1.Závery a odporúčania

1.1Politická participácia je základom každej fungujúcej demokracie. Hlavným prínosom EÚ pre mladých Európanov je rešpektovanie demokracie, ľudských práv a právneho štátu 1 . Je dôležité zabezpečiť, aby mladí ľudia mali slovo v rozhodnutiach ovplyvňujúcich ich budúcnosť, pretože aj nepriamy vplyv môže mať stále vážny dosah na mladých ľudí a budúce generácie. Aj politiky, ktoré sa nezameriavajú priamo na mladých ľudí alebo sa nepovažujú za súčasť tradičnej politiky v oblasti mládeže, môžu mať vážny dosah na život mladých ľudí. Je dôležité ponúknuť účinné mechanizmy, ktoré dopĺňajú súčasné mechanizmy účasti, sú v súlade s demokratickými princípmi a sú prispôsobené potrebám mladých ľudí. Môže to prispieť k lepšej a účinnejšej tvorbe politík.

1.2EHSV sa domnieva, že vzdelávanie je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako osloviť mladých ľudí a informovať ich o všetkých možných formách participácie a hodnotách, ktoré európsky projekt predstavuje. Existujúce programy podporujúce formálne a neformálne vzdelávanie, napríklad Erasmus+ a Európsky zbor solidarity, úspešne vylepšili názor mladých ľudí na demokratickú účasť a hodnoty a zásady Európskej únie.

1.3EHSV poukazuje na to, že je výslovne potrebné zapojiť mladých ľudí do tvorby politík prostredníctvom ich zmysluplnej účasti spôsobom, ktorý je pre mladých ľudí najvhodnejší, a následne monitorovať, posúdiť a hodnotiť vplyv, aby sa zabezpečilo, že pri prijímaní politických rozhodnutí sa zohľadnia názory mladých ľudí. Zapojenie do tvorby politiky vytvára dôveru mladej generácie a nielen jej, čo mladým ľuďom umožňuje, aby boli počas tohto procesu vnímaní ako relevantní a významní. Tieto procesy by mali zahŕňať viditeľné a transparentné oznamovanie výsledkov ich zapojenia. Tento prvok má zásadný význam pre budovanie dôvery mladých ľudí vo vzťahu k tvorbe politiky 2 . Okrem toho je veľmi dôležité sociálne začlenenie a oslovenie skupín s rôznymi potrebami.

1.4EHSV súhlasí s tým, že organizácie občianskej spoločnosti môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri zapájaní mladých ľudí do spoločenských výziev, a tým aj pri ich účasti na tvorbe politík a demokratickom procese. Takéto organizácie môžu slúžiť ako mosty a podporné siete, ktoré budú pomáhať mladým ľuďom spolupracovať s formálnymi verejnými orgánmi a umožnia im stať sa aktívnymi občanmi. EHSV podporuje tieto organizácie a mladých občanov vo vykonávaní činnosti a vyzýva na prijatie opatrení, ktoré by im to umožnili.

1.5EHSV nabáda inštitúcie EÚ a členské štáty zaviesť opatrenia a mechanizmy, ktoré zabezpečia zohľadňovanie názorov mládeže v každej oblasti politiky a zároveň vytvoria priestor pre mladých ľudí, aby poskytovali konzistentné a odborné informácie o výzvach, ktorým čelia. Tieto štruktúry by mali zahŕňať aj transparentné a viditeľné následné a monitorovacie mechanizmy a dopĺňať existujúce nástroje účasti mládeže bez toho, aby viedli k zníženiu financovania. Mali by sa sprístupniť vhodné zdroje na zmysluplnú účasť mládeže na tvorbe politík.

1.6Účasť mladých ľudí na tvorbe politík a rozhodovacích procesoch dokáže podporiť lepšiu právnu reguláciu a politiky mapovaním a pochopením súčasných a budúcich trendov, ktoré ovplyvňujú životy mladých ľudí a budúcich generácií. Môže to tiež uľahčiť úlohu autora návrhu, pretože môže získať kvalitatívne vstupy na doplnenie sekundárnych údajov.

1.7EHSV by chcel poukázať na to, že zatiaľ čo mládežnícky test EÚ vychádza z kľúčových cieľov stratégie EÚ pre mládež 3 a Európskeho roka mládeže, oba zdôrazňujú dôležitosť začleňovania mládeže do tvorby politiky, čo si vyžaduje medziodvetvový prístup. Je to tiež jedno z opatrení uvedených v Správe o konečnom výsledku 4 Konferencie o budúcnosti Európy, ktorú schválili všetky hlasovacie zložky v pléne konferencie a občania. Na dosiahnutie dlhodobého vplyvu a odkazu po Európskom roku mládeže musia byť mladí ľudia splnomocnení stáť na čele zmien a budovať lepšiu budúcnosť.

1.8EHSV uznáva odkaz na mládežnícky test EÚ v oznámení Európskej komisie o výsledkoch Konferencie o budúcnosti Európy 5 . Zdôrazňuje však, že návrh Komisie nie je v súlade s cieľmi a prostriedkami pôvodného návrhu a chýba mu zmysluplná spolupráca s mládežníckymi organizáciami a odborníkmi, začleňovanie mládeže do všetkých politík a nezohľadňuje dlhodobý vplyv politík na budúce generácie. EHSV sa domnieva, že mládežnícky test EÚ by mal byť súčasťou súboru nástrojov lepšej právnej regulácie ako samostatný nástroj, pretože budúce generácie a mladí ľudia si zasluhujú osobitnú pozornosť.

1.9EHSV vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu medzi inštitúciami pri zosúlaďovaní existujúcich úspešných iniciatív, ako je dialóg EÚ s mládežou, Vaša Európa, váš názor a Európske podujatie pre mládež, a na ich prepojenie s budúcimi iniciatívami, ako je mládežnícky test EÚ, v súlade so stratégiou EÚ pre mládež. EHSV okrem toho načrtáva zoznam návrhov týkajúcich sa zapojenia mladých ľudí v rámci neho a jeho cieľom je zaviesť do svojej práce koncepciu mládežníckeho testu EÚ.

