24.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 78/1

(1)

Nariadením (EHS) č. 2737/90 (2) uložila Rada konečné antidumpingové clo vo výške 33 % na dovoz karbidu wolfrámu a spekaného karbidu wolfrámu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“). Rozhodnutím 90/480/EHS (3) Komisia prijala záväzky týkajúce sa výrobku, ktorý je predmetom opatrení, ponúknuté dvoma hlavnými vývozcami.

(2)

Po odvolaní záväzkov dvoma príslušnými čínskymi vývozcami Komisia uložila nariadením (ES) č. 2286/94 (4) dočasné antidumpingové clo na dovoz príslušného výrobku.

(3)

Nariadením (ES) č. 610/95 (5) Rada zmenila a doplnila nariadenie (EHS) č. 2737/90 a na dovoz karbidu wolfrámu a spekaného karbidu wolfrámu uložila konečné clo vo výške 33 %. Na základe preskúmania, ktoré sa začalo podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie“), sa nariadením Rady (ES) č. 771/98 (6) platnosť týchto opatrení predĺžila o ďalšie päťročné obdobie.

(4)

Po preskúmaní pred uplynutím platnosti uložila Rada nariadením (EHS) č. 2268/2004 (7) antidumpingové clo vo výške 33 % na dovoz karbidu wolfrámu a spekaného karbidu wolfrámu s pôvodom v ČĽR.

(5)

Nariadením (ES) č. 1275/2005 (8) Rada zmenila a doplnila vymedzenie rozsahu výrobku s cieľom zahrnúť aj karbid wolfrámu zmiešaný s kovovým práškom.

(6)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (9) platných konečných antidumpingových opatrení Komisia dostala 30. septembra 2009 žiadosť o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Žiadosť podalo Európske združenie pre kovy (Eurometaux) (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov z Únie, ktorých výroba predstavuje podstatnú časť výroby karbidu wolfrámu, karbidu wolfrámu zmiešaného s kovovým práškom a spekaného karbidu wolfrámu v Únii, v tomto prípade viac ako 85 %.

(7)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(8)

Komisia po tom, čo po porade s poradným výborom zistila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti, 30. decembra 2009 oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (10) (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(9)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2006 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(10)

Komisia oficiálne oznámila žiadateľovi, ostatným známym výrobcom z Únie, vyvážajúcim výrobcom, dovozcom a používateľom, o ktorých bolo známe, že sa ich preskúmanie týka, a zástupcom ČĽR začatie preskúmania pred uplynutím platnosti. Zainteresované strany dostali možnosť písomne predložiť svoje pripomienky a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí preskúmania.

(11)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(12)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých bolo známe, že sa ich preskúmanie týka, a stranám, ktoré sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí preskúmania. Vyplnené dotazníky zaslalo sedem výrobcov z Únie, jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR, jeden vyvážajúci výrobca v analogickej krajine a traja používatelia.

(13)

Počas výberu vzorky sa neprihlásil žiadny z dovozcov a informácie Komisii neposkytli a ani sa počas prešetrovania neprihlásili žiadni ďalší dovozcovia. Keďže požadované informácie predložil len jeden vyvážajúci výrobca z ČĽR, nebolo potrebné pristúpiť k výberu vzorky.

(14)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a z neho vyplývajúcej ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(15)

Výrobkom, ktorý je predmetom súčasného preskúmania, je karbid wolfrámu, karbid wolfrámu zmiešaný s kovovým práškom a spekaný karbid wolfrámu s pôvodom v ČĽR v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN ex 2849 90 30 a ex 3824 30 00.

(16)

Karbid wolfrámu, karbid wolfrámu zmiešaný s kovovým práškom a spekaný karbid wolfrámu sú zlúčeniny uhlíka a wolfrámu, ktoré vznikajú zahrievaním (v prvom prípade karbonizáciou, v treťom spekaním). Tieto výrobky sú medziprodukty, ktoré sa používajú ako vstupné materiály pri výrobe tvrdých kovových častí, napr. nástrojov na krájanie a častí odolných proti opotrebovaniu z cementovaného karbidu, oteruvzdorných náterov, vrtných hlavíc na ropné vrty a nástrojov na ťažbu, ako aj foriem a hrotov na ťahanie a tvarovanie kovov.

(17)

Súčasným prešetrovaním sa potvrdilo, že príslušný výrobok vyrábaný a predávaný do Únie vyvážajúcim výrobcom je zhodný, pokiaľ ide o fyzikálne a chemické vlastnosti a použitia, s výrobkom vyrábaným výrobcami z Únie a predávaným na trhu Únie alebo s výrobkom vyrábaným a predávaným v analogickej krajine, a považuje sa preto za podobný výrobok v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(18)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či v súčasnosti dochádza k dumpingu, a ak áno, či by uplynutie platnosti opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu alebo nie. Je potrebné pripomenúť, že v kontexte prešetrovania podľa tohto článku sa neberie do úvahy trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“).

(19)

Ako bolo uvedené, v prípade vyvážajúcich výrobcov v ČĽR nebolo nutné pristúpiť k výberu vzorky.

(20)

Vo fáze výberu vzorky sa zistilo, že jediný spolupracujúci čínsky vyvážajúci výrobca predstavuje menej ako 5 % celkového čínskeho vývozu do Únie. Čínskym orgánom a ostatným zainteresovaným stranám sa oznámila možnosť uplatnenia článku 18 základného nariadenia z dôvodu nízkej úrovne spolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov. K tomuto oznámeniu Komisia nedostala žiadne pripomienky.

(21)

V priebehu prešetrovania však spolupracujúci vyvážajúci výrobca vo vyplnenom dotazníku opravil chybu týkajúcu sa objemu jeho predaja do Únie a objem svojho vývozu do Únie upravil smerom nahor. Súčasne sa ďalej analyzovali objemy príslušného výrobku vyvážaného do Únie z ČĽR na základe údajov Eurostatu. Na základe výsledkov tejto analýzy a po overení vyplnených dotazníkov sa zistilo, že objem vývozu tohto spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu bol veľmi veľký (11). Na základe týchto zistení sa dospelo k záveru, že úroveň spolupráce bola vysoká.

(22)

Keďže v rámci predchádzajúcich prešetrovaní sa žiadnemu vyvážajúcemu výrobcovi z ČĽR neudelilo THZ, v prípade Číny sa normálna hodnota stanovila v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(23)

V oznámení o začatí konania sa na účely stanovenia normálnej hodnoty v prípade ČĽR uvažovalo o Spojených štátoch ako o vhodnej analogickej krajine. Zainteresované strany boli vyzvané, aby sa vyjadrili k vhodnosti tohto výberu. V tejto súvislosti žiadna strana nepredložila žiadne pripomienky ani námietky. Spojené štáty sa použili ako analogická krajina aj v pôvodnom prešetrovaní a zjavne neexistujú, ani neboli Komisii oznámené žiadne nové alebo zmenené okolnosti, ktoré by opodstatňovali zmenu. Usúdilo sa, že Spojené štáty sú ako referenčný trh reprezentatívne, najmä vzhľadom na otvorenosť a konkurencieschopnosť domáceho trhu tejto krajiny. Jeden výrobca zo Spojených štátov okrem toho súhlasil so spoluprácou v rámci súčasného preskúmania

(24)

Spojené štáty sa preto použili ako analogická krajina s trhovým hospodárstvom na účely tohto preskúmania.

(25)

Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa normálna hodnota stanovila na základe overených informácií získaných od spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine, t. j. na základe cien zaplatených alebo splatných na domácom trhu v Spojených štátoch za druhy výrobkov, o ktorých sa zistilo, že ich predaj sa uskutočnil v rámci bežného obchodovania.

(26)

V dôsledku toho sa normálna hodnota stanovila ako vážená priemerná domáca predajná cena spolupracujúceho výrobcu v Spojených štátoch pre neprepojených zákazníkov.

(27)

Najskôr sa v prípade spolupracujúceho výrobcu zo Spojených štátov stanovilo, či bol celkový domáci predaj podobného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. či predstavoval 5 % alebo viac celkového objemu predaja príslušného výrobku vyvážaného do Únie. Domáci predaj spolupracujúceho výrobcu zo Spojených štátov počas obdobia revízneho prešetrovania sa považoval za dostatočne reprezentatívny.

(28)

Následne sa preskúmalo, či domáci predaj podobného výrobku možno považovať za predaj v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel sa v prípade podobného výrobku predávaného na trhu Spojených štátov stanovil podiel ziskového domáceho predaja nezávislým zákazníkom počas ORP.

(29)

Keďže objem ziskového predaja podobného výrobku predstavoval menej ako 80 % celkového objemu predaja podobného výrobku, normálna hodnota bola založená na skutočnej cene na domácom trhu, ktorá sa vypočítala ako vážený priemer cien ziskového predaja.

(30)

Vzhľadom na už uvedený fakt, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca predstavoval viac ako 90 % celkového čínskeho dovozu do Únie, vývozná cena sa preskúmala na základe údajov, ktoré poskytol tento vyvážajúci výrobca, t. j. náležite upravených skutočne zaplatených alebo splatných cien za príslušný výrobok pri predaji na vývoz do Únie.

(31)

Vážená priemerná normálna hodnota sa porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou každého druhu príslušného výrobku na základe cien zo závodu a pri rovnakej úrovni obchodovania a zdanenia. V súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia a s cieľom zaručiť spravodlivé porovnanie sa vzali do úvahy rozdiely vo faktoroch, pri ktorých sa tvrdilo a preukázalo, že ovplyvňujú ceny a cenovú porovnateľnosť. Vykonali sa úpravy týkajúce sa nákladov na námornú a vnútroštátnu dopravu, poistenie, bankové poplatky a balenie. Okrem toho sa vykonala 5 % úprava vývoznej ceny týkajúca sa vývoznej dane a úprava normálnej hodnoty týkajúca sa dane z pridanej hodnoty (DPH).

(32)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie stanovilo podľa druhov výrobkov na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou pri rovnakej úrovni obchodovania. Týmto porovnaním sa preukázala existencia dumpingu počas ORP na úrovni viac ako 80 %, teda na podstatne vyššej úrovni ako v rámci posledného revízneho prešetrovania (31 %). Z dôvodu dôverného charakteru údajov nemožno zverejniť presné dumpingové rozpätie. Výpočty sa zakladajú na údajoch poskytnutých jedným vyvážajúcim výrobcom v ČĽR a jedným výrobcom v analogickej krajine. Zverejnenie dumpingového rozpätia by spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi v ČĽR aj výrobcovi v analogickej krajine umožnilo odvodiť príslušnú normálnu hodnotu a vývoznú cenu druhej strany, čo by bolo jasným porušením práva oboch strán na zachovanie dôvernosti.

(32)

Údaje uvedené v tomto oddiele sa získali pomocou analýzy údajov, ktoré poskytol spolupracujúci vyvážajúci výrobca, od Eurostatu a zo žiadosti o preskúmanie.

(34)

Údaje o nevyužitej kapacite, ktoré poskytol spolupracujúci čínsky vyvážajúci výrobca, boli z dôvodu zachovania dôvernosti predložené s 20 % zvýšením alebo znížením. Výrobná kapacita v ČĽR predstavovala v rokoch 2006 a 2007 približne 21 000 ton a v roku 2008 a počas ORP sa výrazne zvýšila na približne 35 000 ton, pričom tento nárast počas posudzovaného obdobia predstavuje viac ako 80 %. Tieto údaje možno považovať za konzervatívne, keďže v žiadosti o preskúmanie sa uvádza výrobná kapacita takmer 50 000 ton.

