(1)

V oznámení Komisie s názvom „K integrovanému riadeniu vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie“ bola zdôraznená potreba vypracovať pravidlá malého pohraničného styku s cieľom konsolidovať právny rámec Spoločenstva týkajúci sa vonkajších hraníc. Rada túto skutočnosť potvrdila 13. júna 2002 schválením „Plánu riadenia vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie“, ktorý bol následne prijatý Európskou radou v Seville 21. a 22. júna 2002.

(2)

Je v záujme rozšíreného Spoločenstva, aby sa zabezpečilo, že hranice s jeho susedmi nebránia obchodnej, sociálnej a kultúrnej výmene alebo regionálnej spolupráci. Z tohto dôvodu by sa mal vyvinúť účinný systém malého pohraničného styku.

(3)

Režim malého pohraničného styku predstavuje odchýlku od všeobecných pravidiel, ktorými sa riadi hraničná kontrola osôb, prekračujúcich vonkajšie hranice členských štátov Európskej únie, ktoré sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (2).

(4)

Spoločenstvo by malo ustanoviť kritériá a podmienky, ktoré sa majú dodržiavať pri uľahčovaní prekračovania vonkajšej pozemnej hranice obyvateľmi pohraničnej oblasti v rámci malého pohraničného styku. Takéto kritériá a podmienky by mali na jednej strane zabezpečiť rovnováhu medzi uľahčením prekračovania hraníc v dobrej viere obyvateľom pohraničnej oblasti, ktorí majú oprávnené dôvody na časté prekračovanie vonkajšej pozemnej hranice, a na strane druhej strane potrebu zabrániť nelegálnemu prisťahovalectvu a potenciálnemu ohrozeniu bezpečnosti vyvolanému trestnou činnosťou.

(5)

S cieľom zabrániť zneužívaniu by sa malo povolenie na malý pohraničný styk vo všeobecnosti vydávať len osobám, ktoré majú oprávnený pobyt v pohraničnej oblasti po dobu minimálne jedného roka. V dvojstranných dohodách uzatvorených medzi členskými štátmi a susednými tretími krajinami sa môže ustanoviť dlhšia doba pobytu. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, ako sú prípady týkajúce sa neplnoletých osôb, zmien rodinného stavu alebo dedičstva pozemku, môžu takéto dvojstranné dohody ustanoviť aj kratšiu dobu pobytu.

(6)

Povolenia na malý pohraničný styk by sa mali obyvateľom pohraničnej oblasti vydávať bez ohľadu na to, či podliehajú, alebo nepodliehajú vízovej povinnosti podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (3). Toto nariadenie by sa preto malo vykladať v spojení s nariadením Rady (ES) č. 1932/2006 (4), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001, ktoré je zamerané na oslobodenie obyvateľov pohraničných oblastí, ktorí využívajú režim malého pohraničného styku, ustanovený týmto nariadením, od vízovej povinnosti. Toto nariadenie teda môže nadobudnúť účinnosť len súčasne s nadobudnutím účinnosti uvedeného meniaceho a dopĺňajúceho nariadenia.

(7)

Spoločenstvo by malo ustanoviť osobitné kritériá a podmienky vydávania povolení na malý pohraničný styk pre obyvateľov pohraničných oblastí. Tieto kritériá a podmienky by mali byť v súlade s podmienkami vstupu, ktoré platia pre obyvateľov pohraničných oblastí, prekračujúcich vonkajšiu pozemnú hranicu v rámci režimu malého pohraničného styku.

(8)

Právo na voľný pohyb, ktoré požívajú občania Únie a členovia ich rodín, ako aj rovnocenné práva, ktoré požívajú štátni príslušníci tretích krajín a ich rodinní príslušníci podľa dohôd uzatvorených medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a dotknutými tretími krajinami na strane druhej, by nemali byť ovplyvnené ustanovením pravidiel malého pohraničného styku na úrovni Spoločenstva. Pokiaľ je však prekračovanie hranice pre obyvateľov pohraničnej oblasti uľahčené v rámci režimu malého pohraničného styku a zahŕňa menej systematické hraničné kontroly, malo by byť samozrejmé, aby sa prekračovanie hranice uľahčilo aj pre každú osobu s pobytom v danej pohraničnej oblasti, ktorá požíva právo Spoločenstva na voľný pohyb.

