—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (3),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA), o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií („akt o kybernetickej bezpečnosti“) (COM(2017)0477), predložený Komisiou 13. septembra 2017,

—

so zreteľom na návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európske centrum priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier (COM(2018)0630), predložený Komisiou 12. septembra 2018,

—

so zreteľom na prijatie nového zákona o národnej spravodajskej službe čínskym Národným ľudovým kongresom 28. júna 2017,

—

so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie z 13. februára 2019 o bezpečnostných hrozbách súvisiacich so zvyšujúcou sa čínskou technologickou prítomnosťou v EÚ a možných opatreniach na úrovni EÚ na ich zníženie,

—

so zreteľom na skutočnosť, že austrálska vláda prijala reformy bezpečnosti telekomunikačného sektora vlády, ktoré nadobudli účinnosť 18. septembra 2018,

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 14. februára 2019 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie (4),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o stave vzťahov EÚ a Číny, najmä na uznesenie z 12. septembra 2018 (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom 5G pre Európu: akčný plán (COM(2016)0588),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o pripojení na internet pre rast, konkurencieschopnosť a súdržnosť: európska gigabitová spoločnosť a 5G (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (7),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (8),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 (COM(2018)0434), predložený Komisiou 6. júna 2018,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže EÚ musí presadzovať svoj program v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom naplniť svoj potenciál stať sa vedúcim aktérom v oblasti kybernetickej bezpečnosti a využiť to v prospech svojho priemyslu;

B.

keďže zraniteľné miesta v sieťach 5G by mohli byť zneužité na ohrozenie IT systémov, čo by mohlo spôsobiť veľmi vážne škody hospodárstvam na európskej a vnútroštátnej úrovni; keďže na minimalizáciu rizík je potrebný prístup založený na analýze rizika v celom hodnotovom reťazci;

C.

keďže sieť 5G bude nosným pilierom našej digitálnej infraštruktúry, rozšíri možnosť pripojenia rôznych zariadení do sietí (internet vecí atď.) a prinesie spoločnosti a podnikom nové výhody a príležitosti v mnohých oblastiach vrátane rozhodujúcich odvetví hospodárstva, ako sú odvetvia dopravy, energetiky, zdravotníctva, financií, telekomunikácií, obrany, kozmického priestoru a bezpečnosti;

D.

keďže vytvorenie vhodného mechanizmu na riešenie bezpečnostných výziev by EÚ umožnilo aktívne prijímať opatrenia na stanovenie noriem pre 5G;

E.

keďže boli vznesené obavy týkajúce sa predajcov zariadení z tretích krajín, ktorí by mohli predstavovať bezpečnostné riziko pre EÚ v dôsledku právnych predpisov ich krajiny pôvodu, a to najmä po prijatí čínskych zákonov o štátnej bezpečnosti, v ktorých sa stanovujú povinnosti pre všetkých občanov, podniky a ďalšie subjekty, aby spolupracovali so štátom s cieľom zaručiť jeho bezpečnosť, v spojení s veľmi širokým vymedzením národnej bezpečnosti; keďže neexistuje žiadna záruka, že tieto povinnosti sa neuplatňujú extrateritoriálne, a keďže reakcie na čínske právne predpisy sa v jednotlivých krajinách líšili, od bezpečnostných hodnotení až po úplný zákaz;

F.

keďže v decembri 2018 český národný orgán pre kybernetickú bezpečnosť vydal varovanie pred bezpečnostnými hrozbami, ktoré predstavujú technológie poskytované čínskymi spoločnosťami Huawei a ZTE; keďže následne české daňové orgány v januári 2019 vylúčili spoločnosť Huawei z verejnej súťaže na vytvorenie daňového portálu;

G.

keďže je potrebné dôkladné vyšetrenie, aby sa objasnilo, či uvedené zariadenia alebo akékoľvek iné zariadenia alebo dodávatelia predstavujú bezpečnostné riziká v dôsledku takých prvkov, ako sú napríklad zadné dvierka do systémov;

H.

keďže riešenia by sa mali koordinovať a hľadať na úrovni EÚ, aby sa zabránilo vytváraniu rôznych úrovní bezpečnosti a možným medzerám v kybernetickej bezpečnosti, pričom na zabezpečenie silnej reakcie je potrebná koordinácia na globálnej úrovni;

I.

keďže výhody jednotného trhu sú spojené s povinnosťou dodržiavať normy EÚ a právny rámec Únie a keďže s dodávateľmi by sa nemalo zaobchádzať inak na základe krajiny ich pôvodu;

J.

keďže nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť koncom roku 2020, posilňuje schopnosť členských štátov preverovať zahraničné investície z hľadiska kritérií bezpečnosti a verejného poriadku a vytvára mechanizmus spolupráce, ktorý Komisii a členským štátom umožňuje spolupracovať pri posudzovaní bezpečnostných rizík vrátane rizík pre kybernetickú bezpečnosť, ktoré predstavujú citlivé zahraničné investície, a vzťahuje sa aj na projekty a programy, ktoré sú v záujme EÚ, ako sú transeurópske siete pre telekomunikácie a program Horizont 2020;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2015 o stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom (1),

—

so zreteľom na dohody uzavreté v Minsku 5. a 19. septembra 2014 a 12. februára 2015 (2),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie zo 14. júna 2018 o okupovaných gruzínskych územiach 10 rokov po invázii Ruska (3), ako aj zo 4. februára 2016 o situácii v oblasti ľudských práv na Kryme, najmä pokiaľ ide o krymských Tatárov (4),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 o spoločnom vízovom obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnitského (5),

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Rusku zo 14. marca 2016,

—

so zreteľom na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2018 udelenú ukrajinskému filmovému režisérovi Olegovi Sencovovi,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2018 o Rusku, konkrétne o prípade ukrajinského politického väzňa Olega Sencova (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o situácii v Azovskom mori (7),

—

so zreteľom na záverečnú správu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE)/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) o prezidentských voľbách v Ruskej federácii z 18. marca 2018,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0073/2019),

A.

keďže EÚ je spoločenstvo založené na kľúčovom súbore spoločných hodnôt, medzi ktoré patrí mier, sloboda, demokracia, právny štát a dodržiavanie základných a ľudských práv;

B.

keďže uznáva, že zásady zakotvené v Charte OSN, Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 a Parížskej charte OBSE z roku 1990 predstavujú základné kamene mierového európskeho kontinentu;

C.

keďže tieto hodnoty sú základom pre vzťahy medzi EÚ a tretími stranami;

D.

keďže vzťahy medzi EÚ a Ruskom musia byť založené na zásadách medzinárodného práva, dodržiavaní ľudských práv, demokracii a mierovom riešení konfliktov a v dôsledku porušenia týchto zásad zo strany Ruska sú v súčasnosti vzťahy medzi EÚ a Ruskom založené na spolupráci vo vybraných oblastiach spoločného záujmu, ako sa vymedzuje v záveroch Rady pre zahraničné veci zo 14. marca 2016, a na spoľahlivom odstrašení;

E.

keďže EÚ je naďalej otvorená užšiemu vzťahu a dialógu, ktorý k nemu povedie, a chce obnoviť vzťahy spolupráce s Ruskom po tom, ako ruské orgány splnia svoje medzinárodné a právne záväzky a preukážu skutočný záujem Ruska obnoviť narušenú dôveru; keďže konštruktívne a predvídateľné vzťahy by boli vzájomne výhodné a v ideálnom prípade v záujme oboch strán;

F.

