PRÍLOHY

Číslo prílohy	Názov prílohy	Strana
I	Požiadavky na akékoľvek ďalšie špecifikované palivá, zmesi palív alebo emulzie palív
II	Opatrenia týkajúce sa zhody výroby
III	Metodika na prispôsobenie výsledkov laboratórnych skúšok emisií tak, aby zahŕňali faktory zhoršenia
IV	Požiadavky týkajúce sa stratégií regulovania emisií, opatrení na reguláciu NOx a opatrení na reguláciu tuhých častíc
V	Merania a skúšky týkajúce sa oblasti súvisiacej s ustáleným skúšobným cyklom pre necestné pojazdné stroje
VI	Podmienky, metódy, postupy a prístroje na vykonávanie skúšok a na meranie emisií a odber vzoriek
VII	Metóda hodnotenia údajov a výpočtov
VIII	Výkonnostné požiadavky
IX	Technické charakteristiky referenčných palív
X	Podrobné technické špecifikácie a podmienky dodávania motora oddelene od systému dodatočnej úpravy výfukových plynov
XI	Podrobné technické špecifikácie a podmienky pre dočasné uvedenie na trh na účely skúšok v teréne
XII	Podrobné technické špecifikácie a podmienky pre motory na osobitné účely
XIII	Akceptovanie rovnocenných typových schválení motora
XIV	Podrobné príslušné informácie a pokyny pre výrobcov pôvodného zariadenia
XV	Podrobné príslušné informácie a pokyny pre koncových používateľov
XVI	Normy výkonnosti a posudzovanie technických služieb
XVII	Charakteristiky ustálených a nestálych skúšobných cyklov

PRÍLOHA I

Požiadavky na akékoľvek ďalšie špecifikované palivá, zmesi palív alebo emulzie palív

1.   Požiadavky na motory poháňané kvapalnými palivami

1.1.   Výrobcovia si môžu pri podávaní žiadosti o typové schválenie EÚ v súvislosti s kategóriami palív motora vybrať jednu z týchto možností:

a)	motor na štandardné kategórie palív v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 1.2 alebo

b)	motor na špecifické palivo v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 1.3.

1.2.   Požiadavky na motor na štandardné kategórie palív (nafta, benzín)

Motor na štandardné kategórie palív musí spĺňať požiadavky stanovené v bode 1.2.1 až 1.2.4.

1.2.1.   Základný motor musí spĺňať uplatniteľné limitné hodnoty stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 a požiadavky stanovené v tomto nariadení, keď je motor prevádzkovaný s referenčnými palivami uvedenými v bode 1.1 alebo 2.1 prílohy IX.

1.2.2.   Keďže neexistuje norma Európskeho výboru pre normalizáciu („norma CEN“) pre palivo necestných pojazdných strojov ani tabuľka vlastností paliva necestných pojazdných strojov v smernici 98/70/ES Európskeho parlamentu a Rady (1), naftové (palivo necestných pojazdných strojov) referenčné palivo v prílohe IX bude predstavovať komerčné palivo necestných pojazdných strojov s obsahom síry najviac 10 mg/kg, cetánovým číslom najmenej 45 a obsahom metylesteru mastnej kyseliny (FAME) najviac 7,0 % objemových. Ak nie je povolené inak v súlade s bodmi 1.2.2.1, 1.2.3 a 1.2.4, výrobca predloží zodpovedajúce vyhlásenie koncovým používateľom v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe XV, na základe ktorého prevádzka motora na palivo necestných pojazdných strojov je obmedzená na palivá s obsahom síry najviac 10 mg/kg (20 mg/kg v konečom bode distribúce), cetánovým číslom najmenej 45 a obsahom metylesteru mastnej kyseliny (FAME) najviac 7,0 % objemových. Výrobca môže voliteľne špecifikovať ďalšie parametre (napr. pre mazivosť).

1.2.2.1.   Výrobca motora pri udelení typového schválenia EÚ nesmie uviesť, že typ motora alebo rad motorov môže byť v Únii prevádzkovaný s komerčnými palivami inými ako sú tie, ktoré spĺňajú požiadavky tohto bodu, pokiaľ výrobca nespĺňa aj požiadavky bodu 1.2.3.

a)	V prípade benzínu, smernica 98/70/ES alebo norma CEN EN 228:2012. Mazací olej môže byť pridaný podľa špecifikácie výrobcu.

b)	V prípade nafty (inej ako palivo necestných pojazdných strojov), smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES alebo norma CEN EN 590:2013.

c)	V prípade nafty (palivo necestných pojazdných strojov) smernica 98/70/ES a tiež cetánové číslo vyššie ako 45 a FAME najviac 7,0 % objemových.

1.2.3.   Ak výrobca povoľuje prevádzku motorov s ďalšími komerčnými palivami, ktoré nie sú uvedené v bode 1.2.2, ako napríklad prevádzku s B100 (EN 14214:2012+A1:2014), B20 alebo B30 (EN16709:2015) alebo so špecifickými palivami, zmesami palív alebo emulziami palív, musí výrobca okrem požiadaviek bodu 1.2.2.1 vykonať všetky tieto opatrenia:

a)	v informačnom dokumente stanovenom vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2017/656 (2) o správnych požiadavkách deklarovať špecifikáciu komerčných palív, zmesí palív alebo emulzií palív, s ktorými je možné rad motorov prevádzkovať;

b)	preukázať schopnosť základného motora spĺňať požiadavky tohto nariadenia na deklarované palivá, zmesi palív alebo emulzie palív;

c)

splniť požiadavky prevádzkového monitorovania špecifikované v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2017/655 (3) o prevádzkovom monitorovaní motorov na deklarované palivá, zmesi palív alebo emulzie palív vrátane akýchkoľvek zmesí uvedených palív, zmesí palív alebo emulzií a zodpovedajúceho komerčného paliva uvedeného v bode 1.2.2.1.

1.2.4.   Pri zážihových motoroch sa pomer zmesi paliva a oleja musí rovnať pomeru odporučenému výrobcom. Podiel oleja v palive sa zaznamená v informačnom dokumente stanovenom vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2017/656 o správnych požiadavkách.

1.3.   Požiadavky na motor na špecifické palivo (ED 95 alebo E 85)

Motor poháňaný špecifickým palivom (ED 95 alebo E 85) musí spĺňať požiadavky stanovené v bode 1.3.1 a 1.3.2.

1.3.1.   Pre ED 95 musí základný motor spĺňať uplatniteľné limitné hodnoty stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 a požiadavky stanovené v tomto nariadení, keď je motor prevádzkovaný s referenčným palivom uvedeným v bode 1.2 prílohy IX.

1.3.2.   Pre E 85 musí základný motor spĺňať uplatniteľné limitné hodnoty stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 a požiadavky stanovené v tomto nariadení, keď je motor prevádzkovaný s referenčným palivom uvedeným v bode 2.2 prílohy IX.

2.   Požiadavky na motory poháňané zemným plynom/biometánom (NG) alebo skvapalneným ropným plynom (LPG) vrátane dvojpalivových motorov

2.1.   Výrobcovia si môžu pri podávaní žiadosti o typové schválenie EÚ v súvislosti s kategóriami palív motora vybrať jednu z týchto možností:

a)	motor s univerzálnou použiteľnosťou palív v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 2.3;

b)	motor s obmedzenou použiteľnosťou palív v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 2.4;

c)	motor na špecifické palivo v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 2.5;

2.2.   V doplnku 1 sú uvedené tabuľky zhŕňajúce požiadavky na typové schválenie EÚ motorov poháňaných zemným plynom/biometánom, motorov poháňaných LPG a dvojpalivových motorov.

2.3.   Požiadavky na motor univerzálnou použiteľnosťou palív

2.3.1.   Pre motory poháňané zemným plynom/biometánom vrátane dvojpalivových motorov výrobca musí preukázať schopnosť adaptácie základného motora na akékoľvek zloženie zemného plynu/biometánu, ktoré sa môže na trhu vyskytnúť. Toto preukazovanie sa vykonáva v súlade s týmto bodom 2 a v prípade dvojpalivových motorov aj v súlade s ďalšími ustanoveniami týkajúcimi sa postupu adaptácie na palivo uvedenými v bode 6.4 prílohy VIII.

2.3.1.1.   Pre motory poháňané stlačeným zemným plynom/biometánom (CNG) existujú vo všeobecnosti dva druhy paliva: vysokovýhrevné palivo (H-plyn) a nízkovýhrevné palivo (L-plyn), no v rámci oboch skupín existuje značné rozpätie vlastností; výrazne sa odlišujú svojím energetickým obsahom vyjadreným Wobbovým indexom a ich faktorom posunu λ (Sλ). Zemný plyn s faktorom posunu λ v rozmedzí od 0,89 do 1,08 (0,89≤ Sλ ≤1,08) sa považuje za plyn patriaci do skupiny H, zatiaľ čo zemný plyn s faktorom posunu λ v rozmedzí od 1,08 do 1,19 (1,08≤ Sλ ≤1,19) sa považuje za plyn patriaci do skupiny L. Zloženie referenčných palív vyjadruje extrémnu premenlivosť Sλ.

Základný motor musí spĺňať požiadavky tohto nariadenia na referenčné palivá GR (palivo 1) a G25 (palivo 2), ktoré sú uvedené v prílohe IX, alebo na ekvivalentné palivá vytvorené použitím zmesí potrubného plynu s inými plynmi uvedenými v doplnku 1 k prílohe IX bez akéhokoľvek manuálneho prestavenia palivového systému motora medzi dvoma skúškami (potrebná je samoadaptácia). Po zmene paliva je povolený jeden adaptačný chod. Adaptačný chod pozostáva z vykonania predkondiciovania pred nasledujúcou emisnou skúškou podľa príslušného skúšobného cyklu. V prípade motorov skúšaných v rámci ustáleného skúšobného cyklu pre necestné pojazdné stroje (NRSC), kde cyklus predkondiciovania nepostačuje na samoadaptáciu palivového systému motora, môže sa pred predkondiciovaním motora vykonať alternatívny adaptačný chod špecifikovaný výrobcom.

2.3.1.1.1.   Výrobca môže motor skúšať s tretím palivom (palivo 3), ak je faktor posunu λ (Sλ) v rozmedzí od 0,89 (t. j. dolný rozsah paliva GR) do 1,19 (t. j. horný rozsah paliva G25) napríklad vtedy, ak je palivo 3 komerčným palivom. Výsledky tejto skúšky sa môžu použiť ako základ pre posudzovanie zhody výroby.

2.3.1.2.   Pre motory poháňané skvapalneným zemným plynom/skavapalneným biometánom (LNG) musí základný motor spĺňať požiadavky tohto nariadenia na referenčné palivá GR (palivo 1) a G20 (palivo 2), ktoré sú uvedené v prílohe IX, alebo na ekvivalentné palivá vytvorené použitím zmesí potrubného plynu s inými plynmi uvedenými v doplnku 1 k prílohe IX bez akéhokoľvek manuálneho prestavenia palivového systému motora medzi dvoma skúškami (potrebná je samoadaptácia). Po zmene paliva je povolený jeden adaptačný chod. Adaptačný chod pozostáva z vykonania predkondiciovania pred nasledujúcou emisnou skúškou podľa príslušného skúšobného cyklu. V prípade motorov skúšaných v rámci NRSC, kde cyklus predkondiciovania nepostačuje na samoadaptáciu palivového systému motora, môže sa pred predkondiciovaním motora vykonať alternatívny adaptačný chod špecifikovaný výrobcom.

2.3.2.   Pre motory poháňané stlačeným zemným plynom/biometánom (CNG), ktoré sa môžu samoadaptovať na skupinu plynov H na jednej strane a skupinu plynov L na strane druhej a v prípade ktorých dochádza k prepínaniu medzi skupinou H a skupinou L pomocou prepínača, sa základný motor musí testovať na príslušné referenčné palivo uvedené v prílohe IX pre každú skupinu plynov v každej polohe prepínača. Palivami sú GR (palivo 1) a G23 (palivo 3) pre skupinu plynov H, G25 (palivo 2) a G23 (palivo 3) pre skupinu plynov L, alebo ekvivalentné palivá vytvorené použitím zmesí potrubného plynu s inými plynmi uvedenými v doplnku 1 k prílohe IX. Základný motor musí spĺňať požiadavky tohto nariadenia v oboch polohách prepínača bez akéhokoľvek prestavenia palivového systému medzi dvoma skúškami vykonanými v každej polohe prepínača. Po zmene paliva je povolený jeden adaptačný chod. Adaptačný chod pozostáva z vykonania predkondiciovania pred nasledujúcou emisnou skúškou podľa príslušného skúšobného cyklu. V prípade motorov skúšaných v rámci NRSC, kde cyklus predkondiciovania nepostačuje na samoadaptáciu palivového systému motora, môže sa pred predkondiciovaním motora vykonať alternatívny adaptačný chod špecifikovaný výrobcom.

2.3.2.1.   Výrobca môže motor skúšať s tretím palivom namiesto G23 (palivo 3), ak je faktor posunu λ (Sλ) v rozmedzí od 0,89 (t. j. dolný rozsah paliva GR) do 1,19 (t. j. horný rozsah paliva G25) napríklad vtedy, ak je palivo 3 komerčným palivom. Výsledky tejto skúšky sa môžu použiť ako základ pre posudzovanie zhody výroby.

2.3.3.   V prípade motorov poháňaných zemným plynom/biometánom sa pomer výsledkov emisných skúšok „r“ stanoví pre každú znečisťujúcu látku takto:

alebo

a

2.3.4.   Pre motory poháňané LPG výrobca musí preukázať schopnosť adaptácie základného motora na akékoľvek zloženie paliva, ktoré sa môže na trhu vyskytnúť.

Pre motory poháňané LPG existujú variácie v zložení C3/C4. Tieto variácie sú zohľadnené pri referenčných palivách. Základný motor musí spĺňať emisné požiadavky na referenčné palivá A a B špecifikované v prílohe IX bez akéhokoľvek prestavenia palivového systému medzi týmito dvoma skúškami. Po zmene paliva je povolený jeden adaptačný chod. Adaptačný chod pozostáva z vykonania predkondiciovania pred nasledujúcou emisnou skúškou podľa príslušného skúšobného cyklu. V prípade motorov skúšaných v rámci NRSC, kde cyklus predkondiciovania nepostačuje na samoadaptáciu palivového systému motora, môže sa pred predkondiciovaním motora vykonať alternatívny adaptačný chod špecifikovaný výrobcom.

2.3.4.1.   Pre každú znečisťujúcu látku sa určí pomer výsledkov emisných skúšok „r“ takto:

2.4.   Požiadavky na motor s obmedzenou použiteľnosťou palív

Motor s obmedzenou použiteľnosťou palív musí spĺňať požiadavky stanovené v bode 2.4.1 až 2.4.3.

2.4.1.   Pre motory poháňané CNG a navrhnuté na prevádzku so skupinou plynov H alebo skupinou plynov L

2.4.1.1.   Základný motor sa skúša pri prevádzke s príslušným referenčným palivom uvedeným v prílohe IX pre príslušnú skupinu. Palivami sú GR (palivo 1) a G23 (palivo 3) pre skupinu plynov H, G25 (palivo 2) a G23 (palivo 3) pre skupinu plynov L, alebo ekvivalentné palivá vytvorené použitím zmesí potrubného plynu s inými plynmi uvedenými v doplnku 1 k prílohe IX. Základný motor musí spĺňať požiadavky tohto nariadenia bez akéhokoľvek prestavenia palivového systému medzi týmito dvoma skúškami. Po zmene paliva je povolený jeden adaptačný chod. Adaptačný chod pozostáva z vykonania predkondiciovania pred nasledujúcou emisnou skúškou podľa príslušného skúšobného cyklu. V prípade motorov skúšaných v rámci NRSC, kde cyklus predkondiciovania nepostačuje na samoadaptáciu palivového systému motora, môže sa pred predkondiciovaním motora vykonať alternatívny adaptačný chod špecifikovaný výrobcom.

2.4.1.2.   Výrobca môže motor skúšať s tretím palivom namiesto G23 (palivo 3), ak je faktor posunu λ (Sλ) v rozmedzí od 0,89 (t. j. dolný rozsah paliva GR) do 1,19 (t. j. horný rozsah paliva G25) napríklad vtedy, ak je palivo 3 komerčným palivom. Výsledky tejto skúšky sa môžu použiť ako základ pre posudzovanie zhody výroby.

2.4.1.3.   Pre každú znečisťujúcu látku sa určí pomer výsledkov emisných skúšok „r“ takto:

alebo

a

2.4.1.4.   Pri dodaní zákazníkovi musí byť na motore umiestnený štítok uvedený v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2016/1628, na ktorom je uvedené, pre ktorú skupinu plynov motor získal typové schválenie EÚ.

2.4.2.   Pre motory poháňané zemným plynom alebo LPG a navrhnuté na prevádzku s jedným špecifickým zložením paliva

2.4.2.1.   Základný motor musí spĺňať emisné požiadavky na referenčné palivá GR a G25 alebo na ekvivalentné palivá vytvorené použitím zmesí potrubného plynu s inými plynmi uvedenými v doplnku 1 k prílohe IX v prípade CNG, na referenčné palivá GR a G20 alebo na ekvivalentné palivá vytvorené použitím zmesí potrubného plynu s inými plynmi uvedenými v doplnku 2 k prílohe VI v prípade LNG alebo na referenčné palivá A a B v prípade LPG, ako je uvedené v prílohe IX. Medzi skúškami je povolené doladenie palivového systému. Toto doladenie pozostáva z rekalibrácie databázy palivového systému bez toho, aby došlo k akejkoľvek zmene základnej stratégie riadenia alebo základnej štruktúry databázy. V prípade potreby je dovolené vymeniť tie časti, ktoré priamo súvisia s veľkosťou prietoku paliva, ako sú vstrekovacie dýzy.

2.4.2.2.   V prípade motorov poháňaných CNG môže výrobca motor odskúšať s referenčnými palivami GR a G23 alebo s referenčnými palivami G25 a G23, alebo s ekvivalentnými palivami získanými použitím zmesí potrubného plynu s inými plynmi uvedenými v doplnku 1 k prílohe IX, pričom v takomto prípade bude typové schválenie EÚ platné iba pre skupinu plynov H, resp. pre skupinu plynov L.

2.4.2.3.   Pri dodaní zákazníkovi musí byť na motore umiestnený štítok uvedený v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656, na ktorom je uvedené, pre akú skupinu zložení paliva bol motor kalibrovaný.

2.5.   Požiadavky na motor na špecifické palivo poháňaný skvapalneným zemným plynom/skvapalneným biometánom (LNG)

Motor na špecifické palivo poháňaný skvapalneným zemným plynom/skvapalneným biometánom musí spĺňať požiadavky špecifikované v bodoch 2.5.1 až 2.5.2.

2.5.1.   Motor na špecifické palivo poháňaný skvapalneným zemným plynom/skvapalneným biometánom (LNG)

2.5.1.1.   Motor sa kalibruje pre špecifické zloženie LNG, ktorého faktor posunu λ sa neodlišuje o viac než 3 % od faktora posunu λ paliva G20 uvedeného v prílohe IX a ktorého obsah etánu nepresahuje 1,5 %.

2.5.1.2.   Ak nie sú splnené požiadavky stanovené v bode 2.5.1.1, požiada výrobca o schválenie motora s univerzálnou použiteľnosťou palív podľa špecifikácií v bode 2.1.3.2.

2.5.2.   Motor na špecifické palivo poháňaný skvapalneným zemným plynom (LNG)

2.5.2.1.   Pre rad dvojpalivových motorov sa motory musia kalibrovať pre špecifické zloženie LNG, ktorého faktor posunu λ sa neodlišuje o viac než 3 % od faktora posunu λ paliva G20 uvedeného v prílohe IX a ktorého obsah etánu nepresahuje 1,5 %, základný motor sa musí skúšať len pre referenčné plynné palivo G20 alebo pre ekvivalentné palivo vytvorené použitím zmesi potrubného plynu s inými plynmi uvedenými v doplnku 1 k prílohe IX.

2.6.   Typové schválenie EÚ člena radu

2.6.1.   Okrem prípadu uvedeného v bode 2.6.2 sa typové schválenie EÚ základného motora rozšíri na všetkých členov radu bez ďalšieho skúšania a na každé zloženie paliva v rámci tej skupiny, pre ktorú bol schválený základný motor (v prípade motorov opísaných v bode 2.5), alebo na tú istú skupinu palív (v prípade motorov opísaných v bode 2.3 alebo 2.4), pre ktorú základný motor získal typové schválenie EÚ.

2.6.2.   Ak technická služba zistí, že žiadosť predložená v súvislosti s vybraným základným motorom plne nereprezentuje rad motorov vymedzený v prílohe IX k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656, môže technická služba vybrať alternatívny referenčný skúšobný motor, prípadne ďalší referenčný skúšobný motor.

2.7.   Dodatočné požiadavky na dvojpalivové motory

Výrobca na získanie typového schválenia EÚ dvojpalivového motora alebo radu motorov musí:

a)	vykonať skúšky v súlade s tabuľkou 1.3 v doplnku 1;

b)	dodatočne k požiadavkám uvedeným v bode 2 preukázať, že dvojpalivové motory podliehajú skúškam a zodpovedajú požiadavkám stanoveným v prílohe VIII.

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/ES (Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, str. 58).

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/656 z 19. decembra 2016, ktorým sa stanovujú administratívne požiadavky v súvislosti s emisnými limitmi a typovým schválením spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 (pozri stranu 364 tohto úradného vestníka).

(3)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/655 z 19. decembra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628, pokiaľ ide o monitorovanie emisií plynných znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov v prevádzke inštalovaných v necestných pojazdných strojoch (pozri stranu 334 tohto úradného vestníka).

PRÍLOHA II

Opatrenia týkajúce sa zhody výroby

1.   Vymedzenie pojmov

Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.1.	„systém riadenia kvality“ je súbor navzájom prepojených alebo vzájomne pôsobiacich prvkov, ktoré organizácie využívajú na riadenie a kontrolu vykonávania politík kvality a dosahovanie kvalitatívnych cieľov;

1.2.	„audit“ je postup zhromažďovania dôkazov na hodnotenie toho, či sú kritériá auditu správne uplatňované; mal by byť objektívny, nestranný, nezávislý a postup auditu by mal byť systematický a zdokumentovaný;

1.3.	„nápravné opatrenia“ sú postup riešenia problémov s prijatím následných opatrení zameraných na odstránenie príčin nesúladu alebo neželanej situácie a zameraných na predchádzanie ich opätovnému výskytu;

2.   Účel

2.1.   Cieľom opatrení týkajúcich sa zhody výroby je zaistiť, aby bol každý motor v súlade so špecifikáciou, výkonnostnými požiadavkami a požiadavkami na označovanie schváleného typu motora alebo radu motorov.

2.2.   Neoddeliteľnou súčasťou postupov je posudzovanie systémov riadenia kvality (ďalej len „počiatočné posúdenie“) uvedené v bode 3 a kontroly týkajúce sa overenia a výroby (ďalej len „opatrenia na zabezpečenie zhody výrobku“) uvedené v bode 4.

3.   Počiatočné posúdenie

3.1.   Schvaľovací úrad pred udelením typového schválenia EÚ overí, či existujú dostatočné opatrenia a postupy stanovené výrobcom na zabezpečenie účinnej kontroly, aby motory, ak sú vo výrobe, zodpovedali schválenému typu motora alebo radu motorov.

3.2.   Na počiatočné posúdenie sa použijú usmernenia pre auditovanie systémov riadenia kvality a/alebo systémov environmentálneho riadenia stanovené v norme EN ISO 19011: 2011.

3.3.   Schvaľovací úrad považuje počiatočné posúdenie a opatrenia na zabezpečenie zhody výrobku uvedené v bode 4 za uspokojivé, pričom ne tento účel podľa potreby zohľadní jedno z opatrení opísaných v bodoch 3.3.1 až 3.3.3 alebo prípadne kombináciu všetkých uvedených opatrení alebo ich časti.

3.3.1.   Počiatočné posúdenie a/alebo overovanie opatrení na zabezpečenie zhody výrobku vykoná schvaľovací úrad udeľujúci typové schválenie alebo určený subjekt konajúci v mene schvaľovacieho úradu.

3.3.1.1.   Pri stanovení rozsahu počiatočného posúdenia, ktoré sa má vykonať, môže schvaľovací úrad zohľadniť dostupné informácie týkajúce sa certifikácie výrobcu, ktoré neboli prijaté podľa bodu 3.3.3.

3.3.2.   Počiatočné posúdenie a overovanie opatrení na zabezpečenie zhody výrobku môže vykonať aj schvaľovací úrad iného členského štátu alebo určený subjekt poverený na tento účel schvaľovacím úradom.

3.3.2.1.   V takom prípade schvaľovací úrad iného členského štátu pripraví vyhlásenie o zhode, v ktorom uvedie oblasti a výrobné priestory, ktoré zahrnul ako relevantné pre motory, ktorým sa má udeliť typové schválenie EÚ.

3.3.2.2.   Po prijatí žiadosti o vyhlásenie o zhode od schvaľovacieho úradu členského štátu udeľujúceho typové schválenie EÚ schvaľovací úrad iného členského štátu pošle ihneď vyhlásenie o zhode alebo oznámi, že nie je schopný poskytnúť takéto vyhlásenie.

3.3.2.3.   Vyhlásenie o zhode musí obsahovať aspoň tieto údaje:

3.3.2.3.1.

skupina alebo spoločnosť (napr. XYZ – Výroba)

3.3.2.3.2.

konkrétna organizácia (napríklad európska divízia);

3.3.2.3.3.

závody/prevádzky [napr. motoráreň 1 (Spojené kráľovstvo) — motoráreň 2 (Nemecko)];

3.3.2.3.4.

zahrnuté typy/rady motorov

3.3.2.3.5.

posudzované oblasti (napr. montáž motorov, skúšanie motorov, výroba systémov dodatočnej úpravy)

3.3.2.3.6.

preskúmané dokumenty (napr. príručka a postupy na zabezpečenie kvality používané príslušnou spoločnosťou a prevádzkou);

3.3.2.3.7.

dátum posúdenia (napríklad audit uskutočnený od 18. do 30.5.2013);

3.3.2.3.8.

plánovaná monitorovacia návšteva (napr. október 2014).

3.3.3.   Schvaľovací úrad akceptuje aj zodpovedajúcu certifikáciu výrobcu podľa harmonizovanej normy EN ISO 9001:2008 alebo rovnocennej harmonizovanej normy ako vyhovujúcu požiadavkám na počiatočné posúdenie podľa bodu 3.3. Výrobca poskytne podrobné údaje o certifikácii a zaviaže sa, že bude informovať schvaľovací úrad o každej zmene jej platnosti alebo rozsahu.

4.   Opatrenia na zabezpečenie zhody výrobku

4.1.   Každý motor s typovým schválením EÚ na základe nariadenia (EÚ) 2016/1628, tohto delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/655 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/656 musí byť vyrobený tak, aby zodpovedal schválenému typu motora alebo radu motorov tým, že bude spĺňať požiadavky tejto prílohy, nariadenia (EÚ) 2016/1628 a uvedených delegovaných a vykonávacích nariadení Komisie.

4.2.   Pred udelením typového schválenia EÚ na základe nariadenia (EÚ) 2016/1628 a delegovaných a vykonávacích nariadení Komisie prijatých na základe uvedeného nariadenia musí schvaľovací úrad overiť, či existujú primerané opatrenia a dokumentované kontrolné plány dohodnuté s výrobcom pre každé schválenie, na účely vykonávania skúšok alebo súvisiacich kontrol v stanovených intervaloch potrebných na overenie neustáleho súladu so schváleným typom motora alebo radom motorov, v prípade potreby vrátane skúšok uvedených v nariadení (EÚ) 2016/1628 a delegovaných a vykonávacích aktoch prijatých na základe uvedeného nariadenia.

4.3.   Držiteľ typového schválenia EÚ musí:

4.3.1.

zabezpečiť existenciu a uplatňovanie postupov na účinnú kontrolu zhody motorov so schváleným typom motora alebo radom motorov;

4.3.2.

mať prístup k skúšobnému alebo inému vhodnému zariadeniu potrebnému na kontrolu zhody s každým schváleným typom motora alebo radom motorov;

4.3.3.

zabezpečiť, aby boli výsledky skúšok alebo kontrol zaznamenávané a aby pripojené doklady boli prístupné počas obdobia až desiatich rokov, ktoré sa stanoví po dohode so schvaľovacím úradom;

4.3.4.

pre motory kategórie NRSh a NRS, s výnimkou NRS-v-2b a NRS-v-3, zabezpečiť, aby sa pre každý typ motora vykonali aspoň kontroly a skúšky predpísané v nariadení (EÚ) 2016/1628 a v delegovaných a vykonávacích aktoch prijatých na základe uvedeného nariadenia. Pre ostatné kategórie môže výrobca so schvaľovacím úradom dohodnúť skúšky s vhodnými kritériami na úrovni komponentov alebo zostáv komponentov;

4.3.5.

analyzovať výsledky každého typu skúšky alebo kontroly s cieľom overiť a zabezpečiť stabilitu charakteristík výrobku v prípustných odchýlkach priemyselnej výroby;

4.3.6.

zabezpečiť, aby sa po každom dokázaní nezhody akéhokoľvek súboru vzoriek alebo skúšobných častí v danom druhu príslušnej skúšky odobrali ďalšie vzorky a vykonali ďalšie skúšky alebo kontroly.

4.4.   Ak schvaľovací úrad nepovažuje výsledky ďalších auditov alebo kontrol uvedených v bode 4.3.6 za uspokojivé, výrobca čo najrýchlejšie zabezpečí obnovenie zhody výroby prijatím nápravných opatrení na uspokojenie schvaľovacieho úradu.

5.   Opatrenia na priebežné overovanie

5.1.   Úrad, ktorý udelil typové schválenie EÚ, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody výroby uplatňované v každom výrobnom zariadení, a to prostredníctvom pravidelných auditov. Výrobca na tento účel umožní prístup k miestu výroby, inšpekcie, testovania, skladovania a distribúcie a poskytne všetky potrebné informácie týkajúce sa dokumentácie a záznamov o systéme riadenia kvality.

5.1.1.   Obvyklý prístup k takýmto pravidelným auditom spočíva v monitorovaní účinnosti postupov stanovených v bode 3 a 4 (počiatočné posúdenie a opatrenia na zabezpečenie zhody výrobku).

5.1.1.1.   Dozorné činnosti vykonávané technickými službami (kvalifikovanými alebo uznanými v súlade s požiadavkami bodu 3.3.3) sa akceptujú ako činnosti zodpovedajúce požiadavkám bodu 5.1.1 z hľadiska postupov stanovených pri počiatočnom posúdení.

5.1.1.2.   Minimálna frekvencia overovaní (iných ako tých, ktoré sú uvedené v bode 5.1.1.1) na zabezpečenie, aby príslušné kontroly zhody výroby vykonávané v súlade s bodmi 3 a 4 boli preskúmané v časovom období, ktoré zodpovedá stupňu dôvery stanovenému schvaľovacím úradom, je najmenej raz za dva roky. Dodatočné overovania však schvaľovací úrad vykonáva v závislosti od ročnej výroby, výsledkov predchádzajúcich hodnotení, potreby monitorovať nápravné opatrenia a na základe odôvodnenej žiadosti iného schvaľovacieho úradu alebo orgánu dohľadu nad trhom.

5.2.   Pri každom preskúmaní musí mať inšpektor k dispozícii záznamy skúšok a kontrol, ako aj záznamy o výrobe, a najmä záznamy tých skúšok alebo kontrol, ktoré sú zdokumentované v súlade s požiadavkami bodu 4.2.

5.3.   Inšpektor môže vybrať náhodné vzorky, ktoré sa odskúšajú v laboratóriu výrobcu alebo v zariadeniach technickej služby, pričom v takom prípade sa vykonávajú len fyzické skúšky. Minimálny počet vzoriek sa môže určiť podľa výsledkov vlastného overenia výrobcu.

5.4.   Ak sa úroveň kontroly zdá byť neuspokojivá, alebo sa zdá potrebné overiť platnosť skúšok vykonaných na základe bodu 5.2 alebo na základe odôvodnenej žiadosti iného schvaľovacieho úradu alebo orgánu dohľadu nad trhom, inšpektor vyberie vzorky, ktoré sa odskúšajú v laboratóriu výrobcu alebo sa zašlú technickej službe na vykonanie fyzických skúšok v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 6, v nariadení (EÚ) 2016/1628 a v delegovaných a vykonávacích aktoch prijatých na základe uvedeného nariadenia.

5.5.   Ak pri inšpekcii alebo monitorovacom preskúmaní schvaľovací úrad, alebo schvaľovací úrad v inom členskom štáte dospeje k neuspokojivým výsledkom v súlade s článkom 39 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/1628, musí schvaľovací úrad zaistiť, aby boli prijaté všetky nevyhnutné kroky na čo najrýchlejšie obnovenie zhody výroby.

6.   Požiadavky na skúšky zhody výroby v prípade neuspokojivej úrovne kontroly zhody výrobku uvedenej v bode 5.4

6.1.   V prípade neuspokojivej úrovne kontroly zhody výrobku uvedenej v bode 5.4 alebo 5.5 sa kontroluje zhoda výroby prostredníctvom emisnej skúšky na základe opisu v osvedčeniach o typovom schválení EÚ uvedených v prílohe IV k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656.

6.2.   Ak nie je v bode 6.3 uvedené inak, uplatňuje sa tento postup:

6.2.1.   Zo sériovej výroby príslušného typu motora sa na inšpekciu náhodne vyberú tri motory a v prípade potreby tri systémy dodatočnej úpravy. V prípade potreby sa vyberú dodatočné motory na dosiahnutie rozhodnutia o vyhovení. Na dosiahnutie rozhodnutia o vyhovení sa musia odskúšať minimálne štyri motory.

6.2.2.   Po tom, ako inšpektor vyberie motory, nesmie výrobca vykonávať na vybraných motoroch žiadne úpravy.

6.2.3.   Motory budú podrobené emisnej skúške v súlade s požiadavkami prílohy VI alebo v prípade dvojpalivových motorov v súlade s doplnkom 2 k prílohe VIII, ako aj príslušným skúšobným cyklom pre daný typ motora v súlade s prílohou XVII.

6.2.4.   Limitné hodnoty sú stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628. Ak sa motor so systémom dodatočnej úpravy regeneruje zriedkavo, ako je uvedené v bode 6.6.2 prílohy VI, každý výsledok emisných skúšok plynných alebo tuhých znečisťujúcich látok sa upraví príslušným faktorom pre daný typ motora. Vo všetkých prípadoch sa každý výsledok emisných skúšok plynných alebo tuhých znečisťujúcich látok upraví uplatnením príslušných faktorov zhoršenia pre daný typ motora, stanovenými v súlade s prílohou III.

6.2.5.   Skúšky sa vykonajú na novovyrobených motoroch.

6.2.5.1.   Na žiadosť výrobcu sa skúšky môžu vykonať na motoroch, ktoré boli zabehnuté počas doby, ktorá zodpovedá 2 % doby stálosti emisií, alebo, ak ide o kratší čas, na 125 hodín. Ak zabehnutie motora vykoná výrobca, nesmie na týchto motoroch vykonať žiadne úpravy. Ak výrobca špecifikoval postup zabehnutia v bode 3.3 informačného dokumentu uvedeného v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656, vykoná sa zabehnutie na základe uvedeného postupu.

6.2.6.   Na základe skúšok vybraných motorov podľa doplnku 1 sa sériová výroba daných motorov považuje za zhodnú so schváleným typom, ak bolo prijaté rozhodnutie o vyhovení v prípade všetkých znečisťujúcich látok, a za nezhodnú so schváleným typom, ak bolo pre jednu znečisťujúcu látku prijaté rozhodnutie o nevyhovení podľa príslušných skúšobných kritérií v doplnku 1, a ako je uvedené na obrázku 2.1.

6.2.7.   Ak sa pre jednu znečisťujúcu látku dosiahlo rozhodnutie o vyhovení, toto rozhodnutie nie je možné zmeniť na základe výsledkov ďalších skúšok, ktoré sa vykonávajú s cieľom dosiahnuť rozhodnutie pre ostatné znečisťujúce látky.

Ak sa pre všetky znečisťujúce látky nedosiahlo rozhodnutie o vyhovení a pre žiadnu znečisťujúcu látku nedosiahlo rozhodnutie o nevyhovení, skúška sa vykoná na inom motore.

6.2.8.   Ak sa nedospeje k žiadnemu rozhodnutiu, výrobca môže kedykoľvek rozhodnúť o zastavení skúšania. V takom prípade sa zaznamená rozhodnutie o nevyhovení.

6.3.   Odchylne od bodu 6.2.1 sa na typy motorov s objemom predaja v EÚ nižším ako 100 jednotiek ročne uplatňuje tento postup:

6.3.1.

Zo sériovej výroby príslušného typu motora sa na inšpekciu náhodne vyberie jeden motor a v prípade potreby jeden systém dodatočnej úpravy.

6.3.2.

Ak motor spĺňa požiadavky uvedené v bode 6.2.4, je dosiahnuté rozhodnutie o vyhovení a nie sú potrebné žiadne ďalšie skúšky.

6.3.3.

Ak skúška nevyhovie požiadavkám uvedeným v bode 6.2.4, uplatní sa postup uvedený v bodoch 6.2.6 až 6.2.9.

6.4.   Všetky tieto skúšky sa môžu vykonať s komerčnými palivami. Na žiadosť výrobcu sa však použijú referenčné palivá opísané v prílohe IX. To znamená, že sa vykonajú skúšky opísané v doplnku 1 k prílohe I s najmenej dvomi referenčnými palivami pre každý motor poháňaný plynným palivom, okrem prípadu motora s typovým schválením EÚ pre špecifické palivo, pre ktorý sa vyžaduje len jedno referenčné palivo. Ak sa použije viac ako jedno plynné referenčné palivo, musia výsledky preukázať, že motor spĺňa limitné hodnoty s každým palivom.

6.5.   Nezhoda motorov poháňaných plynnými palivami

V prípade sporu v súvislosti so zhodou motorov poháňaných plynnými palivami vrátane dvojpalivových motorov pri použití komerčného paliva sa skúšky vykonajú s každým referenčným palivom, s ktorým bol základný motor odskúšaný, a na žiadosť výrobcu s prípadným dodatočným tretím palivom uvedeným v bode 2.3.1.1.1, 2.3.2.1 a 2.4.1.2 prílohy I, s ktorým mohol byť základný motor odskúšaný. V prípade potreby sa výsledok konvertuje uplatnením príslušných faktorov „r“, „r a“ alebo „r b“, ktoré sú opísané v bodoch 2.3.3, 2.3.4.1 a 2.4.1.3 prílohy I. Ak sú hodnoty r, r a alebo r b nižšie ako jedna, nevykoná sa žiadna korekcia. Nameranými výsledkami a vypočítanými výsledkami sa musí preukázať, že motor spĺňa limitné hodnoty so všetkými príslušnými palivami (napríklad palivá 1, 2 a prípadne tretie palivo, pokiaľ ide o motory poháňané zemným plynom/biometánom, a palivá A a B, pokiaľ ide o motory poháňané LPG).

Obrázok 2.1.

Schéma overovania zhody výroby

PRÍLOHA III

Metodika na prispôsobenie výsledkov laboratórnych skúšok emisií tak, aby zahŕňali faktory zhoršenia

1.   Vymedzenie pojmov

Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.1.	„cyklus starnutia“ je prevádzka necestného pojazdného stroja alebo motora (otáčky, zaťaženie, výkon), ktorá sa má vykonať počas doby akumulácie prevádzky;

1.2.	„kritické komponenty súvisiace s emisiami“ sú systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, riadiaca jednotka motora a s ňou súvisiace snímače a ovládače, systém recirkulácie výfukových plynov (EGR) vrátane všetkých súvisiacich filtrov, chladičov, regulačných ventilov a potrubia;

1.3.	„kritická údržba súvisiaca s emisiami“ je údržba, ktorá sa má vykonať na kritických komponentoch motora súvisiacich s emisiami;

1.4.	„údržba súvisiaca s emisiami“ je údržba, ktorá výrazne ovplyvňuje emisie alebo ktorá môže ovplyvniť emisné vlastnosti necestného pojazdného stroja alebo motora počas bežného používania v prevádzke;

1.5.	„rad motorov podľa systému dodatočnej úpravy“ je výrobcom vytvorená skupina motorov zodpovedajúca vymedzeniu radu motorov, ktoré sú však ďalej zoskupené do radu zahŕňajúceho rady motorov, ktoré používajú podobný systém dodatočnej úpravy výfukových plynov;

1.6.	„údržba nesúvisiaca s emisiami“ je údržba, ktorá výrazne neovplyvňuje emisie a nemá trvalý účinok na zhoršenie emisných vlastností necestného pojazdného stroja alebo motora počas bežného používania po vykonaní údržby;

1.7.	„program akumulácie prevádzky“ je cyklus starnutia a doba akumulácie prevádzky na určenie faktorov zhoršenia pre rad motorov podľa systému dodatočnej úpravy.

2.   Všeobecné súvislosti

2.1.   V tejto prílohe sa podrobne opisujú postupy výberu motorov na skúšky v rámci programu akumulácie prevádzky s cieľom určiť faktory zhoršenia pre typové schválenie EÚ typu motora alebo radu motorov a posudzovanie zhody výroby. Faktory zhoršenia sa uplatňujú na emisie namerané v súlade s prílohou VI a vypočítané v súlade s prílohou VII na základe postupu uvedeného v bode 3.2.7, resp. v bode 4.3.

2.2.   Skúšky akumulácie prevádzky alebo emisné skúšky s cieľom stanoviť zhoršenie nemusia byť vykonané za prítomnosti zástupcu schvaľovacieho úradu.

2.3.   V tejto prílohe sa podrobne opisujú o údržbe súvisiacej a nesúvisiacej s emisiami, ktorá by sa mala alebo mohla vykonávať na motoroch zaradených do programu akumulácie prevádzky. Táto údržba musí byť v zhode s údržbou vykonávanou na motoroch v prevádzke a oznamovanou koncovým používateľom nových motorov.

3.   Motory kategórie NRE, NRG, IWP, IWA, RLL, RLR, SMB, ATS a podkategórie NRS-v-2b a NRS-v-3

3.1.   Výber motorov na určenie faktorov zhoršenia počas doby stálosti emisií

3.1.1.   Na emisnú skúšku s cieľom stanoviť faktory zhoršenia doby stálosti emisií sa vyberú motory z radu motorov definovaného v bode 2 prílohy IX k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656.

3.1.2.   Motory z rôznych radov motorov možno ďalej skombinovať do radov na základe typu použitého systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. Na to, aby motory s rôznym usporiadaním valcov, ale s podobnými technickými špecifikáciami a inštaláciou pre systémy dodatočnej úpravy výfukových plynov, boli zaradené do toho istého radu motorov podľa systému dodatočnej úpravy výfukových plynov, výrobca musí poskytnúť schvaľovaciemu úradu údaje preukazujúce, že účinnosť znižovania emisií takýchto motorov je podobná.

3.1.3.   Výrobca motora vyberie jeden motor reprezentujúci rad motorov podľa systému dodatočnej úpravy výfukových plynov určený v súlade s bodom 3.1.2 na skúšky v priebehu programu akumulácie prevádzky uvedeného v bode 3.2.2 a predloží o tom správu schvaľovaciemu úradu pred začiatkom každej skúšky.

3.1.4.   Ak schvaľovací úrad rozhodne, že najhoršia úroveň emisií radu motorov podľa systému dodatočnej úpravy výfukového plynov môže byť lepšie charakterizovaný iným skúšobným motorom, potom motor, ktorý sa má použiť, vyberie schvaľovací úrad spoločne s výrobcom motora.

3.2.   Stanovenie faktorov zhoršenia doby stálosti emisií

3.2.1.   Všeobecné súvislosti

Faktory zhoršenia uplatniteľné na rad motorov podľa systému dodatočnej úpravy výfukových plynov sa odvodia z vybraných motorov na základe programu akumulácie prevádzky, ktorý zahŕňa pravidelné skúšanie emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok počas každého cyklu uplatniteľného na kategóriu motorov, ako je uvedené v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2016/1628. V prípade nestálych skúšobných cyklov pre necestné pojazdné stroje pre motory kategórie NRE (NRTC) sa použijú len výsledky cyklu s teplým štartom NRTC (NRTC s teplým štartom).

3.2.1.1.   Na žiadosť výrobcu môže schvaľovací úrad povoliť použitie faktorov zhoršenia, ktoré boli stanovené s použitím alternatívnych postupov k postupom uvedeným v bodoch 3.2.2 až 3.2.5. V takom prípade musí výrobca k spokojnosti schvaľovacieho úradu preukázať, že použité alternatívne postupy sú rovnako dôsledné ako postupy uvedené v bodoch 3.2.2 až 3.2.5.

3.2.2.   Program akumulácie prevádzky

Programy akumulácie prevádzky možno vykonávať na základy voľby výrobcu tak, že buď necestný pojazdný stroj vybavený zvoleným motorom prejde programom akumulácie prevádzky realizovým priamo v prevádzke alebo zvolený motor prejde programom akumulácie prevádzky na dynamometri. Od výrobcu sa nevyžaduje, aby na akumuláciu prevádzky medzi skúšobnými bodmi merania emisií používal referenčné palivo.

3.2.2.1.   Akumulácia prevádzky v prevádzke a na dynamometri

3.2.2.1.1.   Formu a trvanie akumulácie prevádzky a cyklu starnutia motorov určuje výrobca spôsobom, ktorý je v súlade so správnym technickým úsudkom.

3.2.2.1.2.   Výrobca určí skúšobné body, v ktorých sa budú merať emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok v príslušných cykloch, a to takto:

3.2.2.1.2.1.

Ak sa uskutočňuje program akumulácie prevádzky kratší ako doba stálosti emisií v súlade s bodom 3.2.2.1.7, je minimálny počet skúšobných bodov tri, jeden na začiatku, jeden približne v strede a jeden na konci programu akumulácie prevádzky.

3.2.2.1.2.2.

Ak sa program akumulácie prevádzky vykonáva až do konca doby stálosti emisií, je minimálny počet skúšobných bodov dva, jeden na začiatku a jeden na konci akumulácie prevádzky.

3.2.2.1.2.3.

Výrobca môže okrem toho skúšať v rovnomerne rozložených priebežných bodoch.

3.2.2.1.3.   Hodnoty emisií v bode na začiatku a v koncovom bode doby stálosti emisií, buď vypočítané v súlade s bodom 3.2.5.1, alebo merané priamo v súlade s bodom 3.2.2.1.2.2, musia byť v rozmedzí príslušných limitných hodnôt pre daný rad motorov. Jednotlivé výsledky emisných skúšok v priebežných skúšobných bodoch však môžu prekročiť tieto limitné hodnoty.

3.2.2.1.4.   Pre motory kategórií alebo podkategórií, na ktoré sa uplatňuje NRTC, alebo pre kategóriu alebo podkategórie NRS, na ktoré sa uplatňuje nestály skúšobný cyklus pre necestné pojazdné stroje pre veľké zážihové motory („LSI-NRTC“), môže výrobca požiadať schvaľovací úrad o súhlas s uskutočnením len jedného skúšobného cyklu (podľa potreby buď NRTC s teplým štartom alebo LSI-NRTC) v každom skúšobnom bode a uskutočniť druhý skúšobný cyklus len na začiatku a na konci programu akumulácie prevádzky.

3.2.2.1.5.   V prípade motorov kategórií alebo podkategórií, pre ktoré nie je v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 uvedený žiaden uplatniteľný nestály skúšobný cyklus pre necestné pojazdné stroje, sa v každom skúšobnom bode uskutoční len NRSC.

3.2.2.1.6.   Programy akumulácie prevádzky môžu byť pri rôznych radoch motorov podľa systému dodatočnej úpravy výfukových plynov rôzne.

3.2.2.1.7.   Programy akumulácie prevádzky môžu byť kratšie ako doba stálosti emisií, ale nie kratšie ako ekvivalent aspoň jednej štvrtiny príslušnej doby stálosti emisií stanovenej v prílohe V k nariadeniu (EÚ) 2016/1628.

3.2.2.1.8.   Je povolené zrýchlené starnutie nastavením programu akumulácie prevádzky na základe spotreby paliva. Úprava sa musí zakladať na pomere medzi bežnou spotrebou paliva v prevádzke a spotrebou paliva v cykle starnutia, ale spotreba paliva v cykle starnutia nesmie prekročiť bežnú spotrebu paliva v prevádzke o viac ako 30 %.

3.2.2.1.9.   Výrobca môže so súhlasom schvaľovacieho úradu použiť alternatívne metódy zrýchleného starnutia.

3.2.2.1.10.   Program akumulácie prevádzky musí byť plne opísaný v žiadosti o typové schválenie EÚ a musí sa oznámiť schvaľovaciemu úradu pred začatím skúšok.

3.2.2.2.   Ak schvaľovací úrad rozhodne, že treba vykonať dodatočné merania medzi bodmi vybranými výrobcom, oznámi to výrobcovi. Výrobca pripraví revidovaný program akumulácie prevádzky, ktorý schváli schvaľovací úrad.

3.2.3.   Skúšky motora

3.2.3.1.   Stabilizácia motora

3.2.3.1.1.   Výrobca určí pre každý rad motorov podľa systému dodatočnej úpravy výfukových plynov počet hodín prevádzky necestného pojazdného stroja alebo motora, po ktorom sa prevádzka systému dodatočnej úpravy výfukových plynov motora stabilizuje. Na žiadosť schvaľovacieho úradu výrobca poskytne údaje a analýzu, ktoré použil na toto určenie. Alternatívne sa výrobca môže rozhodnúť prevádzkovať motor alebo stroj 60 až 125 hodín alebo počas ekvivalentného času v cykle starnutia s cieľom stabilizovať systém dodatočnej úpravy výfukových plynov motora.

3.2.3.1.2.   Koniec času stabilizácie určený v bode 3.2.3.1.1 sa považuje za začiatok programu akumulácie prevádzky.

3.2.3.2.   Skúška akumulácie prevádzky

3.2.3.2.1.   Po stabilizácii bude motor v chode počas programu akumulácie prevádzky, ktorý si zvolil výrobca, ako je opísané v bode 3.2.2. V pravidelných intervaloch počas programu akumulácie prevádzky určených výrobcom a podľa potreby stanovených schvaľovacím úradom v súlade s bodom 3.2.2.2 sa motor podrobí skúškam na emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok v rámci príslušného cyklu NRTC s teplým štartom a NRSC alebo LSI-NRTC a NRSC pre danú kategóriu motora, ako sa stanovuje v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2016/1628.

Výrobca sa môže rozhodnúť odmerať emisie znečisťujúcich látok pred akýmkoľvek systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov oddelene od emisií znečisťujúcich látok meraných za akýmkoľvek systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov.

Ak sa v súlade s bodom 3.2.2.1.4 dohodlo, že v každom skúšobnom bode sa vykoná len jeden skúšobný cyklus (NRTC s teplým štartom, LSI-NRTC alebo NRSC), druhý skúšobný cyklus (NRTC s teplým štartom, LSI-NRTC alebo NRSC) sa vykoná na začiatku a na konci programu akumulácie prevádzky.

V súlade s bodom 3.2.2.1.5 v prípade motorov kategórií alebo podkategórií, pre ktoré neexistuje príslušný nestály skúšobný cyklus pre necestné pojazdné stroje uvedený v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2016/1628, sa v každom skúšobnom bode uskutoční len NRSC.

3.2.3.2.2.   Počas vykonávania programu akumulácie prevádzky sa údržba motora vykonáva v súlade s bodom 3.4.

3.2.3.2.3.   V priebehu programu akumulácie prevádzky sa neplánovaná údržba motora alebo necestného pojazdného stroja môže vykonávať napríklad vtedy, keď bežný diagnostický systém výrobcu zistí problém, ktorý by prevádzkovateľovi necestného pojazdného stroja naznačil, že vznikla porucha.

3.2.4.   Podávanie správ

3.2.4.1.   O výsledkoch všetkých emisných skúšok (NRTC s teplým štartom, LSI-NRTC a NRSC) vykonaných počas programu akumulácie prevádzky sa podávajú správy schvaľovaciemu úradu. Ak sa niektorá emisná skúška vyhlási za neplatnú, výrobca uvedie dôvody, prečo bola skúška deklarovaná za neplatnú. V takom prípade sa v rámci nasledujúcich 100 hodín akumulácie prevádzky vykoná ďalšia séria emisných skúšok.

3.2.4.2.   Výrobca musí uchovávať záznamy o všetkých informáciách týkajúcich sa všetkých emisných skúšok a údržby vykonanej na motore počas vykonávania programu akumulácie prevádzky. Tieto informácie sa predkladajú schvaľovaciemu úradu spoločne s výsledkami emisných skúšok vykonaných počas programu akumulácie prevádzky.

3.2.5.   Určenie faktorov zhoršenia

3.2.5.1.   Počas vykonávania programu akumulácie prevádzky v súlade s bodom 3.2.2.1.2.1 alebo 3.2.2.1.2.3 sa pre každú znečisťujúcu látku meranú počas cyklu NRTC s teplým štartom, LSI-NRTC a NRSC v každom skúšobnom bode počas programu akumulácie prevádzky vykoná ‚najvhodnejšia‘ lineárna regresná analýza na základe všetkých výsledkov skúšok. Výsledky každej skúšky každej znečisťujúcej látky sa vyjadrujú s presnosťou na ten istý počet desatinných miest ako limitná hodnota tejto znečisťujúcej látky, ktorá sa vzťahuje na daný rad motorov, plus jedno ďalšie desatinné miesto.

Ak sa v súlade s bodom 3.2.2.1.4 alebo 3.2.2.1.5 v každom skúšobnom bode vykonal len jeden skúšobný cyklus (NRTC s teplým štartom, LSI-NRTC a NRSC), regresná analýza sa vykoná len na základe výsledkov skúšky skúšobného cyklu vykonaného v každom skúšobnom bode.

Výrobca môže schvaľovací úrad požiadať, aby vopred schválil nelineárnu regresiu.

3.2.5.2.   Hodnoty emisií pre každú znečisťujúcu látku na začiatku programu akumulácie prevádzky a v koncovom bode doby životnosti emisií, ktorá sa uplatňuje na skúšaný motor, sa buď:

a)	určia extrapoláciou z regresnej rovnice uvedenej v bode 3.2.5.1, ak sa vykonáva program akumulácie prevádzky v súlade s bodom 3.2.2.1.2.1 alebo bodom 3.2.2.1.2.3, alebo

b)	merajú priamo, ak sa vykonáva program akumulácie prevádzky v súlade s bodom 3.2.2.1.2.2.

Ak sa hodnoty emisií použijú pre rad motorov v tom istom rade motorov podľa systému dodatočnej úpravy, ale s rôznymi dobami životnosti emisií, hodnoty emisií v koncovom bode doby životnosti emisií sa prepočítajú pre každú dobu životnosti emisií extrapoláciou alebo interpoláciou regresnej rovnice, ako sa uvádza v bode 3.2.5.1.

3.2.5.3.   Faktor zhoršenia pre každú znečisťujúcu látku je definovaný ako pomer použitých emisných hodnôt v koncovom bode doby životnosti emisií a na začiatku vykonávania programu akumulácie prevádzky (multiplikatívny faktor zhoršenia).

Výrobca môže schvaľovací úrad požiadať, aby vopred schválil uplatnenie aditívneho faktora zhoršenia pre každú znečisťujúcu látku. Aditívny faktor zhoršenia je definovaný ako rozdiel medzi vypočítanými emisnými hodnotami v koncovom bode doby životnosti emisií a na začiatku vykonávania programu akumulácie prevádzky.

V prípade emisií NOx je príklad stanovenia faktora zhoršenia pomocou lineárnej regresie znázornený na obrázku 3.1.