(9)

Na vykonávanie režimu malého pohraničného styku by sa členským štátom malo umožniť ponechať v platnosti alebo uzatvárať v prípade potreby dvojstranné dohody so susednými tretími krajinami za predpokladu, že tieto dohody sú v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto nariadení.

(10)

Toto nariadenie nemá vplyv na osobitné dojednania, ktoré sa uplatňujú pre mestá Ceuta a Melilla, ako sa uvádza vo vyhlásení Španielskeho kráľovstva o mestách Ceuta a Melilla v záverečnom akte k Dohode o pristúpení Španielskeho kráľovstva k dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovou republikou Nemecko a Francúzskou republikou o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísanému v Schengene 19. júna 1990 (5).

(11)

Ako sa uvádza vo vnútroštátnom práve, členské štáty by mali tým obyvateľom pohraničnej oblasti, ktorí zneužívajú režim malého pohraničného styku, ustanoveného týmto nariadením, udeliť sankcie.

(12)

Komisia by mala podať Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia. Táto správa by mala byť v prípade potreby doplnená o legislatívne návrhy.

(13)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a slobody a dodržiava zásady, uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie.

(14)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie kritérií a podmienok ustanovenia režimu malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach, priamo ovplyvňuje acquis Spoločenstva o vonkajších hraniciach a nie je ho teda možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(15)

V súlade s článkami 1 a 2 protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa Dánsko nezúčastňuje prijatia tohto nariadenia, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Keďže toto nariadenie rozvíja schengenské acquis podľa ustanovení hlavy IV časti tri Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko sa má v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu rozhodnúť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia tohto nariadenia, či ho implementuje do svojho vnútroštátneho práva.

(16)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji Schengenského acquis  (6), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (7) o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode.

(17)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach Schengenského acquis  (8). Spojené kráľovstvo sa z tohto dôvodu nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(18)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa nezúčastňuje Írsko v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach Schengenského acquis  (9). Írsko sa z tohto dôvodu nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(19)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody podpísanej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 4 ods. 1 rozhodnutia 2004/849/ES (10) a článkom 4 ods. 1 rozhodnutia 2004/860/ES (11).

(20)

Článok 4 písm. b) a článok 9 písm. c) tohto nariadenia predstavujú ustanovenia založené na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisiace v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003,

a)

dlhodobých pobytov;

b)

prístupu k hospodárskej činnosti a jej vykonávanie;

c)

colných a daňových vecí.

1.

„vonkajšia pozemná hranica“ je spoločná pozemná hranica medzi členským štátom a susednou treťou krajinou;

2.

„pohraničná oblasť“ je oblasť, ktorá nepresahuje 30 kilometrov od hranice. Dotknuté štáty určia vo svojich dvojstranných dohodách, uvedených v článku 13, miestne administratívne jednotky, ktoré sa považujú za pohraničnú oblasť. Ak sa nachádza časť takejto administratívnej jednotky vo vzdialenosti viac ako 30 kilometrov, ale menej ako 50 kilometrov od hraničnej čiary, považuje sa napriek tomu za súčasť pohraničnej oblasti;

3.

„malý pohraničný styk“ je pravidelné prekračovanie vonkajšej pozemnej hranice obyvateľmi pohraničnej oblasti s cieľom pobytu v pohraničnej oblasti napríklad zo sociálnych, kultúrnych alebo opodstatnených hospodárskych dôvodov, alebo z rodinných dôvodov, a to na dobu, ktorá nepresahuje dobu ustanovenú v tomto nariadení;

4.

„osoby, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb“, sú:

5.

„štátny príslušník tretej krajiny“ je každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a na ktorú sa nevzťahuje bod 4;

6.

„obyvatelia pohraničnej oblasti“ sú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú oprávnený pobyt v pohraničnej oblasti krajiny susediacej s členským štátom po dobu ustanovenú v dvojstranných dohodách uvedených v článku 13, ktorá je minimálne jeden rok. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, uvedených v takýchto dvojstranných dohodách, doba pobytu kratšia ako jeden rok sa tiež môže považovať za primeranú;

7.

„povolenie na malý pohraničný styk“ je dokument zavedený kapitolou III, ktorým sa obyvateľovi pohraničnej oblasti povoľuje prekračovať vonkajšiu pozemnú hranicu v rámci režimu malého pohraničného styku;

8.

