10.1.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 7/1

---

NARIADENIE RADY (ES) č. 4/2009

z 18. decembra 2008

o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 61 písm. c) a článok 67 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

keďže:

(1)

Spoločenstvo si stanovilo za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb. Pre postupné vytvorenie takéhoto priestoru má Spoločenstvo, okrem iného, prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami v miere potrebnej pre dobré fungovanie vnútorného trhu.

(2)	Podľa článku 65 písm. b) zmluvy majú tieto opatrenia okrem iného zahŕňať opatrenia na podporu zlučiteľnosti noriem členských štátov týkajúcich sa kolíznych noriem a konfliktov právomoci.

(3)

V tejto súvislosti Spoločenstvo okrem iných opatrení už prijalo nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (3), rozhodnutie Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci (4), nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (5), smernicu Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (6), nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (7), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (8), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) (9).

(4)

Európska rada na zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 vyzvala Radu a Komisiu, aby ustanovili osobitné spoločné procesné normy na zjednodušenie a urýchlenie riešenia cezhraničných sporov týkajúcich sa okrem iného pohľadávok na výživné. Tiež vyzvala na zrušenie opatrení, ktoré tvoria medzistupeň potrebný v dožiadanom štáte na uznanie a výkon rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, najmä rozhodnutia o pohľadávke na výživné.

(5)

Spoločný program opatrení Komisie a Rady o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (10) sa prijal 30. novembra 2000. Tento program ustanovuje zrušenie konania o vyhlásení vykonateľnosti pre pohľadávky na výživné s cieľom zefektívniť prostriedky, ktoré majú oprávnení na výživné k dispozícii na ochranu svojich práv.

(6)	Európska rada na zasadnutí v Bruseli 4. a 5. novembra 2004 prijala nový program s názvom „Haagsky program: Posilňovanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii“ (ďalej len „Haagsky program“) (11).

(7)	Rada na zasadnutí 2. a 3. júna 2005 prijala akčný plán Rady a Komisie (12), ktorý premieta Haagsky program do konkrétnych opatrení a ktorý uvádza potrebu prijať návrhy týkajúce sa vyživovacej povinnosti.

(8)

V rámci Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného sa Spoločenstvo a jeho členské štáty zúčastnili na rokovaniach, ktoré 23. novembra 2007 vyústili do prijatia Dohovoru o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 2007“) a Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“). Tieto dva nástroje by sa preto mali v rámci tohto nariadenia zohľadniť.

(9)	Oprávnenému na výživné by sa malo umožniť jednoduchým spôsobom dosiahnuť v členskom štáte vydanie rozhodnutia, ktoré bude automaticky, bez akejkoľvek ďalšej formality vykonateľné v inom členskom štáte.

(10)	Na dosiahnutie tohto cieľa je žiaduce vytvoriť nástroj Spoločenstva vo veciach vyživovacej povinnosti, ktorý by obsahoval súbor ustanovení o právomoci, o kolíznych normách, o uznávaní a vykonateľnosti, výkone, právnej pomoci a o spolupráci medzi ústrednými orgánmi.

(11)

Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal pokrývať každú vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva, a to s cieľom zaručiť rovnosť zaobchádzania so všetkými oprávnenými na výživné. Na účely tohto nariadenia by sa mal pojem „vyživovacia povinnosť“ vykladať autonómnym spôsobom.

(12)

S cieľom zohľadniť rôzne spôsoby riešenia otázok týkajúcich sa vyživovacej povinnosti v členských štátoch by sa toto nariadenie malo vzťahovať tak na súdne rozhodnutia, ako aj na rozhodnutia vydané správnymi orgánmi za predpokladu, že tieto orgány poskytujú záruky týkajúce sa najmä nestrannosti a práva strán na vypočutie. Tieto orgány by preto mali uplatňovať všetky normy tohto nariadenia.

(13)	Z uvedených dôvodov je potrebné v tomto nariadení zabezpečiť uznávanie a výkon súdnych zmierov a verejných listín bez toho, aby tým bolo dotknuté právo účastníka takéhoto súdneho zmieru a verejnej listiny napadnúť súdny zmier alebo verejnú listinu na súde členského štátu pôvodu.

(14)

Na účely návrhu na uznanie a výkon rozhodnutia týkajúceho sa vyživovacej povinnosti je preto potrebné v tomto nariadení ustanoviť, že pojem „oprávnený“ zahŕňa verejné orgány, ktoré sú oprávnené konať namiesto osoby, ktorá má nárok na výživné, alebo ktoré sú oprávnené žiadať náhradu za dávky poskytnuté oprávnenému náhradou za výživné. Keď verejný orgán koná v takomto postavení, mal by mať tiež nárok na rovnaké služby a rovnakú právnu pomoc ako oprávnený.

(15)

S cieľom ochrániť záujmy oprávnených na výživné a podporiť riadny výkon spravodlivosti v rámci Európskej únie je potrebné prispôsobiť normy právomoci, ako vyplývajú z nariadenia (ES) č. 44/2001. Skutočnosť, že povinný má obvyklý pobyt v treťom štáte by nemala vylučovať uplatnenie noriem Spoločenstva týkajúcich sa právomoci, a preto by sa viac nemalo odkazovať na normy vnútroštátneho právneho poriadku. Preto je potrebné v tomto nariadení určiť, v ktorých prípadoch môže súd členského štátu vykonávať subsidiárnu právomoc.

(16)

S cieľom napraviť najmä prípady odoprenia spravodlivosti je v tomto nariadení potrebné upraviť forum necessitatis a umožniť tak súdu členského štátu vo výnimočných prípadoch konať vo veci, ktorá má úzku väzbu s tretím štátom. Takýto výnimočný prípad môže nastať, keď sa konanie v dotknutom treťom štáte ukáže ako nemožné (napríklad z dôvodu občianskej vojny), alebo keď od navrhovateľa nemožno rozumne očakávať, že v tom štáte začne alebo bude viesť konanie. Právomoc založenú na forum necessitatis však možno vykonávať, iba ak má spor dostatočnú väzbu s členským štátom konajúceho súdu, akou je napríklad štátna príslušnosť jedného z účastníkov.

(17)

Dodatočná norma právomoci by mala ustanovovať, že s výnimkou osobitných okolností môže povinný začať konanie na vydanie zmeneného alebo nového rozhodnutia len v štáte, v ktorom mal oprávnený obvyklý pobyt, keď sa rozhodnutie vydalo, a v ktorom má oprávnený naďalej obvyklý pobyt. S cieľom zabezpečiť dobré prepojenie medzi Haagskym dohovorom z roku 2007 a týmto nariadením je potrebné uplatňovať toto pravidlo aj na rozhodnutia tretieho štátu, ktorý je zmluvnou stranou uvedeného dohovoru, pokiaľ je tento dohovor platný vo vzťahu medzi dotknutým štátom a Spoločenstvom a uplatňuje sa v dotknutom štáte aj Spoločenstve na rovnaké vyživovacie povinnosti.

(18)

Na účely uplatňovania tohto nariadenia je potrebné ustanoviť, že pojem „štátna príslušnosť“ sa v prípade Írska nahrádza pojmom „domicil“ a rovnako aj v prípade Spojeného kráľovstva, ak sa v ňom bude toto nariadenie uplatňovať na základe článku 4 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva.

(19)

S cieľom zvýšiť právnu istotu, predvídateľnosť a zmluvnú voľnosť účastníkov by toto nariadenie malo účastníkom umožniť zvoliť si dohodou súd podľa vymedzených kritérií právomoci. S cieľom zabezpečiť ochranu slabšieho účastníka by sa takáto voľba súdu mala vylúčiť, ak ide o vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vo veku do 18 rokov.

(20)

V tomto nariadení je potrebné ustanoviť, že pokiaľ ide o kolízne normy, členské štáty, ktoré sú viazané Haagskym protokolom z roku 2007, uplatňujú kolízne normy ustanovené v uvedenom protokole. Na tento účel by sa malo uviesť ustanovenie s odkazom na uvedený protokol. Spoločenstvo uzavrie Haagsky protokol z roku 2007 v dostatočnom predstihu, aby sa umožnilo uplatňovanie tohto nariadenia. S cieľom zohľadniť situáciu, keď sa Haagsky protokol z roku 2007 nebude uplatňovať vo všetkých členských štátoch, je na účely uznávania, vykonateľnosti a výkonu rozhodnutí potrebné rozlišovať medzi členskými štátmi, ktoré sú viazané Haagskym protokolom z roku 2007, a členskými štátmi, ktoré ním nie sú viazané.

(21)

V rámci tohto nariadenia je potrebné upresniť, že kolízne normy určujú len rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť a neurčujú rozhodné právo pre určenie rodinných vzťahov, na ktorých sa zakladá vyživovacia povinnosť. Určenie rodinných vzťahov i naďalej závisí od vnútroštátneho práva členských štátov vrátane ich noriem medzinárodného práva súkromného.

(22)

S cieľom zabezpečiť rýchle a účinné vymáhanie pohľadávky na výživné a predísť zdĺhavým konaniam o opravných prostriedkoch by rozhodnutia vo veciach vyživovacej povinnosti vydané v členskom štáte mali byť v zásade predbežné vykonateľné. Preto je potrebné v tomto nariadení ustanoviť, že súd pôvodu byť mal mať možnosť vyhlásiť rozhodnutie za vykonateľné, aj keď podľa vnútroštátneho právneho poriadku nie je vykonateľné zo zákona a aj keď sa proti rozhodnutiu podal alebo ešte môže podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho právneho poriadku.

(23)	S cieľom obmedziť náklady súvisiace s konaniami, ktoré upravuje toto nariadenie, by bolo vhodné čo najviac využívať moderné komunikačné technológie najmä pri vypočúvaní účastníkov.

(24)

Záruky, ktoré poskytuje uplatňovanie kolíznych noriem, by mali byť dostatočným dôvodom, aby sa rozhodnutia týkajúce sa vyživovacej povinnosti vydané členským štátom viazaným Haagskym protokolom z roku 2007 uznávali a boli vykonateľné vo všetkých ostatných členských štátoch bez potreby osobitného konania, a bez akejkoľvek formy kontroly obsahu v členskom štáte výkonu.

(25)

Jediným cieľom uznania rozhodnutia týkajúceho sa vyživovacej povinnosti v členskom štáte je umožniť vymáhanie pohľadávky na výživné určenej v rozhodnutí. Neznamená to zo strany tohto členského štátu uznanie rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva, na ktorých sa zakladá vyživovacia povinnosť, ktorá viedla k vydaniu rozhodnutia.

