4.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 238/1

(1)

Nariadením (ES) č. 954/2006 (2) Rada po vykonaní prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Chorvátsku, Rusku a na Ukrajine. Opatrenia boli vo forme antidumpingového cla ad valorem v rozsahu od 12,3 % do 25,7 % uloženého na dovoz od individuálne vymenovaných vyvážajúcich výrobcov na Ukrajine so sadzbou zostatkového cla vo výške 25,7 % na dovoz od všetkých ostatných spoločností na Ukrajine. Konečné antidumpingové clo uložené na vyvážajúceho výrobcu, na ktorého sa vzťahuje toto revízne prešetrovanie, CJSC Nikopolsky Seamless Tubes Plant Niko Tube a OJSC Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant, teraz pod názvom LLC Interpipe Niko Tube a OJSC Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant (ďalej len „žiadateľ“ alebo „spoločnosť Interpipe“) bolo so sadzbou 25,1 %.

(2)

Po tom ako spoločnosť Interpipe podala návrh na zrušenie nariadenia (ES) č. 954/2006, Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev zrušil 10. marca 2009 článok 1 uvedeného nariadenia, a to v rozsahu, akým antidumpingové clo stanovené pre spoločnosť Intepipe presahuje výšku cla, ktoré by sa uplatnilo v prípade, ak by sa neuskutočnila úprava vývoznej ceny vykonaná vzhľadom na províziu v prípade, keď sa predaje uskutočnili prostredníctvom prepojeného obchodníka Sepco SA (3). Súdny dvor Európskej únie 16. februára 2012 potvrdil rozsudok Súdu prvého stupňa (4).

(3)

Rada následne po týchto rozsudkoch zmenila a doplnila nariadenie (ES) č. 954/2006 prostredníctvom vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 540/2012 (5) s cieľom opraviť antidumpingové clo uložené pre spoločnosť Interpipe, a to v rozsahu zodpovedajúcom chybnému stanoveniu uvedeného cla. V súlade s tým je v súčasnosti platná sadzba antidumpingového cla pre spoločnosť Interpipe vo výške 17,7 %.

(4)

Po preskúmaní pred uplynutím platnosti Rada prostredníctvom vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 585/2012 (6) zachovala opatrenia uložené nariadením (ES) č. 954/2006 na dovoz bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine (ďalej len „revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“).

(5)

V súlade s tým sú v súčasnosti platnými opatreniami tie, ktoré boli stanovené prostredníctvom vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 585/2012, t. j. v rozpätí od 24,1 % do 35,8 % na dovoz z Ruska a 12,3 % až 25,7 % na dovoz z Ukrajiny, pričom pre spoločnosti Interpipe je stanovené antidumpingové clo vo výške 17,7 %.

(6)

Dňa 29. júla 2011 Komisia oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie začatie (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) (7) čiastočného predbežného preskúmania antidumpingových opatrení vzťahujúcich sa na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom na Ukrajine podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia.

(7)

Preskúmanie, ktoré sa svojím rozsahom obmedzuje len na preskúmanie dumpingu, sa začalo na základe odôvodnenej žiadosti podanej spoločnosťou Interpipe. Spoločnosť Interpipe poskytla dôkazy prima facie, že zachovanie uloženého opatrenia na súčasnej úrovni už nie je na vyrovnanie poškodzujúceho dumpingu potrebné.

(8)

Prešetrovanie úrovne dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2010 do 31. marca 2011 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(9)

Komisia oficiálne informovala žiadateľa, orgány vyvážajúcej krajiny a výrobné odvetvie Únie o začatí čiastočného predbežného preskúmania. Zainteresované strany dostali možnosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(10)

Komisia s cieľom získať informácie potrebné na prešetrovanie zaslala dotazník žiadateľovi, ktorý ho v stanovenej lehote vyplnil a zaslal naspäť.

(11)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie úrovne dumpingu. Uskutočnili sa overovacie návštevy v priestoroch žiadateľa a jeho prepojených obchodných spoločností LLC Interpipe Ukraine a Interpipe Europe SA.

(12)

Príslušný výrobok je rovnaký ako výrobok vymedzený vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 585/2012, ktorým sa uložili v súčasnosti platné opatrenia, a to bezšvíkové rúry a rúrky zo železa alebo z ocele (ďalej len „BRR“), ktoré majú kruhový prierez, s vonkajším priemerom nepresahujúcim 406,4 mm a ktorých hodnota uhlíkového ekvivalentu (CEV) podľa výpočtov a chemickej analýzy (8) Medzinárodného inštitútu zvárania (IIW) nepresahuje 0,86, s pôvodom na Ukrajine, v súčasnosti zaradené do číselných znakov KN ex 7304 11 00, ex 7304 19 10, ex 7304 19 30, ex 7304 22 00, ex 7304 23 00, ex 7304 24 00, ex 7304 29 10, ex 7304 29 30, ex 7304 31 80, ex 7304 39 58, ex 7304 39 92, ex 7304 39 93, ex 7304 51 89, ex 7304 59 92 a ex 7304 59 93(ďalej len „príslušný výrobok“).

(13)

Tak ako bolo zistené v pôvodnom prešetrovaní ako aj v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, aj v tomto prešetrovaní sa potvrdilo, že výrobok vyrábaný na Ukrajine a vyvážaný do Únie, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Ukrajiny, a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a konečné použitia. Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(14)

Spoločnosť Interpipe úplne vlastní a ovláda dvoch vyvážajúcich výrobcov, spoločnosť LLC Interpipe Niko Tube (Niko Tube) a spoločnosť OJSC Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant (Interpipe NTRP). V súlade so štandardnou praxou inštitúcií Únie sa pre týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov vypočítalo jedno spoločné dumpingové rozpätie. Výška dumpingu sa pred určením jednotnej váženej priemernej sadzby dumpingu pre obe spoločnosti najprv vypočítala pre každého jednotlivého vyvážajúceho výrobcu.

(15)

Táto metodika sa však líšila od metodiky použitej v pôvodnom prešetrovaní, v ktorom sa spoločné dupingové rozpätie vypočítalo s využitím všetkých údajov dvoch vyrábajúcich subjektov týkajúcich sa výroby, ziskovosti a predaja v Únii. Zmena okolností, ktorou sa odôvodňuje táto zmena v metodike, nastala v dôsledku výraznej zmeny v podnikovej štruktúre skupiny, ktorá umožňuje identifikáciu príslušnej vyrábajúcej spoločnosti vo vzťahu k predaju a výrobe, čo nebolo možné v pôvodnom prešetrovaní.

(16)

Okrem toho, v pôvodnom prešetrovaní sa podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia vykonala úprava vo vzťahu k nákladom spoločnosti Interpipe na energie tak, aby sa primerane zohľadnili náklady spojené s výrobou a predajom elektriny a plynu na Ukrajine. Táto úprava sa považovala za nutnú vzhľadom na skutočnosť, že ceny ukrajinského plynu a elektriny boli v tom čase významne nižšie ako priemerné ceny uhrádzané v Únii a neodrážali ceny na svetovom trhu. Uvedená úprava sa zakladala na priemerných cenách zaznamenaných v Rumunsku, na ktoré sa v tom čase prešetrovanie tiež vzťahovalo.