„Schengenský dohovor“ je dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (13).

a)

majú povolenie na malý pohraničný styk, a ak to príslušné dvojstranné dohody uvedené v článku 13 vyžadujú, aj platný cestovný doklad alebo doklady;

b)

nie sú osobami, o ktorých bol vydaný zápis v Schengenskom informačnom systéme (SIS) na účely odoprenia vstupu;

c)

nie sú považovaní za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy akéhokoľvek z členských štátov, a najmä o nich nebol vydaný zápis v národných databázach členských štátov na účely odoprenia vstupu z rovnakých dôvodov.

a)

krstné meno(-á), priezvisko(-á), dátum narodenia, štátnu príslušnosť a miesto pobytu držiteľa povolenia;

b)

orgán, ktorý vydal povolenie, dátum vydania a dobu platnosti;

c)

pohraničnú oblasť, v ktorej je držiteľ povolenia oprávnený pohybovať sa;

d)

číslo(-a) platného cestovného dokladu alebo dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa prekračovať vonkajšie hranice, ako je uvedené v článku 9 písm. a).

a)

majú platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré ich oprávňujú na prekročenie vonkajšej hranice, ako je uvedené v článku 17 ods. 3 písm. a) Schengenského dohovoru;

b)

predložia doklady preukazujúce ich status obyvateľa pohraničnej oblasti a existenciu oprávnených dôvodov na časté prekračovanie vonkajšej pozemnej hranice v rámci režimu malého pohraničného styku;

c)

nie sú osobami, o ktorých bol vydaný v SIS zápis na účely odoprenia vstupu;

d)

nie sú považovaní za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek z členských štátov, a najmä o nich nebol vydaný zápis v národných databázach členských štátov na účely odoprenia vstupu z rovnakých dôvodov.

a)

zriadia osobitné hraničné priechody otvorené výhradne pre obyvateľov pohraničnej oblasti;

b)

vyhradia osobitné jazdné pruhy pre obyvateľov pohraničnej oblasti na bežných hraničných priechodoch alebo

c)

so zreteľom na miestne podmienky a v prípadoch, ak výnimočne existujú osobitné požiadavky, povolia obyvateľom pohraničnej oblasti prekračovať svoje vonkajšie pozemné hranice na určených miestach mimo povolených hraničných priechodov a stanovených prevádzkových hodín.

a)

povolenie na malý pohraničný styk obsahuje okrem informácií podľa článku 7 ods. 3 i údaje o mieste a okolnostiach, za ktorých sa môže prekračovať vonkajšia pozemná hranica;

b)

príslušný členský štát vykonáva náhodné kontroly a pravidelný dohľad s cieľom zabrániť nedovolenému prekračovaniu hranice.

(1)

Zloženie zoznamov tretích krajín uvedených v prílohách I a II k nariadeniu Rady (ES) č. 539/2001 (1) by malo byť a zostať v súlade s kritériami uvedenými v odôvodnení 5. Niektoré tretie krajiny by sa mali presunúť z jednej prílohy do druhej, najmä vzhľadom na nelegálne prisťahovalectvo a verejný poriadok.

(2)

Bolívia by sa mala presunúť do prílohy I k nariadeniu (ES) č. 539/2001. Dátum začiatku uplatňovania vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov Bolívie by mal byť taký, aby členským štátom umožnil včas vypovedať dvojstranné dohody uzavreté s Bolíviou a prijať všetky administratívne a organizačné opatrenia potrebné na zavedenie danej vízovej povinnosti.

(3)

Antigua a Barbuda, Bahamy, Barbados, Maurícius, Svätý Krištof a Nevis a Seychely by sa mali presunúť do prílohy II k nariadeniu (ES) č. 539/2001.

Oslobodenie štátnych príslušníkov týchto krajín od vízovej povinnosti by nemalo nadobudnúť platnosť, kým sa neuzavrie dvojstranná dohoda o oslobodení od vízovej povinnosti medzi Európskym spoločenstvom a týmito krajinami.

(4)

Obidve prílohy k nariadeniu (ES) č. 539/2001 by mali byť úplné. Na tento účel by sa mala doplniť každá z príloh časťou umožňujúcou stanoviť vízový režim, ktorý musia členské štáty uplatňovať na kategórie osôb, ktoré v prípade určitých členských štátov podliehajú vízovej povinnosti a v prípade iných sú od tejto povinnosti oslobodené. Bolo by vhodné doplniť do každej z príloh k nariadeniu (ES) č. 539/2001. Do prílohy I k nariadeniu (ES) č. 539/2001 by sa mali doplniť rôzne kategórie „britských osôb“, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva v zmysle práva Spoločenstva, a do prílohy II k uvedenému nariadeniu britskí štátni príslušníci (zámorské územia).

