24.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 70/1

(1)

Rada 10. marca 2009 preskúmala aktualizovaný program stability Talianska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2008 až 2011.

(2)

Okrem dlhotrvajúcich štrukturálnych nedostatkov, ktoré už niekoľko rokov bránia uspokojivému rastu produktivity, je talianske hospodárstvo silno zasiahnuté celosvetovým poklesom, a to aj napriek tomu, že nízka zadlženosť talianskeho súkromného sektora a relatívne pevný finančný systém doteraz poskytovali určitú ochranu pred priamym vplyvom finančnej krízy. Výrazné spomalenie reálneho rastu HDP v Taliansku nastalo už v polovici roka 2007, čiže omnoho skôr, ako sa prehĺbila kríza finančného trhu. V druhej polovici roka 2008 sa spomalenie zmenilo na recesiu prehlbovanú slabnúcim domácim dopytom a klesajúcim vývozom. Najbližšími dôležitými výzvami sú obnova dôvery podnikov a spotrebiteľov, zabezpečenie prístupu k úverom, najmä malým a stredným podnikom, uľahčenie úpravy pracovného trhu s cieľom riešiť rastúcu nezamestnanosť a vytvorenie lepších podmienok pre rast produktivity a posilnenie schopnosti konkurovať v oblasti nákladov. Vzhľadom na veľmi vysokú úroveň verejného dlhu a s ním súvisiace úrokové zaťaženie musí byť reakcia talianskej vlády na tieto výzvy starostlivo vyvážená s potrebou vyhnúť sa podstatnému zhoršeniu verejných financií. Plánovaná fiškálna pozícia v roku 2009 je vo všeobecnosti neutrálna. Vláda v tomto kontexte prijala v novembri 2008 balík na oživenie v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva, ktorého cieľom je podpora nízkopríjmových domácností a firiem a urýchlenie verejných investícií. Ďalšie opatrenia na podporu dopytu po energeticky účinných tovaroch dlhodobej spotreby sa prijali vo februári 2009. Spomalenie hospodárskeho rastu však stále ťažko zasahuje talianske verejné financie.

(3)

V makroekonomickom scenári, z ktorého program vychádza, sa predpokladá, že reálny HDP po poklese o 0,6 % v roku 2008 poklesne v roku 2009 o ďalšie 2 %. Mierne obnovenie rastu reálneho HDP o 0,3 % sa očakáva v roku 2010 a výraznejšie, o 1 %, sa očakáva v roku 2011. Tieto makroekonomické projekcie zohľadňujú opatrenia na oživenie prijaté 28. novembra, avšak ich očakávaný hospodársky vplyv nie je kvantifikovaný. Hospodársky rast zhodnotený na základe v súčasnosti dostupných údajov (2), zverejnených po konečnom dátume na tvorbu projekcií programu, by mohol byť dokonca ešte nižší, ako sa plánovalo v programe. Aj z tohto hľadiska sa projekcie v programe na rok 2009, ktoré sa týkajú zamestnanosti, zdajú byť skôr optimistické, najmä pokiaľ ide o odpracované hodiny. Na rozdiel od toho vyzerajú projekcie týkajúce sa inflácie realistické. Výhľad programu týkajúci sa inflácie a zásadné zmiernenie rastu jednotkových nákladov práce v strednodobom horizonte môžu viesť k určitému zmierneniu straty konkurencieschopnosti, ktoré Taliansko zažíva od konca 90. rokov.

(4)

V priebežnej predikcii útvarov Komisie z januára 2009 sa odhaduje, že celkový deficit verejných financií sa v roku 2008 zvýšil na 2,8 % HDP oproti cieľovej úrovni 2,2 %, ktorá bola uvedená v aktualizácii programu z novembra 2007. Výsledok bol vyšší ako sa očakávalo napriek pozitívnemu bázickému efektu, keďže deficit z roku 2007 sa teraz vykazuje vo výške 1,6 % HDP oproti 2,4 % očakávaným v predchádzajúcom programe. Lepšia východisková pozícia z roku 2007 bola viac ako vyvážená vývojom v roku 2008, ktorý čiastočne súvisí s nepriaznivými hospodárskymi podmienkami. Okrem toho, vyššie úrokové sadzby znamenajú vyššie náklady na splácanie dlhovej služby. Pokles v raste príjmov, ktorý presahuje vplyv spomalenia hospodárstva, je odrazom zavedenia rôznych diskrečných opatrení, ako sú: zníženie daňového klinu (v prípade zamestnancov so zmluvou na dobu neurčitú), ktoré sa naplánovalo na rok 2007, no zamestnávatelia ho prijali až v roku 2008, úplné zrušenie dane z nehnuteľnosti slúžiacej ako hlavné bydlisko a odklad niektorých termínov daňových platieb na rok 2009, ktorý sa prijal s balíkom hospodárskeho oživenia na konci roka 2008. Odhaduje sa, že štrukturálny deficit – t. j. cyklicky upravený deficit bez jednorazových a iných dočasných opatrení – sa zvýši o 0,5 percentuálneho bodu HDP vzťahujúceho sa na rok 2007. To je porovnateľné so zlepšením o 0,25 percentuálneho bodu plánovaným v aktualizácii programu z novembra 2007.

(5)

Podľa programu sa má v roku 2009 deficit zvýšiť z 2,6 % HDP v roku 2008 na cieľových 3,7 % HDP, t. j. nad referenčnú hodnotu deficitu 3 % HDP. To je porovnateľné s prognózou deficitu vo výške 3,8 % v priebežnej predikcii útvarov Komisie. Prehlbovanie deficitu je odrazom pôsobenia automatických stabilizátorov, pričom plánovaná fiškálna pozícia je vo všeobecnosti neutrálna. Predpokladá sa konkrétne, že rast primárnych výdavkov, aj keď mierny v porovnaní s minulosťou (3,1 % v nominálnom vyjadrení v porovnaní s priemernou hodnotou 4,5 % počas obdobia rokov 1999 – 2007), bude značne rýchlejší ako rast nominálneho HDP. Rast príjmov sa výrazne spomalí, ale nie o toľko ako rast daňového základu, čo vyplýva z kombinácie jednorazových a trvalých diskrečných opatrení prijatých spolu s balíkom na oživenie a balíkom fiškálnych opatrení na tri roky, ako aj z pozitívneho vývoja príspevkov na sociálne zabezpečenie. Nižšie úrokové sadzby by mali priniesť nepatrné zníženie úrokových výdavkov napriek vyššiemu dlhu, čo by pre verejné financie znamenalo určitú obmedzenú úľavu. V dôsledku tohto vývoja by sa v porovnaní s rokom 2008 štrukturálne saldo, ktoré útvary Komisie prepočítali na základe údajov v programe, zlepšilo o 0,25 percentuálneho bodu HDP.

