6.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 143/1

(1)

V spoločnej pozícii 2007/140/SZBP (2) zmenenej a doplnenej spoločnou pozíciou 2007/246/SZBP sa okrem iného stanovuje, že poskytovanie technickej a finančnej pomoci, financovania a investícií súvisiacich so zbraňami a súvisiacim materiálom všetkého druhu akejkoľvek osobe, subjektu alebo orgánu v Iráne alebo na použitie v Iráne by sa malo zakázať.

(2)

Tieto opatrenia patria do pôsobnosti Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, a preto s cieľom zabezpečiť ich jednotné uplatňovanie zo strany hospodárskych subjektov vo všetkých členských štátoch sú na ich vykonávanie, pokiaľ ide o Spoločenstvo, potrebné právne predpisy Spoločenstva. Záležitosť je naliehavá.

(3)

Nariadením Rady (ES) č. 423/2007 (3) sa uložili určité reštriktívne opatrenia voči Iránu v súlade so spoločnou pozíciou 2007/140/SZBP pred jej zmenou a doplnením. Je vhodné, aby sa zohľadnila spoločná pozícia 2007/246/SZBP a vložili sa do uvedeného nariadenia nové zákazy. Preto by sa malo príslušne zmeniť a doplniť.

(4)

S cieľom zabezpečiť, aby boli opatrenia ustanovené v tomto nariadení účinné, malo by nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

a)

V článku 2 sa súčasný text čísluje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsek 2, ktorý znie:

„2.   Príloha I nezahŕňa tovar a technológie zahrnuté do Spoločného zoznamu vojenského materiálu Európskej únie (4).

b)

V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Zakazuje sa:

Zákazy ustanovené v tomto odseku sa nevzťahujú na nebojové vozidlá, pri ktorých výrobe alebo vybavení sa použil materiál, ktorý poskytuje balistickú ochranu, a to výlučne na účely ochrany personálu EÚ a jej členských štátov v Iráne.“

c)

V článku 8 sa písmeno a) nahrádza takto:

d)

V článku 11 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

6.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 143/3

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

6.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 143/5

(1)

Žiadosti o dovozné povolenia na celkové množstvo boli v týždni od 28. mája do 1. júna 2007 predložené príslušným orgánom v súlade s nariadením (ES) č. 950/2006 allebo nariadením Komisie (ES) č. 1832/2006 z 13. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia v sektore cukru z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska (3), ktoré sa rovná alebo prevyšuje dostupné množstvo pod poradovými číslami 09.4366 (2006–2007) a 09.4337 (2007–2008).

(2)

Za týchto okolností by Komisia mala stanoviť koeficient pridelenia, ktorý umožní výdaj povolení v pomere k dostupnému množstvu, a informovať členské štáty, že sa dosiahol uvedený limit,

6.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 143/9

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1483/2006 (2) sa otvorili stále verejné súťaže pre ďalší predaj obilnín v držbe intervenčných agentúr členských štátov na trhu Spoločenstva.

(2)

Vzhľadom na situáciu na trhu s kukuricou v Spoločenstve a na zistený vývoj dopytu po obilninách v rôznych regiónoch za posledné týždne sa javí ako nutné sprístupniť v niektorých členských štátoch nové množstvá obilnín v držbe na intervenciu. Je preto potrebné povoliť intervenčným agentúram v príslušných členských štátoch zvýšiť množstvá ponúkané vo verejnej súťaži. Toto zvýšenie sa týka kukurice do výšky 500 000 ton v Maďarsku.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1483/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

6.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 143/14

(1)

Obmedzenia úlovkov pre experimentálny rybolov piesočnicovitých v zóne IV Medzinárodnej rady pre výskum morí (ICES) sú stanovené v prílohe IA k nariadeniu (ES) č. 41/2007. V súlade so sprievodnými poznámkami pod čiarou k príslušným obmedzeniam úlovkov v uvedenej prílohe môže Komisia stanoviť podmienky, za ktorých môžu byť kvóty určené pre experimentálny rybolov vzhľadom k nadbytku piesočnicovitých lovené.

(2)

Podľa bodu 1 prílohy IID k nariadeniu (ES) č. 41/2007 sa podmienky ustanovené v uvedenej prílohe IID uplatňujú na plavidlá Spoločenstva loviace v zónach ICES IIIa a IV a vo vodách ES zóny ICES IIa pomocou vlečných sietí určených na lov pri dne, kruhových vlečných sietí alebo podobného vlečného rybárskeho výstroja s veľkosťou ôk menšou ako 16 mm. Pokiaľ sa neuvedie inak, alebo ak sa dohodlo inak v rámci konzultácií alebo dohôd medzi Spoločenstvom a Nórskom, rovnaké podmienky sa vzťahujú aj na plavidlá tretích krajín oprávnené loviť piesočnicovité vo vodách ES zóny ICES IV.

(3)

Piesočnicovité sú populáciou v Severnom mori, ktorá je zdieľaná s Nórskom, ale v súčasnosti ju nespravujú obidve strany spoločne. Na základe konzultácii uskutočnených 30. marca 2007 medzi Spoločenstvom a Nórskom sa dosiahla dohoda o podmienkach pre experimentálny rybolov piesočnicovitých v Severnom mori. Túto dohodu je potrebné implementovať do právnych predpisov Spoločenstva.

(4)

S cieľom stanoviť rybolovné možnosti piesočnicovitých čo možno najskôr v súlade s bodom 8 prílohy IID k nariadeniu (ES) č. 41/2007 sa experimentálny rybolov vykonáva v priebehu apríla a v prvej polovici mája. Je preto nevyhnutné, aby boli čo najskôr implementované podmienky experimentálneho rybolovu piesočnicovitých v Severnom mori v roku 2007,

a)

30 % celkového úsilia vynaloženého Nórskom v roku 2005 nebolo úplne využitého a

b)

nebolo dosiahnuté obmedzenie výlovu stanovené na 20 000 ton.

6.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 143/16

(1)

Nemecko 2. decembra 2003 informovalo Komisiu o svojom úmysle podať formálne oznámenie týkajúce sa plánovanej podpory projektu na výstavbu rozvodu medzi mestami Ludwigshafen (Bádensko-Württembersko) a Münchsmünster (Bavorsko).

(2)

Z dôvodov právnej bezpečnosti Nemecko formálne oznámilo toto opatrenie 12. januára 2005 s tým, že podľa jeho názoru ide o všeobecné opatrenie na rozvoj infraštruktúry, a nie o štátnu pomoc.

(3)

Komisia začala 16. marca 2005 konanie vo veci formálneho zisťovania vo vzťahu k údajnej štátnej pomoci. Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené 26. apríla 2005 v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala všetky zúčastnené strany, aby zaujali stanovisko k príslušnej pomoci.

(4)

Nemecko odpovedalo na rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania 19. apríla 2005 (pozri časť 5).

(5)

Komisia dostala stanoviská od rôznych zúčastnených strán. Association of Petrochemicals Producers in Europe – APPE (Združenie európskeho petrochemického priemyslu), niekoľko bavorských podnikov, ktoré sa priamo na projekte nepodieľali [Mineraloelraffinerie Oberrhein GmbH & Co. KG (Miro), Bayernoil Raffineriegesellschaft mbH, Industriepark Gersthofen Service GmbH & Co. KG – IGS], a Rakúsko vyjadrili svoje kladné stanoviská v listoch z 2. mája, 12. mája, 17. mája, 3. júna a 8. júna 2005. Jeden výrobca petrochemických látok, ktorý si želal ostať v anonymite, poslal naopak 24. mája 2005 kritické stanovisko. Stanovisko Rakúska sa zohľadnilo napriek tomu, že bolo doručené až po uplynutí termínu 30 dní stanoveného v úradnom vestníku.