(35)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca okrem toho oznámil výrazné zvýšenie kapacity počas posudzovaného obdobia.

(36)

Na základe informácií zozbieraných počas prešetrovania celková čínska výrobná kapacita výrazne prekročila skutočnú čínsku výrobu (minimálne o viac ako 20 000 ton v roku 2008 a počas ORP).

(37)

Počas ORP predstavovala nevyužitá kapacita ČĽR šesťnásobok spotreby v Únii (25 000 ton vo vzťahu k 3 800 tonám spotreby v Únii.)

(38)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že veľká časť nevyužitej kapacity dostupnej v ČĽR by sa v prípade neexistencie antidumpingových opatrení mohla použiť na zvýšenie vývozu do Únie.

(39)

Informácie predložené počas prešetrovania okrem toho naznačujú významné narušenia trhu so surovinami používanými na výrobu príslušného výrobku. Po prvé, suroviny podliehajú kvótam, ktoré prideľujú čínske orgány. Po druhé, čínske orgány obmedzujú prístup k surovinám prostredníctvom vývozných daní a politík rabatov na DPH, ktoré sa uplatňovali aj na príslušný výrobok, ako je uvedené v odôvodnení 31. Tieto faktory predstavujú ďalšie prvky poukazujúce na pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v tomto prípade.

(40)

Z informácií o cenách, ktoré poskytol spolupracujúci vývozca a ktoré nemožno z dôvodu zachovania dôvernosti zverejniť, vyplýva, že Únia je pre čínskych vyvážajúcich výrobcov skutočne zaujímavým trhom. Počas posudzovaného obdobia boli ceny dosiahnuté na trhoch iných tretích krajín nižšie (okrem roku 2007) ako ceny účtované v Únii (približne o 10 % až 20 % nižšie v jednotlivých rokoch počas posudzovaného obdobia).

(41)

Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že pokiaľ ide o dosiahnuteľné ceny, trh Únie je pre čínskych vývozcov nepochybne atraktívnou možnosťou.

(42)

Čínski vyvážajúci výrobcovia by teda v prípade zrušenia opatrení mali motiváciu nasmerovať svoj vývoz na trh Únie. Vyššie ceny prevládajúce na trhu Únie by umožnili čínskym vyvážajúcim výrobcom dosiahnuť lepšie rozpätia zisku.

(43)

V roku 2005 sa opatrenia rozšírili na ďalší číselný znak KN, keďže sa zistilo, že čínski vývozcovia obchádzali opatrenia pridávaním malého množstva iného kovového prášku (vo väčšine prípadov išlo o kobalt) do prášku karbidu wolfrámu (12). Tento potvrdený postup obchádzania je ďalším prvkom poukazujúcim na záver o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu. Ide o jasný dôkaz o tom, že európsky trh je naďalej atraktívnym trhom pre čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí by v prípade neexistencie antidumpingových opatrení pravdepodobne nasmerovali väčšie objemy karbidu wolfrámu do EÚ.

(44)

Uvedenou analýzou sa preukazuje, že čínsky dovoz naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny s veľmi vysokými dumpingovými rozpätiami. Najmä vzhľadom na analýzu úrovne cien na trhoch Únie a iných tretích krajín a vzhľadom na kapacity dostupné v ČĽR možno dospieť k záveru, že v prípade zrušenia opatrení existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu.

(45)

V rámci Únie vyrába príslušný výrobok sedem spoločností alebo skupín spoločností.

(46)

Považujú sa preto za výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia, a ďalej sa budú uvádzať len ako „výrobné odvetvie Únie“.

(47)

Údaje týkajúce sa dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR do Európskej únie sa museli z dôvodu zachovania dôvernosti podľa článku 19 základného nariadenia indexovať.

(48)

Pokiaľ ide o objem dovozu pod kódom TARIC 3824300010, z dôvodu zaradenia výrobkov iných ako príslušný výrobok do údajov o dovoze dostupných na úrovni číselného znaku KN od Eurostatu (číselný znak KN 3824 30 00) sa nasledujúca analýza vykonala na základe údajov o dovoze dostupných na úrovni kódu TARIC, pričom sa doplnili informácie z údajov zozbieraných v súlade s článkom 14 ods. 6 základného nariadenia. Údaje na úrovni kódu TARIC sa považujú za dôverné, pretože poskytujú úroveň podrobnosti, ktorá umožňuje identifikáciu strán. Z tohto dôvodu boli niektoré informácie predložené ako rozpätia.

(49)

Údaje týkajúce sa výrobného odvetvia Únie sa získali z vyplnených dotazníkov, ktoré predložilo sedem výrobcov z Únie.

(50)

Spotreba Únie sa stanovila na základe objemov predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a údajov Eurostatu o dovoze.

(51)

Od roku 2006 do ORP spotreba v Únii klesla o 62 %, pričom hlavný pokles bol zaznamenaný medzi rokom 2008 a ORP. V porovnaní s rokom 2008 klesla spotreba počas ORP o 63 %.

Tabuľka 1

Spotreba

(52)

Vývoj objemu, podielu na trhu a priemerných cien dumpingového dovozu z ČĽR je uvedený ďalej. Tieto trendy, pokiaľ ide o množstvo a ceny, vyplývajú z údajov Eurostatu.

Tabuľka 2

Dovoz z ČĽR

(53)

Objem dumpingového dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR sa počas posudzovaného obdobia znížil o 89 % a počas ORP dosiahol úroveň približne 80 ton. Klesol aj jeho podiel na trhu zo 7,1 % v roku 2006 na 2,1 % počas ORP.

(54)

Možným vysvetlením tohto poklesu je výrazný nárast domácej spotreby v ČĽR počas posudzovaného obdobia. Čínske orgány okrem toho prostredníctvom systému vývozných kvót a vývozných ciel zrejme presadzujú politiku ochrany zdrojov wolfrámu ČĽR.

(55)

Počas posudzovaného obdobia sa ceny čínskeho dovozu znížili o 14 %. Tento vývoj odráža všeobecný trend pozorovaný aj v súvislosti s cenami výrobného odvetvia Únie.

(56)

Porovnaním sa takisto preukázalo, že dovoz z ČĽR podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie o viac ako 10 % po odpočítaní platného antidumpingového cla. K rovnakým výsledkom sa dospelo aj v rámci posledného revízneho prešetrovania (13).

(57)

V nasledujúcej tabuľke sa uvádza objem dovozu z iných krajín počas posudzovaného obdobia. Tieto trendy, pokiaľ ide o množstvo a ceny, vyplývajú z údajov Eurostatu.

Tabuľka 3

Dovoz z iných krajín

(58)

Dovoz z tretích krajín počas posudzovaného obdobia klesol o 36 %. Tento dovoz nasledoval všeobecný trend na trhu spôsobený poklesom spotreby (pokles o 62 %), nie však rovnakým tempom. Podiel tohto dovozu na trhu sa teda zvýšil z 10,5 % na 17,9 %. Ako je uvedené v odôvodneniach 85 až 88, vplyv tohto dovozu na výrobné odvetvie Únie však nemožno považovať za negatívny.

(59)

Je potrebné poznamenať, že podiel Kórejskej republiky (ďalej len „Kórea“) na trhu sa počas posudzovaného obdobia zdvojnásobil, pričom dosiahol 4,4 %. Kórejské priemerné dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili, naďalej však boli stále vyššie ako priemerné predajné ceny čínskeho vývozu.

(60)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(61)

Výroba výrobného odvetvia Únie sa najprv zvýšila o 5,8 % roku 2007 a o 11,6 % v roku 2008 v porovnaní s rokom 2006 a potom sa prudko znížila o 56 % počas ORP v porovnaní s rokom 2008.

Tabuľka 4

Celková výroba v Únii

(62)

Výrobná kapacita sa od roku 2006 do ORP zvýšila o 10,8 %. Keďže výroba sa znížila, najmä počas ORP, vyplývajúce využitie kapacity vykázalo od roku 2006 do ORP celkový pokles o 57 %, pričom využitie kapacity počas ORP dosiahlo 39 %.

Tabuľka 5

Výrobná kapacita a využitie výrobnej kapacity

(63)

Úroveň konečných zásob výrobného odvetvia Únie sa v roku 2008 v porovnaní s rokom 2006 zvýšila o 20 % a potom sa počas ORP znížila o 26 %.

Tabuľka 6

Zásoby

(64)

Predaj výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom na trhu Únie sa od roku 2006 do roku 2008 mierne zvýšil a potom sa od roku 2008 do ORP znížil o 61 %. Objem predaja sa v rokoch 2007 a 2008 zvýšil, počas ORP sa však výrazne znížil. Tento vývoj je v súlade so všeobecným trendom poklesu spotreby na trhu Únie.

Tabuľka 7

Predaj neprepojeným zákazníkom

(65)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu bol v rokoch 2006 až 2008 skôr stabilný, od roku 2008 do ORP sa však zvýšil o 4 percentuálne body. Počas posudzovaného obdobia sa zvýšil celkovo o 5 percentuálnych bodov.

Tabuľka 8

Podiel EÚ na trhu

(66)

Keďže pokles predaja bol mierne nižší ako pokles spotreby, výrobné odvetvie Únie bolo schopné získať určitý podiel na trhu.

(67)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie sa v období od roku 2006 do ORP znížila o 17 %. Zamestnanosť sa znížila aj počas obdobia rokov 2006 až 2008, keď sa výroba mierne zvýšila, čo dokazuje snahu výrobného odvetvia Únie o zlepšenie produktivity. Počas ORP však prudký pokles výstupu viedol k výraznému zhoršeniu zamestnanosti.

Tabuľka 9

Zamestnanosť

(68)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, meraná ako výstup na zamestnanca za rok, sa v porovnaní s rokom 2006 zvýšila o 7 % v roku 2007, resp. o 15 % v roku 2008 a od roku 2008 do ORP sa potom znížila o 49 %.

Tabuľka 10

Produktivita

(69)

Priemerné predajné ceny zo závodu výrobného odvetvia Únie pre neprepojených zákazníkov v Únii počas posudzovaného obdobia sledovali klesajúci trend. Výrobné odvetvie Únie muselo od roku 2006 do ORP celkovo znížiť svoje ceny o 15,4 %.

(70)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 55 a 56, ceny dumpingového dovozu z ČĽR sledovali podobný trend vo výrobnom odvetví Únie, boli však stále nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Počas ORP boli ceny z ČĽR o viac ako 10 % nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

Tabuľka 11

Jednotková cena na trhu Únie

(71)

V období od roku 2006 do ORP sa priemerná mzda na zamestnanca zvýšila o 4,8 %.

Tabuľka 12

Náklady práce

(72)

V období od roku 2006 do roku 2008 sa ročný tok investícií do príslušného výrobku realizovaný výrobným odvetvím Únie zvýšil o 18 %. V rokoch 2007 až 2008 sa investície zvýšili o 103 %. Počas ORP však investície klesli o 65 % v porovnaní s rokom 2008.

(73)

Realizovali sa najmä investície do výstavby nových zariadení na výrobu wolfrámových materiálov z použitých materiálov a šrotu. Investície sa museli znížiť z dôvodu: i) poklesu celkovej úrovne výroby na trhu Únie; ii) narušenia trhu so surovinami (pozri odôvodnenie 39) a iii) hospodárskej krízy.