(26)

Pre rozhodnutia o vyživovacej povinnosti vydané členským štátom, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, je vhodné v tomto nariadení ustanoviť konanie o uznaní a vyhlásení vykonateľnosti. Toto konanie by malo vychádzať z konania a dôvodov odmietnutia uznania podľa nariadenia (ES) č. 44/2001. S cieľom urýchliť konanie a umožniť oprávnenému rýchle vymoženie jeho pohľadávky je potrebné ustanoviť, že konajúci súd by mal vydať rozhodnutie v určitej lehote, pokiaľ tomu nebránia výnimočné okolnosti.

(27)

Tiež je vhodné čo najviac obmedziť formálne náležitosti výkonu, ktoré zvyšujú výdavky pre oprávneného na výživné. Na tento účel by sa v tomto nariadení malo ustanoviť, že oprávnený na výživné nie je povinný mať v členskom štáte výkonu poštovú adresu ani splnomocneného zástupcu bez toho, aby tým bola dotknutá vnútorná organizácia vykonávacieho konania v členských štátoch.

(28)	S cieľom obmedziť náklady vykonávacieho konania by sa nemal vyžadovať žiaden preklad, pokiaľ sa proti výkonu nenamieta, a bez toho, aby boli dotknuté príslušné normy o doručovaní písomností.

(29)

S cieľom zaručiť dodržiavanie požiadaviek na spravodlivý proces je vhodné ustanoviť v tomto nariadení právo odporcu, ktorý sa nezúčastnil konania na súde pôvodu v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, navrhnúť v štádiu výkonu rozhodnutia vydaného proti nemu jeho preskúmanie. Odporca by však mal takýto návrh na preskúmanie podať v určitej lehote, ktorá by mala začať plynúť najneskôr odo dňa, keď v priebehu vykonávacieho konania prvýkrát stratil možnosť sčasti alebo úplne nakladať so svojím majetkom. Toto právo podať návrh na preskúmanie by mal byť mimoriadny opravný prostriedok poskytovaný odporcovi, ktorý sa nezúčastnil konania, a nie je ním dotknuté uplatnenie iných mimoriadnych opravných prostriedkov ustanovených v právnom poriadku členského štátu pôvodu, pokiaľ nie sú nezlučiteľné s právom na preskúmanie podľa tohto nariadenia.

(30)

S cieľom urýchliť výkon rozhodnutia vydaného v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, v inom členskom štáte je potrebné obmedziť dôvody zamietnutia alebo prerušenia výkonu, ktorých sa môže dovolať povinný z dôvodu cezhraničnej povahy pohľadávky na výživné. Týmto obmedzením by nemali byť dotknuté dôvody zamietnutia alebo prerušenia výkonu upravené vo vnútroštátnom právnom poriadku, ktoré nie sú nezlučiteľné s dôvodmi uvedenými v tomto nariadení, ako napríklad splnenie dlhu povinným v čase výkonu alebo nepostihnuteľná povaha častí majetku.

(31)

S cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávky výživného je potrebné zaviesť systém spolupráce medzi ústrednými orgánmi určenými členskými štátmi. Tieto orgány by mali poskytovať pomoc oprávneným na výživné a povinným na účely presadzovania ich práv v inom členskom štáte prostredníctvom podávania žiadostí na uznanie, vyhlásenie vykonateľnosti a výkon existujúcich rozhodnutí, na zmenu takýchto rozhodnutí alebo vydanie rozhodnutia. Mali by si tiež vymieňať informácie na účely zistenia miesta pobytu povinných a oprávnených, a zistenia ich príjmov a majetku podľa potreby. Tieto orgány by napokon mali navzájom spolupracovať pri výmene všeobecných informácií a pri podpore spolupráce medzi príslušnými orgánmi vo svojich členských štátoch.

(32)

Ústredný orgán určený na základe tohto nariadenia by mal znášať svoje náklady s výnimkou osobitne určených prípadov a poskytovať pomoc každému žiadateľovi, ktorý má pobyt v jeho členskom štáte. Kritérium pre určenie práva osoby žiadať ústredný orgán o pomoc by teda malo byť menej prísne ako kritérium „obvyklého pobytu“ používané inde v tomto nariadení. Kritérium „pobytu“ by však malo vylučovať len bežnú prítomnosť.

(33)

S cieľom poskytovať pomoc oprávneným na výživné a povinným v plnom rozsahu a uľahčiť optimálnym spôsobom cezhraničné vymáhanie výživného by ústredné orgány mali mať možnosť získať určité množstvo osobných informácií. V tomto nariadení by sa preto mala uložiť členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby ich ústredné orgány mali prístup k takýmto informáciám, ktorými disponujú verejné alebo správne orgány, ktoré majú dotknuté informácie v držbe v rámci svojej bežnej činnosti. Je však potrebné ponechať členským štátom možnosť určiť podrobnosti tohto prístupu. Členský štát by tak mal mať možnosť určiť verejné alebo správne orgány, ktoré budú povinné poskytovať informácie ústredným orgánom v súlade s týmto nariadením, vrátane, ak je to vhodné, verejných alebo správnych orgánov už určených v rámci iných režimov prístupu k informáciám. Pri určovaní verejných alebo správnych orgánov by členský štát mal zabezpečiť, aby mal jeho ústredný orgán prístup k požadovaným informáciám, ktoré majú skôr uvedené orgány v držbe, ako to upravuje toto nariadenie. Členský štát by tiež mal mať možnosť poskytnúť ústrednému orgánu prístup k požadovaným informáciám od akejkoľvek právnickej osoby, ktorá ich má v držbe a zodpovedá za ich spracúvanie.

(34)

V rámci prístupu k osobným údajom, ich používania a prenosu je potrebné dodržiavať všetky požiadavky ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (13), ako je transponovaná do vnútroštátneho práva členských štátov.

(35)

Na účely uplatňovania tohto nariadenia je však potrebné vymedziť osobitné podmienky prístupu k osobným údajom, ich používania a prenosu. V tejto súvislosti sa zohľadnilo stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (14). Informovanie dotknutej osoby by sa malo uskutočňovať podľa vnútroštátneho právneho poriadku. Mala by však existovať možnosť odložiť toto informovanie, aby sa povinnému zabránilo v prevode majetku, a tým ohrozeniu vymáhania pohľadávky na výživné.

(36)

Vzhľadom na trovy konania je potrebné ustanoviť výhodný systém právnej pomoci spočívajúci v úplnom znášaní nákladov spojených s konaním týkajúcim sa vyživovacej povinnosti voči deťom mladším ako 21 rokov, ktoré sa vedie prostredníctvom ústredných orgánov. Existujúce normy v oblasti právnej pomoci v rámci Európskej únie podľa smernice 2003/8/ES by sa preto mali doplniť osobitnými normami tvoriacimi osobitný systém právnej pomoci v oblasti vyživovacej povinnosti. Príslušný orgán dožiadaného členského štátu by mal mať v takom prípade možnosť výnimočne vymáhať náhradu trov od neúspešného navrhovateľa, ktorému sa poskytla bezplatná právna pomoc za predpokladu, že to umožňuje jeho finančná situácia. Uplatnilo by sa to najmä v prípade majetnej osoby, ktorá nekonala dobromyseľne.

(37)

Pre iné druhy vyživovacej povinnosti ako sú uvedené v predchádzajúcom odôvodnení je potrebné zabezpečiť, aby pri výkone rozhodnutia v inom členskom štáte sa všetkým účastníkom poskytlo rovnaké zaobchádzanie. Ustanovenia o kontinuite právnej pomoci v tomto nariadení by sa preto mali vykladať tak, že právna pomoc sa prizná aj účastníkovi, ktorému sa neposkytla právna pomoc počas konania o vydanie alebo zmenu rozhodnutia v členskom štáte pôvodu a neskôr sa mu poskytla v tom istom štáte v prípade návrhu na výkon rozhodnutia. Nárok na poskytnutie najvýhodnejšej právnej pomoci alebo oslobodenia od platenia nákladov a výdavkov v členskom štáte výkonu by mal mať tiež účastník, ktorý konal v bezplatnom konaní pred správnym orgánom uvedeným v prílohe X, ak sa preukáže, že by na oslobodenie bol mal nárok v členskom štáte pôvodu.

(38)	S cieľom znížiť náklady na preklad podporných písomností by mal konajúci súd požadovať preklad týchto písomností, iba ak je ich preklad potrebný, a bez toho, aby tým boli dotknuté práva na obhajobu a normy týkajúce sa doručovania písomností.

(39)

S cieľom uľahčiť uplatňovanie tohto nariadenia je potrebné ustanoviť povinnosť členských štátov oznámiť Komisii názvy a kontaktné údaje svojich ústredných orgánov, ako aj iné informácie. Tieto informácie by sa mali sprístupniť právnikom a verejnosti uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie alebo elektronickým prístupom k Európskej justičnej sieti v občianskych a obchodných veciach vytvorenej rozhodnutím 2001/470/ES. Okrem toho by používanie tlačív uvedených v tomto nariadení malo uľahčiť a urýchliť komunikáciu medzi ústrednými orgánmi a umožniť elektronické podávanie návrhov.

(40)

Je potrebné upraviť vzťah medzi týmto nariadením a dvojstrannými alebo viacstrannými dohovormi a dohodami vo veciach vyživovacej povinnosti, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty. V tejto súvislosti je potrebné ustanoviť, že členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru medzi Švédskom, Dánskom, Fínskom, Islandom a Nórskom o vymáhaní pohľadávok na výživné z 23. marca 1962, ho budú môcť naďalej uplatňovať vzhľadom na to, že obsahuje výhodnejšie normy o uznávaní a výkone ako toto nariadenie. Pokiaľ ide o budúce dvojstranné dohody s tretími štátmi vo veciach vyživovacej povinnosti, postupy a podmienky, za ktorých by boli členské štáty oprávnené vo vlastnom mene dohodnúť a uzavrieť takéto dohody, by sa mali určiť v rámci rokovania o návrhu, ktorý v súvislosti s touto otázkou predloží Komisia.

(41)	Na výpočet období a lehôt ustanovených v tomto nariadení by sa malo uplatňovať nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa určujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (15).

(42)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia, by sa mali prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (16).

(43)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená prijímať všetky zmeny a doplnenia tlačív ustanovených v tomto nariadení v súlade s konzultačným postupom ustanoveným v článku 3 rozhodnutia 1999/468/ES. Pre ustanovenie zoznamu správnych orgánov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a zoznamu orgánov príslušných na vydanie osvedčenia o práve na právnu pomoc je potrebné poveriť Komisiu, aby konala v súlade s riadiacim postupom ustanovený v článku 4 uvedeného rozhodnutia.