2.Všeobecné pripomienky

2.1Úloha mladých ľudí pri budovaní európskeho projektu

2.1.1Mladí ľudia sú motorom európskeho projektu a ich kreativita, energia a nadšenie sú hnacou silou jeho udržateľnosti. Súčasný rok 2022 bol vyhlásený za Európsky rok mládeže, pričom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen uviedla, že „Európa potrebuje všetkých svojich mladých ľudí“ a „Naša Únia musí mať dušu a víziu, s ktorou sa dokážu stotožniť“ 6 .

2.1.2Projekt EÚ nemožno efektívne a správne realizovať v súčasnom demokratickom prostredí bez uznania diskusie o politickej participácii mládeže 7 v rámci demokratických tradícií a geopolitických kontextov. Podpredseda pre podporu nášho európskeho spôsobu života Margaritis Schinas uviedol, že „Európsky rok mládeže by mal priniesť zmenu paradigmy v tom, ako zapájame mladých ľudí do politiky a rozhodovania“. Základným odôvodnením je poskytnúť mladým ľuďom prístup k zmysluplnej participácii mládeže a umožniť im zapojiť sa do nej 8 .

2.1.3Podľa prieskumov Eurobarometra 9 EÚ dôveruje menej ako polovica (47 %) Európanov a iba 44 % má o nej pozitívny obraz. Budúcnosť európskeho projektu vo veľkej miere závisí od toho, aké silné je spojenie mladých ľudí s európskymi hodnotami a od ich ochoty prijať európsku identitu. Aktívna účasť mladých ľudí v politických a rozhodovacích procesoch je kľúčová, pretože ich budúcnosť budú určovať dnešné rozhodnutia. Preto by sa mali zaviesť participatívne nástroje, aby sa zabezpečilo zohľadnenie hlasov mladých ľudí. Účasť na občianskom a demokratickom živote sa musí posilniť na všetkých úrovniach, aby sa zabezpečila budúca prosperita Európy, pričom treba uznať, že demokratická zrelosť ovplyvňuje vzorce politickej účasti mladých ľudí v EÚ 10 .

2.1.4Iniciatíva EÚ zvolať Konferenciu o budúcnosti Európy fungovala ako stimul na podporu participatívneho dialógu s občanmi v celej Únii. Za cestu vpred sa považuje zlepšenie účinnosti existujúcich mechanizmov účasti mládeže a vývoj nových mechanizmov. Ako sa navrhuje v konečných výsledkoch Konferencie o budúcnosti Európy, mohlo by to zahŕňať „mládežnícky test“ 11 právnych predpisov s posúdením vplyvu a konzultačným mechanizmom zahŕňajúcim zástupcov mladých ľudí 12

2.1.5Mládežnícky test slúži ako metóda strategického výhľadu pre tvorbu politík. Strategický výhľad je cenná koncepcia, ktorú sa Európska komisia snaží použiť pri tvorbe politiky. Keďže stavia na princípoch, ako sú prognózy, analýza megatrendov, plánovanie scenárov a vízie, je nevyhnutné, aby sa v tomto rámci zohľadňovala aj perspektíva mládeže a budúcich generácií. Hoci sa v rámci prognózy uznáva, že budúcnosť nie je vopred určená, zhromažďujú sa informácie o možných scenároch a cieľom je pripraviť sa na vznikajúce výzvy. Medzigeneračný dialóg môže zahŕňať cenné nástroje, ktoré zabezpečia, aby navrhované politiky zohľadňovali tieto trendy a budúce scenáre. Vykonávanie analýzy, ktorá zohľadňuje perspektívu mladých ľudí a budúcich generácií, môže a malo by prispieť k lepším a cielenejším politikám, ktoré sú schopné riešiť výzvy budúcich generácií.

2.1.6V záujme vytvorenia lepších politík, ktoré sú vhodné na budúce výzvy, je potrebné uznať a chrániť práva mladých ľudí a budúcich generácií a zabezpečiť, aby to nemalo negatívny vplyv na žiadne konkrétne generačné a sociálne skupiny. Tieto skupiny sa v súčasnosti často prehliadajú alebo sa považujú za súčasť iných skupín, čo neodráža realitu. V dôsledku toho politiky náležite neriešia výzvy a prispievajú k poklesu dôvery a chýbajúcej angažovanosti vo vzťahu k formálnym inštitúciám.

2.2Potreba zmysluplnej participácie mládeže

2.2.1Zmysluplné zapojenie sa týka spoločného podieľania na moci, schopnosti prijímať rozhodnutia so zapojením iných zainteresovaných strán za transparentných podmienok, ktoré sú známe všetkým dotknutým aktérom. Dobre navrhnuté procesy zodpovednosti vytvárajú dôveru všetkých zainteresovaných strán v procesy politickej participácie a všetkým zainteresovaným by sa mala oznámiť explicitná zodpovednosť rôznych aktérov.

2.2.2Dôvera mladých ľudí vo verejné inštitúcie sa od globálnej finančnej krízy na konci 21. storočia 13 zastavila a ich vnímanie politického vplyvu a zastúpenia pri rozhodovaní zostáva nezmenené. Účasť mládeže na demokratickom živote môže mať rôzne podoby. Hlasovanie v miestnych, národných alebo európskych voľbách sa však považuje za najefektívnejší spôsob, ako dosiahnuť, aby rozhodujúce orgány vypočuli ich hlas (39 %) 14 , hoci podiel mladých ľudí, ktorí dôverujú tomuto druhu demokratickej účasti, je stále veľmi nízky. Zároveň pre tých, ktorí sa pravdepodobne budú držať ďalej od politiky, je to kvôli nedostatku zmysluplnej angažovanosti a dôvery a pocitu, že nemá zmysel zúčastniť sa bez toho, aby sa zohľadnil ich príspevok. Jednou z hlavných prekážok participácie mladých ľudí je presvedčenie, že osoby s rozhodovacou právomocou „nepočúvajú ľudí ako ja“ 15 . Podpora dôvery a posilňovanie dialógu medzi mladými ľuďmi a verejnými inštitúciami sú preto rozhodujúce pre zabezpečenie pripravenosti a odolnosti spoločností vyrovnať sa s budúcimi otrasmi 16 .

2.2.3Väčšina (70 %) 17 mladých ľudí sa domnieva, že nemá takmer alebo vôbec žiadne slovo v dôležitých rozhodnutiach, zákonoch a politikách, ktoré ovplyvňujú EÚ ako celok. 24,8 % 18 mladých ľudí má pocit, že nemajú vôbec žiadny vplyv na to, aké témy sú predmetom verejných alebo politických diskusií a ďalších 40,8 % tvrdí, že nemajú veľký vplyv. Okrem toho sa 2/3 respondentov domnievajú, že väčšia informovanosť politikov o obavách mladých ľudí by pomohla mladým ľuďom viac ovplyvňovať verejnú politiku, pričom viac ako 50 % z nich si myslí, že tomuto účelu by slúžila významnejšia úloha mládežníckych organizácií v politike.

2.2.4Mladí ľudia zmenili svoje spôsoby participácie a teraz uprednostňujú neinštitucionalizované, a najmä nevolebné formy politickej angažovanosti 19 . Výskum čoraz viac dokazuje, že to súvisí s klesajúcou úrovňou dôvery vo verejné orgány a nespokojnosťou s fungovaním zastupiteľskej demokracie. Nekonvenčná politická účasť mladých ľudí sa stáva čoraz plynulejšou, individualizovanou a personalizovanou a uprednostňuje sa angažovanie v jednotlivých otázkach a témach, ako aj priamy aktivizmus a protest v zmysle „individuálnej voľby životného štýlu“ 20 . Celkovo sú mladí ľudia politicky vysoko motivovaní. Odborníci na politickú účasť pri posudzovaní otázky účasti mládeže preniesli svoj záujem z otázky, či s mladí ľudia chcú zúčastniť na otázku, kde a ako sa rozhodnú vyjadriť svoje politické názory 21 . Vzhľadom na širokú škálu spôsobov, akými sa mladí ľudia v súčasnosti snažia ovplyvňovať politiku a politické opatrenia, je v rámci demokratických inštitúcií jednoznačne potrebné zohľadniť nekonvenčnú povahu politickej účasti, participatívneho rozhodovania, posilnených mechanizmov komunikácie a transparentnosti. Tvorba politík v rámci verejných orgánov by sa mala zodpovedajúcim spôsobom upraviť a navrhnúť tak, aby sa zabezpečilo oslovenie a zapojenie všetkých skupín mladých ľudí pri prijímaní politických rozhodnutí. Mechanizmy participácie by v skutočnosti mali byť inkluzívne a komunikované takým spôsobom, aby oslovili rôznorodú verejnosť a skupiny, ku ktorým je ťažké sa priblížiť.

2.2.5Organizácie vedené mládežou si vybudovali odborné znalosti a poznatky o širokej škále tém súvisiacich s problémami, ktorým mladí ľudia čelia. Ich zahrnutie do procesu tvorby politiky bude mať za následok ucelenejšie a prispôsobenejšie pravidlá a predpisy. Podporuje to aj čoraz väčší počet mladých ľudí, ktorí sa pripájajú k týmto organizáciám 22 .

2.2.6Zmysluplná spolupráca s mladými ľuďmi je kľúčová. Účasť mládeže sa musí zlepšiť, pričom treba riešiť najmä: nedostatočné demokratické zastúpenie mládeže a chýbajúcu perspektívu mládeže mimo oblasti tradičnej mládežníckej politiky. Mladí ľudia chcú byť zapojení do formovania politík, ktoré ovplyvňujú ich životy. Medzigeneračná spravodlivosť 23 je spôsob, akým možno liečiť nerovnosť medzi generáciami v starnúcich spoločnostiach.

2.2.7Existujúce nástroje na analýzu vplyvu na mládež, napríklad nástroj č. 31 v súbore nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, nezabezpečujú začleňovanie mládeže a začlenenie mládežníckych organizácií a mladých ľudí s príslušnými odbornými znalosťami, ktorí sú schopní poskytnúť systematický prehľad problémov z hľadiska mládeže. Ako vychádza z dostupných publikácií, takéto nástroje sa zavádzajú menej často, ako by si vyžadovala relevantnosť a význam návrhov.

3.Konkrétne pripomienky

3.1Mládežnícky test EÚ

3.1.1Návrh je založený na troch pilieroch: konzultácia, posúdenie vplyvu a zmierňujúce opatrenia 24 . Poskytuje rámec na zlepšenie účinnosti a efektívnosti politiky založený na výraznejšej účasti mládeže a jej začleňovaní do tvorby politiky, pričom zohľadňuje aj zraniteľné skupiny mladých ľudí, ako sú mladí ľudia so zdravotným postihnutím, ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy 25 , mladí ľudia žijúci v odľahlých oblastiach atď. Mládežnícky test EÚ vďaka rôznym svojim zložkám poskytuje ucelenú štruktúru na tvorbu kvalitných a lepších politík, ktoré riešia problémy, na ktoré môžu naraziť budúce generácie.

3.1.2Prvým krokom mládežníckeho testu EÚ je určiť relevantnosť a vplyv akýchkoľvek pripravovaných návrhov politík pre mladých ľudí a budúce generácie. Pomôže to určiť, či by sa v súvislosti s touto pripravovanou politikou mal vykonať úplný mládežnícky test. Prostredníctvom nástroja kontrolného zoznamu hodnotitelia určia, či je návrh skutočne relevantný pre mladých ľudí a priamy a nepriamy vplyv návrhu na mladých ľudí a budúce generácie. V prípade, že áno, mládežnícky test prejde do fázy úplnej konzultácie, posúdenia vplyvu a zmierňujúcich opatrení. Príslušné ukazovatele by sa vypracovali na základe potrieb a predstáv mladých ľudí, aby sa zabezpečilo, že sa zvážia návrhy, ktoré sú z ich hľadiska relevantné.

3.1.3V ďalšom kroku sa od príslušných hodnotiteľov očakáva, že budú zmysluplne viesť konzultácie so zainteresovanými stranami súvisiacimi s mládežou, aby sa zabezpečilo poskytovanie systematických odborných znalostí na dôkladnú analýzu. Na základe tejto činnosti sa hodnotitelia budú snažiť identifikovať obavy mladých ľudí v súvislosti s možnými vplyvmi testovaného návrhu politiky. Táto participačná zložka musí byť transparentná a musí dať priestor širokému spektru zástupcov mládeže, organizácií vedených mládežou a mladých ľudí s príslušnými odbornými znalosťami, aby poskytli vstupy. Týmto spôsobom možno zabezpečiť systematický prístup k otázkam, ktoré sa riešia v predbežných politických návrhoch. Zapojením mládežníckych organizácií, zástupcov mládeže a mladých ľudí s príslušnými odbornými znalosťami môže posúdenie vplyvu poskytnúť veľmi rozmanité a jedinečné pozadie. Vďaka zmysluplnej spolupráci môžu hodnotitelia získať komplexný prehľad založený na všeobecných znalostiach a odbornosti, ktoré títo mladí ľudia získali. Pomocou tohto vstupu môže byť analýza vplyvu dostatočne podrobná na to, aby identifikovala výzvy a aspekty, v ktorých by politiky mohli spôsobiť narušenie.

3.1.4Na základe dostupných údajov zozbieraných počas postupu a výsledkov konzultácií sú posudzovatelia schopní navrhnúť analýzu vplyvu podľa tém uvedených v kontrolnom zozname a tiež poskytnúť analýzu prognóz pre budúce generácie.

3.1.5Ak sa zistí negatívny vplyv, hodnotiteľ by mal navrhnúť zmierňujúce opatrenia, ktoré by sa mali zamerať predovšetkým na skupiny žijúce v zraniteľných situáciách a znevýhodnených mladých ľudí. Odporúča sa, aby hodnotitelia počas konzultácie začlenili otázky o možných zmierňujúcich opatreniach, ktoré by sa mohli zahrnúť do analýzy. V nadchádzajúcich rokoch sa odporúča vykonať hodnotenie s cieľom monitorovať vplyv politík a to, ako zmierňujúce opatrenia riešili negatívne dôsledky.

3.1.6Mládežnícky test EÚ by nemal nahrádzať zmysluplné zapojenie mladých ľudí vo všeobecnosti a mal by dopĺňať existujúce mechanizmy účasti.

3.1.7Návrh bol výsledkom série diskusií s najväčšími európskymi mládežníckymi sieťami, pričom sa osobitne spomína vo viacerých odporúčaniach Európskeho dialógu s mládežou od jeho vytvorenia (a jeho predchodcu štruktúrovaného dialógu). Mladí ľudia vyjadrili svoje silné želanie týkajúce sa transparentného procesu tvorby politiky, ktorý by mladým ľuďom umožnil prispievať k tvorbe a monitorovať výsledky.

3.1.8Návrh vychádza aj z testu vplyvu na malé a stredné podniky (MSP), ktorý je príkladom vhodného nástroja na posúdenie vplyvu na úrovni EÚ založeného na troch pilieroch konzultácií, analýzy vplyvu a zmierňujúcich opatrení 26 . Okrem toho, podobne ako test vplyvu na MSP, aj mládežnícky test EÚ má byť súčasťou súboru nástrojov lepšej právnej regulácie ako samostatný nástroj na zdôraznenie úlohy mladých ľudí v budúcnosti Európy v súlade s oznámením predsedníčky Európskej komisie.

3.1.9Návrh je založený na príkladoch nástrojov posúdenia vplyvu na mládež, ktoré už existujú vo viacerých členských štátoch, napríklad v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku, vo Flámsku v Belgicku, ako aj mimo EÚ, napríklad na Novom Zélande a v Kanade.

3.1.10Navrhované posúdenie vplyvu poskytuje riešenie na zabezpečenie toho, aby vplyv politík zohľadňoval potreby a očakávania mladých ľudí a poskytuje rozsah mimo tradičnej oblasti politiky týkajúcej sa mládeže. Len malá časť návrhov Európskej komisie je analyzovaná z pohľadu mládeže. Značná časť týchto návrhov však priamo i nepriamo ovplyvňuje kvalitu života mladých ľudí.

3.1.11Navrhuje sa zahrnúť mládežnícky test EÚ do verejne dostupných posúdení vplyvu lepšej právnej regulácie alebo ho uverejniť na Európskom mládežníckom portáli. Najúčinnejší spôsob by sa mal však ďalej skúmať. EHSV však Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu nabáda, aby tento test aktívne propagovalo s cieľom zabezpečiť jeho zviditeľnenie, pričom generálny sekretariát by mal podporovať jeho prijatie na rôznych generálnych riaditeľstvách. Mládežnícky test EÚ by mohli zverejniť aj tie inštitúcie, ktoré sa ho rozhodnú vykonať, a to aj na webovom sídle EHSV. Zverejnením posúdenia a konečnej verzie návrhu budú môcť zainteresované strany mládeže zapojené do konzultácie vidieť, ako bol ich príspevok zohľadnený.

3.1.12Mládežnícky test EÚ sa navrhuje ako štruktúra, ktorú možno realizovať na miestnej, regionálnej a národnej úrovni spolu s inštitúciami Európskej únie.

3.1.13Mládežnícky test EÚ môže potenciálne zlepšiť politiky, ale musí byť založený aj na zmysluplných participatívnych mechanizmoch, pretože využívanie poznatkov komunity je spôsob, ako zabezpečiť efektívnosť a priniesť zlepšenia.