(74)

Počas ORP sa neuskutočnili žiadne významné investície. Do významnej miery to možno vysvetliť hospodárskou krízou, ktorá začala v roku 2008 a najvýraznejšie sa prejavila počas ORP, keď bol prístup k novému kapitálu ešte komplikovanejší.

Tabuľka 13

Investície

(75)

Výrobné odvetvie Únie bolo čiastočne vďaka platným antidumpingovým opatreniam a čiastočne vďaka vynaloženému úsiliu o diverzifikáciu zdrojov surovín schopné zachovať si kladnú úroveň ziskovosti, aj keď počas tohto obdobia ziskovosť celkovo klesla o 26 %. Počas ORP však výrobné odvetvie Únie dosiahlo v podstate priaznivý výsledok, pričom v tejto súvislosti vykázalo určitú nestabilitu.

(76)

Návratnosť investícií (ďalej len „NI“) počas celého posudzovaného obdobia v zásade kopírovala trend ziskovosti.

Tabuľka 14

Ziskovosť a NI

(77)

Vývoj peňažného toku, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samofinancovať svoje činnosti, zostal počas obdobia prešetrovania pozitívny. Od roku 2006 do ORP sa však peňažný tok znížil približne o 35 %.

Tabuľka 15

Peňažný tok

(78)

Dumping z ČĽR pokračoval počas ORP na úrovni, ktorá je výrazne vyššia ako súčasná úroveň opatrení. Vzhľadom na narušenia trhu so surovinami, nevyužitú kapacitu a ceny dovozu z ČĽR nie je možné považovať vplyv skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Únie za zanedbateľný.

(79)

Analyzovalo sa, či sa výrobné odvetvie Únie zotavilo z vplyvu dumpingu v minulosti. Dospelo sa k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa do veľkej miery dokázalo zotaviť z tohto vplyvu, keďže platné antidumpingové opatrenia sa ukázali byť účinnými. Hospodárska kríza však tento proces zastavila a prispela k ťažkej situácii výrobného odvetvia únie.

(80)

Súčasne s klesajúcou spotrebou v Únii sa podiel čínskeho dovozu na trhu znížil zo 7,1 % na 2,1 % (pozri odôvodnenie 52). Z dostupných informácií vyplýva, že tento dovoz sa uskutočňoval za ceny, ktoré boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie a zároveň nižšie ako ceny dovozu s pôvodom v iných tretích krajinách. Ako je uvedené v odôvodnení 56, na základe výpočtu bez zahrnutia antidumpingového cla, čínsky dovoz podhodnocoval počas ORP ceny výrobného odvetvia Únie o 10,7 %. Je potrebné pripomenúť, že sadzba cla je 33 %. Úroveň podhodnotenia teda na jednej strane dokazuje účinnosť platného cla a na strane druhej potrebu zachovať opatrenia. Tento záver podporuje aj fakt, že v rámci posledného revízneho preskúmania sa zistila rovnaká úroveň podhodnotenia. Vplyv dumpingového dovozu z ČĽR na ceny výrobného odvetvia Únie teda zostal nezmenený a vzhľadom na to, že neexistujú žiadne dôkazy o opaku, pravdepodobne by pokračoval.

(81)

Z dôvodu veľmi nepriaznivých hospodárskych podmienok prevládajúcich počas ORP v odvetví nadväzujúcom na odvetvie wolfrámu, najmä v odvetví ocele a spekaných karbidov, ktoré predstavuje väčšinu spotreby wolfrámu v Únii, výrobné odvetvie Únie výrazne znížilo výrobu a predaj príslušného výrobku.

(82)

Pred krízou disponovali spoločnosti aktívne v nadväzujúcom odvetví vysokou úrovňou zásob wolfrámu, ktoré sa počas ORP nedoplnili, pričom to malo ďalší vplyv na úroveň výroby výrobného odvetvia Únie.

(83)

Vzhľadom na pokles výroby a vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie je odvetvím náročným na kapitál, ktoré potrebuje vyrábať určité objemy na udržanie nízkych jednotkových fixných nákladov, bola ziskovosť vážnym spôsobom ovplyvnená.

(84)

Analýzou výrobného odvetvia Únie pred krízou sa však preukázalo, že platné antidumpingové opatrenia sú účinné. Prešetrovaním sa preukázalo, že najvýznamnejší výrobcovia z Únie realizovali významné investície s cieľom vyhnúť sa narušeniu trhu so surovinami a zároveň boli schopní konkurovať na trhu a udržať si zdravú pozíciu.

(85)

Odhaduje sa, že objem dovozu z iných tretích krajín klesol o 36 % z 1 500 ton v roku 2006 na 675 ton počas ORP. Podiel dovozu z iných krajín na trhu stúpol z 10,5 % v roku 2006 na 17,9 % počas ORP. Priemerná dovozná cena sa od roku 2006 do ORP znížila o 8,9 %. Hlavnými dovážajúcimi krajinami boli Južná Kórea a Spojené štáty.

(86)

Podiel dovozu z Južnej Kórey na trhu sa počas posudzovaného obdobia zdvojnásobil (z 2,2 % na 4,4 %). Z dostupných informácií však vyplýva, že tento dovoz sa počas ORP realizoval za ceny, ktoré boli o niečo nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie (o 6,6 %), ale vyššie (o 9,8 %) ako ceny dovozu s pôvodom v ČĽR.

(87)

Podiel dovozu zo Spojených štátov na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil o 15,1 percentuálneho bodu (zo 4,2 % na 3,6 %). Z dostupných informácií vyplýva, že tento dovoz sa počas ORP realizoval za ceny, ktoré boli vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie a teda takisto výrazne vyššie (o 31 %) ako ceny dovozu s pôvodom v ČĽR.

(88)

V dôsledku toho nemohol mať dovoz z Južnej Kórey a zo Spojených štátov, ktoré patria medzi najväčších dovozcov karbidu wolfrámu do EÚ, negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, najmä z dôvodu cenových úrovní (podobné alebo ešte vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie) a v prípade Spojených štátov aj z dôvodu klesajúceho podielu na trhu.

(89)

Keďže platné antidumpingové opatrenia sa ukázali byť účinnými, výrobné odvetvie Únie sa do určitej miery dokázalo zotaviť z vplyvu poškodzujúceho dumpingu v minulosti.

(90)

Napriek tomu však nie je možné dospieť k záveru, že situácia výrobného odvetvia Únie je bezpečná. Hoci sa takmer všetky ukazovatele ujmy týkajúce sa finančnej výkonnosti výrobcov z Únie – ako napríklad ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok – počas prvých rokov posudzovaného obdobia zlepšili, prešetrovaním sa takisto preukázalo, že počas ORP sa všetky ukazovatele ujmy zhoršili.

(91)

Bez ohľadu na skutočnosť, že pokles spotreby počas ORP možno čiastočne pripísať hospodárskej kríze, prešetrovaním sa starostlivo analyzoval vplyv dumpingového dovozu za nízke ceny z ČĽR na situáciu výrobného odvetvia Únie.

(92)

Ako je uvedené v odôvodnení 52, od roku 2006 do ORP sa objem dovozu z ČĽR skutočne znížil. Ceny tohto dovozu sa počas toho istého obdobia znížili o 14 %, pričom v rámci analýzy z hľadiska štvorročného posudzovaného obdobia to odráža vývoj cien výrobného odvetvia Únie. Je však potrebné uviesť, že výrazný pokles cien čínskeho dumpingového dovozu nastal medzi rokmi 2006 a 2007 (o 15 %), t. j. ešte pred hospodárskou krízou v období, keď sa výrobné odvetvie Únie nachádzalo v procese zotavovania. Ceny dumpingového dovozu z ČĽR sa potom stabilizovali a zdá sa, že pokles súvisiaci s finančnou krízou je obmedzený. Načasovanie výrazného poklesu cien zo strany čínskych vývozcov (pred krízou) by mohlo naznačovať, že začali realizovať intenzívnejšiu a účinnejšiu cenovú stratégiu s cieľom podhodnotiť ceny výrobného odvetvia Únie. Rozdiel medzi cenami čínskeho dovozu a cenami výrobného odvetvia Únie predstavoval 27 % v roku 2007 a 22,8 % v roku 2008.

(93)

V roku 2008 boli vývozné ceny z Číny o 22,8 % nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Počas ORP sa tento rozdiel znížil na 15,7 %. V rámci prudkého poklesu spotreby museli výrobcovia z Únie znížiť svoje ceny, aby si udržali podiel na trhu.

(94)

Ako je uvedené v odôvodnení 57, objem dovozu z iných tretích krajín sa v súlade s poklesom spotreby znížil o 36 %. Ako je uvedené v odôvodnení 88, napriek zvýšeniu podielu na trhu nemožno vplyv tohto dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie považovať za negatívny.

(95)

V súvislosti so životaschopnosťou výrobného odvetvia Únie je potrebné poznamenať, že na základe dôkazov zozbieraných počas prešetrovania sa preukázalo, že výrobné odvetvie Únie bolo za bežných trhových podmienok schopné konkurovať dovozu z tretích krajín, a dokonca aj keď boli ceny nižšie ako ceny výrobcov z Únie, tento rozdiel nebol taký výrazný ako v prípade cien dovozu z ČĽR, ako je uvedené v odôvodneniach 85 až 88.

(96)

Výrobné odvetvie Únie v dôsledku zlepšenia svojej situácie v rokoch pred ORP investovalo do novej špičkovej technológie na výrobu príslušného výrobku zo šrotu a čiastočne sa vyhlo existujúcim narušeniam na trhu so surovinami.

(97)

Berúc do úvahy celkovú situáciu výrobného odvetvia Únie a dovoz z ČĽR v období od roku 2006 do ORP možno na záver uviesť, že vzhľadom na pozitívny vývoj niektorých ukazovateľov týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie sa usudzuje, že výrobné odvetvie únie neutrpelo počas posudzovaného obdobia značnú ujmu. Preto sa preskúmalo, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(98)

Ako je uvedené v odôvodneniach 89 až 97, uloženie antidumpingových opatrení umožnilo výrobnému odvetviu Únie zotaviť sa zo spôsobenej ujmy len čiastočne. Keď sa výnimočná úroveň spotreby v Únii, ktorá trvala väčšinu posudzovaného obdobia, počas ORP výrazne znížila, výrobné odvetvie Únie sa ocitlo v neistej a zraniteľnej situácii a bolo naďalej vystavené poškodzujúcemu vplyvu dumpingového dovozu z ČĽR.

(99)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa posúdil dovoz z príslušnej krajiny s cieľom stanoviť, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy.

(100)

Zistilo sa, že vývozné ceny čínskeho predaja na trhoch iných tretích krajín boli takisto nižšie ako ceny účtované EÚ (približne od 10 % do 20 % nižšie v jednotlivých rokoch počas posudzovaného obdobia okrem roku 2007). Predaj čínskych výrobcov do nečlenských krajín EÚ sa realizoval vo významnom objeme, ktorý predstavoval viac ako 80 % ich celkového predaja na vývoz. Usúdilo sa teda, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by čínski vyvážajúci výrobcovia mali motiváciu presmerovať významný objem vývozu z iných tretích krajín na atraktívnejší trh Únie.

(101)

Ako je uvedené v odôvodneniach 34 až 42, z údajov zozbieraných počas prešetrovania vyplýva, že v ČĽR existuje značná nevyužitá kapacita. Zistili sa skutočnosti, ktoré jednoznačne poukazujú na záver, že v prípade neexistencie antidumpingových opatrení by sa veľká časť tejto nevyužitej kapacity mohla použiť na zvýšenie vývozu do Únie. Uvedené potvrdzuje najmä fakt, že neexistujú žiadne náznaky toho, že trhy tretích krajín alebo domáci trh by boli schopné absorbovať akúkoľvek ďalšiu výrobu v ČĽR.

(102)

Výrobné odvetvie Únie trpelo vplyvom čínskeho dumpingového dovozu niekoľko rokov a v súčasnosti sa stále nachádza v neistej hospodárskej situácii.

(103)

Ako už bolo uvedené, výrobné odvetvie Únie sa dokázalo zotaviť z čínskych dumpingových praktík vďaka platným antidumpingovým opatreniam. Počas ORP sa však nachádzalo v ťažkej hospodárskej situácii najmä z dôvodu hospodárskej krízy. Keby výrobné odvetvie Únie čelilo zvýšenému objemu dumpingového dovozu z príslušnej krajiny za nízke ceny, v tejto súvislosti by to pravdepodobne viedlo k ďalšiemu zhoršeniu predaja, podielu na trhu, predajných cien a následnému zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Únie.

(104)

Okrem toho sa zistilo, ako je uvedené v odôvodnení 56, že skutočnosť, že predajné ceny čínskych výrobcov podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie v priemere takmer o 11 %, naznačuje, že v prípade neexistencie opatrení by čínski vyvážajúci výrobcovia pravdepodobne vyvážali príslušný výrobok na trh Únie za ceny výrazne nižšie, ako sú ceny výrobného odvetvia Únie.

(105)

Vzhľadom na zistenia, ku ktorým sa dospelo počas prešetrovania, najmä na nevyužitú kapacitu v ČĽR, narušenia na trhu so surovinami, potenciál vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine zvýšiť a/alebo presmerovať objem svojho vývozu na trh Únie, cenovú politiku čínskych vývozcov v iných tretích krajinách a atraktivitu lukratívnejšieho trhu Únie, by akékoľvek zrušenie opatrení poukazovalo na pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy. Spôsobená ujma by bola vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu ešte väčšia.

(106)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa preskúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Vymedzenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení rôznych príslušných záujmov, t. j. záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(107)

Je potrebné pripomenúť, že v priebehu predchádzajúcich prešetrovaní sa prijatie opatrení nepovažovalo za rozporné so záujmom Únie. Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je preskúmaním, čiže sa ním analyzuje situácia, v ktorej už platili antidumpingové opatrenia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu na strany, ktorých sa súčasné antidumpingové opatrenia týkajú.

(108)

Na základe toho sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu alebo opätovného výskytu ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Únie zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

(109)

Na základe záverov o situácii výrobného odvetvia Únie stanovených v odôvodneniach 89 až 97 a na základe tvrdení týkajúcich sa analýzy pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy vysvetlenej v odôvodneniach 102 až 105 je takisto možné usúdiť, že v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení by výrobné odvetvie Únie pravdepodobne zaznamenalo ešte vážnejšie zhoršenie svojej finančnej situácie.

(110)

Usudzuje sa, že pokračovanie opatrení by bolo prospešné pre výrobné odvetvie Únie, ktoré by potom malo byť schopné zvýšiť objem predaja a pravdepodobne aj predajné ceny, čím by získalo potrebnú úroveň návratnosti, ktorá by mu umožnila pokračovať v investovaní do nových technológií pre svoje výrobné zariadenia. Zrušenie opatrení by naopak zastavilo zotavovanie sa výrobného odvetvia Únie, vážne by ohrozilo jeho životaschopnosť a v dôsledku toho by ohrozilo jeho existenciu, pričom by sa obmedzili dodávky a hospodárska súťaž na trhu.

(111)

Jeden používateľ sa prihlásil a zaslal vyplnený dotazník. Tento spolupracujúci používateľ tvrdil, že zachovanie opatrení by nemalo negatívny vplyv na hospodársku súťaž na trhu Únie, práve naopak, nadväzujúce odvetvie by malo väčší výber dodávateľov, ktorí si navzájom konkurujú v rámci trhových cien.

(112)

Je potrebné pripomenúť, že v rámci predchádzajúcich prešetrovaní sa zistilo, že vplyv uloženia opatrení na používateľov by nebol významný (14). Napriek existencii opatrení boli dovozcovia/používatelia z Únie naďalej schopní získavať dodávky okrem iného aj z ČĽR. Neobjavili sa žiadne známky toho, že by mali ťažkosti s hľadaním iných zdrojov. Preto sa dospelo k záveru, že zachovanie antidumpingových opatrení pravdepodobne nebude mať významný vplyv na dovozcov/používateľov z Únie.

(113)

Možno očakávať, že vplyv zachovania opatrení pomôže výrobnému odvetviu Únie, pričom sa to pozitívne prejaví na podmienkach hospodárskej súťaže na trhu Únie a na znížení hrozby ukončenia činnosti a zníženia zamestnanosti.

(114)

Okrem toho možno očakávať, že zachovanie opatrení bude mať pozitívny vplyv na používateľov/dovozcov, keďže si udržia veľký výber dodávateľov na trhu Únie.

(115)

Vzhľadom na uvedenú analýzu sa dospelo k záveru, že zachovanie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie.

(116)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na uvedené zverejnenie. Podania a pripomienky sa náležite zohľadnili, ak boli opodstatnené.

(117)

Z uvedeného vyplýva, že v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia by sa mali antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz karbidu wolfrámu, karbidu wolfrámu zmiešaného s kovovým práškom a spekaného karbidu wolfrámu s pôvodom v ČĽR zachovať. Je potrebné pripomenúť, že tieto opatrenia pozostávajú z cla ad valorem,

24.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 78/13

(1)

Rada prijala 2. marca 2011 nariadenie (EÚ) č. 204/2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi.

(2)

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov prijala 17. marca 2011 rezolúciu BR OSN č. 1973 (2011), ktorou sa rozšíril rozsah reštriktívnych opatrení uvalených rezolúciou BR OSN č. 1970 (2011) a zaviedli ďalšie reštriktívne opatrenia voči Líbyi.

(3)

Zoznamy osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedené v prílohách II a III k nariadeniu (EÚ) č. 204/2011, by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

24.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 78/21

(1)

V maďarskom znení nariadenia Komisie (EÚ) č. 1272/2009 (2) sú dve chyby, ktoré je potrebné opraviť s účinnosťou od dátumu uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1272/2009.

(2)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

24.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 78/22

24.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 78/24

(1)

Rada prijala 28. februára 2011 rozhodnutie 2011/137/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi (1), ktorým sa vykonáva rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1970 (2011).

(2)

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov prijala 17. marca 2011 rezolúciu BR OSN č. 1973 (2011), ktorou sa rozšíril rozsah reštriktívnych opatrení uvalených rezolúciou BR OSN č. 1970 (2011) a zaviedli ďalšie reštriktívne opatrenia voči Líbyi.

(3)

Rozhodnutie 2011/137/SZBP by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Na vykonanie určitých opatrení je potrebná ďalšia činnosť Únie,

1.

Dopĺňa sa tento článok:

„Článok 3a

1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabránenie letov lietadlami, na ktoré sa vzťahuje ich súdna právomoc, do vzdušného priestoru Líbye vzhľadom na potrebu pomôcť chrániť civilné obyvateľstvo.

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na lety s výhradne humanitárnym účelom, ako je poskytovanie alebo uľahčovania poskytovania pomoci vrátane dopravy zdravotníckych potrieb, potravín, humanitárnych pracovníkov a súvisiacej pomoci alebo evakuácia cudzích štátnych príslušníkov z Líbye, ako ani na lety povolené na základe bodu 4 alebo 8 rezolúcie BR OSN č. 1973 (2011), ani na iné lety, ktoré považujú členské štáty konajúce na základe oprávnenia udeleného v bode 8 rezolúcie BR OSN č. 1973 (2011) za potrebné pre prospech líbyjského ľudu.“

2.

V článku 4 sa odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty po dohode so svojimi vnútroštátnymi orgánmi a v súlade so svojimi právnymi predpismi a s medzinárodným právom, najmä morským právom a príslušnými medzinárodnými dohodami v oblasti civilného letectva, skontrolujú plavidlá a lietadlá smerujúce do Líbye alebo z nej na svojom území vrátane ich námorných prístavov a letísk a na otvorenom mori, ak majú informácie, ktoré ich vedú k dôvodnému podozreniu, že náklad týchto plavidiel a lietadiel obsahuje položky, ktorých dodávka, predaj, prevod alebo vývoz je podľa tohto rozhodnutia zakázaný.“

3.

Dopĺňa sa tento článok:

„Článok 4a

1.   Členské štáty odmietnu udeliť akémukoľvek lietadlu registrovanému v Líbyi alebo vlastnenému či prevádzkovanému líbyjskými štátnymi príslušníkmi alebo spoločnosťami povolenie odletieť z ich územia, pristáť na ňom alebo nad ním preletieť, pokiaľ daný let vopred neschváli sankčný výbor alebo pokiaľ nejde o núdzové pristátie.

2.   Členské štáty odmietnu udeliť akémukoľvek lietadlu povolenie odletieť z ich územia, pristáť na ňom alebo nad ním preletieť, ak majú informácie, ktoré ich vedú k dôvodnému podozreniu, že dané lietadlo obsahuje položky, ktorých dodávka, predaj, prevod alebo vývoz je podľa tohto rozhodnutia zakázaný, čo zahŕňa aj poskytnutie ozbrojeného žoldnierskeho personálu s výnimkou prípadu núdzového pristátia.“

4.

V článku 5 sa odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby zabránili vstúpiť na svoje územie alebo prechádzať ním:

5.

V článku 6 sa odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Všetky finančné prostriedky, iné finančné aktíva a hospodárske zdroje, ktoré sú priamo alebo nepriamo vo vlastníctve alebo pod kontrolou:

sa zmrazia.“

6.

Do článku 6 sa dopĺňa tento odsek:

„4a.   Pokiaľ ide o osoby a subjekty uvedené na zozname v prílohe IV k tomuto rozhodnutiu, je tiež možné udeliť výnimky v súvislosti s finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi, ktoré sú potrebné na humanitárne účely, ako je poskytovanie alebo uľahčovanie poskytovania pomoci vrátane dopravy zdravotníckych potrieb, potravín, poskytovania elektriny, humanitárnych pracovníkov a súvisiacej pomoci, alebo evakuácia cudzích štátnych príslušníkov z Líbye.“

7.

Dopĺňa sa tento článok:

„Článok 6a

Členské štáty požiadajú svojich štátnych príslušníkov, osoby podliehajúce ich súdnej právomoci a firmy registrované na ich území alebo podliehajúce ich súdnej právomoci, aby postupovali obozretne pri obchodovaní so subjektmi, ktoré sú registrované v Líbyi alebo podliehajú súdnej právomoci Líbye, a so všetkými jednotlivcami a subjektmi konajúcimi v ich mene alebo podľa ich pokynov a subjektmi, ktoré sú v ich vlastníctve alebo pod ich kontrolou, s cieľom zabrániť obchodovaniu, ktoré by mohlo prispieť k násiliu a použitiu sily proti civilnému obyvateľstvu.“

24.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 78/37

(1)

Rozsudkom z 15. apríla 2008 (3) (ďalej „rozsudok súdu“) Všeobecný súd Európskej únie zrušil rozhodnutie Komisie 2005/262/ES z 20. apríla 2004 o pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Družstva pre vývoz francúzskej knihy (CELF) (4)  (5).

