23.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 279/1

(1)

Dohovor o ochrane Stredozemného mora proti znečisťovaniu, ktorého názov bol neskôr zmenený na Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (ďalej len „Barcelonský dohovor“), bol uzavretý Radou v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutiami 77/585/EHS (1) a 1999/802/ES (2).

(2)

V súlade s článkom 4 ods. 3 písm. e) Barcelonského dohovoru sa zmluvné strany zaväzujú podporovať integrované riadenie pobrežných zón pri zohľadnení ochrany oblastí ekologického a krajinného významu a racionálneho využívania prírodných zdrojov.

(3)

V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2002 o implementácii integrovaného riadenia pobrežných zón v Európe (3), a najmä v jeho kapitole V, sa podporuje implementácia integrovaného riadenia pobrežných zón členskými štátmi v kontexte platných dohovorov so susediacimi krajinami vrátane nečlenských štátov v oblasti toho istého regionálneho mora.

(4)

Európska únia podporuje integrované riadenie vo väčšom rozsahu prostredníctvom horizontálnych nástrojov, a to aj v oblasti ochrany životného prostredia, a prostredníctvom vytvorenia pevnej vedeckej základne na tento účel v rámci výskumných programov. Tieto aktivity teda prispievajú k integrovanému riadeniu pobrežných zón.

(5)

Integrované riadenie pobrežných zón je jedným z prvkov integrovanej námornej politiky EÚ schválenej na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konalo 13. a 14. decembra 2007 v Lisabone, podrobne opísanej v oznámení Komisie s názvom Integrovanou námornou politikou k zlepšeniu spravovania Stredozemia a neskôr uvítanej v záveroch Rady pre všeobecné záležitosti o integrovanej námornej politike zo 16. novembra 2009.

(6)

Rada rozhodnutím 2009/89/ES zo 4. decembra 2008 (4) podpísala Protokol o integrovanom riadení pobrežných zón v Stredozemí k Barcelonskému dohovoru (ďalej len „protokol IRPZ“) v mene Spoločenstva s výhradou následného neskoršieho uzavretia IRPZ.

(7)

V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 Európska únia oznámila vláde Španielska, že Európska únia nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho právnym nástupcom.

(8)

V pobrežných zónach Stredozemného mora je životné prostredie stále vystavené veľkému tlaku a dochádza aj k zhoršovaniu kvality pobrežných zdrojov. Protokol IRPZ poskytuje rámec na podporu koordinovanejšieho a integrovanejšieho prístupu s účasťou verejnosti a zainteresovaných strán zo súkromného sektora vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a hospodárskych subjektov. Takýto komplexný prístup založený na najlepších dostupných vedeckých výskumoch a poznatkoch je nevyhnutný v záujme riešenia týchto problémov účinnejším spôsobom, ako aj dosiahnutia trvalo udržateľnejšieho rozvoja pobrežných zón Stredozemného mora.

(9)

Protokol IRPZ zahŕňa širokú škálu ustanovení, ktoré sa budú musieť implementovať na rôznych úrovniach štátnej správy s prihliadnutím na zásady subsidiarity a proporcionality. Zatiaľ čo je vhodné, aby Únia konala v záujme podpory integrovaného riadenia pobrežných zón, okrem iného s ohľadom na cezhraničný charakter väčšiny environmentálnych problémov, členské štáty a ich dotknuté príslušné orgány budú zodpovedať za navrhovanie a vykonávanie určitých podrobných opatrení na pobrežnom území ustanovených v protokole IRPZ, napr. vymedzovanie zón so zákazom výstavby.

(10)

Protokol IRPZ by sa mal schváliť,

23.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 279/3

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 798/2008 z 8. augusta 2008, ktorým sa ustanovuje zoznam tretích krajín, území, oblastí alebo jednotiek, z ktorých možno do Spoločenstva dovážať alebo cez jeho územie prevážať hydinu a výrobky z hydiny, a podmienky veterinárneho osvedčovania (2), sa stanovujú požiadavky na veterinátne osvedčovanie v súvislosti s uvedenými komoditami. V uvedených požiadavkách je zohľadnené, či sa kvôli situácii uvedených tretích krajín, území, oblastí alebo jednotiek, pokiaľ ide o pseudomor hydiny, vyžadujú alebo nevyžadujú dodatočné záruky alebo špecifické podmienky.

(2)

V nariadení (ES) č. 798/2008 sú takisto stanovené podmienky na určenie toho, či sa tretia krajina, územie, oblasť alebo jednotka má alebo nemá považovať za zónu bez výskytu pseudomoru hydiny. Jedným z takýchto kritérií je to, že proti uvedenej nákaze sa nevykonalo žiadne očkovanie s použitím očkovacích látok, ktoré nespĺňajú kritériá pre uznané očkovacie látky proti pseudomoru hydiny stanovené v časti I prílohy VI k uvedenému nariadeniu. V bode 2 časti II uvedenej prílohy sú stanovené osobitné kritériá pre očkovacie látky proti pseudomoru hydiny vrátane inaktivovaných očkovacích látok.

(3)

V Príručke diagnostických testov a vakcín pre suchozemské zvieratá vydanej Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (príručka OIE) sú stanovené požiadavky na očkovacie látky proti pseudomoru hydiny vrátane bezpečnostných kontrol v rozličných štádiách výrobného procesu.

(4)

V záujme zabezpečenia dobrého zdravotného stavu hydiny v Únii a podpory obchodovania s hydinou a hydinovým mäsom je vhodné, aby boli v požiadavkách na očkovacie látky a ich používanie v tretích krajinách, z ktorých sa hydina a hydinové mäso môže dovážať, zohľadnené požiadavky na takéto očkovacie látky stanovené v príručke OIE.

(5)

Na tento účel by mali všeobecné kritériá pre uznané očkovacie látky proti pseudomoru hydiny stanovené v časti I prílohy VI k nariadeniu (ES) č. 798/2008 odkazovať na požiadavky príručky OIE, ktorá by mala slúžiť ako dynamický referenčný dokument s cieľom zohľadniť pravidelné aktualizácie danej príručky na základe nových vedeckých poznatkov.

(6)

Okrem toho by sa vzhľadom na technický pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti výroby očkovacích látok proti pseudomoru hydiny, predovšetkým pokiaľ ide o techniky inaktivácie, ako aj vzhľadom na požiadavky stanovené v príručke OIE, mali zrušiť osobitné kritériá pre inaktivované očkovacie látky proti pseudomoru hydiny stanovené v bode 2 časti II prílohy VI k nariadeniu (ES) č. 798/2008.

(7)

Je potrebné zmeniť a doplniť určité ustanovenia pre hydinové mäso stanovené v prílohe VII k nariadeniu (ES) č. 798/2008 a príslušný vzor veterinárneho osvedčenia pre hydinové mäso (POU) stanovený v prílohe I, a to s cieľom zohľadniť zmeny a doplnenia prílohy VI k uvedenému nariadeniu.

(8)

Nariadenie (ES) č. 798/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(9)

Je vhodné stanoviť dátum uplatňovania tohto nariadenia tak, aby sa zosúladilo s dátumom uplatňovania rozhodnutia Komisie 93/152/EHS (3), zmeneného a doplneného rozhodnutím 2010/633/EÚ (4), ktorým sa zavádzajú príslušné zmeny a doplnenia pre kritériá pre inaktivované očkovacie látky proti pseudomoru hydiny.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

23.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 279/10

(1)

V nariadení (ES) č. 999/2001 sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie prenosných spongiformných encefalopatií (ďalej len „TSE“) u zvierat. Príslušné nariadenie sa vzťahuje na produkciu a uvádzanie živých zvierat a produktov živočíšneho pôvodu na trh a v určitých osobitných prípadoch na ich vývoz.

(2)

V bode 4 kapitoly C prílohy X k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa stanovuje zoznam rýchlych testov, ktoré sa majú používať na monitorovanie bovinnej spongiformnej encefalopatie (ďalej len „BSE“) u hovädzieho dobytka a TSE u oviec a kôz.

