudnúť používaním rozlišovaciu spôsobilosť, ktorú pôvodne nemalo, a teda môže byť zapísané ako ochranná známka. Z uvedeného vyplýva, že označenie môže práve za takýchto okolností nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť, ktorá je podmienkou zápisu ochrannej známky do registra (pozri rozsudok Windsurfing Chiemsee, už citovaný, bod 44).

35      Tak ako to Súdny dvor podčiarkol v bode 46 už citovaného rozsudku Windsurfing Chiemsee, rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky nadobudnutá používaním, tak ako rozlišovacia spôsobilosť, ktorá je podľa článku 3 ods. 1 písm. b) jednou zo všeobecných podmienok nevyhnutných pre zápis ochrannej známky, znamená, že na základe tejto ochrannej známky je možné identifikovať výrobok, pre ktorý je prihláška podaná, ako výrobok pochádzajúci od určitého presne určeného podniku, a teda je možné odlíšiť tento výrobok od výrobkov iných podnikov.

36      Článok 3 ods. 1 písm. a) smernice stanovuje, že označenia, ktoré nemôžu tvoriť ochrannú známku, tiež nemôžu byť zapísané do registra, a pokiaľ boli, musia byť vyhlásené za neplatné.

37      Napriek tomu zo znenia článku 3 ods. 1 písm. a) a zo štruktúry smernice jednoznačne vyplýva, že cieľom tohto ustanovenia je iba vylúčiť zápis označení, ktoré nie sú schopné vo všeobecnosti tvoriť ochrannú známku a teda ktoré sa nedajú vyjadriť graficky a/alebo nie sú spôsobilé odlíšiť výrobky a služby jedného podniku od výrobkov a služieb iných podnikov.

38      Článok 3 ods. 1 písm. a) smernice spolu s pravidlami stanovenými v odseku 1 písm. b) až d) toho istého článku sú preto prekážkou zápisu označení alebo značiek, ktoré nespĺňajú jednu z dvoch podmienok uvedených v článku 2 smernice, konkrétne podmienku, ktorá vyžaduje, aby takéto označenia boli spôsobilé odlíšiť výrobky alebo služby jedného podniku od výrobkov a služieb iných podnikov.

39      Z uvedeného vyplýva, že neexistuje špecifická skupina ochranných známok, ktoré majú prirodzenú rozlišovaciu spôsobilosť alebo rozlišovaciu spôsobilosť nadobudli používaním, ktorá by im neumožňovala odlíšiť výrobky alebo služby v zmysle článku 2 smernice.

40      S ohľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že neexistuje skupina ochranných známok, ktorých zápis nie je vylúčený podľa článku 3 ods. 1 písm. b) až d) a článku 3 ods. 3 smernice, ale ktorých zápis je vylúčený podľa článku 3 ods. 1 písm. a) tejto smernice z dôvodu, že tieto ochranné známky nie sú spôsobilé odlíšiť výrobky majiteľa ochrannej známky od výrobkov iných podnikov.

 O druhej otázke

41      Druhá otázka vnútroštátneho súdu smeruje k tomu, či tvar výrobku (teda výrobku, pre ktorý je označenie zapísané) je spôsobilý odlíšiť tento výrobok v zmysle článku 2 smernice, iba ak uvedený tvar obsahuje ľubovoľný prídavok, napríklad ozdobu, ktorá nemá funkčný účel.

42      V tejto súvislosti Philips uvádza, že ak v rozpore s pripomienkami, ktoré uviedol k prvej otázke, existuje skupina ochranných známok, pre ktorú môže byť preukázané, že nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť, ale napriek tomu nie sú spôsobilé odlíšiť jednotlivé výrobky; nie je vhodné použiť kritérium ľubovoľného prídavku, ktoré sformuloval vnútroštátny súd, na určenie ochranných známok, ktoré patria do tejto skupiny. Ak je potrebné vytvoriť špecifickú skupinu ochranných známok, ktoré nie sú spôsobilé odlíšiť spomínané výrobky, napriek tomu, že majú rozlišovaciu spôsobilosť, Philips navrhuje alternatívne kritérium spočívajúce v tom, či dotknutá ochranná známka je jediným praktickým spôsobom, ako opísať dotknuté výrobky.

