—

Kremikovci AD, v zastúpení: T. Bankov, správca, K. Atanasov, T. Chobanov a B. Cholakov,

—

bulharská vláda, v zastúpení: T. Ivanov a D. Drambozova, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: A. Stobiecka-Kuik a S. Petrova, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu ustanovení Európskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bulharskou republikou na druhej strane, uzavretej a schválenej v mene Spoločenstva rozhodnutím Komisie a Rady 94/908/ESUO, ES, Euratom z 19. decembra 1994 (Ú. v. ES L 358, s. 1, Mim. vyd. 11/021, s. 532, ďalej len „dohoda o pridružení medzi ES a Bulharskom“ alebo „európska dohoda“), článku 3 dodatkového protokolu k európskej dohode, pokiaľ ide o predĺženie obdobia stanoveného v článku 9 ods. 4 protokolu č. 2 k európskej dohode (consilium 10827/02, ďalej len „dodatkový protokol“), zmeneného a doplneného rozhodnutím asociačnej rady EÚ – Bulharsko č. 3/2006 z 29. decembra 2006 (ďalej len „rozhodnutie EÚ-BG č. 3/2006“), časti 2 prílohy V aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 203, ďalej len „akt o pristúpení“), ako aj článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 659/1999“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Kremikovci AD (v konkurze) (ďalej len „Kremikovci) a Ministăr na ikonomikata, energetikata i turizma i zamestnik-ministăr na ikonomikata, energetikata i turizma (minister a štátny tajomník ministra hospodárstva, energetiky a turizmu) v súvislosti s rozhodnutím o pohľadávke štátu (č. APDV – 01 zo 4. septembra 2008, ďalej len „rozhodnutie napadnuté vo veci samej“), v ktorom sa konštatuje existencia pohľadávky štátu spočívajúcej v pomoci poskytnutej s cieľom reštrukturalizácie spoločnosti Kremikovci zvýšenej o úroky.

3

Podľa článku 3 ods. 2 dohody o pridružení medzi ES a Bulharskom:

„Na ministerskej úrovni bude politický dialóg vedený v rámci asociačnej rady. Táto rada má plnú zodpovednosť za všetky záležitosti, ktoré by si zmluvné strany mohli želať jej predložiť.“

4

V súlade s článkom 121 bola dohoda o pridružení medzi ES a Bulharskom uzatvorená na dobu neurčitú s výhradou možnosti jej vypovedania každou zo strán.

5

Protokol č. 2 k európskej dohode o výrobkoch, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (Ú. v. ES L 358, 1994, s. 91, ďalej len „protokol č. 2 k európskej dohode“), vo svojom článku 9 stanovuje:

„1.   Nasledujúce je nezlučiteľné s riadnym fungovaním dohody, ak to môže ovplyvniť obchod medzi Spoločenstvom a Bulharskom:

…

2.   Akékoľvek praktiky v rozpore s týmto článkom sa musia posúdiť na základe kritérií vyplývajúcich z uplatňovania pravidiel… o poskytovaní štátnej pomoci vrátane sekundárnej legislatívy.

…

4.   Zmluvné strany uznávajú, že počas prvých piatich rokov po nadobudnutí platnosti dohody a odchylne od odseku 1 bodu iii) tohto článku môže Bulharsko výnimočne, pokiaľ sa jedná o výrobky z ocele ESUO, poskytnúť verejnú pomoc na účely reštrukturalizácie za predpokladu, že:

5.   Každá zo zmluvných strán zabezpečí transparentnosť v oblasti verejnej pomoci formou úplnej a trvalej výmeny informácií s druhou stranou vrátane výšky, intenzity a účelu pomoci a podrobného plánu reštrukturalizácie.

…“

6

Dodatkový protokol podpísaný 21. novembra 2002 svojím článkom 1 predĺžil o osem rokov počnúc 1. januárom 1998 alebo až do dňa pristúpenia Bulharskej republiky, a to podľa toho, k čomu dôjde skôr, obdobie, počas ktorého Bulharská republika mohla výnimočne poskytnúť štátnu pomoc na reštrukturalizáciu oceliarskeho odvetvia.