(6)

Komisia poslala tieto stanoviská Nemecku 16. a 20. júna 2005 spolu so žiadosťou o zaujatie stanoviska.

(7)

Listom zo 14. júla 2005 sa Nemecko vyjadrilo k pripomienkam zúčastnených strán.

(8)

Komisia 28. októbra 2005 požiadala o ďalšie informácie, ktoré Nemecko poskytlo v liste z 24. novembra 2005.

(9)

Od konca roka 2005 nasledovali početné kontakty a rozsiahla korešpondencia medzi nemeckými spolkovými a bavorskými orgánmi, predstaviteľmi bavorského priemyslu a Komisiou.

(10)

Nemecko poslalo Komisii 8. februára 2006 list, ku ktorému boli pripojené ďalšie listy podnikov BASF, Borealis, Clariant, Infraserv Gendorf, Infraserv Hoechst, MOL Group, OMV (Österreichische Mineralölverwaltung Aktiengesellschaft) Austria, OMV Germany, Ruhr Oel GmbH (ROG), ako aj list konzorcia Aethylen-Rohrleitungs-Gesellschaft (ARG) a konzorcia Ethylen-Pipeline Süd GmbH & Co. KG (EPS) ako potenciálnych príjemcov plánovanej pomoci. Bavorsko zaslalo 21. februára 2006 ďalšie pripomienky a prepracované znenie listu od Infraserv Hoechst. Ten istý výrobca petrochemických látok, ktorý sa vyjadril 24. mája 2005, zaslal 5. februára 2006 ďalšie stanovisko, v ktorom už plánovanú pomoc hodnotil pozitívnejšie pod podmienkou, že bude zabezpečený otvorený prístup medzi Rotterdamom a Bavorskom.

(11)

Listom z 24. júla 2006, ktorý obsahoval celý rad ďalších podkladov, predložilo Nemecko prepracovaný návrh na podporu projektu výstavby rozvodu. Tento list bol doplnený ďalšími listami zo 14. augusta a 7. septembra 2006, ktoré sa osobitne týkali účasti Landesanstalt für Aufbaufinanzierung Förderbank Bayern (ďalej len „LfA“), úverovej inštitúcie vo výlučnom vlastníctve Slobodného štátu Bavorsko, na tomto projekte.

(12)

Projekt pozostáva z výstavby 357 km dlhého rozvodu z Ludwigshafenu do Münchsmünsteru s ročnou prenosovou kapacitou 400 000 ton. V súčasnosti sa medzi Ludwigshafenom a Münchsmünsterom etylén neprepravuje. Predpokladané prepravované množstvá sú uvedené v tabuľke 1. Keďže sa výroba a spotreba etylénu vyvíjajú nerovnomerne, v prvých rokoch sa očakáva čistý tok smerom do Ludwigshafenu, zatiaľ čo v nasledujúcich rokoch by situácia mohla byť opačná. V tabuľke ešte nie je zohľadnená explózia v továrni na výrobu polyetylénu patriacej podniku Basell (pozri odôvodnenie 24). Ak sa toto zariadenie nanovo vybuduje s porovnateľnou kapacitou, existuje malá pravdepodobnosť, že bude zatvorené v roku 2015, takže čistý tok bude po roku 2015 výrazne klesať. Opätovné vybudovanie s rozšírenou kapacitou by sa v celom plánovanom období prejavilo nižšími prepravovanými množstvami.

Tabuľka 1

Predpokladané prepravované množstvá (v 1 000 ton/rok)

(13)

Prenosový poplatok sa stanovuje na základe tarifnej sadzby Aethylen-Rohrleitungs-Gesellschaft, napr. 34,21 EUR za každú tonu na celú trasu alebo 0,0957 EUR za metrickú tonu a kilometer. Tieto tarify platia rovnako pre členov konzorcia, ako aj iných používateľov rozvodu a každoročne sa upravujú na základe nezávislého hodnotenia.

(14)

Výstavba plánovaného rozvodu bude podľa predbežných odhadov stáť 154 mil. EUR, čo je o 14 mil. EUR viac, ako Nemecko pôvodne predpokladalo. Vyššie celkové náklady sú zapríčinené vyššími stavebnými nákladmi (vrátane získania práv a opatrení na ochranu životného prostredia), ako aj vyššími prevádzkovými nákladmi (elektrická energia, poistenie). Po ukončení právnej prípravy by potrebné štúdie mohli byť hotové do roku 2006; v roku 2007 by mal byť rozvod postavený a – podľa pôvodného projektu – v septembri 2007 uvedený do prevádzky. V rámci konania na získanie potrebných povolení sa uskutoční aj posúdenie vplyvu na životné prostredie v súlade so smernicou Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (4).

(15)

Plánovaný rozvod sa bude prevádzkovať podľa zásady všeobecného prepravcu a voľného prístupu, zásady nediskriminačných prenosových poplatkov a zásady minimálneho zisku. Všetci výrobcovia a odberatelia etylénu budú môcť rozvod používať za rovnakých podmienok. Rezervná kapacita rozvodu bude dimenzovaná tak, aby bolo možné uvedené zásady dodržať (disponibilná rezervná kapacita predstavuje približne 50 %). Tieto podmienky sa musia zabezpečiť minimálne počas 25 rokov.

(16)

Slobodný štát Bavorsko plánuje poskytnúť príspevok vo výške 44,85 mil. EUR, čo pri investičných nákladoch 150 mil. EUR predstavuje 29,9 %, resp. 29,1 % z maximálnych nákladoch na úrovni 154 mil. EUR. Plánovaná investícia je rozdelená na roky 2004 – 2008 takto: 4,5 mil. EUR v roku 2004, 7,8 mil. EUR v roku 2005, 54,2 mil. EUR v roku 2006, 86 mil. EUR v roku 2007 a 1,5 mil. EUR v roku 2008. Podpora nesmie prekročiť 29,9 % nákladov a bude príslušným spôsobom zredukovaná, ak celkové náklady klesnú pod 150 mil. EUR.

(17)

Podľa tvrdenia Nemecka by projekt bez podpory Slobodného štátu Bavorsko nebol ekonomicky rentabilný, pretože by prenosové náklady boli oveľa vyššie (54,6 EUR za tonu), čím by prestali byť konkurencieschopné. Okrem toho by očakávaná interná návratnosť aj pri plánovanej podpore vo výške 44,85 mil. EUR a pri zohľadnení nepriamych výhod pre partnera v rámci konzorcia dosahovala len 1,2 %. Tiež netreba zabúdať na to, že aj v prípade opätovného vybudovania zariadenia Basellu s rozšírenou kapacitou by prepravné množstvá a teda aj kapitálová návratnosť boli nižšie (pozri odôvodnenie 24).

(18)

Príjemcom pomoci je Ethylen-Pipeline Süd GmbH & Co. KG (ďalej len „EPS“) (5), konzorcium, do ktorého patria petrochemické podniky (6) BASF AG, Borealis Polymere GmbH, Clariant GmbH, OMV Deutschland GmbH, ROG, Vinnolit GmbH & Co. KG a Wacker Chemie GmbH, ako aj LfA Förderbank Bayern (7).

