ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

zo 4. júna 2002 (*)

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Článok 52 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 43 ES) a článok 73 B Zmluvy ES (teraz článok 56 ES) – Práva spojené so špeciálnym druhom akcie Belgického kráľovstva v Société nationale de transport par canalisations SA a v Société de distribution du gaz SA“

Vo veci C‑503/99,

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Patakia, splnomocnená zástupkyňa, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Belgickému kráľovstvu, v zastúpení: A. Snoecx, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci F. de Montpellier, M. Picat a A. Theissen, advokáti,

žalovanému,

ktorého v konaní podporuje:

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: R. Magrill, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci J. Crow, barrister, a D. Wyatt, QC, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh na určenie, že zachovaním účinnosti

–        ustanovení kráľovského nariadenia z 10. júna 1994 vytvárajúceho v prospech štátu špeciálny druh akcie akciovej spoločnosti Société nationale de transport par canalisations (Národná spoločnosť rozvodovej energetickej sústavy) (Moniteur belge z 28. júna 1994, s. 17333), teda ustanovení, podľa ktorých sa s touto akciou spájajú tieto osobitné práva:

a)      akýkoľvek prevod alebo zaťaženie rozvodovej energetickej sústavy spoločnosti zriadením záložného práva alebo akákoľvek zmena určenia tejto sústavy spoločnosti, ktorá tvorí veľké infraštruktúry vnútornej dopravy energetických produktov alebo ktorá môže slúžiť tomuto účelu, musia byť vopred oznámené ministrovi pre dohľad, ktorý má právo zamietnuť takéto operácie, ak sa domnieva, že zasahujú do národných záujmov v oblasti energetiky;

b)      minister môže vymenovať dvoch zástupcov federálnej vlády ako členov predstavenstva. Títo zástupcovia môžu podať ministrovi návrh na zrušenie akéhokoľvek rozhodnutia predstavenstva, ak sa domnievajú, že je v rozpore s hlavnými líniami energetickej politiky krajiny vrátane vládnych cieľov súvisiacich so zásobovaním krajiny energiou;

–        ustanovení kráľovského nariadenia zo 16. júna 1994 vytvárajúceho v prospech štátu špeciálny druh akcie akciovej spoločnosti Distrigaz (Moniteur belge z 28. júna 1994, s. 17347), podľa ktorých sa s touto akciou spájajú tieto osobitné práva:

a)      akýkoľvek prevod alebo zaťaženie strategických aktív spoločnosti zriadením záložného práva alebo akákoľvek zmena určenia strategických aktív spoločnosti musia byť vopred oznámené ministrovi pre dohľad, ktorý má právo zamietnuť takéto operácie, ak sa domnieva, že zasahujú do národných záujmov v oblasti energetiky;

b)      minister môže vymenovať dvoch zástupcov federálnej vlády ako členov predstavenstva. Títo zástupcovia môžu podať ministrovi návrh na zrušenie akéhokoľvek rozhodnutia predstavenstva alebo riadiaceho výboru, ak sa domnievajú, že je v rozpore energetickou politikou krajiny,

a tým, že nestanovilo presné, objektívne a ustálené kritériá, ktoré by upravovali schvaľovanie alebo zamietanie spomenutých operácií, si Belgické kráľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení článku 52 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 43 ES) a článku 73 B Zmluvy ES (teraz článok 56 ES),

SÚDNY DVOR,

v zložení: predseda G. C. Rodríguez Iglesias, predsedovia komôr P. Jann (spravodajca), N. Colneric a S. von Bahr, sudcovia C. Gulmann, D. A. O. Edward, A. La Pergola, J.‑P. Puissochet, R. Schintgen, V. Skouris a J. N. Cunha Rodrigues,

generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer,

tajomník: H. A. Rühl, hlavný referent,

so zreteľom na správu pre pojednávanie,

po vypočutí prednesov účastníkov konania na pojednávaní 2. mája 2001, na ktorom Komisiu zastupovali M. Patakia a F. de Sousa Fialho, splnomocnený zástupca, Belgické kráľovstvo F. de Montpellier a O. Davidson, advokát, a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska R. Magrill, za právnej pomoci D. Wyatt,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. júla 2001,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 22. decembra 1999 podala Komisia Európskych spoločenstiev v súlade s článkom 226 ES žalobu, v ktorej sa domáhala určenia, že zachovaním účinnosti

–        ustanovení kráľovského nariadenia z 10. júna 1994 vytvárajúceho v prospech štátu špeciálny druh akcie akciovej spoločnosti Société nationale de transport par canalisations (Moniteur belge z 28. júna 1994, s. 17333, ďalej len „kráľovské nariadenie z 10. júna 1994“), teda ustanovení, podľa ktorých sa s touto akciou spájajú tieto osobitné práva:

a)      akýkoľvek prevod alebo zaťaženie rozvodovej energetickej sústavy spoločnosti zriadením záložného práva alebo akákoľvek zmena určenia tejto sústavy spoločnosti, ktorá tvorí veľké infraštruktúry vnútornej dopravy energetických produktov alebo ktorá môže slúžiť tomuto účelu, musia byť vopred oznámené ministrovi pre dohľad, ktorý má právo zamietnuť takéto operácie, ak sa domnieva, že zasahujú do národných záujmov v oblasti energetiky;

b)      minister môže vymenovať dvoch zástupcov federálnej vlády ako členov predstavenstva. Títo zástupcovia môžu podať ministrovi návrh na zrušenie akéhokoľvek rozhodnutia predstavenstva, ak sa domnievajú, že je v rozpore s hlavnými líniami energetickej politiky krajiny vrátane vládnych cieľov súvisiacich so zásobovaním krajiny energiou;

–        ustanovení kráľovského nariadenia zo 16. júna 1994 vytvárajúceho v prospech štátu špeciálny druh akcie akciovej spoločnosti Distrigaz (Moniteur belge z 28. júna 1994, s. 17347, ďalej len „kráľovské nariadenie zo 16. júna 1994“), podľa ktorých sa s touto akciou spájajú nasledujúce osobitné práva:

a)      akýkoľvek prevod alebo zaťaženie strategických aktív spoločnosti zriadením záložného práva alebo akákoľvek zmena určenia strategických aktív spoločnosti musia byť vopred oznámené ministrovi pre dohľad, ktorý má právo zamietnuť takéto operácie, ak sa domnieva, že zasahujú do národných záujmov v oblasti energetiky;

b)      minister môže vymenovať dvoch zástupcov federálnej vlády ako členov predstavenstva. Títo zástupcovia môžu podať ministrovi návrh na zrušenie akéhokoľvek rozhodnutia predstavenstva alebo riadiaceho výboru, ak sa domnievajú, že je v rozpore s energetickou politikou krajiny,

a tým, že nestanovilo presné, objektívne a ustálené kritériá, ktoré by upravovali schvaľovanie alebo zamietanie spomenutých operácií, si Belgické kráľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení článku 52 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 43 ES) a článku 73 B Zmluvy ES (teraz článok 56 ES).

2        Na základe návrhov podaných do kancelárie Súdneho dvora 22. a 27. júna 2000 Dánske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska navrhli, aby vstúpili do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Belgického kráľovstva. Uzneseniami predsedu Súdneho dvora z 12. a 13. júla 2000 Súdny dvor rozhodol o prípustnosti ich vedľajšieho účastníctva. Podaním z 2. októbra 2000 Dánske kráľovstvo vzalo späť svoj návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník.

 Právny rámec sporu

 Právo Spoločenstva

3        Článok 73 B ods. 1 Zmluvy stanovuje:

„V rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami.“

4        Podľa článku 73 D ods. 1 písm. b) Zmluvy ES [teraz článok 58 ods. 1 písm. b) ES]:

„1. Ustanovenia článku 73B majú bez toho, aby boli dotknuté práva členských štátov:

…

b)      prijať všetky potrebné opatrenia, najmä v oblasti daňového systému a dohľadu nad finančnými inštitúciami, aby sa zabránilo porušovaniu vnútroštátnych predpisov alebo stanoviť postupy na ohlasovanie kapitálových pohybov na štatistické alebo správne účely, alebo prijať opatrenia, ktoré možno odôvodniť verejným záujmom či verejnou bezpečnosťou.“

5        Príloha I smernice Rady 88/361/EHS z 24. júna 1988, ktorou sa vykonáva článok 67 zmluvy (Ú. v. ES L 178, s. 5; Mim. vyd. 10/001, s. 10), obsahuje nomenklatúru kapitálových pohybov uvedenú v článku 1 tejto smernice. Vymenováva najmä tieto kapitálové pohyby:

„I - Priame investície…

1.      Zakladanie a rozširovanie pobočiek alebo podnikov, ktoré patria výlučne osobe poskytujúcej kapitál, a úplné nadobúdanie existujúcich podnikov.

2.      Spoluúčasť na nových alebo existujúcich podnikoch so zreteľom na nadväzovanie alebo udržiavanie trvalých hospodárskych prepojení.

…“

6        Podľa vysvetľujúcich poznámok nachádzajúcich sa na konci prílohy I smernice 88/361 sa za „priame investície“ považujú:

„Investície všetkých druhov, ktoré boli vykonané fyzickými osobami alebo obchodnými, priemyselnými alebo finančnými podnikmi a ktoré slúžia na vytvorenie a udržanie trvalých a priamych prepojení medzi osobou poskytujúcou kapitál a podnikateľom alebo podnikom, ktorému sa kapitál poskytuje na účely vykonávania jeho hospodárskej činnosti. Tento pojem sa preto musí chápať v čo najširšom zmysle.

…

Pokiaľ ide o podniky uvedené v bode I - 2 nomenklatúry, ktoré majú postavenie akciových spoločností, ide tu o spoluúčasť vo forme priamych investícií, kde akcie vo vlastníctve fyzickej osoby, iného podniku alebo akéhokoľvek iného vlastníka umožňujú akcionárovi, buď na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov o akciových spoločnostiach, alebo na základe iných ustanovení, efektívne sa zúčastňovať na riadení alebo kontrole spoločnosti.

…“

7        Nomenklatúra v prílohe I smernice 88/361 zahŕňa takisto tieto kapitálové pohyby:

„III - Operácie s cennými papiermi, s ktorými sa bežne obchoduje na kapitálovom trhu …

…

A - Transakcie s cennými papiermi na kapitálovom trhu

1.      Nadobúdanie domácich cenných papierov obchodovaných na burze cenných papierov cudzozemcami …

…

3.      Nadobúdanie domácich cenných papierov neobchodovaných na burze cenných papierov cudzozemcami…

…“

8        Článok 222 Zmluvy ES (teraz článok 295 ES) stanovuje:

„Táto zmluva sa nedotýka úpravy vlastníckych vzťahov uplatňovanej v členských štátoch.“

 Vnútroštátne právo

9        Kráľovské nariadenie z 10. júna 1994 stanovuje v článkoch 1, 3 a 4:

„Článok 1

V deň, keď sú akcie tvoriace základné imanie akciovej spoločnosti Société national d’investissement (Národná investičná spoločnosť), ktorých vlastníkom je v tom čase štát, skutočne prevedené na jednu alebo viacero fyzických alebo právnických osôb pochádzajúcich zo súkromného sektora, Société national d’investissement prevedie akciu tvoriacu základné imanie akciovej spoločnosti Société nationale de transport par canalisations, ďalej len ,S.N.T.C.‘, do vlastníctva štátu. Popri práve na informácie spätom s kmeňovými akciami S.N.T.C. sú existujúce osobitné práva stanovené v článkoch 2 až 5 spojené s uvedenou špeciálnou akciou len počas tej doby, keď je vlastníkom tejto akcie štát, ktorý ju môže previesť len so súhlasom zákonodarcu. Tieto práva vykonáva minister, v ktorého kompetencii je oblasť energetiky, ďalej označovaný ako ,minister‘.

…

Článok 3

Špeciálna akcia dáva ministrovi právo zamietnuť akýkoľvek prevod alebo zaťaženie rozvodovej energetickej sústavy S.N.T.C. zriadením záložného práva alebo akúkoľvek zmenu určenia tejto sústavy S.N.T.C., ktorá tvorí veľké infraštruktúry vnútornej dopravy energetických produktov alebo ktorá môže slúžiť na tento účel, a to vtedy, ak sa minister domnieva, že takáto operácia zasahuje do národných záujmov v oblasti energetiky. …

Operácie uvedené v prvom odseku musia byť vopred oznámené ministrovi. Minister môže vydať podrobnejšie pravidlá upravujúce formu a obsah tohto oznámenia. Minister môže vykonať svoje právo zamietnuť operáciu v lehote 21 dní nasledujúcich po dni, keď mu daná operácia bola oznámená.

Článok 4

Špeciálna akcia dáva ministrovi právo vymenovať dvoch zástupcov federálnej vlády ako členov predstavenstva S.N.T.C. Títo zástupcovia vlády sa zúčastňujú na zasadnutiach uvedeného orgánu a majú poradný hlas.

Okrem toho môžu zástupcovia vlády v lehote štyroch pracovných dní podať ministrovi návrh na zrušenie akéhokoľvek rozhodnutia predstavenstva S.N.T.C., ak sa domnievajú, že je v rozpore s hlavnými líniami energetickej politiky krajiny vrátane vládnych cieľov súvisiacich so zásobovaním krajiny energiou. Táto štvordňová lehota začína plynúť odo dňa konania zasadania, na ktorom bolo dotknuté rozhodnutie prijaté, ak naň zástupcova vlády boli riadne pozvaní, v opačnom prípade odo dňa, keď sa zástupcovia vlády alebo jeden z nich oboznámili s rozhodnutím. Návrh na zrušenie rozhodnutia má odkladný účinok. Ak minister nezruší dotknuté rozhodnutie v lehote ôsmich pracovných dní po podaní tohto návrhu, rozhodnutie sa stáva konečným.“

10      Kráľovské nariadenie zo 16. júna 1994 upravuje v článkoch 1, 3 a 4 v podstate zhodné právne normy týkajúce sa Société de distribution du gaz SA (Spoločnosť pre distribúciu plynu a.s.) (ďalej len „Distrigaz“).

 Konanie pred podaním žaloby

11      Dvoma listami z 8. júla 1998 Komisia informovala belgickú vládu, že podľa jej názoru by špeciálne akcie vytvorené kráľovskými nariadeniami z 10. a 16. júna 1994 mohli porušovať ustanovenia Zmluvy týkajúce sa voľného pohybu kapitálu a slobody usadiť sa.

12      Belgická vláda odpovedala dvoma listami z 15. septembra 1998 v tom zmysle, že špeciálne práva spojené s týmito akciami neboli až dovtedy vykonávané a že dotknuté vnútroštátne orgány vyjadrili svoju pripravenosť zaručiť sa Komisii, že žiadne z týchto práv nebude vykonávané v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie na škodu štátnych príslušníkov členských štátov.

13      Komisia, ktorá považovala uvedené odpovede za neuspokojujúce, zaslala Belgickému kráľovstvu 18. decembra 1998 dve odôvodnené stanoviská, ktorými vyzvala tento členský štát na prijatie opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s uvedenými stanoviskami v lehote dvoch mesiacov.

14      Na odôvodnené stanoviská belgická vláda odpovedala jediným listom zo 4. marca 1999, ktorým oznámila svoj záujem upraviť osobitné práva spojené so špeciálnymi akciami v danom prípade. Následne na to aj určité úpravy skutočne vykonala, avšak tieto úpravy sa nedotkli článkov 1, 3 a 4 kráľovských nariadení z 10. a 16. júna 1994.

15      Komisia sa preto rozhodla podať žalobu na Súdny dvor.

 Dôvody a tvrdenia účastníkov konania

16      Na úvod Komisia uvádza, že pozoruhodný rozsah investícií v rámci Spoločenstva prinútil určité členské štáty prijať opatrenia na účel kontroly tejto situácie. Uvedené opatrenia, prijaté vo veľkej miere v rámci privatizácií, môžu za určitých podmienok byť nezlučiteľné s právom Spoločenstva. Z tohto dôvodu preto Komisia sformulovala 19. júla 1997 oznámenie týkajúce sa určitých právnych aspektov investícií v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES C 220, s. 15, ďalej len „oznámenie z roku 1997“).

17      V tomto oznámení Komisia podala výklad ustanovení Zmluvy o voľnom pohybe kapitálu a slobode usadiť sa najmä v oblasti všeobecných schvaľovacích konaní a práva orgánov verejnej moci zrušiť rozhodnutia.

18      Bod 9 oznámenia z roku 1997 je formulovaný takto:

„Z tohto skúmania opatrení, ktoré majú obmedzujúci charakter vzhľadom na investície v rámci Spoločenstva, vyplýva, že diskriminačné opatrenia (to znamená opatrenia, ktoré sa uplatňujú výlučne na investorov pochádzajúcich z iného členského štátu Európskej únie) budú považované za nezlučiteľné s ustanoveniami článkov 73 B a 52 Zmluvy týkajúcimi sa voľného pohybu kapitálu a práva usadiť sa, okrem prípadu, že patria do rámca výnimiek zakotvených v Zmluve. Čo sa týka opatrení, ktoré nemajú diskriminačný charakter (teda tých, ktoré sa uplatňujú rovnako ako na vlastných štátnych príslušníkov, tak aj na štátnych príslušníkov iného členského štátu Európskej únie), tie sú prijateľné do tej miery, v akej sa zakladajú na objektívnych, stálych a verejne vyhlásených kritériách, a pokiaľ sú odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu. V každom prípade bude musieť byť dodržaná zásada proporcionality.“

19      Podľa Komisie právne predpisy vytvárajúce v prospech Belgického kráľovstva špeciálne akcie S.N.T.C. a Distrigaz, ktoré zakotvujú jednak právo tohto členského štátu zamietnuť akýkoľvek prevod alebo zaťaženie rozvodovej energetickej sústavy, resp. ďalších iných strategických aktív zriadením záložného práva alebo akúkoľvek zmenu ich určenia a jednak právo uvedeného členského štátu zrušiť určité rozhodnutia týkajúce sa riadenia spoločnosti, o ktorých sa domnieva, že sú v rozpore s hlavnými líniami energetickej politiky krajiny, nedodržiavajú podmienky uvedené v oznámení z roku 1997, a porušujú tým ustanovenia článkov 52 a 73 B Zmluvy.

20      Podľa názoru Komisie totiž vnútroštátne právne predpisy, aj keď sú uplatniteľné bez rozdielu, prekážajú štátnym príslušníkom ďalších členských štátov vo výkone práva usadiť sa a vytvárajú tiež prekážky pre slobodný pohyb kapitálu vo vnútri Spoločenstva, a to do tej miery, v akej by tieto predpisy mohli sťažiť alebo znížiť záujem subjektov o výkon týchto práv.

21      Podľa Komisie schvaľovacie konania alebo konania o zamietnutí operácie môžu byť považované za zlučiteľné s uvedenými slobodami, len ak predstavujú výnimky zakotvené v článku 55 Zmluvy ES (teraz článok 45 ES), článku 56 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 46 ES) a článku 73 D Zmluvy, alebo ak sú odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu a ak sa zakladajú na objektívnych, stálych a verejne vyhlásených kritériách tak, že obmedzujú na minimum diskrečnú právomoc vnútroštátnych orgánov.

22      Dotknuté vnútroštátne právne predpisy však nezodpovedajú žiadnemu z týchto kritérií. V dôsledku toho je s nimi spojené riziko, že nepriamo zavedú diskrimináciu a právnu neistotu kvôli nedostatku transparentnosti. Okrem toho sa v prejednávanej veci nemožno dovolávať uplatnenia článku 222 Zmluvy, keďže vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa privatizácií spoločnosti musia byť v každom prípade v súlade s právom Spoločenstva.

23      Podľa názoru Komisie, ak by aj dodávka zemného plynu bola úlohou vo verejnom záujme a ak by mohla byť spolu s nevyhnutnosťou zachovať dopravnú infraštruktúru energetických produktov v zásade jedným z naliehavých dôvodov všeobecného záujmu, pre oba prípady by bolo treba ešte dokázať nevyhnutnosť a primeranosť dotknutých opatrení, a to vzhľadom na cieľ, ktorý sa má nimi dosiahnuť.

24      V skutočnosti opatrenie s negatívnym charakterom, akým je právo zamietnuť operáciu, nemôže zaručiť dostatočnú dodávku na rozdiel od opatrenia s pozitívnym charakterom, akým je napríklad systém licencií alebo plánovanie s cieľom podporiť podniky v sektore zemného plynu v uzatváraní dlhodobých dodávateľsko‑odberateľských zmlúv a v diverzifikovaní dodávateľských zdrojov. Existencia dopravných infraštruktúr by tiež mohla byť zabezpečená nie prostredníctvom všeobecného práva zamietnuť operáciu, ale prostredníctvom právnej úpravy, ktorá by presne definovala primerané správanie dotknutých podnikov. Práva spojené s predmetnými špeciálnymi akciami okrem toho bránia uzavretiu dlhodobých zmlúv, ako aj diverzifikovaniu dodávateľských zdrojov. Navyše opravné prostriedky proti dotknutým opatreniam sú nedostatočné z dôvodu trvania konania a s ním spojených nákladov.

25      Komisia sa tiež odvoláva na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/30/ES z 22. júna 1998 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v. ES L 204, s. 1; Mim. vyd. 12/002, s. 28, ďalej len „smernica o plyne“), ktorá určuje pravidlá, s ktorými v súlade je organizovaný vnútorný trh so zemným plynom, pričom lehota na jej prebratie uplynula 10. augusta 2000. Podľa názoru Komisie táto smernica vytvára právny rámec Spoločenstva pre výkon právomocí členských štátov v oblasti povinností súvisiacich s verejnou službou, ktoré zaväzujú podniky verejného sektora. Stanovením prísne definovaného rámca tento právny predpis zabezpečuje rovnováhu medzi dodržiavaním hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektami na jednej strane a cieľom bezpečnosti dodávky energie na strane druhej.

26      Belgické kráľovstvo popiera uvádzané nesplnenie povinnosti. Podľa jeho názoru prípadné obmedzenia slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu vyplývajúce zo spornej právnej úpravy sú v každom prípade odôvodnené jednak výnimkou verejnej bezpečnosti upravenou v článku 56 a článku 73 D ods. 1 písm. b) Zmluvy a jednak naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu. Tieto obmedzenia sú primerané a vhodné vzhľadom na cieľ, ktorý sledujú.

27      Po prvé, bezpečnosť dodávky energie v krajine predstavuje naliehavý dôvod verejného záujmu, čo vyplýva už z rozsudku z 27. apríla 1994, Almelo (C‑393/92, Zb. s. I‑1477, body 46 až 50), vyhláseného vo veci súvisiacej s dodávkou elektrickej energie, a z rozsudku z 10. júla 1984, Campus Oil a i. (72/83, Zb. s. 2727, bod 34), vyhláseného vo veci súvisiacej s naftovými výrobkami.

28      Po druhé, dotknuté opatrenia zodpovedajú kritériu nevyhnutnosti a primeranosti. S.N.T.C. a Distrigaz zaujímajú strategické postavenie v oblasti zásobovania krajiny energiou, najmä vzhľadom na závislosť Belgicka od zahraničných energetických zdrojov. Kým S.N.T.C. je najmä vlastníkom rozvodovej energetickej sústavy tvoriacej veľké infraštruktúry vnútornej dopravy energetických výrobkov, strategickými aktívami Distrigaz sú najmä infraštruktúry pre vnútornú dopravu a uskladnenie plynu vrátane pohraničných bodov a miest, kde vyúsťuje plynovod. Určitá kontrola týchto aktív vykonávaná orgánmi verejnej moci v rámci dotknutej právnej úpravy je nevyhnutná. Opatrenia stanovené na tento účel sú tiež primerané. Konanie spočívajúce v predbežnom oznamovaní, pokiaľ nemá odkladný účinok, znamená len jednoduché konanie, v rámci ktorého sú informované orgány verejnej moci. Rovnako právomoc ministra vykonávaná v rámci tohto konania nie je všeobecná, ale je zameraná výlučne na veľmi konkrétne aspekty a je mimoriadne časovo obmedzená. Čo sa týka konania o zrušení rozhodnutí, toto konanie sa môže začať len v mimoriadne osobitných a jednoznačne určených prípadoch, a to vtedy, ak je nepriaznivo ovplyvnená politika dodávky energie v krajine. Ako v prípade prvého konania, lehota, v rámci ktorej môže minister konať, je mimoriadne obmedzená. Nemožno teda tvrdiť, že objektívne, stále a presné kritériá nie sú stanovené.

29      Okrem toho akýkoľvek výkon práv vyplývajúcich zo sporných právnych predpisov musí byť jasne odôvodnený, vyjadrujúc právne a skutkové dôvody, na ktorých sa zakladá rozhodnutie. Navyše možno takéto rozhodnutie napadnúť žalobou o neplatnosť, ako aj žalobou o odloženie výkonu rozhodnutia, ktoré sa podávajú na Conseil d’État (Belgicko). Trovy konania s tým spojené sú malé a vo veci daného rozhodnutia možno nariadiť predbežné opatrenie. Z časového hľadiska existuje prísne ohraničenie, keďže minister musí konať v lehote 21 dní odo dňa oznámenia.

30      Podľa belgickej vlády neexistuje na dosiahnutie sledovaných cieľov prostriedok, ktorý by bol menej obmedzujúci. Keď sa skúma dodržanie kritéria proporcionality, Komisia musí uniesť dôkazné bremeno o existencii alternatívnych, menej obmedzujúcich riešení (pozri rozsudok z 23. októbra 1997, Komisia/Francúzsko, C‑159/94, Zb. s. I‑5815, body 101 a 102). V tejto súvislosti sa však Komisia zmienila len o riešení spočívajúcom v dlhodobom plánovaní, ktoré je podľa belgickej vlády nevhodné z pohľadu rýchlosti, a o riešení spočívajúcom v „presnej právnej úprave primeraného správania sa dotknutých podnikov“, to znamená o systéme licencií, ktorého obrysy však, podľa názoru žalovaného, zostávajú nejasné. Ako ďalej dodáva žalovaný, je veľmi pochybné, že týmito Komisiou uvádzanými opatreniami možno dosiahnuť vyššiu úroveň právnej istoty pre investorov ako v prípade opatrení, ktoré vyplývajú zo spornej právnej úpravy.

31      Čo sa týka žalobného dôvodu, ktorý Komisia vyvodila zo smernice o plyne, belgická vláda sa domnieva, že je neprípustný, pretože bol vyjadrený prvýkrát v žalobe. V každom prípade táto smernica zosúlaďuje záväzky verejnej služby z hľadiska hmotnoprávneho, avšak nie z hľadiska procesnoprávneho. Z tohto pohľadu si členské štáty zachovávajú právomoc prijať opatrenia, ktoré považujú za vhodné.

32      Po tretie, belgická vláda tvrdí, že práva vyplývajúce z danej belgickej právnej úpravy sú odôvodnené výnimkou verejnej bezpečnosti zakotvenou v článku 56 a článku 73 D ods. 1 písm. b) Zmluvy. Dodávka plynu v krajine patrí do oblasti verejnej bezpečnosti, keďže od nej závisí fungovanie hospodárstva, ako aj základných verejných orgánov a služieb a dokonca aj prežitie obyvateľstva. Prerušenie dodávky zemného plynu a riziká z toho vyplývajúce pre existenciu štátu môžu vážne ohroziť jeho verejnú bezpečnosť.

33      Subsidiárne belgická vláda uvádza, že prípadné prekážky slobôd zakotvených v Zmluve, ktoré vyplývajú z dotknutej právnej úpravy, sú odôvodnené ustanovením článku 90 ods. 2 Zmluvy ES (teraz článok 86 ods. 2 ES), na základe ktorého podniky poverené úlohou správy služieb všeobecne hospodárskeho záujmu sú podriadené právnym pravidlám zakotveným v Zmluve týkajúcim sa hospodárskej súťaže len za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje plnenie ich osobitných úloh.

34      Podľa názoru belgickej vlády vyplýva z rozsudku z 19. marca 1991, Francúzsko/Komisia (C‑202/88, Zb. s. I‑1223, bod 12), že článok 90 ods. 2 Zmluvy je vyjadrením všeobecného princípu, podľa ktorého výnimky majú prednosť pred právnymi pravidlami zakotvenými v Zmluve, ak sú ohrozené záujmy súvisiace s úlohami služieb verejného záujmu.

35      Veľká Británia sa v podstate stotožňuje s právnym názorom Belgického kráľovstva.

 Posúdenie Súdnym dvorom

 O článku 73 B Zmluvy

36      Na úvod je potrebné pripomenúť, že článok 73 B ods. 1 Zmluvy zabezpečuje voľný pohyb kapitálu medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a tretími štátmi. Na tento účel uvedený článok v rámci ustanovení kapitoly nazvanej „Kapitál a platby“ stanovuje, že sú zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

37      Hoci Zmluva pojem pohyb kapitálu a platieb nedefinuje, má pre určenie pojmu pohyb kapitálu nesporne istú výpovednú hodnotu smernica 88/361 spolu s nomenklatúrou v jej prílohe (pozri rozsudok zo 16. marca 1999, Trummer a Mayer, C‑222/97, Zb. s. I‑1661, body 20 a 21).

38      Body I a III nomenklatúry uvedenej v prílohe I smernice 88/361, ako aj vysvetľujúce poznámky k nim uvádzajú, že priame investície vo forme kapitálovej účasti v podniku prostredníctvom akcií, ako aj nadobudnutie cenných papierov na kapitálovom trhu predstavujú pohyb kapitálu v zmysle článku 73 B Zmluvy. Na základe uvedených vysvetľujúcich poznámok možno priamu investíciu charakterizovať najmä ako možnosť efektívne sa účastniť na riadení spoločnosti a na jej kontrole.

39      Vo svetle týchto úvah je potrebné skúmať, či právna úprava zakladajúca špeciálne akcie S.N.T.C. a Distrigaz v prospech Belgického kráľovstva, ktorá zakotvuje jednak právo tohto členského štátu zamietnuť operáciu spočívajúcu v akomkoľvek postúpení alebo zaťažení rozvodovej energetickej sústavy, resp. ďalších konkrétnych strategických aktív z dôvodu zriadenia záložného práva alebo v akejkoľvek zmene ich určenia, a jednak právo tohto členského štátu zrušiť určité rozhodnutia súvisiace s riadením, ktoré sú považované za rozhodnutia odporujúce hlavným líniám energetickej politiky krajiny, predstavuje obmedzenie pohybu kapitálu medzi členskými štátmi.

40      Belgická vláda v zásade nepoprela, že obmedzenia vyplývajúce z danej právnej úpravy spadajú do pôsobnosti voľného pohybu kapitálu.

41      Rovnako vláda Veľkej Británie aspoň čiastočne pripúšťa, že belgická právna úprava má obmedzujúci charakter.

42      V dôsledku toho treba skúmať, či a za akých podmienok môže byť prijateľná dôvodnosť spornej právnej úpravy.

43      Ako tiež vyplýva z oznámenia z roku 1997, nemožno spochybniť, že určité obavy môžu podľa okolností odôvodniť, aby si členské štáty zachovali určitý vplyv v najskôr verejných a následne privatizovaných podnikoch, keď tieto podniky vykonávajú podnikateľskú činnosť v oblasti služieb všeobecného alebo strategického záujmu (pozri rozsudky z toho istého dňa, Komisia/Portugalsko, C‑367/98, Zb. s. I‑4731, bod 47, a Komisia/Francúzsko, C‑483/99, Zb. s. I‑4781, bod 43).

44      Na základe týchto obáv sa však členské štáty nemôžu dovolávať právneho režimu vlastníckych vzťahov uvedeného v článku 222 Zmluvy na to, aby odôvodnili obmedzenia slobôd zakotvených v Zmluve, ktoré vyplývajú z výsad spojených s ich postavením akcionára v sprivatizovanom podniku. Ako totiž vplýva z judikatúry Súdneho dvora (rozsudok z 1. júna 1999, Konle, C‑302/97, Zb. s. I‑3099, bod 38), uvedený článok nemá za následok to, že by právne režimy vlastníckych vzťahov existujúce v členských štátoch unikli pôsobnosti základných právnych noriem Zmluvy.

45      Voľný pohyb kapitálu môže byť ako základná zásada Zmluvy obmedzený vnútroštátnou právnou úpravou len vtedy, ak je tá opodstatnená z dôvodov uvedených v článku 73 D ods. 1 Zmluvy alebo z naliehavých dôvodov všeobecného záujmu, ktoré platia pre všetky osoby alebo podniky vykonávajúce činnosť na území hostiteľského členského štátu. Ďalej, aby bola vnútroštátna právna úprava takto odôvodnená, musí byť vhodná na zabezpečenie uskutočnenia cieľa, ktorý sleduje, a nesmie presahovať rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa potrebné, aby zodpovedala kritériu proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. decembra 1995, Sanz de Lera a i., C‑163/94, C‑165/94 a C‑250/94, Zb. s. I‑4821, bod 23, a zo 14. marca 2000, Scientologická cirkev, C‑54/99, Zb. s. I‑1335, bod 18).

46      V prejednávanej veci je nepochybné, že cieľ sledovaný dotknutou vnútroštátnou právnou úpravou, teda zaručiť bezpečnosť dodávky energie v prípade krízy, patrí do legitímneho verejného záujmu. Súdny dvor už uznal, že medzi dôvody verejnej bezpečnosti, ktoré môžu odôvodniť prekážku voľného pohybu tovaru, patrí cieľ vždy zabezpečiť minimálnu dodávku ropných produktov (rozsudok Campus Oil a i., už citovaný, body 34 a 35). Rovnaký princíp platí pre obmedzenia voľného pohybu kapitálu, a to do tej miery, v akej verejná bezpečnosť rovnako patrí medzi dôvody uvedené v článku 73 D ods. 1 písm. b) Zmluvy.

47      Súdny dvor však tiež rozhodol, že požiadavky verejnej bezpečnosti musia, najmä pokiaľ ide o výnimku zo základnej zásady voľného pohybu kapitálu, byť chápané striktne, a to tak, že ich rozsah nemôže byť určovaný jednostranne každým členským štátom bez kontroly inštitúcií Spoločenstva. Takto sa možno dovolávať verejnej bezpečnosti len v prípade skutočnej a dostatočne vážnej hrozby dotýkajúcej sa základného záujmu spoločnosti (pozri najmä rozsudok Scientologická cirkev, už citovaný, bod 17).

48      Treba teda preskúmať, či právna úprava v danom prípade umožňuje zabezpečiť v dotknutom členskom štáte v prípade skutočnej a vážnej hrozby minimálnu dodávku energie a nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na účel naplnenia tohto účelu.

49      Najskôr treba uviesť, že v danom prípade ide o právny režim zamietnutia. Tento právny režim vyplýva z princípu dodržiavania autonómnosti rozhodovania orgánov podniku, pričom kontrola, ktorú môže vykonávať minister pre dohľad, závisí v každom prípade od podnetu vládnych orgánov. V tomto rámci sa nevyžaduje žiadne predbežné schválenie. Okrem toho orgány verejnej moci môžu vykonávať toto právo zamietnutia operácie len v presne ohraničenej lehote.

50      Ďalej tento právny režim je obmedzený na určité rozhodnutia týkajúce sa strategických aktív uvedených spoločností, osobitne energetických sietí, ako aj na osobitné rozhodnutia riadenia s tým súvisiace a len tieto rozhodnutia môžu byť právne napadnuté.

51      Nakoniec zásahy ministra uvedené v článkoch 3 a 4 kráľovských nariadení z 10. a 16. júna 1994 môžu byť vykonané len v prípade, že sú ohrozené ciele energetickej politiky. Tým viac, tak ako belgická vláda vysvetlila vo svojich vyjadreniach a na pojednávaní, bez toho, že by voči tomu vzniesla Komisia námietku, zásahy ministra musia byť formálne odôvodnené a podliehajú účinnej súdnej kontrole.

52      Predmetný režim teda umožňuje na základe objektívnych a súdom preskúmateľných kritérií zaručiť skutočnú možnosť nakladania s rozvodovými energetickými sústavami tvoriacimi veľké infraštruktúry vnútornej dopravy, ako aj s ďalšími infraštruktúrami slúžiacimi na vnútornú dopravu a uskladňovanie plynu vrátane pohraničných bodov a bodov, kde vyúsťuje plynovod. Tento režim takto umožňuje členskému štátu zasiahnuť, aby v konkrétnej situácii zabezpečil dodržiavanie povinností verejnou služby, ktorými sú viazané S.N.T.C. a Distrigaz, v plnej miere dodržiavajúc požiadavky právnej istoty.

53      Komisia nepreukázala, že mohli byť prijaté menej obmedzujúce opatrenia na účely dosiahnutia sledovaného cieľa. Nie je isté, že plánovanie, ktoré má za cieľ podporiť podniky v sektore zemného plynu pri uzatváraní dlhodobých dodávateľsko-odberateľských zmlúv, diverzifikovaní ich dodávateľských zdrojov alebo uplatňovaní systému licencií, by bolo schopné samo osebe umožniť rýchlu reakciu na osobitnú situáciu. Okrem toho právna úprava presne stanovujúca správanie podnikov tohto sektora, tak ako ju navrhuje Komisia, sa javí dokonca viac obmedzujúca, ako právo zamietnuť operáciu, ktorého uplatňovanie je obmedzené na zvláštne situácie.

54      Čo sa týka tvrdení Komisie vyplývajúcich zo smernice o plyne, stačí konštatovať, že lehota na prebratie tejto smernice uplynula len 10. augusta 2000. Právny rámec Spoločenstva, ktorý uvedená smernica podľa názoru Komisie vytvára vo sfére výkonu právomocí členských štátov v oblasti povinností verejnej služby, ktoré zaväzujú podniky v tomto sektore, v žiadnom prípade nemôže mať vplyv na toto súdne konanie, keďže odôvodnené stanoviská pochádzajú z 18. decembra 1998 a žaloba bola podaná 22. decembra 1999.

55      Je preto potrebné konštatovať, že sporná právna úprava je v danom prípade odôvodnená cieľom zaručiť bezpečnosť dodávok energie v čase krízy.

56      Za týchto podmienok nie je nevyhnutné zaoberať sa žalobným dôvodom založeným na princípe, ktorý je vyvodený z článku 90 ods. 2 Zmluvy a ktorý vláda Belgicka uvádza subsidiárne.

57      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobu Komisie je potrebné zamietnuť v rozsahu, v akom sa týka článku 73 B Zmluvy.

 O článku 52 Zmluvy

58      Komisia ešte navrhuje, aby Súdny dvor určil, že došlo k nesplneniu povinnosti vyplývajúcej z článku 52 Zmluvy, teda právnych pravidiel upravujúcich slobodu usadiť sa, a to v miere, v akej sa dotýkajú podnikov.

59      V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že článok 56 Zmluvy, ako aj článok 73 D Zmluvy predpokladajú, že obmedzenie slobody pohybu kapitálu môže byť odôvodnené verejnou bezpečnosťou. Preto aj keby právo členského štátu zamietnuť postúpenie určitých aktív existujúceho podniku, ich zaťaženie z dôvodu zriadenia záložného práva alebo zmenu ich určenia, alebo zamietnuť určité rozhodnutia týkajúce sa riadenia podniku boli obmedzením slobody usadiť sa, takéto obmedzenie je opodstatnené z dôvodov uvedených v bodoch 43 až 55 tohto rozsudku.

60      Je preto potrebné rovnako zamietnuť žalobu Komisie v rozsahu, v akom sa týka článku 52 Zmluvy.

 O trovách

61      Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Belgické kráľovstvo navrhlo zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania. V súlade s článkom 69 ods. 4 prvým pododsekom rokovacieho poriadku Spojené kráľovstvo, ktoré vstúpilo do konania ako vedľajší účastník konania, znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

SÚDNY DVOR

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť trovy konania.

3.      Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znáša svoje vlastné trovy konania.

Rodríguez Iglesias

Jann

Colneric

von Bahr

Gulmann

Edward

La Pergola

Puissochet

Schintgen

Skouris

Cunha Rodrigues

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 4. júna 2002.

Tajomník

Predseda

R. Grass

G. C. Rodríguez Iglesias

---

* Jazyk konania: francúzština.