1.Závery a odporúčania

1.1EHSV víta návrhy uvedené v európskej stratégii v oblasti starostlivosti týkajúce sa opatrení na úrovni EÚ a jednotlivých štátov s cieľom posilniť infraštruktúru v oblasti starostlivosti v Európe na základe celospoločenského prístupu. Oceňuje tiež výzvu vyjadrenú prostredníctvom návrhov Rady na zlepšenie kvality služieb poskytovaných počas celého života.

1.2EHSV opakuje svoj návrh, aby sa zaviedla európska záruka starostlivosti v snahe zabezpečiť všetkým, ktorí žijú v EÚ, prístup k cenovo dostupným a kvalitným službám zdravotnej a opatrovateľskej starostlivosti počas celého života. Úspešné uplatňovanie tohto nástroja by pomohlo vyriešiť nedostatky v starostlivosti a presadiť dôstojné pracovné podmienky pre opatrovateľov vrátane poskytovateľov neformálnej starostlivosti.

1.3EHSV zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rodiny pri plnení ich základnej úlohy. Zahŕňa to aj investície nad rámec sociálnych politík a v komunitách. Náležite podporované rodiny so všetkými rozdielmi, ktoré medzi nimi sú, pôsobia ako záchranná sieť a sú hlavnými prvkami udržateľného systému starostlivosti založeného na solidarite. Je nevyhnutné zdôrazniť, že v reakcii na otrasy by mala byť prioritou cenová dostupnosť a kontinuita služieb starostlivosti.

1.4EHSV zohráva kľúčovú úlohu pri zvyšovaní osvety pomocou zhromažďovania a šírenia kľúčových prvkov osvedčených postupov medzi sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o nástroje a infraštruktúru, ako aj pri informovaní o nových formách služieb starostlivosti. Žiada, aby sa vyčlenili osobitné prostriedky na mapovanie potrieb príjemcov a poskytovateľov starostlivosti, ako aj opatrovateľov v domácnosti.

1.5Pri uplatňovaní stratégie by sa mal klásť prvoradý dôraz na rodovú rovnosť, a to aj prostredníctvom opatrení na boj proti škodlivým rodovým stereotypom, ktoré sú v sektoroch formálnej a neformálnej starostlivosti rozšírené. EHSV opakuje, že by sa malo vyvinúť úsilie s cieľom podnietiť väčší počet mužov, aby sa pridali k pracovnej sile v oblasti starostlivosti, a zabezpečiť lepšie rozdelenie starostlivosti v domácnostiach.

1.6EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zaujať celoživotný prístup a podporovať zdravé a aktívne starnutie a zároveň predchádzať diskriminácii na základe veku a iným formám diskriminácie, zneužívaniu starších ľudí, zlému zaobchádzaniu a stereotypom a zabezpečiť ochranu pred týmito javmi. EHSV vyzýva na vypracovanie európskej stratégie pre starších ľudí.

1.7EHSV žiada, aby sa na uspokojenie rastúceho dopytu po rôznych typoch starostlivosti využili všetky prostriedky: treba zabezpečiť primerané finančné zdroje na infraštruktúru v oblasti starostlivosti a pre opatrovateľov, aby sa posilnil rast a zvýšila zamestnanosť. Je nevyhnutné zapojiť celú škálu poskytovateľov starostlivosti v rámci silných rámcov na zabezpečenie kvality. Členské štáty musia podnecovať vytváranie kvalitných pracovných miest a zaistiť, aby pracovné miesta v oblasti sociálnej starostlivosti boli atraktívne, primerane platené a oceňované a aby ponúkali dobré kariérne vyhliadky.

1.8EHSV podporuje lepšie poskytovanie údajov o účasti detí na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť a dostupnosť komplexnejších informácií pri navrhovaní a zavádzaní reforiem.

1.9EHSV žiada, aby inštitúcie EÚ vytvorili rodovo vyváženú expertnú skupinu na vysokej úrovni pre dlhodobú starostlivosť s cieľom formalizovať spoluprácu a prepojiť všetkých aktérov a ich organizácie v záujme spoluvytvárania budúcich služieb starostlivosti 1 . Taktiež sa odporúča, aby sa na celom cykle politiky zmysluplne podieľali aj príjemcovia a poskytovatelia starostlivosti, ako aj ich organizácie.

1.10EHSV zdôrazňuje, že treba vziať do úvahy mobilitu pracovníkov v oblasti starostlivosti a migráciu pracovnej sily z krajín mimo EÚ spolu s nástrojmi na zosúladenie dopytu a ponuky a uznávaním kvalifikácií, a konštatuje, že v stratégii sa dostatočne neprihliada na vysoký počet neregistrovaných pracovníkov, ktorí už poskytujú starostlivosť v Európe.

1.11EHSV vyzýva na strednodobé preskúmanie odporúčaní na základe monitorovania barcelonských cieľov a všeobecných cieľov reforiem dlhodobej starostlivosti v nadväznosti na cyklus financovania EÚ.

2.Ciele a rozsah stanoviska

2.1EHSV víta návrhy uvedené v európskej stratégii v oblasti starostlivosti týkajúce sa opatrení na úrovni EÚ a jednotlivých štátov s cieľom posilniť infraštruktúru v oblasti starostlivosti v Európe a podporovať príjemcov starostlivosti (od narodenia až po starobu) aj poskytovateľov starostlivosti (formálnej a neformálnej). Oceňuje, že sa v oznámení uplatňuje analytický prístup k identifikovaniu nedostatkov, prekážok a problematických oblastí, ktoré bránia poskytovaniu kvalitnej integrovanej starostlivosti.

2.2Táto stratégia je v súlade s akčným plánom Európskej komisie na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2021 a poskytuje užitočné usmernenia pre členské štáty, pokiaľ ide o dostupnú, primeranú a kvalitnú starostlivosť, ktorá umožní uspokojiť rastúce a rozmanité požiadavky na starostlivosť, spolu s ambicióznymi cieľmi v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a spoľahlivými nástrojmi riadenia na monitorovanie opatrení v oblasti dlhodobej starostlivosti. Vychádza z existujúcich rámcov EÚ 2 , ktoré jej dávajú prierezový charakter potrebný na riešenie nedostatkov v oblasti starostlivosti a presadzovanie práv opatrovateľov a príjemcov starostlivosti.

2.3K dispozícii sú mnohé štúdie a stanoviská, v ktorých možno nájsť usmernenia pre uplatňovanie stratégie a tiež poznatky a údaje o rôznych aspektoch starostlivosti vrátane rodových 3 4 , ako aj o nákladoch na neformálnu starostlivosť 5 6 , systémoch dlhodobej starostlivosti v Európe 7 , pracovnej sile a podmienkach zamestnávania 8 9 .

2.4Európsky parlament zdôraznil význam prístupnosti a dostupnosti verejnej starostlivosti, ako aj to, že všetci by mali mať právo na skutočný výber, pokiaľ ide o služby starostlivosti, ktoré sú vhodné pre nich a ich rodiny (rodinná starostlivosť, komunitná starostlivosť, starostlivosť zameraná na pacienta, individuálna starostlivosť alebo iné formy starostlivosti) 10 .

3.Všeobecné pripomienky

3.1EHSV oceňuje, že sa v stratégii uznáva, že zodpovednosť za starostlivosť nesie celá spoločnosť, a nie len rodiny, a víta oba návrhy na odporúčania Rady, v ktorých sa požaduje vyššia kvalita služieb počas celého života. Podporuje zmenu spoločenskej paradigmy, pokiaľ ide o to, akým spôsobom sa v EÚ oceňuje a poskytuje starostlivosť, pričom treba preklenúť rôzne kultúrne aspekty a národné rozdiely.

3.2Cieľom stratégie je upriamiť diskusiu o európskej starostlivosti na udržateľný model starostlivosti založený na ľudských právach, ktorý posilní rodovú rovnosť vo formálnej a neformálnej starostlivosti a zaručí ľudskú dôstojnosť, nezávislý život a začlenenie do komunity. Pandémia COVID-19 preverila odolnosť a primeranosť systémov starostlivosti v celej EÚ a odhalila štrukturálne problémy, ako je nedostatočné financovanie a nedostatok zamestnancov.

3.3Účinná stratégia si vyžaduje transformačný a ambiciózny prístup, pričom sa do centra pozornosti musia dostať základné práva a potreby príjemcov a poskytovateľov starostlivosti, a to aj prostredníctvom ich plnej a zmysluplnej účasti na konzultáciách a rozhodovaní.

3.4EHSV zdôrazňuje, že neoddeliteľnou súčasťou uplatňovania stratégie by mali byť preventívne, habilitačné a rehabilitačné opatrenia. Malo by sa vyvinúť väčšie úsilie na včasnú intervenciu, zdravé a aktívne starnutie, preventívne opatrenia a podporu autonómie, čím sa môže minimalizovať potreba dlhodobej starostlivosti a zlepšiť začlenenie do spoločnosti a aktívne občianstvo, najmä prostredníctvom vytvorenia komplexnej európskej stratégie pre starších ľudí.

3.5EHSV pripomína skúsenosti s úspornými opatreniami počas nedávnej finančnej a hospodárskej krízy a zdôrazňuje, že v reakcii na súčasné otrasy spojené s vojnou na Ukrajine, energetickou krízou a prudkým nárastom nákladov na život musí byť prioritou cenová dostupnosť a kontinuita služieb starostlivosti.

3.6Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v celej stratégii je vítané. V sektore formálnej a neformálnej starostlivosti prevládajú ženy. 29 % žien (v porovnaní so 6 % mužov) v EÚ tvrdí, že hlavným dôvodom, prečo nepôsobia aktívne na trhu práce alebo pracujú na čiastočný úväzok, sú opatrovateľské povinnosti 11 . Odhaduje sa, že toto nevyvážené rozdelenie opatrovateľských povinností stojí 242 miliárd EUR ročne 12 . Odporúčania prinášajú užitočné usmernenia pre členské štáty v súvislosti s tým, ako odstrániť rodové stereotypy a rodové rozdiely v odmeňovaní, dôchodkoch a starostlivosti.

3.7EHSV vyzdvihuje význam rodinnej a neformálnej starostlivosti ako súčasti udržateľných systémov starostlivosti. a vyzýva na rýchle zmapovanie potrieb a reálneho poskytovania tohto typu starostlivosti. Je potrebné uznať jej poskytovateľov za partnerov pri zabezpečovaní kontinuity starostlivosti, zabezpečiť im komplexnú podporu, ako sú možnosti odbornej prípravy so systémami potvrdzovania zručností, zaistiť im účasť na trhu práce a spoločenskom živote prostredníctvom kombinácie zdrojov, služieb a úpravy pracovného času (v súvislosti so smernicou o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom) a zároveň im zaručiť prístup k sociálnym právam, respitnej starostlivosti a službám v oblasti duševného zdravia 13 .

3.8EHSV oceňuje, že sa kladie dôraz na lepšiu ochranu práv opatrovateľov. Vyzýva členské štáty, aby odstránili rozdiely v presadzovaní pracovného práva EÚ, ratifikovali dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 189, v ktorom sa stanovujú normy pre dôstojné pracovné podmienky pracovníkov v domácnosti, a podnikli kroky na reguláciu situácie opatrovateľov bývajúcich v domácnosti 14 vrátane migrujúcich a mobilných pracovníkov; Konštatuje však, že stratégia dostatočne nezohľadňuje vysoký počet neregistrovaných pracovníkov, ktorí už poskytujú starostlivosť v Európe, a že by sa mala zameriavať na všetkých opatrovateľov žijúcich v EÚ bez ohľadu na ich migračný a pobytový status.

3.9EHSV oceňuje záväzok zlepšiť pracovné podmienky v oblasti starostlivosti zabezpečením zvyšovania úrovne zručností, rekvalifikácie a potvrdzovania zručností, zvýšením miezd, presadzovaním sociálnych a pracovných práv, upriamením pozornosti na fyzické a psychosociálne zdravotné riziká a odstránením rizík násilia a obťažovania na pracovisku. Vyzýva členské štáty, aby ratifikovali Dohovor MOP č. 190 o odstránení násilia a obťažovania vo svete práce. Sociálni partneri a vlády musia spolupracovať, aby skoncovali s neistými formami opatrovateľskej práce a vytvorili silné regulačné a finančné rámce, ako aj rámce pre kolektívne vyjednávanie. V dôsledku nedostatku kvalifikovaných pracovníkov takmer vo všetkých členských štátoch by mohlo dôjsť k zníženiu noriem v oblasti zdravia a starostlivosti, najmä vzhľadom na demografické zmeny, mobilitu pracovníkov a starnutie obyvateľstva.

4.Konkrétne pripomienky

4.1EHSV opakuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť osobitnú európsku záruku starostlivosti 15 ako základný prvok úspešného vykonávania stratégie založenej na kombinácii politík, postupov a nástrojov financovania, aby sa zabezpečilo, že opatrenia stratégie budú plne začlenené do vnútroštátnych právnych, politických a finančných rámcov, ako aj do rámcov týkajúcich sa služieb. Pre zabezpečenie zlepšenia v tomto sektore má zásadný význam stanovenie noriem rovnako ako ich monitorovanie 16 .

4.2Európsku stratégiu v oblasti starostlivosti by mal dopĺňať štruktúrovaný európsky plán vykonávania a systémy financovania. Verejné investície do starostlivosti sú v mnohých členských štátoch nedostatočné. Štrukturálne a investičné fondy EÚ (ESF+, EFRR), ako aj Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a Nástroj technickej podpory sa musia využiť na pomoc členským štátom v konkrétnych oblastiach súvisiacich so starostlivosťou (od navrhovania politiky až po zavádzanie služieb a monitorovanie vplyvu), najmä prostredníctvom sociálne zodpovedného verejného obstarávania.

4.3Rozhodujúci význam bude mať hodnotenie pokroku a vplyvu na príjemcov a poskytovateľov starostlivosti. Osobitné technické usmernenia pre budovanie monitorovacích a hodnotiacich rámcov by mohli vnútroštátnym ministerstvám pomôcť konkrétnymi odporúčaniami týkajúcimi sa vytvárania udržateľných modelov služieb starostlivosti, merania vplyvu a ukazovateľov. Monitorovanie zo strany Európskej komisie by malo zahŕňať správy o politike aj o financovaní a požiadavku strednodobého preskúmania odporúčaní. Odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra by mali byť lepšie zacielené, aby pomohli členským štátom uprednostniť primerané financovanie starostlivosti, ktoré treba považovať za produktívnu a udržateľnú investíciu, a nie za finančnú záťaž.

4.4Po prijatí oboch odporúčaní Rady by sa opatrenia a usmernenia mali urýchlene začleniť do vnútroštátnych politických a právnych rámcov. EHSV vyzdvihuje dôležitú úlohu národných koordinátorov dlhodobej starostlivosti v snahe zabezpečiť koherentnosť a zohľadniť starostlivosť nielen v sociálnej a zdravotnej politike, ale aj v iných oblastiach, v rámci iných ministerstiev a úrovní verejnej správy (bývanie, doprava, energetika, hospodárstvo atď.).

4.5Nežiaduci výber rizík, komercializácia a honba za príjmom a ziskom na úkor starostlivosti a zdravia môžu prehĺbiť nerovnosti v prístupe k starostlivosti. Na predchádzanie nekalým praktikám a zabezpečenie silných záruk vysokokvalitných služieb a správneho využitia finančných prostriedkov sú potrebné primerané kontrolné postupy. Dlhodobá starostlivosť a vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve si na úrovni členských štátov vyžadujú silné systémy sociálnej ochrany a kvalitné verejné služby založené na solidarite, sociálnych investíciách a subjektoch sociálneho hospodárstva (napr. vzájomné spoločnosti), aby sa pre komunitnú a domácu starostlivosť poskytovanú primerane vyškolenými opatrovateľmi 17 zabezpečili rôzne typy systémov financovania a spoločného znášania nákladov. Na financovanie týchto služieb by sa mali zvážiť alternatívy sociálnych príspevkov 18 . Zahrnutie dobrovoľnej podpory od neziskových organizácií, ktoré sú prospešné pre opatrovateľské a zdravotnícke systémy, je taktiež na zváženie, nie však ako opatrenie na zníženie nákladov.

4.6Pokiaľ ide o právomoci štátov a subsidiaritu, Európska komisia by mala zaistiť, aby vysokokvalitné služby starostlivosti vytvorené členskými štátmi boli inkluzívne. Stratégia musí najmä prostredníctvom silných a záväzných rámcov kvality zaručiť, aby všetky osoby, ktoré potrebujú starostlivosť, mali úplný a rovnaký prístup k službám. Osobitná pozornosť by sa mala venovať skupinám, ktoré sú zvyčajne vylúčené, ako sú Rómovia, migranti a ďalší, a dôsledku rôznych typov diskriminácie, ktoré sa prelínajú a majú štrukturálny charakter. Znamená to tiež, že infraštruktúra starostlivosti musí byť dostupná aj vo vzdialených oblastiach a oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva.

4.7Investície do digitálnej infraštruktúry môžu uľahčiť účinné plánovanie a poskytovanie starostlivosti, ako aj uchovávanie, výmenu a poskytovanie informácií medzi rôznymi poskytovateľmi zdravotnej a sociálnej starostlivosti a umožniť účinné monitorovanie kvality a rovnakého prístupu. Viaceré riešenia, ako sú asistenčné technológie, preventívne opatrenia, robotika, telezdravotníctvo a ďalšie, môžu, ak sú plne inkluzívne a prístupné, zvýšiť dosah, kontinuitu, koordináciu a kvalitu služieb starostlivosti.

4.8V navrhovanom odporúčaní o dlhodobej starostlivosti sa uvádza, že systémy musia zabezpečovať aj potreby podpory pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom sa jasne odkazuje na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Komisia by mala zaistiť, aby sa pri využívaní finančných prostriedkov EÚ v rámci stratégie rešpektoval cieľ deinštitucionalizácie a podporovalo začlenenie prostredníctvom rozvoja komunitných služieb s dobre vyškolenou pracovnou silou 19 . EHSV opakuje, že je potrebné pomáhať deťom a rodičom so zdravotným postihnutím 20 , a oceňuje, že sa na to kladie dôraz v odporúčaní o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve.

5.Zavedenie odporúčania o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve do praxe

5.1EHSV podporuje revíziu barcelonských cieľov v snahe zlepšiť dostupnosť prístupnej, cenovo dostupnej, inkluzívnej a kvalitnej starostlivosti o deti. Členské štáty, ktoré tieto ciele dosiahli alebo prekročili, by sa mali viac sústrediť na zabezpečenie noriem kvality a rozvoj rôznych foriem vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve v závislosti od rôznych vekových skupín. Ciele v oblasti zvýšenia dostupnosti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve musia ísť ruka v ruke s rámcami na zabezpečenie kvality a dôstojnými pracovnými podmienkami. Členské štáty by mali vypracovať ukazovatele na monitorovanie prístupu k modelom starostlivosti podľa vnútroštátnych preferencií a rozdielov a zároveň plniť ciele, normy kvality a iné normy týkajúce sa revidovaných cieľov.

5.2EHSV víta výzvu zabezpečiť, aby všetky deti mali právny nárok na prístup ku kvalitným službám, ako aj vzájomné prepojenie stratégie a Európskej záruky pre deti, pričom sa presadzuje jej viacgeneračný prístup, ktorý má zásadný význam pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a pre blaho rodiny. Bezplatný prístup rodín v núdzi k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve musí dopĺňať súbor opatrení, ktoré zahŕňajú bezplatnú stravu, bezplatné hygienické potreby (napr. plienky) a pomoc s fyzickým a duševným vývojom (jemné motorické zručnosti, rečová a jazyková terapia atď.).

5.3EHSV oceňuje, že sa v dokumente spomínajú rámce EÚ pre rovnosť a deti v zraniteľných situáciách v snahe vytvoriť inkluzívne systémy rešpektujúce všetky formy rodiny. Opatrenia, ktoré sa majú zaviesť, by mali zahŕňať osvetu a odbornú prípravu pre zamestnancov zameranú na práva používateľov služieb, integráciu a stereotypy. EHSV obzvlášť oceňuje návrhy na zabezpečenie primeraného pomeru počtu zamestnancov k počtu detí, kontinuálnu odbornú prípravu zamestnancov a zahrnutie časových požiadaviek medzi ukazovatele, čo je obzvlášť dôležité pre deti so zdravotným postihnutím, ktoré majú k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve často len čiastočný prístup.

5.4Ťažiskom opatrení na zavedenie odporúčania Rady do praxe musia byť osvedčené modely vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ktoré musia byť podporované politikami na nižších úrovniach správy a rámcami financovania, pričom treba vyčleniť osobitné finančné prostriedky na mapovanie potrieb príjemcov a poskytovateľov starostlivosti a testovať nové formy služieb starostlivosti. Hlavný dôraz by sa mal i naďalej klásť na práva detí. Deti v ranom veku potrebujú zdravé a priaznivé prostredie, bez ohľadu na to, či im ho zabezpečuje rodinná alebo profesionálna starostlivosť. Preto musia byť dostupné rôzne modely starostlivosti (denné centrá, jasle na pracovisku, opatrovateľské a asistenčné služby, skupinové aktivity, mimoškolská starostlivosť), z ktorých si možno vybrať so zreteľom na vývojové potreby dieťaťa v rôznom veku.

6.Zavedenie odporúčania o dlhodobej starostlivosti do praxe

6.1EHSV požaduje dôrazné plány vykonávania, ktoré by pokrývali celé spektrum dlhodobej starostlivosti. Európska komisia by mala formalizovať spoluprácu vytvorením expertnej skupiny na vysokej úrovni pre dlhodobú starostlivosť, ktorá by združovala sociálnych partnerov, organizácie občianskej spoločnosti, národných koordinátorov, príjemcov dlhodobej starostlivosti, najmä staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím, a ďalších príslušných expertov a odborníkov z praxe. S cieľom zabezpečiť podklady pre prácu skupiny by sa mohla vytvoriť online verejná platforma na zhromažďovanie údajov a výskum a na podporu výmeny osvedčených postupov.

6.2EHSV prijal viacero stanovísk o dlhodobej starostlivosti v EÚ 21 , v ktorých zdôraznil, že je potrebné investovať do vysokokvalitnej, udržateľnej a prístupnej starostlivosti pre všetkých. EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné maximalizovať komplementárnosť a súčinnosť medzi všetkými poskytovateľmi opatrovateľskej a zdravotnej starostlivosti vo verejnom aj súkromnom sektore (ziskového aj neziskového charakteru), aby sa každému zaistili potrebné služby, pričom by sa mali zohľadniť osvedčené postupy v členských štátoch.

6.3EHSV víta skutočnosť, že v návrhu o dlhodobej starostlivosti sa uznáva význam subjektov sociálneho hospodárstva ako poskytovateľov služieb. EHSV nabáda Komisiu, aby ďalej skúmala možnosti, ako vytvoriť štruktúrované spôsoby komunikácie medzi subjektmi sociálneho hospodárstva a európskymi inštitúciami v priestore politiky dlhodobej starostlivosti.

6.4EHSV poukazuje na význam rôznych iniciatív v rámci zelenej a digitálnej transformácie s cieľom využiť plný potenciál technológií na inkluzívnejšie a udržateľnejšie vytváranie, premenu a renováciu bytového fondu.

6.5Osvedčené modely dlhodobej starostlivosti môžu zahŕňať štruktúrovanejšiu a efektívnejšiu domácu starostlivosť, ako aj nové alternatívy bývania, ako sú chránené bývanie, bývanie pod dohľadom alebo komunitné bývanie, jednotky spoločného bývania alebo iné alternatívy, a to v závislosti od potrieb a preferencií príjemcov starostlivosti a na základe zákonne schválených rámcov kvality. Mali by sa zvážiť aj iné typy modelov starostlivosti, aby sa vďaka integrovanému prístupu pokrylo celé spektrum starostlivosti, napr. podpora duševného zdravia, rodinné centrá, podporné skupiny rodičov a podpora krátkodobého bývania, takým spôsobom, ktorý umožní ľahšie prejsť od jedného modelu k druhému, s rôznou intenzitou alebo povahou požadovaných služieb, bez toho, aby sa narušila kontinuita starostlivosti.

V Bruseli 24. januára 2023

Christa Schweng

predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

_____________

(1)    Stanovisko EHSV na tému Spoluvytváranie služieb všeobecného záujmu ako príspevok k participatívnejšej demokracii v EÚ,
Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 76 .

(2)    Európska stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030, Záruka pre deti, európska stratégia v oblasti práv dieťaťa, smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, stratégia pre rodovú rovnosť a ďalšie relevantné iniciatívy v rámci Európskeho piliera sociálnych práv.

(3)    Gender inequalities in care and pay in the EU (Rodové nerovnosti v starostlivosti a platoch v EÚ): https://eige.europa.eu/publications/gender-inequalities-care-and-pay-eu .

(4)    Index rodovej rovnosti: https://eige.europa.eu/gender-equality-index/2022 .

(5)    What if care work were recognised as a driver of sustainable growth? (Čo keby sa opatrovateľská práca uznala za hnaciu silu udržateľného rastu?): https://epthinktank.eu/2022/09/07/what-if-care-work-were-recognised-as-a-driver-of-sustainable-growth/ .

(6)    Study on exploring the incidence and costs of informal long-term care (Štúdia zameraná na preskúmanie výskytu neformálnej dlhodobej starostlivosti a nákladov na ňu): https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=8423&furtherPubs=no .

(7)    2021 Long-term care in the EU (Dlhodobá starostlivosť v EÚ v roku 2021): https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=8396 .

(8)    Long-term care workforce: Employment and working conditions (Pracovná sila v oblasti dlhodobej starostlivosti: zamestnanosť a pracovné podmienky): https://www.eurofound.europa.eu/nb/publications/customised-report/2020/long-term-care-workforce-employment-and-working-conditions .

(9)    Stanovisko EHSV na tému Stratégia v oblasti pracovnej sily v zdravotníctve a starostlivosti pre budúcnosť Európy,
Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s, 37 .

(10)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. júna 2022 Správa Smerom k spoločným európskym opatreniam v oblasti starostlivosti.

(11)    EIGE, tamže.

(12)    Výskum EP, tamže.

(13)    European Charter for Family Carers (Európska charta pre rodinných opatrovateľov): https://coface-eu.org/european-charter-for-family-carers/ .

(14)     Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 7 .

(15)    Stanovisko EHSV na tému Stratégia v oblasti pracovnej sily v zdravotníctve a starostlivosti pre budúcnosť Európy,
Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s, 37 .

(16)    OECD. 2019. Improving healthcare quality in Europe – Characteristics, effectiveness and implementation of different strategies.

(17)    Stanovisko EHSV na tému Vplyv sociálnych investícií na zamestnanosť a verejné rozpočty, Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 21 .

(18)    Event report: European Care systems: Solidarity and sustainability – friends or foes? (Správa o podujatí: Európske systémy starostlivosti: Solidarita a udržateľnosť – priatelia či nepriatelia?): https://www.aim-mutual.org/mediaroom/event-report-european-care-systems-solidarity-and-sustainability-friends-or-foes/ .

(19)    Európska expertná skupina pre prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť, EU Guidance on independent living and inclusion in the community (Usmernenia EÚ týkajúce sa nezávislého života a začlenenia do komunity) a  EU funds Checklist to promote independent living and deinstitutionalisation (Kontrolný zoznam fondov EÚ na podporu nezávislého života a deinštitucionalizácie).

(20)    Stanovisko EHSV na tému Úloha rodinných príslušníkov starajúcich sa o osoby so zdravotným postihnutím: nárast tohto javu počas pandémie, Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 75 .

(21)     Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 44 ; Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 7 ; Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 103 ; brožúra a stanovisko EHSV na tému Hospodárska, technologická a sociálna transformácia moderných služieb zdravotnej starostlivosti pre staršie osoby;  Ú. v. EÚ C 240, 16.7.2019, s. 10 ; Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 19 .