(17)

Na rozdiel od pôvodného prešetrovania sa však prijal záver, že na účely tohto predbežného preskúmania nie je potrebné vykonať úpravu spojenú s nákladmi na energie. Prešetrovaním sa preukázalo, že od pôvodného prešetrovania sa priemerné ukrajinské ceny energií neustále zvyšovali, a to oveľa rýchlejším tempom ako priemerné ceny v Európskej únii, čím postupne zanikal medzi nimi rozdiel. V súčasnosti preto neexistuje značný cenový rozdiel v nákladoch na energie zistený v pôvodnom prešetrovaní a odôvodňujúci úpravu.

(18)

Na základe týchto skutočností sa v tomto predbežnom preskúmaní nepovažuje za vhodné vykonať úpravu spojenú s nákladmi na energie.

(19)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa najprv v prípade každého vyvážajúceho výrobcu preskúmalo, či bol celkový objem jeho predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým objemom predaja na vývoz do Únie, t. j. či celkový objem takého predaja predstavoval aspoň 5 % z celkového objemu predaja príslušného výrobku na vývoz do Únie. Preskúmaním sa zistilo, že v prípade obidvoch vyvážajúcich predajcov išlo o reprezentatívny predaj na domácom trhu.

(20)

Ďalej sa skúmalo, či každý druh podobného výrobku predávaného vyvážajúcimi výrobcami na ich domácom trhu bol dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj konkrétneho druhu výrobku na domácom trhu sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem takého druhu výrobku predaný žiadateľom na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas ORP predstavoval aspoň 5 % jeho celkového objemu predaja porovnateľného druhu výrobku vyvezeného do Únie.

(21)

V súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia sa následne preskúmalo, či by sa predaj každého druhu výrobku na domácom trhu, ktorý sa predal v reprezentatívnom množstve, mohol považovať za predaj pri bežnom obchodovaní. Toto sa uskutočnilo pomocou stanovenia podielu ziskového domáceho predaja každého vyvážaného druhu príslušného výrobku počas ORP nezávislým zákazníkom na domácom trhu.

(22)

Pre tie druhy výrobkov, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a kde bola vážená priemerná predajná cena tohto druhu výrobku rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota podľa druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného druhu výrobku bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(23)

Ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu, alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového predaja daného druhu výrobku na domácom trhu uskutočneného počas ORP.

(24)

Normálna hodnota pre nereprezentatívne druhy (t. j. tie, ktorých predaj na domácom trhu predstavoval menej ako 5 % predaja na vývoz do Únie, alebo tie, ktoré sa vôbec nepredávali na domácom trhu) sa vypočítala na základe výrobných nákladov na druh výrobku a k tomu sa pripočítala suma na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisky. V prípade existujúceho predaja na domácom trhu sa pre príslušné druhy výrobku použil zisk z transakcií pri bežnom obchodovaní na domácom trhu pre daný druh výrobku. V prípade, keď predaj na domácom trhu neexistoval, použil sa priemerný zisk. Táto zmena v metodike je spôsobená skutočnosťou, že po pôvodnom prešetrovaní panel WTO vydal správu vo veci „ES – Losos (Nórsko)“ (9), ktorú následne prijal Orgán na urovnávanie sporov WTO, v ktorej sa uvádza, že sa musí zohľadniť skutočné ziskové rozpätie zistené pre transakcie pri bežnom obchodovaní s príslušnými druhmi výrobku, pre ktoré sa musí stanoviť normálna hodnota.

(25)

Po uverejnení konečných záverov dvaja vyvážajúci výrobcovia uviedli, že náklady zodpovedajúce nevyužitej kapacite nemali byť zahrnuté do celkových výrobných nákladov príslušného výrobku počas ORP a tvrdili, že také zahrnutie je porušením článku 2 ods. 5 základného nariadenia a je v rozpore s účtovnými zásadami stanovenými na základe medzinárodných účtovných štandardov (IAS) a najmä IAS 2. V súvislosti s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia by sa malo pripomenúť, že ak sa podľa uvedeného článku usúdi, že záznamy príslušnej strany o nákladoch spojených s výrobou príslušného výrobku primerane také náklady neodrážajú, tieto náklady sa upravia. Skutočnosť, že spoločnosť nevykonávala svoju činnosť s využitím celej svojej kapacity, ešte neznamenala, že nevznikli určité náklady. Také náklady boli skutočne zaznamenané ako náklady vo výkaze ziskov a strát daných dvoch vyvážajúcich spoločností a mohli byť priamo spojené s podobným výrobkom. Okrem toho sa zistilo, že odkaz na IAS 2 je bezpredmetný, pretože cieľom IAS 2 je stanoviť postup účtovania zásob a nie určiť, čo sa má považovať za výrobné náklady. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(26)

Tí istí vyvážajúci výrobcovia tiež tvrdili, že určité finančné náklady vyplývajúce z úverov, ktoré boli zahrnuté do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, sa nemali do nich zahrnúť. Tvrdili, že tieto úvery sa týkali uspokojenia potrieb likvidity a krátkodobého financovania spoločnosti a nesúviseli s výrobou príslušného výrobku. Počas overovacej návštevy sa skutočne zistilo, že náklady na úroky sa týkali hlavne financovania pracovného kapitálu. Náklady na úroky sa preto rozdelili na všetky výrobky. Vyvážajúci výrobcovia neboli schopní preukázať, že náklady na úroky mali iný osobitný účel než účel financovať pracovný kapitál. Daní dvaja vyvážajúci výrobcovia nevedeli poskytnúť žiadny ďalší dôkaz na podporu ich tvrdenia a preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(27)

Celý vývoz príslušného výrobku dvomi vyvážajúcimi výrobcami do Únie sa uskutočnil prostredníctvom prepojenej spoločnosti vo Švajčiarsku a to priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Preto sa vývozná cena stanovila na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(28)

Pripomíname, že v pôvodnom prešetrovaní sa vykonala úprava vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia v tých prípadoch, keď sa predaj uskutočňoval prostredníctvom prepojených obchodníkov. V tomto predbežnom preskúmaní sa však, v súlade s rozsudkom Súdneho dvora uvedeného v odôvodnení 2, ktorý sa vyslovil, že predmetná úprava nebola odôvodnená, žiadna taká úprava nevykonala.

(29)

Normálna hodnota a vývozná cena dvoch vyvážajúcich výrobcov sa porovnali na základe cien zo závodu. Na zabezpečenie spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa náležite prihliadlo vo forme úprav na rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na tomto základe sa vykonali úpravy vo vzťahu k prepravným nákladom, rabaty a zľavy, provízie a náklady na úver.