(3)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“ – European Food Safety Authority) uverejnil 18. decembra 2009 a 29. apríla 2010 dve vedecké stanoviská k analytickej citlivosti schválených rýchlych testov na TSE. Uvedené stanoviská sa zakladali na štúdiách TSE, ktoré vykonalo referenčné laboratórium Európskej únie (ďalej len „EURL“ – European Union Reference Laboratory). Štúdie EURL boli zamerané na vyhodnotenie analytickej citlivosti všetkých rýchlych testov na TSE, ktoré sú v súčasnosti schválené, s cieľom získať veľké množstvo spoľahlivých údajov o analytickej citlivosti a vyhodnotiť každý test na základe rovnakých súborov vzoriek na zisťovanie troch hlavných typov TSE u prežúvavcov: BSE, klasickej klusavky a atypickej klusavky.

(4)

Pokiaľ ide o klusavku, EFSA vo svojom stanovisku uverejnenom 18. decembra 2009 skonštatovala, že testy „Enfer TSE v2“, „Enfer TSE v3“, „Prionics®-Check LIA SR“ a „Prionics®-WB Check Western SR“ by mohli zlyhať pri zisťovaní prípadov atypickej klusavky, ktorá by sa inými validovanými testami zistila, a nemôžu sa podľa protokolu EFSA na hodnotenie rýchlych testov post mortem určených na zisťovanie TSE u malých prežúvavcov (EFSA, 2007b) odporučiť na monitorovanie TSE v uvedenej oblasti. Preto by uvedené metódy nemali byť zaradené do zoznamu rýchlych testov určených na monitorovanie TSE u oviec a kôz, ktorý sa uvádza v bode 4 kapitoly C prílohy X k nariadeniu (ES) č. 999/2001.

(5)

Laboratóriá Idexx informovali Komisiu 2. júla 2009 o tom, že ich kombinovaný test „IDEXX HerdChek BSE-Scrapie Antigen Test Kit, EIA“, ktorý bol vyvinutý na monitorovanie TSE u malých prežúvavcov, ako aj BSE u hovädzieho dobytku, nebol nikdy zaradený do zoznamu rýchlych testov určených na monitorovanie BSE v Únii, a to i napriek tomu, že ho na tento účel úradne schválilo EURL. Uvedený test by sa mal preto pridať do zoznamu rýchlych testov na monitorovanie BSE, ktoré sú uvedené v bode 4 kapitoly C prílohy X k nariadeniu (ES) č. 999/2001.

(6)

Keďže členské štáty potrebujú dostatočný čas na zosúladenie svojich postupov monitorovania TSE u oviec a kôz s novým zoznamom rýchlych testov, z praktických dôvodov by sa mali zmeny a doplnenia uvedené v tomto nariadení uplatňovať od 1. januára 2011.

(7)

Príloha X k nariadeniu (ES) č. 999/2001 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

23.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 279/13

(1)

Podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006 sú zdravotné tvrdenia o potravinách zakázané, pokiaľ nie sú v súlade s uvedeným nariadením povolené Komisiou a zahrnuté v zozname povolených tvrdení.

(2)

V nariadení (ES) č. 1924/2006 sa takisto stanovuje, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov môžu príslušnému vnútroštátnemu orgánu členského štátu predložiť žiadosti o povolenie zdravotných tvrdení. Príslušný vnútroštátny orgán má platné žiadosti zaslať Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA – European Food Safety Authority), ďalej len „úrad“.

(3)

Úrad má po prijatí žiadosti o nej bezodkladne informovať ostatné členské štáty a Komisiu a vydať stanovisko k príslušnému zdravotnému tvrdeniu.

(4)

Komisia má o povolení zdravotných tvrdení rozhodnúť s prihliadnutím na stanovisko, ktoré úrad vydal.

(5)

Dve stanoviská uvedené v tomto nariadení sa vzťahujú na žiadosti týkajúce sa tvrdení o znížení rizika ochorenia podľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1924/2006 a tri stanoviská sa vzťahujú na žiadosti týkajúce sa zdravotných tvrdení odkazujúcich na vývoj a zdravie detí podľa článku 14 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1924/2006.

(6)

V nadväznosti na žiadosť združenia Association de la Transformation Laitière Française (ATLA) predloženú podľa článku 14 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa od úradu vyžiadalo stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa účinkov jódu na normálny rast detí (otázka č. EFSA-Q-2008-324) (2). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo sformulované takto: „Jód je nevyhnutný pre rast detí.“

(7)

Na základe predložených údajov úrad vo svojom stanovisku, ktoré bolo Komisii a členským štátom doručené 20. novembra 2009, dospel k záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi príjmom jódu a tvrdeným účinkom. Zdravotné tvrdenie, ktoré zohľadňuje uvedený záver, by sa preto malo pokladať za vyhovujúce požiadavkám nariadenia (ES) č. 1924/2006 a malo by sa zaradiť do zoznamu povolených tvrdení Únie.

(8)

V nadväznosti na žiadosť združenia Association de la Transformation Laitière Française (ATLA) predloženú podľa článku 14 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa od úradu vyžiadalo stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa účinkov železa na kognitívny vývoj detí (otázka č. EFSA-Q-2008-325) (3). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo sformulované takto: „Železo je nevyhnutné pre kognitívny vývoj detí.“

(9)

Na základe predložených údajov úrad vo svojom stanovisku, ktoré bolo Komisii doručené 20. novembra 2009, dospel k záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi príjmom železa a tvrdeným účinkom. Zdravotné tvrdenie, ktoré zohľadňuje uvedený záver, by sa preto malo pokladať za vyhovujúce požiadavkám nariadenia (ES) č. 1924/2006 a malo by sa zaradiť do zoznamu povolených tvrdení Spoločenstva.

(10)

V článku 16 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa stanovuje, že v prípade kladného stanoviska, ktorým sa povoľuje zdravotné tvrdenie, by toto stanovisko malo obsahovať určité informácie. Pokiaľ ide o povolené tvrdenia, tieto informácie by sa preto mali uviesť v prílohe I k tomuto nariadeniu a prípadne zahŕňať preformulované znenie tvrdení, osobitné podmienky pre použitie tvrdení a prípadne podmienky alebo obmedzenia používania potraviny a/alebo doplňujúce vyhlásenie alebo varovanie podľa predpisov stanovených v nariadení (ES) č. 1924/2006 a v súlade so stanoviskami úradu.

(11)

Jedným z cieľov nariadenia (ES) č. 1924/2006 je zabezpečenie toho, aby boli zdravotné tvrdenia pravdivé, jasné, spoľahlivé a užitočné pre používateľa, čo by malo byť zohľadnené v znení tvrdenia a v jeho prezentácii. Preto v prípade, že znenie tvrdení má pre spotrebiteľa rovnaký význam ako povolené zdravotné tvrdenie, pretože preukazuje rovnakú súvislosť medzi kategóriou potravín, potravinou alebo jednou jej zložkou a zdravím, mali by sa na ne vzťahovať tie isté podmienky použitia, ako je uvedené v prílohe I.

(12)

V nadväznosti na žiadosť spoločnosti GP International Holding B.V. predloženú podľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa od úradu vyžiadalo stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa účinkov výrobku OPC PremiumTM na znižovanie cholesterolu v krvi (otázka č. EFSA-Q-2009-00454) (4). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo sformulované takto: „OPC preukázateľne znižuje hladinu cholesterolu v krvi a môže tak znížiť riziko srdcovo-cievnych ochorení.“

(13)

Na základe predložených údajov úrad vo svojom stanovisku, ktoré bolo Komisii a členským štátom doručené 26. októbra 2009, dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi príjmom výrobku OPC PremiumTM a tvrdeným účinkom. Príslušné zdravotné tvrdenie by sa preto nemalo povoliť, keďže nespĺňa požiadavky nariadenia (ES) č. 1924/2006.

(14)

V nadväznosti na žiadosť spoločnosti Valosun A.S. predloženú podľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa od úradu vyžiadalo stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa účinkov výrobku Uroval® na infekcie močového ústrojenstva (otázka č. EFSA-Q-2009-00600) (5). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo sformulované takto: „Výťažok z brusníc a D-manóza, hlavné účinné zložky výživového doplnku Uroval®, zabraňuje priľnavosti škodlivých baktérií na stenu močového mechúra. Priľnavosť škodlivých baktérií na stenu močového mechúra je hlavným rizikovým faktorom pre vznik infekcií močového ústrojenstva.“

(15)

Na základe predložených údajov úrad vo svojom stanovisku, ktoré bolo Komisii a členským štátom doručené 22. decembra 2009, dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi príjmom výrobku Uroval® a tvrdeným účinkom. Príslušné zdravotné tvrdenie by sa preto nemalo povoliť, keďže nespĺňa požiadavky nariadenia (ES) č. 1924/2006.

(16)

V nadväznosti na žiadosť spoločnosti Töpfer GmbH predloženú podľa článku 14 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa od úradu vyžiadalo stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa účinkov kombinácie bifidobaktérií (Bifidobacterium bifidum, Bifidobacterium breve, Bifidobacterium infantis, Bifidobacterium longum) na zníženie počtu potenciálne patogénnych črevných mikroorganizmov (Question No EFSA-Q-2009-00224) (6). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo sformulované takto: „Probiotické bifidobaktérie vedú k zdravej črevnej flóre, ktorej zloženie je porovnateľné so zložením črevnej flóry dojčených detí.“

(17)

Na základe predložených údajov úrad vo svojom stanovisku, ktoré bolo Komisii a členským štátom doručené 22. decembra 2009, dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi príjmom kombinácie bifidobaktérií a tvrdeným účinkom. Príslušné zdravotné tvrdenie by sa preto nemalo povoliť, keďže nespĺňa požiadavky nariadenia (ES) č. 1924/2006.

(18)

Pri stanovovaní opatrení uvedených v tomto nariadení sa zvážili pripomienky žiadateľov a verejnosti, ktoré boli doručené Komisii podľa článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1924/2006.

(19)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a Európsky parlament ani Rada proti nim nevzniesli námietku,

23.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 279/18

(1)

Podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006 sú zdravotné tvrdenia o potravinách zakázané, pokiaľ nie sú v súlade s uvedeným nariadením povolené Komisiou a zahrnuté v zozname povolených tvrdení.

(2)

V nariadení (ES) č. 1924/2006 sa takisto stanovuje, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov môžu príslušnému vnútroštátnemu orgánu členského štátu predložiť žiadosti o povolenie zdravotných tvrdení. Príslušný vnútroštátny orgán má platné žiadosti zaslať Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority, EFSA, ďalej len „úrad“).

(3)

Úrad má po prijatí žiadosti o nej bezodkladne informovať ostatné členské štáty a Komisiu a vydať stanovisko k príslušnému zdravotnému tvrdeniu.

(4)

Komisia má rozhodnúť o povolení zdravotných tvrdení s prihliadnutím na stanovisko, ktoré vydal úrad.

(5)

V nadväznosti na žiadosť spoločnosti Rudolf Wild GmbH & Co. KG predloženú 10. júna 2008 podľa článku 13 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa od úradu vyžiadalo stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa účinkov výrobku Immune Balance Drink (nápoj na posilnenie imunity a rovnováhy) na posilnenie obranyschopnosti organizmu (otázka č. EFSA-Q-2009-00517) (2). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo inter alia formulované takto: „Immune Balance Drink aktivizuje obranyschopnosť organizmu.“

(6)

Komisii a členským štátom bolo 4. novembra 2009 doručené vedecké stanovisko úradu, v ktorom na základe predložených údajov dospel k záveru, že medzi konzumáciou výrobku Immune Balance Drink a tvrdeným účinkom neexistuje príčinná súvislosť. Keďže uvedené tvrdenie nie je v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1924/2006, nemalo by byť povolené.

(7)

Pri stanovovaní opatrení uvedených v tomto nariadení boli zvážené pripomienky žiadateľa a verejnosti, ktoré boli doručené Komisii podľa článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1924/2006.

(8)

Zdravotné tvrdenia uvedené v článku 13 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1924/2006 sú predmetom prechodných opatrení stanovených v článku 28 ods. 5 uvedeného nariadenia iba v prípade, že spĺňajú stanovené podmienky, medzi ktoré patrí aj to, že musia byť v súlade s príslušným nariadením. Keďže úrad v prípade príslušného tvrdenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, dospel k záveru, že medzi konzumáciou príslušnej potraviny a tvrdeným účinkom neexistuje príčinná súvislosť a uvedené tvrdenie preto nie je v súlade s nariadením (ES) č. 1924/2006, prechodné obdobie uvedené v článku 28 ods. 5 uvedeného nariadenia sa nemôže uplatňovať. Stanovuje sa prechodné obdobie šiestich mesiacov, aby sa prevádzkovatelia potravinárskych podnikov mohli prispôsobiť požiadavkám stanoveným v tomto nariadení.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a Európsky parlament ani Rada proti nim nevzniesli námietku,

23.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 279/20

23.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 279/22

(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/2/ES o potravinárskych prídavných látkach, iných ako farbivá a sladidlá (3), sa ustanovuje zoznam prídavných látok v potravinách, ktoré možno používať v Spoločenstve, a podmienky ich použitia.

(2)

Od prijatia smernice 95/2/ES bol v oblasti prídavných látok v potravinách zaznamenaný technický pokrok. Smernica by sa so zreteľom na tento pokrok mala prispôsobiť.

(3)

Ako sa uvádza v článku 31 nariadenia (ES) č. 1333/2008, pokým nebude vypracovaný únijný zoznam prídavných látok v potravinách uvedený v článku 30 daného nariadenia, prílohy k smernici 95/2/ES sa budú v prípade potreby meniť a dopĺňať prostredníctvom opatrení prijímaných Komisiou.

(4)

V smernici 95/2/ES sú v súčasnosti povolené na rôzne použitie tieto stabilizátory: agar (E 406), karagénan (E 407), karobová guma (E 410), guarová guma (E 412), xantánová guma (E 415), pektíny (E 440), celulóza (E 460), karboxymetylcelulóza (E 466), oxidovaný škrob (E 1404), monoškrobfosfát (E 1410), diškrobfosfát (E 1412), fosfátový diškrofosfát (E 1413), acetylovaný diškrofosfát (E 1414), acetylovaný škrob (E 1420), acetylovaný diškrobadipát (E 1422), hydroxypropylškrob (E 1440), hydroxypropyldiškrobfosfát (E 1442), škrobový oktenyljantaran sodný (E 1450), oxidovaný acetylénovaný škrob (E 1451) a emulgátory mono- a diglyceridy mastných kyselín (E 471). Pri týchto prídavných látkach v potravinách Vedecký výbor pre potraviny (ďalej len „SCF“ - Scientific Committee on Food) nešpecifikoval hodnoty prijateľného denného príjmu (ADI - acceptable daily intake), a preto nepredstavujú riziko pre zdravie spotrebiteľov. Existuje technologická potreba rozšíriť ich použitie vo výrobkoch z neochutenej kyslej smotany so živými kultúrami a v jej náhradách s obsahom tuku menej ako 20 %, aby sa dosiahla stabilita a integrita emulzie. Toto použitie by bolo prínosom pre spotrebiteľov tým, že sa im umožní výber fermentovaných výrobkov zo smotany so zníženým obsahom tuku s podobnými vlastnosťami, ako majú bežné výrobky. Toto ďalšie použitie je preto vhodné povoliť.

(5)

V roku 1990 SCF posúdil mliečnan sodný a mliečnan draselný (E 325 a E 326), octan draselný (E 261), octan sodný (E 261i) a hydrogénoctan sodný (E 262ii) a dospel k záveru, že tieto látky sú prirodzene prítomné ako zložky potravín a odhady ich príjmu sa v porovnaní s príjmom z prirodzených zdrojov zdajú byť zanedbateľné. Z tohto dôvodu boli zaradené do skupiny „ADI neurčený“. Použitie týchto prídavných látok je preto všeobecne povolené vo všetkých potravinách okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 3 smernice 95/2/ES. Existuje návrh na rozšírenie použitia týchto prídavných látok v potravinách na balené prípravky z čerstvého mletého mäsa s cieľom zamedziť rast mikrobiálnych patogénov, ako napríklad Listeria, E. coli O157. Na základe technologického zdôvodnenia a vzhľadom na skutočnosť, že toto použitie nevyvoláva žiadne obavy o bezpečnosť, ďalšie použitie uvedených prídavných látok v potravinách je v balených prípravkoch z čerstvého mletého mäsa vhodné povoliť.

(6)

Sorbáty (E 200, E 202, E 203) a benzoáty (E 210, E 211, E 212, E 213) sú v súčasnosti povolené ako prídavné látky v potravinách podľa smernice 95/2/ES. Existuje návrh na ďalšie použitie týchto prídavných látok v potravinách ako konzervačných látok v náhradách rybích výrobkov na báze morských rias (náhrady kaviáru vyrobené z morských rias) na povrchovú úpravu rôznych potravín s cieľom zabrániť rastu plesní a kvasiniek a vzniku mykotoxínov. ADI týchto solí bol stanovený na úrovni 0 – 25 mg/kg telesnej hmotnosti a 0 – 5 mg/kg telesnej hmotnosti v uvedenom poradí. V prípade najhoršieho scenára, pri ktorom boli použité maximálne koncentrácie, je odhadovaný príjem v porovnaní s ADI veľmi nízky. Expozícia spotrebiteľov v dôsledku uvedeného použitia nie je dôvodom na obavy o bezpečnosť. Ďalšie použitie sorbátov a benzoátov v náhradách rybích výrobkov na báze morských rias je preto vhodné povoliť s prihliadnutím na technologické zdôvodnenie a skutočnosť, že tento nový produkt zastupuje len okrajový segment trhu.

(7)

Použitie sorbátov (E 200, E 202, E 203) a benzoátov (E 210, E 211, E 212, E 213) sa požaduje pri pivách v sudoch, do ktorých bolo pridaných viac ako 0,5 % kvasiteľných cukrov a(alebo) ovocných štiav a koncentrátov a ktoré sa podáva čapované priamo zo suda. Tieto pivá môžu ostať dlhšie napojené na výčapné zariadenie. Existuje možnosť mikrobiologickej kontaminácie suda, keďže sud na výčapné zariadenie nemožno pripájať v sterilných podmienkach. Tento problém sa týka pív, ktoré stále obsahujú kvasiteľné cukry, čo môže viesť k rastu škodlivých mikroorganizmov. Z tohto dôvodu sú vo výčapných pivách, do ktorých boli pridané kvasiteľné cukry a(alebo) ovocných šťavy alebo koncentráty, žiaduce antimikrobiálne látky. Z pohľadu príjmu je konzumácia takýchto ovocných pív okrajová a odhadovaný príjem sorbátov a benzoátov by v prípade prístupu založeného na najhoršom možnom prípade mal byť nižší ako príslušná hodnota ADI. Ďalšie použitie sorbátov a benzoátov v pivách v sudoch s obsahom viac ako 0,5 % pridaných kvasiteľných cukrov a(alebo) ovocných štiav alebo koncentrátov je preto vhodné povoliť.

(8)

S cieľom predchádzať tvorbe plesní na citrusovom ovocí je povolené ošetrovať ich po zbere pomocou pesticídov, akými sú izmalil a tiabendazol. Tieto pesticídy by mohli byť pri ošetrovaní citrusového ovocia celkom alebo čiastočne nahradené sorbátmi (E 200, E 202, E 203). Sorbáty možno na povrch čerstvých neolúpaných citrusových plodov aplikovať pomocou povolených voskov, akými sú včelí vosk, vosk kandelila, karnaubský vosk a šelak (E 901, E 902, E 903 a E 904 v uvedenom poradí). Vystavenie spotrebiteľov účinkom týchto prídavných látok v potravinách nie je dôvodom na obavy o bezpečnosť. Jej ďalšie použitie je preto vhodné povoliť.

(9)

Spotrebitelia sa môžu rozhodnúť doplniť príjem niektorých živín potravinovými doplnkami. Na tento účel možno vitamín A a kombinácie vitamínu A a D pridať k potravinovým doplnkom, ako sa vymedzujú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES (4). Z dôvodu bezpečnej manipulácie sa vitamín A a kombinácie vitamínu A a D musia pridávať do prípravkov, ktoré si za prítomnosti škrobov a cukru môžu vyžadovať vysokú vlhkosť a vysokú teplotu. Pri takýchto procesoch existuje zvýšená pravdepodobnosť rozvoja mikroorganizmov. S cieľom zabrániť rastu týchto mikroorganizmov by sa pridávanie sorbátov (E 200, E 202, E 203) a benzoátov (E 210, E 211, E 212 a E 213) do vitamínu A a kombinácií vitamínu A a D malo povoliť, keď sa používajú v potravinových doplnkoch dodávaných v suchej forme.

(10)

Oxid siričitý a siričitany (E 220, E 221, E 222, E 223, E 224, E 226, E 227, E 228) sú prídavnými látkami v potravinách povolenými podľa smernice 95/2/ES, ktoré účinkujú hlavne ako antimikrobiálne látky a zabraňujú kazeniu potravín vplyvom chemických procesov. Objem prepravy čerstvého ovocia je v súčasnosti veľmi veľký, a to najmä po mori. Takáto preprava môže trvať niekoľko týždňov. Používaním oxidu siričitého a siričitanov sa ochránia čerstvé čučoriedky pred tvorbou húb. Ďalšie použitie oxidu siričitého a siričitanov by sa malo povoliť s cieľom napomáhať ochranu čerstvých čučoriedok pred rastom húb s prihliadnutím na skutočnosť, že tento segment trhu sa zdá byť okrajový. Berúc tiež do úvahy spoľahlivé technologické dôvody na zahrnutie týchto nových povolení, potrebu napomáhať svetový obchod a zanedbateľný vplyv na príjem síry a siričitanov je toto ďalšie použitie oxidu siričitého pri čučoriedkach v koncentrácii uvedenej v prílohe k tejto smernici vhodné povoliť.

(11)

Na výrobu celej škorice (len Cinnamomum ceylanicum), tiež známej ako „brká“ sa používajú čerstvé odrezky z vnútornej kôry škoricovníka. Odrezky sú v produkujúcej krajine vystavené mikrobiálnej kontaminácii a napádaniu hmyzom, a to najmä v tropických a vlhkých klimatických podmienkach. Vhodným ošetrením proti takejto mikrobiálnej kontaminácii a napádaniu hmyzom je fumigácia použitím oxidu siričitého. SCF v roku 1994 stanovil ADI na úrovni 0 – 0,7 mg/kg telesnej hmotnosti a usúdil, že používanie oxidu siričitého a iných siričitanových činidiel by malo byť obmedzené, aby sa predchádzalo výskytu vážnych astmatických reakcií. Hoci by sa používanie oxidu siričitého a siričitanov malo obmedzovať, toto špecifické použitie prispieva k príjmu oxidu siričitého a siričitanov v zanedbateľnej miere. Ďalšie použitie oxidu siričitého a siričitanov (E 220, E 221, E 222, E 223, E 224, E 226, E 227, E 228) je preto vhodné povoliť len pri uvedenom konkrétnom druhu škorice.