(44)

Týmto nariadením by sa malo zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 44/2001 nahradením ustanovení uvedeného nariadenia týkajúcich sa vyživovacej povinnosti. S výhradou prechodných ustanovení tohto nariadenia by členské štáty mali vo veciach vyživovacej povinnosti uplatňovať ustanovenia tohto nariadenia o právomoci, uznávaní, vykonateľnosti a výkone rozhodnutí a o právnej pomoci namiesto ustanovení nariadenia (ES) č. 44/2001 odo dňa začiatku uplatňovania tohto nariadenia.

(45)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zavedenie súboru opatrení umožňujúcich zabezpečiť účinné vymáhanie pohľadávok na výživné v cezhraničných situáciách a tak uľahčiť voľný pohyb osôb v rámci Európskej únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(46)	V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Írsko oznámilo svoju vôľu podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(47)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Tým však nie je dotknutá možnosť Spojeného kráľovstva oznámiť v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu svoj záujem akceptovať toto nariadenie po jeho prijatí.

(48)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť Dánska uplatňovať obsah zmien a doplnení nariadenia (ES) č. 44/2001 na základe článku 3 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach z 19. októbra 2005 (17),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

2.   V tomto nariadení pojem „členský štát“ znamená každý členský štát, na ktorý sa toto nariadenie uplatňuje.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície:

1.

„rozhodnutie“ je rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti vydané súdom členského štátu bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia, rozsudku alebo exekučného príkazu, ako aj rozhodnutie o trovách konania vydané súdnym úradníkom. Na účely kapitol VII a VIII pojem „rozhodnutie“ zahŕňa aj rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti vydané v treťom štáte;

2.	„súdny zmier“ je zmier vo veci vyživovacej povinnosti, ktorý schválil súd alebo bol v priebehu konania uzavretý na súde;

3.

„verejná listina“ je: a) písomnosť vo veci vyživovacej povinnosti, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná ako verejná listina v členskom štáte pôvodu a ktorej pravosť: i) súvisí s podpisom a obsahom listiny a ii) bola potvrdená verejným orgánom alebo iným orgánom oprávneným na tento účel; alebo b) dohoda týkajúca sa vyživovacej povinnosti uzavretá so správnymi orgánmi členského štátu pôvodu alebo nimi overená;

4.	„členský štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom bolo vydané, podľa okolností veci, rozhodnutie, schválený alebo uzavretý súdny zmier a vyhotovená verejná listina;

5.	„členský štát výkonu“ je členský štát, v ktorom sa žiada o výkon rozhodnutia, súdneho zmieru alebo verejnej listiny;

6.	„dožadujúci členský štát“ je členský štát, ktorého ústredný orgán zasiela žiadosť podľa kapitoly VII;

7.	„dožiadaný členský štát“ je členský štát, ktorého ústredný orgán prijíma žiadosť podľa kapitoly VII;

8.	„haagsky zmluvný štát“ je štát, ktorý je zmluvnou stranou haagskeho Dohovoru o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 2007“) v rozsahu, v akom sa tento dohovor uplatňuje medzi Spoločenstvom a týmto štátom;

9.	„súd pôvodu“ je súd, ktorý vydal rozhodnutie, ktoré sa má vykonať;

10.	„oprávnený“ je každá fyzická osoba, ktorá má nárok výživné alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto nárok;

11.	„povinný“ je každá fyzická osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť alebo o ktorej sa tvrdí, že má takúto povinnosť.

2.   Na účely tohto nariadenia pojem „súd“ zahŕňa aj správne orgány v členských štátoch príslušné vo veciach vyživovacej povinnosti za predpokladu, že tieto orgány poskytujú záruky týkajúce sa nestrannosti a práva strán na vypočutie a ich rozhodnutia podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom boli vydané,

i)	môžu byť napadnuté opravným prostriedkom podaným justičným orgánom alebo preskúmané týmto orgánom a

ii)	majú podobnú právnu silu a účinky ako rozhodnutie justičného orgánu v rovnakej veci.

Tieto správne orgány sa uvádzajú v prílohe X. Táto príloha sa vypracuje a mení a dopĺňa v súlade s riadiacim postupom ustanoveným v článku 73 ods. 2 na žiadosť členského štátu, v ktorom sa nachádza dotknutý správny orgán.

3.   Na účely článkov 3, 4 a 6 sa pojem „štátna príslušnosť“ nahrádza pojmom „domicil“ v tých členských štátoch, ktoré tento inštitút používajú ako kolízne kritérium v rodinných veciach.

Na účely článku 6 sa účastníci, ktorí majú „domicil“ v rôznych územných celkoch rovnakého členského štátu, považujú za účastníkov, ktorí majú spoločný „domicil“ v tomto členskom štáte.

KAPITOLA II

PRÁVOMOC

Článok 3

Všeobecné ustanovenia o právomoci

V členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:

a)	súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo

b)	súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo

c)	súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo

d)	súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

Článok 4

Voľba súdu

1.   Účastníci konania sa môžu dohodnúť, že právomoc konať o existujúcich alebo prípadných budúcich sporoch medzi nimi vo veci vyživovacej povinnosti majú tieto súdy členských štátov:

a)	súd alebo súdy členského štátu, v ktorom má jeden z účastníkov obvyklý pobyt;

b)	súd alebo súdy členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je jeden z účastníkov;

c)

v prípade vyživovacej povinnosti medzi manželmi alebo bývalými manželmi: i) súd, ktorý má právomoc konať o ich spore v manželskej veci, alebo ii) súd alebo súdy členského štátu, ktorý bol aspoň jeden rok členským štátom posledného spoločného obvyklého pobytu manželov. Podmienky ustanovené v písmenách a), b) alebo c) musia byť splnené v čase uzavretia dohody o voľbe súdu alebo v čase začatia konania na súde. Právomoc založená dohodou je výlučná, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak.

2.   Dohoda o voľbe súdu sa uzaviera v písomnej forme. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou.

3.   Tento článok sa nevzťahuje na spor o vyživovaciu povinnosť na dieťa vo veku do 18 rokov.

4.   Ak sa účastníci dohodli, že založia výlučnú právomoc súdu alebo súdov zmluvného štátu Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (18) podpísaného 30. októbra 2007 v Lugáne (ďalej len „Lugánsky dohovor“), ktorý nie je členským štátom, uplatňuje sa uvedený dohovor s výnimkou sporov uvedených v odseku 3.

Článok 5

Právomoc založená na účasti odporcu

Okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí, ak sa odporca zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci.

Článok 6

Subsidiárna právomoc

Ak podľa článkov 3, 4 a 5 nemá právomoc žiadny súd členského štátu ani žiaden súd zmluvného štátu Lugánskeho dohovoru, ktorý nie je členským štátom, na základe ustanovení uvedeného dohovoru, majú právomoc súdy členského štátu spoločnej štátnej príslušnosti účastníkov.

Článok 7

Forum necessitatis

Ak podľa článkov 3, 4, 5 a 6 nemá právomoc žiadny súd členského štátu, súdy členského štátu môžu vo výnimočných prípadoch vo veci rozhodovať, ak sa konanie nemôže účinne začať alebo uskutočniť v treťom štáte, ktorý má so sporom úzku väzbu.

Spor musí mať dostatočnú väzbu s členským štátom konajúceho súdu.

Článok 8

Obmedzenie možnosti konania

1.   Ak sa rozhodnutie vydalo v členskom štáte alebo haagskom zmluvnom štáte, v ktorom má oprávnený obvyklý pobyt, povinný nemôže začať konanie s účelom zmeniť toto rozhodnutie alebo získať nové rozhodnutie v žiadnom inom členskom štáte, pokiaľ má oprávnený naďalej obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie vydalo.

2.   Odsek 1 sa neuplatní:

a)	ak sa účastníci v súlade s článkom 4 dohodli na právomoci súdov tohto druhého členského štátu;

b)	ak sa oprávnený podrobí právomoci súdov tohto druhého členského štátu podľa článku 5;

c)	ak príslušný orgán v haagskom zmluvnom štáte pôvodu nemôže alebo odmieta vykonávať svoju právomoc na zmenu rozhodnutia alebo na vydanie nového rozhodnutia, alebo

d)	ak rozhodnutie vydané v haagskom zmluvnom štáte pôvodu nemožno uznať alebo vyhlásiť za vykonateľné v členskom štáte, v ktorom sa zamýšľa konať o zmene rozhodnutia alebo o vydaní nového rozhodnutia.

Článok 9

Začatie konania na súde

Na účely tejto kapitoly sa konanie na súde považuje za začaté:

a)	momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie alebo rovnocennej písomnosti na súd, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi, alebo

b)	ak sa písomnosť musí pred podaním na súd doručiť odporcovi, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súd.

Článok 10

Skúmanie právomoci

Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Článok 11

Skúmanie prípustnosti

1.   Ak sa odporca s obvyklým pobytom v inom štáte ako v členskom štáte, v ktorom sa začalo konať, nezúčastní konania, súd s právomocou preruší konanie dovtedy, kým sa nepreukáže, že odporca mal možnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennú písomnosť v dostatočnom predstihu tak, aby mohol pripraviť svoju obhajobu, alebo sa na tento účel prijali všetky potrebné kroky.

2.   Namiesto ustanovení odseku 1 tohto článku sa uplatní článok 19 nariadenia (ES) č. 1393/2007, ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť musela podľa uvedeného nariadenia doručovať z jedného členského štátu do iného.

3.   Ak sa neuplatnia ustanovenia nariadenia (ES) č. 1393/2007, uplatní sa článok 15 haagskeho Dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 15. novembra 1965, ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť musela doručovať do cudziny podľa tohto dohovoru.

Článok 12

Prekážka začatej veci

1.   Ak sa v tej istej veci a medzi rovnakými účastníkmi vedú konania na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý.

2.   Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý, každý iný súd odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu.

Článok 13

Súvisiace veci

1.   Ak sa koná o súvisiacich veciach na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže konanie prerušiť.

2.   Ak ide o konania na prvom stupni, súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže tiež na návrh jedného z účastníkov odmietnuť vykonávať svoju právomoc, ak súd, ktorý začal konať ako prvý, má právomoc rozhodovať v uvedených veciach a ak právny poriadok jeho štátu pripúšťa ich zlúčenie.

3.   Na účely tohto článku sa veci považujú za súvisiace, ak sú navzájom tak úzko spojené, že je vhodné ich prerokovať a rozhodnúť o nich spoločne, a tak sa vyhnúť riziku nezlučiteľných rozhodnutí vydaných v samostatných konaniach.

Článok 14

Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení

Súdom členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.

KAPITOLA III

ROZHODNÉ PRÁVO

Článok 15

Určenie rozhodného práva

Rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.