43      Naopak, Remington, tvrdí, že ak tvar výrobku nemá žiaden ľubovoľný prídavok, tvorí ho iba účelový tvar, ktorý ale nie je spôsobilý odlíšiť výrobky vyrobené majiteľom ochrannej známky od rovnakých výrobkov iných podnikov. V tomto prípade jedine ľubovoľný prídavok umožní určiť pôvod výrobku. Navyše Remington uvádza, že dôležitým činiteľom je stupeň opisnosti, v tom zmysle, že čím viac je označenie opisné, tým menej je rozlišovacie. Z toho vyplýva, že čisto opisné označenie nie je spôsobilé odlíšiť výrobky a prítomnosť ľubovoľného prídavku je nevyhnutná, aby označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť.

44      V tejto súvislosti vláda Spojeného kráľovstva uvádza, že nie je potrebné skúmať, či označenie pozostávajúce z tvaru obsahuje akýkoľvek ľubovoľný prídavok alebo ozdobu, aby bolo možné určiť, či je spôsobilé odlíšiť výrobky v zmysle článku 2 smernice.

45      Podľa francúzskej vlády z ustanovení článkov 2 a 3 smernice nijako nevyplýva, že tvar výrobku umožní odlíšiť tento výrobok od výrobkov iných podnikov, iba ak by obsahoval ľubovoľný prídavok pozostávajúci z ozdoby bez funkčného účelu.

46      Vzhľadom na pripomienky Komisie k prvej otázke Komisia navrhuje neodpovedať na druhú otázku. V každom prípade zdôrazňuje, že články 2 a 3 ods. 1 písm. a) smernice nepredstavujú samostatný dôvod zamietnutia zápisu označenia, spojený s neexistenciou rozlišovacej spôsobilosti.

 Posúdenie Súdnym dvorom

47      Po prvé je potrebné pripomenúť, že z článku 2 smernice vyplýva, že ochranná známka má rozlišovaciu spôsobilosť, ak umožňuje odlíšiť podľa ich pôvodu výrobky alebo služby, pre ktoré je podaná prihláška na zápis. V tejto súvislosti stačí, tak ako je to uvedené v bode 30 tohto rozsudku, aby ochranná známka umožňovala cieľovej skupine verejnosti odlíšiť výrobok alebo služby, na ktoré sa vzťahuje, od výrobkov a služieb, ktoré majú iný obchodný pôvod, a veriť, že všetky výrobky alebo služby, na ktoré sa vzťahuje, boli vyrobené, uvedené na trh alebo poskytnuté pod dohľadom majiteľa ochrannej známky, ktorému môže byť pripísaná zodpovednosť za ich kvalitu.

48      Po druhé článok 2 smernice nerozlišuje žiadne skupiny ochranných známok. Kritériá posúdenia rozlišovacej spôsobilosti trojrozmerných ochranných známok, teda takých, ako je známka, ktorá je predmetom vnútroštátneho sporu, nie sú odlišné od kritérií, ktoré možno uplatniť na iné skupiny ochranných známok.

49      Konkrétne smernica v žiadnom prípade nevyžaduje, aby tvar výrobku, na ktorý sa vzťahuje požadovaný zápis ochrannej známky, obsahoval akýkoľvek ľubovoľný prídavok. V súlade s článkom 2 smernice dotknutý tvar musí byť len spôsobilý odlíšiť výrobok majiteľa ochrannej známky od výrobkov iných podnikov, a teda splniť svoju základnú funkciu zaručenia pôvodu výrobku.

50      Vzhľadom na vyššie uvedené treba odpovedať na druhú otázku tak, že tvar výrobku, na ktorý sa vzťahuje ochranná známka, nemusí obsahovať žiaden ľubovoľný prídavok, ako napríklad ozdobu bez funkčného účelu, aby bol spôsobilý odlíšiť výrobok v zmysle článku 2 smernice.