(2)

V nadväznosti na rozsudok Všeobecného súdu Komisia musí prijať nové rozhodnutie.

(3)

Tento rozsudok je výsledkom postupu, ktorého hlavné etapy sú uvedené ďalej.

(4)

Listom z 20. marca 1992 Medzinárodná distribučná a vydavateľská spoločnosť (ďalej len „SIDE“) upozornila Komisiu na opatrenia pomoci na podporu, dopravu a predaj, poskytnuté francúzskymi orgánmi CELF-u, pričom táto pomoc nebola predmetom predbežného oznámenia útvarom Komisie.

(5)

Listom z 2. apríla 1992 Komisia požiadala francúzske orgány o poskytnutie informácií o charaktere a predmete opatrení pomoci spomenutých spoločnosťou SIDE, pripomínajúc týmto orgánom, že každý zámer v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci mal byť predmetom predbežného oznámenia jej útvarom.

(6)

Francúzske orgány listom z 29. júna 1992 potvrdili Komisii existenciu subvencií v prospech CELF-u. Spresnili, že tieto opatrenia mali za cieľ oboznámiť nefrankofónne krajiny s francúzskou literatúrou a francúzskym jazykom a že CELF-u bolo napokon zverené riadenie troch systémov špecifickej pomoci, ktorých cieľom bolo uľahčiť prístup vzdialených čitateľov k francúzskym knihám.

(7)

Listom zo 7. augusta 1992 Komisia potvrdila spoločnosti SIDE existenciu pomoci v prospech CELF-u, spresnila jej predmet a informovala ju, že dané opatrenia neboli oznámené. Spresnila však, že sporná pomoc nie je takej povahy, aby mohla nepriaznivo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Za týchto podmienok bola SIDE vyzvaná, aby vyjadrila svoje pripomienky.

(8)

Listom zo 7. septembra 1992 SIDE oznámila Komisii, že má v úmysle poukázať na diskriminačný charakter opatrení a na dôsledky, ktoré z toho vyplývajú pre obchod v rámci Spoločenstva, nespochybnila však kultúrny cieľ sledovaný ministerstvom kultúry, ktoré konalo v snahe podporiť šírenie francúzskeho jazyka a francúzskej literatúry.

(9)

V rozhodnutí z 18. mája 1993 (6) Komisia usúdila, že vzhľadom na špecifickú situáciu hospodárskej súťaže v sektore knihy a na kultúrny cieľ daných režimov pomoci sa na ne uplatní výnimka ustanovená v pôvodnom článku 92 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(10)

SIDE odvolaním z 2. augusta 1993 podala žiadosť o zrušenie tohto rozhodnutia. Rozsudkom z 18. septembra 1995 (7) Všeobecný súd čiastočne vyhovel žiadosti SIDE zrušením rozhodnutia Komisie z 18. mája 1993, ale iba pokiaľ ide o niektoré opatrenia týkajúce sa malých objednávok.

(11)

Súd dospel k názoru, že Komisia mohla prijať kladné rozhodnutie týkajúce sa týchto troch režimov pomoci, ktoré CELF riadi v mene štátu:

(12)

Súd usúdil, že Komisia získala dostatočné informácie o týchto troch režimoch na to, aby odôvodnila zistenie, že ich dosah na fungovanie pravidiel hospodárskej súťaže je zanedbateľný. Súd tiež uviedol, že „pokiaľ ide o kultúrny cieľ spornej pomoci, účastníci konania sa zhodli na tom, že cieľom sledovaným francúzskou vládou je šírenie francúzskeho jazyka a francúzskej kultúry“. Súd usúdil, že je vhodné dospieť k názoru, že hodnotenie kultúrneho cieľa spornej pomoci nekládlo Komisii špecifické ťažkosti a že nebolo potrebné získať ďalšie informácie na uznanie kultúrneho charakteru tohto cieľa.

(13)

Pokiaľ ide o kompenzáciu na malé objednávky priznanú výlučne CELF-u, súd sa naopak domnieva, že Komisia mala dôkladne prešetriť podmienky hospodárskej súťaže v danom sektore skôr, ako sa vyjadrila k zlučiteľnosti opatrení s vnútorným trhom.

(14)

Súd teda dospel k názoru (v bode 76 rozsudku), že Komisia mala začať konanie podľa pôvodného článku 93 ods. 2 ES (teraz článok 108 ods. 2 ZFEÚ), a teda je potrebné zrušiť rozhodnutie Komisie z 18. mája 1993 v rozsahu, v akom sa týka subvencie priznanej výlučne CELF-u na kompenzáciu zvýšených nákladov na spracovanie malých objednávok kníh vo francúzskom jazyku, zadaných kníhkupcami sídliacimi v zahraničí.

(15)

Rozhodnutím z 30. júla 1996 Komisia v súlade s rozsudkom súdu z 18. septembra 1995 rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Zúčastnené strany, vyzvané na predloženie pripomienok Komisii, jej adresovali svoje vyjadrenia najmä v priebehu decembra 1996 a januára 1997.

(16)

Po skončení vyšetrovania Komisia 10. júna 1998 prijala rozhodnutie 1999/133/ES (9). Potvrdila kultúrny cieľ pomoci na malé objednávky a na základe pôvodného článku 87 ods. 3 písm. d) zmluvy dospela k záveru, že táto pomoc nie je takej povahy, aby mohla nepriaznivo ovplyvniť podmienky obchodu a hospodárskej súťaže v Únii v rozpore so spoločným záujmom na trhu vývozu kníh vo francúzskom jazyku.

(17)

Rozsudkom z 28. februára 2002 (10) Všeobecný súd rozhodol o zrušení poslednej vety článku 1 tohto rozhodnutia. Súd totiž dospel k názoru, že Komisia mala vykonať kontroly potrebné na získanie náležitých údajov s cieľom rozlíšiť trh obstarávania od trhu exportu kníh vo francúzskom jazyku vo všeobecnosti.

(18)

Súd sa domnieva, že tým, že Komisia nevykonala tieto kontroly, dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia tým, že považovala trh exportu kníh vo francúzskom jazyku vo všeobecnosti za referenčný trh, zatiaľ čo bolo stanovené, že sporná pomoc je určená iba vývozným komisionárom.

(19)

Naopak, rozsudkom z 22. júna 2000 (11) Súdny dvor bez skúmania skutkovej podstaty veci zamietol žalobu francúzskych orgánov proti rozhodnutiu Komisie z 10. júna 1998 a potvrdil, že aj v prípade, keď by bolo možné pomoc považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, nemá táto skutočnosť vplyv na oznamovaciu povinnosť a že z povinnosti oznámiť pomoc vopred zahŕňa povinnosť pozastavenia pomoci.

(20)

V nadväznosti na čiastočné zrušenie rozhodnutia z 10. júna 1998 Komisia požiadala listami zo 14. júna 2002 francúzske orgány a SIDE, aby jej zaslali svoje pripomienky k dôvodom zrušenia rozhodnutia a osobitne k údajom týkajúcim sa daného trhu.

(21)

Francúzske orgány boli vyzvané, aby podrobnejšie vysvetlili špecifiká ponuky CELF-u v porovnaní s ostatnými aktérmi na trhu, konkrétne SIDE. SIDE bola vyzvaná, aby presnejšie vysvetlila pojem malých objednávok a aby uviedla, aká bola prípadná špecifickosť jej ponuky v porovnaní s ponukou CELF-u a ostatných aktérov na trhu.

(22)

SIDE zaslala svoju odpoveď Komisii listom z 12. augusta 2002. Francúzske orgány zaslali svoju odpoveď listom zo 17. septembra 2002.

(23)

Po tom, čo Komisia listom z 19. septembra 2002 požiadala SIDE, aby jej oznámila, či jej odpoveď obsahuje dôverné informácie, a dostala zápornú odpoveď 30. septembra 2002, listom zo 17. októbra 2002 odovzdala odpoveď od SIDE spolu s prílohami francúzskym orgánom so žiadosťou o pripomienky. Zároveň im pri tejto príležitosti položila ďalšie doplňujúce otázky.

(24)

Listom z 30. októbra 2002 Komisia položila ďalšie doplňujúce otázky aj SIDE, na ktoré táto odpovedala listami z 31. októbra 2002 a 9. decembra 2002. SIDE po otázke Komisie zo 16. decembra 2002 oznámila Komisii listom z 23. decembra 2002, že jej odpovede neobsahujú žiadne dôverné informácie a môžu byť odovzdané francúzskym orgánom na pripomienkovanie.

(25)

Keďže francúzske orgány neodpovedali v stanovenej lehote, Komisia bola nútená zaslať im listom z 27. novembra 2002 výzvu. Listom z 19. decembra 2002 francúzske orgány požiadali Komisiu o ďalší odklad termínu.

(26)

Dňa 9. januára 2003 Komisia zaslala francúzskym orgánom odpoveď SIDE z 23. decembra 2002 na pripomienkovanie. Listom zo 17. januára 2003 francúzske orgány odpovedali na otázky Komisie zo 17. októbra 2002.

(27)

Listom zo 4. februára 2003 francúzske orgány požiadali Komisiu o ďalší odklad termínu, pokiaľ ide o žiadosť pripomienkovať druhú odpoveď SIDE z 23. decembra 2002. Komisia čiastočne poskytla žiadaný odklad listom z 11. februára 2003. Listom z 11. marca 2003 francúzske orgány adresovali Komisii svoju odpoveď.

(28)

SIDE bola na vlastnú žiadosť tiež prijatá útvarmi Komisie a počas stretnutia, ktoré sa konalo 4. marca 2003, mohla vysvetliť svoj pohľad na vec od začiatku.

(29)

Po skončení tohto konania Európska komisia prijala rozhodnutie 2005/262/ES, v ktorom po tom, ako dospela k záveru, že pomoc nemohla nadmerne kompenzovať náklady vzniknuté spracúvaním malých objednávok, uznala spornú pomoc za zlučiteľnú podľa pôvodného článku 87 ods. 3 písm. d) zmluvy.

(30)

Rozsudkom z 15. apríla 2008 Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie z 20. apríla 2004.

(31)

Súd sa domnieva, že v prípade časti pomoci, ktorá bola CELF-u poskytnutá pred 1. novembrom 1993, teda pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o Európskej únii, Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia tým, že spornú pomoc uznala za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa pôvodného článku 87 ods. 3 písm. d), hoci bolo treba uplatniť hmotnoprávne pravidlá, ktoré boli účinné pred 1. novembrom 1993. Súd prihliadol najmä na skutočnosť, že Zmluva o EÚ neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia týkajúce sa uplatňovania pôvodného článku 87 ods. 3 písm. d) a že zásada právnej istoty okrem výnimiek bráni tomu, aby časová pôsobnosť právneho aktu Spoločenstva bola stanovená k dátumu predchádzajúcemu jeho uverejneniu.

