1.Závery a odporúčania

1.1EHSV navrhuje vymedziť otvorenú strategickú autonómiu, pokiaľ ide o potravinové systémy, na základe potravinárskej výroby, pracovnej sily a obchodu, pričom celkovým cieľom by malo byť zaistiť všetkým občanom EÚ potravinovú bezpečnosť a udržateľnosť prostredníctvom spravodlivých, zdravých, udržateľných a odolných dodávok potravín.

1.2Predovšetkým by potravinové systémy v EÚ mali byť diverzifikovanejšie, mala by sa posilniť pracovná sila v poľnohospodárstve najmä zvýšením atraktívnosti povolania pre mladých ľudí a zabezpečením dôstojných pracovných podmienok a miezd a mali by sa zosúladiť obchodné politiky s normami EÚ v oblasti potravinovej udržateľnosti a konkurencie 1 .

1.3Otvorenú strategickú autonómiu a udržateľnosť potravinových systémov možno najlepšie zaručiť vytvorením súboru nástrojov, ktorý bude zahŕňať opatrenia v oblasti riadenia rizík na pomoc potravinovým dodávateľským reťazcom v mimoriadnych situáciách a vnútroštátnym orgánom a orgánom EÚ pri prijímaní okamžitých opatrení.

1.4Počas nedávnych udalostí spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19, extrémnym počasím v dôsledku narušenia klímy a kybernetickými útokmi sa preukázala potreba zvýšiť odolnosť potravinových systémov. V rámci stratégie „z farmy na stôl“ Európska komisia (EK) vypracúva pohotovostný plán EÚ na zaistenie dodávok potravín a potravinovej bezpečnosti a s ním spojený mechanizmus reakcie EÚ na potravinové krízy 2 . Mali by pomôcť zvyšovať povedomie o rizikách a zahŕňať určenie, posudzovanie, mapovanie a monitorovanie kľúčových rizík prostredníctvom stresového testovania kritických systémov na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov a pomôcť realizovať opatrenia na riešenie vzniknutých problémov.

1.5EÚ potrebuje systém na predchádzanie udalostiam, ako sú výpadky dodávok elektrickej energie a sietí alebo kybernetické útoky, ktoré sa z dôvodu závislostí môžu vymknúť kontrole. Napríklad: mesto, v ktorom musia byť niekoľko týždňov zavedené obmedzenia pohybu, niekoľkodňový výpadok elektrickej energie, kybernetický útok na potravinársku spoločnosť alebo na maloobchodníka.

1.6V snahe zlepšiť obranné mechanizmy je potrebné rozvíjať existujúce potravinové systémy a zároveň diverzifikovať potravinové systémy vrátane obchodných modelov v potravinárskom priemysle pre farmárske predajne, mestské poľnohospodárstvo, vertikálne poľnohospodárstvo a prístupu „miestne pre miestnych“ vo všeobecnosti. Vyžaduje si to, aby poľnohospodári a pestovatelia v širšej miere využívali výsledky výskumu a inovácie, a malo by to pomôcť minimalizovať riziká „potravinových púští“ a riziká spojené so špecializáciou výroby 3 . Zároveň by sa mali posilniť výhody efektívneho systému distribúcie, od poľnohospodárskych podnikov až po spracovateľské podniky a trhy.

1.7Ak chceme zaistiť dlhodobú výrobu zdravých potravín v dostatočnom množstve a perspektívne živobytie v tejto oblasti, je dôležité, aby sa prírodné zdroje využívali udržateľným spôsobom, aby sa zachovávali pôdne a vodné zdroje, bojovalo proti zmene klímy a stratám biodiverzity a chránili dobré životné podmienky zvierat. EÚ by mala zároveň posilniť miestnu a regionálnu výrobu v snahe kombinovať dobre vyváženú výrobu a spracovanie potravín s nízkou uhlíkovou stopou.

1.8SPP zohráva zásadnú úlohu v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti. Mala by stabilizovať trhy v čase krízy a zároveň poskytovať záchrannú sieť pre poľnohospodárov a spracovateľov a chrániť životné prostredie, pracovnú silu, klímu a dobré životné podmienky zvierat. SPP zohráva úlohu aj pri udržiavaní strategickej výrobnej kapacity, potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti.