 O tretej otázke

51      Tretia otázka vnútroštátneho súdu smeruje v podstate k tomu, či v situácii, keď je výrobca jediný, kto ponúka na trhu určité výrobky, časté používanie označenia skladajúceho sa z tvaru týchto výrobkov môže stačiť na to, aby takéto označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť podľa článku 3 ods. 3 smernice, ak vzhľadom na toto používanie podstatná časť záujmovej skupiny spája tento tvar s týmto výrobcom, vynímajúc akýkoľvek iný podnik, alebo verí, ak nie je uvedené iné, že výrobky tohto tvaru pochádzajú od daného výrobcu.

52      Podľa Philips podmienka stanovená v článku 3 ods. 3 smernice je splnená, ak v dôsledku častého používania určitého tvaru sú obchodníci a cieľová skupina verejnosti presvedčení, že výrobky s týmto tvarom pochádzajú od presne určeného podniku. Navyše sa Philips domnieva, že de facto monopol trvajúci niekoľko rokov na výrobky daného tvaru je dôležitým dôkazom, ktorý potvrdzuje nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti. Ak má výrobca záujem podať prihlášku na zápis ochrannej známky, ktorá nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním, de facto monopol je prakticky predbežnou podmienkou takéhoto zápisu.

53      Remington tvrdí, že v prípade tvaru skladajúceho sa iba z funkčných prvkov je potrebné priniesť spoľahlivé dôkazy, že samotný tvar bol používaný ako značka pôvodu, tak, že tvar získal druhotný význam, ktorý postačuje na to, aby bol odôvodnený zápis ochrannej známky pre tento tvar. Pokiaľ ide o monopol vo výrobe daných výrobkov, je potrebné zvlášť dohliadnuť na to, aby sa preskúmanie týkalo relevantných skutočností.

54      Vláda Spojeného kráľovstva usudzuje, že na tvar, ktorého zápis do registra ochranných známok je zamietnutý na základe článku 3 ods. 1 písm. e) smernice, sa nevzťahuje ochrana v zmysle odseku 3 tohto článku vzhľadom na to, že sa vzťahuje iba na označenia, ktoré boli vyhlásené za neplatné podľa odseku 1 písm. b) až d) tohto ustanovenia, ale nie na tie, ktoré sú upravené v článku 3 ods. 1 písm. e). Ak by bol zápis povolený na základe ustanovenia článku 3 ods. 1 písm. e), vláda Spojeného kráľovstva uvádza, že podmienky odseku 3 tohto ustanovenia nie sú splnené, ak identifikácia verejnosťou nesúvisí s ochrannou známkou, ale s monopolom na dodávku tovaru.

55      Francúzska vláda považuje za potrebné odpovedať na tretiu otázku kladne. Rozlišovacia spôsobilosť upravená v článku 3 ods. 3 smernice sa môže vzhľadom na časté používanie premietnuť do toho, že podstatná časť cieľovej skupiny obchodníkov a verejnosti spája tento tvar s dotknutým výrobcom, vynímajúc akýkoľvek iný podnik, alebo verí, ak nie je uvedené inak, že výrobky tohto tvaru pochádzajú od daného výrobcu.

56      Podľa Komisie rozlišovacia spôsobilosť nadobudnutá v situácii monopolu alebo iným spôsobom spĺňa podmienky článku 3 ods. 3 smernice, ak podstatná časť príslušnej verejnosti verí, že výrobky, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka, pochádzajú od určitého podniku.

 Posúdenie Súdnym dvorom

57      V tejto súvislosti je na úvod potrebné pripomenúť, že ak je zápis tvaru na základe článku 3 ods. 1 písm. e) smernice, ktorého výklad je predmetom štvrtej otázky, zamietnutý, v žiadnom prípade nemôže byť zapísaný na základe odseku 3 toho istého článku.

58      Naopak, článok 3 ods. 3 smernice ustanovuje, že ochranná známka, ktorej zápis je zamietnutý podľa odseku 1 písm. b), c) a d) toho istého článku, môže nadobudnúť používaním rozlišovaciu spôsobilosť, ktorú na začiatku nemala, a môže teda byť zapísaná ako ochranná známka. Používaním teda ochranná známka získava rozlišovaciu spôsobilosť, ktorá je podmienkou jej zápisu do registra ochranných známok.

59      Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky vrátane spôsobilosti nadobudnutej používaním musí byť posúdená v súvislosti s výrobkami alebo službami, na ktoré sa má zápis ochrannej známky vzťahovať.

60      Tak ako to vyplýva z bodu 51 už citovaného rozsudku Windsurfing Chiemsee, na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, možno vziať do úvahy najmä podiel na trhu tejto ochrannej známky, intenzitu, geografický rozsah a dobu používania tejto ochrannej známky, výšku investícií vynaložených podnikom na jej reklamu, pomer záujmových skupín, ktoré vďaka ochrannej známke identifikujú tovary ako pochádzajúce od určitého podniku, ako aj vyhlásenia obchodných a priemyselných komôr a iných profesijných organizácií

61      Súdny dvor tiež rozhodol, že ak na základe takýchto ukazovateľov príslušný orgán usúdi, že záujmové skupiny alebo prinajmenšom ich podstatná časť identifikujú výrobok vďaka ochrannej známke ako výrobok pochádzajúci od určitého podniku, musí v každom prípade dospieť k záveru, že podmienka stanovená v článku 3 ods. 3 smernice na zapísanie ochrannej známky do registra je splnená (rozsudok Windsurfing Chiemsee, už citovaný, bod 52).

62      Je ale potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých podmienka stanovená v článku 3 ods. 3 smernice môže byť považovaná za splnenú, Súdny dvor upresnil, že tieto okolnosti nemôžu byť preukázané len na základe všeobecných a abstraktných údajov, akými sú napríklad určité percentuálne pomery (rozsudok Windsurfing Chiemsee, už citovaný, bod 52).

63      Ďalej je potrebné posúdiť rozlišovaciu spôsobilosť označenia tvoreného tvarom výrobku, aj keď bola nadobudnutá používaním, berúc do úvahy predpokladané vnímanie dotknutého druhu výrobkov alebo služieb priemerným spotrebiteľom, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 1998, Gut Springenheide a Tusky, C‑210/96, Zb. s. I‑4657, bod 31).

64      Napokon identifikácia výrobku záujmovou skupinou ako výrobku pochádzajúceho od určitého podniku musí byť spojená s používaním ochrannej známky ako takej, a teda vďaka jej podstate a vplyvu, ktoré umožňujú odlíšiť daný výrobok od výrobkov iných podnikov.

65      Vzhľadom na vyššie uvedené treba odpovedať na tretiu otázku tak, že ak je výrobca jediný, kto ponúka na trhu konkrétne výrobky, časté používanie označenia pozostávajúceho z tvaru týchto výrobkov môže stačiť, aby označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 3 ods. 3 smernice, ak v dôsledku tohto používania podstatná časť záujmovej skupiny spája tento tvar s výrobcom, vylučujúc akýkoľvek iný podnik, alebo verí, že výrobky s týmto tvarom pochádzajú od tohto výrobcu. Pri posudzovaní okolností, za ktorých je splnená podmienka vyplývajúca z uvedeného ustanovenia, prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či sú preukázané na základe konkrétnych a vierohodných údajov, či je zohľadnené predpokladané vnímanie dotknutého druhu výrobkov alebo služieb priemerným spotrebiteľom, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, a či identifikácia výrobku záujmovou skupinou ako výrobku pochádzajúceho od určitého podniku je spojená s používaním ochrannej známky ako takej.

 O štvrtej otázke

66      Štvrtá otázka vnútroštátneho súdu smeruje v podstate k tomu, či článok 3 ods. 1 písm. e) druhá zarážka smernice má byť vykladaný v tom zmysle, že označenie tvorené výlučne tvarom výrobku nemôže byť zapísané ako ochranná známka podľa tohto ustanovenia, ak je preukázané, že základné funkčné vlastnosti tohto tvaru vyplývajú len z technického výsledku. Ďalej sa vnútroštátny súd pýta, či je možné obísť tento dôvod zamietnutia, resp. vyhlásenia neplatnosti zápisu obsiahnutý v uvedenom ustanovení preukázaním, že existujú iné tvary, ktoré umožňujú dosiahnutie toho istého technického výsledku.