(12)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) posúdil údaje o bezpečnosti použitia nizínu v prípade ďalšej kategórie potravín, a to tekutých vajec, a údaje o bezpečnosti nizínu vyrábaného modifikovaným výrobným postupom. EFSA vo svojom stanovisku z 26. januára 2006 (5) potvrdil predtým stanovený ADI na úrovni 0 – 0,13 mg/kg pre nizín vyrobený novým výrobným a extrakčným postupom založeným na fermentácii média na báze cukru, ktorý je náhradou za tradičné médium na báze mlieka. Vo svojom stanovisku EFSA takisto potvrdil, že sa neočakáva vznik antibiotickej rezistencie v dôsledku používania nizínu v potravinách. Podľa EFSA nie sú správy o tom, že by sa u bakteriálnych mutantov odolných voči nizínu prejavila skrížená rezistencia na terapeutické antibiotiká. Predpokladá sa, že je to zapríčinené rozdielmi medzi terapeutickými antibiotikami a nizínom, pokiaľ ide o typ antimikrobiálneho účinku. EFSA ďalej vo svojom stanovisku z 20. októbra 2006 potvrdil (6), že ďalšie použitie nizínu v pasterizovaných tekutých vajciach za predpokladaných podmienok používania (maximálny limit na úrovni 6,25 mg/l) nevyvoláva obavy o bezpečnosť, a je odôvodnené z technologického hľadiska na predĺženie trvanlivosti produktu, ako aj na zamedzenie rastu spórotvorných druhov, ktoré vyvolávajú otravy z potravín, akým je napríklad Bacillus cereus, ktorý môže prežiť ošetrenie pasterizáciou. Ďalšie použitie nizínu v pasterizovaných tekutých vajciach je preto vhodné povoliť.

(13)

Dimetyldikarbonát (DMDC, E 242) je doplnkovou látkou v potravinách povolenou podľa smernice 95/2/ES, ktorá pôsobí ako konzervačná látka v nealkoholických aromatizovaných nápojoch, nealkoholickom víne a tekutých čajových koncentrátoch. O povolení tejto doplnkovej látky bolo rozhodnuté na základe kladného stanoviska SCF vydaného v roku 1990 a potvrdeného v roku 1996. Keďže DMDC sa rýchlo rozkladá na oxid uhličitý a metanol, SCF nebo schopný stanoviť hodnotu ADI. SCF bol v roku 2001 požiadaný o preskúmanie bezpečnosti použitia DMDC vo víne. SCF vtedy predpokladal, že tvorba metanolu a iných reakčných produktov, ako napríklad metylkarbamátu, vznikajúcich v dôsledku použitia DMDC na ošetrenie alkoholických nápojov a vína je podobná ako v prípade nealkoholických nápojov a z metanolu a metylkarbamátu by nevyplývalo žiadne riziko ani pri nadmernej konzumácii vína. Bolo požiadané o použitie DMDC na zamedzenie kazenia nápojov v dôsledku fermentácie v neotvorených nesterilných naplnených fľašiach s jablčným muštom (ciderom), hruškovým muštom, ovocnými vínami, vínami so zníženým obsahom alkoholu, nápojmi na báze vína a všetkými inými produktmi, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (EHS) č. 1601/91 (7). Toto ďalšie použitie sa nepokladá za dôvod na obavy o bezpečnosť spotrebiteľov. Navyše použitie DMDC by mohlo prispieť k zníženiu vystavenia účinkom oxidu siričitého. Ďalšie použitie DMDC v jablčnom mušte (cideri), hruškovom mušte, ovocných vínach, vínach so zníženým obsahom alkoholu, nápojoch na báze vína a ďalších produktoch, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (EHS) č. 1601/91, je preto vhodné povoliť.

(14)

EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia extraktov z rozmarínu, keď sa používajú ako antioxidant v potravinách. Extrakty z rozmarínu sa získavajú z Rosmarinus officinalis L a obsahujú viaceré zložky s antioxidačnými účinkami (najmä fenolové kyseliny, flavonidy, diterpenoidy a triterpény). Aj keď toxikologické údaje EFSA o extraktoch z rozmarínu nepostačovali na to, aby EFSA číselne stanovil ADI, vo svojom stanovisku zo 7. marca 2008 (8), EFSA uviedol, že rozsah bezpečnosti bol dostatočný na to, aby bol prijatý záver, že vystavenie v dôsledku navrhovaného použitia a úrovne použitia nie sú dôvodom na obavy o bezpečnosť. Extrakty z rozmarínu sa preto môžu povoliť tam, kde existuje technologické zdôvodnenie ich použitia. Navrhované použitie extraktov z rozmarínu ako antioxidantu by sa mali povoliť a extraktom z rozmarínu by sa malo prideliť číslo E 392.

(15)

Srvátka je vedľajším produktom pri výrobe syra. Bolo vyvinutých niekoľko nápojov s obsahom srvátkových proteínov s cieľom zabezpečiť stravu bohatú na proteíny. Aby sa proteíny uchovali v suspenzii pri tepelnom ošetrení takýchto nápojov, úroveň fosfátov musí byť vyššia než pri bežných nealkoholických aromatizovaných nápojoch. V nápojoch pre športovcov s obsahom srvátkového proteínu by mali byť povolené fosfáty.

(16)

Včelí vosk (E 901) je v súčasnosti povolený ako povlaková látka na použitie pri drobnom jemnom pečive poliatom čokoládou. Toto povolenie sa nevzťahuje na zmrzlinové oplátky, ktoré nie sú poliate čokoládou. Okrem toho, že v balených zmrzlinových oplátkach možno včelí vosk považovať za alternatívu k čokoláde, poťahovanie oplátok včelím voskom by zamedzilo prenikaniu vody do oplátok a zaručilo by tak ich chrumkavosť a predĺženie trvanlivosti, a preto sa včelí vosk pokladá za technologicky odôvodnený. Včelí vosk by sa preto mal povoliť ako povlaková látka, aby celkom alebo čiastočne nahradil vrstvu čokolády na balených oplátkach obsahujúcich zmrzlinu.

(17)

EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia včelieho vosku z hľadiska jeho ďalšieho použitia ako nosiča aróm v nealkoholických aromatizovaných nápojoch. Aj keď dostupné údaje týkajúce sa včelieho vosku neboli ako také postačujúce na stanovenie ADI, EFSA dospela k záveru, že vzhľadom na nízky toxikologický profil včelieho vosku, jeho existujúce použitie v potravinárstve a navrhované nové použitie nie je dôvod na obavy o bezpečnosť. Toto ďalšie použitie včelieho vosku ako nosiča aróm v nealkoholických aromatizovaných nápojoch je preto vhodné povoliť.

(18)

Trietylcitrát (E 1505) je v súčasnosti povolený v rámci EÚ podľa smernice 95/2/ES ako nosič v arómach a v sušenom vaječnom bielku. SCF stanovil príslušný ADI v roku 1990 na úrovni 0 – 20 mg/kg. Bolo navrhnuté, aby sa použitie trietylcitrátu ako povlakovej látky rozšírilo na tablety pre doplnkovú výživu. Trietylcitrát by zvýšil odolnosť povlaku, chránil tabletu pred okolitým prostredím, a tiež predĺžil trvanie uvoľňovania produktu. Podľa najhoršieho scenára je tento dodatočný príjem trietylcitrátu v porovnaní s celou hodnotou ADI zanedbateľný (0,25 % ADI). Ďalšie použitie trietylcitrátu ako povlakovej látky pri tabletách pre doplnkovú výživu je preto vhodné na úrovni EÚ povoliť.

(19)

EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia polyvinilalkoholu (PVA) ako povlakovej látky pri potravinových doplnkoch a svoje stanovisko vyjadril 5. decembra 2005 (9). EFSA vyjadril názor, že použite PVA v povlakoch potravinových doplnkov, ktoré sú vo forme kapsúl a tabliet, nevyvoláva obavy o bezpečnosť. EFSA vyjadril názor, že predpokladané potenciálne vystavenie ľudí účinkom PVA je pri zamýšľanom použití nízke. V súvislosti s PVA sa uvádza, že pri perorálnom podávaní sa absorbuje v minimálnych množstvách. Maximálna úroveň použitia bola stanovená na 18 g/kg, čo bolo založené na najhoršom scenári, z ktorého EFSA pri posúdení rizika vychádzal. Z dôvodu dobrých adhéznych vlastností a pevnosť vrstvy polyvinilalkoholu sa predpokladá, že táto nová doplnková látka v potravinách bude zohrávať technologickú úlohu ako povlaková látka potravinových doplnkov, a to najmä pri aplikáciách, ktoré si vyžadujú vrstvu proti vlhkosti a ďalšie vlastnosti, pokiaľ ide ochranu pred vlhkosťou. Preto je vhodné povoliť toto použitie na úrovni EÚ. Tento novej prídavnej látke v potravinách by sa malo priradiť číslo E 1203.