7

Toto predĺženie podliehalo dvom podmienkam stanoveným v článkoch 2 a 3 dodatkového protokolu. Článok 2 tohto protokolu vyžadoval, aby bol Komisii Európskych spoločenstiev predložený reštrukturalizačný program a podnikateľské plány spĺňajúce požiadavky článku 9 ods. 4 protokolu č. 2 k európskej dohode. Na základe článku 3 dodatkového protokolu uvedené predĺženie podliehalo konečnému schváleniu tohto reštrukturalizačného programu a podnikateľských plánov Komisiou.

8

Podľa svojho článku 4 môže byť dodatkový protokol zmenený rozhodnutím Asociačnej rady vytvorenej na základe dohody o pridružení medzi ES a Bulharskom (ďalej len „asociačná rada EÚ – Bulharsko“).

9

Tento protokol bol takto zmenený prvýkrát rozhodnutím č. 1/2004 asociačnej rady EÚ – Bulharsko z 28. septembra 2004 (Ú. v. EÚ L 68, 2005, s. 41), ktoré nahradilo články 2 a 3 dodatkového protokolu. Z odôvodnenia 4 tohto rozhodnutia vyplýva, že cieľom tejto zmeny bolo zabezpečiť súlad medzi dodatkovým protokolom a inštitucionálnymi zmenami v Bulharskej republike.

10

Následne rozhodnutie EÚ-BG č. 3/2006 opätovne zmenilo dodatkový protokol.

11

Z odôvodnenia 1 tohto rozhodnutia vyplýva, že Bulharská republika v rámci zmeneného reštrukturalizačného programu v priebehu roku 2006 navrhla, že pokiaľ sa pri monitorovaní implementácie tohto programu potvrdí, že uplatňujúce sa podmienky protokolu č. 2 k európskej dohode neboli dodržané a že hlavné reštrukturalizačné opatrenia neboli uskutočnené, alebo pokiaľ by v priebehu obdobia reštrukturalizácie Bulharská republika poskytla ďalšiu štátnu pomoc oceliarskemu odvetviu, tento štát bude požadovať vrátenie celej pomoci poskytnutej v rozpore s týmito podmienkami pred jeho pristúpením k Európskej únii alebo po jeho pristúpení.

12

Na základe svojho článku 1 rozhodnutie EÚ-BG č. 3/2006 nahradilo článok 3 dodatkového protokolu týmto znením:

„Európska komisia v mene Európskeho spoločenstva pravidelne monitoruje implementáciu reštrukturalizačného programu a [podnikateľských] plánov. Ministerstvo financií tak koná v mene Bulharska. Európska komisia môže požadovať, aby Bulharsko prijalo primerané opatrenia na úpravu reštrukturalizačného plánu pre spoločnosť Kremikovtzi AD, ak je nepravdepodobné, že sa splnia požiadavky podľa článku 9 ods. 4 protokolu č. 2 k európskej dohode.

Európska komisia rozhoduje o tom, či sa reštrukturalizačný program a plány implementujú v plnej miere a v súlade s požiadavkami podľa článku 9 ods. 4 protokolu č. 2 k európskej dohode.

Ak sa na základe monitorovania implementácie reštrukturalizačného programu a plánov ukáže, že sa nesplnili príslušné podmienky protokolu č. 2 k európskej dohode a rozhodujúce reštrukturalizačné opatrenia vrátane všetkých realizovaných investícií alebo že v priebehu reštrukturalizačného obdobia Bulharsko poskytlo dodatočnú štátnu pomoc oceliarskemu odvetviu, a najmä spoločnosti Kremikovtzi AD, Bulharsko bude od príjemcu pomoci požadovať vrátenie každej pomoci, ktorú poskytlo v rozpore s týmito podmienkami pred pristúpením krajiny k Európskej únii alebo po tomto pristúpení.“

13

V súlade s článkom 97 UO sa platnosť Zmluvy o ESUO skončila 23. júla 2002.

14

V zmysle článku 2 aktu o pristúpení:

„Odo dňa pristúpenia sú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých inštitúciami a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením záväzné pre Bulharsko a Rumunsko a uplatňujú sa v týchto štátoch za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte.“

15

Príloha V aktu o pristúpení upravuje vo svojej časti 2 mechanizmus kontroly opatrení štátnej pomoci vykonaných v Bulharsku pred dňom jeho pristúpenia k Únii. Články 1 až 3 tejto časti stanovujú:

16

Odôvodnenie 18 nariadenia č. 659/1999 pripomína, že s cieľom zabezpečiť kompatibilitu existujúcich pomocí na spoločnom trhu a v súlade s článkom 108 ods. 1 ZFEÚ by Komisia mala navrhnúť vhodné opatrenia, ak existujúce pomoci nie sú alebo už nie sú zlučiteľné so spoločným trhom, a mala by iniciovať postup uvedený v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ak daný členský štát odmietne vykonať navrhované opatrenia.