(19)

Etylén je bezfarebný plyn a najjednoduchší nenasýtený uhľovodík (alkén). Tento olefín sa získava zvyčajne v petrochemických zariadeniach (zariadenie na parné krakovanie) z ropy (buď v podobe surového benzínu, čo je postup bežný v Európe, alebo v podobe plynu); pritom vzniká etylén a propylén v pevnom pomere. Etylén predstavuje základ širokej palety polymérov (napr. polyetylén, PVC a polystyrén), ktoré sa samotné používajú na výrobu plastov na rôzne účely použitia.

(20)

Etylén je dusivý vysoko horľavý plyn s narkotickým účinkom; so vzduchom vytvára výbušnú zmes najvyššieho stupňa nebezpečenstva. Odhliadnuc od malého počtu výnimiek, keď sa preprava uskutočňuje drahou morskou cestou, sa tento plyn preto prepravuje výlučne v rozvodoch, ktoré spájajú priamo výrobcu a odberateľa. Od šesťdesiatych rokov vybudovali jednotlivé podniky alebo konzorciá ako ARG celý rad systémov rozvodov na prepravu etylénu (s rozličnou dĺžkou, často lokálne obmedzené). Preprava väčšiny etylénových derivátov je naproti tomu oveľa jednoduchšia.

(21)

Podľa údajov Nemecka západná Európa disponovala koncom roku 2002 výrobnou kapacitou rovnajúcou sa 23,2 mil. ton, z čoho viac ako 10 mil. ton pripadalo na samotné Nemecko a krajiny Beneluxu. Medzi rokmi 2002 a 2003 sa výroba zvýšila o 2,6 % na 20,7 mil. ton. Keďže spotreba v západnej Európe je vyššia ako výroba, muselo sa v roku 2002 doviezť celkovo 0,24 mil. ton. V strednej a východnej Európe (vrátane desiatich nových členských štátov) dosahovala výrobná kapacita koncom roku 2002 hodnotu 2,24 mil. ton, zatiaľ čo spotreba bola 2 mil. ton.

(22)

Dopyt po etyléne koreluje s dopytom po plastoch, ktorý je zasa priamo úmerný rastu HDP. Pre budúce roky z toho vyplýva očakávaný rast spotreby etylénu o približne 2 % v západnej Európe a približne 5,5 % v strednej a východnej Európe. Výrobcovia etylénu, ktorí nie sú napojení na rozvody, sa prostredníctvom hospodárskej súťaže na trhu s derivátmi etylénu nepriamo stávajú konkurentmi.

(23)

Petrochemický priemysel v Európe je dlhodobo veľmi úspešný, pričom rastie konkurenčný tlak zapríčinený prísnejšou ochranou životného prostredia a silnou konkurenciou zo strany polyetylénu z Blízkeho východu, ktorý má veľa lacného plynu, používaného ako surovina. Keďže pri používaní plynu vzniká málo vedľajších produktov, Európa má z tohto hľadiska technickú konkurenčnú výhodu. Okrem toho dôležitú úlohu hrajú aj prepravné náklady, hlavne pri dodávkach do centrálnej Európy. Investície do budovania výrobných kapacít na Blízkom východe sa uskutočňujú spravidla s úmyslom zásobovať rýchlo rastúce trhy v Číne a iných krajinách Južnej Ázie. Keby však rast na týchto trhoch z nejakého dôvodu stratil na intenzite, európsky chemický priemysel by v takom prípade musel čeliť silnejšej hospodárskej súťaži z Blízkeho východu.

(24)

Etylénový priemysel v Bavorsku tvoria dve zariadenia na výrobu etylénu, ktoré sa nachádzajú v trojuholníku Münchsmünster-Gendorf-Burghausen a patria OMV a Ruhr-Öl Germany, ako aj celý rad odberateľov etylénu, ktorí z etylénu vyrábajú polyetylén a ďalšie výrobky: Basell GmbH (Münchsmünster), Clariant GmbH, Vinnolit GmbH & Co. KG (Gendorf), Borealis Polymere GmbH, Wacker-Chemie (Burghausen). Na linke Basellu došlo 12. decembra 2005 k väčšej nehode; obnovenie výroby polyetylénu by si vyžiadalo vysoké investície. O opätovnej výstavbe sa zatiaľ nerozhodlo; Basell poukazuje na to, že je dôležité, či bude vybudovaný rozvod z Ludwigshafenu do Münchsmünsteru.

(25)

Tabuľka 2 zobrazuje výrobu etylénu a dodávky medzi zainteresovanými podnikmi.

Tabuľka 2

Súčasná výroba a dodávky

V tonách (údaje za rok 2003)

(26)

Z údajov, ktoré predložilo Nemecko, je zrejmé, že plánovaný rozvod sa má stať súčasťou celoeurópskej rozvodnej siete pre olefín. Celková dĺžka existujúcich rozvodov dnes dosahuje asi 2 500 – 3 000 km. Je na ne napojených približne 50 % priemyslu, zatiaľ čo v USA je to takmer 100 %. Existujúce a navzájom neprepojené regionálne rozvodné systémy sú:

(27)

Plánovaný rozvod by sa napojil na existujúce potrubné rozvody medzi Münchsmünsterom a Gendorfom/Burghausenom, ako aj medzi Ludwigshafenom a Wesselingom. Okrem toho by sa dalo uvažovať o dodatočnom rozšírení rozvodných sietí, ako:

Pri takomto rozšírení by plánovaný rozvod vytvoril významné spojenie medzi podnikmi petrochemického priemyslu v západnej a východnej Európe.

(28)

V liste, ktorý bol pripojený k listu Nemecka z 8. februára 2006, podnik OMV, ktorý disponuje prevádzkami v Bavorsku (Burghausen) a v Rakúsku (Schwechat pri Viedni) a ktorý nedávno rozšíril svoju kapacitu vo Schwechate, vyjadril svoj úmysel, že v prípade pozitívneho rozhodnutia o projekte EPS vytvorí pracovnú skupinu, ktorá sa bude zaoberať premenou existujúceho rozvodu zo Schwechatu (približne 150 km na západ) na rozvod a jeho predĺžením až do Burghausenu. OMV očakáva, že výsledky pracovnej skupiny budú k dispozícii do konca roku 2006. Okrem toho podnik informoval, že zadal vypracovanie štúdie k tomuto projektu, ktorého realizácia by sa mohla ukončiť po 7 až 14 rokoch. Skupina MOL (tomuto koncernu patrí aj slovenský Slovnaft a maďarský TVK), ktorá má vedúce postavenie v strednej Európe a na projekte EPS sa nezúčastňuje, tiež vyslovila podporu projektu EPS, v prvej fáze však uprednostňuje prepojenie na existujúci ukrajinský rozvod cez Slovensko (Bratislava) a Maďarsko (Szashalombatta (Budapešť/Tiszaujvaros). Ďalšie štúdie realizovateľnosti boli ohlásené počas rozhovorov medzi Komisiou a Nemeckom, napr. cez potrubné spojenia do Českej republiky, medzi Leunou vo východnom Nemecku a Poľskom (pod vedením poľského podniku PKN Orlen) a medzi Ludwigshafenom a Carlingom vo Francúzsku (pod vedením BASF a Total).