(20)

EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia šiestich stupňov polyetylénglykolu (PEG 400, PEG 3000, PEG 3350, PEG 4000, PEG 6000, PEG 8000) ako povlakovej látky potravinových doplnkov a vyjadril svoje stanovisko 28. novembra 2006 (10). EFSA vyjadril názor, že použitie týchto šiestich stupňov polyetylénglykolu ako povlakovej látky v prípravkoch na povlakové úpravy tabliet pre doplnkovú výživu a kapsule nie je za predpokladaných podmienok používania dôvodom na obavy o bezpečnosť. EFSA pri posúdení rizika takisto vzal do úvahy ďalší zdroj vystavenia týmto polyetylénglykolom, ktorým je užívanie farmaceutických produktov, a vyjadril názor, že ďalší príjem v dôsledku už schváleného použitia PEG 6000 ako nosiča sladidiel, ako aj v dôsledku použitia polyetylénglykolov v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami môže byť len obmedzený. Toto nové použitie je preto vhodné na úrovni EÚ povoliť. Okrem toho z dôvodu obmedzeného príjmu z PEG 6000 ako nosiča sladidiel a jeho podobného toxikologického profilu s inými stupňami PEG (šiestim PEG bola priradená skupinová hodnota pre prípustný denný príjem (TDI)) je vhodné povoliť použitie PEG, ktoré boli predmetom posúdenie EFSA, ako alternatív k PEG 6000 ako nosiča sladidiel. Všetkým týmto PEG by sa malo priradiť číslo E 1521.

(21)

EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia kasiovej gumy ako novej prídavnej látky v potravinách, ktorá pôsobí ako želírujúca látka a zahusťovadlo a svoje stanovisko vyjadril 26. septembra 2006 (11). EFSA vyjadril názor, že použitie kasiovej gumy v súlade so špecifikovanými podmienkami nevyvoláva obavy o bezpečnosť. Aj keď dostupné toxikologické údaje o kasiovej gume sú podľa EFSA nedostatočné na to, aby sa vyvodil konkrétny ADI, EFSA sa domnieva, že tieto údaje nie sú dôvodom na obavy. EFSA hlavne zdôraznil nízku špecifickú absorpciu kasiovej gumy a skutočnosť, že ak by sa hydrolyzovala, vzniknú zložky, ktoré vstúpia do normálnych metabolických ciest. Používanie kasiovej gumy je technologicky odôvodnené jej synergickými želírujúcimi účinkami, keď sa pridáva do iných bežných potravinárskych gúm. Toto použitie je preto vhodné na úrovni EÚ povoliť a kasiovej gume priradiť číslo E 427.

(22)

EFSA vyhodnotil bezpečnosť neotamu ako zvýrazňovača chuti a svoje stanovisko vyjadril 27. septembra 2007 (12). EFSA dospel k záveru, že neotam nevyvoláva žiadne obavy o bezpečnosť, pokiaľ ide o jeho navrhované použitie ako zvýrazňovača chuti a ADI stanovil na úrovni 0 – 2 mg/kg telesnej hmotnosti na deň. Použitie neotamu ako zvýrazňovača chuti je preto potrebné povoliť.

(23)

EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia L-cysteínu (E 920) v určitých potravinách určených dojčatám a malým deťom. EFSA vo svojom stanovisku z 26. septembra 2006 (13) dospel k záveru, že navrhované použitie L-cysteínu v následných výživových prípravkoch na báze obilia a potravinách (najmä detských sušienkach) pre dojčatá a malé deti nevyvoláva obavy o bezpečnosť. Pri sušienkach pre dojčatá a malé deti sa vyžaduje vhodné zloženie vrátane stanoveného obsahu cukru a tuku. Sušienky s nízkym obsahom tuku sú však krehkejšie, z čoho vyplýva riziko zadrhnutia a zadusenia v dôsledku zlomenia sušienky v ústach dieťaťa. L-cysteín funguje ako látka pridávaná do cesta na zlepšenie jeho vlastností s cieľom kontrolovať textúru konečného produktu. Použitie L-cysteínu v sušienkach pre dojčatá a malé deti je preto vhodné na úrovni EÚ povoliť.

(24)

EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia enzýmového prípravku na báze trombínu s fibrinogénom získavaného z hovädzieho dobytka a/alebo ošípaných ako prídavnej látky v potravinách na rekonštitúciu potravín a vo svojom stanovisku z 26. apríla 2005 dospel k záveru, že použitie tohto enzýmového prípravku nevyvoláva žiadne obavy o bezpečnosť za predpokladu, že sa vyrába tak, ako sa uvádza v danom stanovisku (14). Európsky parlament však vo svojej rezolúcii z 19. mája 2010 týkajúcej sa návrhu smernice Komisie, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/2/ES o potravinárskych prídavných látkach iných ako farbivá a sladidlá, považuje zaradenie tohto enzýmového prípravku ako prídavnej látky v potravinách na rekonštitúciu potravín do prílohy IV k smernici 95/2/ES za nezlučiteľné s cieľom a obsahom nariadenia (ES) č. 1333/2008, pretože nie je v súlade so všeobecnými kritériami uvedenými v článku 6 nariadenia (ES) č. 1333/2008, najmä v odseku 1c) článku 6.

(25)

Rozhodnutím Komisie 2004/374/ES (15) sa zastavilo uvádzanie na trh a dovoz želé cukríkov vo forme pružných kalíškov alebo malých kapsúl obsahujúcich želírujúce prídavné látky v potravinách získavané z morských rias a určitých gúm (E 400, E 401, E 402, E 403, E 404, E 405, E 406, E 407, E 407a, E 410, E 412, E 413, E 414, E 415, E 417, E 418), a to z dôvodu rizika udusenia, ktoré tieto produkty predstavujú. Smernica 95/2/ES bola primeraným spôsobom zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/52/ES (16). Rozhodnutie Komisie 2004/374/ES by sa preto malo zrušiť, keďže jeho ustanovenia boli zahrnuté do smernice 95/2/ES.

(26)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a Európsky parlament ani Rada proti nim nevzniesli námietku,

23.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 279/32

(1)

Funkčné obdobie členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru uplynulo 20. septembra 2010.

(2)

Rada 13. septembra 2010 prijala rozhodnutie 2010/570/EÚ, Euratom, ktorým sa vymenúvajú členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na obdobie od 21. septembra 2010 do 20. septembra 2015 (1), okrem jedného rumunského člena, pri ktorom si rumunské orgány vyhradili právo vymenovania neskôr.

(3)

Listom, ktorý Rada dostala 28. septembra 2010, navrhli rumunské orgány Rade kandidáta na vymenovanie za člena Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na uvedené obdobie s cieľom doplniť zoznam členov pridelených zmluvou Rumunsku,

23.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 279/33

(1)

V rozhodnutí Komisie 93/152/EHS (2) sa stanovujú určité pravidlá týkajúce sa vakcín, ktoré sa majú používať pri programoch pravidelného očkovania proti pseudomoru hydiny.

(2)

V uvedenom rozhodnutí sa stanovujú najmä kritériá, ktoré treba dodržať, vzťahujúce sa na index intracerebrálnej patogenity (ICPI) s ohľadom na vírusový kmeň pseudomoru hydiny použitý v živých oslabených a inaktivovaných vakcínach proti tejto chorobe.

(3)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník spoločenstva o veterinárnych liekoch (3), sa stanovujú určité požiadavky na imunologické veterinárne prípravky vrátane požiadaviek na skúšky bezpečnosti.

(4)

Vzhľadom na technický pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti výroby vakcín, najmä pokiaľ ide o techniky inaktivácie, a vzhľadom na požiadavky smernice 2001/82/ES a Európskeho liekopisu je vhodné odstrániť konkrétnu požiadavku na inaktivované vakcíny týkajúcu sa indexu intracerebrálnej patogenity (ICPI) s ohľadom na vírusový kmeň pseudomoru hydiny použitý v takýchto vakcínach v súčasnosti uvedenú v článku 1 písm. b) rozhodnutia 93/152/EHS.