1.9Poľnohospodárske podniky, úrodná poľnohospodárska pôda a voda sú strategickými aktívami a musia sa do určitej miery chrániť v celej EÚ, pretože predstavujú hlavnú oporu našej otvorenej strategickej potravinovej autonómie.

1.10EHSV opakuje svoje odporúčanie preskúmať možnosť vytvorenia viacúrovňovej Európskej rady pre potravinovú politiku s viacerými zainteresovanými stranami 4 . V kontexte otvorenej strategickej autonómie by takáto rada mohla okrem iného zohrávať monitorovaciu úlohu a pomáhať pri hodnotení a predvídaní rizík v potravinovom dodávateľskom reťazci.

1.11EÚ musí zabezpečiť, aby hranice zostali otvorené bezpečným spôsobom a nepretržite fungovala pracovná sila spolu s logistikou v oblasti potravinárskej výroby a distribúcie potravín („zelené jazdné pruhy“) v rámci EÚ a do tretích krajín. Na to je potrebný silný mechanizmus koordinácie medzi členskými štátmi, EK a tretími krajinami.

2.Úvod

2.1Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je preskúmať koncepciu „otvorenej strategickej autonómie“ pre Európu v súvislosti s budúcou potravinovou bezpečnosťou a udržateľnosťou a poskytnúť výhľadové názory a politické odporúčania občianskej spoločnosti. Stanovisko predovšetkým ponúka podnety na zamyslenie v súvislosti s otázkami vyplývajúcimi z nedávnych udalostí ako pandémia ochorenia COVID-19, extrémne počasie, kybernetické útoky a politické/sociálne napätie.

2.2„Otvorenú strategickú autonómiu“ treba vnímať ako príležitosť pre EÚ zaistiť bezpečnosť dodávok potravín a nastaviť prísne normy udržateľnosti, najmä v kontexte Európskej zelenej dohody a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Potravinová udržateľnosť v Európe je výzva, ktorú je potrebné riešiť interne aj externe a v tomto stanovisku sa budeme zaoberať aj možnými spôsobmi ochrany a zlepšenia dostupnosti udržateľných potravín pre všetkých občanov EÚ, najmä v čase kríz.

2.3Stanovisko nadväzuje na niekoľko návrhov a konkrétnych myšlienok, ktoré už EHSV vyjadril vo svojich predchádzajúcich prácach 5 . Tieto návrhy možno zhrnúť takto:

·stimulovať komplexnú potravinovú politiku v EÚ s cieľom podporovať zdravú výživu zabezpečenú pomocou udržateľných potravinových systémov, prepojiť poľnohospodárstvo s výživou a ekosystémovými službami a zaistiť dodávateľské reťazce, ktoré budú chrániť zdravie všetkých skupín európskej spoločnosti. Takáto politika, ktorá je zohľadnená v stratégii Komisie „z farmy na stôl“, by mala lepšie zosúladiť oblasti politiky súvisiace s potravinami, vrátiť potravinám hodnotu a podporiť dlhodobý prechod od dôrazu na výrobu a spotrebu potravín k potravinovému občianstvu;

·zvýšiť potenciál krátkych dodávateľských potravinových reťazcov, agroekológie a systémov kvality výrobkov;

·zabezpečiť spravodlivé ceny a zakázať nekalé obchodné praktiky;

·začleniť stratégiu „z farmy na stôl“ a stratégiu v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou zelenej dohody, ako globálne štandardy udržateľnosti do všetkých budúcich obchodných dohôd EÚ;

·zabezpečiť štruktúrované zapojenie a účasť občianskej spoločnosti a všetkých zainteresovaných strán v celom potravinovom dodávateľskom reťazci, a to aj prostredníctvom Európskej rady pre potravinovú politiku.

2.4A napokon je cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy prispieť cennými poznatkami k prebiehajúcej práci v súvislosti so stratégiou Európskej zelenej dohody „z farmy na stôl“, SPP, preskúmaním obchodnej politiky a agendou strategického výhľadu, a dostať problematiku potravinovej bezpečnosti a udržateľnosti v EÚ do centra pozornosti tejto analýzy.

2.5V septembri 2021 sa konal samit OSN o potravinových systémoch, ktorý bol zameraný na pomoc krajinám pri dosahovaní 17 cieľov udržateľného rozvoja, najmä cieľa 2 – Žiadny hlad. EHSV sa zapojil do tejto diskusie 6 .

3.Otvorená strategická autonómia, kľúčové prvky potravinového systému

3.1Podľa EK je „otvorená strategická autonómia“ schopnosťou EÚ samostatne sa rozhodovať a formovať svet okolo seba prostredníctvom líderstva a angažovanosti, ktoré odrážajú jej strategické záujmy a hodnoty. EÚ môže byť vďaka nej hospodársky aj geopoliticky silnejšou, ak bude 7 :

·otvorená obchodu a investíciám, ktoré pomáhajú hospodárstvu EÚ zotaviť sa z kríz a zostať konkurencieschopným a prepojeným so svetom,

·udržateľná a zodpovedná, pričom sa na medzinárodnej úrovni ujme vedenia pri vytváraní zelenšieho a spravodlivejšieho sveta, bude posilňovať existujúce spojenectvá a spolupracovať s mnohými partnermi,

·asertívna voči nekalým a donucovacím praktikám a pripravená presadzovať svoje práva, pričom bude pri riešení celosvetových problémov vždy uprednostňovať medzinárodnú spoluprácu.

3.2Pokiaľ ide o potravinové systémy, „otvorenú strategickú autonómiu“ je potrebné lepšie vymedziť. EHSV chce prispieť k úvahám o tom, ako sa EÚ môže lepšie pripraviť na budúce krízy. Malo by to byť súčasťou Plánu obnovy pre Európu, napríklad by sa mohli využiť finančné prostriedky z nástroja NextGenerationEU.

3.3EHSV navrhuje vymedziť otvorenú strategickú autonómiu na základe potravinárskej výroby, pracovnej sily a obchodu s celkovým cieľom zaistiť občanom EÚ potravinovú bezpečnosť a udržateľnosť prostredníctvom spravodlivých, udržateľných a odolných dodávok potravín.

3.4Potravinárska výroba

3.4.1K potravinovej bezpečnosti by sa malo pristupovať z medzinárodného, národného a miestneho hľadiska. Celkovo 55 % svetovej populácie žije v mestách, kde sa vyrába len málo čerstvých potravín – v takzvaných potravinových púšťach. OSN predpokladá do roku 2050 nárast na 68 %. Podľa prognóz by v dôsledku urbanizácie v spojení s celkovým nárastom svetovej populácie mohlo do roku 2050 pribudnúť v mestských oblastiach ďalších 2,5 miliardy ľudí 8 . Predpokladá sa, že miera urbanizácie Európy sa do roku 2050 zvýši približne na 83,7 % 9 .

3.4.2Na vnútornom trhu Európskej únie sa potraviny denne prepravujú väčšinou z vidieckych oblastí a zo spracovateľských odvetví do supermarketov v mestských oblastiach. Miestne farmárske predajne a online predajne sa však v čase obmedzenia pohybu v rokoch 2020 a 2021 tešili medzi spotrebiteľmi zvýšenej obľube.

3.4.3Rozvoj krátkych dodávateľských reťazcov prispieva k odolnosti Európy. Miestne kanály by mali zodpovedať potrebám obyvateľstva a osobitostiam jednotlivých území a danej klímy. Spracovateľské kapacity by sa mali viac rozvíjať na miestnej úrovni.

3.4.4Odolnosť EÚ pomôže zvýšiť aj diverzifikácia výroby. Väčšie využívanie poľnohospodárskej pôdy na účely ekologického poľnohospodárstva je stanovené v stratégii „z farmy na stôl“ a čoraz obľúbenejšie sú záhrady a mestské a vertikálne poľnohospodárstvo 10 , ktoré predstavujú rozumné možnosti, ako ušetriť „potravinové kilometre“. Tieto iniciatívy by mali byť prepojené s inými miestnymi a regionálnymi štruktúrami výroby a spracovania potravín s cieľom vytvoriť záchrannú sieť.