keďže Ruská federácia ako riadny člen Rady Európy a OBSE v Európe sa zaviazala dodržiavať zásady demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv; keďže pretrvávajúce vážne porušenia právneho štátu a prijatie reštriktívnych právnych predpisov za posledných niekoľko rokov vytvárajú stále viac pochybností, pokiaľ ide o dodržiavanie medzinárodných a vnútroštátnych povinností zo strany Ruska; keďže Rusko nevykonalo viac než tisíc rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva;

G.

keďže viacero vládnych správ poukazuje na prudký vzostup nepriateľských špionážnych aktivít Ruska v posledných rokoch, ktoré sú už na úrovni, aká nebola zaznamenaná od čias studenej vojny;

H.

keďže úplné vykonávanie dohôd z Minska a dôslednejšie dodržiavanie medzinárodného práva sú aj naďalej kľúčovými predpokladmi pre užšiu spoluprácu s Ruskom; keďže v reakcii na nezákonnú anexiu Krymu a hybridnú vojnu, ktorú Rusko začalo viesť proti Ukrajine, EÚ prijala súbory reštriktívnych opatrení, ktoré by mali ostať v platnosti, kým nebudú splnené dohody z Minska;

I.

keďže od roku 2015 sa medzi EÚ a Ruskom objavili nové oblasti napätia, medzi ktoré patria: ruská intervencia v Sýrii a zasahovanie do krajín, ako je Líbya a Stredoafrická republika; rozsiahle vojenské cvičenia (Zapad 2017); ruské zasahovanie do volieb a referend a zvyšovanie napätia v európskych spoločnostiach; podpora protieurópskych strán a krajne pravicových hnutí zo strany Kremľa; obmedzenia základných slobôd a rozsiahle porušovanie ľudských práv v Rusku, šírenie postojov proti LGBTI osobám; zásah proti politickej opozícii; systematické zameriavanie sa na obhajcov ľudských práv, novinárov a občiansku spoločnosť v Rusku vrátane svojvoľného zadržiavania Ojuba Titijeva, riaditeľa centra pre ľudské práva Memorial v Čečensku alebo prípadu Jurija Dmitrijeva z karelskej pobočky centra Memorial; stigmatizácia aktivistov občianskej spoločnosti tým, že sú označovaní za „zahraničných agentov“; hrubé porušenia ľudských práv v Predkaukazsku, najmä v Čečenskej republike (únosy, mučenie, mimosúdne popravy, vykonštruované trestné prípady atď.); diskriminácia tatárskej menšiny na okupovanom Kryme a politicky motivované prenasledovanie Alexeja Navaľného a mnohých ďalších osôb, ako aj zabíjanie, pričom najvýznamnejšími boli prípady Borisa Nemcova a Sergeja Magnitského; kybernetické a hybridné útoky, ako aj vraždenie na európskej pôde vykonané agentmi ruskej spravodajskej služby, ktorí pri tom použili chemické zbrane; zastrašovanie, zatýkanie a väznenie zahraničných občanov v Rusku v rozpore s medzinárodným právom vrátane prípadu laureáta Sacharovovej ceny za rok 2018 Olega Sencova a mnohých ďalších; organizovanie nelegálnych a nelegitímnych volieb v Donbase; uskutočňovanie nedemokratických prezidentských volieb bez skutočnej možnosti výberu s obmedzením základných slobôd; dezinformačné kampane, nezákonná výstavba Kerčského mosta; rozsiahla militarizácia nezákonne okupovaného a anektovaného Krymu, ako aj častí Čierneho mora a Azovského mora; obmedzenia medzinárodnej plavby v Azovskom mori a cez Kerčský prieliv vrátane lodí plaviacich sa pod vlajkami členských štátov EÚ; nezákonný útok a zajatie ukrajinských námorných plavidiel a zatknutie ukrajinských námorníkov v Kerčskom prielive; porušovanie dohôd o kontrole zbraní; ťaživá atmosféra pre novinárov a nezávislé médiá s pokračujúcim väznením novinárov a blogerov; a Rusko sa v roku 2018 nachádzalo vo svetovom rebríčku slobody tlače na 148. mieste zo 180 krajín, pokiaľ ide o slobodu médií;

J.

keďže centrum pre ľudské práva Memorial od 1. marca 2018 zaznamenalo 143 prípadov politických väzňov vrátane 97 prípadov prenasledovania z náboženských dôvodov; keďže analýza zoznamu politických väzňov centra pre ľudské práva Memorial ukazuje, že v roku 2017 bolo zaznamenaných 23 prípadov stíhania osôb za trestné činy týkajúce sa verejných podujatí (masové nepokoje, násilné akcie proti verejnému orgánu) a v 21 prípadoch, ktoré väčšinou súviseli so zverejnením príspevkov na internete, sa stíhania začali na základe „protiextrémistických“ článkov trestného zákonníka;

K.

keďže Rusko je v spoločnom susedstve – v Podnestersku, Južnom Osetsku, Abcházsku, Donbase a Náhornom Karabachu – priamo či nepriamo zapojené do viacerých dlhotrvajúcich konfliktov, ktoré predstavujú vážnu prekážku pre rozvoj a stabilitu dotknutých susedných krajín, oslabujú ich nezávislosť a obmedzujú ich slobodné a zvrchované rozhodnutia;

L.

keďže konflikt na východnej Ukrajine trvá už viac než štyri roky a vyžiadal si viac než 10 000 životov, z ktorých takmer tretinu tvorili civilisti, a v súvislosti s ním boli zranené tisícky civilistov;

M.

keďže súčasné pretrvávajúce napätie a konfrontácia medzi EÚ a Ruskom nie sú v záujme žiadnej zo strán; keďže komunikačné kanály by mali ostať otvorené napriek neuspokojivým výsledkom; keďže nové rozdelenie kontinentu ohrozuje bezpečnosť EÚ aj Ruska;

N.

keďže Rusko je v súčasnosti najdôležitejším externým dodávateľom zemného plynu EÚ; keďže energia naďalej zohráva ústrednú a strategickú úlohu vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom; keďže Rusko využíva energiu ako prostriedok na ochranu a podporu svojich zahraničnopolitických záujmov; keďže závislosť EÚ od dodávok plynu z Ruska sa od roku 2015 zvýšila; keďže odolnosť EÚ voči vonkajším tlakom možno posilniť diverzifikáciou dodávok energie a znížením jej závislosti od Ruska; keďže EÚ musí vystupovať jednotne a preukázať silnú vnútornú solidaritu, pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť; keďže silná závislosť EÚ od fosílnych palív bráni rozvoju vyváženého, jednotného a hodnotovo orientovaného postoja k Rusku; keďže je potrebná spoľahlivejšia a strategickejšia energetická infraštruktúra v EÚ, členských štátoch a krajinách Východného partnerstva, aby sa zvýšila odolnosť voči hybridnej činnosti Ruska;

O.

keďže nezodpovedné akcie ruských stíhacích lietadiel v blízkosti vzdušného priestoru členských štátov EÚ a NATO ohrozujú bezpečnosť civilných letov a mohli by ohrozovať bezpečnosť európskeho vzdušného priestoru; keďže Rusko viedlo provokatívne rozsiahle vojenské manévre v bezprostrednej blízkosti EÚ;

P.

keďže Rusko naďalej ignoruje rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj záväzné rozhodnutia Stáleho arbitrážneho súdu, ako v prípade spoločnosti Naftogaz, čím sú ohrozené mechanizmy riešenia sporov v medzinárodnom obchode;

Q.

keďže polycentrická vízia Ruska o súlade právomocí je v rozpore s presvedčením EÚ o multilateralizme a medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách; keďže dodržiavanie a podpora multilaterálneho poriadku založeného na pravidlách zo strany Ruska by vytvorili podmienky pre užšie vzťahy s EÚ;

R.

keďže ruské orgány naďalej pristupujú k nezákonne okupovaným regiónom akoby boli internou časťou ruského územia, keďže umožňujú spolupôsobenie zástupcov týchto území v legislatívnych a výkonných orgánoch Ruskej federácie, čo prestavuje porušenie medzinárodného práva;

S.

keďže Rada po posúdení vykonávania dohôd z Minska 21. decembra 2018 predĺžila hospodárske sankcie zamerané na konkrétne odvetvia ruského hospodárstva do 31. júla 2019;

T.

keďže konanie Ruska je v rozpore s medzinárodným právom, medzinárodnými záväzkami a dobrými susedskými vzťahmi;

U.

keďže EÚ a NATO sú v strategických dokumentoch Ruskej federácie vykreslené ako hlavní protivníci Ruska;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

—

so zreteľom na zásady a zámery Charty OSN,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv,

—

so zreteľom na Helsinský záverečný akt Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z roku 1975 spolu so všetkými jeho zásadami ako základný dokument pre bezpečnostný poriadok v Európe a širšom regióne,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN a na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj,

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o predchádzaní konfliktom a mediácii, ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti a o mládeži, mieri a bezpečnosti,

—

so zreteľom na koncepciu Rady pre posilňovanie kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu z 10. novembra 2009 (15779/09),

—

so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová, ako aj na prvú správu o jej vykonávaní s názvom Od spoločnej vízie k spoločnému postupu: vykonávanie globálnej stratégie EÚ, uverejnenú 18. júna 2017,

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a ESVČ z 15. novembra 2017 k Východnému partnerstvu v rámci príprav na samit v novembri 2017 (1),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 5. júla 2018 k 73. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2306 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (3),

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja predložený Rade vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie z 13. júna 2018 (HR(2018)94),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0075/2019),

A.

keďže podpora medzinárodného mieru a bezpečnosti je súčasťou dôvodu existencie EÚ, uznaná v roku 2012 udelením Nobelovej ceny mieru, a je ústredným prvkom Lisabonskej zmluvy;

B.

keďže EÚ sa zaviazala vykonávať program Ženy, mier a bezpečnosť v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a následnými aktualizáciami a program Mládež, mier a bezpečnosť v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2250 a následnými aktualizáciami;

C.

keďže EÚ je jedným z najvýznamnejších darcov pomoci na podporu predchádzania konfliktom a budovania mieru prostredníctvom svojich nástrojov vonkajšej pomoci;

D.

keďže EÚ ako kľúčový prispievateľ v rámci medzinárodných organizácií, hlavný darca pomoci a najväčší obchodný partner na svete by mala prevziať vedúcu úlohu pri budovaní mieru, predchádzaní konfliktom a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti; keďže predchádzanie konfliktom a mediácia by sa mali vyjadriť v rámci komplexného prístupu, v ktorom sa spájajú bezpečnosť, diplomacia a rozvoj;

E.

keďže je nevyhnutná spolupráca s regionálnymi organizáciami ako OBSE, ktorá vo svojom Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 okrem iného stanovuje zásady nepoužívania sily, územnej celistvosti štátov, rovnoprávnosti a sebaurčenia národov, a keďže tieto organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu v predchádzaní konfliktom a mediácii;

F.

keďže predchádzanie násilným konfliktom je pre riešenie bezpečnostných výziev, ktorým Európa a jej susedstvo čelia, ako aj pre politický a sociálny pokrok kľúčové; keďže je takisto nevyhnutným prvkom účinného multilateralizmu a slúži na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä cieľa č. 16 o mierumilovných a inkluzívnych spoločnostiach, prístupe k spravodlivosti pre všetkých a účinných, zodpovedných a inkluzívnych inštitúciách na všetkých úrovniach;

G.

keďže pretrvávajúca podpora civilných a vojenských aktérov v tretích krajinách zo strany EÚ je významným faktorom predchádzania opakovaniu násilných konfliktov; keďže udržateľný a dlhodobý mier a bezpečnosť nemožno oddeliť od trvalo udržateľného rozvoja;

H.

keďže predchádzanie konfliktom a mediácia by mali zaistiť udržanie stability a rozvoj štátov a geografických oblastí, ktorých situácia predstavuje priamy bezpečnostný problém pre Úniu;

I.

keďže predchádzanie je strategická funkcia, ktorej cieľom je zabezpečiť účinné opatrenia ešte pred vznikom kríz; keďže mediácia je ďalším nástrojom diplomacie, ktorý sa môže použiť s cieľom predísť konfliktu, potlačiť ho alebo ho vyriešiť;

J.

keďže vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sú čoraz viac neoddeliteľne prepojené a komplexný charakter globálnych problémov si vyžaduje komplexný a integrovaný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam;

K.

keďže na zabezpečenie toho, aby bola EÚ schopná naplno rozvinúť a využívať svoje kapacity, je potrebný silnejší medziinštitucionálny prístup;

L.

keďže globálna stratégia EÚ, politické vyhlásenia a inštitucionálny vývoj sú vítanými prvkami záväzku PK/VP uprednostňovať predchádzanie konfliktom a mediáciu;

M.

keďže nástroje na financovanie vonkajšej činnosti významne prispievajú k predchádzaniu konfliktom a budovaniu mieru;

N.

keďže spravodlivosť v prechodnom období je dôležitý súbor súdnych a mimosúdnych mechanizmov, ktorý sa zameriava na zodpovednosť za porušovanie práv v minulosti, ako aj na vybudovanie udržateľnej, spravodlivej a mierovej budúcnosti;

O.

keďže Európsky parlament zohráva v parlamentnej diplomacii vrátane procesov mediácie a dialógu významnú úlohu, pričom čerpá zo svojej zakorenenej kultúry dialógu a budovania konsenzu;

P.

keďže násilné konflikty a vojna majú neprimeraný vplyv na civilistov, najmä ženy a deti, a vystavujú ženy, viac než mužov, väčšiemu riziku hospodárskeho a sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, odsunu, zadržiavania a sexuálneho násilia, ako napríklad znásilnenia, ktoré sa používa ako vojnová taktika; keďže aktívna účasť žien a mladých ľudí je dôležitá na predchádzanie konfliktom a budovanie mieru a na predchádzanie všetkým formám násilia vrátane sexuálneho a rodovo motivovaného násilia;

Q.

keďže pri podpore a uľahčovaní budovania kapacít a dôvery v oblasti mediácie, dialógu a zmierenia je nevyhnutné začleniť a podporovať aktívnu a zmysluplnú účasť občianskej spoločnosti a miestnych civilných aj vojenských aktérov vrátane žien, menšín, pôvodného obyvateľstva a mladých ľudí;

R.

keďže úsilie o predchádzanie konfliktom a budovanie a udržiavanie mieru je často nedostatočne financované, a to napriek politickým záväzkom na úrovni EÚ, čo má dominový efekt na schopnosť podporovať a uľahčovať činnosť v týchto oblastiach;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

—

so zreteľom na článok 37 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (3) a na jej požiadavky týkajúce sa dosahovania zdravého vnútorného prostredia,

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii zo 4. apríla 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o opatreniach EÚ zameraných na udržateľnosť (5),

—

so zreteľom na svoju správu zo 14. decembra 2017 o európskej stratégii pre nízkoemisnú mobilitu (6);