(30)

V súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa vážená priemerná normálna hodnota porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou každého druhu výrobku na základe cien zo závodu oddelene pre každú z obidvoch vyvážajúcich výrobcov. Tak, ako sa uvádza v odôvodnení 14, následne sa pre spoločnosť Interpipe stanovilo jedno spoločné dumpingové rozpätie prostredníctvom výpočtu jednotnej váženej priemernej sadzby dumpingu pre obidvoch vyvážajúcich výrobcov v rámci spoločnosti Interpipe.

(31)

Na tomto základe je dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, vo výške 13,8 %.

(32)

Žiadateľ v svojej žiadosti o čiastočné predbežné preskúmanie tvrdil, že zmeny v podnikovej štruktúre a organizácii výroby, ako aj reštrukturalizácia organizácie predaja na domácom aj vývoznom trhu, mali vplyv na jeho štruktúru nákladov a z tohto dôvodu na vyrovnanie poškodzujúceho dumpingu už viac nie je potrebné antidumpingové clo na terajšej úrovni.

(33)

V súlade s tým sa prešetrilo, či je možné dospieť k odôvodnenému záveru, že zmenené okolnosti, ktoré viedli k začatiu predbežného preskúmania, a dôsledky týchto zmien majú trvalý charakter.

(34)

Prešetrovaním sa stanovilo, že hlavnými faktormi vedúcimi k menšiemu dumpingovému rozpätiu zistenému v revíznom prešetrovaní sú zmeny v podnikovej štruktúre, ktoré zahŕňajú fúziu dvoch vyrábajúcich spoločností a reštrukturalizáciu organizácie predaja, ktorá sa zefektívnila. Tieto zmenené okolnosti, ktoré mali vplyv na štruktúru nákladov žiadateľa, pokiaľ ide o výrobu a predaj príslušného výrobku, majú štrukturálny charakter a teda nie je pravdepodobné, že sa v dohľadnej budúcnosti zmenia.Navyše nebolo zistené nič, čo by svedčilo o významnej nestálosti cien žiadateľa.

(35)

Preto sa dospelo k záveru, že zmeny majú trvalý charakter a že uplatňovanie existujúcich opatrení na ich súčasnej úrovni už nie je potrebné,

4.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 238/5

(1)

Nariadením (ES) č. 1136/2006 (2) (ďalej len „pôvodné nariadenie“) Rada uložila konečné antidumpingové clo vo výške 27,1 % a 47,4 % na dovoz pákových mechaník (ďalej len „PM“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“).

(2)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (3) platných konečných antidumpingových opatrení bola Komisii 26. apríla 2011 doručená žiadosť o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Žiadosť podalo združenie LAMMA (Lever arch mechanism manufacturers association – Združenie výrobcov pákových mechaník) v mene troch výrobcov z Únie (ďalej len „žiadateľ“), na ktorých pripadá podstatná časť výroby pákových mechaník v Únii, v tomto prípade viac ako 50 %.

(3)

Žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy o tom, že uplynutie platnosti opatrení uložených na dovoz PM s pôvodom v ČĽR by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(4)

Komisia, ktorá po porade s poradným výborom dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti, informovala 23. júla 2011 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(5)

Prešetrovanie týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2010 do 30. júna 2011 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2008 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(6)

Komisia úradnou cestou informovala žiadateľa, iných známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine, neprepojených dovozcov, používateľov v Únii, o ktorých bolo známe, že sa ich to týka, ako aj zástupcov príslušnej krajiny o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti.

(7)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí preskúmania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z osobitných dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(8)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, neprepojených dovozcov a výrobcov z Únie sa v oznámení o začatí preskúmania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(9)

Aby mohla Komisia rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade reprezentatívnu vzorku vybrať, boli vyvážajúci výrobcovia v ČĽR a neprepojení dovozcovia vyzvaní, aby sa do 15 dní od začatia preskúmania prihlásili a poskytli Komisii informácie vyžadované v oznámení o začatí preskúmania. Keďže sa žiaden vyvážajúci výrobca v ČĽR neprihlásil a neposkytol Komisii informácie vyžadované v oznámení o začatí preskúmania a prihlásil sa iba jeden neprepojený dovozca, ktorý však Komisii neposkytol informácie vyžadované v oznámení o začatí preskúmania, výber vzorky sa v ani jednom z týchto prípadov nepovažoval za potrebný.

(10)

V oznámení o začatí preskúmania Komisia uviedla, že dočasne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Túto vzorku tvorili dve spoločnosti zo šiestich výrobcov z Únie známych pred začatím prešetrovania, ktoré boli vybrané na základe svojho objemu predaja a výroby príslušného výrobku v roku 2010, ako aj podľa zemepisnej polohy v Únii. Na vzorku pripadalo viac ako 50 % celkovej odhadovanej výroby v Únii a celkového odhadovaného predaja v Únii počas ORP. Zainteresované strany boli vyzvané, aby nazreli do spisu a vyjadrili pripomienky k vhodnosti tohto výberu do 15 dní od dátumu uverejnenia oznámenia o začatí preskúmania. Žiadna zainteresovaná strana nevzniesla proti navrhovanej vzorke námietku.

(11)

Komisia zaslala dotazníky dvom výrobcom z Únie vybraným do vzorky, dovozcovi, ktorý sa prihlásil, a všetkým používateľom, o ktorých bolo známe, že sa ich toto preskúmanie týka.

(12)

Vyplnené dotazníky boli doručené od dvoch výrobcov z Únie vybraných do vzorky a dvoch používateľov. Neprepojený dovozca uvedený v odôvodnení 9, ktorý sa prihlásil, neodpovedal na otázky týkajúce sa výberu vzorky a ani nevyplnil dotazník.

(13)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a z neho vyplývajúcej ujmy a na určenie záujmu Únie. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto zainteresovaných strán:

(14)

Príslušným výrobkom, ktorý je predmetom tohto preskúmania, je rovnaký výrobok ako v pôvodnom nariadení, t. j. pákové mechaniky, ktoré sa všeobecne používajú na archivovanie listov a iných dokumentov v zoraďovačoch spisov alebo rýchloviazačoch, v súčasnosti zaradené pod číselný znak KN ex 8305 10 00 (kód TARIC 8305100050) (ďalej len „príslušný výrobok“), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Tieto pákové mechaniky sa skladajú z robustných oblúkových kovových prvkov (zvyčajne z dvoch) upevnených na doštičke a najmenej z jedného otváracieho mechanizmu, ktorý umožňuje vkladanie a zakladanie listov a iných dokumentov. Do pojmu príslušného výrobku na účely tohto prešetrovania nie sú zahrnuté mechaniky krúžkových zoraďovačov zatriedené pod ten istý číselný znak KN.

(15)

Týmto revíznym prešetrovaním sa rovnako ako pri pôvodnom prešetrovaní potvrdilo, že príslušný výrobok a výrobok vyrábaný v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké základné technické a fyzikálne vlastnosti a rovnaké použitia. Považovali sa preto za podobné výrobky podľa článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(16)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či by uplynutie platnosti existujúcich opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu.