3.4.5Mapovanie zraniteľnosti by malo byť v programe EÚ prioritou. Členské štáty a EK by mali spolupracovať na odhaľovaní nedostatkov, obmedzení plytvania potravinami, vytváraní scenárov a koordinácii cielenej odbornej prípravy a komunikácie.

3.4.6Súčasťou otvorenej strategickej autonómie EÚ v potravinovej oblasti by malo byť inteligentné riadenie zásob potravín. To by malo zahŕňať pravidelnú rotáciu strategických zásob a zároveň snahu zabrániť špekuláciám obchodníkov vrátane nákupu komodít a potravín pod úrovňou nákladov 11 , a silným reakciám trhu tým, že sa zabezpečí trhová transparentnosť.

3.5Pracovná sila

3.5.1Nie je dosť mladých ľudí, ktorí majú potrebnú odbornú prípravu a záujem venovať sa poľnohospodárstvu. V roku 2016 pripadalo na každého poľnohospodára v EÚ vo veku do 35 rokov viac ako šesť poľnohospodárov starších ako 65 rokov 12 .

3.5.2Poľnohospodári musia okrem toho naďalej znášať neprimerane veľkú časť škôd a strát spôsobených katastrofami. Zvyšujúca sa frekvencia a intenzita katastrof spolu so systémovou povahou rizika narúšajú životy ľudí, pôsobia zničujúco na ich živobytie a ohrozujú celý náš potravinový systém.

3.5.3Je nevyhnutné zvýšiť počet poľnohospodárskych pracovníkov v Európe, chrániť poľnohospodárstvo a úrodnú poľnohospodársku pôdu a zabezpečiť primerané poľnohospodárske vedomostné a inovačné systémy (AKIS). Mladých ľudí a ženy treba povzbudzovať, aby začali podnikať v poľnohospodárstve a motivovať ich k tomu, aby sa farmárstvu venovali dlhé roky.

3.5.4Zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok pre pracovníkov z EÚ a krajín mimo EÚ v poľnohospodárstve a potravinárskom odvetví na všetkých úrovniach dodávateľského reťazca je predpokladom pre zavedenie udržateľného a odolného potravinového systému. Mali by sa zaručiť primerané financie, spravodlivé a vyššie mzdy, spravodlivé ceny, dotácie na adaptáciu na zmenu klímy a práva sezónnych pracovníkov.

3.5.5Podľa EHSV by výsledkom komplexnej potravinovej politiky EÚ mala byť hospodárska, environmentálna a sociálno-kultúrna udržateľnosť. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby stratégia „z farmy na stôl“ zásadne zmenila dynamiku dodávateľského reťazca a dosiahla trvalé zlepšenie príjmov a materiálneho zabezpečenia poľnohospodárov 13 . Pochybujeme o tom, či k tejto zásadnej zmene dôjde, ak sa nezavedú správne politické a hospodárske stimuly.

3.6Obchod

3.6.1Vývoz agropotravinových výrobkov z EÚ27 dosiahol v roku 2020 hodnotu 184,3 miliardy EUR, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2019 nárast o 1,4 %, zatiaľ čo dovoz v hodnote 122,2 miliardy EUR bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyšší o 0,5 %. Obchod s agropotravinovými výrobkami zaznamenal v roku 2020 prebytok 62 miliárd EUR, čo je o 3 % viac ako v roku 2019 14 . Podľa Spoločného výskumného centra (JRC) sa pri vývoze agropotravinových výrobkov v hodnote 1 miliardy EUR vytvára v priemere 20 000 pracovných miest, z toho 13 700 v primárnom sektore. Na poľnohospodárstvo zároveň v roku 2016 pripadalo približne 4,2 % celkovej zamestnanosti v EÚ 15 .

3.6.2Najväčšími agropotravinárskymi trhmi EÚ boli Spojené kráľovstvo, USA, Čína, Švajčiarsko a Japonsko, ktoré predstavovali viac ako 52 % celkového vývozu. V roku 2020 sa najviac agropotravinových výrobkov doviezlo do EÚ zo Spojeného kráľovstva, Brazílie, USA, Ukrajiny a Číny.