(5)

Členské štáty môžu ustanoviť oslobodenie od vízovej povinnosti pre držiteľov niektorých iných ako zvyčajných pasov. Je potrebné objasniť označenia takýchto pasov. Naviac je potrebné uviesť v nariadení (ES) č. 539/2001 odkaz na postupy, ktoré sa uplatňujú v prípade takýchto oslobodení.

(6)

Členské štáty môžu oslobodiť od vízovej povinnosti osoby, ktorým je priznané postavenie utečenca, všetky osoby bez štátnej príslušnosti, tak podľa dohovoru o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z 28. septembra 1954, ako aj mimo pôsobnosť uvedeného dohovoru, a žiakov, ktorí sa zúčastňujú školskej exkurzie, ak osoby týchto kategórií majú pobyt v niektorej z tretích krajín uvedených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001.

Pre tieto tri kategórie osôb s pobytom v schengenskej oblasti už existuje úplné oslobodenie od vízovej povinnosti, ak do tejto oblasti vstupujú alebo opätovne vstupujú; malo by sa zaviesť všeobecné oslobodenie pre osoby z kategórie osôb s pobytom v členských štátoch, ktoré sa nepripojili alebo ešte nepripojili k schengenskej oblasti, pokiaľ ide o ich vstup alebo opätovný vstup na územie ktoréhokoľvek dotknutého členského štátu, ktorý je viazaný schengenským acquis.

(7)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1931/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru (2), si vyžaduje ustanovenie nového oslobodenia od vízovej povinnosti pre držiteľov povolenia pre malý pohraničný styk.

(8)

Režim týkajúci sa oslobodenia od vízovej povinnosti by mal plne zodpovedať skutočnej praxi. Niektoré členské štáty udeľujú oslobodenie od vízovej povinnosti štátnym príslušníkom tretích krajín uvedených v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 539/2001, ktorí sú príslušníkmi ozbrojených síl cestujúcich sa v rámci misií NATO alebo Partnerstva za mier. Z dôvodov právnej istoty by však mali byť tieto oslobodenia založené na medzinárodných záväzkoch, ktoré nie sú súčasťou práva Spoločenstva, uvedené v uvedenom nariadení.

(9)

Z dôvodu viacerých postupných zmien a doplnení nariadenia (ES) č. 539/2001 je potrebné zlepšiť jeho štruktúru a prehľadnosť; na tento účel by sa malo neskôr prepracovať.

(10)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto štátov k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (3), ktorá patrí do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (4) o určitých vykonávacích predpisoch k uvedenej dohode.

(11)

Veľká Británia a Írsko nie sú viazané nariadením (ES) č. 539/2001. Nezúčastňujú sa teda prijatia tohto nariadenia a nie sú ním viazané, ani nepodliehajú jeho uplatňovaniu.

(12)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktorá patrí do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 4 ods. 1 rozhodnutia Rady 2004/860/ES z 25. októbra 2004 o podpise uvedenej dohody v mene Európskeho spoločenstva a o predbežnom vykonávaní niektorých ustanovení Dohody uzavretej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (5),

1.

Článok 1 sa mení a dopĺňa takto:

2.

Článok 3 nariadenia (ES) č. 539/2001 sa vypúšťa.

3.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

4.

Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

5.

Príloha II sa mení a dopĺňa takto:

(1)

Podľa nariadenia (ES) č. 980/2005 je Bieloruská republika (ďalej len „Bielorusko“) prijímajúcou krajinou vo všeobecnom systéme colných preferencií Spoločenstva.

(2)

Dňa 29. januára 2003 Medzinárodná konfederácia slobodných odborových zväzov (MKSOZ), Európska konfederácia odborových zväzov (EKOZ) a Svetová konfederácia práce (SKP) spoločne požiadali Komisiu podľa článku 27 nariadenia Rady (ES) č. 2501/2001 z 10. decembra 2001 uplatňujúceho systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2002 do 31. decembra 2004 (2) o prešetrenie údajného porušovania slobody združovania a práva na kolektívne vyjednávanie v Bielorusku.

(3)

Komisia žiadosť prešetrila v spolupráci s Výborom pre všeobecné preferencie a rozhodnutím z 29. decembra 2003 (3) rozhodla začať vyšetrovanie. Informácie od zainteresovaných strán boli vyžiadané prostredníctvom uverejneného oznámenia (4).

(4)

Bieloruské orgány boli o začatí vyšetrovania riadne informované. Popreli akékoľvek porušenie Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 87 (o slobode združovania a ochrane práva na organizáciu) a č. 98 (o uplatňovaní princípov práva na organizáciu a kolektívne vyjednávanie).

(5)

Informácie, ktoré Komisia v spolupráci s Výborom pre všeobecné preferencie počas vyšetrovania zhromaždila, však potvrdili vážne a systematické porušovanie slobody združovania a práva na kolektívne vyjednávanie, stanovené v dohovoroch MOP č. 87 a 98. Medziiným Komisia získala informácie, že MOP preskúmala situáciu v Bielorusku v súvislosti s dvoma dohovormi a v novembri 2003 začala vlastné príslušné prešetrovanie. Konečná správa vyšetrovacieho výboru MOP z júla 2004 zahŕňala 12 odporúčaní na vykonanie konkrétnych opatrení s cieľom zlepšiť situáciu v Bielorusku. Bielorusko bolo naliehavo vyzvané, aby implementovalo tieto odporúčania do 1. júna 2005, čo sa neuskutočnilo. Na základe týchto informácií a svojho prešetrenia považovala Komisia dočasné zrušenie preferenčného režimu za opodstatnené.

(6)

Dňa 17. augusta 2005 sa Komisia rozhodla monitorovať a hodnotiť situáciu pracovných práv v Bielorusku (5). Oznámenie o začatí šesťmesačného obdobia monitorovania a hodnotenia (6) zahŕňalo aj vyjadrenie zámeru Komisie o predložení návrhu Rade na dočasné zrušenie obchodných preferencií, pokiaľ sa pred jeho skončením Bielorusko nezaviaže prijať potrebné opatrenia v súlade s princípmi stanovenými v Deklarácii o základných princípoch a právach pri práci z roku 1998, ako je uvedené v správe Vyšetrovacieho výboru MOP z júla 2004. Bieloruské orgány boli o rozhodnutí a o ozname riadne informované.

(7)

Bielorusko neprijalo požadovaný záväzok ani počas šesťmesačného obdobia na monitorovanie a prehodnotenie, ani – ako sa uvádza ďalej – počas nasledujúcich mesiacov. Namiesto toho 30. marca 2006 predložili bieloruské orgány Komisii informácie o situácii týkajúcej sa slobody združovania v Bielorusku. Komisia tieto informácie preskúmala, ale dospela k záveru, že neposkytovali dostatočné dôkazy o záväzku.

(8)

Medzičasom v marci 2006 správna rada MOP schválila správu Výboru pre slobodu združovania (VSZ), v ktorej sa poukazovalo na skutočné zhoršovanie situácie práv odborových zväzov v Bielorusku a v ktorej boli bieloruské orgány vyzvané, aby ihneď podnikli konkrétne opatrenia.

(9)

Dňa 16. mája 2006 dostala Komisia od bieloruských orgánov oznámenie o situácii týkajúcej sa slobody združovania v Bielorusku. Rovnako ako v prípade informácií z 30. marca 2006 Komisia po dôkladnej analýze dospela k záveru, že informácie neposkytovali žiadne náznaky o záväzku ani presvedčujúce údaje o zlepšení situácie. Toto hodnotenie situácie v Bielorusku sa zhodovalo so správou Výboru MOP pre uplatňovanie noriem Medzinárodnej konferencie práce z júna 2006, v ktorej sa odsudzovalo pretrvávajúce neplnenie záväzku zo strany bieloruskej vlády implementovať odporúčania a v ktorej sa zdôraznila potreba rýchlych opatrení, aby došlo k skutočnému a hmatateľnému pokroku. Medzinárodná konferencia práce, ktorú MOP zastrešovala v júni 2006, takisto označila neuplatňovanie 12 odporúčaní, ktoré Bielorusko ignoruje od júla 2004, za prípad pretrvávajúceho neplnenia záväzku. Toto výnimočné označenie sa používa iba v prípadoch veľmi vážneho a systematického nesúladu s ratifikovaným dohovorom.

(10)

Komisia pozorne zhodnotila aktuálny vývoj v Bielorusku vrátane listu z Bieloruska zo 14. októbra 2006, ktorý bol Komisii doručený 17. októbra 2006. Namiesto prijatia účinného záväzku alebo poskytnutia jasných dôkazov o zlepšení situácie sa v tomto liste opäť naznačujú možné úmysly, ale chýbajú v ňom údaje o účinnom uplatňovaní zásad dohovorov MOP č. 87 a č. 98. Porušovanie zásad stanovených v dohovoroch MOP č. 87 a 98 naďalej pretrváva.

(11)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa mal preferenčný režim na výrobky s pôvodom v Bielorusku dočasne zrušiť, pokým sa nerozhodne o tom, že dôvody oprávňujúce dočasné zrušenie už nepretrvávajú.

(12)

Toto nariadenie by malo nadobudnúť platnosť šesť mesiacov po jeho prijatí, ak sa predtým nerozhodne o tom, že dôvody oprávňujúce dočasné zrušenie už nepretrvávajú,

(1)

V poslednom desaťročí Spoločenstvo neustále posilňuje svoje dvojstranné vzťahy so širokým spektrom industrializovaných krajín a územní a iných krajín a území s vysokými príjmami v rôznych regiónoch sveta, najmä v Severnej Amerike, východnej Ázii a Australázii, ale aj v juhovýchodnej Ázii a v oblasti Perzského zálivu. Tieto vzťahy navyše zahŕňajú čoraz širšie pole tém a oblastí z hospodárskej sféry aj mimo nej.

(2)

Záujmom Spoločenstva je naďalej prehlbovať vzťahy s industrializovanými krajinami a územiami, s ktorými má často podobné politické, hospodárske a inštitucionálne štruktúry a hodnoty a ktoré sú významnými politickými a obchodnými partnermi dvojstrannej spolupráce, ako aj významnými aktérmi na viacstranných fórach a v celosvetovom riadení. Bude to významný faktor posilnenia úlohy a miesta Európskej únie vo svete, konsolidácie viacstranných inštitúcií a zabezpečenia rovnováhy a rozvoja svetového hospodárstva a medzinárodného systému.

(3)

Európska únia sa s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami dohodla na posilnení vzájomných vzťahov a na spolupráci v oblastiach spoločného záujmu prostredníctvom rôznych dvojstranných nástrojov, ako sú napríklad dohody, vyhlásenia, akčné plány a iné podobné dokumenty.

(4)

Spoločenstvo v súlade so zásadami ustanovenými v týchto dvojstranných nástrojoch vykonáva politiku spolupráce zameranú na vytváranie priaznivého prostredia na nadväzovanie a rozvíjanie jeho vzťahov s týmito krajinami a územiami. Činnosti spolupráce pomôžu posilniť účasť a viditeľnosť Európy v týchto krajinách a podporia hospodárske, obchodné, akademické, kultúrne a iné výmeny a kontakty medzi širokým spektrom aktérov na oboch stranách.

(5)

Európska únia je založená na zásadách, ako je demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd. Akcia Spoločenstva podľa tohto nariadenia by mala prispievať k všeobecnému cieľu rozvíjania a posilňovania týchto zásad v partnerských krajinách a regiónoch prostredníctvom dialógu a spolupráce.

(6)

Podpora rôznorodých iniciatív dvojstrannej spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami v rámci jediného nástroja prinesie úspory z veľkého rozsahu, synergické účinky, väčšiu účinnosť a viditeľnosť akcií Spoločenstva.

(7)

V záujme dosiahnutia cieľov tohto nariadenia je potrebné uplatňovať diferencovaný prístup a formovať spoluprácu s partnerskými krajinami, zohľadňujúc ich hospodárske, sociálne a politické situácie, ako aj špecifické záujmy, stratégie a priority Spoločenstva.

(8)

Toto nariadenie si vyžaduje zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 382/2001 z 26. februára 2001 o vykonávaní projektov na podporu spolupráce a obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a priemyselnými krajinami Severnej Ameriky, Ďalekého východu a Južnej Ázie a ktoré zrušuje nariadenie (ES) č. 1035/1999 (1).

