27.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 376/1

(1)

Na svojom zasadnutí v Luxemburgu 28. a 29. júna 1991 Európska rada schválila vytvorenie európskeho monitorovacieho centra pre drogy. Taký orgán, nazvaný Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť („centrum“) bol zriadený nariadením (EHS) č. 302/93 z 8. februára 1993 (3), ktoré bolo niekoľkokrát podstatne zmenené a doplnené (4). Keďže sa majú urobiť ďalšie zmeny a doplnky, malo by sa toto nariadenie v záujme jasnosti prepracovať.

(2)

Vecné, objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie o drogách, drogovej závislosti a ich následkoch sú na úrovni Spoločenstva potrebné, aby Spoločenstvu a jeho členským štátom pomohli poskytnúť celkový prehľad a tak zlepšiť príslušné oblasti zodpovednosti, v ktorých prijímajú opatrenia a rozhodujú o činnostiach v boji proti drogám.

(3)

Problém drog pozostáva z mnohých komplexných a vzájomne prepojených aspektov, ktoré sa nedajú jednoducho oddeliť. Preto by centrum malo mať za úlohu zabezpečovať súhrnné informácie, ktoré umožnia Spoločenstvu a jeho členským štátom získať celkový pohľad na problematiku drog a drogovej závislosti. Táto úloha by nemala mať vplyv na rozdelenie kompetencií medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi s ohľadom na ustanovenia právnych predpisov týkajúce sa ponuky drog a dopytu po nich.

(4)

Európsky parlament a Rada prostredníctvom rozhodnutia č. 2367/2002/ES zo 16. decembra 2002 (5) ustanovili Štatistický program Spoločenstva na obdobie 2003 – 2007, ktorý zahŕňa opatrenia Spoločenstva týkajúce sa štatistík v oblasti zdravia a bezpečnosti.

(5)

Rozhodnutie Rady 2005/387/SVV z 10. mája 2005 o výmene informácií, hodnotení rizika a kontrole nových psychoaktívnych látok (6) vymedzuje úlohu centra a jeho vedeckého výboru v rýchlom informačnom systéme a v oblasti hodnotenia rizík nových látok.

(6)

Je potrebné vziať do úvahy nové metódy užívania drog, najmä užívania viacerých drog súčasne, keď sa nelegálne drogy užívajú v kombinácii s legálnymi drogami alebo liekmi.

(7)

Jednou z úloh centra by malo byť poskytovanie informácií o najlepších postupoch a usmerneniach v členských štátoch a napomáhanie výmene týchto postupov medzi nimi.

(8)

Uznesenie Rady z 10. decembra 2001 o zavedení piatich kľúčových epidemiologických ukazovateľov v oblasti drog naliehavo žiada členské štáty, aby využitím vnútroštátnych kontaktných miest zaistili dostupnosť porovnateľných údajov o týchto ukazovateľoch. Uplatňovanie týchto ukazovateľov členskými štátmi je predpokladom toho, aby mohlo centrum vykonávať svoje úlohy tak, ako stanovuje toto nariadenie.

(9)

Je v záujme Komisie, aby poverila priamo centrum realizáciou projektov štrukturálnej pomoci Spoločenstva, ktoré sa týkajú drogových informačných systémov v tretích krajinách, ako sú kandidátske krajiny alebo krajiny západného Balkánu, ktorým Rada povolila, aby boli súčasťou programov a agentúr Spoločenstva.

(10)

Spôsob organizácie a pracovné metódy centra by mali byť v súlade s objektívnou povahou požadovaných výsledkov, a to s porovnateľnosťou a zlučiteľnosťou zdrojov a metód súvisiacich s informáciami o drogách.

(11)

Informácie, ktoré centrum získa by sa mali týkať prioritných oblastí, ktorých obsah, rozsah a vykonávacie opatrenia by mali byť vymedzené.

(12)

Existujú národné, európske a medzinárodné organizácie a subjekty, ktoré už poskytujú informácie tohto druhu, a je nevyhnutné, aby centrum bolo schopné vykonávať svoje úlohy v úzkej spolupráci s nimi.

(13)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (7) by sa malo vzťahovať na spracovanie osobných údajov centrom.

(14)

Centrum by malo tiež uplatňovať všeobecné zásady a obmedzenia upravujúce právo na prístup k dokumentom ustanovené v článku 255 zmluvy a vymedzené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (8).

(15)

Centrum by malo mať právnu subjektivitu.

(16)

Vzhľadom na veľkosť správnej rady centra by jej mal pomáhať výkonný výbor.

(17)

Z dôvodu dobrej informovanosti o stave drogovej problematiky v Európskej únii by mal mať Európsky parlament právo klásť riaditeľovi centra otázky.

(18)

Práca centra by mala byť vykonávaná transparentným spôsobom a jeho riadenie musí podliehať všetkým súčasným pravidlám týkajúcim sa riadnej správy vecí verejných a boja proti podvodom, najmä musí byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (9), a Medziinštitucionálnou dohodou z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (10), ku ktorej centrum pristúpilo a ku ktorej prijalo nevyhnutné vykonávacie ustanovenia.

(19)

Práca centra by sa mala pravidelne externe hodnotiť a toto nariadenie by sa v prípade potreby malo zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

(20)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(21)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie,

a)

zber a analýza existujúcich údajov:

b)

zlepšenie metód pre porovnávanie údajov:

c)

rozširovanie údajov:

d)

spolupráca s európskymi a medzinárodnými subjektmi a organizáciami a s tretími krajinami:

e)

informačná povinnosť:

V zásade, ak centrum zistí nový vývoj a zmeny trendov, informuje o tom príslušné orgány členských štátov.

a)

prípravu a realizáciu rozhodnutí a programov prijatých správnou radou,

b)

každodennú administratívu,

c)

prípravu pracovných programov centra,

d)

prípravu návrhu odhadov príjmov a výdavkov centra a plnenie rozpočtu,

e)

prípravu a publikáciu správ stanovených týmto nariadením,

f)

riadenie všetkých záležitostí týkajúcich sa personálu a najmä uplatňovanie právomocí prenesených na menovací orgán,

g)

definovanie organizačnej štruktúry centra a predloženie tejto štruktúry správnej rade na schválenie,

h)

realizáciu úloh uvedených v článkoch 1 a 2,

i)

pravidelné hodnotenie práce centra.

a)

odmeny zamestnancom, administratívne a infraštruktúrne výdavky a prevádzkové náklady,

b)

výdavky na podporu kontaktných miest siete Reitox.

27.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 376/14

(1)

Smernica Rady 79/923/EHS z 30. októbra 1979 o kvalite vôd mäkkýšov (2) bola podstatným spôsobom zmenená a doplnená (3). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)

Ochrana a zlepšenie životného prostredia si vyžadujú konkrétne opatrenia na ochranu vôd, vrátane vôd mäkkýšov, proti znečisteniu.

(3)

Je potrebné ochrániť určité skupiny mäkkýšov pred rôznymi škodlivými následkami spôsobenými vypúšťaním znečisťujúcich látok do mora.

(4)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (4) zabezpečuje spoločný návrh kvalitatívnych cieľov stanovujúc rôzne požiadavky, ktoré musí životné prostredie spĺňať, a to najmä pokiaľ ide o definíciu ukazovateľov pre vody, vrátane vôd mäkkýšov.

(5)

Rozdiely v platných ustanoveniach rôznych členských štátov v súvislosti s požadovanou kvalitou vôd mäkkýšov, môžu vytvoriť nerovnaké podmienky hospodárskej súťaže, a takto priamo vplývať na funkčnosť vnútorného trhu.

(6)

Na účel dosiahnutia cieľov tejto smernice musia členské štáty určiť vody, na ktoré sa bude táto smernica vzťahovať a stanoviť hraničné hodnoty zodpovedajúce určitým ukazovateľom. Takto určené vody budú musieť spĺňať tieto hodnoty do šiestich rokov od ich určenia.

(7)

Na účel kontroly kvality, ktorá sa vyžaduje pre vody mäkkýšov, by sa malo odobrať minimálne množstvo vzoriek a uskutočniť meranie ukazovateľov stanovených v prílohe I. Tento proces môže byť obmedzený alebo pozastavený v dôsledku výsledkov meraní.

(8)

Určité prírodné okolnosti sú mimo kontroly členských štátov a v určitých prípadoch je preto nevyhnutné zabezpečiť možnosť odchýlenia sa od tejto smernice.

(9)

Technický a vedecký pokrok si môže vynútiť rýchle prijatie niektorých požiadaviek uvedených v prílohe I. S cieľom zjednodušenia zavedenia opatrení požadovaných pre tento účel by sa mala ustanoviť určitým postupom úzka spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou. Takáto spolupráca by sa mala uskutočniť vo výbore pre prispôsobenie sa technickému a vedeckému pokroku, ktorý bol zriadený na základe článku 13 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/44/ES zo 6. septembra 2006 o kvalite sladkých povrchových vôd vyžadujúcich ochranu alebo zlepšenie kvality na účely podpory života rýb (5).

(10)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe II, časť B,

a)

100 % vzoriek pre ukazovatele „organohalogénové látky“ a „kovy“;

b)

95 % vzoriek pre ukazovatele „slanosť“ a „rozpustený kyslík“;

c)

75 % vzoriek pre ostatné ukazovatele uvedené v prílohe I.

a)

určené vody podľa článku 4 ods. 1 v súhrnnej forme;

b)

preskúmanie určenia niektorých vôd podľa článku 4 ods. 2;

c)

navrhnuté opatrenia s cieľom stanovenia nových ukazovateľov v zmysle článku 9.

27.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 376/21

(1)

Smernica Rady 84/450/EHS z 10. septembra 1984 o klamlivej a porovnávacej reklame (3) bola podstatným spôsobom opakovane zmenená a doplnená (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)

Právne predpisy proti klamlivej reklame platné v členských štátoch sa veľmi odlišujú. Keďže reklama presahuje hranice jednotlivých členských štátov, má priamy vplyv na plynulé fungovanie vnútorného trhu.

(3)

Klamlivá a nepovolená porovnávacia reklama môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu.

(4)

Reklama ovplyvňuje hospodárske záujmy spotrebiteľov a obchodníkov bez ohľadu na to, či vedie k uzavretiu zmluvy alebo nie.

(5)

Rozdiely v právnych predpisoch členských štátov v úprave klamlivej obchodnej reklamy bránia vedeniu reklamných kampaní mimo územia štátu, a tým ovplyvňujú voľný pohyb tovaru a poskytovanie služieb.

(6)

Dokončenie tvorby vnútorného trhu znamená široký výber. Keďže spotrebitelia a obchodníci môžu a musia využívať vnútorný trh čo najlepšie a reklama je veľmi dôležitým prostriedkom na vytvorenie skutočných odbytísk všetkých tovarov a služieb v rámci celého Spoločenstva, základné ustanovenia upravujúce formu a obsah porovnávacej reklamy by mali byť jednotné a podmienky používania porovnávacej reklamy v členských štátoch by mali byť harmonizované. Ak budú tieto podmienky splnené, pomôže to objektívne demonštrovať podstatu rôznych porovnateľných produktov. Porovnávacia reklama môže taktiež stimulovať hospodársku súťaž medzi dodávateľmi tovarov a služieb v prospech spotrebiteľov.

(7)

Mali by sa ustanoviť minimálne a objektívne kritériá, na základe ktorých sa posúdi, či je reklama klamlivá.

(8)

Porovnávacia reklama, keď porovnáva podstatné, dôležité, overiteľné a reprezentatívne vlastnosti a nie je klamlivá, môže byť legitímnym prostriedkom informovania spotrebiteľov o ich výhodách. Je žiaduce poskytnúť základnú koncepciu porovnávacej reklamy, ktorá by pokrývala všetky spôsoby porovnávacej reklamy.

(9)

Mali by sa ustanoviť podmienky povolenej porovnávacej reklamy, čo sa týka porovnávania, s cieľom stanoviť, ktoré praktiky týkajúce sa porovnávacej reklamy môžu narušovať hospodársku súťaž, poškodiť súťažiteľov a mať nepriaznivý vplyv na výber spotrebiteľa. Takéto podmienky povolenej reklamy by mali obsahovať kritériá objektívneho porovnávania vlastností tovarov a služieb.

(10)

Medzinárodné dohovory o autorských právach, ako aj vnútroštátne ustanovenia o zmluvnej a nezmluvnej zodpovednosti by sa mali uplatňovať v prípadoch, kedy sa porovnávacia reklama odvoláva na výsledky porovnávacích testov vykonaných tretími stranami alebo sú tieto výsledky v reklame reprodukované.

(11)

Podmienky porovnávacej reklamy by mali byť kumulatívne a rešpektované v celom svojom rozsahu. V súlade so zmluvou by sa výber foriem a metód vykonávania týchto podmienok mal ponechať na členské štáty, pokiaľ takéto formy a metódy nie sú touto smernicou ustanovené.

(12)

Tieto podmienky by mali zohľadňovať najmä ustanovenia vyplývajúce z nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (5), a najmä z jeho článku 13, a ďalších ustanovení Spoločenstva prijatých v poľnohospodárskej oblasti.

(13)

Článok 5 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (6) priznáva výhradné práva vlastníkom registrovanej ochrannej známky, vrátane práva predchádzať tomu, aby tretie strany používali pri obchodovaní značky, ktoré sú identické alebo podobné ochrannej známke v súvislosti s identickým tovarom alebo službami alebo prípadne aj s iným tovarom.

(14)

Na dosiahnutie toho, aby bola porovnávacia reklama účinná, by však mohlo byť nevyhnutné identifikovať tovary alebo služby súťažiteľa, odvolávajúc sa na ochrannú známku alebo obchodné meno, ktorých je zmienený súťažiteľ vlastníkom.

(15)

Takéto použitie ochrannej známky, obchodného mena alebo iných rozlišujúcich znakov inej osoby nepredstavuje porušenie tohto výhradného práva v prípadoch, keď spĺňa podmienky ustanovené touto smernicou, s cieľom výlučne rozlišovať medzi nimi, a teda upozorňovať na rozdiely objektívne.

(16)

Osoby alebo organizácie, o ktorých vnútroštátne právo predpokladá, že majú oprávnený záujem v danej veci, by mali mať možnosť začať konanie proti klamlivej a nepovolenej porovnávacej reklame na súde alebo pred správnym orgánom, ktorý má právomoc rozhodovať o sťažnostiach alebo začať príslušné súdne konanie.

(17)

Súdy alebo správne orgány by mali mať právomoc umožňujúcu im nariadiť alebo dosiahnuť zastavenie klamlivej a nepovolenej porovnávacej reklamy. V určitých prípadoch môže byť žiaduce zakázať klamlivú a nepovolenú porovnávaciu reklamu ešte pred jej zverejnením. Uvedené však rozhodne neznamená, že členské štáty sú povinné zaviesť pravidlá, ktoré predpokladajú systematickú predbežnú kontrolu reklamy.

(18)

Dobrovoľná kontrola, ktorú vykonávajú samosprávne orgány s cieľom odstrániť klamlivú alebo nepovolenú porovnávaciu reklamu môže predísť správnemu alebo súdnemu konaniu, a mala by teda byť podporovaná.

(19)

Hoci dôkazné bremeno sa určuje podľa vnútroštátneho práva, je vhodné umožniť súdom a správnym orgánom vyžadovať od obchodníkov predloženie dôkazu o správnosti ich skutkových tvrdení.

(20)

Regulovanie porovnávacej reklamy je nevyhnutné pre plynulé fungovanie vnútorného trhu. Je preto potrebný zásah na úrovni Spoločenstva. Prijatie smernice je primeraným nástrojom, pretože ustanovuje jednotné všeobecné princípy, umožňujúc pritom členským štátom vybrať si formu a primeraný spôsob na dosiahnutie týchto cieľov. Je to v súlade so zásadou subsidiarity.