3.2Účasť mládeže v rámci EHSV

3.2.1EHSV uznáva dôležitosť zapojenia mládeže do formovania budúcnosti Európy 27 , a preto vedie niekoľko úspešných iniciatív, ako sú „Vaša Európa, váš názor“, okrúhle stoly mládeže o klíme a udržateľnosti a klimatický samit mládeže EÚ, ktorý zorganizoval spoločne s Európskym parlamentom. V nadväznosti na svoje stanovisko NAT/788 28 zaradil EHSV do svojej oficiálnej delegácie na zasadnutie konferencie zmluvných strán dohovoru UNFCCC v roku 2021 pri príležitosti COP26 po prvýkrát mládežníckeho delegáta. Okrem toho v súvislosti s Európskym rokom mládeže bude Cena EHSV pre občiansku spoločnosť za rok 2022 udelená za účinné, inovatívne a tvorivé iniciatívy, ktorých cieľom je vytvoriť lepšiu budúcnosť pre mladých Európanov a spolu s nimi.

3.2.2EHSV sa bude snažiť znásobiť hlasy mladých ľudí a mládežníckych organizácií prostredníctvom štruktúrovanejších, zmysluplnejších a cielenejších mechanizmov účasti mládeže, aby zlepšil zapojenie mladých ľudí a mládežníckych organizácií do svojej práce. V súlade s tým by EHSV mal podniknúť tieto kroky:

·mali by sa zaviesť transparentné a prierezové koordinačné mechanizmy, ktoré by začlenili názory mládeže do činnosti EHSV a legislatívy;

·mohli by sa uviesť mladí odborníci s príslušnými odbornými znalosťami o kľúčových stanoviskách;

·v súvislosti s Európskym rokom mládeže by sa mládež mala stať spoločnou témou jesenného kola stanovísk z vlastnej iniciatívy;

·viesť tematické diskusie s európskymi mládežníckymi organizáciami a organizáciami na miestnej úrovni s cieľom účinnejšie prepojiť národné a európske perspektívy;

·každoročne by sa pre štúdie EHSV mohli vyberať témy týkajúce sa mládeže 29 ;

·všetky stanoviská vypracované EHSV by tiež mali vždy zohľadňovať medzigeneračné hľadisko (ako to robia v prípade rodového hľadiska);

·budovať živé vzťahy s ostatnými inštitúciami EÚ s cieľom zmapovať mechanizmy účasti mládeže a posilniť osvetové aktivity s mládežou a mládežníckymi organizáciami na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

·prijať uznesenie o angažovanosti mládeže v EHSV, ktoré navrhla koordinačná skupina pre Európsky rok mládeže;

·vytvoriť na webovom sídle EHSV stránku „zapojenie mládeže“ s cieľom upozorniť na minulé, prebiehajúce a budúce aktivity súvisiace s mládežou vrátane stanovísk, verejných vypočutí, podujatí atď.;

·v EHSV by sa mohla zriadiť stála štruktúra, ktorou by sa zabezpečilo, že práca na zapájaní mládeže bude v EHSV a s ostatnými inštitúciami pokračovať aj po roku 2022.

3.2.3EHSV vo svojej práci na rozvíjaní jednotného prístupu k zapojeniu mladých ľudí v EHSV ďalej preskúma a zváži možné spôsoby ako uplatňovať koncepciu mládežníckeho testu EÚ.

3.2.4EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby reagovala na toto stanovisko z vlastnej iniciatívy a na návrh mládežníckeho testu EÚ a prediskutovala s ním uplatňovanie tohto testu.

V Bruseli 21. septembra 2022

Christa Schweng
predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

APPENDIX

The Concept Note The EU Youth Test: Investing Now in the Union's Future

Young people are not only the present, but the future as well. As a result of the pandemic and the severe financial crises in the last decade, we have seen that young people are one of the first groups within our society who are affected by the new measures, such as austerity measures or lockdowns. These policies not only impact the economic possibilities of future generations, but also create inequalities and serious consequences on mental health, among other things. In 2019, we saw a record turnout at the European elections which included a significant increase in youth participation. Young people have a strong opinion on issues that impact them, such as economic growth, digitalisation or the climate crisis. It is time to provide sufficient means to include them in policy-making since they are the ones who need to carry the burden of these decisions.

Several participatory processes exist in the European Union (EU), such as the "Have your say" portal. Young people have a number of opportunities to express their view on topics they are asked about. However, it is not enough to consult with young people, invite them on stage and just move on without taking them into consideration. There is a clear call for meaningful participation and engagement, while there is also a need for follow-up on how the voice of young people has been heard. By now, it is clear that young people are affected by policies that are outside the scope of traditional youth policies, yet they are rarely included in the policy-making process. The EU needs to step up and work on policies that consider the impact on those who will suffer the consequences: young people today and future generations.

The EU Youth Test is an impact assessment tool that will ensure that young people are considered during the policy-making processes within the EU. As a result, the EU will be able to create better policies that are long-lasting and impactful, actively close inequality gaps, and take into account current and future generations. Policies will address the experiences, needs and expectations of young people and they will help Europe's youngest generation maximise their potential.

·EU Youth Test: with and for youth

The EU Youth Test is designed to evaluate the impact that any new proposals may have on young people in the EU and identify mitigation measures necessary to avoid any negative impacts.

It is based on three pillars:

·Meaningful engagement with relevant youth stakeholders.

·Impact assessments of draft proposals.

·Mitigation measures to address adversities facing groups of young people, with a special focus on groups living in vulnerable situations.

It supports the mainstreaming of young people by addressing the lack of involvement in policy fields that are not usually considered youth-related, e.g. sustainability, economic or infrastructure policies.

The EU Youth Test will focus on all proposals coming from the European Commission. All EU proposals should be assessed to see the impact on the lives of young people. The assessment carried out by each Directorate-General (DGs) would include the following steps:

·application of a standardised checklist to determine how relevant the proposal is to young people and future generations (those yet to be born);

·qualitative consultation with representatives of young people from youth-led organisations and experts;

·analysis of the draft proposal based on the available data and the outcomes of the discussions;

·summary of the impact on young people with clear indication of the proposal's degree of suitability;

·in case of a low level of suitability, clear recommendations for changes to mitigate the potential negative impact;

·publication of the result of the EU Youth Test (e.g. on the Youth Portal).

The EU Youth Test should be conducted by every DG. DGs should be prepared to use the impact assessment tool and would need to be properly trained to include youth stakeholders meaningfully in the policy-making process.

·Bringing the missing 25 % to the forefront

Young people make up 25 % of the whole EU population and, while they will live the longest with the consequences and impacts of the regulations designed today, they are underrepresented in political processes and in consultations.

The EU Youth Test has already proven to be useful in several national legislative processes. For example, in Germany in the last four years, the level of relevance was checked in the case of more than 500 laws, with more than 100 impact assessments conducted. These assessments cover a wide range of topics such as the implementation of the Climate Protection Programme 2030 in tax law. While in Germany the test does not include mitigation measures, it highlights how certain legislation can impact the life of young people. The assessment pointed out several benefits for young people in terms of affordable, long-distance commuting opportunities, but also warned that the increased access to mobility is relevant only for those young people who live close to existing infrastructure.

Furthermore, we believe a youth impact assessment could have been highly beneficial for the EU in several instances in the past. One of the most recent examples would be the EU taxonomy proposal. This exact proposal is highly relevant for young people and future generations. As we are aware, climate change and the destruction of our environment is something that not only the future generations will have to live with, but is already taking the lives of millions of young people every year. It is therefore the bare minimum to include young people in the discussion about energy sources such as nuclear power or natural gas. Based on recent events, it is clear that young people would have provided stronger political momentum in opposing the clear error of including gas and nuclear as sustainable energy sources. Furthermore, young people are considered to be the drivers of the circular economy and future generations should be the main beneficiaries of sustainable investment opportunities. Policies addressing the new ways of the economy will have an impact on the employment, health and wellbeing of future generations. This needs to be considered now, otherwise such policies will cause further disruptions, barriers and inequalities within our society.

As has been said many times, young people are not only the future, but also the present. As rightly pointed out by Commission President Ursula von der Leyen, young people have been one of the groups within our society most affected by the previous financial crisis and the current health crisis and faltering economy. There is now a clear need to create policies that consider their point of view.

Mainstreaming young people into all policies: an existing objective at EU Level

An EU level Youth Test is one of the measures set out in the Conference on the Future of Europe Outcomes Report that was endorsed by all voting components in the Conference plenary and citizens. Young people are demanding proper consultation on all policies that affect them, and to have their voice taken into account in the shaping of these policies. While the Youth Test meets these expectations, it also acknowledges that young people's interests are wide-ranging and go far beyond traditional "youth" topics such as education and mobility exchanges. Mainstreaming youth into all policies is also an aim of the EU Youth Strategy (2019-2027) and one of the four key objectives of the European Year of Youth 2022. Adoption of the Youth Test is therefore a way to implement this strand of the Strategy, to realise this 2022 objective, hence providing a long-lasting legacy and following up concretely on a measure coming from the Conference on the Future of Europe.

·Numerous "Best Practices"

The EU Youth Test exists in several Member States at national and regional levels in different forms, but always for the benefit of and involving young people. In some cases, it is conducted by a separate entity (Germany, Flanders) while in others it is carried out by the respective ministries (Austria, France). Several child and youth impact assessment tools were launched as a result of the recommendation of the UN Convention on the Rights of the Child (New Zealand, Canada, Scotland). Even though these tools only partially address the challenges, since they are conducted after the approval of the legislation rather than beforehand, and hence without including young people in the decision-making process, they prove that there is a global trend towards assessing the impact of legislation on young people by involving them. We can also see that, thanks to NextGenerationEU, more and more countries are working on youth impact assessments (Italy), which should be something that the Commission not only expects from the Member States but should also champion, including by introducing a standardised mechanism for them.

While these best practices prove to be rather diverse in terms of methodology and scope, after the Youth Forum conducted interviews with several National Youth Councils, we found that the youth impact assessment tools are considered to be a great way to mainstream youth policy, ensure that youth inequalities are mitigated and removed, and include young people's perspective in the policy-making procedure.

Last year, the European Youth Forum collected and analysed several examples of youth impact assessment tools based on the input from five National Youth Councils and available online information. These examples cover both the national and regional level and focus on the implementation of youth impact assessments on legislative proposals. However, the spectrum and the methodology of each differ, in some cases significantly. Further research is expected to be conducted to include the perspective of the representatives of the authorities, particularly EU Member State representatives. The table below is intended to indicate the scope and the methodology of the impact assessment tools, identify the entities conducting them, and suggest relevant aspects to be considered for the development of an EU Youth Test.

·Road to the EU Youth Test

The European Youth Forum and its more than 100 member organisations urge the Commission to adopt an EU Youth Test and make the promises of the European Year of Youth a reality for all young Europeans. It is a chance to create a long-lasting legacy that will support the future generations in living a sustainable life. Together with other relevant stakeholders, such as EU institutions, representatives of youth-led organisations and Member States, the Youth Forum has started to map the possible scenarios for an EU Youth Test. Based on the previous discussions, we suggest that the European Commission take the following steps in the coming months of 2022:

·conduct research and analysis on existing youth impact assessment tools;

·finalise the proposal for an EU Youth test with the involvement of youth stakeholders;

·together with youth stakeholders, draft the procedure and guidelines, including the checklist and the analysis;

·expression of interest by DGs to include a youth perspective and future generations in policy-making processes;

·capacity-building of DGs to readily apply the EU Youth Test when drafting new proposals;

·monitor the implementation of the EU Youth Test on an ongoing basis.

The EU Youth Test can be a successful instrument if it is used widely by DGs and if policy-makers are able to have meaningful engagement with young people. While the EU Youth Test might seem to require additional resources from the EU institutions, it is in the utmost interest of all EU Member States that the policies do not impose threats and negative impacts on future generations.

Regional youth impact assessment:

Flanders

The Child and Youth Impact Report, or JoKER for short, assesses the effects of new proposed decrees on children and young people. Every time a minister submits a draft decree to the Flemish Parliament that directly affects the interests of persons under the age of 25, it must be accompanied by a JoKER. This consists of the impact of the proposal and alternatives, while also providing data to strengthen the assessment. JoKER mainly relies on the 2003 comments on "general measures of implementation" of the UN Convention on the Rights of the Child, including a child impact analysis. The competent minister and administration are responsible for drawing up a JoKER when submitting a decree, and involve the contact point for youth and children's rights policy. They can also ask for help from the Department of Culture, Youth and Media. The assessment follows a questionnaire that details the objectives, the alternative policy options, the analysis of impacts, and the outline of the consultation included, among other things.

EU Member States' youth impact assessment:

Austria

In 2013, Austria introduced an overarching impact assessment on proposed legislation. This impact assessment aims to provide clarity on the priorities, effects on the budget and effectiveness of the proposals. It is carried out during the drafting phase and considers several policy areas ("impact dimensions"), such as finance, environment, consumer protection, businesses, children and youth, and gender equality. If a piece of legislation does not affect the state budget, or does not have substantial financial relevance (below EUR 1 million), it is enough to carry out a simplified assessment first to see in which policy areas the legislation has relevance. This simplified assessment is a short survey, which is now also digitalised. The impact assessment consists of a problem analysis (why government action is necessary), formulation of objectives (what impact is to be achieved in society), formulation of measures (how the respective goals are being pursued) and assessment of the effects. In case a youth perspective is found to be relevant, the impact assessment is carried out by considering the following aspects:

·protection and promotion of the health, development and upbringing of children and young adults;

·care and support of children and eligible young adults, and compensation for child costs;

·security of the future of children and young adults in the medium term.

In case of the simplified impact assessment, no indicators are used and no assessment of the effects is carried out.

The underlying initiative will be evaluated after five years at the latest, which means that the respective departments carry out an internal evaluation, during which effects that actually occurred are compared with the assumptions made at the time of the assessment. In case of a simplified impact assessment, this step is not carried out either.

France

French Law requires all draft laws to include a preliminary evaluation of the economic, financial, social, and environmental consequences of the adoption of the law (with the exception of finance and budget laws, Organic Laws, laws modifying the Constitution, etc.). An internal note from the Prime Minister from 2016 stresses the need to systematically conduct youth impact assessments (but this is not binding). All impact evaluations are supposed to be available on the website of the SGG (Secrétariat général du gouvernement). In the Ministry of Education, the DJEPVA (Direction de la jeunesse, de l’éducation populaire et de la vie associative – in charge of developing, coordinating, and evaluating policies in favour of youth, community education, and the voluntary sector) is in theory consulted and involved in the development of impact assessments of draft regulations. The drafting ministry (which also drafts the impact assessment) can ask for the support of the DJEPVA in doing this. Upon receipt of these documents, the SGG can ask the advice of the DJEPVA if it considers the impact assessment insufficient. The SGG then convenes a scoping meeting bringing together the drafting ministry, the DJEPVA and all other services concerned by the cross-cutting impact. A notice of 48 hours is required which means that observations on the impact assessment are only circulated for a period of 48 hours. In practice, most of the time, this scoping meeting is the first time the DJEPVA sees the impact evaluation. The policy pursued in favour of young people aims in particular to support them in their efforts to gain access to employment and become independent. It also aims to guarantee all young people access to public services, essential for building their life project.

Germany

The Youth-Check in Germany was introduced in 2017. So far, the Competence Centre Youth-Check (ComYC) has examined over 500 pieces of legislation. The examination of legislation can be initiated by the Minister for Youth or by the ComYC itself through its monitoring process. The ComYC conducts a preliminary examination of all laws that are accessible to the ComYC (usually all laws where the Ministry of Youth is involved or is in charge). Where there is a relevant, non-obvious impact on young people, the Youth-Check is carried out and the results published. The assessment is carried out during the drafting phase (pre-parliamentary). The ComYC has the possibility to carry out an initial assessment and, if the legislation changes after the input of other stakeholders (i.e. cabinet, local reps), the ComYC still has the chance to give final input. The Ministry forwards the Youth-Check together with the legislation to the lead ministry which proposes it as a government bill to the Parliament. The ComYC also publishes the shorter version of the Youth-Check to support the discussion in the Parliament. The Youth-Check is based on a standardised assessment tool and a two-stage assessment process. As a first step, it is confirmed whether the legislation is relevant for young people and it is determined whether young people or specific groups of them between the ages of 12 and 27 are affected by the proposed legislation. If the legislation is relevant for young people, the next step is the main impact assessment. During the main impact assessment, the legislation is examined in terms of which individual areas of life are affected by the proposed legislation.

Source:https://www.jugend-check.de/wp-content/uploads/2021/08/the-youth-check-in-germany-regulatory-impact-assessment-for-the-young-generation.pdf

Various methodological approaches are chosen in order to obtain indications of the possible effects, and data from several sources is used as well. Secondary data is primarily used (statistics, available publications, etc.). However, in isolated cases, if there is no available data, ComYC conducts surveys and interviews with experts and youth representatives. In general, the youth-check consists of a description of the affected groups and the relevant passages of the bill as well as the resulting effects on young people. In addition, the affected areas of life are identified and, if necessary, "notes and remarks" are given. As already mentioned, a shorter version is produced and sent out to members of the Bundestag and another short version is drafted that uses a youth-friendly language that is published on the website under the corresponding section. However, these versions are not drafted in every case. The youth-friendly language makes it accessible for young people with different backgrounds and education. Finally, besides sending the Youth-Check to the respective decision-makers, all versions are published on the Youth-Check's website. Furthermore, there is the ComYC App, which provides information on the legislative process and the assessment procedure and which enables the Youth-Check to be tried out interactively.

Italy

In 2021, Italy established a Committee to monitor the impact of public policy on young people and future generations. The idea is mainly related to the NextGenerationEU (NGEU) funds and the National Recovery and Resilience Plans (PNRR in Italian). It consists of several stakeholders such as the youth ministry, the National Youth Council, the national agency, the national statistical office, the public health authorities and experts on impact assessments. The stakeholders collaborate in four groups covering different areas of work, namely:

·Group for a shared definition of measures for young people;

·Group for the assessment of generational impact and models practised in other EU countries also with reference to the Agenda 2030 SDGs;

·Group analysing good practices and reforms of youth policies at European level;

·Group to support the monitoring of the implementation of Pillar "F" of Regulation (EU) 2021/241.

As a result of this distribution of tasks, the Committee's ultimate aim is to provide data and information useful for more effective government action on the coordination and implementation of youth policies. The measures analysed initially are those with a direct impact on young people. The impact assessments are not public and are submitted to the Youth Minister every six months.

The stakeholders collaborate in groups covering four areas of work:

1.Group for a shared definition of measures for young people: the group is responsible for analysing all of the government's measures for young people in the budget law, in the PNRRs – which is the plan using NGEU funds – and in the National Investment Plan that complements the PNRR.

2.Group for the assessment of generational impact and models practised in other EU countries also with reference to the Agenda 2030 SDGs: the group deals with establishing the national (and local) taxonomy of indicators for the assessment of generational impact, with a view to ensuring intergenerational equity.

3.Group analysing good practices and reforms of youth policies at European level: the group will set indicators to determine good practices at European level and their transferability.

4.Group to support the monitoring of the implementation of Pillar "F" of Regulation (EU) 2021/241: in order to assess the ongoing consistency of the "youth priority" – a priority identified as cross-cutting in the PNRR – with the specific objective of Pillar "F" of Regulation (EU) 2021/241. Quantitative and qualitative indicators will be established in conjunction with the PNRR "Control Room" of the Presidency of the Council of Ministers and the Ministry of the Economy.

Third country impact assessment

New Zealand

Following the 2011 UN Committee on the Rights of the Child recommendation, New Zealand established the Child Impact Assessment (CIA), which is a tool for public officials to assess whether policy proposals will improve the wellbeing of children and young people. It is also based on the UN Convention on the Rights of the Child. The tool is used to support the debate and decision-making surrounding a proposal and can be freely used by the conducting entity. With this tool, the first step is to check whether the proposal has any youth relevance through the screening sheet. When completing the screening sheet, note should be made of:

·positive impacts on children and young people by the proposal;

·mitigations for any negative effects or unintended consequences.

If there is a direct impact on young people, the full impact assessment is conducted. There is more scope in the full Child Impact Assessment (than in the screening sheet) to unpack the broader context of any proposal, for example, how it may impact on issues such as school engagement, socio-economic factors (such as child poverty), youth wellbeing/development or disability. During the assessment, consultation is encouraged with all relevant stakeholders, such as experts, youth representatives, policy-makers, etc.

Further examples to be discovered:

· Netherlands

· Sweden

· Finland

· Scotland

· Canada

Global report:   https://www.oecd.org/gov/fit-for-generations-global-youth-report-highlights.pdf

Provisional structure of the checklist to assess the relevance of the proposal for young people

__________________

(1)      Sekundárny výskum Európska mládež v roku 2021 .

(2)       Influencing and understanding political participation patterns of young people, European Parliament, 2021

(3)       Uznesenie Európskej rady o stratégii EÚ pre mládež 2019 – 2027

(4)       Konferencia o budúcnosti Európy – Správa o konečnom výsledku, máj 2022 .

(5)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:52022DC0404&qid=1660827033223

(6)

    https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/speech_21_4701 .

(7)

   Deželan T., Moxon D. (2021), Influencing and understanding political participation patterns of young people: The European perspective , štúdia.

(8)

   Barta O., Boldt G., Lavizzari A. (2021), Meaningful youth political participation in Europe: concepts, patterns and policy implications , výskumná štúdia.

(9)

    Eurobarometer 96 – zima 2021 – 2022 .

(10)

   Kitanova, M.,  Youth political participation in the EU: evidence from a cross-national analysis , Journal of Youth Studies, zv. 23, č. 7, 2020 (dokument prijatý v roku 2018).

(11)

    https://www.youthforum.org/files/YFJ_EU_Youth_Test.pdf .

(12)     Správa o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy

(13)

    Governance for Youth, Trust and Intergenerational Justice Fit for all generations? Highlights .

(14)

    Flash Eurobarometer on Youth and Democracy , prieskum uskutočnený od 22. februára do 4. marca 2022.

(15)

    Správa Európskeho parlamentu o prieskume mládeže , Európsky parlament, september 2021.

(16)

    Governance for Youth, Trust and Intergenerational Justice Fit for all generations?  Highlights .

(17)

    Správa Európskeho parlamentu o prieskume mládeže , Európsky parlament, september 2021.

(18)

    Správa o prieskume ml á deže , v rámci predsedníctva troch krajín Nemecka – Portugalska – Slovinska, január 2022.

(19)     Správa o prieskume mládeže , v rámci predsedníctva troch krajín Nemecka – Portugalska – Slovinska, január 2022.

(20)     Správa o prieskume mládeže , v rámci predsedníctva troch krajín Nemecka – Portugalska – Slovinska, január 2022.

(21)    Deželan T., Moxon D., Influencing and understanding political participation patterns of young people: The European perspective, štúdia, 2021.

(22)       Správa Eurobarometra o Európskom roku mládeže: Mladí Európania sú čoraz angažovanejší, Európska komisia, 2022

(23)

    Governance for Youth, Trust and Intergenerational Justice Fit for all generations?  Highlights .

(24)       https://www.youthforum.org/files/Concept-Note_final.pdf a https://www.youthforum.org/files/YFJ_EU_Youth_Test.pdf .

(25)

    Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 27 .

(26)       Better Regulation Toolbox - SME Test

(27)    Stanovisko EHSV na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku mládeže (2022), SOC/706 Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 122 a na tému Nová stratégia EÚ pre mládež, SOC/589, Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 142 .

(28)

    Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 44 .

(29)

   V súčasnosti prebieha štúdia EHSV o štruktúrovanej angažovanosti mládeže: mapovanie osvedčených postupov na miestnej, národnej, európskej a medzinárodnej úrovni s cieľom vyvinúť potrebné a vhodné mechanizmy, ktoré zabezpečia, že hlasy mladých ľudí budú vypočuté.