—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie (tretia komora) z 30. júna 2021 vo veci Fondazione Cassa di Risparmio di Pesaro a i./Komisia (T-635/19),

—

v dôsledku toho v súlade s návrhom podaným v prvostupňovom konaní určil, že Európska komisia je mimozmluvne zodpovedná za to, že protiprávnymi pokynmi, ktoré vydala taliansky vnútroštátnym orgánom, zabránila rekapitalizácii Banca delle Marche zo strany talianskeho medzibankového fondu na ochranu vkladov (Fondo Interbancario per Tutela dei Depositi, ďalej len „FITD“),

—

v dôsledku toho uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť škodu spôsobenú odvolateľkám, vyčíslenú v súlade s kritériami uvedenými v texte žaloby, alebo v inej spravodlivej výške,

—

alebo v inom prípade vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby preskúmal ostatné žalobné dôvody uvedené v prvostupňovom konaní,

—

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania v obidvoch stupňoch.

1.

Prvý odvolací dôvod: zjavné skreslenie a nesprávne uvedenie skutkového stavu a dôkazov zhromaždených v prvostupňovom konaní, nepreskúmanie rozhodujúcej skutočnosti, ako aj nelogické a nesprávne odôvodnenie.

Podľa Všeobecného súdu dôkazy obsiahnuté v spise nie sú dostatočné na to, aby sa preukázalo, že rozhodnutie talianskych orgánov bolo rozhodujúcim spôsobom ovplyvnené Komisiou a že naopak nerozhodli nezávisle, na základe vlastného posúdenia, o čase, metódach a podmienkach riešenia situácie Banca delle Marche. Podľa Všeobecného súdu bolo riešenie situácie Banca delle Marche talianskymi orgánmi v podstate podmienené jej platobnou neschopnosťou. Z tohto dôvodu Komisia nemôže byť zodpovedná za rozhodnutie o riešení situácie Banca delle Marche, Komisia bránila zásahu na záchranu zo strany FITD. Takáto rekonštrukcia predstavuje zjavné skreslenie dôkazov. Všetky skutočnosti, ponúkané dôkazy, nájdené nepriame dôkazy a dôverné dokumenty získané v priebehu konania sa javia jednoznačne: talianske orgány v každom prípade potvrdili účinne a neprekonateľný vplyv vyplývajúci z presných pokynov, ktoré dostali od Európskej komisie. Z dokumentov nachádzajúcich sa v spise prvostupňového konania totiž s istotou vyplýva, že: (i) talianske orgány sa snažili nájsť všetky možné alternatívne riešenia pre situáciu Banca delle Marche a znemožnil im to odpor Európskej komisie; ii) tieto alternatívne riešenia by výrazne obmedzili škodlivé účinky na akcionárov a držiteľov dlhopisov.

2.

Druhý odvolací dôvod: Porušenie a/alebo nesprávne uplatnenie článku 340 ods. 2 ZFEÚ, najmä požiadaviek práva Únie týkajúcich sa preukázania príčinnej súvislosti; porušenie zásady efektivity a blízkosti dôkazov.

Všeobecný súd pri posudzovaní príčinnej súvislosti zjavne zamenil „rozhodujúce“ a „výlučné“ príčiny vzniku škody. Konanie Komisie nemuselo byť „výlučnou“ príčinou riešenia situácie Banca delle Marche. Ako však odvolateľky dostatočne zdokumentovali a preukázali v prvostupňovom konaní, takéto konanie Komisie bolo – určite – „rozhodujúcou“ príčinou. V dôsledku toho Všeobecný súd tým, že vylúčil existenciu príčinnej súvislosti len z dôvodu, že vytýkané konanie európskej inštitúcie nebolo „výlučnou“ príčinou vzniku škody tvrdenej odvolateľkami, vychádzal zo zjavne nesprávneho právneho posúdenia pri výklade pojmu „dostatočne priama príčinná súvislosť“. Z toho vyplýva vytýkané porušenie a/alebo nesprávne uplatnenie článku 340 ods. 2 ZFEÚ a zásady efektivity a blízkosti dôkazov.