Miešanie mutiplikatívneho a aditívneho faktora zhoršenia v rámci jedného súboru znečisťujúcich látok nie je povolené.

Ak je výsledkom výpočtu hodnota mutiplikatívneho faktora zhoršenia menšia ako 1,00 alebo aditívneho faktora zhoršenia menšia ako 0,00, potom sa faktor zhoršenia rovná 1,0 alebo 0,00.

Ak sa v súlade s bodom 3.2.2.1.4 dohodlo, že v každom skúšobnom bode sa vykoná len jeden skúšobný cyklus (NRTC s teplým štartom, LSI-NRTC alebo NRSC) a druhý skúšobný cyklus (NRTC s teplým štartom, LSI-NRTC alebo NRSC) sa vykoná len na začiatku a konci programu akumulácie prevádzky, faktor zhoršenia vypočítaný pre skúšobný cyklus, ktorý sa vykonal v každom skúšobnom bode, sa uplatní aj na druhý skúšobný cyklus.

Obrázok 3.1.

Príklad určenia faktorov zhoršenia

3.2.6.   Priradené faktory zhoršenia

3.2.6.1.   Ako alternatívu k použitiu programu akumulácie prevádzky na určenie faktorov zhoršenia sa výrobca motora môže rozhodnúť použiť priradené multiplikatívne faktorov zhoršenia podľa tabuľky 3.1:

Tabuľka 3.1.

Priradené faktory zhoršenia

Skúšobný cyklus	CO	HC	NOx	PM	PN
NRTC a LSI-NRTC	1,3	1,3	1,15	1,05	1,0
NRSC	1,3	1,3	1,15	1,05	1,0

Priradené aditívne faktory zhoršenia nie sú uvedené. Priradené multiplikatívne faktory zhoršenia sa nesmú transformovať na aditívne faktory zhoršenia.

Pre PN sa môže použiť buď aditívny faktor zhoršenia 0,0 alebo multiplikatívny faktor zhoršenia 1,0 v spojení s výsledkami predchádzajúceho skúšania faktorov zhoršenia, pri ktorom nebola stanovená hodnota, ak sú splnené obidve tieto podmienky:

a)	predchádzajúca skúška faktorov zhoršenia bola vykonaná s technológiou motora, ktorá by spĺňala podmienky na zahrnutie do toho istého radu motorov podľa systému dodatočnej úpravy v súlade s bodom 3.1.2 ako rad motorov, na ktorý sa majú uplatňovať faktory zhoršenia, a

b)	výsledky skúšok boli použité pri predchádzajúcom typovom schválení udelenom pred príslušným dátumom typového schválenia EÚ, ktorý je uvedený v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2016/1628.

3.2.6.2.   Ak sa použijú priradené faktory zhoršenia, výrobca predloží schvaľovaciemu úradu presvedčivý dôkaz, že možno odôvodnene očakávať, že komponenty systému regulácie emisií majú dobu životnosti emisií, ktorá zodpovedá týmto priradeným faktorom. Tento dôkaz môže vychádzať z analýzy konštrukcie alebo zo skúšok, alebo z ich kombinácie.

3.2.7.   Uplatňovanie faktorov zhoršenia

3.2.7.1.   Motory musia spĺňať príslušné emisné limity pre každú znečisťujúcu látku, platné pre daný rad motorov, po použití faktorov zhoršenia na skúšobné výsledky namerané podľa prílohy VI (vážená špecifická hodnota emisií tuhých častíc a každý jednotlivý plyn pre skúšobný cyklus). V závislosti od typu faktora zhoršenia sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a)	multiplikatívne: (vážená špecifická hodnota emisií pre skúšobný cyklus) × faktor zhoršenia ≤ limitná hodnota emisií,

b)	aditívne: (vážená špecifická hodnota emisií pre skúšobný cyklus) + faktor zhoršenia ≤ limitná hodnota emisií,

vážená špecifická hodnota emisií pre skúšobný cyklus môže v prípade potreby zahŕňať úpravu pre zriedkavú regeneráciu.

3.2.7.2.   Ak ide o multiplikatívny faktor zhoršenia pre NOx + HC, samostatne sa stanovia faktory zhoršenia pre HC a NOx sa pri výpočte zhoršených úrovní emisií z výsledkov emisnej skúšky stanovia a použijú samostatne pred tým, než sa výsledné zhoršené hodnoty NOx a HC skombinujú na účely zistenia zhody s emisným limitom.

3.2.7.3.   Výrobca môže preniesť faktor zhoršenia, ktorý bol určený pre určitý rad motora podľa systému dodatočnej úpravy výfukových plynov, na motor, ktorý nepatrí do rovnakého radu motora podľa systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. V takýchto prípadoch musí výrobca schvaľovaciemu úradu preukázať, že motor, pre ktorý bol rad motorov so systémom dodatočnej úpravy pôvodne skúšaný, a motor, na ktorý sa faktory zhoršenia prenášajú, majú podobné technické špecifikácie a požiadavky na inštaláciu do necestného pojazdného stroja a emisie takéhoto motora sú podobné.

V prípade, že sa faktory zhoršenia prenesú na motor s inou dobou životnosti emisií, musia sa faktory zhoršenia prepočítať na príslušnú dobu životnosti emisií extrapoláciou alebo interpoláciou regresnej rovnice podľa bodu 3.2.5.1.

3.2.7.4.   Faktor zhoršenia sa musí pre každú znečisťujúcu látku v každom uplatniteľnom skúšobnom cykle zaznamenať v protokole o skúške stanovenom v doplnku 1 k prílohe VI k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656.

3.3.   Kontrola zhody výroby

3.3.1.   Zhoda výroby v súvislosti s emisnými požiadavkami sa kontroluje na základe bodu 6 prílohy II.

3.3.2.   Výrobca sa môže rozhodnúť, že emisie znečisťujúcich látok pred akýmkoľvek systém dodatočnej úpravy výfukových plynov bude merať zároveň s vykonávaním skúšky na udelenie typového schválenia EÚ. Na tento účel výrobca môže stanoviť neformálne faktory zhoršenia oddelene pre motor bez systému dodatočnej úpravy a pre systém dodatočnej úpravy, ktorý môže použiť ako pomôcku pre audit na konci výrobnej linky.

3.3.3.   Na účely typového schválenia EÚ sa v protokole o skúške stanovenom v doplnku 1 k prílohe VI k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656 o správnych požiadavkách musia zaznamenať len tie faktory zhoršenia, ktoré sa stanovili v súlade s bodom 3.2.5 alebo 3.2.6.

3.4.   Údržba

Na účely vykonávania programu akumulácie prevádzky sa údržba vykonáva v súlade s príručkou výrobcu pre prevádzku a údržbu.

3.4.1.   Plánovaná údržba súvisiaca s emisiami

3.4.1.1.   Plánovaná údržba súvisiaca s emisiami počas chodu motora, ktorá sa vykonáva s cieľom vykonať program akumulácie prevádzky, sa musí vykonávať v rovnakých intervaloch ako sú intervaly, ktoré sú uvedené v pokynoch výrobcu na údržbu pre koncového používateľa necestného pojazdného stroja alebo motora. Táto plánovaná údržba môže byť v priebehu vykonávania programu akumulácie prevádzky podľa potreby aktualizovaná za predpokladu, že z plánu údržby sa po vykonaní údržby na skúšobnom motore nevynechá žiadna operácia údržby.

3.4.1.2.   Každé nastavenie, demontáž, čistenie alebo výmena kritických komponentov súvisiacich s emisiami, ktoré sa vykonáva periodicky v rámci doby stálosti emisií v záujme prevencie poruchy motora, sa musia vykonať iba do takej miery, aká je technologicky nevyhnutná na zabezpečenie riadneho fungovania systému regulácie emisií. Je potrebné vyhýbať sa plánovanej výmene kritických komponentov súvisiacich s emisiami, iných ako sú tie, ktoré sa kvalifikujú ako bežne vymieňané položky v rámci programu akumulácie prevádzky a po určitom čase prevádzky motora. V tejto súvislosti sa spotrebné položky na údržbu, ktoré si vyžadujú pravidelnú výmenu, alebo položky, ktoré si vyžadujú čistenie po určitom čase prevádzky motora, kvalifikujú ako položky na rutinnú výmenu.

3.4.1.3.   Akékoľvek požiadavky na plánovanú údržbu musia byť schválené schvaľovacím úradom pred udelením typového schválenia EÚ a musia byť zahrnuté v príručke používateľa. Schvaľovací úrad neodmietne schváliť požiadavky na údržbu, ktoré sú odôvodnené a technicky nevyhnutné, okrem iného tie, ktoré sú uvedené v bode 1.6.1.4.

3.4.1.4.   Výrobca motora musí pre programy akumulácie prevádzky špecifikovať každé nastavenie, čistenie, údržbu (v prípade potreby) a plánovanú výmenu týchto položiek:

—	filtre a chladiče v systéme recirkulácie výfukových plynov (EGR),

—	prípadne ventil nútenej ventilácie kľukovej skrine,

—	hroty vstrekovacej dýzy paliva (len čistenie je povolené),

—	vstrekovacie dýzy paliva,

—	turbodúchadlo,

—	elektronická riadiaca jednotka motora a s ňou súvisiace snímače a ovládače,

—	systém dodatočnej úpravy tuhých častíc (vrátane súvisiacich komponentov),

—	systém dodatočnej úpravy NOx (vrátane súvisiacich komponentov),

—	systém recirkulácie výfukových plynov (EGR) vrátane všetkých súvisiacich regulačných ventilov a rúrok,

—	akýkoľvek iný systém dodatočnej úpravy výfukových plynov.

3.4.1.5.   Plánovaná kritická údržba súvisiaca s emisiami sa vykonáva len vtedy, keď sa má vykonať v prevádzke a požiadavka na vykonanie takejto údržby sa oznámi koncovému používateľovi motora alebo necestného pojazdného stroja.

3.4.2.   Zmeny v plánovanej údržbe

Výrobca musí predložiť schvaľovaciemu úradu žiadosť o schválenie každej novej plánovanej údržby, ktorú chce vykonať počas programu akumulácie prevádzky, a následne ju odporučiť koncovým používateľom necestných pojazdných strojov a motorov. K žiadosti musia byť priložené údaje, ktoré odôvodňujú potrebu novej plánovanej údržby a interval údržby.

3.4.3.   Plánovaná údržba nesúvisiaca s emisiami

Plánovaná údržba nesúvisiaca s emisiami, ktorá je odôvodnená a technicky nevyhnutná (napríklad výmena oleja, výmena olejového filtra, výmena palivového filtra, výmena vzduchového filtra, údržba chladiaceho systému, nastavenie voľnobežných otáčok, regulátora otáčok, krútiaceho momentu motorovej skrutky, vôle ventilu, vôle vstrekovača, nastavenie napnutia všetkých hnacích remeňov atď.), sa môže vykonávať na motoroch alebo necestných pojazdných strojoch vybraných pre program akumulácie prevádzky v najmenej častých intervaloch odporúčaných výrobcom koncovému používateľovi (napríklad nie v intervaloch odporúčaných pre ťažkú prevádzku).

3.5.   Oprava

3.5.1.   Opravy komponentov motora vybraného na skúšanie v programe akumulácie prevádzky sa vykonávajú len v prípade poruchy komponentu alebo motora. Oprava samotného motora, systému regulácie emisií alebo palivového systému nie je povolená s výnimkou rozsahu uvedeného v bode 3.5.2.

3.5.2.   Ak samotný motor, systém regulácie emisií alebo palivový systém počas programu akumulácie prevádzky zlyhajú, akumulácia prevádzky sa považuje za neplatnú a začne sa nová akumulácia prevádzky s novým motorom.

Predchádzajúce body sa neuplatňujú, ak sa zlyhané komponenty nahradia ekvivalentnými komponentmi, ktoré absolvovali podobný počet hodín akumulácie prevádzky.

4.   Kategórie motorov a podkategórie NRSh a NRS, s výnimkou NRS-v-2b a NRS-v-3

4.1.   Príslušná kategória doby stálosti emisií (EDP) a zodpovedajúci faktor zhoršenia sa určia v súlade s týmto bodom 4.

4.2.   Rad motorov sa považuje za zhodný s limitnými hodnotami požadovanými pre podkategóriu motorov, ak výsledky emisnej skúšky všetkých motorov predstavujúcich rad motorov, po úprave multiplikáciou faktorom zhoršenia stanoveným v bode 2, sú nižšie alebo rovné limitným hodnotám požadovaným pre danú podkategóriu motorov. Ak však jeden alebo viaceré výsledky emisnej skúšky jedného alebo viacerých motorov predstavujúcich rad motorov sú po úprave multiplikáciou faktorom zhoršenia stanoveným v bode 2 vyššie ako jedna alebo viaceré limitné hodnoty emisií požadované pre danú podkategóriu motorov, považuje sa rad motorov za nezhodný s limitnými hodnotami požadovanými pre danú podkategóriu motorov.

4.3.   Faktory zhoršenia sa určujú takto:

4.3.1.

Na minimálne jednom motore reprezentujúcom konfiguráciu, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou i prekročí emisné limity HC + NOx, a jeho konštrukcia reprezentuje prebiehajúcu výrobu motorov, sa po počte hodín zodpovedajúcom stabilizovaným emisiám, vykoná (úplný) postup emisnej skúšky opísaný v prílohe VI.

4.3.2.

Ak sa skúša viac ako jeden motor, výsledky sa vypočítajú ako priemer výsledkov všetkých skúšaných motorov, a zaokrúhlia sa na rovnaký počet desatinných miest, ktorý je v príslušnom limite, zväčšený o jedno dodatočné desatinné miesto.

4.3.3.

Takéto emisné skúšky sa zopakujú po starnutí motora. Postup starnutia by sa mal stanoviť tak, aby výrobca mohol primerane predvídať očakávané zhoršenie emisií v priebehu doby stálosti emisií motora, berúc do úvahy opotrebenie a ostatné zhoršujúce mechanizmy očakávané pri typickom spotrebiteľskom používaní, ktoré by mohli ovplyvniť emisné vlastnosti. Ak sa skúša viac ako jeden motor, výsledky sa vypočítajú ako priemer výsledkov všetkých skúšaných motorov, zaokrúhlený na rovnaký počet desatinných miest ako v uplatniteľnom limite, zväčšený o jedno dodatočné desatinné miesto.

4.3.4.

Na konci EDP sa emisie (prípadne priemerné emisie) pre každú regulovanú znečisťujúcu látku vydelia stabilizovanými emisiami (prípadne priemernými emisiami) a zaokrúhlia sa na dve desatinné miesta. Výsledné číslo je faktor zhoršenia, pokiaľ nie je nižšie než 1,00; ak je toto číslo nižšie než 1,00, faktor zhoršenia sa rovná 1,00.

4.3.5.

Výrobca môže naplánovať dodatočné skúšobné body emisií medzi skúšobným bodom stabilizovaných emisií a koncom EDP. Ak sa plánujú medzitesty, skúšobné body sa musia rovnomerne rozmiestniť v priebehu EPD (± 2 hodiny) a jeden takýto skúšobný bod musí byť v polovici úplného EDP (± 2 hodiny).

4.3.6.

Pre každú znečisťujúcu látku HC + NOx a CO sa medzi dátovými bodmi musí urobiť priamka, pričom prvá skúška sa zakreslí k časovému bodu nula a použije sa metóda najmenších štvorcov. Faktor zhoršenia predstavujú vypočítané emisie na konci doby stálosti vydelené vypočítanými emisiami v bode nula. Faktor zhoršenia sa musí pre každú znečisťujúcu látku v uplatniteľnom skúšobnom cykle zaznamenať v protokole o skúške stanovenom v doplnku 1 k prílohe VII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/656.

4.3.7.

Vypočítané faktory zhoršenia sa môžu vzťahovať aj na iné rady motorov, ako je ten, ktorý bol základom pri výpočte, ak výrobca pred typovým schválením EÚ predloží schvaľovaciemu úradu prijateľné zdôvodnenie, ktorým preukáže, že možno odôvodnene očakávať, že dotknutý rad motorov má z dôvodu použitej konštrukcie a technológie podobné charakteristiky zhoršenia emisií. Nevyčerpávajúci zoznam skupín na základe konštrukcie a technológie je uvedený nižšie: — konvenčné dvojdobé motory bez systému dodatočnej úpravy výfukových plynov, — konvenčné dvojdobé motory s katalyzátorom s tým istým aktívnym materiálom a plniacou látkou a tým istým počtom komôrok na cm2, — dvojdobé motory s vrstveným vyplachovacím systémom, — dvojdobé motory s vrstveným vyplachovacím systémom s katalyzátorom s tým istým aktívnym materiálom a plniacou látkou a tým istým počtom komôrok na cm2, — štvordobé motory s katalyzátorom s rovnakou technológiou ventilov a identickým mazacím systémom, — štvordobé motory bez katalyzátora s rovnakou technológiou ventilov a identickým mazacím systémom.

4.4.   Kategórie EDP

4.4.1.   V prípade kategórií motorov uvedených v tabuľke V-3 alebo V-4 prílohy V k nariadeniu (EÚ) 2016/1628, ktoré majú alternatívne hodnoty EDP, výrobcovia pri udelení typového schválenia EÚ deklarujú príslušnú kategóriu EDP pre každý rad motorov. Taká kategória je kategóriou z tabuľky 3.2, ktorá sa najviac približuje predpokladanej praktickej životnosti stroja, v ktorom majú byť motory inštalované podľa údajov výrobcu motora. Výrobcovia uchovávajú údaje dokumentujúce vhodnosť ich voľby kategórie EDP pre každý rad motorov. Tieto údaje sa na požiadanie predložia schvaľovaciemu úradu.

Tabuľka 3.2.

Kategórie EDP

Kategória EDP	Použitie motora
Kategória 1	Spotrebné výrobky
Kategória 2	Poloprofesionálne výrobky
Kategória 3	Profesionálne výrobky

4.4.2.   Výrobca musí k spokojnosti schvaľovacieho úradu preukázať, že deklarovaná kategória EDP je vhodná. Údaje dokumentujúce vhodnosť výrobcovej voľby kategórie EDP pre daný rad môžu okrem iného obsahovať:

—	prehľad o životnosti zariadenia, v ktorom sú predmetné motory inštalované,

—	technické posudky motorov podrobených starnutiu v prevádzke, aby sa zistilo, kedy sa výkon motora zhorší na úroveň, pri ktorej sa zníži použiteľnosť a/alebo spoľahlivosť na takú mieru, že je potrebná generálna oprava alebo výmena motora,

—	vyhlásenie o záruke a záručných dobách,

—	marketingové podklady týkajúce sa životnosti motora,

—	prípady porúch oznámené zákazníkmi a

—	technické posudky životnosti špecifických motorových technológií, materiálov alebo konštrukcií v hodinách.

PRÍLOHA IV

Požiadavky týkajúce sa stratégií regulovania emisií, opatrení na reguláciu NOx a opatrení na reguláciu tuhých častíc

1.   Vymedzenie pojmov, skratky a všeobecné požiadavky

1.1.   Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov a tieto skratky:

1.	„diagnostický poruchový kód (DTC)“ je číslicový alebo alfanumerický indikátor, ktorý identifikuje alebo označuje NCM a PCM;

2.	„potvrdený a aktívny DTC“ je DTC, ktorý je uložený v čase, keď systém NCD a/alebo PCD zistí, že došlo k poruche;

3.	„rad motorov podľa NCD“ je zoskupenie motorov výrobcu, ktoré majú spoločné metódy monitorovania/diagnostikovania NCM;

4.	„diagnostický systém regulácie NOx (NCD)“ je palubný systém motora, ktorý je schopný: a) zistiť poruchu regulácie NOx; b) určiť pravdepodobnú príčinu porúch regulácie NOx pomocou informácií uložených v pamäti počítača a/alebo tieto informácie preniesť mimo vozidlo;

5.	„porucha regulácie NOx (NCM)“ je pokus o neoprávnený zásah do systému regulácie NOx motora alebo porucha ovplyvňujúca tento systém, ktorá môže byť spôsobená neoprávneným zásahom, ktoré si podľa tohto nariadenia vyžadujú aktiváciu systému varovania alebo podnecovania;

6.	„diagnostický systém regulácie častíc (PCD)“ je systém motora, ktorý je schopný: a) zistiť poruchu regulácie častíc; b) určiť pravdepodobnú príčinu porúch regulácie častíc pomocou informácií uložených v pamäti počítača a/alebo tieto informácie preniesť mimo vozidlo;

7.	„porucha regulácie častíc (PCM)“ je pokus o neoprávnený zásah do systému dodatočnej úpravy častíc motora alebo porucha ovplyvňujúca tento systém, ktorá môže byť spôsobená neoprávneným zásahom ktorá sa na základe tohto nariadenia považuje za zásah, ktorý si po zistení vyžaduje aktiváciu varovania;

8.	„rad motorov podľa PCD“ je výrobcom stanovená skupina motorov, ktoré používajú rovnaké metódy monitorovania/diagnostiky PCM;

9.	„diagnostický nástroj“ je externé skúšobné zariadenie používané na mimopalubnú komunikáciu so systémom NCD a/alebo PCD;

1.2.   Teplota okolia

Bez ohľadu na článok 2 ods. 7, ak sa odkazuje na teplotu okolia v súvislosti s okolím iným ako laboratórne prostredie, uplatňujú sa tieto ustanovenia:

1.2.1.

Pre motor inštalovaný na skúšobnom zariadení, teplota okolia je teplota spaľovaného vzduchu privádzaného do motora, pred akýmkoľvek dielom skúšaného motora.

1.2.2.

Pre motor inštalovaný na necestnom pojazdnom stroji, teplota okolia je teplota vzduchu bezprostredne mimo obvodu necestného pojazdného stroja.

2.   Technické požiadavky v súvislosti so stratégiami regulácie emisií

2.1.   Tento bod 2 sa vzťahuje na elektronicky regulované motory v kategóriách NRE, NRG, IWP, IWA, RLL a RLR, ktoré spĺňajú emisné limity etapy V stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 a využívajú elektronickú reguláciu na stanovenie množstva aj časovania vstrekovania paliva alebo ktoré využívajú elektronickú reguláciu na aktiváciu, deaktiváciu alebo modifikáciu systému regulácie emisií, ktorý sa používa na zníženie NOx.

2.2.   Požiadavky na základnú stratégiu regulácie emisií

2.2.1.   Základná stratégia regulácie emisií je navrhnutá tak, aby motor mohol pri normálnom používaní spĺňal ustanovenia tohto nariadenia. Normálne používanie nie je obmedzené na kontrolné podmienky stanovené v bode 2.4.

2.2.2.   Základné stratégie regulácie emisií sú okrem iného mapy alebo algoritmy na reguláciu:

a)	časovania vstrekovania paliva alebo zážihu (bod zážihu);

b)	recirkulácie výfukových plynov (EGR);

c)	dávkovania katalyzátorového činidla SCR.

2.2.3.   Akákoľvek základná stratégia regulácie emisií, ktorá je schopná rozlíšiť prevádzku motora v štandardizovanej skúške typového schvaľovania EÚ a v iných prevádzkových podmienkach a následne znížiť úroveň regulácie emisií, keď nepracuje v podmienkach, ktoré sú podstatnou súčasťou postupu typového schvaľovania EÚ, je zakázaná.

2.3.   Požiadavky na pomocnú stratégiu regulácie emisií

2.3.1.   Pomocná stratégia regulácie emisií môže byť aktivovaná motorom alebo necestným pojazdným strojom, za predpokladu, že táto stratégia:

2.3.1.1.

permanentne neznižuje účinnosť systému regulácie emisií;

2.3.1.2.

je aktívna len mimo kontrolných podmienok uvedených v bodoch 2.4.1, 2.4.2 alebo 2.4.3 na účely vymedzené v bode 2.3.5 a len ak je potrebná na tieto účely, okrem prípadov, ktoré sú povolené v bode 2.3.1.3, 2.3.2 a 2.3.4;

2.3.1.3.

sa aktivuje len výnimočne v rámci kontrolných podmienok uvedených v bodoch 2.4.1, 2.4.2 alebo 2.4.3, preukázalo sa, že je potrebná na účely vymedzené v bode 2.3.5, bola schválená schvaľovacím úradom, a nie je aktivovaná na dlhšie, ako je potrebné na uvedené účely;

2.3.1.4.

zaisťuje úroveň výkonnosti systému regulácie emisií, ktorá je čo možno najbližšia k výkonnosti základnej stratégie regulácie emisií.

2.3.2.   Ak sa pomocná stratégia regulácie emisií aktivuje počas skúšky typového schvaľovania EÚ, aktivácia nie je obmedzená na podmienky uvedené v bode 2.4 a účel nie je obmedzený na kritériá stanovené v bode 2.3.5.

2.3.3.   Ak sa pomocná stratégia regulácie emisií neaktivuje počas skúšky typového schvaľovania EÚ, musí sa preukázať, že pomocná stratégia regulácie emisií je aktívna iba vtedy, keď je to potrebné na účely stanovené v bode 2.3.5.

2.3.4.   Prevádzka pri nízkych teplotách

Pomocná stratégia regulácie emisií sa môže aktivovať na motore vybavenom systémom recirkulácie výfukových plynov (EGR) bez ohľadu na kontrolné podmienky uvedené v bode 2.4, ak je teplota okolia nižšia ako 275 K (2 °C) a je splnená jedna z týchto dvoch podmienok:

a)	teplota v nasávacom potrubí je nižšia alebo rovná teplote definovanej touto rovnicou: IMTc = PIM/15,75 + 304,4, kde: IMTc je vypočítaná teplota v nasávacom potrubí, K a PIM je absolútny tlak v nasávacom potrubí v kPa;

b)	teplota chladiaceho média je nižšia alebo rovná teplote definovanej touto rovnicou: ECTc = PIM/14 004 + 325,8, kde: ECTc je vypočítaná teplota chladiaceho média motora, K a PIM je absolútny tlak v nasávacom potrubí v kPa.

2.3.5.   Okrem prípadov uvedených v bode 2.3.2 sa pomocná stratégia regulácie emisií môže aktivovať výlučne na tieto účely:

a)	palubnými signálmi na ochranu motora (vrátane ochrany zariadenia na reguláciu prúdu vzduchu) a/alebo necestného pojazdného stroja, v ktorom je motor nainštalovaný, pred poškodením;

b)	na zachovanie prevádzkovej bezpečnosti;

c)	na predchádzanie nadmerným emisiám, počas štartu za studena alebo zahrievania, počas vypínania;

d)

ak sa používa na zmenu regulácie jednej regulovanej znečisťujúcej látky za osobitných okolitých alebo prevádzkových podmienok s cieľom zachovať reguláciu všetkých ostatných regulovaných znečisťujúcich látok v medziach hodnôt emisných limitov, ktoré prislúchajú danému motoru. Cieľom je kompenzovať prirodzene sa vyskytujúci jav spôsobom, ktorý zabezpečí prijateľnú reguláciu všetkých zložiek emisií.

2.3.6.   Výrobca preukáže technickej službe v čase skúšky typového schvaľovania EÚ, že použitie akejkoľvek pomocnej emisnej kontrolnej stratégie je v súlade s ustanoveniami tohto bodu. Toto preukázanie pozostáva z hodnotenia dokumentácie uvedenej v bode 2.6.

2.3.7.   Akékoľvek použitie pomocnej kontrolnej stratégie regulácie emisií, ktorá nie je v súlade s bodom 2.3.1 až 2.3.5, je zakázané.

2.4.   Kontrolné podmienky

Kontrolné podmienky stanovujú rozsah pre nadmorskú výšku, teplotu okolia a chladiace médium motora, na základe ktorého sa určuje, či sa pomocné stratégie regulácie emisií môžu v súlade s bodom 2.3 aktivovať všeobecne alebo len výnimočne.

Kontrolné podmienky stanovujú atmosférický tlak, ktorý sa meria ako absolútny atmosférický statický tlak (vlhký alebo suchý vzduch) („atmosférický tlak“).

2.4.1.   Kontrolné podmienky pre motory kategórie IWP a IWA:

a)	nadmorská výška nepresahujúca 500 metrov (alebo ekvivalentný atmosférický tlak 95,5 kPa);

b)	teplota okolia v rozsahu 275 K až 303 K (2 °C až 30 °C);

c)	teplota chladiaceho média motora nad 343 K (70 °C).

2.4.2.   Kontrolné podmienky pre motory kategórie RLL:

a)	nadmorská výška nepresahujúca 1 000 metrov (alebo ekvivalentný atmosférický tlak 90 kPa);

b)	teplota okolia v rozsahu 275 K až 303 K (2 °C až 30 °C);

c)	teplota chladiaceho média motora nad 343 K (70 °C).

2.4.3.   Kontrolné podmienky pre motory kategórie NRE, NRG a RLR:

a)	atmosférický tlak väčší alebo rovný 82,5 kPa;

b)	teplota okolia v tomto rozsahu: — rovná alebo vyššia ako 266 K (– 7 °C), — menšia alebo rovná teplote určenej touto rovnicou pri špecifikovanom atmosférickom tlaku: Tc = – 0,4514 × (101,3 – Pb) + 311, kde: Tc je vypočítaná teplota okolitého vzduchu, K a Pb je atmosférický tlak v kPa;

c)	teplota chladiaceho média motora nad 343 K (70 °C).

2.5.   Ak sa používa snímač teploty vzduchu nasávaného do motora na odhadnutie teploty okolia, vyhodnotí sa nominálny posun pre typ motora alebo rad motorov medzi dvomi bodmi merania. Ak sa použije, musí byť nameraná teplota vzduchu nasávaného do motora upravená o hodnotu, ktorá sa rovná nominálnemu posunu na účely odhadnutia teploty okolia pre inštaláciu využívajúcu špecifikovaný typ motora alebo rad motorov.

Pri hodnotení posunu sa uplatní správny technický úsudok založený na technických prvkoch (výpočty, simulácie, výsledky pokusov, údaje atď.) vrátane:

a)	typických kategórií necestných pojazdných strojov, do ktorých bude typ motora alebo rad motorov inštalovaný, a

b)	pokyny výrobcu na inštaláciu poskytnuté OEM.

Kópia hodnotenia sa na požiadanie sprístupní schvaľovaciemu úradu.

2.6.   Požiadavky na dokumentáciu

Výrobca musí splniť požiadavky na dokumentáciu stanovené v bode 1.4 časti A prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656 a doplnku 2 k uvedenej prílohe.

3.   Technické požiadavky v súvislosti s reguláciou emisií NOx

3.1.   Tento bod 3 sa uplatňuje na elektronicky regulované motory v kategóriách NRE, NRG, IWP, IWA, RLL a RLR, ktoré spĺňajú emisné limity etapy V stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 a využívajú elektronickú reguláciu na stanovenie množstva aj časovania vstrekovania paliva alebo ktoré využívajú elektronickú reguláciu na aktiváciu, deaktiváciu alebo modifikáciu systému regulácie emisií, ktorý sa používa na zníženie NOx.

3.2.   Výrobca uvedie úplné informácie o funkčných prevádzkových charakteristikách opatrení na reguláciu NOx s využitím dokumentov stanovených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/656.

3.3.   Stratégia regulovania emisií motora musí byť funkčná vo všetkých podmienkach vonkajšieho prostredia, ktoré sa pravidelne vyskytujú na území Únie, najmä pri nízkych teplotách okolia.

3.4.   Výrobca musí preukázať, že emisie amoniaku v príslušnom skúšobnom cykle v rámci typového schvaľovania EÚ pri použití činidla neprekračujú priemernú hodnotu 25 ppm pre motory kategórie RLL a 10 ppm pre motory všetkých ostatných príslušných kategórií.

3.5.   Ak sa na necestné pojazdné stroje inštalujú alebo pripájajú nádrže s činidlom, v nádržiach musí byť zariadenie, ktoré umožňuje odoberať vzorky činidla. Miesto odberu vzorky musí byť ľahko prístupné bez použitia akéhokoľvek špeciálneho nástroja alebo zariadenia.

3.6.   Okrem požiadaviek uvedených v bodoch 3.2 až 3.5 musia byť splnené tieto požiadavky:

a)	pre motory kategórie NRG technické požiadavky stanovené v doplnku 1;

b)	pre motory kategórie NRE: i) požiadavky stanovené v doplnku 2, ak je motor určený výlučne na použitie namiesto motorov etapy V kategórií IWP a IWA v súlade s článkom 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2016/1628, alebo ii) požiadavky stanovené v doplnku 1, na ktoré sa nevzťahuje zarážka i;

c)	pre motory kategórie IWP, IWA a RLR technické požiadavky stanovené v doplnku 2;

d)	pre motory kategórie RLL technické požiadavky stanovené v doplnku 3.

4.   Technické požiadavky na opatrenia na reguláciu emisií tuhých znečisťujúcich látok

4.1.   Tento bod sa uplatňuje na motory podkategórií, ktoré podliehajú limitu PN v súlade s emisnými limitmi etapy V stanovenými v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628, vybavené systémom dodatočnej úpravy tuhých častíc. V prípadoch, keď systém regulovania NOx a systém regulácie častíc používajú tie isté fyzické komponenty [napr. vložka (SCR na filtri), ten istý výfukový snímač teploty], požiadavky tohto bodu sa neuplatňujú na žiadny komponent alebo poruchu, pri ktorých schvaľovací úrad po posúdení odôvodneného posúdenia predloženého výrobcom dospeje k záveru, že porucha regulácie častíc v rámci rozsahu pôsobnosti tohto bodu by viedla k zodpovedajúcej poruche regulácie NOX v rámci rozsahu pôsobnosti bodu 3.

4.2.   Podrobné technické požiadavky na opatrenia na reguláciu emisií tuhých znečisťujúcich látok sú uvedené v doplnku 4.

PRÍLOHA V

Merania a skúšky týkajúce sa oblasti súvisiacej s ustáleným skúšobným cyklom pre necestné pojazdné stroje

1.   Všeobecné požiadavky

Táto príloha sa uplatňuje na elektronicky regulované motory v kategóriách NRE, NRG, IWP, IWA, RLR, ktoré spĺňajú emisné limity etapy V stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 a využívajú elektronickú reguláciu na stanovenie množstva aj časovania vstrekovania paliva alebo ktoré využívajú elektronickú reguláciu na aktiváciu, deaktiváciu alebo modifikáciu systému regulácie emisií, ktorý sa používa na zníženie NOx.

V tejto prílohe sa stanovujú technické požiadavky týkajúce sa oblasti súvisiacej s príslušným NRSC, v rámci ktorej sa kontroluje hodnota, o ktorú emisie môžu prekročiť emisné limity stanovené v prílohe II.

Pokiaľ sa motor skúša podľa požiadaviek na skúšky v bode 4, vzorky emisií v ktoromkoľvek náhodne vybranom bode v príslušnej kontrolovanej oblasti stanovenej v bode 2 nesmú prekročiť príslušné limity emisií uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 vynásobené faktorom 2,0.

V bode 3 sa stanovuje výber dodatočných bodov merania v rámci kontrolovanej oblasti technickou službou počas emisnej skúšky na skúšobnom zariadení na účely preukázania splnenia požiadaviek tohto bodu 1.

Výrobca môže technickú službu požiadať o vylúčenie prevádzkových bodov z ktorejkoľvek z kontrolovaných oblastí uvedených v bode 2 počas preukazovania uvedeného v bode 3. Technická služba môže toto vylúčenie akceptovať, ak môže výrobca preukázať, že motor nie je nikdy schopný prevádzky v týchto bodoch, keď sa používa v akejkoľvek kombinácii necestného pojazdného stroja.

Pokyny na inštaláciu, ktoré výrobca poskytne výrobcovi pôvodného zariadenia v súlade s prílohou XIV, musia identifikovať horné a dolné hranice príslušnej kontrolovanej oblasti a musia zahŕňať vyhlásenie, v ktorom sa objasňuje, že výrobca pôvodného zariadenia nesmie motor inštalovať tak, aby motor trvale pracoval len v bodoch otáčok a zaťaženia, ktoré sa nachádzajú mimo kontrolovanej oblasti pre krivku krútiaceho momentu zodpovedajúcu schválenému typu motora alebo radu motorov.

2.   Kontrolovaná oblasť motora

Príslušná kontrolovaná oblasť na vykonanie skúšok motora je oblasť uvedená v tomto bode 2, ktorá zodpovedá príslušnému NRSC pre skúšaný motor.

2.1.   Kontrolovaná oblasť pre motory skúšané v rámci cyklu NRSC C1

Tieto motory sa prevádzkujú pri premenlivých otáčkach a premenlivom zaťažení. V závislosti od (pod-)kategórie a prevádzkových otáčok motora sa uplatňujú rôzne vylúčenia z kontrolovanej oblasti.

2.1.1.   Motory s meniteľnými otáčkami kategórie NRE s maximálnym čistým výkonom ≥ 19 kW, motory s meniteľnými otáčkami kategórie IWA s maximálnym čistým výkonom ≥ 300 kW, motory s meniteľnými otáčkami kategórie RLR a motory s meniteľnými otáčkami kategórie NRG.

Kontrolovaná oblasť (pozri obrázok 5.1) je vymedzená takto:

horný limit krútiaceho momentu: krivka krútiaceho momentu pri plnom zaťažení,

rozsah otáčok: otáčky A až n hi;

kde:

otáčky A = n lo + 0,15 × (n hi – n lo);

n hi	=	vysoké otáčky [pozri článok 1 ods. 12],
n lo	=	nízke otáčky [pozri článok 1 ods. 13].

Zo skúšania sú vylúčené tieto prevádzkové podmienky motora:

a)	body pod 30 % maximálneho krútiaceho momentu;

b)	body pod 30 % maximálneho čistého výkonu.

Ak sú namerané otáčky motora A v rozsahu ± 3 % otáčok motora deklarovaných výrobcom, použijú sa deklarované otáčky motora. Ak je táto tolerancia prekročená pri ktorýchkoľvek skúšobných otáčkach, použijú sa namerané otáčky motora.

Skúšobné medzibody v rámci kontrolovanej oblasti sa stanovia takto:

% krútiaceho momentu = % maximálneho krútiaceho momentu;

;

kde: n100 % sú otáčky 100 % v zodpovedajúcom skúšobnom cykle.

Obrázok 5.1.

Kontrolovaná oblasť pre motory s meniteľnými otáčkami kategórie NRE s maximálnym čistým výkonom ≥ 19 kW, motory s meniteľnými otáčkami kategórie IWA s maximálnym čistým výkonom ≥ 300 kW a motory s meniteľnými otáčkami kategórie NRG.

2.1.2.   Motory s meniteľnými otáčkami kategórie NRE s maximálnym čistým výkonom < 19 kW, motory s meniteľnými otáčkami kategórie IWA s maximálnym čistým výkonom < 300 kW

Uplatňuje sa kontrolovaná oblasť uvedená v bode 2.1.1, avšak s dodatočným vylúčením prevádzkových podmienok motora uvedených v tomto bode a znázornených na obrázkoch 5.2 a 5.3.

a)

len pokiaľ ide o tuhé častice, ak sú otáčky C nižšie ako 2 400 ot/min, body napravo od čiary alebo pod čiarou, ktorá vznikne spojením bodov predstavujúcich 30 % maximálneho krútiaceho momentu alebo 30 % maximálneho čistého výkonu (podľa toho, ktorá hodnota je vyššia) pri otáčkach B a 70 % maximálneho čistého výkonu pri vysokých otáčkach;

b)

len pokiaľ ide o tuhé častice, ak sú otáčky C rovné alebo vyššie ako 2 400 ot/min, body napravo od čiary, ktorá vznikne spojením bodov predstavujúcich 30 % maximálneho krútiaceho momentu alebo 30 % maximálneho čistého výkonu (podľa toho, ktorá hodnota je vyššia), pri otáčkach B, 50 % maximálneho čistého výkonu pri 2 400 ot/min a 70 % maximálneho čistého výkonu pri vysokých otáčkach;

kde:

otáčky B = n lo + 0,5 × (n hi – n lo);

otáčky C = n lo + 0,75 × (n hi – n lo).

n hi	=	vysoké otáčky [pozri článok 1 ods. 12],
n lo	=	nízke otáčky [pozri článok 1 ods. 13].

Ak sú namerané otáčky motora A, B a C v rozsahu ±3 % otáčok motora deklarovaných výrobcom, použijú sa deklarované otáčky motora. Ak je táto tolerancia prekročená pri ktorýchkoľvek skúšobných otáčkach, použijú sa namerané otáčky motora.

Obrázok 5.2.

Kontrolovaná oblasť pre motory s meniteľnými otáčkami kategórie NRE s maximálnym čistým výkonom < 19 kW, motory s meniteľnými otáčkami kategórie IWA s maximálnym čistým výkonom < 300 kW, otáčky C < 2 400 ot/min

Vysvetlivky:

1	Kontrolovaná oblasť motora
2	Výnimka pre všetky emisie
3	Výnimka pre PM
a	% maximálneho čistého výkonu
b	% maximálneho krútiaceho momentu

Obrázok 5.3.

Kontrolovaná oblasť pre motory s meniteľnými otáčkami kategórie NRE s maximálnym čistým výkonom < 19 kW, motory s meniteľnými otáčkami kategórie IWA s maximálnym čistým výkonom < 300 kW, otáčky C ≥ 2 400 ot/min

Vysvetlivky:

1	Kontrolovaná oblasť motora
2	Výnimka pre všetky emisie
3	Výnimka pre PM
a	% maximálneho čistého výkonu
b	% maximálneho krútiaceho momentu

2.2.   Kontrolovaná oblasť pre motory skúšané v rámci cyklu NRSC D2, E2 a G2

Tieto motory sa prevádzkujú hlavne veľmi blízko ich konštrukčným prevádzkovým otáčkam, a preto je ich kontrolovaná oblasť vymedzená takto:

otáčky	:	100 %
rozsah otáčok	:	od 50 % krútiaceho momentu do krútiaceho momentu, ktorý zodpovedá maximálnemu výkonu.

2.3.   Kontrolovaná oblasť pre motory skúšané v rámci cyklu NRSC E3

Tieto motory sa prevádzkujú hlavne mierne nad a mierne pod krivkou pevnej vrtule. Kontrolovaná oblasť sa týka krivky vrtule a má exponenty matematických rovníc, ktoré definujú hranice kontrolovanej oblasti. Kontrolovaná oblasť je definovaná takto:

spodný limit otáčok	:	0,7 × n 100 %
krivka hornej hranice	:	%výkonu = 100 × ( %otáčok/90)3,5;
krivka dolnej hranice	:	%výkonu = 70 × ( %otáčok/100)2,5;
horný limit výkonu	:	Krivka výkonu pri plnom zaťažení
horný limit otáčok	:	maximálne otáčky, ktoré umožňuje regulátor

kde:

%výkonu je % maximálneho čistého výkonu

%otáčok je %

sú otáčky 100 % v zodpovedajúcom skúšobnom cykle.

Obrázok 5.4.

Kontrolovaná oblasť pre motory skúšané v rámci cyklu NRSC E3

Vysvetlivky:

1	spodný limit otáčok
2	krivka hornej hranice
3	krivka dolnej hranice
4	Krivka výkonu pri plnom zaťažení
5	Krivka maximálnych otáčok, ktoré umožňuje regulátor
6	Kontrolovaná oblasť motora

3.   Požiadavky na preukazovanie

Technická služba náhodne vyberie na skúšku body zaťaženia a otáčok v rámci kontrolovanej oblasti. Pre motory, ktoré podliehajú bodu 2.1 sa vyberú až tri body. Pre motory, ktoré podliehajú bodu 2.2 sa vyberie jeden bod. Pre motory, ktoré podliehajú bodu 2.3 alebo 2.4 sa vyberú až dva body. Technická služba tiež určí náhodné poradie skúšobných bodov. Skúška prebieha v súlade so základnými požiadavkami NRSC, ale každý skúšobný bod sa hodnotí samostatne.

4.   Požiadavky na skúšku

Skúška sa musí vykonať okamžite po nespojitom režime NRSC, takto:

a)

skúška sa musí vykonať okamžite po NRSC v nespojitom režime ako je opísané v bode 7.8.1.2 písm. a) až e) prílohy VI, ale pred vykonaním postupov, ktoré nasledujú po vykonaní skúšky podľa písmena f) alebo po skúške v odstupňovanom modálnom ustálenom skúšobnom cykle pre necestné pojazdné stroje (RMC) uvedenej v bode 7.8.2.3 písm. a) až d) prílohy VI, ale pred vykonaním postupov, ktoré prípadne nasledujú po vykonaní skúšky podľa písmena e);

b)	skúšky sa vykonávajú podľa požiadaviek uvedených v bode 7.8.1.2 písm. b) až e) prílohy VI použitím metódy viacerých filtrov (jeden filter pre každý skúšobný bod) pre každý zo skúšobných bodov v súlade s bodom 3;

c)	pre každý skúšobný bod sa musí vypočítať špecifická hodnota emisií (podľa potreby v g/kWh alebo #/kWh);

d)	hodnoty emisií sa môžu vypočítať na základe hmotnosti s použitím bodu 2 prílohy VII alebo na molárnom základe podľa bodu 3 prílohy VII, ale musia byť konzistentné s metódou použitou pri skúške NRSC alebo RMC v nespojitom režime;

e)	na sumačné výpočty plynných emisií a prípadne PN sa Nmode v rovnici (7-63) nastaví na hodnotu 1 a použije sa váhový faktor 1;

f)	na výpočty tuhých častíc sa použije metóda viacerých filtrov; na sumačné výpočty sa Nmode v rovnici (7-64) nastaví na hodnotu 1 a použije sa váhový faktor 1;

PRÍLOHA VI

Vykonávanie emisných skúšok a požiadavky na meracie zariadenie

1.   Úvod

V tejto prílohe je opísaný spôsob určovania emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo skúšaných motorov a špecifikácie týkajúce sa meracích zariadení. Od oddielu 6 zodpovedá číslovanie tejto prílohy číslovaniu globálneho technického predpisu NRMM č. 11 a UN R 96-03, prílohy 4B. Niektoré body globálneho technického predpisu NRMM č. 11 však v tejto prílohe nie sú potrebné alebo sú upravené v súlade s technickým pokrokom.

2.   Všeobecný prehľad

Táto príloha obsahuje nasledujúce technické ustanovenia potrebné na vykonávanie emisných skúšok. Doplňujúce ustanovenia sú uvedené v bode 3.

—	Oddiel 5: Výkonnostné požiadavky vrátane určenia skúšobných otáčok

—	Oddiel 6: Skúšobné podmienky vrátane metódy prihliadnutia na emisie plynov z kľukovej skrine, metódy stanovenia a prihliadnutia na nepretržitú a diskontinuálnu regeneráciu systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov

—	Oddiel 7: Skúšobné postupy vrátane mapovania motorov, vytvorenia skúšobného cyklu a priebehu skúšobného cyklu

—	Oddiel 8: Postupy merania vrátane kalibrácie a kontroly výkonnosti prístrojov a validácie prístrojov na skúšku

—	Oddiel 9: Meracie zariadenia vrátane meracích prístrojov, postupov riedenia, postupov odberu vzoriek, analytických plynov a noriem hmotnosti

—	Doplnok 1: Postup merania počtu tuhých častíc (PN)

3.   Súvisiace prílohy

—	:	Hodnotenie údajov a výpočet	:	Príloha VII
—	:	Skúšobné postupy pre dvojpalivové motory	:	Príloha VIII
—	:	Referenčné palivá	:	Príloha IX
—	:	Skúšobné cykly	:	Príloha XVII

4.   Všeobecné požiadavky

Motory, ktoré sa majú skúšať, musia pri skúšaní v skúšobných podmienkach uvedených v oddiele 6 podľa skúšobných postupov uvedených v oddiele 7 spĺňať výkonnostné požiadavky uvedené v oddiele 5.

5.   Výkonnostné požiadavky

5.1.   Emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a CO2 a NH3

Znečisťujúce látky predstavujú:

a)	oxidy dusíka, NOx;

b)	uhľovodíky vyjadrené ako celkové uhľovodíky, HC alebo THC;

c)	oxid uhoľnatý, CO;

d)	tuhé častice, PM;

e)	počet tuhých častíc, PN.

Namerané hodnoty plynných a pevných znečisťujúcich látok a CO2 emitovaných z motora sa vzťahujú na emisie špecifické pre brzdenie vyjadrené v gramoch na kilowatthodinu (g/kWh).

Merajú sa tie plynné a tuhé znečisťujúce látky, ktorých limitné hodnoty sú uplatniteľné na skúšanú podkategóriu motorov, ako je uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628. Výsledky vrátane faktora zhoršenia stanoveného podľa prílohy III nesmú presahovať príslušné limitné hodnoty.

Emisie CO2 sa merajú a vykazujú za všetky podkategórie motorov, ako sa požaduje v článku 41 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/1628.

Ak opatrenia na reguláciu NOx, ktoré sú súčasťou systému regulácie emisií motora, zahŕňajú použitie činidla, dodatočne sa merajú stredné hodnoty emisií amoniaku (NH3), ako sa vyžaduje v oddiele 3 prílohy IV, pričom tieto hodnoty nesmú presahovať hodnoty stanovené v uvedenom oddiele.

Emisie sa stanovujú v pracovných cykloch (ustálených a/alebo nestálych skúšobných cykloch) opísaných v oddiele 7 a v prílohe XVII. Systémy merania musia spĺňať požiadavky na kalibráciu a výkonnosť uvedené v oddiele 8 s meracími zariadeniami opísanými v oddiele 9.

Schvaľovací úrad môže schváliť iné systémy alebo analyzátory, ak sa zistí, že poskytujú rovnocenné výsledky v súlade s bodom 5.1.1. Výsledky sa vypočítajú podľa požiadaviek stanovených v prílohe VII.

5.1.1.   Rovnocennosť

Určovanie rovnocennosti systému je založené na korelačnej štúdii siedmich (alebo viacerých) párov vzoriek medzi posudzovaným systémom a jedným zo systémov uvedených v tejto prílohe. „Výsledky“ sa vzťahujú na vážené hodnoty emisií špecifického cyklu. Korelačné skúšanie sa má vykonávať v rovnakom laboratóriu, skúšobnej komore a s rovnakým motorom a uprednostňuje sa súbežný chod. Ako je opísané v doplnku 3 k prílohe VII, rovnocennosť priemerov párov vzoriek sa určuje na základe štatistických údajov F-skúšky a t-skúšky, ktoré boli získané za uvedených podmienok, pokiaľ ide o skúšobnú komoru a motor. Krajné hodnoty sa určia v súlade s normou ISO 5725 a vylúčia sa z databázy. Systémy, ktoré sa používajú na korelačné skúšky, podliehajú schváleniu zo strany schvaľovacieho úradu.

5.2.   Všeobecné požiadavky na skúšobné cykly

5.2.1.   Skúška typového schválenia EÚ sa vykonáva s použitím príslušného cyklu NRSC, prípadne cyklu NRTC alebo LSI-NRTC, ako je špecifikované v článku 24 nariadenia (EÚ) 2016/1628 a v prílohe IV k uvedenému nariadeniu.

5.2.2.   Technické špecifikácie a charakteristiky cyklov NRSC sú uvedené v doplnku 1 (cyklus NRSC v nespojitom režime) a v doplnku 2 (cyklus NRSC s odstupňovanými režimami) k prílohe XVII. Podľa výberu výrobcu môže cyklus NRSC prebiehať ako cyklus NRSC v nespojitom režime alebo prípadne ako cyklus NRSC s odstupňovanými režimami, ako je uvedené v bode 7.4.1.

5.2.3.   Technické špecifikácie a charakteristiky cyklov NRTC a LSI-NRTC sú uvedené v doplnku 3 k prílohe XVII.

5.2.4.   Skúšobné cykly špecifikované v bode 7.4 a v prílohe XVII sú navrhnuté tak, že zahŕňajú percentuálne hodnoty maximálneho krútiaceho momentu alebo výkonu a skúšobné otáčky, ktoré je potrebné určiť pre správne vykonanie skúšobných cyklov:

a)	100 % otáčky (maximálne skúšobné otáčky alebo menovité otáčky)

b)	Medziľahlé otáčky špecifikované v bode 5.2.5.4.

c)	Medziľahlé otáčky špecifikované v bode 5.2.5.5.

Určenie skúšobných otáčok je opísané v bode 5.2.5, použitie krútiaceho momentu a výkonu v bode 5.2.6.

5.2.5.   Skúšobné rýchlosti

5.2.5.1.   Maximálne skúšobné otáčky (MTS)

MTS sa vypočítajú v súlade s bodom 5.2.5.1.1 alebo bodom 5.2.5.1.3.

5.2.5.1.1.   Výpočet maximálnych skúšobných otáčok

S cieľom vypočítať maximálne skúšobné otáčky sa v súlade s bodom 7.4 vykoná postup mapovania nestáleho cyklu. Maximálne skúšobné otáčky sa potom určia z mapovaných hodnôt otáčok motora v závislosti od výkonu. MTS sa vypočítajú pomocou rovnice 6-1, 6-2 alebo 6-3:

a)	MTS = n lo + 0,95 × (n hi – n lo)	6-1
b)	MTS = n i	6-2

pričom:

n i	je priemerná hodnota najnižších a najvyšších otáčok, pri ktorých sa hodnota (n 2 norm i  + P 2 norm i ) rovná 98 % maximálnej hodnoty (n 2 norm i  + P 2 norm i )

c)

Ak existuje iba jedna hodnota otáčok, pri ktorej sa hodnota (n 2 norm i  + P 2 norm i ) rovná 98 % maximálnej hodnoty (n 2 norm i  + P 2 norm i ): MTS = n i 6-3 pričom: n i je hodnota otáčok, pri ktorých sa dosahuje maximálna hodnota (n 2 norm i  + P2 norm i ) keď: n = sú otáčky motora, i = je meniteľný index, ktorý reprezentuje jednu zaznamenanú hodnotu mapy motora, n hi = sú vysoké otáčky, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 12. n lo = sú nízke otáčky, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 13, n norm i = sú otáčky motora normalizované ich vydelením hodnotou nPmax, P norm i = je výkon motora normalizovaný jeho vydelením hodnotou P max, = je priemerná hodnota najnižších a najvyšších otáčok, pri ktorých sa hodnota výkonu rovná 98 % hodnoty P max. Lineárna interpolácia medzi mapovanými hodnotami sa používa na určenie: a) otáčok, pri ktorých sa hodnota výkonu rovná 98 % hodnoty P max. Ak existuje iba jedna hodnota otáčok, pri ktorej sa hodnota výkonu rovná 98 % hodnoty Pmax, je hodnota otáčok, pri ktorých sa dosahuje hodnota Pmax, b) otáčok, pri ktorých sa hodnota (n 2 norm i + P 2 n orm i ) rovná 98 % maximálnej hodnoty (n 2 norm i + P 2 n orm i ).

5.2.5.1.2.   Použitie udaných maximálnych skúšobných otáčok

Ak je hodnota maximálnych skúšobných otáčok, vypočítaná v súlade s bodom 5.2.5.1.1 alebo bodom 5.2.5.1.3, v rámci ± 3 % maximálnych skúšobných otáčok udávaných výrobcom, pri skúške emisií sa môžu použiť udávané maximálne skúšobné otáčky. Ak sa tolerancia prekročí, na emisnú skúšku sa použijú namerané maximálne skúšobné otáčky.

5.2.5.1.3.   Použitie prispôsobených maximálnych skúšobných otáčok

Ak má klesajúca časť krivky plného zaťaženia veľmi strmú hranu, môže to spôsobovať problémy pri správnom dosiahnutí 105 % otáčok cyklu NRTC. V takom prípade je s predchádzajúcim súhlasom technickej služby povolené použiť alternatívnu hodnotu maximálnych skúšobných otáčok, ktorá sa určí pomocou jednej z týchto metód:

a)	Maximálne skúšobné otáčky sa môžu mierne znížiť (maximálne o 3 %), aby sa umožnil správny priebeh cyklu NRTC.

b)

Vypočítajte alternatívne maximálne skúšobné otáčky pomocou rovnice 6-4: MTS = ((n max – n idle)/1,05) + n idle 6-4 keď: n max = sú otáčky motora, pri ktorých funkcia regulátora motora kontroluje otáčky motora, pričom požiadavka obsluhy je maximálna a uplatňuje sa nulové zaťaženie („sú maximálne otáčky bez zaťaženia“) n idle = sú voľnobežné otáčky

5.2.5.2.   Menovité otáčky

Menovité otáčky sú vymedzené v článku 3 ods. 29 nariadenia (EÚ) 2016/1628. Menovité otáčky motorov s meniteľnými otáčkami podliehajúcich emisnej skúške sa určia na základe príslušného postupu mapovania uvedeného v oddiele 7.6. Menovité otáčky motorov s konštantnými otáčkami udáva výrobca na základe charakteristík regulátora. V prípade, že emisnej skúške podlieha typ motora vybavený alternatívnymi otáčkami, ako je to povolené v článku 3 ods. 21 nariadenia (EÚ) 2016/1628, musia sa udávať a skúšať všetky alternatívne otáčky.

Ak hodnota menovitých otáčok určená na základe postupu mapovania uvedeného v oddiele 7.6 zodpovedá hodnote udanej výrobcom ± 150 ot./min. v prípade motorov kategórie NRS vybavených regulátorom alebo v rámci ± 350 ot./min., prípadne ± 4 %, v prípade motorov kategórie NRS bez regulátora podľa toho, ktorá hodnota je menšia, alebo v rámci ± 100 ot./min. v prípade motorov všetkých ostatných kategórií, môže sa použiť udávaná hodnota. Ak sa tolerancia prekročí, použijú sa menovité otáčky určené na základe postupu mapovania.

Pre motory kategórie NRSh musí 100 % skúšobných otáčok dosahovať hodnotu menovitých otáčok ± 350 ot./min.

Na ktorýkoľvek ustálený skúšobný cyklus sa voliteľne môžu namiesto menovitých otáčok použiť maximálne skúšobné otáčky.

5.2.5.3.   Otáčky pri maximálnom krútiacom momente v prípade motorov s meniteľnými otáčkami

Otáčky pri maximálnom krútiacom momente určené z krivky maximálneho krútiaceho momentu zostavenej na základe príslušného postupu mapovania motora podľa bodu 7.6.1 alebo 7.6.2 musia byť jedny z týchto:

a)	otáčky, pri ktorých bol zaznamenaný najvyšší krútiaci moment, alebo

b)	priemerná hodnota najnižších a najvyšších otáčok, pri ktorých sa hodnota krútiaceho momentu rovná 98 % maximálneho krútiaceho momentu. V prípade potreby sa na určenie otáčok, pri ktorých sa hodnota krútiaceho momentu rovná 98 % maximálneho krútiaceho momentu, použije lineárna interpolácia.

Ak je hodnota otáčok pri maximálnom krútiacom momente určená z krivky maximálneho krútiaceho momentu v rámci ± 4 % hodnoty otáčok pri maximálnom krútiacom momente udávanej výrobcom v prípade motorov kategórie NRS alebo NRSh, alebo v rámci ± 2,5 % hodnoty otáčok pri maximálnom krútiacom momente udávanej výrobcom v prípade motorov všetkých ostatných kategórií, môže sa na účely tohto nariadenia použiť udávaná hodnota. Ak sa tolerancia prekročí, použijú sa otáčky pri maximálnom krútiacom momente určené z krivky maximálneho krútiaceho momentu.

5.2.5.4.   Medziľahlé otáčky

Medziľahlé otáčky musia spĺňať jednu z týchto požiadaviek:

a)	v prípade motorov, ktoré sú určené na prevádzku v rozsahu otáčok na krivke krútiaceho momentu pri plnom zaťažení, medziľahlé otáčky sú otáčkami pri maximálnom krútiacom momente, ak tento nastáva v rozmedzí 60 % až 75 % menovitých otáčok;

b)	ak sú otáčky pri maximálnom krútiacom momente nižšie než 60 % menovitých otáčok, medziľahlé otáčky predstavujú 60 % menovitých otáčok;

c)

ak sú otáčky pri maximálnom krútiacom momente vyššie než 75 % menovitých otáčok, medziľahlé otáčky predstavujú 75 % menovitých otáčok. V prípade, že motor je schopný prevádzky iba pri otáčkach vyšších než 75 % menovitých otáčok, medziľahlé otáčky predstavujú najnižšie otáčky, pri ktorých je motor schopný prevádzky;

d)	v prípade motorov, ktoré nie sú určené na prevádzku v rozsahu otáčok na krivke krútiaceho momentu pri plnom zaťažení za ustálených podmienok, medziľahlé otáčky predstavujú 60 % až 70 % menovitých otáčok;

e)	v prípade motorov, ktoré sa majú skúšať v cykle G1, okrem motorov kategórie ATS, medziľahlé otáčky predstavujú 85 % menovitých otáčok;

f)	v prípade motorov kategórie ATS, ktoré sa skúšajú v cykle G1, medziľahlé otáčky predstavujú 60 % až 85 % menovitých otáčok podľa toho, čo je bližšie skutočnej hodnote otáčok pri maximálnom krútiacom momente.

Ak sa ako 100 % skúšobných otáčok použijú maximálne skúšobné otáčky namiesto menovitých otáčok, menovité otáčky sa nahradia maximálnymi skúšobnými otáčkami aj pri určovaní medziľahlých otáčok.

5.2.5.5.   Voľnobežné otáčky

Voľnobežné otáčky sú najnižšie otáčky motora s minimálnym zaťažením (väčším ako nulové zaťaženie alebo rovnajúcim sa nulovému zaťaženiu), keď otáčky motora reguluje funkcia regulátora motora. V prípade motorov bez funkcie regulátora voľnobežných otáčok znamenajú voľnobežné otáčky výrobcom udávanú hodnotu najnižších otáčok motora s minimálnym zaťažením. Treba poznamenať, že voľnobežné otáčky za tepla sú voľnobežné otáčky zahriateho motora.

5.2.5.6.   Skúšobné otáčky v prípade motorov s konštantnými otáčkami

Regulátory motorov s konštantnými otáčkami nemusia vždy udržiavať otáčky presne konštantné. Väčšinou môžu otáčky klesnúť o 0,1 % až 10 % pod otáčky pri nulovom zaťažení, takže minimálne otáčky sa vyskytujú blízko bodu maximálneho výkonu motora. Skúšobné otáčky v prípade motorov s konštantnými otáčkami sa dajú nastaviť pomocou regulátora inštalovaného na motore alebo pomocou požiadavky na otáčky v rámci skúšobného zariadenia, pričom to predstavuje regulátor motora.

Ak sa používa regulátor inštalovaný na motore, 100 % otáčok predstavuje regulované otáčky motora, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 24.

Ak sa na simuláciu regulátora používa signál požiadavky na otáčky v rámci skúšobného zariadenia, 100 % otáčok pri nulovom zaťažení predstavuje otáčky bez zaťaženia špecifikované výrobcom pri danom nastavení regulátora a 100 % otáčok pri plnom zaťažení predstavuje menovité otáčky pri danom nastavení regulátora. Na určenie otáčok pre ďalšie skúšobné režimy sa použije interpolácia.

Ak je regulátor nastavený na izochrónnu prevádzku alebo sa menovité otáčky a otáčky bez zaťaženia udávané výrobcom neodlišujú o viac než 3 %, jediná hodnota udaná výrobcom sa môže použiť ako 100 % otáčok vo všetkých bodoch zaťaženia.

5.2.6.   Krútiaci moment a výkon

5.2.6.1.   Krútiaci moment

Údaje o krútiacom momente uvádzané v skúšobných cykloch sú percentuálne hodnoty, ktoré pri danom skúšobnom režime predstavujú jednu z týchto funkcií:

a)	pomer požadovaného krútiaceho momentu a maximálneho možného krútiaceho momentu pri špecifikovaných skúšobných otáčkach (všetky cykly okrem D2 a E2);

b)	pomer požadovaného krútiaceho momentu a krútiaceho momentu zodpovedajúceho menovitému čistému výkonu udávanému výrobcom (cyklus D2 a E2).

5.2.6.2.   Výkon

Údaje o výkone uvádzané v skúšobných cykloch sú percentuálne hodnoty, ktoré pri danom skúšobnom režime predstavujú jednu z týchto funkcií:

a)	v prípade skúšobného cyklu E3 údaje o výkone predstavujú percentuálne hodnoty maximálneho čistého výkonu pri 100 % otáčok, keďže tento cyklus je založený na teoretickej krivke charakteristík lodnej skrutky plavidiel poháňaných vysokovýkonnými motormi bez obmedzenia dĺžky;

b)	v prípade skúšobného cyklu F údaje o výkone predstavujú percentuálne hodnoty maximálneho čistého výkonu pri daných skúšobných otáčkach okrem voľnobežných otáčok, v prípade ktorých predstavujú percentuálne hodnoty maximálneho čistého výkonu pri 100 % otáčok.

6.   Podmienky skúšky

6.1.   Podmienky laboratórnej skúšky

Meria sa absolútna teplota (T a) nasávaného vzduchu na vstupe do motora vyjadrená v Kelvinoch a suchý atmosférický tlak (p s) vyjadrený v kPa a určuje sa hodnota parametra f a v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami a pomocou rovníc 6-5 alebo 6-6. Ak sa atmosférický tlak meria v potrubí, musí sa zabezpečiť, aby straty tlaku medzi atmosférou a miestom merania boli zanedbateľné, a musia sa zohľadniť zmeny v statickom tlaku v potrubí vyplývajúce z prietoku. Vo viacvalcových motoroch, ktoré majú oddelené skupiny sacích potrubí, napríklad v konfigurácii motora „V“, sa použije priemerná teplota rôznych skupín. Parameter f a sa nahlási spolu s výsledkami skúšky.

Motory s atmosférickým nasávaním a mechanicky preplňované motory:

6-5

Motory preplňované turbodúchadlom s chladením alebo bez chladenia nasávaného vzduchu:

6-6

6.1.1.   Aby sa skúška považovala za platnú, musia byť splnené obe tieto podmienky:

a)	hodnota f a musí byť v rozsahu 0,93 ≤ f a ≤ 1,07 okrem prípadov povolených v bodoch 6.1.2 a 6.1.4;

b)	teplota nasávaného vzduchu sa udržiava v rozmedzí 298 ± 5 K (25 ± 5°C), pričom hodnoty sa merajú pred ktorýmkoľvek komponentom motora, okrem prípadov povolených v bodoch 6.1.3 a 6.1.4 a podľa požiadaviek stanovených v bodoch 6.1.5 a 6.1.6.

6.1.2.   Ak nadmorská výška laboratória, v ktorom sa motor skúša, presahuje 600 m, so súhlasom výrobcu môže hodnota f a prekročiť 1,07 pod podmienkou, že hodnota p s nebude nižšia než 80 kPa.

6.1.3.   Ak je výkon skúšaného motora vyšší než 560 kW, so súhlasom výrobcu môže maximálna hodnota teploty nasávaného vzduchu prekročiť 303 K (30 °C) pod podmienkou, že neprekročí 308 K (35 °C).

6.1.4.   Ak nadmorská výška laboratória, v ktorom sa motor skúša, presahuje 300 m a výkon skúšaného motora je vyšší než 560 kW, so súhlasom výrobcu môže hodnota f a prekročiť 1,07 pod podmienkou, že hodnota ps nebude nižšia než 80 kPa, a maximálna hodnota teploty nasávaného vzduchu môže prekročiť 303 K (30 °C) pod podmienkou, že neprekročí 308 K (35 °C).

6.1.5.   V prípade radu motorov kategórie NRS s výkonom nižším než 19 kW, ktorý pozostáva výlučne z typov motorov určených na použitie v snežných frézach, sa teplota nasávaného vzduchu udržiava v rozmedzí 273 – 268 K (0 –5 °C).

6.1.6.   V prípade motorov kategórie SMB sa teplota nasávaného vzduchu udržiava v rozmedzí 263 ± 5 K (–10 ± 5 °C) okrem prípadov povolených v bode 6.1.6.1.

6.1.6.1.   V prípade motorov kategórie SMB vybavených elektronicky riadeným vstrekovaním paliva, ktorým sa prietok paliva prispôsobuje teplote nasávaného vzduchu, sa podľa výberu výrobcu môže teplota nasávaného vzduchu alternatívne udržiavať v rozmedzí 298 ± 5 K (25 ± 5 °C).

6.1.7.   Je povolené použiť:

a)

atmosférický tlakomer, výstup z ktorého sa používa ako atmosférický tlak celého skúšobného zariadenia, ktoré má viac ako jednu dynamometrovú skúšobnú komoru, pokiaľ zariadenie na reguláciu nasávaného vzduchu udržiava teplotu okolia, v ktorom sa motor skúša, v rozmedzí ± 1 kPa spoločného atmosférického tlaku;

b)	vlhkomer na meranie vlhkosti nasávaného vzduchu pre celé skúšobné zariadenie, ktoré má viac ako jednu dynamometrovú skúšobnú komoru, pokiaľ zariadenie na reguláciu nasávaného vzduchu udržiava rosný bod v mieste, v ktorom sa motor skúša, v rozmedzí ± 0,5 K spoločného merania vlhkosti.

6.2.   Motory s chladením preplňovacieho vzduchu

a)

Použije sa systém chladenia preplňovacieho vzduchu s celkovou kapacitou nasávaného vzduchu, ktorá je reprezentatívna pre zariadenie sériovo vyrábaných motorov počas prevádzky. Na minimalizáciu akumulácie kondenzátu sa použije akýkoľvek laboratórny systém chladenia preplňovacieho vzduchu. Pred emisnou skúškou sa všetok akumulovaný kondenzát vypustí a všetky odtokové otvory sa úplne uzavrú. Odtokové otvory musia byť počas emisnej skúšky uzavreté. Chladiace podmienky sú takéto: a) počas skúšky sa na vstupe chladiča preplňovacieho vzduchu udržiava teplota chladiacej kvapaliny minimálne 20 °C; b) pri menovitých otáčkach a plnom zaťažení sa prietok chladiacej kvapaliny nastaví tak, aby sa na výstupe chladiča preplňovacieho vzduchu dosiahla teplota vzduchu ± 5 °C hodnoty stanovenej výrobcom. Teplota vzduchu na výstupe sa meria v mieste stanovenom výrobcom. Tento bod nastavenia prietoku chladiacej kvapaliny sa používa počas celého skúšania; c) ak výrobca motora stanoví limity poklesu tlaku v celom systéme chladenia preplňovacieho vzduchu, musí sa zabezpečiť, aby pokles tlaku v celom systéme chladenia preplňovacieho vzduchu pri podmienkach motora špecifikovaných výrobcom bol v rámci ním stanovených limitov. Pokles tlaku sa meria v miestach určených výrobcom. Ak sa pri vykonávaní skúšobného cyklu používajú namiesto menovitých otáčok maximálne skúšobné otáčky vymedzené v bode 5.2.5.1, tieto otáčky sa môžu použiť namiesto menovitých otáčok aj pri stanovení teploty preplňovacieho vzduchu. Cieľom je dosiahnuť emisné výsledky, ktoré sú reprezentatívne pre prevádzku. Ak sa na základe osvedčeného technického úsudku ukáže, že výsledkom špecifikácií v tomto oddiele by bolo nereprezentatívne skúšanie (napr. nadmerné chladenie nasávaného vzduchu), na dosiahnutie reprezentatívnejších výsledkov sa môžu použiť prepracovanejšie body nastavenia a regulácie poklesu tlaku preplňovacieho vzduchu, teploty chladiacej kvapaliny a prietoku.

6.3.   Výkon motora

6.3.1.   Základ pre meranie emisií

Základom merania špecifických emisií je nekorigovaný čistý výkon, ako je vymedzený v článku 3 ods. 23 nariadenia (EÚ) 2016/1628.

6.3.2.   Pomocné zariadenia, ktoré sa majú namontovať

Počas skúšky sa na skúšobné zariadenie podľa požiadaviek doplnku 2 namontujú pomocné zariadenia potrebné na prevádzku motora.

Ak pri skúške nie je možné namontovať potrebné pomocné zariadenia, určí sa výkon, ktorý absorbujú, a odpočíta sa od nameraného výkonu motora.

6.3.3.   Pomocné zariadenia, ktoré sa majú odstrániť

Niektoré pomocné zariadenia, ktorých činnosť je spojená s prevádzkou necestného pojazdného stroja a ktoré sa môžu namontovať na motor, sa musia pri skúške odstrániť.

Ak nie je možné odstrániť pomocné zariadenia, môže sa určiť výkon, ktorý absorbujú v stave bez zaťaženia, a pripočítať k nameranému výkonu motora (pozri poznámku g v doplnku 2). Ak je táto hodnota väčšia než 3 % hodnoty maximálneho výkonu pri skúšobných otáčkach, môže ju overiť technická služba. Výkon absorbovaný pomocnými zariadeniami sa použije na úpravu nastavených hodnôt a na výpočet práce vykonanej motorom počas skúšobného cyklu v súlade s bodom 7.7.1.3 alebo bodom 7.7.2.3.1.

6.3.4.   Určenie výkonu pomocného zariadenia

Výkon absorbovaný pomocným zariadením/vybavením sa určí len vtedy, keď:

a)	pomocné zariadenia/vybavenie vyžadované podľa doplnku 2 nie sú namontované na motore; a/alebo

b)	pomocné zariadenia/vybavenie podľa doplnku 2 sú namontované na motore.

Hodnoty pomocného výkonu a metódu merania/výpočtu na určenie pomocného výkonu musí poskytnúť výrobca motora na celú prevádzkovú oblasť príslušných skúšobných cyklov a musí ich schváliť schvaľovací úrad.

6.3.5.   Práca cyklu motora

Výpočet referenčnej a skutočnej práce cyklu (pozri bod 7.8.3.4) je založený na výkone motora podľa bodu 6.3.1. V tomto prípade sú hodnoty P f a P r v rovnici 6-7 nulové a P sa rovná P m.

Ak je pomocné zariadenie/vybavenie nainštalované podľa bodov 6.3.2 a/alebo 6.3.3, výkon, ktorý absorbuje, sa musí použiť na korekciu každej hodnoty výkonu P m,i v práve prebiehajúcom skúšobnom cykle pomocou rovnice 6-8:

P i = P m,i – P f,i + P r,i	6-7
P AUX = P r,i – P f,i	6-8

keď:

P m,i	je nameraný výkon motora (kW),
P f,i	je výkon absorbovaný pomocným zariadením/vybavením, ktoré sa má namontovať pri skúške, ale nebolo nainštalované (kW),
P r,i	je výkon absorbovaný pomocným zariadením/vybavením, ktoré sa má pri skúške odstrániť, ale bolo nainštalované (kW).

6.4.   Sací systém motora

6.4.1.   Úvod

Použije sa sací systém inštalovaný na motore alebo systém, ktorý reprezentuje typické prevádzkové usporiadanie. Zahŕňa to chladenie preplňovacieho vzduchu a recirkuláciu výfukových plynov (EGR).

6.4.2.   Obmedzenie vstupného tlaku vzduchu

Použije sa sací systém motora alebo skúšobný laboratórny systém, ktorého vstupný tlak vzduchu sa líši v rozmedzí ± 300 Pa od maximálnej hodnoty špecifikovanej výrobcom pre čistý vzduchový filter pri menovitých otáčkach a plnom zaťažení. Ak to nie je možné v dôsledku konštrukcie prívodu vzduchu do skúšobného laboratórneho systému, na základe predchádzajúceho súhlasu technickej služby sa povolí obmedzenie vstupného tlaku vzduchu, ktorý nepresahuje hodnotu stanovenú výrobcom pre znečistený vzduchový filter. Statické diferenciálne obmedzenie tlaku sa meria na mieste a v bodoch nastavenia otáčok a krútiaceho momentu špecifikovaných výrobcom. Ak výrobca miesto neurčí, tento tlak sa meria pred prípojkou akéhokoľvek turbodúchadla alebo systému recirkulácie výfukových plynov (EGR) k systému nasávania vzduchu.

Ak sa pri vykonávaní skúšobného cyklu používajú namiesto menovitých otáčok maximálne skúšobné otáčky vymedzené v bode 5.2.5.1, tieto otáčky sa môžu použiť namiesto menovitých otáčok aj pri stanovení obmedzenia tlaku preplňovacieho vzduchu.

6.5.   Výfukový systém motora

Použije sa výfukový systém inštalovaný na motore alebo systém, ktorý reprezentuje typické prevádzkové usporiadanie. Výfukový systém musí spĺňať požiadavky na odber vzoriek výfukových emisií uvedené v bode 9.3. Použije sa výfukový systém motora alebo skúšobný laboratórny systém, ktorého statický protitlak je v rozmedzí 80 % až 100 % maximálnej hodnoty tlaku výfukových plynov pri menovitých otáčkach a plnom zaťažení. Obmedzenie tlaku výfukových plynov sa môže nastaviť pomocou ventilu. Ak je maximálne obmedzenie tlaku výfukových plynov 5 kPa alebo menej, bod nastavenia nesmie byť od maxima odlišný o viac než 1,0 kPa. Ak sa pri vykonávaní skúšobného cyklu používajú namiesto menovitých otáčok maximálne skúšobné otáčky vymedzené v bode 5.2.5.1, tieto otáčky sa môžu použiť namiesto menovitých otáčok aj pri stanovení obmedzenia tlaku výfukových plynov.

6.6.   Motor so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov

Ak je motor vybavený systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý nie je namontovaný priamo na motore, výfuková trubica musí mať rovnaký priemer, aký sa používa v praxi, a to do vzdialenosti najmenej štyroch priemerov rúry pred vstupom do expanzného úseku, ktorý obsahuje zariadenie na dodatočnú úpravu. Vzdialenosť medzi prírubou výfukového potrubia alebo výstupom turbodúchadla a systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov musí byť rovnaká ako v konfigurácii necestného pojazdného stroja alebo musí zodpovedať špecifikáciám vzdialeností udávaných výrobcom. Ak to uvádza výrobca, trubica musí byť izolovaná, aby sa na vstupe zariadenia na dodatočnú úpravu výfukových plynov dosiahla teplota v rámci špecifikácie výrobcu. Ak výrobca uviedol ďalšie požiadavky na inštaláciu, tie sa musia pri konfigurácii skúšky dodržať. Protitlak alebo obmedzenie tlaku výfukových plynov sa nastaví podľa bodu 6.5. V prípade zariadení na dodatočnú úpravu výfukových plynov s premenlivým obmedzením tlaku výfukových plynov sa maximálne obmedzenie tlaku výfukových plynov použité v bode 6.5 určí podľa stavu dodatočnej úpravy (opotrebovanie/starnutie a úroveň regenerácie/zaťaženia) špecifikovaného výrobcom. Počas simulačných skúšok a pri mapovaní motora sa môže demontovať nádrž na dodatočnú úpravu výfukových plynov a nahradiť rovnocennou nádržou s neaktívnym nosičom katalyzátora.

Emisie namerané v skúšobnom cykle musia reprezentovať emisie v prevádzke. V prípade motora vybaveného systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý si vyžaduje použitie činidla, musí toto činidlo, ktoré sa použije pri všetkých skúškach, určiť výrobca.

V prípade motorov kategórie NRE, NRG, IWP, IWA, RLR, NRS, NRSh, SMB a ATS vybavených systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktoré sa regenerujú diskontinuálne (periodicky), ako je opísané v bode 6.6.2, sa emisné výsledky nastavia na hodnoty zohľadňujúce regeneračné udalosti. V takom prípade závisí priemerná hodnota emisií od frekvencie regeneračných udalostí predstavujúcich úsek skúšky, v priebehu ktorého dochádza k regenerácii. Systémy dodatočnej úpravy výfukových plynov s procesom regenerácie, ktorý prebieha buď neprerušovane, alebo aspoň raz za príslušný nestály skúšobný cyklus (NRTC alebo LSI-NRTC) alebo RMC („nepretržitá regenerácia“), podľa bodu 6.6.1 si nevyžadujú osobitný skúšobný postup.

6.6.1.   Nepretržitá regenerácia

V prípade systému dodatočnej úpravy výfukových plynov založenom na procese nepretržitej regenerácie sa emisie merajú v systéme dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý bol stabilizovaný tak, aby sa zabezpečilo opakovateľné správanie emisií. Proces regenerácie sa musí uskutočniť najmenej raz počas skúšky NRTC, LSI-NRTC alebo NRSC s teplým štartom a výrobca stanoví bežné podmienky, v ktorých dochádza k regenerácii (zanesenie sadzami, teplota, protitlak výfukových plynov atď.). Na preukázanie nepretržitosti procesu regenerácie sa vykonajú najmenej tri cykly NRTC, LSI-NRTC alebo NRSC s teplým štartom. V prípade skúšky NRTC s teplým štartom sa motor zahreje v súlade s bodom 7.8.2.1, teplota sa upraví v súlade s bodom 7.4.2.1 písm. b) a prebehne prvý cyklus NRTC s teplým štartom.

Ďalšie cykly NRTC s teplým štartom sa začnú po úprave teploty podľa bodu 7.4.2.1 písm. b). Počas skúšok sa zaznamenáva teplota a tlak výfukových plynov (teplota pred a za systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, protitlak výfukových plynov atď.). Systém dodatočnej úpravy výfukových plynov sa považuje za vyhovujúci, ak podmienky stanovené výrobcom trvajú počas skúšky dostatočne dlhý čas a rozptyl výsledkov merania emisií od strednej hodnoty nie je väčší než ± 25 % alebo 0,005 g/kWh podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.

6.6.2.   Diskontinuálna regenerácia

Toto ustanovenie sa vzťahuje len na motory vybavené systémom dodatočnej úpravy emisií, ktorý sa regeneruje diskontinuálne, pričom k regenerácii typicky dochádza po menej než 100 hodinách bežnej prevádzky motora. Pri týchto motoroch sa určia buď doplnkové alebo násobné faktory, pokiaľ ide o vzostupné a zostupné nastavenie uvedené v bode 6.6.2.4 („faktor nastavenia“).

Skúšanie a vypracovanie faktorov nastavenia sa vyžaduje iba pre jeden príslušný nestály skúšobný cyklus (NRTC alebo LSI-NRTC) alebo cyklus RMC. Faktory, ktoré boli vypracované, sa môžu uplatniť na výsledky z iných príslušných skúšobných cyklov vrátane cyklu NRSC v nespojitom režime.

V prípade, že nie sú k dispozícii žiadne vhodné faktory nastavenia zo skúšania s použitím nestálych skúšobných cyklov (NRTC alebo LSI-NRTC) alebo skúšobných cyklov RMC, faktory nastavenia sa určia pomocou príslušnej skúšky NRSC v nespojitom režime. Faktory vypracované s použitím skúšobného cyklu NRSC v nespojitom režime sa uplatňujú iba na cykly NRSC v nespojitom režime.

Nevyžaduje sa skúšanie a vypracovanie faktorov nastavenia pre skúšobný cyklus RMC NRSC aj pre cyklus NRSC v nespojitom režime.

6.6.2.1.   Požiadavka na určovanie faktorov nastavenia pomocou skúšania s cyklami NRTC, LSI-NRTC alebo RMC

Emisie sa merajú najmenej v troch cykloch NRTC, LSI-NRTC alebo NRSC s teplým štartom, raz s regeneračnou udalosťou a dvakrát bez regeneračnej udalosti v stabilizovanom systéme dodatočnej úpravy výfukových plynov. K procesu regenerácie musí dôjsť najmenej raz v priebehu cyklu NRTC, LSI-NRTC alebo RMC s regeneračnou udalosťou. Ak regenerácia trvá dlhšie než jeden cyklus NRTC, LSI-NRTC alebo RMC, následne musia prebehnúť cykly NRTC, LSI-NRTC alebo RMC a emisie sa ďalej merajú bez vypnutia motora, až kým sa regenerácia nedokončí a nevypočíta sa priemer skúšok. Ak sa regenerácia počas akejkoľvek skúšky dokončí, skúška pokračuje ďalej v celej svojej dĺžke.

Vhodný faktor nastavenia sa určí pre celý príslušný cyklus pomocou rovníc 6-10 až 6-13.

6.6.2.2.   Požiadavka na určovanie faktorov nastavenia pomocou skúšania s cyklami NRSC v nespojitom režime

Meranie emisií sa začína so stabilizovaným systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov a v každom skúšobnom režime sa vykonajú najmenej tri príslušné cykly NRSC v nespojitom režime, pri ktorých sa dajú splniť podmienky regenerácie, raz s regeneračnou udalosťou a dvakrát bez regeneračnej udalosti. Meranie tuhých častíc (PM) sa vykonáva viacfiltrovou metódou opísanou v bode 7.8.1.2 písm. c). Ak sa regenerácia začala, ale do konca periódy odberu vzoriek v rámci konkrétneho skúšobného režimu nebola ukončená, perióda odberu vzoriek sa predĺži až do ukončenia regenerácie. Ak sa skúška v tom istom režime opakuje viackrát, vypočítajú sa priemerné hodnoty výsledkov. Postup sa opakuje pri každom skúšobnom režime.

Pre tie režimy príslušného cyklu, v ktorých dochádza k regenerácii, sa určí vhodný faktor nastavenia pomocou rovníc 6-10 až 6-13.

6.6.2.3.   Všeobecný postup vypracovania faktorov nastavenia diskontinuálnej regenerácie

Výrobca musí uviesť bežné parametrické podmienky, v ktorých dochádza k regeneračnému procesu (zanesenie sadzami, teplota, protitlak výfukových plynov atď.). Výrobca musí poskytnúť aj údaje o frekvencii regeneračných udalostí z hľadiska počtu skúšok, počas ktorých dochádza k regenerácii. Presný postup stanovenia tejto frekvencie schváli orgán typového schvaľovania alebo certifikačný orgán na základe osvedčeného technického úsudku.

Na regeneračnú skúšku poskytne výrobca systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý bol zaťažený. K regenerácii nesmie dôjsť počas fázy kondicionovania motora. Výrobca má možnosť uskutočňovať následné skúšky príslušného cyklu, až kým sa systém dodatočnej úpravy výfukových plynov nezaťaží. Meranie emisií nie je potrebné pri všetkých skúškach.

Priemerné emisie medzi regeneračnými fázami sa stanovia z aritmetického priemeru viacerých približne rovnomerných výsledkov skúšok príslušného cyklu. Minimálne jeden príslušný cyklus sa musí vykonať čo najskôr pred regeneračnou skúškou a jeden ihneď po nej.

Počas regeneračnej skúšky sa zaznamenávajú všetky údaje potrebné na zistenie regenerácie (emisie CO alebo NOx, teplota pred a za systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, protitlak výfukových plynov atď.). Počas procesu regenerácie môže dôjsť k prekročeniu príslušných emisných limitov. Skúšobný postup je schematicky znázornený na obrázku 6.1.

Obrázok 6.1

Schéma diskontinuálnej (periodickej) regenerácie s počtom meraní n a počtom meraní počas regenerácie n r

Priemerné špecifické emisie sa vzťahujú na skúšky vykonávané podľa bodov 6.6.2.1 alebo 6.6.2.2. [g/kWh alebo #/kWh] a priemerujú sa pomocou rovnice 6-9 (pozri obrázok 6.1):

6-9

keď:

n	je počet skúšok, počas ktorých nedôjde k regenerácii,
n r	je počet skúšok, počas ktorých dôjde k regenerácii (najmenej jedna skúška),
	sú priemerné špecifické emisie zo skúšky, počas ktorej nedôjde k regenerácii [g/kWh alebo #/kWh],
	sú priemerné špecifické emisie zo skúšky, počas ktorej dôjde k regenerácii [g/kWh alebo #/kWh].

Podľa výberu výrobcu a na základe osvedčeného technického úsudku sa faktor nastavenia regenerácie k r vyjadrujúci priemerné emisie môže vypočítať za všetky plynné znečisťujúce látky a v prípade, že neexistuje príslušný limit, za PM a PN, buď násobením, alebo pripočítaním pomocou rovníc 6-10 až 6-13:

Násobenie (vzostupný faktor nastavenia) 6-10 (zostupný faktor nastavenia) 6-11

Pripočítanie k ru,a = e w – e (vzostupný faktor nastavenia) 6-12 k rd,a = e w – e r (zostupný faktor nastavenia) 6-13

6.6.2.4.   Používanie faktorov nastavenia

Vzostupné faktory nastavenia sa vynásobia nameranými emisiami alebo sa k nim pripočítajú pri všetkých skúškach, v ktorých nedochádza k regenerácii. Zostupné faktory nastavenia sa vynásobia nameranými emisiami alebo sa k nim pripočítajú pri všetkých skúškach, v ktorých dochádza k regenerácii. Výskyt regenerácie sa zisťuje spôsobom, ktorý je ľahko pozorovateľný počas skúšania. Ak sa nezistí žiadna regenerácia, použije sa vzostupný faktor nastavenia.

S odkazom na prílohu VII a doplnok 5 k prílohe VII o výpočte emisií špecifických pre brzdenie sa faktor nastavenia regenerácie:

a)	použije na výsledky príslušných vážených cyklov NRTC, LSI-NRTC a NRSC, ak bol určený za celý vážený cyklus;

b)

použije na výsledky tých režimov príslušného cyklu NRSC v nespojitom režime, pri ktorých dôjde k regenerácii pred vypočítaním váženého emisného výsledku cyklu, ak bol určený konkrétne pre jednotlivé režimy príslušného cyklu NRSC v nespojitom režime. V tom prípade sa na meranie PM použije viacfiltrová metóda;

c)	môže rozšíriť na ostatných členov toho istého radu motorov;

d)

môže rozšíriť na iné rady motorov v rámci radu motorov s rovnakým systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, ako sa vymedzuje v prílohe IX k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656, s predchádzajúcim súhlasom schvaľovacieho úradu na základe technických dôkazov, že emisie sú podobné, ktoré poskytol výrobca.

K dispozícii sú tieto možnosti:

a)

výrobca sa môže rozhodnúť, že vynechá faktory nastavenia v prípade jedného alebo viacerých radov motorov (alebo konfigurácie motorov), pretože účinok regenerácie je malý alebo pretože nie je možné zistiť, kedy dochádza k regenerácii. V týchto prípadoch sa nepoužíva žiadny faktor nastavenia a výrobca je zodpovedný za dodržanie emisných limitov pri všetkých skúškach bez ohľadu na to, či dochádza k regenerácii;

b)	na žiadosť výrobcu môže schvaľovací úrad počítať regeneračné udalosti inak, než je stanovené v písmene a). Táto možnosť sa však vzťahuje len na udalosti, ktoré nastávajú mimoriadne zriedkavo a ktoré prakticky nie je možné vyriešiť s použitím faktorov nastavenia opísaných v písmene a).

6.7.   Chladiaci systém

Použije sa chladiaci systém motora s dostatočnou kapacitou na udržanie motora s jeho nasávaným vzduchom, olejom, chladiacou kvapalinou a teplotami bloku a hlavy pri bežných prevádzkových teplotách predpísaných výrobcom. Môžu sa použiť pomocné laboratórne chladiče a ventilátory.

6.8.   Mazací olej

Mazací olej špecifikuje výrobca a musí ísť o olej, ktorý je reprezentatívny pre mazací olej dostupný na trhu. Vlastnosti mazacieho oleja použitého pri skúške sa zaznamenávajú a predkladajú spolu s výsledkami skúšky.

6.9.   Špecifikácie referenčného paliva

Referenčné palivá, ktoré sa majú použiť pri skúške, sú špecifikované v prílohe IX.

Teplota paliva musí byť v súlade s odporúčaniami výrobcu. Teplota paliva sa meria na vstupe do vstrekovacieho čerpadla alebo podľa pokynov výrobcu a miesto merania sa zaznamená.

6.10.   Emisie kľukovej skrine

Tento oddiel sa vzťahuje na motory kategórií NRE, NRG, IWP, IWA, RLR, NRS, NRSh, SMB a ATS, ktoré spĺňajú emisné limity etapy V stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628.

Emisie kľukovej skrine, ktoré sa vypúšťajú priamo do ovzdušia, sa pridajú k výfukovým emisiám (buď fyzicky, alebo matematicky) počas všetkých emisných skúšok.

Výrobcovia využívajúci túto výnimku namontujú motory tak, aby sa všetky emisie kľukovej skrine mohli viesť do systému odberu vzoriek emisií. Na účely tohto bodu sa emisie kľukovej skrine vedené do výfukových plynov pred systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov počas celej prevádzky nepovažujú za emisie vypúšťané priamo do ovzdušia.

Voľné emisie kľukovej skrine sa vedú do výfukového systému na meranie emisií takto:

a)	materiál potrubia musí mať hladké steny, musí byť elektricky vodivý a nesmie reagovať s emisiami kľukovej skrine. Dĺžka potrubia musí byť čo najmenšia;

b)	počet ohybov laboratórneho potrubia kľukovej skrine musí byť čo najmenší a polomer každého nevyhnutného ohybu musí byť čo najväčší;

c)	laboratórne výfukové potrubie kľukovej skrine musí spĺňať špecifikácie výrobcu motora týkajúce sa protitlaku kľukovej skrine;

d)

výfukové potrubie kľukovej skrine sa pripojí k potrubiu neriedených výfukových plynov za ktorýmkoľvek systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, za ktorýmkoľvek namontovaným obmedzením výfukových emisií a v dostatočnej vzdialenosti pred odberovými sondami, aby sa zabezpečilo úplné zmiešanie s výfukovým systémom motora predtým, ako sa odoberú vzorky. Výfukové potrubie kľukovej skrine musí zasahovať do voľného prúdu vo výfukovom systéme, aby sa zabránilo účinkom hraničnej vrstvy a podporilo sa zmiešavanie. Výstup výfukového potrubia kľukovej skrine môže byť orientovaný v ktoromkoľvek smere vzhľadom na prúd neriedených výfukových plynov.

7.   Skúšobné postupy

7.1.   Úvod

V tejto kapitole je opísaný spôsob určovania emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok špecifických pre brzdenie motorov, ktoré sa majú skúšať. Skúšaný motor musí byť základným motorom radu motorov, ako je špecifikované v prílohe IX k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656.

Laboratórna emisná skúška pozostáva z merania emisií a iných parametrov skúšobných cyklov špecifikovaných v prílohe XVII. Ide o tieto aspekty:

a)	laboratórna zostava na meranie emisií (bod 7.2);

b)	postupy overovania pred skúškou a po nej (bod 7.3);

c)	skúšobné cykly (bod 7.4);

d)	všeobecná postupnosť skúšky (bod 7.5);

e)	mapovanie motora (bod 7.6);

f)	vytvorenie skúšobného cyklu (bod 7.7);

g)	priebeh špecifického skúšobného cyklu (bod 7.8).

7.2.   Zásady merania emisií

Na meranie emisií špecifických pre brzdenie musí byť motor v prevádzke počas skúšobných cyklov vymedzených v bode 7.4 podľa ich vhodnosti. Meranie emisií špecifických pre brzdenie si vyžaduje určenie hmotnosti znečisťujúcich látok vo výfukových emisiách (t. j. HC, CO, NOx a PM), počtu tuhých častíc vo výfukových emisiách (t. j. PN), hmotnosti CO2 vo výfukových emisiách a zodpovedajúcej práce motora.

7.2.1.   Hmotnosť zložiek

Celková hmotnosť každej zložky sa určuje počas príslušného skúšobného cyklu pomocou týchto metód:

7.2.1.1.   Nepretržitý odber vzoriek

Pri nepretržitom odbere vzoriek sa koncentrácia zložiek meria nepretržite z neriedených alebo zriedených výfukových plynov. Táto koncentrácia sa vynásobí hodnotou nepretržitého prietoku (neriedených alebo zriedených) výfukových plynov v mieste odberu vzoriek emisií, aby sa určil prietok zložky. Emisie zložiek sa počas celého skúšobného intervalu nepretržite sčítavajú. Tento súčet je celkovou hmotnosťou emitovanej zložky.

7.2.1.2.   Odber vzoriek v dávkach

Pri odbere vzoriek v dávkach sa vzorka neriedených alebo zriedených výfukových plynov nepretržite odoberá a ukladá na ďalšie meranie. Odobratá vzorka musí byť úmerná prietoku neriedených alebo zriedených výfukových plynov. Príkladmi odberu vzoriek v dávkach sú zachytené zložky zriedených plynných emisií v odberovom vaku a zachytené tuhé častice (PM) na filtri. Metóda výpočtu emisií je takáto: koncentrácie vzoriek odobratých v dávkach sa vynásobia celkovou hmotnosťou alebo hmotnostným prietokom (neriedeným alebo zriedeným), z ktorého sa odobrali počas skúšobného cyklu. Tento súčin je celkovou hmotnosťou alebo hmotnostným prietokom emitovanej zložky. Na výpočet koncentrácie PM sa tuhé častice zachytené na filtri z úmerne odobratých výfukových plynov vydelia množstvom filtrovaných výfukových plynov.

7.2.1.3.   Kombinovaný odber vzoriek

Povolená je akákoľvek kombinácia nepretržitého odberu vzoriek a odberu vzoriek v dávkach [napr. tuhé častice (PM) s odberom vzoriek v dávkach a plynné emisie s nepretržitým odberom vzoriek].

Na obrázku 6.2 sú znázornené dva aspekty skúšobných postupov na meranie emisií: zariadenia s odberovými vedeniami v neriedených a zriedených výfukových plynoch a úkony potrebné na výpočet emisií znečisťujúcich látok v ustálených a nestálych skúšobných cykloch.

Obrázok 6.2.

Skúšobné postupy merania emisií

7.2.2.   Určovanie práce

Práca sa určuje počas skúšobného cyklu synchrónnym násobením otáčok a krútiaceho momentu brzdy na výpočet okamžitých hodnôt výkonu motorovej brzdy. Výkon motorovej brzdy sa integruje počas skúšobného cyklu na určenie celkovej práce.

7.3.   Overovanie a kalibrácia

7.3.1.   Postupy pred skúškou

7.3.1.1.   Predkondicionovanie

Na dosiahnutie ustálených podmienok sa systém odberu vzoriek a motor musia pred začiatkom skúšky predkondicionovať, ako sa uvádza v tomto bode.

Zámerom predkondicionovania motora je dosiahnuť reprezentatívnosť emisií a regulátorov emisií počas celého pracovného cyklu a obmedziť skreslenie s cieľom dosiahnuť ustálené podmienky pre nasledujúcu emisnú skúšku.

Emisie sa môžu merať počas cyklov predkondicionovania, pokiaľ sa vykoná vopred stanovený počet cyklov predkondicionovania a systém merania bol spustený podľa požiadaviek uvedených v bode 7.3.1.4. Rozsah predkondicionovania určí výrobca motora pred začiatkom predkondicionovania. Predkondicionovanie sa vykonáva podľa nasledujúcich bodov, pričom je potrebné poznamenať, že špecifické cykly predkondicionovania sú rovnaké, ako sa používajú pri emisných skúškach.

7.3.1.1.1.   Predkondicionovanie v prípade cyklu NRTC so studeným štartom

Motor sa predkondicionuje vykonaním najmenej jedného cyklu NRTC s teplým štartom. Ihneď po dokončení každého cyklu predkondicionovania sa motor vypne a vykoná sa fáza zahrievania s vypnutým motorom. Ihneď po dokončení posledného cyklu predkondicionovania sa motor vypne a začne sa ochladzovanie motora opísané v bode 7.3.1.2.

7.3.1.1.2.   Predkondicionovanie v prípade cyklu NRTC s teplým štartom alebo v prípade LSI-NRTC

V tomto bode je opísané predkondicionovanie, ktoré sa uplatňuje v prípade, že je zámerom odoberať vzorky emisií z cyklu NRTC s teplým štartom bez vykonania cyklu NRTC so studeným štartom, alebo v prípade cyklu LSI-NRTC. Motor sa predkondicionuje vykonaním najmenej jedného cyklu NRTC s teplým štartom, prípadne cyklu LSI-NRTC. Ihneď po dokončení každého cyklu predkondicionovania sa motor vypne a potom sa čo najskôr začne nasledujúci cyklus. Odporúča sa, aby sa nasledujúci cyklus predkondicionovania začal najneskôr 60 sekúnd po dokončení predchádzajúceho cyklu predkondicionovania. Po poslednom cykle predkondicionovania a pred naštartovaním motora na emisnú skúšku by sa podľa možnosti mala vykonať príslušná fáza zahrievania (cyklus NRTC s teplým štartom) alebo ochladzovania (cyklus LSI-NRTC). Ak sa neuplatňuje žiadna fáza zahrievania ani ochladzovania, odporúča sa začať emisnú skúšku najneskôr 60 sekúnd po dokončení posledného cyklu predkondicionovania.

7.3.1.1.3.   Predkondicionovanie v prípade cyklu NRSC v nespojitom režime

Pri kategóriách motora iných než NRS a NRSh sa motor zahreje a nechá v chode, až kým sa teplota motora (chladiacej vody a mazacieho oleja) nestabilizuje na 50 % otáčok a 50 % krútiaceho momentu pre ľubovoľný skúšobný cyklus NRSC v nespojitom režime iný než typu D2, E2 alebo G alebo na menovité otáčky motora a 50 % krútiaceho momentu pre ľubovoľný skúšobný cyklus NRSC v nespojitom režime typu D2, E2 alebo G. Hodnota 50 % otáčok sa vypočíta podľa bodu 5.2.5.1 v prípade motora, ktorého maximálne skúšobné otáčky sa používajú na určenie skúšobných otáčok, a podľa bodu 7.7.1.3 vo všetkých ostatných prípadoch. Hodnota 50 % krútiaceho momentu je definovaná ako 50 % maximálneho dostupného krútiaceho momentu pri daných otáčkach. Emisná skúška sa začne bez vypnutia motora.

Pri kategóriách motora NRS a NRSh sa motor zahreje podľa odporúčania výrobcu a osvedčeného technického úsudku. Prv než sa môže začať odber vzoriek emisií, motor musí byť v chode v režime 1 príslušného skúšobného cyklu, až kým sa nestabilizuje teplota motora. Emisná skúška sa začne bez vypnutia motora.

7.3.1.1.4.   Predkondicionovanie v prípade cyklu RMC

Výrobca motora musí vybrať jednu z postupností predkondicionovania a) alebo b). Motor sa predkondicionuje podľa vybranej postupnosti.

a)

Motor sa predkondicionuje chodom prinajmenšom v rámci druhej polovice cyklu RMC na základe viacerých skúšobných režimov. Medzi cyklami sa motor nevypne. Ihneď po dokončení každého cyklu predkondicionovania sa čo najskôr začne nasledujúci cyklus (vrátane emisnej skúšky). Odporúča sa, aby sa nasledujúci cyklus podľa možnosti začal najneskôr 60 sekúnd po dokončení predchádzajúceho cyklu predkondicionovania.

b)

Motor sa zahreje a nechá v chode, až kým sa teplota motora (chladiacej vody a mazacieho oleja) nestabilizuje na 50 % otáčok a 50 % krútiaceho momentu pre ľubovoľný skúšobný cyklus RMC iný než typu D2, E2 alebo G alebo na menovité otáčky motora a 50 % krútiaceho momentu pre ľubovoľný skúšobný cyklus RMC typu D2, E2 alebo G. Hodnota 50 % otáčok sa vypočíta podľa bodu 5.2.5.1 v prípade motora, ktorého maximálne skúšobné otáčky sa používajú na určenie skúšobných otáčok, a podľa bodu 7.7.1.3 vo všetkých ostatných prípadoch. Hodnota 50 % krútiaceho momentu je definovaná ako 50 % maximálneho dostupného krútiaceho momentu pri daných otáčkach.

7.3.1.1.5.   Ochladzovanie motora (NRTC)

Môže sa použiť postup prirodzeného alebo vynúteného ochladzovania. V prípade vynúteného ochladzovania sa na nastavenie systémov prúdenia chladiaceho vzduchu cez motor a prúdenia chladiaceho oleja cez systém mazania motora používa osvedčený technický úsudok, aby sa pomocou chladiaceho systému motora odviedlo teplo z chladiacej kvapaliny a zo systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. V prípade vynúteného ochladzovania systému dodatočnej úpravy výfukových plynov sa chladiaci vzduch nevháňa, pokiaľ sa systém dodatočnej úpravy výfukových plynov neochladí na teplotu nižšiu, než je teplota jeho katalytickej aktivácie. Nie je povolený žiadny postup ochladzovania, ktorý povedie k nereprezentatívnym emisiám.

7.3.1.2.   Overenie znečistenia uhľovodíkom (HC)

Ak je akýkoľvek predpoklad podstatného znečistenia systému merania výfukových plynov uhľovodíkom (HC), toto znečistenie sa môže skontrolovať nulovacím plynom a problém sa potom môže odstrániť. Ak sa množstvo znečistenia meracieho systému a systému pozadia HC musí skontrolovať, kontrola sa vykoná 8 hodín pred začiatkom každého skúšobného cyklu. Hodnoty sa zaznamenajú na účely ďalšej korekcie. Pred touto kontrolou sa musí vykonať skúška tesnosti a musí sa kalibrovať analyzátor FID.

7.3.1.3.   Príprava meracieho zariadenia na odber vzoriek

Pred začiatkom odberu vzoriek emisií sa vykonajú tieto kroky:

a)	kontroly presakovania sa vykonajú do 8 hodín pred odberom vzoriek emisií podľa bodu 8.1.8.7;

b)	v prípade odberu vzoriek v dávkach sa pripojí čisté skladovacie médium, napríklad vyprázdnené odberové vaky alebo filtre s odváženou hmotnosťou obalu;

c)	všetky meracie prístroje sa spustia podľa pokynov výrobcu prístrojov a osvedčeného technického úsudku;

d)	spustia sa systémy riedenia, odberové čerpadlá, chladiace ventilátory a systémy zberu údajov;

e)	prietoky vzorky sa nastavia na požadovanú úroveň, v prípade potreby s použitím obtokov;

f)	výmenníky tepla v systéme odberu vzoriek sa predhrejú alebo predchladia na ich prevádzkové tepelné rozpätia na skúšku;

g)	umožní sa, aby sa zahrievané alebo chladené komponenty, napríklad odberové potrubia, filtre, chladiče a čerpadlá, stabilizovali pri svojej prevádzkovej teplote;

h)	systém riedenia výfukových plynov sa zapne najmenej 10 minút pred začiatkom postupu skúšky;

i)	kalibrácia analyzátorov plynu a vynulovanie analyzátorov pri nepretržitom odbere sa vykoná podľa postupu uvedeného v bode 7.3.1.4;

j)	akékoľvek zabudované elektronické zariadenie sa vynuluje alebo znovu vynuluje pred začiatkom každého skúšobného intervalu.

7.3.1.4.   Kalibrácia analyzátorov plynu

Vyberú sa vhodné rozsahy analyzátorov plynu. Povolené sú analyzátory emisií s automatickým alebo ručným prepínaním rozsahov. Počas skúšky s nestálym cyklom (NRTC alebo LSI-NRTC) alebo cyklom RMC a počas odberu vzoriek plynných emisií na konci každého režimu v prípade skúšky v cykle NRSC v nespojitom režime sa rozsah analyzátorov emisií nesmie prepínať. Počas skúšobného cyklu sa nesmú prepínať ani analógové prevádzkové zosilňovače analyzátorov.

Všetky analyzátory určené na nepretržitý odber sa vynulujú a meracie rozsahy sa nastavia pomocou medzinárodne zistiteľných plynov, ktoré spĺňajú špecifikácie uvedené v bode 9.5.1. Meracie rozsahy analyzátorov FID sa nastavia na základe ekvivalentu uhlíka 1 (C1).

7.3.1.5.   Predkondicionovanie filtra PM a váženie hmotnosti obalu

Postupy predkondicionovania filtra PM a váženie hmotnosti obalu sa vykonajú podľa bodu 8.2.3.

7.3.2.   Postupy po skúške

Po dokončení odberu vzoriek emisií sa vykonajú tieto kroky:

7.3.2.1.   Overenie proporcionálneho odberu vzoriek

Pri každom proporcionálnom odbere vzoriek v dávkach, napríklad pri odbere vzorky do odberového vaku alebo vzorky PM, sa overí, či sa udržal proporcionálny odber vzoriek podľa bodu 8.2.1. V prípade jednofiltrovej metódy a ustáleného skúšobného cyklu v nespojitom režime sa vypočíta efektívny váhový faktor PM. Akákoľvek vzorka, ktorá nespĺňa požiadavky uvedené v bode 8.2.1, sa považuje za neplatnú.

7.3.2.2.   Kondicionovanie a váženie tuhých častíc (PM) po skúške

Použité filtre tuhých častíc sa umiestnia do zakrytých alebo hermeticky uzavretých nádob alebo sa držiaky filtrov zakryjú, aby sa odberové filtre chránili pred okolitým znečistením. Takto chránené filtre sa vrátia do komory alebo miestnosti, v ktorej prebieha kondicionovanie filtra PM. Potom sa odberové filtre PM kondicionujú a vážia podľa bodu 8.2.4 (postupy postkondicionovania filtra PM a celkového váženia).

7.3.2.3.   Analýza odberu vzoriek plynov v dávkach

Podľa možnosti čo najskôr sa vykonajú tieto kroky:

a)	všetky analyzátory odberu plynov v dávkach sa vynulujú a meracie rozsahy sa nastavia najneskôr do 30 minút po dokončení skúšobného cyklu alebo počas fázy úpravy teploty, ak je to užitočné na kontrolu, či sú analyzátory plynov ešte stabilné;

b)	akékoľvek obvyklé vzorky plynu odobraté v dávkach sa analyzujú najneskôr do 30 minút po dokončení cyklu NRTC s teplým štartom alebo počas fázy úpravy teploty;

c)	vzorky pozadia sa analyzujú najneskôr do 60 minút po dokončení cyklu NRTC s teplým štartom.

7.3.2.4.   Overenie posunu

Po kvantifikácii výfukových plynov sa posun overí takto:

a)	v prípade analyzátorov plynov s nepretržitým odberom a odberom v dávkach sa po stabilizácii nulovacieho plynu zaznamená stredná hodnota analyzátora. Stabilizácia môže zahŕňať čas na vyčistenie analyzátora od akejkoľvek vzorky plynu plus každý ďalší čas na zohľadnenie odozvy analyzátora;

b)	po stabilizácii plynu na nastavenie meracieho rozsahu sa zaznamená stredná hodnota analyzátora. Stabilizácia môže zahŕňať čas na vyčistenie analyzátora od akejkoľvek vzorky plynu plus každý ďalší čas na zohľadnenie odozvy analyzátora;

c)	tieto údaje sa použijú na overenie a korekciu posunu, ako je opísané v bode 8.2.2.

7.4.   Skúšobné cykly

Skúška typového schválenia EÚ sa vykonáva s použitím príslušného cyklu NRSC, prípadne cyklu NRTC alebo LSI-NRTC, ako je špecifikované v článku 23 nariadenia (EÚ) 2016/1628 a v prílohe IV k uvedenému nariadeniu. Technické špecifikácie a charakteristiky cyklov NRSC, NRTC a LSI-NRTC sú stanovené v prílohe XVII a metóda určenia nastavení zaťaženia a otáčok pre tieto skúšobné cykly je opísaná v oddiele 5.2.

7.4.1.   Ustálené skúšobné cykly

Necestné ustálené skúšobné cykly (NRSC) sú uvedené v dodatkoch 1 a 2 k prílohe XVII ako zoznam nespojitých režimov NRSC (prevádzkových bodov), pričom každý prevádzkový bod má jednu hodnotu otáčok a jednu hodnotu krútiaceho momentu. NRSC sa meria so zahriatym motorom v chode podľa špecifikácií výrobcu. NRSC môže podľa výberu výrobcu prebiehať ako cyklus NRSC v nespojitom režime alebo RMC, ako sa vysvetľuje v bodoch 7.4.1.1 a 7.4.1.2. Nevyžaduje sa vykonanie emisnej skúšky podľa oboch bodov 7.4.1.1 aj 7.4.1.2.

7.4.1.1.   NRSC v nespojitom režime

Cykly NRSC v nespojitom režime sú teplé prevádzkové cykly, v ktorých sa emisie začínajú merať po naštartovaní a zahriatí motora a s motorom v chode, ako je špecifikované v bode 7.8.1.2. Každý cyklus pozostáva z viacerých režimov otáčok a zaťaženia (s príslušnými váhovými faktormi pre každý režim), ktoré pokrývajú typický prevádzkový rozsah konkrétnej kategórie motorov.

7.4.1.2.   Cyklus NRSC s odstupňovanými režimami

Cykly RMC sú teplé prevádzkové cykly, v ktorých sa emisie začínajú merať po naštartovaní a zahriatí motora a s motorom v chode, ako je špecifikované v bode 7.8.2.1. Počas cyklu RMC motor nepretržite kontroluje kontrolná jednotka skúšobného zariadenia. Plynné emisie a emisie tuhých častíc sa merajú a odoberajú nepretržite počas cyklu RMC rovnakým spôsobom ako v prípade nestálych cyklov (NRTC alebo LSI-NRTC).

Cyklus RMC je určený na poskytovanie metódy vykonávania ustálenej skúšky pseudonestálym spôsobom. Každý cyklus RMC pozostáva zo série ustálených režimov s lineárnym prechodom medzi nimi. Relatívny celkový čas v každom režime a jeho predchádzajúci prechod zodpovedajú váhe NRSC v nespojitom režime. Zmena otáčok a zaťaženia motora pri prechode z jedného režimu do druhého musí byť lineárne riadená v čase 20 ± 1 s. Čas zmeny režimu je súčasťou nového režimu (vrátane prvého režimu). V niektorých prípadoch sa jednotlivé režimy nevykonávajú v rovnakom poradí ako NRSC v nespojitom režime alebo sa delia, aby sa predišlo extrémnym zmenám teploty.

7.4.2.   Nestále skúšobné cykly (NRTC a LSI-NRTC)

Necestný nestály skúšobný cyklus pre motory kategórie NRE (NRTC) a necestný nestály cyklus pre veľké zážihové motory kategórie NRS (LSI-NRTC) sú špecifikované v doplnku 3 k prílohe XVII ako sekundový sled hodnôt normalizovaných otáčok a krútiaceho momentu. Na vykonanie skúšky v skúšobnej komore sa normalizované hodnoty prevedú na ich ekvivalentné referenčné hodnoty pre jednotlivé motory, ktoré sa majú skúšať, na základe špecifických hodnôt otáčok a krútiaceho momentu zistených z mapovacej krivky motora. Prevod sa označí ako denormalizácia a výsledným skúšobným cyklom je referenčný skúšobný cyklus NRTC alebo LSI-NRTC motora, ktorý sa má skúšať (pozri bod 7.7.2).

7.4.2.1.   Postupnosť skúšky pre cyklus NRTC

Grafické znázornenie časového plánu normalizovaného dynamometra NRTC je uvedené na obrázku 6.3.

Obrázok 6.3.

Časový plán normalizovaného dynamometra NRTC

Cyklus NRTC musí prebehnúť dvakrát po dokončení predkondicionovania (pozri bod 7.3.1.1.1) podľa tohto postupu:

a)

ako studený štart potom, ako bol systém motora a systém dodatočnej úpravy výfukových plynov ochladený na teplotu okolitého prostredia po prirodzenom ochladení motora, alebo ako studený štart po vynútenom ochladení, keď sa motor, teplota chladiacej kvapaliny a oleja, systémy dodatočnej úpravy výfukových plynov a riadiace zariadenia motora stabilizovali na teplote 293 K až 303 K (20 °C až 30 °C). Meranie emisií pri studenom štarte sa začne naštartovaním studeného motora;

b)	fáza zahrievania sa začne hneď po dokončení fázy studeného štartu. Motor sa vypne a kondicionuje na cyklus s teplým štartom zahrievaním počas 20 minút ± 1 minúta;

c)

cyklus s teplým štartom sa začne hneď po fáze zahrievania spúšťaním motora. Analyzátory plynu sa zapnú najmenej 10 sekúnd pred koncom fázy zahrievania, aby sa zabránilo špičkovým hodnotám spínacieho signálu. Meranie emisií sa začne súčasne so začiatkom NRTC s teplým štartom vrátane spúšťania motora.

Emisie špecifické pre brzdenie vyjadrené v g/kWh sa stanovia pomocou postupov uvedených v tomto oddiele za oba skúšobné cykly t. j. NRTC s teplým aj so studeným štartom. Zložené vážené emisie sa vypočítajú vážením výsledkov skúšky so studeným štartom s korekciou 10 % a výsledkov skúšky s teplým štartom s korekciou 90 %, ako sa podrobne uvádza v prílohe VII.

7.4.2.2.   Postupnosť skúšky pre cyklus LSI-NRTC

LSI-NRTC musí prebehnúť raz ako cyklus s teplým štartom po dokončení predkondicionovania (pozri bod 7.3.1.1.2) podľa tohto postupu:

a)	motor sa naštartuje a nechá bežať prvých 180 sekúnd pracovného cyklu, potom beží 30 sekúnd na voľnobežných otáčkach bez zaťaženia. Počas tejto fázy zahrievania sa emisie nemerajú.

b)	Na konci 30-sekundovej fázy s voľnobežnými otáčkami sa motor nechá v behu počas celého pracovného cyklu od začiatku (čas 0 sekúnd) a začne sa meranie emisií.

Emisie špecifické pre brzdenie vyjadrené v g/kWh sa stanovia pomocou postupov uvedených v prílohe VII.

Ak bol motor v prevádzke už pred skúškou, použite osvedčený technický úsudok na dostatočné ochladenie motora tak, aby merané emisie presne reprezentovali emisie motora naštartovaného pri teplote okolitého prostredia. Napríklad, ak sa motor naštartovaný pri teplote okolitého prostredia v priebehu troch minút zahreje dostatočne na začatie prevádzky s uzavretým obvodom a na dosiahnutie plnej katalytickej činnosti, pred začatím ďalšej skúšky je potrebné minimálne ochladzovanie motora.

S predchádzajúcim súhlasom technickej služby môže postup zahrievania motora zahŕňať až 15 minút prevádzky počas pracovného cyklu.

7.5.   Všeobecná postupnosť skúšky

Na meranie emisií motora sa vykonajú tieto kroky:

a)	určia sa hodnoty skúšobných otáčok a skúšobného zaťaženia motora, ktorý sa má skúšať, odmeraním maximálneho krútiaceho momentu (pri motoroch s konštantnými otáčkami) alebo krivky maximálneho krútiaceho momentu (pri motoroch s meniteľnými otáčkami) ako funkcie otáčok motora;

b)	normalizované skúšobné cykly sa musia denormalizovať krútiacim momentom (pri motoroch s konštantnými otáčkami) alebo otáčkami a krútiacimi momentmi (pri motoroch s meniteľnými otáčkami) zistenými v bode 7.5 písm. a);

c)	motor, vybavenie a meracie prístroje sa v predstihu pripravia na nasledujúcu emisnú skúšku alebo sériu skúšok (studený a teplý cyklus);

d)	na overenie správnej funkcie určitého vybavenia a analyzátorov sa vykonajú postupy pred skúškou. Všetky analyzátory musia byť kalibrované. Všetky údaje pred skúškou sa zaznamenajú;

e)	motor sa na začiatku skúšobného cyklu naštartuje (cyklus NRTC) alebo sa nechá bežať (ustálené cykly a cyklus LSI-NRTC) a zároveň sa začnú odoberať vzorky;

f)	počas odberu vzoriek sa merajú alebo zaznamenávajú emisie a ďalšie požadované parametre (pri cykloch NRTC, LSI-NRTC a RMC počas celého skúšobného cyklu);

g)	na overenie správnej funkcie určitého vybavenia a analyzátorov sa vykonajú postupy po skúške;

h)	filter (filtre) PM sa predkondicionuje(-ú), odváži(-ia) (vlastná hmotnosť), zaťaží(-ia), opäť kondicionuje(-ú), znovu odváži(-ia) (hmotnosť so zaťažením) a potom sa vzorky vyhodnotia podľa postupov pred skúškou (bod 7.3.1.5) a po skúške (bod 7.3.2.2);

i)	vyhodnotia sa výsledky emisnej skúšky.

Obrázok 6.4 poskytuje prehľad o postupoch potrebných na vykonanie skúšobných cyklov NRMM s meraním emisií výfukových plynov motora.

Obrázok 6.4.

Postupnosť skúšky

7.5.1.   Štart a reštart motora

7.5.1.1.   Štart motora

Motor sa štartuje:

a)	podľa odporúčania v pokynoch pre koncového používateľa pomocou štartéra motora alebo vzduchového systému štartovania a buď s primerane nabitou batériou, vhodným zdrojom energie, alebo vhodným zdrojom stlačeného vzduchu; alebo

b)	použitím dynamometra na spúšťanie motora, až kým sa nenaštartuje. Dynamometer väčšinou poháňa motor v rozmedzí ± 25 % jeho typických prevádzkových spúšťacích otáčok alebo štartuje motor lineárnym zvyšovaním otáčok dynamometra z nuly na 100 min-1 pri voľnobežných otáčkach, až kým motor nenaštartuje.

Spúšťanie sa zastaví do 1 sekundy po naštartovaní motora. Ak sa motor nenaštartuje po 15 sekundách spúšťania, spúšťanie sa zastaví a zistí sa dôvod zlyhania štartovania, pokiaľ v pokynoch pre koncového používateľa alebo v opravárensko-servisnej príručke nie je uvedený dlhší ako bežný čas spúšťania.

7.5.1.2.   Zhasnutie motora

a)	Ak motor kedykoľvek v priebehu cyklu NRTC so studeným štartom zhasne, skúška je neplatná.

b)	Ak motor kedykoľvek v priebehu cyklu NRTC s teplým štartom zhasne, skúška je neplatná. Motor sa zahreje podľa požiadaviek uvedených v bode 7.4.2.1 písm. b) a skúška s teplým štartom sa zopakuje. V tomto prípade sa nemusí opakovať skúška so studeným štartom.

c)	Ak motor kedykoľvek v priebehu cyklu LSI-NRTC zhasne, skúška je neplatná.

d)

Ak motor kdekoľvek v priebehu cyklu NRSC (nespojitého alebo odstupňovaného) zhasne, skúška je neplatná a opakuje sa od postupu zahrievania motora. V prípade merania PM pomocou viacfiltrovej metódy (jeden filter na odber vzoriek pre každý prevádzkový režim) skúška pokračuje stabilizovaním motora v predchádzajúcom režime pri teplote kondicionovania a potom sa začne meranie v režime, v ktorom motor zhasol.

7.5.1.3.   Prevádzka motora

„Obsluhou“ môže byť osoba (t. j. manuálna regulácia) alebo regulátor (t. j. automatická regulácia) mechanicky alebo elektronicky signalizujúci vstup, ktorý požaduje výstup motora. Vstup môže pochádzať z pedálu alebo signálu akcelerátora, páky alebo signálu ovládania škrtiacej klapky, palivovej páky alebo signálu, rýchlostnej páky alebo signálu, alebo z bodu nastavenia alebo signálu regulátora.

7.6.   Mapovanie motora

Pred začiatkom mapovania motora sa motor zahreje a ku koncu zahrievania sa prevádzkuje najmenej 10 minút pri maximálnom výkone alebo podľa odporúčania výrobcu a osvedčeného technického úsudku, aby sa stabilizovala teplota chladiacej kvapaliny a mazacieho oleja. Keď sa motor stabilizuje, vykoná sa mapovanie motora.

Ak má výrobca v úmysle použiť vysielanie signálu krútiaceho momentu elektronickou riadiacou jednotkou v prípade motorov, ktoré sú ňou vybavené, počas prevádzkových monitorovacích skúšok podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/655 o monitorovaní emisií prevádzkových motorov sa počas mapovania motora navyše vykoná overovanie uvedené v doplnku 3.

Okrem motorov s konštantnými otáčkami sa mapovanie motora vykonáva s naplno otvoreným prívodom paliva alebo regulátorom používajúcim nespojité otáčky vo vzostupnom poradí. Minimálne a maximálne mapovacie otáčky sa stanovia takto:

minimálne mapovacie otáčky	=	voľnobežné otáčky so zahriatym motorom
maximálne mapovacie otáčky	=	n hi × 1,02 alebo otáčky, pri ktorých maximálny krútiaci moment klesne na nulu, podľa toho, ktorá hodnota je menšia

keď:

n hi sú vysoké otáčky, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 12.

Ak sú najvyššie otáčky nebezpečné alebo nie sú reprezentatívne (napr. v prípade neregulovaných motorov), na mapovanie sa podľa osvedčeného technického úsudku použijú maximálne bezpečné alebo maximálne reprezentatívne otáčky.

7.6.1.   Mapovanie motora pri cykle NRSC s meniteľnými otáčkami

V prípade mapovania motora pri cykle NRSC s meniteľnými otáčkami (len v prípade motorov, u ktorých neprebehol cyklus NRTC ani LSI-NRTC) sa na výber dostatočného počtu rovnomerne rozmiestnených bodov nastavenia použije osvedčený technický úsudok. V každom bode nastavenia sa stabilizujú otáčky a krútiaci moment sa môže stabilizovať najmenej na 15 sekúnd. V každom bode nastavenia sa zaznamenajú stredné hodnoty otáčok a krútiaceho momentu. Stredné hodnoty otáčok a krútiaceho momentu sa odporúča vypočítať z údajov zaznamenaných počas posledných 4 až 6 sekúnd. Na stanovenie skúšobných otáčok a krútiaceho momentu v rámci cyklu NRSC sa v prípade potreby použije lineárna interpolácia. Ak sa navyše požaduje vykonať na motoroch aj cykly NRTC alebo LSI-NRTC, na stanovenie ustálených skúšobných otáčok a krútiaceho momentu sa použije mapovacia krivka motora NRTC.

Mapovanie motora sa môže podľa výberu výrobcu alternatívne vykonať na základe postupu uvedeného v bode 7.6.2.

7.6.2.   Mapovanie motora pri cykloch NRTC a LSI-NRTC

Mapovanie motora sa vykonáva podľa tohto postupu:

a)

motor je v stave bez zaťaženia a beží na voľnobežných otáčkach; i) v prípade motorov s regulátorom nízkych otáčok sa požiadavka obsluhy nastaví na minimum, dynamometer alebo iné zaťažovacie zariadenie sa použije na dosiahnutie nulového krútiaceho momentu na primárnom vývodovom hriadeli motora a motor môže regulovať otáčky. Odmerajú sa tieto voľnobežné otáčky so zahriatym motorom; ii) v prípade motorov bez regulátora nízkych otáčok sa dynamometer nastaví na dosiahnutie nulového krútiaceho momentu na primárnom vývodovom hriadeli motora a požiadavka obsluhy sa nastaví tak, aby sa otáčky regulovali podľa výrobcom udávaných najnižších otáčok motora s minimálnym zaťažením (známe aj ako výrobcom udávané voľnobežné otáčky so zahriatym motorom); iii) v prípade všetkých motorov s meniteľnými otáčkami sa môže použiť výrobcom udávaný krútiaci moment pri voľnobehu (s regulátorom nízkych otáčok alebo bez neho), ak je pre túto prevádzku reprezentatívny nenulový krútiaci moment pri voľnobehu;

b)

požiadavka obsluhy sa nastaví na maximum a otáčky motora sa regulujú tak, aby sa dosiahli hodnoty v rozmedzí od voľnobežných otáčok so zahriatym motorom po 95 % voľnobežných otáčok so zahriatym motorom. V prípade motorov s referenčnými pracovnými cyklami, ktorých najnižšie otáčky sú vyššie než voľnobežné otáčky so zahriatym motorom, sa mapovanie môže začať pri hodnotách od najnižších referenčných otáčok po 95 % najnižších referenčných otáčok;

c)

otáčky motora sa zvyšujú priemerne o 8 ± 1 min–1/s alebo sa motor mapuje pomocou súvislého zvyšovania otáčok v konštantnej miere tak, aby na zvýšenie z minimálnych na maximálne mapovacie otáčky bol potrebný čas 4 až 6 minút. Rozpätie mapovacích otáčok sa začína pri hodnotách od voľnobežných otáčok so zahriatym motorom po 95 % voľnobežných otáčok so zahriatym motorom a končí sa pri najvyšších otáčkach nad maximálnym výkonom, pri ktorých sa dosiahne menej než 70 % maximálneho výkonu. Ak sú takéto najvyššie otáčky nebezpečné alebo nie sú reprezentatívne (napr. v prípade neregulovaných motorov), na mapovanie sa podľa osvedčeného technického úsudku použijú maximálne bezpečné alebo maximálne reprezentatívne otáčky. Body otáčok a krútiaceho momentu motora sa zaznamenajú pri frekvencii odberu vzoriek najmenej 1 Hz;

d)

ak sa výrobca domnieva, že uvedené mapovacie techniky sú v prípade akéhokoľvek daného motora nebezpečné alebo nie sú reprezentatívne, môžu sa použiť alternatívne mapovacie techniky. Tieto alternatívne techniky musia spĺňať zámer stanovených mapovacích postupov, ktorým je určenie maximálneho dostupného krútiaceho momentu pri všetkých otáčkach motora dosiahnutých v priebehu skúšobných cyklov. Odchýlky od mapovacích techník uvedených v tomto oddiele z dôvodov bezpečnosti alebo reprezentatívnosti musí schváliť schvaľovací úrad spolu so zdôvodnením ich použitia. V žiadnom prípade však krivka krútiaceho momentu regulovaných motorov alebo motorov preplňovaných turbodúchadlom nesmie prebiehať pri zostupných otáčkach motora;

e)

motor nie je potrebné mapovať pred každým skúšobným cyklom. Motor sa znovu mapuje, ak: i) na základe osvedčeného technického úsudku uplynul od posledného mapovania neprimerane dlhý čas; alebo ii) na motore sa vykonali fyzické zmeny alebo bol znovu kalibrovaný, čo mohlo ovplyvniť výkon motora; alebo iii) atmosférický tlak blízko vstupu vzduchu do motora nie je v rozmedzí ± 5 kPa hodnoty zaznamenanej v čase posledného mapovania motora.

7.6.3.   Mapovanie motora pri cykle NRSC s konštantnými otáčkami

Motor sa môže prevádzkovať s výrobným regulátorom konštantných otáčok alebo regulátor konštantných otáčok môže byť simulovaný riadenými otáčkami motora so systémom riadenia požiadavky obsluhy. Podľa vhodnosti sa použije buď izochrónny regulátor, alebo regulátor s klesajúcimi otáčkami.

7.6.3.1.   Kontrola menovitého výkonu v prípade motorov, ktoré sa majú skúšať v cykle D2 alebo E2

Vykonávajú sa tieto kontroly:

a)	Motor s regulátorom otáčok alebo so simulovaným regulátorom, ktorý reguluje otáčky na základe požiadavky obsluhy, môže byť prevádzkovaný pri menovitých otáčkach a menovitom výkone tak dlho, ako je to potrebné na dosiahnutie stabilnej prevádzky.

b)

Krútiaci moment sa zvyšuje, až kým motor nie je schopný udržať regulované otáčky. Výkon v tomto bode sa zaznamená. Pred vykonaním tejto kontroly sa musí technická služba, ktorá kontrolu vykonáva, dohodnúť s výrobcom na metóde bezpečného určenia okamihu, keď sa uvedený bod dosiahol, v závislosti od charakteristík regulátora. Výkon zaznamenaný v bode b) nesmie prekročiť menovitý výkon, ako je vymedzený v článku 3 ods. 25 nariadenia (EÚ) 2016/1628, o viac než 12,5 %. Ak sa táto hodnota prekročí, výrobca musí udávaný menovitý výkon revidovať.

Ak sa na konkrétnom motore, ktorý sa skúša, táto kontrola nedá vykonať v dôsledku rizika poškodenia motora alebo dynamometra, výrobca musí schvaľovaciemu úradu predložiť presvedčivý dôkaz, že maximálny výkon neprekračuje menovitý výkon o viac než 12,5 %.

7.6.3.2.   Postup mapovania pri cykle NRSC s konštantnými otáčkami

a)

Motor s regulátorom otáčok alebo so simulovaným regulátorom, ktorý reguluje otáčky na základe požiadavky obsluhy, môže byť prevádzkovaný s regulovanými otáčkami bez zaťaženia (pri vysokých otáčkach, nie pri nízkych voľnobežných otáčkach) najmenej 15 sekúnd okrem prípadu, keď sa na konkrétnom motore táto úloha nedá vykonať.

b)

Na zvyšovanie krútiaceho momentu v konštantnej miere sa použije dynamometer. Mapa sa vytvorí tak, že počas najmenej 2 minút sa regulované otáčky bez zaťaženia zvyšujú na krútiaci moment zodpovedajúci menovitému výkonu v prípade motorov, ktoré sa majú skúšať v cykle D2 alebo E2, alebo na maximálny krútiaci moment v prípade iných skúšobných cyklov s konštantnými otáčkami. Počas mapovania motora sa s frekvenciou najmenej 1 Hz zaznamenávajú skutočné otáčky a krútiaci moment.

c)	Motor s konštantnými otáčkami a s regulátorom, ktorý sa dá nastaviť na alternatívne hodnoty otáčok, sa skúša pri všetkých príslušných konštantných otáčkach.

V prípade motorov s konštantnými otáčkami sa po dohode so schvaľovacím úradom a na základe osvedčeného technického úsudku uplatnia iné metódy zaznamenania krútiaceho momentu a výkonu pri stanovených prevádzkových otáčkach.

Ak sú v prípade motorov, ktoré sa skúšajú v iných cykloch než D2 alebo E2, k dispozícii namerané aj udávané hodnoty maximálneho krútiaceho momentu, namiesto nameranej hodnoty sa môže použiť udávaná hodnota, ak je v rozmedzí 95 až 100 % nameranej hodnoty.

7.7.   Vytvorenie skúšobného cyklu

7.7.1.   Vytvorenie cyklu NRSC

Tento bod sa používa na stanovenie hodnôt otáčok a zaťaženia motora, pri ktorých sa bude motor prevádzkovať počas skúšok s ustáleným cyklom v nespojitom režime NRSC alebo s cyklom RMC.

7.7.1.1.   Stanovenie skúšobných otáčok cyklu NRSC pri motoroch skúšaných v cykloch NRSC a buď NRTC, alebo LSI-NRTC

V prípade motorov, ktoré sa okrem cyklu NRSC skúšajú aj v cykle NRTC alebo LSI-NRTC, sa ako 100 % otáčok používajú maximálne skúšobné otáčky špecifikované v bode 5.2.5.1, pri nestálych aj ustálených skúškach.

Maximálne skúšobné otáčky sa používajú namiesto menovitých otáčok pri určovaní medziľahlých otáčok podľa bodu 5.2.5.4.

Voľnobežné otáčky sa určujú podľa bodu 5.2.5.5.

7.7.1.2.   Stanovenie skúšobných otáčok v cykle NRSC pri motoroch skúšaných iba v cykle NRSC

V prípade motorov, ktoré sa neskúšajú v nestálom cykle (NRTC alebo LSI-NRTC), sa ako 100 % otáčok používajú menovité otáčky špecifikované v bode 5.2.5.3.

Menovité otáčky sa používajú na určovanie medziľahlých otáčok podľa bodu 5.2.5.4. Ak sú v cykle NRSC špecifikované doplňujúce otáčky ako percentuálne hodnoty, vypočítajú sa ako percentuálny podiel menovitých otáčok.

Voľnobežné otáčky sa určujú podľa bodu 5.2.5.5.

Na základe predchádzajúceho súhlasu technickej služby sa na stanovenie skúšobných otáčok v tomto bode môžu namiesto menovitých otáčok použiť maximálne skúšobné otáčky.

7.7.1.3.   Stanovenie zaťaženia v cykle NRSC pre každý skúšobný režim

Percentuálna hodnota zaťaženia pre každý skúšobný režim zvoleného skúšobného cyklu sa vyberie z príslušnej tabuľky NRSC v doplnku 1 alebo 2 k prílohe XVII. V závislosti od skúšobného cyklu je v súlade s bodom 5.2.6 zaťaženie v týchto tabuľkách a v poznámkach ku každej tabuľke vyjadrené buď ako výkon, alebo ako krútiaci moment.

Hodnota 100 % pri daných skúšobných otáčkach je nameraná alebo udávaná hodnota, ktorá sa vyberie z mapovacej krivky vytvorenej podľa bodu 7.6.1, 7.6.2 alebo 7.6.3 a je vyjadrená ako výkon (kW).

Nastavenie motora pre každý skúšobný režim sa vypočíta pomocou rovnice 6-14:

6-14

keď:

S	je nastavenie dynamometra (kW)
P max	je maximálny pozorovaný alebo udávaný výkon pri skúšobných otáčkach v skúšobných podmienkach (stanovených výrobcom) (kW)
P AUX	je udávaný celkový výkon absorbovaný pomocným zariadením, ako je stanovené v rovnici 6-8 (pozri bod 6.3.5) pri špecifikovaných skúšobných otáčkach (kW)
L	je percentuálna hodnota krútiaceho momentu

Minimálny krútiaci moment pri zahriatom motore, ktorý je reprezentatívny pre bežnú prevádzku, sa môže udať a použiť pre akýkoľvek bod zaťaženia, ktorý by inak ležal pod touto hodnotou, ak tento typ motora za normálnych okolností nepracuje pri krútiacom momente nižšom ako táto minimálna hodnota, napríklad preto, že je pripojený k necestnému mobilnému stroju, ktorý nepracuje pri krútiacom momente nižšom ako určitá minimálna hodnota.

V prípade cyklov D2 a E2 výrobca udáva menovitý výkon a ten sa používa pri vytváraní skúšobného cyklu ako 100 % výkonu.

7.7.2.   Stanovenie otáčok a zaťaženia v cykloch NRTC a LSI-NRTC pre každý skúšobný bod (denormalizácia)

Tento bod sa používa na stanovenie zodpovedajúcich hodnôt otáčok a zaťaženia, pri ktorých sa bude motor prevádzkovať počas skúšok s cyklom NRTC alebo LSI-NRTC. V doplnku 3 k prílohe XVII sú definované príslušné skúšobné cykly v normalizovanom formáte. Normalizovaný skúšobný cyklus pozostáva zo série spárovaných hodnôt otáčok a krútiaceho momentu vyjadrených v percentách.

Normalizované hodnoty otáčok a krútiaceho momentu sa transformujú týmto spôsobom:

a)	normalizované otáčky sa transformujú na sériu referenčných otáčok n ref, podľa bodu 7.7.2.2;

b)	normalizovaný krútiaci moment sa vyjadrí ako percento mapovaného krútiaceho momentu z krivky vytvorenej podľa bodu 7.6.2 pri zodpovedajúcich referenčných otáčkach. Tieto normalizované hodnoty sa transformujú na sériu referenčných krútiacich momentov T ref podľa bodu 7.7.2.3;

c)	hodnoty referenčných otáčok a krútiaceho momentu vyjadrené v koherentných jednotkách sa vynásobia, aby sa vypočítali hodnoty referenčného výkonu.

7.7.2.1.   Vyhradené

7.7.2.2.   Denormalizácia otáčok motora

Otáčky motora sa denormalizujú pomocou rovnice 6-15:

6-15

keď:

n ref	sú referenčné otáčky
MTS	sú maximálne skúšobné otáčky
n idle	sú voľnobežné otáčky
%speed	je hodnota normalizovaných otáčok cyklu NRTC alebo LSI-NRTC prevzatá z doplnku 3 k prílohe XVII.

7.7.2.3.   Denormalizácia krútiaceho momentu motora

Hodnoty krútiaceho momentu v časovom pláne dynamometra motora uvedenom v doplnku 3 k prílohe XVII sa normalizujú na maximálny krútiaci moment pri príslušných otáčkach. Hodnoty krútiaceho momentu referenčného cyklu sa denormalizujú pomocou mapovacej krivky určenej podľa bodu 7.6.2 prostredníctvom rovnice 6-16:

6-16

pre príslušné referenčné otáčky stanovené v bode 7.7.2.2.

keď:

T ref	je referenčný krútiaci moment pri príslušných referenčných otáčkach
max.torque	je maximálny krútiaci moment pri príslušných skúšobných otáčkach získaný mapovaním motora vykonaným podľa bodu 7.6.2, v prípade potreby upravený podľa bodu 7.7.2.3.1.
%torque	je hodnota normalizovaného krútiaceho momentu cyklu NRTC alebo LSI-NRTC prevzatá z doplnku 3 k prílohe XVII.

a)   Udávaný minimálny krútiaci moment

Udávať sa môže minimálna hodnota krútiaceho momentu, ktorá reprezentuje prevádzku. Ak je napríklad motor typicky pripojený k necestnému pojazdnému stroju, ktorý nepracuje pri krútiacom momente nižšom než určitá minimálna hodnota, uvedený krútiaci moment môže byť udávaný a používaný pre každý bod zaťaženia, ktorý by inak ležal pod touto hodnotou.

b)   Úprava krútiaceho momentu motora v súvislosti s pomocným zariadením namontovaným pri emisnej skúške

V prípade, že pomocné zariadenie je namontované podľa doplnku 2, nevykonajú sa žiadne úpravy maximálneho krútiaceho momentu pri príslušných skúšobných otáčkach získaného z mapovania motora vykonaného podľa bodu 7.6.2.

V prípade, že podľa bodov 6.3.2 alebo 6.3.3 pomocné zariadenie, ktoré sa malo pri skúške namontovať, nie je inštalované, alebo pomocné zariadenie, ktoré sa malo pri skúške odstrániť, je inštalované, hodnota T max sa upraví prostredníctvom rovnice 6-17.

T max = T map – T AUX

6-17

pričom:

TAUX = Tr – Tf

6-18

keď:

T map	je neupravený maximálny krútiaci moment pri príslušných skúšobných otáčkach získaný mapovaním motora vykonaným podľa bodu 7.6.2.
T f	je krútiaci moment potrebný na prevádzku pomocného zariadenia, ktoré sa malo namontovať, ale pri skúške nebolo inštalované
T r	je krútiaci moment potrebný na prevádzku pomocného zariadenia, ktoré sa malo odstrániť, ale pri skúške bolo inštalované

7.7.2.4.   Príklad postupu denormalizácie

Ako príklad sa denormalizuje tento skúšobný bod:

% speed = 43 %

% torque = 82 %

Dané sú tieto hodnoty:

MTS = 2 200 min-1

n idle = 600 min-1

Výsledná hodnota je:

s maximálnym krútiacim momentom 700 Nm zisteným z mapovacej krivky pri otáčkach 1 288 min-1.

7.8.   Špecifický postup priebehu skúšobného cyklu

7.8.1.   Postupnosť emisnej skúšky pri cykle NRSC v nespojitom režime

7.8.1.1.   Zahrievanie motora pred ustáleným cyklom NRSC v nespojitom režime

Vykoná sa postup pred skúškou podľa bodu 7.3.1 vrátane kalibrácie analyzátora. Motor sa zahreje s použitím postupnosti predkondicionovania uvedenej v bode 7.3.1.1.3. Z tohto bodu kondicionovania motora sa ihneď spustí meranie skúšobného cyklu.

7.8.1.2.   Vykonanie cyklu NRSC v nespojitom režime

a)	Skúška sa vykonáva vo vzostupnom poradí režimov, ako je stanovené v prípade skúšobného cyklu (pozri doplnok 1 k prílohe XVII).

b)

Každý režim trvá najmenej 10 minút okrem prípadu, keď sa skúšajú zážihové motory s použitím cyklov G1, G2 alebo G3, keď každý režim trvá najmenej 3 minúty. V každom režime sa motor stabilizuje minimálne 5 minút a vzorky emisií v prípade plynných emisií sa odoberajú počas 1 až 3 minút, a ak neexistuje príslušný limit, zisťuje sa počet tuhých častíc PN na konci každého režimu. Výnimkou je prípad, keď sa skúšajú zážihové motory s použitím cyklov G1, G2 alebo G3, keď sa vzorky emisií odoberajú počas posledných najmenej 2 minút príslušného skúšobného režimu. Na zvýšenie presnosti odberu vzoriek tuhých častíc (PM) je povolený predĺžený čas odberu. Dĺžka trvania režimu sa zaznamená a oznámi.

c)

Odber vzoriek tuhých častíc sa môže vykonávať buď jednofiltrovou metódou, alebo viacfiltrovou metódou. Keďže sa výsledky týchto metód môžu mierne odlišovať, spolu s výsledkami sa uvádza aj použitá metóda. Pri jednofiltrovej metóde sa v postupe skúšobného cyklu určia váhové faktory režimov a zohľadní sa skutočný prietok výfukových plynov počas odberu vzoriek tak, že sa nastaví prietok vzorky a/alebo zodpovedajúci čas odberu vzoriek. Efektívny váhový faktor odberu vzoriek PM musí byť v rozmedzí ± 0,005 váhového faktora daného režimu. Odber vzoriek sa musí v rámci každého režimu vykonať čo najneskôr. Pri jednofiltrovej metóde sa musí ukončenie odberu vzoriek PM zhodovať s ukončením merania plynných emisií s toleranciou ± 5 sekúnd. Čas odberu vzoriek je v každom režime najmenej 20 sekúnd v prípade jednofiltrovej metódy a najmenej 60 sekúnd v prípade viacfiltrovej metódy. V systémoch bez možnosti obtoku musí byť čas odberu vzoriek v každom režime najmenej 60 sekúnd v prípade jednofiltrovej aj viacfiltrovej metódy.

d)	Otáčky a zaťaženie motora, teplota nasávaného vzduchu, prietok paliva a prípadne prietok vzduchu alebo výfukových plynov sa pri každom režime merajú v rovnakom časovom intervale, aký sa použil na meranie koncentrácie plynov. Zaznamenávajú sa všetky doplňujúce údaje potrebné na výpočet.

e)

Ak motor zhasne alebo sa odber vzoriek emisií preruší kedykoľvek po začiatku odberu vzoriek emisií v cykle NRSC v nespojitom režime a pri jednofiltrovej metóde, skúška je neplatná a opakuje sa od postupu zahrievania motora. V prípade merania PM pomocou viacfiltrovej metódy (jeden filter na odber vzoriek pre každý prevádzkový režim) skúška pokračuje stabilizovaním motora v predchádzajúcom režime pri teplote kondicionovania a potom sa začne meranie v režime, v ktorom motor zhasol.

f)	Vykonajú sa postupy po skúške podľa bodu 7.3.2.

7.8.1.3.   Kritériá overovania

Počas každého režimu daného ustáleného skúšobného cyklu sa po počiatočnej prechodnej perióde namerané otáčky nesmú odchyľovať od referenčných otáčok o viac než ± 1 % menovitých otáčok alebo ± 3 min-1 podľa toho, ktorá hodnota je väčšia, okrem voľnobežných otáčok, ktoré musia byť v rámci tolerancií udávaných výrobcom. Nameraný krútiaci moment sa nesmie odchyľovať od referenčného krútiaceho momentu o viac než ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu pri skúšobných otáčkach.

7.8.2.   Postupnosť emisnej skúšky pre cyklus RMC

7.8.2.1.   Zahrievanie motora

Vykoná sa postup pred skúškou podľa bodu 7.3.1 vrátane kalibrácie analyzátora. Motor sa zahreje s použitím postupnosti predkondicionovania uvedenej v bode 7.3.1.1.4. Ak otáčky a krútiaci moment motora ešte nie sú nastavené na prvý režim skúšky, ihneď po tomto postupe kondicionovania motora sa zmenia na prvý režim skúšky lineárnym stupňovitým prechodom 20 ± 1 s. Meranie skúšobného cyklu sa začne 5 až 10 sekúnd po ukončení prechodu.

7.8.2.2.   Vykonávanie cyklu RMC

Skúška sa vykonáva v poradí režimov, ako je stanovené v prípade skúšobného cyklu (pozri doplnok 2 k prílohe XVII). V prípade, že pre konkrétny cyklus NRSC nie je k dispozícii žiadny cyklus RMC, uplatní sa postup NRSC v nespojitom režime podľa bodu 7.8.1.

Motor sa v každom režime prevádzkuje počas stanoveného intervalu. Prechod z jedného režimu do druhého prebieha lineárne počas 20 s ± 1 s v rámci tolerancií predpísaných v bode 7.8.2.4.

V prípade RMC sa hodnoty referenčných otáčok a krútiaceho momentu dosiahnu pri minimálnej frekvencii 1 Hz a táto postupnosť bodov sa použije na vykonanie cyklu. Počas prechodu medzi režimami prechádzajú denormalizované hodnoty referenčných otáčok a krútiaceho momentu lineárne stupňovite medzi režimami a vytvárajú referenčné body. Normalizované referenčné hodnoty krútiaceho momentu nesmú lineárne stupňovite prechádzať medzi režimami a potom sa denormalizovať. Ak stupňovitý prechod otáčok a krútiaceho momentu prechádza cez bod nad krivkou krútiaceho momentu motora, musí pokračovať dovtedy, kým sa nedosiahnu referenčné krútiace momenty a nepovolí sa maximálna požiadavka obsluhy.

V celom cykle RMC (počas každého režimu a vrátane stupňovitých prechodov medzi režimami) sa merajú koncentrácie každej plynnej znečisťujúcej látky, a ak existuje príslušný limit, odberajú sa vzorky PM a PN. Plynné znečisťujúce látky sa môžu merať neriedené alebo zriedené a nepretržite sa zaznamenávať. Ak sú zriedené, môžu sa odoberať aj do odberového vaku. Vzorka tuhých častíc sa riedi kondicionovaným a čistým vzduchom. Počas celého skúšobného postupu sa odoberie jedna vzorka, a ak ide o tuhé častice, zachytí sa na jednom filtri na odber vzoriek PM.

Na výpočet emisií špecifických pre brzdenie sa vypočíta skutočná práca cyklu integrovaním skutočného výkonu motora počas celého cyklu.

7.8.2.3.   Postupnosť emisnej skúšky

a)	Vykonávanie cyklu RMC, odber vzoriek výfukových plynov, zaznamenávanie údajov a integrovanie nameraných hodnôt sa začína súčasne.

b)	Otáčky a krútiaci moment sa regulujú podľa prvého režimu v skúšobnom cykle.

c)	Ak motor kedykoľvek v priebehu vykonávania cyklu RMC zhasne, skúška je neplatná. Motor sa predkondicionuje a skúška sa zopakuje.

d)

Na konci cyklu RMC pokračuje odber vzoriek s výnimkou odberu vzoriek PM, pričom sú v činnosti všetky systémy, aby mohol uplynúť čas odozvy systému. Potom sa zastavia všetky odbery vzoriek a zaznamenávanie vrátane zaznamenávania vzoriek pozadia. Nakoniec sa zastavia všetky integračné zariadenia a ukončenie skúšobného cyklu sa uvedie v zaznamenaných údajoch.

e)	Vykonajú sa postupy po skúške podľa bodu 7.3.2.

7.8.2.4.   Kritériá overovania

Skúšky RMC sa overujú pomocou regresnej analýzy podľa opisu v bodoch 7.8.3.3 a 7.8.3.5. Povolené tolerancie cyklu RMC sú uvedené v tabuľke 6.1. Treba si uvedomiť, že tolerancie cyklu RMC sa líšia od tolerancií cyklu NRTC uvedených v tabuľke 6.2. Pri vykonávaní skúšok motorov s čistým výkonom vyšším než 560 kW sa môžu použiť tolerancie regresnej priamky z tabuľky 6.2 a vyradenie bodov z tabuľky 6.3.

Tabuľka 6.1.

Tolerancie regresnej priamky RMC

	Otáčky	Krútiaci moment	Výkon
Štandardná chyba odhadovanej hodnoty (SEE) y ako funkcie x	maximálne 1 % menovitých otáčok	maximálne 2 % maximálneho krútiaceho momentu motora	maximálne 2 % maximálneho výkonu motora
Sklon regresnej priamky, a 1	0,99 – 1,01	0,98 – 1,02	0,98 – 1,02
Koeficient determinácie, r 2	minimálne 0,990	minimálne 0,950	minimálne 0,950
Úsek regresnej priamky na osi y, a 0	± 1 % menovitých otáčok	± 20 Nm alebo ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia	± 4 kW alebo ± 2 % maximálneho výkonu, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia

V prípade vykonávania skúšky RMC na nestálom skúšobnom zariadení, kde nie sú k dispozícii otáčky a krútiaci moment v jednotlivých sekundách, sa použijú nasledujúce kritériá overovania.

V prípade každého režimu sú požiadavky na tolerancie pre otáčky a krútiaci moment uvedené v bode 7.8.1.3. V prípade 20-sekundových lineárnych prechodov otáčok a krútiacich momentov medzi skúšobnými režimami cyklu RMC v ustálenom stave (bod 7.4.1.2) sa na stupňovitý prechod uplatnia tieto tolerancie pre otáčky a zaťaženie:

a)	otáčky sa udržiavajú lineárne v rámci ± 2 % menovitých otáčok;

b)	krútiaci moment sa udržiava v rámci ± 5 % maximálneho krútiaceho momentu pri menovitých otáčkach.

7.8.3.   Nestále skúšobné cykly (NRTC a LSI-NRTC)

Pri vykonávaní cyklov NRTC a LSI-NRTC sa postupne plnia príkazy týkajúce sa referenčných otáčok a krútiacich momentov. Príkazy týkajúce sa otáčok a krútiaceho momentu sa vydávajú s frekvenciou najmenej 5 Hz. Keďže referenčný skúšobný cyklus je špecifikovaný pri frekvencii 1 Hz, príkazy medzi otáčkami a krútiacim momentom sa lineárne interpolujú z referenčných hodnôt krútiaceho momentu generovaných pri tvorbe cyklu.

Malé hodnoty denormalizovaných otáčok približujúcich sa voľnobežným otáčkam so zahriatym motorom môžu spôsobiť aktiváciu regulátorov nízkych voľnobežných otáčok a prekročenie referenčného krútiaceho momentu, aj keď je požiadavka obsluhy minimálna. V takých prípadoch sa odporúča riadiť dynamometer tak, aby prioritou bolo dodržanie referenčného krútiaceho momentu namiesto referenčných otáčok, a nechať motor, aby reguloval otáčky.

V podmienkach studeného štartu môžu motory použiť zariadenie na zvýšenie voľnobežných otáčok na rýchle zahriatie motora a systému na dodatočnú úpravu výfukových plynov. Za týchto podmienok budú veľmi nízke normalizované otáčky generovať referenčné otáčky nižšie než zvýšené voľnobežné otáčky. V takom prípade sa odporúča riadiť dynamometer tak, aby prioritou bolo dodržanie referenčného krútiaceho momentu, a nechať motor, aby reguloval otáčky, keď je požiadavka obsluhy minimálna.

Počas emisnej skúšky sa hodnoty referenčných otáčok a krútiacich momentov, ako aj spätnoväzbových otáčok a krútiacich momentov zaznamenávajú s minimálnou frekvenciou 1 Hz, ale prednostne s frekvenciou 5 Hz alebo dokonca 10 Hz. Táto vyššia frekvencia zaznamenávania je dôležitá, pretože pomáha minimalizovať skresľujúci účinok časového oneskorenia medzi referenčnými a nameranými hodnotami spätnoväzbových otáčok a krútiaceho momentu.

Hodnoty referenčných a spätnoväzbových otáčok a krútiacich momentov sa môžu zaznamenávať pri nižších frekvenciách (blížiacich sa k 1 Hz), ak sa zaznamenávajú priemerné hodnoty v časovom intervale medzi zaznamenávanými hodnotami. Priemerné hodnoty sa vypočítajú zo spätnoväzbových hodnôt aktualizovaných s frekvenciou najmenej 5 Hz. Tieto zaznamenané hodnoty sa použijú na výpočet štatistických údajov overovania cyklu a celkovej práce.

7.8.3.1.   Vykonanie skúšky s cyklom NRTC

Vykonajú sa postupy pred skúškou podľa bodu 7.3.1 vrátane predkondicionovania, ochladzovania a kalibrácie analyzátora.

Skúšanie sa začína takto:

Postupnosť skúšky sa začne hneď po naštartovaní motora z ochladeného stavu, ako je špecifikované v bode 7.3.1.2, v prípade NRTC so studeným štartom alebo zo zahriateho stavu v prípade NRTC s teplým štartom. Musí sa dodržiavať postupnosť uvedená v bode 7.4.2.1.

Zapisovanie údajov, odber vzoriek výfukových plynov a integrovanie nameraných hodnôt sa začína súčasne s naštartovaním motora. Skúšobný cyklus sa začína štartom motora a prebieha podľa časového plánu uvedeného v doplnku 3 k prílohe XVII.

Na konci cyklu pokračuje odber vzoriek, pričom sú v činnosti všetky systémy, aby mohol uplynúť čas odozvy systému. Potom sa zastavia všetky odbery vzoriek a zaznamenávanie vrátane zaznamenávania vzoriek pozadia. Nakoniec sa zastavia všetky integračné zariadenia a ukončenie skúšobného cyklu sa uvedie v zaznamenaných údajoch.

Vykonajú sa postupy po skúške podľa bodu 7.3.2.

7.8.3.2.   Vykonanie skúšky s cyklom LSI-NRTC

Vykonajú sa postupy pred skúškou podľa bodu 7.3.1 vrátane predkondicionovania a kalibrácie analyzátora.

Skúšanie sa začína takto:

Skúška sa začne podľa postupnosti uvedenej v bode 7.4.2.2.

Zapisovanie údajov, odber vzoriek výfukových plynov a integrovanie nameraných hodnôt sa začína súčasne so začiatkom cyklu LSI-NRTC na konci 30-sekundovej fázy s voľnobežnými otáčkami, ako je špecifikované v bode 7.4.2.2 písm. b). Skúšobný cyklus sa vykonáva podľa časového plánu uvedeného v doplnku 3 k prílohe XVII.

Na konci cyklu pokračuje odber vzoriek, pričom sú v činnosti všetky systémy, aby mohol uplynúť čas odozvy systému. Potom sa zastavia všetky odbery vzoriek a zaznamenávanie vrátane zaznamenávania vzoriek pozadia. Nakoniec sa zastavia všetky integračné zariadenia a ukončenie skúšobného cyklu sa uvedie v zaznamenaných údajoch.

Vykonajú sa postupy po skúške podľa bodu 7.3.2.

7.8.3.3.   Kritériá overovania pre nestále skúšobné cykly (NRTC a LSI-NRTC)

Na kontrolu platnosti skúšky sa na referenčné a spätnoväzbové hodnoty otáčok, krútiaceho momentu, výkonu a celkovej práce použijú kritéria overovania pre nestály skúšobný cyklus, uvedené v tomto bode.

7.8.3.4.   Výpočet práce cyklu

Pred výpočtom práce cyklu sa vynechajú všetky hodnoty otáčok a krútiaceho momentu zaznamenané počas štartovania motora. Body so zápornými hodnotami krútiaceho momentu sa počítajú ako nulová práca. Skutočná práca cyklu W act (kWh) sa vypočíta na základe spätnoväzbových hodnôt otáčok a krútiaceho momentu motora. Referenčná práca cyklu W ref (kWh) sa vypočíta na základe referenčných hodnôt otáčok a krútiaceho momentu motora. Skutočná práca cyklu W act sa použije na porovnanie s referenčnou prácou cyklu W ref a na výpočet emisií špecifických pre brzdenie (pozri bod 7.2).

W act musí predstavovať 85 % až 105 % hodnoty W ref.

7.8.3.5.   Overovacia štatistika (pozri doplnok 2 k prílohe VII)

Pre otáčky, krútiaci moment a výkon sa vypočíta lineárna regresia medzi referenčnými a spätnoväzbovými hodnotami.

S cieľom minimalizovať skresľujúci účinok časového oneskorenia medzi referenčnými a spätnoväzbovými hodnotami cyklu sa môže celá postupnosť spätnoväzbových signálov otáčok a krútiaceho momentu motora časovo posúvať vpred alebo oneskorovať oproti postupnosti referenčných otáčok a krútiaceho momentu. Ak sú spätnoväzbové signály posunuté, otáčky aj krútiaci moment sa posunú o rovnakú hodnotu v tom istom smere.

Použije sa metóda najmenších štvorcov, pričom rovnica najlepšieho prispôsobenia má tvar rovnice 6-19:

y= a 1 x + a 0

6-19

keď:

y	je spätnoväzbová hodnota otáčok (min-1), krútiaceho momentu (Nm) alebo výkonu (kW)
a 1	je sklon regresnej priamky
x	je referenčná hodnota otáčok (min-1), krútiaceho momentu (Nm) alebo výkonu (kW)
a 0	je úsek regresnej priamky na osi y

Pre každú regresnú priamku sa podľa doplnku 3 k prílohe VII vypočíta štandardná chyba odhadovanej hodnoty (SEE) y ako funkcie x a koeficient determinácie (r 2).

Túto analýzu sa odporúča vykonať pri frekvencii 1 Hz. Ak sa má skúška považovať za platnú, musia byť splnené kritériá uvedené v tabuľke 6.2.

Tabuľka 6.2.

Tolerancie regresnej priamky

	Otáčky	Krútiaci moment	Výkon
Štandardná chyba odhadovanej hodnoty (SEE) y ako funkcie x	≤5,0 % maximálnych skúšobných otáčok	≤10,0 % maximálneho mapovaného krútiaceho momentu	≤10,0 % maximálneho mapovaného výkonu
Sklon regresnej priamky, a 1	0,95 – 1,03	0,83 – 1,03	0,89 – 1,03
Koeficient determinácie, r 2	minimálne 0,970	minimálne 0,850	minimálne 0,910
Úsek regresnej priamky na osi y, a 0	≤10 % voľnobežných otáčok	±20 Nm alebo ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu podľa toho, ktorá hodnota je väčšia	±4 kW alebo ± 2 % maximálneho výkonu podľa toho, ktorá hodnota je väčšia

Vyradenie bodov je povolené výlučne na účely regresie pred výpočtom regresie, ak je to uvedené v tabuľke 6.3. Tieto body sa však nesmú vyradiť pri výpočte práce cyklu a emisií. Bod voľnobehu je definovaný ako bod, ktorý má normalizovaný referenčný krútiaci moment 0 % a normalizované referenčné otáčky 0 %. Vyradenie bodu sa môže uplatniť na celý cyklus alebo ktorúkoľvek jeho časť, pričom body, ktoré sa vyradia, je potrebné uviesť.

Tabuľka 6.3.

Povolené vyradenie bodov z regresnej analýzy

Udalosť	Podmienky (n = otáčky motora, T = krútiaci moment)	Body, ktorých vyradenie je povolené
Minimálna požiadavka obsluhy (bod voľnobehu)	n ref = n idle a T ref = 0 % a T act > (T ref – 0,02 T maxmappedtorque) a T act < (T ref + 0,02 T maxmappedtorque)	otáčky a výkon
Minimálna požiadavka obsluhy	n act ≤ 1,02 n ref a T act > T ref alebo n act > n ref a T act ≤ T ref' alebo n act > 1,02 n ref a T ref < T act ≤ (T ref + 0,02 T maxmappedtorque)	výkon a buď krútiaci moment, alebo otáčky
Maximálna požiadavka obsluhy	n act < n ref a T act ≥ T ref alebo n act ≥ 0,98 n ref a T act < T ref alebo n act < 0,98 n ref a T ref > T act ≥ (T ref – 0,02 T maxmappedtorque)	výkon a buď krútiaci moment, alebo otáčky

8.   Postupy merania

8.1.   Kalibrácia a kontroly výkonu

8.1.1.   Úvod

V tomto bode sú opísané požadované kalibrácie a overovania systémov merania. Špecifikácie, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé nástroje, sú uvedené v bode 9.4.

Kalibrácie alebo overovania sa vo všeobecnosti vykonávajú počas celého meracieho reťazca.

Ak pre časť systému merania nie je určená kalibrácia alebo overovanie, táto časť systému sa kalibruje a jej výkon sa overuje s frekvenciou zodpovedajúcou akémukoľvek odporúčaniu výrobcu systému merania a osvedčenému technickému úsudku.

Na dodržiavanie tolerancií stanovených pre kalibráciu a overovanie sa používajú medzinárodne uznávané zistiteľné normy.

8.1.2.   Prehľad kalibrácie a overovania

V tabuľke 6.4 je uvedený prehľad kalibrácií a overovaní opísaných v oddiele 8 a údaje o tom, kedy sa musia vykonávať.

Tabuľka 6.4.

Prehľad kalibrácie a overovania

Typ kalibrácie alebo overovania	Minimálna frekvencia (1)
8.1.3: Presnosť, opakovateľnosť a hluk	Presnosť: nevyžaduje sa, ale odporúča sa pri prvej inštalácii. Opakovateľnosť: nevyžaduje sa, ale odporúča sa pri prvej inštalácii. Hluk: nevyžaduje sa, ale odporúča sa pri prvej inštalácii.
8.1.4: Overovanie linearity	Otáčky: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe. Krútiaci moment: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe. Prietok nasávaného vzduchu, riediaceho vzduchu a zriedených výfukových plynov a prietok vzoriek odobratých v dávkach: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe, pokiaľ sa prietok neoveruje pomocou propánu alebo metódou uhlíkovej alebo kyslíkovej rovnováhy. Prietok neriedených výfukových plynov: pri prvej inštalácii, do 185 dní pred skúškou a po väčšej údržbe, pokiaľ sa prietok neoveruje pomocou propánu alebo metódou uhlíkovej alebo kyslíkovej rovnováhy. Rozdeľovače plynov: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe. Analyzátory plynov (pokiaľ nie je uvedené inak): pri prvej inštalácii, do 35 dní pred skúškou a po väčšej údržbe. Analyzátor FTIR: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe. Váhy PM: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe. Samostatne tlak a teplota: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.
8.1.5: Nepretržitá odozva systému analyzátorov plynu a overovanie aktualizácie záznamu – pre analyzátory plynu, ktoré sa nekompenzujú nepretržite v prípade iných druhov plynov	Pri prvej inštalácii alebo po zmene systému, ktorá by ovplyvnila odozvu.
8.1.6: Nepretržitá odozva systému analyzátorov plynu a overovanie aktualizácie záznamu – pre analyzátory plynu, ktoré sa kompenzujú nepretržite v prípade iných druhov plynov	Pri prvej inštalácii alebo po zmene systému, ktorá by ovplyvnila odozvu.
8.1.7.1: Krútiaci moment	Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.
8.1.7.2: Tlak, teplota, rosný bod	Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.
8.1.8.1: Prietok paliva	Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.
8.1.8.2: Prietok sania	Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.
8.1.8.3: Prietok výfukových plynov:	Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.
8.1.8.4: Prietok zriedených výfukových plynov (CVS a PFD)	Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.
8.1.8.5: CVS/PFD a overenie dávky vzorky (2)	Pri prvej inštalácii, do 35 dní pred skúškou a po väčšej údržbe (kontrola propánom)
8.1.8.8: Vzduchotesnosť	Pri inštalácii systému odberu vzoriek. Pred každou laboratórnou skúškou podľa bodu 7.1: do 8 hodín pred začiatkom prvého skúšobného intervalu každej postupnosti pracovného cyklu a po údržbe, ako je výmena predfiltrov.
8.1.9.1: Krížová citlivosť NDIR na CO2 a H2O	Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.
8.1.9.2: Krížová citlivosť NDIR na CO, CO2 a H2O	Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.
8.1.10.1: Kalibrácia FID optimalizácia HC FID a overenie HC FID	Kalibrovať, optimalizovať a určiť odozvu CH4: pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe. Overiť odozvu CH4: pri prvej inštalácii, do 185 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.
8.1.10.2: Krížová citlivosť FID na neriedený výfukový plyn a O2	Všetky analyzátory FID: pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe. Analyzátory THC FID: pri prvej inštalácii, po väčšej údržbe a po optimalizácii FID podľa bodu 8.1.10.1.
8.1.11.1: Krížová citlivosť CLD na CO2 a H2O	Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.
8.1.11.3: Krížová citlivosť NDUV na HC a H2O	Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.
8.1.11.4: Chladiaci kúpeľ, prienik NO2 (chladič)	Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.
8.1.11.5: Konverzia konvertora NO2 na NO	Pri prvej inštalácii, do 35 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.
8.1.12.1: Overenie sušiča vzoriek	Tepelné chladiče: pri inštalácii a po väčšej údržbe. Osmotické membrány: pri inštalácii, do 35 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.
8.1.13.1: Váhy PM a váženie	Nezávislé overenie: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe. Overenie nulovacieho plynu, plynu na nastavenie meracieho rozsahu a referenčnej vzorky: do 12 hodín pred vážením a po väčšej údržbe.

8.1.3.   Overovanie z hľadiska presnosti, opakovateľnosti a hluku

Základom pre určovanie presnosti, opakovateľnosti a hluku prístroja sú výkonnostné hodnoty jednotlivých prístrojov uvedené v tabuľke 6.8.

Overovanie presnosti, opakovateľnosti alebo hluku prístroja sa nevyžaduje. Môže však byť užitočné uvažovať o tomto overovaní s cieľom vymedziť špecifikácie nového prístroja, overiť výkonnosť nového prístroja po doručení alebo na zistenie poruchy existujúceho prístroja.

8.1.4.   Overovanie linearity

8.1.4.1.   Rozsah a frekvencia

Overovanie linearity sa vykonáva na každom systéme merania uvedenom v tabuľke 6.5 prinajmenšom tak často, ako sa uvádza v tabuľke, a v súlade s odporúčaniami výrobcu systému merania a s osvedčeným technickým úsudkom. Zámerom overovania linearity je zistiť, či systém merania reaguje primerane v celom príslušnom meracom rozsahu. Overovanie linearity pozostáva zo zavedenia série najmenej 10 referenčných hodnôt do meracieho systému, pokiaľ nie je stanovené inak. Systém merania kvantifikuje každú referenčnú hodnotu. Namerané hodnoty sa skupinovo porovnajú s referenčnými hodnotami pomocou lineárnej regresie najmenších štvorcov a kritérií linearity uvedených v tabuľke 6.5.

8.1.4.2.   Výkonnostné požiadavky

Ak systém merania nespĺňa príslušné kritériá linearity uvedené v tabuľke 6.5, nedostatok sa podľa potreby napraví prekalibrovaním, údržbou alebo výmenou komponentov. Overenie linearity sa zopakuje po náprave nedostatkov, aby sa zabezpečilo, že systém merania spĺňa kritériá linearity.

8.1.4.3.   Postup

Použije sa tento protokol overenia linearity:

a)	merací systém je v prevádzke pri svojich určených teplotách, tlakoch a prietokoch;

b)	prístroj sa vynuluje ako pred emisnou skúškou prostredníctvom nulovacieho signálu. V prípade analyzátorov plynu sa použije nulovací plyn, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bode 9.5.1, a zavedie sa priamo do otvoru analyzátora;

c)	nastaví sa merací rozsah prístroja ako pred emisnou skúškou prostredníctvom signálu na nastavenie meracieho rozsahu. V prípade analyzátorov plynu sa použije plyn na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bode 9.5.1, a zavedie sa priamo do otvoru analyzátora;

d)

po nastavení meracieho rozsahu prístroja sa nula skontroluje rovnakým signálom, aký sa použil v písmene b) tohto bodu. Vychádzajúc z nuly sa na zistenie, či došlo k opakovanému vynulovaniu alebo nastaveniu meracieho rozsahu prístroja pred vykonaním ďalšieho kroku, použije osvedčený technický úsudok;

e)

na výber referenčných hodnôt y ref i pre všetky namerané množstvá sa využijú odporúčania výrobcu a osvedčený technický úsudok, ktoré sa týkajú celého rozsahu hodnôt očakávaných počas emisnej skúšky, čím sa zabráni extrapolácii mimo týchto hodnôt. Ako jedna z referenčných hodnôt overovania linearity sa vyberie referenčný nulový signál. Na samostatné overenie linearity tlaku a teploty sa vyberú najmenej tri referenčné hodnoty. Na všetky ostatné overenia linearity sa vyberie najmenej desať referenčných hodnôt;

f)	na voľbu poradia, v akom sa budú zavádzať série referenčných hodnôt, sa použijú odporúčania výrobcu prístroja a osvedčený technický úsudok;

g)	referenčné množstvá sa vytvoria a zavedú podľa bodu 8.1.4.4. V prípade analyzátorov plynu sa použijú známe koncentrácie, ktoré musia byť v rámci špecifikácií uvedených v bode 9.5.1, a zavedú sa priamo do otvoru analyzátora;

h)	počas merania referenčnej hodnoty je povolený určitý čas na stabilizáciu prístroja;

i)	pri minimálnej frekvencii záznamu stanovenej v tabuľke 6.7 sa referenčná hodnota meria 30 sekúnd a zaznamená sa aritmetický priemer zaznamenaných hodnôt ;

j)	kroky opísané v písmenách g) až i) tohto bodu sa opakujú, až kým sa nenamerajú referenčné množstvá;

k)	aritmetické priemery a referenčné hodnoty y ref i sa použijú na výpočet parametrov lineárnej regresie metódou najmenších štvorcov a štatistických hodnôt, aby sa porovnali minimálne výkonnostné kritériá uvedené v tabuľke 6.5. Použijú sa výpočty opísané v doplnku 3 k prílohe VII.

8.1.4.4.   Referenčné signály

V tomto bode sú opísané odporúčané metódy vytvorenia referenčných hodnôt pre protokol overenia linearity uvedený v bode 8.1.4.3. Použijú sa referenčné hodnoty, ktoré simulujú skutočné hodnoty, alebo sa zavedú skutočné hodnoty a merajú sa referenčným systémom merania. V druhom prípade je referenčnou hodnotou hodnota oznámená referenčným systémom merania. Referenčné hodnoty a referenčný systém merania musia zodpovedať medzinárodným normám.

V prípade systémov merania teploty so snímačmi, ako sú termočlánky, RTD a termistory, sa overenie linearity môže vykonať odstránením snímača zo systému a jeho nahradením simulátorom. V prípade potreby sa použije simulátor, ktorý je samostatne kalibrovaný a vybavený kompenzačnou skrinkou. Odchýlka simulátora zodpovedajúceho medzinárodným normám s pohyblivou stupnicou teploty musí byť nižšia než 0,5 % maximálnej prevádzkovej teploty T max. Ak sa využije táto možnosť, je potrebné použiť snímače, pri ktorých dodávateľ uvádza, že sú presnejšie než 0,5 % T max v porovnaní s ich štandardnou kalibračnou krivkou.

8.1.4.5.   Systémy merania, ktoré si vyžadujú overenie linearity

V tabuľke 6.5 sú uvedené systémy merania, ktoré si vyžadujú overenia linearity. Pre túto tabuľku platia nasledujúce ustanovenia:

a)	overenie linearity sa vykonáva častejšie, ak to odporúča výrobca prístroja alebo ak to vyplýva zo osvedčeného technického úsudku;

b)	„min“ sa vzťahuje na minimálnu referenčnú hodnotu použitú počas overovania linearity. Treba poznamenať, že táto hodnota môže byť v závislosti od signálu nulová alebo záporná;

c)

„max“ sa vo všeobecnosti vzťahuje na maximálnu referenčnú hodnotu použitú počas overovania linearity. Napríklad v prípade rozdeľovačov plynu je x max nerozdelená, neriedená koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu. Toto sú osobitné prípady, keď sa „max“ vzťahuje na inú hodnotu: i) v prípade overenia linearity váhy PM sa m max vzťahuje na typickú hmotnosť filtra PM; ii) v prípade overenia linearity krútiaceho momentu sa T max vzťahuje na výrobcom stanovenú špičkovú hodnotu najvyššieho krútiaceho momentu motora, ktorý sa má skúšať;

d)	špecifikované rozsahy sú zahrnuté. Napríklad špecifikovaný rozsah 0,98 – 1,02 pre sklon a 1 znamená 0,98 ≤ a1 ≤ 1,02;

e)

tieto overenia linearity sa nevyžadujú pri systémoch, na ktorých sa vykoná overenie prietoku zriedených výfukových plynov, ako je opísané v bode 8.1.8.5, pokiaľ ide o kontrolu propánom, alebo pri systémoch, ktoré spĺňajú požiadavku s toleranciou ± 2 % na základe chemickej rovnováhy uhlíka alebo kyslíka v nasávanom vzduchu, palive a vo výfukových plynoch;

f)	kritériá a 1 pre tieto množstvá sú splnené len vtedy, keď sa na rozdiel od signálu, ktorý je len lineárne proporcionálny k skutočnej hodnote, vyžaduje absolútna hodnota;

g)

samostatné teploty zahŕňajú teploty motora a podmienky okolia použité na nastavenie alebo overenie podmienok motora, teploty použité na nastavenie alebo overenie kritických podmienok v skúšobnom systéme a teploty použité pri výpočtoch emisií: i) vyžadujú sa kontroly linearity týchto teplôt: nasávanie vzduchu, systém(-y) dodatočnej úpravy (pri motoroch skúšaných so zariadeniami na dodatočnú úpravu v cykloch s kritériami studeného štartu), riediaci vzduch pri odbere vzoriek PM (CVS, dvojité riedenie a systémy s riedením časti prietoku), vzorka PM a vzorka chladiča (pri systémoch odberu vzoriek plynov, ktoré používajú chladiče na sušenie vzoriek); ii) tieto kontroly linearity teplôt sa vyžadujú len vtedy, keď to stanoví výrobca motora: prívod paliva, výstup vzduchu z chladiča preplňovacieho vzduchu skúšobnej komory (pri motoroch skúšaných s výmenníkom tepla skúšobnej komory simulujúcim chladič preplňovacieho vzduchu motora/necestného pojazdného stroja), prívod chladiacej kvapaliny chladiča preplňovacieho vzduchu skúšobnej komory (pri motoroch skúšaných s výmenníkom tepla skúšobnej komory simulujúcim chladič preplňovacieho vzduchu motora/necestného pojazdného stroja) a olej v olejovej vani, chladiace médium pred termostatom (pri kvapalinou chladených motoroch);

h)

samostatné tlaky zahŕňajú tlaky motora a podmienky okolia použité na nastavenie alebo overenie podmienok motora, tlaky použité na nastavenie alebo overenie kritických podmienok v skúšobnom systéme a tlaky použité pri výpočtoch emisií: i) vyžadujú sa kontroly linearity tlaku: obmedzenie prívodu vzduchu, protitlak výfukových plynov, barometer, vstupný manometer CVS (ak sa na meranie použije CVS), vzorka chladiča (pri systémoch odberu vzoriek plynov, ktoré používajú chladiče na sušenie vzoriek); ii) kontroly linearity tlaku sa vyžadujú len vtedy, keď to stanoví výrobca motora: chladič preplňovacieho vzduchu skúšobnej komory a pokles tlaku v spojovacom potrubí (pri turbopreplňovaných motoroch skúšaných s výmenníkom tepla skúšobnej komory simulujúcim chladič preplňovacieho vzduchu motora necestného pojazdného stroja), prívod a vývod paliva.

Tabuľka 6.5.

Meracie systémy, ktoré si vyžadujú overenia linearity

Merací systém	Množstvo	Minimálna frekvencia overovania	Kritériá linearity
				a	SEE	r 2
Otáčky motora	n	do 370 dní pred skúškou	≤ 0,05 % n max	0,98 – 1,02	≤ 2 % n max	≥ 0,990
Krútiaci moment motora	T	do 370 dní pred skúškou	≤ 1 % T max	0,98 – 1,02	≤ 2 % T max	≥ 0,990
Prietok paliva	qm	do 370 dní pred skúškou	≤ 1 % qm , max	0,98 – 1,02	≤ 2 % qm , max	≥ 0,990
Nasávanie vzduchu prietoková rýchlosť (1)	qV	do 370 dní pred skúškou	≤ 1 % qV , max	0,98 – 1,02	≤ 2 % qV , max	≥ 0,990
Riediaci vzduch prietoková rýchlosť (1)	qV	do 370 dní pred skúškou	≤ 1 % qV , max	0,98 – 1,02	≤ 2 % qV , max	≥ 0,990
Zriedené výfukové plyny prietoková rýchlosť (1)	qV	do 370 dní pred skúškou	≤ 1 % qV , max	0,98 – 1,02	≤ 2 % qV , max	≥ 0,990
Neriedené výfukové plyny prietoková rýchlosť (1)	qV	do 185 dní pred skúškou	≤ 1 % qV , max	0,98 – 1,02	≤ 2 % qV , max	≥ 0,990
Zariadenie na odber vzoriek v dávkach prietoková rýchlosť (1)	qV	do 370 dní pred skúškou	≤ 1 % qV , max	0,98 – 1,02	≤ 2 % qV , max	≥ 0,990
Rozdeľovače plynov	x/x span	do 370 dní pred skúškou	≤ 0,5 % x max	0,98 – 1,02	≤ 2 % x max	≥ 0,990
Analyzátory plynu	x	do 35 dní pred skúškou	≤ 0,5 % x max	0,99 – 1,01	≤ 1 % x max	≥ 0,998
Váhy PM	m	do 370 dní pred skúškou	≤ 1 % m max	0,99 – 1,01	≤ 1 % m max	≥ 0,998
Samostatné tlaky	p	do 370 dní pred skúškou	≤ 1 % p max	0,99 – 1,01	≤ 1 % p max	≥ 0,998
Prevod analógových samostatných teplotných signálov na digitálne	T	do 370 dní pred skúškou	≤ 1 % T max	0,99 – 1,01	≤ 1 % T max	≥ 0,998

8.1.5.   Systém analyzátora plynov s nepretržitou odozvou a overovanie aktualizácie zaznamenávania

V tomto oddiele je opísaný všeobecný postup overovania systému analyzátora plynov s nepretržitou odozvou a aktualizácie zaznamenávania. Postupy overovania analyzátorov kompenzačného typu sú uvedené v bode 8.1.6.

8.1.5.1.   Rozsah a frekvencia

Toto overovanie sa vykonáva po inštalácii alebo výmene analyzátora plynov, ktorý sa používa na nepretržitý odber vzoriek. Toto overovanie sa vykonáva aj vtedy, keď sa mení konfigurácia systému spôsobom, ktorý by zmenil odozvu systému. Toto overovanie je potrebné pri analyzátoroch plynov s nepretržitou odozvou používaných pri nestálych skúšobných cykloch (NRTC a LSI-NRTC) alebo RMC, ale nie je potrebné pri systémoch analyzátorov plynov odoberaných v dávkach ani pri systémoch analyzátorov plynov s nepretržitou odozvou používaných len na skúšanie s cyklom NRSC v nespojitom režime.

8.1.5.2.   Zásady merania

Touto skúškou sa overuje, či frekvencie aktualizácie a zaznamenávania zodpovedajú celkovej odozve systému na rýchlu zmenu hodnoty koncentrácie pri odberovej sonde. Systémy analyzátorov plynov sa optimalizujú tak, aby sa ich celková odozva na rýchlu zmenu koncentrácie aktualizovala a zaznamenávala s vhodnou frekvenciou, aby sa zabránilo strate informácií. Touto skúškou sa overuje aj to, či systémy analyzátorov plynov dodržiavajú minimálny čas odozvy.

Na hodnotenie času odozvy musia byť nastavenia systému presne rovnaké ako v priebehu merania pri skúške (t. j. tlak, prietoky, nastavenia filtrov na analyzátoroch a všetky ostatné vplyvy na čas odozvy). Určovanie času odozvy sa vykonáva prepnutím plynu priamo na vstupe odberovej sondy. Zariadenie na prepnutie plynu musí byť schopné vykonať prepnutie za menej než 0,1 s. Plyny použité na skúšku musia vyvolať zmenu koncentrácie minimálne 60 % plného rozsahu stupnice (FS).

Zaznamenáva sa stopa koncentrácie každej jednotlivej zložky plynu.

8.1.5.3.   Požiadavky na systém

a)	Čas odozvy systému musí byť ≤ 10 sekúnd s časom nábehu ≤ 5 sekúnd pre všetky merané zložky (CO, NOx, CO2 a HC) a všetky použité rozsahy. Všetky údaje (koncentrácia, prietok paliva a vzduchu) sa pred vykonaním emisných výpočtov uvedených v prílohe VII musia zmeniť podľa svojich časov odozvy.

b)

Na preukázanie prijateľnej aktualizácie a zaznamenávania, pokiaľ ide o celkovú odozvu systému, musí systém spĺňať jedno z týchto kritérií: i) súčin priemerného času nábehu a frekvencie, pri ktorej systém zaznamenáva a aktualizuje koncentráciu, musí byť najmenej 5. V žiadnom prípade nesmie byť priemerný čas nábehu dlhší než 10 sekúnd; ii) frekvencia, pri ktorej systém zaznamenáva koncentráciu, musí byť najmenej 2 Hz (pozri aj tabuľku 6.7).

8.1.5.4.   Postup

Na overenie odozvy každého systému analyzátora plynu sa použije tento postup:

a)

Pri nastavovaní prístroja sa musia dodržiavať pokyny výrobcu systému analyzátora týkajúce sa spustenia a prevádzky. Merací systém sa nastaví podľa potreby tak, aby sa optimalizovala výkonnosť. Toto overovanie prebehne s analyzátorom prevádzkovaným rovnakým spôsobom, aký sa používa pri emisných skúškach. Ak má analyzátor spoločný systém odberu vzoriek s inými analyzátormi a ak prietok plynu do iných analyzátorov bude mať vplyv na čas odozvy systému, tieto iné analyzátory musia byť počas tejto overovacej skúšky spustené a v prevádzke. Táto overovacia skúška môže prebiehať s viacerými analyzátormi so spoločným systémom odberu vzoriek v rovnakom čase. Ak sa počas emisnej skúšky použijú analógové alebo digitálne filtre v reálnom čase, tieto filtre sa musia počas tohto overovania prevádzkovať rovnakým spôsobom;

b)

V prípade vybavenia použitého na potvrdenie času odozvy systému sa odporúča použiť medzi všetkými prípojkami vedenie na prenos plynu minimálnej dĺžky, zdroj nulovacieho plynu pripojený k jednému vstupu rýchločinného trojcestného ventilu (2 vstupy, 1 výstup), aby sa reguloval prietok nulovacieho plynu a plynu na nastavenie meracieho rozsahu do vstupu sondy odberového systému alebo do prípojky v tvare T v blízkosti výstupu zo sondy. Normálne je prietok plynu vyšší než prietok cez odberovú sondu a nadbytok sa odvedie od vstupu sondy. Ak je prietok plynu menší než prietok cez odberovú sondu, koncentrácie plynu sa nastavia tak, aby bolo zabezpečené riedenie z okolitého vzduchu prúdiaceho do sondy. Môžu sa použiť dvojzložkové alebo viaczložkové plyny na nastavenie meracieho rozsahu. Na zmiešavanie plynov na nastavenie meracieho rozsahu sa môže použiť zmiešavacie zariadenie. Zmiešavacie zariadenie sa odporúča vtedy, keď plyny na nastavenie meracieho rozsahu zriedené v N2 sú zmiešané s plynmi na nastavenie meracieho rozsahu zriedenými vo vzduchu. S použitím rozdeľovača plynov NO–CO–CO2–C3H8–CH4 (zvyšok N2) sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu rovnomerne zmieša s plynom na nastavenie meracieho rozsahu NO2 s pridaním čisteného syntetického vzduchu. Štandardné dvojzložkové plyny na nastavenie meracieho rozsahu je prípadne možné použiť namiesto zmiešaného plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO-CO-CO2-C3H8-CH4, zvyšok N2. V tom prípade sa musia s každým analyzátorom vykonať samostatné skúšky na odozvu. Rozdeľovač plynov sa pripojí k inému výstupu trojcestného ventilu. Výstup ventilu sa v prípade všetkých overovaných analyzátorov pripojí k prepadu sondy systému analyzátora plynov alebo k prepadu namontovanému medzi sondou a prenosovým potrubím. Použije sa nastavenie, ktoré zabráni kolísaniu tlaku z dôvodu zastavenia prietoku cez zariadenie na zmiešavanie plynov. Vynechajú sa všetky zložky plynu, ktoré nie sú relevantné pre analyzátory, pokiaľ ide o toto overovanie. Alternatívne je povolené použiť plynové fľaše s jednotlivými plynmi a samostatné meranie časov odozvy;

c)

zber údajov sa vykonáva takto: i) zapne sa ventil, aby začal prúdiť nulovací plyn; ii) povolí sa stabilizácia, aby sa zohľadnilo omeškanie prepravy a najpomalšia plná odozva analyzátora; iii) údaje sa začnú zaznamenávať pri frekvencii použitej pri emisných skúškach. Každá zaznamenaná hodnota je jedinečnou aktualizovanou koncentráciou nameranou analyzátorom. Na zmenu nameraných hodnôt sa nesmie použiť interpolácia ani filtrovanie; iv) ventil sa prepne tak, aby zmiešané plyny na nastavenie meracieho rozsahu mohli prúdiť do analyzátorov. Tento čas sa zaznamená ako t 0; v) zohľadní sa omeškanie prepravy a najpomalšia plná odozva analyzátora; vi) zapne sa prúdenie, aby mohol nulovací plyn prúdiť do analyzátora. Tento čas sa zaznamená ako t 100; vii) zohľadní sa omeškanie prepravy a najpomalšia plná odozva analyzátora; viii) kroky uvedené v písmene c) ods. iv) až vii) tohto bodu sa opakujú, aby sa zaznamenalo sedem úplných cyklov, pričom sa končí s nulovacím plynom prúdiacim do analyzátorov; ix) zaznamenávanie sa zastaví.

8.1.5.5.   Hodnotenie výkonnosti

Na výpočet stredného času nábehu každého analyzátora sa použijú údaje z bodu 8.1.5.4 písm. c).

a)

Ak sa to zvolí na preukázanie súladu s bodom 8.1.5.3 písm. b) bod i), musí sa použiť tento postup: Čas nábehu (v sekundách) sa vynásobí príslušnými záznamovými frekvenciami v Hertzoch (1/s). Hodnota každého výsledku musí byť najmenej 5. Ak je hodnota menšia než 5, záznamová frekvencia sa zvýši alebo sa nastaví prietok, alebo sa usporiadanie systému odberu vzoriek zmení tak, aby sa podľa potreby zvýšil čas nábehu. Na zvýšenie času nábehu sa môžu konfigurovať aj digitálne filtre.

b)	Ak sa to zvolí na preukázanie súladu s bodom 8.1.5.3 písm. b) bod ii), stačí preukázať súlad s požiadavkami bodu 8.1.5.3 písm. b) bod ii).

8.1.6.   Overovanie času odozvy v prípade kompenzačného typu analyzátorov

8.1.6.1.   Rozsah a frekvencia

Toto overovanie sa vykonáva s cieľom stanoviť nepretržitú odozvu plynových analyzátorov v prípade, keď je jedna odozva analyzátora kompenzovaná ďalšou, aby sa kvantifikovali plynné emisie. Pri tejto kontrole sa vodná para považuje za plynnú zložku. Toto overovanie sa vyžaduje v prípade analyzátorov plynu s nepretržitou odozvou používaných pri nestálych skúšobných cykloch (NRTC a LSI-NRTC) alebo pri RMC. Toto overovanie nie je potrebné v prípade analyzátorov plynov odoberaných v dávkach alebo analyzátorov plynov s nepretržitou odozvou, ktoré sa používajú len na skúšky s cyklom NRSC v nespojitom režime. Toto overovanie sa nevzťahuje na korekciu vzhľadom na vodu odstránenú zo vzorky pri dodatočnom spracovaní. Toto overovanie sa vykonáva po prvej inštalácii (t. j. po uvedení skúšobnej komory do prevádzky). Po väčšej údržbe sa môže na overenie jednotnej odozvy použiť bod 8.1.5 za predpokladu, že každý vymenený komponent bol v istom bode podrobený overeniu jednotnej odozvy vo vlhkom prostredí.

8.1.6.2.   Zásady merania

Týmto postupom sa overuje časová synchronizácia a jednotná odozva nepretržitých meraní zložených plynov. Na tento postup je potrebné zabezpečiť, aby boli zapnuté všetky kompenzačné algoritmy a korekcie vlhkosti.

8.1.6.3.   Požiadavky na systém

Všeobecné požiadavky na čas odozvy a čas nábehu uvedené v bode 8.1.5.3 písm. a) sa vzťahujú aj na kompenzačné typy analyzátorov. Okrem toho, ak sa záznamová frekvencia líši od aktualizačnej frekvencie súvisle kombinovaného/kompenzovaného signálu, na overenie podľa bodu 8.1.5.3 písm. b) bod i) sa použije nižšia z týchto dvoch frekvencií.

8.1.6.4.   Postup

Použijú sa všetky postupy uvedené v bode 8.1.5.4 písm. a) až c). Ak sa použije kompenzačný algoritmus založený na nameranej vodnej pare, musí sa navyše odmerať aj čas odozvy a nábehu vodnej pary. V takom prípade sa musí aspoň jeden použitý kalibračný plyn (ale nie NO2) zvlhčovať takto:

Ak systém nepoužíva na odstránenie vody zo vzorky plynu sušič vzorky, plyn na nastavenie meracieho rozsahu sa zvlhčuje prúdením zmesi plynu cez zapečatenú nádobu, ktorá zvlhčuje plyn na najvyšší rosný bod vzorky odhadnutý počas odberu vzorky emisií prebublávaním cez destilovanú vodu. Ak systém počas skúšky používa sušič vzorky, ktorý prešiel overovacou kontrolou sušiča vzorky, zvlhčená zmes plynu sa môže zaviesť za sušičom vzorky prebublaním cez destilovanú vodu v zapečatenej nádobe pri teplote 298 ± 10 K (25 ± 10 °C) alebo pri teplote vyššej než rosný bod. V každom prípade sa zvlhčený plyn musí za nádobou udržiavať pri teplote najmenej o 5 K (5 oC) vyššej, než je jeho rosný bod v systéme. Treba poznamenať, že ktorúkoľvek z týchto plynných zložiek je možné vynechať, ak nie je pre analyzátory relevantná na účely tohto overenia. Ak ktorákoľvek plynná zložka neumožňuje kompenzáciu vody, kontrola odozvy sa v prípade týchto analyzátorov môže vykonať bez zvlhčovania.

8.1.7.   Meranie parametrov motora a okolitých podmienok

Výrobca motora musí používať vnútorné postupy kontroly kvality zodpovedajúce uznaným vnútroštátnym alebo medzinárodným normám. V opačnom prípade sa používajú nasledujúce postupy.

8.1.7.1.   Kalibrácia krútiaceho momentu

8.1.7.1.1.   Rozsah a frekvencia

Všetky systémy merania krútiaceho momentu vrátane meracích dynamometrov s meničom krútiaceho momentu a systémov sa kalibrujú pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe, medziiným s použitím referenčnej sily alebo dĺžky ramena páky spojeného so závažím. Pri opakovaní kalibrácie sa uplatňuje osvedčený technický úsudok. Pri linearizácii výstupu snímačov krútiaceho momentu sa musia dodržiavať pokyny výrobcu meniča krútiaceho momentu. Povolené sú aj iné metódy kalibrácie.

8.1.7.1.2.   Kalibrácia závažia

Táto technika využíva známu silu tak, že sa v známej vzdialenosti pozdĺž ramena páky zavesia známe závažia. Je potrebné sa uistiť, že rameno páky závažia je kolmé na smer gravitácie (t. j. horizontálne) a kolmé na os otáčania dynamometra. Na každý merací rozsah krútiaceho momentu sa použije najmenej šesť kombinácií kalibračných závaží rozmiestnených rovnomerne v celom rozsahu. Dynamometer musí počas kalibrácie oscilovať alebo sa otáčať, aby sa znížila trecia statická hysteréza. Každá sila závažia sa určí vynásobením jeho hmotnosti vyjadrenej v medzinárodne uznávaných jednotkách miestnym gravitačným zrýchlením.

8.1.7.1.3.   Kalibrácia extenzometra alebo overovacích prstencov

Táto technika využíva silu buď tak, že sa závažia zavesia na rameno páky (tieto závažia a dĺžka ramena ich páky sa nepoužívajú ako súčasť referenčného krútiaceho momentu), alebo sa dynamometer prevádzkuje pri rôznych krútiacich momentoch. Na každý použiteľný merací rozsah krútiaceho momentu sa použije najmenej šesť kombinácií síl rozmiestnených rovnomerne v celom rozsahu. Dynamometer musí počas kalibrácie oscilovať alebo sa otáčať, aby sa znížila trecia statická hysteréza. V takom prípade sa referenčný krútiaci moment určí vynásobením výstupnej sily z referenčného meradla (ako je napríklad extenzometer alebo overovací prstenec) účinnou dĺžkou ramena páky meranej z bodu, v ktorom sa vykonáva meranie sily vo vzťahu k osi otáčania dynamometra. Je potrebné sa uistiť, že táto dĺžka sa meria kolmo na smer merania referenčného meradla a kolmo na os otáčania dynamometra.

8.1.7.2.   Kalibrácia tlaku, teploty a rosného bodu

Prístroje sa kalibrujú na merací tlak, teplotu a rosný bod pri prvej inštalácii. Pri opakovaní kalibrácie sa musia dodržiavať pokyny výrobcu prístroja a musí sa uplatňovať osvedčený technický úsudok.

V prípade systémov merania teploty so snímačmi, ako sú termočlánky, RTD alebo termistory, sa kalibrácia systému na overenie linearity vykonáva podľa bodu 8.1.4.4.

8.1.8.   Merania týkajúce sa prietoku

8.1.8.1.   Kalibrácia prietoku paliva

Prietokomery paliva sa kalibrujú pri prvej inštalácii. Pri opakovaní kalibrácie sa musia dodržiavať pokyny výrobcu prístroja a musí sa uplatňovať osvedčený technický úsudok.

8.1.8.2.   Kalibrácia prietoku nasávaného vzduchu

Prietokomery nasávaného vzduchu sa kalibrujú pri prvej inštalácii. Pri opakovaní kalibrácie sa musia dodržiavať pokyny výrobcu prístroja a musí sa uplatňovať osvedčený technický úsudok.

8.1.8.3.   Kalibrácia prietoku výfukových plynov

Prietokomery výfukových plynov sa kalibrujú pri prvej inštalácii. Pri opakovaní kalibrácie sa musia dodržiavať pokyny výrobcu prístroja a musí sa uplatňovať osvedčený technický úsudok.

8.1.8.4.   Kalibrácia prietoku zriedených výfukových plynov (CVS)

8.1.8.4.1.   Prehľad

a)	V tomto oddiele je opísaný postup kalibrácie prietokomerov v systéme odberu vzoriek zriedených výfukových plynov pri konštantnom objeme (CVS).

b)

Táto kalibrácia sa vykonáva s prietokomerom inštalovaným v jeho stálej polohe. Táto kalibrácia sa vykonáva po tom, ako sa zmení ktorákoľvek časť konfigurácie prúdenia pred alebo za prietokomerom, pričom táto zmena môže ovplyvniť kalibráciu prietoku. Táto kalibrácia sa vykonáva pri prvej inštalácii CVS a vždy, keď nápravné opatrenie nevyrieši neplnenie požiadaviek na overenie prietoku zriedených výfukových plynov (t. j. kontrola propánom) podľa bodu 8.1.8.5.

c)

Prietokomer CVS sa kalibruje pomocou referenčného prietokomeru, ako je napríklad podzvukový Venturiho prietokomer, prietoková dýza s veľkým polomerom, hladká približovacia clona, prvok laminárneho prúdenia, súprava Venturiho trubíc s kritickým prietokom alebo ultrazvukový prietokomer. Používa sa referenčný prietokomer, ktorý zaznamenáva množstvá zodpovedajúce medzinárodným normám s neistotou ± 1 %. Reakcia tohto referenčného prietokomeru na prietok sa použije ako referenčná hodnota na kalibráciu prietokomeru CVS.

d)	Filter pred prietokomerom ani iné obmedzenie tlaku, ktoré by mohlo ovplyvniť prietok pred referenčným prietokomerom, sa nesmie používať, pokiaľ prietokomer nebol kalibrovaný s takýmto obmedzením tlaku.

e)	Postupnosť kalibrácie opísaná v bode 8.1.8.4 sa vzťahuje na molárny prístup. Príslušná postupnosť používaná v hmotnostnom prístupe je uvedená v prílohe VII bode 2.5.

f)

Podľa rozhodnutia výrobcu sa môže Venturiho trubica s kritickým prietokom (CFV) alebo podzvuková Venturiho trubica (SSV) pri kalibrácii premiestniť zo svojej stálej polohy, pokiaľ sa pri inštalácii v prietokomeri CVS splnia tieto požiadavky: 1. Pri inštalácii trubice CFV alebo SSV v prietokomeri CVS sa uplatňuje osvedčený technický úsudok na overenie, či nevznikli žiadne netesnosti medzi vstupom prietokomeru CVS a Venturiho trubicou. 2. Po kalibrácii Venturiho trubice mimo pôvodného miesta sa musia overiť všetky kombinácie prietoku cez Venturiho trubicu v prípade trubice CFV alebo najmenej 10 bodov prietoku v prípade trubice SSV, a to kontrolou propánom, ako je opísané v bode 8.1.8.5. Výsledok kontroly propánom v žiadnom bode prietoku cez Venturiho trubicu nesmie presahovať hodnotu tolerancie stanovenú v bode 8.1.8.5.6. 3. Po kalibrácii mimo pôvodného miesta v prípade prietokomeru CVS s viacerými trubicami CFV sa vykoná táto kontrola: i) Na zabezpečenie konštantného toku propánu do riediaceho tunela sa použije prietokové zariadenie s konštantným prietokom. ii) Koncentrácie uhľovodíkov sa merajú pre minimálne 10 osobitných prietokov v prípade trubice SSV alebo pre všetky možné kombinácie prietoku v prípade trubice CFV, pričom sa musí udržiavať konštantný prietok propánu. iii) Koncentrácia pozadia uhľovodíkov v riediacom vzduchu sa meria na začiatku aj na konci tejto skúšky. Priemerná hodnota koncentrácie pozadia zo všetkých meraní v každom bode prietoku sa musí pred vykonaním regresnej analýzy podľa bodu iv) odpočítať. iv) Vykonať sa musí výkonová regresia s použitím všetkých spárovaných hodnôt prietoku a upravenej koncentrácie s cieľom získať vzťah v tvare y = a × xb, kde sa koncentrácia použije ako nezávislá premenná a prietok ako závislá premenná. Pre každý údajový bod sa vyžaduje výpočet rozdielu medzi nameraným prietokom a hodnotou, ktorá zodpovedá bodu na príslušnej krivke. Rozdiel v každom bode musí byť menší než ± 1 % príslušnej regresnej hodnoty. Parameter b musí mať hodnotu – 1,005 až – 0,995. Ak výsledky nespĺňajú tieto limity, musia sa prijať nápravné opatrenia v súlade s bodom 8.1.8.5.1 písm. a).

8.1.8.4.2.   Kalibrácia PDP

Objemové čerpadlo (PDP) sa kalibruje s cieľom stanoviť rovnicu prietoku vo vzťahu k otáčkam PDP, v ktorej sa zohľadní presakovanie prietoku cez tesniace plochy PDP ako funkcia vstupného tlaku PDP. Pre každé otáčky, pri ktorých sa PDP prevádzkuje, sa určí osobitný koeficient rovnice. Prietokomer PDP sa kalibruje takto:

a)	systém sa zapojí podľa obrázka 6.5;

b)	presakovanie medzi kalibračným prietokomerom a PDP musí byť menšie než 0,3 % celkového prietoku v najnižšom kalibrovanom bode prietoku; napríklad v bode s najvyšším obmedzením a najnižšími otáčkami PDP;

c)	kým je PDP v prevádzke, na vstupe PDP sa udržiava konštantná teplota v rozmedzí ± 2 % strednej absolútnej vstupnej teploty T in;

d)	otáčky PDP sa nastavia na prvý rýchlostný bod, v ktorom sa plánuje kalibrácia;

e)	meniteľný obmedzovač sa nastaví na svoju najväčšiu otvorenú polohu;

f)

PDP sa prevádzkuje najmenej 3 minúty, aby sa systém stabilizoval. Potom sa pri nepretržitej prevádzke PDP najmenej 30 sekúnd zaznamenávajú stredné hodnoty zozbieraných údajov o každej z týchto veličín: i) stredný prietok referenčného prietokomeru, ; ii) stredná teplota na vstupe PDP, T in; iii) stredný statický absolútny tlak na vstupe PDP, p in; iv) stredný statický absolútny tlak na výstupe PDP, p out; v) stredné otáčky PDP, n PDP;

g)	ventil obmedzovača sa postupne uzavrie, aby sa znížil absolútny tlak na vstupe do PDP, p in;

h)	kroky uvedené v bode 8.1.8.4.2 písm. f) a g) sa opakujú, aby sa zaznamenali údaje minimálne pri šiestich polohách obmedzovača s cieľom zachytiť plný rozsah možných používaných tlakov na vstupe PDP;

i)	PDP sa kalibruje pomocou zaznamenaných údajov a rovníc uvedených v prílohe VII;

j)	kroky uvedené v písmenách f) až i) tohto bodu sa opakujú pri každých otáčkach, pri ktorých sa prevádzkuje PDP;

k)	rovnice uvedené v oddiele 3 prílohy VII (molárny prístup) alebo v oddiele 2 prílohy VII (hmotnostný prístup) sa použijú na určenie rovnice prietoku PDP na emisné skúšky;

l)	kalibrácia sa overí overením CVS (t. j. kontrola propánom), ako je opísané v bode 8.1.8.5;

m)	PDP sa nesmie používať pri tlaku nižšom než najnižší vstupný tlak skúšaný počas kalibrácie.

8.1.8.4.3.   Kalibrácia CFV

Venturiho trubica s kritickým prietokom (CFV) sa kalibruje s cieľom overiť jej výtokový koeficient C d pri najnižšom očakávanom statickom rozdiele tlakov medzi vstupom a výstupom CFV. Prietokomer CFV sa kalibruje takto:

a)	systém sa zapojí podľa obrázka 6.5;

b)	spustí sa ventilátor za CFV;

c)	kým je CFV v prevádzke, na vstupe CFV sa udržiava konštantná teplota v rozmedzí ± 2 % strednej absolútnej vstupnej teploty T in;

d)	presakovanie medzi kalibračným prietokomerom a CFV musí byť menšie než 0,3 % celkového prietoku pri najvyššom obmedzení;

e)	meniteľný obmedzovač sa nastaví na svoju najväčšiu otvorenú polohu. Namiesto meniteľného obmedzovača sa tlak za CFV môže meniť zmenou otáčok ventilátora alebo zavedením riadeného úniku. Treba poznamenať, že niektoré ventilátory majú obmedzenia v nezaťaženom stave;

f)

CFV sa prevádzkuje najmenej 3 minúty, aby sa systém stabilizoval. Potom sa pri nepretržitej prevádzke CFV najmenej 30 sekúnd zaznamenávajú stredné hodnoty údajov o každej z týchto veličín: i) stredný prietok referenčného prietokomeru, ; ii) voliteľne stredný rosný bod kalibračného vzduchu, T dew. Prípustné predpoklady počas meraní emisií sú uvedené v prílohe VII; iii) stredná teplota na vstupe Venturiho trubice, T in; iv) stredný statický absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice, p in,; v) stredný statický rozdiel tlakov medzi vstupom a výstupom CFV, Δp CFV;

g)	ventil obmedzovača sa postupne uzavrie, aby sa znížil absolútny tlak na vstupe do CFV, p in;

h)

kroky uvedené v písmenách f) a g) tohto bodu sa opakujú, aby sa zaznamenali stredné údaje minimálne pri desiatich polohách obmedzovača s cieľom vyskúšať plný praktický rozsah Δp CFV očakávaný počas skúšky. Na kalibrovanie pri najnižších možných obmedzeniach tlaku sa nevyžaduje odstránenie kalibrovacích komponentov ani komponentov CFV;

i)	C d a najvyšší povolený pomer tlakov r sa stanovia podľa opisu v prílohe VII;

j)	C d sa použije na určenie prietoku CFV počas emisnej skúšky. CFV sa nesmie používať pri hodnote vyššej než je najvyššia povolená hodnota r, ako je stanovené v prílohe VII;

k)	kalibrácia sa overí overením CVS (t. j. kontrola propánom), ako je opísané v bode 8.1.8.5;

l)

ak sa CVS usporiada tak, aby boli v paralelnej prevádzke súčasne viaceré CFV, CVS sa kalibruje jedným z týchto spôsobov: i) každá kombinácia CFV sa kalibruje podľa tohto oddielu a podľa prílohy VII. Pokyny na výpočet prietokov pri tejto možnosti sú uvedené v prílohe VII; ii) každá CFV sa kalibruje podľa tohto bodu a podľa prílohy VII. Pokyny na výpočet prietokov pri tejto možnosti sú uvedené v prílohe VII.

8.1.8.4.4.   Kalibrácia SSV

Podzvuková Venturiho trubica (SSV) sa kalibruje s cieľom stanoviť jej kalibračný koeficient C d pri očakávanom rozsahu vstupných tlakov. Prietokomer SSV sa kalibruje takto:

a)	systém sa zapojí podľa obrázka 6.5;

b)	spustí sa ventilátor za SSV;

c)	presakovanie medzi kalibračným prietokomerom a SSV musí byť menšie než 0,3 % celkového prietoku pri najvyššom obmedzení;

d)	kým je SSV v prevádzke, na vstupe SSV sa udržiava konštantná teplota v rozmedzí ± 2 % strednej absolútnej vstupnej teploty T in;

e)

meniteľný obmedzovač alebo ventilátor s meniteľnou rýchlosťou sa nastaví na polohu väčšiu než najväčší očakávaný prietok počas skúšania. Prietoky sa nesmú extrapolovať nad hodnoty väčšie než sú kalibrované hodnoty, takže sa odporúča zabezpečiť, aby bolo Reynoldsovo číslo Re pri hrdle SSV pri najväčšom kalibrovanom prietoku väčšie než maximálne Re očakávané počas skúšania;

f)

SSV sa prevádzkuje najmenej 3 minúty, aby sa systém stabilizoval. Potom sa pri nepretržitej prevádzke SSV najmenej 30 sekúnd zaznamenávajú stredné hodnoty údajov každej z týchto veličín: i) stredný prietok referenčného prietokomeru, ; ii) voliteľne stredný rosný bod kalibračného vzduchu, T dew. Prípustné predpoklady sú uvedené v prílohe VII; iii) stredná teplota na vstupe Venturiho trubice, T in; iv) stredný statický absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice, p in,; v) stredný statický rozdiel tlakov medzi statickým tlakom na vstupe Venturiho trubice a statickým tlakom pri hrdle Venturiho trubice, Δp SSV;

g)	ventil obmedzovača sa postupne uzavrie, alebo sa znížia otáčky ventilátora, aby sa zmenšil prietok;

h)	kroky uvedené v písmenách f) a g) tohto bodu sa opakujú, aby sa zaznamenali údaje minimálne pri desiatich prietokoch;

i)	pomocou zaznamenaných údajov a rovníc uvedených v prílohe VII sa vypracuje funkcia závislosti C d od Re;

j)	kalibrácia sa overí overením CVS (t. j. kontrola propánom), ako je opísané v bode 8.1.8.5, pomocou novej rovnice závislosti Cd od Re;

k)	SSV sa použije len medzi minimálnymi a maximálnymi kalibrovanými prietokmi;

l)	na určenie prietoku SSV počas skúšky sa použijú rovnice uvedené v oddiele 3 prílohy VII (molárny prístup) alebo v oddiele 2 prílohy VII (hmotnostný prístup).

8.1.8.4.5.   Ultrazvuková kalibrácia (vyhradené)

Obrázok 6.5.

Schematické diagramy na kalibráciu prietoku zriedeného výfukového plynu systémom CVS

8.1.8.5.   Overenie CVS a vzorkovača dávok (kontrola propánom)

8.1.8.5.1.   Úvod

a)

Kontrola propánom slúži na overenie prietokomeru CVS s cieľom zistiť, či sú v nameraných hodnotách prietoku zriedeného výfukového plynu odchýlky. Kontrola propánom slúži aj na overenie vzorkovača dávok s cieľom zistiť, či sú odchýlky v systéme vzorkovača dávok, ktorý odoberá vzorku z CVS, ako je opísané v písmene f) tohto bodu. S použitím osvedčeného technického úsudku a bezpečných praktík sa táto kontrola môže vykonať aj s použitím iného plynu ako propán, napríklad pomocou CO2 alebo CO. Negatívny výsledok kontroly propánom by mohol naznačovať jeden alebo viac problémov, ktoré si môžu vyžadovať tieto nápravné opatrenia: i) nesprávna kalibrácia analyzátora. Analyzátor FID sa prekalibruje, opraví alebo vymení; ii) na tuneli CVS, spojeniach, upínadlách a systéme odberu vzoriek HC sa vykonajú kontroly presakovania podľa bodu 8.1.8.7; iii) overenie nedostatočného zmiešania sa vykoná podľa bodu 9.2.2; iv) overenie kontaminácie uhľovodíkmi v systéme odberu vzoriek sa vykoná podľa bodu 7.3.1.2; v) zmena v kalibrácii CVS. Kalibrácia prietokomeru CVS na mieste sa vykoná podľa bodu 8.1.8.4; vi) iné problémy s CVS alebo s hardvérom alebo softvérom na overovanie odberu vzoriek. Systém CVS, hardvér CVS na overovanie a softvér CVS sa skontroluje, aby sa zistili prípadné odchýlky;

b)

Pri kontrole propánom sa využíva buď referenčná hmotnosť, alebo referenčný prietok C3H8 ako stopovacieho plynu v CVS. Ak sa použije referenčný prietok, zaznamená sa každé správanie C3H8 ako neideálneho plynu v referenčnom prietokomeri. Spôsob, akým sa kalibrujú a používajú určité prietokomery, je opísaný v oddiele 2 prílohy VII (hmotnostný prístup) alebo v oddiele 3 prílohy VII (molárny prístup). V bode 8.1.8.5 a v prílohe VII sa nesmie použiť žiadny predpoklad ideálneho plynu. Pri kontrole propánom sa porovnáva hmotnosť vstreknutého C3H8, vypočítaná s využitím merania HC a merania prietoku CVS, s referenčnými hodnotami.

8.1.8.5.2.   Metóda zavedenia známeho množstva propánu do systému CVS

Celková presnosť systému odberu vzoriek a analytického systému CVS sa určuje zavedením známej hmotnosti znečisťujúceho plynu do systému počas jeho bežnej prevádzky. Znečisťujúci plyn sa analyzuje a hmotnosť sa vypočíta podľa prílohy VII. Použije sa niektorá z týchto dvoch techník:

a)

Meranie gravimetrickou technikou sa vykonáva takto: hmotnosť malej plynovej fľaše naplnenej oxidom uhoľnatým alebo propánom sa určí s presnosťou ± 0,01 g. Systém CVS je v činnosti približne 5 až 10 minút ako pri bežnej skúške emisií výfukových plynov, pričom sa do systému vstrekuje oxid uhoľnatý alebo propán. Množstvo uvoľneného čistého plynu sa určí pomocou diferenciálneho váženia. Vzorka plynu sa analyzuje bežným zariadením (odberový vak alebo integračná metóda) a vypočíta sa hmotnosť plynu;

b)

Meranie pomocou clony kritického prietoku sa vykonáva takto: známe množstvo čistého plynu (oxid uhoľnatý alebo propán) sa privedie do systému CVS cez kalibrovanú clonu kritického prietoku. Ak je vstupný tlak dostatočne vysoký, prietok, ktorý sa nastavuje pomocou clony kritického prietoku, je nezávislý od výstupného tlaku clony (kritický prietok). Systém CVS je v činnosti približne 5 až 10 minút ako pri bežnej skúške emisií výfukových plynov. Vzorka plynu sa analyzuje bežným zariadením (odberový vak alebo integračná metóda) a vypočíta sa hmotnosť plynu.

8.1.8.5.3.   Príprava kontroly propánom

Kontrola propánom sa pripraví takto:

a)	ak sa namiesto referenčného prietoku použije referenčná hmotnosť C3H8, musí byť k dispozícii fľaša naplnená C3H8. Referenčná hmotnosť fľaše s C3H8 sa určí s presnosťou ± 0,5 % množstva C3H8, ktoré sa má použiť;

b)	pre CVS a C3H8 sa zvolia vhodné hodnoty prietoku;

c)	v CVS sa zvolí otvor na vstreknutie C3H8. Poloha otvoru sa zvolí čo najbližšie k miestu, kde sa na CVS pripojí výfukový systém z motora. Fľaša s C3H8 sa pripojí k vstrekovaciemu systému;

d)	CVS sa prevádzkuje a stabilizuje;

e)	každý výmenník tepla v systéme odberu vzoriek sa predhreje alebo predchladí;

f)	na stabilizáciu pri prevádzkovej teplote sú povolené zahriate alebo ochladené komponenty, napríklad odberové vedenia, filtre, chladiče a čerpadlá;

g)	v prípade potreby sa podľa opisu v bode 8.1.8.7 vykoná overenie systému odberu vzoriek HC z hľadiska vedľajšej podtlakovej netesnosti.

8.1.8.5.4.   Príprava systému odberu vzoriek HC na kontrolu propánom

Overenie systému odberu vzoriek HC z hľadiska vedľajšej podtlakovej netesnosti sa môže vykonať podľa písmena g) tohto bodu. Ak sa použije tento postup, môže sa použiť postup kontaminácie HC podľa bodu 7.3.1.2. Ak sa overenie systému odberu vzoriek HC z hľadiska vedľajšej podtlakovej netesnosti nevykoná podľa písmena g), systém odberu vzoriek HC sa vynuluje, nastaví sa merací rozsah a overí sa z hľadiska kontaminácie takto:

a)	zvolí sa najnižší merací rozsah analyzátora HC, ktorý môže odmerať koncentráciu C3H8 očakávanú v prípade prietokov CVS a C3H8;

b)	analyzátor HC sa vynuluje pomocou nulovacieho vzduchu zavedeného do otvoru analyzátora;

c)	merací rozsah analyzátora HC sa nastaví pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu C3H8 zavedeného do otvoru analyzátora;

d)	nulovací vzduch sa odvedie do sondy HC alebo do zariadenia medzi sondou HC a prenosovým potrubím;

e)	stála koncentrácia HC systému odberu vzoriek HC sa odmeria ako preplňované prietoky nulovacieho vzduchu. Na meranie HC v dávkach sa naplní dávkovací zásobník (napríklad odberový vak) a odmeria sa koncentrácia preplňovaného HC;

f)	ak koncentrácia plnenia HC presiahne 2 μmol/mol, postup nesmie pokračovať, kým sa neodstráni kontaminácia. Určí sa zdroj kontaminácie a prijmú sa nápravné opatrenia, napríklad čistenie systému alebo výmena kontaminovaných častí;

g)	keď koncentrácia plnenia HC nie je vyššia než 2 μmol/mol, táto hodnota sa zaznamená ako x HCinit a použije sa na korekciu kontaminácie HC, ako je opísané v oddiele 2 prílohy VII (hmotnostný prístup) alebo v oddiele 3 prílohy VII (molárny prístup).

8.1.8.5.5.   Vykonávanie kontroly propánom

a)

Kontrola propánom sa vykoná takto: i) v prípade dávkového odberu vzoriek HC sa pripoja čisté skladovacie médiá, napríklad vyprázdnené odberové vaky; ii) prístroje na meranie HC sa prevádzkujú podľa pokynov výrobcu prístroja; iii) ak sa v prípade riediaceho vzduchu predpokladá korekcia koncentrácie pozadia HC, odmeria a zaznamená sa pozadie HC v riediacom vzduchu; iv) vynuluje sa každé integrujúce zariadenie; v) začne sa odber vzoriek a spustia sa všetky integrátory prietoku; vi) C3H8 sa vypustí pri zvolenej rýchlosti. Ak sa použije referenčný prietok C3H8, spustí sa integrácia tohto prietoku; vii) vypúšťanie C3H8 pokračuje, kým sa nevypustí aspoň toľko C3H8, aby bola zabezpečená presná kvantifikácia referenčného C3H8 a meraného C3H8; viii) fľaša s C3H8 sa uzavrie a odber vzoriek pokračuje, kým sa nezohľadnia časové oneskorenia z dôvodu prepravy vzorky a odozvy analyzátora; ix) odber vzoriek sa zastaví a zastavia sa všetky integrátory;

b)

v prípade merania s použitím clony kritického prietoku sa môže na kontrolu propánom ako alternatíva metódy opísanej v bode 8.1.8.5.5 písm. a) použiť tento postup: i) v prípade dávkového odberu vzoriek HC sa pripoja čisté skladovacie médiá, napríklad vyprázdnené odberové vaky; ii) prístroje na meranie HC sa prevádzkujú podľa pokynov výrobcu prístroja; iii) ak sa v prípade riediaceho vzduchu predpokladá korekcia koncentrácie pozadia HC, odmeria a zaznamená sa pozadie HC v riediacom vzduchu; iv) vynuluje sa každé integrujúce zariadenie; v) obsah referenčnej fľaše s C3H8 sa vypustí pri zvolenej rýchlosti; vi) začne sa odber vzoriek a po potvrdení, že koncentrácia HC je stabilná, sa spustia všetky integrátory prietoku; vii) vypúšťanie obsahu fľaše pokračuje, kým sa nevypustí aspoň toľko C3H8, aby bola zabezpečená presná kvantifikácia referenčného C3H8 a meraného C3H8; viii) zastavia sa všetky integrátory; ix) referenčná fľaša s C3H8sa uzavrie.

8.1.8.5.6.   Hodnotenie kontroly propánom

Postup po skúške sa vykonáva takto:

a)	ak sa použil odber vzoriek v dávkach, dávkové vzorky sa čo najskôr analyzujú;

b)	po analýze HC sa skoriguje kontaminácia a pozadie;

c)	na základe údajov CVS a HC sa vypočíta celková hmotnosť C3H8, ako je opísané v prílohe VII, pomocou molárnej hmotnosti C3H8 M C3H8 namiesto efektívnej molárnej hmotnosti HC M HC;

d)

ak sa použije referenčná hmotnosť (gravimetrická metóda), hmotnosť propánu vo fľaši sa určí s presnosťou ± 0,5 % a referenčná hmotnosť C3H8 sa určí odpočítaním hmotnosti prázdnej propánovej fľaše od hmotnosti plnej propánovej fľaše. Ak sa použije clona kritického prietoku (meranie s clonou kritického prietoku), hmotnosť propánu sa určí ako prietok vynásobený časom skúšky;

e)	referenčná hmotnosť C3H8 sa odpočíta od vypočítanej hmotnosti. Ak je tento rozdiel v rozmedzí ± 3,0 % referenčnej hmotnosti, CVS úspešne prešlo overením.

8.1.8.5.7.   Overenie systému sekundárneho riedenia PM

Keď sa na overenie systému sekundárneho riedenia PM musí opakovať kontrola propánom, na takéto overenie sa použije tento postup podľa písmen a) až d):

a)

systém odberu vzoriek HC sa usporiada tak, aby sa vzorky odoberali v blízkosti média na ukladanie vzoriek v dávkach (ako je filter PM). Ak je na tomto mieste absolútny tlak príliš nízky na odber vzoriek HC, vzorky HC sa môžu odoberať z výstupu čerpadla zariadenia na odber vzoriek v dávkach. Pri odbere vzoriek z výstupu čerpadla je potrebná opatrnosť, pretože inak prijateľný únik z čerpadla za prietokomerom zariadenia na odber vzoriek v dávkach spôsobí chyby pri kontrole propánom;

b)	kontrola propánom sa opakuje podľa opisu v tomto bode, ale HC sa odoberá zo zariadenia na odber vzoriek v dávkach;

c)	hmotnosť C3H8 sa vypočíta s prihliadnutím na akékoľvek sekundárne riedenie v zariadení na odber vzoriek v dávkach;

d)	referenčná hmotnosť C3H8 sa odpočíta od vypočítanej hmotnosti. Ak je tento rozdiel v rozmedzí ± 5 % referenčnej hmotnosti, zariadenie na odber vzoriek v dávkach úspešne prešlo overením. Ak to tak nie je, prijmú sa nápravné opatrenia.

8.1.8.5.8.   Overenie sušiča vzoriek

Ak sa na nepretržité monitorovanie rosného bodu na výstupe zo sušiča vzorky použije snímač vlhkosti, táto kontrola sa nevykoná, pokiaľ nie je zabezpečené, že vlhkosť na výstupe sušiča je pod minimálnymi hodnotami použitými na kontrolu krížovej citlivosti, rušenia a kompenzácie.

a)	Ak sa na odstránenie vody zo vzorky plynu použije sušič vzorky povolený podľa bodu 9.3.2.3.1, výkonnosť tepelného chladiča sa overuje pri inštalácii a po väčšej údržbe. V prípade sušičov s osmotickou membránou sa výkonnosť overuje pri inštalácii, po väčšej údržbe a do 35 dní pred skúškou.

b)

Voda môže analyzátoru brániť v správnom meraní príslušnej zložky výfukových plynov, preto sa niekedy odstráni predtým, ako sa vzorka plynu dostane do analyzátora. Voda môže napríklad negatívne vplývať na odozvu analyzátora CLD na NOx kolíznou krížovou citlivosťou a môže pozitívne vplývať na analyzátor NDIR vyvolaním odozvy podobnej CO.

c)	Sušič vzorky musí spĺňať špecifikácie stanovené v bode 9.3.2.3.1 z hľadiska rosného bodu T dew a absolútneho tlaku p total za sušičom s osmotickou membránou alebo tepelným chladičom.

d)

Na určenie výkonnosti sušiča vzorky sa použije nasledujúca metóda overenia alebo sa na vypracovanie iného protokolu použije osvedčený technický úsudok: i) na vytvorenie potrebných spojení sa použije potrubie z polytetrafluóretylénu PTFE alebo nehrdzavejúcej ocele; ii) N2 alebo čistený vzduch sa zvlhčuje prebublávaním cez destilovanú vodu vo vzduchotesne uzavretej nádobe, kde sa zvlhčuje plyn na najvyšší rosný bod vzorky, ktorý sa odhadne počas odberu vzoriek emisií; iii) zvlhčený plyn sa zavedie pred sušič vzorky; iv) teplota zvlhčeného plynu za nádobou sa udržiava na hodnote najmenej 5 °C nad rosným bodom; v) rosný bod T dew a tlak p total zvlhčeného plynu sa merajú čo najbližšie k vstupu sušiča vzorky, aby sa overilo, že tento rosný bod je najvyšší z odhadnutých počas odberu vzoriek emisií; vi) rosný bod T dew a tlak p total zvlhčeného plynu sa merajú čo najbližšie k výstupu sušiča vzorky; vii) sušič vzorky spĺňa požiadavky overovania, ak je výsledok podľa písmena d) bodu vi) tohto oddielu nižší než rosný bod zodpovedajúci špecifikáciám sušiča vzorky stanoveným v bode 9.3.2.3.1 plus 2 °C alebo ak je molárny podiel podľa písmena d) bodu vi) menší než zodpovedajúce špecifikácie sušiča vzorky plus 0 002 mol/mol alebo 0,2 % objemu. V prípade tohto overovania je rosný bod vzorky vyjadrený absolútnou teplotou v Kelvinoch.

8.1.8.6.   Pravidelná kalibrácia systému riedenia časti prietoku PM a pridruženého systému merania neriedených výfukových plynov

8.1.8.6.1.   Špecifikácie pre diferenciálne meranie prietoku

V prípade systémov riedenia časti prietoku na získanie proporcionálnej vzorky neriedených výfukových plynov má osobitný význam presnosť prietoku vzorky qm p, ak sa nemeria priamo, ale určuje sa diferenciálnym meraním prietoku podľa rovnice 6-20:

q m p = q m dew – q m dw

6-20

keď:

qm p	je hmotnostný prietok vzorky výfukových plynov do systému riedenia časti prietoku
qm dw	je hmotnostný prietok riediaceho vzduchu (v mokrom stave)
qm dew	je hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov v mokrom stave

V tomto prípade musí byť maximálna chyba rozdielu taká, aby presnosť qm p bola v rozmedzí ± 5 %, keď je riediaci pomer menší než 15. Je možné ju vypočítať určením strednej kvadratickej chyby každého prístroja.

Prijateľné presnosti q mp je možné dosiahnuť niektorou z týchto metód:

a)	Absolútne hodnoty presnosti stanovenia qm dew a qm dw sú ± 0,2 %, čo zaručuje presnosť stanovenia qm p ≤ 5 % pri riediacom pomere 15. Väčšie chyby však nastávajú pri vyšších riediacich pomeroch;

b)	kalibrácia qm dw vo vzťahu k qm dew sa vykoná tak, aby sa pre qm p dosiahli rovnaké presnosti ako podľa písmena a). Podrobnosti sú uvedené v bode 8.1.8.6.2;

c)	Presnosť q mp sa určí nepriamo z presnosti riediaceho pomeru určenej stopovacím plynom, napr. CO2. V prípade q mp sa vyžadujú presnosti ekvivalentné metóde uvedenej v písmene a);

d)	absolútna presnosť qm dew a qm dw je v rozmedzí ± 2 % plnej stupnice, maximálna chyba rozdielu medzi qm dew a qm dw je v rozmedzí 0,2 % a chyba linearity je v rozmedzí ± 0,2 % najvyššej qm dew pozorovanej počas skúšky.

8.1.8.6.2.   Kalibrácia diferenciálneho merania prietoku

Systém riedenia časti prietoku na získanie proporcionálnej vzorky neriedených výfukových plynov sa musí pravidelne kalibrovať s presnosťou prietokomeru zodpovedajúcou medzinárodným a/alebo vnútroštátnym normám. Prietokomer alebo prístrojové vybavenie na meranie prietoku sa kalibruje jedným z týchto postupov tak, aby prietok sondou qm p do tunela spĺňal požiadavky na presnosť uvedené v bode 8.1.8.6.1.

a)

Prietokomer na meranie qm dw sa sériovo pripojí k prietokomeru na meranie qm dew, rozdiel medzi oboma prietokomermi sa kalibruje najmenej v 5 bodoch nastavenia hodnotami prietoku s rovnakým rozstupom medzi najnižšou hodnotou qm dw použitou počas skúšky a hodnotou qm dew použitou počas skúšky. Riediaci tunel je možné obísť.

b)

Kalibrované prietokové zariadenie sa zapojí do série s prietokomerom na meranie qm dew a presnosť sa skontroluje z hľadiska hodnoty použitej na skúšku. Kalibrované prietokové zariadenie sa zapojí do série s prietokomerom na meranie qm dw a presnosť sa skontroluje najmenej v 5 bodoch nastavenia zodpovedajúcich riediacemu pomeru 3 až 15 vo vzťahu k hodnote qm dew použitej počas skúšky.

c)

Prenosové potrubie TL (pozri obrázok 6.7) sa odpojí od výfukových plynov a k prenosovému potrubiu sa pripojí kalibrované zariadenie na meranie prietoku s vhodným rozsahom na meranie qm p. Potom sa qm dew nastaví na hodnotu použitú počas skúšky a qm dw sa nastaví postupne najmenej na 5 hodnôt zodpovedajúcich riediacemu pomeru 3 až 15. Alternatívne sa môže zabezpečiť špeciálna kalibračná dráha, v ktorej sa tunel obchádza, ale celkový prúd a prúd riediaceho vzduchu prechádza cez príslušné merače ako pri skutočnej skúške.

d)

Stopovací plyn sa privedie do prenosového potrubia výfukových plynov TL. Tento stopovací plyn môže byť zložkou výfukových plynov, napríklad CO2 alebo NOx. Po zriedení v tuneli sa odmeria zložka stopovacieho plynu. Toto sa vykoná pre 5 riediacich pomerov 3 až 15. Presnosť stanovenia prietoku vzorky sa určí z riediaceho pomeru r d rovnicou 6-21: q m p = q m dew /r d 6-21

Na zaručenie presnosti qm p sa zohľadní presnosť analyzátorov plynu.

8.1.8.6.3.   Osobitné požiadavky na diferenciálne meranie prietoku

Pri zisťovaní problémov merania a kontroly a pri overovaní správnej činnosti systému riedenia časti prietoku sa dôrazne odporúča kontrola prietoku uhlíka s použitím skutočných výfukových plynov. Kontrola prietoku uhlíka by sa mala vykonať prinajmenšom vždy po namontovaní nového motora, alebo keď sa niečo podstatné zmení v usporiadaní skúšobnej komory.

Motor sa prevádzkuje pri najvyššom krútiacom momente, zaťažení a otáčkach alebo v akomkoľvek inom ustálenom režime, ktorý vyprodukuje 5 % alebo viac CO2. Systém odberu vzoriek z časti prietoku sa prevádzkuje s riediacim faktorom približne 15: 1.

Ak sa vykonáva kontrola prietoku uhlíka, použije sa postup opísaný v doplnku 2 k prílohe VII. Hodnoty prietoku uhlíka sa vypočítajú podľa rovníc uvedených v doplnku 2 k prílohe VII. Všetky hodnoty prietoku uhlíka sa môžu líšiť maximálne o 5 %.

8.1.8.6.3.1.   Kontrola pred skúškou

Kontrola pred skúškou sa vykoná do 2 hodín pred uskutočnením skúšky takto:

Presnosť prietokomerov sa kontroluje rovnakou metódou, aká sa použila na kalibráciu (pozri bod 8.1.8.6.2) najmenej v dvoch bodoch vrátane hodnôt prietoku qm dw zodpovedajúcich riediacim pomerom 5 až 15 pre hodnotu qm dew použitú počas skúšky.

Ak sa pomocou záznamov o postupe kalibrácie podľa bodu 8.1.8.6.2 dá preukázať, že kalibrácia prietokomeru je stabilná počas dlhšieho časového obdobia, kontrola pred skúškou sa môže vynechať.

8.1.8.6.3.2.   Určovanie času transformácie

Nastavenie systému na hodnotenie času transformácie je rovnaké ako počas merania priebehu skúšky. Čas transformácie, ako je vymedzený v bode 2.4 doplnku 5 k tejto prílohe a na obrázku 6-11, sa určuje touto metódou:

Samostatný referenčný prietokomer s meracím rozsahom vhodným pre prietok sondou sa zaradí do série so sondou a tesne sa k nej pripojí. Tento prietokomer musí mať čas transformácie kratší než 100 ms pre veľkosť stupňa regulácie prietoku použitého pri meraní času odozvy s dostatočne nízkym obmedzením tlaku prietoku, aby podľa osvedčeného technického úsudku neovplyvňoval dynamické charakteristiky systému riedenia časti prietoku. Stupňovitá zmena sa zavedie do prietoku výfukových plynov (alebo do prietoku vzduchu, ak sa vypočítava prietok výfukových plynov) na vstupe systému riedenia časti prietoku od nízkeho prietoku až po najmenej 90 % plného rozsahu stupnice. Spúšťač stupňovitej zmeny je rovnaký ako sa použil na spustenie predpovednej regulácie pri skutočnej skúške. Podnet pre postupný nárast prietoku výfukových plynov a odozva prietokomeru sa zaznamenáva pri frekvencii odberu vzoriek najmenej 10 Hz.

Z týchto údajov sa určí čas transformácie systému riedenia časti prietoku, čiže čas od začiatku postupného nárastu do okamihu, keď odozva prietokomera dosiahne hodnotu 50 %. Podobne sa určia časy transformácie signálu qmp (t. j. prúdu vzorky výfukových plynov do systému riedenia časti prietoku) a signálu qmew,i (t. j. hmotnostného prietoku výfukových plynov v mokrom stave dodávaného prietokomerom výfukových plynov). Tieto signály sa použijú v regresných analýzach vykonávaných po každej skúške (pozri bod 8.2.1.2).

Výpočet sa zopakuje najmenej pre 5 podnetov narastania a poklesu prietoku a výsledky sa spriemerujú. Od tejto hodnoty sa odpočíta vnútorná doba transformácie (< 100 ms) referenčného prietokomeru. Keď sa vyžaduje predpovedná regulácia, v súlade s bodom 8.2.1.2 sa použije predpovedná hodnota systému s riedením časti prietoku.

8.1.8.7.   Overenie nepriepustnosti vo vákuovom segmente

8.1.8.7.1.   Rozsah a frekvencia

Po prvej inštalácii systému odberu vzoriek, po väčšej údržbe, ako je zmena predfiltrov, a v priebehu 8 hodín pred každou postupnosťou pracovného cyklu sa overuje, či nedochádza k úniku z vákuového segmentu, pričom sa použije jedna zo skúšok nepriepustnosti opísaná v tomto oddiele. Toto overenie sa nevzťahuje na časť plného prietoku systému riedenia CVS.

8.1.8.7.2.   Zásady merania

Presakovanie je možné zistiť nameraním malého množstva prietoku, keď by mal byť prietok nulový, zistením zriedenia so známou koncentráciou plynu na nastavenie meracieho rozsahu, keď prúdi cez vákuový segment systému odberu vzoriek, alebo nameraním zvýšenia tlaku vo vyprázdnenom systéme.

8.1.8.7.3.   Skúška nepriepustnosti s malým prietokom

Systém odberu vzoriek sa skúša na nepriepustnosť s malým objemom prietoku takto:

a)	koniec sondy systému sa zapečatí jedným z týchto krokov: i) koniec odberovej sondy sa uzavrie alebo utesní; ii) prenosové potrubie sa odpojí pri sonde a uzavrie sa alebo utesní; iii) prepúšťací ventil namontovaný medzi sondou a prenosovým potrubím sa zatvorí;

b)	všetky vývevy sú v prevádzke. Po ustálení sa overí, či je prietok cez vákuový segment systému odberu vzoriek menší než 0,5 % prietoku pri bežnom používaní systému. Typický prietok a obtekajúci prietok analyzátorom sa môžu približne odhadnúť z prietoku pri bežnom používaní systému.

8.1.8.7.4.   Skúška nepriepustnosti pri riedení plynu na nastavenie meracieho rozsahu

Na túto skúšku sa môže použiť akýkoľvek analyzátor plynu. Ak sa na túto skúšku použije analyzátor FID, každá kontaminácia HC v systéme odberu vzoriek sa koriguje podľa oddielov 2 alebo 3 prílohy VII o určovaní HC. Skresľujúcim výsledkom sa zabráni tak, že sa použijú len analyzátory, ktorých opakovateľnosť je 0,5 % alebo vyššia pri koncentrácii plynu na nastavenie meracieho rozsahu použitého na túto skúšku. Kontrola nepriepustnosti vákuového segmentu sa vykonáva takto:

a)	analyzátor plynu sa pripraví ako na emisnú skúšku;

b)	plyn na nastavenie meracieho rozsahu sa privedie do vstupného otvoru analyzátora a overí sa, či sa koncentrácia plynu meria s plánovanou presnosťou a opakovateľnosťou;

c)

preplňovaný plyn na nastavenie meracieho rozsahu sa nasmeruje do týchto miest v systéme odberu vzoriek: i) koniec odberovej sondy; ii) prenosové potrubie sa odpojí pri sonde a plyn na nastavenie meracieho rozsahu je preplňovaný na otvorenom konci prenosového potrubia; iii) trojcestný ventil namontovaný medzi sondou a prenosovým potrubím sa zatvorí;

d)

overí sa, či je nameraná koncentrácia preplňovaného plynu na nastavenie meracieho rozsahu v rozmedzí ± 0,5 % koncentrácie plynu na nastavenie meracieho rozsahu. Nižšia než predpokladaná nameraná hodnota naznačuje netesnosť, ale vyššia než predpokladaná hodnota môže znamenať problém súvisiaci s plynom na nastavenie meracieho rozsahu alebo so samotným analyzátorom. Vyššia nameraná než predpokladá hodnota neznamená netesnosť.

8.1.8.7.5.   Skúška nepriepustnosti pri rozpade vákua

Na vykonanie tejto skúšky sa použije objem vákuového segmentu systému odberu vzoriek a pozorovaná miera netesnosti systému sa považuje za rozpad vákua. Na vykonanie tejto skúšky musí byť známy objem vákuového segmentu systému odberu vzoriek v rozmedzí ± 10 % jeho skutočného objemu. Na toto skúšobné meranie sa použijú prístroje, ktoré zodpovedajú špecifikáciám uvedeným v bodoch 8.1 a 9.4.

Skúška nepriepustnosti pri rozpade vákua sa vykonáva takto:

a)	koniec sondy systému sa zapečatí čo najbližšie k otvoru sondy jedným z týchto krokov: i) koniec odberovej sondy sa uzavrie alebo utesní; ii) prenosové potrubie sa odpojí pri sonde a uzavrie sa alebo utesní; iii) prepúšťací ventil namontovaný medzi sondou a prenosovým potrubím sa zatvorí;

b)	všetky vývevy sú v prevádzke. Musí byť zabezpečené vákuum, ktoré predstavuje normálne prevádzkové podmienky. V prípade odberových vakov sa odporúča, aby sa na minimalizovanie zachytených objemov zopakoval bežný postup odčerpávania z odberového vaku dvakrát;

c)

odberové čerpadlá sa vypnú a systém sa zapečatí. Odmeria a zaznamená sa absolútny tlak zachyteného plynu a voliteľne aj absolútna teplota systému. Ponechá sa dostatočný čas na zabezpečenie a realizáciu akýchkoľvek nestálych režimov, ktorých výsledkom by bol únik 0,5 %, aby došlo najmenej k 10-násobnej zmene tlaku v porovnaní s rozlíšením snímača tlaku. Znova sa zaznamená tlak a voliteľne aj teplota;

d)

týmto spôsobom sa vypočíta miera priepustnosti prietoku založená na predpokladanej nulovej hodnote objemov odberových vakov a známych hodnotách objemu systému odberu vzoriek, počiatočných a konečných tlakov, voliteľne aj teplôt a času, ktorý uplynul. Overí sa, či je prietok pri presakovaní s rozpadom vákua menší než 0,5 % prietoku systému pri bežnom používaní, a to rovnicou 6-22: (6-22) keď: qV leak je prietok pri presakovaní s rozpadom vákua (mol/s) V vac je geometrický objem vákuového segmentu systému odberu vzoriek (m3) R je molárna konštanta plynu [J/(mol · K)] p 2 je absolútny tlak vákuového segmentu v čase t 2 (Pa) T 2 je absolútna teplota vákuového segmentu v čase t 2 (K) p 1 je absolútny tlak vákuového segmentu v čase t 1 (Pa) T 1 je absolútna teplota vákuového segmentu v čase t 1 (K) t 2 je čas dokončenia overovacej skúšky pri presakovaní s rozpadom vákua (s) t 1 je čas dokončenia overovacej skúšky pri presakovaní s rozpadom vákua (s)

8.1.9.   Merania CO a CO2

8.1.9.1.   Overenie krížovej citlivosti na H2O v analyzátoroch NDIR pre CO2

8.1.9.1.1.   Rozsah a frekvencia

Ak sa CO2 meria pomocou analyzátora NDIR, stupeň krížovej citlivosti na H2O sa overuje po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe.

8.1.9.1.2.   Zásady merania

H2O môže mať vplyv na odozvu analyzátora NDIR na CO2. Ak analyzátor NDIR používa kompenzačné algoritmy, ktoré využívajú merania iných plynov na to, aby splnili požiadavky na overenie tejto krížovej citlivosti, zároveň sa na odskúšanie algoritmov kompenzácie počas overovania krížovej citlivosti analyzátora musia vykonať ďalšie merania.

8.1.9.1.3.   Požiadavky na systém

Analyzátor NDIR pre CO2 má krížovú citlivosť na H2O v rozmedzí 0,0 ± 0,4 mmol/mol (očakávanej strednej koncentrácie CO2).

8.1.9.1.4.   Postup

Overovanie krížovej citlivosti sa vykonáva takto:

a)	analyzátor NDIR pre CO2 sa spustí, prevádzkuje, vynuluje a nastaví sa merací rozsah ako pred emisnou skúškou;

b)

zvlhčený skúšobný plyn sa tvorí prebublávaním nulovacieho vzduchu, ktorý zodpovedá špecifikáciám uvedeným v bode 9.5.1, cez destilovanú vodu v zapečatenej nádobe. Ak vzorka neprechádza cez sušič, reguluje sa teplota nádoby tak, aby sa zabezpečila prinajmenšom taká vysoká úroveň H2O, ako je maximum predpokladané počas skúšky. Ak vzorka neprechádza počas skúšky cez sušič, reguluje sa teplota nádoby tak, aby sa zabezpečila prinajmenšom taká vysoká úroveň H2O, ako je úroveň stanovená v bode 9.3.2.3.1;

c)	teplota zvlhčeného skúšobného plynu sa udržiava na hodnote najmenej 5 °K nad jeho rosným bodom za nádobou;

d)	do systému odberu vzoriek sa zavedie zvlhčený skúšobný plyn. Zvlhčený skúšobný plyn je možné zaviesť za akýmkoľvek sušičom vzorky, ak sa tento použije počas skúšky;

e)	molárny podiel vody x H2O vo zvlhčenom skúšobnom plyne sa odmeria čo najbližšie k vstupu analyzátora. Na výpočet x H2O sa napríklad meria rosný bod T dew a absolútny tlak p total;

f)	na zabránenie kondenzácie v prenosových potrubiach, potrubných spojoch alebo ventiloch z bodu merania x H2O do analyzátora sa použije osvedčený technický úsudok;

g)	Poskytne sa určitý čas na stabilizáciu odozvy analyzátora. Čas stabilizácie zahŕňa čas na vyčistenie prenosového potrubia a čas odozvy analyzátora;

h)	kým analyzátor meria koncentráciu vzorky, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje o vzorke. Vypočíta sa aritmetický priemer týchto údajov. Analyzátor spĺňa požiadavky na overenie krížovej citlivosti, ak je táto hodnota v rozmedzí 0,0 ± 0,4 mmol/mol.

8.1.9.2.   Overenie krížovej citlivosti na H2O a CO2 v analyzátoroch NDIR pre CO

8.1.9.2.1.   Rozsah a frekvencia

Ak sa CO meria pomocou analyzátora NDIR, stupeň krížovej citlivosti na H2O a CO2 sa overuje po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe.

8.1.9.2.2.   Zásady merania

H2O a CO2 môžu pozitívne vplývať na analyzátor NDIR vyvolaním odozvy podobnej CO. Ak analyzátor NDIR používa kompenzačné algoritmy, ktoré využívajú merania iných plynov na to, aby splnili požiadavky na overenie tejto krížovej citlivosti, zároveň sa na odskúšanie algoritmov kompenzácie počas overovania krížovej citlivosti analyzátora musia vykonať ďalšie merania.

8.1.9.2.3.   Požiadavky na systém

Analyzátor NDIR pre CO má kombinovanú krížovú citlivosť na H2O a CO2, ktorá je v rozmedzí ± 2 % predpokladanej strednej koncentrácie CO.

8.1.9.2.4.   Postup

Overovanie krížovej citlivosti sa vykonáva takto:

a)	analyzátor NDIR pre CO sa spustí, prevádzkuje, vynuluje a nastaví sa merací rozsah ako pred emisnou skúškou;

b)

zvlhčený skúšobný plyn CO2 sa tvorí prebublávaním plynu na nastavenie meracieho rozsahu CO2 cez destilovanú vodu v zapečatenej nádobe. Ak vzorka neprechádza cez sušič, reguluje sa teplota nádoby tak, aby sa zabezpečila prinajmenšom taká vysoká úroveň H2O, ako je maximum predpokladané počas skúšky. Ak vzorka neprechádza počas skúšky cez sušič, reguluje sa teplota nádoby tak, aby sa zabezpečila prinajmenšom taká vysoká úroveň H2O, ako je úroveň stanovená v bode 9.3.2.3.1.1. Použije sa prinajmenšom taká vysoká koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu CO2, ako je maximum predpokladané počas skúšky;

c)	do systému odberu vzoriek sa zavedie zvlhčený skúšobný plyn CO2. Zvlhčený skúšobný plyn CO2 je možné zaviesť za akýmkoľvek sušičom vzorky, ak sa tento použije počas skúšky;

d)	molárny podiel vody x H2O v zvlhčenom skúšobnom plyne sa odmeria čo najbližšie k vstupu analyzátora. Na výpočet x H2O sa napríklad meria rosný bod T dew a absolútny tlak p total;

e)	na zabránenie kondenzácie v prenosových potrubiach, potrubných spojoch alebo ventiloch z bodu merania x H2O do analyzátora sa použije osvedčený technický úsudok;

f)	poskytne sa určitý čas na stabilizáciu odozvy analyzátora;

g)	kým analyzátor meria koncentráciu vzorky, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje na jeho výstupe. Vypočíta sa aritmetický priemer týchto údajov;

h)	analyzátor spĺňa požiadavky na overenie krížovej citlivosti, ak je výsledok podľa písmena g) tohto bodu v rozmedzí tolerancií uvedených v bode 8.1.9.2.3;

i)

postupy zisťovania krížovej citlivosti na CO2 a H2O môžu prebiehať aj oddelene. Ak sú použité úrovne CO2 a H2O vyššie než maximálne úrovne predpokladané počas skúšky, každá pozorovaná hodnota krížovej citlivosti sa zníži vynásobením pozorovanej hodnoty pomerom maximálnej predpokladanej hodnoty koncentrácie k skutočnej hodnote použitej počas tohto postupu. Oddelené postupy zisťovania krížovej citlivosti koncentrácií na H2O (do 0,025 mol/mol obsahu H2O), ktoré sú nižšie než maximálne úrovne predpokladané počas skúšky, sa môžu vykonávať, ale pozorované hodnoty krížovej citlivosti na H2O sa zvýšia vynásobením pozorovanej hodnoty pomerom maximálnej predpokladanej hodnoty koncentrácie H2O k skutočnej hodnote použitej počas tohto postupu. Súčet dvoch upravených hodnôt krížovej citlivosti musí byť v medziach tolerancie stanovenej v bode 8.1.9.2.3.

8.1.10.   Merania uhľovodíkov

8.1.10.1.   Optimalizácia a overovanie analyzátora FID

8.1.10.1.1.   Rozsah a frekvencia

Všetky analyzátory FID sa kalibrujú po prvej inštalácii. Kalibrácia sa opakuje podľa potreby na základe osvedčeného technického úsudku. V prípade analyzátora FID, ktorý meria HC, sa vykonajú tieto kroky:

a)	odozva analyzátora FID na rôzne uhľovodíky sa optimalizuje po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe. Odozva analyzátora FID na propylén a toluén musí byť 0,9 až 1,1 vo vzťahu k propánu;

b)	faktor odozvy analyzátora FID na metán (CH4) sa určí po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe, ako je opísané v bode 8.1.10.1.4;

c)	odozva na metán (CH4) sa overuje do 185 dní pred skúškou.

8.1.10.1.2.   Kalibrácia

Na vypracovanie postupu kalibrácie sa použije osvedčený technický úsudok, napríklad úsudok vychádzajúci z pokynov výrobcu analyzátora FID, a odporúčané frekvencie na kalibráciu analyzátora FID. Analyzátor FID sa kalibruje pomocou kalibračných plynov C3H8, ktoré zodpovedajú špecifikáciám uvedeným v bode 9.5.1. Kalibrácia sa vykoná na základe ekvivalentu uhlíka 1 (C1).

8.1.10.1.3.   Optimalizácia odozvy analyzátora FID na HC

Tento postup sa vzťahuje len na analyzátory FID, ktoré merajú HC.

a)

Na prvé spustenie prístroja a základné prevádzkové nastavenie používajúce palivo a nulovací plyn analyzátora FID sa uplatnia požiadavky výrobcu prístroja a osvedčený technický úsudok. Zahriaty analyzátor FID musí byť v rámci požadovaných rozsahov prevádzkových teplôt. Odozva analyzátora FID sa optimalizuje tak, aby spĺňala požiadavky faktorov odozvy na uhľovodíky a kontroly krížovej citlivosti na kyslík podľa bodu 8.1.10.1.1 písm. a) a bodu 8.1.10.2 pri najbežnejšom rozsahu analyzátora predpokladanom počas emisnej skúšky. Na presnejšiu optimalizáciu analyzátora FID sa môže podľa odporúčaní výrobcu prístroja a osvedčeného technického úsudku použiť vyšší rozsah analyzátora, ak je bežný rozsah analyzátora nižší než minimálny rozsah špecifikovaný výrobcom prístroja na optimalizáciu.

b)

Zahriaty analyzátor FID musí byť v rámci požadovaných rozsahov prevádzkových teplôt. Odozva analyzátora FID sa optimalizuje pri najbežnejšom rozsahu analyzátora predpokladanom počas emisnej skúšky. S prietokmi paliva a vzduchu nastavenými podľa odporúčaní výrobcu sa do analyzátora zavedie plyn na nastavenie meracieho rozsahu.

c)

Na optimalizáciu sa vykonajú nasledujúce kroky i) až iv) alebo postup odporúčaný výrobcom prístroja. Voliteľne sa môžu na optimalizáciu použiť postupy opísané v dokumente SAE č. 770141. i) Odozva pri danom prietoku paliva sa určí z rozdielu medzi odozvou na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a odozvou na nulovací plyn. ii) Prietok paliva sa postupne nastaví nad a pod hodnotu udanú výrobcom. Pri týchto prietokoch paliva sa zaznamená odozva na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a na nulovací plyn. iii) Rozdiel medzi odozvou na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a odozvou na nulovací plyn sa zakreslí a prietok paliva sa upraví podľa strany krivky s bohatou zmesou. Toto je prvé nastavenie prietoku, ktoré si môže vyžadovať ďalšiu optimalizáciu v závislosti od výsledkov faktorov odozvy na uhľovodíky a kontroly krížovej citlivosti na kyslík podľa bodu 8.1.10.1.1 písm. a) a bodu 8.1.10.2. iv) Ak krížová citlivosť na kyslík alebo faktory odozvy na uhľovodíky nespĺňajú nasledujúce špecifikácie, prietok vzduchu sa postupne nastaví nad a pod špecifikácie výrobcu, pričom sa pre každý prietok zopakuje postup uvedený v bode 8.1.10.1.1 písm. a) a bode 8.1.10.2.

d)	Určia sa optimálne prietoky a/alebo tlaky paliva a vzduchu horáka analyzátora FID a z nich sa odoberú a zaznamenajú vzorky na ďalšie referenčné hodnoty.

8.1.10.1.4.   Určovanie faktora odozvy analyzátora FID na meranie HC na CH4

Keďže analyzátory FID majú vo všeobecnosti odlišnú odozvu na CH4 než na C3H8, po optimalizácii analyzátora FID sa určí každý faktor odozvy analyzátora FID HC na CH4 RF CH4[THC-FID]. Pri výpočtoch na určenie HC opísaných v oddiele 2 prílohy VII (hmotnostný prístup) alebo v oddiele 3 prílohy VII (molárny prístup) sa na kompenzáciu odozvy na CH4 použije posledný RF CH4[THC-FID] nameraný podľa tohto oddielu. RF CH4[THC-FID] sa určuje takto:

a)	pred emisnou skúškou sa zvolí koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu analyzátora C3H8. Vyberú sa len tie plyny na nastavenie meracieho rozsahu, ktoré spĺňajú špecifikácie uvedené v bode 9.5.1, a zaznamená sa koncentrácia C3H8;

b)	vyberie sa len ten plyn na nastavenie meracieho rozsahu CH4, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bode 9.5.1, a zaznamená sa koncentrácia CH4;

c)	analyzátor FID sa prevádzkuje podľa pokynov výrobcu;

d)	potvrdí sa, že analyzátor FID bol kalibrovaný pomocou C3H8. Kalibrácia sa vykoná na základe ekvivalentu uhlíka 1 (C1);

e)	analyzátor FID sa vynuluje nulovacím plynom použitým na emisné skúšky;

f)	nastaví sa merací rozsah analyzátora FID s vybraným plynom na nastavenie meracieho rozsahu C3H8;

g)	plyn na nastavenie meracieho rozsahu CH4 vybraný podľa písm. b) tohto bodu sa zavedie do odberového otvoru analyzátora FID;

h)	stabilizuje sa odozva analyzátora. Čas stabilizácie môže zahŕňať čas na vyčistenie analyzátora a čas na zohľadnenie jeho odozvy;

i)	kým analyzátor meria koncentráciu CH4, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje o odoberaných vzorkách a vypočíta sa aritmetický priemer týchto hodnôt;

j)	stredná nameraná koncentrácia sa vydelí zaznamenanou koncentráciou na nastavenie meracieho rozsahu kalibračného plynu CH4. Výsledkom je faktor odozvy analyzátora FID na CH4 RF CH4[THC-FID].

8.1.10.1.5.   Overenie odozvy analyzátora FID na meranie HC na metán (CH4)

Ak je hodnota RF CH4[THC-FID], získaná podľa bodu 8.1.10.1.4, v rozmedzí ± 5,0 % jeho poslednej stanovenej hodnoty, analyzátor FID pre HC úspešne prešiel overením odozvy na metán.

a)

Najprv sa overí, či sú tlaky a/alebo prietoky paliva, vzduchu horáka a vzorky cez analyzátor FID v rozmedzí ± 0,5 % ich naposledy zaznamenaných hodnôt, ako je opísané v bode 8.1.10.1.3. Ak sa tieto prietoky musia nastaviť, určí sa nová hodnota RF CH4[THC-FID] podľa bodu 8.1.10.1.4. Malo by sa overiť, či je určená hodnota RF CH4[THC-FID] v rámci tolerancie stanovenej v bode 8.1.10.1.5.

b)	Ak RF CH4[THC-FID] nie je v rámci tolerancie stanovenej v bode 8.1.10.1.5, odozva analyzátora FID sa musí znova optimalizovať podľa bodu 8.1.10.1.3.

c)	Určí sa nová hodnota RF CH4[THC-FID] podľa bodu 8.1.10.1.4. Táto nová hodnota RF CH4[THC-FID] sa použije vo výpočtoch na určenie HC opísaných v oddiele 2 prílohy VII (hmotnostný prístup) alebo v oddiele 3 prílohy VII (molárny prístup).

8.1.10.2.   Nestechiometrické overenie krížovej citlivosti analyzátora FID na meranie neriedených výfukových plynov na O2

8.1.10.2.1.   Rozsah a frekvencia

Ak sa na meranie neriedených výfukových plynov používajú analyzátory FID, stupeň krížovej citlivosti analyzátora FID na O2 sa overí po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe.

8.1.10.2.2.   Zásady merania

Zmeny koncentrácie O2 v neriedených výfukových plynoch môžu ovplyvniť odozvu analyzátora FID zmenou teploty plameňa analyzátora FID. Prietok paliva, vzduchu horáka a vzorky cez analyzátor FID sa optimalizuje tak, aby spĺňal požiadavky tohto overenia. Výkonnosť analyzátora FID sa overí algoritmami kompenzácie pre krížovú citlivosť analyzátora FID na O2, ktoré sú činné počas emisnej skúšky.

8.1.10.2.3.   Požiadavky na systém

Každý analyzátor FID použitý počas skúšky musí spĺňať požiadavky na overenie krížovej citlivosti analyzátora FID na O2 podľa postupu uvedeného v tomto oddiele.

8.1.10.2.4.   Postup

Krížová citlivosť analyzátora FID na O2 sa určuje nasledovným postupom, pričom na vytvorenie referenčných koncentrácií plynu, ktoré sa vyžadujú na vykonanie takého overenia, je možné použiť jeden rozdeľovač alebo viac rozdeľovačov plynov.

a)

Na nastavenie meracieho rozsahu analyzátorov pred emisnou skúškou sa vyberú tri referenčné plyny na nastavenie meracieho rozsahu, ktoré spĺňajú špecifikácie uvedené v bode 9.5.1 a obsahujú koncentráciu C3H8. V prípade analyzátora FID kalibrovaného na CH4 s odlučovačom nemetánových uhľovodíkov sa vyberú referenčné plyny na nastavenie meracieho rozsahu CH4. Tri vyvážené koncentrácie plynu sa zvolia tak, aby koncentrácie O2 a N2 reprezentovali minimálne, maximálne a medziľahlé koncentrácie O2 predpokladané počas skúšky. Požiadavka na použitie priemernej koncentrácie O2 sa môže vynechať, ak je analyzátor FID kalibrovaný plynom na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý je v rovnováhe s priemernou predpokladanou koncentráciou kyslíka.

b)	Potvrdí sa, že analyzátor FID spĺňa všetky špecifikácie uvedené v bode 8.1.10.1.

c)	Analyzátor FID sa spustí a prevádzkuje ako pred emisnou skúškou. Bez ohľadu na zdroj vzduchu horáka analyzátora FID počas skúšky, sa na toto overenie použije ako zdroj vzduchu horáka analyzátora FID nulovací plyn.

d)	Analyzátor sa nastaví na nulu.

e)	Merací rozsah analyzátora sa nastaví pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý sa použil počas emisnej skúšky.

f)

Nulová odozva sa skontroluje pomocou nulovacieho plynu, ktorý sa použil počas emisnej skúšky. Ďalší krok sa vykoná v prípade, že stredná nulová odozva pri odbere údajov za 30 sekúnd je v rámci ± 0,5 % referenčnej hodnoty plynu na nastavenie meracieho rozsahu použitej v písmene e) tohto bodu, inak sa postup začne odznovu od písmena d) tohto bodu.

g)	Odozva analyzátora sa skontroluje pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý má minimálnu koncentráciu O2 predpokladanú počas skúšky. Stredná odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd sa zaznamená ako x O2minHC.

h)

Nulová odozva analyzátora FID sa skontroluje pomocou nulovacieho plynu použitého počas emisnej skúšky. Ďalší krok sa vykoná v prípade, že stredná nulová odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd je v rámci ± 0,5 % referenčnej hodnoty plynu na nastavenie meracieho rozsahu použitej v písmene e) tohto bodu, inak sa postup začne odznova od písmena d) tohto bodu.

i)	Odozva analyzátora sa skontroluje pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý má priemernú koncentráciu O2 predpokladanú počas skúšky. Stredná odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd sa zaznamená ako x O2avgHC.

j)

Nulová odozva analyzátora FID sa skontroluje pomocou nulovacieho plynu použitého počas emisnej skúšky. Ďalší krok sa vykoná v prípade, že stredná nulová odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd je v rámci ± 0,5 % referenčnej hodnoty plynu na nastavenie meracieho rozsahu použitej v písmene e) tohto bodu, inak sa postup začne odznova od písmena d) tohto bodu.

k)	Odozva analyzátora sa skontroluje pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý má maximálnu koncentráciu O2 predpokladanú počas skúšky. Stredná odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd sa zaznamená ako x O2maxHC.

l)

Nulová odozva analyzátora FID sa skontroluje pomocou nulovacieho plynu použitého počas emisnej skúšky. Ďalší krok sa vykoná v prípade, že stredná nulová odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd je v rámci ± 0,5 % referenčnej hodnoty plynu na nastavenie meracieho rozsahu použitej v písmene e) tohto bodu, inak sa postup začne odznova od písmena d) tohto bodu.

m)

Vypočíta sa percentuálny rozdiel medzi x O2maxHC a koncentráciou jeho referenčného plynu. Vypočíta sa percentuálny rozdiel medzi x O2avgHC a koncentráciou jeho referenčného plynu. Vypočíta sa percentuálny rozdiel medzi x O2minHC a koncentráciou jeho referenčného plynu. Určí sa maximálny percentuálny rozdiel troch parametrov. To je krížová citlivosť na O2.

n)

Ak je krížová citlivosť na O2 v rozmedzí ± 3 %, analyzátor FID sa musí podrobiť overeniu na krížovú citlivosť na O2, inak sa na odstránenie nedostatku použije jedno alebo viaceré z týchto opatrení: i) overovanie sa zopakuje, aby sa zistilo, či počas postupu nedošlo k chybe; ii) na emisnú skúšku vyberú sa nulovacie plyny a plyny na nastavenie meracieho rozsahu, ktoré obsahujú vyššie alebo nižšie koncentrácie O2, a overovanie sa zopakuje; iii) nastavia sa prietoky vzduchu horáka analyzátora FID, paliva a vzorky. Treba poznamenať, že ak sú tieto prietoky nastavené pre analyzátor FID na THC tak, aby spĺňal požiadavky na overenie krížovej citlivosti na O2, na ďalšie overenie RF CH4 sa RF CH4 vynuluje. Po nastavení sa overenie krížovej citlivosti na O2 zopakuje a určí sa RF CH4; iv) Analyzátor FID sa opraví alebo vymení a zopakuje sa overenie krížovej citlivosti na O2.

8.1.10.3.   Penetračné podiely odlučovača nemetánových uhľovodíkov (vyhradené)

8.1.11.   Merania NOx

8.1.11.1.   Overovanie krížovej citlivosti analyzátora CLD na CO2 a H2O

8.1.11.1.1.   Rozsah a frekvencia

Ak sa na meranie NOx použije analyzátor CLD, hodnota krížovej citlivosti H2O a CO2 sa overuje po inštalácii analyzátora CLD a po väčšej údržbe.

8.1.11.1.2.   Zásady merania

H2O a CO2 môžu negatívne vplývať na odozvu analyzátora CLD na NOx kolíznou krížovou citlivosťou, ktorá bráni chemiluminiscenčnej reakcii používanej v CLD na zisťovanie NOx. Týmto postupom a výpočtami uvedenými v bode 8.1.11.2.3 sa určí krížová citlivosť a rozsah výsledkov krížovej citlivosti až po maximálny molárny podiel H2O a maximálnu koncentráciu CO2 predpokladanú počas emisnej skúšky. Ak analyzátor CLD používa algoritmy kompenzácie rušivého vplyvu, ktoré využívajú meracie prístroje na H2O a/alebo CO2, krížová citlivosť sa hodnotí týmito aktívnymi prístrojmi a použitými algoritmami kompenzácie.

8.1.11.1.3.   Požiadavky na systém

Pri meraní zriedených plynov nesmie analyzátor CLD prekročiť kombinovanú krížovú citlivosť na H2O a CO2 ± 2 %. Pri meraní neriedených plynov nesmie analyzátor CLD prekročiť kombinovanú krížovú citlivosť na H2O a CO2 ± 2,5 %. Kombinovaná krížová citlivosť je súčtom krížovej citlivosti CO2 stanovenej podľa bodu 8.1.11.1.4 a krížovej citlivosti H2O stanovenej podľa bodu 8.1.11.1.5. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, prijmú sa nápravné opatrenia a analyzátor sa opraví alebo vymení. Pred spustením emisných skúšok sa overí, či sa v rámci nápravných opatrení úspešne obnovil analyzátor tak, aby fungoval správne.

8.1.11.1.4.   Postup overovania krížovej citlivosti na CO2

Na zistenie krížovej citlivosti na CO2 sa môže použiť nasledujúca metóda alebo metóda predpísaná výrobcom prístroja s použitím rozdeľovača plynov, ktorý zmiešava binárne plyny na nastavenie meracieho rozsahu s nulovacími plynmi ako riedidlom a ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bode 9.4.5.6, alebo sa osvedčený technický úsudok použije na vypracovanie iného protokolu:

a)	na vytvorenie potrebných spojení sa použije potrubie z PTFE alebo nehrdzavejúcej ocele;

b)	rozdeľovač plynov sa konfiguruje tak, aby sa navzájom zmiešavali približne rovnaké množstvá plynu na nastavenie meracieho rozsahu a riediaceho plynu;

c)	ak je analyzátor CLD v prevádzkovom režime, v ktorom zisťuje len NO ako protiklad k celkovému NOx, analyzátor CLD sa prevádzkuje len v prevádzkovom režime NO;

d)	použije sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu CO2 spĺňajúci špecifikácie uvedené v bode 9.5.1 a koncentráciu, ktorá je približne dvakrát vyššia než maximálna koncentrácia CO2 predpokladaná počas emisnej skúšky;

e)

použije sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO spĺňajúci špecifikácie uvedené v bode 9.5.1 a koncentráciu, ktorá je približne dvakrát vyššia než maximálna koncentrácia NO predpokladaná počas emisnej skúšky. Podľa odporúčania výrobcu prístroja a na základe osvedčeného technického úsudku sa môže použiť vyššia koncentrácia, aby sa dosiahlo presné overenie, ak je predpokladaná koncentrácia NO nižšia ako minimálny rozsah pre overenie špecifikovaný výrobcom prístroja;

f)

analyzátor CLD sa vynuluje a nastaví sa merací rozsah. Merací rozsah analyzátora CLD sa nastaví pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO podľa písmena e) tohto bodu, ktorý prechádza cez rozdeľovač plynov. Plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO sa pripojí k otvoru rozdeľovača plynov pre plyn na nastavenie meracieho rozsahu. Nulovací plyn sa pripojí k otvoru rozdeľovača plynov pre riediaci plyn. Použije sa rovnaký menovitý pomer zmiešavania ako v písmene b) tohto bodu a na nastavenie meracieho rozsahu analyzátora CLD sa použije výstupná koncentrácia NO rozdeľovača plynov. Na zabezpečenie presného rozdelenia plynu sa v prípade potreby použijú korekcie vlastností plynu;

g)	plyn na nastavenie meracieho rozsahu CO2 sa pripojí k otvoru rozdeľovača plynov pre plyn na nastavenie meracieho rozsahu;

h)	plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO sa pripojí k otvoru rozdeľovača plynov pre riediace plyny;

i)

kým NO a CO2 prúdia cez rozdeľovač plynov, stabilizuje sa výstup z rozdeľovača. Určí sa koncentrácia CO2 z výstupu rozdeľovača plynov, pričom sa použije korekcia vlastností plynu potrebná na zabezpečenie presného rozdelenia plynu. Táto koncentrácia x CO2act sa zaznamená a použije sa pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3. Ako alternatíva k použitiu rozdeľovača plynov sa môže použiť iné jednoduché zariadenie na zmiešavanie plynu. V tom prípade sa na zistenie koncentrácie CO2 použije analyzátor. Ak sa analyzátor NDIR použije spolu s jednoduchým zariadením na zmiešavanie plynu, musí spĺňať požiadavky uvedené v tomto oddiele a jeho merací rozsah sa nastaví plynom na nastavenie meracieho rozsahu CO2 podľa písmena d) tohto bodu. Linearita analyzátora NDIR sa musí vopred skontrolovať v celom rozsahu až do dvojnásobku maximálnej koncentrácie CO2 predpokladanej počas skúšky;

j)

koncentrácia NO sa meria za rozdeľovačom plynov s analyzátorom CLD. Poskytne sa určitý čas na stabilizáciu odozvy analyzátora. Čas stabilizácie môže zahŕňať čas na vyčistenie prenosového potrubia a čas odozvy analyzátora. Kým analyzátor meria koncentráciu vzorky, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje na výstupe analyzátora. Z týchto údajov sa vypočíta aritmetický priemer koncentrácie x NOmeas. Táto koncentrácia x NOmeas sa zaznamená a použije sa pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3;

k)	skutočná koncentrácia NO x NOact sa vypočíta na výstupe rozdeľovača plynov na základe koncentrácií plynu na nastavenie meracieho rozsahu a x CO2act podľa rovnice 6-24. Vypočítaná hodnota sa použije pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v rovnici 6-23;

l)	hodnoty zaznamenané podľa bodov 8.1.11.1.4 a 8.1.11.1.5 sa použijú pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3.

8.1.11.1.5.   Postup overovania krížovej citlivosti na H2O

Na zistenie krížovej citlivosti na H2O sa môže použiť nasledujúca metóda alebo metóda predpísaná výrobcom prístroja alebo sa osvedčený technický úsudok použije na vypracovanie iného protokolu:

a)	na vytvorenie potrebných spojení sa použije potrubie z PTFE alebo nehrdzavejúcej ocele;

b)	ak je analyzátor CLD v prevádzkovom režime, v ktorom zisťuje len NO ako protiklad k celkovému NOx, analyzátor CLD sa prevádzkuje len v prevádzkovom režime NO;

c)

použije sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO spĺňajúci špecifikácie uvedené v bode 9.5.1 a v koncentrácii, ktorá sa približuje maximálnej koncentrácii predpokladanej počas emisnej skúšky. Podľa odporúčania výrobcu prístroja a na základe osvedčeného technického úsudku sa môže použiť vyššia koncentrácia, aby sa dosiahlo presné overenie, ak je predpokladaná koncentrácia NO nižšia ako minimálny rozsah pre overenie špecifikovaný výrobcom prístroja;

d)

analyzátor CLD sa vynuluje a nastaví sa merací rozsah. Merací rozsah analyzátora CLD sa nastaví pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO z písmena c) tohto bodu, koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu sa zaznamená ako x NOdry a použije sa pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3;

e)

plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO sa zvlhčuje prebublávaním cez destilovanú vodu v zapečatenej nádobe. Ak zvlhčená vzorka plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO neprechádza v tejto overovacej skúške cez sušič vzorky, teplota nádoby sa reguluje tak, aby sa úroveň H2O rovnala približne maximálnemu molárnemu podielu H2O predpokladanému počas emisnej skúšky. Ak zvlhčená vzorka plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO neprechádza cez sušič vzorky, výpočty overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3 porovnávajú nameranú krížovú citlivosť na H2O s najvyšším molárnym podielom H2O predpokladaným počas emisnej skúšky. Ak zvlhčená vzorka plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO prechádza v tejto overovacej skúške cez sušič vzorky, teplota nádoby sa reguluje tak, aby sa zabezpečila prinajmenšom taká vysoká úroveň H2O, ako je úroveň stanovená v bode 9.3.2.3.1. V tom prípade sa výpočty na overenie krížovej citlivosti uvedené v bode 8.1.11.2.3 neporovnávajú s nameranou krížovou citlivosťou na H2O;

f)

do systému odberu vzoriek sa zavedie zvlhčený skúšobný plyn NO. Môže sa zaviesť pred alebo za sušičom vzorky, ktorý sa použije počas emisnej skúšky. V závislosti od miesta zavedenia sa zvolí príslušná metóda výpočtu podľa písmena e) tohto bodu. Treba poznamenať, že sušič vzorky musí spĺňať požiadavky overovacej kontroly sušiča uvedené v bode 8.1.8.5.8;

g)

odmeria sa molárny podiel H2O v zvlhčenom plyne na nastavenie meracieho rozsahu NO. V prípade, že sa použije sušič vzorky, molárny podiel H2O v zvlhčenom plyne na nastavenie meracieho rozsahu NO sa meria za sušičom vzorky x H2Omeas; Odporúča sa merať x H2Omeas čo najbližšie k vstupu analyzátora CLD. Hodnotu x H2Omeas je možné vypočítať z meraní rosného bodu T dew a absolútneho tlaku p total;

h)

na zabránenie kondenzácie v prenosových potrubiach, potrubných spojoch alebo ventiloch z bodu merania x H2Omeas do analyzátora sa použije osvedčený technický úsudok; Odporúča sa, aby bol systém konštruovaný tak, že teploty stien v prenosových potrubiach, potrubných spojoch a ventiloch z bodu merania x H2Omeas po analyzátor dosiahnu hodnotu najmenej o 5 K vyššiu ako miestny rosný bod vzorky plynu;

i)

koncentrácia zvlhčeného plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO sa meria analyzátorom CLD. Poskytne sa určitý čas na stabilizáciu odozvy analyzátora. Čas stabilizácie môže zahŕňať čas na vyčistenie prenosového potrubia a čas odozvy analyzátora. Kým analyzátor meria koncentráciu vzorky, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje na výstupe analyzátora. Z týchto údajov sa vypočíta aritmetický priemer x NOwet. Táto koncentrácia x NOwet sa zaznamená a použije sa pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3.

8.1.11.2.   Výpočty na overenie krížovej citlivosti analyzátora CLD

Výpočty na kontrolu krížovej citlivosti analyzátora CLD sa vykonajú podľa opisu uvedeného v tomto bode.

8.1.11.2.1.   Množstvo vody predpokladané počas skúšky

Odhadne sa maximum predpokladaného molárneho podielu vody počas emisnej skúšky x H2Oexp. Tento odhad sa vykoná v mieste, kde sa zaviedol zvlhčený plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO podľa bodu 8.1.11.1.5 písm. f). Pri odhade maximálneho predpokladaného molárneho podielu vody sa zohľadní maximálny predpokladaný obsah vody v spaľovacom vzduchu, produktoch spaľovania paliva a riediacom vzduchu (ak sa použije). Ak sa počas overovacej skúšky zvlhčený plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO zavedie do systému odberu vzoriek pred sušičom vzorky, nie je potrebné odhadnúť maximálny predpokladaný molárny podiel vody a hodnota x H2Oexp sa nastaví tak, aby sa rovnala hodnote x H2Omeas.

8.1.11.2.2.   Množstvo CO2 predpokladané počas skúšky

Odhadne sa maximálna predpokladaná koncentrácia CO2 počas emisnej skúšky x CO2exp. Tento odhad sa vykoná v mieste systému odberu vzoriek, kde sa zaviedli zmiešané plyny na nastavenie meracieho rozsahu NO a CO2 podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. j). Pri odhade maximálnej predpokladanej koncentrácie CO2 sa zohľadní maximálny predpokladaný obsah CO2 v produktoch spaľovania paliva a riediacom vzduchu.

8.1.11.2.3.   Výpočty kombinovanej krížovej citlivosti na H2O a CO2

Kombinovaná krížová citlivosť na H2O a CO2 sa vypočíta rovnicou 6-23

6-23

keď:

quench =	hodnota krížovej citlivosti analyzátora CLD
x NOdry	je nameraná koncentrácia NO pred prebublávačom podľa bodu 8.1.11.1.5 písm. d)
x NOwet	je nameraná koncentrácia NO za prebublávačom podľa bodu 8.1.11.1.5 písm. i)
x H2Oexp	je maximálny predpokladaný molárny podiel vody počas emisnej skúšky podľa bodu 8.1.11.2.1.
x H2Omeas	je nameraný molárny podiel vody počas overovania krížovej citlivosti podľa bodu 8.1.11.1.5 písm. g)
x NOmeas	je nameraná koncentrácia NO, keď sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO zmiešava s plynom na nastavenie meracieho rozsahu CO2 podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. j)
x NOact	je skutočná koncentrácia NO, keď sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO zmiešava s plynom na nastavenie meracieho rozsahu CO2 podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. k) a vypočíta sa podľa rovnice 6-24
x CO2exp	je maximálna predpokladaná koncentrácia CO2 počas emisnej skúšky podľa bodu 8.1.11.2.2.
x CO2act	je skutočná koncentrácia CO2, keď sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO zmiešava s plynom na nastavenie meracieho rozsahu CO2 podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. i)

(6-24)

keď:

x NOspan	je koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO na vstupe do rozdeľovača plynov podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. e)
x CO2span	je koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu CO2 na vstupe do rozdeľovača plynov podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. d)

8.1.11.3.   Overovanie krížovej citlivosti analyzátora NDUV na HC a H2O

8.1.11.3.1.   Rozsah a frekvencia

Ak sa NOx meria pomocou analyzátora NDUV, stupeň krížovej citlivosti na H2O a uhľovodíky sa overuje po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe.

8.1.11.3.2.   Zásady merania

Uhľovodíky a H2O môžu pozitívne vplývať na analyzátor NDUV vyvolaním odozvy podobnej NOx. Ak analyzátor NDUV používa kompenzačné algoritmy, ktoré využívajú merania iných plynov na to, aby splnili požiadavky na overenie tejto krížovej citlivosti, súčasne sa na odskúšanie algoritmov počas overovania krížovej citlivosti analyzátora musia vykonať ďalšie merania.

8.1.11.3.3.   Požiadavky na systém

Analyzátor NDUV pre NOx má kombinovanú krížovú citlivosť na H2O a HC, ktorá je v rozmedzí ± 2 % strednej koncentrácie NOx.

8.1.11.3.4.   Postup

Overovanie krížovej citlivosti sa vykonáva takto:

a)	analyzátor NDUV pre NOx sa spustí, prevádzkuje, vynuluje a nastaví sa merací rozsah podľa pokynov výrobcu prístroja;

b)

na vykonanie tohto overenia sa odporúča vyčerpať výfukové plyny z motora. Použije sa analyzátor CLD, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bode 9.4, aby sa kvantifikoval NOx vo výfukových plynoch. Odozva analyzátora CLD sa použije ako referenčná hodnota. Aj HC sa meria vo výfukových plynoch analyzátorom FID, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bode 9.4. Odozva analyzátora FID sa použije ako referenčná hodnota pre uhľovodíky;

c)	pred každým sušičom vzorky, ak sa použije počas skúšky, sa do analyzátora NDUV zavedú výfukové plyny z motora;

d)	Poskytne sa určitý čas na stabilizáciu odozvy analyzátora. Čas stabilizácie môže zahŕňať čas na vyčistenie prenosového potrubia a čas odozvy analyzátora;

e)	kým všetky analyzátory merajú koncentráciu vzorky, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje o odoberaných vzorkách a vypočítajú sa aritmetické priemery troch analyzátorov;

f)	stredná hodnota analyzátora CLD sa odpočíta od strednej hodnoty analyzátora NDUV;

g)

tento rozdiel sa vynásobí pomerom predpokladanej strednej koncentrácie HC a koncentrácie HC nameranej počas overovania. Analyzátor spĺňa požiadavky uvedené v tomto bode na overovanie krížovej citlivosti, ak je výsledok v rozmedzí ± 2 % koncentrácie NOx predpokladanej podľa normy, ako je vyjadrené rovnicou 6-25:

6-25

keď:

	je stredná koncentrácia NOx nameraná s analyzátorom CLD (μmol/mol alebo ppm)
	je stredná koncentrácia NOx nameraná s analyzátorom CLD (μmol/mol alebo ppm)
	je stredná nameraná koncentrácia HC (μmol/mol alebo ppm)
	je stredná koncentrácia HC predpokladaná podľa normy (μmol/mol alebo ppm)
	je stredná koncentrácia HC predpokladaná podľa normy (μmol/mol alebo ppm)

8.1.11.4.   Prenikanie NO2 do sušiča vzorky

8.1.11.4.1.   Rozsah a frekvencia

Ak sa na sušenie vzorky pred prístrojom na meranie NOx použije sušič vzorky, ale pred sušičom vzorky sa nepoužije konvertor NO2 na NO, toto overenie sa vykoná vzhľadom na prenikanie NO2 do sušiča vzorky. Toto overenie sa vykonáva po prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

8.1.11.4.2.   Zásady merania

Sušič vzorky odstraňuje vodu, ktorá môže inak zasahovať do merania NOx. Voda v kvapalnom stave, ktorá ostane v nevhodne konštruovanom chladiacom kúpeli, však môže zo vzorky odstrániť NO2. Ak sa sušič vzorky použije bez konvertora NO2 na NO pred prístrojom, mohol by tak odstrániť NO2 zo vzorky pred meraním NOx.

8.1.11.4.3.   Požiadavky na systém

Sušič vzorky musí umožniť meranie najmenej 95 % celkového NO2 pri maximálnej predpokladanej koncentrácii NO2.

8.1.11.4.4.   Postup

Na overenie výkonnosti sušiča vzorky sa použije tento postup:

a)	Nastavenie prístroja. Musia sa dodržiavať pokyny výrobcu týkajúce sa nastavenia a prevádzky analyzátora a sušiča vzorky. Analyzátor a sušič vzorky sa nastavia podľa potreby tak, aby sa optimalizovala výkonnosť.

b)

Nastavenie zariadenia a zber údajov. i) Analyzátor(-y) všetkých plynov NOx sa vynuluje(-ú) a nastaví sa merací rozsah ako pred emisnou skúškou. ii) Vyberie sa kalibračný plyn NO2 (zvyškový plyn v suchom vzduchu), ktorého koncentrácia NO2 sa blíži k maximu predpokladanému počas skúšky. Podľa odporúčania výrobcu prístroja a na základe osvedčeného technického úsudku sa môže použiť vyššia koncentrácia, aby sa dosiahlo presné overenie, ak je predpokladaná koncentrácia NO2 nižšia než je minimálny rozsah pre overenie špecifikovaný výrobcom prístroja. iii) Tento kalibračný plyn sa odvedie do sondy systému odberu vzoriek alebo do pripojenia systému preplňovania. Na stabilizáciu celkovej odozvy na NOx sa poskytne určitý čas, ktorý zohľadňuje len omeškanie prepravy a odozvu prístroja. iv) Vypočíta sa priemer všetkých zaznamenaných údajov o NOx za 30 sekúnd a táto hodnota sa zaznamená ako x NOxref. v) Zastaví sa prietok kalibračného plynu NO2. vi) Potom sa systém odberu vzoriek nasycuje preplňovaním plynov vystupujúcich z generátora pri teplote rosného bodu nastaveného na 323 K (50 °C) pri sonde systému odberu vzoriek alebo pri pripojení systému preplňovania. Vzorky z výstupu generátora pri teplote rosného bodu sa odoberajú cez systém odberu vzoriek a sušič vzorky najmenej 10 minút, až kým sušič vzorky neodstráni konštantné množstvo vody. vii) Okamžite sa prepne späť na preplňovaný kalibračný plyn NO2 použitý na určenie x NOxref. Umožní sa stabilizácia celkovej odozvy na NOx, pričom sa zohľadňuje len omeškanie prepravy a odozva prístroja. Vypočíta sa priemer všetkých zaznamenaných údajov o NOx za 30 sekúnd a táto hodnota sa zaznamená ako x NOxmeas. viii) Hodnota x NOxmeas sa skoriguje vzhľadom na x NOxdry na základe zvyškových vodných pár prechádzajúcich sušičom vzorky pri teplote a tlaku na výstupe sušiča vzorky.

c)	Hodnotenie výkonnosti. Ak je hodnota x NOxdry nižšia než 95 % hodnoty x NOxref, sušič vzorky sa opraví alebo vymení.

8.1.11.5.   Overenie konverzie konvertora NO2 na NO

8.1.11.5.1.   Rozsah a frekvencia

Ak sa na meranie použije analyzátor, ktorý na určenie NOx meria len NO, pred analyzátorom sa použije konvertor NO2 na NO. Toto overenie sa vykoná po inštalácii konvertora, po väčšej údržbe a do 35 dní pred emisnou skúškou. Toto overenie sa opakuje s uvedenou frekvenciou s cieľom overiť, či sa nezhoršila katalytická činnosť konvertora NO2 na NO.

8.1.11.5.2.   Zásady merania

Konvertor NO2 na NO umožňuje, aby analyzátor, ktorý meria len NO, stanovil celkové NOx konverziou NO2 na NO vo výfukových plynoch.

8.1.11.5.3.   Požiadavky na systém

Konvertor NO2 na NO musí umožniť meranie najmenej 95 % celkového NO2 pri maximálnej predpokladanej koncentrácii NO2.

8.1.11.5.4.   Postup

Na overenie výkonnosti konvertora NO2 na NO sa použije tento postup:

a)	pri nastavovaní analyzátora a konvertora NO2 na NO sa musia dodržiavať pokyny výrobcu týkajúce sa spustenia a prevádzky. Analyzátor a konvertor sa nastavia podľa potreby tak, aby sa optimalizoval výkon;

b)	vstup ozonátora sa pripojí k zdroju nulovacieho plynu alebo kyslíka a výstup sa pripojí k jednému z otvorov trojcestnej spojky v tvare T. K druhému otvoru sa pripojí plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO a k tretiemu otvoru sa pripojí vstup konvertora NO2 na NO;

c)

pri vykonávaní tejto kontroly sa postupuje takto: i) do ozonátora sa vpustí vzduch, vypne sa napájanie ozonátora a konvertor NO2 na NO sa nastaví na obtokový režim (t. j. režim NO). Umožní sa stabilizácia, pričom sa zohľadňuje len omeškanie prepravy a odozva prístroja; ii) prietoky NO a nulovacieho plynu sa nastavia tak, aby sa koncentrácia NO pri analyzátore blížila celkovej špičkovej koncentrácii NOx predpokladanej počas skúšky. Obsah NO2 v plynnej zmesi musí byť menší než 5 % koncentrácie NO. Zaznamená sa koncentrácia NO vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NOref. Podľa odporúčania výrobcu prístroja a na základe osvedčeného technického úsudku sa môže použiť vyššia koncentrácia, aby sa dosiahlo presné overenie, ak je predpokladaná koncentrácia NO nižšia ako minimálny rozsah pre overenie špecifikovaný výrobcom prístroja; iii) zapne sa napájanie ozonátora O2 a prietok O2 sa nastaví tak, aby bola koncentrácia NO udávaná analyzátorom približne o 10 % nižšia ako hodnota x NOref. Zaznamená sa koncentrácia NO vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NO+O2mix; iv) zapne sa ozonátor a rýchlosť tvorby ozónu sa nastaví tak, aby hodnota NO nameraná analyzátorom bola približne 20 % x NOref, pričom sa zachováva najmenej 10 % NO, ktorý nezreagoval. Zaznamená sa koncentrácia NO vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NOmeas; v) analyzátor NOx sa prepne na režim NOx a odmeria sa celková hodnota NOx. Zaznamená sa koncentrácia NOx vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NOxmeas; vi) ozonátor sa vypne, ale udržiava sa prietok plynu cez systém. Analyzátor NOx udáva hodnotu NOx v zmesi NO + O2. Zaznamená sa koncentrácia NOx vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NOx+O2mix; vii) vypne sa prívod O2. Analyzátor NOx udáva hodnotu NOx v pôvodnej zmesi NO v N2. Zaznamená sa koncentrácia NOx vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NOxref. Táto hodnota nesmie presahovať hodnotu x NOref o viac než 5 %;

d)	Hodnotenie výkonnosti. výkonnosť konvertora NOx sa vypočíta vložením získaných koncentrácií do rovnice 6-26: (6-26)

e)	ak je výsledok menší než 95 %, konvertor NO2 na NO sa opraví alebo vymení.

8.1.12.   Merania PM

8.1.12.1.   Overovanie váh PM a overovanie procesu váženia

8.1.12.1.1.   Rozsah a frekvencia

V tomto bode sú opísané tri overovania:

a)	nezávislé overenie fungovania váh PM do 370 dní pred vážením ktoréhokoľvek filtra;

b)	vynulovanie a nastavenie meracieho rozsahu váh do 12 hodín pred vážením ktoréhokoľvek filtra;

c)	overenie, že hmotnosť referenčných filtrov pred a po procese váženia filtrov je nižšia, než je daná tolerancia.

8.1.12.1.2.   Nezávislé overenie

Výrobca váh (alebo zástupca schválený výrobcom váh) musí overiť fungovanie váh do 370 dní pred skúškou v súlade s postupmi vnútorného auditu.

8.1.12.1.3.   Vynulovanie a nastavenie meracieho rozsahu

Fungovanie váh sa overí vynulovaním a nastavením meracieho rozsahu s najmenej jedným kalibračným závažím a aby sa toto overenie mohlo vykonať, všetky použité závažia musia spĺňať špecifikácie uvedené v bode 9.5.2. Použije sa manuálny alebo automatický postup:

a)

manuálny postup si vyžaduje, aby sa použili váhy, ktoré boli vynulované a ktorých merací rozsah bol nastavený aspoň s jedným kalibračným závažím. Ak sa priemerné hodnoty bežne získavajú opakovaným procesom váženia s cieľom zvýšiť presnosť a kvalitu merania PM, rovnaký proces sa použije aj na overenie fungovania váh.

b)	automatický postup sa vykoná s internými kalibračnými závažiami, ktoré sa automaticky používajú na overenie fungovania váh. Aby sa overenie mohlo vykonať, interné závažia musia spĺňať špecifikácie uvedené v bode 9.5.2.

8.1.12.1.4.   Váženie referenčnej vzorky

Všetky hmotnosti odčítané počas procesu váženia sa pred procesom váženia a po ňom overia vážením referenčného média na odber vzoriek PM (napr. filtrov). Proces váženia má byť čo najkratší, ale nie dlhší než 80 hodín, a môže zahŕňať odčítanie hodnôt pred procesom váženia a po ňom. Po sebe idúce určenia hmotnosti každého referenčného média na odber vzoriek PM musia poskytnúť tú istú hodnotu s toleranciou ± 10 μg alebo ± 10 % predpokladanej celkovej hmotnosti PM podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. Ak by po sebe idúce váženia filtrov na odber vzoriek PM nespĺňali toto kritérium, všetky jednotlivé namerané hmotnosti skúšobných filtrov získané medzi po sebe idúcimi určeniami hmotnosti referenčných filtrov sú neplatné. Tieto filtre sa môžu znova odvážiť v ďalšom procese váženia. Ak by skúšobný filter po skúške nespĺňal toto kritérium, skúšobný interval je neplatný. Toto overenie sa vykonáva takto:

a)	najmenej dve vzorky nepoužitého média na odber vzoriek PM sa ponechajú v prostredí, v ktorom sa stabilizujú PM. Tie sa potom použijú ako referenčné vzorky. Ako referenčné sa použijú nepoužité filtre z rovnakého materiálu a rovnakej veľkosti;

b)	referenčné filtre sa stabilizujú v stabilizačnom prostredí PM. Referenčné filtre sa považujú za stabilizované, ak boli v tomto prostredí najmenej 30 minút a toto prostredie spĺňalo špecifikácie uvedené v bode 9.3.4.4 najmenej počas predchádzajúcich 60 minút.

c)	Váhy sa niekoľkokrát preskúšajú s referenčnou vzorkou bez toho, aby sa zaznamenali hodnoty.

d)	Váhy sa vynulujú a nastaví sa merací rozsah. Na váhy sa umiestni skúšobná hmotnosť (napr. kalibračné závažie) a potom sa odstráni, pričom sa zabezpečí, aby sa váhy vrátili na prijateľnú nulovú hodnotu počas bežného času stabilizácie.

e)

Každé z referenčných médií (napr. filtre) sa odváži a hmotnosť sa zaznamená. Ak sa bežné priemerné hodnoty získavajú opakovaním procesu váženia, aby sa zvýšila presnosť a kvalita váženia hmotnosti referenčných médií (napr. filtrov), rovnaký proces sa použije na meranie stredných hodnôt hmotnosti médií na odber vzoriek (napr. filtrov).

f)	Zaznamená sa rosný bod, teplota okolia a atmosférický tlak v prostredí váh.

g)	Zaznamenané podmienky okolia sa použijú na stanovenie správnych výsledkov vztlaku podľa bodu 8.1.13.2. Zaznamená sa hmotnosť každého referenčného média korigovaná na vztlak.

h)	Hmotnosť každého referenčného média (napr. filtrov) korigovaná na vztlak sa odpočíta od predtým nameranej a zaznamenanej hmotnosti korigovanej na vztlak.

i)

Ak sa ktorákoľvek zo zistených hmotností referenčných filtrov zmení o viac, než je povolené v tomto oddiele, všetky hmotnosti PM zistené od poslednej úspešnej validácie hmotnosti referenčného média (napr. filtra) sú neplatné. Referenčné filtre PM sa môžu vyradiť, ak sa len jedna hodnota hmotnosti filtrov zmenila o viac, než je povolená hodnota, a ak sa zistila osobitná príčina takejto zmeny hmotnosti filtra, ktorá by nemala vplyv na ostatné filtre použité v procese. Validácia sa teda môže považovať za úspešnú. V tomto prípade sa kontaminované referenčné médiá nesmú zahrnúť do posudzovania súladu s písmenom j) tohto bodu, ale príslušný referenčný filter sa vyradí a vymení.

j)

Ak sa ktorákoľvek z referenčných hmotností zmení viac, než je povolené podľa bodu 8.1.13.1.4, všetky výsledky PM zistené medzi dvoma časmi merania referenčných hmotností sú neplatné. Ak sa podľa písmena i) tohto bodu vyradí referenčné médium na odber vzoriek PM, musí byť k dispozícii aspoň jeden rozdiel referenčnej hmotnosti, ktorý spĺňa kritérium uvedené v bode 8.1.13.1.4. Inak sú všetky výsledky PM zistené medzi dvoma časmi merania hmotností tohto referenčného média (napr. filtrov) neplatné.

8.1.12.2.   Korekcia hmotnosti filtra na odber vzoriek PM na vztlak

8.1.12.2.1.   Všeobecne

Hmotnosť filtra na odber vzoriek PM sa koriguje na vztlak vzduchu. Korekcia hmotnosti na vztlak závisí od hustoty média na odber vzoriek, hustoty vzduchu a hustoty kalibračného závažia použitého na kalibráciu váh. Pri korekcia hmotnosti na vztlak sa nepočíta so vztlakom samotných PM, pretože hmotnosť PM zvyčajne predstavuje len 0,01 až 0,1 % celkovej hmotnosti. Korekcia tohto malého podielu hmotnosti by bola najviac len 0,01 %. Hodnoty hmotnosti korigované o vztlak sú čistými hmotnosťami vzoriek PM. Tieto hodnoty hmotnosti filtrov korigované o vztlak pred skúškou sa následne odčítajú od hodnôt hmotnosti korigovaných o vztlak zistených vážením príslušných filtrov po skúške, aby sa určila hmotnosť PM emitovaných počas skúšky.

8.1.12.2.2.   Hustota filtra na odber vzoriek PM

Rôzne filtre na odber vzoriek PM majú rôznu hustotu. Použije sa známa hustota média na odber vzoriek alebo jedna z hustôt spoločného média na odber vzoriek takto:

a)	v prípade borokremičitého skla potiahnutého PTFE sa použije hustota média na odber vzoriek 2 300 kg/m3;

b)	v prípade membránového (blanového) média z PTFE so zabudovaným oporným krúžkom z polymetylpenténu, ktorý tvorí 95 % hmotnosti média, sa použije hustota média na odber vzoriek 920 kg/m3;

c)	v prípade membránového (blanového) média z PTFE so zabudovaným oporným krúžkom z PTFE sa použije hustota média na odber vzoriek 2 144 kg/m3.

8.1.12.2.3.   Hustota vzduchu

Keďže prostredie váh na PM sa prísne kontroluje z hľadiska teploty okolia 295 ± 1 K (22 ± 1 °C) a rosného bodu 282,5 ± 1 K (9,5 ± 1 °C), hustota vzduchu je primárnou funkciou atmosférického tlaku. Preto je korekcia hmotnosti na vztlak špecifikovaná len ako funkcia atmosférického tlaku.

8.1.12.2.4.   Hustota kalibračného závažia

Použije sa stanovená hustota materiálu kovového kalibračného závažia.

8.1.12.2.5.   Výpočet korekcie

Filter na odber vzoriek PM sa koriguje o vztlak podľa rovnice 6-27:

(6-27)

keď:

m cor	je hmotnosť filtra na odber vzoriek PM korigovaná o vztlak
m uncor	je hmotnosť filtra na odber vzoriek PM nekorigovaná o vztlak
ρ air	je hustota vzduchu v prostredí váh
ρ weight	je hustota kalibračného závažia použitá na nastavenie meracieho rozsahu váh
ρ media	je hustota filtra na odber vzoriek PM

s

6-28

keď:

p abs	je absolútny tlak v prostredí váh
M mix	je molárna hmotnosť vzduchu v prostredí váh
R	je molárna konštanta plynu
T amb	je absolútna teplota okolia v prostredí váh

8.2.   Validácia prístrojov na skúšku

8.2.1.   Validácia ovládača proporcionálneho prietoku pre odber vzoriek v dávkach a minimálny riediaci pomer pre odber vzoriek PM v dávkach

8.2.1.1.   Kritériá proporcionality CVS

8.2.1.1.1.   Proporcionálne prietoky

V prípade akejkoľvek dvojice prietokomerov sa použijú zaznamenané prietoky vzorky a celkové prietoky alebo ich stredné hodnoty pri frekvencii 1 Hz spolu so štatistickými výpočtami uvedenými v doplnku 3 k prílohe VII. Určí sa štandardná chyba odhadovanej hodnoty (SEE) prietoku vzorky v závislosti od celkového prietoku. Za každý skúšobný interval sa musí preukázať, že chyba SEE bola menšia alebo rovná 3,5 % stredného prietoku vzorky.

8.2.1.1.2.   Konštantné prietoky

V prípade akejkoľvek dvojice prietokomerov sa použijú zaznamenané prietoky vzorky a celkové prietoky alebo ich stredné hodnoty pri frekvencii 1 Hz, aby sa preukázalo, že každý prietok bol konštantný v rozmedzí ± 2,5 % svojho príslušného stredného alebo cieľového prietoku. Namiesto zaznamenávania príslušných prietokov každého typu merača sa môžu použiť tieto možnosti:

a)

variant Venturiho trubice s kritickým prietokom. V prípade Venturiho trubice s kritickým prietokom sa použijú zaznamenané podmienky na vstupe Venturiho trubice alebo ich stredné hodnoty pri frekvencii 1 Hz. Musí sa preukázať, že hustota prietoku na vstupe Venturiho trubice bola konštantná v rozmedzí ± 2,5 % strednej alebo cieľovej hustoty počas každého skúšobného intervalu. V prípade Venturiho trubice s kritickým prietokom sa to môže preukázať zistením, že absolútna teplota na vstupe Venturiho trubice bola konštantná v rozmedzí ± 4 % strednej alebo cieľovej absolútnej teploty počas každého skúšobného intervalu;

b)

variant objemového čerpadla. Použijú sa podmienky zaznamenané na vstupe objemového čerpadla alebo ich stredné hodnoty pri frekvencii 1 Hz. Musí sa preukázať, že hustota prietoku na vstupe objemového čerpadla bola konštantná v rozmedzí ± 2,5 % strednej alebo cieľovej hustoty počas každého skúšobného intervalu. V prípade objemového čerpadla sa to môže preukázať zistením, že absolútna teplota na vstupe objemového čerpadla bola konštantná v rozmedzí ± 2 % strednej alebo cieľovej absolútnej teploty počas každého skúšobného intervalu.

8.2.1.1.3.   Preukázanie proporcionálneho odberu vzoriek

V prípade každého proporcionálneho odberu vzoriek v dávkach, napríklad do odberového vaku alebo na filter PM, sa musí preukázať, že proporcionálny odber vzoriek sa udržiaval pomocou jedného z nasledujúcich prostriedkov, pričom treba poznamenať, že sa môže vynechať až 5 % celkového počtu údajových bodov ako extrémne hodnoty.

Pomocou osvedčeného technického úsudku sa musí technickou analýzou preukázať, že samotný systém regulácie proporcionálneho prietoku zabezpečuje proporcionálny odber vzoriek za všetkých okolností predpokladaných počas skúšania. Na prietok vzoriek a celkový prietok sa napríklad môžu použiť Venturiho trubice s kritickým prietokom (CFV), ak sa preukáže, že majú vždy rovnaké vstupné tlaky a teploty a že vždy pracujú za podmienok kritického prietoku.

Namerané alebo vypočítané prietoky a/alebo koncentrácie stopovacieho plynu (napr. CO2) sa použijú na stanovenie minimálneho pomeru riedenia pre odber vzoriek PM v dávkach počas skúšobného intervalu.

8.2.1.2.   Validácia systému riedenia časti prietoku

Na reguláciu systému riedenia časti prietoku s cieľom získať proporcionálnu vzorku neriedených výfukových plynov sa vyžaduje systém rýchlej odozvy. Ten charakterizuje operatívnosť systému riedenia časti prietoku. Čas transformácie systému sa stanoví postupom uvedeným v bode 8.1.8.6.3.2 Skutočná regulácia systému riedenia časti prietoku musí vychádzať z aktuálnych podmienok merania. Ak je celkový čas transformácie merania prietoku výfukových plynov a systému riedenia časti prietoku ≤ 0,3 sekundy, použije sa on-line regulácia. Ak je čas transformácie dlhší ako 0,3 sekundy, použije sa predpovedná regulácia založená na vopred zaznamenaných parametroch skúšky. V takom prípade je celkový čas nábehu ≤ 1 s a celkový čas oneskorenia ≤ 10 s. Systém celkovej odozvy musí byť skonštruovaný tak, aby zabezpečoval reprezentatívnu vzorku tuhých častíc qm p,i (prietok vzorky výfukových plynov do systému riedenia časti prietoku), proporcionálnu hmotnostnému prietoku výfukových plynov. Na stanovenie proporcionality sa vykoná regresná analýza qm p,i vo vzťahu k qm ew,i (hmotnostný prietok výfukových plynov v mokrom stave) s minimálnou frekvenciou získavania údajov 5 Hz a musia byť splnené tieto kritériá:

a)	koeficient korelácie r 2 lineárnej regresie medzi qm p,i a qm ew,i nesmie byť menší než 0,95;

b)	štandardná chyba odhadovanej hodnoty qm p,i ako funkcie qm ew,i nesmie presiahnuť 5 % maxima qm p;

c)	úsek regresnej línie qm p neprekročí ± 2 % maxima qm p.

Predpovedná regulácia sa vyžaduje, ak sú celkové časy transformácie systému odberu tuhých častíc t 50,P a signálu hmotnostného prietoku výfukových plynov t 50,F > 0,3 sekundy. V tom prípade prebehne predbežná skúška a na reguláciu prietoku vzorky do systému odberu tuhých častíc sa použije signál hmotnostného prietoku výfukových plynov predbežnej skúšky. Správna regulácia systému riedenia časti prietoku sa dosiahne vtedy, keď sa časová stopa qm ew,pre predbežnej skúšky, ktorá reguluje qm p, posunie o „predpovedný“ čas t 50,P + t 50,F.

Na určenie korelácie medzi qm p,i a qm ew,i sa použijú údaje zaznamenané počas skutočnej skúšky, pričom sa čas qm ew,i synchronizuje podľa t 50,F vo vzťahu ku qm p,i (bez príspevku t 50,P k časovej synchronizácii). Časový posun medzi qm ew a qm p je rozdiel medzi ich časmi transformácie, ktoré boli stanovené v bode 8.1.8.6.3.2.

8.2.2.   Validácia rozsahu analyzátora plynu, validácia posunu a korekcia posunu

8.2.2.1.   Validácia rozsahu

Ak analyzátor kedykoľvek počas skúšky pracuje nad 100 % svojho rozsahu, vykonajú sa tieto kroky:

8.2.2.1.1.   Odber vzoriek v dávkach

V prípade odberu v dávkach sa vzorka opäť analyzuje s použitím najnižšieho rozsahu analyzátora, čoho výsledkom je maximálna odozva prístroja nižšia než 100 %. Výsledok sa odčíta z najnižšieho rozsahu, v ktorom analyzátor pracuje na úrovni nižšej ako 100 % svojho rozsahu počas celej skúšky.

8.2.2.1.2.   Nepretržitý odber vzoriek

V prípade nepretržitého odberu vzoriek sa celá skúška zopakuje s použitím najbližšieho vyššieho rozsahu analyzátora. Ak analyzátor znovu pracuje na úrovni vyššej než 100 % svojho rozsahu, skúška sa zopakuje s použitím najbližšieho vyššieho rozsahu. Skúška sa opakuje dovtedy, kým analyzátor počas celej skúšky nepracuje na úrovni nižšej než 100 % svojho rozsahu.

8.2.2.2.   Validácia posunu a korekcia posunu

Ak je posun v rozmedzí ± 1 %, údaje sa buď uznajú bez akejkoľvek korekcie, alebo sa uznajú po korekcii. Ak posun presahuje rozmedzie ± 1 %, pre každú znečisťujúcu látku, na ktorú sa vzťahuje limitná hodnota špecifická pre brzdenie, a pre CO2 sa vypočítajú dva súbory výsledkov emisií špecifických pre brzdenie, inak je skúška neplatná. Jeden súbor sa vypočíta pomocou údajov pred korekciou posunu a druhý súbor pomocou údajov vypočítaných po korekcii všetkých údajov týkajúcich sa posunu podľa bodu 2.6 prílohy VII a doplnku 1 k prílohe VII. Výsledkom porovnania je percento nekorigovaných výsledkov. Rozdiel medzi nekorigovanými a korigovanými hodnotami emisií špecifických pre brzdenie musí byť v rozmedzí ± 4 % hodnôt nekorigovaných emisií špecifických pre brzdenie alebo v rozmedzí ± 4 % príslušnej limitnej hodnoty emisií podľa toho, ktorá hodnota je väčšia. V opačnom prípade je skúška neplatná.

8.2.3.   Predkoncionovanie médií na odber vzoriek PM (napr. filtrov) a váženie hmotnosti obalu

Aby sa filtrovacie médium a zariadenie na odber vzoriek PM pripravilo na meranie, pred emisnou skúškou sa vykonajú tieto kroky:

8.2.3.1.   Periodické overenia

Treba sa uistiť, že prostredie váh a stabilizácie PM spĺňa požiadavky periodického overovania uvedené v bode 8.1.12. Referenčný filter sa váži tesne pred vážením skúšobných filtrov, aby sa určil vhodný referenčný bod (podrobnosti postupu sú uvedené v bode 8.1.12.1). Overenie stability referenčných filtrov sa vykoná po stabilizačnej perióde po skúške bezprostredne pred vážením po skúške.

8.2.3.2.   Vizuálna kontrola

Nepoužité filtrovacie médiá na odber vzoriek sa vizuálne skontrolujú a chybné filtre sa vyradia.

8.2.3.3.   Uzemnenie

Na manipuláciu s filtrami vzoriek PM sa používajú elektricky uzemnené pinzety alebo pásy podľa opisu v bode 9.3.4.

8.2.3.4.   Nepoužité médiá na odber vzoriek

Nepoužité médiá na odber vzoriek sa umiestnia do jedného zásobníka alebo viacerých zásobníkov, ktoré nie sú izolované od prostredia stabilizácie PM. Ak sú filtre použité, môžu sa umiestniť v dolnej polovici kazety filtra.

8.2.3.5.   Stabilizácia

Médiá na odber vzoriek sa stabilizujú v prostredí na stabilizáciu PM. Nepoužité médiá na odber vzoriek sa môžu považovať za stabilizované, pokiaľ boli v prostredí na stabilizáciu PM minimálne 30 minút, počas ktorých prostredie na stabilizáciu PM spĺňalo špecifikácie uvedené v bode 9.3.4. Ak je však predpokladaná hmotnosť 400 μg alebo vyššia, médiá na odber vzoriek sa stabilizujú najmenej 60 minút.

8.2.3.6.   Váženie

Médiá na odber vzoriek sa vážia automaticky alebo ručne takto:

a)	v prípade automatického váženia sa pri príprave vzoriek na váženie musia dodržiavať pokyny výrobcu automatického systému, ktoré sa môžu týkať aj umiestnenia vzoriek v osobitnom zásobníku;

b)	v prípade ručného váženia sa použije osvedčený technický úsudok;

c)	voliteľne je povolená metóda substitučného váženia (pozri bod 8.2.3.10);

d)	po odvážení sa filter vráti na Petriho misku a prikryje sa.

8.2.3.7.   Korekcia na vztlak

Odmerané závažie sa koriguje na vztlak podľa bodu 8.1.13.2.

8.2.3.8.   Opakovanie

Merania hmotnosti filtra sa môžu opakovať s cieľom stanoviť priemernú hmotnosť filtra pomocou osvedčeného technického úsudku a vylúčiť z výpočtu priemeru extrémne hodnoty.

8.2.3.9.   Váženie hmotnosti obalu

Nepoužité filtre, u ktorých sa odvážila hmotnosť obalu, sa vložia do čistých kaziet filtrov a naplnené kazety sa umiestnia do zakrytého alebo zapečateného zásobníka predtým, ako sa prenesú do skúšobnej komory na odber vzoriek.

8.2.3.10.   Substitučné váženie

Substitučné váženie je možnosť, ktorá, ak sa využije, zahŕňa meranie referenčného závažia pred každým vážením a po každom vážení média na odber vzoriek PM (napr. filtra). Hoci si substitučné váženie si vyžaduje viac meraní, koriguje sa na posun nuly váh a na linearitu váh sa spolieha len v malom rozsahu. To je najvhodnejšie pri kvantifikácii celkových hmotností PM, ktoré sú menšie než 0,1 % hmotnosti média na odber vzoriek. Nemusí byť však vhodné v prípade, že celková hmotnosť PM presahuje 1 % hmotnosti média na odber vzoriek. Ak sa použije substitučné váženie, musí sa použiť pri vážení pred skúškou aj po nej. Pri vážení pred skúškou aj po nej sa musí použiť to isté substitučné závažie. Hmotnosť substitučného závažia sa koriguje na vztlak, ak je hustota substitučného závažia menšia než 2,0 g/cm3. Príkladom substitučného váženia sú tieto kroky:

a)	použijú sa elektricky uzemnené pinzety alebo pásy, ako je opísané v bode 9.3.4.6;

b)	na minimalizáciu statického elektrického výboja akéhokoľvek predmetu pred jeho umiestnením na misku váh sa použije statický neutralizátor opísaný v bode 9.3.4.6;

c)

vyberie sa substitučné závažie, ktoré spĺňa špecifikácie pre kalibračné závažia uvedené v bode 9.5.2. Substitučné závažie musí mať rovnakú hustotu ako závažie, ktoré sa používa na nastavenie meracieho rozsahu mikrováh, a podobnú hmotnosť ako nepoužité médium na odber vzoriek (napr. filter). Ak sa použijú filtre, hmotnosť závažia v prípade typických filtrov s priemerom 47 mm by mala byť približne 80 až 100 mg;

d)	zaznamenajú sa ustálené odčítané hodnoty z váh a potom sa kalibračné závažie odstráni;

e)	nepoužité médium na odber vzoriek (napr. nový filter) sa odváži, zaznamenajú sa ustálené odčítané hodnoty z váh a rosný bod, teplota okolia a atmosférický tlak v prostredí váh;

f)	kalibračné závažie sa znovu odváži a zaznamenajú sa ustálené odčítané hodnoty z váh;

g)

vypočíta sa aritmetický priemer dvoch odčítaných údajov kalibračného závažia, ktoré boli zaznamenané bezprostredne pred vážením a po vážení nepoužitej vzorky. Táto priemerná hodnota sa odpočíta od hodnoty nepoužitej vzorky a potom sa pripočíta skutočná hmotnosť kalibračného závažia uvedená na osvedčení kalibračného závažia. Tento výsledok sa zaznamená. To je hmotnosť obalu nepoužitej vzorky bez korekcie na vztlak;

h)	tieto kroky substitučného váženia sa zopakujú v prípade ostatných nepoužitých médií na odber vzoriek;

i)	po dokončení váženia sa musia dodržať pokyny uvedené v bodoch 8.2.3.7 až 8.2.3.9.

8.2.4.   Kondicionovanie a váženie tuhých častíc (PM) po skúške

Použité filtre tuhých častíc sa umiestnia do zakrytých alebo hermeticky uzavretých nádob alebo sa držiaky filtrov zakryjú, aby sa odberové filtre chránili pred okolitým znečistením. Takto chránené filtre sa vrátia do komory alebo miestnosti, v ktorej prebieha kondicionovanie filtra PM. Potom sa filtre na odber vzoriek PM zodpovedajúcim spôsobom kondicionujú a vážia.

8.2.4.1.   Periodické overovanie

Treba zabezpečiť, aby prostredie váženia a stabilizácie PM spĺňalo požiadavky periodického overovania uvedené v bode 8.1.13.1. Po dokončení skúšky sa filtre vrátia do prostredia váženia a stabilizácie PM. Prostredie váženia a stabilizácie PM musí spĺňať požiadavky na podmienky prostredia uvedené v bode 9.3.4.4, inak sa skúšobné filtre nechajú zakryté, až kým nie sa nedosiahnu vhodné podmienky.

8.2.4.2.   Vyberanie zo zapečatených zásobníkov

V prostredí stabilizácie PM sa vzorky PM vyberú zo zapečatených zásobníkov. Filtre je možné vybrať z kaziet pred stabilizáciou ani po stabilizácii. Keď sa filter vyberie z kazety, horná polovica kazety sa oddelí od spodnej polovice pomocou separátora skonštruovaného na tento účel.

8.2.4.3.   Elektrické uzemnenie

Na manipuláciu so vzorkami PM sa používajú elektricky uzemnené pinzety alebo pásy, ako je opísané v bode 9.3.4.5.

8.2.4.4.   Vizuálna kontrola

Zachytené vzorky PM a príslušné filtrovacie médiá sa vizuálne skontrolujú. Ak sa zdá, že podmienky filtra alebo zachytených vzoriek PM neboli splnené, alebo ak sa tuhé častice dotknú akéhokoľvek iného povrchu než filtra, vzorka sa nesmie použiť na určenie emisií tuhých častíc. V prípade kontaktu s iným povrchom sa príslušný povrch pred ďalším postupom musí očistiť.

8.2.4.5.   Stabilizácia vzoriek PM

Na stabilizáciu sa vzorky PM umiestnia do jedného zásobníka alebo viacerých zásobníkov, ktoré nie sú izolované od prostredia stabilizácie PM opísaného v bode 9.3.4.3. Vzorka PM je stabilizovaná, pokiaľ bola v prostredí stabilizácie PM počas jedného z týchto časových úsekov, keď prostredie stabilizácie spĺňalo špecifikácie uvedené v bode 9.3.4.3:

a)	ak sa predpokladá, že koncentrácia PM na celom povrchu filtra bude väčšia než 0,353 μg/mm2, pričom sa predpokladá zaťaženie 400 μg na 38 mm priemeru činnej plochy filtra, filter sa pred vážením vystaví stabilizačnému prostrediu najmenej na 60 minút;

b)	ak sa predpokladá, že koncentrácia PM na celom povrchu filtra bude menšia než 0 353 μg/mm2, filter sa pred vážením vystaví stabilizačnému prostrediu najmenej na 30 minút;

c)	ak sa predpokladá, že koncentrácia PM na celom povrchu filtra bude neznáma, filter sa pred vážením vystaví stabilizačnému prostrediu najmenej na 60 minút.

8.2.4.6.   Určovanie hmotnosti filtra po skúške

Na určenie hmotnosti filtra po skúške sa zopakujú sa postupy uvedené v bode 8.2.3 (body 8.2.3.6 až 8.2.3.9).

8.2.4.7.   Celková hmotnosť

Každá hmotnosť obalu filtra korigovaná na vztlak sa odpočíta od príslušnej hmotnosti filtra korigovanej na vztlak po skúške. Výsledkom je celková hmotnosť m total, ktorá sa použije vo výpočtoch emisií v prílohe VII.

9.   Meracie zariadenie

9.1.   Špecifikácia motorového dynamometra

9.1.1.   Práca hriadeľa

Použije sa motorový dynamometer, ktorý má primerané charakteristiky na vykonanie príslušného pracovného cyklu vrátane schopnosti splniť vhodné kritériá validácie cyklu. Môžu sa použiť tieto dynamometre:

a)	dynamometre na vírivý prúd alebo s hydraulickými brzdami;

b)	motorové dynamometre na striedavý alebo jednosmerný prúd;

c)	jeden alebo viac dynamometrov.

9.1.2.   Nestále skúšobné cykly (NRTC a LSI-NRTC)

Na meranie krútiaceho momentu sa môže použiť silomer alebo radový merač krútiaceho momentu.

Keď sa použije silomer, signál krútiaceho momentu sa prenáša na os motora a zohľadní sa zotrvačná hmotnosť dynamometra. Skutočný krútiaci moment motora je krútiaci moment odčítaný na silomeri, ku ktorému sa pripočíta zotrvačná hmotnosť brzdy vynásobená uhlovým zrýchlením. Riadiaci systém musí tento výpočet vykonať v reálnom čase.

9.1.3.   Príslušenstvo motora

Zohľadňuje sa práca príslušenstva motora potrebná na dodávku paliva, mazanie alebo zahriatie motora, na obeh chladiacej kvapaliny alebo prevádzku systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov, pričom príslušenstvo sa inštaluje v súlade s bodom 6.3.

9.1.4.   Uchytenie motora a systém hriadeľov na prenos energie (kategória NRSh)

Ak je to potrebné na riadne skúšanie motora kategórie NRSh, použije sa výrobcom špecifikované uchytenie motora na skúšobnom zariadení a systém hriadeľov na prenos energie na otočný systém dynamometra.

9.2.   Postup riedenia (ak sa používa)

9.2.1.   Podmienky riedidla a koncentrácie pozadia

Plynné zložky sa môžu merať v neriedenom alebo zriedenom stave, pričom meranie PM si zvyčajne vyžaduje riedenie. Riedenie sa môže vykonávať systémom riedenia plného prietoku alebo časti prietoku. Keď sa použije riedenie, výfukové plyny sa môžu riediť okolitým vzduchom, syntetickým vzduchom alebo dusíkom. V prípade merania plynných emisií musí mať riedidlo teplotu najmenej 288 K (15 °C). V prípade odberu vzoriek PM je teplota riedidla uvedená v bode 9.2.2 pre systém CVS a v bode 9.2.3 pre systém PFD s premenlivým pomerom riedenia. Prietoková kapacita riediaceho systému musí byť dostatočne veľká, aby sa úplne zabránilo kondenzácii vody v systéme riedenia a odberu vzoriek. Odvlhčenie riediaceho vzduchu pred vstupom do systému riedenia je povolené v prípade, že je vlhkosť vzduchu vysoká. V snahe zabrániť kondenzácii zložiek obsahujúcich vodu z plynnej fázy na kvapalnú fázu (kondenzácia vody) môžu byť steny riediaceho tunela ohrievané alebo izolované rovnako ako potrubie za tunelom.

Riedidlo sa môže pred zmiešaním s výfukovými plynmi predkondicionovať zvýšením alebo znížením teploty alebo vlhkosti. S cieľom znížiť koncentráciu pozadia sa z riedidla môžu odstrániť určité zložky. Na odstránenie zložiek alebo zohľadnenie koncentrácie pozadia sa vzťahujú tieto ustanovenia:

a)	koncentráciu zložiek v riedidle sa môžu merať a kompenzovať z hľadiska vplyvov pozadia na výsledky skúšky. Výpočty, ktoré kompenzujú koncentráciu pozadia, sú uvedené v prílohe VII;

b)

Pri meraní plynných alebo pevných znečisťujúcich látok pozadia sa povoľujú tieto zmeny požiadaviek oddielov 7.2, 9.3 a 9.4: i) nevyžaduje sa využitie proporcionálneho odberu vzoriek; ii) môžu sa použiť nezohriate systémy odberu vzoriek; iii) môže sa použiť nepretržitý odber vzoriek bez ohľadu na použitie odberu vzoriek v dávkach v prípade zriedených emisií; iv) môže sa použiť odber vzoriek v dávkach bez ohľadu na použitie nepretržitého odberu vzoriek v prípade zriedených emisií.

c)

Na zohľadnenie PM pozadia sú k dispozícii tieto možnosti: i) na odstránenie PM z pozadia sa riedidlo filtruje vysoko účinnými filtrami vzduchových častíc (HEPA), ktoré majú počiatočnú minimálnu účinnosť zachytávania 99,97 % (postupy týkajúce sa účinnosti filtrov HEPA sú uvedené v článku 2 ods. 19); ii) na korekciu PM v pozadí bez filtrácie filtrom HEPA nesmú PM pozadia prispievať k čistým PM zachytených na filtri na odber vzoriek viac než 50 %; iii) korekcia pozadia čistých PM s filtráciou HEPA je povolená bez obmedzenia.

9.2.2.   Systém riedenia plného prietoku

Riedenie plného prietoku, systém odberu vzoriek pri konštantnom objeme (CVS). Plný prietok neriedených výfukových plynov sa riedi v riediacom tuneli. Konštantný prietok je možné zachovať udržiavaním teploty a tlaku pri prietokomeri v rámci limitov. V prípade premenlivého prietoku sa prietok meria priamo, aby sa mohli odoberať proporcionálne vzorky. Systém musí byť konštruovaný takto (pozri obrázok 6.6):

a)	Použije sa tunel s vnútornými plochami z nehrdzavejúcej ocele. Celý riediaci tunel musí byť elektricky uzemnený. V prípade motorov tých kategórií, ktorých sa netýkajú limity PM ani PN, sa alternatívne môžu použiť nevodivé materiály.

b)	Protitlak výfukového systému sa nesmie umelo znižovať systémom prívodu riediaceho vzduchu. Statický tlak v mieste, kde sa do tunela zavádzajú neriedené výfukové plyny, sa udržiava v rozmedzí ± 1,2 kPa atmosférického tlaku.

c)	Na podporu zmiešavania sa neriedené výfukové plyny zavedú do tunela tak, že sa nasmerujú k východu z tunela pozdĺž osi tunela. Časť riediaceho vzduchu sa môže zaviesť radiálne od vnútorného povrchu tunela, aby sa minimalizovalo vzájomné pôsobenie výfukových plynov a stien tunela.

d)	Riedidlo. Na odber vzoriek PM sa teplota riedidla (okolitý vzduch, syntetický vzduch alebo dusík, ako je uvedené v bode 9.2.1) v tesnej blízkosti vstupu do riediaceho tunela udržiava v rozmedzí 293 až 325 K (20 až 52 °C).

e)

Reynoldsovo číslo Re musí pre prúd zriedených výfukových plynov dosahovať hodnotu najmenej 4 000, pričom číslo Re je založené na vnútornom priemere riediaceho tunela. Číslo Re je vymedzené v prílohe VII. Overovanie primeraného zmiešavania sa vykonáva, keď odberová sonda križuje priemer tunela vertikálne aj horizontálne. Ak odozva analyzátora naznačuje akúkoľvek odchýlku väčšiu než ± 2 % strednej nameranej koncentrácie, systém CVS musí pracovať pri vyššom prietoku alebo sa na zlepšenie zmiešavania nainštaluje zmiešavacia lamela alebo dýza.

f)

Predkondicionovanie merania prietoku. Zriedené výfukové plyny sa môžu kondicionovať pred meraním ich prietoku, pokiaľ sa toto kondicionovanie uskutoční za sondami na odber ohrievaných vzoriek HC alebo PM, a to takto: i) je možné použiť usmerňovače prúdu, tlmiče pulzácie, alebo oboje; ii) je možné použiť filter; iii) na reguláciu teploty pred každým prietokomerom je možné použiť výmenník tepla, ale treba prijať opatrenia na zabránenie kondenzácii vody.

g)

Kondenzácia vody. Kondenzácia vody je funkciou vlhkosti, tlaku, teploty a koncentrácie ostatných zložiek, ako je kyselina sírová. Tieto parametre sa menia vplyvom vlhkosti vzduchu nasávaného motorom, vlhkosti riediaceho vzduchu, pomeru vzduchu a paliva motora a vplyvom zloženia paliva vrátane množstva vodíka a síry v palive. S cieľom zabezpečiť meranie toku, ktorý zodpovedá nameranej koncentrácii, sa musí buď zabrániť kondenzácii vody medzi miestom odberovej sondy a vstupom prietokomera v riediacom tuneli, alebo sa kondenzácia vody umožní a meria sa vlhkosť na vstupe prietokomera. Na zabránenie kondenzácii vody sa môžu zahrievať alebo izolovať steny riediaceho tunela alebo potrubie, ktorým prechádza prúd za tunelom. Kondenzácii vody je potrebné zabrániť v celej dĺžke riediaceho tunela. Prítomnosť vlhkosti môže niektoré zložky výfukových plynov zriediť alebo zničiť. Na odber vzoriek PM sa teraz už proporcionálny tok prichádzajúci zo systému CVS podrobí sekundárnemu riedeniu (jednému alebo viacerým) s cieľom dosiahnuť požadovaný celkový riediaci pomer znázornený na obrázku 9.2 a uvedený v bode 9.2.3.2.

h)	Minimálny celkový riediaci pomer musí byť v rozmedzí 5: 1 až 7: 1 a v etape primárneho riedenia najmenej 2: 1 na základe maximálneho prietoku výfukových plynov motora počas skúšobného cyklu alebo skúšobného intervalu.

i)	Celkový čas zotrvania v systéme je 0,5 sekundy až 5 sekúnd, pričom sa meria v mieste zavedenia riedidla do držiaka(-ov) filtra.

j)	Čas zotrvania v systéme sekundárneho riedenia, ak je k dispozícii, je najmenej 0,5 sekundy, pričom sa meria v mieste zavedenia sekundárneho riedidla do držiaka(-ov) filtra.

Na určenie hmotnosti tuhých častíc je potrebný systém odberu vzoriek tuhých častíc, filter na odber vzoriek tuhých častíc, gravimetrické váhy a vážiaca komora s regulovanou teplotou a vlhkosťou.

Obrázok 6.6.

Príklady konfigurácií systémov odberu vzoriek s riedením plného prietoku

9.2.3.   Systém riedenia časti prietoku (PFD)

9.2.3.1.   Opis systému riedenia časti prietoku

Na obrázku 6.7 je znázornená schéma systému PFD. Ide o všeobecnú schému znázorňujúcu princípy získavania vzorky, riedenia a odberu vzoriek PM. Neznamená to, že pri iných systémoch odberu vzoriek, ktoré spĺňajú zámer odberu, sú potrebné všetky komponenty opísané na obrázku. Iné konfigurácie, ktoré nezodpovedajú tejto schéme, sú povolené pod podmienkou, že slúžia na rovnaký účel zberu vzoriek, riedenia a odberu vzoriek PM. Vyhovovať musia iným kritériám, napríklad kritériám uvedeným v bode 8.1.8.6 (periodická kalibrácia) a 8.2.1.2 (validácia) v prípade premenlivého riedenia systému PFD a v bode 8.1.4.5, ako aj v tabuľke 8.2 (overovanie linearity) a bode 8.1.8.5.7 (overovanie) v prípade konštantného riedenia systému PFD.

Ako je znázornené na obrázku 6.7, neriedené výfukové plyny alebo primárne riedený tok sa prenáša z výfukovej trubice EP alebo prípadne zo systému CVS do riediaceho tunela DT cez odberovú sondu SP a prenosové vedenie TL. Celkový prietok tunelom sa nastavuje pomocou regulátora prietoku a odberového čerpadla P systému odberu vzoriek tuhých častíc (PSS). V prípade proporcionálneho odberu vzoriek neriedených výfukových plynov sa prúd riediaceho vzduchu reguluje regulátorom prietoku FC1, ktorý môže ako príkazové signály pre požadované delenie výfukových plynov používať qm ew (hmotnostný prietok výfukových plynov v mokrom stave) alebo qm aw (hmotnostný prietok nasávaného vzduchu v mokrom stave) a qm f (hmotnostný prietok paliva). Prietok vzorky do riediaceho tunela DT je rozdielom celkového prietoku a prietoku riediaceho vzduchu. Prietok riediaceho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1, celkový prietok prístrojom na meranie prietoku systému odberu vzoriek tuhých častíc. Riediaci pomer sa vypočíta z týchto dvoch prietokov. V prípade odberu vzoriek s konštantným riediacim pomerom neriedených alebo zriedených výfukových plynov vo vzťahu k prietoku výfukových plynov (napr. sekundárne riedenie pre odber vzoriek PM) je prietok riediaceho vzduchu zvyčajne konštantný a regulovaný regulátorom prietoku FC1 alebo čerpadlom riediaceho vzduchu.

Riediaci vzduch (okolitý vzduch, syntetický vzduch alebo dusík) sa filtruje vysoko účinným vzdušným filtrom PM (HEPA).

Obrázok 6.7

Schéma systému riedenia časti prietoku (typ odberu celej vzorky)

a	=	výfukové plyny motora alebo primárne riedený prietok
b	=	voliteľný
c	=	odber vzoriek PM

Komponenty znázornené na obrázku 6.7:

DAF	:	filter riediaceho vzduchu
DT	:	riediaci tunel alebo systém sekundárneho riedenia
EP	:	výfuková trubica alebo systém primárneho riedenia
FC1	:	regulátor prietoku
FH	:	Držiak filtra
FM1	:	prístroj na meranie prietoku, ktorým sa meria prietok riediaceho vzduchu
P	:	odberové čerpadlo
PSS	:	systém odberu vzoriek PM
PTL	:	prenosové vedenie PM
SP	:	Sonda na odber vzoriek neriedených alebo zriedených výfukových plynov
TL	:	prenosové vedenie

Hmotnostné prietoky použiteľné len na proporcionálny odber vzoriek výfukového plynu PFD

qm ew	je hmotnostný prietok výfukových plynov v mokrom stave
qm aw	je hmotnostný prietok nasávaného vzduchu v mokrom stave
qm f	je hmotnostný prietok paliva

9.2.3.2.   Riedenie

Teplota riedidla (okolitý vzduch, syntetický vzduch alebo dusík, ako je uvedené v bode 9.2.1) v tesnej blízkosti vstupu do riediaceho tunela sa udržiava v rozmedzí 293 až 325 K (20 až 52 °C).

Povolené je odvlhčenie riediaceho vzduchu pred vstupom do systému riedenia. Systém riedenia časti prietoku musí byť skonštruovaný tak, aby extrahoval proporcionálnu vzorku neriedených výfukových plynov z prúdu výfukových plynov motora, a tak reagoval na odchýlky v prietoku prúdu výfukových plynov, a aby do tejto vzorky zavádzal riediaci vzduch, aby sa pri skúšobnom filtri dosiahla teplotu predpísaná v bode 9.3.3.4.3. Preto je dôležité, aby sa riediaci pomer určil tak, že budú splnené požiadavky na presnosť uvedené v bode 8.1.8.6.1.

S cieľom zabezpečiť meranie toku, ktorý zodpovedá nameranej koncentrácii, sa musí buď zabrániť kondenzácii vody medzi miestom odberovej sondy a vstupom prietokomera v riediacom tuneli, alebo sa kondenzácia vody umožní a meria sa vlhkosť na vstupe prietokomera. Na zabránenie kondenzácii vody sa systém PFD môže zahrievať alebo izolovať. Kondenzácii vody je potrebné zabrániť v celej dĺžke riediaceho tunela.

Minimálny riediaci pomer musí byť v rozmedzí 5: 1 až 7: 1 na základe maximálneho prietoku výfukových plynov motora počas skúšobného cyklu alebo skúšobného intervalu.

Čas zotrvania v systéme je 0,5 sekundy až 5 sekúnd, pričom sa meria v mieste zavedenia riedidla do držiaka(-ov) filtra.

Na určenie hmotnosti tuhých častíc je potrebný systém odberu vzoriek tuhých častíc, filter na odber vzoriek tuhých častíc, gravimetrické váhy a vážiaca komora s regulovanou teplotou a vlhkosťou.

9.2.3.3.   Použiteľnosť

Systém PFD sa môže používať na extrahovanie proporcionálnej vzorky neriedených výfukových plynov z každej dávky alebo za pri nepretržitom odbere vzoriek PM a plynných emisií počas akéhokoľvek nestáleho pracovného cyklu (NRTC a LSI-NRTC), akéhokoľvek pracovného cyklu NRSC v nespojitom režime alebo akéhokoľvek pracovného cyklu RMC.

Systém sa môže použiť aj na vopred zriedené výfukové plyny, pričom pomocou konštantného riediaceho pomeru sa riedi už proporcionálny prietok (pozri obrázok 9.2). Toto je spôsob vykonávania sekundárneho riedenia z tunela systému CVS s cieľom dosiahnuť potrebný celkový riediaci pomer na odber vzoriek PM.

9.2.3.4.   Kalibrácia

Kalibrácia systému PFD na oddelenie proporcionálnej vzorky neriedených výfukových plynov sa posudzuje v bode 8.1.8.6.

9.3.   Postupy odberu vzoriek

9.3.1.   Všeobecné požiadavky na odber vzoriek

9.3.1.1.   Projektovanie a konštrukcia sondy

Sonda je prvým prvkom v systéme odberu vzoriek. Zasahuje do prúdu zriedených alebo neriedených výfukových plynov a extrahuje vzorku tak, že jej vnútorné a vonkajšie plochy sú v kontakte s výfukovými plynmi. Vzorka sa zo sondy prepravuje do prenosového vedenia.

Odberové sondy sú vyrobené s vnútornými plochami z nehrdzavejúcej ocele alebo v prípade odberu vzoriek neriedených výfukových plynov z akéhokoľvek nereagujúceho materiálu schopného odolať teplotám neriedených výfukových plynov. Odberové sondy sa umiestnia tam, kde sa zložky zmiešavajú tak, aby sa dosiahla stredná koncentrácia vzorky, a kde je minimálna možnosť vzájomného rušenia s inými sondami. Odporúča sa udržiavať všetky sondy mimo vplyvu hraničných vrstiev, vírov a vírivých prúdov – najmä v blízkosti výstupu potrubia merača neriedených výfukových plynov, kde by mohlo dôjsť k neúmyselnému riedeniu. Čistenie alebo preplachovanie sondy nesmie počas skúšky ovplyvniť inú sondu. Na extrahovanie viac než jednej zložky je možné použiť jednu sondu, pokiaľ táto sonda spĺňa všetky špecifikácie pre každú zložku.

9.3.1.1.1.   Zmiešavacia komora (kategória NRSh)

Pri skúšaní motorov kategórie NRSh sa môže použiť zmiešavacia komora, ak to povoľuje výrobca. Zmiešavacia komora je voliteľný komponent systému odberu vzoriek neriedených plynov a je umiestnená vo výfukovom systéme medzi tlmičom a odberovou sondou. Tvar a rozmery zmiešavacej komory a potrubia pred ňou a za ňou musia byť také, aby na mieste odberovej sondy vznikala dobre zmiešaná homogénna vzorka a aby nedochádzalo k silným pulzáciám alebo rezonanciám komory, ktoré by ovplyvňovali výsledky emisií.

9.3.1.2.   Prenosové vedenie

Prenosové vedenie, ktoré prepravuje odobratú vzorku zo sondy do analyzátora, skladovacieho média alebo systému riedenia, musí byť čo najkratšie, čo sa dosahuje umiestnením analyzátorov, skladovacích médií a systémov riedenia čo najbližšie k sonde. Počet ohybov prenosového vedenia musí byť čo najmenší a polomer každého nevyhnutného ohybu musí byť čo najväčší.

9.3.1.3.   Metódy odberu vzoriek

Pri nepretržitom odbere vzoriek a odbere vzoriek v dávkach, ktoré sú uvedené v bode 7.2, platia tieto podmienky:

a)	keď sa odber vykonáva pri konštantnom prietoku, aj vzorka sa prenáša pri konštantnom prietoku;

b)	keď sa odber vykonáva pri premenlivom prietoku, prietok vzorky sa mení úmerne s premenlivým prietokom;

c)	proporcionálny odber vzoriek sa potvrdzuje spôsobom opísaným v bode 8.2.1.

9.3.2.   Odber vzoriek plynu

9.3.2.1.   Odberové sondy

Na odber vzoriek plynných emisií sa používajú odberové sondy s jedným otvorom alebo s viacerými otvormi. Sondy môžu byť orientované v ktoromkoľvek smere vo vzťahu k prúdu neriedených alebo zriedených výfukových plynov. V prípade niektorých sond sa teploty vzoriek regulujú takto:

a)	v prípade sond, ktoré odberajú NOx zo zriedených výfukových plynov, sa teplota stien sondy reguluje tak, aby sa zabránilo kondenzácii vody;

b)	v prípade sond, ktoré zo zriedených výfukových plynov odberajú uhľovodíky, sa odporúča, aby sa z dôvodu minimalizácie kontaminácie teplota stien sondy regulovala približne na 191 °C.

9.3.2.1.1.   Zmiešavacia komora (kategória NRSh)

Ak sa zmiešavacia komora používa v súlade s bodom 9.3.1.1.1, jej vnútorný objem nesmie byť menší než desaťnásobok zdvihového objemu valca skúšaného motora. Zmiešavacia komora musí byť čo najtesnejšie pripojená k tlmiču motora a musí mať teplotu vnútorného povrchu minimálne 452 K (179 °C). Výrobca môže špecifikovať konštrukciu zmiešavacej komory.

9.3.2.2.   Prenosové vedenie

Používa sa prenosové vedenie s vnútornými plochami z nehrdzavejúcej ocele, PTFE, VitonTM alebo z akéhokoľvek iného materiálu, ktorý má z hľadiska odberu vzoriek emisií lepšie vlastnosti. Používa sa nereagujúci materiál schopný odolať teplotám výfukových plynov. Môžu sa použiť radové filtre, ak filter a jeho puzdro spĺňajú rovnaké požiadavky na teplotu ako prenosové vedenie:

a)	v prípade vedenia na prenos NOx umiestneného buď pred konvertorom NO2 na NO, ktorý zodpovedá špecifikáciám uvedeným v bode 8.1.11.5, alebo pred chladičom, ktorý zodpovedá špecifikáciám uvedeným v bode 8.1.11.4, sa udržiava teplota vzorky, ktorá zabraňuje kondenzácii vody;

b)

v prípade vedenia na prenos THC sa udržiava teplota steny v rámci tolerancie 191 ± 11 °C pozdĺž celého vedenia. Ak sa vzorky odoberajú z neriedených výfukových plynov, nezahrievané, izolované prenosové vedenie sa môže pripojiť priamo k sonde. Dĺžka a izolácia prenosového vedenia musia byť navrhnuté tak, aby sa predpokladaná najvyššia teplota neriedených výfukových plynov meraná na výstupe prenosového vedenia ochladzovala na hodnotu najmenej 191 °C. V prípade odberu zriedenej vzorky je povolený prechodový úsek medzi sondou a prenosovým vedením v dĺžke do 0,92 m, aby bola zaručená teplota steny 191 ± 11 °C.

9.3.2.3.   Komponenty kondicionovania vzorky

9.3.2.3.1.   Sušiče vzoriek

9.3.2.3.1.1.   Požiadavky

Sušiče vzoriek sa môžu používať na odstraňovanie vlhkosti zo vzorky s cieľom znížiť vplyv vody na meranie plynných emisií. Sušiče vzoriek musia spĺňať požiadavky uvedené v bodoch 9.3.2.3.1.1 a 9.3.2.3.1.2. V rovnici 7-13 sa používa obsah vlhkosti 0,8 objemového percenta.

Pri najvyššej predpokladanej koncentrácii vodných pár H m musia techniky odstraňovania vody udržiavať vlhkosť na hodnote ≤ 5 g vody/kg suchého vzduchu (alebo približne 0,8 objemového percenta H2O), čo je 100 % relatívnej vlhkosti pri teplote 277,1 K (3,9 °C) a tlaku 101,3 kPa. Táto špecifikácia vlhkosti je rovnocenná približne 25 % relatívnej vlhkosti pri teplote 298 K (25 °C) a tlaku 101,3 kPa. Preukázať sa to môže:

a)	meraním teploty na výstupe sušiča vzoriek;

b)	meraním vlhkosti v bode tesne pred analyzátorom CLD;

vykonaním postupu overovania uvedeného v bode 8.1.8.5.8.

9.3.2.3.1.2.   Povolený typ sušiča vzoriek a postup odhadu obsahu vlhkosti za sušičom

Použiť sa môže ktorýkoľvek typ sušiča vzoriek opísaný v tomto bode.

a)

Ak sa pred každým analyzátorom plynu alebo skladovacím médiom použije sušič s osmotickou membránou, tento sušič musí spĺňať tepelné špecifikácie uvedené v bode 9.3.2.2. Rosný bod T dew a absolútny tlak p total sa monitoruje za sušičom s osmotickou membránou. Množstvo vody sa vypočíta podľa prílohy VII z nepretržite zaznamenávaných hodnôt T dew a p total alebo z ich maximálnych hodnôt pozorovaných počas skúšky, alebo z ich medzných nastavovacích bodov. Ak sa nevykonáva priame meranie, menovitá hodnota p total je daná najnižším absolútnym tlakom sušiča predpokladaným počas skúšky.

b)

Pred systémom merania THC pre vznetové motory sa nesmie použiť chladič. Ak sa pred konvertorom NO2 na NO alebo v systéme odberu vzoriek bez konvertora NO2 na NO použije chladič, musí spĺňať požiadavky kontroly zníženia účinnosti na NO2 uvedené v bode 8.1.11.4. Rosný bod T dew a absolútny tlak p total sa monitorujú za chladičom. Množstvo vody sa vypočíta podľa prílohy VII z nepretržite zaznamenávaných hodnôt T dew a p total alebo z ich maximálnych hodnôt pozorovaných počas skúšky, alebo z ich medzných nastavovacích bodov. Ak sa nevykonáva priame meranie, menovitá hodnota p total je daná najnižším absolútnym tlakom chladiča predpokladaným počas skúšky. Ak je možné určiť predpokladaný stupeň nasýtenia v chladiči, je možné vypočítať T dew na základe známej účinnosti chladiča a nepretržitého monitorovania teploty chladiča T chiller. Ak sa hodnoty T chiller nezaznamenávajú nepretržite, na určenie konštantného množstva vody podľa prílohy VII je možné použiť ako konštantnú hodnotu ich maximálne hodnoty pozorované počas skúšky alebo ich medzné nastavovacie body. Ak je dôvod predpokladať, že teplota T chiller je rovná teplote T dew, podľa prílohy VII sa hodnota T chiller môže použiť namiesto T dew. Ak je dôvod predpokladať, že medzi konštantnou teplotou T chiller a T dew existuje posun spôsobený zahrievaním známeho a stáleho množstva vzorky medzi výstupom chladiča a miestom merania teploty, táto predpokladaná hodnota posunu teploty sa vo forme súčiniteľa môže zahrnúť do výpočtov emisií. Platnosť akéhokoľvek predpokladu uvedeného v tomto bode sa preukáže technickou analýzou alebo na základe údajov.

9.3.2.3.2.   Odberové čerpadlá

Odberové čerpadlá pred analyzátorom alebo skladovacím médiom sa používajú v prípade akéhokoľvek plynu. Používajú sa odberové čerpadlá s vnútornými povrchmi z nehrdzavejúcej ocele, PTFE alebo akéhokoľvek iného materiálu, ktorý má z hľadiska odberu vzoriek emisií lepšie vlastnosti. V prípade niektorých odberových čerpadiel sa teplota reguluje takto:

a)	ak sa použije odberové čerpadlo NOx umiestnené buď pred konvertorom NO2 na NO, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v bode 8.1.11.5, alebo pred chladičom, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v bode 8.1.11.4, bude sa zahrievať, aby sa zabránilo kondenzácii vody;

b)	ak sa použije odberové čerpadlo THC umiestnené pred analyzátorom THC alebo skladovacím médiom, jeho vnútorný povrch sa ohreje na hodnotu s toleranciou 464 ± 11 K (191 ± 11 °C).

9.3.2.3.3.   Zachytávače amoniaku

Zachytávače amoniaku sa môžu používať pri všetkých systémoch odberu vzoriek plynov s cieľom zabrániť rušivému vplyvu NH3, znečisteniu konvertora NO2 na NO a vzniku usadenín v systéme odberu vzoriek alebo v analyzátoroch. Pri inštalácii zachytávača amoniaku je potrebné riadiť sa odporúčaniami výrobcu.

9.3.2.4.   Médiá na skladovanie vzoriek

V prípade odberu vzoriek do odberového vaku sa objemy plynu ukladajú do dostatočne čistých zásobníkov, ktoré minimálne prepúšťajú plyn alebo sú plynotesné. Na určenie prijateľných prahov čistoty a nepriepustnosti skladovacieho média sa použije osvedčený technický úsudok. Aby sa zásobník vyčistil, môže sa opakovane preplachovať alebo vyprázdniť a môže sa zahrievať. V prostredí s regulovanou teplotou sa používa pružný zásobník (napríklad odberový vak) alebo pevný zásobník s regulovanou teplotou, ktorý sa najprv vyprázdni, alebo sa jeho obsah môže odstrániť, napríklad súpravou piestu a valca. Používajú sa zásobníky, ktoré spĺňajú špecifikácie uvedené v nasledujúcej tabuľke 6.6.

Tabuľka 6.6.

Materiály zásobníka na odber vzoriek plynov v dávkach

CO, CO2, O2, CH4, C2H6, C3H8, NO, NO2  (2)	polyvinylfluorid (PVF) (3), napr. TedlarTM, polyvinylidénfluorid (3), napr. KynarTM, polytetrafluoretylén (4), napr. TeflonTM, alebo nehrdzavejúca oceľ (4)
HC	polytetrafluóretylén (5) alebo nehrdzavejúca oceľ (5)

9.3.3.   Odber vzoriek PM

9.3.3.1.   Odberové sondy

Používajú sa sondy PM s jedným otvorom na konci. Sondy PM musia byť orientované priamo proti prúdu.

Sondy PM môžu by chránené kužeľom, ktorý zodpovedá požiadavkám na obrázku 6.8. V tomto prípade sa nepoužíva predtriedič opísaný v bode 9.3.3.3.

Obrázok 6.8.

Schéma odberovej sondy s predtriedičom v tvare kužeľa

9.3.3.2.   Prenosové vedenie

Na minimalizáciu teplotných rozdielov medzi prenosovými vedeniami a zložkami výfukových plynov sa odporúčajú izolované alebo zahrievané prenosové vedenia alebo vyhrievané kryty. Používa sa prenosové vedenie, ktoré nereaguje s PM a je elektricky vodivé na vnútorných povrchoch. Odporúča sa používať prenosové vedenie PM z nehrdzavejúcej ocele. Každý iný materiál musí pri odoberaní vzoriek spĺňať rovnaké výkonnostné požiadavky ako nehrdzavejúca oceľ. Vnútorný povrch prenosového vedenia PM musí byť elektricky uzemnený.

9.3.3.3.   Predtriedič

Na odstránenie tuhých častíc s veľkým priemerom je povolené použiť predtriedič PM, ktorý sa inštaluje v systéme riedenia priamo pred držiakom filtra. Povolený je len jeden predtriedič. Ak sa použije sonda kužeľovitého tvaru (pozri obrázok 6.8), použitie predtriediča je zakázané.

Predtriedičom PM môže byť buď inertný prachový filter, alebo cyklónový separátor. Musí byť vyrobený z nehrdzavejúcej ocele. Predtriedič musí byť skonštruovaný tak, aby odstraňoval najmenej 50 % PM pri aerodynamickom priemere 10 μm a najviac 1 % PM pri aerodynamickom priemere 1 μm v celom rozsahu prietokov, pri ktorých sa používa. Výstup predtriediča sa konfiguruje pomocou obtoku každého filtra na odber vzoriek PM tak, aby sa prietok predtriediča mohol stabilizovať pred začiatkom skúšky. Filter na odber vzoriek PM sa umiestni do 75 cm za výstupom predtriediča.

9.3.3.4.   Filter na odber vzoriek

Vzorky zriedených výfukových plynov sa odoberajú pomocou filtra, ktorý v priebehu skúšky musí spĺňať požiadavky uvedené v bodoch 9.3.3.4.1 až 9.3.3.4.4.

9.3.3.4.1.   Špecifikácia filtra

Všetky typy filtrov musia mať účinnosť zachytávania najmenej 99,7 %. Na preukázanie splnenia tejto požiadavky je možné použiť merania výrobcu filtra na odber vzoriek, ktoré sa odrážajú v hodnoteniach výrobku. Materiálom filtra je buď:

a)	sklené vlákno potiahnuté fluórokarbónom (PTFE); alebo

b)	fluórokarbónová (PTFE) membrána.

Ak predpokladaná čistá hmotnosť PM na filtri presahuje 400 μg, môže sa použiť filter s minimálnou počiatočnou účinnosťou zachytávania 98 %.

9.3.3.4.2.   Veľkosť filtra

Menovitá veľkosť priemeru filtra je 46,5 mm ± 0,6 mm (priemer činnej plochy najmenej 37 mm). Filtre s väčším priemerom sa môžu používať s predchádzajúcim súhlasom schvaľovacieho úradu. Odporúča sa zachovať proporcionalitu medzi filtrom a činnou plochou.

9.3.3.4.3.   Regulácia riedenia a teploty vzoriek PM

Vzorky PM sa riedia najmenej raz pred prenosovými vedeniami v prípade systému CVS a za prenosovými vedeniami v prípade systému PFD (pozri bod 9.3.3.2 týkajúci sa prenosových vedení). Teplota vzorky sa musí regulovať s toleranciou 320 ± 5 K (47 ± 5 °C), pričom sa meria kdekoľvek do 200 mm pred skladovacím médiom PM alebo 200 mm za ním. Vzorka PM sa má zahrievať alebo ochladzovať predovšetkým v podmienkach riedenia, ako sa uvádza v bode 9.2.1 písm. a).

9.3.3.4.4.   Rýchlosť prechodu cez čelo filtra

Rýchlosť prechodu cez čelo filtra musí byť v rozmedzí 0,9 až 1,0 m/s, pričom tento rozsah môže presahovať menej než 5 % zaznamenaných hodnôt prietoku. Ak celková hmotnosť PM presahuje 400 μg, rýchlosť prechodu cez čelo filtra je možné znížiť. Rýchlosť prechodu cez čelo sa meria ako objemový prietok vzorky pri tlaku pred filtrom a teplote čela filtra vydelený činnou plochou filtra. Ak je pokles tlaku od prístroja na odber vzoriek PM po filter menší než 2 kPa, ako tlak pred filtrom sa použije tlak na výstupe potrubia výfukového systému alebo tlak tunela CVS.

9.3.3.4.5.   Držiak filtra

S cieľom minimalizovať turbulentné usadzovanie a dosiahnuť rovnomerné usadzovanie PM na filtri sa na prechod z vnútorného priemeru prenosového vedenia na exponovaný priemer čela filtra používa kužeľ s uhlom rozbiehavosti 12,5° (od stredu). Na tento prechod sa používa nehrdzavejúca oceľ.

9.3.4.   Prostredie stabilizácie a váženia PM na gravimetrickú analýzu

9.3.4.1.   Prostredie na gravimetrickú analýzu

V tomto oddiele sú opísané dve prostredia potrebné na stabilizáciu a váženie PM na gravimetrickú analýzu: prostredie stabilizácie PM, v ktorom sú filtre uskladnené pred vážením, a prostredie váženia, v ktorom sú umiestnené váhy. Tieto dve prostredia môžu mať spoločný priestor.

Obidve prostredia, teda prostredie stabilizácie a prostredie váženia, sa musia udržiavať bez nečistôt okolia, ako je prach, aerosóly alebo poloprchavý materiál, ktoré by mohli znečistiť vzorky PM.

9.3.4.2.   Čistota

Čistota prostredia stabilizácie PM sa overuje pomocou referenčných filtrov, ako sa uvádza v bode 8.1.12.1.4.

9.3.4.3.   Teplota komory

Teplota komory (alebo miestnosti), v ktorej sa kondicionujú a vážia filtre tuhých častíc, sa v priebehu celého kondicionovania a váženia filtrov udržiava v rozmedzí 295 K ± 1 K (22 °C ± 1 °C). Vlhkosť sa udržiava na rosnom bode 282,5 ± 1 K (9,5 °C ± 1 °C) a relatívnej vlhkosti 45 % ± 8 %. Ak sú prostredia stabilizácie a váženia oddelené, prostredie stabilizácie sa udržiava na teplote s toleranciou 295 ± 3 K (22 °C ± 3 °C).

9.3.4.4.   Overovanie podmienok okolia

Pri použití meracích prístrojov, ktoré spĺňajú špecifikácie uvedené v bode 9.4, sa overujú tieto podmienky okolia:

a)	Zaznamenáva sa rosný bod a teplota okolia. Tieto hodnoty sa používajú na zisťovanie, či sa prostredie stabilizácie a váženia udržiavalo v toleranciách uvedených v bode 9.3.4.3 najmenej 60 minút pred vážením filtrov.

b)

Nepretržite sa zaznamenáva atmosférický tlak v prostredí váženia. Prijateľnou alternatívou je použitie barometra, ktorý meria atmosférický tlak mimo prostredia váženia, pokiaľ je možné zabezpečiť, že atmosférický tlak je vždy v rozmedzí ± 100 Pa celkového atmosférického tlaku. Pri vážení každej vzorky PM sa zabezpečia prostriedky na zaznamenávanie najnovšej hodnoty atmosférického tlaku. Táto hodnota sa použije na výpočet korekcie PM na vztlak podľa bodu 8.1.12.2.

9.3.4.5.   Inštalácia váh

Váhy sa inštalujú takto:

a)	inštalujú sa na plošine izolovanej od vibrácií, aby sa izoloval vonkajší hluk a vibrácie;

b)	sú tienené proti konvekčnému prúdeniu vzduchu elektricky uzemneným krytom, ktorý odvádza statickú elektrinu.

9.3.4.6.   Výboj statickej elektriny

Výboj statickej elektriny sa musí v prostredí váh minimalizovať takto:

a)	váhy sa elektricky uzemnia;

b)	ak sa so vzorkami PM manipuluje ručne, používajú sa pinzety z nehrdzavejúcej ocele;

c)	pinzety sú uzemnené uzemňovacím pásom alebo prevádzkovateľ používa uzemňovací pás tak, aby bol uzemnený spoločne s váhami;

d)	používa sa neutralizátor statickej elektriny, ktorý je elektricky uzemnený spoločne s váhami, aby sa zo vzoriek PM odstránil elektrostatický výboj.

9.4.   Meracie prístroje

9.4.1.   Úvod

9.4.1.1.   Rozsah pôsobnosti

V tomto bode sú špecifikované meracie prístroje a príslušné systémové požiadavky týkajúce sa skúšania emisií. Zahŕňa to laboratórne prístroje na meranie parametrov motora, podmienok okolia, parametrov týkajúcich sa prietoku a koncentrácie emisií (neriedených alebo zriedených).

9.4.1.2.   Druhy prístrojov

Každý prístroj uvedený v tomto nariadení sa používa tak, ako je opísané v samotnom nariadení (meranie množstiev zabezpečované týmito prístrojmi je zhrnuté v tabuľke 6.5). Vždy, keď sa prístroj uvedený v tomto nariadení použije nešpecifikovaným spôsobom, alebo sa namiesto neho použije iný prístroj, uplatňujú sa požiadavky na zabezpečenie rovnocennosti podľa bodu 5.1.1. Keď je na konkrétne meranie špecifikovaných viac prístrojov, jeden z nich bude na požiadanie identifikovaný v typovom schválení alebo schvaľovacím orgánom ako referenčný, aby sa preukázalo, že alternatívny postup je rovnocenný špecifikovanému postupu.

9.4.1.3.   Rezervné systémy

Na základe typového schválenia alebo s predchádzajúcim súhlasom schvaľovacieho orgánu pre všetky meracie prístroje opísané v tomto bode platí, že na výpočet výsledkov jednej skúšky sa môžu použiť údaje z viacerých prístrojov. Výsledky všetkých meraní sa zaznamenávajú a uchovávajú sa neupravené údaje. Táto požiadavka platí bez ohľadu na to, či sa merania skutočne vo výpočtoch použijú.

9.4.2.   Zaznamenávanie a kontrola údajov

Skúšobný systém musí byť schopný aktualizovať údaje, zaznamenávať údaje a regulovať systémy podľa požiadaviek obsluhy, t. j. dynamometer, zariadenia na odber vzoriek a meracie prístroje. Používajú sa také systémy získavania a kontroly údajov, ktoré môžu zaznamenávať údaje pri špecifikovaných minimálnych frekvenciách, uvedených v tabuľke 6.7. (táto tabuľka sa nevzťahuje na skúšanie s cyklom NRSC v nespojitom režime).

Tabuľka 6.7.

Minimálne frekvencie zaznamenávania a kontroly údajov

Príslušný bod skúšobného protokolu	Merané hodnoty	Minimálna frekvencia príkazov a kontroly	Minimálna frekvencia zaznamenávania
7.6	Otáčky a krútiaci moment počas postupného mapovania motora	1 Hz	1 priemerná hodnota na krok
7.6	Otáčky a krútiaci moment počas mapovania motora pri zvyšovaní otáčok	5 Hz	1 Hz v priemere
7.8.3	Referenčné a spätnoväzbové otáčky a krútiace momenty v nestálych pracovných cykloch (NRTC a LSI-NRTC)	5 Hz	1 Hz v priemere
7.8.2	Referenčné a spätnoväzbové otáčky a krútiace momenty v pracovnom cykle NRSC v nespojitom režime a cykle RMC	1 Hz	1 Hz
7.3	Nepretržité koncentrácie v analyzátore neriedených plynov	neuv.	1 Hz
7.3	Nepretržité koncentrácie v analyzátore zriedených plynov	neuv.	1 Hz
7.3	Koncentrácie neriedených alebo zriedených plynov odoberaných v dávkach v analyzátoroch	neuv.	1 priemerná hodnota na skúšobný interval
7.6. 8.2.1.	Prietok zriedených výfukových plynov z CVS s výmenníkom tepla pred prietokomerom	neuv.	1 Hz
7.6. 8.2.1.	Prietok zriedených výfukových plynov z CVS bez výmenníka tepla pred prietokomerom	5 Hz	1 Hz v priemere
7.6. 8.2.1.	Prietok nasávaného vzduchu alebo výfukových plynov (pri meraní neriedených plynov v nestálom cykle)	neuv.	1 Hz v priemere
7.6. 8.2.1.	Riediaci vzduch, ak je aktívne regulovaný	5 Hz	1 Hz v priemere
7.6. 8.2.1.	Prietok vzorky z CVS s výmenníkom tepla	1 Hz	1 Hz
7.6. 8.2.1.	Prietok vzorky z CVS bez výmenníka tepla	5 Hz	1 Hz v priemere

9.4.3.   Špecifikácie výkonnosti meracích prístrojov

9.4.3.1.   Prehľad

Skúšobný systém ako celok musí spĺňať všetky príslušné kritériá kalibrácie, overovania a hodnovernosti skúšok uvedené v bode 8.1 vrátane požiadaviek na kontrolu linearity uvedených v bodoch 8.1.4 a 8.2. Prístroje musia zodpovedať špecifikáciám uvedeným v tabuľke 6.7 pre všetky rozsahy, ktoré sa majú použiť pri skúšaní. Okrem toho sa uchováva celá dokumentácia od výrobcov prístrojov, ktorá preukazuje, že prístroj spĺňa špecifikácie uvedené v tabuľke 6.7.

9.4.3.2.   Požiadavky na komponenty

V tabuľke 6.8 sú uvedené špecifikácie meničov krútiaceho momentu, otáčok a tlaku, snímačov teploty a rosného bodu a ďalších prístrojov. Celý systém merania daného fyzikálneho a/alebo chemického množstva musí spĺňať požiadavky na overenie linearity uvedené v bode 8.1.4. Na meranie plynných emisií pri konkrétnej skúške motora sa môžu použiť analyzátory s kompenzačnými algoritmami, ktoré sú funkciami iných meraných plynných zložiek a vlastností paliva. Každý kompenzačný algoritmus zabezpečuje iba kompenzáciu posunu bez vplyvu na zvýšenie (t. j. bez skreslenia).

Tabuľka 6.8.

Odporúčané výkonnostné špecifikácie meracích prístrojov

Merací prístroj	Symbol meraného množstva	Čas nábehu celého systému	Frekvencia aktualizácie záznamov	Presnosť (3)	Opakovateľnosť (3)
Menič otáčok motora	n	1 s	1 Hz v priemere	2,0 % pt. alebo 0,5 % max	1,0 % pt. alebo 0,25 % max
Menič krútiaceho momentu motora	T	1 s	1 Hz v priemere	2,0 % pt. alebo 1,0 % max	1,0 % pt. alebo 0,5 % max
Merač prietoku paliva (merač celkového prietoku paliva)		5 s neuv.	1 Hz neuv.	2,0 % pt. alebo 1,5 % max	1,0 % pt. alebo 0,75 % max
Merač celkového množstva zriedených výfukových plynov (CVS) (s výmenníkom tepla pred meračom)		1 s (5 s)	1 Hz v priemere (1 Hz)	2,0 % pt. alebo 1,5 % max	1,0 % pt. alebo 0,75 % max
Merač riediaceho vzduchu, nasávaného vzduchu, výfukových plynov a prietoku vzorky		1 s	1 Hz v priemere, s frekvenciou odberu vzoriek 5 Hz	2,5 % pt. alebo 1,5 % max	1,25 % pt. alebo 0,75 % max
Nepretržite pracujúci analyzátor neriedeného plynu	x	5 s	2 Hz	2,0 % pt. alebo 2,0 % meas.	1,0 % pt. alebo 1,0 % meas.
Nepretržite pracujúci analyzátor zriedeného plynu	x	5 s	1 Hz	2,0 % pt. alebo 2,0 % meas.	1,0 % pt. alebo 1,0 % meas.
Nepretržite pracujúci analyzátor plynu	x	5 s	1 Hz	2,0 % pt. alebo 2,0 % meas.	1,0 % pt. alebo 1,0 % meas.
Analyzátor plynu odoberaného v dávkach	x	neuv.	neuv.	2,0 % pt. alebo 2,0 % meas.	1,0 % pt. alebo 1,0 % meas.
Gravimetrické váhy PM	m PM	neuv.	neuv.	Pozri bod 9.4.11.	0,5 μg
Zotrvačníkové váhy PM	m PM	5 s	1 Hz	2,0 % pt. alebo 2,0 % meas.	1,0 % pt. alebo 1,0 % meas.

9.4.4.   Meranie parametrov motora a podmienok okolia

9.4.4.1.   Snímače otáčok a krútiaceho momentu

9.4.4.1.1.   Použitie

Prístroje na meranie pracovných vstupov a výstupov počas prevádzky motora musia spĺňať špecifikácie uvedené v tomto bode. Odporúčajú sa snímače, meniče a merače spĺňajúce špecifikácie uvedené v tabuľke 6.8. Celkové systémy merania pracovných vstupov a výstupov musia spĺňať požiadavky na overovanie linearity uvedené v bode 8.1.4.

9.4.4.1.2.   Práca hriadeľa

Práca a výkon sa vypočítavajú z výstupných hodnôt meničov otáčok a krútiaceho momentu podľa bodu 9.4.4.1. Všeobecné systémy na meranie otáčok a krútiaceho momentu musia spĺňať požiadavky na kalibráciu a overovanie uvedené v bodoch 8.1.7 a 8.1.4.

Na základe osvedčeného technického úsudku sa podľa potreby kompenzuje krútiaci moment spôsobený zotrvačnosťou zrýchľujúcich a spomaľujúcich komponentov pripojených k zotrvačníku, ako je hnací hriadeľ a rotor dynamometra.

9.4.4.2.   Meniče tlaku, snímače teploty a rosného bodu

Všeobecné systémy na meranie tlaku, teploty a rosného bodu musia spĺňať požiadavky na kalibráciu uvedené v bode 8.1.7.

Meniče tlaku sú umiestnené v tepelne regulovanom prostredí alebo sa zmeny teploty kompenzujú v ich predpokladanom prevádzkovom rozsahu. Materiál meničov musí byť kompatibilný s meranou kvapalinou.

9.4.5.   Merania týkajúce sa prietoku

V prípade každého typu prietokomera (paliva, nasávaného vzduchu, neriedených výfukových plynov, zriedených výfukových plynov, vzorky) sa prúd kondicionuje tak, ako je potrebné na zabránenie vplyvu vírov, vírivých prúdov, cirkulácie alebo pulzácie prúdenia na presnosť alebo opakovateľnosť merača. V niektorých meračoch sa to dá splniť použitím dostatočnej dĺžky vodorovného potrubia (ako je napríklad dĺžka rovná najmenej 10 priemerom potrubia) alebo použitím osobitne navrhnutých ohybov potrubia, vyrovnávacích lamiel, štrbinových dosiek (alebo tlmičov pneumatických impulzov v prípade meračov prietoku paliva) s cieľom zabezpečiť stály a predvídateľný rýchlostný profil prúdu pred meračom.

9.4.5.1.   Merač prietoku paliva

Všeobecný systém na meranie prietoku paliva musí spĺňať požiadavky na kalibráciu uvedené v bode 8.1.8.1. Pri každom meraní prietoku paliva sa musí zohľadňovať palivo obtekajúce motor alebo vracajúce sa z motora do palivovej nádrže.

9.4.5.2.   Merač prietoku nasávaného vzduchu

Všeobecný systém na meranie prietoku nasávaného vzduchu musí spĺňať požiadavky na kalibráciu uvedené v bode 8.1.8.2.

9.4.5.3.   Merač prietoku neriedených výfukových plynov

9.4.5.3.1.   Požiadavky na komponenty

Všeobecný systém na meranie prietoku neriedených výfukových plynov musí spĺňať požiadavky na linearitu uvedené v bode 8.1.4. Každý merač prietoku neriedených výfukových plynov musí byť konštruovaný tak, aby primerane kompenzoval zmeny v termodynamike, prúdení a podmienkach zloženia neriedených výfukových plynov.

9.4.5.3.2.   Čas odozvy prietokomeru

Na účely regulácie systému riedenia časti prietoku s cieľom získať proporcionálnu vzorku neriedených výfukových plynov musí byť čas odozvy prietokomeru kratší, než je uvedené v tabuľke 9.3. V prípade systémov riedenia časti prietoku s on-line reguláciou musí čas odozvy prietokomeru spĺňať špecifikácie uvedené v bode 8.2.1.2.

9.4.5.3.3.   Chladenie výfukových plynov

Tento bod sa netýka chladenia výfukových plynov konštrukciou motora vrátane, ale nie výlučne, vodou chladených výfukových potrubí alebo turbodúchadiel.

Chladenie výfukových plynov pred prietokomerom je povolené s týmito obmedzeniami:

a)	vzorky PM sa nesmú odoberať za chladičom;

b)	ak chladenie spôsobuje, že teploty výfukových plynov vyššie než 475 K (202 °C) klesnú pod 453 K (180 °C), vzorky HC sa nesmú odoberať za chladičom;

c)	ak chladenie spôsobuje kondenzáciu vody, vzorky NOx sa nesmú odoberať za chladičom, pokiaľ chladič nespĺňa požiadavky na overovanie výkonnosti uvedené v bode 8.1.11.4;

d)	ak chladenie spôsobuje kondenzáciu vody predtým, ako prúd dosiahne prietokomer, rosný bod T dew a tlak p total sa merajú na vstupe prietokomera. Tieto hodnoty sa použijú na výpočty emisií podľa prílohy VII.

9.4.5.4.   Merač prietoku riediaceho vzduchu a zriedených výfukových plynov

9.4.5.4.1.   Použitie

Okamžité prietoky zriedených výfukových plynov alebo celkový prietok zriedených výfukových plynov počas skúšobného intervalu sa určuje pomocou merača prietoku zriedených výfukových plynov. Prietoky neriedených výfukových plynov alebo celkový prietok neriedených výfukových plynov počas skúšobného intervalu je možné vypočítať z rozdielu medzi údajmi merača prietoku zriedených výfukových plynov a merača prietoku riediaceho vzduchu.

9.4.5.4.2.   Požiadavky na komponenty

Všeobecný systém merania prietoku zriedených výfukových plynov musí spĺňať požiadavky na kalibráciu a overovanie uvedené v bodoch 8.1.8.4 a 8.1.8.5. Môžu sa použiť tieto merače:

a)

v prípade odberu vzoriek celkového prietoku zriedených výfukových plynov pri konštantnom objeme (CVS) je možné použiť Venturiho trubicu s kritickým prietokom (CFV) alebo viacero Venturiho trubíc s kritickým prietokom usporiadaných paralelne, objemové čerpadlo (PDP), podzvukovú Venturiho trubicu (SSV) alebo ultrazvukový prietokomer (UFM). V kombinácii s výmenníkom tepla pred prístrojom bude trubica CFV alebo čerpadlo PDP fungovať aj ako pasívny regulátor prietoku, pretože udržiava konštantnú teplotu zriedených výfukových plynov v systéme CVS;

b)

v prípade systému riedenia časti prietoku (PFD) je možné použiť kombináciu akéhokoľvek prietokomera s akýmkoľvek aktívnym systémom regulácie prietoku, aby sa zachoval proporcionálny odber vzoriek zložiek výfukových plynov. Na zachovanie proporcionálneho odberu vzoriek je možné použiť reguláciu celkového prietoku zriedených výfukových plynov, alebo prietoku jednej vzorky prípadne viacerých vzoriek, alebo kombináciu týchto regulácií prietoku.

V prípade akéhokoľvek iného systému riedenia je možné použiť prvok laminárneho prúdenia, podzvukový prietokomer, podzvukovú Venturiho trubicu, Venturiho trubicu s kritickým prietokom alebo viacero Venturiho trubíc s kritickým prietokom usporiadaných paralelne, objemový merač, merač množstva tepla, homogénnu Pitotovu trubicu alebo drôtený anemometer.

9.4.5.4.3.   Chladenie výfukových plynov

Zriedené výfukové plyny pred meračom zriedeného prietoku sa môžu chladiť, pokiaľ sa dodržiavajú všetky tieto ustanovenia:

a)	vzorky PM sa nesmú odoberať za chladičom;

b)	ak chladenie spôsobuje, že teploty výfukových plynov vyššie než 475 K (202 °C) klesnú pod 453 K (180 °C), vzorky HC sa nesmú odoberať za chladičom;

c)	ak chladenie spôsobuje kondenzáciu vody, vzorky NOx sa nesmú odoberať za chladičom, pokiaľ chladič nespĺňa požiadavky na overovanie výkonnosti uvedené v bode 8.1.11.4;

d)	ak chladenie spôsobuje kondenzáciu vody predtým, ako prúd dosiahne prietokomer, rosný bod T dew a tlak p total sa merajú na vstupe prietokomera. Tieto hodnoty sa použijú na výpočty emisií podľa prílohy VII.

9.4.5.5.   Merač prietoku vzorky v prípade odberu vzoriek v dávkach

Na určenie prietoku vzorky alebo celkového prietoku, z ktorého sa počas skúšobného intervalu odoberajú vzorky do systému vzorkovača dávok, sa môže použiť merač prietoku vzorky. Rozdiel medzi údajmi dvoch prietokomerov je možné použiť na výpočet prietoku vzorky do riediaceho tunela, napríklad na meranie riedenia časti prietoku PM a meranie sekundárne zriedeného prietoku PM. Špecifikácie diferenciálneho merania prietoku na získanie proporcionálnej vzorky neriedených výfukových plynov sú uvedené v bode 8.1.8.6.1 a kalibrácia diferenciálneho merania prietoku je uvedená v bode 8.1.8.6.2.

Všeobecný systém merača prietoku vzorky musí spĺňať požiadavky na kalibráciu uvedené v bode 8.1.8.

9.4.5.6.   Rozdeľovač plynu

Rozdeľovač plynu je možné použiť na zmiešavanie kalibračných plynov.

Používa sa rozdeľovač plynu, ktorý zmiešava plyny podľa špecifikácií uvedených v bode 9.5.1 a koncentrácií predpokladaných počas skúšania. Je možné použiť rozdeľovače plynu s kritickým prietokom, rozdeľovače plynu s kapilárnou trubicou alebo rozdeľovače plynu s meračom množstva tepla. V prípade potreby sa na zabezpečenie správneho rozdelenia plynu používajú korekcie viskozity (ak to nerobí vnútorný softvér rozdeľovača plynu). Systém rozdeľovača plynu musí spĺňať požiadavky na overovanie linearity uvedené v bode 8.1.4.5. Zmiešavacie zariadenie môže byť voliteľne kontrolované prístrojom, ktorý je svojou podstatou lineárny, napríklad ak používa plynný NO s analyzátorom CLD. Hodnota meracieho rozsahu prístroja sa nastavuje plynom na nastavenie meracieho rozsahu priamo pripojeným k prístroju. Rozdeľovač plynu sa kontroluje pri používaných nastaveniach a menovitá hodnota sa porovnáva s koncentráciou nameranou pomocou prístroja.

9.4.6.   Merania CO a CO2

Na meranie koncentrácií CO a CO2 v neriedených alebo zriedených výfukových plynoch pri odbere v dávkach alebo nepretržitom odbere sa používa nedisperzný infračervený analyzátor (NDIR).

Systém založený na analyzátore NDIR musí spĺňať požiadavky na kalibráciu a overovanie uvedené v bode 8.1.8.1.

9.4.7.   Merania uhľovodíkov

9.4.7.1.   Plameňový ionizačný detektor

9.4.7.1.1.   Použitie

Na meranie koncentrácií uhľovodíkov v neriedených alebo zriedených výfukových plynoch pri odbere v dávkach alebo nepretržitom odbere sa používa ohrievaný plameňový ionizačný detektor (HFID). Koncentrácie uhľovodíkov sa určujú na základe ekvivalentu uhlíka 1 C1. Ohrievané analyzátory FID musia na všetkých povrchoch, ktoré sú vystavené emisiám, udržiavať teplotu 464 ± 11 K (191 ± 11 °C). V prípade motorov na zemný plyn a skvapalnený ropný vplyv a zážihových motorov môže byť voliteľne analyzátor uhľovodíkov typu neohrievaného plameňového ionizačného detektora (FID).

9.4.7.1.2.   Požiadavky na komponenty

Systém založený na analyzátore FID na meranie THC musí spĺňať všetky požiadavky na overovanie merania uhľovodíkov uvedené v bode 8.1.10.

9.4.7.1.3.   Palivo a vzduch horáka analyzátora FID

Palivo a vzduch horáka analyzátora FID musia spĺňať špecifikácie uvedené v bode 9.5.1. Palivo a vzduch horáka analyzátora FID sa nesmú zmiešať pred vstupom do analyzátora FID, aby sa zabezpečilo, že analyzátor FID pracuje v podmienkach difúzneho horenia, a nie v podmienkach horenia vopred pripravenej zmesi.

9.4.7.1.4.   Vyhradené

9.4.7.1.5.   Vyhradené

9.4.7.2.   Vyhradené

9.4.8.   Merania NOx

Na meranie NOx sú určené dva meracie prístroje a každý z nich je možné použiť za predpokladu, že spĺňa kritériá špecifikované v bode 9.4.8.1 alebo v bode 9.4.8.2 v uvedenom poradí. Ako referenčný postup na porovnanie s akýmkoľvek navrhovaným alternatívnym postupom merania podľa bodu 5.1.1 sa použije chemiluminiscenčný detektor.

9.4.8.1.   Chemiluminiscenčný detektor

9.4.8.1.1.   Použitie

Chemiluminiscenčný detektor (CLD) spojený s konvertorom NO2 na NO sa používa na meranie koncentrácie NOx v neriedených alebo zriedených výfukových plynoch pri odbere vzoriek v dávkach alebo nepretržitom odbere vzoriek.

9.4.8.1.2.   Požiadavky na komponenty

Systém založený na detektore CLD musí spĺňať požiadavky na overovanie krížovej citlivosti uvedené v bode 8.1.11.1. Môže sa použiť zahrievaný alebo nezahrievaný detektor CLD a detektor CLD, ktorý pracuje pri atmosférickom tlaku alebo vo vákuu.

9.4.8.1.3.   Konvertor NO2 na NO

Vnútorný alebo vonkajší konvertor NO2 na NO, ktorý spĺňa požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.5, sa umiestni pred detektor CLD, pričom konvertor sa nakonfiguruje s obtokom, aby sa uľahčilo toto overovanie.

9.4.8.1.4.   Vplyvy vlhkosti

S cieľom zabrániť kondenzácii vody sa zachovávajú všetky teploty detektora CLD. Na odstránenie vlhkosti zo vzorky pred detektorom CLD sa používa jedna z týchto konfigurácií:

a)	detektor CLD je zapojený za akýmkoľvek sušičom alebo chladičom, ktorý je umiestnený za konvertorom NO2 na NO spĺňajúcim požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.5;

b)	detektor CLD je zapojený za akýmkoľvek sušičom alebo tepelným chladičom, ktorý spĺňa požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.4.

9.4.8.1.5.   Čas odozvy

Na zlepšenie času odozvy detektora CLD sa môže použiť zahrievaný detektor CLD.

9.4.8.2.   Nedisperzný ultrafialový analyzátor

9.4.8.2.1.   Použitie

Nedisperzný ultrafialový analyzátor (NDUV) sa používa na meranie koncentrácie NOx v neriedených alebo zriedených výfukových plynoch pri odbere vzoriek v dávkach alebo nepretržitom odbere vzoriek.

9.4.8.2.2.   Požiadavky na komponenty

Systém založený na analyzátore NDUV musí spĺňať požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.3.

9.4.8.2.3.   Konvertor NO2 na NO

Ak analyzátor NDUV meria len NO, vnútorný alebo vonkajší konvertor NO2 na NO, ktorý spĺňa požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.5, sa umiestni pred analyzátor NDUV. Konvertor sa nakonfiguruje s obtokom, aby sa uľahčilo toto overovanie.

9.4.8.2.4.   Vplyvy vlhkosti

S cieľom zabrániť kondenzácii vody sa udržiava teplota analyzátora NDUV, pokiaľ sa nepoužíva jedna z týchto konfigurácií:

a)	analyzátor NDUV je zapojený za akýmkoľvek sušičom alebo tepelným chladičom, ktorý je za konvertorom NO2 na NO spĺňajúcim požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.5;

b)	analyzátor NDUV je zapojený za akýmkoľvek sušičom alebo tepelným chladičom, ktorý spĺňa požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.4.

9.4.9.   Merania O2

Na meranie koncentrácie O2 v neriedených alebo zriedených výfukových plynoch pri odbere vzoriek v dávkach alebo nepretržitom odbere vzoriek sa používa analyzátor paramagnetickej detekcie (PMD) alebo magneticko-pneumatickej detekcie (MPD).

9.4.10.   Merania pomeru vzduchu a paliva

Na meranie pomeru vzduchu a paliva v neriedených výfukových plynoch pri nepretržitom odbere sa môže použiť zirkóniový analyzátor (ZrO2). Merania O2 v nasávanom vzduchu alebo merania prietoku paliva je možné použiť na výpočet prietoku výfukových plynov podľa prílohy VII.

9.4.11.   Merania PM gravimetrickými váhami

Na meranie čistej hmotnosti tuhých častíc (PM) zachytených na filtrovacom médiu vzorky sa používajú váhy.

Minimálnou požiadavkou na rozlišovaciu schopnosť váh je opakovateľnosť na úrovni maximálne 0,5 mikrogramu odporúčaná v tabuľke 6.8. Ak váhy na obyčajné nastavenie meracieho rozsahu a overenie linearity používajú vnútorné kalibračné závažia, tieto závažia musia spĺňať špecifikácie uvedené v bode 9.5.2.

Váhy sa nastavia na optimálny čas a stabilitu v mieste, kde sa nachádzajú.

9.4.12.   Merania amoniaku (NH3)

Analyzátor FTIR (využívajúci Fourierovu transformáciu infračerveného spektra), analyzátor NDUV alebo laserový infračervený analyzátor sa môžu používať podľa pokynov dodávateľa prístroja.

9.5.   Analytické plyny a normy hmotnosti

9.5.1.   Analytické plyny

Analytické plyny musia spĺňať špecifikácie týkajúce sa presnosti a čistoty uvedené v tomto oddiele.

9.5.1.1.   Špecifikácie plynov

Posudzujú sa tieto špecifikácie plynov:

a)

Na nastavenie meracích prístrojov tak, aby sa dosiahla odozva na nulu na nulový štandard kalibrácie, a na zmiešavanie s kalibračnými plynmi sa použijú čistené plyny. Použijú sa plyny so znečistením, ktoré nie je vyššie, než sú najvyššie z nasledujúcich hodnôt v plynovej fľaši alebo na výstupe generátora nulovacieho plynu: i) 2 % znečistenie merané vo vzťahu k priemernej predpokladanej normovanej koncentrácii. Ak sa napríklad očakáva koncentrácia CO 100,0 μmol/mol, potom je povolené použiť nulovací plyn so znečistením CO najviac 2,000 μmol/mol; ii) znečistenie uvedené v tabuľke 6.9 vzťahujúce sa na meranie neriedeného alebo zriedeného plynu; iii) znečistenie uvedené v tabuľke 6.10 vzťahujúce sa na meranie neriedeného plynu. Tabuľka 6.9. Limity znečistenia vzťahujúce sa na merania neriedeného alebo zriedeného plynu [μmol/mol= ppm] Zložka Čistený syntetický vzduch  (4) Čistený N 2  (4) THC (ekvivalent C1) ≤ 0,05 μmol/mol ≤ 0,05 μmol/mol CO ≤ 1 μmol/mol ≤ 1 μmol/mol CO2 ≤ 1 μmol/mol ≤ 10 μmol/mol O2 0,205 až 0,215 mol/mol ≤ 2 μmol/mol NOx ≤ 0,02 μmol/mol ≤ 0,02 μmol/mol Tabuľka 6.10. Limity znečistenia vzťahujúce sa na meranie neriedeného plynu [μmol/mol = ppm] Zložka Čistený syntetický vzduch  (5) Čistený N 2  (5) THC (ekvivalent C1) ≤ 1 μmol/mol ≤ 1 μmol/mol CO ≤ 1 μmol/mol` ≤ 1 μmol/mol CO2 ≤ 400 μmol/mol ≤ 400 μmol/mol O2 0,18 až 0,21 mol/mol — NOx ≤ 0,1 μmol/mol ≤ 0,1 μmol/mol

b)

S analyzátorom FID sa používajú tieto plyny: i) používa sa palivo FID s koncentráciou H2 0,39 až 0,41 mol/mol, bilančné He alebo N2. Zmes nesmie obsahovať viac než 0,05 μmol/mol THC; ii) v horáku FID sa použije vzduch, ktorý spĺňa špecifikácie pre čistený vzduch uvedené v písmene a) tohto bodu; iii) nulovací plyn FID. Plameňový ionizačný detektor sa vynuluje čisteným vzduchom, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v písmene a) tohto bodu s výnimkou, že koncentrácia O2 v čistenom vzduchu môže mať akúkoľvek hodnotu; iv) propán, plyn na nastavenie meracieho rozsahu FID. Merací rozsah detektora FID pre THC sa nastaví a kalibruje pomocou koncentrácií na nastavenie meracieho rozsahu propánu C3H8. Kalibrácia sa vykoná na základe ekvivalentu uhlíka 1 (C1); v) Vyhradené

c)

Používajú sa tieto zmesi plynov s plynmi zodpovedajúcimi medzinárodným a/alebo vnútroštátnym uznávaným normám alebo iným normám týkajúcim sa plynov, ktoré sú schválené, s toleranciou ± 1,0 % skutočných hodnôt: i) Vyhradené ii) Vyhradené iii) C3H8, čistený syntetický vzduch a/alebo N2 (podľa potreby); iv) CO, čistený N2; v) CO2, čistený N2; vi) NO, čistený N2; vii) NO2, čistený syntetický vzduch; viii) O2, čistený N2; ix) C3H8, CO, CO2, NO, čistený N2; x) C3H8, CH4, CO, CO2, NO, čistený N2.

d)

Môžu sa používať plyny iných zlúčenín než tie, ktoré sú uvedené v písmene c) tohto bodu (napríklad metanol vo vzduchu, ktorý sa môže používať na určenie faktorov odozvy), pokiaľ s toleranciou ± 3,0 % zodpovedajú skutočným hodnotám medzinárodných a/alebo vnútroštátnych uznávaných noriem a spĺňajú požiadavky na stabilitu uvedené v bode 9.5.1.2.

e)

Na riedenie plynov čisteným N2 alebo čisteným syntetickým vzduchom je možné generovať vlastné kalibračné plyny pomocou presného zmiešavacieho zariadenia, ako je rozdeľovač plynu. Ak rozdeľovače plynu spĺňajú špecifikácie uvedené v bode 9.4.5.6 a zmiešavané plyny spĺňajú požiadavky uvedené v písmenách a) a c) tohto bodu, výsledné zmesi sa považujú za zmesi spĺňajúce požiadavky uvedené v tomto bode 9.5.1.1.

9.5.1.2.   Koncentrácia a lehoty použiteľnosti

Zaznamenáva sa koncentrácia každého štandardného kalibračného plynu a jeho lehota použiteľnosti stanovená dodávateľom plynu.

a)	Nesmie sa použiť žiadny kalibračný plyn, ktorého lehota použiteľnosti uplynula, s výnimkou ustanovenia uvedeného v písmene b) tohto bodu.

b)	Po uplynutí lehoty použiteľnosti je možné kalibračné plyny preštítkovať a používať na základe typového schválenia alebo s predchádzajúcim súhlasom schvaľovacieho orgánu.

9.5.1.3.   Prenos plynu

Plyny sa prepravujú z ich zdroja do analyzátorov pomocou komponentov, ktoré sú určené len na reguláciu a prenos týchto plynov.

Musia sa dodržiavať lehoty trvanlivosti všetkých kalibračných plynov. Zaznamená sa lehota použiteľnosti kalibračných plynov stanovená výrobcom.

9.5.2.   Normy hmotnosti

Používajú sa kalibračné závažia váh PM, ktoré sú certifikované podľa medzinárodných a/alebo vnútroštátnych uznávaných noriem v rámci neistoty 0,1 %. Kalibračné závažia môže osvedčiť každé kalibračné laboratórium, ktoré dodržiava medzinárodné a/alebo vnútroštátne uznávané normy. Je potrebné sa uistiť, že najmenšie kalibračné závažie nie je väčšie než desaťnásobok hmotnosti nepoužitého média na odber vzoriek PM. Kalibračný protokol musí obsahovať aj hustotu závaží.

---

(1)  Kalibrácie a overovanie sa vykonávajú častejšie podľa pokynov výrobcu systému merania a osvedčeného technického úsudku.

(2)  Overenie CVS sa nevyžaduje v prípade systémov, ktoré s toleranciou ± 2 % spĺňajú požiadavky pokiaľ ide o chemickú rovnováhu uhlíka alebo kyslíka v nasávanom vzduchu, palive a zriedených výfukových plynoch.

(1)  Ako pojem predstavujúci „množstvo“ sa môže namiesto štandardnej objemovej prietokovej rýchlosti použiť molárna prietoková rýchlosť. V tomto prípade sa maximálna molárna prietoková rýchlosť môže použiť namiesto štandardnej objemovej prietokovej rýchlosti v rámci príslušných kritérií linearity.

(2)  Pokiaľ sa zabráni kondenzácii vody v zásobníku.

(3)  Do teploty 313 K (40 °C).

(4)  Do teploty 475 K (202 °C).

(5)  Pri teplote 464 ± 11 K (191 ± 11 °C).

(3)  Presnosť a opakovateľnosť sa určuje pomocou rovnakých zaznamenaných údajov, ako je opísané v bode 9.4.3, a je založená na absolútnych hodnotách. „pt.“ sa vzťahuje na celkovú priemernú predpokladanú pri emisnom limite; „max.“ sa vzťahuje na maximálnu hodnotu predpokladanú pri emisnom limite počas pracovného cyklu, nie na maximálny merací rozsah prístroja; „meas.“ sa vzťahuje na skutočnú hodnotu nameranú počas pracovného cyklu.

(4)  Nevyžaduje sa, aby tieto úrovne čistoty zodpovedali medzinárodným a/alebo vnútroštátnym uznávaným normám.

(5)  Nevyžaduje sa, aby tieto úrovne čistoty zodpovedali medzinárodným a/alebo vnútroštátnym uznávaným normám.