67      V tejto súvislosti Philips uvádza, že účelom spomínaného ustanovenia smernice je zabrániť vytvoreniu monopolu na určitý technický výsledok prostredníctvom právnej úpravy ochrany ochranných známok. Napriek tomu zápis ochrannej známky tvorenej tvarom, ktorý vyjadruje určitý technický výsledok, neukladá neprimerané obmedzenie ani priemyslu, ani inováciám, ak je možné tento technický výsledok dosiahnuť iným tvarom, ktorý môžu konkurenční výrobcovia ľahko dosiahnuť. Podľa Philips existuje množstvo riešení nahradzujúcich tvar, ktorý je predmetom spornej ochrannej známky, ktorými by sa dosiahol rovnaký technický výsledok pri holení a v rovnakých cenových reláciách ako jeho vlastné výrobky.

68      Podľa Remington očividný zmysel ustanovenia článku 3 ods. 1 písm. e) smernice je, že zápis ochrannej známky musí byť odmietnutý pre tvar nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku v tom zmysle, že ak tento tvar spĺňa účel dosiahnutia výsledku, neznamená to, že je to nevyhnutne jediný tvar, ktorým sa tento výsledok dá dosiahnuť. Výklad tohto ustanovenia, ktorý navrhuje Philips, je tak zužujúci, že uvedené ustanovenie sa stáva zbytočným, a znamenal by preskúmanie technickej hodnoty rôznych nákresov, z čoho vyplýva, že smernica by nemohla zaručiť ochranu verejného záujmu.

69      Vláda Spojeného kráľovstva uvádza, že zápis musí byť zamietnutý, ak základné vlastnosti tvaru, ktorý tvorí označenie, vyplývajú len z technického výsledku.

70      Podľa francúzskej vlády cieľom vylúčenia upraveného v spomínanom článku 3 ods. 1 písm. e), druhej zarážke smernice je zabrániť tomu, aby ochrana technických výtvorov, ktorá je časovo obmedzená, nebola obídená prostredníctvom právnej úpravy ochrannej známky, ktorá potenciálne poskytuje dlhšiu dobu ochrany.

71      Tak francúzska vláda, ako aj vláda Spojeného kráľovstva považujú za nemožné, aby dôvod zamietnutia zápisu podľa článku 3 ods. 1 písm. e) druhej zarážky smernice mohol byť obídený preukázaním, že existujú iné tvary, ktoré umožňujú dosiahnuť ten istý technický výsledok.

72      Vzhľadom na predchádzajúcu právnu úpravu článku 3 ods. 1 písm. e) smernice a na nevyhnutnosť doslovného výkladu výnimiek Komisia považuje existenciu iných tvarov, ktoré umožňujú dosiahnuť hľadaný technický výsledok, za správne kritérium.

 Posúdenie Súdnym dvorom

73      V tejto súvislosti je potrebné na úvod pripomenúť, že v súlade s článkom 2 smernice označenie tvorené tvarom výrobku v zásade môže tvoriť ochrannú známku, ak sa jednak dá graficky vyjadriť a jednak je spôsobilé odlíšiť výrobok alebo službu jedného podniku od výrobkov a služieb iných podnikov.

74      Ďalej treba tiež pripomenúť, že dôvody zamietnutia zápisu označení tvorených tvarom výrobku sú výslovne uvedené v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice. V súlade s týmto ustanovením je prihláška ochrannej známky zamietnutá alebo zápis je vyhlásený za neplatný, ak sa označenie skladá výlučne z tvaru, ktorý vyplýva zo samotnej povahy výrobku, z tvaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku, a z tvaru, ktorý dodáva výrobku podstatnú hodnotu. V súlade so siedmym odôvodnením smernice výpočet dôvodov zamietnutia v tomto ustanovení je úplný.

75      Na záver treba zdôrazniť, že ochranné známky, ktorých zápis môže byť zamietnutý z dôvodov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) až d) smernice, môžu nadobudnúť podľa odseku 3 toho istého článku rozlišovaciu spôsobilosť používaním. Naopak, označenie, ktorého zápis je zamietnutý na základe článku 3 ods. 1 písm. e) smernice, nikdy nemôže nadobudnúť používaním rozlišovaciu spôsobilosť podľa článku 3 ods. 3.