KAPITOLA IV

UZNÁVANIE, VYKONATEĽNOSŤ A VÝKON ROZHODNUTÍ

Článok 16

Rozsah pôsobnosti tejto kapitoly

1.   Táto kapitola upravuje uznávanie, vykonateľnosť a výkon všetkých rozhodnutí, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

2.   Oddiel 1 sa vzťahuje na rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007.

3.   Oddiel 2 sa vzťahuje na rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007.

4.   Oddiel 3 sa vzťahuje na všetky rozhodnutia.

ODDIEL 1

Rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007

Článok 17

Zrušenie konania o vyhlásenie vykonateľnosti

1.   Rozhodnutie vydané v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007 sa v inom členskom štáte uznáva bez potreby osobitného konania a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu.

2.   Rozhodnutie vydané v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, ktoré je vykonateľné v tomto štáte, je vykonateľné v inom členskom štáte bez potreby jeho vyhlásenia za vykonateľné.

Článok 18

Ochranné opatrenia

Vykonateľné rozhodnutie je zo zákona spojené s oprávnením prijať akékoľvek ochranné opatrenie, ktoré existuje v právnom poriadku členského štátu výkonu.

Článok 19

Právo podať návrh na preskúmanie

1.   Odporca, ktorý sa nezúčastnil konania na súde v členskom štáte pôvodu, má právo podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na príslušný súd tohto členského štátu, ak:

a)	mu písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť nebola doručená v dostatočnom predstihu a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, alebo

b)	mu vyššia moc alebo mimoriadne okolnosti bez zavinenia na jeho strane zabránili vzniesť námietku proti nároku na výživné,

okrem prípadu, keď opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozhodnutie, keď tak mohol urobiť.

2.   Lehota na podanie návrhu na preskúmanie začína plynúť odo dňa, keď sa odporca skutočne oboznámil s obsahom rozhodnutia a mohol konať, najneskôr však odo dňa prvého opatrenia v rámci výkonu rozhodnutia, v ktorého dôsledku úplne alebo čiastočne stratil možnosť nakladať so svojím majetkom. Odporca musí konať bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 45 dní. Predĺženie tejto lehoty z dôvodu vzdialenosti nie je prípustné.

3.   Ak súd zamietne návrh na preskúmanie uvedený v odseku 1 z dôvodu, že nie je splnený žiaden z dôvodov na preskúmanie uvedených v tom istom odseku, rozhodnutie zostáva v platnosti.

Ak súd rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov uvedených v odseku 1, rozhodnutie sa stane neplatným. Oprávnený však nestráca prospech vyplývajúci z prerušenia plynutia premlčacích lehôt ani právo požadovať výživné za dobu minulú, ktoré mal v pôvodnom konaní.

Článok 20

Písomnosti na účely výkonu

1.   Na účely výkonu rozhodnutia v inom členskom štáte predloží navrhovateľ orgánom príslušným pre výkon rozhodnutia:

a)	vyhotovenie rozhodnutia, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti;

b)	výpis z rozhodnutia vydaný súdom pôvodu na tlačive uvedenom v prílohe I;

c)	v prípade potreby písomnosť uvádzajúcu stav dlhu a dátum, ku ktorému bol vyčíslený;

d)

v prípade potreby prepis alebo preklad obsahu tlačiva uvedeného v písmene b) do úradného jazyka členského štátu výkonu alebo, ak je v tomto členskom štáte viacero úradných jazykov, do jedného z úradných jazykov súdneho konania v mieste, v ktorom sa o výkon žiada, v súlade s právnym poriadkom tohto členského štátu alebo do iného jazyka, ktorý dotknutý členský štát uviedol ako prijateľný. Každý členský štát môže okrem svojho vlastného jazyka uviesť iný úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Európskej únie, ktoré považuje za prijateľné na vyplnenie tlačiva.

2.   Príslušné orgány členského štátu výkonu nesmú od navrhovateľa vyžadovať, aby predložil preklad rozhodnutia. Preklad však možno požadovať, ak sa proti výkonu rozhodnutia namieta.

3.   Každý preklad podľa tohto článku musí vyhotoviť osoba, ktorá je na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

Článok 21

Zamietnutie alebo prerušenie výkonu

1.   Dôvody zamietnutia alebo prerušenia výkonu podľa právneho poriadku členského štátu výkonu sa uplatnia, pokiaľ nie sú nezlučiteľné s uplatnením odsekov 2 a 3.

2.   Príslušný orgán v členskom štáte výkonu na návrh povinného sčasti alebo úplne zamietne výkon rozhodnutia súdu pôvodu, ak sa právo na výkon rozhodnutia súdu pôvodu premlčalo podľa právneho poriadku členského štátu pôvodu alebo podľa právneho poriadku členského štátu výkonu, podľa toho, ktorý určuje dlhšiu premlčaciu lehotu.

Príslušný orgán v členskom štáte výkonu môže okrem toho na návrh povinného sčasti alebo úplne zamietnuť výkon rozhodnutia súdu pôvodu, ak je nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v členskom štáte výkonu alebo s rozhodnutím vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, ktoré spĺňa podmienky potrebné na jeho uznanie v členskom štáte výkonu.

Rozhodnutie, ktoré mení skoršie rozhodnutie o vyživovacej povinnosti z dôvodu zmenených okolností, sa nepovažuje za nezlučiteľné rozhodnutie v zmysle druhého pododseku.

3.   Príslušný orgán v členskom štáte výkonu môže na návrh povinného sčasti alebo úplne prerušiť výkon rozhodnutia súdu pôvodu, ak príslušný súd členského štátu pôvodu začal konať o návrhu povinného na preskúmanie rozhodnutia súdu pôvodu podľa článku 19.

Okrem toho príslušný orgán členského štátu výkonu na návrh povinného preruší výkon rozhodnutia súdu pôvodu vtedy, ak bola jeho vykonateľnosť pozastavená v členskom štáte pôvodu.

Článok 22

Absencia vplyvu na existenciu rodinných vzťahov

Uznanie a výkon rozhodnutia vydaného vo veci vyživovacej povinnosti podľa tohto nariadenia v žiadnom prípade neznamená uznanie rodinného vzťahu, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva, na ktorom sa zakladá vyživovacia povinnosť, o ktorú ide v rozhodnutí.

ODDIEL 2

Rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007

Článok 23

Uznanie

1.   Rozhodnutie vydané v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, sa v ostatných členských štátoch uznáva bez osobitného konania.

2.   Ak je otázka uznania rozhodnutia hlavným predmetom sporu, môže zainteresovaný účastník postupom upraveným v tomto oddiele navrhnúť, aby sa rozhodlo, že rozhodnutie sa uznáva.

3.   Ak výsledok konania na súde členského štátu závisí od posúdenia uznania ako predbežnej otázky, potom má tento súd právomoc rozhodnúť v tejto otázke.

Článok 24

Dôvody odmietnutia uznania

Rozhodnutie sa neuzná, ak:

a)	uznanie je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie žiada. Posúdenie súladu s verejným poriadkom nemožno uplatniť na normy týkajúce sa právomoci;

b)	odporcovi sa nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom predstihu a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, keď opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozhodnutie, keď tak mohol urobiť;

c)	je nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v spore medzi rovnakými účastníkmi v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie žiada;

d)	je nezlučiteľné so skorším rozhodnutím vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v rovnakej veci a medzi rovnakými účastníkmi za predpokladu, že skoršie rozhodnutie spĺňa podmienky na jeho uznanie v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie žiada.

Rozhodnutie, ktoré mení skoršie rozhodnutie o vyživovacej povinnosti z dôvodu zmenených okolností, sa nepovažuje za nezlučiteľné rozhodnutie v zmysle písmen c) alebo d).

Článok 25

Prerušenie konania o uznanie

Súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozhodnutia vydaného v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, preruší konanie, ak je vykonateľnosť rozhodnutia v členskom štáte pôvodu pozastavená z dôvodu podania opravného prostriedku.

Článok 26

Vykonateľnosť

Rozhodnutie vydané v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, ktoré je v ňom vykonateľné, je vykonateľné v inom členskom štáte, ak tam bolo na návrh zainteresovaného účastníka vyhlásené za vykonateľné.

Článok 27

Príslušnosť

1.   Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti sa podáva na súd alebo príslušný orgán členského štátu výkonu, ktorý daný členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 71.

2.   Miestna príslušnosť sa určuje podľa miesta obvyklého pobytu účastníka, proti ktorému sa má rozhodnutie vykonať, alebo podľa miesta výkonu.

Článok 28

Konanie

1.   K návrhu na vydanie vyhlásenia vykonateľnosti sa prikladajú tieto písomnosti:

a)	vyhotovenie rozhodnutia, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti;

b)	výpis z rozhodnutia vydaný súdom pôvodu na tlačive uvedenom v prílohe II, bez toho, aby bol dotknutý článok 29;

c)

v prípade potreby prepis alebo preklad obsahu tlačiva uvedeného v písmene b) do úradného jazyka členského štátu výkonu alebo, ak je v tomto členskom štáte viacero úradných jazykov, do jedného z úradných jazykov súdneho konania v mieste, v ktorom sa podáva návrh, v súlade s právnym poriadkom tohto členského štátu alebo do iného jazyka, ktorý dotknutý členský štát uviedol ako prijateľný. Každý členský štát môže okrem svojho vlastného jazyka uviesť iný úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Európskej únie, ktoré považuje za prijateľné na vyplnenie tlačiva.

2.   Súd alebo príslušný orgán, ktorý začal konať o návrhu, nesmie od navrhovateľa vyžadovať, aby predložil preklad rozhodnutia. Preklad možno požadovať v rámci odvolacieho konania podľa článku 32 alebo konania podľa článku 33.

3.   Každý preklad podľa tohto článku musí vyhotoviť osoba, ktorá je na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

Článok 29

Nepredloženie výpisu

1.   Ak sa nepredloží výpis podľa článku 28 ods. 1 písm. b), súd alebo iný príslušný orgán môže určiť lehotu na jeho predloženie alebo prijať rovnocennú písomnosť, alebo upustiť od jej predloženia, ak považuje predložené údaje za postačujúce.

2.   V prípade ustanovenom v odseku 1 sa predloží preklad uvedených písomností, ak to súd alebo iný príslušný orgán požaduje. Preklad vyhotoví osoba, ktorá je na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

Článok 30

Vyhlásenie vykonateľnosti

Rozhodnutie sa vyhlási za vykonateľné bez skúmania podľa článku 24 po splnení formálnych náležitostí podľa článku 28, najneskôr do 30 dní od splnenia týchto formálnych náležitostí okrem prípadu, keď to vzhľadom na výnimočné okolnosti nie je možné. Účastník, voči ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu.

Článok 31

Oznámenie rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti

1.   Rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa bez odkladu oznámi navrhovateľovi spôsobom upraveným právnym poriadkom členského štátu výkonu.

2.   Vyhlásenie vykonateľnosti sa doručí účastníkovi, proti ktorému sa o výkon žiada, spolu s rozhodnutím, ak mu toto nebolo doručené už predtým.

Článok 32

Odvolanie proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti

1.   Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov.

2.   Odvolanie sa podáva na súd, ktorý dotknutý členský štát oznámil Komisii podľa článku 71.

3.   Odvolacie konanie sa spravuje procesnými predpismi, ktoré upravujú sporové konanie.

4.   Ak sa účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, nedostaví na odvolací súd v konaní o odvolaní, ktoré podal navrhovateľ, uplatní sa článok 11, a to aj keď účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá obvyklý pobyt v žiadnom z členských štátov.

5.   Odvolanie proti vyhláseniu vykonateľnosti sa podáva do 30 dní od jeho doručenia. Ak má účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, obvyklý pobyt v inom členskom štáte, než v ktorom sa vydalo vyhlásenie vykonateľnosti, lehota na odvolanie je 45 dní a začína plynúť odo dňa doručenia buď tejto osobe do vlastných rúk alebo do jej obydlia. Predĺženie tejto lehoty z dôvodu vzdialenosti nie je prípustné.

Článok 33

Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní

Rozhodnutie vydané v odvolacom konaní možno napadnúť iba v konaniach, ktoré dotknutý členský štát oznámil Komisii podľa článku 71.

Článok 34

Odmietnutie alebo odvolanie vyhlásenia vykonateľnosti

1.   Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 32 alebo o opravnom prostriedku podľa článku 33, odmietne vydať alebo zruší vyhlásenie vykonateľnosti len z dôvodu uvedeného v článku 24.

2.   S výhradou článku 32 ods. 4 súd, na ktorý sa podalo odvolanie podľa článku 32, rozhodne do 90 dní od podania odvolania okrem prípadu, keď to vzhľadom na výnimočné okolnosti nie je možné.

3.   Súd, na ktorý sa podal opravný prostriedok podľa článku 33, svoje rozhodnutie vydá bezodkladne.

Článok 35

Prerušenie konania

Súd, na ktorý sa podalo odvolanie podľa článku 32 alebo opravný prostriedok podľa článku 33, preruší na návrh účastníka, proti ktorému sa žiada o výkon, konanie v prípade, ak je vykonateľnosť rozhodnutia v členskom štáte pôvodu pozastavená z dôvodu opravného prostriedku.

Článok 36

Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení

1.   Ak sa podľa tohto oddielu má uznať rozhodnutie, nič nebráni navrhovateľovi, aby využil možnosť navrhnúť vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení podľa právneho poriadku členského štátu výkonu bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti podľa článku 30.

2.   Vyhlásenie vykonateľnosti je spojené s oprávnením vydať akékoľvek ochranné opatrenie.

3.   Počas odvolacej lehoty podľa článku 32 ods. 5 proti vyhláseniu vykonateľnosti a až do rozhodnutia o odvolaní sa nesmú prijať žiadne opatrenia smerujúce k výkonu, okrem ochranných opatrení týkajúcich sa majetku účastníka, proti ktorému sa žiada o výkon.

Článok 37

Čiastočná vykonateľnosť

1.   Ak sa rozhodnutie týka viacerých vecí a vyhlásenie vykonateľnosti nemožno vydať vo všetkých týchto veciach, súd alebo iný príslušný orgán ho vydá v jednej veci alebo niekoľkých veciach.

2.   Navrhovateľ môže žiadať vyhlásenie vykonateľnosti len vo vzťahu k častiam rozhodnutia.

Článok 38

Zákaz poplatku, odvodu alebo inej platby

V členskom štáte výkonu nemožno za konanie o vydanie vyhlásenia vykonateľnosti vyberať poplatok, odvod alebo inú platbu vypočítanú z výšky vymáhaného nároku.

ODDIEL 3

Spoločné ustanovenia

Článok 39

Predbežná vykonateľnosť

Súd pôvodu môže vyhlásiť rozhodnutie za predbežne vykonateľné bez ohľadu na prípadný opravný prostriedok, a to aj vtedy, ak vnútroštátny právny poriadok neustanovuje vykonateľnosť zo zákona.

Článok 40

Dovolávanie sa uznaného rozhodnutia

1.   Účastník, ktorý chce uplatniť v inom členskom štáte rozhodnutie uznané podľa článku 17 ods. 1 alebo rozhodnutie uznané v súlade s oddielom 2, musí predložiť vyhotovenie rozhodnutia, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti.

2.   Súd, na ktorom sa uplatňuje uznané rozhodnutie, môže vo vhodnom prípade požiadať účastníka, ktorý sa ho dovoláva, aby predložil výpis vydaný súdom pôvodu na tlačive uvedenom v prílohe I, prípadne v prílohe II.

Súd pôvodu vydá takýto výpis na žiadosť ktoréhokoľvek zainteresovaného účastníka.

3.   Účastník, ktorý sa dovoláva uznaného rozhodnutia, predloží vo vhodnom prípade prepis alebo preklad obsahu tlačiva uvedeného v odseku 2 do úradného jazyka dotknutého členského štátu alebo, ak je v tomto členskom štáte viacero úradných jazykov, do jedného z úradných jazykov súdneho konania v mieste, v ktorom sa dovoláva uznaného rozhodnutia, v súlade s právnym poriadkom tohto členského štátu alebo do iného jazyka, ktorý dotknutý členský štát uviedol ako prijateľný. Každý členský štát môže okrem svojho vlastného jazyka uviesť iný úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Európskej únie, ktoré považuje za prijateľné na vyplnenie tlačiva.

4.   Každý preklad podľa tohto článku musí vyhotoviť osoba, ktorá je na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

Článok 41

Vykonávacie konanie a podmienky výkonu

1.   Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, výkon rozhodnutí vydaných v inom členskom štáte sa spravuje právnym poriadkom členského štátu výkonu. Rozhodnutie vydané v inom členskom štáte, ktoré je vykonateľné v členskom štáte výkonu, sa v ňom vykonáva za rovnakých podmienok ako rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu.

2.   Od účastníka, ktorý sa domáha výkonu rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, sa nevyžaduje, aby mal v členskom štáte výkonu poštovú adresu ani splnomocneného zástupcu okrem osôb príslušných na vykonávacie konanie.

Článok 42

Zákaz skúmania vo veci samej

Rozhodnutie vydané v niektorom z členských štátov sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vo veci samej v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie, vyhlásenie vykonateľnosti alebo výkon.

Článok 43

Neuprednostňovanie náhrady nákladov

Náhrada akýchkoľvek nákladov, ktoré vznikli pri uplatňovaní tohto nariadenia, nemá prednosť pred vymáhaním výživného.

KAPITOLA V

PRÍSTUP K SPRAVODLIVOSTI

Článok 44

Právo na právnu pomoc

1.   Účastníci sporu, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, musia mať účinný prístup k spravodlivosti v inom členskom štáte, vrátane vykonávacieho a odvolacieho konania, za podmienok ustanovených v tejto kapitole.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje kapitola VII, tento účinný prístup dožiadaný členský štát zaručuje pre každého žiadateľa, ktorý má pobyt v dožadujúcom členskom štáte.

2.   Na účely zaručenia takéhoto účinného prístupu členské štáty poskytujú právnu pomoc v súlade s touto kapitolou, pokiaľ sa neuplatní odsek 3

3.   V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje kapitola VII, nie je členský štát povinný poskytnúť právnu pomoc, ak konanie v tomto členskom štáte umožňuje účastníkom konať bez potreby právnej pomoci a ústredný orgán poskytuje potrebné služby bezplatne.

4.   Podmienky pre poskytnutie právnej pomoci nesmú byť reštriktívnejšie ako podmienky pre jej poskytnutie v porovnateľných vnútroštátnych prípadoch.

5.   Na zabezpečenie zaplatenia nákladov a výdavkov konania vo veci vyživovacej povinnosti sa nesmie vyžadovať žiadna záruka alebo preddavok, bez ohľadu na ich označenie.

Článok 45

Obsah právnej pomoci

Právna pomoc poskytnutá podľa tejto kapitoly znamená pomoc potrebnú na to, aby sa účastníkom umožnilo poznať a presadiť svoje práva a aby sa zaručilo, že o ich žiadostiach zaslaných prostredníctvom ústredných orgánov alebo návrhoch podaných priamo príslušným orgánom sa bude konať v plnom rozsahu a účinne. Podľa prípadu zahŕňa tieto prvky:

a)	predsporové poradenstvo s cieľom dosiahnuť zmier pred začatím súdneho konania;

b)	právnu pomoc pri podaní návrhu na orgán alebo súd a právne zastúpenie;

c)	oslobodenie od platenia trov konania a odmien osobám splnomocneným na výkon úkonov počas konania;

d)	v členských štátoch, v ktorých neúspešnému účastníkovi možno uložiť povinnosť zaplatiť trovy protistrany, ak príjemca právnej pomoci prehrá spor, trovy, ktoré vznikli protistrane, ak by sa takéto trovy hradili, keby mal príjemca právnej pomoci obvyklý pobyt v členskom štáte konajúceho súdu;

e)	tlmočenie;

f)	preklad písomností požadovaných súdom alebo príslušným orgánom, ktoré predkladá príjemca právnej pomoci a ktoré sú potrebné na vyriešenie veci;

g)	cestovné výdavky, ktoré má znášať príjemca právnej pomoci, keď právny poriadok alebo súd členského štátu vyžaduje fyzickú prítomnosť osôb dotknutých podaním návrhu a súd rozhodne, že dotknuté osoby nemožno vypočuť k spokojnosti súdu žiadnymi inými prostriedkami.

Článok 46

Bezplatná právna pomoc pre žiadosti podané prostredníctvom ústredných orgánov v prípade výživného pre deti

1.   Dožiadaný členský štát poskytne bezplatnú právnu pomoc ohľadne všetkých žiadostí oprávneného podľa článku 56 týkajúcich sa vyživovacej povinnosti, ktorá vyplýva zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, voči osobe mladšej ako 21 rokov.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 príslušný orgán dožiadaného členského štátu môže ohľadne iných žiadostí ako žiadostí podľa článku 56 ods. 1 písm. a) a b) odmietnuť poskytnúť bezplatnú právnu pomoc, ak sa domnieva, že žiadosť alebo opravný prostriedok sú z vecnej stránky zjavne nepodložené.

Článok 47

Prípady, na ktoré sa nevzťahuje článok 46

1.   V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje článok 46 a s výhradou článkov 44 a 45, sa bezplatná právna pomoc môže poskytnúť podľa vnútroštátneho právneho poriadku, najmä na základe preskúmania majetkových pomerov žiadateľa alebo odôvodnenosti návrhu.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 účastník, ktorému sa v členskom štáte pôvodu poskytla úplná alebo čiastočná právna pomoc alebo mu bolo priznané oslobodenie od platenia trov a výdavkov, má v konaní o uznanie, o vyhlásenie vykonateľnosti alebo o výkon nárok na poskytnutie najvýhodnejšej právnej pomoci alebo najrozsiahlejšieho oslobodenia od trov alebo výdavkov podľa právneho poriadku členského štátu výkonu.

3.   Bez ohľadu na odsek 1 účastník, ktorý bol v členskom štáte pôvodu oslobodený od trov konania v konaní pred správnym orgánom uvedeným v prílohe X, má v akomkoľvek konaní o uznanie, o vyhlásenie vykonateľnosti alebo o výkon nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 2. Na tento účel predloží listinu vyhotovenú príslušným orgánom členského štátu pôvodu, ktorá osvedčuje, že účastník spĺňa majetkové podmienky na získanie úplnej alebo čiastočnej právnej pomoci alebo oslobodenie od platenia trov a výdavkov.

Príslušné orgány na účely tohto odseku sa uvádzajú v prílohe XI. Táto príloha sa vypracuje a mení a dopĺňa v súlade s riadiacim postupom uvedeným v článku 73 ods. 2

KAPITOLA VI

SÚDNE ZMIERY A VEREJNÉ LISTINY

Článok 48

Uplatňovanie tohto nariadenia na súdne zmiery a verejné listiny

1.   Súdne zmiery a verejné listiny, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu sa uznávajú v inom členskom štáte a sú v ňom vykonateľné ako rozhodnutia v súlade s kapitolou IV.

2.   Na súdne zmiery a verejné listiny sa primerane použijú ustanovenia tohto nariadenia.

3.   Príslušný orgán členského štátu pôvodu na návrh každého zainteresovaného účastníka vydá výpis zo súdneho zmieru alebo verejnej listiny na tlačivách uvedených v prílohách I a II alebo v prílohách III a IV.

KAPITOLA VII

SPOLUPRÁCA MEDZI ÚSTREDNÝMI ORGÁNMI

Článok 49

Určenie ústredných orgánov

1.   Členský štát určí ústredný orgán na vykonávanie povinností, ktoré sú takémuto orgánu uložené v tomto nariadení.

2.   Federálne členské štáty, členské štáty s viac ako jedným právnym systémom alebo členské štáty s autonómnymi územnými celkami môžu určiť viacero ústredných orgánov a musia vymedziť rozsah ich územnej alebo osobnej právomoci. Ak členský štát určil viac ako jeden ústredný orgán, určí ústredný orgán, ktorému sa môže zasielať všetka korešpondencia s cieľom jej postúpenia príslušnému ústrednému orgánu v tomto členskom štáte. Ak sa korešpondencia zašle ústrednému orgánu, ktorý nie je príslušný, tento je povinný ju postúpiť príslušnému ústrednému orgánu a informovať o tom odosielateľa.

3.   Určenie ústredného orgánu alebo ústredných orgánov, ich kontaktné údaje a, podľa okolností, rozsah ich právomoci v zmysle odseku 2 oznámi členský štát Komisii v súlade s článkom 71.

Článok 50

Všeobecné úlohy ústredných orgánov

1.   Ústredné orgány:

a)	navzájom spolupracujú, najmä výmenou informácií, a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi vo svojich členských štátoch na účely dosiahnutia cieľov tohto nariadenia;

b)	všetkými možnými spôsobmi hľadajú riešenia ťažkostí, ktoré sa vyskytnú pri uplatňovaní tohto nariadenia.

2.   Ústredné orgány prijímajú opatrenia na uľahčenie uplatňovania tohto nariadenia a na prehĺbenie vzájomnej spolupráce. Na tento účel sa využíva Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach vytvorená rozhodnutím 2001/470/ES.

Článok 51

Osobitné úlohy ústredných orgánov

1.   Ústredné orgány poskytujú pomoc ohľadne žiadostí podľa článku 56, najmä:

a)	zasielajú a prijímajú takéto žiadosti;

b)	iniciujú konanie o týchto žiadostiach alebo pomáhajú s jeho začatím.

2.   Vo vzťahu k takýmto žiadostiam ústredné orgány prijímajú všetky primerané opatrenia:

a)	na poskytnutie alebo pomoc pri poskytnutí právnej pomoci, ak si to okolnosti vyžadujú;

b)	na pomoc pri zistení miesta pobytu povinného alebo oprávneného, najmä pri uplatnení článkov 61, 62 a 63;

c)	na pomoc pri získavaní informácií o príjme a v prípade potreby o majetkových pomeroch povinného alebo oprávneného, vrátane zistenia, kde sa majetok nachádza, najmä pri uplatnení článkov 61, 62 a 63;

d)	na podporu zmierlivého riešenia s cieľom zabezpečiť dobrovoľné platenie výživného, ak je to vhodné, prostredníctvom mediácie, zmierovacieho konania alebo podobných postupov;

e)	na pomoc s priebežným výkonom rozhodnutí o výživnom vrátane dlžného výživného;

f)	na pomoc pri vymožení a urýchlenom prevode platieb výživného;

g)	na pomoc pri získaní listinných alebo iných dôkazov bez toho, aby tým bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 1206/2001;

h)	na poskytovanie pomoci pri určení rodičovstva, ak je to potrebné na vymáhanie výživného;

i)	na začatie konania alebo na pomoc so začatím konania na vydanie akýchkoľvek potrebných predbežných opatrení územného charakteru, ktorých cieľom je zabezpečiť výsledok prebiehajúceho konania o výživnom;

j)	na pomoc pri doručení písomností bez toho, aby tým bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 1393/2007.

3.   Úlohy ústredného orgánu podľa tohto článku môžu v rozsahu povolenom právnym poriadkom dotknutého členského štátu vykonávať verejné orgány alebo iné subjekty podliehajúce dohľadu príslušných orgánov uvedeného členského štátu. Určenie akýchkoľvek takýchto verejných orgánov alebo iných subjektov, ako aj ich kontaktné údaje a rozsah ich právomocí oznámi členský štát Komisii v súlade s článkom 71.

4.   Žiadne ustanovenie tohto článku a článku 53 neukladá povinnosť ústrednému orgánu vykonávať právomoci, ktoré majú podľa právneho poriadku dožiadaného členského štátu len justičné orgány.

Článok 52

Plnomocenstvo

Ústredný orgán dožiadaného členského štátu môže žiadať od žiadateľa plnomocenstvo, len ak koná v jeho mene v súdnom konaní alebo vystupuje pred inými orgánmi alebo na účely ustanovenia zástupcu, aby tak konal.

Článok 53

Dožiadania o osobitné opatrenia

1.   Ústredný orgán môže odôvodneným dožiadaním požiadať iný ústredný orgán, aby prijal vhodné osobitné opatrenia podľa článku 51 ods. 2 písm. b), c), g), h), i) a j), ak sa nezaslala žiadna žiadosť podľa článku 56. Dožiadaný ústredný orgán prijme takéto vhodné opatrenia, ak podľa jeho uváženia sú potrebné pre potenciálneho žiadateľa na podanie žiadosti podľa článku 56 alebo na rozhodnutie, či žiadosť podať.

2.   Ak sa podalo dožiadanie o opatrenia podľa článku 51 ods. 2 písm. b) a c), dožiadaný ústredný orgán zistí požadované informácie, pričom v prípade potreby uplatní článok 61 Informácie uvedené v článku 61 ods. 2 písm. b), c) a d) však možno zisťovať len vtedy, ak oprávnený predloží vyhotovenie vykonateľného rozhodnutia, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, podľa okolností spolu s výpisom podľa článkov 20, 28 alebo 48.

Dožiadaný ústredný orgán oznámi získané informácie dožadujúcemu ústrednému orgánu. Ak sa informácie získali podľa článku 61, oznámi sa len adresa potenciálneho odporcu v dožiadanom členskom štáte. V rámci žiadosti o uznanie, vyhlásenie vykonateľnosti alebo výkon sa okrem toho oznámi len existencia príjmu alebo majetku povinného v tomto štáte.

Ak dožiadaný ústredný orgán nemôže poskytnúť požadované informácie, bezodkladne o tom informuje dožadujúci orgán, pričom uvedie dôvody, prečo ich nemôže poskytnúť.

3.   Ústredný orgán tiež môže na dožiadanie iného ústredného orgánu prijať osobitné opatrenia vo veci vymáhania výživného s medzinárodným prvkom, v ktorej sa koná v dožadujúcom členskom štáte.

4.   Ústredné orgány zasielajú dožiadania podľa tohto článku na tlačive uvedenom v prílohe V.

Článok 54

Náklady ústredného orgánu

1.   Každý ústredný orgán znáša vlastné náklady pri uplatňovaní tohto nariadenia.

2.   Ústredné orgány nesmú od žiadateľa požadovať úhradu žiadnych nákladov za poskytovanie služieb podľa tohto nariadenia okrem výnimočných nákladov vyplývajúcich z dožiadaní o osobitné opatrenie podľa článku 53.

Na účely tohto odseku sa náklady zistenia miesta pobytu povinného nepovažujú za výnimočné.

3.   Dožiadaný ústredný orgán nesmie vymáhať výnimočné náklady uvedené v odseku 2 bez predchádzajúceho súhlasu žiadateľa s poskytnutím týchto služieb za dané náklady.

Článok 55

Žiadosti prostredníctvom ústredných orgánov

Žiadosť podľa tejto kapitoly sa podáva prostredníctvom ústredného orgánu členského štátu, v ktorom má žiadateľ pobyt, ústrednému orgánu dožiadaného členského štátu.

Článok 56

Dostupné žiadosti

1.   Oprávnený, ktorý sa snaží vymôcť výživné podľa tohto nariadenia, môže podať žiadosť o:

a)	uznanie alebo uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia;

b)	výkon rozhodnutia vydaného alebo uznaného v dožiadanom členskom štáte;

c)	vydanie rozhodnutia v dožiadanom členskom štáte, ak žiadne neexistuje, vrátane určenia rodičovstva, ak je to potrebné;

d)	vydanie rozhodnutia v dožiadanom členskom štáte, ak rozhodnutie vydané v inom štáte ako dožiadanom členskom štáte nemožno uznať alebo vyhlásiť za vykonateľné;

e)	zmenu rozhodnutia vydaného v dožiadanom členskom štáte;

f)	zmenu rozhodnutia vydaného v inom štáte ako dožiadanom členskom štáte.

2.   Povinný, voči ktorému už existuje rozhodnutie o výživnom, môže podať žiadosť o:

a)	uznanie rozhodnutia, ktoré spôsobuje prerušenie alebo obmedzenie výkonu skoršieho rozhodnutia v dožiadanom členskom štáte;

b)	zmenu rozhodnutia vydaného v dožiadanom členskom štáte;

c)	zmenu rozhodnutia vydaného v inom štáte ako dožiadanom členskom štáte.

3.   Pri žiadostiach podľa tohto článku poskytuje pomoc a zastupovanie ustanovené v článku 45 písm. b) ústredný orgán dožiadaného členského štátu priamo alebo prostredníctvom verejných orgánov alebo iných orgánov alebo osôb.

4.   Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, o žiadostiach uvedených v odsekoch 1 a 2 sa koná podľa právneho poriadku dožiadaného členského štátu a vzťahujú sa na ne normy právomoci platné v tomto členskom štáte.

Článok 57

Obsah žiadosti

1.   Všetky žiadosti podľa článku 56 sa podávajú na tlačive uvedenom v prílohe VI alebo v prílohe VII.

2.   Všetky žiadosti podľa článku 56 musia obsahovať aspoň:

a)	označenie povahy žiadosti alebo žiadostí;

b)	meno a kontaktné údaje žiadateľa vrátane adresy a dátumu narodenia;

c)	meno odporcu a ak sú známe, jeho adresu a dátum narodenia;

d)	meno a dátum narodenia každej osoby, pre ktorú sa žiada o výživné;

e)	dôvody, o ktoré žiadosť opiera;

f)	v žiadosti, ktorú podáva oprávnený, informácie o tom, kam sa majú zasielať alebo elektronicky poukazovať platby výživného;

g)	meno a kontaktné údaje osoby alebo útvaru ústredného orgánu dožadujúceho členského štátu zodpovedných za vybavovanie žiadosti.

3.   Na účely odseku 2 písm. b) sa adresa žiadateľa môže nahradiť inou adresou v prípadoch domáceho násilia, ak vnútroštátny právny poriadok dožiadaného členského štátu nevyžaduje na účely konania, aby žiadateľ poskytol svoju osobnú adresu.

4.   Podľa potreby žiadosť okrem toho obsahuje najmä tieto informácie, ak sú známe:

a)	majetkové pomery oprávneného;

b)	majetkové pomery povinného vrátane mena a adresy jeho zamestnávateľa a umiestnenia a povahy majetku povinného;

c)	akékoľvek ďalšie informácie, ktoré umožnia zistiť miesto pobytu odporcu.

5.   K žiadosti sa pripoja potrebné podporné informácie alebo písomnosti vrátane písomností, ktorými sa v prípade potreby dá preukázať nárok žiadateľa na právnu pomoc. K žiadostiam podľa článku 56 ods. 1 písm. a) a b) a článku 56 ods. 2 písm. a) sa podľa okolností pripoja len písomnosti uvedené v článkoch 20, 28 alebo 48 alebo v článku 25 Haagskeho dohovoru z roku 2007.

Článok 58

Zasielanie, prijímanie a vybavovanie žiadostí a vecí prostredníctvom ústredných orgánov

1.   Ústredný orgán dožadujúceho členského štátu pomáha žiadateľovi, aby sa zabezpečilo, že sa k žiadosti pripoja všetky informácie a písomnosti, ktoré sú podľa jeho vedomosti potrebné na posúdenie žiadosti.

2.   Ak je ústredný orgán dožadujúceho členského štátu presvedčený, že žiadosť spĺňa požiadavky tohto nariadenia, zašle žiadosť ústrednému orgánu dožiadaného členského štátu.

3.   Dožiadaný ústredný orgán do 30 dní odo dňa prijatia žiadosti potvrdí prijatie na tlačive uvedenom v prílohe VIII a informuje ústredný orgán dožadujúceho členského štátu, aké úvodné kroky sa podnikli alebo sa podniknú ohľadne žiadosti, a môže požiadať o ďalšie potrebné písomnosti a informácie. V rámci tej istej 30 dňovej lehoty dožiadaný ústredný orgán poskytne dožadujúcemu ústrednému orgánu meno a kontaktné údaje osoby alebo útvaru, ktorý zodpovie otázky týkajúce sa stavu vybavovania žiadosti.

4.   Dožiadaný ústredný orgán do 60 dní odo dňa potvrdenia prijatia informuje dožadujúci ústredný orgán o stave vybavovania žiadosti.

5.   Dožadujúci a dožiadaný ústredný orgán sa navzájom informujú o:

a)	osobe alebo útvare zodpovednom za konkrétny prípad;

b)	stave konania vo veci

a odpovedajú bez odkladu na dotazy o informácie.

6.   Ústredné orgány konajú vo veci tak rýchlo, ako to umožňuje náležité posúdenie všetkých otázok.

7.   Ústredné orgány využívajú najrýchlejšie a najúčinnejšie komunikačné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.

8.   Dožiadaný ústredný orgán môže odmietnuť konať o žiadosti, len ak preukáže, že neboli splnené požiadavky tohto nariadenia. V takom prípade ústredný orgán bezodkladne oznámi dožadujúcemu ústrednému orgánu dôvody odmietnutia na tlačive uvedenom v prílohe IX.

9.   Dožiadaný ústredný orgán nemôže zamietnuť žiadosť len z dôvodu, že sú potrebné dodatočné písomnosti alebo informácie. Dožiadaný ústredný orgán však môže požiadať dožadujúci ústredný orgán o poskytnutie týchto dodatočných písomností alebo informácií. Ak ich dožadujúci ústredný orgán neposkytne do 90 dní alebo v dlhšej lehote určenej dožiadaným ústredným orgánom, dožiadaný ústredný orgán môže rozhodnúť, že nebude o žiadosti ďalej konať. V takom prípade toto rozhodnutie bezodkladne oznámi dožadujúcemu ústrednému orgánu na tlačive uvedenom v prílohe IX.

Článok 59

Jazyky

1.   Tlačivo dožiadania alebo žiadosti sa vypĺňa v úradnom jazyku dožiadaného členského štátu alebo, ak je v danom členskom štáte viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta dotknutého ústredného orgánu alebo v inom úradnom jazyku inštitúcií Európskej únie, ktorý tento členský štát označil za prijateľný, pokiaľ ústredný orgán tohto členského štátu povinnosť predložiť preklad neodpustí.

2.   Písomnosti priložené k tlačivu dožiadania alebo žiadosti sa do jazyka určeného podľa odseku 1 prekladajú iba vtedy, ak je preklad potrebný na poskytnutie požadovanej pomoci bez toho, aby tým boli dotknuté články 20, 28, 40 a 66.

3.   Všetka ostatná komunikácia medzi ústrednými orgánmi sa uskutočňuje v jazyku určenom v súlade s odsekom 1, pokiaľ sa ústredné orgány nedohodnú inak.

Článok 60

Zasadnutia

1.   V záujme uľahčiť uplatňovanie tohto nariadenia sa ústredné orgány pravidelne schádzajú.

2.   Tieto zasadnutia sa zvolávajú v súlade s rozhodnutím 2001/470/ES.

Článok 61

Prístup ústredných orgánov k informáciám

1.   Za podmienok ustanovených v tejto kapitole a ako výnimka k článku 51 ods. 4 dožiadaný ústredný orgán využíva všetky vhodné a rozumné prostriedky na získanie informácií uvedených v odseku 2 potrebných v konkrétnej veci na uľahčenie vydania, zmeny, uznania, vyhlásenia vykonateľnosti alebo výkonu rozhodnutia.

Verejné alebo správne orgány, ktoré majú v dožiadanom členskom štáte v rámci svojej bežnej činnosti v držbe informácie uvedené v odseku 2 a sú zodpovedné za ich spracovanie podľa smernice 95/46/ES, ich s výhradou opodstatnených obmedzení z dôvodov národnej bezpečnosti alebo verejnej bezpečnosti na požiadanie poskytnú dožiadanému ústrednému orgánu, ak k nim tento orgán nemá priamy prístup.

Členské štáty môžu určiť, ktoré verejné alebo správne orgány budú môcť dožiadanému ústrednému orgánu poskytnúť informácie uvedené v odseku 2. Ak členský štát takto určí orgány, zabezpečí, aby jeho vyber orgánov umožňoval jeho ústrednému orgánu prístup podľa tohto článku k požadovaným informáciám.

Každá právnická osoba, ktorá má v dožiadanom členskom štáte v držbe informácie uvedené v odseku 2 a je zodpovedná za ich spracovanie podľa smernice 95/46/ES, ich na požiadanie poskytne dožiadanému ústrednému orgánu, ak jej to umožňuje právny poriadok dožiadaného členského štátu.

Dožiadaný ústredný orgán takto získané informácie podľa potreby zašle dožadujúcemu ústrednému orgánu.

2.   Ide o informácie uvedené v tomto článku, ktoré už majú v držbe orgány alebo osoby uvedené v odseku 1. Musia byť adekvátne, relevantné a primerané a týkať sa:

a)	adresy povinného alebo oprávneného;

b)	príjmu povinného;

c)	identifikácie zamestnávateľa povinného a/alebo bankového účtu (bankových účtov) povinného;

d)	majetku povinného.

Na účely vydania alebo zmeny rozhodnutia môže dožiadaný ústredný orgán žiadať iba informácie uvedené v písmene a).

Na účely uznania, vyhlásenia vykonateľnosti alebo výkonu rozhodnutia môže dožiadaný ústredný orgán žiadať všetky informácie uvedené v prvom pododseku. Informácie uvedené v písmene d) však môže žiadať iba vtedy, ak informácie uvedené v písmenách b) a c) nie sú dostatočné, aby umožnili výkon rozhodnutia.

Článok 62

Odovzdávanie a používanie informácií

1.   Ústredné orgány odovzdajú informácie uvedené v článku 61 ods. 2 v rámci svojho členského štátu podľa okolností príslušným súdom, príslušným orgánom zodpovedným za doručovanie písomností a príslušným orgánom zodpovedným za výkon rozhodnutia.

2.   Každý orgán alebo súd, ktorému sa zaslali informácie podľa článku 61, ich môže použiť iba na uľahčenie vymáhania pohľadávok na výživné.

S výnimkou informácií týkajúcich sa existencie adresy, príjmu alebo majetku v dožiadanom členskom štáte sa informácie uvedené v článku 61 ods. 2 nemôžu sprístupniť osobe, ktorá sa obrátila na dožadujúci ústredný orgán; tým nie sú dotknuté normy týkajúce sa konania na súde.

3.   Orgán, ktorý spracúva informácie, ktoré sa mu zaslali podľa článku 61, nesmie tieto informácie uchovávať dlhšie ako je potrebné na účely, na ktoré sa zaslali.

4.   Každý orgán spracúvajúci informácie, ktoré sa mu oznámili podľa článku 61, zabezpečí zachovanie ich dôvernosti v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom.

Článok 63

Informovanie dotknutej osoby

1.   Informovanie osoby, ktorej sa zhromaždené informácie týkajú, o ich úplnom alebo čiastočnom poskytnutí sa spravuje vnútroštátnym právnym poriadkom dožiadaného členského štátu.

2.   Ak existuje riziko, že sa týmto informovaním ohrozí účinné vymoženie pohľadávky na výživné, možno ho odložiť na obdobie, ktoré nesmie presiahnuť 90 dní odo dňa, keď sa informácie poskytli dožiadanému ústrednému orgánu.

KAPITOLA VIII

VEREJNÉ ORGÁNY

Článok 64

Verejné orgány ako žiadatelia

1.   Na účely žiadosti o uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti alebo o výkon rozhodnutí pojem „oprávnený“ zahŕňa verejný orgán konajúci namiesto fyzickej osoby, ktorá má nárok na výživné, alebo orgán, ktorý má nárok na náhradu za dávky poskytnuté namiesto výživného.

2.   Právo verejného orgánu konať namiesto fyzickej osoby, ktorá má nárok na výživné, alebo uplatniť si nárok na náhradu za dávky poskytnuté oprávnenému namiesto výživného sa spravuje právnym poriadkom, ktorému podlieha tento orgán.

3.   Verejný orgán môže žiadať o uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti alebo o výkon:

a)	rozhodnutia vydaného voči povinnému na návrh verejného orgánu, ktorý sa domáha náhrady za dávky poskytnuté namiesto výživného;

b)	rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého účastníkmi boli oprávnený a povinný, v rozsahu, v ktorom poskytol oprávnenému dávky namiesto výživného.

4.   Verejný orgán, ktorý žiada o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti alebo o výkon rozhodnutia, predloží na požiadanie písomnosť, ktorá preukáže jeho právo podľa odseku 2 a poskytnutie dávok oprávnenému.

KAPITOLA IX

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 65

Vyššie overenie alebo podobná formálna náležitosť

V kontexte tohto nariadenia sa nevyžaduje vyššie overenie, ani splnenie inej podobnej formálnej náležitosti.

Článok 66

Preklad podporných písomností

Bez toho, aby boli dotknuté články 20, 28 a 40, môže konajúci súd od účastníkov vyžadovať, aby predložili preklad podporných písomností, ktoré sú vyhotovené v inom jazyku ako v jazyku, v ktorom sa vedie konanie, iba vtedy, ak sa domnieva, že je to potrebné pre vydanie rozhodnutia alebo na zabezpečenie práva na obhajobu.

Článok 67

Náhrada nákladov

Bez toho, aby bol dotknutý článok 54, môže príslušný orgán dožiadaného členského štátu požadovať náhradu nákladov od neúspešného účastníka, ktorému sa poskytla bezplatná právna pomoc podľa článku 46, vo výnimočných prípadoch a ak to jeho majetkové pomery dovoľujú.

Článok 68

Vzťah k iným nástrojom Spoločenstva

1.   S výhradou článku 75 ods. 2 toto nariadenie mení nariadenie (ES) č. 44/2001 a nahrádza ustanovenia uvedeného nariadenia, ktoré sa uplatňujú vo veciach vyživovacej povinnosti.

2.   Toto nariadenie nahrádza vo veciach vyživovacej povinnosti nariadenie (ES) č. 805/2004, s výnimkou európskych exekučných titulov týkajúcich sa vyživovacej povinnosti vydaných v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007.

3.   Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie smernice 2003/8/ES vo veciach vyživovacej povinnosti, s výhradou kapitoly V.

4.   Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie smernice 95/46/ES.

Článok 69

Vzťah k platným medzinárodným dohovorom a dohodám

1.   Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie dvojstranných alebo mnohostranných medzinárodných dohovorov a dohôd, ktorých zmluvnými stranami sú v čase prijatia tohto nariadenia jeden alebo viacero členských štátov a ktoré sa týkajú otázok upravených týmto nariadením bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov podľa článku 307 zmluvy.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 a bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, má toto nariadenie vo vzťahoch medzi členskými štátmi prednosť pred dohovormi a dohodami, ktoré sa týkajú otázok upravených týmto nariadením a ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty.

3.   Toto nariadenie nebráni uplatňovaniu Dohovoru medzi Švédskom, Dánskom, Fínskom, Islandom a Nórskom o vymáhaní pohľadávok na výživné z 23. marca 1962 členskými štátmi, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, so zreteľom na skutočnosť, že uvedený dohovor, pokiaľ ide o uznávanie, vykonateľnosť a výkon rozhodnutí, ustanovuje:

a)	zjednodušené a zrýchlené konania pre výkon rozhodnutí o vyživovacej povinnosti a

b)	priaznivejšiu právnu pomoc, ako je pomoc upravená v kapitole V tohto nariadenia.

Uplatňovanie uvedeného dohovoru však nesmie zbaviť odporcu ochrany, ktorú mu poskytujú články 19 a 21 tohto nariadenia.

Článok 70

Informácie pre verejnosť

Členské štáty v rámci Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach vytvorenej rozhodnutím 2001/470/ES poskytujú s cieľom ich sprístupnenia verejnosti tieto informácie:

a)	o vnútroštátnom právnom poriadku a konaniach týkajúcich sa vyživovacej povinnosti;

b)	o opatreniach prijatých na splnenie povinností podľa článku 51;

c)	o tom, ako je zabezpečený účinný prístup k spravodlivosti vyžadovaný podľa článku 44,

d)	o vnútroštátnych normách a postupoch, ktorými sa spravuje výkon, vrátane informácií o prípadných obmedzeniach výkonu, najmä normách na ochranu povinného a lehotách na podanie návrhov alebo premlčacích lehotách.

Členské štáty tieto informácie pravidelne aktualizujú.

Článok 71

Kontaktné údaje a informácie o jazykoch

1.   Členské štáty do 18. septembra 2010 oznámia Komisii:

a)	názvy a kontaktné údaje súdov a orgánov, ktoré majú právomoc rozhodovať o návrhoch na vyhlásenie vykonateľnosti podľa článku 27 ods. 1 a o odvolaniach proti rozhodnutiam o takýchto návrhoch podľa článku 32 ods. 2;

b)	konania o opravných prostriedkoch uvedené v článku 33;

c)	konanie o preskúmaní na účely uplatňovania článku 19, ako aj názvy a kontaktné údaje príslušných súdov;

d)	názvy a kontaktné údaje ústredných orgánov, a podľa okolností, rozsah ich právomoci v súlade s článkom 49 ods. 3;

e)	názvy a kontaktné údaje verejných orgánov alebo iných subjektov, a podľa okolností, rozsah ich právomoci v súlade s článkom 51 ods. 3;

f)	názvy a kontaktné údaje orgánov s právomocou vo veciach výkonu na účely článku 21;

g)	jazyky prijateľné pre preklady písomností uvedených v článkoch 20, 28 a 40;

h)	jazyk alebo jazyky prijateľné pre ich ústredné orgány na účely komunikácie s ostatnými ústrednými orgánmi podľa článku 59.

Členské štáty oznamujú Komisii akékoľvek následné zmeny týchto informácií.

2.   Komisia uverejní informácie oznámené v súlade s odsekom 1 v Úradnom vestníku Európskej únie, okrem adries a ďalších kontaktných údajov súdov a orgánov uvedených v odseku 1 písm. a), c) a f).

3.   Komisia zverejní všetky údaje oznámené v súlade s odsekom 1 akýmkoľvek ďalším vhodným spôsobom, najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach vytvorenej rozhodnutím 2001/470/ES.

Článok 72

Zmeny a doplnenia tlačív

Všetky zmeny a doplnenia tlačív ustanovené v tomto nariadení sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 73 ods. 3

Článok 73

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor zriadený článkom 70 nariadenia (ES) č. 2201/2003.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Článok 74

Doložka o preskúmaní

Komisia najneskôr do piatich rokov odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia v súlade s tretím pododsekom článku 76 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tohto nariadenia vrátane zhodnotenia praktických skúseností v oblasti spolupráce medzi ústrednými orgánmi, najmä pokiaľ ide o ich prístup k informáciám, ktoré majú v držbe verejné a správne orgány, a zhodnotenia fungovania konaní o uznaní, vyhlásení vykonateľnosti a výkone vzťahujúcich sa na rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007. Správa sa v prípade potreby doplní návrhmi na úpravu.

Článok 75

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje iba na konania začaté, súdne zmiery schválené alebo uzavreté a verejné listiny vyhotovené po začatí jeho uplatňovania s výhradou odsekov 2 a 3.

2.   Oddiely 2 a 3 kapitoly IV sa uplatňujú na:

a)	rozhodnutia vydané v členských štátoch predo dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia, ktorých uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti sa navrhuje po uvedenom dni;

b)	rozhodnutia vydané po začatí uplatňovania tohto nariadenia v konaniach, ktoré sa začali pred uvedeným dňom, v rozsahu, v ktorom tieto rozhodnutia na účely uznávania a výkonu patria do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 44/2001.

Nariadenie (ES) č. 44/2001 sa naďalej uplatňuje na konania o uznanie a výkon neukončené ku dňu začatia uplatňovania tohto nariadenia.

Prvý a druhý pododsek sa primerane uplatňujú aj na súdne zmiery schválené alebo uzavreté a verejné listiny vyhotovené v členských štátoch.

3.   Kapitola VII o spolupráci medzi ústrednými orgánmi sa vzťahuje na dožiadania a žiadosti doručené ústrednému orgánu ku dňu začatia uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 76

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 2 ods. 2, článok 47 ods. 3, články 71, 72 a 73 sa uplatňujú od 18. septembra 2010.

Toto nariadenie sa s výnimkou ustanovení uvedených v druhom odseku uplatňuje od 18. júna 2011 za predpokladu, že Haagsky protokol z roku 2007 sa k tomuto dňu uplatňuje v Spoločenstve. Inak sa toto nariadenie uplatňuje odo dňa, od ktorého sa uvedený protokol začne uplatňovať v Spoločenstve.

---

(1)  Stanovisko z 13. decembra 2007 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a stanovisko zo 4. decembra 2008 po novej konzultácii (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Stanovisko vydané po nepovinnej konzultácii (Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006, s. 35).

(3)  Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.

(5)  Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1.

(6)  Ú. v. ES L 26, 31.1.2003, s. 41.

(7)  Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 15.

(9)  Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79.

(10)  Ú. v. ES C 12, 15.1.2001, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s. 1.

(12)  Ú. v. EÚ C 198, 12.8.2005, s. 1.

(13)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(14)  Ú. v. EÚ C 242, 7.10.2006, s. 20.

(15)  Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1.

(16)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(17)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2005, s. 62.

(18)  Ú. v. EÚ L 339, 21.12.2007, s. 3.

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---