17

V zmysle článku 1 nariadenia č. 659/1999:

„Na účely tohto nariadenia:

…

…“

18

Článok 7 nariadenia č. 659/1999 nazvaný „Rozhodnutia Komisie o ukončení konania vo veci formálneho zisťovania“ vo svojom odseku 5 stanovuje:

„Keď Komisia zistí, že oznamovaná pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom, rozhodne, že pomoc nenadobudne účinnosť (ďalej sa označuje len ako ‚záporné rozhodnutie‘).“

19

Článok 14 nariadenia č. 659/1999 vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu… Komisia nebude vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva spoločenstva.“

20

Článok 19 nariadenia č. 659/1999, nazvaný „Právne dôsledky návrhu príslušných opatrení“, sa týka existujúcej pomoci. Znie takto:

„1.   Ak daný členský štát akceptuje navrhované opatrenia a informuje o nich Komisiu, Komisia zaznamená toto zistenie a informuje o ňom členský štát. Členský štát bude viazaný jeho prijatím, aby vykonal príslušné opatrenia.

2.   Ak daný členský štát neakceptuje navrhované opatrenia a Komisia po zvážení argumentov daného členského štátu naďalej považuje tieto opatrenia za potrebné, začne konanie podľa článku 4 (4). Články 6, 7 a 9 sa primerane uplatnia s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach.“

21

Článok 1 rozhodnutia Európskej komisie z 15. decembra 2009 o národnom reštrukturalizačnom programe a individuálnom podnikateľskom pláne pre bulharského výrobcu ocele – spoločnosť Kremikovtzi (zhrnutie uverejnené v Ú. v. EÚ C 27, 2012, s. 3, ďalej len „rozhodnutie Komisie z decembra 2009“) uvádza, že „program reštrukturalizácie a plány týkajúce sa spoločnosti Kremikovtzi AD sa neimplementovali v plnej miere a teda nie sú v súlade s požiadavkami článku 9 ods. 4 protokolu 2 k Európskej dohode“.

22

Kremikovci je právnická osoba podľa bulharského práva, ktorej základné imanie bolo vo vlastníctve štátu až do roku 1999, roku jej privatizácie.

23

Podľa článku 9 ods. 4 protokolu č. 2 k európskej dohode Bulharská republika disponovala obdobím piatich rokov, a to od 1. januára 1993 do 31. decembra 1997, počas ktorého mohla výnimočne poskytovať štátnu pomoc na reštrukturalizáciu oceliarstva.

24

Zo spisu vyplýva, že napriek tomu aj po roku 1997 bola spoločnosti Kremikovci poskytovaná štátna pomoc v rôznych formách, a síce vo forme vymazania dlhov voči štátu, poskytnutia štátnych zdrojov na účely zaplatenia iných dlhov, ako aj vo forme zvýhodnených podmienok úveru.

25

Za týchto podmienok dodatkový protokol predĺžil o osem rokov, počnúc 1. januárom 1998 alebo do dňa pristúpenia Bulharskej republiky podľa toho, k čomu dôjde skôr, obdobie, počas ktorého mohol tento štát výnimočne poskytnúť štátnu pomoc na reštrukturalizáciu oceliarstva.

26

V súlade s podmienkou stanovenou v článku 2 dodatkového protokolu Bulharská republika predložila Komisii program reštrukturalizácie a rozvoja bulharského oceliarstva a podnikový plán pre jediný oceliarsky podnik, ktorému sa poskytla štátna pomoc na reštrukturalizáciu, a síce pre spoločnosť Kremikovci.