(32)

Súd tiež dospel k záveru, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri skúmaní zlučiteľnosti spornej pomoci tým, že nadhodnotila náklady na spracovanie malých objednávok, ktoré CELF skutočne vynaložil. V rozhodnutí z 20. apríla 2004 Komisia totiž nezohľadnila skutočné náklady na spracovanie malých objednávok, ale urobila odhad týchto nákladov na základe celkových nákladov vynaložených CELF-om (započítanie časti celkových nákladov na spracovanie malých objednávok podľa odlišného kľúča pre každú kategóriu nákladov). Na niektoré kategórie nákladov boli použité koeficienty násobenia zohľadňujúce zvýšenú náročnosť spracovania malých objednávok v porovnaní s ostatnými aktivitami CELF-u. Súd však dospel k názoru, že tieto ťažkosti mohli byť vyriešené vďaka diaľkovému prenosu, ktorý mohol byť použitý u dvoch tretín malých objednávok. Súd sa preto domnieva, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, že uplatnila koeficienty násobenia na niektoré náklady (a v každom prípade na objednávky spracované diaľkovým prenosom), a dospel k záveru, že bez použitia týchto koeficientov by boli náklady spojené so spracovaním malých objednávok nižšie a hospodársky výsledok činnosti spracovania malých objednávok by bol pozitívny (600 000 FRF, teda 91 469 EUR). Podľa súdu tak Komisia nepreukázala, že nedošlo k nadmernej kompenzácii.

(33)

Na základe rozsudku súdu z 15. apríla 2008 preto zostáva konanie vo veci formálneho zisťovania, ktoré bolo začaté rozhodnutím Komisie z 30. júla 1996, otvorené a Komisia musí prijať nové rozhodnutie.

(34)

So zreteľom na dôvody rozsudku súdu z 15. apríla 2008 a vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o začatí konania bolo prijaté 30. júla 1996, Komisia mala záujem opäť vyzvať francúzske orgány a zúčastnené strany, aby vyjadrili svoje pripomienky.

(35)

Komisia teda prijala rozhodnutie o rozšírení konania z 8. apríla 2009 (12) [rozhodnutie K(2009) 2481, „rozhodnutie o rozšírení konania“]. Toto rozhodnutie o rozšírení konania, v ktorom sa stanovuje nový termín na vyjadrenie pripomienok, doplnilo rozhodnutie o otvorení konania z 30. júla 1996. Uvádza sa v ňom, že obe rozhodnutia je nutné považovať za neoddeliteľný celok, ktorý vedie k jedinému a tomu istému konaniu vo veci formálneho zisťovania, a že v rozsahu, v akom by sa opis skutkových okolností a právnych predpisov alebo predbežné hodnotenie Komisie v rozhodnutí o rozšírení konania mohlo líšiť od rozhodnutia o otvorení konania z 30. júla 1996, sa má prihliadať výlučne na rozhodnutie o rozšírení konania.

(36)

Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby vyjadrili svoje pripomienky k danej pomoci.

(37)

Komisia dostala pripomienky francúzskych orgánov 9. júna 2009, ako aj pripomienky SIDE 23. júla 2009. Komisia poskytla pripomienky SIDE, francúzskym orgánom dala možnosť sa k nim vyjadriť 24. augusta 2009, a dostala ich vyjadrenia 24. septembra 2009.

(38)

Francúzske orgány však neposkytli všetky podrobné údaje, ktoré Komisia žiadala v rozhodnutí o rozšírení konania, a vo veci primeranosti pomoci opätovne zaslali údaje, ktoré už poskytli 17. septembra 2002, 17. januára 2003 a 11. marca 2003 a ktoré Komisia ako také nemohla využiť vzhľadom na rozsudok súdu z 15. apríla 2008.

(39)

Listom z 8.októbra 2009 preto útvary Komisie zaslali francúzskym orgánom výzvu týkajúcu sa jej žiadosti o poskytnutie informácií k uvedeným konkrétnym bodom, pričom uviedli, že pokiaľ tieto informácie nedostanú do desiatich pracovných dní, Komisia bude nútená prijať konečné rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii, v súlade s článkom 13 ods. 1 rokovacieho poriadku, čomu prípadne môže predchádzať vydanie príkazu na poskytnutie informácií podľa článku 10 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (13).

(40)

Listom z 21. októbra 2009 francúzske orgány informovali Komisiu, že Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd v Paríži) rozsudkom z 9. septembra 2009 vydal príkaz na súdnu likvidáciu CELF-u a tento ukončil svoju činnosť. Pokiaľ ide o informácie, ktoré Komisia žiadala listom z 8. októbra 2009, francúzske orgány uviedli, že nedisponujú ďalšími informáciami, ktoré by mohli poskytnúť, a odkázali na svoje pripomienky zaslané 9. júna 2009.

(41)

Rozhodnutím z 20. novembra 2009 [rozhodnutie K(2009) 9256, „rozhodnutie o príkaze na poskytnutie informácií“] Komisia rozhodla nariadiť Francúzsku, aby predložilo požadované informácie, pretože napriek opakovaným žiadostiam neboli tieto informácie poskytnuté.

(42)

Listom z 2. decembra 2009 francúzske orgány informovali, že nedisponujú ďalšími informáciami, ktoré by mohli Komisii poskytnúť, a odkázali na svoje pripomienky zaslané 9. júna 2009.

(43)

Je potrebné uviesť, že 2. decembra 2009 francúzske orgány tiež zaslali list vo veci režimu pomoci nazvaného Program vysokoškolských a vedeckých kníh, nazývaného aj Program Plus. Tento režim pomoci nie je predmetom tohto rozhodnutia.

(44)

Listom z 22. decembra 2009 Komisia požiadala francúzske orgány o informácie o situácii CELF-u a o prebiehajúcom likvidačnom konaní CELF-u. Francúzske orgány odpovedali 27. januára 2010. Ďalšie upresnenia poskytli tiež 9. marca 2010 a 26. novembra 2010.

(45)

Je potrebné tiež uviesť, že na vnútroštátnych súdoch vo Francúzsku prebiehajú konania, ktoré boli postúpené Súdnemu dvoru podľa článku 267 ZFEÚ (predtým článok 234 Zmluvy o ES). Hlavné etapy týchto konaní sú stručne uvedené nižšie.

(46)

SIDE sa obrátila na francúzske súdy na základe priameho účinku pôvodného článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Cour administrative d’appel de Paris (Odvolací správny súd v Paríži) rozhodnutím z 5. októbra 2004, potvrdzujúcim rozsudok Tribunal administratif de Paris (Správny súd v Paríži) z 26. apríla 2001, nariadil francúzskemu štátu vymáhať pomoc poskytnutú CELF-u.

(47)

Conseil d’État (Štátna rada), na ktorú bol podaný kasačný opravný prostriedok, potvrdil rozsudkom z 29. marca 2006 niektoré aspekty rozhodnutia Cour administrative d’appel, najmä skutočnosť, že daná pomoc nebola výlučne kompenzáciou záväzku služby vo verejnom záujme (14), nemohla byť vnútroštátnym súdom považovaná za existujúcu pomoc a že sa CELF nemôže odvolávať na legitímnu dôveru.

(48)

V rozsudku z 29. marca 2006 však Conseil d’État rozhodol o prerušení konania do doby, kým sa Súdny dvor nevyjadrí k prejudiciálnym otázkam, ktoré mu položila v súvislosti s povinnosťami vnútroštátneho súdu vzhľadom na neoznámenú štátnu pomoc, ktorá však bola rozhodnutím Komisie spätne uznaná za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(49)

V rozsudku z 12. februára 2008 (15) Súdny dvor rozhodol takto:

„Článok 88 ods. 3 posledná veta Zmluvy o ES sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd nie je povinný nariadiť vymáhanie vrátenia pomoci poskytnutej v rozpore s týmto ustanovením, pokiaľ Komisia Európskych spoločenstiev prijala konečné rozhodnutie, ktorým konštatovala zlučiteľnosť uvedenej pomoci so spoločným trhom v zmysle článku 87 ES. Podľa práva Spoločenstva je tento súd povinný nariadiť, aby príjemca pomoci platil z tejto pomoci úroky za obdobie nezákonnosti. V rámci vnútroštátneho práva môže uvedený súd prípadne nariadiť okrem toho vymáhanie vrátenia nezákonnej pomoci a to bez toho, aby bolo dotknuté právo členského štátu na opätovné poskytnutie tejto pomoci neskôr. Takisto môže vyhovieť návrhom na náhradu škôd spôsobených nezákonnou povahou štátnej pomoci.

V procesnej situácii, akou je tá vo veci samej, sa na účely výpočtu sumy, ktorú je príjemca povinný zaplatiť, s výnimkou mimoriadnych okolností, vzťahuje povinnosť napraviť účinky nezákonnosti pomoci, vyplývajúca z článku 88 ods. 3 poslednej vety ES, aj na obdobie medzi prijatím rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev o zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom a zrušením uvedeného rozhodnutia súdom Spoločenstva.“

(50)

V nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2008, ako aj na uvedený rozsudok súdu z 15. apríla 2008, Conseil d’État v rozsudku z 19. decembra 2008 zrušil články 2, 3 a 4 uvedeného rozsudku Cour administrative d’appel de Paris z 5. októbra 2004 a rozhodol takto.

(51)

Predovšetkým sa Ministre de la Culture et de la Communication (ministerstvo kultúry a komunikácie) ukladá povinnosť vymáhať úroky zo štátnej pomoci poskytnutej CELF-u od roku 1980 do dňa vynesenia rozsudku Conseil d’État, vypočítané podľa nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (16). Rovnako sa ukladá povinnosť spätne vymáhať úroky splatné odo dňa rozsudku Conseil d’État do dňa, kedy buď bude právoplatne rozhodnuté o zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom alebo sa právoplatne pristúpi k vráteniu pomoci.

(52)

Conseil d’État navyše rozhodol o prerušení konania, kým sa Súdny dvor nevyjadrí k týmto prejudiciálnym otázkam:

(53)

Dňa 11. marca 2010 (17) Súdny dvor rozhodol o prejudiciálnych otázkach takto:

(54)

Francúzske orgány Komisii oznámili, že v súlade s orientáciami všeobecnej politiky francúzskej vlády týkajúcej sa podpory knihy a literatúry vo francúzskom jazyku ministerstvo kultúry v roku 1980 rozhodlo priznať pomoc vývozným komisionárom, ktorí by prijali akúkoľvek objednávku bez ohľadu na jej výšku a rentabilitu. Tieto opatrenia boli prijaté s cieľom zmierniť nedostatky trhu a podporiť zachovanie činnosti spojenej s malými nerentabilnými objednávkami na obstarávacom exportnom trhu.

(55)

Podľa francúzskych orgánov malé kníhkupectvá, sídliace prevažne v nefrankofónnych oblastiach, niekedy ťažko prístupných a/alebo vzdialených, narážali na vážne ťažkosti pri zásobovaní, keďže ich objednávky nemohli byť vybavené prostredníctvom tradičných distribučných sietí, keď množstvá objednaných diel boli nedostatočné alebo keď jednotková cena objednaných kníh nebola dosť vysoká na to, aby služba bola rentabilná.

(56)

Podľa francúzskych orgánov bolo teda cieľom danej pomoci umožniť vývozným komisionárom vybaviť všetky objednávky kníhkupcov sídliacich v zahraničí prevažne v nefrankofónnych oblastiach bez ohľadu na ich výšku, rentabilitu a miesto určenia. Cieľom bolo, aby v rámci francúzskej politiky podpory kultúrnej rozmanitosti mohla byť zabezpečená optimálna distribúcia kníh vo francúzskom jazyku a aby bolo takto podporené šírenie frankofónnej literatúry po celom svete.

