27.8.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 223/1

(1)

Komisia oznámila 28. mája 2004 oznámením (d'alej len „oznámenie o začatí“), uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie (2), začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozov do Spoločenstva plochých valcovaných výrobkov s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele s pôvodom v Spojených štátoch amerických (d'alej len „USA“) a v Rusku, a začatie dočasného preskúmavania antidumpingového cla na dovozy určitých elektroplechov s orientovanou štruktúrou so šírkou presahujúcou 500 mm s pôvodom v Rusku.

(2)

Antidumpingové konanie sa začalo na základe st'ažnosti, ktorú 13. apríla 2004 podala Európska konfederácia železiarskeho a oceliarskeho priemyslu (d'alej len „Eurofer“ alebo „st'ažovatel'“) v mene výrobcov predstavujúcich hlavný podiel, v tomto prípade viac ako 90 % celkovej produkcie Spoločenstva plochých valcovaných výrobkov s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a z toho vyplývajúcej značnej ujmy, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie konania.

(3)

Komisia začala dočasné preskúmavanie z vlastnej iniciatívy podl'a článku 11 ods. 3 základného nariadenia s ciel'om umožnit' akúkol'vek nevyhnutnú zmenu a doplnenie alebo zrušenie konečných antidumpingových opatrení zavedených nariadením Rady (ES) č. 151/2003 (3) na dovozy z Ruska elektroplechov s orientovanou štruktúrou so šírkou presahujúcou 500 mm. Nevyhnutná zmena a doplnenie alebo zrušenie môže vyplynút' zo skutočnosti, že výrobky, na ktoré boli nariadením (ES) č. 151/2003 uložené opatrenia, spadajú do rámca výrobkov, ktoré sú predmetom konania týkajúceho sa dovozov do Spoločenstva plochých valcovaných výrobkov s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele s pôvodom v USA a v Rusku.

(4)

Komisia úradne informovala vyvážajúcich výrobcov v Rusku a v USA a dovozcov/obchodníkov a užívatel'ov, o ktorých je známe, že sa ich to týka, zástupcov dotknutých vyvážajúcich krajín a st'ažujúcich sa výrobcov Spoločenstva o začatí konania. Zainteresované strany dostali príležitost' predložit' písomné stanoviská a požiadat' o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí.

(5)

Vyvážajúci výrobcovia v Rusku a v USA, ako aj výrobcovia Spoločenstva, dovozcovia/obchodníci a užívatelia oznámili svoje stanoviská písomne. Všetky strany, ktoré o to v uvedenej lehote požiadali a preukázali, že existujú vážne dôvody na ich vypočutie, dostali možnost' byt' vypočuté.

(6)

Komisia zaslala dotazníky všetkým príslušným stranám a všetkým d'alším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(7)

Dotazník vyplnili jeden vyvážajúci výrobca USA a jeho dcérske spoločnosti v Spoločenstve a dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia a ich dcérske spoločnosti v Spoločenstve. Vyplnené dotazníky zaslali aj štyria výrobcovia Spoločenstva, 16 užívatel'ov a jeden dovozca, ktorý nebol v spojení s vyvážajúcim výrobcom dotknutých krajín.

(8)

Komisia vyhl'adala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné s ciel'om stanovenia dumpingu, vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva. Overovanie na mieste sa vykonalo v prevádzkových priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia Spoločenstva:

Užívatelia v Spoločenstve:

Vyvážajúci výrobcovia v Rusku

Vyvážajúci výrobcovia v USA

Spriaznení dovozcovia v Spoločenstve

Spriaznení dovozcovia mimo Spoločenstva

(9)

Vyšetrovanie dumpingu a ujmy pokrývalo obdobie od 1. apríla 2003 do 31 marca 2004 („obdobie prešetrovania“, d'alej len „OP“). Skúmanie trendov relevantných z hl'adiska hodnotenia ujmy sa vzt'ahovalo na obdobie od januára 2000 do konca obdobia OS („obdobie skúmania“).

(10)

Nariadením Rady (ES) č. 151/2003 boli uložené konečné antidumpingové clá na dovozy z Ruska elektroplechov s orientovanou štruktúrou so šírkou presahujúcou 500 mm („GOES“, d'alej len „elektroplechy s orientovanou štruktúrou“) na základe vyšetrovania, ktoré sa začalo podl'a článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Týmto nariadením sa stanovili sadzby antidumpingového cla na dovozy z VIZ-Stal vo výške 14,7 % a na dovozy z NLMK vo výške 40,1 %, pričom posledne uvedená sadzba bola súčasne sadzbou zostatkového cla na dovozy týchto výrobkov od iných spoločností v Rusku.

(11)

Nariadením Komisie (ES) č. 1000/2004 (4) podniky v spojení s antidumpingovým konaním týkajúcim sa dovozov vel'kých GOES s pôvodom v Rusku, boli akceptované zo strany NLMK a Viz Stal a ich predajných spoločností v spojení na obdobie šiestich mesiacov, a to do 20. novembra 2004. Tieto podniky boli určené na zabezpečenie dočasného spôsobu úpravy antidumpingových opatrení, ktoré boli rozšírené na dovozy do 10 nových členských štátov po rozšírení Európskej únie 1. mája 2004. Účelom bolo zamedzit' náhlemu a nadmerne negatívnemu účinku na dovozcov a na užívatel'ov, ktorý spôsobilo náhle a úplné uplatňovanie rozšírených opatrení v týchto 10 krajinách. Podniky sa akceptovali na d'alšie obdobie šiestich mesiacov do 20. mája 2005, nariadením Komisie (ES) č. 1995/2004 (5), pretože podmienky ich akceptovania sa považovali za pretrvávajúce.

(12)

Vzhl'adom na potrebu d'alšieho skúmania určitých aspektov vyšetrovania, ako aj na vzájomnú spojitost' s dočasným skúmaním uvedeným v odôvodnení 3 bolo rozhodnuté pokračovat' vo vyšetrovaní bez zavedenia dočasných opatrení.

(13)

Všetky zainteresované strany boli informované o predbežných záveroch vyšetrovania a bola im poskytnutá lehota, v rámci ktorej sa mohli tieto závery pripomienkovat'. Pripomienky predložené stranami boli posúdené a tam, kde to pripadalo do úvahy, sa každej relevantnej st'ažnosti venovala pozornost' a závery sa v prípade potreby pozmenili.

(14)

Príslušným výrobkom sú ploché valcované výrobky s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele (d'alej len „GOES“) vo všetkých šírkach, deklarované pod kódmi KN 7225 11 00 (so šírkou 600 mm alebo väčšou) a 7226 11 00 (so šírkou menšou ako 600 mm). Tieto kódy KN sa uvádzajú len na informatívne účely.

(15)

GOES sa vyrábajú zo zvitkov kremíkovej legovanej ocele valcovaných za tepla rôznych šírok, ktorých štruktúra zrna je rovnomerne orientovaná s ciel'om dosiahnut' magnetickú vodivost' s vysokým stupňom účinnosti. Neúčinnosti, pokial' ide o túto vodivost', sa nazývajú „strata v jadre“, ktorá je primárnym ukazovatel'om kvality tohto výrobku. Trh je typicky rozdelený na triedy s „vysokou-permeabilitou“ alebo na triedy s vysokou vodivost'ou, a na bežné (normálne) triedy. Triedy s vysokou permeabilitou umožňujú dosiahnut' nižšie straty v jadre pre akúkol'vek danú hrúbku plechov. Ocel'ové plechy s orientovanou štruktúrou sa potom v prípade potreby narežú na určité šírky na základe špecifikácií zákazníka. Tento proces sa nazýva pozdĺžne rezanie. Dotknutý výrobok používajú výrobcovia elektromagnetických zariadení a transformátorov určených na použitie v silnoprúdových generátoroch a rozvádzačoch.

(16)

Napriek rozdielom v permeabilite, v hrúbke a šírke, všetky druhy GOES majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a majú v podstate rovnaké základné použitie.

(17)

S odvolaním sa na prieskum vzhl'adom na vel'ké GOES uvedené v odseku 1 treba poznamenat', že pri určitých situáciách sa pozorovalo, že platné antidumpingové opatrenia, uvedené v odseku 10 sa obchádzali rezaním zvitkov elektroocele s orientovanou štruktúrou pred ich vývozom do Spoločenstva. Užívatelia v Spoločenstve naozaj často kupovali vel'ké GOES, potom ich pozdĺžne prerezávali na požadované rozmery. Po zavedení opatrení GOES rezali výrobcovia alebo vývozcovia na časti, ktoré nepresahovali 500 mm pred ich vývozom, takže tento výrobok spadal mimo rámec opatrení.

(18)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že sa musí rozlišovat' medzi úzkymi GOES (definovanými touto spoločnost'ou ako so šírkou menšou ako 500 mm) a vel'kými GOES (so šírkou 500 mm alebo väčšou), ked'že vel'ké GOES sa nedajú nahradit' úzkymi GOES a úzke a vel'ké GOES sú predmetom rozdielnych konkurenčných podmienok. Argument týkajúci sa rozdielnych konkurenčných podmienok sa zakladá na pozorovaní, že koneční užívatelia objednávajú a nakupujú priamo GOES so šírkou, ktorá spĺňa ich presné požiadavky, s ciel'om zamedzit' nákladom na pozdĺžne rezanie, v protiklade s nákupom zvitkov s väčšou šírkou následne použitých v ich vlastných výrobných postupoch, pričom a musia sami postarat' o pozdĺžne rezanie, a navyše sa vo väčšine prípadov musia obracat' na špecializovaných subdodávatel'ov.

(19)

Argument o chýbajúcej vzájomnej zamenitel'nosti je založený na skutočnosti, že hoci úzke GOES sa môžu nahradit' širokými GOES, ktoré sa následne pozdĺžne prerežú, opačná situácia je prirodzene nemožná. Dotknutý vývozca sa odvolal na antidumpingové konanie, týkajúce sa určitej obuvi s textilnými zvrškami z Číny a z Indonézie  (6) , kde sa dospelo k záveru, že topánky na domáce použitie sa nemôžu používat' vonku a preto musia predstavovat' samostatný výrobok.

(20)

Pokial' ide o uvedené antidumpingové konanie, dospelo sa k záveru, že topánky na domáce použite a použitie vonku musia predstavovat' samostatný výrobok, ked'že topánky na domáce použitie majú rozdielne základné fyzikálne vlastnosti, a preto nie sú nevhodné na použitie vonku. Situácia je v tomto prípade rozdielna, ked'že vyšetrovanie rozhodlo, že bez ohl'adu na ich šírku GOES sa vyrábajú z rovnakého základného materiálu, majú rovnaké základné vlastnosti a majú porovnatel'né konečné použitia. Navyše treba poznamenat', že dokonca aj čiastočná vzájomná zamenitel'nost' výrobkov je dostatočná na to, aby sa považovali za jeden výrobok na účely antidumpingového vyšetrovania, a v prípade GOES, ako sa uvádza v odôvodnení 17, vzájomná zamenitel'nost' existuje.

(21)

Druhý argument vyvážajúceho výrobcu sa zakladal na pozorovaní, že koneční užívatelia prednostne využijú GOES so šírkami, ktoré spĺňajú ich technické požiadavky na výrobu. Zistilo sa však, že určití koneční užívatelia, ako štandardný spôsob práce, materiál pozdĺžne režú sami alebo získavajú hrubo narezané úzke GOES z Ruska bez akýchkol'vek antidumpingových ciel a následne pozdĺžne režú dovezený materiál podl'a svojich presných technických podmienok. Navyše, rozšírené pôsobenie spoločností na pozdĺžne rezanie a servisných stredísk pre ocel' v Spoločenstve ilustruje skutočnost', že GOES neopúšt'ajú vždy továrne výrobcov v rozmeroch, ktoré konečný užívatel' konkrétne požaduje. V dôsledku toho boli tvrdenia tohto vyvážajúceho výrobcu zamietnuté.

(22)

Na účely súčasného antidumpingového konania sa preto všetky typy príslušného výrobku považujú za jeden výrobok.

(23)

Zistilo sa, že výrobok vyvážaný do Spoločenstva z Ruska a z USA, výrobok vyrábaný a predávaný na vnútornom trhu v Rusku a v USA, ako aj výrobok vyrábaný a predávaný v Spoločenstve výrobcami Spoločenstva majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia;

(24)

V snahe určit' normálnu hodnotu Komisia v prvom rade stanovila pre každého vyvážajúceho výrobcu, či jeho celkový predaj dotknutého výrobku na domácom trhu bol reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým predajom na vývoz do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa predaj na domácom trhu považuje za reprezentatívny, pokial' celkový objem domáceho predaja každého vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja do Spoločenstva.

(25)

Pre každý druh predávaný vyvážajúcimi výrobcami na svojich domácich trhoch, pri ktorom sa zistila priama porovnatel'nost' s druhom dotknutého výrobku predávaného na vývoz do Spoločenstva, bolo stanovené, či bol predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu GOES sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem predaja na domácom trhu tohto druhu počas obdobia preskúmania predstavoval 5 % alebo viac, z celkového objemu predaja porovnatel'ného druhu GOES vyvážaného do Spoločenstva.

(26)

Následne sa skúmalo, či predaj na domácom trhu každého druhu výrobku každého vyvážajúceho výrobcu sa môže považovat' za realizovaný v rámci bežných obchodných podmienok podl'a článku 2 ods. 4 základného nariadenia, stanovením podielu ziskových predajov nezávislým zákazníkom predmetného druhu.

(27)

V prípadoch, ked' objemy predaja daného druhu GOES predávaného za čistú predajnú cenu, ktorá je rovnaká alebo vyššia ako vypočítané výrobné náklady, predstavovali viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu, a ked' vážený priemer ceny daného druhu bol rovnaký alebo vyšší ako výrobné náklady, je normálna hodnota založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien všetkých domácich predajov realizovaných počas OV, bez ohl'adu na to, či bol tento predaj ziskový, alebo nie. V prípadoch, ked' objem ziskového predaja daného druhu GOES predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja daného druhu, alebo ked' vážený priemer ceny tohto druhu bol nižší ako výrobné náklady, je normálna hodnota založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja len tohto druhu, za predpokladu, že tento predaj predstavuje aspoň 10 % z celkového objemu predaja daného druhu. V prípadoch, ked' objem ziskového predaja akéhokol'vek druhu GOES predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja daného druhu, uvažovalo sa, že tento určitý druh bol za domácu cenu predávaný v nedostatočných množstvách na to, aby poskytol primeraný základ na stanovenie normálnej hodnoty.

(28)

V prípadoch, ked' nebolo možné použit' na stanovenie normálnej hodnoty domáce ceny určitého druhu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom, musela sa uplatnit' iná metóda. V tomto smere Komisia používala vypočítanú normálnu hodnotu. V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia sa normálna hodnota vypočítala tak, že k výrobným nákladom výrobcu vyvážaných typov sa v prípade potreby pripočítalo primerané percento odbytových, režijných a správnych nákladov (d'alej len „náklady a réžie“) a primerané ziskové rozpätie.

(29)

V prípade jedného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu sa zistilo, že predaje na vnútornom trhu dotknutého výrobku sa nemohli považovat' za realizované za obvyklých obchodných podmienok, ked'že takéto predaje boli realizované v podstatných množstvách nižších ako sú jednotkové náklady, v tomto prípade viac ako 90 % objemu predaného na vnútornom trhu. Navyše sa zistilo, že predajná cena s váženým priemerom transakcií na vnútornom trhu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady s váženým priemerom počas OV.

(30)

V dôsledku toho, ceny na vnútornom trhu dotknutého výrobku predávaného zo strany vyvážajúceho výrobcu sa nemohli použit' na stanovenie normálnej hodnoty. Normálna hodnota sa musela vypočítat' v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(31)

Normálna hodnota bola vypočítaná na základe výrobných nákladov vyvážajúceho výrobcu plus čiastky na odbytové, režijné a správne náklady a zisk. Čiastky určené na odbytové, režijné a správne náklady a zisk, boli uplatnitel'né na výrobu a predaj, za obvyklých obchodných podmienok, rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov z ocele pre daného vyvážajúceho výrobcu na vnútornom trhu, v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. b) základného nariadenia.

(32)

Úplné výrobné náklady boli stanovené na každý príslušný druh výrobku podl'a druhu ocele, hrúbky a skutočnosti, či sa dotknutý výrobok predával ako úplný zvitok, alebo ako pozdĺžne rozrezaný zvitok. V poslednom prípade sa musia zohl'adnit' náklady na pozdĺžne prerezanie.

(33)

Vývozné ceny sa stanovili na základe cien zaplatených alebo ktoré sa majú zaplatit' za dotknutý výrobok, ked' sa predáva na spotrebu v Spoločenstve v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(34)

Vyvážajúci výrobca nepredal žiadne množstvo dotknutého výrobku priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Všetky predaje sa realizovali cez spriaznené dcérske spoločnosti v Spoločenstve. V zmysle uvedeného sa vypočítala vývozná cena stanovená podl'a článku 2 ods. 9 základného nariadenia na základe maloobchodných cien nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Vykonali sa úpravy všetkých nákladov, ktoré vznikli medzi dovozom a d'alším predajom spriaznenými dovozcami, vrátane odbytových, režijných a správnych nákladov a primeraného ziskového rozpätia.

(35)

V snahe zabezpečit' spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny na úrovni ceny zo závodu a na tej istej úrovni obchodovania vo forme náležitých úprav sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zohl'adnili rozdiely, o ktorých sa tvrdilo alebo kde sa preukázalo, že ovplyvňujú ceny a cenovú porovnatel'nost'. Úpravy sa vykonali vzhl'adom na prepravné náklady, poistenie, úverové náklady a súvisiace bankové poplatky, dovozné poplatky a tam, kde to pripadalo do úvahy, a tam, kde to bolo opodstatnené, náklady na pozdĺžne rezanie.

(36)

Úprava nákladov na pozdĺžne rezanie bola potrebná, s ciel'om umožnit' riadne porovnanie GOES podl'a toho, či boli dovezené ako zvitky v plnej šírke a následne predané ako také v Spoločenstve, alebo dovezené ako zvitky v úplnej šírke, a predané v Spoločenstve po pozdĺžnom prerezaní, alebo dovezené ako pozdĺžne rezaný materiál, a predané ako také, alebo po d'alšom pozdĺžnom rezaní v Spoločenstve, v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia.

(37)

V súlade s článkom 2 odsek 11 základného nariadenia, bolo dumpingové rozpätie stanovené na základe porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty a váženého priemeru vývozných cien na určitý druh výrobku.

(38)

Na tomto základe bolo dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva, bez zaplatenia cla, stanovené takto:

AK Steel Corporation, Middletown: 47,6 %

(39)

V prípade USA, ked'že existoval dôkaz o tom, že známy vývozca zámerne nespolupracoval v rámci vyšetrovania, zvyškové dumpingové rozpätie pre uvedeného nespolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu sa musí stanovit' na úrovni najvyššieho rozpätia nameraného pre predaje reprezentatívnych druhov výrobku zo strany spolupracujúceho výrobcu v Spoločenstve, t. j. 60,6 %.

(40)

Normálna hodnota bola stanovená v súlade so všeobecnou metodológiou, ako je vysvetlené v odsekoch 24 až 28.

(41)

Pre jediný druh GOES, kde 80 % alebo menej, ale minimálne 10 % domácich predajov realizovaných v dostatočných množstvách, prebehlo za obvyklých obchodných podmienok, normálna hodnota bola založená na skutočnej domácej cene, vypočítanej ako vážený priemer cien domácich predajov tohto druhu, realizovaných za obvyklých obchodných podmienok počas OV.

(42)

Pre zostávajúce druhy výrobkov, v prípade ktorých predaj na vnútornom trhu nebol reprezentatívny, normálna hodnota bola vypočítaná v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia. Normálna hodnota bola vypočítaná tak, že sa k výrobným nákladom vyvážaných druhov pripočítalo upravené o primerané percento na odbytové, režijné a správne náklady a primerané ziskové rozpätie, na základe skutočných údajov, ktoré sa týkajú výroby a predajov, za obvyklých obchodných podmienok podobného výrobku zo strany vyšetrovaného vyvážajúceho výrobcu v súlade s prvou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia

(43)

Vývozy do Spoločenstva boli realizované priamo nezávislým zákazníkom, ako aj cez spriaznenú spoločnost' vo Švajčiarsku. V posledne uvedenom prípade sa vývozná cena určila na základe maloobchodných cien pre nezávislého kupujúceho v Spoločenstve.

(44)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že dovážané výrobky do Spoločenstva, s pôvodom v Rusku, sa nemôžu porovnávat' s výrobkami vyrábanými v Spoločenstve, a to kvôli rozdielom v kvalite: o GOES vyvážajúceho výrobcu sa tvrdí, že vykazujú vyššie povrchové defekty a vyššie straty v jadre, a z toho dôvodu majú do určitej miery rozdielnu kvalitu. Tento vyvážajúci výrobca z tohto dôvodu požadoval úpravu v dôsledku rozdielov kvality.

(45)

Pre výpočet dumpingových rozpätí sa vykoná porovnanie na úrovni druhov výrobku zodpovedajúcich druhom ocele s konkrétnymi rozsahmi pre straty v jadre. Boli porovnané americké a ruské normy s európskymi normami, pričom sa brali do úvahy všetky dôležité vlastnosti výrobku. Navyše, porovnania sa vykonali na úrovni výroby a predaja pre materiál prvej triedy. Požiadavka na úpravu rozdielnej kvality, ktorú vzniesol jeden vyvážajúci výrobca, bola preto zamietnutá. Rovnaký metodologický prístup sa dodržal pri výpočte predaja za nižšiu cenu, ktorý sa pripomienkoval v odôvodneniach 78 až 83.

(46)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na princípe „zo závodu“ na tej istej úrovni obchodu. S ciel'om zabezpečit' primerané porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia sa zohl'adnili rozdiely v ukazovatel'och, o ktorých sa tvrdilo, a v prípade ktorých bolo dokázané, že majú vplyv na ceny a na cenovú porovnatel'nost'. Na tomto základe boli poskytnuté zl'avy na rozdiely v nákladoch na prepravu, poistenie, balenie a úver a súvisiace bankové poplatky a nepriame dane. Úpravy sa uskutočnili aj v prípadoch, ak sa predaj na vývoz realizoval prostredníctvom spriaznenej spoločnosti so sídlom v inej krajine ako v príslušnej krajine alebo v Spoločenstve, a to podl'a článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.

(47)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že vo výpočtoch sa vyskytli úradnícke chyby a po overení sa tieto tvrdenia akceptovali a výpočty sa opravili.

(48)

Ako je ustanovené článkom 2 ods. 11 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota každého druhu dotknutého výrobku, vyvážaného do Spoločenstva, bola porovnaná s váženou priemernou vývoznou cenou každého príslušného druhu dotknutého výrobku.

(49)

Porovnaním sa preukázal dumping, pokial' ide o spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hraniciach Spoločenstva bez cla je:

NLMK, Lipetsk: 11,5 %

(50)

Dokázalo sa, že domáce predaje dotknutého výrobku boli celkove reprezentatívne, avšak neboli realizované za obvyklých obchodných podmienok, ked'že tieto predaje sa realizovali vo vel'kých množstvách pod hodnotu jednotkových nákladov, v tomto prípade viac ako 90 % objemu predaného v rámci posudzovaných transakcií. Navyše sa zistilo, že predajná cena s váženým priemerom transakcií na vnútornom trhu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady s váženým priemerom počas OV.

(51)

Ked'že domáce ceny dotknutého výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom sa nemohli použit' na stanovenie normálnej hodnoty, normálna hodnota sa musela vypočítat' v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(52)

Normálna hodnota bola vypočítaná na základe vlastných celkových výrobných nákladov vyvážajúceho výrobcu, t. j. výrobné náklady plus odbytové, režijné a správne náklady a primerané ziskové rozpätie, na základe skutočných údajov týkajúcich sa výroby a predaja vyšetrovaného vyvážajúceho výrobcu, a v súlade s prvou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia.

(53)

Treba podotknút', že počas OV, Viz Stal nakupoval svoje hlavné suroviny t. j. zvitky valcované za tepla a pásy valcované za tepla od dvoch dodávatel'ov: US Steel Košice a ruskú spoločnost' Magnitogorsk. Počas vyšetrovania v prípade vel'kých GOES, uvedenom v odôvodnení 10 sa zistilo, že vzt'ahy medzi posledne uvedenou spoločnost'ou a Viz Stal bol mimoriadne blízke, a že nákupné ceny tohto dodávatel'a sa nemohli považovat' za vierohodné. V tomto smere stanovenie výrobných nákladov a konkrétnejšie nákladov na hlavné suroviny, bolo založené výlučne na cene zvitkov nakupovaných od nespriazneného slovenského výrobcu/dodávatel'a US Steel Košice. K cene s dodaním na slovenskú hranicu sa pripočítali dopravné náklady do Jekaterinburgu, poistné náklady a úverové náklady, založené na platobných podmienkach. Pre tohto vyvážajúceho výrobcu takto vypočítané ceny za zvitky valcované za tepla predstavovali 61,4 % celkových výrobných nákladov GOES.

(54)

Úplné výrobné náklady boli stanovené pre každý príslušný druh výrobku, podl'a druhu ocele, hrúbky a skutočnosti, či bol dotknutý výrobok predávaný ako úplný zvitok alebo ako pozdĺžne rozrezaný zvitok, pričom v poslednom prípade sa museli zobrat' do úvahy náklady na pozdĺžne rezanie.

(55)

Viz Stal nepredával dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Všetky predaje sa realizovali spriazneným dcérskym spoločnostiam v Spoločenstve. Na základe uvedeného bola vypočítaná vývozná cena stanovená podl'a článku 2 ods. 9 základného nariadenia, t. j. na základe maloobchodných cien nezávislým zákazníkom. Vykonali sa úpravy všetkých nákladov, ktoré boli medzi dovozom a d'alším predajom týmito spriaznenými dovozcami, vrátane odbytových, režijných a správnych nákladov a primeraného ziskového rozpätia, v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia.

(56)

S ciel'om zaistit' spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny na úrovni ceny zo závodu, a na tej istej úrovni obchodovania, vo forme potrebných úprav sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia prihliadlo na rozdiely, o ktorých sa tvrdilo, alebo kde sa preukázalo, že ovplyvňujú ceny a cenovú porovnatel'nost'. Úpravy boli realizované na prepravné náklady, poistenie, manipulačné náklady, bankové poplatky, úverové náklady a súvisiace bankové poplatky, dovozné náklady a tam, kde to pripadalo do úvahy, a tam, kde to bolo opodstatnené, náklady na pozdĺžne rezanie.

(57)

Úprava nákladov na pozdĺžne rezanie bola potrebná s ciel'om umožnit' riadne porovnanie GOES podl'a toho, či boli dovezené ako zvitky v plnej šírke a následne predané ako také v Spoločenstve, alebo dovezené ako zvitky v úplnej šírke a predané v Spoločenstve po pozdĺžnom prerezaní, alebo dovezené ako pozdĺžne rezaný materiál, a predané ako také alebo po d'alšom pozdĺžnom rezaní v Spoločenstve, v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia.

(58)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia, bolo dumpingové rozpätie stanovené, ako už bolo určené, na základe porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty a váženého priemeru vývozných cien na určitý druh výrobku.

(59)

Pokial' ide o vývozy, ktoré realizoval tento vyvážajúci výrobca do Spoločenstva, vyšetrenie neviedlo k zisteniu dumpingu.

(60)

K záveru o dovozoch za nedumpingové ceny do Spoločenstva sa dospelo tak v prípade úplných zvitkov, ako aj v prípade pozdĺžne rezaných zvitkov všetkých rôznych druhov výrobku, a v dôsledku toho sa vzt'ahovali tak na vel'ké, ako aj na úzke GOES.

(61)

Spolupráca zo strany vyvážajúcich výrobcov bola rozsiahla, ked'že v celom rozsahu pokrývali dovozy do Spoločenstva. V prípade jedného ruského vyvážajúceho výrobcu sa počas OV zistil dumping na úrovni 11,5 %, zatial' čo v prípade druhého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu vyšetrovanie neviedlo k žiadnemu záveru o dovozoch za dumpingové ceny do Spoločenstva. Zvyšné dumpingové rozpätie bolo stanovené na úrovni rozpätia pre vyvážajúceho výrobcu, u ktorého sa dumping zistil.

(62)

V rámci Spoločenstva vyrábajú GOES šiesti výrobcovia. Traja st'ažujúci sa výrobcovia Spoločenstva sú v Nemecku, Francúzsku a v Taliansku. Je potrebné poznamenat', že títo traja výrobcovia patria do tej istej skupiny. Ostatní výrobcovia sú v Pol'sku, v Českej republike a v Spojenom Král'ovstve.

(63)

V rámci vyšetrovania sa dospelo k záveru, že títo šiesti výrobcovia predstavujú celkovú výrobu Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia

(64)

Okrem troch (spriaznených) st'ažujúcich sa výrobcov Spoločenstva, d'alší výrobca Spoločenstva taktiež naplno spolupracoval v rámci vyšetrovania. Zistilo sa, že celková výroba týchto štyroch spoločností, predstavuje okolo 90 % celkovej výroby dotknutého výrobku v Spoločenstve.

(65)

Domnievame sa preto, že títo štyria výrobcovia Spoločenstva predstavujú priemysel Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a d'alej sa budú označovat' len „priemysel Spoločenstva“.

(66)

Pokial' ide o dvoch zostávajúcich výrobcov Spoločenstva, jeden zachoval mlčanlivost' a druhý, hoci podporoval konanie, sa nemohol považovat' za súčast' priemyslu Spoločenstva, ked'že poskytol iba určité základné informácie o svojom objeme výroby a predaja.

(67)

Spotreba v Spoločenstve bola stanovená na základe predajov na trhu Spoločenstva a) priemyslu Spoločenstva, b) ostatných výrobcov Spoločenstva, ktorí taktiež poskytli určité všeobecné informácie, a c) dovozov na trh Spoločenstva zo všetkých tretích krajín, ktoré nahlásil Eurostat, a taktiež po posúdení údajov predložených spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami v dotknutých krajinách.

(68)

Na tomto základe sa spotreba v Spoločenstve vyvíjala takto:

(69)

Spotreba v Spoločenstve najskôr vzrástla o 8 % v rokoch 2000 a 2001, potom však významne a trvale klesala o 15 %. Počas celého skúmaného obdobia pokles spotreby predstavoval 8 %. Trvalý pokles spotreby sa vysvetl'uje klesajúcim dopytom zo strany následných priemyselných odvetví, t. j. výrobcov transformátorov, a to v dôsledku znižovania nových priemyselných projektov, ktoré sú potrebné pre výrobu elektrických transformátorov.

(70)

Komisia posúdila, či účinky dovozov za dumpingové ceny z dotknutých krajín majú byt' posudzované celkove na základe kritérií stanovených v článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Tento článok stanovuje, že dovozy sa musia posudzovat' celkove vtedy, ak je rozpätie dumpingu stanovené vzhl'adom na dovozy z každej krajiny vyššie ako minimálne (de minimis) , ako je definované v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, objem dovozov z každej krajiny nie je zanedbatel'ný a podmienky hospodárskej sút'aže medzi dovážanými výrobkami a podmienky hospodárskej sút'aže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Spoločenstva dokazujú, že takéto posudzovanie je vhodné.

(71)

Treba poznamenat', že u jedného ruského vyvážajúceho výrobcu sa zistilo, že neuplatňuje dumping. Dovozy od tohto vyvážajúceho výrobcu neboli teda brané do úvahy v rámci skúmania, či je, alebo nie je celkové posudzovanie dovozov vhodné.

(72)

Zistilo sa, že dumpingové rozpätia, stanovené pre každú z dotknutých krajín boli vyššie ako minimálne (de minimis.). Navyše, objem dovozov za dumpingové ceny, z každej z týchto krajín, nebol zanedbatel'ný, t. j. predstavovali v prípade USA a Ruska okolo 10 % resp. 3 % spotreby v Spoločenstve počas OV.

(73)

Vzhl'adom na podmienky hospodárskej sút'aže, tak medzi dovozmi za dumpingové ceny, ako aj medzi dovozmi za dumpingové ceny a podobným výrobkom v Spoločenstve sa zistilo, že GOES predávané dotknutými krajinami a GOES predávané priemyslom Spoločenstva boli vo všetkých smeroch podobné a distribuované rovnakými obchodnými kanálmi. Vyšetrovanie ukázalo, že dovozné ceny v prípade obidvoch krajín sledovali podobný zostupný trend, najmä v druhej etape skúmaného obdobia, a zistilo sa, že tieto ceny sú nižšie, ako ceny priemyslu Spoločenstva. Toto viedlo k celkovému zníženiu ceny GOES predávaných priemyslom Spoločenstva.

(74)

Preto sa dospelo k záveru, že dovozy za dumpingové ceny s pôvodom v dotknutých krajinách by sa mal posudzovat' celkove.

(75)

Z uvedenej tabul'ky vyplýva, že dovozy GOES z dotknutých krajín do Spoločenstva sa počas skúmaného obdobia viac ako strojnásobili.

(76)

(77)

(78)

Komisia skúmala, či vyvážajúci výrobcovia v dotknutých krajinách znižovali počas OV ceny priemyslu Spoločenstva. Pre účely tejto analýzy boli CIF ceny vyvážajúcich výrobcov upravené na úroveň na hranici Spoločenstva po zaplatení cla. Tieto ceny boli potom porovnané s cenami priemyslu Spoločenstva franko závod na rovnakej úrovni obchodu, a na úrovni porovnatel'ných typov výrobku.

(79)

Jeden ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že pri posudzovaní znižovania ceny (a rozpätia odstránenia ujmy), sa musia vykonat' úpravy vzhl'adom na rozdiely v kvalite medzi GOES vyrábanými a predávanými, zo strany tohto vyvážajúceho výrobcu a GOES vyrábanými priemyslom Spoločenstva. Toto tvrdenie sa zakladalo na skutočnosti, že pre rovnaké druhy, kvalita GOES vyrobených týmto vyvážajúcim výrobcom, bude podstatne nižšia, ako kvalita GOES, vyrábaných priemyslom Spoločenstva.

(80)

V tomto smere je potrebné v prvom rade poznamenat', že takáto úprava bola naozaj povolená v rámci pôvodného vyšetrovania, t. j. v roku 1996, ale vyšetrovaním, ktoré sa týkalo prieskumu a predĺženia týchto opatrení o prieskume vypršania v roku 2003, sa už dospelo k záveru, že úprava kvality už nebola d'alej zaručená vzhl'adom na zlepšené ruské technické vybavenie (7).

(81)

Ďalej sa zo strany užívatel'ov žiadalo predloženie ich pripomienok z dôvodu porovnatel'nosti GOES dovážaných z Ruska s GOES nakupovanými od priemyslu Spoločenstva a žiadny zo spolupracujúcich užívatel'ov neuviedol žiadny významný rozdiel v kvalite. Iba jeden užívatel' uviedol, že kvalita ruských výrobkov je o niečo horšia, ako kvalita výrobkov, vyrobených v Spoločenstve, avšak tento užívatel' svoje tvrdenie nezdôvodnil. Navyše, tento užívatel' d'alej uviedol, že obidva tieto výrobky sú úplne zamenitel'né, a že sa preorientoval na ruské výrobky, v dôsledku podstatného cenového rozdielu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(82)

Na základe cien spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, zistené rozpätia zníženia cien podl'a krajín, a vyjadrené ako percento z cien priemyslu Spoločenstva, sú nasledovné:

(83)

Pokial' ide o Rusko, u vyvážajúceho výrobcu, u ktorého sa nezistil dumping, bolo stanovené rozpätie zníženia ceny vo výške 6,1 %. Druhý percentuálny údaj sa týka druhého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(84)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú dopad na stav priemyslu Spoločenstva;

(85)

Vzhl'adom na limitovaný počet výrobcov v Spoločenstve, ktorí patria do dvoch skupín a dotknutých vyvážajúcich výrobcov, čísla, ktoré sa ich týkajú, boli uvedené iba v indexovanej forme a v rozpätiach.

(86)

Počas celého skúmaného obdobia objem výroby priemyslu Spoločenstva klesol o 2 %. Konkrétne, výroba najskôr vzrástla medzi rokom 2000 a 2001 o 4 %, a potom trvale klesala v rokoch 2001 a počas OV, t. j. pokles predstavoval okolo 5 %.

(87)

Nahlásené čísla o kapacite sa týkajú technickej kapacity, na rozdiel od teoretickej kapacity, z čoho vyplýva, že úpravy, považované zo strany priemyslu za štandardy, na bežné sviatky, čas prípravy, údržbu a ostatné obvyklé odstávky, boli odpočítané. Nárast výrobnej kapacity v rokoch 2001/2002 bol navrhnutý tak, aby zodpovedal nárastu dopytu v roku 2001. Kapacita klesla v roku 2003 a počas OV, ked'že jeden výrobca postupne modifikoval svoj výrobný proces, čo malo za následok zníženie technickej kapacity. Na základe týchto faktov, výrobná kapacita počas skúmaného obdobia vzrástla o 4 %. Ako sa uvádza v odôvodnení 102, takýto nárast súvisí s investíciami, realizovanými s ciel'om modernizovat' existujúci výrobný nástroj, čím sa zvýšila jeho účinnost', a preto pozostáva hlavne z nákupov náhradného zariadenia. Musí sa teda poznamenat', že k tomuto nárastu kapacity došlo v čase, ked' bol priemysel Spoločenstva ešte stále ziskový. Navyše sa na tieto investície treba pozerat' ako na odpoved' na zvýšený dopyt v roku 2001 a vzhl'adom na tok hotovosti, ktorý bol v tomto čase pre Spoločenstvo k dispozícii.

(88)

Pokles miery využívania kapacity bol spôsobený miernym nárastom výrobnej kapacity v kombinácii s poklesom objemu výroby. Tento pokles predstavoval počas skúmaného obdobia 5 percentuálnych bodov.

(89)

Určité druhy podobného výrobku sú konkrétne vyrábané priemyslom Spoločenstva na objednávku, a preto nie sú určené na sklad. Iné, viac štandardizované druhy GOES, sa však vyrábajú pravidelne, a ich predaj závisí od vývoja na trhu, pokial' sa jedná o dopyt a ceny. Je preto jasné, že celkový nárast skladových zásob počas skúmaného obdobia naznačuje, že priemysel Spoločenstva čelil t'ažkostiam s predajom viac štandardizovaných druhov podobného výrobku, a to najmä v roku 2002, kedy skladové zásoby vzrástli v porovnaní s rokom 2001 o 46 %, a v roku 2003, kedy d'alej vzrástli o 3,5 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

(90)

Pokles zásob (23,5 %) medzi rokom 2003 a OV, sa vysvetl'uje celkovým nárastom predajov počas tohto obdobia. Treba mat' však na pamäti, že OV nezodpovedá kalendárnemu roku, čo môže ovplyvnit' porovnatel'nost' výšky zásob, v porovnaní s ostatnými rokmi. Na konci skúmaného obdobia bola výška zásob vyššia o 22 % ako v roku 2000.

(91)

Objem predajov priemyslu Spoločenstva na trhu Spoločenstva poklesol počas skúmaného obdobia o 19 %, z približne [...] ton v roku 2000 na približne [...] ton počas OV. Objem predajov najskôr vzrástol o [...] ton medzi rokom 2000 a 2001, t. j. o 9 %, potom však poklesol o [...] ton (alebo o 26 %) v nasledujúcom období až do konca OV. Nárast medzi rokom 2003 a OV sa dá vysvetlit' skutočnost'ou, že priemysel Spoločenstva znížil svoje predajné ceny (pozri d'alej) s ciel'om opätovne získat' podiel na trhu.

(92)

Počas celého skúmaného obdobia priemysel Spoločenstva čelil poklesu trhového podielu o 8,2 percentuálnych bodov. Konkrétne napriek 9 % nárastu objemu predajov medzi rokom 2000 a 2001, priemysel Spoločenstva si sotva dokázal zachovat' svoju úroveň trhového podielu, ktorá počas týchto rokov vzrástla iba o 0,5 percentuálneho bodu. V období od roku 2001 do OV, trhový podiel priemyslu Spoločenstva poklesol o 8,7 percentuálnych bodov. K tejto strate trhového podielu došlo v čase, ked' spotreba klesla o 15 %, z čoho vyplýva, že predaje priemyslu Spoločenstva klesli viac ako spotreba. Súčasne trvale rástli trhové podiely dotknutých krajín.

(93)

Priemerná jednotková predajná cena najskôr vzrástla o 8,6 % v roku 2001, potom vzrástla o 2,6 % v roku 2002. V neskoršom období priemysel Spoločenstva čelil trvalému poklesu cien, čo bolo mimoriadne výrazné medzi rokom 2003 a OV, kedy ceny klesli o 6,3 %. Zníženie ceny bolo nevyhnutné pre to, aby si priemysel Spoločenstva zachoval svoj trhový podiel.

(94)

Trend, ktorý vyplýva z uvedenej tabul'ky, jasne dokazuje na dôležitý pokles predajných cien priemyslu Spoločenstva od roku 2002. Toto sa zhodovalo s obdobím, kedy dumpingové dovozné ceny významne klesli, čo im umožnilo profitovat' z podstatného zvýšenia trhového podielu.

(95)

Tlak na predajné ceny priemyslu Spoločenstva bol taký, že v roku 2003 a počas OV neboli ziskové, ako sa uvádza d'alej.

(96)

V uvedenej tabul'ke je znázornený vývoj jednotkovej predajnej ceny Spoločenstva v porovnaní so zodpovedajúcimi výrobnými nákladmi, ktoré pozostávajú hlavne zo suroviny, t. j. zvitkov valcovaných za tepla, ktoré predstavujú v priemere okolo 70 % celkových výrobných nákladov dotknutého výrobku.

(97)

V období 2001/2002 predajné ceny v priemere vzrástli viac ako ich zodpovedajúce náklady. Počas tohto obdobia ceny boli v súlade s nákladmi, čo viedlo k ziskovej situácii, ako sa uvádza nižšie. V roku 2003, ceny významne klesli, ziskovost' bola pasívna napriek zníženiu priemerných nákladov počas tohto roku. Počas OV, mierny nárast výrobných nákladov, hlavne suroviny, sa nemohol premietnut' do cien, ktoré nad'alej dramaticky klesali, čo spôsobovalo významné straty. Pokles ceny bol preto spojený so zastavením ceny, t. j. neschopnost'ou priemyslu Spoločenstva zvýšit' svoje ceny s ciel'om premietnut' nárast svojich nákladov.

(98)

Finančné výsledky určitých výrobcov Spoločenstva v roku 2000 boli významne ovplyvnené nákladmi na rozvoj výroby, a taktiež technickými problémami, súvisiacimi s významnými investíciami v roku 1999, týkajúcimi sa výrobných nástrojov. Celková ziskovost' priemyslu Spoločenstva bola preto ovplyvnená. Ked'že rok 2000 bol netypický, nemôže sa považovat' za reprezentatívny východzí bod skúmania trendu. Predaje priemyslu Spoločenstva na trhu Spoločenstva sa stali ziskové počas rokov 2001 a 2002, taktiež vzhl'adom na vyšší dopyt z následných priemyselných odvetví a uspokojivú cenovú úroveň. Potom mal na ziskovost' priamy negatívny účinok významný pokles cien. Predaje na trhu Spoločenstva od roku 2003 boli naozaj stratové a straty počas OV dosiahli okolo — 5 % z obratu.

(99)

Výpočet návratnosti investícií (NI) sa vyjadruje ako zisk v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií. Ked'že spoločnosti tvoriace priemysel Spoločenstva sú hlavne, ak nie výlučne, aktívne pri výrobe a predajoch podobného výrobku, návratnost' investícií bola stanovená vzhl'adom na ich celkovú situáciu. Na základe tejto skutočnosti, návratnost' investícií vo vel'kej miere sledovala počas celého skúmaného obdobia uvedený trend ziskovosti. Vzrástla z približne 0 % v roku 2000 na približne 20 % v roku 2002 a potom počas OV postupne klesala na približne –30 %.

(100)

Čisté hotovostné prírastky (úbytky) z prevádzkových činností sa rozvinuli z približne XX miliónov eur v roku 2000 na približne — XX miliónov eur počas OV. Svoj vrchol dosiahli v rokoch 2001 a 2002, avšak následne prudko klesli v roku 2003, a svoju najnižšiu úroveň dosiahli počas OV. V dôsledku toho sa priemysel Spoločenstva v priemere stále vo väčšej miere uchyl'uje k dlhom, s ciel'om pomáhat' financovat' svoje súčasné činnosti a investície.

(101)

Vyšetrovanie preukázalo, že požiadavky kapitálu niekol'kých výrobcov Spoločenstva boli nepriaznivo ovplyvnené ich t'ažkou finančnou situáciou. Hoci väčšina týchto spoločností je súčast'ou vel'kých oceliarskych spoločností, požiadavky kapitálu nie sú vždy splnené na požadovanej úrovni, ked'že finančné zdroje sa spravidla alokujú v týchto skupinách najrentabilnejším subjektom.

(102)

Celkové investície priemyslu Spoločenstva týkajúce sa podobného výrobku sa v období medzi rokom 2000 a OV znížili o približne 50 %. Vyšetrovanie preukázalo, že pre tento priemysel je životne dôležité udržat' určitú výšku investícií, s ciel'om zostat' konkurencieschopným. Väčšina investícií bola realizovaná s ciel'om modernizácie a malá čast' na zvýšenie kapacity. Treba však poznamenat', že modernizácia investícií má obvykle tendenciu mierne zvyšovat' technickú kapacitu, jednoducho preto, že vylepšené zariadenie je účinnejšie a výkonnejšie ako predchádzajúce zariadenie.

(103)

V rokoch 2000 a OV sa spotreba Spoločenstva znížila o 8 %, zatial' čo objem predajov priemyslu Spoločenstva klesol o 20 %. Priemysel Spoločenstva takto významne stratil trhový podiel, zatial' čo v rovnakom období sa trhový podiel dotknutých dovozov zvýšil o 12,8 percentuálnych bodov.

(104)

Úroveň zamestnanosti v priemysle Spoločenstva zostala v rokoch 2000 a 2001 stabilná. V nasledujúcich rokoch sa znižovala, čo malo za následok celkové zníženie o 5 % v porovnaní so začiatkom skúmaného obdobia.

(105)

Počas skúmaného obdobia zostala priemerná mzda na zamestnanca stabilná, a z tohto dôvodu nižšia, ako je miera inflácie. Vzhl'adom na to, že zamestnanost' počas toho obdobia klesla, ako sa uvádza v predchádzajúcej tabul'ke, celkové mzdové náklady taktiež klesli.

(106)

Produktivita pracovnej sily v priemysle Spoločenstva, meraná ako celková produkcia na zamestnanú osobu za rok najskôr vzrástla o 4 % od roku 2000 do roku 2001, potom klesla o približne 2 % medzi rokom 2001 a 2002, a znovu vzrástla v roku 2003 a počas OV. Na konci skúmaného obdobia bola produktivita vyššia o 3 % ako produktivita na začiatku obdobia. Zvýšenie produktivity sa môže čiastočne vysvetl'ovat' investíciami, ktoré boli zamerané na zlepšenie účinnosti existujúcich zariadení, ako sa uvádza v odôvodnení 102.

(107)

Čo sa týka dopadu vel'kosti skutočného dumpingového rozpätia na priemysel Spoločenstva, vzhl'adom na objem a ceny dovozu z príslušných krajín, sa nemôže tento dopad považovat' za zanedbatel'ný, najmä na transparentných, a tým pádom vysoko cenovo citlivých trhoch, akým je trh s dotknutým produktom.

(108)

Ako bolo vysvetlené vyššie, opatrenia o dovozoch GOES so šírkou väčšou ako 500 mm s pôvodom v Rusku existovali počas celého skúmaného obdobia. Pripomíname však, že toto sa týka iba určitej časti výrobku dotknutého súčasným vyšetrovaním, ked'že súčasné konanie sa týka GOES všetkých šírok z Ruska, ako aj GOES s pôvodom v USA: takýmto spôsobom sa priemysel Spoločenstva zotavil iba čiastočne, ked'že následne musel čelit' aj zvýšeným dovozom za dumpingové ceny GOES všetkých šírok z Ruska a USA.

(109)

Určité zainteresované strany tvrdili, že po období vyšetrovania došlo k dôležitému vývoju, a že tento vývoj sa musí brat' pri analýze do úvahy, ked'že údajne spôsobuje zavedenie opatrení zjavne nevhodným. Konkrétne sa tieto tvrdenia týkajú zvýšenia predajných cien podobného výrobku priemyslu Spoločenstva, ako aj uzatvorenia závodu jedného zo st'ažovatel'ov po ukončení obdobia prešetrovania.

(110)

V prvom rade je potrebné poznamenat', že v súlade s článkom 6 ods. 1 základného nariadenia sa informácie týkajúce sa obdobia nasledujúceho po období vyšetrovania obvykle neberú do úvahy. Dôvodom toho je, že dôležité skutočnosti sa musia potvrdit' a overit' počas obmedzenej a presne špecifikovanej lehoty, s ciel'om zabezpečit', že výsledky vyšetrovania budú reprezentatívne a spol'ahlivé, a taktiež z dôvodu, že v opačnom prípade sa bude vyšetrovanie zbytočne predlžovat' z dôvodov, že údaje zhromaždené za konkrétne obdobie, t. j. obdobie prešetrovania, neodzrkadl'ujú situáciu prevládajúcu počas neskoršieho obdobia.

(111)

Zo znenia základného nariadenia vyplýva, že vývoj, ku ktorému došlo po období vyšetrovania sa má brat' do úvahy iba vtedy, ak je výnimočný, a ak skutočne zavedenie opatrení bude nevhodné. Takýto prístup bol taktiež potvrdený Európskym súdom prvej inštancie (8).

(112)

Argumentovalo sa tým, že priemysel Spoločenstva oznámil zvýšenie ceny až po období vyšetrovania, a že toto zvýšenie ceny bolo výnimočné, ked'že sa v tlači hodnotilo ako mimoriadne vysoké.

(113)

Útvary Komisie zhromaždili reálne údaje a vývoj priemerných predajných cien Spoločenstva na trhu Spoločenstva — uvedené v nasledujúcej tabul'ke:

(114)

Z uvedenej tabul'ky vyplýva, že ak ceny po období vyšetrovania naozaj vzrástli, toto zvýšenie ceny je pomerne vzdialené od toho, aby sa mohlo považovat' za neobvykle vysoké. V skutočnosti priemerná cena za 3 posledné kvartály roku 2004 vzrástla len o 5 % v porovnaní s ich úrovňou počas OV, ceny sa však určite nezotavili, v porovnaní s úrovňou predchádzajúcich rokov.

(115)

Navyše, dokonca aj ked' sa zvýšenie ceny považovalo naozaj za zvýšenie výnimočného charakteru — čo ako pripomíname, nie je náš prípad — musí sa zobrat' do úvahy aj vývoj, po období vyšetrovania úrovne ceny ostatných prevádzkovatel'ov na trhu Spoločenstva, a najmä dotknutých krajín, ako aj kolísanie ceny suroviny s ciel'om overit', či zvýšenie cien skutočne spôsobí zavedenie antidumpingových ciel zjavne nevhodným. Vzhl'adom na iba čiastočné zotavenie cien, ako sa uvádza vyššie, nie je v tomto ohl'ade zaručená žiadna podrobná analýza. Ďalej nie je známe, či bude mat' zvyšovanie cien trvalý charakter.

(116)

Čo je dôležitejšie a čo pripomíname, že ujma, ktorú utrpel priemysel Spoločenstva nie je založená iba na úrovni ceny, ale je charakterizovaná zhoršením kombinácie rôznych ukazovatel'ov. Z tohto dôvodu, akékol'vek možné zvýšenia ceny, dokonca, aj ked' by boli výnimočného alebo trvalého charakteru, nie sú samé o sebe nevhodné, ak neboli sprevádzané podobným vývojom iných ukazovatel'ov ujmy tak, že bude ovplyvnený celkový obraz ujmy.

(117)

Na základe uvedených dôvodov sa usúdilo, že zvýšenie ceny priemyslu Spoločenstva, ku ktorému mohlo dôjst' v období vyšetrovania, nespôsobuje, že zavedenie opatrení je nevhodné.

(118)

Určité zainteresované strany tvrdili, že uzatvorenie podniku jedného z výrobcov, ktorý je súčast'ou priemyslu Spoločenstva, si nevyžaduje zavedenie opatrení, ked'že by to malo za následok významný pokles výrobnej kapacity v Spoločenstve, čo by mohlo vyvolat' nedostatok GOES na trhu Spoločenstva.

(119)

V tomto ohl'ade upozorňujeme, že článok 6 ods. 1 základného nariadenia týkajúci sa situácií, ktoré nastanú po období vyšetrovania, sa neuplatňuje na stanovenie záujmu Spoločenstva, ktorým sa zaoberá článok 21 základného nariadenia. Preto sa odvolávame na odôvodnenie 174, ktoré sa venuje otázke súvisiacej s výrobnou kapacitou v rámci analýzy záujmu Spoločenstva.

(120)

Malo by sa však potvrdit', že uzavretie závodu výrobcu, ktorý sa nachádza v Taliansku bolo oznámené až po vyhlásení, že s výrobou sa bude pokračovat' pri zníženej úrovni od júna 2005 a jej úplné ukončenie sa očakáva v septembri toho istého roku.

(121)

Navyše, dokonca aj keby predpokladané uzavretie závodu mohlo predstavovat' výnimočnú situáciu trvalého charakteru, a preto by sa posudzovalo v kontexte analýzy, iba by to posilnilo uvedené závery v tom zmysle, že priemysel Spoločenstva utrpel ujmu počas obdobia vyšetrovania, a že táto zložitá situácia pokračovala po období vyšetrovania.

(122)

Napriek existujúcim antidumpingovým opatreniam, ktoré sa týkajú dovozov vel'kých GOES z Ruska, hospodárska situácia v priemysle Spoločenstva sa medzi rokom 2000 a OV podstatne zhoršila. Pozitívny dopad opatrení zavedených na vel'ké GOES z Ruska bol v skutočnosti oslabený objavením sa dovozov za dumpingové ceny GOES všetkých šírok z Ruska a z USA. Tieto dovozy boli podstatne menej dôležité na začiatku skúmaného obdobia. Navyše sa odvolávame aj na odôvodnenie 17, kde sa vysvetl'uje, že platné antidumpingové opatrenia proti vel'kým GOES z Ruska boli obchádzané prerezaním zvitkov elektroocele s orientovanou štruktúrou na dve polovice nepresahujúce 500 mm.

(123)

V tomto skúmanom období objem predajov klesol o 19 %, výroba sa znížila o 2 %, skladové zásoby vzrástli o 18 %, trhové podiely klesli o 8 percentuálnych bodov. Ceny výrobcov Spoločenstva na trhu Spoločenstva sa znížili dovozmi za dumpingové ceny, a nemohli rást' tak, aby odzrkadl'ovali zvýšené výrobné náklady počas OV. V dôsledku toho priemysel zaznamenal v roku 2003 a počas OV straty. Zamestnanost' a investície klesli o 5 %, resp. o 50 % počas skúmaného obdobia.

(124)

Konkrétne, hospodárska situácia priemyslu Spoločenstva sa vyvíjala takto. Počas roku 2001 trh Spoločenstva zaznamenal vyšší dopyt a rast cien. Počas tohto obdobia priemysel Spoločenstva mohol taktiež zvýšit' objemy svojich predajov v rovnakej miere ako zvýšenia spotreby a predajnej ceny. Toto malo za následok zisk a priemysel bol na základe tejto skutočnosti v stave investovat' a mierne zvyšovat' svoju výrobnú kapacitu. Hoci objem predajov a trhové podiely v roku 2002 klesli, priemysel Spoločenstva dokázal udržat' svoju úroveň cien a zostat' rentabilným, hoci na nižšej úrovni ako bola úroveň v roku 2001 aj vzhl'adom na rastúce výrobné náklady v danom období.

(125)

Od roku 2003 priemysel Spoločenstva už nedokázal udržat' svoje ceny, ktoré významne klesli, v súvislosti s vysokým poklesom objemu predajov a trhových podielov. Ceny počas OV d'alej klesali, zatial' čo náklady zostávali relatívne stabilné. Dôsledkom toho bola skutočnost', že rentabilita dosiahla dramaticky nízku úroveň. Pri tejto úrovni strát je d'alšia existencia priemyslu ohrozená. Po období vyšetrovania sa bude musiet' výrobný závod jedného z výrobcov Spoločenstva naozaj odstavit'.

(126)

Vzhl'adom na uvedené sa dospelo k záveru, že priemysel Spoločenstva utrpel značnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia;

(127)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či dovozy dotknutého výrobku za dumpingové ceny, s pôvodom v dotknutých krajinách, spôsobili ujmu priemyslu Spoločenstva v takej miere, ktorá sa už považuje za vážnu. Známe faktory, iné ako dumpingové dovozy, ktoré mohli v rovnakom čase spôsobovat' ujmu priemyslu Spoločenstva, sa taktiež preskúmali, s ciel'om zabezpečit', aby prípadná ujma, spôsobená týmito faktormi, nebola prisudzovaná dumpingovým dovozom.

(128)

Významné zvýšenie objemu dumpingových dovozov, ktoré sa počas skúmaného obdobia viac ako strojnásobili, sa zhodovalo so zhoršením hospodárskej situácie priemyslu Spoločenstva, ktoré sa okrem iného prejavilo poklesom objemu predajov o približne 20 % počas toho istého obdobia. Ked'že sa týkajú iba vel'kých GOES z Ruska, existujúce opatrenia nemohli dostatočne chránit' priemysel Spoločenstva pred účinkom dotknutých dovozov. Toto tvrdenie je pravdivé najmä vtedy, ak posudzujeme uvedený významný nárast dovozov GOES vo všetkých šírkach, spolu s GOES s pôvodom v USA, a skutočnost', že opatrenia o vel'kých GOES sa v minulosti obchádzali rozrezaním plechov, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 17.

(129)

Negatívny účinok trvale rastúceho objemu dumpingových dovozov sa od roku 2002 dokonca prehĺbil, a to v čase, kedy klesla spotreba Spoločenstva. Je taktiež skutočnost'ou, že v období 2002/2003, dumpingové dovozy získali viac ako 5 percentuálnych bodov trhových podielov, zatial' čo podiel priemyslu Spoločenstva poklesol o približne 7 bodov. Tento náhly príval dumpingových dovozov sa vysvetl'uje dramatickým znížením odpovedajúcich cien počas rovnakého obdobia. V skutočnosti za iba jeden rok klesli ceny z 1,282 eura na 1,049 eur/tona, čo predstavuje pokles približne o 15 %. Toto spôsobilo toto významný pokles objemu predajov priemyslu Spoločenstva počas príslušného obdobia. Zatial' čo sa priemysel Spoločenstva najskôr pokúšal udržat' svoju priemernú cenovú úroveň, ceny aj tak klesli v roku 2003 z 1,254 eur/t v roku 2002 na 1,189 eur/t v roku 2003. Potom už priemysel nemal inú možnost' ako d'alej znižovat' svoje ceny s ciel'om zachovat' počas OV objem predajov a trhové podiely. Toto však malo priamy negatívny dopad na jeho rentabilitu, ktorá bola mínusová a dosahovala –7,4 % z obratu počas OV.

(130)

Vzhl'adom na jasne potvrdenú časovú zhodu medzi — na jednej strane prílevom dumpingových dovozov za trvalo klesajúce ceny a - na strane druhej — stratou objemu predajov priemyslu Spoločenstva, trhových podielov a zníženia ceny spôsobujúcej stratu, sa dospelo k záveru, že dumpingové dovozy zohrávali rozhodujúcu úlohu na situácii, ktorá škodí priemyslu Spoločenstva.

(131)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ujma ktorú utrpel priemysel Spoločenstva bola spôsobená vývojom devízového kurzu USD/euro, ktorý mal klesajúci dopad na ceny dovozov z USA. Táto situácia zvýhodňovala dovozy z USA, ktoré boli schopné zvýšit' svoje trhové podiely.

(132)

V uvedenej tabul'ke je porovnaný vývoj devízového kurzu USD/euro s priemernými dovoznými cenami dotknutého výrobku s pôvodom v USA.

(133)

Na základe uvedených údajov sa javí, že neexistuje žiadna jasná korelácia medzi vývojom devízového kurzu USD/euro a priemernými dovoznými cenami dotknutého výrobku s pôvodom v USA. V rokoch 2000 — 2002 dovozné ceny už klesli naozaj o 21 %, zatial' čo devízové kurzy zostali stabilné. Navyše z uvedených údajov jasne vyplýva, že počas skúmaného obdobia bol pokles príslušných priemerných dovozných cien (–42 %) ovel'a výraznejší ako negatívny vývoj devízového kurzu (–21 %). Toto bol najmä prípad v období rokov 2002/2003, ked' jednotkové priemerné dovozné ceny vykazovali svoj najväčší pokles. Vyvodil sa preto záver, že vplyv devízových kurzov, ak vôbec je, sa nemôže považovat' za podstatný dôvod, ktorý škodí situácii priemyslu Spoločenstva.

(134)

Z uvedenej tabul'ky vyplýva, že predaje ostatných výrobcov Spoločenstva na trhu Spoločenstva klesli počas skúmaného obdobia o takmer 20 %. Zodpovedajúce trhové podiely taktiež klesli z 9,2 % v roku 2000 na 8,3 % počas obdobia vyšetrovania. Na základe dostupných informácií sa dospelo k záveru, že ostatní výrobcovia Spoločenstva sa nachádzali v podobnej situácii ako priemysel Spoločenstva a nespôsobili žiadnu ujmu priemyslu Spoločenstva.

(135)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že čast' ujmy, ktorú utrpel priemysel Spoločenstva sa môže pripísat' vývoznej výkonnosti priemyslu Spoločenstva. Argumentovalo sa tým, že priemysel Spoločenstva zámerne znížil svoje predaje na domácom trhu v prospech ziskových vývozov do nečlenských krajín EÚ.

(136)

Z uvedenej tabul'ky vyplýva, že priemysel Spoločenstva naozaj zvýšil svoje vývozy počas skúmaného obdobia, a to najmä počínajúc rokom 2002. Na tento nárast treba však skôr nazerat' vo svetle prílevu dovozov za dumpingové ceny na trh Spoločenstva v čase, kedy spotreba klesla, a ceny Spoločenstva boli vo významnej miere znížené. Za týchto okolností priemysel Spoločenstva reagoval tak, že s ciel'om obmedzit' škody sa pokúsil zvýšit' svoje vývozy.

(137)

Taktiež pripomíname, že trh Spoločenstva nad'alej zostáva prirodzeným trhom priemyslu Spoločenstva. V skutočnosti v roku 2001, kedy sa situácia na trhu Spoločenstva stala priaznivejšou, priemysel Spoločenstva zvýšil objem svojich domácich predajov a vývozy boli nižšie.

(138)

Navyše treba poznamenat', že ujma, ktorú utrpel priemysel Spoločenstva nepozostávala iba zo straty objemov predaja a trhových podielov na trhu Spoločenstva. Bola taktiež charakterizovaná výrazným znížením ceny, spôsobeným dovozmi za dumpingové ceny, a významným znížením cien priemyslu Spoločenstva, čo malo za následok značné finančné straty. Takýto negatívny účinok na ceny, určite nemožno pripísat' zvýšeniu vývozov dotknutého výrobku. Naopak, usúdilo sa, že zvýšený objem vývozov mohol umožnit' priemyslu Spoločenstva profitovat' z úspor z vel'kosériovej výroby, a z tohto dôvodu špekulovat' s celkovými nákladmi podobného výrobku. Pri neexistencii takýchto zvyšujúcich sa vývozov sa očakávalo, že straty budú dokonca ešte väčšie. Preto sa dospelo k záveru, že ujma, ktorú utrpel priemysel Spoločenstva sa nedá pripísat' jeho zvyšujúcim sa vývozom.

(139)

Dovozy za nedumpingové ceny z Ruska vzrástli počas skúmaného obdobia o 66 %, čo zodpovedá nárastu trhového podielu o takmer 3 percentuálne body.

(140)

V tomto ohl'ade treba v prvom rade poznamenat', že tento nárast dovozov bol menej výrazný ako nárast dovozov za dumpingové ceny ako sa uvádza v odôvodnení 75. V druhom rade sa taktiež potvrdilo, že cenová úroveň dovozov za nedumpingové ceny bola vyššia ako v prípade dovozov za dumpingové ceny. Naozaj, zatial' čo v prípade dovozov za nedumpingové ceny sa zistilo rozpätie zníženia 6,1 %, rozpätie zníženia v prípade dovozov za dumpingové ceny sa pohybovalo v rozmedzí od 14,4 % do 26,6 %.

(141)

Na základe uvedených dôvodov sa dospelo k záveru, že akýkol'vek dopad dovozov za nedumpingové ceny na situáciu priemyslu Spoločenstva bol limitovaný a nemohol byt' považovaný za hlavný dôvod pre škodlivú situáciu priemyslu Spoločenstva.

(142)

Z uvedenej tabul'ky vyplýva, že dovozy z ostatných tretích krajín klesli v absolútnom a v relatívnom vyjadrení. Zodpovedajúce priemerné predajné ceny zároveň vzrástli. Z tohto dôvodu sa usudzuje, že dovozy z ostatných tretích krajín neprispeli k ujme, ktorú utrpel priemysel Spoločenstva.

(143)

Na trhu, na ktorom dopyt stúpa sa očakáva, že všetci prevádzkovatelia budú čelit' poklesu svojich predajov. Toto je prípad priemyslu Spoločenstva. Tieto predaje však počas skúmaného obdobia klesli viac ako spotreba. Zatial' čo priemysel Spoločenstva, ostatní výrobcovia Spoločenstva a ostatné tretie krajiny stratili objem predajov a trhový podiel počas skúmaného obdobia, objem dovozov za dumpingové ceny sa viac ako strojnásobil a v rovnakom období získal významný trhový podiel. Ako sa uvádza v analýze ujmy, dopyt poklesol počas skúmaného obdobia o približne 25 000 ton, predaje priemyslu Spoločenstva klesli o približne 40 000 ton, avšak dovozy z dotknutých krajín vzrástli o približne 30 000 ton.

(144)

V tejto súvislosti, hoci pokles dopytu mohol prispiet' ku zníženiu predajov na trhu Spoločenstva, sa dospelo k záveru, že ujma pozostávajúca hlavne zo straty trhových podielov, zníženia ceny a stratovej situácie sa dá pripísat' iba — ak vôbec — tomuto faktoru len v obmedzenej miere.

(145)

Záverom sa potvrdilo, že závažná ujma, ktorú utrpel priemysel Spoločenstva, ktorá je charakterizovaná najmä poklesom objemu predajov, trhových podielov a jednotkových predajných cien spôsobujúcich zhoršenie ukazovatel'ov rentability, bola spôsobená dotknutými dovozmi za dumpingové ceny.

(146)

Naozaj existuje časová zhoda medzi prílevom dovozov za dumpingové ceny a poklesom objemu predajov a trhového podielu priemyslu Spoločenstva. Pokles ceny spôsobený dovozmi za dumpingové ceny bol obzvlášt' citel'ný od roku 2002. Priemysel Spoločenstva sa snažil zachovat' svoju úroveň cien v roku 2003, nemal však inú možnost', ako sledovat' úroveň cien stanovených dovozmi za dumpingové ceny. s ciel'om zachovat' určitú úroveň predajov. Toto vyústilo do stratovej situácie.

(147)

Nebolo zistené, že by ostatné uvedené faktory narušovali uvedené príčinné prepojenie, dokonca ani pri posudzovaní ich možného kombinovaného účinku. Zníženie spotreby mohlo prispiet' ku zníženiu objemu predajov priemyslu Spoločenstva. Celkove sa dá prehlásit', že neexistoval prílev dumpingových dovozov za nízke ceny, tak by situácia priemyslu Spoločenstva určite nebola bývala ovplyvnená do takej miery, ked'že by nebol klesal trhový podiel. Domnievame sa, že dovozy za nedumpingové ceny z Ruska mali iba obmedzený negatívny dopad. Nakoniec vývojom devízového kurzu USD/euro sa nedala vysvetlit' vysokú úroveň dumpingu zisteného v prípade USA a ujmy, ktorú utrpel priemysel Spoločenstva.

(148)

Z tohto dôvodu sa usudzuje, že dumpingové dovozy s pôvodom v dotknutých krajinách spôsobili v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia značnú ujmu priemyslu Spoločenstva.

(149)

Preskúmalo sa, či i napriek záverom o dumpingu, ujme a príčinných súvislostiach, existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že prijatie príslušných opatrení nie je v tomto konkrétnom prípade v záujme Spoločenstva. Pre tento účel a na základe článku 21 ods. 1 základného nariadenia bol posúdený pravdepodobný dopad zavedenia alebo nezavedenia opatrení pre všetky dotknuté vyšetrované strany.

(150)

Analýza ujmy preukázala, že v prípade poctivého obchodovania je priemysel Spoločenstva životaschopný a rentabilný, a že priemysel taktiež investoval s ciel'om zostat' konkurenciechopným. Toto bol prípad rokov 2001 a 2002, kedy priemysel Spoločenstva taktiež profitoval z platných antidumpingových opatrení proti vel'kým GOES z Ruska a úroveň dotknutých dovozov za dumpingové ceny nebola taká významná ako počas OV.

(151)

Taktiež pripomíname, že tento priemysel prešiel v roku 1999 programom zásadnej reštrukturalizácie v Spoločenstve. Fúzia troch st'ažovatel'ov v tomto čase bola zameraná na vytvorenie väčšieho subjektu, ktorý by mohol efektívnejšie konkurovat' a zvyšovat' investície.

(152)

Počnúc rokom 2002, trvalý nárast dumpingových dovozov za nízke ceny spôsoboval celkové znižovanie cien na trhu Spoločenstva, ktorý čelil aj klesajúcej spotrebe. Priemysel Spoločenstva sa stal stratový a aj mimoriadne zranitel'ný. Straty boli také vel'ké, že taliansky výrobca oznámil postupné uzatváranie svojho závodu. Vývoj na trhu v Taliansku jasne dokazuje do akej miery dovozy za dumpingové ceny negatívne ovplyvnili hospodársku situáciu priemyslu Spoločenstva.

(153)

Je teda dôležité obnovenie cien na nedumpingovú alebo na neškodlivú úroveň tak, aby mohli všetci výrobcovia operovat' na trhu Spoločenstva za obvyklých okolnosti dodržiavania poctivých princípov obchodovania. Toto umožní priemyslu Spoločenstva znovu získat' uspokojivé zvýšenie ziskovosti. V prípade neuloženia opatrení sa nedá vylúčit' skutočnost', že priemysel Spoločenstva bude čelit' zatváraniu d'alších podnikov.

(154)

Záverom treba poznamenat', že zavedenie antidumpingových opatrení by priemyslu Spoločenstva umožnilo zotavit' sa z účinkov zisteného dumpingu spôsobujúceho ujmu.

(155)

GOES sa používajú najmä pri výrobe výkonových a rozdel'ovacích transformátorov. Výrobcovia transformátorov predstavujú už dlhodobo zavedený priemysel, ktorý tradične zásobuje vel'kých výrobcov energie. Toto priemyselné odvetvie transformátorov vo všeobecnosti patrí do vel'kých priemyselných skupín, ktoré sú v súčasnosti rozšírené na celom svete. Niektoré malé nezávislé spoločnosti taktiež však operujú na trhu.

(156)

Dotknutý výrobok sa považuje za významnú nákladovú položku pre užívatel'ov, ked'že GOES predstavujú v priemere 10 % až 30 % celkových výrobných nákladov transformátorov.

(157)

Odôvodnené odpovede na dotazník, t. j. vrátane všetkých požadovaných finančných informácií boli obdržané od 16 užívatel'ov. Niektorí iní užívatelia taktiež predložili pripomienky v písomnej forme, avšak bez poskytnutia podrobných informácií. Podl'a finančných informácií, ktoré predložili, spolupracujúci užívatelia predstavujú približne 30 % celkovej spotreby Spoločenstva.

(158)

Užívatelia spravidla vyjadrili svoj odpor voči zavedeniu opatrení. V prvom rade tvrdili, že zavedenie antidumpingových opatrení bude viest' k zastaveniu dovozov z dotknutých krajín, a preto sa môžu stat' závislými od priemyslu Spoločenstva, ktorý sa ako taký, pravdepodobne ocitne v monopolnej situácii. Ďalej tvrdili, že zavedenie opatrení bude mat' za následok významné zvýšenie ceny, čo negatívne ovplyvní ich konkurencieschopnost' oproti priemyslu výroby transformátorov mimo Spoločenstva. Nakoniec tvrdili, že v prípade zavedenia opatrení by priemysel Spoločenstva nemal dostatočnú kapacitu na zásobovanie užívatel'ského priemyslu.

(159)

Skôr, ako sa budeme konkrétne venovat' otázkam nastoleným zo strany užívatel'ského priemyslu, je potrebné v tomto štádiu uviest' určité informácie získané z prvej ruky, s ciel'om vhodne posúdit' situáciu na trhu Spoločenstva.

(160)

Je potrebné poznamenat', že počet výrobcov dotknutého výrobku je v celosvetovom merítku pomerne obmedzený. V skutočnosti v obchode s GOES je v celosvetovom merítku aktívnych iba 13 výrobcov. V Japonsku, USA a Rusku sú po dvaja výrobcovia. Južná Kórea, Čína a Brazília má po jednom výrobcovi a v Európskom spoločenstve sú to šiesti výrobcovia (z čoho traja sú spriaznení). Európske spoločenstvo je preto trhom s najvyšším počtom výrobcov. Distribučná siet' japonských a US výrobcov na trhu Spoločenstva je vel'mi dobre organizovaná, ked'že majú svoje vlastné servisné strediská a/alebo spriaznených dovozcov v EÚ. Ďalej sa javí, že iba traja výrobcovia v celosvetovom merítku sú schopní dodávat' určité vysokopermeabilné (laserom opracované) druhy dotknutého výrobku. Títo výrobcovia pôsobia v EÚ, v USA a v Japonsku.

(161)

Pripomíname, že v roku 1999, traja výrobcovia Spoločenstva spojili svoje aktivity pod jednu holdingovú spoločnost' (Thyssen Krupp), s ciel'om vytvorit' väčší subjekt, ktorý by dokázal lepšie konkurovat' iným výrobcom GOES na svetovom trhu. V tom čase Európska Komisia túto fúziu podrobne analyzovala a schválila ju.

(162)

Nakoniec vyšetrovanie odhalilo, že spolupracujúci užívatelia nakupovali celkove počas OV 10 %, resp. 15 % svojich GOES od ruských a amerických výrobcov, u ktorých sa potvrdil dumping. Inými slovami, spolupracujúci užívatelia sa celkove spoliehali hlavne na iné zdroje dodávok: 75 % ich nákupov pochádzalo z nedumpingových zdrojov, z čoho približne 60 % sa nakúpilo z priemyslu Spoločenstva. Iba jeden užívatel' nakupoval GOES výlučne z dumpingových zdrojov, avšak v poslednej dobe sa preorientoval na dodávky priemyslu Spoločenstva.

(163)

Na tomto pozadí, a berúc do úvahy prvé tvrdenie formulované užívatel'mi, že budú závislí len na dodávkach priemyslu Spoločenstva, treba v prvom rade pripomenút', že hlavným ciel'om antidumpingových ciel nie je odrezat' trh Spoločenstva od akýchkol'vek dovozov, ale obnovit' stav poctivého obchodovania odstránením účinku škodlivého dumpingu. Preto sa neočakáva ukončenie dovozov z dotknutých krajín, ale ich pokračovanie, hoci aj pri úrovniach nedumpingovej a neškodlivej ceny.

(164)

Toto je určite prípad Ruska, ked'že nebolo stanovené žiadne dumpingové rozpätie pre hlavného ruského vyvážajúceho výrobcu, na ktorého pripadalo približne 75 % ruských dovozov počas OV, a ked'že pre druhého vyvážajúceho výrobcu bolo stanovené iba relatívne limitované rozpätie dumpingu, t. j. 11,5 %. Odvolávame sa aj na nadpis I uvedený, v ktorom sa navrhuje, aby opatrenia založené na záveroch súčasného vyšetrovania nahradili súčasne platné opatrenia, týkajúce sa vel'kých GOES z Ruska, ktoré sa pohybujú medzi 14,7 % a 40,1 %. Inými slovami, v prípade Ruska, celková váha antidumpingových opatrení stanovených súčasným vyšetrovaním bude menej dôležitá v porovnaní so súčasne platnými opatreniami.

(165)

V prípade USA sa taktiež očakáva, že dovozy budú pokračovat' vzhl'adom na trvalý dopyt na trhu Spoločenstva po konkrétnych typoch dotknutého výrobku, ktoré v celosvetovom merítku vyrába iba obmedzený počet dodávatel'ov.

(166)

Ďalej sa odvolávame na odôvodnenia 190 až 193, ktoré sa týkajú cenových záväzkov, ktoré ponúkli dvaja dotknutí vyvážajúci výrobcovia. Týmito záväzkami sa vyvážajúci výrobcovia zaväzujú predávat' svoj výrobok na trhu Spoločenstva nad určitú úroveň cien, čím sa odstráni škodlivý účinok dumpingu. Preto sa očakáva, že dovozy z dotknutých krajín nebudú pozastavené.

(167)

Ked'že sa očakáva, že dovozy z dotknutých krajín budú pokračovat', a ked'že ešte stále existujú alternatívne zdroje dodávok, tvrdenie o tom, že zavedenie antidumpingových ciel bude mat' za následok, že priemysel Spoločenstva sa ocitne v monopolnej situácii, nepovažujeme za podložené. V skutočnosti sa neočakáva, že budú pokračovat' iba dovozy z dotknutých krajín, ale aj dovozy z iných tretích krajín. Navyše priemysel Spoločenstva pozostáva z viacerých ako z jedného výrobcu, a ostatní výrobcovia Spoločenstva (ktorí nie sú súčast'ou priemyslu Spoločenstva), sú taktiež na trhu aktívni.

(168)

Niektoré strany tvrdia, že monopolná situácia priemyslu Spoločenstva špecificky vznikne vzhl'adom na určité konkrétne druhy dotknutého výrobku, t. j. určité vysokopermeabilné druhy, ktoré v celosvetovom merítku dokáže vyrábat' iba obmedzený počet výrobcov. V tomto ohl'ade je potrebné poznamenat', že vyšetrovaním sa dospelo k záveru, že pre účely súčasného antidumpingového konania treba považovat' všetky druhy dotknutého výrobku za jeden jediný výrobok. Vyšetrovanie, vrátane analýzy záujmu Spoločenstva sa musí vykonat' vzhl'adom na dotknutý výrobok celkove, a nie iba jednotlivo pre určité konkrétne druhy.

(169)

Napriek uvedenému je pravdou, že vysoko permeabilné druhy dotknutého výrobku v skutočnosti vyrába iba obmedzený počet výrobcov v celosvetovom merítku, t. j. jeden výrobca v USA, dvaja v Japonsku a jeden v Spoločenstve (pozri vyššie). V tomto ohl'ade pripomíname, že u týchto zdrojov dodávok sa očakáva, že zostanú dostupné po zavedení opatrení, vrátane dovozov z USA, hoci za nedumpingové a neškodlivé ceny. Preto sa dá očakávat', že sa zachová dostatočná úroveň hospodárskej sút'aže aj vzhl'adom na tieto konkrétne druhy výrobku.

(170)

Navyše tvrdenie, že by bolo proti záujmu Spoločenstva zaviest' opatrenia z dôvodu, že iba málo spoločností vyrába tieto konkrétne druhy, sa nedá považovat' za právoplatný dôvod akceptovat' skutočnost', že jeden z týchto výrobcov, v tomto prípade US výrobca, predáva svoje výrobky na trhu Spoločenstva za dumpingové a škodlivé ceny. Pripomíname, že vzhl'adom na túto spoločnost' sa zistilo značné rozpätie dumpingu 47,6 %. Vyšetrovaním sa d'alej odhalilo, že užívatelia nakupovali značný podiel svojich výrobkov, vrátane vysoko permeabilných druhov od priemyslu Spoločenstva, a že trvalý cenový tlak, spôsobený dovozmi za dumpingové ceny, môže viest' k zatváraniu podnikov v Spoločenstve. Pri neexistencii antidumpingových opatrení, ktoré odstraňujú negatívny dopad škodlivého dumpingu sa nedá vylúčit', že užívatelia sa stanú závislí na dovozoch, čo by bolo určite škodlivé aj pre hospodársku sút'až a pre užívatel'ský priemysel.

(171)

Pokial' ide o tvrdenie, že ceny dotknutého výrobku na trhu Spoločenstva vzrastú v prípade zavedenia antidumpingových opatrení je potrebné uznat', že ked'že hlavným ciel'om opatrení je odstránit' škodlivý dumpingu, dá sa taktiež očakávat', že akékol'vek zavedenie opatrení bude mat' v skutočnosti účinok na celkové zvyšovanie cien. Očakáva sa však, že tento účinok zostane mierny.

(172)

V skutočnosti zostanú rôzne zdroje dodávok, ktoré nebudú zasiahnuté opatreniami a ktoré zabezpečia princíp hospodárskej sút'aže. Ako sa už uviedlo vyššie, pokial' ide o Rusko, vzhl'adom na úroveň opatrení zavedených na základe súčasného vyšetrovania a ked'že týmito opatreniami sa nahradia existujúce opatrenia týkajúce sa vel'kých GOES (pozri odôvodnenia 194 a 195), antidumpingové opatrenia na základe súčasných zistení budú mat' celkove menší dopad ako opatrenia platné počas OV. Ak by sa naozaj uplatňovala úroveň opatrení preukázaná súčasným vyšetrovaním na ruské dovozy dotknutého výrobku do Spoločenstva počas OV, antidumpingové clá by boli celkove štyrikrát nižšie ako skutočne platené clá.

(173)

Pokial' ide o dovozy z USA, pri uplatňovaní iba menšieho vplyvu cla by sa odstránila iba škodlivá čast' dumpingového rozpätia, čo by v priemere vrátilo cenu US dovozov na úroveň, ktorá by ešte stále bola nižšia ako jej úroveň roku 2002.

(174)

Tvrdenie, že zavedenie antidumpingových opatrení bude mat' za následok nedostatok, treba taktiež vyvrátit'. Ako je reálne uvedené vyššie, v každom prípade sa očakáva že dovozy budú pokračovat' v prípade zavedenia antidumpingových opatrení. Navyše, výrobná kapacita priemyslu Spoločenstva je vyššia ako je celková spotreba Spoločenstva počas OV. Navyše, ak sa ceny Spoločenstva vrátia na primeranú úroveň, dá sa očakávat', že priemysel Spoločenstva presunie predaje spät' na svoj vnútorný trh znížením vývozu.

(175)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že uzavretie talianskeho závodu zníži celkovú výrobnú kapacitu priemyslu Spoločenstva dotknutého výrobku, čo bude mat' možno za následok nedostatok na trhu Spoločenstva. Tento argument je však dvojznačný, ked'že toto by si skôr vyžadovalo ochranu priemyslu Spoločenstva pred dovozmi za dumpingové ceny, s ciel'om zamedzit' zatváraniam d'alších závodov, a tak zachovat' výrobnú kapacitu.

(176)

Navyše, treba poznamenat', že dokonca aj po ohlásenom zatvorení závodu, celková výrobná kapacita priemyslu Spoločenstva bude ešte stále väčšia ako dopyt Spoločenstva počas OV, a že zámerom zostávajúcich výrobcov je investovat' do svojich výrobných kapacít, s ciel'om nad'alej garantovat' dostatočné dodávky na trh Spoločenstva. Situácia, ktorou by sa obnovila spravodlivá hospodárska sút'až a úroveň cien na trhu Spoločenstva, čím by sa zabezpečila uspokojivá návratnost' pre priemysel Spoločenstva, by určite uprednostňovala takéto investície a presun predajov spät' na trh Spoločenstva.

(177)

Nakoniec treba poznamenat', že väčšina týchto tvrdení bola už prednesená užívatel'mi v rámci predchádzajúcich vyšetrovaní, ktoré viedli k zavedeniu antidumpingových opatrení na vel'ké GOES z Ruska. Napriek týmto tvrdeniam, ktoré boli všetky v danom čase zamietnuté kvôli tomu, že sa považovali bud' za nepodložené alebo sa nepreukázalo, že sú proti záujmom Spoločenstva ako celku, užívatelia neposkytli žiadny dôkaz, v rámci súčasného vyšetrovania, že tieto opatrenia skutočne mali negatívny dopad, ako sa v danom čase tvrdilo. Z toho vyplýva, že od akýchkol'vek opatrení na základe súčasných zistení sa dá taktiež očakávat', že nebudú mat' významný negatívny dopad na užívatel'ský priemysel.

(178)

Na základe všetkých uvedených dôvodov sa dá usúdit' že, v prípade zavedenia opatrení, užívatelia dotknutého výrobku celkove nebudú výlučne závisiet' od priemyslu Spoločenstva, že za mnohých okolností nákupná cena užívatel'ov nebude priamo ovplyvnená zavedením akýchkol'vek opatrení, alebo iba mierne, a že celkove nedôjde v budúcnosti na trhu Spoločenstva k nedostatku dodávok GOES.

(179)

Iba jeden nespriaznený dovozca spolupracoval v rámci vyšetrovania a namietal zavedenie opatrení na základe toho, že opatrenia by údajne ukončili ich obchodné operácie vzhl'adom na dotknutý výrobok. Ked'že táto spoločnost' dovážala GOES výlučne z jednej z dotknutých krajín, možno očakávat', že bude priamo ovplyvnená zavedením opatrení. Tento dovozca bude mat' napriek tomu ešte stále možnost' dovážat' aj od iných dodávatel'ov, ktorí nepodliehajú daným opatreniam. Ďalej sa zdá, že približne 75 % obratu tohto dovozcu sa netýka dotknutého výrobku. Vzhl'adom na tieto skutočnosti sa domnievame, že sa dá očakávat', že negatívny dopad zavedenia opatrení zostane relatívne obmedzený. Vzhl'adom na skutočnost', že žiadny iný dovozca nereklamoval žiadny škodlivý účinok spôsobený možným zavedením opatrení, možno usúdit', že dovozcovia nebudú celkove významne ovplyvnení.

(180)

Treba poznamenat', že nízka úroveň spolupráce dovozcov sa vysvetl'uje skutočnost'ou, že užívatelia prevažne dovážajú GOES sami, a preto sa odvolávame na uvedené závery.

(181)

Očakáva sa, že účinky zavedenia opatrení poskytnú priemyslu Spoločenstva príležitost' znovuzískat' rentabilné objemy predaja na trhu Spoločenstva a tým aj vyšší trhový podiel. Preukázalo sa, že dovozy za dumpingové ceny vo vysokej miere prispeli k postupnému uzatváraniu závodu jednej spoločnosti, ktorá je čast'ou priemyslu Spoločenstva a, vzhl'adom na zhoršenú situáciu priemyslu Spoločenstva celkove, existuje riziko, že pri neexistencii opatrení, ostatní výrobcovia Spoločenstva budú musiet' odstavit' niektoré výrobné linky alebo dokonca všetky svoje výrobné zariadenia a prepustit' z práce čast' svojich pracovných síl. Zatial' čo niektoré negatívne účinky môžu pravdepodobne nadobudnút' formu zvýšenia cien pre užívatel'ov, usudzuje sa, že takýto účinok zostane obmedzený. Taktiež by sa malo zvážit', že je aj v záujme užívatel'ov, aby životaschopní a konkurencieschopní výrobcovia Spoločenstva zostali aktívni na trhu, ktorý už nie je deformovaný nečestnými obchodnými zvyklost'ami.

(182)

Skutočne, vzhl'adom na obmedzené zdroje dodávok v celosvetovom merítku, je aj v záujme užívatel'ov Spoločenstva, aby zdroje dodávok v Spoločenstve neboli nad'alej oslabované dovozmi za dumpingové ceny, čo by mohlo mat' za následok d'alší pokles činnosti priemyslu Spoločenstva, a tým spôsobit' užívatel'om GOES postupne väčšiu závislost' od dovážaného materiálu.

(183)

Vzhl'adom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokial' ide o dumping, výslednú ujmu a záujem Spoločenstva, opatrenia o dovozoch dotknutého výrobku z USA a z Ruska sa musia zaviest'.

(184)

Úroveň konečných antidumpingových opatrení by mala byt' postačujúca na odstránenie ujmy priemyslu Spoločenstva, spôsobenej dumpingovými dovozmi, a to bez prekročenia zistených dumpingových rozpätí. Pri vypočítavaní výšky cla, potrebného na odstránenie vplyvu dumpingu spôsobujúceho ujmu sa usúdilo, že akékol'vek opatrenia by mali priemyslu Spoločenstva pokryt' jeho náklady a dosiahnut' zisk pred zdanením, ktorý by sa mohol reálne dosiahnut' za bežných podmienok hospodárskej sút'aže, t. j. bez existencie dumpingových dovozov.

(185)

Na základe dostupných informácií sa predbežne zistilo, že ziskové rozpätie 5 % z obratu, ktoré priemysel Spoločenstva dosiahol v roku 2001, by sa mohlo považovat' za primeranú úroveň, ktorej dosiahnutie by priemysel Spoločenstva mohol očakávat' pri neexistencii škodlivého dumpingu. Treba poznamenat', že táto úroveň zisku sa použila aj na stanovenie rozpätia ujmy počas vyšetrovania, ktoré viedlo k zavedeniu v súčasnosti platných opatrení, týkajúcich sa GOES so šírkou väčšou 500 mm. Potrebné zvýšenie ceny sa potom stanovilo na základe porovnania na rovnakej úrovni obchodu, váženej priemernej dovoznej ceny, ktorá bola stanovená pre výpočet zníženia ceny, s neškodlivou cenou výrobkov predávaných priemyslom Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Neškodlivá cena sa získala upravením predajnej ceny každej spoločnosti tvoriacej priemysel Spoločenstva na prah rentability a pripočítaním uvedeného rozpätia zisku. Každý rozdiel, vyplývajúci z tohto porovnania, sa potom vyjadril ako percento celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(186)

Vzhl'adom na uvedené sa v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia uvažuje, že konečné antidumpingové opatrenia sa musia zaviest' na dovozy s pôvodom v Rusku a USA, a to na úrovni najnižšieho rozpätia dumpingu a ujmu, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(187)

Na základe uvedeného navrhované konečné clá sú nasledovné:

(188)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti, špecifikované v tomto nariadení, boli stanovené na základe zistení tohto vyšetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas vyšetrovania, v súvislosti s týmito spoločnost'ami. Preto odzrkadl'ujú situáciu, zistenú počas tohto vyšetrovania, vzhl'adom na tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla uplatnitel'ného na „všetky ostatné spoločnosti“) preto platia výlučne pre dovoz výrobkov pochádzajúcich z príslušnej krajiny a vyrobených týmito spoločnost'ami, teda konkrétnymi uvedenými právnickými osobami uvedenými v základnej časti tohto nariadenia. Dovážané výrobky vyrobené akoukol'vek inou spoločnost'ou, ktorej meno a adresa sa špecificky neuvádza v základnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených so špecificky uvedenými subjektmi, nemôžu profitovat' z týchto sadzieb a budú podliehat' colnej sadzbe uplatnitel'nej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(189)

Akýkol'vek nárok žiadajúci o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov) by sa mal adresovat' bezodkladne Komisii so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločností súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a vývozom spojenými napríklad so zmenou názvu alebo zmenou výrobných a predajných subjektov. V prípade potreby bude nariadenie podl'a uvedených skutočností zmenené a doplnené aktualizáciou zoznamu spoločností, profitujúcich z jednotlivých colných sadzieb.

(190)

Jeden vyvážajúci výrobca v USA a jeden v Rusku ponúkol cenový záväzok v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia.

(191)

Komisia sa domnieva, že záväzky, ktoré ponúkli AK Steel Corporation a NMLK sa môžu prijat', ked'že odstránia škodlivý účinok dumpingu. Navyše pravidelné a podrobené správy, ktoré sa spoločnosti zaviazali poskytovat' Komisii, umožnia efektívne monitorovanie a štruktúra spoločností je také, že Komisia sa domnieva, že riziko obchádzania záväzkov je potlačené na minimum.

(192)

S ciel'om zabezpečit' efektívne dodržiavanie a monitorovanie záväzkov, v prípade predkladania žiadosti o prepustenie do vol'ného obehu na základe týchto záväzkov, oslobodenie od cla je podmienené predložením obchodnej faktúry, ktorá obsahuje informácie uvedené v prílohe, čo je dôležité pre colnice z dôvodu zistenia, či zásielky odpovedajú obchodnému dokladu na požadovanej podrobnej úrovni. Ak takáto faktúra nebude predložená, alebo nebude zodpovedat' výrobku predloženému colnici, tak sa musí zaplatit' primeraná sadzba antidumpingového cla.

(193)

V prípade podozrenia z porušenia, porušenia alebo ukončenia záväzku sa môže podl'a článku 8 ods. 9 a ods. 10 základného nariadenia uložit' antidumpingové clo.

(194)

Pripomíname, že ako sa uvádza v odôvodnení 3 tohto nariadenia, predbežný prieskum bol zahájený s ciel'om umožnit' akúkol'vek zmenu alebo zrušit' v prípade potreby konečné dumpingové opatrenia na dovozy vel'kých GOES z Ruska. Toto bolo spôsobené skutočnost'ou, že tieto výrobky spadajú do oblasti výrobkov, ktoré sú predmetom konania, ktoré sa týka dovozov do Spoločenstva plochých valcovaných výrobkov z kremíkovej elektroocele s orientovanou štruktúrou s pôvodom v USA a v Rusku.

(195)

Na základe uvedených zistení a záverov sa vyšetrovaním preukázalo, že opatrenia sa musia zaviest' na GOES všetkých šírok, ako je opísané v odôvodnení 3, s pôvodom okrem iného v Rusku. Na základe toho sa domnievame, že ked'že tieto opatrenia sa vzt'ahujú aj na vel'ké GOES, trvalé zavedenie týchto opatrení, zavedených nariadením Rady (ES) č. 151/2003, nie sú d'alej vhodné, a preto sa musia zrušit'.

a)

tovar deklarovaný a predložený colným orgánom presne zodpovedá výrobku opísanému v článku 1 ods. 1,

b)

obchodná faktúra, ktorá obsahuje aspoň prvky uvedené v prílohe, sa predloží colným orgánom členských štátov pri predkladaní vyhlásenia o prepustení do vol'ného obehu, a

c)

tovary deklarované a predložené colnici presne zodpovedajú opisu v obchodnej faktúre.

27.8.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 223/27

(1)

Rada uložila v septembri 2000 nariadeniami (ES) č. 1994/2000 (2) a č. 1993/2000 (3) konečné vyrovnávacie clá v rozsahu od 1 % do 8,2 % a konečné antidumpingové clá na dovoz styrén-butadién-styrénového termoplastického kaučuku (ďalej len „SBS“) s pôvodom v Taiwane.

(2)

Úroveň konečných antidumpingových ciel stanovených pre vyvážajúcich výrobcov v Taiwane, vyjadrená ako percento ceny CIF na hraniciach Spoločenstva, bola takáto:

(3)

Dňa 28. mája 2004 podľa článku 5 základného nariadenia, Komisia prostredníctvom oznámenia (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (4) oznámila začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu SBS s pôvodom v Kórejskej republike (ďalej len „Kórea“) a Rusku do Spoločenstva.

(4)

V ten istý deň Komisia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (5) oznámila začatie predbežného preskúmania, podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, konečných antidumpingových ciel uložených nariadením Rady (ES) č. 1993/2000 o dovozoch SBS s pôvodom v Taiwane.

(5)

Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu podaného 13. apríla 2004 Európskou radou pre chemický priemysel (ďalej len „CEFIC“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú 100 % výroby SBS v Spoločenstve. Podnet obsahoval dôkaz o dumpingu uvedeného výrobku a o ním spôsobenej značnej ujme, čo Komisia považovala za postačujúci dôvod na začatie konania.

(6)

Predbežné preskúmanie sa zakladalo na žiadosti, ktorú podala CEFIC a ktorá obsahovala dôkaz o tom, že dumping a ujma sa opakovali a že existujúce opatrenia už neboli dostatočné na zabránenie poškodzujúceho dumpingu.

(7)

Útvary Komisie úradne informovali o začatí konania vyvážajúcich výrobcov v Kórei, Rusku a Taiwane, dovozcov/obchodníkov a ich združenia, dodávateľov a užívateľov, o ktorých je známe, že sa ich záležitosť týka, zástupcov príslušných vyvážajúcich krajín a navrhujúcich výrobcov Spoločenstva. Zúčastnené strany dostali príležitosť, aby v lehote stanovenej v oznámeniach o začatí konania písomne predložili svoje stanoviská a požiadali o vypočutie.

(8)

Vzhľadom na veľký počet dovozcov SBS do Spoločenstva uvedených v podnete a v žiadosti sa v oznámeniach o začatí konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia uviedla informácia o výbere vzorky dovozcov na určenie ujmy.

(9)

Aby útvary Komisie, mohli rozhodnúť, či bude výber vzorky nutný, a v kladnom prípade vybrali vzorku, požiadali všetkých dovozcov, aby sa prihlásili Komisii a poskytli, ako sa uvádza v oznámení o začatí konania, základné informácie o svojich aktivitách súvisiacich s SBS počas obdobia výberu vzorky (od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004). Po preskúmaní informácií, ktoré predložili dovozcovia, a v dôsledku malého počtu odpovedí na otázky spojené s výberom vzorky sa rozhodlo, že výber vzorky nie je nutný.

(10)

Dotazníky sa zaslali všetkým stranám, o ktorých je známe, že sa ich záležitosť týka, a všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámeniach o začatí konania.

(11)

Odpovede prišli od jedného kórejského vyvážajúceho výrobcu, jedného ruského výrobcu spolu s jeho dvoma spriaznenými ruskými spoločnosťami, štyroch taiwanských výrobcov, štyroch výrobcov zo Spoločenstva a štyroch nespriaznených dovozcov. Žiadne odpovede neprišli od užívateľov.

(12)

Útvary Komisie si vyžiadali a preverili všetky informácie, ktoré považovali za potrebné na stanovenie dumpingu, vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva. V súlade s článkom 16 ods. 1 základného nariadenia sa vykonali overovania na mieste v priestoroch týchto spoločností:

(13)

Z prešetrovania vyplynulo, že len jedna ruská spoločnosť, JSC Voronezhsyntezkauchuk, vyrábala príslušný výrobok, kým JSC SIBUR zodpovedala najmä za predaj na domácom trhu a dodávky surovín. Spoločnosť Gazexport zodpovedala za vývozný predaj počas väčšiny obdobia prešetrovania. Preto sa na účely tohto prešetrovania tri spriaznené ruské spoločnosti budú považovať za jednu spoločnosť, a to „skupinu SIBUR“.

(14)

Vzhľadom na potrebu ďalšieho preskúmania určitých aspektov ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Spoločenstva, najmä z hľadiska vzájomnej súvislosti so súbežným predbežným preskúmaním antidumpingových ciel platných pre dovoz SBS s pôvodom v Taiwane, sa na dovoz SBS s pôvodom v Kórei a Rusku neuložili žiadne dočasné antidumpingové opatrenia. Všetky strany však boli informované o predbežných zisteniach z prešetrovania a bola im poskytnuté obdobie, v rámci ktorého sa mohli vyjadriť a vzniesť námietky po oznámení zistení, a ústne a písomné pripomienky strán boli zohľadnené.

(15)

Útvary Komisie ďalej žiadali a preverovali všetky informácie, ktoré považovali za potrebné pre konečné zistenia, najmä v súvislosti s dovozom SBS z Taiwanu.

(16)

Všetky strany boli následne informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť:

(17)

Bola im tiež poskytnuté obdobie, v rámci ktorého sa mohli vyjadriť a vzniesť námietky po predmetnom oznámení zistení. Ústne a písomné pripomienky strán boli zohľadnené a zistenia sa podľa potreby primerane upravili.

(18)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy zahŕňalo obdobie od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004 (ďalej „obdobie prešetrovania“ alebo len „OP“). Skúmanie trendov v súvislosti s analýzou ujmy zahŕňalo obdobie od 1. januára 2000 do konca PO (ďalej len „posudzované obdobie“).

(19)

Príslušný výrobok je styrén-butadién-styrénový termoplastický kaučuk, ktorý v súčasnosti možno zaradiť pod kódy KN ex 4002 19 00, ex 4002 99 10 a ex 4002 99 90.

(20)

SBS je trojblokový kopolymér, tvorený najmä monomérnym styrénom a butadiénom. Môže byť buď suchý, alebo ak sa v etape výroby pridá olej, nastavovaný olejom. Okrem toho sa môže vyrábať v rôznych typoch, ktoré možno určovať na základe rôznych špecifikácií, ako pomer styrénu k butadiénu, obsah oleja alebo chemická symetria. Hoci potenciálny rozsah typov SBS je značný, majú tie isté základné fyzikálne vlastnosti a medzi rôznymi typmi nie sú jasné deliace čiary. Okrem toho sa všetky typy SBS používajú na tie isté účely, napríklad na tepelnú modifikáciu bitúmenu pre cestný asfalt a strešné membránové povlaky, na prípravu zmesí na technické a obuvnícke účely, modifikáciu plastov a lepidlá. Na účel predmetného prešetrovania sa preto považujú za jediný výrobok.

(21)

Počas overovania na mieste sa zistilo, že jedna spoločnosť vyvážala počas OP styrén-izoprén-styrénový blokový polymér (ďalej len „SIS“) do Spoločenstva. Usúdilo sa, že tento výrobok nemožno považovať za príslušný výrobok. SIS má odlišné fyzikálne zloženie oproti SBS, keďže monomér v strede bloku polyméru je izoprén namiesto butadiénu. Preto nemá rovnaké fyzikálne vlastnosti a nebol zahrnutý do predmetného konania.

(22)

Zistilo sa, že príslušný výrobok a SBS vyrobený a predávaný na domácom trhu v Kórei, Rusku a Taiwane, ako aj SBS vyrobený a predávaný v Spoločenstve výrobným odvetvím Spoločenstva majú tie isté základné fyzikálne a chemické vlastnosti a to isté základné použitie. Tieto výrobky sa preto považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(23)

Voči všetkým vyvážajúcim výrobcom v Kórei, Rusku a Taiwane sa uplatnila všeobecná metodika opísaná nižšie. Následná prezentácia zistení týkajúcich sa dumpingu príslušných krajín preto opisuje iba údaje, ktoré sú špecifické pre každú vyvážajúcu krajinu.

(24)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia útvary Komisie najprv u každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu skúmali, či je jeho celkový predaj SBS na domácom trhu reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavoval minimálne 5 % celkového objemu vývozného predaja výrobcu do Spoločenstva. Útvary Komisie potom určili tie typy SBS, ktoré predávali na domácom trhu spoločnosti dosahujúce celkový reprezentatívny domáci predaj, a ktoré sú totožné alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(25)

Pre každý typ predávaný vyvážajúcimi výrobcami na svojich domácich trhoch, o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s typmi SBS predávanými na vývoz do Spoločenstva, bolo stanovené, či je predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj určitého typu SBS sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja daného typu počas OP predstavoval 5 % alebo viac celkového objemu predaja porovnateľného typu SBS vyvážaného do Spoločenstva.

(26)

Útvary Komisie následne skúmali, či domáci predaj každého typu SBS predávaného v reprezentatívnych množstvách môže byť považovaný za predaj uskutočnený v rámci bežného obchodovania v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia prostredníctvom stanovenia podielu ziskových predaja príslušného typu SBS nezávislým zákazníkom. V prípadoch, v ktorých objem predaja príslušného typu SBS predávaného za čistú predajnú cenu, ktorá je rovnaká alebo vyššia ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto typu a ak vážený priemer ceny tohto typu bol rovnaký alebo vyšší ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien všetkých domácich predaja tohto typu výrobku uskutočnených počas OP, bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový alebo nie. V prípadoch, v ktorých objem ziskových predaja daného typu SBS predstavoval 80 % alebo menej celkového objemu predaja tohto typu, alebo ak vážený priemer ceny tohto typu bol nižší ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien ziskových predaja len tohto typu, v ktorých tento predaj predstavoval 10 % alebo viac z celkového objemu predaja tohto typu.

(27)

V prípadoch, ak objem ziskového predaja akéhokoľvek typu výrobku predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja tohto typu, sa usúdilo, že sa tento konkrétny typ predával v nedostatočných množstvách, tak jeho domáca cena neposkytuje vhodný základ pre určenie normálnej hodnoty. Ak sa domáce ceny konkrétneho typu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom nemohli použiť na určenie normálnej hodnoty, usúdilo sa, že primeraným základom na určenie normálnej hodnoty je vypočítaná hodnota tohto konkrétneho typu SBS.

(28)

V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia sa preto normálna hodnota vypočítala tak, že k výrobným nákladom vyvážaných typov, v prípade potreby upraveným, sa pripočítala primeraná čiastka odbytových, režijných a správnych nákladov (ďalej len „náklady a réžie“) a primerané ziskové rozpätie. V tejto súvislosti Komisia skúmala, či vynaložené náklady a réžie a dosiahnutý zisk každého príslušného vyvážajúceho výrobcu na domácom trhu predstavovali spoľahlivé údaje.

(29)

Skutočné domáce náklady a réžie sa považovali za spoľahlivé, ak celkový objem predaja na domácom trhu príslušnej spoločnosti na domácom trhu mohol byť považovaný v porovnaní s objemom vývozného predaja do Spoločenstva za reprezentatívny. Domáce ziskové rozpätie sa stanovilo na základe domáceho predaja tých typov, ktoré sa predávali v rámci bežného obchodného styku. Na tieto účely sa uplatňovala uvedená metodika.

(30)

Vo všetkých prípadoch, v ktorých bol príslušný výrobok vyvážaný priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, sa vývozná cena určovala v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, t. j. na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

(31)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na základe cien zo závodu. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Príslušné úpravy boli umožnené vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú opodstatnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(32)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa v prípade každého vyvážajúceho výrobcu porovnala vážená priemerná normálna hodnota s váženou priemernou vývoznou cenou.

(33)

Odpoveď na dotazník prišla od jedného kórejského vyvážajúceho výrobcu. Z prešetrovania vyplynulo, že celkový domáci predaj kórejskej spoločnosti bol reprezentatívny. Okrem toho celkový objem predaj na domácom trhu a každého typu SBS predávaného spoločnosťou predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľných typov SBS vyvážaných do Spoločenstva, preto sa mohol považovať za reprezentatívny.

(34)

Na určenie normálnej hodnoty sa domáce ceny mohli použiť pre dva typy výrobkov. Pre tri typy výrobkov sa normálna hodnota zakladala len na ziskovom predaji. V prípade piatich typov výrobkov bolo počas OP ziskových menej ako 10 % predaja na domácom trhu. Preto v týchto prípadoch Komisia vypočítala normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia na základe vlastných výrobných nákladov vyvážajúceho výrobcu, ku ktorým pripočítala primeranú čiastku odbytových, režijných a správnych nákladov (ďalej len „náklady a réžie“) a zisku. V tejto súvislosti sa náklady a réžie zakladali na nákladoch a réžiách spoločnosti, keďže jej predaj na domácom trhu podobného výrobku bol reprezentatívny v zmysle definície článku 2 ods. 2 základného nariadenia. V prípade ziskového rozpätia sa v súlade s prvou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia používal zisk z predaja na domácom trhu v bežnom obchodnom styku.

(35)

Keďže vývoz príslušného výrobku sa uskutočnil priamo nezávislým odberateľom v Spoločenstve, vývozné ceny boli určené v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe cien príslušného výrobku zaplatených alebo splatných pri predaji na vývoz do Spoločenstva.

(36)

Úpravy týkajúce sa nákladov na dopravu, poistenie, manipulácie a úvery sa vykonali v prípadoch, kde boli oprávnené a odôvodnené. Spoločnosť si nárokovala a aj jej bola schválená úprava normálnej hodnoty na zohľadnenie vrátenia cla podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia z dôvodu, že dovozné prirážky sa započítali do znášaných nákladov, keď sa podobný výrobok spotreboval vo vyvážajúcej krajine, ale refundovali sa, keď sa SBS predával na vývoz.

(37)

Spoločnosť požiadala aj o úpravu na zohľadnenie množstevných zliav. Počas overovania na mieste spoločnosť mala príležitosť dokázať, že množstevné zľavy ovplyvnili ceny. Nebola však schopná riadne kvantifikovať uvedené zľavy a dokázať, že boli priamo spojené s posudzovaným predajom. Táto žiadosť bola preto zamietnutá v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(38)

Stanovené dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hraniciach Spoločenstva pred zaplatením cla, je takéto:

(39)

Keďže dumpingové rozpätie spoločnosti Korea Kumho Petrochemicals je de minimis, t. j. menej ako 2 %, konanie proti Kórei by sa malo v súlade s článkom 9 ods. 3 základného nariadenia zastaviť bez uloženia opatrení.

(40)

Tri spriaznené spoločnosti zaslali vyplnené dotazníky, ktoré sa posudzovali spolu.

(41)

Z prešetrovania vyplynulo, že celý ruský predaj na domácom trhu bol reprezentatívny a že len jeden špecifický typ výrobku sa predával do EÚ. Zistilo sa, že existoval dostatočný predaj príslušného typu SBS na domácom trhu a že tento predaj možno považovať za reprezentatívny. Okrem toho sa zistilo, že typ výrobku vyvážaný do ES sa predával v bežnom obchodnom styku. Na určenie normálnej hodnoty sa preto mohli použiť skutočné domáce ceny.

(42)

Jedna zo spoločností skupiny SIBUR sama vyrábala hlavné suroviny, butadién a styrén, a nakupovala ich len v prípade nedostatku. Keďže boli nahlásené protikladné informácie o množstve určitých surovín nakúpených v súvislosti s množstvom surovín vyrobených v OP, útvary Komisie v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 5 a článkom 18 základného nariadenia použili dostupné fakty, v tomto prípade najvyššie množstvo nakúpených surovín nahlásené spoločnosťami, na stanovenie nákladov na suroviny pri určovaní výrobných nákladov. Celkové revidované výrobné náklady však nezmenili zistenie, že domáce ceny boli primeraným základom pre určenie normálnej hodnoty.

(43)

Vzhľadom na deľbu úloh medzi príslušnými spoločnosťami sa výrobné náklady museli určiť spočítaním príslušných nákladov výrobnej spoločnosti JSC Voronezhsyntezkauchuk, s príslušnými nákladmi JSC SIBUR.

(44)

Keď spoločnosti boli informované o rozhodnutí neuložiť dočasné opatrenia, žiadali o opravu určenej normálnej hodnoty z dôvodu, že omylom nahlásili svoje domáce predajné ceny so zahrnutím ruskej DPH. Počas overovania na mieste sa kontrolovali domáce predajné ceny jednej spoločnosti a zistilo sa, že boli nahlásené čisté, bez daní. Pokiaľ ide o druhú spoločnosť, ktorá predáva na domácom trhu, domáce predajné ceny nebolo možné riadne overiť počas overovania na mieste, keďže spoločnosť nebola schopná uviesť úplný zoznam svojich domácich predajných transakcií v tom čase. Úplné domáce ceny nahlásené neskôr však boli overené prostredníctvom náhodne vybraných faktúr. Útvary Komisie prišli na základe týchto faktúr k záveru, že spoločnosť nahlásila svoje príslušné domáce predajné ceny čisté, bez daní. V prípade zostávajúcich domácich predaja útvary Komisie neboli schopné vykonať v stanovenom čase žiadne ďalšie overenie ohľadom DPH. Na základe uvedeného bola žiadosť zamietnutá.

(45)

Keďže vývoz príslušného výrobku sa uskutočnil priamo nezávislým odberateľom v Spoločenstve, vývozná cena bola určená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe cien príslušného výrobku zaplatených alebo splatných pri predaji na vývoz do Spoločenstva.

(46)

Keďže celý predaj sa uskutočnil zo závodu, úpravy na zohľadnenie manipulačných a úverových nákladov sa vykonali len v prípadoch, keď boli oprávnené a opodstatnené.

(47)

Keď spoločnosti boli informované o rozhodnutí neuložiť dočasné opatrenia, požiadali o úpravu na zohľadnenie rozdielov vo fyzických vlastnostiach podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia a uviedli, že nimi vyrábaný SBS bol nižšej kvality v porovnaní s výrobkom vyrábaným výrobným odvetvím Spoločenstva. Počas overovania na mieste sa skontrolovalo a potvrdilo, že SBS vyrábaný a predávaný na ruskom domácom trhu bol rovnaký ako SBS predávaný do ES. Táto žiadosť bola preto zamietnutá podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia.

(48)

Stanovené dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hraniciach Spoločenstva pred zaplatením cla, je takéto:

(49)

Odpovede na dotazník prišli od štyroch výrobcov SBS v Taiwane. Z odpovedí vyplynulo, že počas OP príslušný výrobok vyvážali do ES len tie dve spoločnosti, na ktoré sa vzťahovali individuálne dumpingové clá.

(50)

V prípade jednej spoločnosti z prešetrovania vyplynulo, že celý domáci predaj bol reprezentatívny a že do EÚ sa predával len jeden špecifický typ výrobku. Zistilo sa, že existoval dostatočný predaj príslušného typu SBS na domácom trhu a že tento predaj možno považovať za reprezentatívny. Okrem toho sa zistilo, že typ výrobku, ktorý sa vyvážal do ES, sa predával v rámci bežného obchodného styku. Na určenie normálnej hodnoty sa preto mohli použiť skutočné domáce ceny.

(51)

V prípade druhej spolupracujúcej spoločnosti z prešetrovania vyplynulo, že celkový domáci predaj bol reprezentatívny. Okrem toho celkový objem domáceho predaja ôsmich typov SBS predávaných spoločnosťou predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľných typov SBS vyvážaných do Spoločenstva, a možno ho preto považovať za reprezentatívny. Jeden typ SBS predávaný do EÚ sa však nepredával na domácom trhu.

(52)

Na určenie normálnej hodnoty sa domáce ceny mohli použiť pre osem typov výrobkov. Pre typ výrobkov, pri ktorom sa nezistil predaj na domácom trhu, útvary Komisie vypočítali normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia na základe vlastných nákladov vyvážajúceho výrobcu, ku ktorým pripočítali primeranú čiastku odbytových, režijných a správnych nákladov (ďalej len „náklady a réžie“) a zisku. V tejto súvislosti sa náklady a réžie zakladali na nákladoch a réžiách tejto spoločnosti pre ten domáci predaj podobného výrobku, ktorý bol reprezentatívny v zmysle definície článku 2 ods. 2 základného nariadenia. V prípade ziskového rozpätia sa v súlade s prvou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia používal zisk z predaja na domácom trhu v bežnom obchodnom styku.

(53)

Keďže vývoz príslušného výrobku sa uskutočnil priamo nezávislým odberateľom v Spoločenstve, vývozné ceny boli určené v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe cien príslušného výrobku zaplatených alebo splatných pri predaji na vývoz do Spoločenstva.

(54)

V prípade jednej spoločnosti sa vykonali úpravy na zohľadnenie nákladov na dopravu, poistné, manipuláciu, úvery a provízie, keď boli oprávnené a opodstatnené.

(55)

Táto spoločnosť si potom uplatnila nárok na úpravu o popredajné náklady podľa článku 2 ods. 10 písm. h) základného nariadenia a uviedla, že zvláštne popredajné služby poskytovala len pre predaj na domácom trhu. Táto spoločnosť dostala príležitosť dokázať opodstatnenosť tohto nároku, ale nedokázala poskytnúť dôkazy o poskytnutí popredajných služieb. Tento nárok bol preto v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zamietnutý.

(56)

Táto spoločnosť si ďalej uplatnila nárok na úpravu na zohľadnenie menovej konverzie v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia. Tento nárok sa zakladal na fakte, že spoločnosť držala sumu za časť vývozného predaja vo fakturovanej mene a zmenila ju, až keď bol kurz priaznivý. Keďže sa však výmenný kurz použitý v účtovnom systéme rovnal dennému kurzu individuálneho vývozného predaja, a preto vyjadroval sumu z predaja v domácej mene, nemohla sa poskytnúť žiadna úprava na zohľadnenie zisku zo špekulatívnych menových operácií. Táto spoločnosť nedokázala, že boli splnené podmienky článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia a tento nárok bol preto zamietnutý.

(57)

V prípade druhej spoločnosti sa vykonali úpravy na zohľadnenie nákladov na dopravu, poistné, manipuláciu, náklad, balenie a úvery, keď boli oprávnené a opodstatnené.

(58)

Uvedená spoločnosť požiadala aj o úpravu na zohľadnenie rozdielov vo fyzických vlastnostiach podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia z dôvodu, že časť predaja typu príslušného výrobku nižšej kvality do EÚ nemali ekvivalent na domácom trhu. Počas overovania na mieste mala uvedená spoločnosť príležitosť dokázať, že údajné rozdiely vo fyzických vlastnostiach ovplyvnili ceny a cenovú porovnateľnosť. Nebola však schopná dokázať, že údajné rozdiely vo fyzických vlastnostiach mali pevný vplyv na cenu alebo používanie príslušného výrobku v porovnaní s príslušným typom SBS vysokej kvality predávaným na domácom trhu. Táto žiadosť bola preto zamietnutá.

(59)

Stanovené dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hraniciach Spoločenstva pred zaplatením cla, sú takéto:

(60)

Podnet podporili títo výrobcovia Spoločenstva:

(61)

Keďže títo štyria navrhujúci spolupracujúci výrobcovia Spoločenstva predstavujú 100 % výroby príslušného výrobku v Spoločenstve, dospelo sa k záveru, že navrhujúci výrobcovia tvoria výrobné odvetvie v Spoločenstve v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(62)

Spotreba Spoločenstva sa určila na základe objemov predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva, ku ktorým sa pripočítal dovoz z Kórey, Ruska a Taiwanu a odhadovaný podiel dovozu SBS z ostatných tretích krajín, ktoré možno zaradiť pod príslušné kódy KN, keďže SBS predstavuje len časť týchto colných kódov. Tento podiel sa zakladal na metodike uplatnenej v podnete za absencie akéhokoľvek ďalšieho zdroja informácií. Dovoz z Kórey, Ruska a Taiwanu sa určil na základe údajov predložených spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami v týchto troch krajinách, keďže sa počas prešetrovania určilo, že predstavujú 100 % vývozu príslušného výrobku z príslušných krajín do Spoločenstva.

(63)

Medzi rokom 2000 a OP sa spotreba Spoločenstva znížila z 193 756 ton na 180 195 ton, t. j. o 7 %. Spotreba Spoločenstva však dosiahla vrchol v roku 2002 a potom prudko klesla o 9 %.

(64)

Komisia skúmala, či by sa účinky dovozu SBS s pôvodom v Kórei, Rusku a Taiwane mali hodnotiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(65)

Tento článok stanovuje, že účinky dovozu z dvoch alebo viac krajín, ktoré sú súbežne podrobené antidumpingovému prešetrovaniu, sa majú hodnotiť súhrnne, len ak sa určí, že a) dumpingové rozpätie stanovené v súvislosti s dovozom z každej krajiny je vyššie ako de minimis v zmysle definície článku 9 ods. 3 základného nariadenia a že objem dovozu každej krajiny nie je zanedbateľný a b) súhrnné hodnotenie pôsobenia dovozu je primerané z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Spoločenstva.

(66)

Pokiaľ ide o kórejského a taiwanského vyvážajúceho výrobcu, z prešetrovania vyplynulo, že nebolo zistené ani rozpätie de minimis, ani dumping. Preto v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia tieto príslušný dovoz nemožno hodnotiť súhrnne. Na druhej strane, ako sa uvádza vyššie, dumpingové rozpätia určené pre Rusko a druhého spolupracujúceho taiwanského vývozcu sú dosť vysoko nad úrovňou de minimis a objem dovozu z uvedených krajín nie je zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia, keďže kumulovaný podiel na trhu dosahuje 5,3 %.

(67)

Na určenie vhodnosti súhrnného hodnotenia z hľadiska podmienok súťaže medzi dovezenými výrobkami od dvoch spoločností a hospodárskej súťaže medzi dovezenými výrobkami a podobným výrobkom Spoločenstva útvary Komisie analyzovali trhové správanie vývozcov z hľadiska trendov objemov vývozu a vývozných cien.

(68)

Podobné trendy objemov vývozu boli identifikované pri Taiwane a Rusku, keď nastalo zvýšenie o 77 % v prípade Ruska a 151 % v prípade Taiwanu medzi rokom 2001, predstavujúcim rok po uložení opatrení voči Taiwanu, a OP. Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že sa nezistil výrazný rozdiel v trhovom správaní ruských a taiwanských vývozcov, u ktorých sa zistil dumping, z hľadiska trendov objemov vývozu do Spoločenstva.

(69)

Podobné trhové správanie ruských a taiwanských výrobcov sa zistilo aj z hľadiska vývozných cien. Tieto krajiny v skutočnosti znížili svoj príslušný priemer jednotkových predajných cien SBS o 18 % a 6 % od roku 2001, po uložení opatrení voči taiwanskému dovozu a ako objemy dovozu z Ruska začali byť výrazné, až do konca OP. Okrem toho pre dovoz z oboch krajín bola stanovená podobná úroveň podhodnotenia.

(70)

Prešetrovaním sa ďalej zistilo, že na dovoz z príslušných krajín do Spoločenstva sa využívali tie isté odbytové kanály, keďže v prevažnej väčšine prípadov sa zmienený dovoz realizoval skôr cez distribútorov ako cez predaj konečným odberateľom.

(71)

Navyše, ako je vysvetlené vyššie, bolo zistené, že príslušný výrobok dovážaný z príslušných krajín a príslušný výrobok vyrábaný výrobným odvetvím Spoločenstva majú rovnaké základné fyzikálne a chemické charakteristiky a majú byť posudzované rovnako, pokiaľ ide o vzájomnú vymeniteľnosť a nahraditeľnosť. Preto sa určilo, že vývoz príslušného výrobku z príslušných krajín si konkurujú navzájom a so SBS, ktoré vyrába výrobné odvetvie Spoločenstva.

(72)

Na základe uvedeného bol prijatý záver, že boli splnené všetky podmienky opodstatňujúce kumulovanie dovozu SBS s pôvodom v Rusku a Taiwane.

(73)

Dumpingový dovoz SBS z Ruska a Taiwanu sa prudko zvýšil z 2 834 ton v roku 2000 na 9 523 ton počas OP. Zodpovedajúci podiel na trhu sa zvýšil z 1,5 % v roku 2000 na 5,3 % počas OP.

(74)

Priemerná vážená cena dumpingového dovozu SBS s pôvodom v Rusku a Taiwane klesla medzi rokom 2000 a OP o 12 %.

(75)

Na stanovenie podhodnotenia Komisia analyzovala údaje týkajúce sa OP. Príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva predstavovali ceny výrobku nezávislým odberateľom, upravené v prípade potreby na úroveň zo závodu, t. j. bez dopravných nákladov v Spoločenstve a po odpočítaní zliav a rabatov. Ceny rozličných typov SBS určené v dotazníkoch sa porovnávali s predajnými cenami účtovanými vývozcami bez zliav a upravenými podľa potreby na ceny CIF na hraniciach Spoločenstva s primeranou úpravou na zohľadnenie nákladov na colné odbavenie a náklady po dovoze.

(76)

Dovozcovia a ruský výrobca tvrdili a aj výrobné odvetvie Spoločenstva potvrdilo, že kvalita podobného výrobku vyrobeného výrobným odvetvím Spoločenstva je vo všeobecnosti vyššia ako kvalita príslušného výrobku dovezeného z Ruska. Na základe zistených dôkazov sa dospelo k záveru, že tento rozdiel v kvalite opodstatňuje na odhadovanú úpravu o 5 %, ktorá sa pripočítala k cene CIF na hraniciach Spoločenstva spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(77)

Počas OP bolo priemerné vážené rozpätie podhodnotenia približne 15 % pre Rusko a pre taiwanského výrobcu, u ktorého sa zistil dumping.

(78)

Pri hodnotení uvedených čísel treba mať na pamäti, že napriek vykonanej úprave na zohľadnenie kvality je SBS z rôznych zdrojov vo veľkej miere vzájomne zameniteľný a cena je teda dôležitým kritériom výberu zdroja dodávok. To zvyšuje účinok akéhokoľvek zisteného podhodnotenia.

(79)

Objem výroby vo výrobnom odvetví Spoločenstva klesol počas posudzovaného obdobia o 4 %. Po zvýšení v roku 2002 výroba v roku 2003 a počas OP klesla.

(80)

Kapacita výroby sa určila na základe nominálnej kapacity výrobných jednotiek vlastnených výrobným odvetvím Spoločenstva, so zohľadnením technických prerušení výroby, ako aj skutočnosti, že v určitých prípadoch sa časť kapacity použila na iné výrobky vyrábané na tých istých výrobných linkách.

(81)

Kapacita výroby SBS bola počas posudzovaného obdobia stabilná. Po miernom zvýšení v rokoch 2001 a 2002 poklesla v roku 2003 na rovnakú úroveň ako v roku 2000 a počas OP zostala na tejto úrovni.

(82)

Miery využitia kapacity sa znížili o 4 percentuálne body, zo 79 % na 75 %. Keďže samotná výrobná kapacita bola stabilná, tento pokles využitia kapacity je spôsobený len poklesom objemov výroby výrobného odvetvia Spoločenstva.

(83)

Počas posudzovaného obdobia sa zásoby zvýšili o 60 %. Zvýšenie zásob má zrejme dve príčiny. Jednou príčinou je zníženie predaja a druhou rozmanitosť nových vyrábaných typov SBS, ktoré potrebovali viac času, aby boli predajné.

(84)

Výrobné odvetvie Spoločenstva investovalo v posudzovanom období približne 60 miliónov eur, ktoré tvorili najmä stroje a strojové zariadenia (približne 48 %) a výskumno-vývojové projekty (23 %). Tieto investície boli potrebné najmä na udržanie výrobnej kapacity na súčasnej úrovni. Po prudkom znížení v rokoch 2001 a 2002 sa investície opäť zvýšili v roku 2003 a v OP, zostali však pod úrovňou roku 2000. Zvýšenie v roku 2003 a OP bolo spôsobené údržbou a modernizáciou vyžadovanou na rozvoj a zavádzanie nových typov SBS, ktorá bola nutná, aby výrobné odvetvie Spoločenstva zostalo konkurencieschopné. Kolísanie investícií možno ďalej vysvetliť cyklickosťou životnosti určitých strojových zariadení. Počas posudzovaného obdobia sa ročné investície znížili celkovo o 11 %.

(85)

Predaj SBS výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva od roku 2000 do OP klesol o 15 %. Keďže spotreba Spoločenstva sa znížila počas posudzovaného obdobia len o 7 %, prudký pokles predaja výrobným odvetvím Spoločenstva viedol k výraznej strate podielu na trhu, ktorý skutočne klesol z 89 % na 82 %.

(86)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva bola počas OP viac-menej na rovnakej úrovni v porovnaní s rokom 2000, keď poklesla len o 1 %. Jednotková predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva sa v skutočnosti najprv zvýšila o 6 % medzi rokmi 2000 a 2001 a následne poklesla o 7 % medzi rokom 2001 a OP.

(87)

Počas posudzovaného obdobia priemerná vážená ziskovosť z čistého obratu výrobného odvetvia Spoločenstva za jeho predaj podobného výrobku na trhu Spoločenstva klesla z 2,2 % na 1,2 %. Najprv sa prudko zvýšila z 2,2 % v roku 2000 na 9,3 % v roku 2001, čo nastalo v čase uloženia antidumpingových a vyrovnávacích opatrení uplatňovaných na dovoz SBS z Taiwanu, a potom od roku 2001 neustále klesala.

(88)

Peňažný tok vytvorený počas OP bol –0,7 milióna eur. Ťažká situácia bola v roku 2000, najmä z dôvodu vysokej úrovne investícií. Výrobné odvetvie Spoločenstva však dokázalo vytvoriť kladný peňažný tok v rokoch 2001, 2002 a 2003. Situácia v oblasti peňažného toku sa však od roku 2002 do OP prudko zhoršila.

(89)

Návratnosť čistých aktív príslušného výrobku počas posudzovaného obdobia klesla o 5 %. Po prvom zvýšení na 0,3 % v roku 2001 a 2,8 % v roku 2002 prudko klesla na –8,5 % v roku 2003 a –11,2 % v OP.

(90)

Traja zo štyroch výrobcov Spoločenstva patria k veľkým ropným skupinám, kým štvrtý je v 100 % vlastníctve investičného fondu. Pokiaľ ide o schopnosť obstarať si kapitál, výrobné odvetvie Spoločenstva nikdy nevyhlásilo, ani nejavilo známky, že by sa stretlo s problémami s obstaraním kapitálu pre svoju činnosť.

(91)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Spoločenstva klesla počas posudzovaného obdobia o 7 %. Mzdy zostali počas posudzovaného obdobia stabilné: celkové mzdy sa mierne zvýšili o 1 %, čo je výrazne menej ako európske miery inflácie počas tohto obdobia.

(92)

Produktivita výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 4 %. Mierne kolísania počas posudzovaného obdobia priamo súvisia s vývojom zamestnanosti. Toto zvýšenie ukazuje, že výrobcovia Spoločenstva nielen upravili počet zamestnaných osôb vzhľadom na pokles predaja, ale dokázali aj zlepšiť svoju efektívnosť.

(93)

Spotreba Spoločenstva poklesla medzi rokom 2000 a OP o 6 %, kým objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva nespriazneným zákazníkom poklesol o 15 %. Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia teda klesol oveľa prudšie ako dopyt. V dôsledku toho podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu klesol o 8 percentuálnych bodov.

(94)

Pokiaľ ide o vplyv rozsahu skutočných rozpätí dumpingu na výrobné odvetvie Spoločenstva, vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu z Ruska a Taiwanu, nemožno ho považovať za zanedbateľný.

(95)

Treba pripomenúť, že počas časti posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Spoločenstva trpelo dumpingovým a subvencovaným dovozom z Taiwanu. Výrobné odvetvie Spoločenstva sa v určitej miere zotavilo po uložení antidumpingových a vyrovnávacích opatrení v roku 2000 na dovoz z Taiwanu. Situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa však po roku 2002 opäť zhoršila, keď sa výrazne zvýšil dovoz z Taiwanu, Ruska a Kórey za nižšie ceny ako ceny Spoločenstva.

(96)

Kumulované objemy dumpingového dovozu z Ruska a Taiwanu sa zvýšili v absolútnom vyjadrení a v zmysle podielu na trhu a v OP predstavoval kumulovaný podiel na trhu 5,3 %. Okrem toho vážená priemerná cena dumpingového dovozu z Ruska a Taiwanu počas posudzovaného obdobia klesla o 12 %. Tento pokles sa odrazil v zistenom podhodnotení.

(97)

Z väčšiny ukazovateľov ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, je zrejmý negatívny vývoj počas posudzovaného obdobia, čo svedčí o ujme. Zatiaľ čo celková spotreba SBS v Spoločenstve klesla o 7 %, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva klesol o 15 %, s tomu zodpovedajúcou stratou podielu na trhu vo výške 7 percentuálnych bodov. Objem výroby klesol o 4 %, kapacita výroby stagnovala a využitie kapacity sa znížilo o 4 percentuálne body. Priemerná jednotková predajná cena klesla počas posudzovaného obdobia o 1 % a ziskovosť z čistého obratu o 1,1 percentuálneho bodu. Ďalšie ukazovatele súvisiace so ziskovosťou, ako návratnosť čistých aktív, sa počas posudzovaného obdobia tiež zhoršili. Zamestnanosť klesla o 7 %, kým produktivita sa zvýšila o 4 %. Napokon priemerné mzdy sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 1 %, čo je menej ako priemerné miery inflácie v EÚ.

(98)

Na základe uvedeného sa usudzuje, že výrobné odvetvie Spoločenstva je v zložitej ekonomickej a finančnej situácii a utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(99)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a článkom 3 ods. 7 základného nariadenia sa skúmalo, či značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola zapríčinená dumpingovým dovozom príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách. Okrem toho v súlade článkom 3 ods. 7 základného nariadenia sa skúmali aj ďalšie známe faktory ako ďalší dumpingový dovoz, ktorý mohol spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby zaistila, že akákoľvek ujma spôsobená týmito faktormi nebola nesprávne pripisovaná dumpingovému dovozu.

(100)

Podiel dumpingového dovozu z príslušných krajín na trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 3,8 %, kým cena tohto dovozu klesla o 12 % a počas OP bola na úrovni o 15,3 % nižšej ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo držať svoje predajné ceny počas posudzovaného obdobia do značnej miery stabilné, ale na úkor objemu predaja a podielu na trhu, čo zas malo vplyv na jeho ziskovosť.

(101)

Hoci prvá analýza uvedených údajov poukazuje na výrazný vplyv dumpingového dovozu na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, hlbšie skúmanie to však nepotvrdzuje. Po prvé, existuje len čiastočná časová zhoda medzi zhoršením situácie výrobného odvetvia Spoločenstva a časom, keď sa najviac pociťovala prítomnosť dumpingového dovozu. Hoci objem dumpingového dovozu mierne klesol medzi rokmi 2001 a 2002, a potom sa výrazne zvýšil v roku 2003 (+ 80 %), predaj výrobného odvetvia Spoločenstva vykazoval počas celého posudzovaného obdobia postupný pokles. Okrem toho strata podielu na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva nastala len počas obdobia rokov 2000 — 2002, kým podiel dumpingového dovozu na trhu sa zvyšoval počas celého posudzovaného obdobia. Toto zvýšenie bolo zvlášť výrazné v roku 2003 a počas OP, keď sa podiel dumpingového dovozu na trhu zvýšil z 2,5 % v roku 2002 na 4,7 % v roku 2003 a 5,3 % počas OP. Počas toho istého obdobia výrobné odvetvie Spoločenstva mierne zvýšilo svoj podiel na trhu z 81 % v roku 2002 na 82 % v roku 2003 a počas OP. Treba ďalej tiež poznamenať, že výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo najvyššiu ziskovosť v rokoch 2001 a 2002, v čase, keď nastal pokles jeho podielu na trhu. Ziskovosť sa znížila až neskôr. Predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva zostali stabilné počas celého obdobia. Uznáva sa, že tieto ceny boli od roku 2003 trocha stlačené, keďže výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo presunúť zvýšenie určitých nákladov. Neschopnosť presunúť zvýšenie určitých nákladov však nemožno, respektíve len vo veľmi obmedzenej miere, pripísať dumpingovému dovozu, najmä z dôvodu, že treba poznamenať, že nedumpingový dovoz vykázal vyššie podhodnotenie ako dumpingový dovoz. Okrem toho podiel dumpingového dovozu na trhu zostal vždy pod 5,3 %, kým nedumpingový dovoz mal trhový podiel približne 12 %. To všetko poukazuje na fakt, že akýkoľvek cenový tlak z dovozu vyplýva prevažne z nedumpingového dovozu.

(102)

Na základe uvedeného sa zistilo, že dumpingový dovoz mohol spôsobiť určitý tlak na ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a mal určitý negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Keďže však neexistuje časová zhoda medzi vývojom objemov, podielu na trhu a cien dumpingového dovozu na jednej strane a výrobným odvetvím Spoločenstva na druhej strane, bolo ťažké dokázať vplyv dumpingového dovozu na zhoršenie situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Komisia preto nemohla prijať záver, že dumpingový dovoz zohral rozhodujúcu úlohu v ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(103)

Spotreba SBS v Spoločenstve počas posudzovaného obdobia klesla o 7 %. To mohlo čiastočne negatívne ovplyvniť situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva, keďže výroba SBS je kapitálovo náročná činnosť, pri ktorej objem predaja má priamy vplyv na ziskovosť.

(104)

Pokles spotreby však možno považovať len za jednu z viacerých príčin nepriaznivej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, keďže sa dokázalo, že dovoz z Kórey, Ruska a Taiwanu sa v posudzovanom období zvýšil, a tým prebral časť podielu na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(105)

Skúmali sa aj pohyby menového kurzu eura voči americkému doláru, keďže väčšina dovozných transakcií z príslušných krajín do ES sa vyjednávajú v amerických dolároch. Euro posilňovalo voči doláru od polovice roka 2002, a výrazne počas OP, čo podporovalo vývoz do eurozóny v tom období. Z hľadiska toho jeden vývozca a zainteresovaná strana tvrdila, že pri obchodoch „orientovaných na dolár“ oslabenie tejto meny v porovnaní s eurom muselo výrazne prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, a malo by sa preto zohľadniť.

(106)

Treba však poznamenať, že revalvácia eura zároveň znížila ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, keďže ceny surovín, ktoré predstavujú približne 40 % výrobných nákladov, sa stanovujú na medzinárodných komoditných trhoch v amerických dolároch.

(107)

Okrem toho vývoz výrobcov Spoločenstva nespriazneným stranám sa počas posudzovaného obdobia zvýšil, kým dovoz príslušného výrobku zo Spojených štátov do Spoločenstva klesol, čo dokumentuje, že posilnenie eura voči doláru samotné nie je rozhodujúcim faktorom straty trhového podielu výrobcov Spoločenstva na trhu ES.

(108)

Na záver treba uviesť, že hoci prima facie nemožno vylúčiť, že posilnenie eura voči americkému doláru mohlo zvýhodniť dovoz SBS z príslušných krajín, pohyby menového kurzu pôsobili aj ako protiváha proti ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Toto posilnenie okrem toho nezvýhodnilo dovoz iných dolárovo orientovaných krajín ako príslušné krajiny, ani nezabránilo výrobcom Spoločenstva zvýšiť svoj vývoz za hranice Spoločenstva. Z tohto dôvodu sa nedospelo k záveru, že pohyby menového kurzu mali značný účinok na ujmu, ktorú utrpeli výrobcovia Spoločenstva. Dôležitejšie je, že analýza ujmy sa zaoberá cenami a množstvami dumpingového dovozu, ale určite nie otázkou, prečo sa dumpingový dovoz uskutočňoval na akejkoľvek danej úrovni cien. Preto sa zdá, že vplyv pohybov menového kurzu na ceny dumpingového dovozu v zásade nemôže byť sám osebe ďalším faktorom ujmy.

(109)

Zhodnotili sa účinky nedumpingového dovozu z Kórey a Taiwanu na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. V snahe zachovať dôvernosť informácií, ktoré poskytli jednotlivé spoločnosti, sa údaje uvádzajú v súhrnnej forme.

(110)

Nedumpingový dovoz z Kórey a Taiwanu vykazoval rovnaký trend. V súhrnnej forme sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 56 % z hľadiska objemu a o 5,2 % z hľadiska podielu na trhu, a v OP dosiahol podiel na trhu vo výške 12,8 %. Objem tohto nedumpingového dovozu tým predstavoval počas OP 2,4-násobok objemu dumpingového dovozu. Okrem toho rozpätie cenového podhodnotenia, ktoré sa dalo vypočítať pre nedumpingový kórejský a taiwanský dovoz, bolo vyššie (17,4 %) ako v prípade dumpingového dovozu (15,3 %). Toto veľké podhodnotenie spolu s výraznými objemami nedumpingového dovozu silne prispelo k tlaku na ceny, ktorý bol zaznamenaný na trhu ES.

(111)

Na základe uvedeného bol prijatý záver, že účinok objemu a cien nedumpingového dovozu z Kórey a Taiwanu bol taký, že možno usudzovať, že výrazne prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, a že dumpingový dovoz z Ruska a Taiwanu zohral menej dôležitú úlohu ako nedumpingový dovoz.

(112)

Dovoz zo všetkých ostatných tretích krajín mal počas OP podiel na trhu Spoločenstva vo výške 0,4 % a bol prijatý záver, že ich vplyv na ujmu, ktoré utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, nebol výrazný.

(113)

Ako bolo uvedené, náklady na suroviny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili. To prispelo k zníženiu ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva. Výrobné odvetvie Spoločenstva by sa však obvykle snažilo presunúť tieto zvýšené náklady na svojich odberateľov. Toto nebolo možné v dôsledku veľkého cenového tlaku nedumpingového dovozu a pravdepodobne v oveľa menšej miere dumpingového dovozu. Okrem toho aj kórejskí a taiwanskí vyvážajúci výrobcovia čelili zvýšeniu nákladov na suroviny v podobnej miere ako výrobcovia Spoločenstva. Preto negatívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva nemalo zvýšenie nákladov na suroviny v Spoločenstve ako také, ale skôr zhoda medzi tlakom dovozu na ceny a zvýšením nákladov.

(114)

Vzhľadom na uvedené bol prijatý záver, že zmeny nákladov na suroviny v Spoločenstve ako také nepredstavovali faktor, ktorý spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(115)

Údaje potvrdzujú, že dumpingový dovoz vyvolal určitý cenový tlak na ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva a prispel k jeho nepriaznivej situácii. Podrobnejšia analýza, založená najmä na vývoji trendov počas posudzovaného obdobia však neumožnila stanoviť príčinnú súvislosť, keďže neexistovala jasná časová zhoda medzi zhoršením situácie výrobného odvetvia Spoločenstva a účinkami dumpingového dovozu.

(116)

Zistilo sa tiež, že ak existovala časová zhoda medzi, na jednej strane, zvýšením dumpingového dovozu z Ruska a Taiwanu z hľadiska objemov a podielu na trhu a, na druhej strane, zhoršením situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré sa prejavilo v strate podielu na trhu a znížení ziskovosti, táto časová zhoda existovala aj v prípade nedumpingového dovozu, ktorý zaznamenal počas posudzovaného obdobia prudšie zvýšenie objemu ako dumpingový dovoz.

(117)

Nedumpingový dovoz z Kórey a Taiwanu mal naviac počas OP výrazne vyšší objem ako dumpingový dovoz, čo viedlo k výrazne vyššiemu podielu na trhu (12,8 % oproti 5,3 %). Okrem toho sa dumpingový aj nedumpingový dovoz realizoval za nižšie ceny ako ceny v Spoločenstve, pričom nedumpingový dovoz vykazoval ešte vyššie úrovne podhodnotenia. Výrobné odvetvie Spoločenstva preto čelilo intenzívnejšej konkurencii pri primeraných cenách, zo strany dovozu od nedumpingových výrobcov/krajín. Nedumpingový dovoz predstavoval preto rozhodujúci faktor ujmy výrobného odvetvia Spoločenstva.

(118)

Bolo zistené, že k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, prispel aj pokles spotreby v ES.

(119)

Výrobné odvetvie Spoločenstva protestovalo proti týmto záverom a tvrdilo, že vplyv iných faktorov nebol taký, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Ruska a Taiwanu a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Keďže však nemohli vyvrátiť zhodnotenie a závery odôvodnené v bodoch (100) až (102), (103), (109) až (111) a (115) až (118), usúdilo sa, že argumenty, ktoré boli predložené, neboli dostatočné, aby viedli k inému záveru.

(120)

Na záver treba uviesť, že hoci dumpingový dovoz mohol prispieť k ujme, nemožno dokázať, že tento dovoz samotný spôsobil značnú ujmu. Preskúmali sa ďalšie faktory podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia a ujmu bolo skutočne možné vo veľkej miere pripísať účinkom nedumpingových cien a zníženiu dopytu.

(121)

V rámci predbežného preskúmania týkajúceho sa Taiwanu sa tiež skúmalo, či zmenené okolnosti, pokiaľ ide o pôvodné prešetrovanie v súvislosti s dumpingom, môžu byť v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia posudzované ako okolnosti trvalého charakteru.

(122)

Preskúmal sa pravdepodobný vývoj domácich cien na taiwanskom trhu a vývozných cien SBS z Taiwanu. V tejto súvislosti sa zistilo, že Taiwan má významný domáci trh príslušného výrobku a že domáce ceny sa zvýšili v porovnaní s pôvodným prešetrovaním ešte vyššou mierou ako náklady na suroviny.

(123)

Pokiaľ ide o vývoz SBS z Taiwanu na iné trhy, treba najprv uviesť, že trh EÚ predstavuje malý podiel na celkovom vývoze. Z prešetrovania skutočne vyplynulo, že spolupracujúce spoločnosti predávali 75 % svojej produkcie SBS na dobre zavedené trhy tretích krajín. Okrem toho sa konštatovalo, že vývozné ceny od roku 2002 do OP stále klesali o približne 10 % a 15 %. Preto sa neočakáva, že ukončenie opatrení voči Taiwanu bude viesť k výraznému riziku obnovenia dumpingu.

(124)

Preto sa v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia dospelo k záveru, že zmenené okolnosti, pokiaľ ide o pôvodné prešetrovanie týkajúce sa dumpingu, možno primerane považovať za okolnosti trvalého charakteru.

(125)

Vzhľadom na fakt, že v prípade dovozu SBS s pôvodom v Kórei a v prípade jednej spoločnosti v Taiwane sa nezistil dumping, a že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, možno výraznou mierou pripísať iným faktorom, napríklad objemom a cenám dovozu, ktoré sa nepredávali za dumpingové ceny, a zníženiu dopytu, príčinnú súvislosť medzi dumpingom a ujmou, pokiaľ ide o dumpingový dovoz s pôvodom v Rusku a v Taiwane, nebolo možné dostatočne dokázať. Antidumpingové konanie týkajúce sa SBS s pôvodom v Kórei, Rusku a Taiwane by sa preto malo ukončiť v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 9 ods. 3 základného nariadenia.

27.8.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 223/42

(1)

Dňa 28. mája 2004 oznámila Komisia prostredníctvom oznámenia (ďalej len „oznámenie o začatí“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu plochých valcovaných výrobkov s orientovanými zrnami z kremíkovo-elektrickej ocele s pôvodom v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“) a Rusku do Spoločenstva a začatie predbežného preskúmania antidumpingového cla na dovoz určitých elektroplechov s orientovanými zrnami so šírkou viac ako 500 mm s pôvodom v Rusku.

(2)

Vzhľadom na potrebu ďalšieho skúmania určitých aspektov prešetrovania a tiež kvôli súvisu s uvedeným predbežným preskúmaním sa rozhodlo o pokračovaní prešetrovania bez uloženia dočasných opatrení.

(3)

Komisia preto následne pokračovala v prešetrovaní dumpingu, ujmy a záujmu Spoločenstva a konečné zistenia a závery tohto prešetrovania sú uvedené v nariadení Rady (ES) č. 1371/2005 (3) o uložení konečných antidumpingových ciel na dovoz plochých valcovaných výrobkov s orientovanými zrnami z kremíkovo-elektrickej ocele s pôvodom v Spojených štátov amerických a Rusku (ďalej len „konečné nariadenie“).

(4)

Prešetrovanie potvrdilo dočasné zistenia poškodzujúceho dumpingu vo vzťahu k dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Rusku a USA.

(5)

Po zverejnení konečných zistení jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca v Rusku (Novolipetsk Iron & Steel Corporation) a jeden v USA (AK Steel Corporation) ponúkli cenový záväzok v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia. V rámci tohto záväzku ponúkli príslušní vyvážajúci výrobcovia, že budú príslušný výrobok predávať na úrovniach cien alebo nad úrovňami cien, ktoré odstraňujú poškodzujúci vplyv dumpingu.

(6)

Tieto spoločnosti budú tiež Komisii poskytovať pravidelné a podrobné informácie týkajúce sa svojho vývozu do Spoločenstva, čo Komisii umožní záväzok účinne monitorovať. Navyše je štruktúra predaja týchto spoločností taká, že Komisia považuje riziko obchádzania tohto záväzku za obmedzené.

(7)

Vzhľadom na to sa tento záväzok považuje za prijateľný.

(8)

Aby Komisia mohla účinne monitorovať dodržiavanie záväzku spoločnosťou, pri predkladaní žiadosti o prepustenie do voľného obehu v súlade so záväzkom príslušnému colnému orgánu bude oslobodenie od cla podmienené predložením obchodnej faktúry obsahujúcej minimálne údaje uvedené v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1371/2005. Tento rozsah informácií je takisto potrebný na to, aby sa colné orgány mohli s dostatočnou presnosťou ubezpečiť o tom, že náklad zodpovedá obchodným dokladom. Ak takáto faktúra nebude predložená, alebo nebude zodpovedať výrobku predloženému colnému úradu, bude ako náhrada splatná primeraná čiastka antidumpingového cla.

(9)

V prípade porušenia alebo odvolania záväzku alebo v prípade podozrenia z porušenia sa môže podľa článku 8 ods. 9 a ods. 10 základného nariadenia uložiť antidumpingové clo,