27

Pri príprave tohto programu a tohto plánu rozhodnutiami zo 6. novembra 2003 a z 3. februára 2004 Komisija za zaštita na konkurencijata (Komisia na ochranu hospodárskej súťaže, bulharský orgán v tom čase poverený dohľadom nad štátnymi pomocami) konštatoval poskytnutie viacerých štátnych pomocí v prospech spoločnosti Kremikovci v celkovej výške 431073159 BGN. Zo spisu vyplýva, že veľká časť tejto sumy bola poskytnutá v roku 1999 a že zvyšok bol poskytnutý v roku 2004 vo forme reštrukturalizácie dlhu, ktorú spoločnosť Kremikovci dohodla s jej dodávateľmi plynu a elektriny.

28

Najmä z odôvodnenia 10 rozhodnutia Rady 2004/746/ES z 18. októbra 2004 o splnení podmienok stanovených v článku 3 Dodatkového protokolu k Európskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bulharskou republikou na strane druhej, s ohľadom na predĺženie obdobia stanoveného v článku 9 ods. 4 protokolu 2 k Európskej dohode (Ú. v. EÚ L 328, s. 101) vyplýva, že v súlade s článkom 3 dodatkového protokolu vo vtedy platnom znení Komisia vykonala hodnotenie reštrukturalizačného programu a podnikového plánu. Toto hodnotenie najmä konštatovalo, že suma štátnej pomoci na reštrukturalizáciu, ako bola stanovená v tomto pláne, sa progresívne znižovala, až kým v priebehu roku 2005 nedosiahla nulu.

29

Podľa správy Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 12. augusta 2008 s názvom „Prvá monitorovacia správa o reštrukturalizácii oceliarskeho priemyslu v Bulharsku a Rumunsku“ [KOM(2008) 511 v konečnom znení] nebola spoločnosti Kremikovci v roku 2006 poskytnutá nijaká pomoc.

30

Koncom roka 2006 bola podaná žiadosť o predĺženie lehoty na uskutočnenie uvedeného plánu do konca roka 2008 z dôvodu zmien v investičných plánoch a straty času spôsobenej zmenou vlastníka spoločnosti Kremikovci. Odôvodnenie rozhodnutia EÚ-BG č. 3/2006 spomína zmenený reštrukturalizačný program a podnikový plán. Podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu zmenený reštrukturalizačný program stanovoval, že proces reštrukturalizácie bude ukončený 31. decembra 2008.

31

Dňa 6. augusta 2008 sa voči spoločnosti Kremikovci začalo konkurzné konanie. V rámci tohto konania bola oficiálne vyhlásená za spoločnosť v konkurze od 6. júna 2008.

32

Vzhľadom na toto vyhlásenie konkurzu zástupca ministra hospodárstva a energetiky prijal rozhodnutie napadnuté vo veci samej vo vzťahu k sume 431073159 BGN zvýšenej o úroky. Podľa Administrativen săd Sofija–grad toto rozhodnutie vychádza z predpokladu, že vyhlásenie konkurzu na spoločnosť Kremikovci a začatie konkurzného konania mali za následok skončenie individuálneho plánu životaschopnosti tejto spoločnosti. Za týchto podmienok spoločnosť Kremikovci nie je schopná dosiahnuť životaschopnosť v trhových podmienkach, a to v rozpore s článkom 9 ods. 4 protokolu č. 2 k európskej dohode, čo robí štátnu pomoc protiprávnou. Pre autora rozhodnutia napadnutého vo veci samej sa vymáhanie pomoci riadi aktuálnym reštrukturalizačným programom.

33

Na základe žaloby spoločnosti Kremikovci vnútroštátny súd (v inom zložení) dospel k záveru o neplatnosti rozhodnutia napadnutého vo veci samej. Sudcovia rozhodujúci vo veci samej sa domnievali, že podľa platnej právnej úpravy možno vymáhanie pomoci uskutočniť len pod podmienkou, že minister financií túto skutočnosť ešte predtým oznámi Komisii, aby prijala rozhodnutie, ktorým sa nariadi vymáhanie pomoci z dôvodu je protiprávnosti. V prejednávanej veci však ani jedna z týchto podmienok nebola splnená.

34

Proti tomuto konštatovaniu neplatnosti podal minister hospodárstva, energetiky a turizmu odvolanie na Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd). Tento súd zrušil rozhodnutie predchádzajúceho rozhodovacieho zloženia Administrativen săd Sofija–grad a nariadil vrátiť vec na účely je opätovného preskúmania iným rozhodovacím zložením, pričom v rámci tohto vrátenia dal záväzné pokyny na vyriešenie sporu vo veci samej, v ktorom zaviazal sudcov rozhodujúcich vo veci samej, aby zohľadnili nové písomné dôkazy vrátane rozhodnutia Komisie z decembra 2009.

