OZNÁMENIE KOMISIE —

Technické usmernenie k zabezpečeniu odolnosti infraštruktúry proti zmene klímy v období 2021 – 2027

(2021/C 373/01)

UPOZORNENIE: Účelom tohto oznámenia je poskytnúť technické usmernenie k zabezpečeniu odolnosti investícií do infraštruktúry proti zmene klímy v programovom období 2021 – 2027. V článku 8 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (ďalej len „nariadenie o Programe InvestEU“ (1)) sa vyžaduje, aby Komisia vypracovala usmernenie o udržateľnosti. V článku 8 ods. 6 písm. a) sa stanovujú požiadavky na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Podľa článku 8 ods. 6 písm. e) musí usmernenie o udržateľnosti obsahovať usmernenie pre implementujúcich partnerov k informáciám, ktoré sa majú poskytnúť na účely preverovania environmentálneho, klimatického alebo sociálneho vplyvu operácií financovania a investičných operácií. V článku 8 ods. 6 písm. d) sa stanovuje, že usmernenie o udržateľnosti umožňuje identifikovanie projektov, ktoré sú nezlučiteľné s dosiahnutím cieľov v oblasti klímy. Toto usmernenie k zabezpečeniu odolnosti infraštruktúry proti zmene klímy tvorí súčasť usmernenia o udržateľnosti. Usmernenie Komisie k overeniu zohľadnenia problematiky zmeny klímy v projektoch infraštruktúry zlučiteľné s prípadným usmernením vypracovaným pre iné programy Únie sa predpokladá aj podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 (ďalej len „nariadenie o NPE“ (2)). Toto usmernenie sa považuje za relevantnú referenciu aj pri overení zohľadnenia problematiky zmeny klímy v infraštruktúre podľa článku 2 ods. 37 a článku 67 ods. 3 písm. j) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 [všeobecné nariadenie (ďalej len „VN“)  (3) ], ako aj podľa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (4). Toto usmernenie vypracovala Komisia v úzkej spolupráci s potenciálnymi implementujúcimi partnermi v rámci Programu InvestEU a spoločne so skupinou EIB. Toto usmernenie možno doplniť o ďalšie vnútroštátne a odvetvové hľadiská a usmernenia.

SKRATKY

AR4	štvrtá hodnotiaca správa IPCC
AR5	piata hodnotiaca správa IPCC
C3S	služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus
CC	zmena klímy
CBA	analýza nákladov a prínosov
NPE	Nástroj na prepájanie Európy
KF	Kohézny fond
SDEÚ	Súdny dvor Európskej únie
CMIP	(projekt vzájomného porovnania modelov – coupled model intercomparison project) projekty CMIP
CO2	oxid uhličitý
CO2e	ekvivalent oxidu uhličitého
VN	nariadenie (EÚ) 2021/1060
DNSH	zásada „výrazne nenarušiť“
DWL	projektovaná pracovná životnosť
EAD	očakávané ročné škody
EEA	Európska environmentálna agentúra
EIA	posudzovanie vplyvov na životné prostredie
EPCM	riadenie inžinierskych prác, obstarávania a výstavby
EFRR	Európsky fond regionálneho rozvoja
ESG	environmentálny, sociálny a správny dosah
ESIA	posudzovanie vplyvov na životné prostredie a sociálnu oblasť
ECP	rozšírený profil vývoja koncentrácie
FEED	predprojektové inžinierske a projektové štúdie
GHG	skleníkový plyn
GIS	geografické informačné systémy
GWP	potenciál globálneho otepľovania
IPCC	Medzivládny panel o zmene klímy
JRC	Spoločné výskumné centrum (Európska komisia)
FST	Fond na spravodlivú transformáciu
KPI	kľúčové ukazovatele výkonnosti
NECP	národný energetický a klimatický plán
O&M	prevádzka a údržba
PCM	riadenie projektového cyklu
RRF	Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti
RCP	reprezentatívne profily vývoja koncentrácie
SEA	strategické environmentálne hodnotenie
ZFEÚ	Zmluva o fungovaní Európskej únie

OBSAH

1.

ZHRNUTIE

7

2.

ROZSAH PÔSOBNOSTI USMERNENIA

8

3.

ZABEZPEČENIE ODOLNOSTI INFRAŠTRUKTÚRY PROTI ZMENE KLÍMY

11

3.1.

Príprava na zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy

13

3.2.

Zmiernenie zmeny klímy (klimatická neutralita)

18

3.2.1.

Preverovanie – fáza 1 (zmiernenie)

20

3.2.2.

Podrobná analýza – fáza 2 (zmiernenie)

21

3.2.2.1.

Metodika pre uhlíkovú stopu v prípade projektov infraštruktúry

21

3.2.2.2.

Posudzovanie emisií skleníkových plynov

25

3.2.2.3.

Východiskové scenáre (uhlíková stopa, analýza nákladov a prínosov)

26

3.2.2.4.

Tieňové náklady na uhlík

26

3.2.2.5.

Overovanie zlučiteľnosti s dôveryhodnou cestou znižovania emisií skleníkových plynov na roky 2030 a 2050

28

3.3.

Adaptácia na zmenu klímy (odolnosť proti zmene klímy)

28

3.3.1.

Preverovanie – fáza 1 (adaptácia)

31

3.3.1.1.

Citlivosť

32

3.3.1.2.

Expozícia

32

3.3.1.3.

Zraniteľnosť

34

3.3.2.

Podrobná analýza – fáza 2 (adaptácia)

34

3.3.2.1.

Vplyvy, pravdepodobnosť a riziká dôsledkov zmeny klímy

34

3.3.2.2.

Pravdepodobnosť

35

3.3.2.3.

Vplyv

36

3.3.2.4.

Riziká

39

3.3.2.5.

Adaptačné opatrenia

39

4.

ZABEZPEČENIE ODOLNOSTI PROTI ZMENE KLÍMY A RIADENIE PROJEKTOVÉHO CYKLU

41

5.

ZABEZPEČENIE ODOLNOSTI PROTI ZMENE KLÍMY A POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

43

Príloha A

Financovanie infraštruktúry z prostriedkov EÚ v období 2021 – 2027

46

Príloha B

Dokumentácia o zabezpečení odolnosti proti zmene klímy a verifikácia

49

Príloha C

Zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy a riadenie projektového cyklu

52

Príloha D

Zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy a posudzovanie vplyvov na životné prostredie

64

Príloha E

Zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy a strategické environmentálne hodnotenie (SEA)

77

Príloha F

Odporúčania na podporu zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy

87

Príloha G

Slovník pojmov

89

Zoznam obrázkov

Obrázok 1:

Zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy a piliere klimatickej neutrality a odolnosti proti zmene klímy

10

Obrázok 2:

Prehľad procesu zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy z tabuľky 1

12

Obrázok 3:

Projekcie globálneho otepľovania do roku 2100

16

Obrázok 4:

Prehľad procesu zmiernenia zmeny klímy na účely zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy

20

Obrázok 5:

Koncepcia rozsahu podľa metodiky pre uhlíkovú stopu

23

Obrázok 6:

Tieňové náklady na uhlík v prípade emisií skleníkových plynov a znížení v EUR/t ekvivalentu CO2, v cenách za rok 2016

27

Obrázok 7:

Prehľad procesu adaptácie na zmenu klímy na účely zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy

29

Obrázok 8:

Orientačný prehľad posudzovania zraniteľnosti voči zmene klímy a posudzovania rizík a identifikácie, hodnotenia a plánovania/začlenenia príslušných možností adaptácie

30

Obrázok 9:

Prehľad fázy preverovania s analýzou zraniteľnosti

31

Obrázok 10:

Prehľad analýzy citlivosti

32

Obrázok 11:

Prehľad analýzy expozície

33

Obrázok 12:

Prehľad analýzy zraniteľnosti

34

Obrázok 13:

Prehľad posúdenia rizík dôsledkov zmeny klímy vo fáze

35

Obrázok 14:

Prehľad analýzy pravdepodobnosti

36

Obrázok 15:

Prehľad analýzy vplyvu

37

Obrázok 16:

Prehľad posudzovania rizík

39

Obrázok 17:

Prehľad procesu identifikácie, hodnotenia a plánovania/začlenenia možností adaptácie

40

Obrázok 18:

Prehľad zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy a riadenia projektového cyklu

42

Obrázok 19:

Orgány riadiace rôzne etapy vývoja projektu

43

Obrázok 20:

Environmentálne hodnotenia a riadenie projektového cyklu

44

Obrázok 21:

Prehľad zložiek dokumentácie o zabezpečené odolnosti proti zmene klímy

49

Obrázok 22:

Prehľad fáz projektového cyklu a činností vývoja projektu

52

Obrázok 23:

Účasť predkladateľa projektu v rôznych fázach projektového cyklu

54

Obrázok 24:

Prehľad prepojení medzi riadením projektového cyklu a zmiernením zmeny klímy

57

Obrázok 25:

Prehľad prepojení medzi riadením projektového cyklu a adaptáciou na zmenu klímy

59

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1:

Zhrnutie overenia zohľadnenia problematiky zmeny klímy v projektoch infraštruktúry

8

Tabuľka 2:

Zoznam preverovaní – uhlíková stopa – príklady kategórií projektov

20

Tabuľka 3:

Prehľad troch rozsahov, ktoré tvoria súčasť metodiky pre uhlíkovú stopu a posúdenia nepriamych emisií v prípade infraštruktúry cestnej, železničnej a mestskej verejnej dopravy

23

Tabuľka 4:

Prahové hodnoty metodiky EIB pre uhlíkovú stopu

25

Tabuľka 5:

Tieňové náklady na uhlík v prípade emisií skleníkových plynov a znížení v EUR/t ekvivalentu CO2, v cenách za rok 2016

26

Tabuľka 6:

Tieňové náklady na uhlík ročne v EUR/t ekvivalentu CO2, v cenách za rok 2016

27

Tabuľka 7:

Magnitúda dôsledkov v rôznych rizikových oblastiach

37

Tabuľka 8:

Etapy, ciele navrhovateľa a typické procesy a analýzy v projektovom cykle

52

Tabuľka 9:

Prehľad riadenia projektového cyklu a zmiernenia zmeny klímy

57

Tabuľka 10:

Prehľad riadenia projektového cyklu a adaptácie na zmenu klímy

59

Tabuľka 11:

Prehľad riadenia projektového cyklu a environmentálnych hodnotení (EIA, SEA)

62

Tabuľka 12:

Prehľad začlenenia zmeny klímy do hlavných etáp procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie

65

Tabuľka 13:

Príklady kľúčových otázok o zmiernení zmeny klímy v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie

73

Tabuľka 14:

Príklady kľúčových otázok o adaptácii na zmenu klímy v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie

74

Tabuľka 15:

Príklady otázok o zmene klímy, ktoré je potrebné zodpovedať v rámci SEA

79

Tabuľka 16.

Kľúčové otázky o zmiernení zmeny klímy v rámci SEA

82

Tabuľka 17

Kľúčové otázky o adaptácii na zmenu klímy v rámci SEA

84

1.   ZHRNUTIE

V tomto dokumente sa poskytuje technické usmernenie k zabezpečeniu odolnosti infraštruktúry proti zmene klímy v programovom období 2021 – 2027.

Overenie zohľadnenia problematiky zmeny klímy je proces, ktorým sa opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptačné opatrenia začleňujú do vývoja projektov infraštruktúry. Európskym inštitucionálnym a súkromným investorom sa tým umožňuje prijímať kvalifikované rozhodnutia o projektoch, ktoré sa vyhodnotia ako zlučiteľné s Parížskou dohodou. Tento proces sa rozdeľuje na dva piliere (zmiernenie, adaptácia) a dve fázy (preverovanie, podrobná analýza). Podrobná analýza závisí od výsledku fázy preverovania, čím sa prispieva k znižovaniu administratívneho zaťaženia.

Infraštruktúra je všeobecný pojem, ktorý zahŕňa budovy, infraštruktúru sietí, ako aj široký rozsah vybudovaných systémov a zariadení. Nariadenie o Programe InvestEU napríklad obsahuje úplný zoznam oprávnených investícií v rámci segmentu politiky týkajúceho sa udržateľnej infraštruktúry.

Usmernenie uvedené v tomto dokumente spĺňa tieto požiadavky stanovené v právnych predpisoch pre niektoré fondy EÚ, konkrétne pre Fond InvestEU, Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézny fond (KF) a Fond na spravodlivú transformáciu (FST):

—

Je zlučiteľné s Parížskou dohodu a cieľmi EÚ v oblasti klímy, čo znamená, že je zlučiteľné s dôveryhodnou cestou znižovania emisií skleníkových plynov v súlade s novými cieľmi EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a cieľom dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050, ako aj s rozvojom odolným proti zmene klímy. Pri infraštruktúre so životnosťou presahujúcou rok 2050 by sa malo prihliadať aj na prevádzku, údržbu a konečné ukončenie projektov za podmienok klimatickej neutrality, ktoré môžu zahŕňať aj hľadiská obehového hospodárstva.

—	Dodržiava sa tu zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, ktorá sa vymedzuje v článku 2 ods. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (5)

—

Takisto sa dodržiava zásada „výrazne nenarušiť“, ktorá je odvodená z prístupu EÚ k udržateľným financiám a zakotvená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (6) (ďalej len „nariadenie o taxonómii“). Toto usmernenie je zamerané na dva environmentálne ciele z článku 9 nariadenia o taxonómii, t. j. na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.

Kvantifikovanie a peňažné vyjadrenie emisií skleníkových plynov naďalej predstavujú základ analýzy nákladov a prínosov a analýzy možností. Usmernenie obsahuje aktualizovanú metodiku pre uhlíkovú stopu a posúdenie tieňových nákladov na uhlík.

Posudzovanie zraniteľnosti voči zmene klímy a posudzovanie rizík naďalej predstavujú základ identifikovania, hodnotenia a vykonávania opatrení na adaptáciu na zmenu klímy.

Postupy a procesy zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy je potrebné konkrétne a dôveryhodne zdokumentovať, a to najmä preto, že prijímané investičné rozhodnutia sa do veľkej miery odôvodňujú na základe dokumentácie o zabezpečení odolnosti proti zmene klímy a na základe verifikácie tohto procesu.

Na základe poznatkov získaných z overenia zohľadnenia problematiky zmeny klímy pri veľkých projektoch v období 2014 – 2020 je do tohto usmernenia začlenené overenie zohľadnenia problematiky zmeny klímy v rámci procesov riadenia projektového cyklu, posudzovania vplyvov na životné prostredie a strategického environmentálneho hodnotenia. Obsahuje aj odporúčania na podporu procesov vnútroštátneho overenia zohľadnenia problematiky zmeny klímy v členských štátoch.

Tabuľka 1

Zhrnutie overenia zohľadnenia problematiky zmeny klímy v projektoch infraštruktúry

Klimatická neutralita Zmiernenie zmeny klímy	Odolnosť proti zmene klímy Adaptácia na zmenu klímy
Preverovanie – fáza 1 (zmiernenie): Porovnajte projekt so zoznamom preverovaní z tabuľky 2 tohto usmernenia: — ak sa v prípade projektu nevyžaduje posúdenie uhlíkovej stopy, zhrňte analýzu do vyhlásenia o preverovaní klimatickej neutrality, ktoré tvorí v zásade (7) záver o overení zohľadnenia problematiky zmeny klímy, pokiaľ ide o klimatickú neutralitu, — ak sa v prípade projektu vyžaduje posúdenie uhlíkovej stopy, prejdite na fázu 2 uvedenú ďalej.	Preverovanie – fáza 1 (adaptácia): Vykonajte analýzu citlivosti na klimatické aspekty, analýzu expozície a analýzu zraniteľnosti v súlade s týmto usmernením: — ak ďalšia analýza nie je opodstatnená významnými rizikami dôsledkov zmeny klímy, vypracujte dokumentáciu a zhrňte analýzu do vyhlásenia o preverovaní odolnosti proti zmene klímy, ktoré tvorí v zásade záver o overení zohľadnenia problematiky zmeny klímy, pokiaľ ide o odolnosť proti zmene klímy, — ak je ďalšia analýza opodstatnená významnými rizikami dôsledkov zmeny klímy, prejdite na fázu 2 uvedenú ďalej.
Podrobná analýza – fáza 2 (zmiernenie): — Na základe metódy pre uhlíkovú stopu kvantifikujte emisie skleníkových plynov za bežný rok prevádzky. Porovnajte ich s prahovými hodnotami pre absolútne a relatívne emisie skleníkových plynov (pozri tabuľku 4). Ak emisie skleníkových plynov prekračujú niektorú z týchto prahových hodnôt, vykonajte túto analýzu: — peňažne vyjadrite emisie skleníkových plynov pomocou tieňových nákladov na uhlík (pozri tabuľku 6) a pevne začleňte zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti do návrhu projektu, ako aj analýzy možností a analýzy nákladov a prínosov, — overte zlučiteľnosť projektu s dôveryhodnou cestou k dosiahnutiu celkových cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov na roky 2030 a 2050. V rámci toho v prípade infraštruktúry so životnosťou presahujúcou rok 2050 overte zlučiteľnosť projektu s prevádzkou, údržbou a konečným ukončením projektu za podmienok klimatickej neutrality.	Podrobná analýza – fáza 2 (adaptácia): — V súlade s týmto usmernením vykonajte posúdenie rizík dôsledkov zmeny klímy vrátane analýz pravdepodobnosti a analýzy vplyvu. — Významné riziko dôsledkov zmeny klímy riešte identifikovaním, hodnotením, naplánovaním a vykonaním príslušných a vhodných adaptačných opatrení. — Posúďte rozsah a potrebu pravidelného monitorovania a následných činností, napríklad základných predpokladov vo vzťahu k budúcej zmene klímy. — Overte zlučiteľnosť so stratégiami a plánmi EÚ, vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi stratégiami a plánmi (podľa situácie) týkajúcimi sa adaptácie na zmenu klímy a ďalšími relevantnými strategickými a plánovacími dokumentmi.
Vypracujte dokumentáciu a zhrňte analýzu do vyhlásenia o overení zohľadnenia problematiky klimatickej neutrality, ktoré tvorí v zásade záver o zabezpečení odolnosti proti zmene klímy, pokiaľ ide o klimatickú neutralitu.	Vypracujte dokumentáciu a zhrňte analýzu do vyhlásenia o overení zohľadnenia odolnosti proti zmene klímy, ktoré tvorí v zásade záver o overení zohľadnenia problematiky zmeny klímy, pokiaľ ide o odolnosť proti zmene klímy.
Vypracujte uvedenú dokumentáciu a zhrňte informácie do konsolidovanej dokumentácie o preverovaní/zabezpečení odolnosti proti zmene klímy, na základe ktorej sa budú odôvodňovať prijímané investičné rozhodnutia. Začleňte do nej informácie o plánovaní a vykonávaní procesu zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy.

2.   ROZSAH PÔSOBNOSTI USMERNENIA

Infraštruktúra – zastavané prostredie – je základným predpokladom fungovania našej modernej spoločnosti a hospodárstva. Poskytuje základné fyzické a organizačné štruktúry a zariadenia, ktoré potrebujeme na vykonávanie množstva činností.

Väčšina infraštruktúry má dlhú životnosť alebo je dlho v prevádzke. Mnohé infraštruktúry, ktoré v EÚ slúžia do dnešných dní, boli navrhnuté a vybudované pred mnohými rokmi. Okrem toho platí, že väčšina infraštruktúry financovaná v období 2021 – 2027 bude v prevádzke aj v druhej polovici tohto storočia, prípadne dlhšie. Zároveň bude hospodárstvo prechádzať do roku 2050 na nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov (klimatická neutralita) v súlade s Parížskou dohodou a európskym právnym predpisom v oblasti klímy a budú sa plniť nové ciele v oblasti emisií skleníkových plynov na rok 2030. Zmena klímy však bude naďalej spôsobovať častejšie a závažnejšie extrémne výkyvy klímy a počasia, preto bude EÚ presadzovať cieľ stať sa spoločnosťou odolnou proti zmene klímy, ktorá je v plnej miere adaptovaná na nevyhnutné dôsledky zmeny klímy, buduje svoju adaptívnu kapacitu a minimalizuje svoju zraniteľnosť v súlade s Parížskou dohodou, európskym právnym predpisom v oblasti klímy a stratégiou EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (8). Preto je mimoriadne dôležité jednoznačne identifikovať takú infraštruktúru (a následne do nej investovať) (9), ktorá je pripravená na klimaticky neutrálnu budúcnosť odolnú proti zmene klímy. Na obrázku 1 sú znázornené dva piliere zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy.

Infraštruktúra je všeobecný pojem, ktorý zahŕňa:

—	budovy, od súkromných domov cez školy až po priemyselné zariadenia, ktoré sú najbežnejším typom infraštruktúry a predstavujú základné formy ľudských sídel,

—	infraštruktúry inšpirované prírodou, ako napríklad zelené strechy, steny, priestory a drenážne systémy,

—

infraštruktúru sietí, ktorá je nevyhnutná na fungovanie dnešného hospodárstva a spoločnosti, a to najmä energetickú infraštruktúru (napríklad distribučné sústavy, elektrárne, potrubia), dopravnú infraštruktúru (10) (hmotný majetok ako cesty, železnice, prístavy, letiská alebo infraštruktúru vnútrozemskej vodnej dopravy), infraštruktúru informačných a komunikačných technológií (napríklad mobilné telefónne siete, dátové káble, dátové centrá) a vodnú infraštruktúru (napríklad vodovodné potrubia, nádrže, čističky odpadových vôd),

—	systémy nakladania s odpadom, ktorý vytvárajú podniky a domácnosti (zberné miesta, triedičky odpadu a recyklačné zariadenia odpadu, spaľovne a skládky odpadu),

—	ďalší hmotný majetok v najrôznejších oblastiach politík vrátane komunikácií, pohotovostných služieb, energetiky, financií, potravinárstva, verejnej správy, zdravotníctva, vzdelávania a odbornej prípravy, výskumu, civilnej ochrany, dopravy, odpadu alebo vody,

—	ďalšie oprávnené typy infraštruktúry môžu byť stanovené aj v osobitných právnych predpisoch týkajúcich sa jednotlivých fondov, napríklad v nariadení o Programe InvestEU sa uvádza úplný zoznam oprávnených investícií v rámci segmentu politiky týkajúceho sa udržateľnej infraštruktúry.

S riadnym prihliadnutím na kompetencie dotknutých subjektov verejného sektora je toto usmernenie určené najmä pre predkladateľov projektov a odborníkov zapojených do prípravy projektov infraštruktúry. Môže však byť užitočné aj pre subjekty verejného sektora, implementujúcich partnerov, investorov, zainteresované strany a ďalšie subjekty. Obsahuje napríklad usmernenie k začleneniu otázok týkajúcich sa zmeny klímy do posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) a strategických environmentálnych hodnotení (SEA).

Obrázok 1

Zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy a piliere klimatickej neutrality a odolnosti proti zmene klímy

Vo všeobecnosti predkladateľ projektu začlení do organizácie projektu odborné znalosti potrebné na vykonanie overenia zohľadnenia problematiky zmeny klímy a koordinuje ostatné činnosti procesu vývoja projektu, napríklad environmentálne hodnotenia. V závislosti od osobitnej povahy projektu to môže zahŕňať zapojenie manažéra zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy a skupiny odborníkov na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.

Odo dňa prvotného uverejnenia Európskou komisiou by malo byť toto usmernenie súčasťou prípravy a zabezpečenia odolnosti projektov infraštruktúry proti zmene klímy v období 2021 – 2027. Pri projektoch infraštruktúry, v prípade ktorých sa ukončilo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, získalo sa stavebné povolenie najneskôr do konca roka 2021, sú uzavreté potrebné dohody o financovaní (vrátane financovania z prostriedkov EÚ), a v prípade ktorých sa stavebné práce začnú najneskôr v roku 2022, sa dôrazne odporúča vykonať zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy podľa tohto usmernenia.

Počas prevádzky a údržby infraštruktúry môže byť často dôležité zrevidovať vrátiť sa k zabezpečeniu odolnosti proti zmene klímy a revidovať všetky základné predpoklady. Možno tak robiť v pravidelných intervaloch (napríklad 5 – 10 rokov) v rámci správy aktív. Na ďalšie zníženie emisií skleníkových plynov a riešenie vyvíjajúcich sa rizík dôsledkov zmeny klímy možno prijať doplnkové opatrenia.

Čas, náklady a úsilie vynaložené na zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy by mali byť primerané prínosom. To sa premieta napríklad do toho, že proces zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy je rozdelený na dve fázy, pričom preverovanie sa vykonáva vo fáze 1 a podrobná analýza až vo fáze 2, ak je opodstatnená. Plánovaním a začlenením do cyklu vývoja projektu by sa malo predísť duplicite práce, napríklad medzi zabezpečením odolnosti proti zmene klímy a environmentálnymi hodnoteniami, a zabezpečiť zníženie nákladov a administratívneho zaťaženia.

3.   ZABEZPEČENIE ODOLNOSTI INFRAŠTRUKTÚRY PROTI ZMENE KLÍMY

Na obrázku 2 sú znázornené dva piliere a hlavné kroky zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy. Každý pilier je rozdelený na dve fázy. Prvou fázou je preverovanie, od výsledku ktorého závisí uskutočnenie druhej fázy.

Obrázok 2

Prehľad procesu zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy z tabuľky 1

Ako je zobrazené na obrázku 2, proces zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy by sa mal zdokumentovať v konsolidovanej dokumentácii o preverovaní/zabezpečení odolnosti proti zmene klímy, ktorá sa líši v závislosti od vykonaných fáz (pozri prílohu B).

3.1.   Príprava na zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy

Keď predkladateľ projektu žiada o podporu z konkrétnych nástrojov, pripraví, naplánuje a zdokumentuje proces zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy týkajúci sa zmiernenia a adaptácie. V rámci toho:

—	posúdi a špecifikuje súvislosti, obmedzenia a interakcie projektu,

—	vyberie metodiku posudzovania vrátane kľúčových parametrov na posudzovanie zraniteľnosti a posudzovanie rizík,

—	identifikuje zapojené subjekty a pridelí zdroje, čas a rozpočet,

—	vypracuje kľúčové referenčné dokumenty, ako sú platný národný energetický a klimatický plán (NEKP), a príslušné stratégie a plány adaptácie vrátane napríklad národných a miestnych stratégií znižovania rizika katastrof,

—	zabezpečí súlad s platnými právnymi predpismi, pravidlami a nariadeniami, napríklad o stavebnom inžinierstve a posudzovaní vplyvov na životné prostredie, prípadne o strategickom environmentálnom hodnotení.

V tomto usmernení sa zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy opisuje ako lineárny prístup spočívajúci vo vykonaní postupnosti konkrétnych krokov. Často však bude potrebné vrátiť sa k predchádzajúcemu kroku cyklu vývoja projektu, napríklad ak je súčasťou projektu adaptačné opatrenie, pre ktoré je dôležité zrevidovať analýzu citlivosti. Takisto môže byť potrebné vrátiť sa o jeden krok naspäť a zabezpečiť správne začlenenie všetkých zmien (napríklad nových požiadaviek).

Je dôležité správne chápať súvislosti projektu, t. j. navrhovaný projekt a jeho ciele, a to vrátane všetkých pomocných činností potrebných na podporu vývoja a prevádzky projektu. Úspech projektu môže ohroziť každý dôsledok zmeny klímy pre ktorúkoľvek z činností alebo zložiek projektu. Je mimoriadne dôležité pochopiť celkový význam a funkčnosť projektu ako takého a jeho miesta v celkových súvislostiach/systéme, ako aj posúdiť, do akej miery je táto infraštruktúra dôležitá (11).

Metodika a prístup k zabezpečeniu odolnosti proti zmene klímy, ako aj ich hlavné obmedzenia, by sa mali logicky a zrozumiteľne naplánovať a vysvetliť. Mali by sa uviesť zdroje údajov a informácií. Takisto by sa mali vysvetliť úroveň podrobností, kroky, ktoré je potrebné vykonať, ako aj úroveň neistoty v rámci východiskových údajov a analýz. Cieľom je zabezpečiť prístupné, transparentné a porovnateľné overovanie procesu zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy, na základe ktorého sa prijímajú rozhodnutia.

Príprava zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy zahŕňa výber dôveryhodnej cesty k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov na roky 2030 a 2050 v súlade s cieľmi Parížskej dohody a európskeho právneho predpisu v oblasti klímy. Pri tom sa bude zvyčajne vyžadovať odborné posúdenie (12) s prihliadnutím na ciele a požiadavky. Ide o to, aby sa zabezpečilo začlenenie cieľov znižovania emisií skleníkových plynov a zásady prvoradosti energetickej efektívnosti do cyklu vývoja projektu.

Treba uviesť, že časový úsek posudzovania zraniteľnosti voči zmene klímy a posudzovania rizík by mal zodpovedať zamýšľanej životnosti investície financovanej v rámci projektu. Napríklad životnosť často (podstatne) prekračuje referenčné obdobie použité na vypracovanie analýzy nákladov a prínosov.

Jednu z hlavných koncepcií eurokódov (13) tvorí napríklad projektovaná pracovná životnosť vymedzená ako obdobie využívania stavby pri vykonávaní predpokladanej údržby, ale bez väčších opráv. Projektovaná pracovná životnosť budov a iných bežných stavieb navrhnutých na základe eurokódov je 50 rokov, pričom pri monumentálnych stavbách a mostoch sa počíta s projektovanou pracovnou životnosťou 100 rokov. Stavby navrhnuté v roku 2020 by teda mali podľa očakávaní odolávať pôsobeniu klimatických javov (napríklad snehu, vetra, tepla) a extrémnym javom až do roku 2070 (pokiaľ ide o budovy) a do roku 2120, pokiaľ ide o mosty a monumentálne stavby.

Klimatické údaje, z ktorých vychádza súčasná generácia eurokódov, sú s výnimkou určitých vnútroštátnych údajov, ktoré boli nedávno aktualizované, zväčša 10 – 15 rokov staré. Používanie eurokódov na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o výber vnútroštátne stanovených parametrov významných pre voľbu klimatických javov, sa analyzuje v nedávnej správe JRC (14) o stave harmonizovaného používania eurokódov. Krajinám, ktoré prijímajú eurokódy, JRC poskytuje aj usmernenie k mapovaniu seizmických a klimatických javov pre konštrukčné návrhy (15).

V roku 2016 sa začali práce na druhej generácii eurokódov (očakávajú sa do roku 2023). V rámci toho by sa mali revidovať a aktualizovať opatrenia v súvislosti so snehom, vetrom a teplotou, ako aj konvertovať normy ISO týkajúce sa javov, ako sú vlny, prúdy a námraza; a vypracovať dokument obsahujúci pravdepodobnostný základ na výpočet čiastočných bezpečnostných faktorov a faktorov kombinácie zaťaženia s prihliadnutím na variabilitu a vzájomnú závislosť klimatických javov.

Počas zamýšľanej životnosti projektu infraštruktúry môže v dôsledku zmeny klímy dochádzať k významným zmenám vo frekvencii a intenzite extrémnych výkyvov počasia, na ktoré treba prihliadnuť. Pri projektoch by sa malo zohľadňovať aj potenciálne zvyšovanie hladiny morí, ktoré bude podľa predpokladov pokračovať aj vtedy, keď sa globálne otepľovanie stabilizuje v súlade s teplotnými cieľmi Parížskej dohody.

K prvotným úlohám predkladateľa projektu a skupiny odborníkov patrí rozhodnutie o tom, ktorý súbor údajov s projekciami klímy sa použije pri posudzovaní zraniteľnosti voči zmene klímy a posudzovaní rizík – a to by sa malo zdokumentovať.

Vo väčšine prípadov môžu byť požadované súbory údajov k dispozícii v dotknutých členských štátoch (16). Ak tieto vnútroštátne/regionálne súbory údajov nie sú k dispozícii, za alternatívny základ na vypracovanie analýzy sa môžu považovať tieto zdroje informácií o zmene klímy:

—	služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (17) (C3S), ktorá okrem iného ponúka projekcie klímy v rámci klimatickej databázy Copernicus (18),

—	ďalšie dôveryhodné vnútroštátne/regionálne zdroje (19) informácií, údajov a projekcií týkajúcich sa zmeny klímy (20), napríklad v prípade najvzdialenejších regiónov údaje z dotknutých regionálnych klimatických modelov (21),

—

okrem služby monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (22) obsahuje program Copernicus (23) službu monitorovania atmosféry programu Copernicus (24), službu monitorovania morského prostredia programu Copernicus (25), službu monitorovania krajiny programu Copernicus (26), službu bezpečnosti programu Copernicus (27) a službu riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus (28). Tieto služby môžu poskytovať užitočné údaje, ktoré dopĺňajú údaje zo služby C3S,

—	vnútroštátne posúdenia rizík (29), ak sú relevantné a dostupné,

—	prehľad (30) rizík katastrof, ktorým môže Európska únia čeliť,

—	Európska platforma pre adaptáciu na zmenu klímy (Climate-ADAPT (31)),

—	Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (32) (JRC),

—

Vedomostné centrum pre riadenie rizika katastrof (DRMKC), napríklad Centrum pre údaje o rizikách (33), súbory údajov PESETA IV, ktoré sú k dispozícii na stiahnutie v Centre pre údaje o rizikách, spolu s projekciami potenciálnych vplyvov a metodikami (34) a údaje o stratách v dôsledku katastrof (35),

—	Európska environmentálna agentúra (36) (EEA),

—	Centrum distribúcie údajov panela IPCC (DDC (37)) a piata hodnotiaca správa IPCC (38) (AR5 (39)), osobitná správa IPCC o globálnom oteplení o 1,5 °C (40), osobitná správa IPCC o zmene klímy a krajine (41), príprava šiestej hodnotiacej správy (AR6 (42)),

—	Vedomostný portál Svetovej banky o zmene klímy (43).

V článku 2 písm. a) Parížskej dohody sa uvádza cieľ „udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia“.

Projekt infraštruktúry, ktorý je adaptovaný na globálne otepľovanie na úrovni 2 °C, je v zásade zlučiteľný s dohodnutým teplotným cieľom. Každá zmluvná strana (krajina) Parížskej dohody však musí vypočítať, do akej miery bude prispievať k celosvetovému teplotnému cieľu. Súčasné prísľuby v podobe existujúcich a predložených vnútroštátne stanovených príspevkov môžu naďalej viesť ku globálnemu otepľovaniu na úrovni 3 °C, ak sa úroveň ich ambícií nezvýši (44), a to je „hlboko pod úrovňou cieľov Parížskej dohody v oblasti obmedzenia globálneho otepľovania výrazne pod hodnotu 2 °C a presadzovania úrovne 1,5 °C“. Preto môže byť dôležité zvážiť záťažové testovanie projektov infraštruktúry na vyššie úrovne globálneho otepľovania, a to prostredníctvom posudzovania zraniteľnosti voči zmene klímy a posudzovania rizík. Pred konferenciou COP26, ktorá sa uskutoční v novembri 2021 v Glasgowe, bude súbor súčasných vnútroštátne stanovených príspevkov preskúmaný, pričom EÚ už formálne predložila (45) OSN svoju vyššiu ambíciu dosiahnuť do roku 2030 zníženie aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Globálne a regionálne súbory údajov o klíme sa často volia na základe očakávaného zvýšenia globálnej priemernej teploty . V prípade konkrétnej lokality projektu sa však môžu miestne klimatické premenné meniť inak ako globálny priemer. Na pevnine (kde sa nachádza väčšina projektov infraštruktúry) sa napríklad teplota zvyšuje viac ako na mori. Na európskom kontinente sa napríklad priemerná teplota vo všeobecnosti zvyšuje viac ako globálna priemerná teplota. Preto sa musia zvoliť najvhodnejšie súbory údajov o klíme, a to buď za konkrétny región, alebo pochádzajúce z modelov so zníženými projekciami.

Najnovšie súbory údajov s projekciami klímy odkazujú na východiskový reprezentatívny profil vývoja koncentrácie (RCP). Boli zvolené štyri cesty klimatického modelovania a trajektórií skleníkových plynov, ktoré použil IPCC (46) vo svojej piatej hodnotiacej správe (AR5) (47). Prakticky všetky v súčasnosti dostupné projekcie klímy vychádzajú z týchto štyroch reprezentatívnych profilov vývoja koncentrácie. Piata RCP1.9 (48) bola vydaná v súvislosti s osobitnou správou IPCC o globálnom oteplení o 1,5 °C(SR15 (49)).

Cesty sú označené ako RCP 2.6, RCP 4.5, RCP 6.0 a RCP 8.5. Na obrázku 3 je znázornená projekcia globálneho otepľovania do roku 2100 (v porovnaní s obdobím 1986 – 2005, za ktoré je priemerné globálne otepľovanie približne na úrovni o 0,6 °C nad hodnotami predindustriálneho obdobia (50)).

Väčšina simulácií pre správu AR5 sa uskutočnila na základe stanovených koncentrácií CO2, ktoré do roku 2100 dosiahnu úrovne 421 ppm (RCP 2.6), 538 ppm (RCP 4.5), 670 ppm (RCP 6.0) a 936 ppm (RCP 8.5).

Na porovnanie, objem oxidu uhličitého v atmosfére naďalej rýchlo stúpa, pričom priemer za máj 2019 dosiahol v pozorovacom pracovisku Mauna Loa úroveň 414,7 častíc na milión (ppm) (51).

Na praktické použitie pri overení zohľadnenia problematiky zmeny klímy bude možné RCP 4.5 používať na projekcie klímy približne do roku 2060. V nasledujúcich rokoch však môže RCP 4.5 začať zmeny zachytávať nedostatočne, a to najmä, ak budú emisie skleníkových plynov vyššie, ako sa očakávalo. Preto môže byť relevantnejšie používať na súčasné projekcie do roku 2100 RCP 6.0 a RCP 8.5. Otepľovanie podľa RCP 8.5 sa však vo všeobecnosti považuje za vyššie ako v prípade vývoja za nezmenených okolností (52).

Obrázok 3

Projekcie globálneho otepľovania do roku 2100

Zdroj:

Obrázok SPM.6 zo zhrnutia pre tvorcov politík, súhrnná správa, 5. hodnotiaca správa IPCC.

Pri počiatočných analýzach preverovacieho typu sa odporúča používať projekcie klímy vychádzajúce z RCP 6.0 alebo RCP 8.5. Ak sa na vypracovanie podrobného posúdenia zraniteľnosti voči zmene klímy a posúdenia rizík použije RCP 8.5, nemusí byť potrebné záťažové testovanie (53). RCP 4.5 môže byť relevantnejší pri projektoch, pri ktorých je prakticky možné zvýšiť počas ich trvania v prípade potreby úroveň odolnosti proti zmene klímy. To si bude zvyčajne vyžadovať, aby vlastník zariadenia pravidelne monitoroval zmenu klímy, jej dôsledky a úroveň odolnosti. Uskutočniteľné môže byť napríklad postupné zvyšovanie niektorých protipovodňových bariér.

Za výber projekcií klímy zodpovedá predkladateľ projektu spoločne s manažérom zodpovedným za zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy a technickými špecialistami. Mal by sa považovať za neoddeliteľnú súčasť riadenia rizík projektu. Takisto je potrebné dodržať vnútroštátne usmernenia a pravidlá.

V šiestej hodnotiacej správe IPCC sa použijú projekcie klímy (vychádzajúce z CMIP6 (54)), ktoré budú oproti piatej hodnotiacej správe (CMIP5) aktualizované, a nový súbor reprezentatívnych profilov vývoja koncentrácie. Po sprístupnení bude dôležité začleniť najnovší súbor projekcií klímy do procesu zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy. Do CMIP6 sa napríklad pridal nový scenár (SSP3-7.0), a to priamo do stredu rozsahu východiskových výstupov modelov energetických systémov, ktorý môže na účely zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy nahradiť RCP 8.5.

Pokiaľ ide o časový rámec, projekcie klímy by sa mali zvyčajne týkať uvedeného časového úseku, t. j. predpokladanej životnosti projektu. Dekádové klimatické predpovede (55) možno využiť pri krátkodobých projektoch, t. j. zvyčajne do začiatku nasledujúceho desaťročia. Dekádové predpovede vychádzajú zo súčasných klimatických podmienok (napríklad teploty oceánov) a zmien v nedávnej minulosti, čím sa zabezpečuje primeraná miera istoty pre tento časový úsek. V prípade strednodobých až dlhodobých projektov, t. j. trvajúcich do roku 2030, prípadne do konca storočia a dlhšie, bude potrebné použiť projekcie klímy na základe scenárov.

Zdroje dostupné v členských štátoch na vývoj infraštruktúry odolnej proti zmene klímy boli zmapované v štúdii (56) vypracovanej Komisiou a zverejnenej v roku 2018. V štúdii sa používa sedem kritérií (dostupnosť údajov, usmernenie, metodiky, nástroje, stavebné normy, systém a právny rámec, inštitucionálna kapacita) a týka sa odvetví dopravy, širokopásmového pripojenia, rozvoja miest, energetiky, vodohospodárstva a odpadového hospodárstva.

Z počiatočných skúseností z veľkých projektov vykonávaných v období 2014 – 2020, na začiatku ktorého boli požiadavky v súvislosti so zmenou klímy novinkou a členské štáty mali málo predchádzajúcich skúseností, vyplýva preukázateľný a výrazný pokrok v kvalite zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy, hoci naďalej pretrvávajú aj isté otázky:

—	Pre prijímateľov je často náročné preukázať, ako projekty prispievajú k cieľom politiky v oblasti klímy na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni.

—	Poznatky prijímateľov o vnútroštátnych a regionálnych stratégiách a plánoch sú často nedostatočné.

—

V prípade dopravných projektov je na výpočet absolútnych a relatívnych emisií skleníkových plynov zvyčajne potrebný dostatočne podrobný dopravný model. Mal by sa využiť v počiatočnom období vo fáze stratégie a plánovania cyklu projektu, keď sa prijímajú hlavné rozhodnutia, ktoré majú vplyv na emisie skleníkových plynov, a potom neskôr pri analýze nákladov a prínosov. Dopravné modely má vypracované väčšina krajín a regiónov/miest. Bez dopravných modelov môže byť ohrozená analýza, napríklad analýza možností, prechodov medzi spôsobmi dopravy a relatívnych emisií skleníkových plynov.

—	Pri projektoch v odvetví vodohospodárstva sa zaznamenalo najmenej problémov s vykazovaním zmiernenia zmeny klímy, pričom v iných odvetviach, ako napríklad energetike, sa vyskytlo viac problémov so začlenením výpočtov emisií skleníkových plynov do analýzy CBA.

—	V prípade takmer všetkých skúmaných projektov chýbalo podľa zistení kritérium analýzy možností, keďže väčšina projektov, s výnimkou projektov špecializujúcich sa na adaptáciu na zmenu klímy, vychádzala z analýzy historických možností.

—

Výraznejší pokrok sa pozoroval v krajinách, v ktorých najväčší prijímatelia (napríklad dopravné podniky) začali zbierať vlastné údaje o zmene klímy, vypracúvať scenáre a zisťovať potreby v oblasti adaptácie. V niektorých členských štátoch je systém plánovania retroaktívny (reaguje na rozvojové návrhy), nie proaktívny (t. j. riadenie vývoja smerom k nízkouhlíkovým a odolným modelom).

Informácie o adaptácii miest v Európe možno nájsť napríklad v správe EEA č. 12/2020 (57). V správe sa podrobne rozoberajú dôsledky zmeny klímy na európske mestá a obce, ako aj účinnosť a nákladová efektívnosť adaptačných opatrení.

Technické usmernenie k uplatňovaniu zásady „výrazne nenarušiť“ je k dispozícii v oznámení Komisie 2021/C 58/01 (58) v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (59), ktorý odkazuje na toto usmernenie k zabezpečeniu odolnosti infraštruktúry proti zmene klímy v období 2021 – 2027. V pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Usmernenie pre členské štáty – plány obnovy a odolnosti [SWD(2021) 12 final] (60), sa pri investíciách do infraštruktúry nabáda na uplatňovanie usmernenia k overeniu zohľadnenia problematiky zmeny klímy zavedeného nariadením o Programe InvestEU.

3.2.   Zmiernenie zmeny klímy (klimatická neutralita)

Na zmiernenie zmeny klímy sú potrebné dekarbonizácia, energetická efektívnosť, úspory energie a zavedenie obnoviteľných druhov energie. Treba aj prijať opatrenie na zníženie emisií skleníkových plynov alebo zvýšenie sekvestrácie skleníkových plynov a postupovať podľa politiky EÚ týkajúcej sa cieľov v oblasti zníženia emisií na roky 2030 a 2050.

Orgány členských štátov zohrávajú dôležitú úlohu pri plnení cieľov politiky EÚ v oblasti znižovania emisií a môžu stanoviť osobitné požiadavky na dosahovanie týchto cieľov. Usmernením uvedeným v tomto oddiele nie sú dotknuté požiadavky stanovené v členských štátoch ani úloha dohľadu, ktorú vykonávajú subjekty verejného sektora.

V zásade (61) prvoradosti energetickej efektívnosti sa zdôrazňuje potreba prioritizovať alternatívne nákladovo a energeticky efektívne opatrenia pri prijímaní investičných rozhodnutí, a to najmä nákladovo efektívne úspory energie u konečného spotrebiteľa.

Investičné rozhodnutia môžu byť podporené kvantifikáciou a peňažným vyjadrením emisií skleníkových plynov.

Okrem toho bude mať výrazná časť projektov infraštruktúry podporená v období 2021 – 2027 životnosť presahujúcu rok 2050. Preto je potrebná odborná analýza, ktorou sa overí, či je projekt zlučiteľný napríklad s prevádzkou, údržbou a záverečným vyradením z prevádzky v celkovom kontexte nulovej bilancie emisií skleníkových plynov a klimatickej neutrality.

V tomto usmernení sa odporúča použiť v prípade potreby metodiku EIB pre uhlíkovú stopu (na kvantifikovanie emisií skleníkových plynov) a metódu EIB týkajúcu sa tieňových nákladov na uhlík (na peňažné vyjadrenie emisií skleníkových plynov).

V tomto usmernení sa uhlíková stopa nevyužíva len na odhad emisií skleníkových plynov projektu, ktorý je pripravený na vykonanie, ale, čo je dôležitejšie, aj na podporu analýzy a začlenenia nízkouhlíkových riešení v etapách plánovania a návrhu. Preto je mimoriadne dôležité už od začiatku začleniť zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy do riadenia projektového cyklu. Na základe dôkladného procesu zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy možno určiť oprávnenosť projektu na financovanie.

Nestanovuje sa však konkrétna metodika analýzy nákladov a prínosov, keďže tá môže závisieť od osobitných požiadaviek jednotlivých fondov na požičiavanie a od ďalších faktorov. V prípade projektov týkajúcich sa NPE v oblasti energetiky sa napríklad najviac využívajú metodiky analýzy nákladov a prínosov ENTSO-E a ENTSO-G v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 (62). Príručka Európskej komisie pre analýzu nákladov a prínosov investičných projektov (63) sa využívala pri veľkých projektoch v období 2014 – 2020 a naďalej zostáva relevantnou referenciou (pre zmiernenie aj adaptáciu).

V mnohých členských štátoch sa analýza nákladov a prínosov používa aj pri menších projektoch, aby sa zachytili a posúdili všetky externality, ktoré projekt vytvára, ako aj komplexný vplyv projektu a pomer ceny a kvality z hľadiska verejnosti. V roku 2021 vydá Európska komisia príručku k ekonomickému hodnoteniu so zjednodušeným súborom nástrojov, ktorú budú môcť dobrovoľne využívať finančné inštitúcie v období 2021 – 2027.

Včasné a jednotné posúdenie očakávaných emisií skleníkových plynov projektu vo viacerých etapách vývoja prispeje k zmierneniu jeho vplyvu na zmenu klímy. Veľký výber možností, a to najmä v etapách plánovania a návrhu, môže mať vplyv na celkové emisie skleníkových plynov projektu počas celej jeho životnosti od fázy výstavby a prevádzkovania až po vyradenie z prevádzky.

V niektorých odvetviach, ako napríklad v doprave, energetike a rozvoji miest, sa musí účinné opatrenie na zníženie emisií skleníkových plynov prijať hlavne na úrovni plánovania. Práve v tejto etape sa volia spôsoby dopravy pre konkrétne destinácie alebo koridory (napríklad verejná doprava verzus súkromné automobily), čo je často dôležitým faktorom, ktorý má vplyv na spotrebu energie, ako aj na emisie skleníkových plynov. Podobne dôležitú úlohu zohrávajú aj politiky a „mäkšie“ opatrenia, napríklad stimuly na využívanie verejnej dopravy, bicyklovania a chôdze.

Metodiky pre uhlíkovú stopu možno rozšíriť, napríklad na plánovanie dopravných sietí, na základe čoho je možné získať okamžité posúdenie rozsahu, v akom plán zabezpečuje očakávané pozitívne vplyvy na emisie skleníkových plynov. Môže to predstavovať jeden z hlavných kľúčových ukazovateľov výkonnosti týchto plánov. Výpočty zvyčajne vychádzajú z dopravného modelu, ktorý napodobňuje stav dopravy v sieti (napríklad toky, kapacita a miera preťaženia).

Podobný prístup možno prijať aj v prípade rozvoja miest, a to najmä vzhľadom na vplyv rozhodnutia o lokalite vykonávania určitých činností na mobilitu a využívanie energie, napríklad pri možnostiach rozvoja pri plánovaní miest (napríklad pokiaľ ide o hustotu, lokalitu, zmiešané využitie zeme, prepojiteľnosť a priepustnosť, ako aj prístupnosť). Z dôkazov vyplýva, že na emisie skleníkových plynov, potrebu energie, vyčerpanie zdrojov atď. majú vplyv rôzne mestské formy a modely bývania.

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať každému projektu infraštruktúry, ktorý je založený na využívaní fosílnych palív, alebo ktorý súvisí s fosílnymi palivami, a to aj vtedy, ak obsahuje opatrenia energetickej efektívnosti. Vo všetkých prípadoch by sa mala osobitne posúdiť zlučiteľnosť s cieľmi v oblasti zmiernenia zmeny klímy a predchádzanie ich výraznému narúšaniu.

V mestách napríklad za prevažnú časť emisií skleníkových plynov zodpovedajú doprava, využívanie energie v budovách, dodávky elektriny a odpad. Projekty v týchto odvetviach by sa preto mali zameriavať na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, čo v praxi znamená nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov. Inými slovami, na dosiahnutie uhlíkovej neutrality sú potrebné bezuhlíkové technológie.

V rámci EÚ musia všetky stavebné projekty, bez ohľadu na to, či ide o projekty obnovy alebo výstavby nových budov, spĺňať požiadavky smernice o energetickej hospodárnosti budov (64), ktorú členské štáty transponovali do svojich vnútroštátnych stavebných zákonov. V prípade obnovy sa vyžaduje dosiahnutie nákladovo optimálnych úrovní renovácie. V prípade nových budov to znamená budovy s takmer nulovou potrebou energie.

Obrázok 4

Prehľad procesu zmiernenia zmeny klímy na účely zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy

3.2.1.   Preverovanie – fáza 1 (zmiernenie)

V tabuľke 2 sa uvádza proces preverovania projektov infraštruktúry, pokiaľ ide o ich emisie skleníkových plynov, na základe čoho sa projekty rozdeľujú do dvoch skupín podľa kategórie projektov.

Tabuľka 2

Zoznam preverovaní – uhlíková stopa – príklady kategórií projektov  (65)

Preverovanie	Kategórie projektov infraštruktúry
Vo všeobecnosti platí, že v závislosti od rozsahu projektu sa v týchto kategóriách projektov NEBUDE vyžadovať posúdenie uhlíkovej stopy. Na základe procesu zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy, pokiaľ ide o zmiernenie zmeny klímy, znázorneného na obrázku 7 proces pokračuje fázou 1 (preverovanie).	— Telekomunikačné služby — Siete zásobovania pitnou vodou — Kanalizačné siete pre dažďovú a odpadovú vodu — Malé čističky priemyselných a komunálnych odpadových vôd — Výstavba nehnuteľností (66) — Zariadenia na spracovanie mechanického/biologického odpadu — Činnosti výskumu a vývoja — Farmaceutické výrobky a biotechnológia
Vo všeobecnosti platí, že v týchto kategóriách projektov sa BUDE (67) vyžadovať posúdenie uhlíkovej stopy. S ohľadom na proces zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy na účely zmiernenia zmeny klímy znázorneného na obrázku 7 proces v prípade tohto typu kategórií projektov pokračuje fázou 1 (preverovanie) a fázou 2 (podrobná analýza).	— Skládky tuhého komunálneho odpadu — Spaľovne komunálneho odpadu — Veľké čističky odpadových vôd — Spracovateľský priemysel — Chemické továrne a rafinérie — Ťažba a základné kovy — Celulóza a papier — Nákupy železničných koľajových vozidiel, plavidiel, vozidlového parku — Cestná a železničná infraštruktúra (68), mestská doprava — Prístavy a logistické platformy — Elektrické prenosové vedenia — Obnoviteľné zdroje energie — Výroba, spracovanie, skladovanie a preprava paliva — Výroba cementu a vápna — Výroba skla — Teplárne a elektrárne — Siete diaľkového vykurovania — Zariadenia na skvapalňovanie a spätné splyňovanie zemného plynu — Infraštruktúra na prepravu plynu — Všetky ostatné kategórie projektov infraštruktúry alebo rozsah projektov infraštruktúry, v prípade ktorých môžu absolútne a/alebo relatívne emisie prekročiť 20 000 ton ekvivalentu CO2 ročne (v kladnom aj zápornom vyjadrení) (pozri tabuľku 7)

3.2.2.   Podrobná analýza – fáza 2 (zmiernenie)

Podrobná analýza obsahuje kvantifikovanie a peňažné vyjadrenie emisií skleníkových plynov (a ich zníženia), ako aj posúdenie zlučiteľnosti s cieľmi v oblasti klímy na roky 2030 a 2050.

3.2.2.1.   Metodika pre uhlíkovú stopu v prípade projektov infraštruktúry

V tomto usmernení sa na výpočet uhlíkovej stopy projektov infraštruktúry odporúčajú metodiky Európskej investičnej banky (EIB) pre uhlíkovú stopu (69). Metodika obsahuje štandardný prístup k výpočtu emisií, a to napríklad pre:

—	spracovanie odpadových vôd a kalu,

—	zariadenia na spracovanie odpadu a nakladanie s odpadom,

—	skládku tuhého komunálneho odpadu,

—	cestnú dopravu,

—	železničnú dopravu,

—	mestskú dopravu,

—	obnovu budov,

—

prístavy,

—

letiská.

Pri peňažnom vyjadrení emisií skleníkových plynov možno použiť metodiku EIB pre uhlíkovú stopu, ktorá sa môže doplniť o samostatnú publikáciu The Economic Appraisal of Investment Projects at the EIB (2013) (70) (Ekonomické hodnotenie investičných projektov v EIB), a tieňové náklady na uhlík (pozri oddiel 3.2.2.4).

Metodika EIB je v súlade s rámcom medzinárodných finančných inštitúcií pre harmonizovaný prístup k účtovaniu emisií skleníkových plynov, ktorý bol vydaný v novembri 2015.

Z porovnania so scenárom nevykonania projektu (východiskové emisie) vyplýva, že mnohé projekty infraštruktúry vedú k zníženiu alebo zvýšeniu emisií. Okrem toho sa v rámci mnohých projektov emitujú skleníkové plyny do atmosféry buď priamo (napríklad prostredníctvom spaľovania paliva alebo emisií z výrobného procesu), alebo nepriamo prostredníctvom nakupovanej elektriny a/alebo tepla.

Do metodiky EIB pre uhlíkovú stopu je zahrnutých sedem druhov skleníkových plynov, ktoré sú uvedené v Kjótskom protokole UNFCCC (71), a to konkrétne: oxid uhličitý (CO2); metán (CH4); oxid dusný (N2O); neúplne fluórované uhľovodíky; úplne fluórované uhľovodíky; fluorid sírový (SF6) a fluorid dusitý (NF3). Pri procese kvantifikácie emisií skleníkových plynov sa na základe potenciálov globálneho otepľovania všetky emisie skonvertujú na tony oxidu uhličitého nazývané ekvivalenty CO2 (72).

Posúdenie uhlíka by malo byť začlenené do celého cyklu vývoja projektu, aby sa tak podporovali nízkouhlíkové rozhodnutia a možnosti, pričom by sa malo využívať ako nástroj na hodnotenie a výber možností (a to aj pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie a strategickom environmentálnom hodnotení).

Rovnaký prístup sa odporúča prijať aj v etape plánovania, napríklad v odvetví dopravy, v ktorom sa hlavné možnosti na znižovanie emisií skleníkových plynov zameriavajú na možnosti súvisiace s operačnou štruktúrou siete a výberom spôsobov dopravy a politík.

V metodike pre uhlíkovú stopu sa využíva koncepcia rozsahu vymedzená v protokole o skleníkových plynoch (73).

Obrázok 5

Koncepcia rozsahu podľa metodiky pre uhlíkovú stopu (74)

Zdroj:

Obrázok 1 je prevzatý z publikácie EIB Project Carbon Footprint Methodologies (Metodiky EIB pre uhlíkovú stopu projektu).

Tabuľka 3

Prehľad troch rozsahov, ktoré tvoria súčasť metodiky pre uhlíkovú stopu a posúdenia nepriamych emisií v prípade infraštruktúry cestnej, železničnej a mestskej verejnej dopravy

Rozsah	Infraštruktúra cestnej, železničnej a mestskej verejnej dopravy	Všetky ostatné projekty
Rozsah 1: Priame emisie skleníkových plynov, fyzicky vznikajúce zo zdrojov prevádzkovaných v rámci projektu. Napríklad emisie vznikajúce pri spaľovaní fosílnych palív a pri priemyselných procesoch a z fugitívnych emisií, napríklad z dôvodu úniku chladív alebo metánu.	V relevantnom prípade: spaľovanie paliva, proces/činnosť, fugitívne emisie.	Áno: spaľovanie paliva, proces/činnosť, fugitívne emisie.
Rozsah 2: Nepriame emisie skleníkových plynov súvisiace so spotrebou energie (elektrina, vykurovanie, chladenie a para), ktorá bola v rámci projektu spotrebovaná, nie však vyrobená. Začleňujú sa preto, lebo projekt má priamy vplyv na spotrebu energie, ktorú možno zlepšovať napríklad prijatím opatrení energetickej efektívnosti alebo prechodom na spotrebu elektriny z obnoviteľných zdrojov.	V relevantnom prípade: Projekty dopravnej (najmä elektrickej železničnej) infraštruktúry, ktorú prevádzkuje vlastník infraštruktúry.	Áno: elektrina, vykurovanie, chladenie.
Rozsah 3: Ostatné nepriame emisie skleníkových plynov, ktoré možno považovať za dôsledok činností projektu (napríklad emisie z výroby alebo ťažby surovín a emisie z vozidiel využívajúcich cestnú infraštruktúru vrátane emisií z elektriny spotrebúvanej vlakmi a elektrickými vozidlami).	Áno: nepriame emisie skleníkových plynov z vozidiel využívajúcich dopravnú infraštruktúru vrátane účinkov prechodu na iný druh dopravy.	V relevantnom prípade: Priame a výlučné emisie rozsahu 1 a 2 na odberateľskej alebo dodávateľskej úrovni.

Metodika pre uhlíkovú stopu zahŕňa tieto hlavné kroky:

1.	vymedzenie hraníc projektu,

2.	vymedzenie obdobia posudzovania,

3.	posudzované rozsahy emisií,

4.	kvantifikovanie absolútnych emisií projektu (Ab),

5.	identifikovanie a kvantifikovanie východiskových emisií (Be),

6.	výpočet relatívnych emisií (Re = Ab – Be).

Vo vymedzení hraníc projektu sa opisuje, čo sa má začleniť do výpočtu absolútnych a relatívnych emisií:

—

Absolútne emisie vychádzajú z vymedzenia hraníc projektu, ktoré obsahuje všetky významné emisie rozsahu 1, rozsahu 2 a rozsahu 3 (podľa situácie) vznikajúce v rámci projektu. Vymedzenie hranice v podobe úseku diaľnice bude napríklad znamenať dĺžku diaľnice uvedenú ako projekt v zmluve o financovaní a absolútne emisie skleníkových plynov sa budú vypočítavať za vozidlá, ktoré tento úsek diaľnice počas bežného roka využijú.

—

Relatívne emisie vychádzajú z vymedzenia hranice projektu, v ktorom sa primerane zohľadňuje scenár „s projektom“ aj scenár „bez projektu“. Obsahuje všetky významné emisie rozsahu 1, rozsahu 2 a rozsahu 3 (podľa situácie), ale ak má predstavovať východiskový scenár, môže sa v ňom vyžadovať aj vymedzenie hranice mimo fyzických ohraničení projektu. Bez vybudovania diaľnice by sa napríklad zintenzívnila doprava na sekundárnych cestách mimo fyzických ohraničení projektu. Pri výpočte relatívnych emisií sa použije vymedzenie hranice zahŕňajúce celý región, na ktorý má projekt vplyv.

Absolútne (Ab) emisie skleníkových plynov sú odhadované ročné emisie za priemerný rok prevádzky projektu.

Východiskové (Be) emisie skleníkových plynov sú emisie, ktoré by vznikli v prípade očakávaného alternatívneho scenára, ktorý podľa možnosti zodpovedá emisiám, ktoré by vznikli, ak by sa projekt nevykonal.

Relatívne (Re) emisie skleníkových plynov predstavujú rozdiel medzi absolútnymi a východiskovými emisiami.

Absolútne a relatívne emisie by sa mali kvantifikovať za bežný rok prevádzky.

Posúdenie uhlíka by sa malo začleniť do celého cyklu vývoja projektu, pričom by sa malo využívať ako nástroj na hodnotenie a výber možností s cieľom podporiť nízkouhlíkové rozhodnutia a možnosti, ako aj zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti.

Posúdenie uhlíka uvedené v tomto usmernení teda predstavuje dokonalejší nástroj podpory prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktorý ide ďaleko nad rámec jednorazového posúdenia zvyčajne prikladaného k žiadostiam o financovanie podávaným finančným inštitúciám.

Vo vymedzení hraníc projektu sa opisuje, čo sa má začleniť do výpočtu absolútnych, východiskových a relatívnych emisií.

Pri kvantifikovaní emisií skleníkových plynov projektu by sa mali zvážiť všetky príslušné informácie.

Pri uhlíkovej stope sa vyskytujú rôzne formy neistoty vrátane neistoty týkajúcej sa identifikácie sekundárnych účinkov, základných scenárov a odhadov východiskových emisií. Odhady skleníkových plynov sú preto vo svojej podstate približné.

Neistoty, ktoré sú vlastné odhadom alebo výpočtom skleníkových plynov, je potrebné v najväčšej možnej miere zmierniť a pri metódach odhadov by sa malo zabrániť skresleniu. V prípade nedostatočnej presnosti by údaje a predpoklady použité na kvantifikovanie emisií skleníkových plynov mali byť konzervatívne.

Metodika pre uhlíkovú stopu by preto mala vychádzať z konzervatívnych predpokladov, hodnôt a postupov. Konzervatívne hodnoty a predpoklady sú také, v ktorých sa veľmi pravdepodobne preceňujú absolútne emisie a „kladné“ relatívne emisie (čisté zvýšenia) a podceňujú „záporné“ relatívne emisie (čisté zníženia). V prípade rozdielov v miere neistoty alebo skreslenia medzi scenárom „s projektom“ a scenárom „bez projektu“ je potrebná zvýšená opatrnosť.

3.2.2.2.   Posudzovanie emisií skleníkových plynov

Emisie skleníkových plynov by sa mali posudzovať na základe tohto usmernenia v prípade jednotlivých investičných projektov s významnými emisiami (75). Okrem toho sa používateľom odporúča, aby sa oboznámili s právnymi predpismi platnými pre ich investíciu.

V nasledujúcej tabuľke sa stanovujú prahové hodnoty metodiky EIB pre uhlíkovú stopu.

Tabuľka 4

Prahové hodnoty metodiky EIB pre uhlíkovú stopu  (76)

— Absolútne emisie vyššie ako 20 000 ton ekvivalentu CO2 ročne (kladné alebo záporné)

— Relatívne emisie vyššie ako 20 000 ton ekvivalentu CO2 ročne (kladné alebo záporné)

V prípade projektov infraštruktúry (77) s absolútnymi a/alebo relatívnymi emisiami vyššími ako 20 000 ton ekvivalentu CO2 ročne (kladné alebo záporné) sa musí vykonať fáza 1 (preverovanie) aj fáza 2 (podrobná analýza) procesu zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy, pokiaľ ide o zmiernenie zmeny klímy, ako je to zobrazené na obrázku 7.

Z výskumu (78) (projektového portfólia EIB) vyplýva, že prahové hodnoty z tabuľky 4 vyjadrujú približne 95 % absolútnych a relatívnych emisií skleníkových plynov z projektov.

3.2.2.3.   Východiskové scenáre (uhlíková stopa, analýza nákladov a prínosov)

Východiskový scenár metodiky pre uhlíkovú stopu sa často nazýva „pravdepodobná alternatíva“ k plánu/projektu a pre analýzu nákladov a prínosov „kontrafaktuálny východiskový scenár“. Pri niektorých projektoch môže byť medzi týmito východiskovými scenármi rozdiel. V takých prípadoch je dôležité zabezpečiť jednotnosť medzi kvantifikáciou emisií skleníkových plynov a analýzou nákladov a prínosov. Toto by sa malo dostatočne opisovať v analýze nákladov a prínosov (podľa situácie) a v súhrnnej podobe uvádzať v dokumentácii o zabezpečení odolnosti proti zmene klímy.

Analýza CBA má zvyčajne formu porovnania scenára „s projektom“ so scenárom „bez projektu“. Z hľadiska zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy (zmiernenia) je dôležité, aby východiskový scenár projektu dôveryhodne predstavoval politiku EÚ v oblasti klímy. To by napríklad vylučovalo východiskový scenár, v ktorom sa v roku 2050 stále používajú palivá s vysokým obsahom uhlíka. Na druhej strane by mal byť zlučiteľný s dôveryhodnou cestou znižovania emisií skleníkových plynov v súlade s novými klimatickými cieľmi EÚ na rok 2030 a dosiahnutím klimatickej neutrality do roku 2050.

3.2.2.4.   Tieňové náklady na uhlík

V tomto usmernení sa používajú tieňové náklady na uhlík, ktoré zverejnila EIB, ako najlepší dostupný dôkaz (79) o nákladoch na dosiahnutie teplotného cieľa podľa Parížskej dohody (t. j. cieľovej hodnoty 1,5 °C). Tieňové náklady na uhlík sa merajú v reálnom vyjadrení a uvádzajú v cenách za rok 2016.

Tieňové náklady na uhlík, ktoré sa majú použiť v prípade projektov infraštruktúry v období 2021 – 2027, sa uvádzajú v tabuľke ďalej (pozri aj tabuľku 6 s ročnými hodnotami tieňových nákladov na uhlík).

Tabuľka 5

Tieňové náklady na uhlík v prípade emisií skleníkových plynov a znížení v EUR/t ekvivalentu CO2, v cenách za rok 2016

Rok	2020	2025	2030	2035	2040	2045	2050
EUR/t ekvivalentu CO2	80	165	250	390	525	660	800

Zdroj:

Plán EIB pre klimatickú banku na roky 2021 – 2025.

Predstavme si napríklad projekt, ktorý sa dnes posudzuje na účely financovania. Jeho vybudovanie bude trvať štyri roky, pričom v prevádzke bude 20 rokov od roku 2025, teda do roku 2045. V pláne projektu sa predpovedajú emisie za každý rok prevádzky. Za prvý rok prevádzky sa emisie ocenili na 165 EUR za tonu. Hodnota odhadovaných emisií za rok 2030 je 250 EUR za tonu. Ak sa odhaduje, že projekt bude emitovať emisie aj v roku 2045, ich cena bude 660 EUR za tonu.

Aby sa predišlo pochybnostiam, tieto údaje sa používajú iba na odhadnutie hodnoty čistých úspor uhlíka alebo hodnoty emisií v analýze nákladov a prínosov vypracovanej z hľadiska spoločnosti. Prognózy požiadaviek a ďalšie súvisiace aspekty ekonomickej analýzy alebo ekonomickej životaschopnosti projektov sú stimulované súčasnými cenovými signálmi na trhu, ktoré sú ovplyvnené celou škálou politík podpory.

Na nasledujúcom obrázku sú znázornené tieňové náklady na uhlík za obdobie 2020 – 2050:

Obrázok 6

Tieňové náklady na uhlík v prípade emisií skleníkových plynov a znížení v EUR/t ekvivalentu CO2, v cenách za rok 2016

Zdroj:

Plán EIB pre klimatickú banku na roky 2021 – 2025.

V nasledujúcej tabuľke 6 sa uvádzajú tieňové náklady na uhlík za jednotlivé roky obdobia 2020 – 2050. Hodnoty v tabuľke 6 sú vypočítané na základe hodnôt z tabuľky 5.

Tabuľka 6

Tieňové náklady na uhlík ročne v EUR/t ekvivalentu CO2, v cenách za rok 2016

Rok	EUR/t ekvivalentu CO2	Rok	EUR/t ekvivalentu CO2	Rok	EUR/t ekvivalentu CO2	Rok	EUR/t ekvivalentu CO2
2020	80	2030	250	2040	525	2050	800
2021	97	2031	278	2041	552
2022	114	2032	306	2042	579
2023	131	2033	334	2043	606
2024	148	2034	362	2044	633
2025	165	2035	390	2045	660
2026	182	2036	417	2046	688
2027	199	2037	444	2047	716
2028	216	2038	471	2048	744
2029	233	2039	498	2049	772

Tieňové náklady na uhlík predstavujú minimálnu hodnotu, ktorá sa použije na peňažné vyjadrenie emisií skleníkových plynov a ich znížení. Vyššie hodnoty pre tieňové náklady na uhlík možno použiť na účely zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy a analýzy nákladov a prínosov, napríklad keď vyššie hodnoty použije dotknutý členský štát alebo požičiavajúca inštitúcia alebo keď existujú iné požiadavky. Tieňové náklady na uhlík sa môžu aj upraviť, keď bude k dispozícii viac informácií.

Súčasťou analýzy CBA býva aj diskontovanie peňažne vyjadrených emisií skleníkových plynov. Odkazuje sa na príručku Komisie (80), v ktorej sa vysvetľujú sociálne diskontné sadzby. V príručke sa odporúča použiť 5 % sociálnu diskontnú sadzbu na veľké projekty v krajinách čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu a 3 % sadzbu v ostatných členských štátoch (81). Hoci sa príručka týka obdobia 2014 – 2020, je naďalej užitočnou referenciou aj pre obdobie 2021 – 2027. Použitá sociálna diskontná sadzba by sa mala opísať v dokumentácii o zabezpečení odolnosti proti zmene klímy.

3.2.2.5.   Overovanie zlučiteľnosti s dôveryhodnou cestou znižovania emisií skleníkových plynov na roky 2030 a 2050

Predkladateľ projektu by mal overiť zlučiteľnosť projektu s dôveryhodnou cestou v súlade (82) s cieľmi EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov na roky 2030 a 2050 a s cieľmi Parížskej dohody a európskeho právneho predpisu v oblasti klímy (pozri kapitolu 3.1). V rámci tohto procesu by mal predkladateľ projektu v prípade infraštruktúry so životnosťou presahujúcou rok 2050 overiť aj zlučiteľnosť projektu napríklad s prevádzkou, údržbou a záverečným vyradením z prevádzky za podmienok klimatickej neutrality. Pritom môže byť potrebné zohľadniť hľadiská obehového hospodárstva v počiatočných fázach cyklu vývoja projektu a prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov.

Okrem toho sa v nariadení (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (ďalej len „nariadenie o riadení“) poskytuje mechanizmus riadenia vychádzajúci z dlhodobých stratégií, integrovaných národných energetických a klimatických plánov na desaťročné obdobia, ktoré sa začínajú obdobím od roku 2021, do roku 2030, zodpovedajúcich integrovaných národných energetických a klimatických správ členských štátov o pokroku a z integrovaného monitoringu zo strany Komisie.

V integrovaných národných energetických a klimatických plánoch sa stanovujú vnútroštátne zámery, ciele a príspevky pre päť rozmerov energetickej únie vrátane rozmeru dekarbonizácie, pri ktorom ide o stanovenie „dlhodobých záväzkov Únie v oblasti emisií skleníkových plynov, ktoré sú v súlade s Parížskou dohodou, ďalšie zámery a ciele vrátane sektorových cieľov a cieľov v oblasti adaptácie“.

Integrované národné energetické a klimatické plány predstavujú dodatočnú a relevantnú referenciu na overenie zlučiteľnosti s dôveryhodnou cestou znižovania emisií skleníkových plynov (ak budú integrované národné energetické a klimatické plány v roku 2023 zmenené a posúdené tak, aby zahŕňali nové ciele EÚ na rok 2030 a cieľ dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050 stanovené v európskom právnom predpise v oblasti klímy).

Predkladateľ projektu by mal preukázať, že emisie skleníkových plynov projektu budú obmedzené v súlade s celkovými cieľmi EÚ na roky 2030 a 2050 a akýmikoľvek ambicióznejšími cieľmi odvetvia, do ktorého projekt patrí.

3.3.   Adaptácia na zmenu klímy (odolnosť proti zmene klímy)

Infraštruktúra (83) je zvyčajne dlhodobá a môže byť veľa rokov vystavená meniacej sa klíme, ktorá prináša čoraz nepriaznivejšie a častejšie vplyvy extrémnych výkyvov počasia a zmeny klímy.

Pod dohľadom a kontrolou dotknutých subjektov verejného sektora prispieva posudzovanie zraniteľnosti voči zmene klímy a posudzovanie rizík k identifikovaniu významných rizík dôsledkov zmeny klímy. Tvorí základ na identifikovanie, hodnotenie a vykonávanie cielených adaptačných opatrení. Tým sa prispieva k zníženiu zostávajúceho rizika na prijateľnú úroveň.

Predkladateľ projektu by mal subjektom verejného sektora predložiť všetky požadované informácie, aby mohli overiť, či sa prijateľná úroveň zostávajúcich rizík dôsledkov zmeny klímy stanovila s riadnym prihliadnutím na všetky zákonné, technické alebo iné požiadavky.

Ako sa vysvetľuje v kapitole 4 a prílohe C, posudzovanie zraniteľnosti voči zmene klímy a posudzovanie rizík, ako aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie, sa odporúča začleniť do procesu vývoja projektu (84) od samého začiatku, pretože sa tým vo všeobecnosti zabezpečí najširšie spektrum možností výberu optimálnych možností adaptácie.

Na vykonanie posúdenia zraniteľnosti voči zmene klímy a posúdenia rizík môže byť napríklad rozhodujúca lokalita projektu, o ktorej sa často rozhoduje v prvotnej etape. Ak sa posudzovanie zraniteľnosti voči zmene klímy a posudzovanie rizík uskutoční v neskorších fázach vývoja projektu, môže sa vyskytnúť viac prekážok, čo môže viesť k prijatiu nedostatočne optimálnych riešení.

Obrázok 7

Prehľad procesu adaptácie na zmenu klímy na účely zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy

Opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy pre projekty infraštruktúry sa zameriavajú najmä na zabezpečenie vhodnej úrovne odolnosti proti dôsledkom zmeny klímy, napríklad akútnym udalostiam, ako sú intenzívnejšie záplavy, prietrže mračien, suchá, vlny horúčav, prírodné požiare, búrky, zosuvy pôdy a hurikány, ale aj dlhotrvajúcim udalostiam, ako sú predpokladané zvyšovanie hladiny morí a zmeny priemerného úhrnu zrážok, vlhkosti pôdy a vzduchu.

Okrem toho, že sa zohľadní odolnosť projektu proti zmene klímy, musia byť zavedené aj opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa projektom neprehlbovala zraniteľnosť susedných hospodárskych a sociálnych štruktúr. To sa môže stať napríklad vtedy, ak sa má v rámci projektu vybudovať násyp, pre ktorý sa môže zvýšiť riziko záplav v jeho okolí.

Obrázok 8

Orientačný prehľad posudzovania zraniteľnosti voči zmene klímy a posudzovania rizík a identifikácie, hodnotenia a plánovania/začlenenia príslušných možností adaptácie

V tomto usmernení sa povoľuje využitie alternatívnych prístupov k opísanému posudzovaniu zraniteľnosti voči zmene klímy a posudzovaniu rizík, ak ide o nové a medzinárodne uznávané prístupy a metodické rámce, napríklad prístup uplatňovaný IPCC v súvislosti so šiestou hodnotiacou správou (AR6) (85). Naďalej je cieľom identifikovať významné riziká dôsledkov zmeny klímy, na základe ktorých sa môžu identifikovať, hodnotiť a vykonať cielené adaptačné opatrenia.

3.3.1.   Preverovanie – fáza 1 (adaptácia)

Analýza zraniteľnosti projektu voči zmene klímy predstavuje dôležitý krok v procese identifikovania správnych adaptačných opatrení, ktoré sa majú prijať. Analýza má tri kroky, pozostáva z analýzy citlivosti a posúdenia súčasnej a budúcej expozície, pričom ich kombinácia sa využije na vykonanie posúdenia zraniteľnosti.

Technickí špecialisti zvyčajne jednoznačne špecifikujú úroveň a rozlíšenie údajov potrebných na dostatočné analyzovanie otázok.

Cieľom analýzy zraniteľnosti (86) je identifikovať príslušné klimatické nebezpečenstvá (87) daného špecifického typu projektu v plánovanej lokalite. Zraniteľnosť projektu je kombináciou dvoch aspektov: miery citlivosti zložiek projektu na klimatické nebezpečenstvá vo všeobecnosti (citlivosť) a pravdepodobnosti výskytu týchto nebezpečenstiev v lokalite realizácie projektu v súčasnosti i v budúcnosti (expozícia). Tieto dva aspekty možno posúdiť osobitne (ako sa opisuje ďalej) alebo spoločne.

Obrázok 9

Prehľad fázy preverovania s analýzou zraniteľnosti

Na obrázku 9 je znázornený prehľad analýzy citlivosti, expozície a zraniteľnosti, ktoré tvoria fázu 1 (preverovanie) celého procesu znázorneného na obrázku 8.

Počiatočné preverovanie sa môže zameriavať na klimatické nebezpečenstvá vyhodnotené v analýze citlivosti a/alebo analýze expozície, ktoré predstavujú vstup pre posúdenie zraniteľnosti, ako vysoké.

3.3.1.1.   Citlivosť

Cieľom analýzy citlivosti je identifikovať, ktoré klimatické nebezpečenstvá sú relevantné pre špecifický typ projektu, a to bez ohľadu na lokalitu. Zvyšovanie hladiny morí môže napríklad predstavovať pravdepodobne závažné nebezpečenstvo pre väčšinu projektov morských prístavov bez ohľadu na ich lokalitu.

Analýza citlivosti by sa mala týkať projektu komplexne, zaoberať sa jeho jednotlivými zložkami a tým, ako funguje v širšej sieti alebo systéme, napríklad v rámci týchto štyroch tém:

—	zariadenia a procesy na mieste,

—	vstupy ako voda a energia,

—	výstupy ako výrobky a služby,

—	prístup a dopravné spojenia, a to aj mimo priamej kontroly projektu.

Priradenie skóre citlivosti k typom projektov najlepšie zabezpečia technickí odborníci, t. j. inžinieri a ďalší špecialisti s dobrými znalosťami projektu.

Okrem toho môže návrh projektu kriticky závisieť od konkrétnych (inžinierskych alebo iných) parametrov. Návrh mosta môže napríklad kriticky závisieť od hladiny vody v rieke, ktorej brehy spája; alebo neprerušovaná prevádzka tepelnej elektrárne môže kriticky závisieť od dostatočného objemu chladiacej vody, minimálnej hladiny vody a maximálnej teploty vody v blízkej rieke. Takéto kritické parametre návrhu môže byť dôležité začleniť do analýzy citlivosti na klimatické aspekty.

Na obrázku 10 je znázornený prehľad analýzy citlivosti, ktorá tvorí súčasť fázy 1 (preverovanie), ako sa to zobrazuje na obrázku 7.

Obrázok 10

Prehľad analýzy citlivosti

Ku každej téme alebo klimatickému nebezpečenstvu by sa mal priradiť vysoký, stredný alebo nízky stupeň citlivosti.

—	Vysoký stupeň citlivosti: klimatické nebezpečenstvo môže mať významný vplyv na zariadenia a procesy, vstupy, výstupy a dopravné spojenia.

—	Stredný stupeň citlivosti: klimatické nebezpečenstvo môže mať mierny vplyv na zariadenia a procesy, vstupy, výstupy a dopravné spojenia.

—	Nízky stupeň citlivosti: klimatické nebezpečenstvo nemá žiadny (alebo má bezvýznamný) vplyv.

3.3.1.2.   Expozícia

Cieľom analýzy expozície je identifikovať, ktoré nebezpečenstvá sú relevantné pre plánovanú lokalitu realizácie projektu, a to bez ohľadu na typ projektu. Záplavy môžu napríklad predstavovať významné klimatické nebezpečenstvo pre lokalitu vedľa rieky na záplavovom území.

Analýza expozície sa preto zameriava na lokalitu a analýza citlivosti na typ projektu.

Analýzu expozície možno rozdeliť na dve časti: expozíciu voči súčasnej klíme a expozíciu voči budúcej klíme. Na posúdenie súčasnej a minulej klimatickej expozície by sa mali použiť dostupné historické a aktuálne údaje o lokalite projektu (alebo alternatívnych lokalitách projektu). Na pochopenie možných zmien úrovne expozície v budúcnosti sa môžu využiť prognózy klimatického modelu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zmenám frekvencie a intenzity extrémnych výkyvov počasia.

Na obrázku 11 je znázornený prehľad analýzy expozície, ktorá tvorí súčasť fázy 1 (preverovanie), ako sa to zobrazuje na obrázku 7.

Obrázok 11

Prehľad analýzy expozície

Každá geografická lokalita môže byť vystavená iným klimatickým nebezpečenstvám. Je užitočné pochopiť, ako sa expozícia jednotlivých geografických oblastí v Európe zmení v dôsledku meniacich sa klimatických nebezpečenstiev, ako sa to uvádza v zozname ďalej.

Napríklad:

—	oblasti, v ktorých príjem/živobytie ľudí závisí od prírodných zdrojov,

—	pobrežia, ostrovy a príbrežné lokality sú najviac vystavené čoraz intenzívnejšiemu búrkovému vlnobitiu, prílivovým vlnám, zaplavovaniu pobrežia a erózii,

—	oblasti s nízkymi a klesajúcimi sezónnymi zrážkami sú častejšie vystavené vyšším rizikám sucha, sadania pôdy a prírodných požiarov,

—	oblasti s vysokými a stúpajúcimi teplotami sú často viac ohrozené vlnami horúčav,

—	oblasti so zvýšenými sa sezónnymi zrážkami (v možnej kombinácii s rýchlejším topením snehu a prietržami mračien) sú často viac vystavené prudkým záplavám a erózii,

—	oblasti, v ktorých sa nachádza hmotné aj nehmotné kultúrne dedičstvo.

Je dôležité pochopiť, ktoré oblasti sú týmto javom vystavené a aký vplyv to bude mať na ne aj na ľudí, ktorí v nich žijú, keďže proaktívna adaptácia je pre ne často najprínosnejšia.

Čím viac sa údaje zameriavajú na miestne podmienky a čím konkrétnejšie údaje sú, tým presnejšie a relevantnejšie bude posúdenie (pozri napríklad zoznam zdrojov údajov o budúcej klíme v oddiele 3.1).

V prípade niektorých nebezpečenstiev sa môžu vyžadovať údaje a štúdie zamerané na konkrétnu lokalitu, napríklad v prípade prudkých záplav.

3.3.1.3.   Zraniteľnosť

Pri analýze zraniteľnosti sa kombinuje výstup analýzy citlivosti a analýzy expozície (ak sa posudzovali samostatne).

Na obrázku 12 je znázornený prehľad analýzy zraniteľnosti, v ktorej sa zlučujú zistenia z analýzy citlivosti a expozície (pozri Obrázok 7).

Obrázok 12

Prehľad analýzy zraniteľnosti

Posúdenie zraniteľnosti je zamerané na identifikovanie potenciálnych závažných nebezpečenstiev a súvisiaceho rizika. Na jej základe sa prijíma rozhodnutie o prechode do fázy posúdenia rizika. Zvyčajne sa pri ňom odhalia najvýznamnejšie nebezpečenstvá na účely vykonania posúdenia rizík (v závislosti od rozsahu sa môžu považovať za zraniteľnosti označené ako vysoké, prípadne stredné). Ak z posúdenia zraniteľnosti vyplynie záver, že všetky zraniteľnosti sú opodstatnene hodnotené ako nízke alebo bezvýznamné, žiadne ďalšie posúdenie rizík (dôsledkov zmeny klímy) nie je potrebné (skončí sa tým preverovanie a fáza 1). Rozhodnutie o tom, či zraniteľnosti postúpia do fázy podrobnej analýzy rizík, však bude závisieť od odôvodneného posúdenia, ktoré vykoná predkladateľ projektu a skupina pre posúdenie zmeny klímy.

Na citlivosť a zraniteľnosť zariadení voči zmene klímy môže mať vplyv aj lokalita infraštruktúry spoločne s adaptívnou kapacitou miestnych podnikov, samospráv a spoločenstiev. Zraniteľnosť voči viacerým klimatickým nebezpečenstvám môže byť takisto do veľkej miery špecifická pre konkrétne odvetvie a úzko previazaná s technológiou využívanou pri výstavbe a prevádzke.

3.3.2.   Podrobná analýza – fáza 2 (adaptácia)

3.3.2.1.   Vplyvy, pravdepodobnosť a riziká dôsledkov zmeny klímy

Posudzovanie rizík predstavuje štruktúrovanú metódu analýzy klimatických nebezpečenstiev a ich vplyvov, na základe ktorej sa získajú informácie potrebné na prijatie rozhodnutia.

Pri tomto procese sa posúdia pravdepodobnosti a závažnosti vplyvov nebezpečenstiev identifikovaných v rámci posúdenia zraniteľnosti (alebo počiatočného preverovania príslušných nebezpečenstiev), ako aj význam rizika pre úspech projektu.

Malo by to byť súčasťou celkovej logiky posúdenia rizík projektu, ktorá je zakomponovaná do celého procesu vývoja projektu, aby bolo možné riziká riešiť holisticky, a nie v rámci samostatného posúdenia.

Proces posudzovania rizík sa odporúča začať pri plánovaní projektu pri prvej príležitosti, pretože včas identifikované riziká možno zvyčajne jednoduchšie a nákladovo efektívnejšie riadiť a/alebo im predchádzať.

Cieľom je kvantifikovať význam rizík pre projekt v súčasných a budúcich klimatických podmienkach.

Na obrázku 13 je znázornený prehľad analýzy pravdepodobnosti, analýzy vplyvu a posúdenia rizík, ktoré tvoria základ identifikovania, hodnotenia, výberu a vykonávania adaptačných opatrení. Celý proces je znázornený na obrázku 8.

Obrázok 13

Prehľad posúdenia rizík dôsledkov zmeny klímy vo fáze 2

V porovnaní s analýzou zraniteľnosti sa pri posudzovaní rizík jednoduchšie identifikujú dlhodobejšie reťazce príčin a následkov, ktoré prepájajú klimatické nebezpečenstvá s výkonnosťou projektu v rôznych rozmeroch (technickom, environmentálnom, sociálneho začlenenia/prístupnosti, finančnom atď.), a v rámci ktorých sa skúmajú interakcie medzi faktormi. Pri posudzovaní rizík je teda možné identifikovať otázky, ktoré nevyplynú z posudzovania zraniteľnosti.

V norme ISO 14091 (88) sa používa koncepcia „reťazcov vplyvu“, ktorá predstavuje efektívny nástroj na lepšie pochopenie, vizualizáciu, systematizáciu a prioritizáciu faktorov stimulujúcich riziko v systéme. Reťazce vplyvu slúžia ako analytický východiskový bod pre celkové posúdenie rizík. Špecifikuje sa nimi, ktoré nebezpečenstvá potenciálne spôsobujú priame a nepriame dôsledky zmeny klímy, a tvoria teda základnú štruktúru posudzovania rizík. Slúžia ako dôležité komunikačné nástroje na diskusiu o tom, čo sa má analyzovať a ktoré klimatické, sociálno-ekonomické, biofyzické alebo iné parametre zohľadniť. Takto sú užitočné na identifikovanie cielených adaptačných opatrení, ktoré sa majú prijať.

Posúdenie rizík môže obsahovať odborné posúdenie skupiny pre posúdenie a preskúmanie súvisiacej literatúry alebo historických údajov. Často je jeho súčasťou organizácia seminára o identifikovaní rizík (89), na ktorom sa identifikujú nebezpečenstvá, dôsledky a kľúčové riziká dôsledkov zmeny klímy a rozhodne o mimoriadnej analýze potrebnej na meranie významu rizík.

Podrobné posúdenie rizík má zvyčajne formu kvantitatívneho alebo semikvantitatívneho posúdenia, ktoré často obsahuje číselné modelovanie. Najlepšie sa vykonáva počas menších stretnutí alebo prostredníctvom odborných analýz.

3.3.2.2.   Pravdepodobnosť

Touto časťou posúdenia rizík sa meria pravdepodobnosť výskytu identifikovaných klimatických nebezpečenstiev za dané obdobie, napríklad počas životnosti projektu.

Na obrázku 14 je znázornený názorný prehľad analýzy pravdepodobnosti, ktorá tvorí súčasť fázy 2, ako sa to zobrazuje na obrázku 13. Na posúdenie pravdepodobnosti možno využiť aj alternatívne rozsahy, ako napríklad rozsah používaný IPCC (90).

Obrázok 14

Prehľad analýzy pravdepodobnosti

V prípade niektorých rizík dôsledkov zmeny klímy môže byť pravdepodobnosť výskytu do značnej miery neistá. Môže si vyžadovať odborné posúdenie vychádzajúce z najlepších v súčasnosti dostupných informácií a údajov z registrov, štatistík, simulácií a súčasných/minulých poznatkov vychádzajúcich z konzultácií so zainteresovanými stranami. Mali by k nim patriť aj odkazy na vnútroštátne, regionálne a/alebo miestne klimatické údaje a projekcie klímy. Okrem toho by sa mal zvážiť vývoj pravdepodobnosti rizík dôsledkov zmeny klímy v čase. Zvyšovanie priemernej teploty v dôsledku zmeny klímy môže napríklad podstatne zvyšovať pravdepodobnosť určitých rizík dôsledkov zmeny klímy počas životnosti projektu.

3.3.2.3.   Vplyv

Touto časťou posúdenia rizík sa merajú dôsledky v prípade výskytu identifikovaného klimatického nebezpečenstva. To by sa malo posudzovať ako rozsah vplyvu jednotlivých nebezpečenstiev. Vplyv sa označuje aj ako závažnosť alebo magnitúda.

Dôsledky vo všeobecnosti súvisia s hmotným majetkom a operáciami, zdravím a bezpečnosťou, vplyvmi na životné prostredie, sociálnymi vplyvmi, vplyvom na prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, finančnými dôsledkami a reputačným rizikom. Posúdenie môže byť potrebné vykonať aj v oblasti adaptívnej kapacity systému, v ktorom sa projekt prevádzkuje. Takisto môže byť dôležité zvážiť, do akej miery je táto infraštruktúra zásadná pre širšiu sieť alebo systém (t. j. kritickosť), a či môže mať za následok dodatočné širšie vplyvy a kaskádové účinky.

Na obrázku 15 je znázornený prehľad analýzy vplyvu, ktorá tvorí súčasť fázy 2, ako sa to zobrazuje na obrázku 13.

Obrázok 15

Prehľad analýzy vplyvu

Projekty infraštruktúry majú zvyčajne dlhú životnosť, často od 30 do 80 rokov. Dočasné alebo núdzové práce však môžu trvať kratšie. V prípade rovnako dlhej životnosti nie je vždy potrebné posúdiť všetky zložky projektu infraštruktúry. Koľaje sa budú napríklad vymieňať (v rámci pravidelnej údržby) častejšie ako železničné násypy. Pri projektoch infraštruktúry so životnosťou do piatich rokov sa často nebude vyžadovať použitie projekcií klímy, aj tak by však mali byť odolné proti súčasnej klíme.

V prípade viacerých klimatických nebezpečenstiev možno očakávať (91), že pravdepodobnosť a vplyvy sa budú počas životnosti projektu meniť so zmenami globálneho otepľovania a zmenou klímy. Predpokladané zmeny pravdepodobnosti a vplyvov by sa mali začleniť do posudzovania rizík. Na tento účel môže byť užitočné rozdeliť životnosť na postupnosť kratších období (napríklad 10 – 20 rokov). Osobitná pozornosť by sa mala venovať extrémnym výkyvom počasia a kaskádovým účinkom.

Ako je znázornené ďalej, posudzovanie rizík by sa malo týkať rizikových oblastí významných pre každý scenár zmeny klímy a niekoľko úrovní dôsledkov:

Tabuľka 7

Magnitúda dôsledkov v rôznych rizikových oblastiach  (*1)  (92)

Rizikové oblasti	Magnitúda dôsledkov
	1 Bezvýznamné	2 Menej závažné	3 Stredne závažné	4 Veľmi závažné	5 Katastrofické
Poškodenie zariadení/inžiniering/prevádzka	Vplyv môže byť absorbovaný prostredníctvom bežnej činnosti.	Nepriaznivá udalosť, ktorá môže byť absorbovaná opatreniami na zabezpečenie kontinuity činností.	Závažná udalosť, ktorá si vyžaduje dodatočné núdzové opatrenia na zabezpečenie kontinuity činností.	Kritická udalosť, ktorá si vyžaduje mimoriadne/núdzové opatrenia na zabezpečenie kontinuity činností.	Katastrofa, ktorá môže viesť k zatvoreniu alebo zlyhaniu či strate zariadenia/siete.
Bezpečnosť a ochrana zdravia	Podanie prvej pomoci.	Menší úraz, lekárske ošetrenie.	Vážny úraz alebo ušlá práca.	Závažný alebo viacnásobný úraz, trvalá ujma alebo zdravotné postihnutie.	Jeden alebo viacero smrteľných úrazov.
Životné prostredie	Bez vplyvu na východiskové životné prostredie. Lokalizovaný v zdrojovej oblasti. Nie je potrebný návrat do pôvodného stavu.	Lokalizovaný v rámci lokality. Návrat do pôvodného stavu do jedného mesiaca od výskytu vplyvu.	Stredne závažné poškodenie s možným širším účinkom. Návrat do pôvodného stavu do jedného roka.	Závažné poškodenie s miestnym účinkom. Návrat do pôvodného stavu trvajúci dlhšie ako rok. Nedodržanie právnych predpisov o životnom prostredí/povolenia.	Závažné poškodenie so širokým účinkom. Návrat do pôvodného stavu trvajúci dlhšie ako rok. Obmedzené vyhliadky na úplný návrat do pôvodného stavu.
Sociálna oblasť	Bez negatívneho vplyvu na sociálnu oblasť.	Lokalizované dočasné vplyvy na sociálnu oblasť.	Lokalizované dlhodobé vplyvy na sociálnu oblasť.	Nezabezpečenie ochrany chudobných alebo zraniteľných skupín (93). Dlhodobé vplyvy na sociálnu oblasť na celoštátnej úrovni.	Strata spoločenského oprávnenia na vykonávanie činnosti. Protesty spoločenstva.
Finančná oblasť (v prípade jednej mimoriadnej udalosti alebo celoročného priemerného vplyvu) (*2)	x % IRR (*3) < 2 % obratu	x % IRR 2 – 10 % obratu	x % IRR 10 – 25 % obratu	x % IRR 25 – 50 % obratu	x % IRR > 50 % obratu
Reputácia	Lokalizovaný dočasný vplyv na verejnú mienku.	Lokalizovaný krátkodobý vplyv na verejnú mienku.	Lokalizovaný dlhodobý vplyv na verejnú mienku s nepriaznivým pokrytím v miestnych médiách.	Celoštátny krátkodobý vplyv na verejnú mienku; negatívne pokrytie v celoštátnych médiách.	Celoštátny dlhodobý vplyv s potenciálom ovplyvniť stabilitu vlády.
Kultúrne dedičstvo a kultúrne priestory	Bezvýznamný vplyv.	Krátkodobý vplyv. Možná obnova alebo náprava.	Vážne poškodenie so širším vplyvom na odvetvie cestovného ruchu.	Závažné poškodenie s celoštátnym a medzinárodným vplyvom.	Trvalá strata s výsledným vplyvom na spoločnosť.

3.3.2.4.   Riziká

Po posúdení pravdepodobnosti a vplyvu jednotlivých nebezpečenstiev možno na základe kombinácie týchto dvoch faktorov odhadnúť mieru významu každého potenciálneho rizika. Riziká možno zmapovať v matici rizík (v rámci celkového posúdenia rizík projektu) s cieľom identifikovať najvýznamnejšie potenciálne riziká a riziká, v prípade ktorých je potrebné prijať adaptačné opatrenia.

Obrázok 16

Prehľad posudzovania rizík

Na obrázku 16 je znázornený prehľad posúdenia rizík, v ktorom sa zlučujú zistenia z analýzy pravdepodobnosti a vplyvu (pozri obrázok 13).

O tom, čo predstavuje prijateľnú úroveň rizika, alebo ktoré riziko je či nie je významné, rozhoduje predkladateľ projektu a skupina odborníkov vykonávajúcich posúdenie na základe konkrétnych okolností projektu.

Každá použitá kategorizácia musí byť obhájiteľná, jednoznačne špecifikovaná a zrozumiteľne a logicky opísaná, ako aj koherentne začlenená do celkového posúdenia rizík projektu. Katastrofická udalosť, aj keď je zriedkavá alebo nepravdepodobná, sa napríklad vždy môže považovať za takú, ktorá predstavuje pre projekt mimoriadne riziko, keďže jej dôsledky sú závažné.

3.3.2.5.   Adaptačné opatrenia

Ak z posúdenia rizík vyplynie existencia významných rizík dôsledkov zmeny klímy pre projekt, tieto riziká sa musia riadiť a znížiť na prijateľnú úroveň.

V prípade každého identifikovaného významného rizika by sa mali posúdiť cielené adaptačné opatrenia. Uprednostňované opatrenia by sa potom mali začleniť do návrhu projektu a/alebo jeho prevádzkovania s cieľom posilniť jeho odolnosť proti zmene klímy (94).

Na obrázku 17 je znázornený prehľad procesu na identifikovanie, hodnotenie/výber a vykonanie/začlenenie/plánovanie adaptačných opatrení vychádzajúcich z predchádzajúcich krokov uvedených na obrázku 8.

Obrázok 17

Prehľad procesu identifikácie, hodnotenia a plánovania/začlenenia možností adaptácie

O možnostiach, hodnotení a plánovaní (95) adaptácie majú konkrétne členské štáty k dispozícii čoraz viac literatúry a skúseností, ako aj súvisiacich zdrojov (96).

Ďalšie informácie o plánovaní adaptácie v členských štátoch sú k dispozícii na platforme Climate-ADAPT (97).

Adaptácia bude často spočívať v prijatí kombinácie štrukturálnych a neštrukturálnych opatrení. Štrukturálne opatrenia zahŕňajú úpravu návrhu alebo špecifikácie hmotného majetku a infraštruktúry alebo prijatie alternatívnych či lepších riešení. Neštrukturálne opatrenia zahŕňajú územné plánovanie, zlepšené programy monitorovania alebo reakcie na núdzové situácie, odbornú prípravu zamestnancov a činnosti prenosu zručností, vypracovanie strategických alebo podnikových rámcov posúdenia rizík dôsledkov zmeny klímy, finančné riešenia, ako je poistenie proti zlyhaniu dodávateľského reťazca alebo alternatívne služby.

Na zistenie správneho opatrenia alebo kombinácie opatrení na zníženie rizika na prijateľnú úroveň by sa mali posúdiť rôzne možnosti adaptácie.

Stanovená prijateľná úroveň rizika závisí od skupiny odborníkov, ktorá vykonáva posúdenie, a rizika, ktoré je predkladateľ projektu pripravený akceptovať. Môžu napríklad existovať aspekty projektu, ktoré sa nepovažujú za základnú infraštruktúru, a pri ktorých náklady na adaptačné opatrenia presahujú prínosy zabránenia rizikám. V takom prípade môže byť za určitých okolností najlepšou možnosťou umožniť zlyhanie infraštruktúry, ktorá sa nepovažuje za základnú.

Vzhľadom na značnú neistotu budúcich predpovedí týkajúcich sa nebezpečenstiev súvisiacich so zmenou klímy je často kľúčovým identifikovanie adaptačných riešení (ak sú možné), ktoré budú vhodné v súčasnej situácii aj vo všetkých budúcich scenároch. Takéto opatrenia sa často nazývajú nízkorizikové alebo bezrizikové možnosti.

Vhodné môže byť takisto zvážiť flexibilné/adaptačné opatrenia ako monitorovanie situácie a vykonanie fyzických opatrení až vtedy, ak situácia dosiahne kritickú prahovú úroveň (alebo zvážiť cesty adaptácie (98)). Táto možnosť môže byť užitočná najmä vtedy, ak z klimatických predpovedí vyplývajú vysoké úrovne neistoty. Je vhodná dovtedy, kým sú jednoznačne stanovené prahové hodnoty alebo hraničné body a budúcimi navrhovanými opatreniami sa preukázateľne a na dostatočnej úrovni riešia riziká. Monitorovanie by sa malo začleniť do procesov riadenia infraštruktúry.

Posúdenie možností adaptácie môže byť kvantitatívne alebo kvalitatívne v závislosti od dostupnosti informácií a ďalších faktorov. Za určitých okolností, napríklad v prípade infraštruktúry s relatívne nízkou hodnotou a obmedzenými rizikami dôsledkov zmeny klímy, môže postačovať rýchle odborné posúdenie. Za iných okolností, napríklad v prípade možností so závažným sociálno-ekonomickým vplyvom, bude dôležité využiť komplexnejšie informácie, napríklad o rozdelení pravdepodobnosti klimatického rizika, ekonomickej hodnote súvisiacich poškodení (alebo poškodení, ktorým sa zabránilo) a zvyškových rizikách.

Ďalším krokom je začlenenie vyhodnotených možností adaptácie do správnej etapy vývoja projektu, napríklad do investičného a finančného plánovania, plánovania monitorovania a reakcií, vymedzenia úloh a povinností, organizačných opatrení, odbornej prípravy alebo inžinierskeho návrhu, a zabezpečiť súlad možností s vnútroštátnymi usmerneniami a platnými právnymi predpismi.

Okrem toho by sa malo ako osvedčený postup riadenia vykonávať priebežné monitorovanie počas prevádzkovej životnosti projektu s cieľom: i) skontrolovať presnosť posúdenia a využiť to ako podklad pri budúcich posúdeniach a projektoch a ii) identifikovať pravdepodobnosť dosiahnutia špecifických hraničných bodov alebo prahových hodnôt, a na tomto základe určiť, či je potrebné vykonať dodatočné adaptačné opatrenia (t. j. postupná adaptácia).

Pilier adaptácie v rámci zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy by mal obsahovať:

—	overenie zlučiteľnosti projektu so stratégiami a plánmi EÚ, vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi stratégiami a plánmi (podľa situácie) týkajúcimi sa adaptácie na zmenu klímy a ostatnými relevantnými strategickými a plánovacími dokumentmi a

—	posúdenie rozsahu a potreby pravidelného monitorovania a následných činností, napríklad základných predpokladov vo vzťahu k budúcej zmene klímy.

Oba aspekty by sa mali riadne začleniť do cyklu vývoja projektu.

4.   ZABEZPEČENIE ODOLNOSTI PROTI ZMENE KLÍMY A RIADENIE PROJEKTOVÉHO CYKLU

Riadenie projektového cyklu predstavuje proces efektívneho a účinného plánovania, organizovania, koordinácie a overovania projektu vo všetkých jeho fázach od plánovania cez vykonávanie a prevádzkovanie až po ukončenie.

Zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy by malo byť do riadenia projektového cyklu začlenené od samého začiatku, ako je to znázornené na obrázku 18 a podrobne vysvetlené v prílohe C.

Obrázok 18

Prehľad zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy a riadenia projektového cyklu

V procese zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy môžu jednotlivé etapy cyklu vývoja projektu riadiť rôzne orgány. Subjekty verejného sektora môžu napríklad riadiť etapu stratégie/plánu, predkladateľ projektu etapu uskutočniteľnosti/návrhu a vlastníci a správcovia aktív ďalšiu etapu.

Dokumentácia o zabezpečení odolnosti proti zmene klímy sa často verifikuje predtým, ako predkladateľ projektu predloží žiadosť o schválenie projektu finančnému subjektu, ako sa to znázorňuje na obrázku 19 V takom prípade by mal verifikáciu vykonať nezávislý overovateľ. Dokumentáciu však môže verifikovať aj finančný odborník, a to ako prvý krok procesu, ktorého výsledkom je investičné rozhodnutie.

Obrázok 19

Orgány riadiace rôzne etapy vývoja projektu

5.   ZABEZPEČENIE ODOLNOSTI PROTI ZMENE KLÍMY A POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Hľadiská súvisiace so zmenou klímy môžu tvoriť významnú zložku posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie. Týka sa to oboch pilierov zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy, t. j. zmiernenia zmeny klímy aj adaptácie na zmenu klímy.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa vymedzuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (99) zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ (100) (ďalej len „smernica o EIA“).

Smernica 2014/52/EÚ (ďalej len „smernica o EIA z roku 2014“) sa v súlade s článkom 3 uplatňuje na projekty, v prípade ktorých sa od 16. mája 2017 (vrátane) začalo preverovanie (na projekty z prílohy II) alebo stanovovanie rozsahu, prípadne za ktoré navrhovateľ predložil správu o posúdení vplyvov na životné prostredie (na projekty z príloh I a II podľa postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie).

Smernica 2011/92/EÚ (ďalej len „smernica o EIA z roku 2011“) sa uplatňuje na projekty, v prípade ktorých sa do 16. mája 2017 začalo preverovanie (na projekty z prílohy II) alebo stanovovanie rozsahu, prípadne za ktoré navrhovateľ predložil správu o posúdení vplyvov na životné prostredie (na projekty z príloh I a II podľa postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie).

Zmenená smernica o EIA obsahuje ustanovenia o zmene klímy. V prípade projektov patriacich do pôsobnosti smernice o EIA z roku 2014 existuje prekrývanie medzi procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie a procesom zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy. Tieto dva procesy by sa mali plánovať spoločne, aby sa využila výhoda prekrývania.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa vzťahuje na súkromné a verejné projekty uvedené v prílohách I a II k smernici o EIA. Všetky projekty uvedené v prílohe I sa považujú za projekty s významnými účinkami na životné prostredie, a preto sa na ne vzťahuje posúdenie vplyvov na životné prostredie, v prípade projektov uvedených v prílohe II musia o prípadnej potrebe posúdenia vplyvov na životné prostredie rozhodnúť vnútroštátne orgány. Toto sa vykonáva prostredníctvom postupu preverovania, v rámci ktorého príslušný orgán na základe prahových hodnôt/kritérií alebo preskúmania jednotlivých prípadov posudzuje, či bude mať projekt významné účinky, pričom sa zohľadnia kritériá stanovené v prílohe III k smernici o EIA.

Tento oddiel sa zameriava na projekty, na ktoré sa vzťahuje posudzovanie vplyvov na životné prostredie, t. j. na projekty z prílohy I a z prílohy II preverované príslušnými orgánmi.

Projekty uvedené v prílohách I a II k smernici o EIA (vrátane všetkých zmien alebo predĺžení projektov, ktoré napríklad z dôvodu svojej povahy alebo rozsahu predstavujú riziká podobné svojimi účinkami na životné prostredie rizikám, ktoré predstavujú samotné projekty) si budú v závislosti od uvedených typov projektov zvyčajne vyžadovať zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy (zmiernenie a/alebo adaptáciu).

V prípade projektov z prílohy II, ktoré príslušné orgány vyňali z preverovania podľa smernice o EIA z roku 2011, t. j. keď sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie nevyžaduje, však môže byť dôležité vykonať zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy v súlade s týmto usmernením, napríklad na účely zosúladenia s právnym základom pre cielené financovanie z prostriedkov EÚ.

Obrázok 20

Environmentálne hodnotenia a riadenie projektového cyklu

V prílohe D sa nachádza ďalšie usmernenie k hľadiskám zmeny klímy pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

A napokon, hľadiská zmeny klímy môžu tvoriť dôležitú zložku strategického environmentálneho hodnotenia (SEA) plánu alebo programu, pretože sa nimi stanovuje rámec na vypracovanie určitých projektov. Týka sa to oboch pilierov zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy, t. j. zmiernenia zmeny klímy aj adaptácie na zmenu klímy. Usmernenie k zabezpečeniu odolnosti proti zmene klímy a k SEA sa nachádza v prílohe E. Vzhľadom na obrázok 23 to však môže byť mimo rozsahu pôsobnosti predkladateľa projektu.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014 (Ú. v. EÚ L 249, 14.7.2021, s. 38).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1), https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32018R1999&qid=1628500091292

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13), https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32020R0852&qid=1628500197865

(7)  Osobitné požiadavky fondu, napríklad na analýzu nákladov a prínosov, sa môžu týkať emisií skleníkových plynov.

(8)  Stratégia EÚ pre adaptáciu: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=COM:2021:82:FIN.

(9)  Novú infraštruktúru, ale napríklad aj obnovenú, modernizovanú a rozšírenú existujúcu infraštruktúru.

(10)  Informácie o udržateľnej prepojiteľnosti pozri napríklad v spoločnom oznámení Prepájanie Európy a Ázie – základné piliere stratégie EÚ, JOIN(2018) 31 final z 19. septembra 2019.

(11)  Určitá infraštruktúra sa môže označovať ako „kritická“ v súlade so smernicou Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu, ktorá obsahuje nasledujúce vymedzenie. Toto usmernenie k zabezpečeniu odolnosti proti zmene klímy možno uplatňovať na infraštruktúru bez ohľadu na to, či je označená za „kritickú“.

(12)  S prihliadnutím napríklad na usmernenie k zosúladeniu nových projektov s cestami znižovania emisií skleníkových plynov v pláne EIB pre klimatickú banku: https://www.eib.org/en/publications/the-eib-group-climate-bank-roadmap.

(13)  Eurokódy sú moderné referenčné projektové normy pre budovy, infraštruktúry a inžinierske stavby. Predstavujú odporúčanú referenciu pre technické špecifikácie vo verejných zákazkách a sú navrhnuté tak, aby v celej Európe zabezpečovali jednotnejšiu úroveň bezpečnosti v stavebníctve.

(14)  Správa JRC: Sousa, M.L., Dimova, S., Athanasopoulou, A., Iannaccone, S. Markova, J. (2019), State of harmonised use of the Eurocodes, EUR 29732, doi:10.2760/22104, https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC115181.

(15)  Správa JRC: P. Formichi, L. Danciu, S. Akkar, O. Kale, N. Malakatas, P. Croce, D. Nikolov, A. Gocheva, P. Luechinger, M. Fardis, A. Yakut, R. Apostolska, M.L. Sousa, S. Dimova, A. Pinto, Eurocodes: background and applications. Elaboration of maps for climatic and seismic actions for structural design with the Eurocodes; EUR 28217, doi:10.2788/534912, JRC103917, https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC103917.

(16)  Štúdia z roku 2018 „Climate change adaptation of major infrastructure projects“ vykonaná pre DG REGIO: https://ec.europa.eu/regional_policy/en/information/publications/studies/2018/climate-change-adaptation-of-major-infrastructure-projects

(17)  Copernicus C3S: https://climate.copernicus.eu/.

(18)  Klimatická databáza Copernicus: https://cds.climate.copernicus.eu/#!/home.

(19)  Štúdia z roku 2018 vypracovaná pre GR REGIO s názvom Adaptácia veľkých projektov infraštruktúry na zmenu klímy: https://ec.europa.eu/regional_policy/sk/information/publications/studies/2018/climate-change-adaptation-of-major-infrastructure-projects.

(20)  Projekty v rámci programu Horizont 2020 zamerané na odolnosť proti zmene klímy a vode, napríklad CLAIRCITY, ICARUS, NATURE4CITIES, GROWGREEN, CLARITY, CLIMATE-FITCITY.

(21)  https://cordex.org/.

(22)  Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus: https://www.copernicus.eu/sk/sluzby/zmena-klimy.

(23)  Program Copernicus: https://www.copernicus.eu/sk.

(24)  Služba monitorovania atmosféry programu Copernicus: https://www.copernicus.eu/sk/sluzby/atmosfera.

(25)  Služba monitorovania morského prostredia programu Copernicus: https://www.copernicus.eu/sk/sluzby/morske-prostredie.

(26)  Služba monitorovania krajiny programu Copernicus: https://www.copernicus.eu/sk/sluzby/krajina.

(27)  Služba bezpečnosti programu Copernicus: https://www.copernicus.eu/sk/sluzby/bezpecnost.

(28)  Služba riadenia núdzových situácií programu Copernicus: https://www.copernicus.eu/sk/sluzby/nudzove-situacie.

(29)  Podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924), http://ec.europa.eu/echo/what/civil-protection/mechanism_en a http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex:32013D1313.

(30)  SDW(2020) 330 final, https://ec.europa.eu/echo/sites/echo-site/files/overview_of_natural_and_man-made_disaster_risks_the_european_union_may_face.pdf.

(31)  Climate-ADAPT: https://climate-adapt.eea.europa.eu/.

(32)  JRC: https://ec.europa.eu/jrc/en/research-topic/climate-change a https://data.jrc.ec.europa.eu/collection?q=climate a dokument JRC: https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC109146/mapping_of_risk_web-platforms_and_risk_data_online_final.pdf (obsahuje zoznam súborov údajov o expozícii/zraniteľnosti na úrovni EÚ, ale využívajú ich aj členské štáty).

(33)  Centrum pre údaje o rizikách: https://drmkc.jrc.ec.europa.eu/risk-data-hub/#/.

(34)  PESETA IV: https://ec.europa.eu/jrc/en/peseta-iv.

(35)  Údaje o stratách v dôsledku katastrof: https://drmkc.jrc.ec.europa.eu/risk-data-hub#/damages.

(36)  EEA: https://www.eea.europa.eu/.

(37)  Centrum distribúcie údajov IPCC (DDC): http://www.ipcc-data.org/ a https://www.ipcc.ch/data/.

(38)  IPCC: Medzivládny panel o zmene klímy, https://www.ipcc.ch/.

(39)  Piata hodnotiaca správa IPCC (AR5): https://www.ipcc.ch/report/ar5/syr/.

(40)  Osobitná správa IPCC o globálnom oteplení o 1,5 °C: https://www.ipcc.ch/sr15/.

(41)  Osobitná správa IPCC o zmene klímy a krajine: https://www.ipcc.ch/report/srccl/.

(42)  Šiesta hodnotiaca správa IPCC (AR6) (plánovaná na roky 2021 a 2022): https://www.ipcc.ch/reports/.

(43)  Vedomostný portál Svetovej banky o zmene klímy: https://climateknowledgeportal.worldbank.org/.

(44)  Program OSN pre životné prostredie (UNEP, UNEP DTU) – The Emissions Gap Report 2020 (správa za rok 2020 o medzerách v oblasti emisií): https://www.unep.org/emissions-gap-report-2020.

(45)  https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2020/12/18/paris-agreement-council-transmits-ndc-submission-on-behalf-of-eu-and-member-states/ a https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-14222-2020-REV-1/sk/pdf.

(46)  IPCC: Medzivládny panel OSN o zmene klímy: https://www.ipcc.ch/.

(47)  IPCC AR5: https://www.ipcc.ch/report/ar5/syr/.

(48)  https://www.carbonbrief.org/new-scenarios-world-limit-warming-one-point-five-celsius-2100.

(49)  IPCC SR15: osobitná správa o vplyvoch globálneho oteplenia o 1,5 °C nad hodnotami predindustriálneho obdobia a súvisiacich trajektórií globálnych emisií skleníkových plynov, https://www.ipcc.ch/sr15/.

(50)  Obdobie 1986 – 2005 je približne o 0,6 °C teplejšie ako predindustriálne obdobie. Vyplýva to z jednoduchého porovnania údajov SPM.1 a SMP.6 zhrnutia pre tvorcov politík, piata hodnotiaca správa IPCC (AR5):

—	SPM.1: https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/2018/02/SPM.1_rev1-01.png,

—	SPM.6: https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/2018/02/SPM.06-01.png.

Pozri aj článok https://journals.ametsoc.org/doi/full/10.1175/BAMS-D-16-0007.1 (v ktorom sa odhaduje rozdiel na úrovni 0,55 °C až 0,80 °C).

(51)  https://www.esrl.noaa.gov/gmd/obop/mlo/.

(52)  https://www.carbonbrief.org/explainer-the-high-emissions-rcp8-5-global-warming-scenario.

(53)  Najmä v prípade väčších alebo dlhšie trvajúcich projektov môže klimatický manažér alebo odborník zvážiť spoľahlivejší prístup spočívajúci v dodatočných reprezentatívnych profiloch vývoja koncentrácie a klimatických modeloch.

(54)  CMIP6: https://www.carbonbrief.org/cmip6-the-next-generation-of-climate-models-explained.

(55)  https://www.wcrp-climate.org/dcp-overview

https://www.dwd.de/EN/research/climateenvironment/climateprediction/climateprediction_node.html;jsessionid=1994BFE322D4CE5BA377CE5F57A2FE48.live21061

https://www.dwd.de/EN/climate_environment/climateresearch/climateprediction/decadalprediction/decadalprediction_node.html;jsessionid=3165E97F071FC5301708ED4EB6F7E9E5.live21061.

(56)  Štúdia z roku 2018 vypracovaná pre GR REGIO s názvom Adaptácia veľkých projektov infraštruktúry na zmenu klímy: https://ec.europa.eu/regional_policy/en/information/publications/studies/2018/climate-change-adaptation-of-major-infrastructure-projects.

(57)  Správa EEA č. 12/2020, Adaptácia miest v Európe: ako mestá a obce reagujú na zmenu klímy, Európska environmentálna agentúra, https://www.eea.europa.eu/publications/urban-adaptation-in-europe.

(58)  Zásada „výrazne nenarušiť“: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52021XC0218(01)&from=SK.

(59)  Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/recovery-coronavirus/recovery-and-resilience-facility_sk.

(60)  https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/document_travail_service_part1_v2_en.pdf a https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/document_travail_service_part2_v3_en.pdf.

(61)  Prvoradosť energetickej efektívnosti sa vymedzuje v článku 2 ods. 18 nariadenia (EÚ) 2018/1999, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32018R1999&from=SK.

(62)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39), https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32013R0347.

(63)  Príručka pre analýzu nákladov a prínosov investičných projektov – nástroj ekonomického hodnotenia pre politiku súdržnosti na obdobie 2014 – 2020, ISBN 978-92-79-34796-2, Európska komisia, https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/studies/pdf/cba_guide.pdf.

(64)  https://ec.europa.eu/energy/topics/energy-efficiency/energy-efficient-buildings/energy-performance-buildings-directive_en.

(65)  Táto tabuľka je zmenenou tabuľkou prevzatou z metodík EIB pre uhlíkovú stopu projektu, júl 2020, tabuľka 1: Názorné príklady kategórií projektov, v prípade ktorých sa vyžaduje posúdenie skleníkových plynov, https://www.eib.org/attachments/strategies/eib_project_carbon_footprint_methodologies_en.pdf.

(66)  K čomu patria okrem iného bezpečné a chránené parkovacie plochy a hraničné priechody.

(67)  Každá infraštruktúra, ktorá nie je oprávnená na financovanie, by sa mala vylúčiť.

(68)  Na opatrenia týkajúce sa bezpečnosti na cestách a zmiernenia hluku zo železničnej dopravy sa môže vzťahovať výnimka.

(69)  Metodiky EIB pre uhlíkovú stopu projektu na posúdenie emisií skleníkových plynov a variácií emisií projektu, júl 2020, https://www.eib.org/en/about/cr/footprint-methodologies.htm, https://www.eib.org/attachments/strategies/eib_project_carbon_footprint_methodologies_en.pdf a https://www.eib.org/en/about/documents/footprint-methodologies.htm.

(70)  The Economic Appraisal of Investment Projects at the EIB (Ekonomické hodnotenie investičných projektov v EIB): https://www.eib.org/en/publications/economic-appraisal-of-investment-projects.

(71)  Kjótsky protokol UNFCCC: https://unfccc.int/kyoto_protocol.

(72)  Potenciály/faktory/hodnoty globálneho otepľovania (používané pre uhlíkovú stopu):

—	tabuľka A1.9 v metodike EIB pre uhlíkovú stopu,

—	protokol o skleníkových plynoch: http://www.ghgprotocol.org/sites/default/files/ghgp/Global-Warming-Potential-Values%20%28Feb%2016 %202016 %29_1.pdf,

—	potenciál globálneho otepľovania – horizont 100 rokov v dodatku 8.A: Lifetimes, Radiative Efficiencies and Metric Values (Životnosť, radiačná účinnosť a metrické hodnoty) k piatej hodnotiacej správe IPCC, WG I, the Physical Science Basis, https://www.ipcc.ch/assessment-report/ar5/.

(73)  Protokol o skleníkových plynoch: https://ghgprotocol.org/.

(74)  Obrázok 1 je prevzatý z publikácie EIB Project Carbon Footprint Methodologies (Metodiky EIB pre uhlíkovú stopu projektu), https://www.eib.org/en/about/documents/footprint-methodologies.htm.

(75)  V dôsledku kumulatívnych účinkov môžu niektoré malé objemy emisií skleníkových plynov presahovať kulminačný bod, v ktorom sa nevýznamný vplyv zmení na kategóriu významného vplyvu, a potom sa budú musieť vyúčtovať.

(76)  Metodiky EIB pre uhlíkovú stopu projektu na posúdenie emisií skleníkových plynov a variácií emisií projektu, júl 2020, https://www.eib.org/en/about/cr/footprint-methodologies.htm, https://www.eib.org/attachments/strategies/eib_project_carbon_footprint_methodologies_en.pdf a https://www.eib.org/en/about/documents/footprint-methodologies.htm.

(77)  Projekty v niektorých odvetviach, napríklad v mestskej doprave, sú často stanovené v integrovanom plánovacom dokumente (napríklad v pláne udržateľnej mestskej mobility), v ktorom sa vymedzuje koherentný investičný program. Hoci každá jednotlivá investícia/každý jednotlivý projekt v rámci takýchto investičných programov nemusí presahovať prahové hodnoty, s cieľom zistiť rozsah, v akom celkovo prispieva k znižovaniu skleníkových plynov, môže byť dôležité posúdiť emisie skleníkových plynov za celý program.

(78)  Metodiky EIB pre uhlíkovú stopu projektu – metodiky na posúdenie emisií skleníkových plynov a variácií emisií projektu, 8. júla 2020: https://www.eib.org/en/about/documents/footprint-methodologies.htm.

(79)  Ďalšie informácie sú k dispozícii v Pláne EIB pre klimatickú banku na roky 2021 – 2025 zo 14. decembra 2020, https://www.eib.org/en/publications/the-eib-group-climate-bank-roadmap.htm.

(80)  Príručka pre analýzu nákladov a prínosov investičných projektov – nástroj ekonomického hodnotenia pre politiku súdržnosti na obdobie 2014 – 2020, ISBN 978-92-79-34796-2, Európska komisia, https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/studies/pdf/cba_guide.pdf.

(81)  Na obdobie 2014 – 2020 sa vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/207 stanovujú platné sociálne diskontné sadzby, ktoré sú užitočnou referenciou aj na obdobie 2021 – 2027.

(82)  Pozri napríklad Plán EIB pre klimatickú banku a publikáciu organizácie Institut Louis Bachelier s názvom The Alignment Cookbook, A technical review of methodologies assessing a portfolio’s alignment with low-carbon trajectories or temperature goal (Harmonizačná kuchárka. Technické preskúmanie metodík na posudzovanie zosúladenia portfólia s nízkouhlíkovými trajektóriami alebo teplotným cieľom).

(83)  Do infraštruktúry patrí okrem tradičnej „sivej“ infraštruktúry aj „zelená“ infraštruktúra a kombinované formy „sivozelenej“ infraštruktúry. V oznámení Komisie COM/2013/249 sa zelená infraštruktúra vymedzuje ako „strategicky plánovaná sieť prírodných a poloprírodných oblastí s inými environmentálnymi vlastnosťami, ktoré sú vytvorené a riadené tak, aby poskytovali široký rozsah ekosystémových služieb. Zahŕňa zelené miesta (alebo modré, ak ide o vodné ekosystémy) a ďalšie fyzikálne vlastnosti v suchozemských (vrátane pobrežných) a morských oblastiach. Na pevnine sa zelená infraštruktúra nachádza vo vidieckych a mestských oblastiach.“

(84)  Pozri napríklad oznámenie skupiny EUFIWACC o usmernení pre projektových manažérov k zabezpečovaniu odolnosti infraštruktúry proti zmene klímy s názvom Začlenenie informácií o zmene klímy a adaptácii na ňu do vývoja projektu: https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/docs/integrating_climate_change_en.pdf.

(85)  IPCC AR6: https://www.ipcc.ch/assessment-report/ar6/.

(86)  Zraniteľnosť a riziko sa definujú rôzne. Pozri napríklad správu IPCC AR4 (2007) o zraniteľnosti, správu IPCC SREX (2012) a správu IPCC AR5 (2014) o riziku (ako funkcie pravdepodobnosti a dôsledkov nebezpečenstva), http://ipcc.ch/.

(87)  Štruktúrovaný prehľad ukazovateľov zmeny klímy a ukazovateľov (nebezpečenstiev) dôsledkov zmeny klímy pozri napríklad v správe agentúry EEA Zmena klímy, jej dôsledky a zraniteľnosť voči nej v Európe v roku 2016 (https://www.eea.europa.eu/publications/climate-change-impacts-and-vulnerability-2016), správe agentúry EEA Adaptácia na zmenu klímy a znižovanie rizika katastrof v Európe (https://www.eea.europa.eu/publications/climate-change-adaptation-and-disaster) a technickom dokumente ETC CCA s názvom Extreme weather and climate in Europe (Extrémne výkyvy počasia a klímy v Európe) (2015) (https://www.eionet.europa.eu/etcs/etc-cca/products/etc-cca-reports/extreme-20weather-20and-20climate-20in-20europe), ako aj v správe agentúry EEA s názvom Stav európskeho životného prostredia (2020) (https://www.eea.europa.eu/soer).

(88)  ISO 14091, Adaptácia na zmenu klímy – usmernenia k posudzovaniu zraniteľnosti, vplyvov a rizík, https://www.iso.org/standard/68508.html.

(89)  Seminár o identifikovaní rizík: ďalšie podrobnosti pozri napríklad v oddiele 2.3.4 dokumentu Neoficiálny dokument: Usmernenia pre projektových manažérov: Zabezpečovanie odolnosti zraniteľných investícií proti zmene klímy (https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/adaptation/what/docs/non_paper_guidelines_project_managers_en.pdf).

(90)  Osobitná správa IPCC o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme, kapitola 1, s. 75, https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/sites/3/2019/11/05_SROCC_Ch01_FINAL.pdf.

(91)  Piata hodnotiaca správa IPCC, WG I, WG II: https://www.ipcc.ch/report/ar5/.

(92)  Tabuľka 10 prevzatá z dokumentu Neoficiálny dokument: Usmernenia pre projektových manažérov – Zabezpečovanie odolnosti zraniteľných investícií proti zmene klímy (https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/adaptation/what/docs/non_paper_guidelines_project_managers_en.pdf).

(93)  Vrátane skupín, ktorých príjem/živobytie závisí od prírodných zdrojov a kultúrneho dedičstva (aj vtedy, ak sa nepovažujú za chudobné) a skupín považovaných za chudobné a zraniteľné (ktoré majú často nižšiu kapacitu adaptovať sa), ako aj osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb.

(*1)  Tu navrhované hodnotenia a hodnoty sú ilustračné. Predkladateľ projektu a manažér zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy si ich môžu upraviť.

(*2)  Príklady ukazovateľov – ďalšie ukazovatele, ktoré možno použiť, vrátane nákladov na: okamžité/dlhodobé núdzové opatrenia; obnovu zariadení; obnovu životného prostredia; nepriamych nákladov pre hospodárstvo a nepriamych sociálnych nákladov.

(*3)  Vnútorná miera návratnosti (IRR).

(94)  Ďalšie podrobnosti o prístupe k možnostiam adaptácie, hodnoteniu a začleneniu adaptačných opatrení do projektu pozri napríklad v oddieloch 2.3.5 až 2.3.7 dokumentu Neoficiálny dokument – Usmernenia pre projektových manažérov: Zabezpečovanie odolnosti zraniteľných investícií proti zmene klímy (https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/adaptation/what/docs/non_paper_guidelines_project_managers_en.pdf).

(95)  Pozri napríklad platformu Climate-ADAPT (http://climate-adapt.eea.europa.eu/) týkajúcu sa adaptácie: – možnosti:

—	http://climate-adapt.eea.europa.eu/adaptation-measures, – vyhľadávací nástroj prípadových štúdií:

—	https://climate-adapt.eea.europa.eu/knowledge/tools/case-studies-climate-adapt a napríklad

—	správu agentúry EEA č. 8/2014 s názvom Adaptácia dopravy na zmenu klímy v Európe (http://www.eea.europa.eu/publications/adaptation-of-transport-to-climate),

—	správu agentúry EEA č. 1/2019 s názvom Výzvy a príležitosti v oblasti adaptácie pre európsky energetický systém – budovanie nízkouhlíkového energetického systému odolného proti zmene klímy: (https://www.eea.europa.eu/publications/adaptation-in-energy-system).

(96)  Štúdia z roku 2018 vypracovaná pre GR REGIO s názvom Adaptácia veľkých projektov infraštruktúry na zmenu klímy: https://ec.europa.eu/regional_policy/en/information/publications/studies/2018/climate-change-adaptation-of-major-infrastructure-projects.

(97)  Climate-ADAPT, profily krajín: https://climate-adapt.eea.europa.eu/countries-regions/countries.

(98)  Prístup navrhnutý na naplánovanie rozhodovania v oblasti adaptácie: identifikujú sa ním rozhodnutia, ktoré je potrebné prijať ihneď, a tie, ktoré možno prijať v budúcnosti, aby sa zabránilo možnej nesprávnej adaptácii.

(99)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1), https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32011L0092.

(100)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 124, 25.4.2014, s. 1), https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A32014L0052.