(29)

Napojenie na dostatočne veľkú rozvodnú sieť pre olefín je pre priemysel dôležité, lebo by sa tým znížili regionálne deficity v zásobovaní surovinami, zlepšila by sa flexibilita a bezpečnosť zásobovania a tiež flexibilita pri výbere cieľov na nové investície. Z tohto dôvodu sa aj priemyselné združenie snaží o to, aby sa jednotlivé systémy na prepravu etylénu a/alebo propylénu vzájomne prepojili a rozšírili, aby tak mohla vzniknúť širšia rozvodná sieť na prepravu olefínov (8).

(30)

Nemecko a majitelia rozvodov, ktorí by boli spojení s plánovaným vedením Ludwigshafen – Münchsmünster, Komisii v priebehu konania prisľúbili, že tieto rozvody sa budú riadiť zásadami všeobecného prepravcu a voľného prístupu. Ide o tieto rozvody:

(31)

Podľa argumentov Nemecka by celoeurópska sieť prepravy a najmä tento zámer dlhodobo zaistili budúcnosť petrochemického priemyslu v Bavorsku a približne 17 700 pracovných miest v odvetví.

(32)

Komisia rozhodla o začatí konania vo veci formálneho zisťovania preto, lebo pochybovala o správnosti tvrdenia Nemecka, že dotácia nie je štátnou pomocou, ale všeobecným opatrením na zlepšenie infraštruktúry. Komisia pochybovala aj o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom. Výhody z hľadiska životného prostredia, bezpečnosti dopravy a odbremenenia cestnej dopravy neboli zjavné alebo sa len veľmi ťažko dali identifikovať. Aj keby mal rozvod strategický význam pre chemický priemysel Bavorska, mohol by viesť k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže. Odhadovaná rentabilita projektu bola síce nízka, ale črtali sa významné nepriame výhody pre existujúcich výrobcov etylénu a propylénu. Rozvod by umožňoval prepravu veľkých množstiev medzi podnikmi nachádzajúcimi sa pozdĺž vedenia, ale súčasne by umožňoval aj dodávky do iných regiónov, čím by mohla vzniknúť priama hospodárska súťaž s etylénom iných výrobcov mimo Bavorska, Bádenska-Würtemberska a Porýnia-Falcka. Tiež sa nedajú vylúčiť nepriaznivé dôsledky na trh s polypropylénom.

(33)

Komisia ďalej konštatovala, že tento projekt je do určitej miery porovnateľný s propylénovodom medzi Rotterdamom, Antverpami a Porúrím, pre ktorý Komisia 16. júna 2004 schválila pomoc (11). Boli tu však dôležité rozdiely: medzi obidvomi koncami vedenia sa neprepravujú žiadne veľké množstvá etylénu a vodná alebo cestná doprava je v prípade propylénovodu skutočnou alternatívou; len pre rozvod sa predpokladali zľavy z poplatkov za prepravu väčších množstiev, dlhodobé zmluvy a objednávanie vopred, čo v Komisii vzbudilo pochybnosť, či sú tieto podmienky skutočne rovnaké pre partnerov konzorcia na jednej strane a používateľov na strane druhej; plánovaná intenzita pomoci bola podľa zistení Komisie 50 %, zatiaľ čo v druhom prípade nedosahovala ani 30 %.

(34)

Listy, ktoré Komisia dostala v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, obsahujú kladné stanoviská APPE a Rakúska, s poukázaním na výhody pre Európu a rozšírenie prepravnej siete pre olefíny. Aj bavorské podniky Miro, Bayernoil a IGS, ktoré nie sú účastníkmi projektu, sa vyjadrili kladne, najmä čo sa týka významu projektu pre budúcnosť petrochemického priemyslu v Bavorsku. Naproti tomu výrobca etylénu, ktorý chcel zostať utajený, v liste z 24. mája uviedol, že v prípade tohto vedenia ide o čisto regionálnu defenzívnu investíciu, ktorá má zabezpečiť trhovú výhodu pre lokálnych výrobcov a vôbec by sa tým nezlepšila konkurencieschopnosť olefínového priemyslu. Je však zástancom rozsiahlej siete na prepravu olefínov v Európe.

(35)

Priami účastníci projektu EPS ho jednoznačne podporili v liste, ktorý bol pripojený k listu Nemecka z 8. februára 2006, a označili ho za prvý krok k vytvoreniu rozsiahlejšej európskej siete. OMV a MOL sa vyjadrili podrobnejšie (pozri odôvodnenie 28). Pokiaľ ide o prepojenie medzi plánovanými a existujúcimi vedeniami, BASF, Infraserv Gendorf a Infraserv Hoechst prisľúbili otvorený prístup a nediskriminačnú cenovú politiku (pozri odôvodnenie 30).

(36)

Účastník hospodárskej súťaže, ktorý chce zostať utajený, poslal 5. februára 2006 Komisii ďalšie stanovisko, v ktorom projekt hodnotí pozitívne, ak zostanú otvorené obidva súkromné rozvody, spájajúce Bavorsko so systémom ARG.

(37)

Nemecko vo svojom stanovisku k začatiu konania zostalo pri svojom názore, že pri tomto opatrení nejde o štátnu pomoc, lebo sa ním neposkytuje selektívna výhoda a ide tu o nediskriminačnú infraštruktúru, ktorá je otvorene k dispozícii všetkým používateľom. Nemecko ďalej zdôraznilo, že vzhľadom na ťažkosti, spojené s prepravou etylénu, výšku a dlhodobý charakter investícií a vzájomné závislosti medzi etylénom a propylénom, by odstúpenie jedného účastníka z radov bavorských výrobcov alebo odberateľov mohlo mať za následok domino-efekt s dôsledkami pre iné priemyselné subjekty: zatvorením jednej prevádzky by poklesla rentabilita ostatných zariadení, čo by mohlo vyvolať ďalšie rušenie výroby u iných výrobcov a odberateľov etylénu. V dôsledku toho by väčší počet zamestnancov mohol prísť o svoje miesta. Výbuch na linke Basellu v Münchsmünsteri by mohol byť začiatkom takejto reťazovej reakcie. Nemecko zdôrazňuje zakotvenie projektu v širšej európskej sieti, mimoriadny význam vedenia pre takú izolovanú oblasť ako je Bavorsko a dôsledky, ktoré by mohlo mať zlyhanie bavorského systému pre iné európske oblasti, keďže bavorské vedenie je dôležitým prepojením medzi vedeniami v západnej Európe a vedeniami vo východnej Európe, ktoré už existujú alebo sa plánujú. Nemecko zdôraznilo očakávané pozitívne vplyvy projektu na bezpečnosť zásobovania, flexibilitu a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v globálnom kontexte. Podpora je korekciou zlyhania trhu, keďže projekt by bez verejnej podpory nebol ekonomicky rentabilný. Okrem toho Nemecko poukázalo na to, že dokonca aj s plánovanou podporou vo výške 70 mil. EUR by očakávaný interný výnos EPS dosiahol iba 1,3 %, čo svedčí o tom, že zúčastneným podnikom ide predovšetkým o dlhodobú bezpečnosť zásobovania a nie o krátkodobé zisky. Nemecko ďalej uviedlo, že projekt nenaruší hospodársku súťaž, keďže účastníci akceptujú zásadu minimálneho zisku a podmienky prístupu k vedeniu nebudú diskriminovať žiadneho používateľa.