(21)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe I časť B,

a)

„reklamou“ rozumie akékoľvek predvedenie súvisiace s obchodom, podnikaním, remeslom alebo povolaním, ktorého cieľom je podpora odbytu tovaru alebo služieb, vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov;

b)

„klamlivou reklamou“ rozumie akákoľvek reklama, ktorá akýmkoľvek spôsobom, vrátane predvedenia, zavádza alebo pravdepodobne môže zavádzať osoby, ktorým je určená alebo ktoré zasiahne, a ktorá pre svoj klamlivý charakter pravdepodobne ovplyvní ich hospodárske správanie, alebo ktorá z týchto dôvodov poškodí alebo môže poškodiť iného súťažiteľa;

c)

„porovnávacou reklamou“ rozumie akákoľvek reklama, ktorá priamo alebo nepriamo identifikuje súťažiteľa alebo tovary alebo služby ponúkané súťažiteľom;

d)

„obchodníkom“ rozumie akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá koná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej, remeselnej a podnikateľskej činnosti alebo povolania, a ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka;

e)

„tvorcom kódexu“ rozumie akýkoľvek subjekt, vrátane obchodníka alebo skupiny obchodníkov, ktorý je zodpovedný za vytvorenie a revíziu kódexu správania a/alebo za sledovanie dodržiavania tohto kódexu tými, ktorí sa zaviazali ho dodržiavať.

a)

vlastností tovaru alebo služieb, ako je ich dostupnosť, charakter, vyhotovenie, zloženie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, vhodnosť na účel použitia, možnosti použitia, množstvo, špecifikácia, krajina pôvodu alebo výroby alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné časti skúšok alebo previerok vykonaných na tovare alebo službách;

b)

ceny alebo spôsobu, akým je vypočítaná cena, a podmienok, za ktorých sa tovar dodáva alebo poskytujú služby;

c)

podstaty, charakteristických čŕt a práv zadávateľa reklamy, ako je jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia a práva priemyselného vlastníctva, práva na obchodovanie a práva duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania.

a)

nie je klamlivá v zmysle článkov 2 písm. b), 3 a 8 ods. 1 tejto smernice alebo článkov 6 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (smernica o nekalých obchodných praktikách) (7);

b)

porovnáva tovary alebo služby, ktoré uspokojujú rovnaké potreby alebo sú určené na ten istý účel;

c)

objektívne porovnáva jednu alebo viac podstatných, dôležitých, overiteľných a reprezentatívnych vlastností týchto tovarov a služieb, ktoré môžu zahŕňať cenu;

d)

nediskredituje ani neočierňuje ochranné známky, obchodné mená, ďalšie rozlišujúce znaky, tovary, služby, činnosti alebo okolnosti súťažiteľa;

e)

pre produkty s označením pôvodu sa vzťahuje v každom prípade na produkty s rovnakým označením;

f)

nevyužíva nečestnú výhodu dobrého mena ochrannej známky, obchodného mena alebo iných rozlišujúcich znakov súťažiteľa alebo označenie pôvodu konkurenčných produktov;

g)

nepredstavuje tovary alebo služby ako imitácie alebo kópie tovarov alebo služieb označených chránenou ochrannou známkou alebo obchodným menom;

h)

nevyvoláva zámenu medzi obchodníkmi, medzi zadávateľom reklamy a súťažiteľom alebo medzi ochrannými známkami, obchodnými menami, inými rozlišujúcimi znakmi, tovarmi alebo službami zadávateľa reklamy a súťažiteľa.

a)

podať súdnu žalobu proti takejto reklame;

alebo

b)

napadnúť takúto reklamu pred správnym orgánom, ktorý je príslušný rozhodovať o sťažnostiach alebo dať podnet na začatie príslušného súdneho konania.

a)

či možno tieto právne prostriedky použiť osobitne alebo spoločne proti viacerým obchodníkom z toho istého hospodárskeho odvetvia;

a

b)

či možno tieto právne prostriedky použiť proti tvorcovi kódexu, pokiaľ príslušný kódex podporuje nedodržiavanie právnych požiadaviek.

a)

nariadiť zastavenie, alebo začať súdne konanie príslušné pre nariadenie zastavenia klamlivej reklamy alebo nepovolenej porovnávacej reklamy;

alebo

b)

ak klamlivá reklama alebo nepovolená porovnávacia reklama ešte nebola uverejnená, ale jej uverejnenie je plánované v blízkej budúcnosti, nariadiť zákaz, alebo začať súdne konanie príslušné pre nariadenie zákazu jej uverejnenia.

a)

vyžadovať zverejnenie tohto rozhodnutia v plnom alebo skrátenom znení a vo forme, ktorú považujú za vhodnú;

b)

vyžadovať okrem toho zverejnenie opravného vyhlásenia.

a)

byť zložené tak, aby nevznikali pochybnosti o ich nestrannosti;

b)

mať pri rozhodovaní o sťažnostiach dostatočné právomoci na to, aby mohli účinne kontrolovať a presadzovať dodržiavanie svojich rozhodnutí;

c)

spravidla svoje rozhodnutia odôvodňovať.

a)

požadovať od zadávateľa reklamy predloženie dôkazov týkajúcich sa správnosti skutkových tvrdení použitých v reklame, ak sa pri zohľadnení oprávnených záujmov zadávateľa reklamy a ktoréhokoľvek iného účastníka konania javí byť takáto požiadavka primeranou na základe okolností jednotlivého prípadu a v prípade porovnávacej reklamy požadovať od zadávateľa reklamy, aby takýto dôkaz predložil v krátkom časovom období;

a

b)

považovať skutkové tvrdenia za nesprávne, ak sa dôkaz v súlade s písmenom a) neposkytne alebo ho súd alebo správny orgán považuje za nedostatočný.

27.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 376/28

(1)

Smernica Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (2) bola opakovane (3) podstatným spôsobom zmenená a doplnená. V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)

Nájom a vypožičiavanie diel chránených autorským právom a predmetov chránených súvisiacimi právami zohráva čoraz významnejšiu úlohu predovšetkým pre autorov, výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov a filmov. Vzrastajúcu hrozbu predstavuje pirátstvo.

(3)

Primeraná ochrana autorských diel a predmetov chránených súvisiacimi právami prostredníctvom práv na nájom a vypožičiavanie, ako aj ochrana predmetov chránených súvisiacimi právami prostredníctvom práva na záznam, práva na rozširovanie rozmnoženín, práva na vysielanie a sprístupňovanie verejnosti (verejné šírenie) môže mať základný význam pre hospodársky a kultúrny rozvoj Spoločenstva.

(4)

Ochrana autorského práva a súvisiacich práv sa musí prispôsobiť novému hospodárskemu vývoju, aký predstavujú nové formy využívania.

(5)

Autori a výkonní umelci potrebujú k výkonu svojej tvorivej činnosti primerané príjmy, ktoré sú základom pre ďalšiu tvorivú a umeleckú činnosť a investície potrebné najmä na výrobu zvukových záznamov a filmov sú mimoriadne vysoké a riskantné. Možnosť zabezpečenia takéhoto príjmu a návratnosti takejto investície môže byť efektívne zaručená len pomocou primeranej právnej ochrany príslušných majiteľov práv.

(6)

Tieto tvorivé, umelecké a podnikateľské činnosti sú vo veľkom rozsahu činnosťami samostatne zárobkovo činných osôb. Výkon týchto činností by sa mal uľahčiť vytvorením právnej ochrany zosúladenej v rámci Spoločenstva. V rozsahu, v akom tieto činnosti predstavujú hlavne služby, ich poskytovanie by malo byť rovnako uľahčené harmonizovaným právnym rámcom v Spoločenstve.

(7)

Právne predpisy členských štátov by mali byť upravené tak, aby neboli v rozpore s medzinárodnými zmluvami, na ktorých je založené autorské právo a súvisiace práva vo väčšine členských štátov.

(8)

Právne predpisy Spoločenstva, týkajúce sa práva na nájom a vypožičiavanie a niektorých súvisiacich práv možno obmedziť na to, že bude ustanovené, aby členské štáty založili právo na nájom a vypožičiavanie pre určité skupiny nositeľov práv a ďalej právo na záznam, rozširovanie, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti pre určité skupiny majiteľov práv na úseku ochrany súvisiacich práv.

(9)

Na účely tejto smernice treba vymedziť pojmy nájom a vypožičiavanie.

(10)

So zreteľom na jasnosť treba z nájmu a vypožičiavania v zmysle tejto smernice vylúčiť určité formy sprístupnenia ako je napr. sprístupnenie zvukových záznamov alebo filmov na účely verejného prenosu alebo vysielania, ako aj sprístupnenia na výstavné účely alebo na momentálne prehliadnutie alebo vypočutie na mieste samotnom. Pritom vypožičiavanie v zmysle tejto smernice by nemalo zahŕňať vzájomné sprístupňovanie medzi verejnosti prístupnými zariadeniami.

(11)

Tam, kde sa vypožičiavanie uskutočňuje verejnosti prístupným zariadením za odplatu, vo výške nepresahujúcej potrebné prevádzkové náklady na činnosť zariadenia, nejde o priamy ani nepriamy hospodársky alebo obchodný prospech v zmysle tejto smernice.

(12)

Treba zaviesť úpravu, na základe ktorej bude zabezpečené získanie primeranej odmeny, ktorej sa nemožno vzdať, pre autorov a výkonných umelcov, ktorí musia zostať schopní zveriť výkon tohto práva organizáciám kolektívnej správy, ktoré ich zastupujú.

(13)

Primeraná odmena môže byť zaplatená naraz alebo formou viacerých platieb, vždy pri uzatvorení zmluvy alebo neskôr. Mala by zohľadniť význam prínosu príslušných autorov a výkonných umelcov k zvukovému záznamu alebo filmu.

(14)

Taktiež treba chrániť aspoň práva autorov v súvislosti s verejným vypožičiavaním, zavedením osobitných úprav. Avšak všetky opatrenia, ktoré sú výnimkami z výhradného práva na verejné vypožičiavanie, by mali byť v súlade predovšetkým s článkom 12 zmluvy.

(15)

Ustanovenia tejto smernice, ktoré sa vzťahujú na práva súvisiace s autorskými právami by nemali brániť členským štátom, aby rozšírili na tieto výhradné práva domnienku stanovenú v tejto smernici so zreteľom na zmluvy týkajúce sa výroby filmov, ktoré zahŕňajú individuálneho tvorcu alebo kolektív tvorcov ako aj výrobcu filmu. Ďalej by tieto ustanovenia nemali brániť členským štátom, aby ustanovili vyvrátiteľnú domnienku o povolení na využívanie výhradných práv výkonných umelcov obsiahnutých v príslušných ustanoveniach tejto smernice, pokiaľ je takáto právna domnienka zlučiteľná s Medzinárodným dohovorom na ochranu výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a vysielacích organizácii (ďalej len Rímskym dohovorom).

(16)

Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť širšiu ochranu pre majiteľov práv súvisiacich s autorským právom, ako sa vyžaduje v ustanoveniach tejto smernice pre oblasť verejného vysielania a spravodajstva.

(17)

Harmonizované práva na nájom a vypožičiavanie a harmonizovaná ochrana na úseku práv súvisiacich s autorským právom sa nesmú vykonávať spôsobom, ktorý predstavuje skryté obmedzovanie obchodu medzi členskými štátmi alebo spôsobom, ktorý je v rozpore s pravidlom chronológie využívania v masmédiách, uznaným v rozsudku súdu vynesenom vo veci Société Cinéthèque proti FNCF  (4).

(18)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe I časť B,

a)

„nájom“ znamená sprístupnenie na použitie na časovo obmedzené obdobie na účely priameho alebo nepriameho hospodárskeho alebo obchodného prospechu;

b)

„požičiavanie“ znamená sprístupnenie na použitie na časovo obmedzené obdobie, nie však na účely priameho alebo nepriameho hospodárskeho alebo obchodného prospechu, ak sa uskutočňuje prostredníctvom verejnosti prístupných zariadení;

c)

pojem „film“ znamená kinematografické alebo audiovizuálne dielo, alebo pohyblivé obrazy, či už sú sprevádzané zvukom alebo nie.

a)

autorovi vo vzťahu k originálu a rozmnoženine jeho diela;

b)

výkonnému umelcovi vo vzťahu k záznamom jeho výkonu;

c)

výrobcovi zvukového záznamu vo vzťahu k jeho zvukovým záznamom;

d)

výrobcovi prvého záznamu filmu vo vzťahu k originálu a rozmnoženinám jeho filmu.

a)

výkonných umelcov, pokiaľ ide o záznamy ich výkonov;

b)

výrobcov zvukových záznamov, pokiaľ ide o ich zvukové záznamy;

c)

výrobcov prvých záznamov filmov, pokiaľ ide o originál a rozmnoženiny ich filmov;

d)

vysielacie organizácie, pokiaľ ide o záznamy ich vysielaní podľa článku 7 ods. 2.

a)

súkromné použitie;

b)

použitie krátkych výňatkov v súvislosti so spravodajstvom o aktuálnych udalostiach;

c)

krátkodobý záznam vyhotovený vysielacou organizáciou vlastnými prostriedkami a pre jej vlastné vysielanie;

d)

použitie výhradne na účely vyučovania alebo vedeckého výskumu.

27.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 376/36

(1)

Európske spoločenstvo sa snaží vytvoriť ešte užšie väzby medzi štátmi a národmi Európy a zaručiť hospodársky a sociálny pokrok. V súlade s článkom 14 ods. 2 zmluvy je vnútorný trh oblasťou bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb služieb. V súlade s článkom 43 zmluvy je zaručená sloboda usadiť sa. Článok 49 zmluvy zakladá právo poskytovať služby v rámci Spoločenstva. Odstraňovanie prekážok rozvoja činností v oblasti služieb medzi členskými štátmi je dôležité pre posilnenie integrácie národov Európy a pre podporu vyrovnaného a trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho pokroku. Pri odstraňovaní týchto prekážok je nevyhnutné zabezpečiť, aby rozvoj činností v oblasti služieb prispieval k splneniu úlohy ustanovenej v článku 2 zmluvy, ktorou je podporovať v rámci Spoločenstva harmonický, vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj hospodárskych činností, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej ochrany, rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami, trvalo udržateľný a neinflačný rast, vysokú úroveň konkurencieschopnosti a zbližovania hospodárskej výkonnosti, vysokú úroveň ochrany a zlepšovanie kvality životného prostredia, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života a hospodárskej a sociálnej súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi.

(2)

Konkurencieschopný trh so službami je nevyhnutný na podporu hospodárskeho rastu a na tvorbu pracovných miest v Európskej únii. Mnohé prekážky v rámci vnútorného trhu v súčasnosti bránia poskytovateľom, najmä malým a stredným podnikom (MSP), rozširovať svoje činnosti za hranice svojho štátu a využívať v plnom rozsahu výhody vnútorného trhu. Táto skutočnosť oslabuje konkurencieschopnosť poskytovateľov z Európskej únie vo svete. Voľný trh, ktorý vyžaduje od členských štátov zrušenie obmedzení týkajúcich sa cezhraničného poskytovania služieb, a zároveň zvyšovanie transparentnosti a informovanosti spotrebiteľov, by spotrebiteľom umožnil širší výber a lepšie služby za nižšie ceny.

(3)

Správa Komisie o stave vnútorného trhu so službami poskytuje podrobný zoznam veľkého počtu prekážok, ktoré bránia alebo spomaľujú rozvoj služieb medzi členskými štátmi, najmä služieb poskytovaných zo strany MSP, ktoré prevládajú v oblasti služieb. Správa uzaviera, že desať rokov po predpokladanom dokončení vnútorného trhu stále existuje obrovský rozdiel medzi víziou integrovaného hospodárstva Európskej únie a realitou, ako ju poznajú európski občania a poskytovatelia. Prekážky ovplyvňujú široké spektrum činností v oblasti služieb vo všetkých etapách činnosti poskytovateľa a vyznačujú sa viacerými spoločnými znakmi vrátane toho, že často vznikajú v dôsledku administratívnej záťaže, právnej neistoty súvisiacej s cezhraničnou činnosťou a nedostatkom vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi.

(4)

Keďže služby predstavujú hnaciu silu hospodárskeho rastu a predstavujú 70 % HDP a zamestnanosti vo väčšine členských štátov, takáto fragmentácia vnútorného trhu má nepriaznivý dopad na celé európske hospodárstvo, najmä na konkurencieschopnosť MSP a pohyb pracovníkov, a bráni spotrebiteľom v získaní prístupu k väčšej rôznorodosti služieb za konkurencieschopnú cenu. Je dôležité upozorniť, že odvetvie služieb je hlavným zamestnávateľom najmä pre ženy, ktoré môžu získať veľmi veľa z nových možností, ktoré ponúka dokončenie vnútorného trhu so službami. Európsky parlament a Rada zdôraznili, že odstránenie právnych prekážok vytvorenia skutočného vnútorného trhu je prioritou pre splnenie cieľa stanoveného na zasadnutí Európskej rady v Lisabone 23 a 24 marca 2000, ktorým je zlepšenie zamestnanosti a sociálnej súdržnosti a dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, aby sa tak Európska únia stala do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnou ekonomiku na svete s väčším množstvom a lepšími pracovnými príležitosťami. Odstránenie týchto prekážok pri súčasnom zabezpečení vyspelého európskeho sociálneho modelu je preto základnou podmienkou prekonania ťažkostí pri vykonávaní lisabonskej stratégie a oživenia európskeho hospodárstva, najmä z hľadiska zamestnanosti a investícií. Z toho dôvodu je dôležité vytvoriť vnútorný trh so službami, v ktorom bude v správnej rovnováhe otvorenosť trhu, zachovanie služieb verejného záujmu a sociálne práva a práva spotrebiteľov.

(5)

Preto je potrebné odstrániť prekážky týkajúce sa slobody poskytovateľov usadiť sa v členských štátoch a voľného pohybu služieb medzi členskými štátmi a zaručiť príjemcom a poskytovateľom právnu istotu potrebnú na praktický výkon týchto dvoch základných slobôd uvedených v zmluve. Keďže prekážky na vnútornom trhu so službami majú vplyv na prevádzkovateľov, ktorí sa chcú usadiť v inom členskom štáte alebo ktorí poskytujú službu v inom členskom štáte bez toho, aby tam boli usadení, je potrebné umožniť poskytovateľom, aby mohli vyvíjať svoje činnosti v oblasti služieb na vnútornom trhu buď usadením sa v členskom štáte, alebo využívaním voľného pohybu služieb. Poskytovatelia by mali mať možnosť voľby medzi týmito dvoma slobodami v závislosti od svojej stratégie rastu v každom členskom štáte.

(6)

Tieto prekážky nemožno odstrániť len spoliehaním sa na priamu uplatniteľnosť článkov 43 a 49 zmluvy, keďže na jednej strane riešenie jednotlivých prípadov prostredníctvom konaní o porušení a nesplnení povinností voči dotknutému členskému štátu by bolo pre vnútroštátne orgány aj inštitúcie Spoločenstva, najmä po rozšírení, veľmi zložité a na druhej strane si zrušenie mnohých prekážok vyžaduje predchádzajúcu koordináciu vnútroštátnych právnych systémov vrátane vytvorenia administratívnej spolupráce. Legislatívny nástroj Spoločenstva umožňuje vytvoriť skutočný vnútorný trh so službami, ako to uznali Európsky parlament a Rada.

(7)

Táto smernica ustanovuje všeobecný právny rámec, ktorý poskytuje prospech širokému spektru služieb, pričom zohľadňuje rozdielne charakteristiky jednotlivých druhov činností alebo povolaní a ich systémy regulácie. Základom tohto rámca je dynamický a selektívny prístup prioritne spočívajúci v rýchlom odstraňovaní prekážok a v ostatných prípadoch tento prístup predpokladá začatie procesu hodnotenia, konzultácií a doplňujúcej harmonizácie konkrétnych záležitostí, čo umožní postupnú a koordinovanú modernizáciu vnútroštátnych regulačných systémov týkajúcich sa činností v oblasti služieb, nevyhnutnú na vytvorenie skutočného vnútorného trhu so službami do roku 2010. Mala by sa ustanoviť vyvážená sústava opatrení, ktorá zahrnie cielenú harmonizáciu, administratívnu spoluprácu, ustanovenie týkajúce sa slobody poskytovať služby a podporu vypracovania kódexov správania sa v určitých záležitostiach. Takáto koordinácia vnútroštátnych legislatívnych systémov by mala zabezpečiť vysoký stupeň právnej integrácie Spoločenstva a vysokú úroveň ochrany cieľov všeobecného záujmu, najmä ochrany spotrebiteľov, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie dôvery medzi členskými štátmi. V tejto smernici sa tiež zohľadňujú iné ciele všeobecného záujmu, vrátane ochrany životného prostredia, verejnej bezpečnosti a zdravia, ako aj potreba súladu s pracovným právom.

(8)

Bolo by vhodné, aby sa ustanovenia tejto smernice týkajúce sa slobody usadiť sa a voľného pohybu služieb uplatňovali len do tej miery, aby boli dané činnosti otvorené hospodárskej súťaži, teda aby nezaväzovali členské štáty liberalizovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu ani privatizovať verejnoprávne subjekty, ktoré takéto služby poskytujú, ani zrušiť existujúce monopoly na iné činnosti alebo určité distribučné služby.

(9)

Táto smernica sa uplatňuje len na požiadavky, ktoré majú vplyv na prístup k činnostiam v oblasti služieb alebo na ich výkon. Z tohto dôvodu sa neuplatňuje na požiadavky, ako sú pravidlá cestnej premávky, pravidlá týkajúce sa rozvoja alebo využitia pozemkov, územné plánovanie v mestách a na vidieku, stavebné predpisy, ako ani na správne sankcie uložené za nedodržanie takýchto pravidiel, ktoré konkrétne neupravujú alebo neovplyvňujú činnosti v oblasti služieb, ale ktoré musia poskytovatelia dodržiavať počas vykonávania svojej hospodárskej činnosti rovnako, ako iné súkromné osoby.

(10)

Táto smernica sa nevzťahuje na požiadavky upravujúce prístup určitých poskytovateľov k verejným finančným prostriedkom. Takéto požiadavky zahŕňajú predovšetkým tie, ktoré stanovujú podmienky, na základe ktorých majú poskytovatelia nárok na získanie verejných finančných prostriedkov vrátane špecifických zmluvných podmienok, a najmä noriem kvality, ktoré je potrebné dodržať ako podmienku na získanie verejných finančných prostriedkov, napríklad v prípade sociálnych služieb.

(11)

Táto smernica nezasahuje do opatrení, ktoré prijali členské štáty v súlade s právom Spoločenstva, v súvislosti s ochranou alebo podporou kultúrnej a jazykovej rôznorodosti a plurality médií vrátane ich financovania. Táto smernica nebráni členským štátom uplatňovať ich základné práva a zásady vzťahujúce sa na slobodu tlače a slobodu prejavu. Táto smernica neovplyvňuje zákony členských štátov, ktoré zakazujú diskrimináciu z dôvodu štátnej príslušnosti alebo z dôvodov, ktoré sú ustanovené v článku 13 zmluvy.

(12)

Cieľom tejto smernice je vytvoriť právny rámec na zabezpečenie slobody usadiť sa a slobodného pohybu služieb medzi členskými štátmi a neharmonizuje, ani sa nedotýka trestného práva. Členské štáty by však nemali mať možnosť obmedzovať slobodu poskytovať služby uplatnením ustanovení trestného práva, ktoré špecificky ovplyvňujú prístup k činnosti v oblasti služieb alebo vykonávanie tejto činnosti na účely obchádzania pravidiel stanovených v tejto smernici.

(13)

Je rovnako dôležité, aby táto smernica plne dodržiavala iniciatívy Spoločenstva vychádzajúce z článku 137 zmluvy na účely dosiahnutia cieľov jej článku 136, týkajúcich sa podpory zamestnanosti a lepších životných a pracovných podmienok.

(14)

Táto smernica neovplyvňuje podmienky zamestnávania, vrátane maximálnej dĺžky pracovného času a minimálnej doby odpočinku, minimálnej ročnej dovolenky, minimálnej mzdy, ako ani zdravia, bezpečnosti a hygieny pri práci, ktoré členské štáty uplatňujú v súlade s právom Spoločenstva, a neovplyvňuje ani vzťahy medzi sociálnymi partnermi, vrátane práva vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy, práva na štrajk a pracovné opatrenie v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi, ktoré rešpektujú právo Spoločenstva, ani sa neuplatňuje na služby poskytované agentúrami na sprostredkovanie dočasného zamestnania. Táto smernica neovplyvňuje právne predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení.

(15)

Táto smernica rešpektuje výkon základných práv, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch a ktoré sú uznané v Charte základných práv Európskej únie a sprievodných vysvetleniach a dáva ich do súladu so základnými slobodami ustanovenými v článkoch 43 a 49 zmluvy. Tieto základné práva zahŕňajú právo na pracovné opatrenie v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi, ktoré rešpektujú právo Spoločenstva.

(16)

Táto smernica sa týka len poskytovateľov, ktorí sú usadení v členskom štáte, a nezaoberá sa vonkajšími otázkami. Netýka sa rokovaní o obchode so službami v rámci medzinárodných organizácií, najmä v rámci Všeobecnej dohody o obchode a službách (GATS).

(17)

Táto smernica sa vzťahuje len na služby, ktoré sa poskytujú za finančnú úhradu. Služby všeobecného záujmu nie sú zahrnuté do vymedzenia v článku 50 zmluvy, a preto nepatria ani do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Služby všeobecného hospodárskeho záujmu sú služby poskytované za finančnú úhradu, a preto patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Niektoré služby všeobecného hospodárskeho záujmu, napríklad služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré môžu existovať v oblasti dopravy, sú však vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a na určité iné služby všeobecného hospodárskeho záujmu, napríklad také, ktoré môžu existovať v oblasti poštových služieb, sa vzťahuje odchýlka z ustanovenia o slobode poskytovať služby stanovené v tejto smernici. Táto smernica sa nezaoberá financovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a nevzťahuje sa na systémy poskytovania pomoci členskými štátmi, najmä v sociálnej oblasti, v súlade s pravidlami Spoločenstva o hospodárskej súťaži. Táto smernica sa nezaoberá krokmi nadväzujúcimi na Bielu knihu Komisie o službách všeobecného záujmu.

(18)

Finančné služby by sa mali vyňať z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, keďže tieto činnosti sú predmetom osobitných právnych predpisov Spoločenstva zameraných, rovnako ako táto smernica, na vytvorenie skutočného vnútorného trhu so službami. Toto vyňatie by sa teda malo vzťahovať na všetky finančné služby bankového, úverového a poistného charakteru, vrátane služieb zaisťovacieho, osobno-dôchodkového alebo pracovno-dôchodkového charakteru, služieb, ktoré sa týkajú cenných papierov, služieb investičného, platobného, investično-poradenského charakteru, vrátane služieb uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (4).

(19)

S ohľadom na prijatie balíka legislatívnych nástrojov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, ako aj súvisiacich zdrojov a služieb, v roku 2002, ktorý vytvoril regulačný rámec uľahčujúci prístup k týmto činnostiam na vnútornom trhu, najmä pomocou zrušenia najodlišnejších systémov udeľovania povolení, je potrebné z rozsahu pôsobnosti tejto smernice vyňať aj otázky, ktorými sa zaoberajú tieto nástroje.

(20)

Vyňatie z rozsahu pôsobnosti tejto smernice týkajúce sa elektronických komunikačných služieb, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (5), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (6), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (7), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (8) a smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (9) by sa nemalo uplatňovať len na otázky osobitne upravené týmito smernicami, ale tiež na záležitosti, v ktorých smernice explicitne ponechávajú možnosť členským štátom prijať určité opatrenia na vnútroštátnej úrovni.

(21)

Dopravné služby vrátane mestskej dopravy, taxi služby a služby rýchlej zdravotníckej pomoci, ako aj prístavných služieb by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(22)

Vyňatie zdravotnej starostlivosti z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by malo zahŕňať zdravotné a farmaceutické služby, ktoré poskytuje zdravotnícky personál pacientom pri posudzovaní, udržiavaní a obnovovaní ich zdravotného stavu, keď sú tieto činnosti vyhradené pre regulované zdravotnícke povolanie v členskom štáte, v ktorom sú služby poskytované.

(23)

Táto smernica nemá vplyv na náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte než v tom, ktorého obyvateľom je príjemca starostlivosti. Súdny dvor sa tejto problematike venoval už pri mnohých príležitostiach a uznal práva pacienta. Je dôležité riešiť túto problematiku v inom právnom nástroji Spoločenstva s cieľom dosiahnuť väčšiu právnu istotu a prehľadnosť v takom rozsahu, v akom táto problematika nebola už predmetom nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (10).

(24)

Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by mali byť vyňaté aj audiovizuálne služby v akejkoľvek forme prenosu, vrátane prenosu v kinách. Okrem toho by sa táto smernica nemala vzťahovať na pomoc, ktorú poskytujú členské štáty audiovizuálnemu sektoru, na ktorú sa vzťahujú pravidlá Spoločenstva o hospodárskej súťaži.

(25)

Činnosti týkajúce sa hazardných hier, vrátane lotérií a stávkových transakcií, by mali byť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice vyňaté s ohľadom na osobitnú povahu týchto činností, ktoré zahŕňajú vykonávanie politík týkajúcich sa verejného poriadku a ochrany spotrebiteľa členskými štátmi.

(26)

Táto smernica sa nedotýka uplatňovania článku 45 zmluvy.

(27)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na sociálne služby v oblasti bývania, starostlivosti o deti a podpory rodín a osôb v núdzi, ktoré poskytuje štát na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni prostredníctvom poskytovateľov poverených štátom alebo charitatívnych organizácií, ktoré sú ako také uznané štátom, s cieľom zabezpečiť podporu tým, ktorí sa trvalo alebo dočasne nachádzajú v stave núdze, pretože majú nedostatočný rodinný príjem alebo úplný či čiastočný nedostatok nezávislosti, alebo tým, ktorí podstupujú riziko marginalizácie. Tieto služby sú nevyhnutnými na zaručenie základného práva na ľudskú dôstojnosť a integritu a sú prejavom zásad sociálnej súdržnosti a solidarity a táto smernica by ich nemala ovplyvňovať.

(28)

Táto smernica sa nezaoberá financovaním sociálnych služieb, ani systémami pomoci s nimi spojenými. Takisto neovplyvňuje kritéria ani podmienky stanovené členskými štátmi na zabezpečenie toho, aby sociálne služby vykonávali efektívne svoju funkciu v prospech verejného záujmu a sociálnej súdržnosti. Okrem toho by táto smernica nemala mať vplyv na zásadu univerzálnej služby v rámci sociálnych služieb členských štátov.

(29)

Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva poskytuje konkrétny právny základ pre oblasť daní a vzhľadom na už prijaté nástroje Spoločenstva v tejto oblasti, je potrebné oblasť daní vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(30)

V súčasnosti existuje veľké množstvo právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa činností v oblasti služieb. Táto smernica je založená na acquis Spoločenstva, a preto ho dopĺňa. Rozpory medzi touto smernicou a inými nástrojmi Spoločenstva boli preskúmané a sú v tejto smernici vyriešené okrem iného prostredníctvom odchýliek. Je však potrebné ustanoviť pravidlo pre akékoľvek zvyšné a výnimočné prípady, v ktorých dochádza k rozporu medzi ustanovením tejto smernice a ustanoveniami iného nástroja Spoločenstva. Výskyt takéhoto rozporu by sa mal stanoviť v súlade s pravidlami zmluvy o práve usadiť sa a voľnom pohybe služieb.

(31)

Táto smernica je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (11) a nemá na ňu vplyv. Zaoberá sa inými otázkami ako sú tie, ktoré súvisia s odbornými kvalifikáciami, medzi ktoré patrí napríklad poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti (poistenie profesijnej zodpovednosti), obchodná komunikácia, viacodborové činnosti a administratívne zjednodušenie. Odchýlka od ustanovenia o slobode poskytovať služby v tejto smernici zabezpečuje, že táto smernica nemá s ohľadom na dočasné cezhraničné poskytovanie služieb vplyv na hlavu II o voľnom poskytovaní služieb smernice 2005/36/ES. Preto žiadne opatrenia uplatniteľné podľa uvedenej smernice v členskom štáte, v ktorom sa poskytuje služba, nie sú ovplyvnené ustanovením o slobode poskytovať služby.

(32)

Táto smernica je v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva o ochrane spotrebiteľa, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (smernica o nekalých obchodných praktikách) (12) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (13).

(33)

Služby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, zahŕňajú široké spektrum činností podliehajúcich neustálej zmene vrátane podnikových služieb, ako je podnikateľské poradenstvo, osvedčovanie a skúšanie; správa zariadení vrátane údržby kancelárskych priestorov; reklama; personálne poradenstvo; služby obchodných zástupcov. Služby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, tiež zahŕňajú služby poskytované podnikateľom aj spotrebiteľom, ako napríklad právne alebo daňové poradenstvo; služby v oblasti nehnuteľností poskytované napríklad realitnými agentúrami; služby v oblasti stavebníctva vrátane architektonických služieb; distribučné služby; organizáciu veľtrhov; prenájom dopravných prostriedkov a cestovné kancelárie. Sú tu zahrnuté aj služby pre spotrebiteľov, ako napríklad služby v oblasti cestovného ruchu vrátane služieb sprievodcov; služby voľného času, športových centier a zábavných parkov; a v rozsahu, v akom nie sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti smernice, aj pomocné služby pre domácnosť, ako je pomoc starším osobám. Tieto činnosti môžu zahŕňať služby, ktoré si vyžadujú blízkosť medzi poskytovateľom a príjemcom, ale aj služby, pri ktorých je potrebné, aby príjemca alebo poskytovateľ cestoval, alebo služby, ktoré môžu byť poskytované na diaľku, vrátane prostredníctvom internetu.

(34)

Podľa judikatúry Súdneho dvora sa posúdenie, či určité činnosti, najmä činnosti, ktoré sú financované z verejných zdrojov alebo poskytované verejnými subjektmi, predstavujú „službu“, musí uskutočniť v každom prípade jednotlivo s prihliadnutím na všetky ich charakteristiky, najmä na spôsob, akým sú poskytované, organizované a financované v dotknutom členskom štáte. Súdny dvor dospel k rozhodnutiu, že základnou charakteristikou finančnej úhrady je skutočnosť, že predstavuje odplatu za dané služby, a týmto uznal, že odplata chýba v prípade činností, ktoré sú vykonávané bezodplatne štátom alebo v mene štátu v súvislosti s jeho povinnosťami v sociálnej, kultúrnej, vzdelávacej a súdnej oblasti, akými sú kurzy poskytované v rámci národného systému vzdelávania alebo riadenie systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré nepredstavujú hospodársku činnosť. Platba poplatku zo strany príjemcu, napríklad školného alebo zápisného zo strany študentov, s cieľom prispieť určitým spôsobom na prevádzkové náklady systému, nepredstavuje sama o sebe finančnú úhradu, pretože služba je i naďalej v podstatnom rozsahu financovaná z verejných prostriedkov. Na tieto činnosti sa preto nevzťahuje vymedzenie služby uvedené v článku 50 zmluvy, a preto nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(35)

Neziskové amatérske športové činnosti majú dôležitý spoločenský význam. Často sú výhradne zamerané na plnenie spoločenských a rekreačných cieľov. Nepredstavujú preto hospodársku činnosť v zmysle práva Spoločenstva a nemali by patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(36)

Pojem „poskytovate“ by mal zahŕňať každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu, alebo každú právnickú osobu, ktorá v členskom štáte vykonáva činnosť v oblasti služieb, v súvislosti s výkonom slobody usadiť sa alebo voľného pohybu služieb. Pojem „poskytovate“ by preto nemal byť obmedzený len na cezhraničné poskytovanie služieb v rámci voľného pohybu služieb, ale mal by tiež zahŕňať prípady, v ktorých sa prevádzkovateľ usadí v členskom štáte, aby tam začal vykonávať svoje činnosti v oblasti služieb. Na druhej strane by vymedzenie pojmu „poskytovate“ nemalo zahŕňať prípady pobočiek spoločností z tretích krajín v členskom štáte, pretože podľa článku 48 zmluvy môžu mať prospech zo slobody usadiť sa a voľného pohybu služieb len spoločnosti založené v súlade s právnymi predpismi členského štátu, ktoré majú sídlo, administratívne ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v rámci Spoločenstva. Pojem „príjemca“ by sa mal tiež vzťahovať na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí už majú výhody z práv, ktoré im boli priznané aktmi Spoločenstva, akými sú nariadenie (EHS) č. 1408/71, smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (14), nariadenie Rady (ES) č. 859/2003 zo 14. mája 2003, ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa doteraz tieto ustanovenia nevzťahujú výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti (15) a smernica Európskho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (16). Okrem toho členské štáty môžu rozšíriť pojem „príjemca“ na iných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nachádzajú na ich území.

(37)

Miesto, kde je poskytovateľ služby usadený, by malo byť určené v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej pojem „usadenie sa“ znamená faktický výkon hospodárskej činnosti prostredníctvom stálej prevádzky po neurčitú dobu. Táto požiadavka môže byť tiež splnená, ak je spoločnosť založená na dobu určitú, alebo ak si prenajíma budovu alebo zariadenie, prostredníctvom ktorého vykonáva svoju činnosť. Tiež môže byť splnená, ak v súvislosti s konkrétnou službou členský štát udelí povolenie len na obmedzenú dobu. Usadenie si nevyžaduje, aby sa uskutočnilo formou dcérskej spoločnosti, pobočky alebo obchodného zastúpenia, ale môže pozostávať z kancelárie riadenej vlastnými zamestnancami poskytovateľa alebo osobou, ktorá je nezávislá, ale oprávnená konať trvalo v mene podniku, ako je tomu napríklad v prípade obchodného zastúpenia. Podľa takéhoto vymedzenia, ktoré vyžaduje skutočný výkon hospodárskej činnosti v mieste usadenia sa poskytovateľa, nepredstavuje samotná poštová schránka miesto usadenia. V prípadoch, v ktorých má poskytovateľ viaceré miesta usadenia sa, je potrebné určiť, z ktorého z nich poskytuje dotknutú službu. Ak je ťažké určiť, z ktorého z viacerých miest usadenia sa je predmetná služba poskytovaná, by daným miestom usadenia sa malo byť miesto, ktoré je centrom činností poskytovateľa, ktoré sa vzťahujú na túto konkrétnu službu.

(38)

Pojem „právnické osoby“ podľa ustanovení zmluvy o usadení sa ponecháva prevádzkovateľom voľnosť, čo sa týka voľby právnej formy, ktorú považujú pre výkon svojich činností za vhodnú. „Právnické osoby“ sú v zmysle zmluvy všetky subjekty vytvorené podľa práva členského štátu, alebo ním sa riadiace, bez ohľadu na ich právnu formu.

(39)

Pojem „systém udeľovania povolení“ by mal okrem iného zahŕňať administratívne postupy udeľovania povolení, licencií, schválení alebo koncesií, ako aj povinnosť na účely získania oprávnenia vykonávať činnosť, zaregistrovať sa ako člen profesie alebo zapísať sa do registra, evidencie alebo databázy, povinnosť úradného vymenovania do orgánu alebo povinnosť byť držiteľom preukazu potvrdzujúceho členstvo v určitej profesii. Povolenie môže byť udelené nielen formálnym rozhodnutím, ale aj implicitným rozhodnutím, ktoré vyplýva napríklad z nečinnosti príslušného orgánu alebo zo skutočnosti, že zainteresovaná strana musí čakať na potvrdenie prijatia svojho vyhlásenia, aby mohla začať vykonávať príslušnú činnosť alebo aby sa vykonávania tejto činnosti stalo zákonným.

(40)

Pojem „závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu“, na ktoré sa odvolávajú niektoré ustanovenia tejto smernice, sa postupne vyvinul z judikatúry Súdneho dvora v súvislosti s článkami 43 a 49 zmluvy a je možné, že sa bude naďalej vyvíjať. Tento pojem, ako ho uznal vo svojej judikatúre Súdny dvor, zahŕňa aspoň tieto oblasti: verejný poriadok, verejnú bezpečnosť a verejné zdravie v zmysle článkov 46 a 55 zmluvy, udržiavanie poriadku v spoločnosti, ciele sociálnej politiky, ochranu príjemcov služieb, ochranu spotrebiteľa, ochranu pracovníkov vrátane sociálnej ochrany pracovníkov, dobré životné podmienky zvierat, udržanie finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia, zabránenie podvodom, prevenciu nekalej súťaže, ochranu životného prostredia a mestského životného prostredia vrátane územného plánovania v mestách a na vidieku, ochranu veriteľov, zabezpečenie riadneho fungovania súdnictva, bezpečnosť na cestách, ochranu duševného vlastníctva, ciele kultúrnej politiky vrátane zabezpečenia slobody prejavu rôznych zložiek v spoločnosti, predovšetkým sociálnych, kultúrnych, náboženských a filozofických hodnôt spoločnosti, potrebu zabezpečenia vysokej úrovne vzdelávania, udržanie rôznorodosti tlače a podporu národného jazyka, zachovanie národného historického a umeleckého dedičstva a veterinárnu politiku.

(41)

Pojem „verejný poriadok“ v zmysle výkladu Súdneho dvora zahŕňa ochranu proti skutočnému a dostatočne závažnému ohrozeniu, ktoré má vplyv na jeden zo základných záujmov spoločnosti, pričom môže zahŕňať najmä záležitosti týkajúce sa ľudskej dôstojnosti, ochrany maloletých a zraniteľných plnoletých a zdravie dobré životné podmienky zvierat. Podobne zahŕňa pojem „verejná bezpečnos“ záležitosti ochrany verejnosti.

(42)

Pravidlá vzťahujúce sa na administratívne postupy by sa nemali zameriavať na harmonizáciu administratívnych postupov, ale na odstránenie príliš ťažkopádnych systémov udeľovania povolení, postupov a formálnych náležitostí, ktoré prekážajú výkonu slobody usadiť sa a z toho vyplývajúcemu vytvoreniu nových podnikov poskytujúcich služby.

(43)

Jedným z hlavných problémov, s ktorým sa stretávajú najmä MSP pri získavaní prístupu k činnostiam v oblasti služieb a pri ich vykonávaní je zložitosť, dĺžka a právna neistota administratívnych postupov. Z tohto dôvodu, nasledujúc vzor určitých iniciatív zameraných na modernizáciu a dobrú administratívnu prax, podniknutých na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni, je potrebné ustanoviť zásady administratívneho zjednodušenia, okrem iného, pomocou obmedzenia povinnosti predchádzajúceho udelenia povolenia na prípady, v ktorých je to dôležité, a pomocou ustanovenia zásady implicitného udeľovania povolenia príslušným orgánom po uplynutí určitej lehoty. Cieľom takejto modernizácie je pri zachovaní požiadaviek na transparentnosť a aktualizáciu informácií, týkajúcich sa prevádzkovateľov, odstrániť oneskorenia, znížiť náklady a odstrániť odradzujúce účinky vyplývajúce napríklad zo zbytočných alebo príliš zložitých a ťažkopádnych postupov, z duplicity postupov, byrokratických postupov pri predkladaní dokumentov, zo svojvoľného výkonu právomocí príslušných orgánov, z neurčitých alebo nadbytočne dlhých lehôt na poskytnutie odpovede, obmedzenej doby platnosti udelených povolení a neprimeraných poplatkov a sankcií. Takáto prax pôsobí obzvlášť odradzujúco najmä na poskytovateľov, ktorí majú záujem začať vykonávať svoje činnosti v inom členskom štáte, a je potrebné ju koordinovane modernizovať v rámci rozšíreného vnútorného trhu dvadsiatich piatich členských štátov.

(44)

Členské štáty by mali v prípade potreby zaviesť formuláre harmonizované na úrovni Spoločenstva, ako stanovila Komisia, ktoré budú slúžiť ako ekvivalent osvedčení, potvrdení alebo ďalších dokumentov v súvislosti s usadením sa.

(45)

S cieľom preskúmať potrebu zjednodušenia postupov a formálnych náležitostí by členské štáty mali mať možnosť zohľadniť najmä svoje potreby, počet, možnú duplicitu, náklady, jasnosť a prístupnosť, ako aj oneskorenie a praktické ťažkosti, ktoré by mohli dotknutému poskytovateľovi spôsobiť.

(46)

S cieľom uľahčiť prístup k činnostiam v oblasti služieb a ich vykonávanie na vnútornom trhu je potrebné stanoviť spoločný cieľ administratívneho zjednodušenia pre všetky členské štáty a vytvoriť ustanovenia týkajúce sa, okrem iného, práva na informácie, postupov plnených elektronickými prostriedkami a ustanovenia rámca pre systémy udeľovania povolení. Ďalšie opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni na splnenie tohto cieľa by mohli zahŕňať znižovanie počtu postupov a formálnych náležitostí vzťahujúcich sa na činnosti v oblasti služieb a obmedzenie týchto postupov a formálnych náležitostí len na tie, ktoré sú dôležité na dosiahnutie cieľa všeobecného záujmu a ktoré sa navzájom neduplikujú z hľadiska obsahu alebo účelu.

(47)

Na účely administratívneho zjednodušenia by nemali byť zavedené všeobecné formálne požiadavky, ako napríklad predloženie originálov dokumentov, overených kópií alebo overeného prekladu, okrem prípadu, ak sú objektívne opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu, akým je ochrana pracovníkov, verejné zdravie, ochrana životného prostredia alebo ochrana spotrebiteľa. Je tiež nevyhnutné zabezpečiť, aby povolenie spravidla umožňovalo prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie na celom území štátu, pokiaľ nie je objektívne opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu nové povolenie pre jednotlivé prevádzky, napríklad pre každý nový hypermarket, alebo povolenie obmedzené na určitú časť územia štátu.

(48)

S cieľom ďalšieho zjednodušenia administratívnych postupov je vhodné zabezpečiť, aby mal každý poskytovateľ jedno miesto, prostredníctvom ktorého môže splniť všetky postupy a formálne náležitosti (ďalej len „miesto jednotného kontaktu“). Počet miest jednotného kontaktu na jeden členský štát môže byť rôzny v závislosti od právomocí na regionálnej a miestnej úrovni alebo v závislosti od dotknutých činností. Vytvorenie miest jednotného kontaktu by nemalo zasahovať do rozdelenia funkcií medzi príslušnými orgánmi v rámci každého vnútroštátneho systému. Ak je na regionálnej alebo miestnej úrovni niekoľko príslušných orgánov, jeden z nich môže prevziať úlohu miesta jednotného kontaktu a koordinátora. Miesta jednotného kontaktu môžu byť zriadené nielen správnymi orgánmi, ale aj obchodnými komorami alebo živnostenskými komorami alebo profesijnými organizáciami alebo súkromnými subjektmi, ktorým sa členský štát rozhodne zveriť túto úlohou. Miesta jednotného kontaktu zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní pomoci poskytovateľom buď ako orgán priamo oprávnený vydávať dokumenty potrebné na získanie prístupu k činnostiam v oblasti služieb, alebo ako sprostredkovateľ medzi poskytovateľom a priamo príslušnými orgánmi.

(49)

Poplatok, ktorý môžu miesta jednotného kontaktu vyberať, by mal byť primeraný nákladom na postupy a formálne náležitosti, ktoré vykonávajú. To by členským štátom nemalo brániť, aby miesta jednotného kontaktu poverili výberom iných správnych poplatkov, ako napríklad poplatkov dozorných orgánov.

(50)

Pre poskytovateľov a príjemcov je nevyhnutné, aby mali ľahký prístup k určitým druhom informácií. Spôsob poskytovania informácií poskytovateľom a príjemcom by mali určiť členské štáty v rámci tejto smernice. Najmä povinnosť členských štátov zabezpečiť, že príslušná informácia je ľahko prístupná poskytovateľom a príjemcom a že môže byť prístupná verejnosti bez prekážok, by sa mohla splniť tým, že sa táto informácia sprístupní na webovej stránke. Každá informácia by mala byť poskytovaná zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom.

(51)

Informácie poskytované poskytovateľom a ich príjemcom služieb by mali zahŕňať najmä informácie o postupoch a formálnych náležitostiach, kontakt na príslušné orgány, podmienky prístupu k verejným registrom a databázam a informácie týkajúce sa dostupných opravných prostriedkov a kontakt na združenia a organizácie, od ktorých poskytovatelia či príjemcovia môžu získať praktickú pomoc. Povinnosť príslušných orgánov poskytovať poskytovateľom a príjemcom pomoc by nemala zahŕňať poskytovanie právneho poradenstva v jednotlivých prípadoch. Avšak mali by byť poskytnuté všeobecné informácie o spôsobe, akým sa zvyčajne požiadavky vykladajú či uplatňujú. Otázky týkajúce sa zodpovednosti v prípade poskytnutia nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií by mali určiť členské štáty.

(52)

Pre administratívne zjednodušenie týkajúce sa činností v oblasti služieb v prospech poskytovateľov, príjemcov a príslušných orgánov bude rozhodujúce vytvorenie elektronických prostriedkov na splnenie postupov a formálnych náležitostí v primerane blízkej budúcnosti. Na splnenie tejto povinnosti bude pravdepodobne potrebné upraviť vnútroštátne zákony a iné predpisy vzťahujúce sa na služby. Táto povinnosť by nemala členským štátom brániť, aby okrem elektronických prostriedkov poskytli aj iné prostriedky plnenia takýchto postupov a formálnych náležitostí. Skutočnosť, že musí existovať možnosť splniť tieto postupy a formálne náležitosti na diaľku znamená, že členské štáty musia zabezpečiť, aby mohli byť splnené aj zo zahraničia. Táto povinnosť sa nevzťahuje na postupy alebo formálne náležitosti, ktoré z dôvodu ich povahy nemožno splniť na diaľku. Táto skutočnosť ďalej neovplyvňuje právne predpisy členských štátov o používaní jazykov.

(53)

Príslušný orgán môže pri udeľovaní oprávnení pre určité činnosti v oblasti služieb vyžadovať uskutočnenie pohovoru so žiadateľom s cieľom posúdiť osobnú bezúhonnosť a vhodnosť žiadateľa na vykonávanie dotknutej služby. V takýchto prípadoch nie je vhodné plniť formálne náležitosti elektronickými prostriedkami.

(54)

Možnosť získania prístupu k činnosti v oblasti služieb by malo podliehať udeleniu povolenia príslušným orgánom, len ak je takéto rozhodnutie v súlade s kritériami nediskriminácie, nevyhnutnosti a proporcionality. Znamená to najmä, že existencia systémov udeľovania povolení by mala byť prípustná len v prípadoch, v ktorých by následná inšpekcia nebola účinná z dôvodu nemožnosti dodatočne určiť nedostatky dotknutej služby pri zohľadnení rizík a nebezpečenstiev, ktoré by mohli vzniknúť, ak by sa nevykonala predchádzajúca inšpekcia. Na ustanovenie s takýmto účinkom v tejto smernici sa však nemožno spoliehať pri zdôvodňovaní systémov udeľovania povolení, ktoré sú zakázané inými nástrojmi Spoločenstva, ako napríklad smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy (17) alebo smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (18). Výsledky postupu vzájomného hodnotenia umožnia na úrovni Spoločenstva určiť druhy činností, v prípade ktorých by sa mali odstrániť systémy udeľovania povolení.

(55)

Táto smernica by sa nemala týkať možnosti členských štátov odňať povolenie po jeho udelení, a to v prípadoch, keď už nie sú splnené podmienky na jeho udelenie.

(56)

Podľa judikatúry Súdneho dvora predstavuje verejné zdravie, ochrana spotrebiteľa, zdravie zvierat a ochrana mestského životného prostredia závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu. Takéto závažné dôvody môžu odôvodniť uplatnenie systémov udeľovania povolení a iných obmedzení. Avšak žiadny takýto systém udeľovania povolení alebo obmedzenie by nemali byť diskriminačné z dôvodu štátnej príslušnosti. Navyše by sa vždy mali dodržať zásady nevyhnutnosti a proporcionality.

(57)

Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa systémov udeľovania povolení by sa mali zaoberať prípadmi, keď si prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie prevádzkovateľmi vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu. Netýka sa to rozhodnutí príslušných orgánov o založení verejného alebo súkromného subjektu na poskytovanie konkrétnej služby, ani na uzatvorenie zmlúv príslušnými orgánmi na poskytovanie konkrétnej služby, ktorú upravujú predpisy o verejnom obstarávaní, pretože táto smernica sa nezaoberá pravidlami verejného obstarávania.

(58)

S cieľom uľahčiť prístup k činnostiam v oblasti služieb a ich vykonávanie je dôležité zhodnotiť systémy udeľovania povolení a ich odôvodnenia a podať o nich správu. Táto povinnosť podať správu sa týka iba existencie systémov udeľovania povolení a nie kritérií a podmienok pre ich udeľovanie.

(59)

Povolenie by spravidla malo poskytovateľovi umožniť prístup k činnosti v oblasti služieb alebo vykonávanie tejto činnosti na celom území štátu, pokiaľ nie je územné obmedzenie povolenia opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu. Napríklad ochrana životného prostredia môže odôvodňovať požiadavku získať povolenie pre každé jednotlivé zariadenie na území štátu. Toto ustanovenie by nemalo mať vplyv na právomoci na regionálnej alebo miestnej úrovni týkajúce sa udeľovania povolení v rámci členských štátov.

(60)

Táto smernica, a najmä ustanovenia týkajúce sa systémov udeľovania povolení a územného rozsahu povolení, by nemali zasahovať do rozdelenia regionálnych alebo miestnych právomocí v rámci členských štátov vrátane regionálnej a miestnej samosprávy a používania úradných jazykov.

(61)

Ustanovenie týkajúce sa neduplicity podmienok pre udeľovanie povolení by nemalo brániť tomu, aby členské štáty uplatňovali vlastné podmienky, ktoré sú uvedené v systéme udeľovania povolení. Malo by sa len vyžadovať, aby príslušné orgány pri posudzovaní toho, či tieto podmienky žiadateľ spĺňa, zohľadnili rovnocenné podmienky, ktoré už žiadateľ splnil v inom členskom štáte. Toto ustanovenie by nemalo vyžadovať uplatňovanie podmienok pre udeľovanie povolení stanovených v systéme udeľovania povolení v inom členskom štáte.

(62)

Ak je v dôsledku nedostatku prírodných zdrojov alebo technickej kapacity počet vydávaných povolení pre určitú činnosť obmedzený, mal by sa prijať postup pre výber spomedzi viacerých potenciálnych kandidátov s cieľom zabezpečiť pomocou otvorenej súťaže zlepšenie kvality a podmienok pre poskytovanie služieb dostupných pre užívateľov. Takýto postup by mal zaručiť transparentnosť a nestrannosť a povolenia by nemali byť v rámci neho udeľované na nadmerne dlhé obdobie alebo podliehať automatickému obnoveniu, alebo poskytovať poskytovateľovi, ktorého platnosť povolenia práve uplynula. výhody. Predovšetkým doba platnosti udeleného povolenia by mala byť stanovená spôsobom, ktorý nebráni ani neobmedzuje voľnú hospodársku súťaž viac, ako je potrebné na umožnenie návratnosti investičných nákladov pre poskytovateľa a primeraný zisk z investovaného kapitálu. Toto ustanovenie by nemalo brániť členským štátom, aby obmedzili počet vydávaných povolení z iných dôvodov ako z nedostatku prírodných zdrojov alebo technickej kapacity. Tieto povolenia by v každom prípade mali i naďalej podliehať ostatným ustanoveniam tejto smernice, ktoré sa vzťahujú na systémy udeľovania povolení.

(63)

Ak neexistuje iná úprava a príslušný orgán na žiadosť neodpovedal v stanovenej lehote, povolenie by sa malo považovať za udelené. Vo vzťahu k určitým činnostiam je však môžné zaviesť inú úpravu, ak je to objektívne opodstatnené závažnými dôvodmi týkajúcimi sa verejného záujmu vrátane oprávneného záujmu tretích strán. Táto iná úprava by mohla zahŕňať predpisy členských štátov, podľa ktorých v prípade, že príslušný orgán na žiadosť neodpovedal, sa žiadosť považuje za zamietnutú, pričom toto zamietnutie možno napadnúť súdnou cestou.

(64)

Na vytvorenie skutočného vnútorného trhu so službami je potrebné zrušiť všetky obmedzenia slobody usadiť sa a voľného pohybu služieb, ktoré sú stále zakotvené v zákonoch určitých členských štátov a ktoré nie sú v súlade s článkami 43 a 49 zmluvy. Obmedzenia, ktoré je potrebné zrušiť, ovplyvňujú najmä vnútorný trh so službami a mali by byť čo najskôr systematicky odstránené.

(65)

Sloboda usadiť sa je založená najmä na zásade rovnakého zaobchádzania, ktorá spočíva nielen v zákaze akejkoľvek diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, ale aj akejkoľvek nepriamej diskriminácie z iných dôvodov s rovnakým dôsledkom. Z tohto dôvodu prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie v členskom štáte buď vo forme hlavnej, alebo vedľajšej činnosti by nemal podliehať splneniu kritérií, ako sú usadenie sa, bydlisko, trvalé bydlisko alebo hlavná prevádzka pre výkon činností v oblasti služieb. Tieto kritériá by však nemali zahŕňať požiadavky, na základe ktorých musí byť poskytovateľ alebo jeden z jeho zamestnancov alebo zástupca prítomný počas výkonu činnosti, ak je to opodstatnené závažnými dôvodmi týkajúcimi sa verejného záujmu. Okrem toho by členský štát nemal obmedziť spôsobilosť na právne úkony spoločností alebo právo spoločností založených podľa práva iného členského štátu, na území ktorého sa nachádza ich hlavná prevádzka, aby podali návrh na začatie súdneho konania. Členský štát by navyše nemal poskytovať výhody poskytovateľom, s ktorými má určité národné alebo miestne sociálno-ekonomické prepojenie, ani by nemal mať možnosť obmedzovať z dôvodu miesta usadenia sa slobodu poskytovateľa nadobúdať, užívať alebo nakladať s právami alebo tovarom, ani by nemal obmedzovať prístup poskytovateľa k rôznym formám úverov alebo umiestneniu, pokiaľ ich konkrétny výber je užitočný pre prístup k ich činnosti alebo pre jej efektívny výkon.

(66)

Prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie na území členského štátu by nemalo podliehať hospodárskemu testu. Zákaz používania ekonomických previerok ako predpokladu pre udelenie povolenia by sa mal vzťahovať na hospodárske testy ako také, ale nie na požiadavky, ktoré sú objektívne opodstatnené závažnými dôvodmi týkajúcimi sa verejného záujmu, ako napríklad ochrana mestského životného prostredia, ciele sociálnej politiky a verejného zdravia. Tento zákaz by nemal ovplyvniť výkon právomocí orgánov zodpovedných za uplatňovanie práva hospodárskej súťaže.

(67)

Pokiaľ ide o finančné záruky alebo poistenie, zákaz požiadaviek by sa mal týkať iba povinnosti, že požadované finančné záruky alebo poistenie musia byť získané od finančnej inštitúcie usadenej v dotknutom členskom štáte.

(68)

Pokiaľ ide o predchádzajúcu registráciu, zákaz požiadaviek by sa mal týkať iba povinnosti, že poskytovateľ bol pred usadením sa registrovaný počas daného obdobia v registri v dotknutom členskom štáte.

(69)

Na koordináciu modernizácie vnútroštátnych pravidiel a právnych predpisov v súlade s požiadavkami vnútorného trhu je potrebné zhodnotiť určité nediskriminačné vnútroštátne požiadavky, ktoré by svojou podstatou mohli v rámci slobody usadiť sa významne obmedziť alebo dokonca zabrániť prístupu k činnosti alebo jej výkonu. Tento proces hodnotenia by mal byť obmedzený na zlučiteľnosť týchto požiadaviek s kritériami pre slobodu usadiť sa ustanovenými Súdnym dvorom. Nemal by sa týkať uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva o hospodárskej súťaži. Ak sú takéto požiadavky diskriminačné alebo nie sú objektívne opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu alebo ak sú neprimerané, musia sa zrušiť alebo zmeniť a doplniť. Výsledok tohto hodnotenia sa bude líšiť v závislosti od povahy činností a dotknutého verejného záujmu. Takéto požiadavky by mohli byť predovšetkým v plnej miere opodstatnené, ak sledujú ciele sociálnej politiky.

(70)

Na účely tejto smernice sa služby môžu považovať za služby všeobecného hospodárskeho záujmu v tejto smernici a bez toho, aby bol dotknutý článok 16 zmluvy, len ak sú poskytované pri vykonávaní osobitných úloh verejného záujmu, ktorými poveril príslušný členský štát poskytovateľa. Toto poverenie by sa malo vykonať prostredníctvom jedného alebo viacerých aktov, ktorých formu si určí každý členský štát, a malo by určiť presný charakter osobitnej úlohy.

(71)

Proces vzájomného hodnotenia stanovený v tejto smernici by nemal mať vplyv na slobodu členských štátov stanoviť vo svojich právnych predpisoch vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, predovšetkým cieľov sociálnej politiky. Navyše je potrebné, aby postup vzájomného hodnotenia v plnej miere zohľadňoval osobitosť služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a im zverených osobitných úloh. Môžu byť dôvodom pre určité obmedzenia slobody usadiť sa, a to predovšetkým, ak cieľom týchto obmedzení je ochrana verejného zdravia a dosiahnutie cieľov sociálnej politiky a za predpokladu, že spĺňajú podmienky článku 15 ods. 3 písm. a), b) a c). Napríklad, pokiaľ ide o povinnosť mať na výkon určitých služieb v sociálnej oblasti určitú právnu formu, Súdny dvor už uznal, že môže byť opodstatnené požadovať od poskytovateľa charakter neziskovosti.

(72)

Služby všeobecného hospodárskeho záujmu majú dôležité úlohyv oblasti sociálnej a územnej súdržnosti. Výkonu týchto úloh by nemal brániť proces hodnotenia stanovený v tejto smernici. Tento proces by nemal mať vplyv na požiadavky, ktoré sú potrebné na splnenie týchto úloh, pričom sa súčasne musia riešiť neodôvodnené obmedzenia slobody usadiť sa.

(73)

K požiadavkam, ktoré sa majú preskúmať, patria vnútroštátne predpisy, ktoré z iného dôvodu ako odbornej kvalifikácie, vyhradzujú prístup k určitým činnostiam pre konkrétnych poskytovateľov. Tieto požiadavky zahŕňajú aj povinnosti poskytovateľa mať určitú právnu formu, a to najmä, aby bol právnickou osobou, spoločnosťou s individuálnym vlastníctvom, neziskovou organizáciou alebo spoločnosťou vo výlučnom vlastníctve fyzických osôb, a požiadavky, ktoré sa týkajú vlastnenia podielov v spoločnosti, najmä povinností mať pri určitých činnostiach v oblasti služieb minimálnu výšku základného imania alebo mať osobitnú odbornú kvalifikáciu potrebnú na držanie podielu na základnom imaní určitých spoločností alebo riadenie určitých spoločností. Hodnotenie zlučiteľnosti stálych minimálnych a/alebo maximálnych sadzieb so slobodou usadiť sa týka len sadzieb uložených príslušnými orgánmi osobitne pre poskytovanie určitých služieb a nie napríklad všeobecných pravidiel o stanovovaní cien napríklad za prenájom nehnuteľností.

(74)

Proces vzájomného hodnotenia znamená, že členské štáty budú musieť počas transpozičnej lehoty najprv vykonať preskúmanie (screening) svojej legislatívy s cieľom určiť, či v ich právnych systémoch existujú vyššie uvedené požiadavky. Najneskôr do konca transpozičnej lehoty by členské štáty mali vypracovať správu o výsledkoch tohto preskúmania. Každá správa bude predložená všetkým ostatným členským štátom a zainteresovaným stranám. Členské štáty budú mať potom šesť mesiacov na odovzdanie svojich pripomienok k týmto správam. Komisia by mala najneskôr do jedného roka po dátume transpozície vypracovať súhrnnú správu, doplnenú, v prípade potreby, o návrhy ďalších iniciatív. Komisia by v prípade potreby v spolupráci s členskými štátmi mohla pomôcť členským štátom pri vytváraní spoločnej metodiky.

(75)

Skutočnosť, že táto smernica podrobne uvádza niekoľko požiadaviek, ktoré majú členské štáty zrušiť alebo prehodnotiť počas transpozičného obdobia, nemá dopad na konania o porušení alebo nesplnení povinností voči členskému štátu z dôvodu neplnenia svojich záväzkov podľa článkov 43 alebo 49 zmluvy.

(76)

Táto smernica sa nevzťahuje na uplatňovanie článkov 28 až 30 zmluvy, ktoré sa týkajú voľného pohybu tovaru. Obmedzenia zakázané na základe ustanovenia o slobode poskytovať služby sa vzťahujú na požiadavky uplatňované na prístup k činnostiam v oblasti služieb alebo ich vykonávanie, a nie na požiadavky, ktoré sa uplatňujú na tovary ako také.

(77)

Ak prevádzkovateľ cestuje do iného členského štátu s cieľom vykonávať tam činnosť v oblasti služieb, malo by sa rozlišovať medzi situáciami, na ktoré sa vzťahuje sloboda usadiť sa a na ktoré sa vzťahuje v dôsledku dočasného charakteru dotknutých činností voľný pohyb služieb. Čo sa týka rozdielu medzi uplatňovaním slobody usadiť sa a voľného pohybu služieb, podľa judikatúry Súdneho dvora je hlavnou otázkou to, či prevádzkovateľ je alebo nie je usadený v členskom štáte, v ktorom poskytuje dotknutú službu. Ak je usadený v členskom štáte, v ktorom poskytuje služby, mal by patriť do rozsahu pôsobnosti slobody usadiť sa. Naopak, ak prevádzkovateľ nie je usadený v členskom štáte, v ktorom je poskytovaná služba, na jeho činnosti by sa mal vzťahovať voľný pohyb služieb. Podľa zhodných rozhodnutí Súdneho dvora by sa dočasný charakter dotknutých činností mal určiť nielen s prihliadnutím na trvanie poskytovania služby, ale aj na ich pravidelnosť, periodicitu a kontinuitu. V každom prípade by skutočnosť, že činnosť má dočasný charakter, nemala znamenať, že sa poskytovateľ nemôže vybaviť určitou formou infraštruktúry v členskom štáte, v ktorom sa poskytuje služba, ako sú napríklad kancelárske priestory, miestnosti alebo konzultačné priestory, pokiaľ je takáto infraštruktúra nevyhnutná na účely poskytovania dotknutej služby.

(78)

S cieľom zabezpečiť efektívnu realizáciu voľného pohybu služieb a zabezpečiť, aby mohli mať príjemcovia a poskytovatelia zo služieb úžitok a aby mali možnosť poskytovať služby v celom Spoločenstve bez ohľadu na hranice, je potrebné ujasniť, do akej miery môžu byť presadzované požiadavky členského štátu, v ktorom sa poskytujú služby. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby ustanovenie o slobode poskytovať služby nezabraňovalo členským štátom, v ktorých sa služby poskytujú, presadzovať v súlade so zásadami stanovenými v článku 16 ods. 1 písm. a) až c) svoje osobitné požiadavky z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti alebo na ochranu verejného zdravia alebo životného prostredia.

(79)

V zmysle zhodných rozhodnutí Súdneho dvora si členský štát ponechá právo prijať opatrenia s cieľom zabrániť poskytovateľom, aby zneužívali zásady vnútorného trhu vo svoj prospech. Zneužívanie zo strany poskytovateľa by sa malo posudzovať individuálne v jednotlivých prípadoch.

(80)

Je potrebné zabezpečiť, aby poskytovatelia mohli so sebou vziať vybavenie, ktoré je nevyhnutné na poskytovanie ich služby, ak cestujú, aby poskytli služby v inom členskom štáte. Predovšetkým je dôležité vyhnúť sa prípadom, keď by službu bez vybavenia nebolo možné poskytnúť alebo situáciám, keď by poskytovateľom vznikali dodatočné náklady, napríklad prenájmom alebo kúpou iného vybavenia ako toho, ktoré obyčajne používajú alebo potrebou podstatne zmeniť zaužívaný spôsob vykonávania svojej činnosti.

(81)

Pojem „vybavenie“ sa nevzťahuje na fyzické predmety, ktoré buď dodáva poskytovateľ klientovi, alebo ktoré sa stávajú súčasťou fyzického predmetu v dôsledku činnosti v oblasti služieb, ako napríklad stavebné materiály alebo náhradné diely, alebo ktoré sa spotrebujú alebo zanechajú na mieste počas poskytovania služby, ako sú napríklad palivá, výbušniny, pyrotechnické výrobky, pesticídy, jedy alebo lieky.

(82)

Ustanovenia tejto smernice by nemali vylučovať uplatňovanie pravidiel o podmienkach zamestnania zo strany členských štátov. Pravidlá ustanovené zákonom, iným právnym predpisom alebo správnymi opatreniami by mali byť v súlade so zmluvou opodstatnené z dôvodov týkajúcich sa ochrany pracovníkov a podľa výkladu Súdneho dvora nediskriminačné, nevyhnutné a proporcionálne a v súlade s ostatnými príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva.

(83)

Je potrebné zabezpečiť, aby sa od ustanovenia o slobode poskytovať služby bolo možné odchýliť iba v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú odchýlky. Tieto odchýlky sú potrebné na zohľadnenie úrovne integrácie vnútorného trhu alebo určitých nástrojov Spoločenstva vzťahujúcich sa na služby, podľa ktorých poskytovateľ podlieha uplatňovaniu iného práva ako práva členského štátu usadenia. Prostredníctvom výnimky možno navyše v určitých prípadoch a za určitých prísnych procesných a vecných podmienok prijať opatrenia voči danému poskytovateľovi. Okrem toho by sa obmedzenie voľného pohybu služieb malo povoliť, prostredníctvom výnimiek, iba vtedy, ak je to v súlade so základnými právami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou všeobecných právnych zásad obsiahnutých v právnom poriadku Spoločenstva.

(84)

Odchýlka od ustanovenia o slobode poskytovať služby, týkajúca sa poštových služieb, by sa mala vzťahovať na činnosti vyhradené poskytovateľovi univerzálnych služieb a na iné poštové služby.

(85)

Odchýlka od ustanovenia o slobode poskytovať služby, ktorá sa vzťahuje na súdne vymáhanie dlhu, a odkaz na možný budúci harmonizačný nástroj by sa mali týkať iba prístupu k činnostiam a ich vykonávania, ktoré pozostávajú prevažne z podania tých žalôb pred súd, ktoré sa týkajú vymáhania dlhov.

(86)

Táto smernica by nemala mať vplyv na podmienky zamestnávania, ktoré sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (19) vzťahujú na pracovníkov vyslaných na účely poskytovania služby na územie iného členského štátu. V takých prípadoch smernica 96/71/ES stanovuje, že poskytovatelia musia dodržiavať podmienky zamestnávania v uvedenom počte oblastí, uplatniteľných v členskom štáte, v ktorom sa poskytuje služba. Ide o tieto podmienky: maximálna dĺžka pracovného času a minimálna doba odpočinku, minimálna dĺžka platenej dovolenky za rok, minimálna mzda vrátane sadzby za prácu nadčas, podmienky dočasného poskytnutia pracovníkov, najmä ochrana pracovníkov sprostredkovaných agentúrami na sprostredkovanie dočasného zamestnania, zdravie, bezpečnosť a hygiena pri práci, ochranné opatrenia, týkajúce sa podmienok zamestnávania tehotných žien alebo žien, ktoré nedávno porodili, detí a mladistvých, rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami a iné nediskriminačné ustanovenia. Toto sa netýka len tých podmienok zamestnávania, ktoré sú ustanovené zákonom, ale aj tých, ktoré sú ustanovené v kolektívnych zmluvách alebo arbitrážnych nálezoch vyhlásených alebo de facto všeobecne uplatniteľných v zmysle smernice 96/71/ES. Okrem toho by táto smernica nemala brániť členským štátom uplatňovať podmienky zamestnávania vo veciach iných, než sú tie, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 96/71/ES v prípade ustanovení verejného poriadku.

(87)

Táto smernica by nemala ovplyvniť ani podmienky zamestnávania v prípadoch, keď je pracovník, ktorý je zamestnaný na účely poskytovania cezhraničnej služby, prijímaný do zamestnania v členskom štáte, v ktorom je služba poskytovaná. Táto smernica by nemala tiež ovplyvňovať právo členského štátu, v ktorom je služba poskytovaná, určiť existenciu zamestnaneckého vzťahu a rozdiel medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnancami, vrátane „nepravých samostatne zárobkovo činných osôb“. Z tohto dôvodu by základnou vlastnosťou zamestnaneckého vzťahu v zmysle článku 39 zmluvy mala byť skutočnosť, že osoba po určitý čas poskytuje služby pre inú osobu a pod vedením inej osoby, za čo dostáva odmenu. Akákoľvek činnosť, ktorú osoba vykonáva mimo vzťahu podriadenosti, musí byť klasifikovaná ako činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby na účely článkov 43 a 49 zmluvy.

(88)

Ustanovenie o slobode poskytovať služby by sa nemalo uplatňovať v prípadoch, v ktorých v súlade s právom Spoločenstva je činnosť v členskom štáte vyhradená určitej profesii, napríklad požiadavky, ktoré vyhradzujú poskytovanie právneho poradenstva právnikom.

(89)

Odchýlka od slobody poskytovať služby v oblastiach týkajúcich sa registrácie vozidiel, ktoré sú predmetom lízingu v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom sa používajú, vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, ktorý uznal, že členský štát môže takúto povinnosť uložiť v súlade s primeranými podmienkami v prípade vozidiel používaných na jeho území. Toto vyňatie sa nevzťahuje na príležitostný alebo dočasný prenájom.

(90)

Zmluvné vzťahy medzi poskytovateľom a klientom, ako aj medzi zamestnávateľom a zamestnancom, by nemali podliehať tejto smernici. Právo uplatniteľné na zmluvné a mimozmluvné záväzky poskytovateľa by mali určovať pravidlá medzinárodného práva súkromného.

(91)

Z dôvodov bezpečnosti služieb je potrebné dať členským štátom možnosť výnimočne a na individuálnom základe prijať opatrenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovenia o slobode poskytovať služby, pokiaľ ide o poskytovateľa usadeného v inom členskom štáte. Prijatie takýchto opatrení by sa však malo umožniť iba vtedy, ak neexistuje harmonizácia na úrovni Spoločenstva.

(92)

Obmedzenia voľného pohybu služieb v rozpore s touto smernicou môžu vzniknúť nielen z opatrení uplatnených na poskytovateľov, ale aj z mnohých prekážok využitia služieb príjemcami, najmä spotrebiteľmi. Táto smernica názorne uvádza určité typy obmedzenia uplatňovaného na príjemcu, ktorý chce využívať službu poskytovanú poskytovateľom usadeným v inom členskom štáte. To platí aj pre prípady, ak má príjemca služby povinnosť získať povolenie od príslušných orgánov alebo pred príslušným orgánom podať vyhlásenie, aby dostal službu od poskytovateľa usadeného v inom členskom štáte. To sa netýka všeobecných systémov udeľovania povolení, ktoré sa uplatňujú aj na využitie služby, ktorú dodá poskytovateľ usadený v členskom štáte príjemcu.

(93)

Pojem „finančnej pomoci poskytovanej na využitie určitej služby“ by sa nemal uplatňovať na systémy pomoci udeľovanej členskými štátmi, najmä v sociálnej oblasti alebo v oblasti kultúry, na ktoré sa vzťahujú pravidlá Spoločenstva o hospodárskej súťaži, ani na všeobecnú finančnú pomoc, ktorá nesúvisí s využitím konkrétnej služby, napríklad na študentské granty alebo pôžičky.

(94)

V súlade s ustanoveniami zmluvy o voľnom pohybe služieb je zakázaná diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti príjemcu alebo jeho vnútroštátneho či miestneho bydliska. Takáto diskriminácia by mohla mať formu povinnosti uloženej iba štátnym príslušníkom iného členského štátu, aby predkladali originály dokumentov, overené kópie, osvedčenia o štátnej príslušnosti alebo úradné preklady dokumentov s cieľom využiť službu alebo výhodnejšie podmienky alebo ceny. Zákaz diskriminačných požiadaviek by však nemal brániť výhrade výhod, najmä pokiaľ ide o sadzby, určitým príjemcom, ak sa takáto výhrada zakladá na oprávnených, objektívnych kritériách.

(95)

Zásada nediskriminácie v rámci vnútorného trhu znamená, že prístup príjemcu, a osobitne spotrebiteľa, k službe ponúkanej verejnosti nemožno zamietnuť alebo mu zabrániť uplatňovaním kritéria zahrnutého do všeobecných podmienok sprístupnených verejnosti, ktoré sa týka štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska príjemcu. Z toho však nevyplýva, že nezákonnou diskrimináciou je, keď sa v takýchto všeobecných podmienkach na poskytnutie služby stanovia rôzne sadzby a podmienky, ak sú tieto sadzby, ceny a podmienky opodstatnené objektívnymi dôvodmi, ktoré sa môžu v jednotlivých krajinách líšiť, napríklad dodatočnými nákladmi vzniknutými z dôvodu vzdialenosti alebo technickými vlastnosťami poskytovania služby alebo odlišnými trhovými podmienkami, akými sú zvýšený alebo znížený dopyt ovplyvnený sezónnosťou, rozličné prázdninové obdobia v členských štátoch a určovanie cien rôznymi konkurentmi, alebo osobitné riziká spojené s predpismi, ktoré sa líšia od predpisov v členskom štáte usadenia. Nevyplýva z toho ani skutočnosť, že by neposkytnutie služby spotrebiteľovi z dôvodu nedostatku požadovaných práv duševného vlastníctva na konkrétnom území predstavovalo nezákonnú diskrimináciu.

(96)

Je vhodné, aby ako jeden z prostriedkov, ktorými môže poskytovateľ príjemcovi ľahko sprístupniť informácie, ktoré je povinný poskytnúť, poskytol svoju elektronickú adresu vrátane adresy internetovej stránky. Navyše povinnosť sprístupniť určité informácie v informačných dokumentoch poskytovateľa, ktoré podrobne predstavujú jeho služby, by sa nemala týkať obchodnej komunikácie všeobecnej povahy, ako napríklad reklamy, ale skôr dokumentov, ktoré podrobne opisujú ponúkané služby vrátane dokumentov na internetovej stránke.

(97)

V tejto smernici je potrebné ustanoviť určité pravidlá o vysokej kvalite služieb, ktoré zabezpečia najmä splnenie požiadaviek na informovanosť a transparentnosť. Tieto pravidlá by sa mali uplatňovať v prípadoch cezhranične poskytovaných služieb medzi členskými štátmi, ako aj v prípadoch služieb poskytovaných v členskom štáte poskytovateľom usadeným v tomto členskom štáte bez toho, aby sa zbytočne zaťažovali MSP. Nijakým spôsobom by nemali brániť členským štátom uplatňovať v súlade s touto smernicou a inými právnymi predpismi Spoločenstva dodatočné alebo iné požiadavky na kvalitu.

(98)

Každý prevádzkovateľ, ktorý poskytuje služby týkajúce sa priamo a osobitne zdravia, bezpečnosti alebo finančného rizika príjemcu alebo tretej osoby by mal byť v zásade krytý vhodným poistením profesijnej zodpovednosti alebo inou formou záruky, ktorá je rovnocenná alebo porovnateľná, čo konkrétne znamená, že spravidla by mal mať vhodné poistné krytie služieb poskytovaných v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, ktoré nie sú členským štátom usadenia.

(99)

Poistenie alebo záruka by mali byť primerané povahe a rozsahu rizika. Malo by preto byť nevyhnutné, aby poskytovatelia mali cezhraničné krytie iba vtedy, ak skutočne poskytujú služby v iných členských štátoch. Členské štáty by nemali stanoviť podrobnejšie pravidlá týkajúce sa poistného krytia a stanoviť napríklad minimálne prahy pre poistnú sumu alebo obmedzenia vyňatí z poistného krytia. Poskytovatelia a poisťovne by mali postupovať pružne pri dojednávaní poistiek, ktoré sú presne určené podľa povahy a miery rizika. Okrem toho nie je potrebné zákonom stanoviť povinnosť vhodného poistenia. Malo by postačovať, ak je povinnosť poistiť sa súčasťou etických predpisov stanovených profesijnými orgánmi. Poisťovne by nemali byť povinné poskytovať poistné krytie.

(100)

Je potrebné ukončiť úplné zákazy obchodnej komunikácie zo strany regulovaných povolaní, avšak nie odstránením zákazov o obsahu obchodnej komunikácie, ale tých, ktoré všeobecne pre dané povolanie zakazujú jednu alebo viacero foriem obchodnej komunikácie, ako napríklad zákaz akejkoľvek reklamy v jednom alebo viacerých daných médiách. Pokiaľ ide o obsah a spôsoby obchodnej komunikácie, je potrebné motivovať odborníkov, aby v súlade s právom Spoločenstva vypracovali na úrovni Spoločenstva kódexy správania.

(101)

V záujme príjemcov, najmä spotrebiteľov, je potrebné zabezpečiť, aby poskytovatelia mali možnosť ponúkať viacodborové služby a aby boli obmedzenia v tomto ohľade obmedzené na to, čo je potrebné na zabezpečenie nestrannosti a nezávislosti a integrity regulovaných povolaní. Toto nemá vplyv na obmedzenia alebo zákazy výkonu konkrétnych činností, ktorých cieľom je zabezpečenie nezávislosti v prípadoch, v ktorých členský štát poverí poskytovateľa konkrétnou úlohou, najmä v oblasti mestského rozvoja, ani by to nemalo mať vplyv na uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže.

(102)

Je dôležité, aby v záujme zvýšenia transparentnosti a presadzovania hodnotenia na základe porovnateľných kritérií, pokiaľ ide o kvalitu služieb, ktoré sa ponúkajú alebo poskytujú príjemcom, boli informácie o význame značiek kvality a iných rozlišovacích označení súvisiacich s týmito službami ľahko dostupné. Tento záväzok k transparentnosti je mimoriadne dôležitý v oblastiach, akým je cestovný ruch, a to najmä hoteliérstvo, v ktorom je rozšírené používanie klasifikačného systému. Okrem toho je vhodné preskúmať mieru, do akej by európska normalizácia mohla uľahčiť zlučiteľnosť a kvalitu služieb. Európske normy vypracúvajú európske normalizačné orgány, Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Európsky výbor pre elektrotechnickú normalizáciu (CENELEC) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI). Komisia môže v prípade potreby a v súlade s postupmi ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (20), vydať mandát na vypracovanie osobitných európskych noriem.

(103)

S cieľom vyriešiť potenciálne problémy v súlade so súdnymi rozhodnutiami je vhodné zabezpečiť, aby členské štáty uznali rovnocenné záruky uložené v inštitúciách alebo subjektoch, ako napríklad v bankách, u poskytovateľov poistenia alebo iných poskytovateľov finančných služieb, ktorí sú usadení v inom členskom štáte.

(104)

Spoluprácu ustanovenú v tejto smernici dopĺňa vytvorenie siete orgánov na ochranu spotrebiteľa v členských štátoch, ktoré je predmetom nariadenia (ES) č. 2006/2004. Uplatňovanie legislatívy na ochranu spotrebiteľa v cezhraničných prípadoch, najmä s ohľadom na nové spôsoby marketingu a predaja, ako aj potreba odstránenia určitých osobitných prekážok spolupráce v tejto oblasti, si medzi členskými štátmi vyžaduje vyšší stupeň spolupráce. V tejto oblasti je predovšetkým potrebné zabezpečiť, aby členské štáty na svojom území vyžadovali ukončenie nelegálnych praktík prevádzkovateľov, ktoré sa zameriavajú na spotrebiteľov v inom členskom štáte.

(105)

Administratívna spolupráca je nevyhnutná pre riadne fungovanie vnútorného trhu so službami. Nedostatok spolupráce medzi členskými štátmi vedie k do rozširovaniu pravidiel uplatňovaných na poskytovateľov alebo k duplikácii kontroly cezhraničných činností, a môže byť tiež využitý podvodníkmi na účely vyhnutia sa dohľadu alebo na obídenie uplatniteľných vnútroštátnych predpisov o službách. Je preto nevyhnutné zabezpečiť jasné a právne záväzné povinnosti členských štátov, aby účinne spolupracovali.

(106)

Na účely kapitoly o administratívnej spolupráci by sa „dohľad“ mal vzťahovať na činnosti, ako je sledovanie a zisťovanie skutočností, riešenie problémov, vymáhanie a ukladanie sankcií a následné nadväzné činnosti.

(107)

Za bežných okolností by sa vzájomná pomoc mala uskutočňovať priamo medzi príslušnými orgánmi. Od kontaktných miest, určených členskými štátmi, by sa malo vyžadovať uľahčenie tohto procesu iba v takom prípade, ak sa vyskytnú ťažkosti, napríklad ak sa pomoc požaduje na účely určenia relevantného príslušného orgánu.

(108)

Určité záväzky vzájomnej pomoci by sa mali vzťahovať na všetky oblasti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na prípady, ak sa poskytovateľ usadí v inom členskom štáte. Iné povinnosti vzájomnej pomoci by sa mali vzťahovať iba na prípady cezhraničného poskytovania služieb, kde sa uplatňuje ustanovenie o slobode poskytovať služby. Ďalší súbor záväzkov by sa mal vzťahovať na všetky prípady cezhraničného poskytovania služieb, vrátane oblastí, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie o slobode poskytovať služby. Cezhraničné poskytovanie služieb by malo zahŕňať prípady poskytovania služieb na diaľku a prípady, keď príjemca cestuje do členského štátu usadenia poskytovateľa s cieľom využiť služby.

(109)

V prípadoch, keď sa poskytovateľ dočasne presťahuje do iného členského štátu ako je členský štát usadenia, je potrebné, aby si tieto dva štáty navzájom poskytovali pomoc na účely toho, aby príslušný iný členský štát mohol vykonávať kontroly, inšpekcie a šetrenia na žiadosť členského štátu usadenia alebo vykonávať takéto kontroly z vlastnej iniciatívy, ak ide iba o vecné kontroly.

(110)

Členské štáty by nemali mať možnosť obchádzať pravidlá stanovené v tejto smernici, vrátane ustanovenia o slobode poskytovať služby, prostredníctvom vykonávania diskriminačných a neprimeraných kontrol, inšpekcií alebo šetrení.

(111)

Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa výmeny informácií, pokiaľ ide o dobré meno poskytovateľov, by nemali predpokladať iniciatívy v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a trestnými registrami členských štátov.

(112)

Spolupráca medzi členskými štátmi si vyžaduje dobre fungujúci elektronický informačný systém, aby príslušné orgány mohli ľahko identifikovať svojich príslušných partnerov v iných členských štátoch a aby s nimi mohli účinne komunikovať.

(113)

Je potrebné ustanoviť, že členské štáty v spolupráci s Komisiou majú motivovať zainteresované strany, aby na úrovni Spoločenstva vypracovali kódexy správania zamerané najmä na presadzovanie kvality služieb a zohľadňovanie osobitnej povahy každej profesie. Tieto kódexy správania by mali byť v súlade s právom Spoločenstva, najmä s predpismi o hospodárskej súťaži. Mali by byť v súlade s právne záväznými pravidlami upravujúcimi profesijnú etiku a správanie v členských štátoch.

(114)

Členské štáty by mali podporiť vypracovanie kódexov správania, najmä profesijnými orgánmi, organizáciami a združeniami na úrovni Spoločenstva. Tieto kódexy správania by mali obsahovať, podľa osobitnej povahy každého povolania, pravidlá obchodnej komunikácie týkajúce sa regulovaných povolaní a pravidlá profesijnej etiky a správania pre regulované povolania, ktoré sa zamerajú najmä na zabezpečenie nezávislosti, nestrannosti a služobného tajomstva. Tieto kódexy správania by mali okrem toho obsahovať i podmienky, ktoré sa vzťahujú na činnosti realitných agentov. Členské štáty by mali prijať sprievodné opatrenia, aby podporili profesijné orgány, organizácie a združenia pri implementácii týchto kódexov správania na vnútroštátnej úrovni, prijatých na úrovni Spoločenstva.

(115)

Cieľom kódexov správania na úrovni Spoločenstva je stanovenie minimálnych noriem správania a tieto kódexy dopĺňajú právne požiadavky členských štátov. Nebránia členským štátom, v súlade s právom Spoločenstva, prijímať prísnejšie opatrenia v podobe zákonov, ani vnútroštátnym profesijným orgánom stanoviť vo svojich vnútroštátnych kódexoch správania väčšiu ochranu.

(116)

Keďže ciele tejto smernice, a to odstránenie prekážok slobody poskytovateľov usadiť sa v členských štátoch a voľného poskytovania služieb medzi členskými štátmi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu akcie ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(117)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (21).

(118)

V súlade s odsekom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (22) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré čo najlepšie znázornia zhodu medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami,

a)

služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru;

b)

finančné služby, akými sú bankovníctvo, služby súvisiace s úvermi, poistením a zaistením, pracovnými alebo osobnými dôchodkami, cennými papiermi, investičnými fondmi, platbami a investičným poradenstvom, vrátane služieb uvedených v prílohe I k smernici 2006/48/ES;

c)

elektronické komunikačné služby a siete a príslušné zariadenia a služby v súvislosti so záležitosťami, na ktoré sa vzťahujú smernice 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES, 2002/22/ES a 2002/58/ES;

d)

služby v oblasti dopravy vrátane prístavných služieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti hlavy V zmluvy;

e)

služby agentúr na sprostredkovanie dočasného zamestnania;

f)

služby zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či sú poskytované v rámci zdravotníckych zariadení a bez ohľadu na spôsob ich organizácie a financovania na vnútroštátnej úrovni alebo ich verejný či súkromný charakter;

g)

audiovizuálne služby vrátane kinematografických služieb bez ohľadu na spôsob ich výroby, distribúcie a prenosu a rozhlasové vysielanie;

h)

činnosti týkajúce sa hazardných hier, ktoré zahŕňajú uzatváranie peňažných stávok pri hazardných hrách vrátane lotérií, hazardných hier v kasínach a stávkových transakcií;

i)

činnosti, ktoré sú spojené s výkonom verejnej moci, ako je stanovené v článku 45 zmluvy;

j)

sociálne služby súvisiace so sociálnym ubytovaním, starostlivosťou o deti a podporou rodín a osôb v trvalej alebo dočasnej núdzi, ktoré sú poskytované štátom, poskytovateľmi poverenými štátom alebo charitatívnymi organizáciami uznanými ako takými štátom;

k)

súkromné bezpečnostné služby;

l)

služby poskytované notármi a súdnymi úradníkmi, ktorí sú menovaní právnymi aktami prijímanými vládou.

a)

smernica 96/71/ES;

b)

nariadenie (EHS) č. 1408/71;

c)

smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (23);

d)

smernica 2005/36/ES.

1.

„služba“ je akákoľvek samostatne zárobková hospodárska činnosť, ktorá je obyčajne poskytovaná za odplatu, v zmysle článku 50 zmluvy;

2.

„poskytovateľ“ je každá fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu, alebo každá právnická osoba v zmysle článku 48 zmluvy a usadená v členskom štáte, ktorá ponúka alebo poskytuje službu;

3.

„príjemca“ je každá fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu alebo ktorej boli priznané práva prostredníctvom aktov Spoločenstva, alebo právnická osoba v zmysle článku 48 zmluvy a usadená v členskom štáte, ktorá využíva alebo zamýšľa využívať službu na profesijné alebo iné ako profesijné účely;

4.

„členský štát usadenia“ je členský štát, na ktorého území je usadený dotknutý poskytovateľ;

5.

„usadenie sa“ je faktický výkon hospodárskej činnosti, ako je uvedené v článku 43 zmluvy, poskytovateľom na neurčitý čas a prostredníctvom stabilnej infraštruktúry, odkiaľ sa skutočne vykonáva podnikateľská činnosť poskytovania služieb;

6.

„systém udeľovania povolení“ je každý postup, v rámci ktorého sa od poskytovateľa alebo príjemcu vyžaduje, aby podnikol kroky smerom k získaniu úradného rozhodnutia alebo konkludentného rozhodnutia o prístupe k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávaní od príslušného orgánu;

7.

„požiadavka“ je akákoľvek povinnosť, zákaz, podmienka alebo obmedzenie ustanovené v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach členských štátov alebo v dôsledku judikatúry, administratívnej praxe, pravidiel profesijných orgánov alebo kolektívnych pravidiel profesijných združení či iných profesijných organizácií, ktoré boli prijaté v rámci výkonu ich právnej autonómie; pravidlá stanovené v kolektívnych zmluvách dohodnuté sociálnymi partnermi sa v zmysle tejto smernice nepovažujú za požiadavky;

8.

„závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu“ sú dôvody uznané ako také v judikatúre Súdneho dvora a zahŕňajú tieto dôvody: verejný poriadok, verejnú bezpečnosť, ochranu verejnosti, verejné zdravie, zachovanie finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia, ochranu spotrebiteľa, príjemcov služieb a pracovníkov, poctivosť obchodných transakcií, boj proti podvodom, ochranu životného prostredia a mestského životného prostredia, zdravie zvierat, duševné vlastníctvo, ochranu národného historického a umeleckého dedičstva, ciele sociálnej politiky a ciele politiky v oblasti kultúry;

9.

„príslušný orgán“ je každý subjekt alebo orgán s funkciou dohľadu alebo regulačnou funkciou v členskom štáte vo vzťahu k činnostiam v oblasti služieb, predovšetkým správne orgány vrátane súdov, ktoré konajú vo svojej súdnej právomoci, profesijné orgány a tie profesijné združenia alebo iné profesijné organizácie, ktoré kolektívnym spôsobom v rámci výkonu svojej právnej autonómie regulujú prístup k činnostiam v oblasti službieb alebo ich výkon;

10.

„členský štát, v ktorom sa poskytuje služba“ je členský štát, v ktorom službu poskytuje poskytovateľ usadený v inom členskom štáte;

11.

„regulované povolanie“ je odborná činnosť alebo skupina odborných činností ako je uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2005/36/ES;

12.

„obchodná komunikácia“ je každá forma komunikácie určená priamo alebo nepriamo na propagáciu tovaru, služieb alebo mena podniku, organizácie alebo osoby, ktorá vykonáva obchodnú, priemyselnú alebo remeselnícku činnosť alebo regulované povolanie. Nasledujúce formy samy o sebe nepredstavujú obchodnú komunikáciu:

a)

všetky postupy a formálne náležitosti potrebné na získanie prístupu k činnostiam poskytovateľa v oblasti služieb, najmä všetky vyhlásenia, oznámenia alebo žiadosti potrebné pre udelenie povolenia príslušným orgánom vrátane žiadostí o zapísanie do evidencie, registra alebo databázy alebo o registráciu v profesijnom orgáne či združení;

b)

všetky žiadosti o udelenie povolenia, ktoré je potrebné na výkon činností poskytovateľa v oblasti služieb.

a)

požiadavky vzťahujúce sa na poskytovateľov usadených na ich území, a najmä tie požiadavky, ktoré sa týkajú postupov a formálnych náležitostí, ktoré majú byť splnené s cieľom získať prístup k činnostiam v oblasti služieb a ich vykonávaniu;

b)

kontaktné údaje príslušných orgánov na účel ich priameho kontaktu, vrátane údajov o tých orgánoch, ktoré sú zodpovedné za záležitosti týkajúce sa výkonu činností v oblasti služieb;

c)

prostriedky pre prístup k verejným registrom a databázam o poskytovateľoch a službách a podmienky tohto prístupu;

d)

všeobecne dostupné opravné prostriedky v prípade sporu medzi príslušnými orgánmi a poskytovateľom alebo príjemcom, medzi poskytovateľom a príjemcom alebo medzi poskytovateľmi;

e)

kontaktné údaje iných združení alebo organizácií ako príslušných orgánov, kde môže byť poskytovateľom alebo príjemcom poskytnutá praktická pomoc.

a)

systém udeľovania povolení nediskriminuje daného poskytovateľa;

b)

potreba existencie systému udeľovania povolení je opodstatnená závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu;

c)

sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť pomocou menej reštriktívneho opatrenia, najmä v dôsledku skutočnosti, že následná inšpekcia by bola vykonaná príliš neskoro, aby bola skutočne účinná.

a)

nediskriminačné;

b)

opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu;

c)

primerané cieľu tohto verejného záujmu;

d)

jasné a jednoznačné;

e)

objektívne;

f)

vopred zverejnené;

g)

transparentné a dostupné.

a)

povolenie sa automaticky obnovuje alebo podlieha len kontinuálnemu plneniu požiadaviek;

b)

počet dostupných povolení je vzhľadom na závažný dôvod týkajúci sa verejného záujmu obmedzený;

alebo

c)

obmedzené trvanie povolenia môže byť opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu.

a)

založenie dcérskych spoločností, ktorých činnosť patrí do rozsahu pôsobnosti systému udeľovania povolení;

b)

zmenu jeho situácie, v dôsledku ktorej už viac nespĺňa podmienky pre udelenie povolenia.

a)

lehotu uvedenú v odseku 3;

b)

dostupné opravné prostriedky;

c)

prípadne vyhlásenie, že v prípade absencie odpovede na žiadosť v stanovenej lehote sa povolenie považuje za udelené.

1.

diskriminačné požiadavky, priamo alebo nepriamo založené na štátnej príslušnosti, alebo v prípade spoločností na umiestnení ich sídla najmä vrátane:

2.

zákaz umiestnenia prevádzok vo viac ako jednom členskom štáte alebo zákaz zapísania do registra alebo zaevidovania sa v profesijných orgánoch alebo združeniach viac ako jedného členského štátu;

3.

obmedzenia slobody poskytovateľa vybrať si medzi hlavnou prevádzkou alebo vedľajšou prevádzkou, a najmä povinnosť poskytovateľa mať svoju hlavnú prevádzku na ich území, alebo obmedzenia slobody vybrať si medzi prevádzkou vo forme obchodného zastúpenia, pobočky alebo dcérskej spoločnosti;

4.

podmienky vzájomnosti s členským štátom, v ktorom už má poskytovateľ prevádzku, s výnimkou podmienok vzájomnosti ustanovených v nástrojoch Spoločenstva týkajúcich sa energie;

5.

individuálne uplatnenie hospodárskeho testu s tým, že by udelenie povolenia podliehalo predloženiu dôkazu o existencii hospodárskej potreby alebo dopytu na trhu, hodnoteniu pravdepodobných alebo existujúcich hospodárskych vplyvov činnosti alebo hodnoteniu vhodnosti činnosti vo vzťahu k cieľom hospodárskeho plánovania stanoveným príslušným orgánom; tento zákaz sa netýka požiadaviek plánovania, ktoré nesledujú hospodárske ciele, ale slúžia závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu;

6.

priama alebo nepriama účasť konkurenčných prevádzkovateeľov, vrátane účasti v poradných orgánoch, pri udeľovaní povolení alebo pri prijímaní iných rozhodnutí príslušných orgánov s výnimkou profesijných orgánov a združení alebo iných organizácií, ktoré konajú ako príslušný orgán; tento zákaz sa netýka konzultácií s organizáciami, ako sú obchodné komory alebo sociálni partneri, o iných veciach, než sú jednotlivé žiadosti o udelenie povolenia, ani konzultácií so širokou verejnosťou;

7.

povinnosť poskytovať alebo zúčastňovať sa na poskytovaní finančnej záruky alebo uzavrieť poistenie u poskytovateľa alebo subjektu, ktorý je usadený na ich území. Tým nie je dotknutá možnosť členských štátov požadovať poistenie alebo finančné záruky ako také, ani požiadavky vzťahujúce sa na účasť v kolektívnom kompenzačnom fonde, napríklad pre členov profesijných orgánov alebo organizácií;

8.

povinnosť predbežného zápisu v registroch na ich území počas určitej doby alebo povinnosť predchádzajúceho výkonu činnosti na ich území počas určitej doby.

a)

kvantitatívne alebo územné obmedzenia, najmä vo forme obmedzení stanovených podľa počtu obyvateľstva alebo vo forme minimálnej geografickej vzdialenosti medzi poskytovateľmi;

b)

povinnosť poskytovateľa mať určitú právnu formu;

c)

požiadavky, ktoré sa týkajú držby podielov/akcií v spoločnosti;

d)

požiadavky iné ako tie, ktoré sa týkajú záležitostí, na ktoré sa vzťahuje smernica 2005/36/ES alebo ktoré sú ustanovené v iných nástrojoch Spoločenstva, ktoré vyhradzujú prístup k predmetnej činnosti v oblasti služieb pre konkrétnych poskytovateľov na základe osobitnej povahy tejto činnosti;

e)

zákaz mať viac ako jednu prevádzku na území toho istého štátu;

f)

požiadavky, ktoré stanovujú minimálny počet zamestnancov;

g)

stanovené minimálne a/alebo maximálne tarify, ktoré musí poskytovateľ dodržiavať;

h)

povinnosť poskytovateľa dodávať iné osobitné služby spoločne so svojou službou.

a)

nediskriminácia: požiadavky nesmú byť priamo ani nepriamo diskriminačné vzhľadom na štátnu príslušnosť, alebo v prípade spoločností, vzhľadom na umiestnenie ich sídla;

b)

nevyhnutnosť: požiadavky musia byť opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu;

c)

proporcionalita: požiadavky musia slúžiť na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa; nesmú prekročiť rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa; a nesmie byť možné nahradiť tieto požiadavky inými, menej obmedzujúcimi opatreniami, ktorými sa dosiahnu rovnaké výsledky.

a)

požiadavky, ktoré majú v úmysle zachovať, a dôvody, prečo sú podľa nich tieto požiadavky v súlade s podmienkami ustanovenými v odseku 3;

b)

zrušené alebo zmiernené požiadavky.

a)

nediskriminácia: požiadavka nesmie byť priamo alebo nepriamo diskriminujúca s ohľadom na štátnu príslušnosť, alebo v prípade právnických osôb s ohľadom na členský štát, v ktorom sú usadené;

b)

nevyhnutnosť: požiadavka musí byť opodstatnená dôvodmi verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia alebo ochrany životného prostredia;

c)

proporcionalita: požiadavka musí byť vhodná na dosahovanie sledovaných cieľov a nesmie prekračovať rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

a)

povinnosť poskytovateľa mať prevádzku na ich území;

b)

povinnosť poskytovateľa získať od príslušných orgánov povolenie vrátane zápisu do registra alebo registrácie v profesijnom orgáne alebo združení na ich území, okrem prípadov, ktoré ustanovuje táto smernica alebo iné nástroje práva Spoločenstva;

c)

zákaz pre poskytovateľa vytvoriť určitú formu alebo typ infraštruktúry na ich území vrátane kancelárií či priestorov, ktoré poskytovateľ potrebuje na dodávanie príslušných služieb;

d)

uplatnenie osobitných zmluvných podmienok medzi poskytovateľom a príjemcom, ktoré bránia poskytovaniu služby samostatne zárobkovo činnou osobou alebo ho obmedzujú;

e)

povinnosť poskytovateľa vlastniť doklad totožnosti vydaný ich príslušnými orgánmi, ktorý sa konkrétne vzťahuje na vykonávanie činnosti v oblasti služieb;

f)

požiadavky, s výnimkou tých, ktoré sú potrebné pre ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci, ktoré ovplyvňujú používanie zariadenia a materiálu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poskytovanej služby;

g)

obmedzenia slobody poskytovať služby uvedené v článku 19.

1.

služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú poskytované v inom členskom štáte, okrem iného:

2.

záležitosti, na ktoré sa vzťahuje smernica 96/71/ES;

3.

záležitosti, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (31);

4.

záležitosti, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby (32);

5.

činnosť súdneho vymáhania dlhov;

6.

záležitosti, na ktoré sa vzťahuje hlava II smernice 2005/36/ES, ako aj požiadavky v členskom štáte, v ktorom sa poskytuje služba, ktoré vyhradzujú činnosť pre určitú profesiu;

7.

záležitosti, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EHS) č. 1408/71;

8.

pokiaľ ide o administratívne formálne náležitosti týkajúce sa voľného pohybu osôb a ich pobytu, záležitosti, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia smernice 2004/38/ES stanovujúce administratívne formálne náležitosti príslušných orgánov členského štátu, v ktorom sa poskytuje služba, ktoré musia splniť oprávnené osoby;

9.

pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretín krajín, ktorí sa presťahujú do iného členského štátu v rámci poskytovania služby, možnosť členských štátov požadovať víza alebo povolenie na pobyt od štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa nevzťahuje režim vzájomného uznávania stanovený v článku 21 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach (33) alebo možnosť členských štátov, aby zaväzovali štátnych príslušníkov tretích krajín, aby sa príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa poskytuje služba, na vstupe alebo po ňom prihlásili;

10.

pokiaľ ide o prepravu odpadu, záležitosti, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva (34);

11.

autorské práva, súvisiace práva a práva, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 87/54/EHS zo 16. decembra 1986 o právnej ochrane topografií polovodičových výrobkov (35) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (36), ako aj na práva priemyselného vlastníctva;

12.

úkony, ktoré zo zákona vyžadujú účasť notára;

13.

záležitosti, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (37);

14.

registráciu vozidiel, ktoré sú predmetom lízingu v inom členskom štáte;

15.

ustanovenia týkajúce zmluvných a mimozmluvných záväzkov vrátane formy zmlúv, ktoré sa určujú podľa pravidiel medzinárodného práva súkromného.

a)

vnútroštátne ustanovenia, v súlade s ktorými sa opatrenie prijíma, nepodliehajú harmonizácii Spoločenstva v oblasti bezpečnosti služieb;

b)

opatrenia poskytujú vyšší stupeň ochrany príjemcu, než by tomu bolo v prípade opatrenia prijatého členským štátom usadenia v súlade s jeho vnútroštátnymi ustanoveniami;

c)

členský štát usadenia neprijal žiadne opatrenia alebo prijal opatrenia, ktoré sú nepostačujúce v porovnaní s opatreniami uvedenými v článku 35 ods. 2;

d)

opatrenia sú primerané.

a)

povinnosť získať od príslušného orgánu povolenie alebo urobiť vyhlásenie pre ich príslušné orgány;

b)

diskriminačné obmedzenia na udelenie finančnej pomoci z toho dôvodu, že poskytovateľ je usadený v inom členskom štáte alebo z dôvodu umiestnenia miesta poskytovania služby.

a)

všeobecné informácie o požiadavkách uplatňovaných v iných členských štátoch v súvislosti s prístupom k činnostiam v oblasti služieb a ich vykonávaním, najmä o požiadavkách týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa;

b)

všeobecné informácie o možných opravných prostriedkoch v prípade sporu medzi poskytovateľom a príjemcom;

c)

kontaktné údaje o združeniach alebo organizáciách vrátane stredísk Siete európskych spotrebiteľských stredísk, kde môžu získať poskytovatelia alebo príjemcovia praktickú pomoc.

a)

názov poskytovateľa, jeho právny štatút a formu, adresu, na ktorej je usadený, a údaje, ktoré ho umožnia rýchlo kontaktovať a priamo s ním komunikovať, pokiaľ možno prostredníctvom elektronických prostriedkov;

b)

ak je poskytovateľ registrovaný v obchodnom alebo podobnom verejnom registri, názov tohto registra a registračné číslo poskytovateľa alebo rovnocenný spôsob identifikácie v tomto registri;

c)

ak činnosť podlieha systému udeľovania povolení, podrobnosti o príslušnom orgáne alebo o mieste jednotného kontaktu;

d)

ak poskytovateľ vykonáva činnosť, ktorá podlieha DPH, identifikačné číslo uvedené v článku 22 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (38);

e)

v prípade regulovaných povolaní, profesijný orgán alebo podobnú inštitúciu, v ktorej je poskytovateľ registrovaný, odborný titul a členský štát, v ktorom bol tento titul udelený;

f)

prípadné všeobecné podmienky a ustanovenia, ktoré poskytovateľ využíva;

g)

prípadnú existenciu zmluvných ustanovení, ktoré poskytovateľ uplatňuje, a ktoré sa týkajú práva uplatniteľného na zmluvu a/alebo príslušných súdov;

h)

prípadnú existenciu popredajnej záruky, ktorú neustanovuje zákon;

i)

cenu služby v prípade, ak je cena pre daný druh služby určená zo strany poskytovateľa vopred;

j)

hlavné znaky služby, ak to už nie je zjavné z kontextu;

k)

poistenie alebo záruky uvedené v článku 23 ods. 1 a najmä kontaktné údaje poisťovateľa alebo ručiteľa a územné pokrytie.

a)

predkladal poskytovateľ z vlastnej iniciatívy;

b)

boli ľahko prístupné pre príjemcu na mieste, kde sa táto služba poskytuje alebo kde je uzatvorená zmluva;

c)

mohli byť príjemcom ľahko prístupné elektronicky na adrese, ktorú poskytne poskytovateľ;

d)

boli uvedené v informačných dokumentoch dodaných príjemcovi poskytovateľom, v ktorých je ním poskytovaná služba podrobne opísaná.

a)

ak nie je cena pre daný druh služby určená poskytovateľom vopred, cenu služby alebo v prípade, že nemožno stanoviť presnú cenu, spôsob výpočtu ceny, aby si príjemca mohol cenu preveriť, alebo dostatočne podrobný cenový odhad;

b)

pokiaľ ide o regulované povolania, odkaz na profesijné pravidlá platné v členskom štáte usadenia a spôsob, ako k ním získať prístup;

c)

informácie o svojich viacodborových činnostiach a partnerstvách, ktoré sa priamo týkajú predmetnej služby a o opatreniach prijatých s cieľom predísť konfliktu záujmov. Tieto informácie sú zahrnuté do všetkých informačných dokumentov, v ktorých poskytovatelia podrobne opisujú svoje služby;

d)

každý kódex správania, ktorý sa vzťahuje na poskytovateľa, a adresu, na ktorej možno do týchto kódexov nahliadnuť elektronickými prostriedkami, s uvedením dostupných jazykových verzií;

e)

v prípade, že sa na poskytovateľa vzťahuje kódex správania alebo má členstvo v obchodnom združení alebo profesijnom orgáne, ktoré umožňujú mimosúdne urovnanie sporov, informácie v tejto súvislosti. Poskytovateľ uvedie, ako získať podrobné informácie o charaktere a podmienkach mimosúdneho urovnania sporov.

—

„priame a osobitné riziko“ je riziko vyplývajúce priamo z poskytnutia služby;

—

„zdravie a bezpečnosť“ je vo vzťahu k príjemcovi alebo tretej osobe predchádzanie úmrtiu alebo vážnej ujmy na zdraví;

—

„finančné zabezpečenie“ je vo vzťahu k príjemcovi predchádzanie podstatnej strate peňazí alebo hodnoty majetku;

—

„poistenie profesijnej zodpovednosti“ je poistenie uzavreté poskytovateľom vzhľadom na potenciálnu zodpovednosť voči príjemcom a prípadne tretím stranám vyplývajúce z poskytovania služby.

a)

regulované povolania, pokiaľ je to opodstatnené požiadavkou záruky súladu s pravidlami upravujúcimi profesijnú etiku a správanie, ktoré sa menia v závislosti od osobitnej povahy každého povolania a je to potrebné na zabezpečenie ich nezávislosti a nestrannosti;

b)

poskytovatelia osvedčovacích a akreditačných služieb a služieb technického monitorovania, testovania alebo skúšobníctva, pokiaľ je to opodstatnené zabezpečením ich nezávislosti a nestrannosti.

a)

sa zabránilo konfliktom záujmov a nesúladu medzi určitými činnosťami;

b)

sa zaručila nezávislosť a nestrannosť, ktorú si niektoré činnosti vyžadujú;

c)

boli pravidlá upravujúce profesijnú etiku a správanie pri rôznych činnostiach navzájom zlučiteľné, obzvlášť pokiaľ ide o otázky mlčanlivosti.

a)

osvedčovaním svojich činností alebo ich hodnotením nezávislými alebo akreditovanými subjektmi;

b)

vypracovaním vlastného rebríčka kvality alebo účasťou na rebríčkoch kvality alebo označení vypracovaných profesijnými orgánmi na úrovni Spoločenstva.

a)

prijíma všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia spĺňali tieto požiadavky, pokiaľ ide o prístup k činnosti v oblasti služieb a jej vykonávanie;

b)

vykonáva kontroly, inšpekcie a šetrenia potrebné na vykonávanie dohľadu nad poskytovanou službou.

a)

dôvody, prečo sa domnieva, že prijaté alebo plánované opatrenia zo strany členského štátu usadenia nie sú dostatočné;

b)

dôvody, prečo sa domnieva, že opatrenia, ktoré má v úmysle prijať, spĺňajú podmienky ustanovené v článku 18.

a)

prístup k činnosti súdneho vymáhania dlhov;

b)

súkromné bezpečnostné služby a preprava hotovosti a cenností.

a)

článok 9 ods. 2, o systémoch udeľovania povolení;

b)

článok 15 ods. 5, o požiadavkách podliehajúcich hodnoteniu;

c)

článok 25 ods. 3, o viacodborových činnostiach.