(57)

Mechanizmus pomoci prijatý francúzskymi orgánmi, nazvaný Program malých objednávok, spočíval v subvencii na účely kompenzácie zvýšených nákladov na spracovanie malých objednávok, ktorých výšku francúzske orgány stanovili ako nižšiu alebo rovnú 500 francúzskym frankom (FRF), teda približne 76 EUR.

(58)

Podľa francúzskych orgánov sa spoločnosť, ktorej boli priznané subvencie, musela zaviazať predložiť riaditeľstvu pre knihy a čítanie ministerstva kultúry všetky údaje týkajúce sa všeobecnej činnosti spoločnosti (celkový obrat, finančné účty, predbežné rozpočty, kópie uznesení potvrdzujúcich tieto údaje, prípadne správu účtovného komisára a súhrnnú tabuľku miezd), ako aj všetky doklady súvisiace s činnosťou, ktorá má byť dotovaná, predovšetkým vyúčtovanie použitia subvencií, dokazujúce vykonanie služieb, na ktoré bola v predchádzajúcom roku priznaná subvencia.

(59)

V praxi získala podporu v rámci Programu malých objednávok iba jedna spoločnosť, CELF. Podľa francúzskych orgánov mala spoločnosť každý rok preukázať zvýšené náklady vzniknuté službou týkajúcou sa malých objednávok a tak podporiť žiadosť o subvenciu na ďalší rok. Konkrétne, štvrtina subvencie priznanej v predchádzajúcom roku bola vyplatená na začiatku roka a zvyšok na nasledujúcu jeseň po štátnymi orgánmi vykonanom preskúmaní predbežného rozpočtu danej spoločnosti a výkyvov zaznamenaných počas prvej časti účtovného obdobia. Pokiaľ sa pomoc nepoužila v plnej výške, na základe dohody sa zvyšná suma odpočítala zo subvencií na ďalší rok. Okrem toho sa ministerstvo kultúry zúčastňovalo ako pozvaný pozorovateľ na správnych výboroch a na valných zhromaždeniach CELF-u.

(60)

Je potrebné spresniť, že od roku 1997 výška pomoci stále klesala a v roku 2002 bola daná pomoc zrušená. CELF teda každý rok od roku 1980 až do konca roka 2001 získal pomoc určenú podľa francúzskych orgánov na zníženie nákladov na spracovanie malých objednávok kníh vo francúzskom jazyku, prichádzajúcich zo zahraničia. V rámci predmetnej pomoci bolo od roku 1980 do konca roku 2001 CELF-u vyplatených celkovo okolo 4,8 milióna EUR.

Tabuľka

Výška pomoci poskytnutej CELF-u od roku 1980 na spracovanie „malých objednávok“

Údaje poskytnuté francúzskymi orgánmi

(sumy boli zaokrúhlené v eurách)

(61)

V odpovedi z 9. júna 2009 na rozhodnutie o rozšírení konania francúzske orgány vyjadrili najmä tieto pripomienky.

(62)

Francúzske orgány predovšetkým uviedli, že súhlasia so závermi Komisie, podľa ktorých pomoc v prospech CELF-u predstavuje štátnu pomoc a výnimky ustanovené v článku 107 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a b) ZFEÚ sa neuplatňujú.

(63)

V rámci posúdenia pomoci v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) a d) ZFEÚ francúzske orgány neuviedli nové skutočnosti vo veci primeranosti pomoci.

(64)

Francúzske orgány tiež uviedli, že dospeli k názoru, že úloha zverená CELF-u predstavuje službu vo verejnom záujme podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(65)

Francúzske orgány sa napokon a najmä odvolali na výnimočné okolnosti, na základe ktorých by Komisia nemala nariadiť vymáhanie pomoci.

(66)

Ako už bolo uvedené, francúzske orgány teda neposkytli podrobné údaje požadované Komisiou v rozhodnutí o rozšírení konania a vo veci primeranosti pomoci opätovne zaslali údaje, ktoré už poskytli v roku 2002 a 2003 a ktoré Komisia ako také nemohla využiť vzhľadom na rozsudok súdu z 15. apríla 2008. Po výzve z 8. októbra 2009 Komisia 20. novembra 2009 rozhodla nariadiť francúzskym orgánom, aby poskytli požadované informácie podľa článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 659/1999. Listom z 2. decembra 2009 francúzske orgány odpovedali, že nemajú ďalšie informácie, ktoré by mohli Komisii poskytnúť.

(67)

V pripomienkach z 23. júla 2009 SIDE vyjadrila najmä nasledujúce pripomienky.

(68)

SIDE pripomenula, že pomoc získal iba CELF napriek tomu, že podľa SIDE činnosť CELF-u nie je osobitnosťou CELF-u, pretože práve spracovanie akokoľvek veľkých, aj minimálnych objednávok z geograficky rozptýlených kníhkupectiev a ich zlúčenie za účelom zadania väčších objednávok u vydavateľov je podľa SIDE samotnou definíciou činnosti vývozného obstarávania. SIDE tiež uviedla, že jej samotnej vraj bolo poskytnutie pomoci zamietnuté nie z dôvodu údajného nedostatku transparentnosti, ale preto, že je súkromnou spoločnosťou, a nie družstvom vydavateľov.

(69)

SIDE tiež vzniesla podrobné námietky voči tvrdeniu, že pomoc bola nevyhnutná. V rámci toho sa najmä domnieva, že výklad pojmu „malé objednávky“ je svojvoľný, a vyvracia číselné údaje, ktoré predložili francúzske orgány.

(70)

Okrem toho SIDE dospela k záveru, že pomoc nie je odôvodnená na základe článku 106 ods. 2 ZFEÚ a že bola založená najmä na rozsudkoch vnútroštátnych súdov, týkajúcich sa činnosti CELF-u.

(71)

SIDE napokon uviedla, že podľa jej názoru v danom prípade neexistuje žiadna výnimočná okolnosť, ktorá by mohla obmedziť povinnosť vymáhania pomoci.

(72)

Je potrebné určiť, či predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc a či ho prípadne možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom. V rámci posudzovania tohto opatrenia Komisia musí prihliadať na rozsudok Všeobecného súdu z 15. apríla 2008.

(73)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa ustanovuje, že „ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(74)

Na úvod, ako sa už uviedlo v rozhodnutí o rozšírení konania, Komisia pripomína, že záver Komisie, podľa ktorého predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc podľa zmluvy, nebol spochybnený ani v jednej z etáp konania pred Komisiou, ani pred súdmi Európskej únie (18), a dokonca ani pred vnútroštátnymi súdmi (19). Preto francúzske orgány v odpovedi z 9. júna 2009 na rozhodnutie o rozšírení konania uviedli, že súhlasia so závermi Komisie, podľa ktorých pomoc v prospech CELF-u predstavuje štátnu pomoc.

(75)

Komisia sa domnieva, že predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ (predtým článok 87 ods. 1 ES) z týchto dôvodov:

(76)

Predovšetkým, opatrenie poskytuje CELF-u výhodu, pretože mu umožňuje znížiť náklady na malé objednávky. Je selektívne, pretože v praxi bolo uplatnené len v prospech CELF-u.

(77)

Opatrenie je zároveň financované z rozpočtových prostriedkov francúzskeho štátu, teda zo štátnych zdrojov. O jeho uplatnení rozhodlo ministerstvo kultúry a opatrenie tak možno prisúdiť francúzskym orgánom.

(78)

Opatrenie by navyše mohlo nepriaznivo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušiť hospodársku súťaž. Pomoc sa totiž poskytuje francúzskym komisionárom (v praxi CELF-u), ktorí exportujú knihy vo francúzskom jazyku najmä do nefrankofónnych krajín. Títo francúzski komisionári sú teda vo vzájomne konkurenčnom postavení, aspoň potenciálne, s inými komisionármi pre vývoz frankofónnych kníh sídliacimi v iných frankofónnych krajinách Európskej únie (v Belgicku a Luxembursku). Skutočnosť, že vplyv na obchod a narušenie hospodárskej súťaže spôsobené opatrením sa zdajú byť zanedbateľné, nemení nič na tomto závere. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora totiž Komisia nie je povinná preukázať skutočný dosah pomoci na obchod medzi členskými štátmi a skutočné narušenie hospodárskej súťaže; stačí, že pomoc by mohla nepriaznivo ovplyvniť obchod a narušiť hospodársku súťaž.

(79)

Komisia sa napokon domnieva, že podmienky uplatnenia judikatúry Altmark nie sú splnené. V rozsudku z 24. júla 2003 (20) Súdny dvor spresnil podmienky, za akých subvencia v prospech spoločnosti poverenej riadením služby všeobecného hospodárskeho záujmu nepredstavuje štátnu pomoc: „po prvé, prijímajúci podnik je skutočne poverený plnením záväzkov súvisiacich so službou vo verejnom záujme a tieto záväzky boli jasne vymedzené; po druhé, parametre, na základe ktorých sa náhrada počíta, sú vopred stanovené objektívnym a transparentným spôsobom; po tretie, náhrada nepresahuje sumu nevyhnutnú na pokrytie všetkých alebo časti nákladov vzniknutých plnením záväzkov služby vo verejnom záujme, pri zohľadnení súvisiacich príjmov a primeraného zisku z plnenia týchto záväzkov; po štvrté, ak podnik, ktorý má byť poverený plnením záväzkov súvisiacich so službou vo verejnom záujme, nebol vybraný podľa postupu verejného obstarávania, výška potrebnej náhrady sa stanoví na základe analýzy nákladov, ktoré by pri plnení týchto záväzkov vznikli priemernému podniku, dobre spravovanému a primerane vybavenému dopravnými prostriedkami tak, aby bol schopný plniť príslušné požiadavky na službu vo verejnom záujme, pri zohľadnení súvisiacich príjmov a primeraného zisku z plnenia týchto záväzkov.“

(80)

V tomto prípade, a bez toho, aby bolo potrebné rozvíjať každú podmienku zvlášť, pretože sú to podmienky kumulatívne, Komisia konštatuje, že výber CELF-u neprebehol v rámci postupu verejného obstarávania a že výška náhrady nebola stanovená na základe analýzy nákladov, ktoré by vznikli priemernému, dobre riadenému a výrobnými prostriedkami primerane vybavenému podniku.

(81)

Za týchto podmienok pomoc poskytnutá CELF-u predstavuje štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretože sú prítomné všetky základné prvky definície pojmu štátnej pomoci.

(82)

Francúzske orgány však predmetné opatrenie neoznámili Komisii. Pomoc bola teda poskytnutá v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla vyjadriť svoje pripomienky. Pomoc bola teda poskytnutá neoprávnene.

(83)

Keďže predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc, je potrebné posúdiť jeho zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

(84)

Komisia je toho názoru, že výnimky z článku 107 ods. 2 ZFEÚ sa v tomto prípade neuplatňujú, pretože účelom predmetných opatrení zjavne nebolo dosiahnutie cieľov, ktoré sú v ňom vymedzené.

(85)

Pomoc nespĺňa ani podmienky stanovené vo výnimke podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, keďže nebola určená na podporu rozvoja regiónov, na ktorú by bolo možné uplatniť spomínané ustanovenie. V tomto prípade nemožno uplatniť ani výnimku podľa článku 107 ods. 3 písm. b), týkajúcu sa podpory na realizáciu dôležitého projektu európskeho spoločného záujmu, pretože cieľom predmetného opatrenia nebola podpora takého typu projektu. Keďže pomoc nemala za cieľ ani nápravu závažnej poruchy fungovania francúzskeho hospodárstva, neuplatňuje sa v tomto prípade ani výnimka stanovená v druhej časti článku 107 ods. 3 písm. b).