(17)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 9, žiaden zo známych čínskych vyvážajúcich výrobcov oslovených pri začatí preskúmania nespolupracoval pri prešetrovaní. Čínske orgány boli informované o tejto skutočnosti rovnako ako o možnom uplatnení článku 18 ods. 1 základného nariadenia a dostali príležitosť na predloženie svojich pripomienok. V tejto súvislosti neboli doručené žiadne pripomienky.

(18)

Z tohto dôvodu a v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia museli zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu uvedené ďalej vychádzať z dostupných skutočností, najmä z verejne dostupných informácií, akými sú oficiálne webové stránky spoločností a webové vyhľadávače výrobkov, z informácií zo žiadosti o preskúmanie a informácií získaných od spolupracujúcich strán v priebehu revízneho prešetrovania (t. j. žiadatelia a výrobcovia z Únie vybraní do vzorky).

(19)

Na účely stanovenia normálnej hodnoty sa v oznámení o začatí preskúmania počítalo s použitím analogickej krajiny.

(20)

Čo sa týka vývoznej ceny, pre nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov v ČĽR i neprepojených dovozcov na trhu Únie Komisia nedokázala zistiť žiadne objemy alebo ceny predaja pri vývoze podľa transakcií. V tejto súvislosti Komisia uvažovala o alternatívnych prostriedkoch na stanovenie vývoznej ceny.

(21)

Najprv sa zvážilo, či by sa ako alternatívne prostriedky na stanovenie vývozných cien mohli použiť údaje od Eurostatu overené porovnaním s inými dostupnými údajmi. Usúdilo sa, že sú nevhodné, keďže jeden zo zdrojov zahŕňal aj iný dovoz než dovoz príslušného výrobku a iné zdroje neumožňovali porovnanie vývozných cien s cenami výrobného odvetvia Únie podľa jednotlivých druhov.

(22)

Komisia potom uvažovala aj o použití vývozných cien uvedených v žiadosti o preskúmanie. Treba pripomenúť, že táto metodika, ktorá sa použila pri pôvodnom prešetrovaní, umožňuje porovnanie podľa jednotlivých druhov. Faktúry, ktoré obsahovala žiadosť o preskúmanie, sa však vzťahovali na ceny pri vývoze do iných tretích krajín.

(23)

Vzhľadom na uvedené sa nemohol uskutočniť žiaden výpočet dumpingu na základe cien pri vývoze do Únie a nebolo možné potvrdiť zistenie o existencii dumpingu. Prešetrovanie sa preto zameralo na pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu.

(24)

V rámci prešetrovania pravdepodobnosti opakovaného výskytu dumpingu sa analyzovali tieto prvky: vzťah medzi normálnou hodnotou a cenami pri vývoze do tretích krajín; výrobná kapacita, výroba a voľná kapacita v ČĽR; ako aj atraktívnosť trhu Únie pre dovoz z ČĽR.

(25)

Vzhľadom na nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa normálna hodnota porovnala s cenami pri vývoze z ČĽR v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(26)

Keďže ČĽR je transformujúce sa hospodárstvo, normálna hodnota sa v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia musela stanoviť na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“) alebo ceny pri predaji výrobku z analogickej krajiny do iných krajín vrátane Únie, alebo ak to nie je možné, na inom odôvodnenom základe vrátane ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej v Únii za podobný výrobok, v prípade potreby náležite upravenej tak, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie.

(27)

V žiadosti výrobného odvetvia Únie o preskúmanie je vymenovaný určitý počet výrobcov v krajinách s trhovým hospodárstvom mimo Únie (konkrétne India, Irán a Thajsko). Pri začatí preskúmania Komisia náležite oslovila týchto výrobcov, ako aj iných potenciálnych výrobcov v takýchto krajinách, ktorí sa dali identifikovať z verejne dostupných zdrojov.

(28)

V oznámení o začatí preskúmania bolo uvedené, že ak výrobcovia v krajinách s trhovým hospodárstvom mimo Únie nebudú ochotní spolupracovať, Komisia má v úmysle použiť ako základ pri stanovení normálnej hodnoty ceny skutočne zaplatené alebo splatné v Únii. Aj v rámci pôvodného prešetrovania sa pri stanovení normálnej hodnoty použili ako základ ceny skutočne zaplatené alebo splatné v Únii.

(29)

Žiadna zainteresovaná strana nepredložila pripomienky k vhodnosti uvedeného základu na stanovenie normálnej hodnoty.

(30)

Žiadny z výrobcov v krajinách s trhovým hospodárstvom mimo Únie, ktorých Komisia oslovila, sa nerozhodol spolupracovať pri tomto preskúmaní.

(31)

Za takýchto okolností nezostala Komisii iná možnosť ako opierať sa pri stanovení normálnej hodnoty o ceny skutočne zaplatené alebo splatné v Únii.

(32)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia a ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 26 až 31 sa normálna hodnota stanovila použitím ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej v Únii za podobný výrobok, pri ktorej sa zistilo, že išlo o bežného obchodovanie.

(33)

Normálna hodnota sa teda stanovila ako vážená priemerná predajná cena na domácom trhu fakturovaná neprepojeným zákazníkom výrobcami z Únie vybranými do vzorky.

(34)

Najprv sa zistilo, či bol predaj podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom, ktorý uskutočnili výrobcovia z Únie vybraní do vzorky, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku, ktorý sa vyviezol do Únie. Vzhľadom na nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa informácie týkajúce sa celkového objemu predaja na vývoz do Únie museli stanoviť na základe dostupných skutočností. Ako sa uviedlo v odôvodnení 21, štatistiky od Eurostatu a iné štatistiky sa na účely stanovenia pokračovania dumpingu nepovažovali za vhodné, môžu sa však použiť ako indícia o úrovni dovozu do Únie (potrebnej na celkový objem vývozu z ČĽR). Na tomto základe sa predaj na domácom trhu, ktorý uskutočnili výrobcovia z Únie vybraní do vzorky, považoval za celkovo dostatočne reprezentatívny počas ORP. Vzhľadom na nespoluprácu vývozcov v ČĽR nebolo možné analyzovať reprezentatívnosť podľa jednotlivých druhov.

(35)

Komisia potom preskúmala, či by sa predaj na domácom trhu uskutočnený každým výrobcom z Únie vybraným do vzorky mohol považovať za uskutočnený pri bežnom obchodovaní, t. j. či priemerné predajné ceny každého výrobcu z Únie vybraného do vzorky boli rovnaké alebo vyššie ako priemerné výrobné náklady, a teda ziskové.

(36)

Na základe toho sa zistilo, že predaj výrobcov z Únie bol v priemere ziskový, a preto sa normálna hodnota stanovila na základe vážených priemerných predajných cien výrobcov z Únie vybraných do vzorky.

(37)

Zistilo sa, že najvhodnejším základom sú vzhľadom na neexistenciu spolupráce vyvážajúcich výrobcov informácie o cenách pri vývoze z ČĽR do tretích krajín, ktoré obsahovala žiadosť o preskúmanie.

