Този документ е извадка от уебсайта EUR-Lex.
Klimaticko-energetický balík na obdobie do roku 2020
Klimaticko-energetický balík obsahuje doplňujúce právne predpisy, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby EÚ splnila svoje ambiciózne ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2020. V balíku sa stanovujú tri hlavné ciele:
AKT
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES
SÚHRN
AKÝ JE CIEĽ TOHTO BALÍKA?
Tieto ciele „20-20-20“ sú zamerané na boj proti zmene klímy, zvýšenie energetickej bezpečnosti EÚ a posilnenie jej konkurencieschopnosti. Zároveň ide o základné ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.
HLAVNÉ BODY
Reformovaný systém EÚ na obchodovanie s emisiami
Jadrom balíka je revízia systému obchodovania s emisiami v EÚ (EU ETS), ktorý pokrýva približne 45 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ. Systém zahŕňa všetky krajiny EÚ plus Island, Lichtenštajnsko a Nórsko. Snaží sa o nákladovo efektívne zníženie emisií skleníkových plynov zo sektora energetiky a významných priemyselných odvetví tak, že sa určuje trhová cena emisií prostredníctvom uplatňovania politiky stropov a obchodovania*. Systém EU ETS sa vzťahuje na zhruba 11 000 elektrární a iných veľkých priemyselných zariadení. V roku 2012 došlo k rozšíreniu systému EU ETS, do ktorého sa zaradila aj letecká doprava.
Systém EU ETS sa opiera o smernicu o obchodovaní s emisiami, ktorá bola výrazne revidovaná a posilnená. Revízia nadobudla účinnosť v roku 2013 na začiatku tretieho obdobia obchodovania v EU ETS a do systému priniesla:
Vnútroštátne ciele v súvislosti s emisiami mimo systému EU ETS
Druhým právnym predpisom balíka je rozhodnutie o spoločnom úsilí. Stanovujú sa v ňom záväzné ročné ciele pre každú krajinu EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov z odvetví, na ktoré sa nevzťahuje systém EU ETS, ako je napríklad odvetvie bývania, poľnohospodárstva, odpadov a dopravy (okrem leteckej).
Vnútroštátne ciele na obdobie rokov 2013 - 2020 sa rozlišujú podľa relatívneho bohatstva krajín EÚ. Pohybujú sa v rozsahu od 20 % zníženia emisií (oproti roku 2005) v najbohatších krajinách EÚ až po 20 % zvýšenie v najmenej bohatých krajinách. Všetky krajiny sa však musia usilovať o obmedzenie emisií. Svoje emisie musia tiež každoročne vykazovať v rámci európskeho mechanizmu monitorovania.
Vnútroštátne ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov
Podľa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, ktorá je tretím právnym predpisom, sa krajinám EÚ určili záväzné ciele na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v rámci spotreby energie do roku 2020. Tieto ciele závisia od využívania obnoviteľných zdrojov energie v jednotlivých krajinách a od potenciálu na zvýšenie ich produkcie. Pohybujú sa v rozsahu od 10 % na Malte až po 49 % vo Švédsku.
Tieto vnútroštátne ciele umožnia EÚ ako takej dosiahnuť svoj cieľ na využívanie 20 % energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, čo je viac ako dvojnásobok oproti úrovni z roku 2010, ktorá predstavovala 9,8 %, a na využívanie 10 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov v sektore dopravy. Ciele zároveň pomôžu znižovať emisie skleníkových plynov a zmierniť závislosť EÚ od dovozu energie. Minimálne 10 % pohonných hmôt v každej krajine musí pochádzať z obnoviteľných zdrojov (napr. biopalivá, vodík, „ekologická“ elektrina). Biopalivá musia spĺňať dohodnuté kritériá udržateľnosti.
Zachytávanie a ukladanie uhlíka
Štvrtou časťou klimaticko-energetického balíka je smernica, ktorou sa vytvára právny rámec pre technológie umožňujúce environmentálne bezpečné využívanie zachytávania a ukladania uhlíka (CCS). Technológia CCS zahŕňa zachytenie oxidu uhličitého vypúšťaného pri priemyselných procesoch a jeho uloženie v podzemných geologických útvaroch, kde nebude prispievať ku globálnemu otepľovaniu.
Smernica sa vzťahuje na všetky podzemné zariadenia na ukladanie CO2 v rámci EÚ a stanovujú sa v nej požiadavky, ktoré platia počas celej životnosti úložísk.
Energetická efektívnosť
Cieľ energetickej efektívnosti sa vykonáva prostredníctvom plánu energetickej efektívnosti z roku 2011 a smernice o energetickej efektívnosti.
Ďalšie informácie:
HLAVNÉ POJMY
*Zásada stropov a obchodovania - systém EU ETS funguje na zásade „stropov a obchodovania“. „Strop“ alebo limit sa určí pre celkové množstvo určitých skleníkových plynov, ktoré môžu vypustiť továrne, elektrárne a iné zariadenia v systéme. Tento strop sa postupne znižuje, aby sa znižoval celkový objem emisií. Systém umožňuje obchodovanie s emisnými kvótami s cieľom zabezpečiť, aby celkové emisie týchto zariadení a prevádzkovateľov lietadiel neprekročili strop, a aby mohli byť prijaté najmenej nákladné opatrenia na znižovanie emisií.
REFERENCIE
Akt |
Nadobudnutie účinnosti |
Termín transpozície v členských štátoch |
Úradný vestník Európskej únie |
Smernica 2009/28/ES |
25. júna 2009 |
5. decembra 2010 |
SÚVISIACE AKTY
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 63 - 87)
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 406/2009/ESz 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136 - 148)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114 - 135)
Posledná aktualizácia 10.09.2015