35

V konaní pred vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania správca spoločnosti Kremikovci podal návrh na prerušenie konania na účely predloženia návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru, aby sa zistilo jednak, ktorý orgán má právomoc rozhodnúť, či je štátna pomoc zlučiteľná so spoločným trhom, a žiadať o jej vymáhanie ako protiprávnej pomoci, a jednak, aký je právny dosah rozhodnutia Komisie z decembra 2009.

36

Za týchto okolností Administrativen săd Sofija-grad rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

37

Svojimi otázkami, ktoré je potrebné skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, na základe akého právneho základu treba posudzovať a prípadne vymáhať pomoc na reštrukturalizáciu poskytnutú pred 1. januárom 2007, teda pred pristúpením Bulharskej republiky k Únii, oceliarskemu podniku Kremikovci, proti ktorému sa začalo viesť konkurzné konanie a na ktorý bol vyhlásený konkurz v roku 2008, teda po pristúpení. Osobitne sa vnútroštátny súd snaží zistiť, či sa konanie o vymáhaní pomoci poskytnutej spoločnosti Kremikovci musí zakladať na článku 3 dodatkového protokolu, zmeneného a doplneného rozhodnutím EÚ-BG č. 3/2006, alebo na mechanizme vyplývajúcom z prílohy V aktu o pristúpení a z nariadenia č. 659/1999, a či v každom prípade rozhodnutie Komisie predstavuje nevyhnutnú predbežnú podmienku v rámci vymáhania pomoci poskytnutej pred pristúpením bulharskými orgánmi.

38

S cieľom odpovedať na otázky položené vnútroštátnym súdom je potrebné na úvod pripomenúť niektoré osobitné okolnosti sporu vo veci samej, ktoré vyplývajú zo spisu predloženého Súdnemu dvoru.

39

Je nesporné, že protokol č. 2 k európskej dohode obsahuje prechodné ustanovenia týkajúce sa pomoci na reštrukturalizáciu, aby sa Bulharskej republike umožnilo úspešne dokončiť reštrukturalizáciu v jej oceliarskom odvetví.

40

Preto bolo tomuto štátu na základe článku 9 ods. 4 protokolu č. 2 k európskej dohode dovolené poskytnúť pomoc na účely takejto reštrukturalizácie najmä pod podmienkou, že táto pomoc povedie k zvýšeniu životaschopnosti prijímajúcich podnikov za bežných trhových podmienok na konci reštrukturalizačného obdobia.

41

Ako zdôraznila Komisia, na rozdiel od aktov o pristúpení niektorých iných štátov (pozri na porovnanie rozsudok z 24. marca 2011, ISD Polska a i./Komisia, C-369/09 P, Zb. s. I-2011, bod 7), akt o pristúpení týkajúci sa Bulharskej republiky neobsahoval osobitné ustanovenia týkajúce sa pomoci poskytnutej podnikom z oceliarskeho odvetvia pred pristúpením tohto štátu k Únii. V tomto ohľade z dokumentov predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že v priebehu prístupových rokovaní Bulharská republika vyhlásila, že už neposkytuje pomoc svojmu oceliarskemu odvetviu, a vzala späť svoju žiadosť o predĺženie obdobia, počas ktorého bolo možné poskytovať pomoc tomuto odvetviu.

42

Bulharská republika však chvíľu pre svojím pristúpením k Únii v podstate oznámila, že podmienka životaschopnosti spoločnosti Kremikovci nemôže byť splnená v rámci národného reštrukturalizačného programu. Tento štát teda predložil zmenený reštrukturalizačný program a podnikový plán a žiadal o predĺženie obdobia reštrukturalizácie až do konca roku 2008. Spoločnosť Kremikovci bola jediným podnikom, ktorý spadal pod zmenený národný reštrukturalizačný program.

43

Ako vyplýva z odôvodnenia 1 rozhodnutia EÚ-BG č. 3/2006, v rámci zmeneného reštrukturalizačného programu Bulharská republika v podstate navrhla, že pokiaľ sa pri monitorovaní implementácie tohto programu potvrdí, že platné podmienky protokolu č. 2 k európskej dohode neboli dodržané, bude vymáhať všetku pomoc poskytnutú v rozpore s týmito podmienkami.