3.6.3EÚ zohráva v globálnom obchode s agropotravinovými výrobkami významnú úlohu a je nevyhnutné, aby jej obchodné politiky boli zosúladené s jej udržateľnými cieľmi. V predchádzajúcom stanovisku 16 EHSV navrhol, aby stratégia „z farmy na stôl“ a stratégia v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou Európskej zelenej dohody, boli začlenené do všetkých budúcich obchodných dohôd EÚ ako globálne štandardy udržateľnosti. Výbor uznal význam a hodnotu obchodu založeného na pravidlách, ktorý funguje za rovnakých podmienok, a jeho veľký prínos k oživeniu hospodárstva po skončení pandémie ochorenia COVID-19.

3.6.4S cieľom znížiť závislosť od poľnohospodárskych vstupov by EÚ mala podporovať metódy s nízkymi vstupmi, najmä pokiaľ ide o fosílne palivá a pesticídy, a zvýšiť výrobnú kapacitu poľnohospodárskych vstupov v Európe.

3.6.5Sú potrebné inovatívne systémy, ktorými sa ochráni a posilní základňa prírodných zdrojov a súčasne podporí efektívna výroba 17 . Nové technológie, roboty a vakcíny sú dôležitými aktívami, ktoré treba rozvíjať.

4.Riadenie rizík a scenár stresového testovania

4.1Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) ľudstvo a naša potravinová bezpečnosť stoja pred množstvom nových a bezprecedentných hrozieb, ako je extrémne počasie v dôsledku narušenia klímy, choroby a pandémie. Poľnohospodárstvo čelí mnohým rizikám, ktoré vzájomne na seba pôsobia v hyperprepojenom svete 18 .

4.2Organizácia FAO uvádza, že v rokoch 2020 a 2021 ceny potravín vzrástli na najvyššiu úroveň od roku 2011 19 . Často sa uvádza, že kolísanie cien čiastočne spôsobujú špekulácie. Organizácie OSN a OECD uvádzajú, že v roku 2020 trpelo hladom 720 až 811 miliónov ľudí. Takmer každý tretí človek na svete (2,37 miliardy ľudí) nemal v roku 2020 prístup k primeranej výžive, čo predstavuje nárast o 320 miliónov ľudí za jeden rok 20 .

4.3Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa ukázalo, že potravinovú bezpečnosť nemožno – ani v Európe – považovať za samozrejmosť. Všetci aktéri a všetky činnosti v celom potravinovom reťazci sú navzájom hyperprepojené. Počas pandémie krajiny zaviedli obchodné obmedzenia. Aj v rámci EÚ členské štáty prijali jednostranné opatrenia a uzatvorili hranice, čím ohrozili prepravu potravín a pohyb sezónnych pracovníkov. Vďaka rýchlemu prispôsobeniu zo strany poľnohospodárov a partnerov v potravinovom reťazci výroba, spracovanie a distribúcia pokračovali bez prerušenia. Aj Komisia prijala opatrenia na udržanie fungovania vnútorného trhu. Mnohých podnikateľov však kríza hospodársky zasiahla v dôsledku prerušenia cestovania, cestovného ruchu a poskytovania stravovacích služieb.

4.4Kybernetické útoky, ako napríklad útoky prostredníctvom ransomwaru, vedú ku krízam v reálnom živote, pretože v súčasnosti je množstvo informácií online („internet vecí“). Tlačová agentúra AP uviedla, že priemerná platba páchateľom počítačovej trestnej činnosti sa v roku 2020 zvýšila o 311 % na 310 000 USD. Obete získali prístup k svojim údajom v priemere až po 21 dňoch 21 .

4.5V apríli 2021 boli v najväčšom holandskom supermarkete (Albert Heijn) niekoľko dní nedostupné niektoré syrové výrobky v dôsledku kybernetického útoku na významného distribútora 22 . Nedávno bol napadnutý najväčší mäsokombinát na svete, spoločnosť JBS. V USA sa preto zvýšili obavy o bezpečnosť v súvislosti s vnútroštátnymi dodávkami potravín 23 . Zdá sa, že spoločnosti mnohé kybernetické útoky nenahlasujú, aby zabránili reakciám trhu, ako je nakupovanie do zásoby či prudké zvýšenie cien. Kybernetické útoky majú závažné následky aj na spoločnosti, ktoré nie sú priamym cieľom útokov. Napríklad po útoku prostredníctvom ransomwaru na amerického dodávateľa softvéru Kaseya boli v júli 2021 zatvorené stovky predajní skupiny Coop vo Švédsku 24 .

4.6Rovnako znepokojujúce bolo zablokovanie Suezského prieplavu 200 000-tonovou kontajnerovou loďou začiatkom apríla 2021. Takéto incidenty poukazujú na zraniteľnosť svetových dodávateľských reťazcov. Ak sú tieto reťazce na niekoľko dní prerušené, trvá dlho, kým sa dodávky obnovia, a to môže spôsobiť zvýšenie cien pre spotrebiteľov a spoločnosti.

4.7V septembri EK zverejnila svoju správu o strategickom výhľade za rok 2021 zameranú na otvorenú strategickú autonómiu 25 . Komisia považuje „zabezpečenie udržateľných a odolných potravinových systémov“ za jednu z kľúčových strategických oblastí na posilnenie vedúceho postavenia EÚ vo svete. V tejto súvislosti sa spomína potreba investovať do inovácií s cieľom chrániť odolné a udržateľné potravinové systémy 26 .

4.8Okrem toho nedávno vypracovaný technický dokument Spoločného výskumného centra bol podkladom prehľadov odolnosti uverejnených v správe EK o strategickom výhľade za rok 2020 27 . Uvádzajú sa tam aj ukazovatele zraniteľnosti súvisiace s prístupom k miestnym službám a so závislosťou od dovozu potravín a potvrdzuje geopolitický význam potravín. Prehľad pomáha mapovať zraniteľnosť a vyvíjať cielené stresové testovanie. Ide však o všeobecný prístup, keďže neexistuje jediný ukazovateľ a prehľady odolnosti sa v súčasnosti revidujú.

4.9Je potrebné, aby sa dodávateľské reťazce preorientovali z riešení typu „práve včas“ na riešenia „pre každý prípad“. Závislosť od monopolných dodávateľov určitých výrobkov môžu nepriateľské vlády využiť na zasahovanie. Zároveň ide o problém s dodávkou vstupov pre poľnohospodárov a spracovateľov potravín. EHSV preto vyzýva na preskúmanie dostupnosti potravín v EÚ z hľadiska bezpečnosti. Malo by sa to urobiť prostredníctvom štúdií scenárov.

4.10Na odhalenie zraniteľností by sa malo použiť stresové testovanie. Napríklad, aké sú možné dôsledky niekoľkodňového zlyhania miestnych/regionálnych/celoštátnych energetických a telekomunikačných sietí? Vo všeobecnosti sa takéto zlyhanie vníma ako jedno z najväčších rizík na strane dopytu pre akúkoľvek kritickú infraštruktúru štátu vrátane dodávok potravín. Medzi priame vplyvy na dodávky potravín patrí prerušenie dodávok elektriny, vody a plynu, prerušenie chladiacich a mraziacich kapacít, prerušenie prevádzky zariadení na varenie, pečenie a spracovanie/výrobu potravín, prerušenie vykurovania a osvetlenia, nemožnosť zabezpečiť základnú hygienu potravín a nemožnosť zaobstarať palivá do distribučných vozidiel alebo na iné druhy použitia v dodávateľskom reťazci. Nepriame vplyvy spôsobené vplyvmi na inú kritickú infraštruktúru by však takisto mohli mať závažné dôsledky. Dlhodobá absencia telekomunikácií a dátových komunikácií by predstavovala závažné a bezprostredné problémy z hľadiska komunikácie spoločností, v rámci nich, ako aj s agentúrami štátnej správy, dodávateľmi, so zákazníkmi a spotrebiteľmi, pokiaľ ide o šírenie dôležitých informácií a uskutočňovanie opakovaných objednávok a platieb, a to aj prostredníctvom systémov bankového prepojenia.

4.11EHSV odporúča ďalšie preskúmanie tohto scenára.

5.Odporúčania týkajúce sa ďalšieho postupu

5.1Otvorená strategická autonómia ako koncepcia ponúka príležitosti, ale zároveň so sebou prináša aj riziká. Prosperita EÚ závisí aj od svetového obchodu, a teda od jasných pravidiel obchodu a stanovených opatrení.

5.2V prípade nedostatku, alebo zdanlivého nedostatku potravín, môže dôjsť k nakupovaniu v návale paniky, pričom spotrebiteľov môže prejsť chuť myslieť na klímu, biodiverzitu či dobré životné podmienky zvierat. Európa preto môže byť ekologickejšia až vtedy, ak bude aj odolnejšia.

5.3Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa ukázalo, že ak sú dodávateľské reťazce dlhšie prerušené, prejaví sa to ako dominový efekt v celom hospodárstve. Návrat do normálneho stavu môže trvať niekoľko rokov.

5.4Otvorená strategická autonómia v potravinovej oblasti nemôže existovať bez spravodlivej a otvorenej obchodnej politiky. Európska únia sa nemôže vrátiť k protekcionistickým politikám, pretože by sa tým vytvorili nové zraniteľnosti a potenciálne by to mohlo spôsobiť veľké škody 28 . EÚ napríklad dodáva obilniny do severnej Afriky a na Blízky východ. Medzinárodné dodávateľské reťazce sú často efektívnejšie a diverzifikovanejšie, a preto sú schopné prispôsobiť sa novým otrasom rýchlejšie ako miestne reťazce.

5.5EÚ by mala zhodnotiť, v akých prípadoch a v prípade ktorých výrobkov je sebestačnosť hodnotným prístupom. Medzi spotrebiteľmi a širokou verejnosťou by sa mala zvýšiť informovanosť o tom, ako fungujú dodávateľské reťazce.

5.6EÚ musí spolu s OSN a so svojimi obchodnými partnermi riešiť základné príčiny potravinovej neistoty a prispieť k veľmi potrebnej transformácii potravinového systému, vďaka ktorej bude poľnohospodárstvo odolnejšie voči otrasom. Vlády musia zohrávať úlohu pri podpore dodávateľských reťazcov, aby boli udržateľnejšie, odolnejšie a lepšie zabezpečené.

5.7Francúzsko a Holandsko v nedávnom spoločnom neoficiálnom dokumente vyzvali na prísnejšie obchodné podmienky EÚ, ako aj na vytvorenie plánu EÚ v oblasti zodpovedného obchodného správania. Mala by sa ním zabezpečiť súdržná a harmonizovaná politika, pričom by sa súčasne mali zachovať rovnaké podmienky pre vnútorný trh EÚ. Akčný plán EÚ v oblasti zodpovedného obchodného správania by mal byť zastrešujúcou stratégiou prístupu EÚ k podpore spravodlivého obchodu a zodpovednej výroby a riadenia dodávateľských reťazcov.

5.8Španielsko a Holandsko nedávno vypracovali spoločný neoficiálny dokument o presadzovaní strategickej autonómie pri súčasnom zachovaní otvoreného hospodárstva. V jednom z bodov v tomto dokumente sa uvádza, že „otvorená strategická autonómia“ by mala byť jednou z tém, o ktorých sa bude diskutovať na Konferencii o budúcnosti Európy.

5.9V tejto súvislosti je dôležitá aj diskusia na úrovni EÚ o náležitej starostlivosti 29 a o kódexe správania v rámci stratégie „z farmy na stôl“ 30 . Preto majú teraz spoločnosti a organizácie v agropotravinárskom odvetví príležitosť podpísať kódex správania týkajúci sa zodpovedných obchodných a marketingových postupov, ktorý iniciovala EK ako súčasť stratégie „z farmy na stôl“ 31 .