(5)

Rozhodnutie 93/152/EHS by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Je vhodné stanoviť dátum uplatňovania tohto rozhodnutia tak, aby zodpovedal dátumu uplatňovania nariadenia Komisie (ES) č. 798/2008 (4), zmeneného a doplneného nariadením (EÚ) č 955/2010 (5), ktorým sa zavádzajú zodpovedajúce zmeny kritérií pre inaktivované vakcíny proti pseudomoru hydiny používané v tretích krajinách,

23.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 279/34

(1)

Množstvo kvót pre celú Úniu by sa v súlade s článkom 9a smernice 2003/87/ES malo upraviť tak, aby vyjadrovalo kvóty vydané pre zariadenia začlenené do systému EÚ na obchodovanie s emisiami v období rokov 2008 až 2012 podľa článku 24 ods. 1 smernice 2003/87/ES. Množstvo kvót pre celú Úniu by sa takisto malo upraviť v prípade zariadení, ktoré vykonávajú činnosti uvedené v prílohe I k smernici a ktoré sa do systému Únie začlenia len od roku 2013.

(2)

Absolútne množstvo kvót pre celú Úniu na rok 2013 vychádza v súlade s článkom 9 smernice 2003/87/ES v rámci rozhodnutia Komisie 2010/384/EÚ z 9. júla 2010 o množstve kvót pre celé Spoločenstvo, ktoré sa majú vydať v rámci systému obchodovania s emisiami v EÚ na rok 2013 (2), z celkového množstva kvót, ktoré členské štáty vydali alebo majú vydať v súlade s rozhodnutiami Komisie o ich národných alokačných plánoch na obdobie rokov 2008 až 2012. Keďže sa od prijatia uvedeného rozhodnutia objavili dodatočné informácie, rozhodnutie by sa malo zrušiť a nahradiť.

(3)

V nadväznosti na žiadosti členských štátov o jednostranné začlenenie dodatočných činností a plynov do systému Únie podľa článku 24 ods. 1 smernice 2003/87/ES sa rozhodnutiami Komisie K(2008) 7867, K(2009) 3032 a K(2009) 9849 do systému Únie začlenili činnosti, ktoré v nej predtým neboli začlenené. Žiadosti podľa článku 24 ods. 1 smernice 2003/87/ES by sa na účel tohto rozhodnutia mali brať do úvahy v prípadoch, v ktorých Komisia schválila začlenenie pred 31. augustom 2010. Začlenenia, ktoré Komisia schváli po tomto dátume, bude naďalej možné zohľadniť v budúcich úpravách množstva kvót pre celú Úniu na rok 2013. Podľa článku 9a ods. 1 smernice 2003/87/ES sa množstvo kvót pre celú Úniu má od roku 2010 upravovať o lineárny koeficient uvedený v článku 9 smernice.

(4)

Členské štáty uviedli v súlade s článkom 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (3), do účinnosti vnútroštátne zákony, právne predpisy a správne opatrenia na zaistenie toho, aby prevádzkovatelia zariadení vykonávajúcich činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES, ktoré sa do systému Únie začlenia len od roku 2013, boli schopní predkladať dotknutým príslušným orgánom riadne podložené a nezávisle overené údaje o emisiách. Takéto údaje sú potrebné, ak sa majú zohľadniť pri úprave množstva kvót pre celú Úniu. Od členských štátov sa vyžadovalo, aby riadne podložené údaje o emisiách oznámili Komisii do 30. júna 2010.

(5)

Údaje o emisiách, ktoré členské štáty oznámili Komisii, by sa s cieľom poskytnúť všetkým zariadeniam rovnaké podmienky mali upraviť, a to tak, aby sa zohľadnilo úsilie znížiť emisie, ktoré by sa očakávalo od zariadení, ktoré sa do systému Únie začlenia len od roku 2013, ak by boli do systému Únie začlenené už od roku 2005. Množstvo kvót pre celú Úniu sa podľa článku 9a ods. 2 smernice má od roku 2010 takisto upravovať o lineárny koeficient uvedený v článku 9 smernice. V prípade, že do Únie vstúpia nové členské štáty, bude naďalej možné zohľadniť dodatočné informácie v budúcich úpravách množstva kvót pre celú Úniu.

(6)

V prípadoch, keď členské štáty oznámili emisie zo zariadení, ktoré vyrábajú amoniak alebo uhličitan sodný a ktoré sa do systému Únie začlenia len od roku 2013, sa emisie slúžiace ako základ na výpočet úpravy množstva kvót pre celú Úniu určené v tomto rozhodnutí zohľadnili vychádzajúc z predpokladu, že tieto emisie predstavujú emisie v zmysle článku 3 písm. b) smernice 2003/87/ES. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť celkového množstva kvót v rámci systému Únie a emisií, za ktoré sa musia kvóty odovzdať, bude naďalej možné zrevidovať množstvo kvót pre celú Úniu, ak sa nariadenie, ktoré sa má prijať podľa článku 14 ods. 1 smernice 2003/87/ES, odchýli od tohto prístupu.

(7)

S cieľom vyhnúť sa dvojitému započítaniu by sa pri úprave množstva kvót pre celú Úniu mali zohľadňovať len emisie oznámené vzhľadom na činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES a začlenené do rozsahu pôsobnosti systému Únie od roku 2013.

(8)

Členské štáty môžu podľa článku 27 smernice 2003/87/ES vylúčiť určité zariadenia zo systému celej Únie, ak Komisii oznámia každé z týchto zariadení najneskôr 30. septembra 2011 a Komisia nevznesie námietky. Komisia do dnešného dňa nedostala od členských štátov žiadne takéto oznámenie. Naďalej bude možné zohľadniť takéto vylúčenia v budúcich úpravách množstva kvót pre celú Úniu na rok 2013.

(9)

Môže byť potrebné zohľadniť dodatočné informácie týkajúce sa množstva kvót pre celú Úniu podľa článku 9 smernice 2003/87/ES, ako sa určuje v rozhodnutí 2010/384/EÚ, keď budú takéto informácie k dispozícii. Naďalej bude možné zohľadniť takéto dodatočné informácie v budúcich úpravách množstva kvót pre celú Úniu na rok 2013.

(10)

Priemerné ročné celkové množstvo kvót vydaných členskými štátmi v súlade s rozhodnutím Komisie o ich národných alokačných plánoch na obdobie rokov 2008 až 2012, ktoré sa zohľadňuje pri výpočte množstva kvót pre celú Úniu podľa článku 9 smernice 2003/87/ES, dosahuje na základe informácií, ktoré sú k dispozícii od prijatia rozhodnutia 2010/384/EÚ, hodnotu 2 037 227 209.

(11)

Absolútne množstvo kvót pre celú Úniu uvedené v článku 9 smernice 2003/87/ES dosahuje na rok 2013 hodnotu 1 930 883 949.

(12)

Množstvo kvót vydaných vzhľadom na zariadenia, ktoré sa do systému Únie začlenili v období rokov 2008 až 2012 podľa článku 24 ods. 1 smernice 2003/87/ES, a upravených o lineárny koeficient podľa článku 9 uvedenej smernice dosahuje na rok 2013 hodnotu 1 328 218.

(13)

Množstvo kvót vydaných vzhľadom na zariadenia, ktoré sa do systému Únie začlenia od roku 2013, a upravených o lineárny koeficient podľa článku 9 uvedenej smernice dosahuje na rok 2013 hodnotu 106 940 715.

(14)

Celkové množstvo kvót, ktoré sa majú vydávať od roku 2013, sa má na základe článku 9 a článku 9a každý rok znížiť o lineárny koeficient vo výške 1,74 %, čo znamená zníženie o 37 435 387 kvót,

23.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 279/36

(1)

Podľa článku 37 musí každý členský štát predkladať Komisii všeobecné údaje týkajúce sa plánov ukladania rádioaktívnych odpadov v akejkoľvek forme, aby bolo možné určiť, či vykonávanie týchto plánov môže spôsobiť rádioaktívnu kontamináciu vody, pôdy alebo ovzdušia iného členského štátu. Komisia predloží svoje stanovisko do šiestich mesiacov po porade so skupinou expertov podľa článku 31.

(2)

Boli získané skúsenosti z uplatňovania odporúčaní Komisie zo 16. novembra 1960 (1), 82/181/Euratom (2), 91/4/Euratom (3) a 1999/829/Euratom (4) týkajúce sa používania článku 37 zmluvy.

(3)

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 22. septembra 1988 vo veci 187/87 (5) rozhodol, že článok 37 Zmluvy o Euratome sa má vykladať v tom zmysle, že všeobecné údaje sa musia predložiť Európskej komisii predtým, než príslušný členský štát povolí zneškodnenie rádioaktívnych odpadov, aby Komisia mohla vydať svoje stanovisko skôr, než sa toto zneškodnenie povolí, aby sa to stanovisko Komisie mohlo vziať do úvahy.

(4)

Cieľom článku 37 je predísť akejkoľvek možnosti rádioaktívnej kontaminácie iného členského štátu. Komisia po porade s uvedenou skupinou expertov dospela k názoru, že zneškodňovanie rádioaktívneho odpadu spojeného s niektorými činnosťami nemôže spôsobiť rádioaktívnu kontamináciu iného členského štátu.

(5)

Vo výnimočných prípadoch v dôsledku prijatých informácií môže Komisia požiadať o predloženie všeobecných údajov pre plán zneškodňovania rádioaktívneho odpadu, o ktorom sa inak predpokladá, že nemôže spôsobiť rádioaktívnu kontamináciu iného členského štátu na základe tohto odporúčania; stanovisko Komisie sa potom môže vzťahovať na povolenie, ktoré bolo udelené skôr.

(6)

Na dôkladné posúdenie plánov zneškodňovania odpadu je nutné určiť, ktoré druhy činnosti môžu viesť k zneškodňovaniu rádioaktívneho odpadu v zmysle článku 37 zmluvy, a špecifikovať rôzne druhy činnosti, o ktorých sa musia predložiť informácie vo forme všeobecných údajov.

(7)

Závody na výrobu zmesného oxidového paliva spracovávajú veľké množstvo oxidu plutoničitého a malo by sa vyžadovať predloženie všeobecných údajov o demontáži týchto závodov tak, ako je to už v prípade demontáže jadrových reaktorov a závodov na prepracovanie paliva.

(8)

Bežné činnosti, ktoré nemajú žiadny, alebo majú iba zanedbateľný radiačný vplyv v iných členských štátoch, by sa Komisii nemali oznamovať.

(9)

Členské štáty môžu zaslať integrovaný súbor predkladaných podkladov za komplexný areál, kde sa v dlhodobom časovom horizonte plánuje uskutočnenie veľkých zmien v niekoľkých krokoch vrátane prevádzky nových zariadení; pritom informácie obsiahnuté v počiatočných všeobecných údajov by mali byť úplné, aby sa Komisii umožnilo splniť povinnosti podľa článku 37 Zmluvy o Euratome a poskytnúť náležité stanovisko.

(10)

So zreteľom na niekoľko existujúcich jadrových elektrární, ku ktorým zatiaľ nebolo vydané stanovisko v zmysle článku 37 zmluvy, a na ktoré sa môžu vzťahovať zmeny či demontáž, je nutné spresniť, ktoré informácie sa musia predložiť ako všeobecné údaje s cieľom umožniť Komisii plniť si povinnosti bez toho, aby bola dotknutá zásada rovnosti medzi zariadeniami, na ktoré sa zmeny vzťahujú, a zariadeniami, na ktoré sa zmeny nevzťahujú.

(11)

V prípadoch, keď vystavenie obyvateľstva radiácii v okolí predmetného zariadenia je veľmi nízke, tieto informácie môžu byť na posúdenie vplyvu na iné členské štáty dostatočné.

(12)

Na dôkladné posúdenie radiačného vplyvu havarijných situácií na iné členské štáty by sa informácie požadované vo všeobecných údajoch o neplánovaných únikoch z jadrových reaktorov a závodov na prepracovanie paliva mali nad rámec referenčných nehôd rozšíriť na havárie, ktoré sa zohľadňujú pri zostavení národného pohotovostného plánu vzťahujúceho sa na areál.

(13)

Na vysvetlenie a ohraničenie informácií požadovaných Komisiou, ktoré sa týkajú nakladania s rádioaktívnym odpadom pred jeho zneškodnením, a zmien plánu, ku ktorým Komisia zatiaľ nevydala stanovisko, boli začlenené dve nové prílohy.

(14)

Všetky členské štáty v súčasnosti vyhlásili, že upustia od ukladania odpadu do mora a žiadny členský štát nehodlá ukladať rádioaktívny odpad pod morské dno,

1.

„Zneškodňovanie rádioaktívneho odpadu“ v zmysle článku 37 zmluvy by sa malo vzťahovať na každý plánovaný alebo náhodný únik rádioaktívnych látok v plynnom, kvapalnom alebo pevnom skupenstve v životnom prostredí alebo do životného prostredia, ktorý súvisí s týmito činnosťami:

2.

„Všeobecné údaje“ v zmysle článku 37 zmluvy treba chápať takto:

3.

Činnosti patriace do rozsahu pôsobnosti bodu 1 podbodu 12 by sa mali považovať za činnosti, ktoré nemôžu viesť k rádioaktívnej kontaminácii iného členského štátu, závažnej z hľadiska zdravia, pokiaľ Komisia v každom konkrétnom prípade nepožiada o predloženie všeobecných údajov.

4.

Pre činnosti patriace do rozsahu pôsobnosti bodu 1 podbodu 9 by sa predloženie všeobecných údajov malo riadiť týmito podmienkami:

5.

Ak členský štát predpokladá zmenu (10) plánu zneškodňovania rádioaktívneho odpadu, predloženie všeobecných údajov by sa malo riadiť týmito podmienkami:

6.

Všeobecné údaje by sa mali Komisii predkladať:

7.

Keď členské štáty oznámia integrovaný súbor predkladaných všeobecných údajov za komplexný areál, kde sa v dlhodobom časovom horizonte plánuje uskutočnenie veľkých zmien zahŕňajúce niekoľko krokov vrátane okrem iného prevádzky nových zariadení, predložené počiatočné údaje by mali obsahovať úplný a podrobný prehľad plánovaných činností, ktoré sa musia v následných predložených údajoch aktualizovať v prípade akýchkoľvek zmien existujúceho plánu. Pokiaľ ide o scenáre havárií v predložených počiatočných údajoch, všeobecné údaje by mali zahŕňať aspoň informácie o odhadnutých množstvách a fyzikálno-chemických skupenstvách rádionuklidov vyskytujúcich sa v každom zariadení v areáli, ako aj množstvá, o ktorých sa predpokladá, že v prípade havárie, ktorá sa pri každom tomto zariadení berie do úvahy, uniknú. Všeobecné údaje môžu poskytnúť východiskové informácie o minulých a súčasných činnostiach v zariadení s prihliadnutím na to, že stanovisko Komisie sa bude vzťahovať len na budúce činnosti.

8.

Keďže za predloženie plánu zneškodňovania rádioaktívneho odpadu zodpovedá príslušný členský štát, mal by tento štát prevziať v súvislosti s týmto plánom zodpovednosť za všetky informácie predkladané Komisii.

9.

Príslušný členský štát by mal po prijatí stanoviska informovať Komisiu o opatreniach, ktoré hodlá uskutočniť ako reakciu na každé odporúčanie uvedené v stanovisku Komisie k plánu zneškodňovania odpadu.

10.

Dotknutý členský štát by po prijatí stanoviska mal Komisii zaslať oznámenie o povolení na ukladanie odpadu, ako aj o všetkých neskorších zmenách a doplneniach na porovnanie s informáciami vo všeobecných údajoch, z ktorých stanovisko Komisie vychádzalo.