(38)

Nemecko zdôraznilo prakticky jednoznačnú podporu projektu. Pokiaľ ide o kritické stanovisko účastníka hospodárskej súťaže, ktorý chce zostať utajený, Nemecko na rozdiel od názoru účastníka hospodárskej súťaže poukázalo na jeho podporu európskej sieti, pre ktorú je projekt EPS potrebný. Pokiaľ ide o napojenie na obidva súkromné rozvody, Nemecko na jednej strane poukázalo na právne zásady hospodárskej súťaže, ktoré by zabránili diskriminácii alebo zneužívaniu svojho postavenia zo strany vlastníkov rozvodu, na druhej strane zasa na rokovania medzi EPS a súkromnými vlastníkmi vedení, ktoré by zabezpečili otvorený prístup pre všetkých. S odvolaním sa na nízke rozpätie zisku projektu Nemecko vyvracalo názory Komisie, že intenzita pomoci je vyššia, ako by bolo potrebné. Nemecko poskytlo podrobné informácie o oprávnených nákladoch, výpočte kapitálových výnosov, situácii na trhu (vrátane propylénu a derivátov), o dovozoch z tretích krajín, navrhovaných prepravných množstvách, ako aj o výrobe, resp. spotrebe priamych účastníkov projektu a o rozvodoch, ktoré by sa mali prepojiť s rozvodom EPS.

(39)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES je akákoľvek štátna pomoc alebo pomoc poskytnutá zo štátnych prostriedkov, ktorá zvýhodnením určitých podnikov alebo výrobných odvetví narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, nezlučiteľná so zásadami spoločného trhu, ak sa tým poškodzuje obchod medzi členskými krajinami.

(40)

V prípade pomoci, ktorú plánuje Nemecko poskytnúť, ide o priamu pomoc zo strany štátneho orgánu. Poskytnuté peniaze pochádzajú zo štátnych prostriedkov.

(41)

Prevádzkovateľ vedenia, EPS, vykonáva poskytovaním prepravných služieb hospodársku činnosť, a preto ho treba považovať za podnik v zmysle článku 87 ods. 1.

(42)

Tým, že poskytnutím pomoci sa konzorciu umožní vybudovať vedenie a 25 rokov ho prevádzkovať bez toho, aby znášalo všetky náklady, sa mu poskytne ekonomická výhoda. Keďže investícia do potrubného vedenia úzko súvisí so súčasnými i plánovanými investíciami do kapacít na výrobu etylénu a propylénu a tiež etylénových derivátov, pomoc predstavuje výhodu nielen pokiaľ ide o prepravu, ale aj výrobu etylénu a etylénových derivátov.

(43)

Takáto výhoda je výhodou selektívnou a potrubné vedenie sa nedá považovať za „verejnú infraštruktúru“. Štátne financovanie výstavby a prevádzky dopravných infraštruktúr sa však nemusí vždy považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1. Takéto infraštruktúry sa financujú z verejného rozpočtu väčšinou preto, „lebo cenový mechanizmus nie je dostatočne účinný, aby to umožnil. Také hmotné statky ako infraštruktúry sú spravidla nedeliteľné a môžu ich používať všetci občania spoločne, či už za úplatu, alebo bezplatne. Takýto verejný majetok poskytnutý štátom je na prospech celej spoločnosti, nielen určitým podnikom a hospodárskym odvetviam (zásada nevýlučnosti)“ (12). Rozhodujúce sú teda aj iné kritériá, nielen vlastnícke pomery.

(44)

Infraštruktúra, o ktorú v danom prípade ide, neslúži – na rozdiel od prístavov, letísk a diaľnic – verejnosti, ale výlučne hospodárskym záujmom hospodárskeho odvetvia. Prináša výhodu výlučne niekoľkým podnikom, v tomto prípade veľmi obmedzenému počtu hospodárskych subjektov v určitom odvetví chemického priemyslu na určitom území určitého členského štátu. Vedenie sa hodí len na prepravu etylénu a všetci partneri konzorcia sú výrobcovia alebo odberatelia etylénu priamo zainteresovaní na tomto vedení. Vedenie zostáva majetkom konzorcia a užívateľské obmedzenia, ktoré by boli predpokladom pre poskytnutie pomoci, platia len 25 rokov. Výstavba a prevádzka vedenia neboli predmetom verejného obstarávania. Ide teda o selektívny projekt.

(45)

Okrem toho treba brať do úvahy, že výstavba potrubných vedení pre chemikálie nepatrí k všeobecným úlohám štátu ako orgánu. Pri výstavbe takýchto vedení ide o hospodársku činnosť, ktorá spravidla patrí do právomoci a záujmovej sféry priemyslu. EPS chce výstavbou vedenia a plánovanými prepravnými výkonmi vykonávať hospodársku činnosť, pomocou ktorej môže zo svojej investície – či už priamo, alebo nepriamo – získať výnosy. Rozhodnutia o investíciách do vedení na prepravu chemikálií sú často neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o investíciách alebo znížení miery investícií do samotnej výrobnej kapacity. Niektoré novšie vedenia boli vybudované bez štátnej pomoci, iné zasa so štátnou pomocou; takáto štátna pomoc sa však potom posudzovala na základe pravidiel Spoločenstva pre poskytovanie štátnej regionálnej pomoci alebo pomoci na ochranu životného prostredia.

(46)

Podľa ustálenej judikatúry súdov Európskeho spoločenstva je kritérium poškodzovania obchodu naplnené vtedy, keď zvýhodnený podnik vykonáva hospodársku činnosť, ktorá je predmetom obchodu medzi členskými štátmi. Keď vezmeme do úvahy nielen etylén, ale aj propylén a deriváty etylénu a propylénu, potom Komisia konštatuje, že sa to vzťahuje na hospodársku činnosť partnerov konzorcia. Výhoda vyplývajúca z pomoci teda narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže členských štátov.

(47)

Pre toto hodnotenie sú charakteristické určité paralely s právnymi rozhodnutiami týkajúcimi sa štátnej pomoci C67/03, C68/03 a C69/03; v týchto záležitostiach išlo o štátnu pomoc, ktorú poskytlo Nemecko, Holandsko, resp. Belgicko na vybudovanie propylénovodu z Rotterdamu cez Antverpy do Porúria. Komisia v týchto záležitostiach rozhodla kladne a dala jasne najavo, že poskytnuté dotácie boli štátnou pomocou (13).

(48)

Z uvedených dôvodov máme pri tomto opatrení do činenia so štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(49)

Článkom 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES sa predpokladajú určité výnimky, resp. vyňatie zo všeobecného zákazu pomoci z článku 87 ods. 1. Komisia v rozličných usmerneniach a rámcoch Spoločenstva stanovila, za akých podmienok sa tieto výnimky, resp. vyňatia môžu uplatniť. V danom prípade sa však usmernenia a rámce Spoločenstva nedajú použiť. Predpisy obsiahnuté v rámci Spoločenstva o poskytovaní štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (14) sa vzťahujú len na takú štátnu pomoc, ktorá umožňuje príjemcovi znížiť rozsah vlastného poškodzovania životného prostredia; nedajú sa však uplatniť na investície zamerané na zníženie znečistenia životného prostredia konkurentmi príjemcov štátnej pomoci. Prepravu etylénu potrubným vedením nemožno tiež považovať za zmenu technológie výroby etylénu v zmysle ochrany životného prostredia, ale treba sa na ňu pozerať ako na samostatnú službu. Vyplýva to z toho, že vedenie buduje nový právny subjekt, ktorý bol založený jedine za účelom vybudovania prepravného vedenia a poskytovania služieb na prepravu etylénu. Aj keď sú podieloví vlastníci EPS činní v oblasti výroby a spracovania etylénu, pri tejto aktivite ide predovšetkým o dopravu. Okrem toho v súčasnosti sa neuskutočňuje žiadna preprava etylénu medzi Ludwigshafenom a Münchsmünsterom. Projekt teda nevedie k priamemu zníženiu emisií v zúčastnených podnikoch. Prostredníctvom projektu skôr priamo vzniká nová prepravná aktivita, ktorá je automaticky spojená s určitým obsahom emisií a zaťažuje životné prostredie. V danom prípade sa teda nedá uplatniť rámec Spoločenstva o poskytovaní pomoci na ochranu životného prostredia.

(50)

Uplatniť sa nedajú ani ustanovenia o zlučiteľnosti pomoci z kapitoly V Zmluvy o ES (doprava). Podľa článku 73 Zmluvy o ES sú so zmluvou zlučiteľné tie druhy pomoci, ktoré spĺňajú požiadavky na koordináciu dopravy. Článkom 80 Zmluvy o ES sa však obmedzuje rozsah platnosti ustanovení v kapitole týkajúcej sa dopravy: „Táto kapitola platí pre dotácie v železničnej, cestnej a riečnej doprave.“ Článok 73 sa teda na tento prípad nedá uplatniť.

(51)

Vedenie je časťou väčšej celoeurópskej siete rozvodov zriaďovanej v záujme európskeho petrochemického priemyslu vrátane podnikov nachádzajúcich sa v oblasti použitia dotácií. Táto skutočnosť sa v rozličných usmerneniach a rámcoch Spoločenstva nezohľadňuje. Preto treba preskúmať, či je možné vyňatie pomoci priamo podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. V rámci tohto ustanovenia treba preskúmať, keďže toto opatrenie slúži cieľom Spoločenstva, či je potrebné a primerané a do akej miery by mohlo narušiť hospodársku súťaž.

(52)

Plánované vedenie hrá ústrednú úlohu v celoeurópskej sieti rozvodov, ktorá by mala pospájať existujúce siete s rôznymi nepripojenými „priemyselnými ostrovmi“, rozmiestnenými po celom území spoločného trhu. Táto sieť zlepší konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva vo všeobecnosti a petrochemického priemyslu zvlášť, čo je v súlade so záujmami Spoločenstva, keďže hospodárska súťaž je jedným z hlavných cieľov lisabonskej stratégie. Ako správne uvádza Nemecko, vedenie zlepší flexibilitu a bezpečnosť zásobovania – napr. pri nehodách alebo potrebných údržbárskych zásahoch, – čím sa znížia celkové náklady a zlepšia sa výrobné a dodávateľské podmienky pre etylén a jeho deriváty. Sieť zredukuje aj regionálne úzke miesta zásobovania surovinami. Tiež prispeje k riešeniu súčasného problému, ktorý pochádza z toho, že dopyt po etyléne a propyléne nerastie rovnakým pomerom ako je pomer týchto látok daný výsledkom chemického výrobného procesu. Sieť zlepší aj flexibilitu pri výbere cieľov nových investícií, čo umožní, aby si výrobcovia vyberali miesta s najnižšími nákladmi. Z týchto dôvodov sa všeobecne usudzuje, že sieť má pre petrochemický priemysel veľký význam (15).

(53)

Okrem toho sieť vedení umožní všetkým výrobcom a spotrebiteľom etylénu predávať alebo nakupovať etylén pozdĺž celého vedenia alebo s ním prepojených sietí. Takto rozvod rozšíri priestorovo významný trh, ktorý je dnes pre bavorských výrobcov obmedzený na Bavorsko. Prostredníctvom rôznorodých foriem obchodovania, ako napr. „swapping“, budú z výhody zväčšeného priestorovo významného trhu napokon profitovať všetci účastníci trhu, takže sa dá predpokladať, že sieť nielen zvýši konkurencieschopnosť, ale aj posilní hospodársku súťaž medzi účastníkmi trhu. A to zas predstavuje dôležitý podnet k ďalšiemu poklesu nákladov a zvýšeniu konkurencieschopnosti v danom odvetví priemyslu.

(54)

Rozšírenie siete sa prejaví ako výhoda pre všetky podniky, ktoré sú napojené na sieť, aj keď si je Komisia vedomá skutočnosti, že napr. spojenie s oblasťou ARG je pre bavorský priemysel dôležitejšie ako pre samotnú oblasť ARG.

(55)

Napriek dôkazom a prijatým záväzkom, ktoré poskytlo Nemecko a účastníci projektu, uvedeným v odôvodnení 28, Komisia nemôže nebrať do úvahy, že otázka napojenia na rozvod v niektorých prípadoch ešte nie je doriešená s konečnou platnosťou. Týka sa to aj plánovaných vedení, ktoré majú Bavorsko spojiť s Českou republikou, Rakúskom a Slovenskom, a ktoré majú zásadný význam pre ďalší rozvoj siete. Napriek tomu však existujúce dôkazy, obchodná logika projektu a jeho výslovná podpora všetkými zainteresovanými a účastníkmi (vrátane rakúskych orgánov) naznačujú, že uskutočnenie týchto napojení je pravdepodobné, aj keď ani realizácia týchto projektov nie je úplne zabezpečená. Vzhľadom na osobitné okolnosti tohto prípadu by však nebolo veľmi realistické predpokladať, že takéto prvky neistoty nebudú prítomné. Výstavba tohto vedenia si vyžiada nemalé náklady. Okrem toho takéto investičné rozhodnutia veľmi úzko súvisia s ďalšími rozhodnutiami o zvyšovaní alebo redukcii investícií do samotných kapacít na výrobu etylénu a propylénu, ktoré sú rovnako spojené s vysokými nákladmi. Všetky tieto rozhodnutia sa musia, samozrejme, veľmi pozorne zladiť s očakávaným vývojom trhu. Z tohto dôvodu si úplné dobudovanie siete vyžiada určitý čas. Plánovaný rozvod treba považovať za prvý krok k vybudovaniu celej siete a k zníženiu neistoty. Naproti tomu, keby sa do plánovaného vedenia neinvestovalo, znamenalo by to, že plánovaná sieť sa ako celok nebude realizovať. Z tohto pohľadu predstavuje bavorské vedenie rozhodujúce spojenie medzi západnou Európou a ďalšími vedeniami v strednej a východnej Európe.

(56)

Ako sa uvádza v odôvodnení 30, prevádzkovatelia vedení, ktoré sa majú napojiť na plánovaný rozvod, sa v súvislosti s posudzovaním tejto záležitosti z hľadiska hospodárskej súťaže a nad rámec predpisov stanovených nemeckými právnymi predpismi o hospodárskej súťaži zaviazali k tomu, že služby budú postupovať otvorene a bez diskriminácie. Takéto prísľuby sú príspevkom k snahe Spoločenstva o podporu striktnej hospodárskej súťaže. Zvyšujú transparentnosť trhu, posilňujú hospodársku súťaž, a tým prispievajú k tomu, aby sa zabránilo prípadnému narušeniu hospodárskej súťaže. Komisia pripisuje veľký význam okolnosti, že všetky tieto vedenia sa riadia zásadou všeobecného prepravcu a voľného prístupu a zastáva názor, že všetky tieto zásady sú dôležité aj pre budúce vedenia. Komisia konštatuje, že tieto zásady platia už aj pre iné prepravné vedenia, najmä pre tie vedenia, ktoré sú súčasťou systému ARG, a že tam, kde sa vedenia formálne neprevádzkujú podľa uvedených zásad, pravidlá hospodárskej súťaže v príslušných členských štátoch obmedzujú narušenie hospodárskej súťaže.

(57)

Je možné, že pre nižšie prepravné náklady a využitie najefektívnejších prepravných prostriedkov vedenie nepriamo priaznivo ovplyvní aj životné prostredie. Doprava surovín ako etylén a ropa potrubnými vedeniami poškodzuje životné prostredie menej ako iné dopravné metódy, ktoré sa používajú pre deriváty a koncové produkty. Spotreba plastov závisí vo veľkej miere od všeobecnej úrovne spotreby a od priemyselnej výroby a niet dôvodu predpokladať, že by to v Bavorsku bolo inak. Keby sme si odmysleli rozvod a hypoteticky predpokladali všeobecný úpadok bavorského petrochemického priemyslu, museli by sa etylénové deriváty, ako aj medziprodukty a koncové produkty do Bavorska vo väčších množstvách dovážať. Okrem toho vedenie umožní používateľom po celej jeho trase investovať do výrobných kapacít a vybudovať tak závody v blízkosti zákazníkov a/alebo tam, kde to bude menej škodlivé pre životné prostredie. Všeobecný úpadok bavorského petrochemického priemyslu je však málo pravdepodobný. Možné výhody sú preto príliš nejasné na to, aby sa dali pozitívne zohľadniť pri hodnotení pomoci. Na druhej strane však treba vychádzať z toho, že vedenie aspoň nebude negatívne ovplyvňovať životné prostredie.

(58)

Výška pomoci sa obmedzuje na potrebnú minimálnu mieru a zdá sa, že nástroj je vhodný na dosiahnutie požadovaného cieľa. Z údajov, ktoré predložilo Nemecko, vyplýva interný výnos vo výške približne 1,2 % pri zohľadnení nepriamych výhod pre partnerov v rámci konzorcia, a značne pod 1 % len pri zohľadnení priamych výhod. V porovnaní s výnosmi, ktoré sú v tomto sektore bežné, ide o nízke hodnoty. Z toho sa dá usudzovať, že bez podpory by sa projekt neuskutočnil.

(59)

Treba poukázať na to, že intenzita pomoci predstavuje 29,1 % (a v žiadnom prípade nepresiahne 29,9 %); je to teda podstatne menej ako 50 %, predpokladaných v oznámení, na základe ktorých sa Komisia rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania.

(60)

Pokiaľ ide o primeranosť pomoci, treba ju hodnotiť kladne, keďže minimálne 70 % nákladov budú hradiť príjemcovia pomoci. Intenzita pomoci vo výške 29,1 % je porovnateľná s intenzitou pomoci, ktorú povoľuje rámec Spoločenstva pre pomoc na ochranu životného prostredia alebo usmernenia pre štátnu pomoc s regionálnym zameraním. Je nižšia ako intenzita, povolená pre ostatné otvorené dopravné štruktúry. Dôležitejšia ako intenzita pomoci je však očakávaný výnos, ktorý v tomto prípade dosahuje 1,2 % pri zohľadnení nepriamych výhod pre partnerov v rámci konzorcia, a značne pod 1 % len pri zohľadnení priamych výhod.

(61)

Pomoc narúša hospodársku súťaž hlavne na trhu s etylénom. Po prvé, pomoc bude mať za následok „vývoz“ nadbytočnej produkcie etylénu do Ludwigshafenu, prípadne aj ďalej do systému ARG. Keďže pomoc nebude mať priamy vplyv na výrobné náklady a ešte sa pridajú prepravné náklady, vplyv na ceny zostane obmedzený. OMV a ROG sa síce stanú priamymi konkurentmi iných výrobcov sídliacich pozdĺž prepojenej siete, prírastok kapacity v OMV a Ruhr Oel je však v porovnaní s kapacitou existujúcou v oblasti ARG malý, a trhové podiely príjemcov pomoci nízke.

(62)

Okrem toho pomoc narúša hospodársku súťaž na trhoch s derivátmi etylénu a tiež s medziproduktami a konečnými produktmi z plastu. Vďaka pomoci budú môcť priemyselné podniky tohto odvetvia v Bavorsku pracovať efektívnejšie. Tieto dôsledky na konkurencieschopnosť a hospodársku súťaž majú však nepriamu povahu a nie sú neprimerane silné.

(63)

Z hľadiska globálnych podmienok ponuky a dopytu je nepravdepodobné, že by nárast výroby etylénu v Bavorsku mohol mať za následok značnejší pokles výroby etylénu v iných oblastiach Spoločenstva. Dopyt po plastoch rastie ďalej paralelne so všeobecným hospodárskym rastom. Pre západnú Európu sa tak očakáva prírastok o 2 %, a pre východnú Európu o 5,5 %. Okrem toho sa vplyv na trh s etylénom bude sústreďovať na Nemecko, t. j. štát, ktorý podal oznámenie o pomoci. Účinok pozdĺž prepravnej siete v Belgicku a Holandsku bude skôr nepriamej povahy a mohol by sa týkať takisto zariadení príjemcov pomoci, predovšetkým závodu BASF v Antverpách.

(64)

Ďalšiemu narušeniu hospodárskej súťaže medzi rôznymi užívateľmi rozvodu by nakoniec mohli zabrániť prísľuby prevádzkovateľov vedení, ktorí by boli spojení plánovaným rozvodom. Ako sa uvádza v odôvodnení 56, je veľmi dôležité, aby sa vedenia prevádzkovali podľa zásady všeobecného prepravcu a zásady voľného prístupu.

(65)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia vyjadrila pochybnosti týkajúce sa zníženia taríf pri dlhodobých kontraktoch a veľkých množstvách. V tomto ohľade Nemecko jasne vyhlásilo, že sa nepredpokladá žiadne takéto znižovanie cien, čo bude mať takisto priaznivý vplyv na hospodársku súťaž a prispeje k zníženiu hraníc pre vstup na trh.

(66)

Z uvedených dôvodov vyplýva, že pomoc je v záujme Spoločenstva, a že táto okolnosť vyvažuje očakávané obmedzené narušenie hospodárskej súťaže. Pomoc sa teda dá považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(67)

Štátna pomoc vo výške 29,9 % oprávnených investičných nákladov, ktorú Nemecko plánuje poskytnúť konzorciu EPS na vybudovanie rozvodu medzi Ludwigshafenom a Münchsmünsterom, je pri dodržaní maximálnej výšky pomoci 44 850 000 EUR zlučiteľná so spoločným trhom,

—

Ethylen-Pipeline Süd GmbH & Co. KG, ktorý je zodpovedný za plánovanie, výstavbu a prevádzku rozvodu, s komplementárom Ethylen-Pipeline Süd Geschäftsführungs GmbH, bez kapitálovej účasti, a s viacerými komanditistami s kapitálovou účasťou vo výške 700 000 EUR, konkrétne BASF, OMV a Ruhr Oel, z ktorých každý vlastní 20 %, a tiež Borealis Clariant, Vinnolit a Wacker, z ktorých každý vlastní 10 % (LfA Förderbank Bayern sa na Ethylen-Pipeline Süd GmbH & Co. KG nebude podieľať ani ako komplementár, ani ako komanditista, ani nebude ručiť za financovanie projektu);

—

Ethylen-Pipeline Süd Geschäftsführungs GmbH, ktorý prevádzkuje podnik Ethylen-Pipeline Süd GmbH & Co. KG, a v ktorom má LfA kapitálovú účasť vo výške 25,1 % v hodnote 28 000 EUR; zvyšný kapitál vlastnia priemyselní partneri spoločnosti Ethylen-Pipeline Süd GmbH & Co. KG v pomere zodpovedajúcom ich podielu v spoločnosti.