76      Uvedený článok 3 ods. 1 písm. e) sa zameriava na niektoré označenia, ktoré nemôžu tvoriť ochrannú známku, a môže byť predbežnou prekážkou, aby označenie tvorené iba tvarom výrobku bolo zapísané ako ochranná známka. Ak je splnená iba jedna z podmienok upravených v tomto ustanovení, označenie tvorené výlučne tvarom výrobku, ako aj grafické vyjadrenie tohto tvaru nemôžu byť zapísané ako ochranné známky.

77      Dôvody vypočítané v článku 3 smernice treba vykladať s ohľadom na verejný záujem, ktorý každý z nich obsahuje (pozri v tejto súvislosti rozsudok Windsurfing Chiemsee, už citovaný, body 25 až 27).

78      Princíp dôvodov zamietnutia zápisu stanovených v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice spočíva v snahe zabrániť tomu, aby ochrana vyplývajúca z právnej úpravy ochranných známok neviedla k monopolnému postaveniu majiteľa ochrannej známky v súvislosti s technickými riešeniami alebo úžitkovými vlastnosťami výrobku, ktoré môže spotrebiteľ vyhľadávať aj pri výrobkoch konkurenčných podnikov. Cieľom článku 3 ods. 1 písm. e) je teda zabrániť rozšíreniu ochrany vyplývajúcej z právnej úpravy ochrannej známky na iné označenia ako tie, ktoré sú spôsobilé odlíšiť výrobok alebo službu jedného podniku od výrobkov a služieb jeho konkurentov, tak aby nevznikla prekážka pre konkurentov ponúkať výrobky obsahujúce tie isté technické riešenia a úžitkové vlastnosti ako výrobky majiteľa ochrannej známky.

79      Pokiaľ ide konkrétne o označenia tvorené výlučne tvarom výrobku, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického riešenia, vymenované v článku 3 ods. 1 písm. e) druhej zarážke smernice, treba povedať, že toto ustanovenie smeruje k tomu, aby bol zamietnutý zápis tvarov, ktorých základné vlastnosti súvisia s technickou funkciou, tak, aby sa výlučnosť vyplývajúca z právnej úpravy ochrannej známky nestala prekážkou možnosti konkurentov ponúknuť výrobok obsahujúci túto funkciu, alebo slobody voľby medzi technickými riešeniami, ktoré chcú prijať, aby začlenili túto funkciu do svojho výrobku.

80      Keďže cieľom článku 3 ods. 1 písm. e) smernice je ochrana verejného záujmu, ktorý vyžaduje, aby tvar, ktorého základné vlastnosti súvisia s technickou funkciou a boli vybrané, aby ju naplnili, mohol byť voľne dostupný všetkým, toto ustanovenie zabraňuje tomu, aby takéto označenie bolo vyhradené iba jednému podniku z dôvodu jeho zápisu do registra ochranných známok (pozri v tejto súvislosti rozsudok Windsurfing Chiemsee, už citovaný, bod 25).

81      Pokiaľ ide o to, či preukázanie existencie iných tvarov umožňujúcich dosiahnutie toho istého technického výsledku môže odstrániť dôvod na zamietnutie prihlášky alebo na vyhlásenie neplatnosti zápisu ustanovený v uvedenom článku 3 ods. 1 písm. e) druhej zarážke, treba zdôrazniť, že znenie tohto ustanovenia nedovoľuje vyvodenie takého záveru.

82      Zamietnutím zápisu uvedených označení článok 3 ods.1 písm. e) druhá zarážka smernice odráža legitímny cieľ nedovoliť jednotlivcom používať zápis ochrannej známky na dosiahnutie alebo udržanie výlučných práv týkajúcich sa technických riešení.

83      Ak základné funkčné vlastnosti tvaru výrobku vyplývajú len z technického výsledku, uvedený článok 3 ods. 1 písm. e) druhá zarážka vylučuje zápis takého označenia tvoreného uvedeným tvarom, aj keď sa dotknutý technický výsledok dá dosiahnuť iným tvarom.