(86)

Komisia teda musí preskúmať uplatňovanie článku 107 ods. 3 písm. c) a d) ZFEÚ [predtým článok 87 ods. 3 písm. c) a d) Zmluvy o ES].

(87)

Vzhľadom na rozsudok Všeobecného súdu z 15. apríla 2008 je potrebné rozlišovať pomoc, ktorá bola poskytnutá pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o Európskej únii (1. november 1993), a pomoc, ktorá bola vyplatená po nadobudnutí jej platnosti, na ktoré je potrebné uplatňovať hmotnoprávne pravidlá, ktoré boli účinné v danom období.

(88)

Na tento účel Komisia berie na vedomie skutočnosť, že štvrtina subvencie udelenej v predchádzajúcom roku bola CELF-u vyplatená na začiatku roka a zostatok na nasledujúcu jeseň po štátnymi orgánmi vykonanom preskúmaní predbežného rozpočtu danej spoločnosti a výkyvov zaznamenaných počas prvej časti účtovného obdobia. Pokiaľ sa pomoc nepoužila v plnej výške, zvyšná suma sa odpočítala zo subvencií na ďalší rok. Subvencia za rok 1993 bola sčasti vyplatená na začiatku roka 1993 a zostatok na jeseň 1993. Rozhodnutie o poskytnutí pomoci za rok 1993 francúzske orgány prijali na konci roka 1992 alebo na začiatku roka 1993, v každom prípade však pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o Európskej únii. Komisia je preto toho názoru, že pomoc vyplatenú za rok 1993 je potrebné posudzovať na základe právnych predpisov uplatniteľných pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o Európskej únii.

(89)

V článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ [predtým článok 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES] sa spresňuje, že „môže byť považovaná za kompatibilnú s vnútorným trhom […] pomoc určená na podporu kultúry a zachovanie dedičstva, ak neovplyvňuje podmienky obchodu a hospodársku súťaž v Únii spôsobom, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom“.

(90)

Je teda potrebné overiť, či pomoc vyplatená CELF-u od roku 1994 až do konca roka 2001 sledovala kultúrny cieľ a či nepriaznivo ovplyvňovala podmienky obchodu a hospodárskej súťaže v Európskej únii v rozpore so spoločným záujmom.

(91)

Na úvod Komisia pripomína, že súd uznal kultúrny cieľ pomoci vyplatenej CELF-u v už citovanom rozsudku z 18. septembra 1995. Súd tak v bode 62 rozsudku dospel k názoru, že „pokiaľ ide o kultúrny cieľ spornej pomoci, účastníci konania sa zhodli na tom, že cieľom sledovaným francúzskou vládou je šírenie francúzskeho jazyka a francúzskej literatúry. V tejto veci tiež súd konštatuje, že fakty, ktoré mala Komisia k dispozícii v čase prijatia rozhodnutia, vrátane tých, ktoré obsahoval list správnej rady žalobkyne zo 7. septembra 1992, boli takého charakteru, že mohli podporiť hodnotenie, ktoré vyslovila o realite a legitimite tohto cieľa. Za týchto okolností je potrebné dospieť k záveru, že pri posudzovaní cieľa spornej pomoci sa Komisia nestretla s osobitnými ťažkosťami a že nebolo potrebné získať ďalšie informácie na uznanie kultúrneho charakteru tohto cieľa“.

(92)

Francúzske orgány skutočne uviedli, že predmetná pomoc sledovala kultúrny cieľ spočívajúci v podpore šírenia diel vo francúzskom jazyku v nefrankofónnych krajinách. Išlo teda o aktívnu politiku, smerujúcu k ochrane a podpore kultúrnej rozmanitosti na medzinárodnej úrovni.

(93)

Ochrana a podpora kultúrnej rozmanitosti patria medzi základné zásady európskeho modelu. Sú uvedené v článku 167 ods. 1 ZFEÚ (predtým článok 151 ods. 1 Zmluvy o ES): „Únia prispieva k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom rešpektuje ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňuje spoločné kultúrne dedičstvo“, a tiež v článku 167 ods. 4, ktorý ustanovuje, že „Únia zohľadní kultúrne aspekty vo svojej činnosti podľa iných ustanovení zmlúv, a to predovšetkým tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jej kultúr“.

(94)

Komisia preto dospela k názoru, že pomoc, ktorú francúzske orgány poskytli CELF-u s cieľom zabezpečiť šírenie diel vo francúzskom jazyku, sledovala kultúrny cieľ.

(95)

Komisia musí overiť, či predmetné opatrenia boli nevyhnutné a primerané vzhľadom na cieľ kultúrnej politiky sledovaný francúzskymi orgánmi.

(96)

Na úvod je potrebné pripomenúť, že v súlade s už citovaným rozsudkom súdu z 28. februára 2002 je potrebné posudzovať predmetné opatrenia v kontexte obstarávacieho exportného trhu kníh vo francúzskom jazyku.

(97)

Po prvé je potrebné preskúmať nevyhnutnosť pomoci.

(98)

Podľa francúzskych orgánov navrhlo dané opatrenia ministerstvo kultúry v roku 1980, v čase, keď niektoré subjekty pôsobiace v tejto oblasti (skupina Hachette a Messageries du livre) uvažovali o stiahnutí sa z obstarávacieho exportného trhu. Podľa francúzskych orgánov bol spochybnený mechanizmus vytvorený tak, aby podnietil operátorov k pôsobeniu na trhu, aby mohli byť uspokojené všetky objednávky kníh vo francúzskom jazyku, pochádzajúce od kníhkupectiev situovaných v nefrankofónnych oblastiach. Zaručoval, že sa francúzske knihy mohli dostať do všetkých, aj tých najmenších kníhkupectiev vo vzdialených krajinách, a to aj za predpokladu, že potrebovali len niekoľko kníh, navyše často od rôznych vydavateľov.

(99)

SIDE uviedla, konkrétne v rámci pripomienok, ktoré zaslala v nadväznosti na rozhodnutie o rozšírení konania, že predmetná pomoc nebola nevyhnutná. Je pravdou, že sa niektoré subjekty vzdali v roku 1980 činnosti vývozného komisionára, SIDE však pripomína, že práve v tomto období bola založená ona samotná za účelom vstupu na trh. SIDE tiež spochybňuje fakt, že by CELF vykonával špecifickú činnosť spočívajúcu v spracovávaní malých objednávok. SIDE spochybňuje najmä číselné údaje, ktoré poskytli francúzske orgány, a domnieva sa, že v skutočnosti sú údaje týkajúce sa CELF-u a SIDE pomerne k obratu každej zo spoločností, počtu faktúr a počtu riadkov dosť podobné. V širšom kontexte SIDE spochybňuje pojem „malé objednávky“ v zmysle vymedzenom francúzskymi orgánmi. Podľa SIDE je výklad tohto pojmu svojvoľný, pretože náklady na spracovanie objednávky nezávisia podľa nej od výšky objednávky, ale od počtu riadkov.

(100)

Komisia sa domnieva, že nie je potrebné definitívne uzavrieť otázku nevyhnutnosti pomoci, pretože podmienky nevyhnutnosti a proporcionality sú kumulatívne a že v odôvodnení 121 sa dospeje k záveru, že nebolo dokázané splnenie podmienky proporcionality.

(101)

Po druhé, Komisia sa domnieva, že vplyv na obchod v rámci Európskej únie a narušenie hospodárskej súťaže spôsobené opatrením sú zanedbateľné, najmä vzhľadom na výšku opatrenia, veľmi nízku nahraditeľnosť medzi knihami vo francúzskom jazyku a v inom jazyku, ako aj na existujúci značný rozdiel v množstve frankofónnych kníh exportovaných do nefrankofónnych krajín z Francúzska na jednej strane a z Belgicka a Luxemburska na druhej strane.

(102)

Presnejšie, pokiaľ ide o obstarávací exportný trh kníh vo francúzskom jazyku, Komisia uvádza, že CELF a SIDE v rámci činnosti vývozného komisionára distribuujú knihy do nefrankofónnych krajín a území. Vo frankofónnych krajinách je miestny trh pokrytý veľkými vydavateľmi vďaka ich pobočkám alebo reprezentantom. Vývozné obstarávanie teda zohráva iba veľmi okrajovú úlohu na frankofónnych trhoch, ktoré však predstavujú hlavné odbytiská pre knihy vo francúzskom jazyku.

(103)

Na vnútroštátnom trhu obstarávacom exportnom trhu kníh vo francúzskom jazyku pôsobia všeobecní komisionári ako SIDE a CELF, a v menšej miere špecializovaní komisionári, ktorí okrajovým spôsobom tiež predávajú priamo konečným užívateľom a okrajovým spôsobom konkurujú obom všeobecným komisionárom, ako aj istý počet kníhkupcov, ktorí príležitostne uspokojujú objednávky zahraničných kníhkupcov a online kníhkupectvá, ktorých činnosť však bola v období predmetných opatrení pomerne obmedzená.

(104)

Na predmetnom trhu bola teda žalujúca strana hlavným operátorom, ktorého sa dotkli sporné opatrenia. Na jednej strane francúzske orgány tvrdia, že program týkajúci sa malých objednávok bol v zásade prístupný každej spoločnosti, ktorá by o to požiadala a súhlasila by s podmienkami poskytnutia pomoci. Uvádzajú, že zamietnutie žiadosti SIDE ministerstvom kultúry v roku 1991 malo byť odôvodnené odmietnutím SIDE podriadiť sa povinnosti transparentnosti, vyžadovanej pre priznanie tejto pomoci. Na druhej strane SIDE uviedla, že zamietnutie francúzskych orgánov súviselo so skutočnosťou, že je súkromnou spoločnosťou a nie družstvom vydavateľov. V roku 1996 po zrušení rozhodnutia Komisie z 18. mája 1993 však ministerstvo kultúry v snahe ukončiť konanie pripomenulo SIDE, že režim pomoci pre malé objednávky nie je svojou podstatou vyhradený CELF-u. Listom z 3. septembra 1996 jej navrhlo stretnutie s cieľom zistiť, či by bola za rovnakých podmienok transparentnosti spôsobilá vykonávať rovnaké služby ako CELF. Na stretnutí, ktoré sa konalo 26. septembra 1996, vedenie SIDE oznámilo ministerstvu kultúry, že odmieta využívať výhody programu, ktorého zlučiteľnosť s právom Spoločenstva by mohla Komisia spochybniť.

(105)

V každom prípade sa na základe skutočností už uvedených v odôvodnení 101 a nasledujúcich zdá, že nepriaznivý vplyv predmetných opatrení na podmienky obchodu a hospodárskej súťaže v Európskej únii bol relatívne obmedzený.

(106)

Po tretie, s cieľom určiť, či je opatrenie primerané, Komisia musí tiež porovnať výšku poskytnutej pomoci s nákladmi vynaloženými CELF-om na dosiahnutie cieľa sledovaného francúzskymi orgánmi.

(107)

Na tento účel je potrebné pripomenúť jednotlivé kroky procesu spracovania objednávok, na ktorých sa jednotlivé strany zhodli: