Zmluvné záväzky v EÚ: vymedzenie uplatniteľného vnútroštátneho práva

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Nariadenie (ES) č. 593/2008 – rozhodné právo pre zmluvné záväzky

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TOHTO NARIADENIA?

• Stanovujú sa v ňom celoeurópske pravidlá na vymedzenie vnútroštátneho práva, ktoré sa uplatňuje na zmluvné záväzky v občianskych a obchodných veciach týkajúcich sa viac ako jednej krajiny.
• Toto nariadenie, známe ako Rím I, sa využíva spolu s ďalšími dvoma nariadeniami, Rím II (mimozmluvné záväzky) a Rím III (rozvod a rozluka) s cieľom určiť, ktoré právo sa uplatňuje v jednotlivých typoch občianskych a obchodných vecí.

HLAVNÉ BODY

Toto nariadenie sa neuplatňuje na daňové, colné alebo správne veci, alebo na otázky týkajúce sa dôkazov a postupu v rámci súdneho konania. Takisto sa neuplatňuje na záväzky, ktoré sa týkajú:

• osobného stavu alebo právnej spôsobilosti fyzických osôb
• rodinných vzťahov
• majetkových režimov manželov
• dokladov, ktoré zaručujú vyplatenie určitej peňažnej sumy, ako napríklad zmenky, šeky a dlžobné úpisy
• rozhodcovských zmlúv a dohôd o voľbe súdu
• práva obchodných spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej
• poručníckych fondov
• rokovaní, ktoré sa uskutočnia pred podpísaním zmluvy.

Rozsah pôsobnosti rozhodného práva

Nariadením sa vymedzuje vnútroštátne právo, ktoré sa uplatňuje na rôzne prvky zmlúv vrátane:

• spôsobu výkladu zmluvy a povinností týkajúcich sa plnenia jej podmienok
• dôsledkov porušenia zmluvných záväzkov vrátane stanovenia výšky náhrady
• rôznych spôsobov ukončenia zmluvných záväzkov (napr. splatenie, odškodnenie, zrušenie zmluvy), preklúzie* a lehôt na podanie žaloby
• dôsledkov vyplývajúcich zo zmluvy, ktorá je právne neplatná.

Voľba práva

• Zmluvné strany si môžu zvoliť rozhodné právo.
• Toto právo sa môže uplatňovať na celú zmluvu alebo len na jej časť.
• Rozhodné právo možno kedykoľvek zmeniť, pokiaľ s tým súhlasia všetky zmluvné strany.

Rozhodné právo v prípade absencie voľby

Ak sa strany nedohodnú na rozhodnom práve, pravidlá sa stanovia na základe typu zmluvy:

• Na zmluvy o predaji tovaru, poskytovaní služieb, franšíze alebo distribúcii sa uplatňuje právny poriadok krajiny pobytu predajcu, poskytovateľa služieb alebo franšízanta.
• Na zmluvy týkajúce sa nehnuteľností sa uplatňuje právny poriadok krajiny, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza, s výnimkou prípadov nájmu na dočasné a súkromné použitie (na obdobie maximálne šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov). V takýchto prípadoch sa uplatňuje právny poriadok krajiny pobytu prenajímateľa.
• V prípade predaja tovaru dražbou sa uplatňuje právny poriadok krajiny, kde sa koná dražba.
• Ak sa na zmluvu neuplatňuje žiadne alebo viac ako jedno pravidlo, rozhodné právo sa urči na základe krajiny pobytu zmluvnej strany vykonávajúcej hlavnú časť zmluvy.

Ak má však zmluva užšiu väzbu s inou krajinou, ako je uvedené v týchto pravidlách, uplatňuje sa právny poriadok tejto inej krajiny. To isté platí v prípade, keď nemožno určiť rozhodné právo.

Osobitné zmluvy

Pri určitých osobitných typoch zmluvy sa v nariadení tiež stanovuje možnosť voľby práva a vymedzuje sa rozhodné právo, ak sa voľba neuskutočnila. Patria k nim:

• zmluvy na prepravu tovaru
• zmluvy na prepravu cestujúcich
• spotrebiteľské zmluvy medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi
• poistné zmluvy
• individuálne pracovné zmluvy.

ODKEDY SA NARIADENIE UPLATŇUJE?

Nariadenie sa uplatňuje na zmluvy uzatvorené po 17. decembri 2009.

KONTEXT

Zmluvné a mimozmluvné záväzky

HLAVNÉ POJMY

* Preklúzia: úloha, ktorú zohráva plynutie času pri tvorbe a rušení práv

AKT

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6 – 16)

Následné zmeny nariadenia (ES) č. 593/2008 boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentáciu.

SÚVISIACE AKTY

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) (Ú. v. EÚ L 199, 31. 7.2007, s. 40 – 49)

Nariadenie Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2010, s. 10 – 16)

Posledná aktualizácia 11.01.2016