14.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

14.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/3

(1)

Žiadosti o dovozné povolenia na celkové množstvo, ktoré sa rovná alebo prevyšuje dostupné množstvo pod poradovým číslom 09.4343, boli v týždni od 4. do 8. septembra 2006 predložené príslušným orgánom v súlade s nariadením (ES) č. 950/2006.

(2)

Za týchto okolností musí Komisia stanoviť prideľovací koeficient, ktorý umožní výdaj povolení v pomere k dostupnému množstvu, a v prípade potreby informovať členské štáty, že sa dosiahol uvedený limit,

14.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/6

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 990/2006 (2) sa vyhlásili stále verejné súťaže na vývoz obilnín v držbe intervenčných agentúr členských štátov.

(2)

Prijatie ponúk v rámci niektorých z týchto verejných súťaží malo v niektorých členských štátoch za následok vyčerpanie takmer celého množstva, ktoré mali hospodárske subjekty k dispozícii. Vzhľadom na vysoký dopyt zaznamenaný v posledných týždňoch a situáciu na trhu je vhodné poskytnúť v príslušných členských štátoch nové množstvá tak, že sa príslušným intervenčným agentúram povolí zvýšenie množstva ponúknutého do verejnej súťaže a určeného na vývoz. Toto zvýšenie sa musí týkať:

(3)

Nariadenie (ES) č. 990/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Riadiaci výbor pre obilniny nedoručil stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

14.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/10

(1)

Komisii bol 4. novembra 2005 doručený podnet, ktorý podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „základné nariadenie“), podala spoločnosť Eurometaux (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcu, ktorý predstavuje väčšinový podiel, v tomto prípade viac ako 50 %, celkovej výroby určitých volfrámových elektród Spoločenstva.

(2)

Tento podnet obsahoval dôkaz o dumpingu určitých volfrámových elektród s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a o značnej ujme, ktorú spôsobil, a ktorá sa považuje za dostatočnú na opodstatnené začatie konania.

(3)

Dňa 17. decembra 2005 sa začalo konanie na základe uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie. (2)

(4)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľa, ďalšieho výrobcu Spoločenstva, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, používateľov, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, a zástupcov ČĽR o začatí konania. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(5)

Svoje stanoviská predložili navrhovateľ, ďalší výrobca Spoločenstva, vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia a združenia vývozcov. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(6)

V snahe umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR predložiť v prípade záujmu žiadosť o trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“) alebo o individuálny prístup (ďalej len „IP“) Komisia zaslala formuláre žiadosti čínskym vyvážajúcim výrobcom, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka. Dve spoločnosti požiadali podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia o THP alebo o IP, ak by sa na základe prešetrovania stanovilo, že nesplnili podmienky na udelenie THP. Dve ďalšie spoločnosti požiadali iba o IP.

(7)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v tomto prešetrovaní sa môže uplatniť výber vzorky vývozcov/výrobcov v ČĽR. 11 spoločností naznačilo ochotu byť zaradené do vzorky. Vzhľadom na to, že iba štyri spoločnosti požiadali o THP alebo IP, rozhodlo sa, že výber vzorky nie je potrebný.

(8)

Všetkým príslušným stranám a všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania, sa zaslali dotazníky. Vyplnené dotazníky zaslal jeden výrobca Spoločenstva, traja neprepojení dovozcovia, štyria vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, 13 prepojených spoločností v Spoločenstve a jeden výrobca v analogickej krajine – Spojených štátoch amerických (ďalej len „Spojené štáty“).

(9)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva, a vykonala kontrolu v priestoroch týchto spoločností:

(10)

Vzhľadom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým by nemusel byť udelený THP, sa overovanie s cieľom stanoviť normálnu hodnotu na základe údajov z analogickej krajiny, ktorou boli v tomto prípade Spojené štáty, uskutočnilo v priestoroch tejto spoločnosti:

Výrobca v analogickej krajine – Spojených štátoch

(11)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. januára do 31. decembra 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov týkajúcich sa hodnotenia ujmy trvalo od 1. januára 2001 do konca obdobia prešetrovania („posudzované obdobie“).

(12)

Príslušným výrobkom sú určité volfrámové elektródy (ďalej len „VE“) vrátane volfrámových tyčí a prútov, iných ako získaných jednoduchým spekaním, tiež rezaných na určitú dĺžku. Výrobok je zvyčajne zaradený pod kódy KN ex 8101 95 00 a ex 8515 90 90.

(13)

Príslušný výrobok sa používa pri zváraní a podobných procesoch vrátane zvárania elektrickým oblúkom v ochrannej atmosfére pomocou volfrámovej elektródy, zvárania plazmovým oblúkom a rezania a tepelného nanášania (pokovovania). VE sa používajú v širokom spektre priemyselných odvetví, ako je stavebníctvo, stavba lodí, výroba automobilov, námorné, chemické a jadrové inžinierstvo, letectvo, ako aj v ropovodoch a plynovodoch. Vzhľadom na fyzikálne vlastnosti a nahraditeľnosť rôznych druhov výrobku z hľadiska používateľa sa na účely tohto konania všetky VE pokladajú za tvoriace jeden výrobok.

(14)

Prešetrovaním sa ukázalo, že základné chemické, fyzikálne a technické vlastnosti VE vyrobených a predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva v Spoločenstve, VE vyrobených a predávaných na čínskom domácom trhu a VE dovezených do Spoločenstva z ČĽR, ako aj VE vyrobených a predávaných v Spojených štátoch sú rovnaké a že tieto výrobky majú rovnaké použitie.

(15)

Preto sa prijal dočasný záver, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(16)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, v prípade ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(17)

Len na pripomenutie v krátkosti uvádzame v súhrnnej forme kritériá na udelenie THP:

(18)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR požiadali o THP podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovenej lehoty zaslali vyplnený formulár žiadosti o THP pre vyvážajúcich výrobcov. Komisia si vyžiadala a v priestoroch týchto spoločností preverila všetky informácie predložené v ich žiadosti o THP, ktoré považovala za potrebné.

(19)

Na základe prešetrovania sa ukázalo, že žiadosť o THP musela byť zamietnutá v prípade jednej spoločnosti. Pri posúdení tejto spoločnosti na základe všetkých piatich kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia sa ukázalo, že táto spoločnosť nespĺňa požiadavky druhého uvedeného kritéria. Účtovné záznamy spoločnosti neodrážali skutočnú finančnú situáciu, keďže niektoré transakcie boli zaúčtované na základe časového rozlíšenia, zatiaľ čo iné neboli. Táto skutočnosť a skutočnosť, že audítori spoločnosti nevyjadrili žiadne námietky voči zisteným postupom, predstavovali jasné porušenie medzinárodných účtovných štandardov.

(20)

Zainteresované strany dostali príležitosť, aby sa k uvedeným zisteniam vyjadrili. Pripomienky zaslal jeden vyvážajúci výrobca, ktorý žiadal o THP.

(21)

Na základe uvedeného sa THP udelil jednému vyvážajúcemu výrobcovi VE v ČĽR:

(22)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa stanovuje celoštátne clo pre krajiny patriace pod uvedený článok s výnimkou prípadov, v ktorých spoločnosti sú okrem iného schopné preukázať v súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia, že ich vývozné ceny a množstvá, ako aj podmienky predaja sú určované voľne, že prepočty výmenných kurzov sa vykonávajú podľa trhových sadzieb a že vplyv štátu nie je taký, aby umožnil obchádzanie opatrení v prípadoch, keď sú pre vývozcov stanovené rozdielne sadzby ciel.

(23)

Vyvážajúci výrobca, ktorému nebolo možné udeliť THP, žiadal aj o IP v prípade, že mu nebude udelený THP. Na základe dostupných informácií sa zistilo, že spoločnosť spĺňala všetky požiadavky na udelenie IP v súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia.

(24)

Dvaja ďalší vyvážajúci výrobcovia, ktorí nežiadali o THP, požiadali iba o IP. Obidve spoločnosti počas OP predávali nezávislým zákazníkom v Spoločenstve a spolupracovali na prešetrovaní. Prešetrovanie ukázalo, že jedna spoločnosť splnila všetky požiadavky na udelenie IP stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia, zatiaľ čo ďalšia spoločnosť nesplnila tretie kritérium na udelenie IP, keďže sa zistilo, že je plne vo vlastníctve štátu, a teda nie je bez zásahu štátu schopná robiť vlastné obchodné rozhodnutia vrátane stanovenia vývozných cien a množstiev.

(25)

Dospelo sa preto k záveru, že IP by mal byť udelený týmto dvom vyvážajúcim výrobcom v ČĽR:

(26)

Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia najskôr v súvislosti s príslušným vyvážajúcim výrobcom stanovila, či jeho celkový predaj VE na domácom trhu je reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým vývozným predajom do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považoval za reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja vyvážajúceho výrobcu predstavoval minimálne 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja do Spoločenstva.

(27)

Keďže celkový domáci predaj vyvážajúceho výrobcu bol považovaný za reprezentatívny, Komisia následne definovala druhy VE, ktoré sa predávali na domácom trhu a boli identické alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(28)

Pre každý z týchto druhov sa stanovilo, či bol domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja tohto druhu počas OP predstavoval minimálne 5 % celkového objemu predaja porovnateľného druhu vyvážaného do Spoločenstva.

(29)

Skúmalo sa tiež, či by domáci predaj každého druhu príslušného výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách bolo možné považovať za predaj v rámci bežného obchodovania v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia, a to pomocou stanovenia podielu ziskového predaja príslušného druhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu.

(30)

Zistilo sa, že objem ziskového predaja všetkých druhov VE predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja týchto druhov, a preto sa usúdilo, že tieto druhy sa predávali v nedostatočných množstvách, a tak ich domáca cena neposkytuje vhodný základ na stanovenie normálnej hodnoty.

(31)

Preto, keďže nebolo možné použiť domáce ceny všetkých druhov, ktoré predával príslušný vyvážajúci výrobca, musela sa použiť vytvorená normálna hodnota.

(32)

Následne podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa normálna cena vytvorila tak, že k výrobným nákladom vyvážaných druhov sa prirátala primeraná suma na predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a zisk. Na tento účel Komisia preskúmala, či vzniknuté PVA náklady a zisk dosiahnutý príslušným vyvážajúcim výrobcom na domácom trhu predstavovali reprezentatívne údaje.

(33)

Skutočné domáce PVA náklady boli považované za spoľahlivé, pretože celkový objem domáceho predaja príslušnej spoločnosti v porovnaní s objemom vývozného predaja do Spoločenstva sa považoval za reprezentatívny. Pokiaľ ide o zisky, žiadny z vyvážaných druhov príslušného výrobku sa nepredával na domácom trhu v rámci bežného obchodovania a príslušný vyvážajúci výrobca nevyrába žiadne iné výrobky okrem VE. Nemohli sa použiť ani údaje od ďalších čínskych výrobcov, pretože žiadnemu inému výrobcovi v ČĽR nebol udelený THP. Preto sa zisk musel stanoviť v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že len veľmi málo krajín vyrába VE. K dispozícii neboli žiadne informácie od japonských výrobcov, či už o príslušnom výrobku alebo o podobných výrobkoch, ani nebolo možné použiť porovnateľný číselný údaj o výrobcovi v Spojených štátoch. Keďže neexistoval žiadny iný primeraný základ pre výpočet, rozhodlo sa, že sa použije ziskové rozpätie dosiahnuté výrobným odvetvím Spoločenstva v minulosti, predtým než mal na trh vplyv čínsky dovoz. Okrem toho tento zisk sa zhoduje aj s priemerným ziskom príslušného výrobku dosiahnutým jedným z vyvážajúcich výrobcov, ktorému bol udelený IP.

(34)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený THP, má stanoviť na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine.

(35)

V oznámení o začatí konania Komisia naznačila svoj úmysel použiť Spojené štáty ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a zainteresované strany boli vyzvané, aby sa k tomu vyjadrili. Žiadna zainteresovaná strana nemala námietky proti tomuto návrhu.

(36)

Okrem ES a ČĽR príslušný výrobok vyrába iba niekoľko výrobcov v Spojených štátoch a v Japonsku. Preto sa Komisia snažila nadviazať spoluprácu so známymi výrobcami v Japonsku a jediným výrobcom v Spojených štátoch.

(37)

Iba výrobca v Spojených štátoch súhlasil so spoluprácou. Tomuto výrobcovi bol preto zaslaný dotazník, pričom údaje predložené v jeho odpovedi sa overili na mieste. Zistilo sa, že daný výrobca predával na domácom trhu a že sa uskutočňoval značný dovoz čínskych výrobkov na trh Spojených štátov a len nepatrný dovoz japonských výrobkov. Je preto zrejmé, že výrobky Spojených štátov a čínske výrobky si na trhu Spojených štátov konkurujú.

(38)

Na základe uvedeného sa dočasne prijal záver, že Spojené štáty predstavujú najvhodnejšiu a najprimeranejšiu analogickú krajinu podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia.

(39)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia bola normálna hodnota v prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený THP, stanovená na základe overených informácií získaných od výrobcu v analogickej krajine.

(40)

Komisia skúmala, či by sa mohol každý druh príslušného výrobku predávaný v reprezentatívnych množstvách na domácom trhu v analogickej krajine pokladať za predávaný v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Uskutočnila to prostredníctvom stanovenia podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania pre každý druh výrobku.

(41)

V prípade, ak objem predaja určitého druhu výrobku pri čistej predajnej cene rovnej alebo vyššej než vypočítané výrobné náklady predstavoval viac než 80 % celkového objemu predaja daného druhu a ak vážená priemerná cena daného druhu bola rovná alebo vyššia než jeho výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny. Táto cena sa vypočítala ako vážený priemer cien celého domáceho predaja uskutočneného počas OP bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový alebo nie.

(42)

V prípade, ak objem ziskového predaja daného druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu výrobku alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu výrobku bola nižšia ako výrobné náklady, bola normálna hodnota založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja len tohto druhu výrobku za predpokladu, že tento predaj predstavoval minimálne 10 % z celkového objemu predaja tohto druhu výrobku.

(43)

V prípade, že objem ziskového predaja akéhokoľvek druhu výrobku predstavoval maximálne 10 % celkového objemu predaja tohto druhu, usúdilo sa, že tento konkrétny druh bol predávaný v nedostatočných množstvách, a tak jeho domáca cena nepredstavuje vhodný základ na stanovenie normálnej hodnoty.

(44)

V prípade približne 90 % druhov výrobku sa normálna hodnota stanovila na základe predajných cien v rámci bežného obchodovania na domácom trhu analogickej krajiny.

(45)

V prípadoch, keď na stanovenie normálnej hodnoty nebolo možné použiť domáce ceny určitého druhu výrobku predávaného výrobcom v analogickej krajine, musela sa uplatniť iná metóda. V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia použila Komisia v tejto súvislosti vytvorenú normálnu hodnotu. Normálna hodnota bola vytvorená tak, že sa k výrobným nákladom výrobcu v analogickej krajine, ktoré vynaložil na predané druhy, pripočítala primeraná suma na PVA náklady a zisk. PVA náklady a zisk boli stanovené na základe metód uvedených v článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Použité PVA náklady sa týkali celého domáceho predaja podobného výrobku samotným výrobcom a použité ziskové rozpätie sa rovnalo váženému priemernému ziskovému rozpätiu domáceho predaja, o ktorom sa zistilo, že sa uskutočnil v rámci bežného obchodovania.

(46)

Táto normálna hodnota sa podľa potreby upravila, pokiaľ ide o rozdiely v nákladoch na dopravu, úvery a balenie, aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie s VE vyvezenými do Spoločenstva príslušnými výrobcami v ČĽR.

(47)

Vo všetkých prípadoch vývozu príslušného výrobku nezávislým zákazníkom v Spoločenstve sa vývozná cena určila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(48)

Pokiaľ ide o spoločnosť, ktorej bol udelený THP, celý vývozný predaj do Spoločenstva sa uskutočnil prostredníctvom prepojeného dovozcu a následne došlo k opätovnému predaju prepojeným a neprepojeným spoločnostiam v Spoločenstve. Vývozná cena bola podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia vytvorená na základe ceny, za ktorú boli dovážané výrobky prvýkrát opätovne predané nezávislému kupujúcemu, náležite upravenej, berúc do úvahy všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a opätovným predajom, ako aj primerané rozpätie na PVA náklady a ziskové rozpätie. V tejto súvislosti sa použili vlastné PVA náklady prepojených spoločností. Ziskové rozpätie sa stanovilo na základe informácii, ktoré poskytli spolupracujúci neprepojení dovozcovia.

(49)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa formou úprav patrične zohľadnili rozdiely, ktoré vplývajú na ceny a na porovnateľnosť cien, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Primerané úpravy týkajúce sa nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu a pomocných nákladov a poplatkov za balenie a úver a bankových poplatkov boli vykonané vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú oprávnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(50)

V prípade spoločnosti, ktorej bol udelený THP, sa vážená priemerná normálna hodnota každého druhu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia.

(51)

Z uvedeného vyplýva, že dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je:

(52)

V prípade spoločností, ktorým bol udelený IP, sa vážená priemerná normálna hodnota stanovená pre analogickú krajinu porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou do Spoločenstva, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 základného nariadenia.

(53)

Dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú:

(54)

Komisia na výpočet celoštátneho dumpingového rozpätia uplatniteľného na všetkých ostatných vývozcov v ČĽR najprv určila úroveň spolupráce. V tejto súvislosti sa pripomína, že 11 vyvážajúcich výrobcov v ČĽR naznačilo svoju ochotu byť zaradený do vzorky, a to poskytnutím údajov inter alia o vývoze príslušného výrobku do Spoločenstva. Takisto sa pripomína, že obidva kódy KN uvedené v oznámení o začatí konania sú ex kódy, to znamená, že zahŕňajú aj iné výrobky, ako je príslušný výrobok. Okrem toho prešetrovanie ukázalo, že väčšina spolupracujúcich vývozcov v ČĽR deklaruje vývoz VE v rámci čínskeho národného colného kódu, ktorý rovnako zahŕňa aj mnohé ďalšie výrobky. Preto sa usúdilo, že vzhľadom na chýbajúce presné štatistiky dovozu, budú údaje poskytnuté v dotazníku na výber vzorky predstavovať primeranejšie dostupné skutočnosti, pokiaľ ide o dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR do Spoločenstva. Porovnali sa celkové vývozné množstvá uvedené v 11 vyplnených dotazníkoch na výber vzorky a odhad poskytnutý v podnete a zistilo sa, že objem dovozu uvedený v dotazníkoch na výber vzorky bol vyšší. Na základe uvedeného sa úroveň spolupráce považovala za vysokú.

(55)

Z tohto dôvodu bolo dumpingové rozpätie stanovené na úrovni určenej pre spolupracujúcu spoločnosť, ktorej nebol udelený THP/IP, t. j. 204,9 %.

(56)

Na základe toho bola dočasne stanovená celoštátna úroveň dumpingu vo výške 204,9 % z ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené.

(57)

Na základe prešetrovania sa stanovilo, že podobný výrobok vyrábajú dvaja výrobcovia v Spoločenstve. Výrobca, v ktorého mene bol podaný podnet, plne spolupracoval pri prešetrovaní. Druhý výrobca vyjadril konaniu podporu a poskytol všeobecné údaje o výrobe a predaji. Vzhľadom na skutočnosť, že len jedna spoločnosť poskytla úplne vyplnený dotazník, všetky údaje týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva budú prezentované buď vo forme indexov, alebo budú uvedené rozsahy s cieľom zachovať dôvernosť.

(58)

Objem výroby Spoločenstva na účely článku 4 ods. 1 základného nariadenia sa preto dočasne vypočítal spočítaním výroby plne spolupracujúceho výrobcu Spoločenstva a objemu výroby druhého výrobcu podľa údajov, ktoré druhý výrobca poskytol. Na základe toho bola celková výroba Spoločenstva počas OP v rozsahu 40 – 50 MT.

(59)

Výroba výrobcu Spoločenstva, ktorý plne spolupracoval pri prešetrovaní, predstavuje viac než 50 % volfrámových elektród vyrobených v Spoločenstve. Preto sa táto spoločnosť považuje za spoločnosť predstavujúcu výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(60)

Spotreba Spoločenstva bola stanovená na základe objemu predaja známych výrobcov v Spoločenstve a dovozu. Vzhľadom na chýbajúce spoľahlivé štatistiky dovozu, ako už bolo uvedené, sa objem dovozu za roky 2001 až 2004 zakladal na údajoch z podnetu. Za OP bol objem dovozu stanovený na základe celkového vývozného množstva 11 vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí tieto údaje poskytli na účely zaradenia do vzorky. Tieto údaje bolo možné pokladať za údaje predstavujúce celkový vývoz. Zistilo sa, že dovoz z iných tretích krajín bol zanedbateľný. Na základe údajov sa ukázalo, že dopyt po príslušnom výrobku v Spoločenstve sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 50 %.

(61)

Z uvedených dôvodov sa objem čínskeho dovozu stanovil na základe údajov uvedených v podnete a v dotazníkoch na výber vzorky za OP.

(62)

Pokiaľ ide o objem a podiel na trhu, bol vývoj dovozu takýto:

(63)

Zatiaľ čo sa spotreba volfrámových elektród počas posudzovaného obdobia zvýšila o 50 %, dovoz z príslušnej krajiny počas toho istého obdobia narástol o viac než 400 %. Následne sa počas posudzovaného obdobia podiel ČĽR na trhu zvýšil z 22,4 % na 76,2 %.

(64)

Táto tabuľka ukazuje vývoj priemerných dovozných cien z ČĽR. Počas posudzovaného obdobia sa tieto ceny znížili o 12 % napriek nárastu v roku 2005 z dôvodu zvýšenia ceny základnej suroviny.

(65)

Pokiaľ ide o predajnú cenu príslušného výrobku na trhu Spoločenstva počas OP, porovnali sa ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a ceny vyvážajúcich výrobcov v ČĽR. Príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli ceny pre nezávislých zákazníkov podľa potreby upravené na úroveň zo závodu, t. j. nezahŕňajúce náklady na dopravu v Spoločenstve a po odrátaní zliav a rabatov. Tieto ceny sa porovnali s predajnými cenami účtovanými čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, po odpočítaní zliav, a podľa potreby sa upravili na ceny CIF na hranici Spoločenstva s primeranou úpravou zohľadňujúcou náklady na colné vybavenie a náklady vznikajúce po dovoze.

(66)

Porovnanie ukázalo, že počas OP bol dovoz príslušného výrobku predávaný v Spoločenstve za ceny, ktoré boli o 40 % nižšie, ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, vyjadrené ako percento ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(67)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu z ČĽR na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo analýzu všetkých hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré súvisia so stavom výrobného odvetvia Spoločenstva od roku 2001 do OP. Ako už bolo uvedené, z dôvodu zachovania dôvernosti a pretože analýza sa týka iba jednej spoločnosti, väčšina ukazovateľov je prezentovaná vo forme indexov alebo sú uvedené rozsahy.

(68)

Vývoj výroby, výrobnej kapacity a využitia kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva je takýto:

(69)

Napriek zvýšenému dopytu sa výroba výrobného odvetvia Spoločenstva výrazne znížila medzi rokom 2001 a OP o 60 %.

(70)

Výrobná kapacita zostala stabilná, čo znamená, že využitie kapacity zaznamenalo rovnaký klesajúci trend ako výroba.

(71)

Nasledujúce údaje predstavujú objem zásob na konci každého obdobia.

(72)

Zásoby sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 31 %, čo odrážalo narastajúce ťažkosti pri predaji výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva.

(73)

Nasledujúce údaje predstavujú predaj výrobného odvetvia Spoločenstva nezávislým zákazníkom v Spoločenstve.

(74)

Objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia znížil o viac než 50 %. V rovnakom čase sa zvýšila spotreba Spoločenstva o 50 %, zatiaľ čo podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa za rovnaké päťročné obdobie znížil ešte viac, t. j. o 70 %.

(75)

Zistilo sa teda, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa nemohlo podieľať na raste trhu vyplývajúcom so zvýšenej spotreby Spoločenstva.

(76)

Priemerné predajné ceny neprepojeným kupujúcim na trhu Spoločenstva zaznamenávali do roku 2003 klesajúci trend. Potom, medzi rokom 2003 a 2004, došlo k ich zvýšeniu o takmer 12 % a medzi rokom 2004 a 2005 k ďalšiemu zvýšeniu o 30 %. Na znižovanie cien do roku 2003 by sa malo pozerať z hľadiska snahy výrobného odvetvia Spoločenstva konkurovať dumpingovému dovozu. V roku 2003 ceny dosiahli neudržateľne nízku úroveň a v roku 2004 museli byť zvýšené. Okrem toho vývoj cien surovín, ktoré v rokoch 2004 a 2005 prudko vzrástli o viac než 100 %, zvýšil potrebu ďalšieho zvýšenia cien v roku 2005. Zvýšenie nákladov sa však vo zvýšení predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva odrazilo len v obmedzenom rozsahu.

(77)

Úrovne zisku a peňažného toku z predaja volfrámových elektród výrobným odvetvím Spoločenstva sú značne negatívne. Údaje sú uvedené vo forme rozsahov z dôvodu zachovania dôvernosti.

(78)

Ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršila. Najnižšiu úroveň dosiahla v roku 2003 a potom sa mierne zlepšila, čo bolo čiastočne spojené so snahou racionalizovať výrobné odvetvie Spoločenstva a so zvyšovaním ceny.

(79)

Súčasne so znižovaním ziskovosti sa počas posudzovaného obdobia zhoršoval aj peňažný tok. K zníženiu absolútnej úrovne negatívneho peňažného toku na konci obdobia došlo iba z dôvodu zníženia objemu výroby a predaja.

(80)

Na začiatku posudzovaného obdobia zaznamenalo výrobné odvetvie Spoločenstva výrazné úrovne investícií, ktoré predstavovali hlavne nákup nových strojov na zefektívnenie výroby a ktoré boli opodstatnené celkovým uspokojujúcim výkonom v oblasti volfrámových elektród a iných volfrámových výrobkov do obdobia rokov 2000/2001. Do konca obdobia však boli všetky tieto investície ukončené.

(81)

Návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku uvedená v rozsahoch z dôvodu zachovania dôvernosti je negatívna a počas obdobia, ktoré je predmetom posudzovania, sa výrazne znižovala, pričom odrážala uvedený trend ziskovosti predaja.

(82)

Vzhľadom na to, že podobný výrobok predstavuje iba malú časť celkového obchodu skupiny, nezistilo sa, že by počas posudzovaného obdobia došlo k výraznému vplyvu na schopnosť výrobného odvetvia navýšiť kapitál.

(83)

Vývoj zamestnanosti, produktivity a nákladov na prácu vo výrobnom odvetví Spoločenstva boli takéto:

(84)

Výrobné odvetvie Spoločenstva medzi rokom 2001 a OP prudko znížilo svoj počet zamestnancov. Bolo to v dôsledku zníženia produkcie a snahy výrobného odvetvia Spoločenstva racionalizovať výrobu a posilniť produktivitu. Výsledky procesu racionalizácie v rámci výrobného odvetvia Spoločenstva sa odrazili aj v produktivite, ktorá počas posudzovaného obdobia vykazuje výrazný narastajúci trend.

(85)

Priemerné úrovne miezd zostali počas posudzovaného obdobia stabilné.

(86)

Dumpingové rozpätia sú uvedené v časti venovanej dumpingu. Tieto rozpätia sú jasne nad úroveň de minimis. Okrem toho vzhľadom na objem a cenu dumpingového dovozu sa vplyv skutočného dumpingového rozpätia nemôže považovať za zanedbateľný.

(87)

Spoločenstvo sa nezotavuje z vplyvu dumpingu alebo subvencovania v minulosti, keďže v minulosti sa neuskutočnilo žiadne prešetrovanie.

(88)

Pripomína sa, že medzi rokom 2001 a OP sa objem dumpingového dovozu príslušného výrobku z ČĽR zvýšil o viac než 400 %, pričom do konca posudzovaného obdobia dosiahol podiel na trhu vo výške 76,2 %. Okrem toho počas OP boli predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva výrazne podhodnotené cenami dumpingového dovozu príslušného výrobku. Na základe váženého priemeru predstavovalo cenové podhodnotenie 40 %.

(89)

Zároveň so zvýšením spotreby Spoločenstva o 50 % sa znížil objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva o 50 %. Jeho podiel na trhu klesol o 68 % a vôbec nebolo schopné preniesť svetový rast cien suroviny na svojich zákazníkov, v dôsledku čoho zaznamenalo v súvislosti so ziskovosťou veľmi negatívnu situáciu.

(90)

Z tohto dôvodu sa počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršila situácia výrobného odvetvia Spoločenstva. Výroba sa znížila o 60 %, rovnako ako využitie kapacity, ktoré dosiahlo počas OP veľmi nízku úroveň. Úroveň zásob sa zvýšila o 31 %.

(91)

Napriek výrazným investíciám výrobného odvetvia Spoločenstva v prvej fáze posudzovaného obdobia a jeho pretrvávajúcej snahe zvýšiť produktivitu a konkurencieschopnosť, jeho ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií rovnako prudko klesli a dosiahli značne negatívnu úroveň.

(92)

Zhoršujúcu sa situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období potvrdil aj negatívny vývoj zamestnanosti a investícií.

(93)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa prijal dočasný záver, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

(94)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia sa skúmalo, či existovala príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Takisto sa skúmali známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli taktiež spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, s cieľom zaručiť, aby možná ujma spôsobená týmito faktormi nebola spojená s dumpingovým dovozom.

(95)

Dramatický nárast objemu dumpingového dovozu z ČĽR o viac než 400 % medzi rokom 2001 a OP a jeho podielu na trhu Spoločenstva z 22,4 % na 76,2 % sa časovo zhodoval so zhoršením hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Napriek rastúcemu trhu Spoločenstva prudko klesli výroba aj využitie kapacity, pričom konečné zásoby sa zvýšili o 31 %. Objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva a podiel na trhu sa značne znížili súčasne s prudkým zvýšením objemu dovozu a podielu dumpingového dovozu na trhu. Okrem toho ceny dumpingového dovozu výrazne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, čím došlo k silnému tlaku na zníženie cien výrobného odvetvia Spoločenstva v čase, keď sa náklady na suroviny výrazne zvýšili o viac než 100 %. Prešetrovaním sa ukázalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné preniesť akékoľvek zvýšenie nákladov na svojich zákazníkov z dôvodu prudkého tlaku na ceny spôsobeného značným objemom dumpingových výrobkov dovážaných z ČĽR. To viedlo k prudkému zníženiu ziskovosti, návratnosti investícií a peňažného toku.

(96)

Preto sa prijal dočasný záver, že tlak vyvíjaný dumpingovým dovozom, ktorý výrazne zvýšil svoj objem a podiel na trhu v období od roku 2001 a ktorý sa uskutočnil za dumpingové ceny, bol rozhodujúcim faktorom straty podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu a v dôsledku toho negatívneho vývoja jeho ziskovosti.

(97)

Okrem ČĽR neexistovali počas posudzovaného obdobia žiadni významní vývozcovia podobného výrobku na trh Spoločenstva. Prešetrovaním sa potvrdilo, že ústredné trhy ostatných výrobcov v Spojených štátoch a Japonsku boli ich vlastné domáce trhy. Spoľahlivé informácie týkajúce sa iného dovozu podobného výrobku sú dosť obmedzené, a preto nie je možné odhadnúť množstvo predané na trhu Spoločenstva v prípade, že došlo k predaju. Keďže neexistuje akýkoľvek iný dôkaz, ktorý by naznačoval, že skutočne existuje dovoz z iných tretích krajín, tento objem, ak nejaký existuje, sa pokladá za zanedbateľný. Na základe uvedeného sa usudzuje, že dovoz s pôvodom v iných tretích krajinách nemohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(98)

Tiež sa preskúmalo, či vývoz do krajín mimo EÚ mohol alebo nemohol prispieť k ujme spôsobenej počas posudzovaného obdobia. Vývoz do krajín mimo EÚ predstavoval približne polovicu predaja podobného výrobku výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období. Tento vývoz sa znížil o približne 66 % medzi rokom 2001 a OP a na konci OP predstavoval 41 % celkového predaja výrobného odvetvia. Hlavný dôvod straty vývozných trhov, najmä trhu Spojených štátov, bola zvýšená konkurencia zo strany čínskych výrobcov na svetových trhoch. V tejto súvislosti by sa malo poznamenať, že vzhľadom na podobné správanie čínskych výrobcov na trhu Spojených štátov, jeden z dvoch existujúcich výrobcov volfrámových elektród v Spojených štátoch musel ukončiť svoju výrobu.

(99)

Pokiaľ ide o ukazovatele, pri ktorých nie je možné rozlíšiť trh Spoločenstva a vývozné trhy, ako je napríklad výroba, využitie kapacity, investície a zamestnanosť, zistilo sa, že ich negatívny vývoj bol jasne nad rámec toho, čo by sa mohlo pripísať zníženiu výkonnosti vývozu. Celkovo sa na negatívny vývoj týchto ukazovateľov musí pozerať ako na dôsledok zníženia predaja na trhu Spoločenstva a v menšom rozsahu ako na dôsledok zníženia vývozného predaja. Na tento vývoj sa musí pozerať aj s ohľadom na výrazný rast trhu Spoločenstva, ku ktorému došlo v posudzovanom období.

(100)

Pokiaľ ide o ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií, hlavným dôvodom ich negatívneho vývoja bola skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva bolo donútené využívať kapacitu vo veľmi obmedzenom rozsahu, a to v dôsledku negatívneho vývoja objemu predaja na trhu Spoločenstva a na vývozných trhoch, ako už bolo uvedené. Navyše na predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva vyvíjal nátlak dumpingový dovoz, čo tiež prispelo k negatívnemu vplyvu na tieto ukazovatele. V tejto súvislosti by sa malo poznamenať, že vývoj jednotkových predajných cien na vývozných trhoch bol oveľa priaznivejší než vývoj cien v Spoločenstve. Priemerné predajné ceny na vývozných trhoch sa v skutočnosti v rovnakom období zvýšili o 20 %, čo nasvedčuje tomu, že tlak na ceny na týchto trhoch bol menší než na trhu Spoločenstva. Zistilo sa, že ziskovosť tohto vývozu bola o niečo vyššia, hoci nedostatočná, než ziskovosť predaja na trhu Spoločenstva napriek skutočnosti, že aj tento vývoz bol poznačený poklesom cien a konkurenciou čínskeho vývozu na trhy tretích krajín. Okrem toho výrobné odvetvie Spoločenstva bolo schopné kontrolovať a dokonca znížiť svoje náklady nesúvisiace so surovinami. Preto sa zdá, že výkonnosť vývozu výrobného odvetvia Spoločenstva mala na ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií menší vplyv než vývoj podielov a cien na trhu Spoločenstva.

(101)

Na základe uvedeného Komisia nevylučuje možnosť, že negatívny vývoj vývozného predaja mohol ovplyvniť celkovú hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Na základe uvedenej analýzy sa však potvrdilo, že zhoršujúca sa výkonnosť vývozu ako taká nemohla narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a zistenou ujmou.

(102)

Predaj jediného ďalšieho výrobcu Spoločenstva sa medzi rokom 2001 a OP prudko znížil o 54 %. Na základe dostupných informácií sa zdá, že ďalší výrobca Spoločenstva sa nachádza v rovnakej situácii ako výrobné odvetvie Spoločenstva. Na základe uvedeného sa prijal dočasný záver, že tento predaj nemohol spôsobiť ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(103)

Jeden vývozca argumentoval, že ujma bola spôsobená najmä zvýšením ceny základnej suroviny heptavolfrámanu hexaamónneho (ammonium paratungstate, ďalej len „APT“). Ceny APT sa skutočne na konci posudzovaného obdobia, t. j. v roku 2005, zvýšili o viac než 100 %.

(104)

V tejto súvislosti by sa malo najskôr poznamenať, že zhoršenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva sa časovo zhodovalo s nárastom čínskeho dovozu medzi rokmi 2001 až 2005 a nedošlo k nemu len na konci posudzovaného obdobia.

(105)

Na druhej strane k zvýšeniu cien suroviny došlo výlučne v roku 2005. V tomto konkrétnom roku sa však v skutočnosti ceny výrobného odvetvia Spoločenstva zvýšili o niečo viac (33 %) než náklady na výrobu (30 %).

(106)

Z časového hľadiska sa teda zdá, že napriek tomu, že zvýšenie cien suroviny prispelo k celkovému zvýšeniu nákladov, ktoré bolo nad rámec zvýšenia predajných cien počas posudzovaného obdobia, suroviny neboli rozhodujúcim faktorom zhoršenia finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. K tomuto zhoršeniu došlo skôr v dôsledku priemerného zvýšenia nákladov spôsobeného stratou podielu na trhu a následným nedostatočným využitím kapacity, ako už bolo uvedené.

(107)

Navyše výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo zvýšiť svoje príslušné predajné ceny v dostatočnej miere tak, aby vyrovnalo zvýšenie nákladov. Takáto nepružnosť cien bola spôsobená paralelným nárastom dumpingového dovozu s pôvodom v ČĽR za ceny, ktoré výrazne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Za týchto okolností sa musel prijať záver, že výrobné odvetvie Spoločenstva bolo vystavené silnému tlaku na ceny v dôsledku tohto dumpingového dovozu a v dôsledku toho malo len veľmi obmedzené možnosti kompenzovať zvýšenie nákladov zvýšením svojich predajných cien.

(108)

Nakoniec by sa malo poznamenať, že zvýšenie cien suroviny malo vplyv na všetky subjekty na trhu vrátane čínskych vyvážajúcich výrobcov, a preto ho nemožno pokladať za konkrétny faktor spôsobujúci ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(109)

Na základe uvedených skutočností sa prijal záver, že zvýšenie cien surovín per se nenarúša príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(110)

Ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, sa prejavila v podobe straty objemu predaja a podielu na trhu, ktorá mala negatívny vplyv na ziskovosť. Z toho vyplývajúci pokles ceny a strata úspor z rozsahu v dôsledku nedostatočného využitia kapacity viedlo k neudržateľnej úrovni negatívnej ziskovosti spôsobujúcej výrobnému odvetviu Spoločenstva významné finančné straty.

(111)

Zhoršenie väčšiny ukazovateľov ujmy výrobného odvetvia Spoločenstva sa časovo zhodovalo s prudkým zvýšením objemu dovozu z ČĽR a jeho podielu na trhu a výrazným cenovým podhodnotením v dôsledku tohto dovozu.

(112)

Hoci prešetrovaním sa ukázalo, že nie je možné vylúčiť, že negatívny vývoj vývozu výrobného odvetvia Spoločenstva do krajín mimo EÚ mohol prispieť k ujme, potenciálny vplyv tohto vývoja nebol taký, že by narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(113)

Okrem toho napriek tomu, že počas OP došlo k bezprecedentnému zvýšeniu cien surovín, malo to vplyv na všetky subjekty na trhu. Navyše, pokiaľ ide o ukazovatele ujmy, z časového hľadiska sa nezdá, že to bolo hlavným dôvodom ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(114)

Z tohto dôvodu sa prijal záver, že dumpingový dovoz s pôvodom v ČĽR spôsobil v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(115)

Podľa článku 21 základného nariadenia sa skúmalo, či existujú presvedčivé dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že by nebolo v záujme Spoločenstva uložiť antidumpingové opatrenia na dovoz z príslušnej krajiny. Komisia poslala dotazníky všetkým dovozcom, obchodníkom a priemyselným používateľom, ktorí boli uvedení v podnete. Traja dovozcovia zaslali vyplnené dotazníky.

(116)

Na základe informácií získaných od spolupracujúcich strán sa dospelo k týmto záverom.

(117)

Pripomína sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva pozostáva z jedného výrobcu s výrobnými zariadeniami v Rakúsku, ktorého ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršila s následným negatívnym vplyvom na úroveň zamestnanosti a investícií.

(118)

Ak nebudú uložené opatrenia, je pravdepodobné, že vzhľadom na tlak na ceny v dôsledku dumpingového dovozu, nedostatočná ziskovosť tejto činnosti prinúti výrobné odvetvie Spoločenstva zastaviť výrobu volfrámových elektród, ktorá má strategický význam pre viacero sektorov špičkovej technológie.

(119)

Malo by sa poznamenať, že spracovateľská linka na volfrámové elektródy sa používala aj na iné kruhové výrobky, napr. molybdénové tyče, drôty a drôty na striekanie, ako aj elektródy pre sklárske taviace pece. Tieto výrobky sa spolu s volfrámovými elektródami podieľali na fixných nákladoch v rámci výrobného procesu. Keďže sa výroba volfrámových elektród znížila počas posudzovaného obdobia o 60 %, malo to negatívny vplyv nielen na náklady na výrobu volfrámových elektród, ale aj na výrobu iných kruhových výrobkov vyrobených výrobným odvetvím Spoločenstva.

(120)

Malo by sa to chápať v kontexte rastúceho svetového dopytu po príslušnom výrobku, čo by v prípade uloženia opatrení umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva zvýšiť predaj, zlepšiť ziskovosť, a tým zaručiť hospodársku životaschopnosť tohto odvetvia.

(121)

Preto sa dospelo k záveru, že antidumpingové opatrenia by boli v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(122)

Jeden vyvážajúci výrobca a združenie vývozcov argumentovali, že keďže zjavne neexistuje dovoz z iných krajín, clá by viedli k vymiznutiu čínskych vyvážajúcich výrobcov z trhu Spoločenstva, v dôsledku čoho by sa vážne oslabila hospodárska súťaž a zvýšilo už aj tak dominantné postavenie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(123)

Zdá sa však viac pravdepodobné, že ak sa uložia opatrenia, aspoň niektorí príslušní vyvážajúci výrobcovia budú naďalej predávať príslušný výrobok v Spoločenstve, aj keď za ceny, ktoré nespôsobujú ujmu, keďže majú pevný technologický základ a silnú pozíciu na trhu Spoločenstva. Na druhej strane, ak by sa neuložili antidumpingové opatrenia, nie je možné vylúčiť, že výrobné odvetvie Spoločenstva by ukončilo svoju výrobnú činnosť, pokiaľ ide o volfrámové elektródy v Spoločenstve, čím by sa posilnila pozícia vyvážajúcich výrobcov tohto výrobku a výrazne oslabila hospodárska súťaž na trhu Spoločenstva.

(124)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že existujú dvaja výrobcovia v Spoločenstve, čo už zaručuje určitý stupeň hospodárskej súťaže na trhu Spoločenstva, ako aj na vývozných trhoch.

(125)

Ďalej sa poznamenáva, že účelom akéhokoľvek antidumpingového opatrenia nie je zastaviť prístup vývozcom v tretích krajinách na trh Spoločenstva, ale skôr obnoviť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže, ktoré boli narušené nespravodlivými obchodnými praktikami.

(126)

Dotazníky boli zaslané všetkým stranám označeným v podnete ako používatelia v leteckom, jadrovom, námornom, automobilovom, chemickom sektore a v sektore inžinierstva. Komisia nedostala žiadne vyplnené dotazníky – ani od zainteresovaných používateľov, ani od akýchkoľvek príslušných združení.

(127)

Volfrámové zváranie sa používa, keď sú obzvlášť dôležité kvalitné zvary (napríklad v leteckom, námornom, jadrovom a chemickom priemysle). Dostupné informácie naznačujú, že kvalita a spoľahlivosť sú prvoradými kritériami pre zákazníkov a že v porovnaní s hodnotou konečných výrobkov náklady na elektródy nie sú veľmi významné.

(128)

Vzhľadom na to, že používatelia príslušného výrobku počas prešetrovania nepreukázali žiadny záujem, je možné prijať dočasný záver, že uloženie akéhokoľvek antidumpingového opatrenia by pravdepodobne neovplyvnilo ich situáciu závažným spôsobom.

(129)

Jeden dovozca plne spolupracoval pri prešetrovaní predložením vyplneného dotazníka, zatiaľ čo ďalší dvaja spolupracovali čiastočne. Títo traja dovozcovia predstavujú počas OP približne 30 % celkového dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva. Pre dovozcu, ktorý plne spolupracoval, predstavuje príslušný výrobok približne 85 % jeho obratu.

(130)

V prípade uloženia antidumpingových opatrení sa nevylučuje, že úroveň dovozu s pôvodom v príslušnej krajine sa môže znížiť, čo bude mať vplyv na hospodársku situáciu dovozcov. Vplyv akéhokoľvek zvýšenia cien dovozu príslušného výrobku na dovozcov by mal len obnoviť hospodársku súťaž s výrobcami Spoločenstva a nemal by zabrániť dovozcom, aby predávali príslušný výrobok. Okrem toho nízky podiel nákladov na príslušný výrobok na celkových nákladoch používateľa by mal uľahčiť dovozcom preniesť akékoľvek zvýšenie ceny na používateľov. Na základe uvedeného sa prijal dočasný záver, že uloženie antidumpingových opatrení pravdepodobne nebude mať vážny negatívny vplyv na situáciu dovozcov v Spoločenstve.

(131)

Možno očakávať, že vplyv uloženia opatrení umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva opäť získať stratený predaj a podiely na trhu a zlepšiť svoju ziskovosť. Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva existuje vysoké riziko, že bez opatrení bude výrobné odvetvie Spoločenstva možno musieť zatvoriť svoje výrobné zariadenia a prepustiť zamestnancov. Vzhľadom na využitie príslušného výrobku v sektoroch špičkovej technológie, kde náklady na elektródy nie sú veľmi významné v porovnaní s hodnotou konečných výrobkov, vplyv antidumpingových opatrení na situáciu dovozcov/obchodníkov a používateľov by mal byť iba minimálny.

(132)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa prijal dočasný záver, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na to, aby neboli uložené antidumpingové clá na dovoz určitých volfrámových elektród s pôvodom v ČĽR.

(133)

So zreteľom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnými súvislosťami a záujmom Spoločenstva, by sa mali uložiť dočasné opatrenia s cieľom predísť vzniku ďalšej ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva prostredníctvom dumpingového dovozu.

(134)

Opatrenia je potrebné uložiť na úrovni postačujúcej na odstránenie ujmy spôsobenej týmto dovozom bez toho, aby sa prekročilo zistené dumpingové rozpätie. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva pokryť výrobné náklady a získať celkovo taký zisk pred zdanením, ktorý by odvetvie tohto druhu mohlo primerane dosiahnuť v tomto sektore za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by neexistoval dumpingový dovoz, z predaja podobného výrobku v Spoločenstve. Ziskové rozpätie pred zdanením použité pri tomto výpočte bolo 8 % z obratu na základe úrovní zisku dosiahnutých predtým, než došlo k dumpingovému dovozu. Na základe tohto sa vypočítala nepoškodzujúca cena podobného výrobku výrobného odvetvia Spoločenstva. Nepoškodzujúca cena sa získala pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia vo výške 8 % k výrobným nákladom. Jeden druh výrobku vyvážený z ČĽR v OP výrobné odvetvie Spoločenstva počas OP nevyrábalo ani nepredávalo. Pri výpočte úrovne postačujúcej na odstránenie ujmy spôsobenej týmto dovozom sa zohľadnil vzťah z hľadiska ceny medzi týmto druhom a inými druhmi vyvážanými čínskymi vývozcami.

(135)

Potrebné zvýšenie ceny sa potom stanovilo na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny a váženej priemernej nepoškodzujúcej ceny podobného výrobku predávaného výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva.

(136)

Pri tomto porovnaní sa vykonala úprava, pokiaľ ide o funkcie vykonávané dovozcami, najmä balenie, kontrola kvality, označovanie a v niektorých prípadoch fyzické spracovanie elektród, s cieľom možného porovnania dovozu s predajom výrobného odvetvia Spoločenstva.

(137)

Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol potom vyjadrený ako percento priemernej dovoznej hodnoty CIF.

(138)

Dočasné vážené priemerné rozpätia ujmy v prípade spoločností, ktorým bol udelený buď IP, alebo THP, boli:

(139)

Pokiaľ ide o výpočet celoštátnej úrovne odstránenia ujmy pre všetkých ostatných vývozcov v ČĽR, je potrebné pripomenúť, že úroveň spolupráce bola vysoká. Preto bolo rozpätie ujmy vypočítané na úrovni odstránenia ujmy určenej pre spolupracujúcu spoločnosť, ktorej nebol udelený THP/IP, t. j. 86,8 %.

(140)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa usudzuje, že dočasné antidumpingové clo by sa malo uložiť na úrovni zisteného dumpingového rozpätia, ale v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by nemalo byť vyššie ako uvedené vypočítané rozpätie ujmy.

(141)

Individuálne sadzby antidumpingového cla uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu, ktorá bola zistená v súvislosti s týmito spoločnosťami počas uvedeného prešetrovania. Tieto sadzby ciel (v protiklade k celoštátnemu clu uplatniteľnému na „všetky ostatné spoločnosti“) sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda uvedenými špecifickými právnymi osobami. Na dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej meno a adresa nie je osobitne uvedená v operatívnej časti tohto dokumentu, vrátane subjektov prepojených s tými subjektmi, ktoré sú osobitne uvedené, sa tieto sadzby nemôžu vzťahovať a tieto výrobky podliehajú sadzbe cla uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(142)

Akákoľvek žiadosť požadujúca uplatňovanie týchto individuálnych sadzieb antidumpingového cla (napr. po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov) by mala byť okamžite adresovaná Komisii (3) so všetkými príslušnými informáciami, najmä čo sa týka akejkoľvek zmeny v činnostiach spoločnosti v súvislosti s výrobou, domácim predajom a vývozom, napríklad s uvedenou zmenou názvu alebo zmenou výrobných a predajných subjektov. V prípade potreby Komisia po porade s poradným výborom zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní nariadenie aktualizáciou zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne sadzby cla.

(143)

Na základe uvedeného dočasné sadzby cla sú:

(144)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v sadzbách cla, a najmä na skutočnosť, že sa zistilo, že jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČLR, pre ktorého sa navrhuje individuálne clo, vyváža do Spoločenstva aj volfrámové elektródy vyrábané spolupracujúcou spoločnosťou v štátnom vlastníctve, ktorej nemohol byť udelený IP, sa osobitné opatrenia pokladajú v tomto prípade za potrebné, aby sa zabezpečilo riadne uplatňovanie antidumpingových ciel. Osobitné dumpingové rozpätie vypočítané pre príslušného výrobcu sa vzťahuje iba na dovoz príslušného výrobku vyrábaného príslušným vyvážajúcim výrobcom. Tieto osobitné opatrenia zahŕňajú:

(145)

Predloženie platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí spĺňať požiadavky uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. Dovoz, ku ktorému takáto faktúra nie je priložená, musí podliehať zvyškovému antidumpingovému clu uplatniteľnému na všetky ostatné spoločnosti.

(146)

Pripomína sa, že ak by sa po uložení antidumpingových opatrení výrazne zvýšil objem vývozu spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne sadzby ciel, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo považovať za zvýšenie predstavujúce zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrenia v zmysle článku 13 ods. 1 základného opatrenia. Za takýchto okolností a ak sú splnené podmienky, môže sa začať prešetrovanie zamerané na obchádzanie opatrení. Uvedeným prešetrovaním sa môže inter alia preskúmať potreba odstránenia individuálnych sadzieb cla a následného uloženia celoštátneho cla.

(147)

V záujme správneho administratívneho spracovania je potrebné stanoviť lehotu, v rámci ktorej zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania, môžu písomne vyjadriť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie. Ďalej je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia antidumpingových ciel sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť na účely konečného cla znovu posúdiť,

14.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/34

(1)

Nariadením (ES) č. 573/2003 sa otvorila ročná tarifná kvóta na 149 000 ton kukurice (poradové číslo 09.4767) na hospodársky rok 2006/2007.

(2)

Objemy požadované v pondelok 11. septembra 2006 v súlade s článkom 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 573/2003 prekračujú objemy, ktoré sú k dispozícii. Preto je potrebné stanoviť, do akej miery sa môžu povolenia vydávať, pričom sa určí jednotný koeficient pridelenia, ktorý sa má uplatňovať na požadované množstvá,