84      Vzhľadom na vyššie uvedené treba odpovedať na štvrtú otázku tak, že článok 3 ods. 1 písm. e) druhú zarážku smernice je potrebné vykladať v tom zmysle, že označenie pozostávajúce výlučne z tvaru výrobku nemôže byť zapísané na základe tohto ustanovenia, ak je preukázané, že základné funkčné vlastnosti tohto tvaru vyplývajú iba z technického výsledku. Navyše preukázanie existencie iných tvarov, ktoré umožňujú dosiahnutie toho istého technického výsledku, nestačí na odstránenie prekážky dôvodu zamietnutia alebo neplatnosti zápisu obsiahnutého v uvedenom ustanovení.

85      Vnútroštátny súd upresnil, že preskúmanie otázok týkajúcich sa porušenia práv z ochrannej známky nebude potrebné, ak jeho výklad článku 3 bude potvrdený Súdnym dvorom. Odpoveď na štvrtú otázku potvrdila výklad vnútroštátneho súdu, takže nie je potrebné odpovedať na piatu, šiestu a siedmu otázku.

 O trovách

86      Vláda Spojeného kráľovstva a francúzska vláda, ako ani Komisia nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov

SÚDNY DVOR,

rozhodujúc o otázkach, ktoré mu predložil Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) uznesením z 5. mája 1999, rozhodol takto:

1.      Neexistuje skupina ochranných známok, ktorých zápis nie je vylúčený podľa článku 3 ods. 1 písm. b) až d) a článku 3 ods. 3 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, ale ktorých zápis je vylúčený podľa článku 3 ods. 1 písm. a) tejto smernice, z dôvodu, že tieto ochranné známky nie sú spôsobilé odlíšiť výrobky majiteľa ochrannej známky od výrobkov iných podnikov.

2.      Tvar výrobku, na ktorý sa vzťahuje ochranná známka, nemusí obsahovať žiaden ľubovoľný prídavok, ako napríklad ozdobu bez funkčného účelu, aby bol spôsobilý odlíšiť výrobok v zmysle článku 2 smernice 89/104.

3.      Ak je výrobca jediný, kto ponúka na trhu konkrétne výrobky, časté používanie označenia pozostávajúceho z tvaru týchto výrobkov môže stačiť, aby označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 3 ods. 3 smernice 89/104, ak v dôsledku tohto používania podstatná časť záujmovej skupiny spája tento tvar s výrobcom, vylučujúc akýkoľvek iný podnik, alebo verí, že výrobky s týmto tvarom pochádzajú od tohto výrobcu. Pri posudzovaní okolností, za ktorých je splnená podmienka vyplývajúca z uvedeného ustanovenia, prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či sú preukázané na základe konkrétnych a vierohodných údajov, či je zohľadnené predpokladané vnímanie dotknutého druhu výrobkov alebo služieb priemerným spotrebiteľom, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, a či identifikácia výrobku záujmovou skupinou ako výrobku pochádzajúceho od určitého podniku je spojená s používaním ochrannej známky ako takej.

4.      Článok 3 ods. 1 písm. e) druhú zarážku smernice 89/104 je potrebné vykladať v tom zmysle, že označenie pozostávajúce výlučne z tvaru výrobku nemôže byť zapísané na základe tohto ustanovenia, ak je preukázané, že základné funkčné vlastnosti tohto tvaru vyplývajú iba z technického výsledku. Navyše preukázanie existencie iných tvarov, ktoré umožňujú dosiahnutie toho istého technického výsledku, nestačí na odstránenie prekážky dôvodu zamietnutia alebo neplatnosti zápisu obsiahnutého v uvedenom ustanovení.

Rodríguez Iglesias

Jann

Macken

Colneric

von Bahr

Gulmann

Edward

La Pergola

Puissochet

Cunha Rodrigues

 

      Timmermanns

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. júna 2002.

Tajomník

 

      Predseda

R. Grass

 

      G. C. Rodríguez Iglesias


* Jazyk konania: angličtina.

Top