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. decembra 2015 o udržateľnej mestskej mobilite (7);

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o vykonávaní 7. environmentálneho akčného programu (8),

—

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z roku 2017 s názvom Kvalita ovzdušia v Európe,

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov s názvom Znečisťovanie ovzdušia: naše zdravie stále nemá dostatočnú ochranu (9), uverejnenú 11. septembra 2018,

—

so zreteľom na aktualizáciu globálnej databázy kvality ovzdušia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2018,

—

so zreteľom na usmernenia WHO pre kvalitu ovzdušia v interiéri,

—

so zreteľom na svoju štúdiu zo septembra 2018 s názvom Kvalita ovzdušia a mestská doprava v EÚ: najlepšie postupy a možné riešenia (10),

—

so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 13. decembra 2018 vo veciach T-339/16 (Ville de Paris/Komisia), T-352/16 (Ville de Bruxelles/Komisia) a T-391/16 (Ayuntamiento de Madrid/Komisia),

—

so zreteľom na informačný dokument Európskeho dvora audítorov zo 7. februára 2019 o reakcii EÚ na škandál „dieselgate“ (11),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na otázku pre Komisiu o Európe, ktorá chráni: čisté ovzdušie pre všetkých (O-000138/2018 – B8-0009/2019),

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže právne limity EÚ v oblasti emisií sú stále nad úrovňou, ktorú odporúča WHO, a keďže Európska environmentálna agentúra (EEA) odhaduje, že v EÚ sa každoročne vykáže viac ako 400 000 predčasných úmrtí, ktoré možno pripísať znečisteniu ovzdušia; keďže 98 % mestského obyvateľstva EÚ je vystavených úrovni ozónu, ktorá presahuje usmernenia WHO;

B.

keďže kvalita ovzdušia v Európe sa za posledné desaťročia pomaly, ale neustále zlepšuje a európske právne predpisy sú hlavnou hnacou silou tohto priaznivého vývoja;

C.

keďže najnovšie odhady EEA, pokiaľ ide o zdravotné následky vystavenia znečisteniu ovzdušia, uvádzajú, že koncentrácie tuhých častíc 2,5 (PM2,5) zodpovedali v roku 2014 za približne 399 000 predčasných úmrtí spôsobených dlhodobým vystavením v EÚ-28; keďže odhadované vplyvy vystavenia koncentráciám NO2 a O3 v rámci EÚ v roku 2014 viedli približne k 75 000, resp. 13 600 predčasným úmrtiam za rok;

D.

keďže nízka kvalita ovzdušia má obrovský vplyv na zdravie a keďže najviac sú jej vystavené tehotné ženy, deti a staršie osoby;

E.

keďže približne 90 % Európanov žijúcich v mestách je vystavených úrovniam znečistenia ovzdušia považovaným za škodlivé pre ľudské zdravie;

F.

keďže cestná premávka je zodpovedná približne za 40 % emisií oxidov dusíka (NOx) v EÚ a keďže približne 80 % celkových emisií NOx z cestnej premávky zapríčiňujú vozidlá s naftovými motormi; keďže emisie osobných automobilov s naftovým motorom, ktoré prekračujú limity znečistenia EÚ, boli zodpovedné za predčasné úmrtia 6 800 Európanov v roku 2015;

G.

keďže sa odhaduje, že hospodárske dôsledky vplyvu nízkej kvality ovzdušia na zdravie zodpovedajú strate 3 – 9 % HDP EÚ;

H.

keďže nevykonávanie právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia v mestských oblastiach a neriešenie znečistenia ovzdušia vo vnútorných priestoroch je obzvlášť znepokojujúce a bráni dosiahnutiu prioritného cieľa 3 v rámci 7. environmentálneho akčného plánu, podľa ktorého by občania Únie mali byť chránení pred environmentálnymi vplyvmi a rizikami ohrozujúcimi ich zdravie a blahobyt;

I.

keďže súčasné systémy poľnohospodárstva a výroby potravín zvyšujú hladinu emisií amoniaku, oxidu dusného a metánu; keďže 94 % emisií amoniaku a 40 % emisií metánu pochádza z poľnohospodárskych činností; keďže v celosvetovom meradle intenzívny chov hospodárskych zvierat spôsobuje viac emisií skleníkových plynov ako doprava;

J.

keďže nízka kvalita ovzdušia je čoraz väčšou výzvou v kontexte udržateľného rozvoja a keďže riešenie znečisťovania ovzdušia má zásadný význam na zabezpečenie vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030 v Európe aj mimo nej;

K.

keďže WHO v roku 2000 prijala súbor zásad, ktorými sa zakladá právo na zdravé vnútorné ovzdušie a v ktorých sa uvádza, že „v rámci zásad ľudského práva na zdravie má každý právo dýchať vo vnútornom prostredí zdravý vzduch“;

L.

keďže Únia by sa mala usilovať o podporu opatrení na obmedzenie znečisťovania ovzdušia na celosvetovej úrovni;

M.

keďže jednou zo základných zložiek jemných tuhých častíc je tzv. čierny uhlík, produkt neúplného spaľovania organického uhlíka v emisiách z dopravy, fosílnych palív, spaľovania biomasy a priemyslu, ktorý má vplyv na globálne otepľovanie;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov (1),

—

so zreteľom na návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa menia prílohy II, III a IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí klotianidínu, cykloxydímu, epoxikonazolu, flonikamidu, haloxyfopu, mandestrobínu, mepikvátu, látky Metschnikowia fructicola kmeň NRRL Y-27328 a prohexadiónu v určitých produktoch alebo na nich (D059754/02,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS, a najmä na jeho článok 5 ods. 1 a článok 14 ods. 1 písm. a) (2),

—

so zreteľom na odôvodnené stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) z 25. novembra 2014 k revízii existujúcich maximálnych hladín reziduí klotianidínu a tiametoxámu v súlade s článkom 12 nariadenia (ES) č. 396/2005 uverejnené 4. decembra 2014 (3),

—

so zreteľom na odôvodnené stanovisko EFSA z 30. augusta 2018 k zmene existujúcich maximálnych hladín reziduí klotianidínu v zemiakoch uverejnené 20. septembra 2018 (4),

—

so zreteľom na stanovisko Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá z 27. novembra 2018,

—

so zreteľom na článok 5a ods. 3 písm. b) a na článok 5a ods. 5 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 a na článok 106 ods. 4 písm. c) rokovacieho poriadku,

A.

keďže klotianidín je neonikotinoidný insekticíd a hlavný metabolit iného neonikotinoidu, tiametoxámu, ktorý má vplyv na celý rad hmyzu vrátane opeľovačov;

B.

keďže 21. septembra 2017 vydal úrad EFSA stanovisko k toxicite neonikotinoidov;

C.

keďže 28. februára 2018 zverejnil úrad EFSA aktualizované posúdenie rizika pre tri neonikotinoidy – klotianidín, imidakloprid a tiametoxám – a potvrdil, že väčšina spôsobov použitia neonikotinoidných pesticídov predstavuje pre divé včely a včely medonosné riziko (6);

D.

keďže klotianidín je jedným z troch neonikotinoidov, ktoré sú v Únii zakázané;

E.

keďže niektoré štúdie naznačujú, že klotianidín má vplyv na metabolizmus pečene a obličiek a má imunotoxické účinky na cicavce (7);

F.

keďže v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje zásada predbežnej opatrnosti ako jedna zo základných zásad Únie;

G.

keďže v článku 168 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza, že pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia;

H.

keďže cieľom smernice 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov je dosiahnuť udržateľné používanie pesticídov v Únii znižovaním rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie, zdravie zvierat a životné prostredie a podporou využívania integrovanej ochrany proti škodcom a alternatívnych prístupov alebo techník, napríklad nechemických alternatív pesticídov;

I.

keďže v návrhu nariadenia Komisie, na základe žiadostí o dovozné tolerancie predložené pre klotianidín používaný na zemiaky v Spojených štátoch, sa uvádza, že vyššie maximálne hladiny reziduí sú potrebné na predchádzanie obchodným prekážkam pri dovoze takýchto plodín;

J.

keďže návrh Komisie zvýšiť maximálne hladiny reziduí klotianidínu vyvolal na základe zásady predbežnej opatrnosti pochybnosti vzhľadom na nedostatky v údajoch a pretrvávajúcu neistotu v súvislosti s účinkami klotianidínu na verejné zdravie, mladé cicavce a životné prostredie;

K.

keďže úrad EFSA vo vzťahu k žiadosti o zvýšenie maximálnych hladín reziduí uvádza, že členské štáty musia podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/784 (8) najneskôr do 19. septembra 2018 zmeniť alebo zrušiť existujúce povolenia pre prípravky na ochranu rastlín obsahujúce klotianidín ako aktívnu látku; keďže takéto obmedzenia, pokiaľ ide o podmienky schválenia klotianidínu, nie sú relevantné, keďže žiadosť o zvýšenie maximálnych hladín reziduí sa týka dovážanej plodiny;

L.

keďže v stanovisku úradu EFSA z 30. augusta 2018 sa uvádza: „V súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 396/2005 predložila spoločnosť Bayer CropScience AG príslušnému vnútroštátnemu orgánu v Nemecku (hodnotiaci členský štát) žiadosť o stanovenie dovoznej tolerancie pre účinnú látku klotianidin v zemiakoch dovážaných z Kanady. Hodnotiaci členský štát vypracoval hodnotiacu správu v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 396/2005, ktorá bola predložená Európskej komisii a 26. apríla 2018 postúpená Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). Hodnotiaci členský štát navrhol stanoviť dovoznú toleranciu pre zemiaky dovážané z Kanady na úroveň 0,3 mg kg“;

M.

keďže v záveroch, ku ktorým dospel úrad EFSA vo svojom stanovisku z 30. augusta 2018, sa zvýšenie maximálnych hladín reziduí klotianidínu odôvodňuje len na základe potreby dodržiavať kanadské normatívne hodnoty a úplne sa pri nich vynecháva analýza kumulatívneho environmentálneho vplyvu neonikotinoidov a ich používania;

N.

keďže závery úradu EFSA boli formulované na základe teoretických úvah, najmä pokiaľ ide o odhad maximálneho denného príjmu v súvislosti s krátkodobým rizikom; keďže teoretickosť niektorých aspektov analýzy úradu EFSA vyvoláva pochybnosti o tom, či úrad dokáže pracovať s empirickými faktmi a dospieť k výsledkom, ktoré odrážajú realitu;

O.

keďže úrad EFSA dospel k záveru, že zvýšenie maximálnych hladín reziduí klotianidínu „pravdepodobne nepredstavuje“ riziko pre zdravie spotrebiteľa; keďže však tento verdikt napriek tomu zahŕňa určitú mieru pravdepodobnosti, a preto vzbudzuje isté pochybnosti, pokiaľ ide o účinnú bezpečnosť nových hodnôt maximálnych hladín rezíduí;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

—

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 4114 (DP-ØØ4114-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (D060242/03,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

—

so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa konalo pondelok, 14. januára 2019 a ktorým sa rozhodlo, že sa nevydá žiadne stanovisko,

—

so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

—

so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) 19. apríla 2018, uverejnené 24. mája 2018 a zmenené 5. júla 2018 (3),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (4),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 svojho rokovacieho poriadku,

A.

keďže 27. novembra 2014 spoločnosť Pioneer Overseas Corporation v mene spoločnosti Pioneer Hi-Bred International Inc. so sídlom v Spojených štátoch amerických predložila príslušnému vnútroštátnemu orgánu Holandska žiadosť v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 (ďalej len „žiadosť“) o uvedenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 4114 alebo sú z nej vyrobené, pričom žiadosť sa týkala aj uvedenia na trh výrobkov, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 4114 na iné použitia ako potraviny a krmivá s výnimkou pestovania alebo sú z nej vyrobené;

B.

keďže 19. apríla 2018 prijal úrad EFSA v súvislosti so žiadosťou kladné stanovisko;

C.

keďže geneticky modifikovaná kukurica 4114 bola vyvinutá tak, aby vykazovala tri insekticídne proteíny (Cry1F, Cry34Ab1 a Cry35Ab1) na ochranu pred špecifickými škodcami z radu Lepidoptera a Coleoptera a proteín PAT, vďaka ktorému získava kukurica toleranciu voči herbicídne aktívnej zložke glufozinát-amónium;

D.

keďže uplatňovanie doplnkových herbicídov, v tomto prípade glufozinátu, je súčasťou bežných poľnohospodárskych postupov pri pestovaní rastlín rezistentných na herbicídy, a preto možno očakávať, že budú vystavené vyšším aj opakovaným dávkam, čo povedie nielen k vyššiemu zaťaženiu rezíduami pri zbere, a teda aj v dovezenom výrobku, ale môžu ovplyvniť aj zloženie geneticky modifikovanej rastliny a jej agronomické vlastnosti;

E.

keďže používanie glufozinátu v Únii nie je od 1. augusta 2018 povolené, keďže bol klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu, a teda sa naň vzťahujú kritériá stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009 Európskeho parlamentu a Rady (5);

F.

keďže informácie o hladinách rezíduí herbicídov a ich metabolitov sú nevyhnutné pre dôkladné posúdenie rizík, pokiaľ ide o geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom; keďže rezíduá z postrekov herbicídmi nepatria do pôsobnosti panelu EFSA pre geneticky modifikované organizmy (panel GMO EFSA); keďže nebol hodnotený vplyv postreku geneticky modifikovanej kukurice herbicídmi;

G.

keďže v rámci koordinovaného viacročného kontrolného programu Únie na roky 2019, 2020 a 2021 nie sú členské štáty povinné merať rezíduá glufozinátu v dovozoch kukurice s cieľom zabezpečiť súlad s maximálnymi hladinami rezíduí (6); keďže nemožno zaručiť, aby rezíduá glufozinátu v geneticky modifikovanej kukurici 4114 boli v súlade s maximálnymi hladinami reziduí Únie;

H.

keďže geneticky modifikovaná kukurica 4114 vykazuje tri toxíny Bt (proteíny Cry1F, Cry34Ab1 a Cry35Ab1), vďaka ktorým získava kukurica toleranciu voči určitým škodcom z radu Lepidoptera a Coleoptera;

I.

keďže aj keď boli proteíny Cry1 uznané ako látky s pomocnými vlastnosťami, čo znamená, že môžu posilniť alergénne vlastnosti iných potravín, úrad EFSA to neanalyzoval; keďže uvedená otázka je problematická, pretože toxíny Bt môžu byť v potravinách a krmivách zmiešané s alergénmi, ako sú sójové bôby;

J.

keďže vedecká štúdia z roku 2017 o možných zdravotných následkoch toxínov Bt a rezíduí z postreku doplnkovými herbicídmi dospela k záveru, že osobitná pozornosť by sa mala venovať rezíduám herbicídu a ich interakciám s toxínmi Bt (7); keďže toto nebolo predmetom prešetrovania zo strany EFSA;

K.

keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním pondelok, 14. januára 2019 rozhodol, že sa nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že kvalifikovaná väčšina členských štátov povolenie nepodporila;

L.

keďže v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu predloženému 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území, a v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu predloženému 14. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 rozhodnutia o povoleniach prijímala bez podpory stanoviska výboru členských štátov a že vrátenie dokumentácie Komisii na konečné rozhodnutie, čo je skutočne výnimkou v prípade postupu ako takého, sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív; keďže predseda Komisie Juncker pri viacerých príležitostiach odsúdil túto prax ako nedemokratickú (8);

M.

keďže Európsky parlament 28. októbra 2015 v prvom čítaní (9) zamietol legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový návrh;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

—

Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110).

—

Uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 71).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 19).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 17).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 15).

—

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z týchto genetických modifikácií, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 108).

—

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 111).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 76).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 80).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 70).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 73).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 83).

—

Uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformácií Bt11, 59122, MIR604, 1507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 34).

—

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 71).

—

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 67).

—

Uznesenie z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 54).

—

Uznesenie zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 55).

—

Uznesenie zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-44406-6 sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 60).

—

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 (DAS-Ø15Ø7-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 122).

—

Uznesenie zo 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju 305423 × 40-3-2 (DP-3Ø5423-1 × MON-Ø4Ø32-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 127).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejku MON 88302 × Ms8 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8 × ACS-BNØØ3-6), MON 88302 × Ms8 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8) and MON 88302 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACS-BNØØ3-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 133).

—

Uznesenie z 1. marca 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59122 (DAS-59122-7), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0051).

—

Uznesenie z 1. marca 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × NK603 (MON-87427-7 × MON-89Ø34-3 × MON-ØØ6Ø3-6) a geneticky modifikovanú kukuricu spájajúcu dve z udalostí MON 87427, MON 89034 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/420/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0052).

—

Uznesenie z 3. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú cukrovú repu H7-1 (KM-ØØØH71-4), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0197).

—

Uznesenie z 30. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu GA21 (MON-ØØØ21-9), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0221).

—

Uznesenie z 30. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 × 59122 × MON 810 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dva alebo tri z transformačných procesov 1507, 59122, MON 810 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2009/815/ES, 2010/428/EÚ a 2010/432/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0222).

—

Uznesenie z 24. októbra 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × MON 810 (MON-ØØ6Ø3-6 × MON-ØØ81Ø-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0416).

—

Uznesenie z 24. októbra 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 a geneticky modifikovanú kukuricu spájajúcu dve, tri alebo štyri z transformácií MON 87427, MON 89034, 1507, MON 88017 a 59122, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/366/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0417).

—

Uznesenie z 31. januára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2013/327/EÚ, pokiaľ ide o obnovenie povolenia na uvedenie na trh krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejnú línie Ms8, Rf3 a Ms8 × Rf3 alebo sú z nej zložené, v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P8_TA(2019)0057).

—

Uznesenie z 31. januára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 5307 (SYN-Ø53Ø7-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0058).

—

Uznesenie z 31. januára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87403 (MON-874Ø3-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0059).

—

Uznesenie z 31. januára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB614 × LLCotton25 × MON 15985, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0060).

—

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87411 (MON-87411-9), sú z nej zložené alebo vyrobené (D060243/03,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

—

so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa uskutočnilo 14. januára 2019 a ktorým sa rozhodlo, že sa nevydá žiadne stanovisko,

—

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

—

so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 31. mája 2018 a uverejnené 28. júna 2018 (3),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (4),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže spoločnosť Monsanto Europe N. V predložila 5. februára 2015 v mene spoločnosti Monsanto Company (USA) v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 vnútroštátnemu príslušnému orgánu Holandska žiadosť o umiestnenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú kukuricu MON 87411, sú z nej zložené alebo vyrobené (ďalej len „žiadosť“), a keďže žiadosť sa týkala aj umiestnenia na trh produktov zložených z geneticky modifikovanej kukurice MON 87411 na iné použitia než na potraviny a krmivá, ktoré sú prípustné v prípade inej kukurice, s výnimkou pestovania;

B.

keďže 31. mája 2018 prijal úrad EFSA v súvislosti so žiadosťou súhlasné stanovisko;

C.

keďže geneticky modifikovaná kukurica MON 87411 bola vyvinutá tak, aby bola rezistentná voči kukuričiarovi koreňovému na základe expresie modifikovanej verzie génu Bt Cry3Bb1 a kazety DvSnf7 dsRNA a tolerantná voči herbicídom obsahujúcim glyfozát;

D.

keďže vzhľadom na rezistenciu kukuričiara koreňového na Bt proteíny vrátane proteínu Cry3Bb1 v niektorých pestovateľských oblastiach v Spojených štátoch bola geneticky modifikovaná kukurica MON 87411 upravená tak, aby okrem toho vytvárala insekticídnu dvojvláknovú RNA (dsRNA);

E.

keďže plánovaným účinkom dsRNA je to, aby po vstrebaní sa do tráviaceho traktu cieľového organizmu, v tomto prípade larvy kukuričiara koreňového, narúšala génovú reguláciu základných biologických procesov, čím dôjde k usmrteniu kukuričiara;

F.

keďže vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 503/2013 (5) sa stanovuje, že v prípade použitia tlmiacich prístupov expresiou RNAi v geneticky modifikovaných rastlinách sa vyžaduje vykonanie bioinformatickej analýzy s cieľom identifikovať potenciálne „necieľové“ gény; keďže v tejto súvislosti sa v rámci podrobnej analýzy vyžaduje porovnanie štruktúry dsRNA s genomickými regiónmi v organizmoch, ktoré môžu prísť do kontaktu s molekulami, vrátane necieľových organizmov;

G.

keďže však Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) obmedzil svoje úvahy a posúdenie rizika na potenciálne necielené účinky na rastliny a neskúmal účinky na človeka a hospodárske zvieratá a ich črevné mikrobiómy, ktoré sú vystavené kukurici v rámci potravinového a krmivového reťazca; keďže nezávislý inštitút v posúdení stanoviska úradu EFSA opísal tento prístup ako dokonalý príklad stratégie „ak nechceš nič nájsť, tak nehľadaj“, ktorá je nezlučiteľná s existujúcim nariadením (6);

H.

keďže z posúdenia vyplýva, že okrem iného z dôvodu uvedeného vyššie posúdenie rizika úradu EFSA, pokiaľ ide o molekulárnu charakteristiku, nie je dôkazné ani dostatočné na to, aby sa ním preukázala bezpečnosť potravín a krmív;

I.

keďže z 90-dňovej štúdie toxicity, ktorú žiadateľ predložil, vyplynul štatisticky významný pokles hmotnosti potkanov kŕmených geneticky modifikovanou kukuricou MON 87411; keďže napriek tomu, že toto zistenie úrad EFSA nebral do úvahy, pretože ho nesprevádzali klinické príznaky súvisiace s testovanou stravou a histopatologické zmeny v tráviacej sústave, je možné, že dsRNA, ktorá sa vytvára v geneticky modifikovanej kukurici MON 87411, môže priamo interagovať s črevným mikrobiómom bez toho, aby sa priamo vstrebala do čreva, a že tým by sa mohli vysvetliť zistenia zo štúdií kŕmenia zvierat, v ktorých sa ukázali rozdiely v hmotnosti bez patologických účinkov; keďže to mal úrad EFSA ďalej skúmať;

J.

keďže používanie doplnkových herbicídov, v tomto prípade glyfozátu, je súčasťou bežných poľnohospodárskych postupov pri pestovaní rastlín odolných voči herbicídom, a preto možno očakávať, že tieto rastliny budú vystavené vyšším aj opakovaným dávkam, čo povedie nielen k vyššiemu zaťaženiu rezíduami pri zbere, a teda aj v dovezenom výrobku, ale môže ovplyvniť aj zloženie geneticky modifikovanej rastliny a jej agronomické vlastnosti;

K.

keďže pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže úrad EFSA dospel v novembri 2015 k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra (ECHA) dospela v marci 2017 k záveru, že nie je potrebná jeho klasifikácia; keďže, naopak, Medzinárodná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny klasifikovala v roku 2015 glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre človeka;

L.

keďže podľa panelu EFSA pre prípravky na ochranu rastlín a ich rezíduá nemožno vo všeobecnosti vyvodiť závery o bezpečnosti rezíduí z postrekov geneticky modifikovaných plodín prípravkami s obsahom glyfozátu (7); keďže prídavné látky a ich zmesi používané v komerčných prípravkoch na postrekovanie glyfozátom môžu prejavovať vyššiu toxicitu ako účinná zložka samotná (8);

M.

keďže Únia už odstránila z trhu prídavnú látku glyfozátu známu ako etoxylovaný alkylamín vzhľadom na riziko jej toxicity; keďže však problematické prídavné látky a zmesi môžu byť stále povolené v krajinách, v ktorých sa táto geneticky modifikovaná kukurica pestuje (v súčasnosti v Argentíne, Brazílii, Kanade a Spojených štátoch);

N.

keďže informácie o hladinách rezíduí herbicídov a ich metabolitov sú nevyhnutné na dôkladné posúdenie rizík, pokiaľ ide o geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom; keďže rezíduá z postrekov herbicídmi nepatria do pôsobnosti vedeckej skupiny EFSA pre geneticky modifikované organizmy; keďže vplyv postrekov geneticky modifikovanej kukurice MON 87411 herbicídmi nebol posúdený;

O.

keďže v rámci koordinovaného viacročného programu kontroly Únie na roky 2019, 2020 a 2021 členské štáty nie sú povinné merať rezíduá glyfozátu dovezenej kukurice s cieľom kontrolovať dodržiavanie maximálnej hladiny rezíduí (MRL) (9); keďže nemožno zaručiť, že rezíduá glyfozátu na geneticky modifikovanej kukurici MON 87411 budú spĺňať MRL Únie;

P.

keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním 14. januára 2019 rozhodol, že sa nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že povolenie nepodporila kvalifikovaná väčšina členských štátov;

Q.

keďže v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu predloženému 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území, a v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu predloženému 14. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 rozhodnutia o povoleniach prijímala bez podpory stanoviska výboru členských štátov a že vrátenie dokumentácie Komisii na konečné rozhodnutie, čo je skutočne výnimkou v prípade postupu ako takého, sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív; keďže predseda Juncker pri viacerých príležitostiach odsúdil túto prax ako nedemokratickú (10);

R.

keďže Európsky parlament 28. októbra 2015 v prvom čítaní (11) zamietol legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový návrh;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

—

Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110).

—

Uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 71).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 19).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 17).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 15).

—

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z týchto genetických modifikácií, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 108).

—

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 111).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 76).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 80).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 70).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 73).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 83).

—

Uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformácií Bt11, 59122, MIR604, 1507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 34).

—

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 71).

—

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 67).

—

Uznesenie z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 54).

—

Uznesenie zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 55).

—

Uznesenie zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-44406-6, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 60).

—

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 (DAS-Ø15Ø7-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 122).

—

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju 305423 × 40-3-2 (DP-3Ø5423-1 × MON-Ø4Ø32-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 127).

—

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejku MON 88302 × Ms8 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8 × ACS-BNØØ3-6), MON 88302 × Ms8 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8) a MON 88302 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACS-BNØØ3-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 133).

—

Uznesenie z 1. marca 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59122 (DAS-59122-7), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0051).

—

Uznesenie z 1. marca 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × NK603 (MON-87427-7 × MON-89Ø34-3 × MON-ØØ6Ø3-6) a geneticky modifikovanú kukuricu spájajúcu dve z udalostí MON 87427, MON 89034 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/420/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0052).

—

Uznesenie z 3. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh potraviny a krmivá vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1 (KM-ØØØH71-4) (Prijaté texty, P8_TA(2018)0197).

—

Uznesenie z 30. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu GA21 (MON-ØØØ21-9), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0221).

—

Uznesenie z 30. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 × 59122 × MON 810 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií 1507, 59122, MON 810 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2009/815/ES, 2010/428/EÚ a 2010/432/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0222).

—

Uznesenie z 24. októbra 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × MON 810 (MON-ØØ6Ø3-6 × MON-ØØ81Ø-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0416).

—

Uznesenie z 24. októbra 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 a geneticky modifikovanú kukuricu spájajúcu dve, tri alebo štyri z transformácií MON 87427, MON 89034, 1507, MON 88017 a 59122, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/366/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0417).

—

Uznesenie z 31. januára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2013/327/EÚ, pokiaľ ide o obnovenie povolenia na uvedenie na trh krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejnú línie Ms8, Rf3 a Ms8 × Rf3 alebo sú z nej zložené, v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P8_TA(2019)0057).

—

Uznesenie z 31. januára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 5307 (SYN-Ø53Ø7-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0058).

—

Uznesenie z 31. januára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87403 (MON-874Ø3-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0059).

—

Uznesenie z 31. januára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 Európskeho parlamentu a Rady povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB614 × LLCotton25 × MON 15985, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2019)0060).

—

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × 1507 × GA21 a čiastkové kombinácie Bt11 × MIR162 × 1507, MIR162 × 1507 × GA21 a MIR162 × 1507, sú z nich zložené alebo vyrobené (D060244/03,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

—

so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa konalo 14. januára 2019 a ktorým sa rozhodlo, že sa nevydá žiadne stanovisko,

—

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

—

so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 31. mája 2018 a uverejnené 11. júla 2018 (3),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (4),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 svojho rokovacieho poriadku,

A.

keďže spoločnosť Syngenta Crop Protection AG predložila 10. augusta 2010 prostredníctvom svojho prepojeného podniku Syngenta Crop Protection NV/SA v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 vnútroštátnemu príslušnému orgánu Nemecka žiadosť o umiestnenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × 1507 × GA21, sú z nej zložené alebo vyrobené (ďalej len „žiadosť“), a keďže žiadosť sa týkala aj umiestnenia na trh produktov, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × 1507 × GA21 alebo sú z nej zložené, na iné použitia než potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania;

B.

keďže rozsah žiadosti, ktorá v čase predloženia zahŕňala všetky čiastkové kombinácie geneticky modifikovanej kukurice Bt11 × MIR162 × 1507 × GA21, bol následne obmedzený na zahrnutie troch čiastkových kombinácií Bt11 x MIR162 x 1507, MIR162 x 1507 x GA21 a MIR162 x 1507, nezávisle od ich pôvodu na použitie v potravinách a krmivách, na účely dovozu a spracovania;

C.

keďže kukurica so štyrmi transformačnými zmenami Bt11 x MIR162 x 1507 x GA21 bola vyprodukovaná konvenčným krížením s cieľom skombinovať štyri samostatné transformačné zmeny kukurice, čo viedlo okrem iného k exprimácii dvoch rôznych proteínov Cry (známych tiež ako proteíny Bt) na ochranu pred niektorými škodcami z radu Lepidoptera, a k exprimácii proteínov na toleranciu voči glyfozátu a glufosinátu;

D.

keďže úrad EFSA prijal v súvislosti s touto žiadosťou kladné stanovisko; keďže člen panelu EFSA pre geneticky modifikované organizmy (panel EFSA pre GMO) však vyjadril menšinové stanovisko;

E.

keďže žiadateľ neposkytol údaje o žiadnej z troch čiastkových kombinácií, ani neodôvodnil, prečo ich nepovažuje za potrebné na posúdenie rizika; keďže úrad EFSA nepožiadal o údaje o týchto troch čiastkových kombináciách; keďže nie je známe, či tieto tri čiastkové kombinácie boli už vôbec vyprodukované;

F.

keďže v menšinovom stanovisku, ktoré prijal člen panelu EFSA pre GMO, sa uvádza, že je neprijateľné, aby sa „posúdeniam“ geneticky modifikovaných plodín (t. j. troch čiastkových kombinácií), pre ktoré neboli poskytnuté žiadne údaje, prisudzovala rovnaká váha a spoľahlivosť ako posúdeniam geneticky modifikovaných plodín, pre ktoré sa poskytli a posúdili príslušné údaje;

G.

keďže podľa menšinového stanoviska zo štúdií vyplýva, že boli pozorované vedľajšie účinky, ktoré za určitých podmienok expozície voči proteínom Bt môžu mať vplyv na imunitný systém, a že niektoré proteíny Bt môžu mať adjuvantné vlastnosti, čo znamená, že môžu zvyšovať alergénnosť iných proteínov, s ktorými prichádzajú do kontaktu;

H.

keďže v menšinovom stanovisku sa konštatuje, že hoci pri žiadnom použití spojenom s exprimáciou proteínov Bt neboli nikdy zistené žiadne nežiaduce účinky, „nemohli sa pozorovať na základe toxikologických štúdií […], ktoré sa v súčasnosti odporúčajú a vykonávajú na posúdenie bezpečnosti geneticky modifikovaných rastlín v úrade EFSA, pretože nezahŕňajú náležité testy na tento účel“ (5);

I.

keďže v menšinovom stanovisku sa takisto uvádza, že vzhľadom na nedostatok údajov o troch čiastkových kombináciách „nemožno vylúčiť riziko zvýšenej exprimácie novo exprimovaných proteínov Bt a prípadného kumulatívneho účinku ich kombinácie na imunitný systém (ktorý môže napr. vyústiť do adjuvantnej činnosti)“ a že nie je možné objasniť úlohu geneticky modifikovaných organizmov (GMO) pri zvyšovaní alergického rizika, a teda ani plne ochrániť spotrebiteľov, ktorí môžu byť ohrození;

J.

keďže používanie doplnkových herbicídov, v tomto prípade glufosinátu a glyfozátu, je súčasťou bežných poľnohospodárskych postupov pri pestovaní rastlín rezistentných na herbicídy, a preto možno očakávať, že budú vystavené vyšším aj opakovaným dávkam, čo povedie nielen k vyššiemu zaťaženiu rezíduami pri zbere, a teda aj v dovezenom výrobku, ale môžu ovplyvniť aj zloženie geneticky modifikovanej rastliny a jej agronomické vlastnosti;

K.

keďže používanie glufosinátu v Únii nie je povolené, pretože bol klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu, a teda sa naň vzťahujú hraničné kritériá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (6);

L.

keďže pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže úrad EFSA dospel v novembri 2015 k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra (ECHA) dospela v marci 2017 k záveru, že nie je potrebná jeho klasifikácia; keďže naopak Medzinárodná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny klasifikovala v roku 2015 glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre človeka;

M.

keďže podľa panelu EFSA pre prípravky na ochranu rastlín a ich rezíduá nemožno vo všeobecnosti vyvodiť závery o bezpečnosti rezíduí z postrekov geneticky modifikovaných plodín prípravkami s obsahom glyfozátu (7); keďže prídavné látky a ich zmesi používané v komerčných prípravkoch na postrekovanie glyfozátom môžu prejavovať vyššiu toxicitu ako účinná zložka samotná (8);

N.

keďže Únia už odstránila z trhu prídavnú látku glyfozátu známu ako etoxylovaný alkylamín vzhľadom na riziko jej toxicity; keďže problematické prídavné látky a zmesi však môžu byť povolené v krajinách, v ktorých sa pestuje táto geneticky modifikovaná kukurica (v súčasnosti Argentína, Kanada a Japonsko);

O.

keďže informácie o hladinách rezíduí herbicídov a ich metabolitov sú nevyhnutné pre dôkladné posúdenie rizík, pokiaľ ide o geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom; keďže rezíduá z postreku herbicídmi nepatria do pôsobnosti panelu EFSA pre GMO; keďže rezíduá z postreku geneticky modifikovanej kukurice Bt11 × MIR162 × 1507 × GA21 alebo troch čiastkových kombinácií herbicídmi neboli posúdené;

P.

keďže navyše metabolity doplnkových herbicídov, ktoré sa vyskytujú na rastlinách obsahujúcich viaceré zmeny, sa môžu líšiť od metabolitov na rodičovských rastlinách, čo úrad EFSA nezohľadnil vo svojom posúdení;

Q.

keďže podľa nezávislej štúdie (9) úrad EFSA mal požadovať, aby žiadateľ predložil údaje z poľných pokusov s najvyššou dávkou herbicídov, akú dokážu rastliny tolerovať; keďže materiál z týchto rastlín sa mal posúdiť, pokiaľ ide o toxicitu pre orgány, reakcie imunitného systému a reprodukčnú toxicitu, pričom sa mali vziať do úvahy aj kombinačné účinky s inými rastlinnými zlúčeninami a toxínmi Bt;

R.

keďže členské štáty nie sú v rámci koordinovaného viacročného kontrolného programu Únie na roky 2019, 2020 a 2021 povinné merať rezíduá glufosinátu alebo glyfozátu na dovážanej kukurici s cieľom kontrolovať súlad s maximálnymi hladinami rezíduí (MRL) (10); keďže nemožno zaručiť, že rezíduá glyfozátu a glufosinátu na geneticky modifikovanej kukurici Bt11 × MIR162 × 1507 × GA21 alebo troch čiastkových kombináciách budú v súlade s MRL Únie;

S.

keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním 14. januára 2019 rozhodol, že sa nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že kvalifikovaná väčšina členských štátov povolenie nepodporila;

T.

keďže v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu predloženému 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území, a v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu predloženému 14. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 rozhodnutia o povoleniach prijímala bez podpory stanoviska výboru členských štátov a že vrátenie dokumentácie Komisii na konečné rozhodnutie, čo je skutočne výnimkou v prípade postupu ako takého, sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív; keďže predseda Komisie Juncker pri viacerých príležitostiach odsúdil túto prax ako nedemokratickú (11);

U.

keďže Európsky parlament 28. októbra 2015 v prvom čítaní (12) zamietol legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový návrh;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

—

Uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 71).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 19).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 17).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 15).

—

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z týchto genetických modifikácií, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 108).

—

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 111).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 76).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 80).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 70).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 73).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 83).

—

Uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformácií Bt11, 59122, MIR604, 1507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 34).

—

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 71).

—

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 67).

—

Uznesenie z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 54).

—

Uznesenie zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 55).