(6)

Pokiaľ ide o strednodobú rozpočtovú stratégiu, program potvrdzuje záväzok dosiahnuť strednodobý cieľ vyrovnanej rozpočtovej pozície zo štrukturálneho hľadiska, ale nie cieľový dátum jeho dosiahnutia v roku 2011. Spomalenie hospodárskeho rastu znamená meškanie plánu konsolidácie rozpočtu zakotveného vo fiškálnom balíku na tri roky, ktorý sa schválil v lete 2008. Záväzok týkajúci sa úpravy na základe výdavkov, ktorý bol v tomto balíku jasne stanovený, je v programe opätovne vyjadrený, najmä prostredníctvom všeobecného potvrdenia strednodobých projekcií pre jednotlivé výdavkové kategórie a opatrení na jeho dosiahnutie. Hoci sa plánovalo, že zavedenie balíka opatrení na oživenie bude mať neutrálny vplyv na rozpočet, vyžaduje si určitý odklad vo vykonaní úprav na základe výdavkov z dôvodu rýchlejšieho investovania a jednorazových platieb pre domácnosti v roku 2009. Po prudkom zvýšení projektovanom na rok 2009 by sa mal pomer primárnych výdavkov k HDP postupne vrátiť na úroveň podobnú odhadu na rok 2008 vďaka zlepšeným hospodárskym podmienkam a veľmi miernym ročným zvýšeniam plánovaným na roky 2010 – 2011 (v nominálnych hodnotách priemerne 0,8 %). V rokoch 2008 až 2011 sa očakáva mierne zvýšenie pomeru príjmov k HDP. Po dosiahnutí vrcholu v roku 2009 sa plánuje zníženie celkového deficitu v roku 2010 na 3,3 % a v roku 2011 na 2,9 % HDP. Plánovaný opätovný rast výdavkov na úroky od roku 2010 znamená, že primárne saldo by sa malo zlepšovať rýchlejším tempom. Prepočítané štrukturálne saldo by sa v rokoch 2010 a 2011 malo naďalej zlepšovať o kumulatívny 1 percentuálny bod HDP. Plánovaná fiškálna konsolidácia v rokoch 2010 – 2011 podlieha prekážkam vyplývajúcim z veľmi vysokého verejného dlhu. Potom, čo sa v roku 2008 zvýšila úroveň verejného dlhu aj vplyvom preventívnej akumulácie likvidných aktív v Banke Talianska na takmer 106 % HDP, sa predpokladá, že v rokoch 2009 a 2010 sa bude ďalej zvyšovať až na úroveň 112 % HDP, a potom v roku 2011 mierne klesne na 111,6 % HDP. Hlavnými hnacími silami tohto vývoja budú plánované nízke primárne prebytky a slabý rast nominálneho HDP. Zosúladenie dlhu a deficitu projektované v programe je relatívne malé, ale nezahŕňa možné zavedenie systému rekapitalizácie bánk, ktorý bol prijatý spolu s balíkom na oživenie, ale zatiaľ sa nepoužil.

(7)

Výsledný deficit by mohol byť vyšší ako sa projektovalo v programe počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje. Po prvé, hospodársky rast by mohol byť nižší. Po druhé, slabé zvyšovanie primárnych výdavkov plánované na roky 2010 – 2011 si vyžaduje, aby sa na všetkých úrovniach štátnej správy dôsledne uplatňovala úprava na základe výdavkov, z ktorej vychádza balík prijatý na tri roky v lete 2008. Po tretie, projekcie programu týkajúce sa príspevkov na sociálne zabezpečenie, predovšetkým na rok 2009, sa nemusia naplniť, a to aj vzhľadom na pomerne priaznivé základné predpoklady o raste zamestnanosti. A napokon, balík na oživenie prijatý v novembri 2008 a nové fiškálne stimuly na nákup tovarov dlhodobej spotreby prijaté vo februári 2009 (nezahrnuté v programe) môžu ovplyvniť výsledok rozpočtu v roku 2009, a to aj napriek tomu, že sa plánovalo ich úplné financovanie. Z rovnakých dôvodov môže byť vývoj pomeru dlhu k HDP od roku 2009 menej priaznivý, ako sa plánovalo v programe. Pomer hrubého verejného dlhu môžu ovplyvniť aj prípadné kapitálové injekcie do bankového sektora.

(8)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet je v Taliansku nižší ako priemer EÚ, pričom výdavky na dôchodky rastú v dôsledku prijatých dôchodkových reforiem pomalšie ako priemer EÚ. Výdavky na dôchodky ako podiel na HDP zostávajú doteraz medzi najvyššími v EÚ a prognózy sa zakladajú na predpoklade, že sa v plnom rozsahu budú vykonávať prijaté reformy, a najmä že sa od roku 2010 budú uplatňovať upravené poistno-matematické koeficienty, ktoré sú v plnom súlade so zásadou príspevkov, na ktorej sa zakladá reformovaný dôchodkový systém. Mohlo by sa uvažovať aj o dodatočných opatreniach, predovšetkým o ďalšom zvýšení dôchodkového veku, najmä pre ženy. Tým by sa umožnilo prerozdelenie výdavkov na sociálne zabezpečenie tak, aby sa prešlo k ucelenejšiemu a jednotnejšiemu systému dávok v nezamestnanosti, ktorý zabezpečí vhodné pracovné stimuly a účinné aktivačné politiky. Rozpočtová pozícia v roku 2008, ktorá je podľa odhadov v programe horšia ako východisková pozícia v predchádzajúcom programe, by mala stačiť na stabilizáciu súčasného pomeru dlhu k HDP, avšak neprispela by ku kompenzácii projektovaného dlhodobého vplyvu starnúceho obyvateľstva na rozpočet. Súčasná úroveň verejného dlhu je okrem toho vysoko nad referenčnou hodnotou stanovenou v zmluve. Dosiahnutie a udržanie vysokých primárnych prebytkov v strednodobom horizonte by prispelo k zníženiu strednodobých rizík pre udržateľnosť verejných financií.

(9)

V posledných rokoch sa dosiahol výrazný pokrok v zlepšovaní fiškálneho rámca, ktorý je nevyhnutnou podmienkou dôveryhodnej strednodobej stratégie úpravy na základe výdavkov, ktorá sa opiera o lepšiu nákladovú efektívnosť a účinnosť verejných výdavkov. Balík fiškálnych opatrení prijatý v lete 2008 na tri roky posilňuje strednodobý fiškálny rámec tak, že stanovuje podrobné ročné maximálne hranice pre jednotlivé výdavkové položky a podopiera ich rozsiahlymi opatreniami. S cieľom zlepšiť situáciu rozpočtových inštitúcií sa predložilo niekoľko ďalších iniciatív. Štruktúra štátneho rozpočtu sa zracionalizovala zavedením klasifikácie podľa programov, ktorá umožňuje lepšie rozdeľovanie zdrojov v súlade s politickými cieľmi vlády. Príslušným ministerstvám poskytuje väčšiu flexibilitu pri prerozdeľovaní prostriedkov medzi výdavkovými programami podľa priorít. Na piatich ministerstvách sa vykonalo pilotné preskúmanie výdavkov s cieľom vyhodnotiť nákladovú efektívnosť verejných výdavkov a v súčasnosti sa plánuje, že by sa toto preskúmanie stalo neoddeliteľnú súčasťou rozpočtového procesu. Posilňujú sa vynucovacie mechanizmy vnútroštátneho paktu stability, ktorým sa upravujú fiškálne vzťahy medzi rôznymi úrovňami vlády. A napokon, podnikajú sa významné kroky na zlepšenie účinnosti a nákladovej efektívnosti verejnej správy, okrem iného prostredníctvom propagácie racionálnejšieho využívania dostupných zdrojov a lepšieho odmeňovania zásluh. Hlavnou výzvou fiškálneho riadenia do budúcnosti je navrhnúť nový rámec pre fiškálny federalizmus, ktorý zabezpečuje zodpovednosť miestnych samospráv a podporuje efektívnosť.

(10)

Na konci roka 2008 zareagovali talianske orgány na globálnu finančnú krízu prijatím série opatrení zameraných na ochranu sporiteľov a udržanie primeranej úrovne bankovej likvidity a kapitalizácie. Tieto opatrenia umožňujú vláde do konca roka 2009 vkladať do bánk kapitál v situáciách kapitálovej neprimeranosti a ručiť za nové bankové záväzky až päť rokov. Okrem toho ponúkli dodatočnú štátnu záruku na retailové bankové vklady, ktorá ďalej posilňuje už aj tak relatívne vysokú úroveň ochrany, ktorú ponúka systém medzibankového poistenia vkladov v Taliansku (ktorý poskytuje krytie súm vo výške o niečo viac ako 100 000 EUR). A nakoniec, s cieľom posilniť celkovú schopnosť systému financovať ekonomickú činnosť ministerstvo hospodárstva a financií dostalo možnosť upisovať finančné nástroje vydané stabilnými bankami kótovanými na burze, ktoré by sa kvalifikovali ako regulačný kapitál.

Verejná intervencia, ktorá sa v programe odhaduje na 10 miliárd EUR (približne 0,7 % HDP), sa chápe ako dočasná, a banky, ktoré ju využívajú, sa musia zaviazať, že budú poskytovať domácnostiam a malým a stredným podnikom úvery za primeraných podmienok.

(11)

Vláda v rámci všeobecne neutrálnej fiškálnej pozície v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva prijala opatrenia na podporu hospodárstva, ktoré predstavujú okolo 0,4 % HDP v roku 2009 a 0,2 % v roku 2010. Dôsledok týchto opatrení na rozpočet je podľa oficiálnych odhadov úplne vykompenzovaný jednorázovými príjmami a trvalým zvýšením niektorých daní, pochádzajúcich najmä z boja proti daňovým únikom a obchádzaniu daňovej povinnosti. Opatrenia na podporu disponibilného príjmu domácností a obnovenie dôvery spotrebiteľov zahŕňajú jednorazovú finančnú výpomoc pre domácnosti s nízkym príjmom, rozšírenie dávok v nezamestnanosti na netypických pracovníkov a zmrazenie poplatkov za niektoré verejnoprospešné služby. Podpora podnikom sa poskytuje hlavne vo forme odkladu termínov daňových platieb a zníženia dane z príjmov podnikov. Daňová úľava pri odmeňovaní na základe výkonov sa snaží podporovať produktivitu a znižovať pracovné náklady. A napokon, vláda sa snaží prerozdeliť dostupné európske alebo vnútroštátne finančné prostriedky tak, aby sa urýchlilo vykonávanie prioritných projektov z oblasti infraštruktúry. Tieto opatrenia sú cielené a vhodne načasované za predpokladu, že sa dosiahne plánované urýchlenie verejných investícií, a väčšina z nich má dočasný charakter. Týmto spôsobom, aj keď nie úplne, sa zabezpečí možnosť ich zvrátenia. Vzhľadom na veľmi vysoký pomer verejného dlhu k HDP balík reaguje primerane na pokles hospodárstva. Vzhľadom na danú situáciu a z dôvodu potreby riešiť problémy produktivity a zlepšiť konkurenčné postavenie v zahraničí sú štrukturálne reformy vrátane posilnenia rámca pre hospodársku súťaž pre Taliansko zvlášť dôležité. Aj ďalšie ohlásené štrukturálne opatrenia by mohli podporiť oživenie a zlepšiť odolnosť hospodárstva v prípade, že sa zavedú už v roku 2009. Patria sem iniciatívy podporujúce priemyselnú inováciu, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a úsporu energie a znižovanie administratívneho zaťaženia. Nedávne kroky sociálnych partnerov, ktoré boli prijaté s cieľom upraviť mzdové vyjednávanie a ktoré podporujú uvedené fiškálne stimuly na výkonnostné odmeny, môžu viesť k lepšiemu zosúladeniu vývoja miezd a produktivity. Tieto opatrenia súvisia so strednodobým reformným programom a odporúčaniami pre Taliansko, ktoré Komisia navrhla 28. januára 2009 na základe lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

(12)

Po ďalšom zvýšení v roku 2009 sa projektuje postupné znižovanie deficitu počas obdobia programu. Zníženie celkového deficitu pod 3 % HDP do roku 2011, ktoré sa predpokladá v programe, si však bude vyžadovať prísne dodržiavanie fiškálnej disciplíny a pripravenosť prijať v prípade potreby dodatočné opatrenia. Pomer dlhu k HDP sa bude počas obdobia programu zvyšovať a ešte viac sa vzdiali od referenčnej hodnoty.

(13)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje uvedené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program poskytuje všetky požadované údaje a väčšinu nepovinných údajov (3).

i)

vykonalo plánovanú fiškálnu politiku na rok 2009 a počas obdobia programu intenzívne pokračovalo v úpravách s cieľom neustále znižovať veľmi vysoký pomer dlhu k DPH a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií;

ii)

pokračovalo v pokroku, ktorý dosiahlo na ceste k zlepšovaniu fiškálneho riadenia, a v práci na novom rámci pre fiškálnu federalizáciu, ktorý zabezpečí zodpovednosť miestnych samospráv a podporí fiškálnu disciplínu;

iii)

pokračovalo v úsilí o zlepšenie kvality verejných financií zameraním sa na ich efektívnosť a zloženie, a to aj prerozdelením výdavkov na sociálne zabezpečenie tak, aby sa vytvoril priestor pre ucelenejší a jednotnejší systém dávok v nezamestnanosti, ktorý zabezpečí primerané pracovné stimuly a účinné aktivačné politiky bez ohrozenia procesu fiškálnej konsolidácie.

24.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 70/8

(1)

Rada 10. marca 2009 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Litvy, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2008 až 2011.

(2)

Po dlhotrvajúcom rozmachu sústredenom na rast domáceho dopytu, ktorý sa začal v roku 2003, sa hospodárstvo Litvy začalo v roku 2008 prudko spomaľovať. V súvislosti s režimom riadenia meny sa v roku 2008 menové a úverové podmienky sprísnili, pričom riziko súvisiace s krajinou sa vnímalo ako vyššie a zhodnocovanie reálneho efektívneho výmenného kurzu pokračovalo. Obdobie nedávneho vysokého rastu prispelo k vzniku tlakov z prehriatia: makroekonomické nerovnováhy sa zvýšili a inflácia a deficit zahraničného obchodu dosiahli v prvej polovici roku 2008 maximum. Rast miezd zďaleka presiahol rast produktivity, čím sa oslabila konkurencieschopnosť krajiny. Fiškálna politika bola expanzívna počas celého obdobia rozmachu a nevytvorili sa žiadne rezervy s cieľom pripraviť sa na meniace sa cyklické podmienky. Veľké vonkajšie nerovnováhy Litvy zvýšili jej zraniteľnosť vzhľadom na sprísňujúce sa globálne úverové podmienky a nižší rast na vývozných trhoch. Predpokladá sa, že globálna finančná kríza a slabý vonkajší dopyt zhoršia pokračujúci pokles domáceho dopytu a prispejú k obmedzeniu hospodárskej aktivity. Litva čelí naliehavej výzve v oblasti hospodárskej politiky, aby riadila spomalenie hospodárskej aktivity tak, že si zachová makroekonomickú stabilitu. Vzhľadom na potrebu nápravy vysokých nerovnováh krajiny prijali orgány v decembri 2008 fiškálny reštriktívny balík s cieľom uľahčiť proces úpravy a podporiť zachovanie dôvery trhu. Balík by mal tiež obmedziť zhoršovanie deficitov verejných financií počas spomalenia hospodárskeho rastu.

(3)

V makroekonomickom scenári, z ktorého program vychádza, sa odhaduje, že v roku 2008 došlo k rastu reálneho HDP o 3,5 %. V scenári sa predpokladá prudké zníženie o 4,8 % v roku 2009 a ďalší malý pokles o 0,2 % v roku 2010, predtým, ako dôjde k oživeniu rastu o 4,5 % v roku 2011. Pri hodnotení na základe v súčasnosti dostupných informácií (2) vychádza tento scenár z hodnoverných predpokladov rastu do roku 2009, avšak po roku 2009 sú tieto predpoklady výrazne priaznivejšie. Predpoklady rastu sa od roku 2010 javia ako optimistické, ak sa vezme do úvahy, že zhoršujúce sa perspektívy rastu v krajinách obchodných partnerov a domáceho dopytu v Litve v dôsledku obmedzenia úverov budú pravdepodobne výraznejšie a zdĺhavejšie, ako sa predpokladá v programe. Odhadovaný potenciálny rast v roku 2011 je skôr nadhodnotený. Programová prognóza pre infláciu na rok 2009 je reálna, zatiaľ čo na rok 2010 sa môže ukázať ako podhodnotená, najmä vzhľadom na vplyv, ktorý bude mať na ceny energií odstavenie jadrovej elektrárne Ignalina, ktoré sa má podľa plánu uskutočniť do konca roku 2009. V porovnaní s priebežnou predpoveďou útvarov Komisie z januára 2009 sa v programe predpokladá oveľa rýchlejšia náprava vonkajších nerovnováh v roku 2009 v dôsledku silnejšieho poklesu domáceho dopytu a priaznivejšieho vývoja na vývozných trhoch plánovaného v konvergenčnom programe.

(4)

V priebežnej predpovedi útvarov Komisie sa na rok 2008 odhaduje deficit verejných financií vo výške 2,9 % HDP v porovnaní s cieľovým deficitom 0,5 % HDP stanoveným v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu. Tento podstatne horší výsledok, ako sa očakávalo, odzrkadľuje hlavne značné prekročenie výdavkov na mzdy vo verejnom sektore a sociálne transfery pre rodiny a dôchodcov, ktoré nasledovali po politických rozhodnutiach prijatých počas roka, a preto neboli zahrnuté do rozpočtu na rok 2008, a v menšej miere aj v dôsledku nižších príjmov z daní, ako pôvodne litovské orgány plánovali, najmä z dôvodu prudko sa spomaľujúcej hospodárskej aktivity ku koncu daného roka. Investičné výdavky a využitie fondov EÚ boli nižšie, ako sa plánovalo.

(5)

Nová vláda, ktorá sa ujala funkcie 9. decembra 2008, schválila program značných fiškálnych obmedzení. V súlade s týmto programom rozpočet na rok 2009, ktorý parlament schválil 22. decembra 2008, zahŕňa fiškálny konsolidačný balík, zameraný na obnovenie dôvery trhu a obmedzenie finančných potrieb vlády. Fiškálna konsolidácia vychádza z ucelenej daňovej reformy a značného zníženia rozpočtových výdavkov, pričom sa predpokladá, že obidve opatrenia prispejú k fiškálnej konsolidácii v podobnom rozsahu. Cieľom rozpočtu je deficit verejných financií vo výške 2,1 % HDP, ktorý by však bol v prípade chýbajúcich konsolidačných opatrení podstatne vyšší. Daňové zmeny majú za cieľ presunúť daňové zaťaženie z priamych daní na nepriame dane a z práce na kapitál a rozšíriť daňový základ prostredníctvom zrušenia výnimiek. Najdôležitejšie opatrenia v oblasti príjmov zahŕňajú zvýšenie DPH a spotrebnej dane o 1 percentuálny bod, zníženie sadzby dane z príjmu fyzických osôb o 3 percentuálne body spolu s obmedzením práva na využívanie počiatočnej hranice oslobodenia od dane, zvýšenie dane z príjmu právnických osôb o 5 percentuálnych bodov, zrušenie väčšiny výnimiek v prípade DPH a dane z príjmu fyzických osôb a rozšírenie daňového základu, najmä začlenením väčšieho počtu osôb do systému sociálneho zabezpečenia. Odhadovaný čistý účinok týchto daňových zmien podľa programu predstavuje približne 1,8 % HDP. V rozpočte sa tiež plánujú významné zníženia výdavkov, ktoré sa približne odhadujú na 2 % HDP, vrátane miezd vo verejnom sektore, iných bežných výdavkov a plánovaných investícií.

Niektoré opatrenia na podporu rozpočtu však parlament zamietol buď v plnom rozsahu, alebo čiastočne, a preto je potrebné nahradiť ich novými opatreniami. Celková fiškálna pozícia v roku 2009, hodnotená podľa zníženia štrukturálneho salda o 3 % HDP (cyklicky upraveného bez jednorazových a iných dočasných opatrení), sa odhaduje ako silne reštriktívna (3).

(6)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie v programe je dosiahnuť strednodobý cieľ, ktorým je štrukturálny deficit verejných financií vo výške 1 % HDP do roku 2010, a v nasledujúcich rokoch dosiahnuť vyrovnaný základný rozpočet. Predpokladá sa, že základný deficit verejných financií sa v roku 2010 zúži na 1 % HDP a v roku 2011 bude vyvážený. Úprava sa plánuje dosiahnuť podstatným zvýšením pomeru príjmov k HDP a miernym znížením pomeru výdavkov. Vláda začala uskutočňovať podrobnejšiu revíziu bežných výdavkov, vrátane zamestnanosti vo verejnom sektore, ktorá by mohla viesť k tomu, že v nasledujúcich rokoch sa navrhnú ďalšie úspory výdavkov. Vyšší rast príjmov možno odôvodniť hlavne daňovými zmenami zavedenými do rozpočtu na rok 2009. Programom sa však jednoznačne potvrdzuje, že dosiahnutie rozpočtových cieľov predložených v programe si vyžaduje dodatočné opatrenia vo výške približne 0,5 % HDP v roku 2010 a približne 1,5 % HDP v roku 2011.

(7)

Rozpočtové výsledky sú vystavené značným rizikám zhoršenia. Týka sa to všetkých programových rokov: v roku 2009 spočíva hlavné riziko v tom, že príjmy by mohli byť podstatne nižšie, ako sa predpokladalo v programe, hlavne v súvislosti s rizikom, že diskrečné opatrenia na zvýšenie príjmov, najmä zvýšenie nepriamych daní, nebudú mať za následok zvýšenie daňového príjmu v rozsahu plánovanom v programe a že sa nebudú môcť vykonať všetky navrhované zníženia výdavkov, najmä na dotácie a odmeňovanie zamestnancov vo verejnom sektore; v rokoch 2010 a 2011 riziko vyplýva z plánovanej fiškálnej konsolidácie založenej na výrazne priaznivejších predpokladoch rastu a vyžaduje si dodatočné opatrenia na podporu rozpočtových cieľov.

(8)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet je nižší ako priemer v EÚ v dôsledku dôchodkovej reformy, ktorá už bola prijatá. Rozpočtová pozícia v roku 2008, ako sa odhadovala v programe, v porovnaní s východiskovou pozíciou v predchádzajúcom programe sa však značne zhoršila a zvyšuje rozpočtový dosah starnutia obyvateľstva na medzeru udržateľnosti. Dosiahnutie primárnych prebytkov v strednodobom horizonte, ako sa predpokladá v programe, by prispelo k zníženiu stredných rizík, ktorým je vystavená udržateľnosť verejných financií.

(9)

V strednodobom rozpočtovom rámci Litvy sa v posledných rokoch nedarilo predchádzať nadmerným výdavkom. Stabilný rast príjmov umožnil opakované revízie cieľov výdavkov smerom nahor a volebný cyklus vyvolal dodatočný tlak na rámec, o čom svedčí nedávne zhoršenie základného deficitu. So zámerom posilniť tento rámec sa v novembri 2007 prijal zákon o daňovej disciplíne, ktorý zahŕňal hlavne pravidlo výdavkov. Zákon je však zameraný na ročnú rozpočtovú prípravu a plnenie rozpočtu a ako taký nezavádza viac nevyhnutných výhľadových strednodobých prvkov. Pokiaľ ide o strednodobé plánovanie a kontrolu verejných financií, súčasný rámec je preto ešte vždy nedostatočný. Je tu priestor na lepšie plánovanie a posilnenie záväzného charakteru strednodobých výdavkových stropov, ktoré by prispeli k obmedzeniu rastu výdavkov. Okrem toho rámec musí zabezpečiť fiškálnu konsolidáciu v hospodársky priaznivých obdobiach tak, že predchádza tomu, aby dodatočné príjmy viedli k vyšším výdavkom. Transparentnosť celého rozpočtového procesu vrátane náležitého vykazovania plnenia príjmov a výdavkov zostáva nedostatočná, aj pokiaľ ide o porovnateľnosť rozpočtových ukazovateľov hotovosti a časovo rozlíšených položiek.

(10)

S cieľom stabilizovať finančný sektor v októbri 2008 litovské orgány zvýšili ochranu vkladov zo sumy, ktorá zodpovedá sume 22 000 EUR, na 100 000 EUR a zvýšili podiel ochrany vkladov na 100 %. Program reaguje na možné riziko v súvislosti s ochranou vkladov, keďže celková garantovaná suma na konci roka 2008 predstavovala približne 30 % HDP.

(11)

V súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva, ktorý Európska rada schválila v decembri, Litva, ktorá čelí značným vonkajším aj vnútorným nerovnováham, prijala rozpočtovú politiku, ktorá sa zameriava na nápravu týchto nerovnováh. Vzhľadom na to, že je potrebné napraviť ekonomické nerovnováhy a že je obťažné zabezpečiť nové financovanie za prijateľných podmienok, pretože existuje averzia voči trhovému riziku, reštriktívna fiškálna pozícia plánovaná od roku 2009 do roku 2011 je primeranou reakciou na makroekonomickú a rozpočtovú situáciu. Zaviedla sa ucelená daňová reforma a prijala sa široká škála opatrení na úsporu výdavkov vrátane zníženia miezd vo verejnom sektore v roku 2009. Okrem toho litovské orgány plánujú prijať rozsiahly balík opatrení zameraných na podporu podnikania znížením administratívneho zaťaženia, zlepšením prístupu k financovaniu a uľahčením vývozu a investícií. Jedna z priorít zahŕňa modernizáciu budov sovietskeho typu s cieľom zlepšiť energetickú účinnosť. V tejto súvislosti má Litva v úmysle urýchliť (a zjednodušiť) využitie štrukturálnych fondov EÚ. Možnosti financovania takýchto investícií by sa mali podstatne rozšíriť vďaka návrhom Komisie v rámci európskeho plánu na oživenie hospodárstva. Tieto opatrenia súvisia s programom strednodobej reformy a špecifickými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ktoré navrhla Komisia 28. januára 2009 v rámci lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

(12)

Litva prijala konsolidačný program, ktorý je primeranou reakciou na potrebu nápravy makroekonomických nerovnováh. Rozpočtové výsledky sú však vystavené značným rizikám zhoršenia. Okrem toho úprava by mala mať oporu v dodatočných opatreniach, zvlášť v posledných rokoch programu. Hoci sa zdá, že počnúc rokom 2009 sa počas všetkých rokov dodržiava v programe bezpečnostná rezerva pre prípad normálnych cyklických výkyvov, nemusí to byť dostatočné na to, aby sa predišlo porušeniu 3 % prahu HDP v rokoch 2009 a 2010, vzhľadom na existujúce riziká a vážne spomalenie hospodárskeho rastu. Predpokladá sa, že fiškálna pozícia, tak ako je hodnotená podľa zmeny štrukturálneho (primárneho) salda, bude od roku 2009 do roku 2011 reštriktívna. V súvislosti s členstvom Litvy v ERM II a potrebou zlepšiť konkurencieschopnosť hospodárstva v oblasti nákladov sa vyžaduje náprava predchádzajúceho vysokého rastu miezd.

(13)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, v programe sa uvádzajú všetky povinné údaje a väčšina nepovinných údajov (4).

i)

zaviedla opatrenia potrebné na dosiahnutie rozpočtového cieľa v roku 2009 stanovením priorít v oblasti výdavkov a aby pokračovala v cielenej fiškálnej konsolidácii v strednodobom horizonte;

ii)

zaviedla obmedzenia miezd vo verejnom sektore s cieľom umožniť zosúladenie miezd v celom hospodárstve s produktivitou a posilniť konkurencieschopnosť v oblasti nákladov;

iii)

posilnila fiškálne riadenie a transparentnosť zlepšením strednodobého rozpočtového rámca a posilnením výdavkovej disciplíny.

24.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 70/13

(1)

Rada 10. marca 2009 preskúmala aktualizovaný program stability Luxemburska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2008 až 2010 (2).

(2)

Hospodárska činnosť sa v roku 2008 značne spomalila v dôsledku celosvetového hospodárskeho poklesu a finančnej krízy, pričom rast reálneho HDP klesol z 5,2 % v roku 2007 na približne 1 % v roku 2008. Podľa priebežnej predikcie útvarov Komisie z januára 2009 sa predpokladá, že v roku 2009 sa hospodárska činnosť obmedzí o 0,9 %: luxemburské hospodárstvo, ktoré je veľmi otvorené a závislé od výkonnosti svojho finančného sektora, vážne postihne predpokladaný pokles svetového obchodu a finančná kríza, pričom sa predpokladá, že jedinou oporou rastu budú verejné výdavky a do určitej miery aj súkromná spotreba. Najdôležitejšie politické výzvy súvisiace so spomalením hospodárskeho rastu súvisia s finančným sektorom, ktorého aktivita je vysoko internacionalizovaná, a s podporou domáceho dopytu. Tento pokles bude mať značný vplyv na verejné financie, pretože sa predpokladá, že veľký prebytok plánovaný na rok 2008 sa v roku 2009 zmení na deficit, ktorý sa v roku 2010 ešte prehĺbi. V súvislosti s týmto zhoršením salda verejných financií sa tiež zohľadňuje účinok podporných opatrení, o ktorých sa rozhodlo v posledných mesiacoch a ktoré v podstate zahŕňajú dôležité zníženia daní, najmä dane z príjmu fyzických osôb, ako aj výrazne rýchlejšie vykonávanie verejných investičných projektov. Vzhľadom na priaznivú rozpočtovú východiskovú pozíciu a veľmi nízku úroveň verejného dlhu, sú tieto opatrenia primerané a vítané.

(3)

V makroekonomickom scenári, z ktorého program vychádza, v znení jeho dodatku, sa predpokladá, že reálny HDP sa po spomalení z 5,2 % v roku 2007 na 1,0 % v roku 2008 zníži v roku 2009 o 0,9 % a potom dôjde k istému oživeniu a zvýšeniu o 1,4 % v roku 2010. Pri hodnotení na základe informácií (3) dostupných v súčasnosti sa zdá, že tento scenár vychádza z hodnoverných predpokladov rastu na obdobie rokov 2008 až 2010. Tieto predpoklady sa úplne zhodujú s priebežnou predikciou útvarov Komisie z januára 2009. Projekcie programu pre vývoj inflácie a miezd sa taktiež javia ako reálne.

(4)

V dodatku k programu sa prebytok verejných financií na rok 2008 odhaduje na 2,0 % HDP v porovnaní s cieľovým prebytkom 0,8 % HDP stanovenom v predchádzajúcej aktualizácii programu stability. Tento výsledok, ktorý je v porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou oveľa lepší, ako sa očakávalo, možno do veľkej miery pripísať bázickému efektu spojenému s revíziou prebytku verejných financií v roku 2007 z predchádzajúceho odhadu 1 % HDP na 3,2 % HDP, čo bolo spôsobené najmä nepredvídanými príjmami.

Pokiaľ ide o rok 2008, táto východisková pozícia, ktorá bola lepšia, ako sa očakávalo, bola čiastočne vyvážená vyšším rastom výdavkov oproti predpokladom, najmä v oblasti verejnej spotreby a investícií, ako aj v oblasti sociálnych transferov. Rýchlejší rast verejnej spotreby, ako sa očakávalo, možno čiastočne odôvodniť prijatím nových zamestnancov, ktorých si vyžiadalo vytvorenie Luxemburskej univerzity a iných verejných výskumných centier.

(5)

V programe sa predpokladá zhoršenie salda verejných financií, ktoré sa z prebytku vo výške 2 % HDP v roku 2008 zmení na deficit vo výške 0,6 % HDP v roku 2009. Toto možno čiastočne vysvetliť vplyvom spomalenia ekonomiky a s tým spojeným obvyklým pôsobením automatických stabilizátorov, najmä pokiaľ ide o daňové príjmy z finančného sektora. Deficit v roku 2009 bude tiež výsledkom diskrečných opatrení, ktoré sa prijali v rozpočte na rok 2009, vrátane opatrení, o ktorých sa rozhodlo v reakcii na spomalenie hospodárskeho rastu a v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva a ktoré predstavujú 1,75 % HDP. V rozpočte na rok 2009 sa predpokladá významné zníženie daní, najmä zníženie dane z príjmu fyzických osôb, ktoré ex ante predstavuje približne 1,25 % HDP, pričom niektoré verejné investičné projekty pôvodne plánované na rok 2010 sa budú realizovať skôr. Očakáva sa, že príjmy v roku 2009 poklesnú o 0,5 percentuálneho bodu HDP. To zahŕňa pokles príjmov z priamych daní o 1 percentuálny bod HDP, čo vyplynie zo zníženia daní a dosahu krízy, zatiaľ čo sociálne príspevky, ako aj príjmy z nehnuteľností sa zvýšia približne o 0,25 percentuálneho bodu HDP vďaka prenosu vyplývajúceho z ešte vždy stabilného rastu zamestnanosti do konca roku 2008 a vďaka úrokom získaným z úverov poskytnutých na podporu finančného sektora. Súčasne sa v roku 2009 plánuje zvýšenie celkových verejných výdavkov o 2,25 percentuálneho bodu HDP, najmä v dôsledku významného zvýšenia verejnej spotreby a investícií, ako aj sociálnych transferov, pričom zvýšenie sociálnych transferov má byť čiastočne spôsobené nahradením daňovej úľavy na dieťa systémom daňových bonusov a tiež zvýšením prognózy nezamestnanosti na tento rok.

(6)

V programe sa predpokladá ďalšie zhoršenie celkového deficitu verejných financií z 0,6 % HDP v roku 2009 na 1,5 % HDP v roku 2010, zatiaľ čo primárny deficit by sa zvýšil z 0,3 % HDP na 1,2 % HDP. Strednodobým rozpočtovým cieľom Luxemburska je štrukturálny deficit (to znamená, cyklicky upravený deficit očistený od jednorazových a iných dočasných opatrení) vo výške 0,75 % HDP. Tento strednodobý cieľ, ktorý vychádza z makroekonomického scenára programu a z rozpočtových prognóz, sa má podľa plánu plne dodržiavať počas celého obdobia, na ktoré sa vzťahuje: predpokladá sa, že štrukturálne saldo, prepočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky na základe informácií uvedených v programe, zostane kladné, pričom dôjde k miernemu poklesu prebytku z 0,6 % HDP v roku 2009 na 0,4 % HDP v roku 2010. Hrubý verejný dlh, ktorý sa zo 7 % HDP v roku 2007 zdvojnásobil na 14,4 % HDP v roku 2008 v dôsledku financovania podporných úverov určených luxemburským pobočkám systémovo významných zahraničných bánk, sa má podľa projekcií zvýšiť na 15 % HDP v roku 2009 a na 17 % v roku 2010. Napriek jeho zdvojnásobeniu v roku 2008 však zostáva zďaleka najnižší v rámci eurozóny.

(7)

Riziká, ktorým sú vystavené rozpočtové projekcie v programe, sa celkovo javia ako vyvážené. Na jednej strane môžu naplniť určité riziká zhoršenia ohrozujúce makroekonomický scenár. Najmä súkromná spotreba sa môže ukázať menej pružná, ako sa uvádza v prognóze. Okrem toho, vplyv krízy na daňové príjmy, najmä z finančného sektora, môže byť dokonca väčší, ako sa v súčasnosti predpokladá. Na druhej strane, výsledok v roku 2008 môže byť lepší, ako sa plánuje v programe (ako tomu bolo už v roku 2007), keďže rozpočtové prognózy v Luxembursku sú tradične známe svojou obozretnosťou.

(8)

Hlavná obava, ktorá pretrváva, pokiaľ ide o verejné financie Luxemburska, je ich dlhodobá udržateľnosť so zreteľom na veľmi veľké projektované zvýšenie verejných výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva a skutočnosť, že dodnes sa neprijali žiadne opatrenia s cieľom riešiť tento problém. Dlhodobý vplyv starnutia na rozpočet patrí k najvyšším v EÚ a ovplyvňuje ho najmä značné plánované zvýšenie výdavkov na starobné dôchodky. Rozpočtová pozícia v roku 2008, ako sa odhaduje v programe, ktorá je lepšia ako východisková pozícia v predchádzajúcom programe, nízky koeficient dlhu, značné aktíva akumulované v oblasti sociálneho zabezpečenia a štrukturálny primárny prebytok prispievajú k vyváženiu predpokladaného dlhodobého vplyvu starnutia obyvateľstva na rozpočet. Nepostačuje to však na pokrytie značného zvýšenia výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva. Dosiahnutie vysokých primárnych prebytkov v strednodobom horizonte, a ako uznávajú orgány, zavádzanie opatrení na obmedzenie podstatného zvýšenia výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva vrátane zvýšenia skutočného veku odchodu do dôchodku by prispelo k zníženiu stredného rizika, ktorému je vystavená udržateľnosť verejných financií. Riziká ohrozujúce udržateľnosť, ktoré vyplývajú z operácií na podporu finančného sektora realizovaných v posledných mesiacoch, sa momentálne nezdajú byť veľké, napriek značnému zvýšeniu verejného dlhu, ktoré si vyžiadali tieto operácie, aj keď potenciálne záväzky môžu byť pomerne veľké, vzhľadom na veľmi veľký rozmer finančného sektora. Okrem toho, veľká časť týchto nákladov (alebo dokonca všetky), ktoré sa vynaložili na tieto podporné operácie, by sa v budúcnosti mohla vrátiť späť.

(9)

Zdá sa, že štruktúra verejných financií je v Luxembursku komparatívne priaznivá: verejné výdavky a daňové zaťaženie sú relatívne nízke a systémy výdavkov a príjmov sa v porovnaní s inými členskými štátmi javia ako relatívne účinné. Najmä verejná spotreba a zdaňovanie pracovného príjmu sú pomerne nízke, zatiaľ čo verejné investície patria k najvyšším v celej EÚ.

(10)

S cieľom stabilizovať finančný sektor luxemburská vláda v septembri a októbri 2008 rozhodla, že poskytne konvertibilný úver miestnym pobočkám dvoch veľkých zahraničných bánk v celkovej výške 2,776 miliardy EUR (7,6 % HDP). Rozhodlo sa tiež o poskytnutí záruk na nové záväzky, ktoré prijala jedna z týchto bánk voči inštitucionálnym investorom so splatnosťou maximálne na tri roky, aby sa zlepšil jej prístup k finančným prostriedkom. Napokon, v snahe obnoviť dôveru vkladateľov sa zvýšila suma, na ktorú sa vzťahuje systém ochrany vkladov, z 20 000 EUR na 100 000 EUR na jeden vklad. Treba poznamenať, že verejná správa disponuje veľkými finančnými aktívami, ktoré sa akumulovali z opakovaných prebytkov zaznamenaných v posledných desaťročiach a ktoré sa zvýšili o pôžičky poskytnuté na konci roka 2008 pobočkám týchto dvoch zahraničných bánk. Tieto aktíva predstavovali v roku 2008 približne 32 % HDP, z čoho asi jednu tretinu má k dispozícii ústredná vláda a dvomi tretinami disponuje systém sociálneho zabezpečenia. Preto je čistá finančná pozícia verejnej správy vo všeobecnosti pozitívna.

(11)

V rozpočte na rok 2009, ktorý sa zostavoval pred zhoršením finančnej krízy, sa už rozhodlo o niektorých podporných fiškálnych opatreniach. Pozostávali prevažne zo zníženia dane z príjmu, ktorého náklady sa podľa programu odhadujú približne na 1,2 % HDP. V rozpočte sa tiež predpokladá zníženie dane právnických osôb, ktoré bude ovplyvňovať príjmy od roku 2010. Okrem toho, v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva, ktorý v decembri odsúhlasila Európska rada, prijalo Luxembursko ďalšie podporné opatrenia, pričom tie najdôležitejšie z nich sa týkajú urýchlenia verejných investícií a dotácií na nákup energeticky účinných predmetov dlhodobej spotreby a investícií do úspor energie. Okrem toho, do konca roku 2009 bude vláda refundovať podiel zamestnávateľa na dávke v nezamestnanosti v prípade čiastočnej nezamestnanosti. Tieto stimulačné opatrenia budú celkovo predstavovať približne 1,75 % HDP. Vďaka nezanedbateľnému prebytku zaznamenanému v roku 2008 a veľmi nízkemu dlhu verejných financií má Luxembursko k dispozícii obzvlášť veľký priestor na manévrovanie. Zdá sa, že balík fiškálnych stimulov na roky 2009 a 2010 predstavuje primeranú reakciu na súčasné spomalenie hospodárskeho rastu, i keď veľká časť stimulačných opatrení nemá mať iba dočasný charakter, najmä zníženie dane z príjmu, ktoré bolo určené hlavne na kompenzáciu neindexácie daňových pásem od roku 2001. Luxembursko taktiež prijalo niekoľko opatrení a v budúcich rokoch prijme aj ďalšie s cieľom vytvoriť atraktívnejšie ekonomické prostredie a vykonávať klimaticko-energetický balík. Tieto opatrenia sa týkajú agendy strednodobých reforiem, ktoré Komisia navrhla v súlade s lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť 28. januára 2009.

(12)

Predpokladá sa, že štrukturálne saldo vypočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky zostane v prebytku, pričom klesne z 1,5 % HDP v roku 2008 na 0,6 % HDP v roku 2009 a 0,4 % v roku 2010. Celková fiškálna pozícia v roku 2009 je expanzívna a odzrkadľuje reakciu luxemburskej vlády na pokles a v roku 2010 je mierne expanzívna, aj keď zmeny v štrukturálnom salde sú určitým spôsobom menšie ako prijaté stimulačné opatrenia. Strednodobý cieľ sa má podľa projekcie dodržiavať počas celého obdobia, na ktoré sa vzťahuje.

(13)

Pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa údajov stanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program má určité medzery v povinných a nepovinných údajoch (4). Okrem toho, v dodatku k programu, ktorým sa čiastočne nahrádza pôvodný makroekonomický a rozpočtový scenár, sa neuvádzajú prognózy na rok 2011 (5).

i)

vykonalo fiškálne plány vrátane stimulačných opatrení v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva a v rámci Paktu stability a rastu;

ii)

zlepšilo dlhodobú udržateľnosť verejných financií implementáciou štrukturálnych reformných opatrení, najmä v oblasti starobných dôchodkov.

24.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 70/19

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách, vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32009M5427. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva (http://eur-lex.europa.eu).

24.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 70/20

24.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 70/22

24.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 70/24

24.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 70/25

24.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 70/27

—

Čongrádska župa: Makó, Királyhegyes, Apátfalva, Kövegy, Pitvaros, Magyarcsanád, Csanádpalota, Csanádalberti, Ambrózfalva, Nagyér, Földeák, Maroslele, Klárafalva, Ferencszállás, Kiszombor, Nagylak,

—

Békešská župa: Tótkomlós, Békéssámson.

24.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 70/32