Back to EUR-Lex homepage

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search
You are here

Document 52020BP0166

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2020 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu 2021, oddiel III – Komisia (2019/2213(BUD))

Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, p. 195–204 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

8.9.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 362/195

P9_TA(2020)0166

Usmernenia pre rozpočet na rok 2021 – oddiel III

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2020 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu 2021, oddiel III – Komisia (2019/2213(BUD))

(2021/C 362/44)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) z 8. októbra 2018 s názvom Globálne otepľovanie o 1,5 oC (1),

—

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (3),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (4),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (5),

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2020 (6) a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodol Európsky parlament, Rada a Komisia a ktoré sú k nemu pripojené,

—

so zreteľom na svoju predbežnú správu zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu (7) a na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: čas splniť očakávania občanov (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. mája 2020 s názvom Bezpečnostná sieť na ochranu príjemcov finančných prostriedkov z programov EÚ: zostavenie pohotovostného plánu VFR (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 2020 o novom viacročnom finančnom rámci, vlastných zdrojoch a pláne obnovy (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 so zreteľom na pätnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP 15) Dohovoru o biodiverzite (12),

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv a svoje uznesenie o ňom z 19. januára 2017 (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore (14),

—

so zreteľom na závery Rady z 18. februára 2020 o rozpočtových usmerneniach na rok 2021 (06092/2020),

—

so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj,

—

so zreteľom na článok 93 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zahraničné veci,

—

so zreteľom na stanovisko vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

—

so zreteľom na listy Výboru pre regionálny rozvoj; Výboru pre kontrolu rozpočtu; Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín; Výboru pre priemysel, výskum a energetiku; Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa; Výboru pre dopravu a cestovný ruch; Výboru pre regionálny rozvoj; Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka; Výboru pre kultúru a vzdelávanie; Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci; Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0110/2020),

A.

keďže Európska únia čelí neočakávanej a bezprecedentnej zdravotnej, hospodárskej, sociálnej a environmentálnej kríze spôsobenej pandémiou COVID-19;

B.

keďže tieto výnimočné okolnosti nie je možné riešiť rozpočtom, ktorý bol navrhnutý na bežné podmienky;

C.

keďže podľa článku 311 ZFEÚ si Únia musí zabezpečiť prostriedky potrebné na dosiahnutie cieľov svojich politík a jej rozpočet musí byť v plnej miere financovaný z vlastných zdrojov;

D.

keďže podľa článku 312 ZFEÚ viacročný finančný rámec (ďalej len „VFR“) prijíma Rada jednomyseľne po získaní súhlasu Európskeho parlamentu väčšinou jeho členov;

E.

keďže súčasný VFR sa končí na konci roka 2020 a keďže rok 2021 by mal byť prvým rokom vykonávania nového VFR, ktorý by mal byť zmenený a mal by mať novú formu;

F.

keďže Európsky parlament je pripravený na rokovania o VFR od novembra 2018, ale Rada doteraz nenadviazala s Európskym parlamentom žiadny zmysluplný dialóg nad rámec minimálneho kontaktu popri zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti; keďže časový rámec na dosiahnutie dohody v Európskej rade bol opakovane predĺžený;

G.

keďže 27. mája 2020 Komisia predložila aktualizovaný návrh budúceho VFR;

H.

keďže vedci IPCC vo svojej najnovšej správe vyzývajú na prijatie radikálnych opatrení s cieľom pokročiť v ekologickej transformácii, a to so zreteľom na ich upozornenie, že koncentrácia CO2 v rokoch 2018 – 2019 rástla trikrát rýchlejšie ako v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, pričom zdôrazňujú, že ostáva len niekoľko rokov na zabránenie tomu, aby sa zmena klímy a jej vplyv na životné prostredie nezvratne vymkli spod kontroly;

I.

keďže v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 môžu byť obete rodového násilia vystavené páchateľom počas dlhých období a môžu stratiť kontakt so sociálnou a inštitucionálnou podporou, čo dokazujú údaje z viacerých členských štátov EÚ, a keďže ženy sú neúmerne zastúpené v povolaniach, v ktorých je riziko nákazy vysoké;

Riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19: rozpočet na ochranu a inováciu…

1.

 trvá na tom, že rozpočet EÚ je kľúčový na riešenie výziev, pred ktorými Únia stojí a ktoré kríza spôsobená ochorením COVID-19 ešte viac zviditeľnila a prehĺbila, a že musí zodpovedať ambíciám členských štátov a inštitúcií; zdôrazňuje preto, že rozpočet na rok 2021 by sa mal v prvom rade zamerať na zmiernenie vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a na podporu oživenia, pričom by sa malo nadviazať na európsku zelenú dohodu a digitálnu transformáciu;

2.

 zdôrazňuje, že Únia a všetky jej členské štáty musia preukázať plnú solidaritu s tými, ktorí to najviac potrebujú, držať spolu ako spoločenstvo a zabezpečiť, aby žiadna krajina neostala osamotená v boji proti tejto pandémii a jej dôsledkom, a to aj prostredníctvom rozpočtu na rok 2021 prispôsobenému tejto historickej výzve;

3.

 v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozpočet na rok 2021 by mal byť prvým z aktualizovaného a veľmi ambiciózneho VFR na roky 2021 – 2027 s novými prioritami;

4.

 v súlade s uznesením z 13. mája 2020 znovu žiada Komisiu, aby do 15. júna 2020 navrhla pohotovostný plán pre VFR na základe automatického predĺženia stropov na rok 2020 s cieľom chrániť príjemcov programov EÚ a zabezpečiť kontinuitu financovania; zdôrazňuje, že tento pohotovostný plán VFR by mal umožniť predĺženie existujúcich programov EÚ a zmenu ich zamerania na riešenie dôsledkov krízy, ako aj vytvorenie najnaliehavejších nových nástrojov a iniciatív; zdôrazňuje, že treba zabrániť prípadnému riziku prerušenia kontinuity alebo neriadeného predĺženia súčasného VFR a programov v roku 2021 a zaručiť, že Únia bude môcť vykonávať svoje operácie a poskytnúť odvážnu odpoveď na krízu a stratégiu obnovy;

5.

 zdôrazňuje, že žiadny členský štát sám nebude schopný financovať rozsiahly plán obnovy tak dlho, ako to bude potrebné, a čeliť kríze spôsobená ochorením COVID-19, a že ak budú národné plány na oživenie hospodárstva financované výlučne z dlhu, budú veľmi obmedzené z hľadiska výšky a trvania; trvá na tom, že plán obnovy musí zahŕňať rozsiahly investičný komponent financovaný z rozpočtu Únie od roku 2021, a preto žiada, aby sa rozpočet na rok 2021 stal dôležitou súčasťou tohto plánu;

6.

 domnieva sa, že plán obnovy musí vychádzať z európskej zelenej dohody a digitálnej transformácie našich spoločností s cieľom prebudovať naše hospodárstvo, zabezpečiť odolnosť a začlenenie pri súčasnom rešpektovaní možností planéty, chrániť blahobyt a zdravie ľudí pred ďalšími rizikami a dosahmi na životné prostredie, vytvárať kvalitné pracovné miesta a zabezpečiť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť a konvergenciu, a to najmä investíciami do MSP a sektorov, ktoré sú najviac postihnuté krízou, ako je cestovný ruch, a do rozvoja udržateľnej verejnej infraštruktúry a služieb a strategických odvetví, ako je sektor zdravotníctva, ktoré riešia krízu v prvej línii; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh rozpočtu na rok 2021, ktorý bude v súlade s týmito prioritami;

7.

 domnieva sa, že príjmová strana rozpočtu EÚ sa musí vnímať ako nástroj na plnenie politík EÚ; zdôrazňuje, že s cieľom pokryť dodatočné výdavky, ktoré vznikli v dôsledku krízy, a zmierniť prevahu príspevkov založených na HND v rozpočte EÚ, budú musieť nové dodatočné vlastné zdroje, ktoré priamo smerujú do rozpočtu EÚ, zohrávať kľúčovú úlohu už v roku 2021; domnieva sa, že absencia nových vlastných zdrojov bude mať negatívne politické dôsledky na rozpočet Európskej únie na rok 2021, a vážne ohrozí novú politickú agendu Komisie; v tejto súvislosti sa domnieva, že návrhy Komisie týkajúce sa vlastných zdrojov z mája 2018 sú dobrým východiskovým bodom, na ktorý treba so zreteľom na súčasné výzvy a krízu vo veľkej miere nadviazať; pripomína, že v súlade so svojom predbežnou správou zo 14. novembra 2018 a uznesením z 10. októbra 2019 Európsky parlament nebude súhlasiť s VFR na roky 2021-2027 bez dohody o reforme systému vlastných zdrojov EÚ vrátane zavedenia koša nových vlastných zdrojov;

8.

 je presvedčený, že súčasná kríza by nemala oslabiť snahu o dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality do roku 2050, čo si vyžaduje zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990; pripomína, že v správe Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) o medzerách v oblasti emisií z roku 2019 sa požaduje celkové zníženie emisií skleníkových plynov o 7,6 % ročne s cieľom obmedziť nárast teploty na 1,5 oC, čo znamená zníženie o približne 6,8 % každý rok na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že je to obrovská výzva, najmä pokiaľ ide o veľmi potrebnú udržateľnú, sociálne spravodlivú transformáciu, ktorá by mala zohľadňovať rôzne východiskové body regiónov EÚ a členských štátov a mala by byť spojená s rozsiahlou tvorbou pracovných miest; trvá na tom, že na to, aby sa v tejto bezprecedentnej výzve dosiahol úspech už po desiatich rokoch, sú potrebné bezodkladné opatrenia podporené silným rozpočtom EÚ od roku 2021;

9.

 je znepokojený budúcimi hospodárskymi, sociálnymi a politickými dôsledkami krízy, ak EÚ nedokáže rýchlo poskytnúť nové a účinné nástroje na ochranu sociálnej súdržnosti, zachovanie pracovných miest a zabránenie masovému prepúšťaniu; v tejto súvislosti víta návrh na podporu zmiernenia rizík v nezamestnanosti v rámci núdzového programu (SURE) a záväzok predsedníčky Komisie predložiť legislatívny návrh európskeho systému zaistenia v nezamestnanosti s cieľom realizovať ho čo najskôr;

… s cieľom poskytnúť riešenia prehĺbených sociálnych, environmentálnych, hospodárskych a finančných výziev

10.

 víta návrhy Komisie na európsku zelenú dohodu a investičný plán pre udržateľnú Európu;

11.

 poznamenáva však, že na to, aby sa dosiahol cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 40 % do roku 2030 a následne sa tento cieľ zvyšoval, bude podľa odhadu Komisie treba každý rok preklenúť medzeru vo financovaní vo výške najmenej 260 miliárd EUR a pokrytie ďalších dodatočných nákladov na ochranu životného prostredia, riadenie zdrojov a opatrenia v oblasti sociálnej adaptácie; domnieva sa, že s cieľom pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov EÚ a celkovú uhlíkovú stopu by mali mechanizmus úpravy emisií uhlíka (CBAM), systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) a právne predpisy EÚ v oblasti klímy v plnej miere prispievať k veľkému pokroku v politickom a finančnom úsilí; domnieva sa, že spravodlivá transformácia, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou reakcie na krízu, si vyžaduje spravodlivé a primerané financovanie;

12.

 opätovne zdôrazňuje, že mandát Európskeho parlamentu týkajúci sa VFR bol stanovený v predbežnej správe zo 14. novembra 2018, pokiaľ ide o stropy, rozpočtové prostriedky pridelené na programy, vlastné zdroje a ustanovenia o flexibilite, revíziu v polovici obdobia a horizontálne zásady, ako je zohľadňovanie cieľov udržateľného rozvoja (SDG) a klímy a rodovej rovnosti; berie na vedomie, že výsledok rokovaní o VFR vo veľkej miere určí úroveň financovania programov EÚ v nasledujúcom období, a znovu zdôrazňuje svoju pozíciu, že viazané rozpočtové prostriedky na obdobie 2021 – 2027 by mali byť na úrovni 1 324,1 miliardy EUR v cenách z roku 2018, čo predstavuje 1,3 % hrubého národného dôchodku (HND) EÚ27; vzhľadom na túto pozíciu je rozhodnutý obhajovať rozpočet na rok 2021 vo výške 192,1 miliardy EUR v bežných cenách vo viazaných rozpočtových prostriedkoch; zdôrazňuje, že na riešenie prebiehajúcej krízy sú potrebné značné dodatočné rozpočtové prostriedky nad rámec tejto pozície;

13.

 pripomína svoju pozíciu, podľa ktorej musí zohľadňovanie problematiky zmeny klímy a biodiverzity vo VFR na roky 2021 – 2027 presiahnuť úrovne podielov cielených výdavkov uvedené v predbežnej správe; jeho cieľom je preto dosiahnuť, aby výdavky na biodiverzitu v roku 2021 predstavovali 10 % a výdavky v oblasti zohľadňovania problematiky klímy 30 %; opakuje svoju výzvu Komisii, aby vo forme rámcového nariadenia stanovila jasné kritériá oprávnenosti pre novú prísnu a komplexnú metodiku na vymedzenie a sledovanie príslušných výdavkov v oblasti klímy a biodiverzity v súlade so zásadou „nespôsobiť žiadnu škodu“ spolu s príslušnými nápravnými opatreniami podľa potreby a mechanizmom na zabezpečenie odolnosti s cieľom identifikovať možné škodlivé vplyvy opatrení EÚ na biodiverzitu a klímu v súlade so záväzkami podľa Parížskej dohody a jej výzvou na postupné upúšťanie od priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá;

14.

 podporuje mobilizáciu finančných prostriedkov a flexibilitu v mobilizácii finančných prostriedkov určených na výskum a vývoj (R&D) na opatrenia súvisiace s COVID-19, ako je vývoj vakcín, nových liečebných postupov, diagnostických testov a lekárskych systémov s cieľom zabrániť šíreniu koronavírusu a zachrániť životy;

15.

 osobitne zdôrazňuje, že ciele Únie v oblasti klímy si vyžadujú udržateľné a dlhodobé riešenia; zdôrazňuje mimoriadnu úlohu výskumu a vývoja v hľadaní účinných, realistických a realizovateľných riešení pre občanov, podniky aj spoločnosť; zdôrazňuje, že Horizont Európa bude hlavným programom na vývoj nových riešení pre klímu; požaduje zvýšenie finančných prostriedkov na všetky prispievajúce programy výskumu a vývoja s cieľom vytvoriť z Únie svetového lídra v oblasti ekologických technológií a vo väčšom rozsahu posilniť jej globálnu konkurencieschopnosť, znížiť jej závislosť od zahraničných kľúčových technológií, aby sa stala lídrom v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti, vyvinúť nové liečby závažných ochorení, ako je rakovina, a vybudovať superpočítačové kapacity a kapacity na spracovanie údajov;

16.

 s veľkým znepokojením konštatuje, že mnohé vynikajúce návrhy v oblasti výskumu nie je možné realizovať nie z dôvodu zlej kvality, ale z dôvodu výrazného nedostatku finančných prostriedkov na príslušné programy; zdôrazňuje, že oblasti výskumu a inovácií sú veľmi konkurenčné trhy, pričom výskumní pracovníci odchádzajú do iných regiónov sveta v dôsledku nedostupnosti možností financovania v Európe; zdôrazňuje, že Spojené kráľovstvo sa z hlavného príjemcu mnohých programov Únie v oblasti výskumu a vývoja zmení na silného konkurenta; vyzýva Radu, aby zohľadnila to, že každých chýbajúcich 10 miliárd EUR v programe Horizont Európa povedie v priebehu nasledujúcich 25 rokov k strate HDP vo výške 110 miliárd EUR; konštatuje, že nízke rozpočtové ambície v oblasti výskumu a vývoja sú v rozpore s akýmkoľvek záväzkom zameraným na konkurencieschopnosť alebo boj proti zmene klímy, najmä pokiaľ ide o budúce úsilie o splnenie cieľa stratégie Európa 2020 vo výške 3 % HDP;

17.

 zdôrazňuje, že investície do dopravnej infraštruktúry môžu plniť cieľ podpory hospodárstva EÚ v súčasnom kontexte a riešenia zmeny klímy, ako aj cieľ prechodu na udržateľnú mobilitu so zameraním najmä na dokončenie transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), politík spoločného podniku Shift2Rail a Nástroja na prepájanie Európy (NPE); vyzýva Komisiu, aby zosúladila všetky projekty NPE s cieľmi Parížskej dohody;

18.

 znovu zdôrazňuje, že konkurencieschopný vesmírny priemysel je životne dôležitý pre podnikateľské prostredie v Európe, pretože poskytuje kvalitné pracovné miesta, významné aktivity v oblasti výskumu a vývoja a zabezpečuje autonómnosť európskej satelitnej infraštruktúry; zdôrazňuje prínos údajov získaných z vesmíru ako dôležitý nástroj na monitorovanie pôdy a životného prostredia;

19.

 zdôrazňuje, že malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) tvoria 99 % všetkých podnikov v členských štátoch a významne prispievajú k tvorbe pracovných miest, hospodárskej stabilite a v čoraz väčšej miere k úsiliu v oblasti udržateľnosti a že tieto podniky sú najviac postihnuté hospodárskym poklesom spôsobeným výskytom ochorenia COVID-19; zdôrazňuje, že MSP sa pri hľadaní možností financovania stretávajú s problémami, a v tejto súvislosti pripomína úlohu programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME); pripomína pozíciu Európskeho parlamentu, že v budúcom VFR treba zdvojnásobiť finančné krytie v nástupníckych riadkoch Programu pre jednotný trh, čo podľa očakávaní umožní dosiahnuť mieru úspešnosti kvalitných návrhov aspoň na úrovni 80 %; zdôrazňuje, že finančná podpora MSP by sa mala poskytovať aj cez okno MSP programu InvestEU, aby produkty a služby boli pripravené na uvedenie na trh a umožnilo sa ich rýchle rozšírenie na svetové trhy; opakuje, že treba ďalej rozširovať príležitosti pre zakladanie a rozširovanie startupov a klásť osobitný dôraz na digitálnu transformáciu MSP s podporou portálu pre jednotný trh ako sprostredkovateľa elektronickej verejnej správy pre podnikanie, v súlade s ambicióznymi politikami v oblasti ochrany spotrebiteľa a ich ekologickou transformáciou; v tejto súvislosti tiež víta rôzne iniciatívy skupiny Európskej investičnej banky (EIB), konkrétne mobilizáciu 40 miliárd EUR pre dotknuté MSP, 5 miliárd EUR, ktoré sú k dispozícii pre podniky v odvetví zdravotníctva, a záručný fond v hodnote 25 miliárd EUR, ktorý majú financovať jej akcionári;

20.

 zdôrazňuje, že prebiehajúca kríza výrazne ovplyvní mnohé regióny a odvetvia; v tejto súvislosti je presvedčený, že politika súdržnosti bude zohrávať kľúčovú úlohu a bude viac ako kedykoľvek v minulosti potrebná na stimuláciu obnovy hospodárstva na všetkých územiach EÚ, posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie a bude si vyžadovať dodatočné finančné prostriedky a väčšiu flexibilitu, aby mohla reagovať na komplexné environmentálne, sociálne, hospodárske a demografické výzvy, pred ktorými stojí; zdôrazňuje, že ak dôjde k oneskoreniu prijatia VFR na roky 2021 – 2027 a príslušného právneho základu, bude nevyhnutné prechodné obdobie medzi týmito dvoma programovými obdobiami;

21.

 domnieva sa, že cestovný ruch ako jeden zo sektorov najviac postihnutých krízou potrebuje komplexnú stratégiu, ktorá by bola podporovaná osobitnými rozpočtovými prostriedkami prostredníctvom samostatného programu EÚ v budúcom VFR; trvá na tom, že osobitná pozornosť a podpora by sa mala venovať malým a rodinným podnikom, najmä poskytovateľom agroturistiky a malým poskytovateľom pohostinských služieb, ktorí budú mať väčšie ťažkosti pri dodržiavaní nových bezpečnostných noriem, ako aj ostrovným a najodľahlejším regiónom;

22.

 vzhľadom na bezprostredné a dlhodobé negatívne sociálne vplyvy súčasnej situácie zdôrazňuje význam úplného vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv v rozpočte EÚ na rok 2021 a kľúčovú úlohu posilnenia sociálnych opatrení EÚ, najmä Európskeho sociálneho fondu +, pri hospodárskej obnove, a najmä riešení nezamestnanosti mladých a starších ľudí, chudoby detí, rizika chudoby a sociálneho vylúčenia, diskriminácie, zabezpečenia posilneného sociálneho dialógu, riešenia dlhodobých štrukturálnych demografických zmien a zabezpečenia prístupu pre všetkých, najmä pre starnúce obyvateľstvo, k životne dôležitým a kľúčovým službám, ako sú zdravotná starostlivosť, mobilita, primeraná výživa a dôstojné bývanie;

23.

 žiada, aby sa v rozpočte na rok 2021 venovala osobitná pozornosť potrebám zámorských krajín a území (ďalej len „ZKÚ“) a vzťahom s nimi, keďže tieto krajiny a územia môžu byť zvlášť zraniteľné, pokiaľ ide o nepriaznivý vplyv zmeny klímy; okrem toho zdôrazňuje, že prístup ZKÚ k financovaniu sa musí zlepšiť, pretože majú obmedzené administratívne zdroje a odborné znalosti z dôvodu svojho osobitného postavenia a veľkosti;

24.

 zdôrazňuje, že vnútorná bezpečnosť je neoddeliteľnou súčasťou predstáv občanov EÚ o Únii, ktorá chráni; zdôrazňuje, že bezpečnostné hrozby, ako sú teroristické útoky, cezhraničná organizovaná trestná činnosť a nové typy trestnej činnosti ako počítačová kriminalita, predstavujú pretrvávajúcu hrozbu pre súdržnosť Európskej únie a vyžadujú si dôraznú, koordinovanú európsku reakciu; domnieva sa, že si to vyžaduje intenzívnejšiu cezhraničnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi; zdôrazňuje, že posilňovanie a modernizácia IT systémov s dôrazom na lepšiu interoperabilitu systémov, ľahší prístup a čitateľnosť dát sú nevyhnutné pre účinnú a rýchlu spoluprácu medzi policajnými, justičnými a inými príslušnými orgánmi; berie na vedomie, že od Komisie sa očakáva, že v roku 2021 spustí novú stratégiu bezpečnosti Únie, ktorá bude zahŕňať súbor iniciatív v kľúčových oblastiach spojených s týmito hrozbami;

25.

 vyzýva Komisiu, aby vyčlenila potrebný rozpočet na zabezpečenie väčšej kapacity mechanizmu civilnej ochrany EÚ, aby tak Únia bola lepšie pripravená a schopná reagovať na všetky typy prírodných katastrof, pandémií a núdzových situácií, ako sú chemické, biologické, rádiologické a jadrové núdzové situácie; opätovne zdôrazňuje dôležitosť mechanizmu civilnej ochrany EÚ pre lepšiu ochranu občanov pred katastrofami;

26.

 zdôrazňuje úspech programu Erasmus+ v zlepšovaní mobility, odbornej prípravy a zručností mladých ľudí; zdôrazňuje potrebu primerane financovať program okrem iného tak, aby bol prístupný pre ľudí zo všetkých prostredí a vekových skupín;

27.

 pripomína, že podpora európskych hodnôt a kultúr zohráva aktívnu úlohu pri podpore demokracie, nediskriminácie a rodovej rovnosti a v boji proti dezinformáciám a falošným správam; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu poskytnúť dostatočné finančné prostriedky na programy Spravodlivosť, Práva a hodnoty a zvýšiť zdroje určené na podporu obetí násilia založeného na rodovej príslušnosti v rámci tohto programu; zdôrazňuje, že odvetvia kultúry a kreatívneho priemyslu, ako aj cestovného ruchu, sú a budú patriť medzi hlavné obete krízy, ktorá zasiahla EÚ; požaduje prijatie núdzových opatrení pre tieto odvetvia a posilnenie programu Kreatívna Európa;

28.

 očakáva zavedenie silného mechanizmu EÚ v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv do roku 2021; zdôrazňuje, že VFR na roky 2021 – 2027 by mal zahŕňať doložku o podmienenosti na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv, ktorá by stanovovala, že na to, aby členské štáty mohli čerpať finančné prostriedky EÚ, musia v plnej miere dodržiavať článok 2 Zmluvy o Európskej únii;

29.

 domnieva sa, že Európsky zbor solidarity je základným nástrojom na podporu občianskej angažovanosti v celej Únii a na posilnenie občianstva Únie; trvá na tom, že rozpočet na rok 2021 pre Európsky zbor solidarity musí zodpovedať mnohým očakávaniam, ktoré vzbudil medzi mladými ľuďmi v celej Európe, najmä pokiaľ ide o oblasť dobrovoľníctva; žiada, aby sa vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na pokrytie vysokého dopytu po dobrovoľníckych miestach;

30.

 žiada, aby sa v období, keď vo viacerých členských štátoch dochádza k zužovaniu priestoru pre občiansku spoločnosť, prioritne poskytli dostatočné finančné prostriedky na podporu činnosti organizácií občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán pôsobiacich v oblasti presadzovania práv a posilňovania a podpory hodnôt Únie a zásad právneho štátu, a to aj prostredníctvom budúceho programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty;

31.

 poukazuje na znepokojujúce a narastajúce negatívne postoje v oblasti rodovej rovnosti a práv žien a dôležitosť nástrojov EÚ vrátane Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) na riešenie tohto stavu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia do svojho návrhu nezahrnula osobitný program týkajúci sa rodovej rovnosti, a požaduje ambiciózne a osobitné rozpočtové prostriedky na podporu obhajkýň ľudských práv a ochranu a podporu sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv; zdôrazňuje preto potrebu vyčleniť viac rozpočtových prostriedkov na podporu všeobecného rešpektovania sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a prístupu k nim;

32.

 poukazuje na to, že spoločná poľnohospodárska politika (ďalej len „SPP“) a spoločná rybárska politika („ďalej len „SRP“) sú základné kamene európskej integrácie a ich cieľom je zabezpečiť pre Európanov udržateľné a bezpečné zásobovanie kvalitnými potravinami, riadne fungovanie trhov s potravinami, udržateľný rozvoj vidieckych regiónov, generačnú výmenu a udržateľné riadenie prírodných zdrojov a ochranu biodiverzity; pripomína kľúčovú úlohu týchto politík, pokiaľ ide o prispievanie k stabilným a prijateľným príjmom poľnohospodárov a rybárov vrátane žien, a to najmä v súčasnej zložitej situácii; pripomína svoju pozíciu k rokovaniam o VFR na roky 2021 – 2027, a to zachovať rozpočty pre SPP a SRP; požaduje posilnenie týchto politík, a najmä aby sa osobitná pozornosť venovala malým poľnohospodárskym a rybárskym podnikom; berie na vedomie, že SPP bude spolu s ďalšími politikami Únie zohrávať dôležitú úlohu pri plnení ambícií zelenej dohody;

33.

 vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2021 a následnom pozmeňujúcom akte zohľadnila výsledok politickej dohody, ktorý sa má dosiahnuť, pokiaľ ide o prechodné opatrenia na rok 2021 (stanovené v návrhu Komisie 31. októbra 2019 (COM(2019)0581); ďalej vyzýva členské štáty, aby zabezpečili včasné pridelenie dostatočných zdrojov na neustále zlepšovanie kvality údajov a ukazovateľov oznamovaných Únii, aby tak v plnej miere plnili iniciatívu rozpočtu EÚ zameraného na výsledky; trvá na vysokej kvalite údajov a ukazovateľov, na základe ktorých sa riadne posudzuje SPP;

34.

 berie na vedomie najnovší vývoj týkajúci sa migračnej situácie na vonkajších hraniciach EÚ s Tureckom, ktorý viedol k nedávnemu prijatiu opravného rozpočtu č. 1/2020 s cieľom reagovať na zvýšený migračný tlak; zdôrazňuje, že v rozpočte na rok 2021 treba zabezpečiť primeranú úroveň zdrojov so zreteľom na možné pokračovanie alebo dokonca zhoršenie situácie; pripomína, že je potrebná solidarita a spolupráca medzi všetkými členskými štátmi v tejto oblasti, ako aj spoločná azylová politika; upozorňuje na dodatočné potreby vyplývajúce z výskytu ochorenia COVID-19 s cieľom prijať osobitné opatrenia pre migrantov ako obzvlášť zraniteľné osoby vrátane preventívnej evakuácie a premiestnenia; pripomína, že v poslednom období treba pravidelne posilňovať Fond pre azyl a migráciu na pomoc členským štátom v riešení utečeneckej krízy, a mobilizovať osobitné nástroje na tento účel, pretože strop v okruhu 3 je veľmi nízky, alebo prostredníctvom opravných rozpočtov; očakáva, že členské štáty pochopia svoje vlastné záujmy a budú kompenzovať vplyv zdržania pri prijímaní nariadenia Dublin IV potrebnými rozpočtovými prostriedkami a uplatňovaním zásady solidarity v tejto oblasti; pripomína potrebu primeraného financovania na zlepšenie životných podmienok migrantov a utečencov v utečeneckých táboroch EÚ, na presadzovanie práva, odbornú prípravu pohraničnej a pobrežnej stráže a na účinné opatrenia zamerané na integráciu migrantov a utečencov;

35.

 upozorňuje, že dobre riadená legálna migrácia je dôležitá na zabezpečenie primeranej reakcie na vývoj na trhu práce;

36.

 poznamenáva, že Turecko je naďalej hostiteľskou krajinou najväčšej populácie utečencov na svete a v súčasnosti prebiehajú diskusie o tom, ako by mala EÚ pokračovať v podpore Turecka po vypršaní záväzkov, ktoré prijala v rámci nástroja EÚ pre utečencov v Turecku;

37.

 zdôrazňuje, že by sa mali zaviesť okamžité opatrenia v oblasti solidarity, konkrétne program premiestnenia, kým nebudú zmysluplne zreformované pravidlá EÚ v oblasti azylu; okrem toho požaduje, aby sa v rozpočte EÚ naďalej počítalo s finančnými prostriedkami na podporu utečencov v Turecku;

38.

 požaduje ambiciózny rozpočet na rok 2021 vo vonkajších politikách EÚ, ktorý by jej umožnil riešiť výzvy, pred ktorými stojí; pripomína, že mier a solidarita sú základné hodnoty, ktoré by sa rozpočtom EÚ mali konzistentne podporovať; zdôrazňuje potrebu zvýšiť financovanie pre krajiny západného Balkánu, východného a južného susedstva s cieľom podporiť politické a hospodárske reformy, ako aj ďalších regiónov, ktoré potrebujú finančnú podporu na svoj rozvoj;

39.

 domnieva sa, že nástroj predvstupovej pomoci (ďalej len „IPA III“) by sa mal zamerať na financovanie oblastí fungovania demokratických inštitúcií, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a verejnej správy; víta schválenie začatia prístupových rokovaní s Albánskom a so Severným Macedónskom, a požaduje primerané finančné prostriedky na podporu politických reforiem a zosúladenia s acquis;

40.

 zdôrazňuje, že finančné prostriedky pridelené v rámci nástroja IPA III by mali byť podmienené rešpektovaním európskych hodnôt, ako sú právny štát, nezávislosť súdnictva, demokratický proces, dodržiavanie základných hodnôt a dobré susedské vzťahy; vyzýva Komisiu, aby monitorovala uplatňovanie tejto podmienky; žiada Komisiu, aby použila finančné prostriedky, ktoré sú v súčasnosti pridelené v rámci IPA III, na podporu občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a novinárov Turecka prostredníctvom priameho riadenia EÚ, a na zvýšenie počtu príležitostí na medziľudské kontakty, akademický dialóg, prístup tureckých študentov k európskym univerzitám a mediálne platformy pre novinárov s cieľom chrániť a presadzovať demokratické hodnoty a zásady, ľudské práva a právny štát;

41.

 zdôrazňuje, že pozícia Európskeho parlamentu z prvého čítania o NDICI bola prijatá 4. marca 2019 a jeho mandát týkajúci sa tohto nástroja bol znovu potvrdený 8. októbra 2019; pripomína svoju pozíciu v prospech príspevku vo výške 45 % celkového finančného krytia nástroja NDICI na ciele v oblasti klímy, riadenia a ochrany životného prostredia, biodiverzity a boja proti dezertifikácii a na riešenie základných príčin migrácie a núteného vysídľovania, a kladie veľký dôraz na podporu demokracie, právneho štátu a ľudských práv vrátane práv žien, detí, utečencov, vysídlených osôb, LGBTI, osôb so zdravotným postihnutím a pôvodného obyvateľstva a etnických a náboženských menšín;

42.

 pripomína, že dlhodobé riešenie súčasných javov v oblasti migrácie spočíva v politickom, hospodárskom a sociálnom rozvoji krajín, v ktorých vznikajú migračné toky; žiada, aby sa na príslušné programy vonkajšej politiky vyčlenili dostatočné finančné zdroje na podporu spravodlivých a vzájomne prospešných partnerstiev medzi EÚ a krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami vrátane krajín na africkom kontinente; v tom istom kontexte a so zreteľom na zložitú finančnú situáciu, v ktorej sa nachádza Agentúra OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA), vyzýva EÚ, aby v roku 2021 zvýšila svoju finančnú podporu tejto agentúry, a to s cieľom zachovať neprerušené poskytovanie životne dôležitých služieb miliónom palestínskych utečencov;

43.

 je znepokojený rýchlym celosvetovým rozšírením pandémie COVID-19 a jej vplyvom na postihnuté krajiny; je presvedčený, že na prekonanie tejto celosvetovej krízy je nevyhnutná medzinárodná spolupráca; domnieva sa, že EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu v rámci celosvetového úsilia o zamedzenie pandémie a zmiernenie jej vplyvu; vyzýva EÚ, aby prejavila solidaritu s postihnutými tretími krajinami, a to aj mobilizáciou dodatočných zdrojov s cieľom pomôcť postihnutým krajinám v obnove ich hospodárstiev, zmierniť sociálno-ekonomický vplyv tejto krízy a posilniť kapacity systémov verejného zdravotníctva na celom svete;

44.

 pripomína, že ľudské práva sú neoddeliteľnou súčasťou politiky vonkajšej činnosti EÚ; opätovne zdôrazňuje potrebu navýšenia finančných prostriedkov na podporu ľudských práv na celom svete s osobitným dôrazom na ochranu obhajcov ľudských práv, najmä tých, ktorí sú najviac ohrození; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu pokračovať v mechanizme obhajcov ľudských práv (Protectdefenders.eu) a zvýšiť prostriedky naň vyčlenené; domnieva sa, že EÚ by sa mala prísne zdržať poskytovania rozpočtovej podpory ako prostriedku pomoci v krajinách, ktoré hrubo porušujú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a demokracie alebo ktoré nedokážu preukázať svoj záväzok bojovať proti korupcii; zdôrazňuje význam volebných pozorovateľských misií, najmä miestnych skupín občianskej spoločnosti, a požaduje primeranú úroveň ich financovania;

45.

 vyzýva na ďalšie financovanie strategických komunikačných opatrení na boj proti dezinformačným kampaniam, ktoré sa čoraz viac používajú na oslabenie demokratického poriadku v Únii a v krajinách jej blízkeho susedstva; zdôrazňuje význam hlavného projektu pracovnej skupiny East StratCom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť s názvom EUvsDisinfo (EÚ proti dezinformáciám) v boji proti dezinformáciám, propagande a zahraničným vplyvom;

46.

 zdôrazňuje význam zabezpečenia primeranej finančnej podpory na vytvorenie skutočnej európskej obrannej únie, podporu strategickej autonómie a posilnenie úlohy EÚ na celosvetovej úrovni; zdôrazňuje najmä, že je dôležité zachovať pozíciu Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o prostriedky pre Európsky obranný fond a vojenskú mobilitu; zdôrazňuje, že by sa mala zabezpečiť trvalá podpora a posilnená koordinácia politiky a akcií v oblasti obrany v rámci Európskej obrannej agentúry (ďalej len „EDA“), stálej štruktúrovanej spolupráce (ďalej len „PESCO“), EDF a ďalších iniciatív; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila financovanie administratívnych a prevádzkových výdavkov EDA a PESCO z rozpočtu Únie, čím sa obnoví rozpočtová funkcia Európskeho parlamentu, ako sa stanovuje v článku 41 Zmluvy o EÚ;

47.

 opäť zdôrazňuje, že nová štruktúra nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti (EFI) by mala zvýšiť súdržnosť, zodpovednosť, efektívnosť a demokratický dohľad; zdôrazňuje potrebu väčšej úlohy Európskeho parlamentu v strategickom riadení nových nástrojov; očakáva, že bude už od raného štádia zapojený do (predbežného) programovania nových nástrojov;

48.

 naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila všetky možné scenáre a pripravila sa na ne, a to s cieľom zaistiť správne finančné riadenie rozpočtu Únie, s vymedzením jednoznačných záväzkov, načrtnutím mechanizmov a ochranou rozpočtu EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby budúca účasť Spojeného kráľovstva na programoch EÚ rešpektovala spravodlivú rovnováhu, pokiaľ ide o príspevky a prínosy;

49.

 vyjadruje želanie, aby Spojené kráľovstvo zostalo čo najbližším partnerom v čo najväčšom počte programov EÚ, najmä v programoch Erasmus+ a Horizont Európa;

50.

 pripomína zásadnú úlohu agentúr EÚ vo vykonávaní cieľov politiky EÚ a znovu potvrdzuje, že je dôležité, aby sa týmto orgánom pridelili dostatočné a predvídateľné finančné prostriedky a personál na efektívne plnenie ich úloh, pričom treba odmietnuť všetky neopodstatnené a svojvoľné škrty v ich rozpočtoch v reálnom vyjadrení; zdôrazňuje kľúčovú úlohu Európskej environmentálnej agentúry pri rozvoji informovanosti v súvislosti so zmenou klímy, Európskeho orgánu práce pri presadzovaní mobility pracovnej sily, ako aj Európskeho podporného úradu pre azyl a Agentúry pre základné práva pri podpore žiadateľov o azyl, ktorí v Európe hľadajú ochranu;

51.

 zdôrazňuje zároveň, že je veľmi potrebné bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu a podporovať agentúry EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré poskytujú podporu členským štátom na vonkajších hraniciach, ako je Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex); berie na vedomie úlohu, ktorú má agentúra Frontex zohrávať v kontexte súčasnej migračnej krízy na vonkajších hraniciach EÚ s Tureckom; požaduje primerané finančné prostriedky na riadenie hraníc v rozpočte na rok 2021;

52.

 poznamenáva, že agentúram pôsobiacim v oblasti bezpečnosti, presadzovania práva a justičnej spolupráce v trestných veciach sa prideľuje stále viac úloh; požaduje zvýšenie finančných prostriedkov a pracovných miest pre tieto agentúry, najmä pre Agentúru Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), Európsky policajný úrad (Europol), Európsku policajnú akadémiu (CEPOL), Agentúru Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), ako aj primerané financovanie a zamestnancov pre subjekty, ktoré budú riešiť problematiku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

53.

 vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou úrovňou finančných prostriedkov a počtom zamestnancov pridelených Európskej prokuratúre v priebehu rozpočtového postupu na rok 2020 a so zreteľom na rok 2021 vyzýva Komisiu, aby zvýšila počet zamestnancov a zdroje pre tento inštitucionálny orgán a ochránila jeho rozpočtovú nezávislosť; zdôrazňuje, že zriadenie Európskej prokuratúry nesmie viesť k zhoršeniu schopnosti Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) riadne fungovať;

54.

 naliehavo vyzýva Komisiu, aby v dôsledku výskytu ochorenia COVID-19 v Európe a potreby rýchlej, koordinovanej a jednotnej reakcie EÚ poskytla primerané a potrebné finančné prostriedky príslušným agentúram EÚ, ktoré musia konať a podporovať Komisiu a členské štáty v úsilí o riešenie tejto pandémie, najmä Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európskej agentúre pre lieky (EMA); trvá na tom, aby Komisia a Rada upustili od znižovania zdrojov Európskej chemickej agentúry (ECHA) a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA);

55.

 zdôrazňuje potrebu výrazne posilniť Agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) pri zohľadnení dodatočných úloh, ktorými bola poverená na základe nedávnych právnych predpisov vrátane balíka opatrení v oblasti čistej energie; okrem toho pripomína, že Agentúre na podporu orgánu BEREC (úradu BEREC) treba poskytnúť dodatočné zdroje na plnenie úloh stanovených v nariadení o BEREC a v európskom kódexe elektronických komunikácií;

56.

 pripomína, že žiadna politika Únie, či už s cieľom vyrovnať sa s krízou súvisiacou s ochorením COVID-19, alebo s vykonávaním európskej zelenej dohody, sa nemôže riadne vykonávať bez podpory špecializovanej verejnej služby Únie a dostatočného financovania;

57.

 domnieva sa, že v aktuálnej politickej a hospodárskej situácii by sa Konferencia o budúcnosti Európy mala primerane podporiť aj na strane rozpočtu a že Európska komisia, okrem iných inštitúcií zapojených do tohto projektu, by mala mať k dispozícii prostriedky potrebné na to, aby bol tento projekt úspešný;

58.

 žiada Komisiu, aby bola príkladom v snahe o zaručenie kvalitného a sociálne zodpovedného verejného obstarávania, aby sa zákazky prideľovali podnikom, ktoré rešpektujú environmentálne a základné pracovné normy, a v úsilí o presadzovanie vylepšených a prísnejších kritérií s cieľom predchádzať konfliktom záujmov;

59.

 požaduje rodovo responzívne posúdenie predchádzajúceho rozpočtového obdobia a uplatňovanie rodového rozpočtovania v rozpočte EÚ na rok 2021; očakáva preto, že Komisia do návrhu rozpočtu na rok 2021 zaradí prílohu, ktorá spojí rodovo špecifické informácie o cieľoch, vstupoch, výstupoch, výsledkoch a bude obsahovať finančné záväzky v oblasti rodovej rovnosti a súvisiace monitorovacie opatrenia;

Dostatočná a realistická úroveň platieb

60.

 je odhodlaný predísť novej platobnej kríze, najmä v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19; opätovne zdôrazňuje, že celkový strop platieb musí zohľadňovať aj bezprecedentný objem nesplatených záväzkov na konci roka 2020, ktorý sa má uhradiť v rámci ďalšieho VFR; ďalej konštatuje, že platobné rozpočtové prostriedky v roku 2021 budú zamerané najmä na dokončenie programov na roky 2014 – 2020; trvá však na tom, že by to nemalo brániť začatiu nových programov;

61.

 trvá preto v súlade s opatreniami na rok 2020 na potrebe zabezpečenia vysokej úrovne likvidity pre členské štáty v rámci reakcie na pandémiu COVID-19;

62.

 zdôrazňuje, že spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti daňových príjmov by späť do ich vnútroštátnych rozpočtov priniesla viac než akýkoľvek škrt vo výdavkoch ročného rozpočtu EÚ;

63.

 vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa žiadne finančné prostriedky EÚ neposkytovali subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ (vrátane dodávateľov a subdodávateľov, účastníkov pracovných seminárov a školení a príjemcov finančnej podpory pre tretie strany);

64.

 je presvedčený o tom, že pre každú právnickú osobu, ktorá je skutočným vlastníkom právneho subjektu prijímajúceho finančné prostriedky z rozpočtu EÚ, musí platiť zákaz prijímania akýchkoľvek finančných prostriedkov z existujúceho aj budúcich európskych rozpočtov podľa pravidiel tohto nariadenia o viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027, vrátane priamych poľnohospodárskych platieb a akýchkoľvek úhrad, výdavkov, záruk a iných v ňom uvedených dávok, ak je v jednoznačnom konflikte záujmov v zmysle vymedzenia uvedeného v článku 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách (EÚ) 2018/1046;

65.

 opäť zdôrazňuje svoj dlhodobý postoj, že nové politické priority a budúce výzvy, pred ktorými EÚ stojí, by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov, a nie obmedzovaním výšky rozpočtových prostriedkov existujúcich programov; domnieva sa, že táto zásada by sa mala uplatňovať aj na opravné rozpočty;

66.

 konštatuje, že rozpočet na rok 2021 ako prvý rok potenciálne dohodnutého nového VFR bude prvým rozpočtom zohľadňujúcim novú rozpočtovú nomenklatúru; vyzýva Komisiu, aby do jej prípravy riadne zapojila rozpočtový orgán; domnieva sa, že nová nomenklatúra, ktorá by mala byť lepšie zosúladená s politickými prioritami, musí byť aj dostatočne podrobná, aby rozpočtovému orgánu umožnila účinne plniť jeho rozhodovaciu úlohu a aby Európsky parlament mohol plniť svoje úlohy v oblasti demokratického dohľadu a kontroly;

67.

 konštatuje, že Európsky parlament bude ako zložka rozpočtového orgánu priamo volená občanmi plniť svoju politickú úlohu a predkladať návrhy na pilotné projekty a prípravné akcie, a vyjadrovať tak svoju politickú víziu budúcnosti; v tejto súvislosti sa zaväzuje navrhnúť balík pilotných projektov a prípravných akcií vypracovaný v úzkej spolupráci so všetkými svojimi výbormi, aby sa dosiahla správna rovnováha medzi politickou vôľou a technickou uskutočniteľnosťou, ktorú posudzuje Komisia;

o

o o

68.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

(1)  https://www.ipcc.ch/sr15/

(2)  Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(4)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.

(6)  Ú. v. EÚ L 57, 27.2.2020, s. 1.

(7)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0449.

(8)  Prijaté texty, P9_TA(2019)0032.

(9)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.

(10)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0065.

(11)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0124.

(12)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0015.

(13)  Ú. v. EÚ C 242, 10.7.2018, s. 24.

(14)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.

Top