6.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 143/27

(1)

Článkom 3 ods. 2 bodom i) písm. d) a článkom 4 ods. 2 bodom i) písm. d) nariadenia (ES) č. 2037/2000 sa po 31. decembri 2004 zakazuje výroba, dovoz a uvádzanie na trh metylbromidu na všetky použitia s výnimkou, okrem iného (2) kritických použití v súlade s článkom 3 ods. 2 bodom ii) a kritériami stanovenými v rozhodnutí IX/6 zmluvných strán Montrealského protokolu, ako aj ostatnými príslušnými kritériami, ktoré zmluvné strany odsúhlasili. Výnimky pre kritické použitia sa považujú za obmedzené odchýlky s cieľom poskytnúť krátku lehotu na prijatie alternatív.

(2)

Podľa rozhodnutia IX/6 sa metylbromid má klasifikovať ako „kritický“ len vtedy, ak žiadateľ preukáže, že nedostatočná dostupnosť metylbromidu na konkrétny účel by spôsobila značné narušenie trhu a že neexistujú technicky a hospodársky uskutočniteľné alternatívy alebo náhrady dostupné pre používateľa, ktoré by boli prijateľné z hľadiska životného prostredia a zdravia a vhodné pre jednotlivé plodiny a okolnosti navrhnutia látky. Okrem toho by sa prípadná výroba a spotreba metylbromidu na kritické použitia mala povoliť len v prípade, že boli prijaté všetky technicky a hospodársky uskutočniteľné kroky na minimalizáciu kritického použitia a s ním spojených emisií metylbromidu. Žiadateľ by mal takisto preukázať, že sa vynakladá primerané úsilie s cieľom posudzovať alternatívy a náhrady, uviesť ich na trh a zaručiť ich schválenie vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a že sa uskutočňujú výskumné programy na vývoj a rozšírenie alternatív a náhrad.

(3)

Komisii bolo doručených 40 návrhov na kritické použitia metylbromidu od šiestich členských štátov vrátane Francúzska (70 900 kg), Talianska (640 000 kg), Poľska (27 900 kg), Španielska (322 840 kg), Holandska (120 kg) a Spojeného kráľovstva (10 049 kg). Celkovo sa požiadalo o 1 071 809 kg.

(4)

Komisia uplatnila kritériá uvedené v rozhodnutí IX/6 a článku 3 ods. 2 bode ii) nariadenia (ES) č. 2037/2007 s cieľom stanoviť množstvo metylbromidu, ktoré je možné povoliť na kritické použitia v roku 2007. Komisia po konzultácii s členskými štátmi zistila, že v Spoločenstve boli k dispozícii primerané alternatívy, ktoré sa odvtedy, čo členské štáty zostavili návrhy na kritické použitia, stali v mnohých stranách Montrealského protokolu rozšírenejšie. Komisia preto stanovila, že na kritické použitia sa v roku 2007 v každom členskom štáte, ktorý požiadal o používanie metylbromidu, môže použiť 521 836 kg metylbromidu. Toto množstvo zodpovedá 2,7 % spotreby metylbromidu v Európskom spoločenstve v roku 1991 a vyplýva z neho, že viac ako 97,3 % metylbromidu sa nahradilo alternatívami. Kategórie kritického použitia sú podobné kategóriám definovaným v tabuľke A rozhodnutia XVIII/13 na osemnástom zasadnutí zmluvných strán Montrealského protokolu (3).

(5)

Článkom 3 ods. 2 bodom ii) sa od Komisie vyžaduje, aby takisto ustanovila, ktorí používatelia môžu využívať výnimku pre kritické použitia. Keďže článkom 17 ods. 2 sa od členských štátov vyžaduje, aby definovali minimálne požiadavky na kvalifikáciu pracovníkov zapojených do používania metylbromidu, a keďže fumigácia predstavuje jediné použitie, Komisia stanovila, že pracovníci zaoberajúci sa fumigáciou budú jedinými užívateľmi navrhnutými členským štátom a oprávnenými Komisiou na používanie metylbromidu na kritické použitia. Pracovníci vykonávajúci fumigáciu majú kvalifikáciu na bezpečné používanie metylbromidu a členské štáty zaviedli postupy na určovanie pracovníkov vykonávajúcich fumigáciu na svojom území, ktorí sú oprávnení používať metylbromid na kritické použitia.

(6)

Rozhodnutím IX/6 sa ustanovuje, že výroba a spotreba metylbromidu na kritické použitia by sa mala povoliť len v prípade, ak metylbromid nie je k dispozícii z existujúcich zásob uloženého alebo recyklovaného metylbromidu. Článkom 3 ods. 2 bodom ii) sa ustanovuje, že výroba a dovoz metylbromidu sa povoľuje len v prípade, ak od žiadnej strany nie je k dispozícii recyklovaný ani regenerovaný metylbromid. V súlade s rozhodnutím IX/6 a článkom 3 ods. 2 bodom ii) Komisia stanovila, že na kritické použitie je k dispozícii 31 605 kg zásob.

(7)

V článku 4 ods. 2 bode ii) sa uvádza, že s výhradou článku 4 ods. 4 sa uvádzanie na trh a používanie metylbromidu podnikmi okrem výrobcov a dovozcov po 31. decembri 2005 zakazuje. V článku 4 ods. 4 sa uvádza, že článok 4 ods. 2 sa nevzťahuje na uvádzanie na trh a používanie kontrolovaných látok, ak sa používajú na splnenie povolených požiadaviek na kritické použitie užívateľmi určenými podľa článku 3 ods. 2. Okrem výrobcov a dovozcov budú po 31. decembri 2006 môcť preto aj pracovníci vykonávajúci fumigáciu registrovaní Komisiou v roku 2007 uvádzať na trh metylbromid a používať ho na kritické použitie. Pracovník zaoberajúci sa fumigáciou zvyčajne žiada dovozcu o dovoz aj dodávku metylbromidu. Pracovníci vykonávajúci fumigáciu na kritické použitie, ktorí boli registrovaní Komisiou v roku 2006, budú môcť preniesť do roku 2007 akýkoľvek zostatok metylbromidu, ktorý nebol použitý v roku 2006 (uvádza sa ako „zásoby“). Európska komisia zaviedla postupy udeľovania licencií na odpočítanie takýchto zásob metylbromidu pred dovozom alebo výrobou ďalšieho metylbromidu s cieľom splniť povolené požiadavky na kritické použitie v roku 2007.

(8)

Vzhľadom na to, že kritické použitia metylbromidu sa uplatňujú od 1. januára 2007 a v záujme zabezpečenia toho, aby zúčastnené podniky a prevádzkovatelia mohli využívať systém udeľovania licencií, je vhodné, aby sa toto rozhodnutie uplatňovalo od tohto dátumu.

(9)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 18 nariadenia (ES) č. 2037/2000,