Európsky hospodársky a sociálny výbor

TEN/680

VFR a ITER

STANOVISKO

sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť

Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie 2007/198/Euratom, ktorým sa zriaďuje Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy a ktorým sa mu udeľujú výhody
[COM (2018) 445 final – 2018/0235 (NLE)]

Spravodajca: Ulrich SAMM

1.Závery a odporúčania

1.1EHSV konštatuje, že výroba čistej energie má vysokú prioritu, a preto sa energia z jadrovej syntézy uznáva ako potenciálne dlhodobé riešenie, keďže Európa je na čele rozvoja technológií jadrovej syntézy, ktoré neprodukujú emisie CO2, sú udržateľné a pomáhajú zabezpečiť naše dodávky energetického mixu.

1.2EHSV zdôrazňuje, že vysoká úroveň dlhodobých investícií potrebných na rozvoj termojadrovej elektrárne ešte stále znamená určité priemyselné riziko, ale v prípade úspechu by bola realizácia termojadrovej elektrárne novým faktorom, ktorý by výrazne zmenil súčasné dodávky energie a znamenal by prelomovú inováciu 1 , keďže zdroje jadrového paliva sú rozsiahle a prakticky nevyčerpateľné.

1.3Návrh sa zaoberá hlavnými výzvami, ktorým čelí nasledujúci VFR, spočívajúcimi v udržaní pozitívnej dynamiky projektu ITER. Siedmi globálni partneri (EÚ, USA, Rusko, Japonsko, Čína, Južná Kórea a India) v súčasnosti v spolupráci budujú v Cadarache, Francúzsko, prvý reaktor jadrovej syntézy ITER s výkonom 500 MW. Prevádzka by mala začať v roku 2025 a prevádzka v plnom rozsahu (500 MW) je plánovaná na rok 2035. EHSV víta pozitívny pokrok dosiahnutý v uplynulých rokoch po prekonaní problémov zásadným prepracovaním projektu ITER (nový vrcholový manažment a revidovaný základný harmonogram projektu ITER).

1.4EHSV nabáda Komisiu, aby viac zdôraznila význam prepojenia projektu ITER s európskym výskumom v oblasti jadrovej syntézy organizovaným konzorciom EUROfusion, ktoré je financované v rámci výskumného a vzdelávacieho programu Euratomu a prevádzkuje Spoločný európsky torus (JET), významné experimentálne zariadenie nachádzajúce sa v Culhame, Spojené kráľovstvo. Okrem výstavby potrebuje ITER dôkladnú prípravu a jedine silná európska výskumná obec môže udržať sprievodné programy a vedúcu pozíciu.

1.5EHSV uznáva pridanú hodnotu EÚ, ako to možno vidieť z úspechu konzorcia EUROfusion. Tento výskumný program v Európe zapája zatiaľ najviac členských štátov (okrem Luxemburska a Malty) a prináša dôležité projekty, vďaka čomu je EÚ svetovým lídrom v tejto oblasti.

1.6EHSV víta skutočnosť, že nový európsky plán realizácie projektu energie jadrovej syntézy vyvinutého konzorciom EUROfusion poskytuje jasné smerovanie k vzniku prvej termojadrovej elektrárne na základe intenzívneho zapojenia priemyslu, vzdelávania vedcov a inžinierov v oblasti jadrovej syntézy v celej Európe a intenzívnej spolupráce mimo Európy. V pláne sa predpokladá, že reaktor ITER dosiahne bežnú prevádzku pri vysokom výkone v roku 2035 a na základe výsledkov bude návrh prvej termojadrovej elektrárne (DEMO), ktorá bude dodávať elektrickú energiu do siete, hotový okolo roku 2040, keď začne výstavba.

1.7EHSV chápe, že ITER čelí závažným problémom, ktoré sa môžu riešiť len v rámci JET, a preto vyjadruje obavy, pokiaľ ide o vplyv brexitu na pokračovanie projektu JET. EHSV sa nazdáva, že s cieľom minimalizovať riziká pri prevádzke ITER a optimalizovať jeho výskumný plán by sa zariadenie JET malo ďalej prevádzkovať (ako zariadenie EÚ alebo spoločné zariadenie EÚ a Spojeného kráľovstva) aj v období medzi rokom 2020 a prvou prevádzkou ITER, keďže neexistujú náhradné riešenia zrušenia JET v tomto období.

1.8V návrhu Komisie sa určuje rozpočet projektu ITER, ale nie je tu žiadna zmienka o primeranosti rozpočtových prostriedkov potrebných na sprievodný program výskumu jadrovej syntézy. EHSV zdôrazňuje, že rozpočet vyčlenený na EUROfusion na obdobie rokov 2021 – 2025 musí byť v súlade s cieľmi plánu jadrovej syntézy, v ktorom má práca ITER zásadný význam.

1.9EHSV víta výšku investícií do technológie jadrovej syntézy pre priemysel a MSP. V období rokov 2008 – 2017 zadal spoločný podnik Fusion for Energy v celej Európe zákazky a udelil granty v hodnote približne 3,8 mld. EUR. Investície do činností v rámci projektu ITER využilo najmenej 500 podnikov vrátane MSP a viac ako 70 organizácií v oblasti výskumu a vývoja z približne 20 rôznych členských štátov EÚ a Švajčiarska. Okrem toho účastníci projektu ITER z krajín mimo EÚ tiež podpísali zmluvy s európskym priemyslom s cieľom podporiť výrobu vlastných komponentov pre ITER, čo predstavuje ďalšie nové pracovné miesta a rast pre európske podniky. EHSV berie na vedomie, že k čistému vplyvu investícií projektu ITER najviac prispieva rozvoj osamostatnených podnikov a transfery technológií, ktoré vytvárajú nové podnikateľské príležitosti v iných odvetviach.

1.10EHSV je presvedčený, že európsky výskum jadrovej syntézy vo všeobecnosti a konkrétne realizácia projektu ITER by mohli slúžiť ako vynikajúci príklad na preukázanie sily spoločných európskych projektov. Je dôležité, aby sa o výsledkoch dosiahnutých prostredníctvom spoločného financovania a úsilia na európskej úrovni dozvedeli aj občania. Zvýši to dôveru ľudí vo vedu a výskum, ako aj povedomie o význame Európskej únie.

2.Úvod

2.1ITER (International Thermonuclear Experimental Reactor – medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor) je projektom medzinárodnej vedeckej spolupráce siedmich globálnych partnerov (účastníkmi projektu ITER sú: EÚ, USA, Rusko, Japonsko, Čína, Južná Kórea a India) a bol spustený v roku 2005. Cieľom projektu je preukázať vedeckú a technologickú uskutočniteľnosť využívania energie z jadrovej syntézy na mierové účely výstavbou a prevádzkou prvého reaktora jadrovej syntézy ITER s výkonom 500 MW v Cadarache, Francúzsko. EHSV podporil tento projekt už vo viacerých stanoviskách 2 . ITER je ďalším krokom na ceste k energii z jadrovej syntézy, ktorá je spolu s rozvojom obnoviteľných zdrojov energie najinovatívnejším a najsľubnejším udržateľným zdrojom energie schopným uspokojiť narastajúci dopyt po energii.

2.2V rámci zásadného prepracovania projektu ITER v roku 2015 bol vymenovaný nový vrcholový manažment organizácie ITER (IO), ako aj spoločného podniku Fusion for Energy (F4E). Rada projektu ITER schválila 19. novembra 2016 revidovaný základný harmonogram ITER. V tomto harmonograme sa stanovuje december 2025 ako najskorší technicky realizovateľný termín na dosiahnutie etapy prvej plazmy a spustenie prevádzky v plnom rozsahu (500 MW) pomocou deutérium-tríciového paliva sa plánuje na rok 2035. Kladné hodnotenie pokroku projektu ITER v posledných rokoch bolo potvrdené nezávislým hodnotením, ktoré uznalo stabilizáciu projektu a realistický základ na jeho dokončenie.

2.3Európsky príspevok k IO zabezpečuje domovská agentúra EÚ spoločný podnik Fusion for Energy (F4E) so sídlom v Barcelone, Španielsko. F4E je spoločný podnik zriadený podľa kapitoly 5 Zmluvy o Euratome. Podľa svojich stanov má spoločný podnik F4E svoj vlastný postup udelenia rozpočtového absolutória Európskym parlamentom na základe odporúčania Rady EÚ. V roku 2015 bolo prijaté nové nariadenie o rozpočtových pravidlách F4E; zodpovednosť za dohľad nad projektom ITER, a tým aj nad F4E, sa preniesla z GR RTD na GR ENER.

2.4Výskumný a vzdelávací program 3 , ktorý dopĺňa všeobecný výskumný program Horizont Európa 4 , poskytuje okrem vybudovania reaktora ITER aj dôkladnú a rozsiahlu vedeckú podporu pre výskum v oblasti jadrovej syntézy. Tento program zahŕňa okrem klasických činností v oblasti jadrového výskumu aj základné výskumné činnosti zamerané na rozvoj energie z jadrovej syntézy v rámci plánu výskumu jadrovej syntézy 5 , ktorý opisuje optimálny vývoj od reaktora ITER a demonštračnej elektrárne (DEMO) až po komerčné využívanie termojadrových elektrární. V pláne výskumu jadrovej syntézy sú opísané nielen hlavné zariadenia, ktoré sú potrebné, ale aj výskum, ktorý sa musí vykonávať na podporu ITER a DEMO.

2.5Plán výskumu jadrovej syntézy vypracovalo konzorcium EUROfusion, ktoré zodpovedá za koordináciu európskej výskumnej činnosti v oblasti jadrovej syntézy. Toto konzorcium spája 30 národných výskumných inštitútov a približne 150 univerzít z 26 krajín EÚ, ako aj zo Švajčiarska a Ukrajiny. Hlavné sídlo konzorcia EUROfusion sa nachádza v Garchingu, Nemecko, zatiaľ čo hlavný experiment Spoločný európsky torus (JET) sa nachádza v Culhame, Spojené kráľovstvo.

3.Zhrnutie návrhu

3.1Návrh 6 sa zaoberá kľúčovými výzvami, ktorým čelí nasledujúci VFR, spočívajúcimi v udržaní pozitívnej dynamiky projektu, zaistení stabilného pokroku výstavby a montáže a udržania záväzku všetkých zúčastnených strán projektu ITER. Riešenie týchto výziev si bude vyžadovať stabilné vedenie projektu zo strany EÚ, ktoré sa musí opierať o vynikajúcu výkonnosť spoločného podniku F4E, pričom EÚ si musí plniť svoje záväzky týkajúce sa jej podielu financovania a nefinančnej pomoci.

3.2Zdroje, ktoré Euratom potrebuje na zabezpečenie úspešného dokončenia zariadenia a spustenie prevádzky/experimentálnej fázy sú podrobne uvedené v oznámení Komisie na tému Príspevok EÚ k vylepšenému projektu ITER, ktorý Komisia prijala v júni 2017.

3.3Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby stanovili maximálnu úroveň záväzkov Euratomu v súvislosti s projektom ITER vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 až 2027 na 6 070 000 000 EUR (v bežných cenách). Táto suma sa považuje za kritický objem finančných prostriedkov potrebný na účinnú realizáciu činností EÚ súvisiacich s projektom ITER a zodpovedá novému základu na výstavbu reaktora ITER. Navrhovaný rozpočet vychádza z najskoršie technicky realizovateľného termínu výstavby ITER, pričom nezahŕňa nepredvídané okolnosti, a preto vychádza z predpokladu, že všetky hlavné riziká možno zmierniť.

4.Všeobecné pripomienky

4.1EHSV konštatuje, že naším hlavným záujmom je zaručenie konkurencieschopnosti a zabezpečenie dodávok energie, no toto úsilie je udržateľné len ak sa spojí s bojom proti zmene klímy. Zdroje energie, ktoré neprodukujú emisie CO2 a sú udržateľné, sú preto sú veľmi dôležité pre našu budúcu prosperitu a blahobyt. Výroba čistej energie má vysokú prioritu, a preto sa energia z jadrovej syntézy uznáva ako potenciálne dlhodobé riešenie, keďže Európa je na čele rozvoja technológií jadrovej syntézy.

4.2EHSV zdôrazňuje, že vysoká úroveň dlhodobých investícií potrebných na rozvoj termojadrovej elektrárne ešte stále znamená určité priemyselné riziko, ale v prípade úspechu by bola realizácia termojadrovej elektrárne novým faktorom, ktorý by výrazne zmenili súčasné dodávky energie, a znamenala by prelomovú inováciu. Zdroje jadrového paliva sú rozsiahle a prakticky nevyčerpateľné: trícium možno vyrobiť z lítia, kovu, ktorý sa nachádza všade v zemskej kôre a morskej vode, a deutérium sa nachádza v prírodnej vode.

4.3EHSV by chcel poukázať na odlišné bezpečnostné prvky jadrovej syntézy v porovnaní s konvenčným jadrovým štiepením. Termojadrová elektráreň je už svojou podstatou bezpečná: len z niekoľkých gramov paliva vzniká plazma, ktorá rýchlo sama vyhasína v prípade akejkoľvek poruchy. Deutérium-tríciové reakcie uvoľňujú neutróny, ktoré aktivujú materiály steny. Výsledné rádioaktívne vedľajšie produkty sú krátkodobé, čiže väčšinu materiálov možno recyklovať po určitom čase rozpadu a nie sú potrebné nové priestory na skladovanie jadrového odpadu.

4.4EHSV nabáda Komisiu, aby viac zdôraznila význam prepojenia projektu ITER s európskym výskumom v oblasti jadrovej syntézy organizovaným konzorciom EUROfusion. Okrem výstavby potrebuje projekt ITER dôkladnú prípravu a sprievodné programy. V rámci Európy pomáha koordinovaný program využívajúci zariadenia JET a iné zariadenia, ako aj modelovanie a simulácie, pri testovaní a vývoji prevádzkových scenárov ITER a tiež pri projektovaní a optimalizácii výkonu reaktora ITER a navrhovaní DEMO. Prevádzka zariadenia tokamak JET s deutérium-tríciovou zmesou a stenou podobnou stene reaktora ITER je kľúčom k príprave prevádzky projektu ITER.

4.5EHSV uznáva pridanú hodnotu EÚ, ako to možno vidieť z úspechu konzorcia EUROfusion. Tento výskumný program v Európe zapája zatiaľ najviac členských štátov (okrem Luxemburska a Malty) a prináša dôležité projekty, vďaka čomu je EÚ svetovým lídrom v tejto oblasti. Investície a financovanie výskumu sú prínosom pre priemysel, výskumné organizácie a univerzity.

4.6EHSV je presvedčený, že európsky výskum jadrovej syntézy vo všeobecnosti a konkrétne realizácia projektu ITER by mohli slúžiť ako vynikajúci príklad na preukázanie sily spoločných európskych projektov. Je dôležité, aby sa o výsledkoch dosiahnutých prostredníctvom spoločného financovania a úsilia na európskej úrovni dozvedeli aj občania. Zvýši to dôveru ľudí vo vedu a výskum, ako aj povedomie o význame Európskej únie pri plnení vzdialeného a zložitého cieľa, ktorý by nebolo možné dosiahnuť prostredníctvom úsilia a financovania jednotlivých krajín a ktorý bude mať významné dlhodobé dôsledky, a to nielen v priemyselnej a technologickej oblasti, ale aj pre výskum, priemysel a MSP a výrazne ovplyvní hospodárstvo a tvorbu pracovných miest, a to aj v krátkodobom a strednodobom horizonte.

5.Konkrétne pripomienky

5.1EHSV uznáva, že nový európsky plán realizácie projektu získavania energie z jadrovej syntézy poskytuje jasné smerovanie k vzniku prvej termojadrovej elektrárne na základe intenzívneho zapojenia priemyslu, vzdelávania vedcov a inžinierov v oblasti jadrovej syntézy v celej Európe a intenzívnej spolupráce mimo Európy. Plán pokrýva krátkodobý horizont, kým nezačne prevádzka reaktora ITER (2025), strednodobý horizont, kým ITER nenabehne na bežnú prevádzku s vysokým výkonom (2035), a dlhodobý horizont smerujúci k prvej termojadrovej elektrárni (DEMO), ktorá bude prvýkrát dodávať elektrickú energiu do siete.

5.2ITER je hlavným zariadením plánu a očakáva sa, že dosiahne väčšinu svojich významných čiastkových cieľov na ceste k získavaniu energie z jadrovej syntézy. Prevažná väčšina zdrojov navrhnutých v krátkodobom horizonte pre EUROfusion je teda určená na projekt ITER a jeho sprievodné pokusy, z ktorých jedným je Spoločný európsky torus (JET) v Culhame, Anglicko. EHSV uznáva, že JET preukázal, že výstavba a prevádzkovanie veľkej infraštruktúry na výskum jadrovej syntézy sú účinné a maximalizujú vedecké a priemyselné prínosy.

5.3EHSV podporuje žiadosť organizácie ITER, aby sa z výsledkov, ktoré sa získajú v zariadení JET v období pred etapou prvej plazmy v ITER, vypracoval cenný príspevok. Keďže JET má jedinečné vlastnosti, pretože je to jediné zariadenie tokamak schopné prevádzky s tríciom, obsahuje materiály prvej steny ITER a umožňuje úplnú diaľkovú manipuláciu, jeho fungovanie môže prispievať k výskumnému plánu ITER s cieľom znižovať riziká, dosiahnuť úspory nákladov a funkčný licenčný systém ITER. To je dôležité najmä preto, že rozpočet ITER navrhnutý Komisiou nezahŕňa nepredvídané okolnosti, a preto vychádza z predpokladu, že všetky hlavné riziká možno zmierniť.

5.4EHSV chápe, že ITER čelí závažným problémom, ktoré sa môžu riešiť len v rámci JET, a preto súhlasí s obavami, pokiaľ ide o vplyv brexitu na pokračovanie projektu JET. EHSV sa nazdáva, že s cieľom minimalizovať riziká pri prevádzke ITER a optimalizovať jeho výskumný plán by sa zariadenie JET malo ďalej prevádzkovať (ako zariadenie EÚ alebo spoločné zariadenie EÚ a Spojeného kráľovstva) aj v období medzi rokom 2020 a prvou prevádzkou projektu ITER, keďže neexistujú náhradné riešenia zrušenia JET v tomto období.

5.5V návrhu Komisie sa uvádza rozpočet projektu ITER, ale nie je tu žiadna zmienka o primeranosti rozpočtových prostriedkov potrebných na sprievodný program výskumu jadrovej syntézy. Sprievodnému programu sa venuje osobitný návrh 7 , v ktorom sa však neuvádzajú žiadne potreby projektu ITER. EHSV zdôrazňuje, že rozpočet vyčlenený na EUROfusion na obdobie rokov 2021 – 2025 musí byť v súlade s cieľmi plánu jadrovej syntézy, v ktorom má práca ITER zásadný význam, pričom projektovacie činnosti súvisiace s DEMO sa musia posilniť.

5.6EHSV víta výšku investícií do technológie jadrovej syntézy pre priemysel a MSP. Investície EÚ do výstavby reaktora ITER prinášajú významné výhody pre európsky priemysel a výskumnú komunitu a dávajú im príležitosť zapojiť sa do špičkového výskumu a vývoja, technológie, dizajnu a výroby komponentov ITER. Výsledná tvorba nových vedomostí a osamostatnených spoločností generuje hospodársky rast a podporuje zamestnanosť. V období rokov 2008 – 2017 zadal spoločný podnik Fusion for Energy v celej Európe 839 zákaziek a udelil granty v hodnote približne 3,8 mld. EUR. Investície do činností v rámci projektu ITER využilo najmenej 500 podnikov vrátane MSP a viac ako 70 organizácií v oblasti výskumu a vývoja z približne 20 rôznych členských štátov EÚ a Švajčiarska. Okrem toho účastníci projektu ITER z krajín mimo EÚ tiež podpísali zmluvy s európskym priemyslom s cieľom podporiť výrobu vlastných komponentov pre projekt ITER, čo predstavuje ďalšie nové pracovné miesta a rast pre európske podniky.

5.7EHSV berie na vedomie komplexné informácie, ktoré poskytla Komisia 8 a z ktorých vyplýva, že k čistému vplyvu investícií projektu ITER najviac prispieva rozvoj osamostatnených podnikov a transfery technológií. Technológie vyvinuté pre ITER vytvárajú nové podnikateľské príležitosti v iných odvetviach, pretože práca na projekte ITER zvyšuje konkurencieschopnosť európskych podnikov v celosvetovom hospodárstve, tradičným spoločnostiam poskytuje príležitosť vstúpiť na trh špičkových technológií a zároveň ponúka európskym špičkovým priemyselným odvetviam a MSP jedinečnú príležitosť inovovať a vyvíjať produkty určené na využitie mimo jadrovej syntézy.

V Bruseli 20. novembra 2018

Pierre Jean COULON

predseda sekcie pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť

_____________

(1)      Christensen, Clayton M.; Bower, Joseph L. (1995), Disruptive technologies: catching the wave, časopis Harvard Business Review.

(2)     Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004, s. 27 – 34 ; Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 127 ; Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 60 .

(3)    Stanovisko TEN/678 – EURATOM – Výskumný a vzdelávací program na obdobie 2021 – 2025, Barbucci.

(4)    Stanovisko INT/858 – Európsky horizont, Lobo Xavier (zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku).

(5)    European Research Roadmap to the Realisation of Fusion Energy ( www.euro-fusion.org ).

(6)     COM(2018) 445 final .

(7)     COM(2018)437 final a stanovisko TEN/678, Barbucci.

(8)      Napríklad nezávislá štúdia Study on the impact of the ITER project activities in the EU, (2018), Trinomics (Rotterdam) a Cambridge Econometrics.