A.

keďže vykonávanie politiky EÚ je charakterizované hospodárením, ktoré zdieľa Komisia a členské štáty;

B.

keďže v súlade s článkom 53 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách „realizačné úlohy sú delegované na členské štáty“, v ktorých Komisia plní rozpočet prostredníctvom zdieľaného hospodárenia a vzhľadom k tomu, že členské štáty musia konať v súlade s usmerneniami prijatými Úniou;

C.

opätovne zdôrazňuje (7), že udelenie absolutória je proces, ktorý sa okrem iného snaží zlepšovať finančné hospodárenie v rámci EÚ, a to zlepšovaním základu pre prijímanie rozhodnutí vo svetle správ Dvora audítorov a odpovedí a stanovísk inštitúcií;

D.

vzhľadom k tomu, že Komisia má právo iniciatívy v súlade so zmluvou a vzhľadom k tomu, že primárna finančná zodpovednosť za plnenie rozpočtu je nedeliteľná a v súlade s princípom subsidiarity, ustanovený Maastrichtskou zmluvou, ju nesie Komisia, ako to stanovuje článok 274 zmluvy, a v tomto zmysle sa musia stanoviť vhodné kontroly zdrojov Spoločenstva;

E.

vzhľadom k tomu, že Komisia má predovšetkým záujem uistiť sa, že kontrolným ustanoveniam je plne vyhovené;

1.

ľutuje zavádzajúce vyhlásenie EDA ra v súvislosti s neuhradenými záväzkami zo štrukturálnych fondov, ktoré na konci roka 2003 predstavovali „5-ročnú výšku platieb pri súčasnej miere vynakladania prostriedkov, …“ (0.6.) keďže táto suma zahŕňa roky 2004 až 2006, ktoré ešte v roku 2003 nemohli byť viazané, pripomína, že nevyužité prostriedky sú na konci obdobia vrátené členským štátom;

2.

víta skutočnosť, že zavedenie pravidla n +2 (rok záväzku +2) prispelo do značnej miery k vyriešeniu tohto problému, pretože za posledné dva roky dosiahla miera absorpcie štrukturálnych fondov viac ako 99 %;

3.

vyzýva Komisiu, aby aj so zreteľom na nový finančný výhľad po roku 2006, zabezpečila rovnováhu medzi prípravou politiky a procesom zabezpečenia jej náležitej realizácie a vyzýva ju, aby vykonala kritickú analýzu, tým, že opätovne posúdi rozdelenie právomocí v rámci Komisie (etablovanie správnych štruktúr) ako aj administratívne procesy;

4.

ďalej vyzýva Komisiu, aby zahrnula vykonávacie náklady a administratívne zaťaženie členských štátov a konečných príjemcov do rozšíreného hodnotenia dôsledkov pre nové nariadenia, čím sa vytvorí kontrola a rovnováha na udržanie vykonávacích nákladov a administratívneho zaťaženia v prijateľných limitoch;

5.

konštatuje, že okrem vplyvu nedostatku účinných postupov vnútornej kontroly rôznych príjmov a záloh na platby EDA zastáva stanovisko, že konsolidované ročné účtovné závierky Európskych spoločenstiev a záznamy k nim priložené verne odrážajú príjmy a výdavky Spoločenstiev za rok 2003 a ich finančné postavenie na konci roka (Vyhlásenie o vierohodnosti, odseky II a III);

6.

Obracia pozornosť na nasledovné časti z „Výročnej správy orgánu udeľujúceho absolutórium o vnútornom audite vykonanom v roku 2003 (8)“ týkajúce sa informačných systémov účtovania a riadenia:

a prichádza k záveru, že v uvedenom znení:

7.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozdelenie právomocí v štruktúre vládnutia Komisie obmedzuje funkciu účtovníka na zhromažďovanie informácií o účtoch, ktoré získava od povoľujúcich úradníkov; nazdáva sa, že účtovník by mal získať úplnú zodpovednosť za integritu účtov všetkých inštitúcií a nie len spoliehať sa na viac ako tridsať poverených povoľujúcich úradníkov;

8.

očakáva, že účtovník účty ukončí – nie poznámky, ktoré sú priložené k účtom – a tým prijíme osobnú zodpovednosť za číselné hodnoty v nich uvedené, ak sa to predpokladá, vysvetlí presne pôvod a rozsah prijatých výhrad; zdôrazňuje rozdiel medzi formálnym schválením účtov kolégiom a osvedčením účtov ako pravdivo a skutočne zaznamenaných účtovníkom; opätovne (9) vyzýva Komisiu, aby predniesla nevyhnutné legislatívne návrhy na zmenu a doplnenie nariadenia o rozpočtových pravidlách a/alebo jeho vykonávacích ustanovení;

9.

ľutuje, že sa Komisia bráni posilneniu úlohy účtovníka; zdôrazňuje, že osvedčovanie účtov je základným prvkom systému kontroly a že ostatné prvky celkového systému kontroly sú vážne oslabené, pokiaľ tento prvok chýba; súhlasí so zameraním nedávnej reformy finančného hospodárenia v Komisii, ktorej cieľom je preniesť zodpovednosť na každého generálneho riaditeľa; je však presvedčený, že vyhlásenie o vierohodnosti, ktoré môžu poskytnúť generálni riaditelia musí byť potvrdené celkovým vyhlásením o vierohodnosti poskytnutým účtovníkom, ktorý nesie plnú zodpovednosť a má k dispozícii prostriedky potrebné k výkonu tejto zodpovednosti;

10.

očakáva, že Komisia do návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia o rozpočtových pravidlách zahrnie ustanovenie, ktoré vyžaduje, aby účtovník potvrdil vierohodnosť účtov, napr. na základe systematického overovania alebo náhodných kontrol; je toho názoru, že účtovník musí byť povýšený na úroveň vrchného finančného úradníka, pričom by predstavoval inštitucionálnu protiváhu 39 oddeleniam, a že jeho súčasná úloha, v rámci ktorej poskytuje iba veľmi formálne schválenie informácií získaných od generálnych riaditeľov, bez toho aby mal v prípade potreby možnosť poskytnúť svoje vlastné ohodnotenie (článok 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách), je v rozpore s cieľom reformy finančného hospodárenia;

11.

zdôrazňuje, že posilnenie úlohy účtovníka nie je krokom späť k starému systému, v ktorom mal „finančný kontrolór“ právomoc schvaľovať platby a záväzky a vykonával kontrolu operácií ex-ante; zdôrazňuje rozdiel medzi starým systémom a žiadosťou o posilnenie úlohy účtovníka, aby mohol vykonávať systematické kontroly ex-ante a náhodné kontroly ex-post; ľutuje, že Komisia naďalej presadzuje zavádzajúci a mylný argument, podľa ktorého je posilnená úloha účtovníka v systéme kontroly krokom späť k starému systému a overovanie účtov účtovníkom je výlučne formálnou záležitosťou;

12.

oznamuje Komisii, že nie je možné, aby súvislosti s úlohou účtovníka schválila čisto „kozmetické úpravy“; očakáva, že nariadenie o rozpočtových pravidlách bude požadovať, aby vrchný finančný úradník predložil vyhlásenie, v ktorom na vlastnú zodpovednosť, a nie na základe informácií získaných od generálnych riaditeľov, vyhlási, že účty poskytujú verný obraz a príslušné operácie sú zákonné a riadne;

13.

vyjadruje počudovanie nad tým, ako EDA počas desiatich rokov mohol poskytovať negatívne vyhlásenie o vierohodnosti platobných rozpočtových prostriedkov, pričom po celý ten čas poskytoval jasné stanovisko k všeobecným účtom Komisie; ocenil by stručné písomné stanovisko EDA k tejto záležitosti;

14.

pripomína, že 17. decembra 2002 schválila Komisia akčný plán modernizácie účtovného systému Európskeho spoločenstva, ktorý sa má aplikovať od 1. januára 2005; zdôrazňuje, že vypracovanie úvodnej súvahy je rozhodujúce pre úspešný prechod z hotovostného systému účtovania na äčtovanie na základe časového rozlíšenia;

15.

opätovne s poľutovaním konštatuje, že EDA „nemá ubezpečenie o účinnom vykonávaní systémov dohľadu a kontrol významných oblastí rozpočtu [členskými štátmi] tak, aby zvládli riziká, týkajúce sa zákonnosti a riadnosti príslušných operácií“ (0.4.);

16.

pripomína osobitné závery Dvora, ktoré sa týkajú platby výdavkov:

17.

berie na vedomie závery EDA, ktorý tvrdí že hlavné problémy týkajúce sa zákonnosti a riadnosti príslušných je treba riešiť predovšetkým na úrovni členského štátu a v menšej miere na úrovni Komisie;

18.

zastáva názor, že v prípadoch, kde ide o zdieľané hospodárenie fondov Spoločenstva, musí Komisia ako neodkladnú záležitosť nájsť spôsoby lepšieho dodržiavania povinnosti zodpovedať sa na úrovni členských štátov prostredníctvom účinného konania v rámci „preneseného rizika“, ktoré vyplýva zo skutočnosti, že od Komisie, ktorá nesie konečnú zodpovednosť za rozpočet v oblasti všetkých výdavkov, sa tiež požaduje, aby niesla zodpovednosť aj v prípade, keď sú finančné prostriedky EÚ vynakladané v rámci zdieľaného hospodárenia s členskými štátmi;

19.

konštatuje, že zatiaľ čo členské štáty zodpovedajú za plnenie väčšiny rozpočtu EÚ, Európska komisia nesie konečnú zodpovednosť za jeho plnenie, a v súlade s princípom subsidiarity, ktorý stanovuje Maastrichtská zmluva, a teda je zodpovedná aj za kontrolné opatrenia v rámci členských štátov a samotnej Komisie;

20.

Konštatuje, že rozdiel medzi financovaním a realizovaním politiky Spoločenstva zvyšuje podiel tzv. „preneseného rizika“, ktoré sa dotýka nasledujúcich záležitostí:

21.

zastáva názor, že tieto problémy nie je možné vyriešiť len centrálne nariadenými kontrolami a že súčasná situácia zreteľne dokazuje potrebu nových nástrojov, ktoré by zlepšili prehľad Komisie o riadiacich a kontrolných systémoch v členských štátoch; domnieva sa, že len dostatočne komplexné zverejnenie ex-ante v oficiálnom vyhlásení o zverejnení a výročného ex-post vyhlásenia o vierohodnosti vedenia účtov a o zákonnosti a riadnosti príslušných operácií vydaného najvyšším politickým a riadiacim orgánom (ministra financií) každého členského štátu ako to niekoľkokrát navrhovalo Oddelenie vnútorného auditu Komisie (10), umožní Komisii splniť jej záväzky, ktoré jej vyplývajú z článku 274 zmluvy;

22.

vyzýva Komisiu, aby pred 1. októbrom 2005 prezentovala počiatočnú správu skúmajúcu presný postup protokolu s členskými štátmi, v ktorých riadiaci orgán (minister financií) vyhlási, pred uskutočnením vyplatenia a na každoročnom základe, že náležité systémy kontroly, ktoré sú schopné poskytovať adekvátnu záruku Komisii v rámci povinnosti zodpovedať sa, sa už uplatňujú;

23.

odporúča, aby táto správa určovala, že výročné vyhlásenie o zverejnení bude obsahovať:

ďalej odporúča, aby táto správa upresnila práva Komisie týkajúce sa preverovania vyhlásenia o zverejnení a vytvorila zreteľnú zákonnú právomoc ukladať sankcie, ktoré by mali dôsledky na celkové finančné prostriedky pre príslušný členský štát, v prípade nedostatočného zverejnenia;

24.

považuje za nedostatočné rozhodovať o rozpočtovách prostriedkoch na obdobie po roku 2007 v rámci politiky zdieľaného hospodárenia, pokým EDA nedostane konkrétnu odpoveď na svoje pripomienky a pokým sa značne nezlepšia kontrolné mechanizmy v členských štátoch;

25.

informuje Komisiu a Radu o problémoch pri uzatváraní medziinštitucionálnej dohody o novom finančnom výhľade, pokým princíp vyhlásenia o zverejnení vydaný najvyššími politickými a riadiacimi orgánmi každého členského štátu (ministrom financií), ako to stanovujú odseky 21–23, nie je v plnej miere prijatý a pokým nie je jeho operačné vykonávanie uznané za prioritu;

26.

zastáva názor, že pokrok vo finančnom hospodárení Európskej únie nie je možný bez aktívnej účasti členských štátov a že táto účasť musí byť zakotvená na politickej úrovni;

27.

je presvedčený, že minister financií bude uprednostňovať zriadenie riadne fungujúcich systémov dohľadu a kontroly namiesto rizika, že bude musieť svojmu parlamentu vysvetľovať, prečo sa zo štátnej pokladnice musí zaplatiť značná časť finančných prostriedkov Európskej únii;

28.

vyzýva Komisiu, aby prísnejšie dohliadala nad platobnými agentúrami a bola menej tolerantná v prípade nekompetencie, berúc do úvahy realizovateľnosť nasledujúcich bodov:

29.

pripomína, že odkedy nadobudla do platnosť Maastrichtská zmluva, musí EDA každý rok predkladať Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti (známe ako „DAS“, čo je skratka francúzskeho výrazu „Déclaration d'Assurance“) kvôli spoľahlivosti vedenia účtovníctva a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií;

30.

zdôrazňuje, že rozhodnutie o kritériách a metóde, ktorými EDA dospeje k DAS, boli ponechané na jeho vlastné uváženie a nie sú stanovené zákonodarcom;

31.

pripomína, že spočiatku EDA zakladal svoje audítorské stanoviská úplne na štatistických metódach, ktoré pozostávali z priameho základného testovania všeobecnej vzorky a extrapolácie najpravdepodobnejšieho výskytu chýb;

32.

nasledujúcim spôsobom sumarizuje niektoré obmedzenia spojené s DAS a jeho charakterom, pretože tieto prvky sa musia brať do úvahy pri posudzovaní výsledkov analýzy DAS a vplyvu týchto výsledkov na rozhodnutie, či bude alebo nebude udelené absolutórium, ako aj možné budúce zlepšenia metodiky DAS:

33.

oceňuje, že v poslednom období EDA preukázal určitý stupeň uvedomenia si nárastu kritiky a pokúsil sa zreformovať metodiku DAS rozšírením základne jeho hodnotiaceho systému;

34.

konštatuje, že celkové DAS je v súčasnosti vo všeobecnosti výsledkom konsolidácie osobitných posudkov, ktoré sa týkajú vlastných zdrojov a každej z operačných kapitol finančného výhľadu, a že posudzovanie vzťahujúce sa na sektory sa zakladá na štyroch zdrojoch informácií:

35.

konštatuje, že ústrednou otázkou v kontexte DAS by malo byť, či systémy dohľadu a kontroly, ktoré boli zavedené na úrovni Spoločenstva a národnej úrovni poskytujú Komisii náležitú záruku vzhľadom na zákonnosť a riadnosť príslušných;

36.

vyzýva EDA, aby naďalej zlepšoval prezentáciu celkového vyhlásenia o vierohodnosti a osobitných posudkov pokračovaním v trende k súhrnnejšiemu popisu obmedzení, a aby obsiahol explicitnejšie a špecifickejšie informácie o nedostatkoch v rôznych sektoroch a členských štátoch s cieľom zavedenia operačného súpisu obmedzení vypracovaného na základe prístupu k riziku, ktoré môže byť časovo monitorované;

37.

berie na vedomie, že cieľom skúmania vzorky operácií už nie je výpočet najpravdepodobnejšieho výskytu chýb a že výsledky testovania v rámci nového prístupu sa zvažujú spolu s výsledkami získanými v ostatných troch pilieroch;

38.

vyzýva EDA – na účely posúdenia či je nový prístup od základov iný v porovnaní s počiatočným prístupom – aby poskytol ďalšie informácie o vzťahu medzi štyrmi zdrojmi informácií hodnotení, ktoré sa vzťahujú na sektory;

39.

vyzýva EDA, aby podrobne vysvetlil, do akej miery bol schopný získať výsledky auditu od „iných audítorov“ a úlohu, ktorú tieto výsledky zohrali v rozhodovaní EDA; konštatuje nedostatok odkazov na výsledky od iných audítorov vo výročnej správe; obzvlášť by ocenil informácie o výsledkoch a ťažkostiach, ktoré sa týkajú spolupráce s „inými audítormi“ v rôznych členských štátoch, keďže títo „ iní audítori“ zahŕňajú tiež vnútroštátne kontrolné inštitúcie, ktoré sú plne nezávislé od európskych inštitúcií;

40.

domnieva sa, že hoci ide o krok správnym smerom, súčasná reforma DAS nie je dostačujúca na to, aby napravila obmedzenia a nedostatky uvedené vyššie; víta skutočnosť, že nový prístup poskytuje určitý vnútorný pohľad do riadnosti každého sektora, avšak ľutuje, že pohľad na riadnosť výdavkov členských štátov nie je dostatočne dostupný; zisťuje, že DAS je ešte stále nástrojom, ktorý je až príliš založený na analýze operácií a individuálnych omylov; z tohto dôvodu zisťuje, že analýza funkčnosti systémov dohľadu a kontroly by sa mala posilniť s cieľom navrhnutia konkrétnych zlepšení takýchto systémov a identifikovania pôvodu zistených slabých miest;

41.

vyzýva EDA, aby vyvinul ďalší kvalitatívny prístup DAS, aby bral dostatočne do úvahy viacročnú platnosť mnohých programov a zodpovedajúcich kompenzačných kontrol ako sú audity ex-post a zúčtovanie účtovných opráv, čo slúži na ochranu rozpočtu EÚ poskytovaním odškodnenia za nenáležité platby; ocenil by, ak by EDA prezentoval osobitnú správu týkajúcu sa tohto závažného problému, a týmto spôsobom ujasnil vzťah medzi kontrolami ex-ante a overeniami ex-post;

42.

zdôrazňuje, že hoci kompenzačné kontroly sú dôležitým prvkom systémov dohľadu a kontroly, nemôžu vyvažovať nedostatky v systémoch dohľadu a kontroly alebo – dokonca – v politickom vyjadrení ako takom;

43.

vyslovuje poľutovanie nad rastúcim počtom odkazov na prejudiciálne otázky o výklade a platnosti práva Spoločenstva; zdôrazňuje dôležitosť vyhýbania sa slabému zákonodarstvu Spoločenstva, pretože má negatívny vplyv na výkonnosť Únie a vedie k neistote v rámci zákonodarstva medzi osobami, inštitúciami a podnikmi, ktoré mu v členských štátoch podliehajú; konštatuje jednoznačné vyhlásenie EDA, ktoré sa týka výskumných rámcových programov, kde „[významné chyby v rámci zákonnosti a riadnosti platieb] budú pravdepodobne pretrvávať, ak sa nezrevidujú pravidlá, ktorými sa spravujú programy“ (Vyhlásenie o vierohodnosti, odsek VI(c));

44.

vyzýva Komisiu, aby znížila nebezpečenstvo omylu pri pohľadávkach financovania Spoločenstva a to tak, že zaručí, aby právne predpisy Spoločenstva obsahovali jednoznačné, realizovateľné pravidlá týkajúce sa kvalifikovaných nákladov a zavedie primerané odradzujúce administratívne sankcie v prípade prehnaných kvalifikovaných nákladov;

45.

pripomína, že v odseku 48 svojho rozhodnutia z 10. apríla 2002, ktoré sa vzťahuje na absolutórium na plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2000 (12), od EDA požadoval, aby predložil stanovisko týkajúce sa „možnosti zavedenia modelu jednotného auditu vo vzťahu k rozpočtu EÚ, v ktorom každá úroveň kontroly stavia na predchádzajúcej s cieľom zredukovania bremena kontrolovanej strany a zvyšovania kvality audítorskej činnosti, avšak bez porušenia nezávislosti príslušných kontrolných orgánov“;

46.

pripomína tiež, že Komisia bola tým istým rozhodnutím požiadaná, aby pripravila správu o rovnakej záležitosti a konštatuje, že Komisia tak ešte neurobila;

47.

víta stanovisko EDA č. 2/2004 (13) k „modelu jednotného auditu“, ktoré považuje za veľmi dôležitý príspevok k diskusii o DAS, a z tohto dôvodu si zasluhuje dôkladné preštudovanie všetkými, ktorých sa týka; konštatuje, že stanovisko sa nevzťahuje len na „model jednotného auditu“ striktne v zmysle tohto kontextu, čo znamená že operácia je predmetom iba jedn ého auditu uskutočneného len jedným orgánom, ale predovšetkým na zriadenie „Rámca vnútornej kontroly Spoločenstva“ (Community internal control framework – CICF) (odsek 3);

48.

s osobitným záujmom zaznamenáva odporúčania stanovené EDA na účinný a efektívny rámec vnútornej kontroly:

49.

vyjadruje údiv prečo, vo svetle ustavičnej kritiky na tradičný prístup DAS počas 10 rokov, tieto odporúčania neboli publikované oveľa skôr;

50.

zastáva názor, že navrhovaná štruktúra rámca vnútornej kontroly Spoločenstva by mohla byť dôležitým nástrojom na dosiahnutie lepších a účinnejších systémov dohľadu a kontroly, a takto by mohla prispieť k tak veľmi potrebnej modernizácii metodiky DAS;

51.

zdôrazňuje, že zodpovednosť za užívanie prostriedkov EÚ začína v členských štátoch a že vyhlásenie o zverejnení, ako sa uvádza v odsekoch 21–23, najvyššej politickej a riadiacej autority (ministra financií) každého členského štátu musí následne tvoriť súčasť systému vnútornej kontroly Spoločenstva;

52.

konštatuje, že rámec vnútornej kontroly Spoločenstva je – ako už naznačuje jeho názov – situovaný do oblasti „vnútornej kontroly“ a z tohto dôvodu sa nezaoberá účastníkmi v oblasti „vonkajšieho auditu“;

53.

ľutuje, že EDA neprezentoval žiadny odvážny návrh vzhľadom na účasť vnútroštátnych kontrolných inštitúcií na zvyšovaní transparentnosti a zodpovednosti (kľúčové prvky správnej verejnej správy) na úrovni členských štátov, zvlášť pokiaľ výsledky auditu EDA jasne poukazujú, že to je oblasť, kde je to najviac potrebné;

54.

berie na vedomie a víta iniciatívu holandského dvora audítorov publikovať každý rok „Správu o smeroch EÚ“, v ktorej sa bude preverovať finančné hospodárenie v Európskej únii a prezentovať jeho stanovisko na monitorovanie a kontrolu využívania prostriedkov EÚ v Holandsku (15); chcel by vyzvať ostatné národné kontrolné inštitúcie, aby nasledovali túto iniciatívu;

55.

vyzýva Komisiu, aby začala rozhovory s orgánom udeľujúcim absolutórium – s Radou a s EDA ako s pozorovateľom berúc do úvahy jeho nezávislosť a vytvorila čím skôr akčný plán na zavedenie systému vnútornej kontroly Spoločenstva;

56.

vyzýva ďalej Komisiu, aby zabezpečila, že podrobné návrhy, ktoré stanovujú právny rámec politických návrhov, ktoré predložila Komisia ako súčasť politického projektu pre Úniu do roku 2013 budú plne zohľadňovať prvky obsiahnuté v „rámci vnútornej kontroly Spoločenstva“ a zásadu výročných vyhlásení o zverejnení najvyššieho politického a riadiaceho orgánu (ministra financií) každého členského štátu ako je definované v odsekoch 21–23;

57.

vyzýva EDA, aby informoval kompetentný výbor Európskeho parlamentu o tom, či sú návrhy Komisie v súlade so Rámcom vnútornej kontroly Spoločenstva a princípom výročného vyhlásenia o zverejnení;

58.

víta skutočnosť, že EDA „zistil, že po prvýkrát Komisia prezentovala analýzu stupňa záruky, ktorú poskytli systémy dohľadu a kontroly vzhľadom na zákonnosť a riadnosť príslušných operácií“ a tak prevzal „zodpovednosť za plnenie rozpočtu … zvolením si svojich vlastných povoľujúcich úradníkov prostredníctvom delegácie reprezentantov manažmentu“ (odsek 1.58 Výročnej správy EDA za rok 2003);

59.

avšak konštatuje, že EDA zistil (pozri odsek 1.69, tabuľka 1.2, odseky 5.57–5.62, 7.48, 8.36 a 8.38), že „rozsah niektorých výhrad vyjadrených niektorými oddeleniami nie je zlučiteľný alebo dostatočne opodstatnený vzhľadom na ubezpešenie poskytnuté vo vyhláseniach“ a že napriek určitému zlepšeniu „výročné správy o činnosti a vyhlásenia generálnych riaditeľov ešte stále nemôžu systematicky slúžiť ako užitočný základ pre jeho závery auditov v rôznych oblastiach finančných vžhľadov“ (pozri odsek 1.71 a tabuľku 1.2);

60.

vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy vyššie uvedené pripomienky EDA a aby v každej výročnej správe o činnosti uviedla opatrenia, ktoré vykonala, aby sa minimalizovalo riziko omylov v príslušných operáciách spolu s posúdením ich účinnosti; očakáva, že takéto opatrenia budú viesť k lepšiemu všeobecnému pochopeniu rizika a posilneniu rizikovo-manažérskej kultúry v rámci generálnych riaditeľstiev Komisie; avšak konštatuje, že bude potrebné to podchytiť a podporovať spoločnou, ústredne riadenou rizikovo-manažérskou metodikou;

61.

rovnako vyzýva Komisiu, aby podporila proces výročnej a zhrňujúcej správy a zosilnila v nich záruky, na základe čoho EDA môže formulovať svoje DAS; oceňuje, že došlo k počiatočným krokom smerujúcim k lepšiemu pochopeniu tohto procesu, čím sa výročné správy o činnosti, výhrady a prehlásenia stávajú zmysluplnejšími; zdôrazňuje, aby do budúcna Komisia viac prihliadala na vylepšenie správ a posilnila prešetrenie pripomienok v nich obsiahnutých. Vyzýva najmä Komisiu, aby vysvetlila definície obmedzení, výhrad a iných pripomienok, ktoré môžu znamenať výnimku z pravidla vo výročných správach o činnosti;

62.

vyzýva Komisiu zmeniť Výročnú zhrňujúcu správu na celkové konsolidované ubezpečenie o kontrolách riadenia a financií Komisie ako celku;

63.

vyzýva EDA, aby oznámil potrebné podmienky, ktoré umožnia lepšie zohľadniť výročné správy o činnosti a vyhlásenia pri formulácii vyhlásenia o vierohodnosti;

64.

žiada Komisiu, aby dôkladným školením a informatívnymi programami zaručila, že všetci jej zamestnanci poznajú prostriedky, prostredníctvom ktorých môžu oznámiť podozrenia o nezákonnom konaní alebo zlom hospodárení či cez normálne hierarchické procesy a ak je to nevyhnutné prostredníctvom udania;

65.

vyzýva Komisiu, aby predložila percentuálne odhady chýb podľa sektorov a členských štátov na základe záverov z audítorskej činnosti, ktorú vykonáva a kontroly práce zo strany členských štátov a tiež aj analýzu kvality informácií poskytnutých z členských štátov a uverejniť tieto výsledky vo výročných správach o činnosti a zhrňujúcich výročných správach o činnosti, čím poskytne jasný pohľad na kvalitu administratívnych systémov členských štátov pokiaľ ide o zodpovednosť voči EÚ;

66.

vyzýva EDA, aby do svojich pripomienok DAS zahrnul hodnotenie správnosti informácií predložených Komisiou a jednotlivými členskými štátmi, a tak zhodnotila dosiahnutý pokrok;

67.

žiada Komisiu, aby prehodnotila nariadenie o rozpočtových pravidlách s cieľom vylepšiť jeho uplatňovanie a zrozumiteľnosť a zvýšiť efektivitu kontrol kritickým analyzovaním kvantity a kvality plánovaných kontrol;

68.

jednotlivým komisárom pripomína ich politickú zodpovednosť za správne fungovanie Generálnych riaditeľstiev v rámci svojich kompetencií a znovu opakuje návrh, aby v každom kabinete bol poradca, ktorý by okrem iného bol zvlášť zodpovedný za monitorovanie správ o audite v prípadoch, kde včasné upozornenia na problémy boli v minulosti ignorované (ako je to navrhnuté v uznesení Európskeho parlamentu z 22. apríla 2004 o Eurostate (16);

69.

upozorňuje, že systematické ukladanie sankcií členským štátom má za následok ich neochotu odhaliť zavádzacie problémy. Žiada Komisiu, aby sa sústredila a posilnila vzdelávanie v oblasti finančnej kontroly na základe výmeny informácii medzi členskými štátmi, kontrolným testovaním, účasťou národných audítorov v audítorských tímoch, spoločným investovaním do systémov informačných technológií a vykonaním preventívnych auditov, ktoré sa zamerajú na poskytnutie pomoci a nie udelenie sankcií;

70.

očakáva, že Komisia vo svojej následnej správe poskytne všetky podrobnosti o prijatých a uskutočnených aktivitách tak, aby sa vyjadrila k pripomienkam a vykonala odporúčania navrhnuté Dvorom audítorov vo výročnej správe za rok 2003 a v troch predchádzajúcich výročných správach (2002–2001–2000); žiada Komisiu, aby do svojej následnej správy zahrnula podrobný zoznam a harmonogram plánovaných opatrení v tých prípadoch, kde ešte nebola schválená a/alebo ani sa neprijalo žiadne opatrenie;

71.

vyzýva EDA, aby vypracoval výročnú správu, v ktorej sa uvádzajú vlastné činnosti EDA, jeho schopnosť plniť ciele výkonnosti, jednotkové náklady, významné oblasti vývoja a iné závažné faktory vzhľadom na fungovanie inštitúcie; konštatuje, že takáto správa o činnosti by bola tiež vynikajúcim spôsobom publikovania informácií o modernizácii DAS a ďalšieho vývoja v prístupe EDA k auditu;

72.

ďalej vyzýva EDA, aby skúmal možnosť publikovania svojho návodu na audit a informácií o prístupe k DAS na svojej internetovej stránke;

73.

víta zámer Rady „ďalej zlepšovať riešenie otázok auditu a finančnej kontroly, aby mala k dispozícii pravidelnejší a účinnejší monitorovací proces odporúčaní Rady o absolutóriu“ (17);

74.

vyzýva EDA, aby každoročne uskutočnil a publikoval niekoľko „testovacích auditov“ delegovaných výdavkov, a aby ich uverejnil v osobitných správach, v ktorých:

a vyzýva EDA k vykonaniu dodatočných auditov v budúcnosti za účelom monitorovania pokroku;

75.

vyzýva Radu, aby spolupracovala s Európskym parlamentom a Komisiou, na prioritnom vytvorení komplexného rámca kontroly a auditu s politickou podporou, ktorú potrebuje, zriadením skupiny odborníkov na vysokej úrovni, ktorá by:

76.

každoročne vyzve predstaviteľa Rady, aby informoval kompetentný výbor o činnosti skupiny odborníkov, čím sa zaručí prirodzene pokračujúci pokrok v činnosti;

77.

domnieva sa, že je dôležité preveriť, ako vnútroštátne kontrolné inštitúcie môžu zohrávať operačnú úlohu ešte vo vyššej miere v procese, pričom majú mať na pamäti, že sú nezávislými inštitúciami a nie vždy majú dostatok odborných znalostí vzhľadom na právne predpisy EÚ; vyzýva EDA, aby presadzoval hodnotenie (vrátane hodnoty peňažných prostriedkov) výsledkov práce Kontaktného výboru predsedov Najvyšších kontrolných inštitúcií Európskej únie a EDA ako aj názor EDA na to, či by vplyv rozširovania mohol znovu oživiť úlohu tohto orgánu;

78.

ďalej zvažuje, či by nebolo potrebné reformovať súčasnú štruktúru a fungovanie najvyššieho manažmentu EDA; informuje, že EDA má momentálne 25 členov a 736 zamestnancov, z ktorých 325 sú profesionálni audítori (stupeň A a B) a z nich 275 (stupeň A a B) pracuje v audítorských skupinách a 50 (stupeň A) v členských kabinetoch;

79.

vyjadruje poľutovanie, že z dôvodu nedostatku času nemôže venovať odporúčaniu Rady pozornosť, ktorú si zaslúži a vyzýva Komisiu, aby presadzovala – a Radu, aby schválila – nasledujúci návrh na zmenu článku 145 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách:

„Európsky parlament na odporúčanie Rady uznášajúcej sa kvalifikovanou väčšiny do 30. júna roku n +2 udelí absolutórium Komisii na plnenie rozpočtu za rok n“;

80.

vyzýva svojho predsedu, aby vo svojom prejave na nasledujúcom stretnutí Európskej rady vyjadril potrebu zlepšenia finančného hospodárenia finančných prostriedkov udelených členským štátom Európskou úniou;

81.

poukazuje na to, že pomer vlastných zdrojov vypočítaný na základe hrubého domáceho dôchodku neprestajne narastá a v blízkej dobe bude tvoriť dve tretiny vlastných zdrojov; z toho dôvodu jednoznačne podporuje odporúčanie EDA (odsek 3.48), aby Komisia vykonávala viac priamych kontrol základných dát v národných účtoch;

82.

vyzýva členské štáty, aby každé tri mesiace včas hlásili prípady nezrovnalostí, v ojedinelých prípadoch sa môžu členské štáty požiadať o výnimky; žiada, aby mali príslušné orgány členských štátov dostatočný počet vyškolených zamestnancov a očakáva, že všetky členské štáty vrátane Nemecka, Grécka a Španielska začnú najneskôr do júla 2005 používať pre hlásenie elektronický systém; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do septembra 2005 informovala svoj kompetentný výbor o dosiahnutom pokroku v tejto oblasti;

83.

poukazuje na to, že Komisia je zodpovedná, že nezískala späť najmenej 1,12 miliardy EUR od roku 1971 do septembra 2004; nakoľko Komisia a členské štáty nevyvinuli primerané úsilie, táto situácia je neprijateľná; očakáva, že obdrží včas pre postup udeľovania absolutória za rok 2004 správu o tom, ako kedy tieto peniaze budú získané späť; upozorňuje, že 812 miliónov EUR je predmetom sporov vedenými súdnou cestou a mkôžu byť získané späť; navyše očakáva vyhodnotenie efektivity „prémie“ vo výške 20 % pre platobné agentúry v prípade, že úspešne získajú späť peňažné prostriedky;

84.

vyzýva Komisiu, aby počas prípravy revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách navrhla zjednodušené, ale komplexnejšie pravidlá týkajúce sa späť získania; očakáva že bude konzultovaný v tejto záležitosti pred uzavretím návrhu Komisie;

85.

berie na vedomie, že Komisia do konca marca 2005 preskúmala všetkých približne 4 000 prípadov nezrovnalostí (442 závažných prípadov a 3 500 menších prípadov), ktoré sa vyskytli v priebehu referenčného obdobia;

86.

víta zámer Komisie dôkladnejšie skontrolovať „čiernu listinu“, ktorá poukazuje na operátorov vykazujúcich ročné nezrovnalosti vyššie ako 100 000 EUR;

87.

trvá na tom, že Komisia musí dosiahnuť merateľný pokrok prostredníctvom realisticky meraných budúcich zlepšení a prostredníctvom pravidelného predkladania správ o pokroku zodpovednému výboru;

88.

žiada Komisiu zlepšiť monitorovanie platobných agentúr, ktoré sú zodpovedné za zavádzanie spoločnej poľnohospodárskej politiky; poukazuje na to, že pred vstupom nových členských štátov ich platobné agentúry podliehali súhlasu Komisie; požaduje, aby Komisia postúpila v tomto procese a predložila Európskemu parlamentu správu o možnom schválení platobných agentúr v členských štátoch;

89.

konštatuje, že keďže neexistujú spoločné normy, národné databázy zriadené členskými štátmi na identifikáciu a systém registrácie nezabezpečujú nástroje na výmenu dajov; vyjadruje poľutovanie, že sa týmto potenciálne ohrozuje sledovanie pohybu dobytka za hranicami;

90.

priznáva, že súčasné nariadenie neumožňuje Komisii vyvinúť záväzné pravidlá o vzájomnom prepojení vybavení národných databáz; vyzýva Komisiu, so zreteľom na zistenia, ktoré sa uvádzajú v osobitnej správe DEDA, aby predložila legislatívny návrh rozširujúci vykonávacie právomoci Komisie, aby sa tak zabezpečila kompatibilita medzi národnými databázami;

91.

vyzýva Komisiu, aby poskytla v rámci existujúceho právneho rámca usmernenie a poradenstvo v oblasti výmeny údajov, najmä novým členským štátom, ktoré v súčasnosti zriaďujú svoje vlastné vnútroštátne databázy;

92.

uvádza, že nahradenie súčasného systému štítkovania do ucha elektronickou identifikáciou by bolo prospešné nielen pre blaho zvierat, ale by uľahčilo sledovať pohyb zvierat medzi členskými štátmi, ak by tieto informácie na elektronických zariadeniach boli zosúladené; vyzýva Komisiu, aby predstavila konkrétny návrh použitia elektronickej identifikácie namiesto štítkovania do ucha; zdôrazňuje, že návrh by mal v tomto procese vykonávania poveriť Komisiu, aby sa zjednodušilo formulovanie spoločných kritérií pre informácie na elektronických zariadeniach; postup zavádzania elektronickej identifikácie sa musí stať adekvátnym štandardom ešte pred tým, ako sa zavedie do praxe;

93.

konštatuje, že právne predpisy Spoločenstva vyžadujú od Komisie, aby každé tri roky na požiadanie predložila správu Európskemu parlamentu a Rade o opatreniach na elimináciu krívačky a slintačky a o zodpovedajúcich výdavkoch Spoločenstva; vyjadruje poľutovanie, že Komisia dodnes nesplnila túto povinnosť; žiada od Komisie, aby takéto komplexné hodnotenie predkladala každé tri roky, počínajúc rokom 2006; domnieva sa, že toto hodnotenie by malo brať do úvahy analýzu nákladov a výnosov stratégie Spoločenstva;

94.

zdôrazňuje, že v členských štátoch by mala byť monitorovaná nie len formálna transpozícia, ale aj účinné vykonávanie; žiada Komisiu, aby ďalej podporovala výskum v oblasti očkovacích látok a testovacích metód, a tak aktualizovala štúdiu o možnostiach veterinárnych služieb členských štátov zabezpečiť včas účinnú kontrolu nad ochorením v prípade jeho výskytu;

95.

všíma si, že v poslednom desaťročí sa znásobil objem transportov dobytka v rámci jednotného trhu, pričom problémy týkajúce sa sledovania pohybu dobytka a jeho zdravotného stavu počas prepravy sa ešte uspokojujúco nevyriešili; žiada Komisiu, aby brala do úvahy aj možnosť zníženia transportu zvýšeným využívaním miestnych bitúnkov; vyzýva ďalej Komisiu, aby okamžite urobila opatrenia na zníženie prepravy chorých alebo zranených kusov dobytka;

96.

považuje za mimoriadne dôležité, aby sa podčiarkla dôležitosť úlohy, ktorú zohrávajú farmári v stratégii Spoločenstva pri prevencii a ochrane voči chorobe; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh Rade a Európskemu parlamentu, ktorý úhradu odškodnenia, ktoré členské štáty platia farmárom za opatrenia na elimináciu choroby, učiní podmienenú tomu, či si farmár splnil svoju povinnosť a prepuknutie choroby rúchlo oznámil;

97.

uvádza, že je potrebné dodatočne objasniť systém financovania, aby sa zaručili rovnaké podmienky pre farmárov a transparentnosť pri výpočte kompenzácií; poznamenáva, že Európsky parlament vo svojom uznesení zo 17. decembra 2002 o krívačke a slintačke v roku 2001 (18), uznal spravodlivé spravovanie kompenzácií za nevyhnutnosť, aby sa zabránilo podvodom; žiada Komisiu, aby zostavila tarify odškodnenia pre odlišné choroby zvierat a stanovila realizovateľný spôsob výpočtu, napr. na základe trhovej hodnoty zvieraťa; uznáva, že v prípade prepuknutia choroby, nie je jednoznačne stanovená hodnota pre živý dobytok, chovné zvieratá a plemenné zvieratá, ale iba pre ich finálne výrobky;

98.

zdôrazňuje, že nakoľko zdravie verejnosti je záujmom celej spoločnosti, hlavným zdrojom financovania nákladov Spoločenstva určených na elimináciu ochorení musia byť aj naďalej verejné fondy a že farmári sú taktiež platcami daní; poukazuje na to, že farmári v niektorých členských štátoch finančne prispievajú na národné náklady určené na elimináciu ochorení (potrebné na dofinancovanie celej sumy), zatiaľ čo iné členské štáty nevyžadujú príspevky z farmárskeho sektoru, čo môže narušiť rovnaké pravidlá pre všetkých poľnohospodárov v EÚ; pripomína, že Dočasný výbor Európskeho parlamentu pre krívačku a slintačku požiadal Komisiu, aby navrhla spôsoby, akými môžu farmári prispieť na náklady Spoločenstva; víta snahy rôznych členských štátov a štúdie vykonané pre Komisiu v roku 2003, ktoré skúmali spôsoby získania finančných príspevkov od farmárov;

99.

víta reformu podpory produkcie tabaku v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorú Rada schválila v roku 2004, a ktorá má za cieľ oddeliť pomoc v oblasti produkcie tabaku postupným prechodom od príplatkov za tabak k nárokom na platby pre jednotlivé farmy v rámci štvorročného prechodného obdobia;

100.

podporuje odporúčanie EDA, aby Komisia preukázala snahu vypracovať návrhy reforiem, ktoré budú podporené dostatočnými údajmi a analýzou ich dopadu; žiada Komisiu, aby venovala zvláštnu pozornosť významu tabakových výrobkov na zamestnanosť a ekonomicky menej obľúbené oblasti;

101.

poukazuje na to, že produkcia tabaku Spoločenstva pokrýva iba 30 % potrieb priemyslu; upozorňuje, že posledná reforma CMO zaviedla mechanizmy, aby európska produkcia zodpovedala dopytu v EÚ;

102.

všíma si, že výsledkom súčasného rozdielu medzi dopytom a ponukou je skutočnosť, že väčšina tabaku vyprodukovaná v EÚ sa exportuje; vyjadruje poľutovanie, že táto politika nie je v súlade s rozvojovou pomocou Spoločenstva, ktorú udeľuje malým výrobcom tabaku v rozvojových krajinách, ktoré sú závislé od exportu, keďže export produkcie tabaku z EÚ významne znižuje exportné možnosti rozvojových krajín; požaduje, aby poľnohospodárska a rozvojová politika Spoločenstva boli v súlade;

103.

upozorňuje, že aj napriek tomu, že sa môžu pestovať iné plodiny na miestach, kde sa pestuje tabak, ekonomická rovnováha poľnohospodárskych produktov značne závisí od tabaku; tento fakt Európsky parlament uznáva aj vo svojej správe o poslednej reforme CMO: „je veľmi náročné nájsť ekonomické alternatívy, ktoré vytvoria rovnaký počet pracovných pozícií ako produkcia tabaku.“; žiada Komisiu, aby podporovala svoju politiku kultivovania alternatívnych plodín a využila tabakový fond ako významný nástroj na zlepšenie kvality tabaku v EÚ a hľadanie alternatívnych plodín;

104.

zdôrazňuje, že výskum hľadania alternatívnych plodín sa zanedbal a tiež, že výrobcovia neboli podporení v tom, aby prešli na iné ekonomické aktivity; tabakový fond Spoločenstva, ktorý je financovaný dotáciami a spravovaný DG AGRI (50 %) a DG SANCO (50 %) bol nedostatočne využitý; najvyššia nevyužitá položka vo výške EUR 68 miliónov prináleží na informačnú kampaň pre DG SANCO; od roku 2006 sa nebude finančne podporovať zmena produkcie; žiada jednotnejší prístup;

105.

domnieva sa, že dodržiavanie oznamovacej povinnosti členskými štátmi stanovenej v príslušných nariadeniach Spoločenstva je rozhodujúce pre účinné monitorovanie trhu s tabakom, a s tým spojené výdavky; trvá na tom, aby tým členským štátom, ktoré nedodržia tieto povinnosti, boli uložené finančné sankcie;

106.

uvádza, že keďže farmári čelia vyhliadke zredukovaných platieb alebo že budú vyňatí z rámca ich vyplácania v prípade nedodržiavania stanovených zásad, je veľmi dôležité, aby boli vopred informovaní o svojich nových povinnostiach vzhľadom na vzájomné dodržiavanie štandardov životného prostredia po reforme v roku 2006; žiada Komisiu a členské štáty, aby splnili svoju povinnosť a presne definovali tieto kritériá v stanovenom termíne predtým, ako reforma vstúpi do platnosti, aby mali farmári možnosť zharmonizovať svoju prácu v súlade s novými pravidlami;

107.

konštatuje, že Komisia bude musieť do 31. decembra 2009 predložiť správu o realizácii reformy 2006 Rade; vyjadruje svoj záujem o túto správu a žiada, aby bola tiež predložená Európskemu parlamentu;

108.

odsudzuje neúspech niektorých členských štátov pri kontrole a hospodárení s peniazmi daňových poplatníkov, za ktoré zodpovedajú, a poukazuje na pokrytectvo niektorých členských štátov, ktoré vyčítajú Komisii, že sa jej nepodarilo kontrolovať výdavky, za ktoré zodpovedajú tieto členské štáty;

109.

konštatuje, že EDA nenašiel nedostatky v mechanizmoch vnútornej kontroly Komisie a zistil zlepšenia; vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že vzhľadom na nedostatočné zdroje sa náhodnej kontrole podrobili iba systémy obmedzeného počtu členských štátov;

110.

žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o krajinách, ktorým sa v systémoch kontroly nepodarilo urýchlene uplatniť dohodnuté zlepšenia, a ktoré naďalej dodávajú neúplné výkazy podľa článku 8;

111.

podporuje Komisiu, aby pozastavila dočasné platby členským štátom v prípade vážnych nezrovnalostí, alebo ak sa zistia vážne nedostatky v systémoch kontroly hospodárenia v členských štátoch;

112.

zisťuje, že nedostatok merateľných cieľov a jasne definovaných ukazovateľov sťažuje posudzovanie rozsahu, v akom bol cieľ programu Interreg III – posilniť ekonomickú a sociálnu súdržnosť v Spoločenstve podporovaním cezhraničnej, nadnárodnej a medzi regionálnej spolupráce a vyváženého vývoja územia Spoločenstva – splnený, je teda ťažké posúdiť, či sa použili najúčinnejšie prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa;

113.

nalieha, aby Komisia vynaložila väčšie úsilie na vypracovanie jasne definovaných cieľov a ukazovateľov, ktoré umožnia zisťovať vplyv tohto programu, takže sa bude dať posudzovať pridaná hodnota v rámci európskych výdavkov; zdôrazňuje potrebu jasnej a kompetentnej analýzy poukazujúcej na odchýlky medzi súkromnými a spoločenskými nákladmi a príspevkami alebo medzi nákladmi a príspevkami vynaloženými na miestnej úrovni a úrovni Spoločenstva, keďže v prvom rade práve tieto odchýlky sú nevyhnutne odôvodnením tohto programu;

114.

pokladá celkovú mieru plnenia okruhov rozpočtu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín za uspokojivú;

115.

víta opatrenia, ktoré sú zamerané na zlepšenie realizačného cyklu viacročných programov; vyzýva Komisiu, aby viac zamerala na vyhlásenia verejnej súťaže a aby poskytovala väčšiu pomoc žiadateľom, aby sa v súvislosti s projektmi zabránilo predkladaniu veľkého počtu žiadostí, ktoré očividne nie sú oprávnené na financovanie;

116.

zdôrazňuje, že súlad s administratívnymi a finančnými ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách by nemal viesť k zbytočným zdržaniam pri udeľovaní grantov alebo výbere projektov, ktoré sa majú financovať;

117.

poukazuje na to že, pravidlá účasti na európskych „RT“ rámcových programoch sú veľmi komplikované; súhlasí s EDA, že pre Komisiu a účastníkov je to vážny problém, nakoľko najmä malé organizácie s menej rozvinutou administratívnou štruktúrou a malé a stredné podniky (SME) majú ťažkosti s nadmerným množstvom pravidiel a požiadaviek;

118.

konštatuje, že Šiesty rámcový program je spravovaný spoločne viacerými generálnymi riaditeľstvami; berie na vedomie, že EDA považuje toto delenie za vyúsťujúce do oslabenia zodpovednosti, zdvojenia funkcií a zvýšenej potreby koordinácie;

119.

berie na vedomie odporúčanie EDA na vykonanie revízie „pravidiel pre rozhodovanie o finančnej účasti Spoločenstva, pričom by bola umožnená primeraná kontrola výdavkov“; očakáva plnú účasť Európskeho parlamentu v priebehu celej takejto revízie vzhľadom na jeho úlohu spolutvorcu rámcových právnych predpisov a pravidiel účasti na rámcových programoch;

120.

berie na vedomie, že Lisabonská stratégia sa pravdepodobne odrazí vo zvýšených rozpočtových prostriedkoch pre Siedmy rámcový program; podčiarkuje, že takýto významný nárast v rozpočte si bude vyžadovať účinné zjednodušenie administratívnych postupov nielen pre účastníkov ale aj Komisiu;

121.

so znepokojením konštatuje, že podľa záverov EDA z finančných auditov ex-post opäť vyplýva, že „častý výskyt chýb, najmä v dôsledku hlásenia nadmerných nákladov …, ktoré neodhalili interné kontroly Komisie“; očakáva zavedenie osvedčení o audite podľa odporúčania EDA, ktoré by mohli znížiť potrebu rozsiahlych finančných auditov ex-post;

122.

vyzýva Komisiu, aby sa poučila z nedostatku transparentnosti účtovníctva v súvislosti s Piatym rámcovým programom kvôli veľkému počtu výdavkových kategórií a aby zabezpečila, že sa podobná situácia nezopakuje v nasledujúcich programoch;

123.

žiada Komisiu, aby založila svoj návrh na Siedmy rámcový program na účinnom zjednodušení, a to na:

124.

zdôrazňuje fakt, že pre účastníkov nie je postačujúce, aby iba spĺňali formálne pravidlá a postupy, ale rovnako je dôležité, aby zaručili hodnotu peňazí; vyzýva Komisiu k tomu, aby vykonala následné kvalitatívne hodnotenia odborných vedeckých výsledkov a dopadov;

125.

vyzýva Komisiu k vylepšeniu svojich postupov takým spôsobom, aby sa znížili náklady spojené s prípravou projektu na primeranú úroveň;

126.

vyzýva Komisiu, aby prepracovala pravidlá účasti uznaním prístupu k strednodobým vedeckým a technickým hodnoteniam prebiehajúcich projektov ako štandardný postup; vyzýva Komisiu, aby zriadila vhodnú dočasnú radu pre hodnotenie; žiada EDA, aby uverejnil stanovisko k týmto novým pravidlám;

127.

so znepokojením konštatuje, že podľa EDA došlo v Komisii k oneskoreniu pri schvaľovaní vzorových zmlúv a finančných usmernení Šiesteho rámcového programu, ako aj pri uplatňovaní vnútorných štandardov kontroly Komisie a pri inštalácii jednotného IT systému, ktoré do značnej miery znehodnocuje „zlepšenia dosiahnuté skorším prijatím právneho rámca a zjednodušením zmluvného systému“; očakáva, že Komisia sa poučí z týchto skúseností a v budúcnosti sa vyhne podobným oneskoreniam;

128.

podporuje naviac Komisiu, aby zahrnula efektívnejšie riadenie štruktúr do Siedmeho rámcového programu:

129.

víta zámer Komisie vytvoriť v rámci Siedmeho rámcového programu systém záruk, ktorý by zlepšil financovanie európskych výskumných projektov a infraštruktúr, najmä zo strany EIB; podporuje Komisiu, aby v súvislosti s navrhovaným systémom, zohľadnila osobitné potreby SME a zvážila možnosť rozšírenia týchto systémov na projekty programu EUREKA;

130.

konštatuje, že podľa informácie GR vnútorný trh a služby očividne nebolo možné v dôsledku zmien vnútornej štruktúry využiť všetky rozpočtové prostriedky, ktoré sú k dispozícii, a dokonca nebolo možné zadať niektoré externé štúdie;

131.

vyjadruje všeobecnú spokojnosť s vysokým stupňom využívania rozpočtových prostriedkov z rozpočtových položiek pre GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľa, kde miera využitia bola 99,3 % prostriedkov vyhradených v rozpočte na rok 2003;

132.

pripomína, že využívanie rozpočtových prostriedkov z položiek pre GR pre dane a colnú úniu, ktoré dosiahlo 86,61 %, je síce uspokojivé, ale s určitosťou ho nemožno považovať za vynikajúce;

133.

vyjadruje znepokojenie nad všeobecným trendom, že na základe príliš obmedzujúcich ustanovení nového nariadenia o rozpočtových pravidlách sa postup obstarávania v oblasti spotrebiteľských programov oneskoruje a záujem potencionálnych žiadateľov silne klesá kvôli byrokratickým postupom;

134.

konštatuje, že v rozpočte na rok 2003, ako sa prijal v konečnej podobe a pozmenil a doplnil počas roka, sa vyčlenili na dopravné politiky viazané rozpočtové prostriedky v celkovej sume 661,8 milióna EUR a 609,3 milióna EUR bolo k dispozícii ako platobné rozpočtové prostriedky; ďalej konštatuje, že z týchto celkových súm:

135.

víta zvýšenú mieru využívania tak viazaných, ako aj platobných rozpočtových prostriedkov na projekty transeurópskej siete (TEN-T), pričom oba druhy dosahujú takmer 100 %, a očakáva, že členské štáty na základe toho nájdu zdroje tak z verejného, ako aj súkromného sektora na urýchlenie dokončenia týchto projektov;

136.

vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že dočasné a konečné platby na projekty transeurópskej siete v roku 2003 často schvaľovala Komisia bez toho, aby sa vyhovelo osobitným podmienkam finančných vykonávacích predpisov, a pripomína, že EDA už Komisiu na tento nedostatok upozornil vo svojich výročných správach za roky 2001 a 2002;

137.

konštatuje, že napriek tejto vysokej miere využitia platobných rozpočtových prostriedkov sa objem nevyčerpaných viazaných rozpočtových prostriedkov alebo RAL (reste a liquider) neznížil a mierne vzrástol na 1 154 miliardy EUR na TEN-T počas roku 2003;

138.

s obavami konštatuje, že miera využitia viazaných rozpočtových prostriedkov na iné dopravné položky klesla z 93 % na 83 %; miera využívania viazaných rozpočtových prostriedkov na bezpečnosť dopravy bola mimoriadne nízka, a to na úrovni 65 % z celkovo disponibilných rozpočtových prostriedkov, a miera využitia platobných rozpočtových prostriedkov bola 72 %; tie isté miery na bezpečnosť dopravy v roku 2002 boli na úrovni 99 % a 58 %; tieto miery využívania na kľúčový cieľ stanovený v Bielej knihe o doprave považuje za celkovo neprijateľné, predovšetkým ostrý pokles pri využívaní platobných rozpočtových prostriedkov;

139.

víta kroky, ktoré Komisia doteraz uskutočnila s cieľom prekonať nedostatky programu z hľadiska jeho navrhovania a riadenia, ktoré sťažovali fungovanie prvej generácie programov Socrates a Mládež; víta zlepšenú architektúru a postupy riadenia, ktoré sú obsiahnuté v nedávno schválených návrhoch pre ďalšiu generáciu programov celoživotného vzdelávania a Mládež;

140.

berie na vedomie, že Komisia čelí náročnej úlohe v súvislosti s úsilím o zladenie požiadaviek, aby bola administratívna záťaž na žiadateľov o granty v programoch tohto druhu čo najnižšia, s povinnosťou zaistiť správne hospodárenie, ktoré požadujú vykonávacie pravidlá nariadenia o rozpočtových pravidlách;

141.

zdôrazňuje svoje presvedčenie, že proporcionalita by mala byť vedúcou zásadou administratívnych a účtovných požiadaviek v nasledujúcej generácii programov celoživotného vzdelávania a Mládež; zdôrazňuje výhody zámerných odchýlok od vykonávacích pravidiel nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré umožnia:

142.

zdôrazňuje význam, ktorý pripisuje včasnému uverejneniu priebežných a následných hodnotiacich správ o budúcich programoch celoživotného vzdelávania a Mládež;

143.

víta skutočnosť, že pri plnení rozpočtu pre priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (hlava rozpočtu B5–8) sa dosiahol určitý pokrok v porovnaní s rozpočtovým rokom 2002; poznamenáva však, že úroveň výkonu, najmä výkonu platieb je jednou z najnižších v Komisii (68 % v roku 2003; 79 % pre celú oblasť vnútorných politík) kým úroveň plnenia záväzkov teraz dosahuje priemer oblasti vnútorných politík; žiada Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, aby pokračovalo v zlepšovaní plnenia rozpočtu v nadchádzajúcich rozpočtových rokoch;

144.

berie na vedomie poznámky EDA v jeho ročnej správe za rok 2003 týkajúce sa prostredia vnútornej kontroly v Komisii, ktoré sa zakladajú na analýze štyroch zo 14 generálnych riaditeľstiev, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie vnútorných politík, spolu s Generálnym riaditeľstvom pre spravodlivosť a vnútorné veci; žiada Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, aby sa riadilo odporúčaniami EDA;

145.

so znepokojením a poľutovaním berie na vedomie poznámky EDA uvedené v jeho ročnej správe za rok 2003 o plnení Fondu pre utečencov; v záujme reštrukturalizácie výdavkových programov v oblasti tejto politiky v súvislosti s novým finančným výhľadom, ktorá bude viesť k prehĺbeniu zdieľaného hospodárenia, Komisia žiada zaistiť náležité prostredie kontroly na vnútroštátnej a európskej úrovni;

146.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia doteraz nepodala svoje stanovisko k návrhu nariadenia o rozpočtových pravidlách Eurojustu, ako to požaduje v svojom rozhodnutí Eurojust, napriek tomu, že Eurojust doručil uvedený návrh Komisii v novembri 2003;

147.

súhlasí s politickými prioritami Komisie pre rozpočet 2003, keďže rozšírenie a prípravy na jeho uskutočnenie by mali byť považované za absolútne priority EÚ; pripomína význam, ktorý vzhľadom na ciele lisabonského a barcelonského samitu pripisuje potrebe zvyšovania podielu účasti žien na trhu práce v rozšírenej EÚ, v snahe zlepšovať najmä spoločensko-ekonomickú situáciu žien v nových krajinách, ako aj potrebe stanoviť príslušné finančné zdroje pri plánovaní rozpočtu;

148.

upozorňuje, že podľa článku 3 ods. 2 Zmluvy o ES je podpora rovnosti medzi mužmi a ženami základným princípom EÚ a horizontálnym cieľom pre všetky činnosti a politiky Spoločenstva; opakuje svoju žiadosť, aby bola rovnosť pohlaví považovaná za trvalý prvoradý cieľ pri plánovaní rozpočtu, v súlade s princípom „gender budgeting“;

149.

víta dôležitý pokrok dosiahnutý pri plnení rozpočtu 2003 v súvislosti so všetkými cieľmi a plánovacím obdobím štrukturálnych fondov, čo sa prejavuje v miere realizácie platieb (89 %) prevyšujúcej úroveň v roku 2002 (71 %); upriamuje prednostne pozornosť na úplnú absenciu údajov súvisiacich s činnosťami zameranými na podporu rovnosti pohlaví, pre ktoré sa čerpala finančná podpora zo štrukturálnych fondov a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr napravila túto situáciu;

150.

vychádza z princípu, že použitie rozpočtových zdrojov vplýva v dôsledku pretrvávajúcich pohlavných nerovností rozdielne na ženy a mužov; upozorňuje nato, že rozpočtové údaje za rozpočtový rok 2003 neposkytujú takmer žiadne informácie o rozsahu a účinkoch prostriedkov pridelených na činnosti zamerané na podporu rovnosti pohlaví v rámci „gender mainstreaming“ a žiada Komisiu, aby bezodkladne poskytla Európskemu parlamentu príslušné informácie;

151.

poukazuje na to, že Komisia vkladala veľké nádeje do reformy na jej začiatku v roku 2000 a vyhlásila ju za úspešnú; berie na vedomie a súhlasí so závermi Rady z 22. – 23. novembra 2004, v ktorých Rada vyjadruje uznanie pokroku, ktorý Komisia dosiahla, v zlepšovaní riadenia a včasného poskytovania pomoci Spoločenstva a podporu pokračujúcim snahám o zlepšenie kvality a účinnosti uskutočňovania reformy; plne podporujúc dekoncentráciu podotýka, že nemalé dodatočné náklady, ktoré so sebou prináša, musia byť podopreté konkrétnymi výsledkami; preto víta blížiace sa vyhodnotenie dekoncentrácie v rámci delegácií EDA, ktoré je súčasťou pracovného programu EDA na rok 2004 a o ktoré žiadal Výbor pre zahraničné veci vo svojom stanovisku k absolutóriu za rok 2002; dúfa, že správa bude obsahovať prinajmenšom analýzu nákladov a úžitkov dekoncentrácie;

152.

podotýka, že zatiaľ čo správa o činnosti z roku 2003, ktorú vypracovalo Generálne riaditeľstvo Relex, hovorí o potrebe ďalších hodnotení dekoncentrácie, toto hodnotenie sa javí akoby sa týkalo len personálnych potrieb; upozorňuje preto najmä na výzvu Rady Komisii „vykonať kvalitatívne vyhodnotenie vonkajšej pomoci ES, oddelené od výročnej správy“ a predložiť ho do júla 2005;

153.

upozorňuje na stálu neprítomnosť systémov náležitého riadenia výmeny informácií a systému monitorovania činnosti delegácií vzhľadom na hodnotenie finančných rizík, na stav, ktorý pripúšťa samotné GR Relex vo svojej výročnej správe o činnosti za rok 2003 a pripisuje ho nedostatku ľudských zdrojov; zdôrazňuje, že zatiaľ čo otvorenosť Komisie a jej návrhy na nápravu situácie je treba privítať, tieto návrhy musia byť uplatnené čo najskôr a vyzýva Komisiu, aby do júla 2005 predložila predbežnú správu o dosiahnutom pokroku;

154.

je znepokojený, že EDA počas kontroly zavádzania stratégií na úrovni projektu, zistil značný počet nepresných operácií (odsek 7.38 a 7.39); poznamenáva, že Komisia vo svojej odpovedi súhlasí s EDA, že dodržanie tendra a postupov verejného obstarávania zo strany manažmentu projektu a mimovládnych organizácii je stredobodom záujmu; očakáva, že členovia Komisie zodpovední za vonkajšiu pomoc predložia akčný plán do 1. septembra 2005, aby sa tieto problémy dostali pod kontrolu;

155.

upozorňuje na skutočnosť, že lepšia súdržnosť jednotlivých politík EÚ môže viesť k zlepšeniu efektivity výdavkov EÚ;

156.

vzhľadom na výročnú správu EDA ako celku by všeobecne považoval za užitočné, keby EDA poskytol jasnejší obraz aktuálnych škôd spôsobených všetkými nezrovnalosťami, ktoré boli zistené;

157.

uznáva potrebu rovnováhy medzi požiadavkami, ktoré sa na mimovládne organizácie kladú ohľadom podávania správ a dodržiavania určitých postupov, a schopnosťou mimovládnych organizácií tieto požiadavky spĺňať a privítal by pripomienky EDA týkajúce sa zlepšenia zosúladenia týchto záujmov;

158.

pýta sa, či sa Komisia pokúsila porovnať efektivitu jednotlivých medzinárodných poskytovateľov pomoci; ak nie, navrhuje uskutočniť takéto porovnanie v čo najkratšom období;

159.

upozorňuje na podporu Európskeho parlamentu vyjadrenú pri mnohých príležitostiach myšlienke vytvorenia Fondu solidarity pre Latinskú Ameriku; podotýka, že hoci má vytvorenie takéhoto fondu značnú podporu, bude musieť byť sprevádzané väčšou sociálnou angažovanosťou vedúcich predstaviteľov z politickej a hospodárskej oblasti krajín, ktorých sa tento fond týka; obzvlášť upozorňuje na zodpovednosť krajín s veľmi zlým rozdelením príjmu usilovať sa o zlepšenie tejto situácie; podotýka, že EÚ by mala presadzovať plnenie cieľov v sociálnej oblasti v týchto krajinách tak prostredníctvom poskytovania pomoci, ako aj snahou presvedčiť tieto štáty, aby sa viac pričinili o dosiahnutie týchto cieľov, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi týmito dvoma prvkami;

160.

očakáva od Komisie, že poskytne (písomné) vysvetlenie Európskeho parlamentu vždy, keď nesplní ustanovenie stanovené v rozpočtových poznámkach;

161.

zastáva názor, že rozvojová politika je základným prvkom vonkajšej činnosti Únie, ktorej cieľom je odstránenie chudoby posilňovaním sociálnej, vzdelávacej a zdravotníckej infraštruktúry, zvyšovaním výrobných kapacít chudobného obyvateľstva a poskytovaním podpory príslušným krajinám na rozvoj rastu a miestneho potenciálu; zdôrazňuje, že splnenie rozvojových cieľov milénia je hlavným krokom pri napĺňaní tohto cieľa;

162.

oceňuje úsilie Komisie zamerať rozvojovú činnosť na splnenie rozvojových cieľov milénia vrátane určenia desiatich kľúčových ukazovateľov; vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie v tomto smere a odporúča venovať 35 % výdavkov v oblasti rozvojovej spolupráce Európskej únie na splnenie rozvojových cieľov milénia;

163.

uvedomuje si problémy pri meraní vplyvu pomoci Spoločenstva na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia v prostredí, v ktorom pôsobí viacero darcov; odsudzuje skutočnosť, že Komisia sa nepokúsila vytvoriť vhodný mechanizmus na meranie tohto vplyvu a preto sa obmedzuje na meranie pokroku rozvojových krajín v procese plnenia rozvojových cieľov milénia; odsudzuje skutočnosť, že odpovede Komisie na dotazník Výboru pre rozvoj sú značne neurčité v súvislosti s plnením rozvojových cieľov milénia v rozvojových činnostiach Komisie;

164.

víta zlepšenia, ktoré dosiahla Komisia v systéme podávania správ a uvedomuje si zlepšenie kvality Výročnej správy za rok 2004 o rozvojovej politike a vonkajšej pomoci ES (KOM(2004) 0536 a SEC(2004) 1027);

165.

rozhodol o zavedení každoročnej plenárnej rozpravy o Výročnej správe Komisie o rozvojovej politike a vonkajšej pomoci;

166.

víta skutočnosť, že podiel výdavkov na sociálnu infraštruktúru a služby v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci, financovaných zo všeobecného rozpočtu a z Európskeho rozvojového fondu, ktorý dosiahol 8,269 miliardy EUR v roku 2003, sa zvýšil z 31,4 % v roku 2002 na 34,7 % v roku 2003;

167.

odsudzuje skutočnosť, že len 198 miliónov EUR (2,4 %) sa vyčlenilo na základné vzdelávanie a 310 miliónov EUR (3,8 %) na základnú zdravotnú starostlivosť; nalieha na Komisiu, aby zvýšila financovanie týchto sektorov, a žiada, aby 20 % výdavkov v oblasti rozvojovej spolupráce Európskej únie bolo vyčlenených na základné vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť v rozvojových krajinách;

168.

víta úlohu Komisie v rozprave o koordinácii pomoci darcov a harmonizácii postupov; ľutuje nedostatočný pokrok na medzinárodnej úrovni a neochotu členských štátov; nalieha na Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie s cieľom zamedziť prekrývaniu rozvojových opatrení a dosiahnuť pokrok pri vzájomnom dopĺňaní týchto opatrení;

169.

domnieva sa, že Komisia nedostatočne podporila nové členské štáty v prípravách ich účasti na rozvojovej politike EÚ; nalieha na Komisiu, aby podporila nové členské štáty a kandidátske krajiny pri stanovení ich rozvojovej politiky a v procese vytvárania povedomia v oblasti rozvojovej problematiky;

170.

vyslovuje Komisii pochvalu za úsilie, ktoré doposiaľ vynaložila prostredníctvom programu PHARE pri pomoci prípravy kandidátskych krajín na riadenie štrukturálnych fondov;

171.

je však znepokojený tým, že sa nezabezpečilo ukončenie akreditačného procesu mnohých vykonávacích agentúr pre PHARE a ISPA v nových členských štátoch pred ich pristúpením do EÚ; dôrazne však vyzýva, aby Komisia v prípade Rumunska, Bulharska a budúcich prístupových krajín neopakovala rovnaké chyby;

172.

konštatuje však, že hodnota programu PHARE v zmysle „učenie sa zo skúseností“ je limitovaná, keďže riadené programy sa značne odlišujú od programov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) a Európskeho sociálneho fondu (ESF), pre ktoré majú byť pripravované a že tu zostáva značná potreba väčšej podpory zriaďovania inštitúcií, ktoré by napomáhali riadeniu štrukturálnych fondov po vstupe do EÚ; vyjadruje obavy týkajúce sa kapacity kandidátskych krajín pohltiť štrukturálne fondy po vstupe do EÚ;

173.

z toho dôvodu v zásade víta návrh pre nový jednotný nástroj pre prípravu riadenia štrukturálnych fondov pod podmienkou, že jeho úprava nie je príliš komplikovaná; zdôrazňuje potrebu pre primeraný kontrolný rámec, z toho dôvodu nalieha na Komisiu, aby zabezpečila, že tento nový nástroj je jednoduchý a možný, aby sa neprekážalo jeho zavedeniu;

174.

vyvodzuje záver, že ciele a zámery programu SAPARD, ako prvej predvstupovej úplne decentralizovanej pomoci boli vynikajúce, aj keď neboli plne naplnené; oceňuje prínos programu SAPARD, ktorý nielenže stimuloval ekonomický rozvoj v kandidátskych krajinách, ale tiež podporoval ľudí v novom myslení, ktoré bolo racionálnejšie a založené na projektovaní; priznáva, že program bol prínosom vzhľadom na učenie sa zo skúseností, čím národným správnym orgánom v prístupových štátoch poskytol priame skúsenosti v oblasti riadenia fondov Spoločenstva; domnieva sa, že všeobecné skúsenosti získané v rámci tohto programu budú mať určite dodatočnú hodnotu v rámci realizácie ďalších programov Spoločenstva; nalieha na Komisiu, aby zlepšila svoju analýzu potrieb ex-ante, aby sa ďalej zvyšovala pridaná hodnota;

175.

priznáva, že decentralizovaný manažérsky systém využívaný na realizáciu programu zvyčajne funguje dobre, ale nalieha na Komisiu, aby ho ďalej vylepšovala prostredníctvom učenia sa z problémov, s ktorými sa doteraz stretla, poskytovaním väčšej podpory prístupujúcim štátom, keď sa problémy zistia a väčšou aktivitou v rámci uskutočňovania programu;

176.

okrem iného poukazuje na to, že komplexné postupy a právne neistoty majú za následok značné nevyčerpanie fondov; je znepokojený, že po piatich rokoch od realizácie iba polovica peňazí sa dostala ku konečnému príjemcovi, tak ako to uvádzajú údaje z 15. decembra 2004; avšak je potešený, že financie SAPARD sa nestratia z dôvodu omeškania; napriek tomu upozorňuje Komisiu, že žiaduce urýchlenie platby by nemalo narušiť dohľad a kontrolu nad programom;

177.

poukazuje na to, že väčšina prostriedkov z fondov SAPARD boli použité na projekty, ktoré zvýšili produkciu, preto je potrebné, aby sa v nových programoch kládol väčší dôraz na úroveň kvality, životného prostredia a zdravia;

178.

pripúšťa, že likvidácia pohľadávok bola lepšie zvládnutá, ako v prípade PHARE, avšak vyzýva k dodatočným zlepšeniam, aby sa znížila strata peňazí v EÚ;

179.

chváli Komisiu za úsilie vynaložené pri osobitnej finančnej pomoci Malte a Cypru v predprístupovom období, čím ich pomohla pripraviť pre členstvo; naopak, je poľutovaniahodné, že obe krajiny, Malta a Cyprus, boli vylúčené z hlavných predprístupových finančných zdrojov PHARE, SAPARD a ISPA, čo malo za následok viac limitované možnosti pri príprave na spravovanie Fondov Spoločenstva.