(9)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to podporovať posilnenú spoluprácu medzi Spoločenstvom a industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(10)

Je vhodné prijať opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (2),

1.

podpora spolupráce, partnerstiev a spoločných podnikov hospodárskych, akademických a vedeckých subjektov v Spoločenstve a partnerských krajinách;

2.

stimulácia dvojstranného obchodu, investičných tokov a hospodárskych partnerstiev;

3.

podpora dialógu medzi politickými, hospodárskymi a sociálnymi subjektmi a inými mimovládnymi organizáciami v príslušných odvetviach v Spoločenstve a partnerských krajinách;

4.

podpora väzieb medzi jednotlivcami, programov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj intelektuálnych výmen a posilnenie vzájomného porozumenia medzi kultúrami a civilizáciami;

5.

podpora projektov spolupráce v oblastiach, ako je napríklad výskum, veda a technika, energetika, doprava a životné prostredie – vrátane zmeny klímy, colných a finančných otázok a iných oblastí spoločného záujmu Spoločenstva a partnerských krajín;

6.

zvýšenie povedomia a zlepšenie znalostí o Európskej únii, ako aj posilnenie jej viditeľnosti v partnerských krajinách;

7.

podpora osobitných iniciatív vrátane výskumnej práce, štúdií, pilotných programov alebo spoločných projektov zameraných na účinné a pružné plnenie úloh v oblasti spolupráce, ktoré vyplývajú z vývoja dvojstranných vzťahov Spoločenstva s partnerskými krajinami alebo ktoré sú zamerané na stimuláciu prehlbovania a rozširovania dvojstranných vzťahov s nimi.

a)

tieto subjekty a orgány v členských štátoch a partnerských krajinách:

b)

partnerské krajiny a ich regióny, inštitúcie a decentralizované orgány;

c)

medzinárodné organizácie vrátane regionálnych organizácií, pokiaľ prispievajú k plneniu cieľov tohto nariadenia;

d)

fyzické osoby z členských štátov a partnerských krajín alebo tretích krajín, pokiaľ prispievajú k plneniu cieľov tohto nariadenia;

e)

spoločné orgány vytvorené partnerskými krajinami a regiónmi so Spoločenstvom;

f)

inštitúcie a orgány Spoločenstva, pokiaľ vykonávajú podporné opatrenia uvedené v článku 9;

g)

agentúry Európskej únie.

a)

dohody o grante (vrátane štipendií);

b)

verejné zákazky;

c)

pracovné zmluvy;

d)

dohody o financovaní.

a)

členské štáty, ich regionálne a miestne orgány, a najmä ich verejné a pološtátne agentúry;

b)

partnerské krajiny, a najmä ich verejné a pološtátne agentúry;

c)

medzinárodné organizácie a regionálne organizácie, a to aj medzinárodné a regionálne finančné inštitúcie;

d)

spoločnosti, firmy, iné súkromné organizácie a podniky a iné neštátne subjekty;

e)

partnerské krajiny poberajúce finančnú pomoc a iné orgány oprávnené na financovanie podľa článku 7.

—

1. január 2007,

—

dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

1.

Austrália

2.

Bahrajn

3.

Brunej

4.

Kanada

5.

Čínsky Tchaj-pej (7)

6.

Hongkong

7.

Japonsko

8.

Kórejská republika

9.

Kuvajt

10.

Macao

11.

Nový Zéland

12.

Omán

13.

Katar

14.

Saudská Arábia

15.

Singapur

16.

Spojené arabské emiráty

17.

Spojené štáty americké

(1)

Dňa 20. júla 2001 Rada prijala jednotnú akciu 2001/555/SZBP o zriadení Satelitného strediska Európskej únie (1).

(2)

Dňa 28. júla 2006 generálny tajomník/vysoký splnomocnenec predložil v súlade s článkom 22 tejto jednotnej akcie správu o vykonávaní jednotnej akcie na účely jej možného preskúmania.

(3)

Politický a bezpečnostný výbor (PBV) v rámci politického dohľadu, ktorý vykonáva nad činnosťou strediska, vzal 22. septembra 2006 na vedomie túto správu a odporučil, aby Rada na základe správy prípadne zmenila a doplnila jednotnú akciu.

(4)

Jednotná akcia 2001/555/SZBP by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Poslanie

1.   Stredisko v súlade s európskou bezpečnostnou stratégiou (2) podporí rozhodovanie Európskej únie v oblasti SZBP, najmä EBOP, vrátane operácií krízového riadenia Európskej únie v prípade potreby poskytovaním materiálu, ktorý bude výsledkom analýzy satelitných snímok a sprievodných údajov vrátane leteckých snímok a súvisiacich služieb, v súlade s článkami 3 a 4.

2.   V rámci tejto misie generálny tajomník/vysoký splnomocnenec nariaďuje stredisku, aby na základe príslušnej žiadosti, a ak to kapacita strediska umožní, poskytlo materiál a služby:

2.

Článok 8 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Riaditeľ vymenuje zástupcu riaditeľa strediska po schválení správnou radou. Zástupca riaditeľa sa vymenuje na obdobie troch rokov s možným predĺžením o jedno trojročné obdobie. Riaditeľ zodpovedá za nábor všetkých ostatných pracovníkov strediska.“

3.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Pracovný program

1.   Riaditeľ zostaví do 30. septembra každého roku návrh ročného pracovného programu na nasledujúci rok spolu s návrhom dlhodobého pracovného programu, ktorý zahŕňa orientačný výhľad na ďalšie dva roky, a predloží ho správnej rade.

2.   Správna rada schvaľuje ročný a dlhodobý pracovný program do 30. novembra každého roku.“

4.

Článok 12 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3.   Príjem strediska pozostáva z príspevkov členských štátov, s výnimkou Dánska, s ohľadom na výšku ich hrubého národného dôchodku (HND), z platieb realizovaných ako odmena za poskytnuté služby a rôznych príjmov.“

5.

Článok 12 ods. 4 sa nahrádza takto:

„4.   Žiadosti o vykonanie úloh predložené v súlade s článkom 2 ods. 2 môžu podliehať poplatkom na úhradu nákladov podľa usmernení ustanovených vo finančných ustanoveniach strediska uvedených v článku 15.“

6.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Rozpočtový postup

1.   Riaditeľ predloží správnej rade do 30. septembra každého roku ročný návrh rozpočtu strediska obsahujúci administratívne výdavky, prevádzkové výdavky a predpokladané príjmy na nasledujúci finančný rok, ako aj dlhodobý orientačný odhad výdavkov a príjmov s ohľadom na návrh dlhodobého pracovného programu.

2.   Správna rada do 30. novembra každého roku schvaľuje ročný rozpočet strediska jednomyseľne prostredníctvom zástupcov členských štátov.

3.   V prípade nevyhnutných, výnimočných alebo nepredvídaných okolností môže riaditeľ predložiť správnej rade návrh opravného rozpočtu. Správna rada s náležitým ohľadom na naliehavosť záležitosti schváli opravný rozpočet jednomyseľne prostredníctvom zástupcov členských štátov.“

7.

Článok 17 sa nahrádza takto:

„Článok 17

Dočasné vyslanie

1.   Po dohode s riaditeľom môžu byť experti z členských štátov a úradníci z inštitúcií alebo agentúr Európskej únie dočasne vyslaní do strediska na stanovené obdobie na pracovné miesta v rámci organizačnej štruktúry strediska a/alebo na konkrétne úlohy a projekty.

2.   V prípade krízy možno posilniť stredisko špecializovanými pracovníkmi z členských štátov, Komisie alebo Generálneho sekretariátu Rady. Potrebu a dĺžku takýchto vyslaní určí generálny tajomník/vysoký splnomocnenec po porade s riaditeľom strediska.

3.   Správna rada prijme na návrh riaditeľa ustanovenia týkajúce sa dočasného vyslania.

4.   Pracovníci sa môžu zo služobných dôvodov dočasne preložiť na pracovné miesto mimo strediska v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa pracovníkov strediska.“

8.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 20a

Zapojenie Komisie

Komisia sa plne zapája do práce strediska. Stredisko vypracuje potrebné administratívne mechanizmy a nadviaže pracovné vzťahy s Komisiou na účely maximalizácie synergie a zamedzenia zbytočnej duplicity pri výmene odborných znalostí a poradenstva v oblastiach, v ktorých má činnosť Spoločenstva vplyv na poslanie strediska a v ktorých má činnosť strediska význam pre činnosť Spoločenstva.“

9.

Článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

Predkladanie správ

Generálny tajomník/vysoký splnomocnenec predloží do 31. júla 2011 Rade správu o fungovaní strediska, ktorú v prípade potreby doplní vhodnými odporúčaniami na účely jeho ďalšieho rozvoja.“

10.

Článok 1 ods. 3, druhá veta článku 9 ods. 1, článok 12 ods. 5 a článok 23 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 sa vypúšťajú.