(38)

Porovnanie medzi váženou priemernou normálnou hodnotou a váženou priemernou vývoznou cenou sa vykonalo na základe ceny zo závodu. Z tohto porovnania vyplýva, že cena pri vývoze do tretích krajín v žiadosti o preskúmanie bola podstatne nižšia ako normálna hodnota (o viac ako 30 %). Naznačuje to, že ceny pri vývoze do Únie by v prípade zrušenia opatrení boli s veľkou pravdepodobnosťou dumpingové.

(39)

Keďže vyvážajúci výrobcovia neboli ochotní spolupracovať, nasledujúce závery sa opierajú hlavne o informácie, ktoré obsahovala žiadosť o preskúmanie a ktoré sa podľa možností overili porovnaním s verejne dostupnými informáciami.

(40)

Na základe toho sa zistilo, že výrobná kapacita ČĽR v oblasti PM, keď sa vychádza z informácií, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie, sa podľa odhadov pohybuje prinajmenšom v rozmedzí od 600 do 700 miliónov kusov.

(41)

Z informácií získaných počas prešetrovania zároveň vyplýva, že výrobnú kapacitu v oblasti PM v ČĽR je možné v prípade zvýšeného dopytu ľahko zväčšiť, okrem iného zamestnaním dodatočnej pracovnej sily a menšími investíciami do nástrojového vybavenia.

(42)

Žiadna zainteresovaná strana nepredložila iné pripomienky a/alebo informácie v súvislosti s výrobnou kapacitou v ČĽR.

(43)

Na základe toho sa usúdilo, že výrobná kapacita v ČĽR je zhruba o 170 % – 350 % vyššia ako spotreba v Únii a podstatne väčšia než výroba v Únii.

(44)

Keďže žiadny z vyvážajúcich výrobcov nebol ochotný spolupracovať, informácie týkajúce sa skutočnej výroby a voľnej kapacity sa opierali najmä o informácie, ktoré obsahovala žiadosť o preskúmanie a ktoré sa podľa možností porovnali s verejne dostupnými informáciami.

(45)

V žiadosti o preskúmanie sa výroba PM odhadovala na 200 až 400 miliónov kusov a voľná kapacita na 200 až 500 miliónov kusov. Táto voľná kapacita zhruba zodpovedá spotrebe v Únii.

(46)

Po overení predložených odhadov porovnaním s verejne dostupnými zdrojmi, ak to bolo možné, sa zistilo, že uvedené odhady sú primerané.

(47)

Čo sa týka voľnej kapacity, z informácií získaných počas prešetrovania vyplýva, ako bolo uvedené v odôvodnení 41, že výrobnú kapacitu v oblasti PM v ČĽR je možné v prípade zvýšeného dopytu ľahko zväčšiť, okrem iného zamestnaním dodatočnej pracovnej sily a menšími investíciami do nástrojového vybavenia.

(48)

Na základe uvedených skutočností možno odôvodnene dospieť k záveru, že v ČĽR je k dispozícii značná voľná kapacita. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 49 až 55, je veľmi pravdepodobné, že takáto voľná kapacita by sa v prípade zrušenia opatrení orientovala na trh Únie.

(49)

Z informácií zhromaždených počas tohto preskúmania vyplýva, že v prípade zrušenia opatrení by bol trh Únie atraktívnym trhom pre dovoz PM z ČĽR. Treba pripomenúť, že pred uložením platných opatrení bola spotreba v Únii značná a predstavovala takmer 400 miliónov kusov. Dovoz z ČĽR v tom istom čase presahoval 200 miliónov kusov a zodpovedal viac než 50 % celkovej spotreby v Únii.

(50)

Prešetrovaním sa preukázalo, že dopyt po PM v Únii bol naďalej značný. Spotreba v Únii, ako je objasnené v odôvodneniach 63, 64 a 98, klesla v posudzovanom období len nepatrne a trh Únie zostáva v celosvetovom meradle najväčším trhom s PM, na ktorý pripadá viac než 50 % svetového trhu.

(51)

Okrem toho existuje len niekoľko iných trhov s PM, ktoré by pravdepodobne neabsorbovali nadmernú kapacitu ČĽR.

(52)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 38, z porovnania vývozných cien pri dovoze z ČĽR do tretích krajín s cenami na trhu Únie zároveň vyplýva, že trh Únie by v prípade zrušenia opatrení bol pre takýto dovoz uskutočňovaný pri nízkych cenách atraktívny. Príčinou toho je aj skutočnosť, že ceny dominujúce na trhu v Únii sú vo všeobecnosti vyššie než na iných vývozných trhoch.

(53)

Vzhľadom na uvedené úvahy by v prípade zrušenia opatrení bolo pravdepodobné, že vývoz z ČĽR by smeroval na trh Únie.

(54)

Z verejne dostupných informácií o výrobcoch v ČĽR vyplýva, že takéto spoločnosti často orientujú svoj predaj najmä alebo výlučne na vývozný trh.

(55)

Nakoniec si treba všimnúť, že od uloženia konečných opatrení sa zaznamenali početné prípady nesprávneho zatriedenia dovozu PM, pričom veľký objem oddelených PM a krytov sa vo vyhláseniach uvádzal ako úplné pákové zoraďovače spisov (ďalej len „PZS“). Viedlo to k nezaplateniu cla za takýto dovoz. Toto nesprávne zatriedenie podnietilo (v novembri 2010) Výbor pre colný kódex, aby vyhlásením objasnil, že PM dovážané za takýchto okolností sa musia vo vyhláseniach uvádzať oddelene. Je príliš skoro na to, aby sa skonštatovalo, či malo toto vyhlásenie požadovaný účinok a Komisia má v úmysle situáciu pozorne sledovať. Ide však o ďalší dôkaz, že trh Únie je pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR napriek opatreniam naďalej atraktívny.

(56)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 38, z porovnania cien pri vývoze do iných tretích krajín, ktoré obsahovala žiadosť o preskúmanie, s cenou na trhu Únie vyplýva veľká pravdepodobnosť, že môže dôjsť k opakovanému výskytu dumpingu.

(57)

Vzhľadom na značnú výrobnú kapacitu, ktorá je v ČĽR k dispozícii, schopnosť čínskych výrobcov rýchlo zvýšiť svoj objem výroby a orientovať ho na vývoz, pravdepodobne nízke ceny takéhoto vývozu a atraktívnosť trhu Únie pre takýto vývoz sa okrem toho dá odôvodnene predpokladať, že zrušenie opatrení by viedlo k zvýšenému dumpingovému vývozu PM z ČĽR do Únie.

(58)

Počas ORP vyrábalo PM v Únii šesť známych výrobcov, z ktorých traja sú žiadateľmi v tejto veci. V priebehu tohto prešetrovania sa ako výrobcovia z Únie neprihlásili žiadne iné spoločnosti. Dospelo sa preto k záveru, že títo šiesti výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia (ďalej len „výrobné odvetvie Únie“).

(59)

Údaje získané na účely analýzy ujmy pochádzajú zo štatistík od Eurostatu a z iných štatistických zdrojov, ktoré má Komisia k dispozícii, zo žiadosti o preskúmanie, z vyplnených dotazníkov a informácií zhromaždených počas overovacích návštev.

(60)

Pri makroekonomických ukazovateľoch, t. j. pri výrobe, výrobnej kapacite, využití kapacity, predaji do Únie a na tretie trhy, podiele na trhu, raste, zamestnanosti a produktivite, veľkosti skutočného dumpingového rozpätia a zotavení z minulého dumpingu sa vychádza z údajov predložených výrobným odvetvím Únie. V tejto súvislosti sa vyplnené dotazníky doručené od dvoch výrobcov z Únie vybraných do vzorky doplnili o informácie, ktoré poskytli všetci ostatní výrobcovia z Únie.

(61)

Pri mikroekonomických ukazovateľoch, t. j. pri zásobách, mzdách, predajných cenách, ziskovosti, investíciách, návratnosti investícií, peňažnom toku a schopnosti získavať kapitál sa vychádzalo z údajov, ktoré poskytli dvaja výrobcovia z Únie vybraní do vzorky. Keďže na spoločnosti vybrané do vzorky pripadá viac ako 50 % celkovej odhadovanej výroby a celkového odhadovaného predaja v Únii, výrobcovia z Únie vybraní do vzorky sa na účely tohto preskúmania považovali za reprezentatívnych z hľadiska výrobného odvetvia Únie. Údaje týkajúce sa dvoch spoločností vybraných do vzorky sa môžu poskytovať iba vo forme indexov, aby sa zachovala dôvernosť citlivých obchodných informácií podľa článku 19 základného nariadenia.

(62)

Vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov a neprepojených dovozcov sa pri vývoji dovoznej ceny a podhodnotenia vychádzalo z alternatívnych zdrojov, napríklad zo žiadosti o preskúmanie, štatistík od Eurostatu a z iných dôverných štatistík, ktoré má Komisia k dispozícii, ako aj z informácií získaných počas overovacích návštev. Pri údajoch o dovoze sa vychádzalo zo žiadosti o preskúmanie, ktorá sa opierala o údaje od Eurostatu. Keďže tieto údaje sa vzťahovali aj na iný dovoz než dovoz príslušného výrobku, overili sa porovnaním s inými dôvernými štatistickými zdrojmi, ktoré má Komisia k dispozícii, a náležite sa podľa toho upravili. Niektoré číselné údaje uvedené ďalej boli preto na účely ochrany dôverných štatistík vyjadrené vo forme indexov alebo intervalov.

(63)

Spotreba Únie sa stanovila na základe objemu predaja uskutočneného výrobným odvetvím Únie na trhu Únie a na základe dovozu. Zistilo sa, že spotreba sa počas ORP pohybovala v rozmedzí od 200 do 350 miliónov kusov.

(64)

Spotreba PM v Únii sa v priebehu posudzovaného obdobia znížila o 12 %. Sčasti to možno pripísať hospodárskej kríze i zmene v štruktúre spotreby (napríklad podpora tzv. zelenej kancelárie a elektronického zoraďovania spisov, všeobecný úbytok administratívnych pracovných miest).

Tabuľka 1

Spotreba

(65)

Ako je opísané ďalej v tabuľke 2, podiel na trhu klesol počas posudzovaného obdobia o 54 %.

(66)

Od uloženia antidumpingového cla v roku 2006 sa čínsky dovoz okrem toho podstatne znížil z 51 % podielu na trhu v OP pôvodného prešetrovania na 7 až 15 % počas ORP. Pokiaľ ide o objem dovozu z ČĽR, počas posudzovaného obdobia zostal vďaka platným antidumpingovým opatreniam na nízkej úrovni. Čínsky dovoz však bol naďalej hlavným zdrojom (85 až 95 % v ORP) celkového dovozu do Únie, pretože dovoz PM z iných tretích krajín bol nízky. Dovoz klesol v posudzovanom období o 59 %.

Tabuľka 2

Dovoz z ČĽR

(67)

Vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov a absenciu alternatívnych zdrojov nebolo možné stanoviť presnú dovoznú cenu. Dôvodom, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 21, je skutočnosť, že štatistiky sa považovali za nevhodné, keďže jeden zo zdrojov zahŕňal aj iný dovoz než dovoz príslušného výrobku a iné zdroje neumožňovali porovnanie vývozných cien s cenami výrobného odvetvia Únie podľa jednotlivých druhov.

(68)

Usúdilo sa však, že iné dôverné štatistické zdroje, ktoré má Komisia k dispozícii, sú ako indícia o celkovom trende cien pri dovoze z ČĽR vhodné. Trend dovozných cien svedčí o zvýšení cien počas posudzovaného obdobia.

Tabuľka 3

Ceny pri dovoze príslušného výrobku

(69)

Vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov a absenciu alternatívnych zdrojov sa pri výpočte cenového podhodnotenia z dôvodov uvedených v odôvodnení 37 vychádzalo z cien pri vývoze do tretích krajín, ktoré obsahovala žiadosť o preskúmanie. Úroveň podhodnotenia stanovená ako indícia je okolo 20 %.

(70)

Hlavní výrobcovia PM vo svete sa nachádzajú v Únii a ČĽR. Zistilo sa, že dovoz z iných tretích krajín, napríklad z Indie, je zanedbateľný a nedosahuje ani 1 %.

(71)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky relevantné hospodárske faktory a indexy, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(72)

Objem výroby v Únii zostal okrem roka 2009 počas posudzovaného obdobia v rovnakom rozmedzí. Pokles v roku 2009, ktorý do určitej miery spôsobila celosvetová hospodárska kríza, sa vyvážil zvýšením v roku 2010.

(73)

Napriek klesajúcemu trendu predaja v Únii, ako je vysvetlené v odôvodneniach 75 až 77, si výrobcovia z Únie dokázali počas posudzovaného obdobia udržať úroveň výroby, keďže boli schopní zvýšiť svoj vývoz na tretie trhy, ako je objasnené v odôvodnení 78.

Tabuľka 4

Celková výroba v Únii

(74)

Výrobná kapacita sa vďaka investíciám do dodatočnej kapacity a modernizácii realizovaným výrobcami z Únie v priebehu posudzovaného obdobia mierne zvýšila. Využitie kapacity zostalo pomerne konštantné a v roku 2009 vykazovalo mierny pokles. Tento mierny pokles sa dá v prvom rade pripísať vplyvu celosvetovej hospodárskej krízy počas uvedeného roka.

Tabuľka 5

Výrobná kapacita a využitie kapacity

(75)

Číselné údaje uvedené ďalej vyjadrujú objem predaja výrobného odvetvia Únie nezávislým zákazníkom na trhu Únie.

Tabuľka 6

Predaj neprepojeným zákazníkom

(76)

Predaj v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížil o 4 %.

(77)

V roku 2009 predaj klesol o 11 %. Tento pokles sa dá pripísať vplyvu celosvetovej hospodárskej krízy. V nasledujúcich rokoch došlo v oblasti predaja k zotaveniu a počas ORP sa priblížil k číselným údajom za rok 2008.

(78)

Číselné údaje uvedené ďalej vyjadrujú objem predaja výrobného odvetvia Únie na tretie trhy a svedčia o prudkom náraste tohto predaja v priebehu posudzovaného obdobia.

Tabuľka 7

Predaj do tretích krajín

(79)

Napriek zníženiu predaja v Únii sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v priebehu posudzovaného obdobia zväčšil o 9 %, pričom počas ORP sa pohyboval v rozmedzí 80 % až 93 %. Nárast podielu na trhu Únie bol výsledkom poklesu spotreby v Únii, ako aj zmenšenia podielu dovozu z ČĽR na trhu.

Tabuľka 8

Podiel Únie na trhu

(80)

Medzi rokom 2008 a ORP klesla spotreba v Únii o 12 %. Objem predaja uskutočneného výrobcami z Únie na trhu Únie sa znížil o 4 %. Podiel výrobcov z Únie na trhu vzrástol o 9 %.

(81)

Zamestnanosť v sektore sa v posudzovanom období v Únii znížila. Toto zníženie súviselo s modernizáciou a mechanizáciou výrobného procesu realizovanými výrobným odvetvím Únie.

Tabuľka 9

Zamestnanosť v Únii

(82)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie meraná ako produkcia na zamestnanú osobu za rok sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala pozitívne a zostala v roku 2010 a v ORP konštantná.

(83)

Tento nárast produktivity súvisel s uskutočneným procesom modernizácie, ktorý je opísaný v odôvodnení 93.

Tabuľka 10

Produktivita

(84)

Treba pripomenúť, že vzhľadom na okolnosti opísané v odôvodneniach 19 až 23 sa nedal urobiť žiaden výpočet dumpingu. Pri určení pravdepodobnosti opakovaného výskytu dumpingu sa však vychádzalo z porovnania normálnej hodnoty stanovenej na základe priemerných predajných cien výrobného odvetvia Únie a vývoznej ceny stanovenej pomocou cien pri vývoze do tretích krajín.

(85)

Z analýzy vyplýva, že výrobné odvetvie Únie sa do veľkej miery zotavilo vďaka uloženiu opatrení proti dumpingovému dovozu a platné opatrenia sa javia ako účinné.

(86)

Číselné údaje uvedené ďalej vyjadrujú objem zásob na konci každého obdobia.

Tabuľka 11

Konečný stav zásob

(87)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že zásoby výrobného odvetvia Únie neboli významným ukazovateľom pri posudzovaní hospodárskej situácie vo výrobnom odvetví Únie, pretože veľkosť zásob v závislosti od sezóny kolíše.

(88)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerná mzda na zamestnanca zvýšila o 33 %.

Tabuľka 12

Mzdy (náklady na zamestnanca)

(89)

Priemerné jednotkové ceny PM v Únii sa medzi rokom 2008 a ORP mierne zvýšili. Relatívny pokles v roku 2010 v porovnaní s rokom 2009 súvisí s kolísaním cien surovín.

Tabuľka 13

Jednotková cena na trhu Únie

(90)

Pri stanovení rozpätí ziskovosti uvedených ďalej sa hospodársky výsledok, ktorý dosiahlo výrobné odvetvie Únie, vyjadril ako percentuálny podiel obratu realizovaného na trhu Únie.

Tabuľka 14

Ziskovosť

(91)

Pred uložením konečných opatrení v roku 2006 vykazovalo výrobné odvetvie Únie veľké straty. Odvtedy sa hospodárska situácia v odvetví PM v priebehu posudzovaného obdobia zlepšila, ale počas ORP sa nedosiahlo cieľové ziskové rozpätie vo výške 5 % stanovené počas pôvodného prešetrovania.

(92)

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené trendy investícií, návratnosti investícií a peňažného toku.

Tabuľka 15

Investície, návratnosť investícií a peňažný tok

(93)

Vďaka zotaveniu po uložení opatrení v roku 2006 uskutočnilo výrobné odvetvie značné investície do modernizácie a rozšírenia výrobných zariadení, najmä v rokoch 2008 a 2009. Vyššia ziskovosť sa odráža aj v lepšom peňažnom toku.

(94)

Počas prešetrovania sa nezistili žiadne osobitné problémy, pokiaľ ide o schopnosť výrobného odvetvia Únie získavať kapitál.

(95)

Na základe analýzy uvedenej v predchádzajúcom texte sa dá skonštatovať, že po uložení opatrení v roku 2006 sa hospodárska situácia vo výrobnom odvetví Únie zlepšila a výrobné odvetvie preukazuje svoju životaschopnosť. Po zohľadnení skutočností, že uvedený pozitívny vývoj nastal až po uložení opatrení, zamestnanosť klesá a ziskovosť zaostáva za určeným cieľom sa však usudzuje, že hospodárska situácia vo výrobnom odvetví je naďalej nestabilná a málo odolná. Dá sa preto dospieť k záveru, že k odstráneniu ujmy došlo čiastočne alebo výlučne vďaka zavedeniu opatrení, čo naznačujú aj dôkazy.

(96)

Od uloženia platných opatrení sa situácia vo výrobnom odvetví Únie podstatne zlepšila. Zo zistení tejto analýzy však vyplýva, že výrobné odvetvie Únie je i naďalej nestabilné a málo odolné.

(97)

Za takýchto okolností je vhodné vykonať analýzu pravdepodobnosti opakovaného výskytu značnej ujmy, aby sa preskúmalo, či by sa v prípade zrušenia opatrení terajšia situácia prognózovaným vývojom v oblasti objemu dovozu a cien pri dovoze s pôvodom v ČĽR zhoršovala, ako sa podrobne rozoberá ďalej v odôvodneniach 98 až 106.

(98)

Vo svete existujú dvaja hlavní výrobcovia PM – ČĽR a Únia. Najväčší trh s PM na svete má Únia, za ktorou nasleduje Južná Amerika a Rusko. V iných krajinách, napríklad v Indii, pôsobia malí výrobcovia, zameriavajú sa však na svoje vlastné domáce trhy. V USA a Kanade sa používajú iné systémy zoraďovania spisov.

(99)

Treba pripomenúť, že v ČĽR existuje značná voľná kapacita a že výrobu PM v ČĽR by bolo možné ľahko zvýšiť, ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 45 až 48.

(100)

Treba takisto pripomenúť, že voľná kapacita, ktorá je v ČĽR k dispozícii, zhruba zodpovedá spotrebe v Únii (pozri odôvodnenie 45).

(101)

Zistilo sa aj to, že v prípade zrušenia opatrení by sa akákoľvek zvýšená výroba PM v ČĽR pravdepodobne vyviezla do Únie (pozri odôvodnenie 53). Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že trh Únie zostáva najväčším trhom s PM na svete, pričom vykazuje pomerne konštantnú spotrebu, a z toho, že ceny dominujúce na trhu Únie sú vo všeobecnosti vyššie ako na iných vývozných trhoch (pozri odôvodnenie 52). Malo by sa takisto vziať do úvahy, že okrem Únie a ČĽR neexistujú žiadne iné významné vyvážajúce krajiny, ktoré vyrábajú PM.

(102)

Ako je uvedené v odôvodnení 41, výrobná kapacita v ČĽR sa okrem toho dá jednoduchým zabezpečením dodatočnej pracovnej sily ľahko zväčšiť. Vývozom z ČĽR by sa preto mohlo pokryť každé prípadné zvýšenie spotreby v Únii. Vzhľadom na potenciálnu nízku cenu pri čínskom dovoze, ako vyplýva z porovnania s jeho cenami týkajúcimi sa trhov tretích krajín, a zjavnú neobmedzenú schopnosť dodávok pri nízkych cenách by v prípade zrušenia opatrení výrobné odvetvie Únie s veľkou pravdepodobnosťou nemalo prospech zo žiadneho prípadného zvýšenia dopytu, čo by viedlo k významným stratám podielu na trhu.

(103)

Na základe toho sa dá očakávať, že okolnosti prípadného značného zvýšenia dovozu PM z ČĽR do Únie v budúcnosti by mali vážne negatívne dôsledky na situáciu vo výrobnom odvetví Únie. Ako už bolo spomenuté, očakáva sa, že v prípade zrušenia opatrení by bol objem dovozu PM z ČĽR značný. Tento dovoz by okrem toho s najväčšou pravdepodobnosťou vyvíjal veľký cenový tlak na trhu Únie, a teda na výrobné odvetvie Únie, ako to naznačujú údaje o cenovej úrovni na trhoch tretích krajín. Podľa údajov, ktoré sú k dispozícii, sa totiž odhaduje, že terajšími čínskymi cenami sa ceny v Únii podhodnocujú asi o 20 %, ako bolo opísané v odôvodnení 69, čo svedčí o veľkej pravdepodobnosti, že v prípade zrušenia opatrení by sa čínsky dovoz uskutočňoval pri cenách, ktoré sú podstatne nižšie ako ceny v Únii.

(104)

Atraktívnosť trhu Únie pre čínskych vývozcov potvrdzujú aj pokusy o nesprávne zatriedenie s cieľom vyhnúť sa platným antidumpingovým opatreniam (pozri odôvodnenie 55).

(105)

Na základe uvedeného je pravdepodobné, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení týkajúcich sa dovozu PM s pôvodom v ČĽR by viedlo k prudkému zvýšeniu objemu dovozu do Únie pri veľmi nízkych cenách, pričom by sa s veľkou pravdepodobnosťou podstatne podhodnotili predajné ceny Únie. Spôsobilo by to značnú ujmu a zmarilo úsilie výrobného odvetvia v oblasti investícií a snahy o zotavenie, ktoré vynaložilo v predchádzajúcich rokoch.

(106)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že zrušenie platných opatrení týkajúcich sa dovozu PM s pôvodom v ČĽR by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opakovanému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(107)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa preskúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie ako celku.

(108)

Pri určení záujmu Únie sa vychádzalo z posúdenia všetkých možných záujmov, ktorých sa to týka, t. j. záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(109)

Pri pôvodnom prešetrovaní sa zastával názor, že prijatie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie. Toto prešetrovanie je okrem toho preskúmaním pred uplynutím platnosti, čiže analyzuje sa situácia, keď sú zavedené antidumpingové opatrenia.

(110)

Na základe toho sa preskúmalo, či napriek záveru o pravdepodobnosti opakovaného výskytu dumpingu a ujmy neexistujú závažné dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie.

(111)

Pokračovaním v antidumpingových opatreniach týkajúcich sa dovozu z príslušnej krajiny by sa zlepšila možnosť výrobného odvetvia Únie dosiahnuť primeranú úroveň ziskovosti, keďže by sa tým pomohlo zabrániť, aby značný objem dovozu z ČĽR vytlačil výrobné odvetvie Únie z trhu.

(112)

Je totiž jednoznačne pravdepodobné, že dôjde k opakovanému výskytu poškodzujúceho dumpingu v značnom objeme, ktorému by výrobné odvetvie Únie nedokázalo čeliť. Výrobné odvetvie Únie by preto aj naďalej malo mať prospech zo zachovania terajších antidumpingových opatrení.

(113)

Dospelo sa preto k záveru, že zachovanie antidumpingových opatrení vo vzťahu k ČĽR by bolo jednoznačne v záujme výrobného odvetvia Únie.

(114)

Ako už bolo uvedené, žiadny z identifikovaných neprepojených dovozcov nepredložil vyplnený dotazník. Dovozcovia PM sú zvyčajne aj používateľmi príslušného výrobku, keďže ho používajú na výrobu pákových zoraďovačov spisov.

(115)

V priebehu prešetrovania sa prihlásilo viacero používateľov, t. j. výrobcov PZS. Iba jeden používateľ odovzdal vyplnený dotazník, ktorý sa vzhľadom na kvalitu predložených údajov dal počas overovacej návštevy overiť iba do istej miery.

(116)

Používateľ, ktorého sa overovanie týkalo, tvrdil, že antidumpingové opatrenia by sa mali uložiť aj na dovoz PZS z ČĽR. Tieto tvrdenia však neboli podložené žiadnymi podpornými dôkazmi.

(117)

Dvaja používatelia vzniesli námietku proti pokračovaniu opatrení. Ich vyjadrenia však neboli ničím podložené.

(118)

Z analýzy na druhej strane zároveň vyplýva, že ak by sa Číňania v dôsledku zrušenia opatrení stali výlučnými dodávateľmi PM, postavenie výrobcov pákových zoraďovačov spisov by bolo vzhľadom na zánik hospodárskej súťaže na svetovom trhu s PM takisto ohrozené. Usúdilo sa preto, že existujúce opatrenia prispievajú k rozmanitosti dodávok a k hospodárskej súťaži na svetovom trhu s PM, čo je v konečnom dôsledku v záujme používateľov.

(119)

Ďalší traja používatelia, ktorí používajú iba PM vyrábané v Únii, sa k problematike postavili neutrálne a jeden z nich sa vyslovil za pokračovanie opatrení.

(120)

Keďže náklady na PM predstavujú iba minimálny percentuálny podiel maloobchodnej ceny za PZS, opatrenia nemajú vlastne žiadny vplyv na cenu konečného výrobku (PZS), ak vôbec k nemu dochádza, a teda žiadny vplyv na konečných spotrebiteľov.

(121)

Po zohľadnení všetkých uvedených faktorov sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne závažné dôvody proti zachovaniu terajších antidumpingových opatrení.

(122)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa dospelo k odporúčaniu zachovať existujúce opatrenia. Poskytla sa im aj lehota, v ktorej sa po tomto zverejnení mohli vyjadriť. Predložené výhrady a pripomienky sa analyzovali, ale neviedli k zmene základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o zachovaní antidumpingových opatrení.

(123)

Z uvedeného vyplýva, že v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz pákových mechaník s pôvodom v ČĽR mali zachovať,

4.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 238/16

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,