44

Komisia vyhodnotila uvedený zmenený reštrukturalizačný program a podnikový plán a nepodala námietku proti požadovanému predĺženiu obdobia.

45

Dňa 29. decembra 2006 na návrh Komisie asociačná rada EÚ – Bulharsko prijala rozhodnutie EÚ-BG č. 3/2006.

46

Finančná situácia spoločnosti Kremikovci sa naďalej zhoršovala a v priebehu roka 2008 bol na túto spoločnosť vyhlásený konkurz.

47

Za týchto podmienok rozhodnutím napadnutým vo veci samej bulharské orgány na základe článku 3 tretieho odseku dodatkového protokolu, zmeneného a doplneného rozhodnutím EÚ-BG č. 3/2006, začali konanie o vymáhaní pomoci na reštrukturalizáciu označenej v rozhodnutiach uvedených v bode 27 tohto rozsudku.

48

V spore vo veci samej spoločnosť Kremikovci spochybňuje toto rozhodnutie a tento právny základ. Predovšetkým tvrdí, že bulharské orgány nemôžu prijať samostatné rozhodnutie o vymáhaní pomoci bez záporného rozhodnutia Komisie v zmysle nariadenia č. 659/1999.

49

V tomto ohľade treba pripomenúť, že Zmluva ES zaviedla rôzne postupy podľa toho, či ide o existujúcu, alebo novú pomoc (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 30. júna 1992, Taliansko/Komisia, C-47/91, Zb. s. I-4145, body 22 až 24, a z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit, C-44/93, Zb. s. I-3829, body 10 až 12). Zatiaľ čo nové pomoci musia byť podľa článku 88 ods. 3 ES Komisii predbežne oznámené a nemôžu byť vykonané, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou, existujúca pomoc sa môže v súlade s článkom 88 ods. 1 ES naďalej poskytovať dovtedy, kým Komisia nerozhodne o jej nezlučiteľnosti (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de España, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 20; z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 42, a C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 47, ako aj z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, C-322/09 P, Zb. s. I-11911, bod 52 a citovanú judikatúru).

50

Okrem toho z článku 2 aktu o pristúpení vyplýva, že články 87 ES až 89 ES, ako aj nariadenie č. 659/1999 sa v Bulharsku uplatňujú až od pristúpenia tohto štátu k Únii, ku ktorému došlo 1. januára 2007, za podmienok stanovených aktom o pristúpení.

51

Pokiaľ ide o pomoc vykonanú v Bulharsku pred pristúpením tohto štátu k Únii, príloha V aktu o pristúpení vo svojej časti 2 upravuje kontrolný mechanizmus. Cieľom tohto mechanizmu je najmä vymedziť rozsah takejto pomoci, ktorá by sa v čase pristúpenia mohla považovať za „existujúcu pomoc“ v zmysle článku 88 ods. 1 ES.

52

V súlade s týmto mechanizmom opatrenia vykonané pred uvedeným pristúpením, ktoré sa však na jednej strane stále uplatňujú aj po ňom a na druhej strane ku dňu pristúpenia spĺňajú kumulatívne kritériá článku 87 ods. 1 ES, podliehajú osobitným pravidlám stanoveným v prílohe V aktu o pristúpení, a to buď ako existujúca pomoc v zmysle článku 88 ods. 1 ES, pokiaľ patrí do jednej z troch kategórií uvedených touto prílohou, alebo ako nová pomoc ku dňu pristúpenia na účely uplatnenia článku 88 ods. 3 ES, pokiaľ nepatrí do jednej z týchto kategórií.

53

Z toho vyplýva, že na to, aby opatrenia štátnej pomoci prijaté pred dňom pristúpenia mohli podliehať uvedeným osobitným pravidlám prílohy V aktu o pristúpení, musia byť predovšetkým stále „uplatňované“ v zmysle uvedenej prílohy po tomto pristúpení.

54

Ako možno vyvodiť najmä z článku 1 písm. b) bodu i) a článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999 v spojení s článkom 2 aktu o pristúpení, kritériá uvedené v článku 87 ods. 1 ES sa v Bulharsku môžu samy osebe priamo uplatňovať až od uvedeného pristúpenia, a to výlučne vo vzťahu k situáciám, ktoré nastali po tomto dni. Navyše najmä z judikatúry uvedenej v bode 49 tohto rozsudku, z odôvodnenie 18 nariadenia č. 659/1999, ako aj z jeho článku 19 vyplýva, že existujúca pomoc môže byť prípadne len predmetom rozhodnutia o nezlučiteľnosti, ktoré spôsobuje účinky do budúcnosti.

55

V tejto optike je potrebné vyklať výrazy „sú uplatňované“ a „budú sa uplatňovať“ uvedené v prílohe V aktu o pristúpení ako vzťahujúce sa predovšetkým na opatrenia vykonané pred pristúpením k Únii, ktoré po tomto pristúpení naďalej spôsobujú výdavky dotknutému členskému štátu alebo nárast jeho finančnej zodpovednosti alebo znižujú rozpočtové príjmy tohto štátu.

56

V prejednávanej veci pred Súdnym dvorom je nesporné, že štátna pomoc dotknutá vo veci samej bola vykonaná pred pristúpením Bulharskej republiky k Únii.

57

Navyše, ako vyplýva zo spisu predloženého Súdnemu dvoru, ako aj z bodov 27 a 28 tohto rozsudku, bolo možné presne vypočítať finančnú zodpovednosť Bulharskej republiky vyplávajúcu z vykonania týchto opatrení. Presné sumy rôznych poskytnutých pomocí boli úradne zistené a zohľadnené pri príprave reštrukturalizačného programu a podnikového plánu spoločnosti Kremikovci.

58

Ako vyplýva najmä z bodov 27 až 29 tohto rozsudku, vykonanie štátnej pomoci dotknutej vo veci samej bolo ukončené pred pristúpením Bulharskej republiky k Únii. Táto pomoc teda nemohla po uvedenom pristúpení spôsobovať náklady bulharským štátnym orgánom alebo zvyšovať ich finančnú zodpovednosť či znižovať rozpočtové príjmy Bulharskej republiky.

59

Za týchto podmienok štátnu pomoc dotknutú vo veci samej nemožno považovať za „uplatňujúcu sa“ po pristúpením v zmysle prílohy V aktu o pristúpení.

60

Z toho vyplýva, že táto príloha sa neuplatňuje na opatrenia štátnej pomoci dotknutej vo veci samej. V dôsledku toho tieto opatrenia nemožno považovať ani za „existujúcu pomoc“, ani za „novú pomoc po pristúpení“ v zmysle uvedenej prílohy.

61

Rovnako tieto opatrenia nespadajú ani pod pojem „existujúca pomoc“ v zmysle článku 1 písm. b) bodu i) nariadenia č. 659/1999.

62

Navyše, ako vyplýva tiež z bodov 17, 50 a 54 tohto rozsudku, uvedené opatrenia nespadajú ani pod pojem „nová pomoc“ v zmysle článku 1 písm. c) uvedeného nariadenia.

63

Naopak, rozhodnutie EÚ-BG č. 3/2006 prijaté po podpise aktu o pristúpení a v kontexte uvedenom osobitne v bodoch 41 až 44 a 60 až 62 tohto rozsudku sa týka konkrétne opatrení štátnej pomoci vykonaných v rámci plánu reštrukturalizácie oceliarskeho odvetvia v Bulharsku.

64

Článok 3 prvý odsek dodatkového protokolu, zmeneného a doplneného rozhodnutím EÚ-BG č. 3/2006, v podstate stanovuje, že Komisia a bulharské ministerstvo financií spoločne dohliadajú na vykonanie pomoci na podporu reštrukturalizácie spoločnosti Kremikovci.

65

Na základe tohto článku 3 tretieho odseku je Bulharská republika povinná vymáhať všetku pomoc poskytnutú bulharskému oceliarskemu odvetviu v rozpore s podmienkami vyplývajúcimi z protokolu č. 2 k európskej dohode. Medzi tieto podmienky patrí najmä uskutočnenie všetkých investícií stanovených reštrukturalizačným programom a podnikovými plánmi, ako aj požiadavka, podľa ktorej na konci dohodnutého reštrukturalizačného obdobia bude reštrukturalizácia viesť k životaschopnosti príjemcov dotknutej štátnej pomoci.

66

Je pravda, že v súlade s článkom 3 druhým odsekom dodatkového protokolu, zmeneným a doplneným rozhodnutím EÚ-BG č. 3/2006, musí Komisia rozhodnúť, či reštrukturalizačný program a plány sú plne vykonané a spĺňajú požiadavky článku 9 ods. 4 protokolu č. 2 k európskej dohode.

67

Zo znenia tohto článku 3 však nijako nevyplýva, že by rozhodnutie Komisie prijaté na základe uvedeného článku 3 druhého odseku predstavovalo predbežnú podmienku vymáhania pomoci upraveného v tom istom článku treťom odseku.

68

Navyše vzhľadom na odôvodnenie 1 rozhodnutia EÚ-BG č. 3/2006 a na spoločný dohľad, o ktorom sa hovorí v bode 64 tohto rozsudku, ani zo štruktúry uvedeného článku 3 nijako nevyplýva, že by to tak bolo.

69

Naopak, z článku 3 tretieho odseku dodatkového protokolu, zmeneného a doplneného rozhodnutím EÚ-BG č. 3/2006, vyplýva, že povinnosť Bulharskej republiky vymáhať štátnu pomoc existuje, ak pri monitorovaní implementácie reštrukturalizačného plánu a podnikového plánu spoločnosti Kremikovci buď Komisia, alebo bulharské orgány zistia, že platné podmienky stanovené v protokole č. 2 k európskej dohode neboli splnené.

70

Nakoniec s cieľom poskytnúť úplnú odpoveď na otázky vnútroštátneho súdu treba doplniť, že rozhodnutie prijaté na základe článku 3 druhého odseku dodatkového protokolu, zmeneného a doplneného rozhodnutím EÚ-BG č. 3/2006, nie je v nijakom prípade rovnocenné s rozhodnutím prijatým podľa článku 14 nariadenia č. 659/1999, ktoré sa, ako vyplýva najmä z bodov 50, 61 a 62 tohto rozsudku, neuplatňuje na štátnu pomoc dotknutú vo veci samej.

71

Vzhľadom na vyššie uvedené je namieste odpovedať na predložené otázky tak, že konanie týkajúce sa vymáhania štátnej pomoci poskytnutej spoločnosti Kremikovci pred pristúpením Bulharskej republiky k Únii, teda opatrení pomoci, ktoré sa po tomto pristúpení už „neuplatňujú“ v zmysle prílohy V aktu o pristúpení, sa v prípade nedodržania podmienok stanovených v článku 9 ods. 4 protokolu č. 2 k európskej dohode musí zakladať na článku 3 dodatkového protokolu, zmeneného a doplneného rozhodnutím EÚ-BG č. 3/2006. V tomto kontexte príslušné vnútroštátne orgány Bulharskej republiky môžu v súlade s tretím odsekom tohto článku prijať rozhodnutie o vymáhaní štátnej pomoci, ktorá nespĺňa tieto podmienky. Rozhodnutie prijaté Komisiou na základe článku 3 druhého odseku tohto dodatkového protokolu nepredstavuje predbežnú podmienku vymáhania takejto pomoci týmito orgánmi.

72

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Konanie týkajúce sa vymáhania štátnej pomoci poskytnutej spoločnosti Kremikovci pred pristúpením Bulharskej republiky k Európskej únii, teda opatrení pomoci, ktoré sa po tomto pristúpení už „neuplatňujú“ v zmysle prílohy V Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, sa v prípade porušenia podmienok stanovených v článku 9 ods. 4 Protokolu č. 2 k Európskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bulharskou republikou na druhej strane, uzavretej a schválenej v mene Spoločenstva rozhodnutím Komisie a Rady 94/908/ESUO, ES, Euratom z 19. decembra 1994, musí zakladať na článku 3 dodatkového protokolu k tejto európskej dohode, zmeneného a doplneného rozhodnutím asociačnej rady EÚ – Bulharsko č. 3/2006 z 29. decembra 2006. V tomto kontexte príslušné vnútroštátne orgány Bulharskej republiky môžu v súlade s tretím odsekom tohto článku prijať rozhodnutie o vymáhaní štátnej pomoci, ktorá nespĺňa tieto podmienky. Rozhodnutie prijaté Európskou komisiou na základe článku 3 druhého odseku tohto dodatkového protokolu nepredstavuje predbežnú podmienku vymáhania takejto pomoci týmito orgánmi.