V Bruseli 20. októbra 2021

Christa Schweng
predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

_____________

(1)      „Na to, aby komplexná európska potravinová politika bola skutočne relevantná pre európskych spotrebiteľov, je nevyhnutné zabezpečiť konkurencieschopnosť potravín vyrábaných udržateľne v EÚ. To znamená, že európske poľnohospodársko-potravinárske odvetvie musí byť schopné dodávať spotrebiteľom potraviny za ceny, ktoré budú zahŕňať zvýšené náklady na plnenie takých kritérií, ako je udržateľnosť, dobré životné podmienky zvierat, bezpečnosť potravín a ich výživová hodnota, ale zabezpečia aj primerané príjmy poľnohospodárov a zachovanie jeho postavenia dodávateľa uprednostňovaného veľkou väčšinou spotrebiteľov. Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18 , Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 268 .

(2)     Pohotovostný plán , EK.

(3)     COVID-19 and the food phenomena (COVID-19 a potravinový fenomén), FAO

(4)       Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18 a  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 268 .

(5)      Okrem iného: Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18 , Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 9 , Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 268 , Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 66 , Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 165 , stanovisko EHSV na tému Spravodlivý potravinový dodávateľský reťazec (zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku).

(6)       Príspevok EHSV k samitu OSN o potravinových systémoch , EHSV

(7)     Preskúmanie obchodnej politiky , EK.

(8)       68 % of the world population projected to live in urban areas by 2050, says UN (Prognózy naznačujú, že do roku 2050 bude v mestských oblastiach žiť 68 % svetovej populácie, tvrdí OSN), OSN.

(9)       Urbanizácia v Európe , EK; UN World urbanisation Prospects (Perspektívy v oblasti svetovej urbanizácie, OSN), 2018.

(10)       Vertikálne poľnohospodárstvo , WUR.

(11)      Stanovisko EHSV na tému Spravodlivý potravinový dodávateľský reťazec (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(12)       SPP – Štrukturálne zmeny a generačná obnova , EK.

(13)     Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 268 .

(14)       2020 a year of stability for EU agri-food trade (Rok 2020 je rokom stability obchodu s agropotravinovými výrobkami v EÚ), EK.

(15)       Farmers and the agricultural labour force - statistics (Poľnohospodári a pracovná sila v poľnohospodárstve – štatistické údaje), Eurostat

(16)     Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 66 .

(17)       The future of food and agriculture (Budúcnosť potravín a poľnohospodárstva), FAO.

(18)       The impact of disasters and crises on agriculture and food security: 2021 (Vplyv katastrof a kríz na poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť: 2021), FAO.

(19)       Index cien potravín FAO , FAO.

(20)       2021 State of Food Security and Nutrition in the World (Stav potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete v roku 2021), WFP.

(21)       Cyber attack on US pipeline is linked to criminal gang (Kybernetický útok na americké plynovody je spojený so zločineckou skupinou), AP News.

(22)       Kaasschaarste bij Albert Heijn na hack leverancier , de Volkskrant.

(23)       Hacking American beef: the relentless rise of ransomware (Hackerský útok na americké hovädzie mäso: neúprosný nárast ransomwaru), Financial Times.

(24)       NCSC statement on Kaseya incident (Vyjadrenie NCSC k incidentu Kaseya), NCSC.

(25)       2021 Strategic Foresight Report (Správa o strategickom výhľade za rok 2021), EK.

(26)       Shaping and securing the EU's Open Strategic Autonomy by 2040 and beyond (Formovanie a zabezpečenie otvorenej strategickej autonómie EÚ do roku 2040 a neskôr), JRC.

(27)       Prehľady odolnosti , EK.

(28)      Do všetkých budúcich obchodných dohôd EÚ by sa mali začleniť aj stratégia „z farmy na stôl“ a stratégia v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou Európskej zelenej dohody, ako globálne štandardy udržateľnosti. Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 66 .

(29)       Towards a mandatory EU system of due diligence for supply chains (Povinný systém náležitej starostlivosti EÚ pre dodávateľské reťazce), Euractiv.

(30)       Code of Conduct for Responsible Business and Marketing Practices (Kódex správania pre zodpovedné obchodné a marketingové praktiky), Európska komisia.

(31)      Stanovisko EHSV na tému: Zosúladenie stratégií a prevádzky potravinárskych podnikov s cieľmi udržateľného rozvoja v záujme udržateľnej obnovy po pandémii COVID-19 (zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku).