24.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/1

(1)

Článok 76 Euro-stredomorskej dohody splnomocňuje Asociačnú radu, aby vypracovala náležité odporúčania na účely dosiahnutia cieľov dohody.

(2)

Podľa článku 86 Euro-stredomorskej dohody prijmú zmluvné strany všeobecné alebo osobitné opatrenia potrebné na splnenie svojich záväzkov podľa tejto dohody a dohliadnu na to, aby sa ciele stanovené v dohode dosiahli.

(3)

Zmluvné strany Euro-stredomorskej dohody sa dohodli na texte Akčného plánu EÚ – Libanon.

(4)

Akčný plán EÚ – Libanon podporí implementáciu Euro-stredomorskej dohody prostredníctvom vypracovania a prijatia konkrétnych opatrení zmluvnými stranami, čo poslúži ako praktická pomôcka pri tejto implementácii.

(5)

Akčný plán má dvojaký účel – stanoviť konkrétne opatrenia na splnenie záväzkov zmluvných strán vyplývajúcich z Euro-stredomorskej dohody a poskytnúť širší rámec na ďalšie upevňovanie vzťahov medzi EÚ a Libanonom, s cieľom dosiahnuť významný stupeň hospodárskej integrácie a prehĺbiť politickú spoluprácu, v súlade s celkovými cieľmi Euro-stredomorskej dohody,

24.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/2

(1)

Rada 27. marca 2007 preskúmala aktualizovaný program stability Belgicka, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2010 (2).

(2)

Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá, že sa rast reálneho HDP spomalí z 2,7 % v roku 2006 na priemernú úroveň 2,2 % až do konca programového obdobia. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že sa tento scenár opiera o pravdepodobné predpoklady rastu. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa takisto zdajú realistické.

(3)

Súčasná aktualizácia programu stability sa zakladá na predpoklade vyrovnaného rozpočtu v roku 2006. Zdá sa, že tento predpoklad vo všeobecnosti potvrdzujú najnovšie údaje, hoci predikcia útvarov Komisie prognózovala deficit vo výške 0,2 % HDP. Hoci boli cyklické podmienky v roku 2006 výrazne lepšie, ako sa predpokladalo v predchádzajúcej aktualizácii, a výdavky sa v podstate vyvíjali podľa očakávaní, príjmy boli nižšie, ako sa očakávalo, (najmä z dôvodu podhodnotenia vplyvu záverečnej fázy reformy priamych daní z roku 2001, ktorá mala znížiť daňovo-odvodové zaťaženie). Tento nedostatok čiastočne vyvážili plánované jednorazové opatrenia, ktoré oproti očakávaniam zarobili viac, a niektoré dodatočné jednorazové opatrenia obmedzeného rozsahu. Štrukturálne saldo (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení) sa preto v roku 2006 výrazne zhoršilo, a to najmä pre opatrenia, ktoré pôsobili na zníženie príjmov.

(4)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie v programe je zabezpečiť pokračujúce znižovanie stále vysokého pomeru dlhu k HDP (takmer 90 % v roku 2006) na úroveň nižšiu ako 75 % HDP v roku 2010 prostredníctvom postupného zvyšovania nominálnych rozpočtových prebytkov (z 0,3 % HDP v roku 2007 na 0,9 % HDP v roku 2010) s cieľom pripraviť sa na očakávaný šok v dôsledku starnutia obyvateľstva. Očakáva sa, že primárny prebytok, ktorý sa od roku 2001 (keď dosiahol 7 % HDP) znižoval, sa ustáli na úrovni približne 4,1 % HDP. Celková úprava sa takmer v plnej miere dosiahne znížením výdavkov (o 1,25 percentuálneho bodu HDP v období rokov 2006 až 2010). Zníženie výdavkov možno pripísať klesajúcimi úrokovým výdavkom (0,75 percentuálneho bodu), ktoré sú dôsledkom pokračujúceho znižovania dlhu, ako aj poklesu primárnych výdavkov (0,5 percentuálneho bodu). Zníženie výdavkov čiastočne vyrovnáva pokles verejných výdavkov (0,5 percentuálneho bodu). Prognózy programu po roku 2007 vo všeobecnosti zodpovedajú prognózam nezmenenej politiky, hoci sa zdá, že program sa (nepriamo) spolieha na ďalšie jednorazové opatrenia na dosiahnutie rozpočtových cieľov. Táto stratégia je vo veľkej miere podobná stratégii navrhnutej v predchádzajúcej aktualizácii programu stability na základe vo všeobecnosti nezmeneného makroekonomického scenára.

(5)

Keďže program neposkytuje informácie o využívaní jednorazových a iných dočasných opatrení po roku 2007, štrukturálne saldo od roku 2008 nemožno na základe informácií v programe vypočítať. Za predpokladu, že sa relatívny vplyv jednorazových opatrení po roku 2007 nezmení, plánuje sa zlepšenie štrukturálneho salda, vypočítaného podľa spoločne dohodnutej metodiky, z hodnoty približne – 0,4 % HDP v roku 2006 na 0,7 % na konci programového obdobia. Rovnako ako v predchádzajúcej aktualizácii programu stability je strednodobým cieľom pre rozpočtovú pozíciu uvedeným v programe štrukturálny prebytok vo výške 0,5 % HDP, ktorý sa podľa programu dosiahne do roku 2008. To je o rok neskôr ako v predchádzajúcej aktualizácii. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaný deficit je približne 1,25 % HDP), jeho dosiahnutie by malo poskytnúť dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ sa nachádza v rozpätí stanovenom pre členské štáty eurozóny a ERM II v Pakte stability a rastu a v kódexe pravidiel a má náročnejší charakter, ako naznačuje pomer dlhu k HDP a dlhodobý priemerný rast potenciálneho produktu.

(6)

Rozpočtové výsledky by mohli byť o niečo horšie, ako sa v programe prognózuje. Platí to predovšetkým pre rok 2007, najmä preto, že rozpočet sa zdá v určitej miere optimistický a v niektorých prípadoch poskytuje nedostatočne podrobné údaje o predpokladaných opatreniach (vrátane jednorazových opatrení v oblasti predaja nehnuteľností alebo prevzatia dôchodkových povinností verejných spoločností, ktoré nie sú ďalej špecifikované). Belgicko celkovo zaznamenalo dobré výsledky pri dosahovaní nominálnych rozpočtových cieľov, zdá sa však, že na dosiahnutie cieľa na rok 2007 bude, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, potrebné prísne monitorovanie. Nadchádzajúce kontroly rozpočtu by mali určiť akékoľvek nevyhnutné dodatočné opatrenia. Horší ako plánovaný výsledok v roku 2007 by sa mohol preniesť do nasledujúcich rokov. Po roku 2008 existuje aj riziko, že ukončené jednorazové opatrenia nebudú nahradené štrukturálnymi opatreniami.

(7)

Z tohto posúdenia rizika vyplýva, že rozpočtová pozícia v programe nemusí postačovať na zabezpečenie dosiahnutia strednodobého cieľa uvedeného v programe do roku 2008. Ako však bolo uvedené, strednodobý cieľ má náročnejší charakter, ako naznačuje pomer dlhu k HDP a dlhodobý priemerný rast potenciálneho produktu. Rozpočtová stratégia sa zdá dostatočná na dosiahnutie štrukturálnej rozpočtovej pozície, ktorú od roku 2008 možno podľa paktu považovať za primeranú. Navyše sa zdá, že rozpočtová pozícia v programe poskytuje počas programového obdobia pri bežných makroekonomických výkyvoch dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP. Tempo postupu úpravy k strednodobému cieľu stanovené v programe by sa malo posilniť, aby bolo v súlade s Paktom stability a rastu, v ktorom sa uvádza, že v prípade členských štátov eurozóny a ERM II by malo ročné zlepšenie štrukturálneho salda dosiahnuť referenčnú hodnotu 0,5 % HDP a že úprava by mala byť vyššia v priaznivom hospodárskom období a mohla by byť nižšia v nepriaznivom hospodárskom období. Vzhľadom na riziká nemusí úprava v roku 2007 dosiahnuť referenčnú hodnotu a v ďalších rokoch sa môže ešte spomaliť.

(8)

V programe sa uvádza dlh v roku 2006 vo výške 87,7 % HDP, v čom však nie je zahrnuté prevzatie dlhu železničnej spoločnosti SNCB v roku 2005, ktoré podľa Eurostatu zvýši úroveň dlhu v tom istom roku o 1,7 % HDP. Útvary Komisie preto odhadujú hrubý verejný dlh v roku 2006 vo výške 89,4 % HDP, čo je stále výrazne nad referenčnou hodnotou 60 % stanovenou v zmluve, hoci sa v posledných rokoch podstatne znížil. V programe sa počas programového obdobia prognózuje rýchly pokles pomeru dlhu k HDP o približne 15 percentuálnych bodov. Na základe tohto posúdenia rizika a najmä vzhľadom na riziká pre uvedené rozpočtové ciele bude vývoj pomeru dlhu k HDP pravdepodobne o niečo menej priaznivý, ako sa prognózuje v programe. Zdá sa však, že sa pomer dlhu k HDP počas programového obdobia stále dostatočne znižuje smerom k referenčnej hodnote.

(9)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet v Belgicku je nad priemernou úrovňou EÚ, pričom ho ovplyvňuje najmä rozsiahly nárast výdavkov, vyjadrených ako podiel na HDP, počas nadchádzajúcich desaťročí. Počiatočná rozpočtová pozícia s vysokým primárnym prebytkom, hoci slabšia ako v roku 2005, prispieva k zmierneniu prognózovaného dlhodobého vplyvu starnutia obyvateľstva na rozpočet, nepostačuje však na úplné pokrytie výrazného nárastu výdavkov. Navyše, súčasná úroveň hrubého dlhu, hoci klesá, zostáva výrazne nad referenčnou hodnotou stanovenou v zmluve. Trvalé zníženie pomeru dlhu k HDP si vyžaduje udržateľné vysoké primárne prebytky počas dlhého obdobia, ktoré by prispeli k zníženiu rizík pre udržateľnosť verejných financií. Celkovo sa zdá, že pre Belgicko platí v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií stredné riziko.

(10)

Program stability neobsahuje kvalitatívne posúdenie celkového vplyvu vykonávacej správy národného programu reforiem z októbra 2006 na strednodobú fiškálnu stratégiu. Navyše neposkytuje žiadne systematické informácie o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách vyplývajúcich z hlavných reforiem predpokladaných v národnom programe reforiem, zdá sa však, že jeho rozpočtové prognózy zohľadňujú dôsledky opatrení uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v programe stability sa zdajú byť v súlade s opatreniami stanovenými v národnom programe reforiem. Obidva programy predpokladajú najmä postupné vykonávanie „generačného paktu “(komplexný plán na zvýšenie zamestnanosti a posilnenie sociálneho zabezpečenia), ďalšie postupné znižovanie daňového zaťaženia pracovnej sily a opatrenia na podporu výskumu a podnikania.

(11)

Rozpočtová stratégia v programe je vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008.

(12)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje podľa kódexu pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program má určité nedostatky v povinných i nepovinných údajoch (3).

i)

zabezpečilo dosiahnutie rozpočtového cieľa na rok 2007 a v ďalších rokoch posilnilo tempo úpravy smerom k strednodobému cieľu, a to aj obmedzením využívania jednorazových opatrení;

ii)

vzhľadom na vysokú úroveň dlhu a prognózovaný nárast výdavkov súvisiacich s vekom zlepšilo dlhodobú udržateľnosť verejných financií aspoň dosiahnutím strednodobého cieľa, ako aj vykonaním reforiem.

24.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/7

(1)

Rada 27. marca 2007 preskúmala aktualizovaný program stability Španielska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2009 (2).

(2)

Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá pokles rastu reálneho HDP z 3,8 % v roku 2006 na priemernú úroveň 3,3 % počas zostávajúceho programového obdobia. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že tento scenár sa opiera o pravdepodobné predpoklady rastu. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa takisto zdajú byť realistické. Plánovaný rozdiel v miere inflácie oproti eurozóne je stále výrazný, hoci sa znižuje. Hoci tento scenár môže v krátkodobom horizonte priniesť pozitívne výsledky, v strednodobom horizonte môžu riziká pôsobiť negatívne v súvislosti s nerovnováhou hospodárstva, konkrétne so zvýšením zadlženosti domácností, prehĺbením deficitu bežného účtu a možnosťou rýchlejšieho ukončenia dlhodobejšieho prudkého rastu v oblasti bytovej výstavby oproti predpokladom v programe.

(3)

V predikcii útvarov Komisie z jesene 2006 sa prebytok verejných financií v roku 2006 odhaduje na úrovni 1,5 % HDP, čo je úplne v súlade s aktualizovaným programom stability, zatiaľ čo v predchádzajúcej aktualizácii programu stability bola cieľová hodnota stanovená na úrovni 0,9 % HDP. Tento pozitívny výsledok je dôsledkom vyšších príjmov, než sa očakávalo, pochádzajúcich zo silnej tvorby pracovných miest a vysokých ziskov spoločností, pri ktorých sa predpokladá, že zvýšili príjmy z priamych daní výrazne nad výšku rastu nominálneho HDP.

(4)

Aktualizácia sa zameriava na i) udržanie makroekonomickej a rozpočtovej stability a ii) podporu produktivity prostredníctvom výstavby infraštruktúry, ako aj zvýšenia ľudského a technologického kapitálu. Predpokladá sa, že prebytok verejných financií klesne z 1,4 % HDP v roku 2006 na približne 1 % v roku 2009. Časový profil primárneho prebytku je podobný, klesne z 3 % HDP v roku 2006 na 2,25 % v roku 2009. Príjmy by sa mali počas programového obdobia znížiť o 0,2 % HDP, pričom primárne výdavky by sa mali zvýšiť o približne 0,5 % HDP, čo čiastočne vyrovná poklesom úrokovej záťaže. V predchádzajúcej aktualizácii sa plánovali nižšie prebytky napriek makroekonomickému výhľadu, ktorý bol vo všeobecnosti podobný. Rozdiel medzi týmito dvoma aktualizáciami možno nájsť v oveľa lepšom výslednom prebytku v roku 2006, než sa prognózoval rok predtým, a jeho priaznivý vplyv sa podľa prognózy bude prenášať do ďalších rokov programového obdobia.

(5)

Štrukturálne saldo (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení), vypočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky, má podľa plánu mierne poklesnúť z úrovne približne 1,75 % HDP v roku 2006 na 1,5 % na konci programového obdobia. Rovnako ako v predchádzajúcej aktualizácii je strednodobým cieľom pre rozpočtovú pozíciu uvedeným v programe vyvážená pozícia v štrukturálnom vyjadrení, ktorej udržanie je v programe naplánované počas celého programového obdobia, a to s veľkou rezervou. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaný deficit je približne 1,25 % HDP), jeho dosiahnutie by malo poskytnúť bezpečnostnú rezervu proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ sa nachádza v rozpätí stanovenom pre členské štáty eurozóny a ERM II v Pakte stability a rastu a v kódexe pravidiel a má náročnejší charakter, ako naznačuje pomer dlhu k HDP a dlhodobý priemerný rast potenciálneho produktu.

(6)

Riziká pre rozpočtové prognózy v programe sa ukazujú vo všeobecnosti ako vyrovnané. Makroekonomický scenár, z ktorého aktualizácia vychádza, je pravdepodobný a zdá sa, že prognózy týkajúce sa príjmov odrážajú opatrné predpoklady. Na strane výdavkov existuje riziko spojené s prekročeniami výdavkov (na úrovni regionálnych orgánov), ak sa v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti potvrdia tendencie z minulosti.

(7)

Na základe tohto posúdenia rizika sa zdá, že rozpočtová pozícia je dostatočná na udržanie strednodobého cieľa počas celého programového obdobia, ako sa v programe predpokladá. Okrem toho v každom roku poskytuje dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP pri bežných makroekonomických výkyvoch. Pozícia fiškálnej politiky obsiahnutá v programe je v súlade s Paktom stability a rastu.

(8)

Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh v roku 2006 klesol pod 40 % HDP, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. Aktualizácia predpokladá počas programového obdobia ďalší pokles pomeru dlhu k HDP o 8 percentuálnych bodov.

(9)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet v Španielsku je výrazne nad priemerom EÚ, najmä v dôsledku pomerne vysokého nárastu výdavkov na dôchodky, ako podielu HDP, počas nadchádzajúcich desaťročí. Počiatočná rozpočtová pozícia, ktorá je v porovnaní s rokom 2005 lepšia, prispieva k zmierneniu plánovaného dlhodobého vplyvu starnutia obyvateľstva na rozpočet, nepostačuje však na úplné pokrytie podstatného nárastu výdavkov v dôsledku starnutia obyvateľstva. Udržanie vysokých primárnych prebytkov v strednodobom horizonte a vykonávanie ďalších opatrení zameraných na obmedzenie výrazného nárastu výdavkov súvisiacich s vekom by prispeli k zníženiu rizík pre udržateľnosť verejných financií. Celkovo sa zdá, že v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií platí pre Španielsko stredné riziko.

(10)

Program stability obsahuje kvalitatívne posúdenie celkového vplyvu vykonávacej správy národného programu reforiem z októbra 2006 na strednodobú fiškálnu stratégiu. Poskytuje niekoľko informácií o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách súvisiacich s hlavnými reformami predpokladanými v národnom programe reforiem, hoci nie systematicky, a zdá sa, že jeho rozpočtové prognózy zohľadňujú dôsledky opatrení uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v programe stability sa zdajú byť v súlade s opatreniami stanovenými v národnom programe reforiem. Konkrétne, obidva programy predpokladajú postupné zvyšovanie verejných výdavkov na výskum a vývoj a investície do infraštruktúry.

(11)

Rozpočtová stratégia v programe je vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008.

(12)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program poskytuje všetky povinné údaje a väčšinu nepovinných údajov (3).

24.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/11

(1)

Rada 27. marca 2007 preskúmala konvergenčný program Bulharska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2009.

(2)

Bulharsko dosiahlo vysoký stupeň makroekonomickej stability, ktorú podporili zdravé verejné financie. Hospodársky rast bol silný a stabilný, v posledných rokoch sa zvýšil na približne 5,5 %, ale HDP na obyvateľa (ako PKS) zostáva nízky – v roku 2005 dosahoval úroveň 32,9 % priemernej úrovne EÚ – 25. Priestor približovania sa preto zostáva široký a predstavuje prvoradú úlohu Bulharska v strednodobom a dlhodobom horizonte. Po zavedení režimu „currency board “v roku 1997 sa inflácia do roku 1999 znížila na jednomiestne čísla, tento proces sa však v posledných rokoch zastavil a inflácia na základe indexu spotrebiteľských cien dosiahla v roku 2006 7,3 %.

(3)

Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá, že rast reálneho HDP zostane na vysokej úrovni, pričom sa mierne zvýši z 5,9 % v roku 2006 na priemernú úroveň 6,1 % počas zostávajúceho programového obdobia. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že sa tento scenár opiera o pravdepodobné predpoklady rastu. V strednodobom horizonte však naďalej predstavujú rizikový faktor vysoké nerovnováhy platobnej bilancie, najmä keď deficit platobnej bilancie dosiahol v roku 2006 16 % HDP, a to i napriek tomu, že tento deficit sa v plnej výške financoval prílivom priamych zahraničných investícií. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa ukazujú ako realistické.

(4)

Na rozdiel od cieľového vyváženého rozpočtu, ktorý bol stanovený v predvstupovom hospodárskom programe (PHP) z decembra 2005, a plánovaného prebytku 3,2 % HDP v konvergenčnom programe sa v predikciách útvarov Komisie z jesene 2006 prebytok verejných financií v roku 2006 odhaduje na úrovni 3,3 % HDP. Výrazne lepší rozpočtový výsledok je spôsobený najmä vyššími príjmami, než sa plánovalo, čo je spôsobené konzervatívnymi predpoveďami príjmov v PHP, vyšším rastom produktu a lepším výberom daní. Aj výdavky sú v porovnaní s prognózami v PHP nižšie o 1 % HDP, čo odráža najmä nižšie bežné výdavky.

(5)

Strednodobá rozpočtová stratégia stanovená v konvergenčnom programe sa zameriava na udržanie prebytku verejných financií v rozpätí od 0,8 % do 1,5 % HDP s cieľom zaručiť makroekonomickú stabilitu a udržateľnosť verejných financií. V roku 2007 sa plánuje silné fiškálne uvoľnenie, pričom rozpočtový prebytok klesne z úrovne 3,2 % HDP v roku 2006 na úroveň 0,8 % HDP. Prebytok verejných financií by sa mal v rokoch 2008 a 2009 opätovne zvýšiť a ustáliť na úrovni 1,5 % HDP. Predpokladá sa pokles primárneho prebytku zo 4,5 % HDP v roku 2006 na 2,25 % HDP v roku 2007, pričom v rokoch 2008 a 2009 by sa mal vrátiť na úroveň približne 2,75 % HDP s tým, že úrokové výdavky počas celého programového obdobia klesnú približne o 0,25 % HDP. Fiškálne uvoľnenie v roku 2007 by bolo takmer výhradne na strane výdavkov. Prognózuje sa nárast výdavkov o 2,75 % HDP, pričom v roku 2008 sa toto zvýšenie zníži iba čiastočne – približne 0,75 % HDP. Plánovaný nárast výdavkov v roku 2007 by bol spôsobený najmä „ostatnými výdavkami “(+ 2,5 % HDP) a dotáciami (+ 0,5 % HDP). V náraste „ostatných výdavkov “sa odzrkadľuje príspevok Bulharska do EÚ (1,25 % HDP), nárast výdavkov na projekty štrukturálneho fondu EÚ (0,25 % HDP), ktoré by úplne pokrývali vyššie príjmy plynúce z grantov EÚ, a nárast „ostatných bežných výdavkov “(1 % HDP). Predpokladá sa, že plánované zníženie daní z príjmov fyzických a právnických osôb v roku 2007 sa takmer v plnej miere vyrovná lepšími výsledkami, čo sa týka dodržiavania daňových povinností a výberu daní. V dôsledku toho by mali celkové príjmy (vyjadrené ako podiel na HDP) zostať takmer nezmenené počas programového obdobia. V programe sa takisto uvádza, že hoci sa v rozpočte na rok 2007 predpokladá prebytok verejných financií vo výške 0,8 % HDP, plnenie rozpočtu sa v skutočnosti zameria na dosiahnutie vyššieho prebytku na úrovni 2 % HDP. To by sa uskutočnilo na základe ustanovení zákona o štátnom rozpočte, ktoré povoľujú vynaložiť 10 % primárnych výdavkov v súčasnom rozpočte iba v prípade, že sa deficit platobnej bilancie ďalej neprehĺbi. Rozpočtové ciele sa v porovnaní s predvstupovým hospodárskym programom na rok 2005 výrazne zrevidovali smerom nahor, čo odráža podstatne lepšie príjmy v roku 2006, ktorých vplyv sa prenesie aj do nasledujúcich rokov, a o niečo priaznivejší výhľad rastu produktu.

(6)

Štrukturálne saldo (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení), vypočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky, má podľa plánu klesnúť z hodnoty približne 3,25 % HDP v roku 2006 na 1 % v roku 2007 a následne sa opäť zvýšiť na úroveň približne 2 % HDP v rokoch 2008 a 2009. Ak by sa v roku 2007 dosiahol v priebehu plnenia rozpočtu vyšší nominálny prebytok – na úrovni 2 % HDP, čo sa v programe uvádza ako cieľ, postup úpravy by bol plynulejší. Strednodobým cieľom pre rozpočtovú pozíciu uvedeným v programe je vyvážený rozpočet v štrukturálnom vyjadrení, ktorý sa v programe plánuje udržať s veľkou rezervou počas celého programového obdobia. Keďže je strednodobý cieľ náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaný deficit je približne 1,25 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ zabezpečiť bezpečnostnú rezervu proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ má náročnejší charakter, ako by sa dalo očakávať na základe pomeru dlhu k HDP a dlhodobého priemerného rastu potenciálneho produktu.

(7)

Rozpočtový výsledok v roku 2007 by mohol byť lepší, ako sa predpokladá v programe, pričom v rokoch 2008 a 2009 sa riziká pre rozpočtové prognózy ukazujú vo všeobecnosti ako vyvážené. Vzhľadom na dobré výsledky zaznamenané pri dosahovaní rozpočtových cieľov a ustanovenia zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 zamerané na obmedzenie výdavkov v priebehu plnenia rozpočtu sa zdá, že vyšší prebytok v roku 2007 je realistický, aj keď prognózy týkajúce sa príjmov na rok 2007 by mohli znamenať určité negatívne riziká, keďže nedostatok príjmov v dôsledku zníženia daní sa nemusí v plnej miere vyrovnať lepším dodržiavaním daňových povinností a lepším výberom daní. Hoci sa neposkytli nijaké podrobné údaje o stratégii pre úpravu od roku 2008, rozpočtové ciele do konca programového obdobia sa vo všeobecnosti zdajú byť realistické za predpokladu, že sa v roku 2007 dosiahne lepší rozpočtový výsledok, ako sa v súčasnosti plánuje.

(8)

Z tohto posúdenia rizika vyplýva, že rozpočtová pozícia v programe naznačuje, že sa strednodobý cieľ splní počas celého programového obdobia s veľkou rezervou. Okrem toho počas celého programového obdobia poskytuje pri bežných makroekonomických výkyvoch dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP. Pozícia fiškálnej politiky naznačená v programe je v roku 2007 expanzívna, pričom v priaznivom období by sa mohla ukázať ako procyklická. To by nebolo úplne v súlade s Paktom stability a rastu. Priaznivé obdobie sa očakáva v roku 2007, keď sa v programe plánuje pokles štrukturálneho salda o približne 2,25 % HDP a v predikcii útvarov Komisie z jesene 2006 o 1,5 %.

(9)

Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh v roku 2006 dosiahol 25,25 % HDP, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. V programe sa predpokladá, že v priebehu programového obdobia klesne pomer dlhu k HDP o 4 percentuálne body.

(10)

Bez dlhodobých prognóz výdavkov súvisiacich s vekom vychádzajúcich zo spoločných makroekonomických predikcií Výboru pre hospodársku politiku/Komisie, nie je možné zhodnotiť vplyv starnutia obyvateľstva v Bulharsku na porovnateľnom a pevnom základe, ako sa to v súčasnosti robí v iných členských štátoch, pre ktoré sú takéto prognózy dostupné. Vzhľadom na súčasnú demografickú štruktúru však nemožno vylúčiť podstatný vplyv starnutia obyvateľstva na výdavky. Počiatočná rozpočtová pozícia s vysokým štrukturálnym prebytkom významne prispieva k stabilizácii dlhu pred začlenením dlhodobého vplyvu starnutia obyvateľstva na rozpočet. Udržanie vysokých primárnych prebytkov v strednodobom horizonte by prispelo k zmierneniu rizík pre udržateľnosť verejných financií.

(11)

Rozpočtová stratégia v programe je čiastočne v súlade so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008. Pozícia fiškálnej politiky v roku 2007 je podľa programu expanzívna, pričom v priaznivom období by sa mohla ukázať ako procyklická a môže zhoršiť už vysoký deficit platobnej bilancie. Navyše, hoci sa prijali opatrenia na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, predložilo sa veľmi málo konkrétnych opatrení na zlepšenie efektívnosti verejných výdavkov, najmä pokiaľ ide o výdavky na zdravotnú starostlivosť, kde sa opakovane vyskytujú problémy s monitorovaním a kontrolou výdavkov a s kvalitou poskytovaných služieb.

(12)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje podľa kódexu pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program má niekoľko nedostatkov v povinných i nepovinných údajoch (2).

i)

v roku 2007 dosiahlo vyšší rozpočtový prebytok, ako sa plánuje v programe, a v ďalších rokoch udržalo silnú pozíciu s cieľom podporiť makroekonomickú stabilitu a zmierniť vysoký deficit platobnej bilancie;

ii)

ďalej posilnilo efektívnosť verejných výdavkov, najmä prostredníctvom reformy systému zdravotnej starostlivosti.

24.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/15

(1)

Rada 27. marca 2007 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Lotyšska na roky 2006 až 2009 (2). Lotyšská vláda 6. marca 2007 ohlásila plán, ktorého cieľom je bojovať proti inflácii. Zahŕňa revíziu rozpočtových cieľov, vyrovnaný rozpočet v rokoch 2007 a 2008 a prebytok od roku 2009. Toto stanovisko Rady však vychádza z konvergenčného programu.

(2)

Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá, že sa hospodárstvo súčasne vyhne inflácii, vysokým úrokovým mieram, ako aj recesii (tzv. soft-landing) so spomalením rastu reálneho HDP z 11,5 % HDP v roku 2006 na priemernú úroveň 8 % počas zvyšku programového obdobia. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že sa tento scenár opiera o pravdepodobné predpoklady rastu. Napriek tomu existuje značné riziko, že makroekonomický vývoj bude menej priaznivý vzhľadom na rozsiahlu nerovnováhu platobnej bilancie, vysokú infláciu a čoraz častejšie znaky prehriatia lotyšského hospodárstva. Zdá sa, že prognózy miery inflácie v programe sú mierne optimistické.

(3)

V predikcii útvarov Komisie z jesene 2006 sa deficit verejných financií v roku 2006 odhaduje na 1,0 % HDP oproti cieľovej úrovni 1,5 % HDP stanovenej v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu. V aktualizovanom programe sa deficit odhaduje na úrovni 0,4 % HDP, čo je pravdepodobné vzhľadom na vyššie príjmy, ako sa očakávalo, a napriek vplyvu zmien a doplnení rozpočtu prijatých v októbri 2006, ktoré zvýšili výdavky o približne 1,5 % HDP.

(4)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie je postupné zlepšenie fiškálneho výhľadu a dosiahnutie vyváženého rozpočtu do roku 2010. Tento cieľ si po zhoršení v rokoch 2006 a 2007 o takmer 1,5 percentuálneho bodu vyžiada značné konsolidačné úsilie. Predpokladaná úprava v rokoch 2008 a 2009 je v prípade celkového a primárneho salda takmer rovnaká, a to 0,4 a 0,5 percentuálneho bodu. V porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou sú plánované rozpočtové ciele prísnejšie, ale na pozadí priaznivejšieho makroekonomického scenára by malo na konci programového obdobia dôjsť k úprave. Program predpokladá, že po výraznom uvoľnení pomeru výdavkov k HDP v roku 2007 dôjde v rokoch 2008 – 2009 ku konsolidácii rozpočtu tak, že sa pomer príjmov k HDP každoročne zvýši o 0,4 percentuálneho bodu a súčasne sa zachová zhruba stabilný pomer výdavkov k HDP. Plánuje sa, že pomer príjmov k HDP sa zvýši najmä v dôsledku vyšších „ostatných “príjmov, ktoré predstavujú vyšší prílev finančných prostriedkov z EÚ. Príslušným spôsobom vzrastie pomer výdavkov na tvorbu hrubého fixného kapitálu, ktorý sa po roku 2007 vo veľkej miere vyrovná poklesom „ostatných “výdavkov (medzi ktoré sa v programe zahŕňa časť spotrebných výdavkov) o 0,75 percentuálneho bodu v roku 2008 a sociálnych transferov o 0,5 percentuálneho bodu v roku 2009.

(5)

Štrukturálne saldo (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení), vypočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky, sa má podľa plánu zhoršiť z deficitu na úrovni 1 % HDP v roku 2006 na deficit vo výške 1,75 % HDP v roku 2007 a do roku 2009 sa má zlepšiť na prebytok vo výške 0,25 % HDP. Rovnako ako v predchádzajúcej aktualizácii je strednodobým cieľom pre rozpočtovú pozíciu uvedeným v programe štrukturálny deficit na úrovni 1 % HDP, ktorý sa v programe plánuje dosiahnuť okolo roku 2008. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaný deficit je približne 2 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ, ktorým je poskytnúť bezpečnostnú rezervu proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ sa nachádza v rozpätí stanovenom pre členské štáty eurozóny a ERM II v Pakte stability a rastu a v kódexe pravidiel a primerane odráža pomer dlhu k HDP a dlhodobý priemerný rast potenciálneho produktu.

(6)

Riziká pre rozpočtové prognózy sa v programe zdajú byť v roku 2007 vo všeobecnosti vyvážené, od roku 2008 by však rozpočtové výsledky mohli byť horšie, ako sa v programe plánuje, v dôsledku rizík pre makroekonomický scenár. Rozpočtová stratégia sa spolieha na nárast pomeru príjmov k HDP a na pokles pomeru sociálnych transferov a „ostatných výdavkov “(medzi ktoré sa v programe zahŕňa časť spotrebných výdavkov) k HDP, čo by sa mohlo viac konkretizovať vzhľadom na to, že podľa aktualizácie sa od roku 2008 plánuje zavedenie formálneho strednodobého rámca pre plánovanie a kontrolu verejných financií.

(7)

Z tohto posúdenia rizika vyplýva, že rozpočtová pozícia v programe nemusí byť dostatočná na zabezpečenie strednodobého cieľa v roku 2008, ako sa plánuje v programe. Zdá sa však, že počas celého programového obdobia poskytuje pri bežných makroekonomických výkyvoch dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP. S výnimkou roku 2007 je tempo úpravy k strednodobému cieľu programu v súlade s Paktom stability a rastu, v ktorom sa uvádza, že úprava by mala byť v priaznivom hospodárskom období vyššia a v nepriaznivom hospodárskom období by mohla byť nižšia. Napriek tomu je rok 2007 zjavne rokom odklonenia sa od strednodobého cieľa v priaznivom hospodárskom období, čo nie je v súlade s Paktom stability a rastu. Silnejšia štrukturálna úprava na začiatku programového obdobia by bola vhodná na podporu stabilného makroekonomického konvergenčného procesu a zmiernenie rizík spojených s nevyváženým hospodárskym rastom.

(8)

Podľa Paktu stability a rastu by sa pri definovaní postupu úprav k strednodobému cieľu mali vziať do úvahy „významné štrukturálne reformy “s overiteľným vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Strednodobá rozpočtová stratégia načrtnutá v programe predstavuje dočasné odchýlenie od postupu úprav k strednodobému cieľu v roku 2007. V programe sa poznamenáva, že prebiehajúca dôchodková reforma postupne zníži príspevky sociálneho zabezpečenia v salde verejných financií a že príspevok na dôchodkový systém druhého piliera sa zvýši z 0,4 % HDP v roku 2006 na 1,7 % HDP do roku 2009. S prihliadnutím na vplyv postupného vykonávania dôchodkovej reformy by sa štrukturálne saldo podľa predpokladov v programe v roku 2007 zhoršilo o 0,5 % HDP a následne zlepšilo o 1,5 % v roku 2008 a 1,25 % v roku 2009. Hoci pri hodnotení postupu úpravy k strednodobému cieľu možno vziať do úvahy čisté náklady na dôchodkovú reformu, úprava v roku 2007 nie je v súlade s paktom ani pri zohľadnení týchto nákladov. Na druhej strane, reforma zdravotníctva a verejné investičné projekty uvedené v programe sa nemôžu považovať za štrukturálne reformy, od ktorých môže odvíjať dočasné odchýlenie, keďže tieto opatrenia nie sú v programe dostatočne podrobne rozpísané a nie je preukázaný ich podstatný pozitívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

(9)

Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh dosiahol v roku 2006 hodnotu 10,7 % HDP, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP uvedenou v zmluve. Program predpokladá zníženie pomeru dlhu k HDP počas programového obdobia o 1,3 percentuálneho bodu, t. j. na úroveň 9,4 % HDP v roku 2009.

(10)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet v Lotyšsku je nižší ako priemer v EÚ, pričom sa predpokladá, že výdavky súvisiace s vekom, vyjadrené ako podiel na HDP, v nadchádzajúcich desaťročiach klesnú v dôsledku vplyvu reformy dôchodkového systému znižujúceho výdavky. Súčasná úroveň hrubého dlhu v Lotyšsku je veľmi nízka a zlepšenie štrukturálnej rozpočtovej pozície plánované v aktualizácii konvergenčného programu, by prispelo k obmedzeniu rizík pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Celkovo sa zdá, že v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií pre Lotyšsko platí nízke riziko.

(11)

Konvergenčný program obsahuje kvalitatívne posúdenie celkového vplyvu vykonávacej správy národného programu reforiem z októbra 2006 na strednodobú fiškálnu stratégiu. Okrem toho poskytuje informácie o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách vyplývajúcich z hlavných reforiem navrhnutých v národnom programe reforiem a jeho rozpočtové prognózy výslovne zohľadňujú dôsledky opatrení uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v konvergenčnom programe sa zdajú byť v súlade s opatreniami stanovenými v národnom programe reforiem. Obidva programy predpokladajú najmä podstatný nárast verejných investícií, pričom v konvergenčnom programe sa ďalej stanovujú opatrenia, ktoré sa majú vykonať s cieľom zlepšiť inštitucionálne prvky verejných financií, vrátane zavedenia viacročného rozpočtového rámca.

(12)

Rozpočtová stratégia v programe je iba čiastočne v súlade so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku zahrnutými v integrovaných usmerneniach na roky 2005 – 2008. Predovšetkým plánovaná fiškálna pozícia neprispieva primeraným spôsobom k podpore lepšej udržateľnosti účtu platobnej bilancie.

(13)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program poskytuje všetky povinné a väčšinu nepovinných údajov (3). V súvislosti so štandardnou tabuľkou 2 však existujú určité nezrovnalosti.

i)

znížilo riziká makroekonomickej nestability prostredníctvom dôsledného vykonávania opatrení zameraných na to, aby sa v roku 2007 v rámci širšej rozpočtovej stratégie dosiahol výrazne lepší rozpočtový cieľ ako cieľ predpokladaný v programe. V nadväznosti na to by sa čo najskôr mali vykonať opatrenia na zlepšenie konsolidácie nad rámec strednodobého cieľa v nasledujúcich rokoch;

ii)

vytvorilo jasnejší a záväznejší strednodobý rámec pre plánovanie a kontrolu verejných financií.

24.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/19

(1)

Rada 27. marca 2007 preskúmala konvergenčný program Rumunska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2009.

(2)

Rumunsko v posledných piatich rokoch zaznamenalo silný hospodársky rast, jeho HDP na hlavu (vyjadrený v PKS) je však stále nízky na úrovni približne 34 % priemernej úrovne EÚ – 25 v roku 2005. Rumunsko má preto stále široký priestor na zlepšenie a vyrovnanie sa ostatným krajinám preň predstavuje prvoradú úlohu zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. V období rokov 2001 – 2005 sa makroekonomická stabilita zlepšila, čo sa prejavilo silným a trvalým poklesom inflácie a konsolidáciou verejných financií. Priemerná miera inflácie v roku 2006 predstavovala 6,6 %.

(3)

Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá postupné spomalenie rastu reálneho HDP z hodnoty výrazne nad potenciálnou mierou 8 % v roku 2006 na stále udržateľnú hodnotu 5,9 % v roku 2009. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že sa tento scenár opiera o pravdepodobné predpoklady rastu. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa zdajú byť podhodnotené, pretože predpokladajú trvalé spomaľovanie rastu úverov a súkromnej spotreby, ku ktorému nemusí dôjsť. Na rozdiel od programu sa v predikcii útvarov Komisie z jesene 2006 v rokoch 2007 a 2008 plánuje ďalšie rozšírenie deficitu platobnej bilancie v dôvodu dovozu, ktorý naďalej presahuje vývoz v dôsledku silnej súkromnej spotreby a investícií.

(4)

V predikcii útvarov Komisie z jesene 2006 sa deficit verejných financií v roku 2006 odhaduje na úrovni 1,4 % HDP oproti cieľovej úrovni 0,7 % HDP stanovenej v predvstupovom hospodárskom programe z decembra 2005. V konvergenčnom programu sa výška deficitu odhaduje na 2,3 % HDP. Sklz v porovnaní s pôvodným cieľom odráža značné dodatočné výdavky, najmä bežné výdavky (čiastočne z dôvodu prerozdelenia nerealizovaných investičných výdavkov), ktoré viac ako vyrovnávajú silnejší rast príjmov, ako sa očakávalo.

(5)

Hlavným cieľom programu je pokračovať vo fiškálnej konsolidácii tak, aby sa v roku 2011, t. j. po ukončení obdobia programu, dosiahol strednodobý cieľ stanovený pre štrukturálny deficit (cyklicky upravený deficit bez jednorazových a iných dočasných opatrení) vo výške 0,9 % HDP. Program sa zameriava na mierne zníženie deficitu verejných financií z 2,3 % HDP v roku 2006 na 2 % HDP v roku 2009 po zvýšení na 2,7 % HDP v roku 2007. Očakáva sa, že primárny deficit sa bude vyvíjať podobne a na konci obdobia programu dosiahne úroveň 1 % HDP.

(6)

Úprava, ktorá je minimálna a stanovená na koniec obdobia programu, sa vykonáva prostredníctvom nárastu pomeru príjmov k HDP, ktorý je o niečo vyšší ako nárast pomeru výdavkov k HDP (takmer 4 percentuálne body v porovnaní s 3,5 percentuálneho bodu). Na strane príjmov pochádza väčšina nárastu z daní (predovšetkým v roku 2007) a z „ostatných príjmov “(pravdepodobne spojených s prílivom finančných prostriedkov EÚ). Nárast pomeru výdavkov je vo veľkej miere spôsobený veľmi výrazným nárastom verejných investícií, ktoré sa, vyjadrené ako podiel na HDP, majú viac ako zdvojnásobiť v dôsledku predpokladaného podstatného zvýšenia absorbcie finančných prostriedkov EÚ. V porovnaní s predvstupovým hospodárskym programom z decembra 2005 sú rozpočtové ciele omnoho menej náročné, hoci predpoklady rastu, z ktorých programy vychádzajú, sú podobné.

(7)

Štrukturálne saldo (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení), vypočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky, sa má podľa plánu ďalej zhoršiť z 3 % HDP v roku 2006 na približne 3,5 % HDP v roku 2007, pričom v roku 2009 sa má zlepšiť na 2,25 % HDP. Ako sa uviedlo, strednodobým cieľom pre rozpočtovú pozíciu uvedeným v programe je štrukturálny deficit vo výške 0,9 % HDP, ktorý sa v programe plánuje dosiahnuť do roku 2011, t. j. po skončení obdobia programu. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaný deficit je približne 1,75 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ poskytnúť bezpečnostnú rezervu proti vzniku nadmerného deficitu. Strednodobý cieľ primerane odráža pomer dlhu a priemerný dlhodobý rast potenciálneho produktu.

(8)

Riziká pre rozpočtové prognózy v programe sa zdajú byť pre rok 2007 vo všeobecnosti vyvážené, rozpočtové výsledky by však mohli byť horšie, ako sa očakáva v programe v ďalších rokoch. V roku 2007 by výdavky i príjmy mohli byť nižšie, ako sa plánuje: výdavky preto, že sa pravdepodobne nedosiahnu plány verejných investícii, a príjmy preto, že sa predpokladaná daňová intenzita hospodárskej činnosti zdá priaznivá, čo do istej miery možno vysvetliť opatreniami, ktoré sa nedávno vykonali v oblasti reformy daňovej správy. Od roku 2008 je rozpočtová stratégia nedostatočne špecifikovaná s premenlivým vývojom viacerých výdavkových položiek a neopodstatneným obmedzením v roku 2009. Sklz vo výdavkoch prejavujúci sa v ostatných rokoch z dôvodu častých zmien a doplnení rozpočtu, neistota týkajúca sa celkovej sumy odškodnenia, ktoré má vláda vyplatiť občanom za nevrátenie majetku znárodneného počas komunistického režimu, a možné zrušenie nesplatených pohľadávok verejných spoločností vláde poukazujú na riziko prekročenia výdavkov, hoci bude úroveň plánovaných výdavkov na investície pravdepodobne nižšia. Navyše prebytok rozpočtových zdrojov vyčlenených na investície by sa mohol presunúť do spotreby, ako tomu bolo už v minulosti, čo by malo negatívny vplyv na kvalitu verejných výdavkov.

(9)

Vzhľadom na toto posúdenie rizika sa zdá, že rozpočtová pozícia v programe je nedostatočná na zabezpečenie dosiahnutia strednodobého cieľa v období programu, ako sa predpokladá v programe. Okrem toho sa zdá, že v priebehu obdobia programu pri bežných makroekonomických výkyvoch neposkytuje dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP. Tempo úpravy k strednodobému cieľu programu je nedostatočné a malo by sa výrazne zvýšiť, aby bolo v súlade s Paktom stability a rastu, v ktorom sa uvádza, že úprava by mala byť v priaznivom hospodárskom období vyššia a v nepriaznivom hospodárskom období by mohla byť nižšia. najmä v kontexte priaznivého obdobia je štrukturálne zlepšenie minimálne a úplne stanovené na koniec obdobia programu, pričom v roku 2007 sa zhorší, a plánovaná úprava, najmä v roku 2009, nie je podporená opatreniami.

(10)

Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh dosiahol v roku 2006 hodnotu 13 % HDP, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP uvedenou v zmluve. Program predpokladá, že v priebehu obdobia programu sa pomer dlhu k HDP zníži o 1 percentuálny bod HDP.

(11)

Bez dlhodobých prognóz výdavkov súvisiacich s vekom, založených na spoločných makroekonomických predpokladoch Výboru pre hospodársku politiku a Komisie, nie je možné posúdiť vplyv starnutia obyvateľstva v Rumunsku na porovnateľnom a pevnom základe, ako sa to v súčasnosti robí v iných členských štátoch, pre ktoré sú prognózy na tomto základe dostupné. Vzhľadom na súčasnú demografickú štruktúru však nemožno vylúčiť podstatný vplyv starnutia obyvateľstva na výdavky. Počiatočná rozpočtová pozícia s vysokým štrukturálnym deficitom nepostačuje na stabilizáciu dlhu dokonca ani pred zohľadnením dlhodobého vplyvu starnutia obyvateľstva na rozpočet. Zlepšenie štrukturálnej rozpočtovej pozície v strednodobom horizonte by prispelo k zmierneniu rizík pre udržateľnosť verejných financií.

(12)

Rozpočtová stratégia v programe je čiastočne v súlade so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008. Predovšetkým rozpočtová úprava k strednodobému cieľu je nedostatočná a mala by sa počas obdobia programu výrazne posilniť. Okrem toho fiškálna stratégia navrhnutá v programe, najmä uvoľnenie fiškálnej pozície do roku 2007, a obmedzená konsolidácia v ďalšom období zhoršujú problémy riadenia celkového dopytu vrátane tých, ktoré sa týkajú potreby zachovať trvalý vysoký rast, naďalej pokračovať v podpore znižovania inflácie a zastaviť nárast deficitu platobnej bilancie. Odhaduje sa, že tento deficit v roku 2006 dosiahol úroveň 10,3 % HDP.

(13)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe správania pre programy stability a konvergenčné programy, program má určité nedostatky v povinných i nepovinných údajoch (2).

i)

využilo priaznivé obdobie na výrazné posilnenie tempa úpravy k strednodobému cieľu zameraním sa na náročnejšie rozpočtové ciele v roku 2007 a v nasledujúcich rokoch. Zlepšenie štrukturálnej rozpočtovej pozície v strednodobom horizonte by prispelo k zmierneniu rizík pre udržateľnosť verejných financií;

ii)

obmedzilo zamýšľané veľké zvýšenie verejných výdavkov a prehodnotilo ich zloženie s cieľom zvýšiť potenciál rastu, ako aj zlepšiť plánovanie a vykonávanie verejných výdavkov v záväznom strednodobom rámci.

24.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/23

24.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/26

Názov výrobku

Opis výrobku

x

Zemepisná oblasť

Dôkaz o pôvode

Metóda výroby

Prepojenie

Označovanie

x

Vnútroštátne požiadavky

—

Deaprtement Drôme:

—

Deapartement Vaucluse:

—

Kantón Nyons: Arpavon, Aubres, Châteauneuf-de-Bordette, Condorcet, Curnier, Eyroles, Mirabel-aux-Baronnies, Montaulieu, Nyons, Le Pègue, Piégon, Les Pilles, Rousset-les-Vignes, Saint-Ferréol-Trente-Pas, Saint-Maurice-sur-Eygues, Saint-Pantaléon-les-Vignes, Venterol, Vinsobres.

—

Kantón Buis-les-Baronnies: Beauvoisin, Benivay-Ollon, Buis-les-Baronnies, Eygaliers, Mérindol-les-Oliviers, Mollans-sur-Ouvèze, La Penne-sur-l'Ouvèze, Pierrelongue, Plaisians, Propiac, La Roche-sur-le-Buis, Vercoiran.

—

Kantón Remuzat: Montréal-les-Sources, Saint-May, Sahune, Villeperdrix.

—

Kantón Saint-Paul-Trois-Châteaux: Tulette.

—

Kantón Malaucène: Brantes, Entrechaux, Malaucène (časť AI).

—

Kantón Vaison-la-Romaine: Buisson, Cairanne, Crestet, Faucon, Puymeras, Rasteau, Roaix, Séguret, Saint-Marcellin-lès-Vaison, Saint-Romain-en-Viennois, Saint-Roman-de-Malegarde, Vaison-la-Romaine, Villedieu.

—

Kantón Valréas: Valréas, Visan

—

Olivovník sa v tejto oblasti pestoval odpradávna a s mimoriadnou intenzitou sa jeho pestovanie udržalo do začiatku 20. storočia. Úpadok pestovania olivovníkov, ku ktorému došlo najmä v dôsledku konkurencie olejov vyrábaných zo semien, spôsobil, že táto plodina sa dnes pestuje v malom. S cieľom zabrániť jej vymiznutiu po silných mrazoch v zime 1956 sa výrobcovia zorganizovali, aby zachovali toto národné dedičstvo. Rozsudkom súdu vo Valence z roku 1968 sa uznalo označenie o pôvode „Olive Noire de Nyons“.

—

Odroda „Tanche “je pre túto oblasť typická a je dobre prispôsobená jej kontrastnému podnebiu. Táto tradičná plodina sa zachovala vďaka know-how a vytrvalosti výrobcov.

24.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/30

24.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/37

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32007M4566. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://eur-lex.europa.eu)

24.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/38

24.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/39

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

Hauptzollamt Hamburg-Jonas

Süderstraße 63

D-20097 Hamburg

Hauptzollamt Hamburg-Jonas

Süderstraße 63

D-20097 Hamburg

1.

2.

1.

2.

3.

4.

5.

ONIFLHOR

164, rue de Javel

F-75739 Paris Cedex 15

Tél. (33-1) 44 25 36 77

Fax (33-1) 44 54 31 69

AGEA

Via Torino, 45

I-00184 Roma

AVEPA

Centro Tommaseo

Via N. Tommaseo, 67 C

I-35131 Padova

ARTEA

Via San Donato, 42/1

I-50127 Firenze

Agencja Rynku Rolnego

ul. Nowy Świat 6/12

PL-00-400 Warszawa

Tel. (48-22) 661-72-72

Fax (48-22) 628-93-53

IFADAP/INGA

Instituto de Financiamento e Apoio ao Desenvolvimento da Agricoltura e Pescas/

Instituto Nacional de Intervenção e Garantia Agrícola

Rua Fernando Curado Ribeiro, n.o 4 G

P-1600 Lisboa

Tel. (351-21) 751 85 00

Fax (351-21) 751 86 11/2

Pôdohospodárska platobná agentúra

Dobrovičova 12

SK-815 26 Bratislava

24.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/42

1.

Komisii bolo 17. apríla 2007 doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii podľa článku 4 a na základe postúpenia podľa článku 4 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1), podľa ktorého podnik Bridgestone Americas Holding Inc („Bridgestone“, USA) získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady kontrolu nad podnikom Bandag Incorporated („Bandag“, USA) prostredníctvom kúpy akcií.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (fax. č.: (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44) alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.4564 – Bridgestone/Bandag na túto adresu:

24.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/43

1.

Komisii bolo 17. apríla 2007 doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1), podľa ktorého podnik The Apollo Group („Apollo“, USA) získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady kontrolu nad celým podnikom Claire's Stores, Inc („Claire's“, USA) prostredníctvom kúpy akcií.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tomto prípade, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) je potrebné uviesť, že tento prípad je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (fax. č.: (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44) alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.4665 – The Apollo Group/Claire's Stores na túto adresu: