EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 11. 2018

COM(2018) 771 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE

Investičný plán pre Európu: hodnotenie a ďalšie kroky

1. Európska iniciatíva na podporu investícií

Jednou z prvých priorít Junckerovej Komisie bolo výrazne oživiť hospodárstvo riešením nedostatku investícií v Európskej únii v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy (graf 1). Investície – verejné aj súkromné – sú kľúčovou hnacou silou zamestnanosti a rastu. Sú prostriedkom na smerovanie úspor do projektov a sektorov, ktoré sú kľúčové pre našu budúcnosť, ako je infraštruktúra a bývanie, výskum a vývoj, nové technológie a výrobné metódy, vzdelávanie a zručnosti. Tieto investície podporujú aj modernizáciu európskeho priemyslu a spoločností pri transformácii na čoraz viac digitalizované a nízkouhlíkové hospodárstvo.

Graf 1. Pokles a opätovný nárast miery investícií

Celkové hospodárstvo v % HDP

Komisia predložila v novembri 2014 investičný plán pre Európu – Junckerov plán založený na novom a inovačnom prístupe k investíciám. Použitím obmedzených súm z verejných zdrojov – rozpočtovej záruky EÚ pre skupinu Európskej investičnej banky 1 – boli a aj naďalej budú mobilizované značné súkromné a verejné finančné prostriedky určené na investície v strategických sektoroch hospodárstva EÚ. Európsky fond pre strategické investície, ktorý je finančným jadrom investičného plánu, podnietil do novembra 2018 dodatočné investície vo výške 360 miliárd EUR, čo výrazne presahuje pôvodný cieľ vo výške 315 miliárd EUR. Trvanie fondu bolo predĺžené do konca roku 2020 2 s cieľom dosiahnuť dovtedy dodatočné investície vo výške 500 miliárd EUR.

Tento veľmi úspešný model sa v súčasnosti stáva novým štandardom pre investičnú podporu EÚ v Európe aj mimo nej. Predstavuje podklad pre mobilizáciu investícií v Afrike a susedstve EÚ v rámci vonkajšieho investičného plánu EÚ, ktorý bol navrhnutý v septembri 2016 3 , ako aj pre nový nástroj financovania vonkajšej činnosti v kontexte budúceho viacročného finančného rámca 4 .

Úspech Junckerovho plánu, ktorý presahuje investičný rozmer, spočíva v jeho trojpilierovej štruktúre, čo zabezpečuje komplexné a koordinované opatrenia na podporu investícií. Okrem mobilizácie investícií vytvoril Junckerov plán zoznam projektov a sústredil sa na opatrenia, ktoré zaisťujú, aby podnikateľské prostredie viac podporovalo investície. Komisia na tento účel spojila svoje sily so skupinou Európskej investičnej banky s cieľom zriadiť Európske centrum investičného poradenstva a Európsky portál investičných projektov. Uvedené centrum poskytuje poradenstvo a technickú pomoc pre realizátorov projektov, zatiaľ čo portál predstavuje transparentný zoznam projektov, do ktorých je možné investovať. Investičný plán sa zároveň zameriava na odstraňovanie štrukturálnych prekážok investovania. To zahŕňa odstránenie regulačných prekážok, zníženie administratívnej záťaže, umožnenie spravodlivej hospodárskej súťaže a uskutočnenie štrukturálnych reforiem, ktoré sú prospešné pre investičné prostredie. To si vyžaduje úsilie na úrovni Únie, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Komisia predložila návrhy na prehĺbenie jednotného trhu, jedného z najväčších aktív EÚ, v rámci európskeho semestra zaviedla jasné investičné zameranie a vytvorila službu na podporu štrukturálnych reforiem s cieľom pomôcť členským štátom pri realizácii reforiem. Členské štáty podnikli kroky na odstránenie prekážok brániacich investíciám. Je však potrebné urobiť viac na všetkých úrovniach.

Investičný plán je súčasťou programu EÚ pre otvorené investície a obchod. EÚ je jedno z najotvorenejších miest pre investície na svete. Spoľahlivé regulačné rámce a spravodlivá hospodárska súťaž na vnútornom trhu EÚ priťahujú priame zahraničné investície s významným prínosom pre EÚ z hľadiska tvorby pracovných miest a rastu. Komisia zároveň zohľadňuje riziká, ktoré môžu určité priame zahraničné investície predstavovať pre bezpečnosť alebo verejný poriadok, a v septembri 2017 5 prijala návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do EÚ a na spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou v tomto ohľade. Komisia vyzýva spoluzákonodarcov, aby nariadenie urýchlene prijali.

EÚ takisto podporuje liberalizáciu investícií na celom svete. S partnermi vedie rokovania o investíciách s cieľom poskytnúť investorom na oboch stranách predvídateľný, dlhodobý prístup na trhy a zároveň chrániť investorov a ich investície. EÚ sa zapojila do rokovaní o investíciách napríklad s Kanadou, Singapurom, Vietnamom, Japonskom a Čínou.

2. Investičný plán pre Európu prináša konkrétne výsledky

Mobilizácia súkromných investícií pre verejné blaho

Európsky fond pre strategické investície je na dobrej ceste k splneniu cieľa uvoľniť dodatočné investície vo výške najmenej 500 miliárd EUR v období piatich rokov (2015 – 2020). K novembru 2018 skupina Európskej investičnej banky už schválila 993 transakcií podporených z fondu v celkovej investičnej hodnote 360 miliárd EUR, ktoré sa vzťahovali na všetky členské štáty. Očakáva sa, že z nej bude mať prospech približne 850 000 malých a stredných podnikov a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou. Dve tretiny zo získaných 360 miliárd EUR pochádza zo súkromných zdrojov, čo znamená, že Európsky fond pre strategické investície takisto splnil svoj cieľ mobilizovať súkromné investície 6 .

Fond takisto plní svoj cieľ doplnkovosti. Projekty, ktoré z neho dostanú rozpočtovú podporu, musia byť dodatočné v tom zmysle, že riešia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie a ktoré by neboli financované v rovnakom období alebo v rovnakom rozsahu. Z vývoja objemu každoročných podpisov skupiny Európskej investičnej banky v rokoch 2014 až 2017 vyplýva, že zatiaľ čo celkový objem ročných úverov zostal viac-menej stabilný, podiel osobitných činností 7 sa s implementáciou fondu prudko zvýšil a v roku 2017 dosiahol 17,9 miliardy EUR v porovnaní s výškou 4,6 miliardy EUR v roku 2014. V nariadení o EFSI 2.0 8 , ktorým sa predĺžila životnosť Európskeho fondu pre strategické investície do konca roku 2020, sa okrem toho zaviedlo podrobnejšie vymedzenie doplnkovosti a zvýšila sa transparentnosť investičných rozhodnutí 9 .

Graf 2. Výsledky Európskeho fondu pre strategické investície do novembra 2018

Európsky fond pre strategické investície využívajú všetky členské štáty. V súčasnosti sú mobilizované investície v porovnaní s hrubým domácim produktom najvyššie v Grécku, Estónsku, Litve, Portugalsku a Bulharsku 10 . Z geografického členenia týchto súm vyplýva, že investície zmobilizované prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície do veľkej miery smerovali do krajín najviac postihnutých finančnou krízou, teda to tých, v ktorých bol pokles investícií najvýznamnejší.

Investičný plán významne prispieva k tvorbe pracovných miest a rastu. Odbor hospodárstva Európskej investičnej banky a Spoločné výskumné centrum Komisie odhadujú, že Európsky fond pre strategické investície už podporil viac ako 750 000 pracovných miest 11 . Tento údaj sa má do roku 2020 zvýšiť na 1,4 milióna pracovných miest. Okrem toho z výpočtov vyplýva, že investičný plán už viedol k zvýšeniu hrubého domáceho produktu EÚ o 0,6 % a očakáva sa, že do roku 2020 zvýši hrubý domáci produkt EÚ o 1,3 %. Okrem uvedeného očakávaného pozitívneho účinku z analýzy, ktorú vykonalo Spoločné výskumné centrum Komisie, vyplýva, že kombinovaný makroekonomický vplyv úplného a včasného vykonania regulačných reforiem identifikovaných v oblasti jednotného digitálneho trhu, stratégie jednotného trhu, únie kapitálových trhov a energetickej únie môže viesť k vytvoreniu ďalšieho jedného milióna pracovných miest do roku 2030 a k ďalšiemu zvýšeniu hrubého domáceho produktu EÚ o 1,5 % do roku 2030 12 . Uvedená analýza vychádza z očakávaného odstránenia alebo zníženia existujúcich prekážok brániacich investíciám prostredníctvom legislatívnych návrhov, ktoré Komisia prijala v rámci týchto štyroch balíkov politických opatrení.

Zlepšenie kvality projektov a vytvorenie stabilného zoznamu projektov

Európske centrum investičného poradenstva a Európsky portál investičných projektov pomáhajú projekty realizovať. Centrum, ktoré je spoločnou iniciatívou Komisie a skupiny Európskej investičnej banky, ponúka jednotné miesto prístupu k poradenským službám a službám technickej pomoci. Riešilo už 860 žiadostí zo všetkých členských štátov. Okrem toho podpísalo viac ako 20 dohôd s národnými podpornými bankami a inštitúciami a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj s cieľom rozvíjať schopnosť takýchto inštitúcií podporovať investičné databázy a zlepšovať poskytovanie pomoci na miestnej úrovni. Na tento účel bola v decembri 2017 uverejnená výzva na predkladanie návrhov. Na výzvu už reagovalo osem národných podporných bánk a inštitúcií a niekoľko ďalších prejavilo záujem o rozvoj svojej poradenskej kapacity. Okrem toho nová poradenská platforma pre investície v mestách (URBIS 13 ), ktorá bola spustená v novembri 2017, predstavuje v rámci centra novú špecializovanú platformu pre investičnú podporu miest. Platforma URBIS je zriadená na účely poskytovania poradenskej podpory mestským orgánom na uľahčenie, urýchlenie a odblokovanie mestských investičných projektov, programov a platforiem. Dosiaľ 36 žiadostí v rámci iniciatívy URBIS pochádza zo 17 členských štátov.

Európsky portál investičných projektov je internetový portál EÚ na vyhľadávanie partnerov, ktorý spája predkladateľov projektov a investorov na celom svete. Už uverejnil takmer 450 investičných projektov zo všetkých členských štátov z rôznych sektorov. Podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil na jar 2018 medzi predkladateľmi projektov, investori kontaktovali predkladateľov projektov v prípade 80 % týchto projektov. Portál podpísal aj viacero dohôd o spolupráci s podobnými portálmi.

InvestEU: zvýšenie úrovne investičnej podpory

V nadväznosti na úspech Investičného plánu pre Európu Komisia navrhla Program InvestEU ako súčasť viacročného finančného rámca EÚ na obdobie rokov 2021 – 2027. Nový program bude pozostávať z Fondu InvestEU, ktorý je pokračovaním Európskeho fondu pre strategické investície, Poradenského centra InvestEU a Portálu InvestEU. InvestEU spojí 13 existujúcich finančných nástrojov, ktoré centrálne spravuje Komisia, čím sa zvýši dostupnosť podpory EÚ a dosiahnu sa úspory z rozsahu. Fond InvestEU zmobilizuje investície prostredníctvom záruky poskytnutej z rozpočtu Únie, čo umožní partnerským finančným inštitúciám Komisie prevziať väčšie riziko. Od Fondu InvestEU sa očakáva, že prinesie dodatočné investície vo výške aspoň 650 miliárd EUR v odvetviach, ktoré sú v súlade s prioritami vnútornej politiky Únie a ktoré sú zamerané na vytváranie sociálno-ekonomických a environmentálnych výsledkov vrátane zmierňovania zmeny klímy. Portál InvestEU bude naďalej podporovať investorov pri hľadaní investičných príležitostí v odvetví alebo na mieste ich záujmu. Zabezpečí lepšie prepojenie medzi projektmi a možným financovaním realizačnými partnermi InvestEU. Poradenské centrum InvestEU zlúči 13 rôznych súčasných poradenských služieb EÚ do jednotného kontaktného miesta ktoré bude poskytovať pomoc pri vypracúvaní projektov. Centrum bude poskytovať technickú podporu a pomoc pri príprave, vypracúvaní, štruktúrovaní a realizácii projektov, ako aj pri budovaní kapacít.

3. Odstraňovanie prekážok brániacich investovaniu

Cieľom tretieho piliera Investičného plánu pre Európu je zlepšiť investičné prostredie prostredníctvom určenia a odstraňovania prekážok brániacich investíciám na všetkých inštitucionálnych a administratívnych úrovniach, a to aj pokiaľ ide o byrokraciu a regulačné prekážky. Komisia rieši regulačné a administratívne prekážky na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. Iniciatívy na úrovni EÚ a štrukturálne reformy v členských štátoch sa navzájom dopĺňajú, a preto aj členské štáty riešia investičné prekážky na vnútroštátnej úrovni.

3.1. Iniciatívy na úrovni EÚ

Prehĺbenie jednotného trhu vo všetkých jeho aspektoch

Komisia dnes predložila prvú odpoveď na žiadosť Európskej rady z marca 2018 o posúdenie súčasného stavu, ako aj zostávajúcich prekážok a príležitostí pre plne fungujúci jednotný trh 16 .

Komisia v uplynulých rokoch takisto prijala opatrenia na odstránenie regulačných prekážok, ktoré bránia cezhraničnému obchodu a investíciám na jednotnom trhu. Jednotný trh, ktorý je jedným z najväčších úspechov a aktív Európy, pomohol vytvoriť nové príležitosti a úspory z rozsahu pre európske spoločnosti a umožnil ľuďom žiť, študovať a pracovať tam, kde si to želajú. Komisia v októbri 2015 prijala stratégiu jednotného trhu, ktorá kladie osobitný dôraz na podporu investícií odstránením zostávajúcich prekážok a zabezpečením väčšej regulačnej predvídateľnosti. V nadväznosti na stratégiu jednotného trhu obsahuje balík o verejnom obstarávaní z roku 2017 rôzne opatrenia zamerané na posilnenie rámca verejného obstarávania Európskej únie a podporu strategickejšieho vykonávania existujúcich pravidiel. Spravodlivé, predvídateľné a transparentné verejné obstarávanie je kľúčom k oživeniu investícií 17 .

Cieľom stratégie digitálneho jednotného trhu 18 spustenej v roku 2015 je odstrániť prekážky, ktoré bránia optimálnemu fungovaniu digitálneho hospodárstva a vytvoriť nové príležitosti pre inovácie, rast a zamestnanosť. Od jej spustenia sa dosiahol významný pokrok 19 . Viaceré nové iniciatívy, medzi ktoré patrí konzistentný rámec EÚ pre elektronický obchod a zjednodušený režim cezhraničnej DPH, poskytujú európskym podnikom dôležité nástroje na zvýšenie konkurencieschopnosti. V európskom kódexe elektronickej komunikácie sa ďalej podporujú investície do širokopásmových sietí (vrátane sietí 5G), a to odstraňovaním prekážok pre prevádzkovateľov pri investovaní a združených nákladoch. EÚ takisto zaviedla pre európskych občanov najvyššie normy, aby boli v digitálnom veku lepšie prepojení a chránení, a to aj prostredníctvom zrušenia poplatkov za roaming a všeobecnej smernice o ochrane údajov.

Kapitálové trhy

Únia kapitálových trhov 20 má veľký potenciál na posilnenie investícií v EÚ odstraňovaním prekážok brániacim voľnému toku kapitálu cez európske hranice, podporovaním hospodárskej konvergencie a rozšírením prístupu k životne dôležitým trhovým financiám. To pomáha financovať inovácie a vytvárať pracovné miesta. Rozsiahle a likvidné kapitálové trhy podporujú aj medzinárodnú úlohu eura, posilňujú hospodársku a menovú úniu a zlepšujú odolnosť hospodárstva EÚ tým, že chránia občanov a spoločnosti EÚ v eurozóne i mimo nej pred hospodárskymi otrasmi, ktoré zasiahli ich región. Komisia doteraz predložila niekoľko návrhov základných prvkov únie kapitálových trhov, ktoré boli oznámené v roku 2015 a 2017. Spoluzákonodarcovia doteraz prijali len tri z týchto legislatívnych návrhov. Prerokúvané návrhy teraz treba prijať čo najskôr.

Konkrétnou prioritou únie kapitálových trhov je rozvoj miestnych kapitálových trhov. Na európskej úrovni sú popri cielených opatreniach stanovených úniou kapitálových trhov podpora a monitorovanie rozsiahlejších a likvidnejších kapitálových trhov zabezpečené prostredníctvom programu na podporu štrukturálnych reforiem a procesu európskeho semestra. Aj miestne kapitálové trhy dosahujú pokrok vďaka vnútroštátnym a regionálnym impulzom, ktoré podporuje Európska únia. Na regionálnej úrovni niektoré krajiny nadviazali cezhraničnú spoluprácu s cieľom uľahčiť kótovanie a investície na zahraničných trhoch, prepojiť trhové infraštruktúry a harmonizovať ďalšie regionálne pravidlá. Na vnútroštátnej úrovni niekoľko členských štátov prijalo vnútroštátne stratégie pre kapitálové trhy, prijalo opatrenia na podporu prístupu na kapitálové trhy prostredníctvom verejných finančných prostriedkov a vo všeobecnosti zlepšilo svoje podnikateľské prostredie 21 .

Dopravná a energetická infraštruktúra

S cieľom účinne riešiť prekážky brániace investíciám do dopravnej infraštruktúry a podporiť včasné dokončenie základnej transeurópskej dopravnej siete do roku 2030 Komisia predložila v máji 2018 návrh nariadenia, ktorého cieľom je zjednodušiť udeľovanie povolení a postupy verejného obstarávania, zvýšiť efektívnosť pri príprave cezhraničných projektov a znížiť administratívnu záťaž pre realizátorov projektov 22 . Toto je súčasťou širšieho úsilia o zlepšenie regulačného rámca pre investície do dopravnej infraštruktúry 23 .

Dokončenie energetickej únie a zrýchlenie energetickej transformácie predstavuje obrovské investičné príležitosti. Pri realizácii kľúčových projektov transeurópskej energetickej infraštruktúry sa dosiahol značný pokrok: do konca roka 2018 sa dokončí 30 projektov spoločného záujmu. Očakáva sa, že do konca roka 2020 bude dokončených až 47 projektov. Mnohé z týchto projektov sú podporované v rámci Nástroja na prepájanie Európy. Komisia v novembri 2017 prijala 3. zoznam projektov spoločného záujmu Únie 24 . V balíku opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, ktorý bol prijatý 30. novembra 2016, sa stanovuje komplexná reforma európskeho energetického systému od výrobcu až po koncového používateľa, ktorý sa týka koncepcie trhu s elektrickou energiou, obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti, bezpečnosti dodávok elektriny a pravidiel riadenia energetickej únie EÚ 25 . Podporujú sa ním iniciatívy zástupcov priemyslu na podporu konkurencieschopnosti a zmiernenie spoločenských následkov prechodu na ekologickú energiu a sú doň zapojení viacerí aktéri – miestne a mestské orgány, podniky, sociálni partneri a investori. Súčasťou balíka sú aj opatrenia na urýchlenie inovácií v oblasti ekologickej energie a renováciu budov v Európe, ako aj opatrenia na podporu verejných a súkromných investícií. Prvý právny návrh nadobudol účinnosť v júli 2018, zatiaľ čo politickú dohodu už dosiahli tri návrhy. O štyroch zvyšných návrhoch rokujú spoluzákonodarcovia s cieľom čo najskôr dosiahnuť dohodu a ich prijatie. Vďaka tomuto ambicióznemu, stabilnému a predvídateľnému regulačnému rámcu je EÚ v dobrej pozícii na to, aby využila energetickú transformáciu vo svoj prospech. Tieto opatrenia ďalej posilňuje vedúce postavenie EÚ v oblasti udržateľného financovania, ktorého cieľom je presmerovať toky súkromného kapitálu do udržateľnejších investícií a pomôcť investorom riešiť environmentálne riziká vrátane tých, ktoré súvisia so zmenou klímy.

Ľudia, vzdelávanie a zručnosti

Investovanie do ľudí, ich zručností a znalostí je nevyhnutné na podporu konkurencieschopnosti Európy a prilákanie investícií. Tento prístup zameraný na sociálne investície sa odráža v Európskom pilieri sociálnych práv, ktorý Európsky parlament, Komisia a Rada vyhlásili v novembri 2017 26 . Komisia okrem toho v roku 2016 prijala komplexný európsky program v oblasti zručností 27 . Jeho 10 kľúčových opatrení podporuje zvyšovanie úrovne zručností a celoživotné vzdelávanie a zabezpečuje, aby Európania mali zručnosti, ktoré naše trhy práce potrebujú 28 . Okrem toho v reakcii na výzvy hláv štátov 29 alebo predsedov vlád Komisia vytvára európsky vzdelávací priestor 30 . Napokon, ďalšie investície do sociálnej infraštruktúry vrátane zdravotnej a dlhodobej starostlivosti majú z hľadiska starnúcej spoločnosti a ubúdajúcej pracovnej sily rozhodujúci význam.

Európske štrukturálne a investičné fondy

Okrem toho ex ante kondicionality, ktoré boli zavedené s cieľom zvýšiť účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov v období realizácie v rokoch 2014 – 2020, viedli k odstráneniu prekážok brániacich investíciám v členských štátoch a regiónoch naprieč odvetviami (prostredníctvom horizontálnych podmienok, napríklad v oblasti verejného obstarávania, pravidiel štátnej pomoci a zákona o malých podnikoch) a v rámci odvetví podporovaných týmito fondmi (napríklad doprava, digitálne technológie, energetika, modré hospodárstvo, odpadové a vodné hospodárstvo). Podnietili politické reformy v členských štátoch a prijatie nových strategických a politických rámcov pre verejnú podporu a investície súkromného sektora a takisto prispeli k zlepšeniu administratívnych kapacít orgánov verejnej správy. V ďalšom programovom období sa ex ante kondicionality nahradia „základnými podmienkami“, ktoré by zabezpečili nevyhnutné predpoklady účinného a efektívneho využívania fondov EÚ.

Pokiaľ ide o nasledujúci viacročný finančný rámec, Komisia navrhla výrazné zníženie administratívnej záťaže pre tých, ktorí sa uchádzajú o využitie štrukturálnych fondov. Komisia navrhla zníženie byrokracie a jednoduchšie kontrolné postupy pre podniky a podnikateľov, ktorí využívajú podporu EÚ. Komisia okrem toho navrhla jednotný súbor pravidiel pre sedem fondov EÚ, ktoré sú realizované spoločne s členskými štátmi vrátane fondov politiky súdržnosti 31 . Byrokraciu by mal znížiť aj presun spoločnej poľnohospodárskej politiky od prístupu dodržiavania k prístupu založeného na výkonnosti. Ďalšie významné zníženie administratívnej záťaže v nasledujúcom rozpočtovom období vyplýva z návrhu Programu InvestEU, ktorým sa zjednodušuje a spája celý rad existujúcich fondov.

Štátna pomoc

Komisia po prijatí investičného plánu zjednodušila pravidlá štátnej pomoci. Komisia poskytla podrobné usmernenia, ktoré investorom pomôžu identifikovať, kedy opatrenia verejnej podpory vrátane investícií do infraštruktúry nepatria do pôsobnosti pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci 32 . Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách sa rozšírilo s cieľom umožniť opatrenia podpory z verejných zdrojov pre prístavy, letiská a infraštruktúru v oblasti kultúry 33 . V súčasnosti až 97 % všetkých opatrení štátnej pomoci sa udeľuje za jasných podmienok bez predchádzajúceho schválenia štátnej pomoci EÚ. Komisia nedávno, v júni 2018, prijala návrh na cielenú zmenu splnomocňujúceho nariadenia, ktoré by sprevádzalo ďalší viacročný finančný rámec. Kombinovaný účinok uvedených opatrení viedol k podstatnému zvýšeniu právnej istoty a jednoduchším postupom, čo umožnilo stimulovať investície najmä do infraštruktúry.

3.2. Odstraňovanie prekážok na vnútroštátnej a regionálnej úrovni

V rámci vnútroštátnych štrukturálnych reforiem sa často riešia nedostatky v podnikateľskom prostredí a prekážky, ktoré ovplyvňujú efektívnosť podnikania a bránia investíciám. Európsky semester pomáha členským štátom účinnejšie koordinovať ich rozpočtové, makroekonomické a štrukturálne politiky tým, že ich zosúladí s pravidlami a cieľmi dohodnutými na úrovni EÚ. Takisto poskytuje príležitosti na mnohostranný dialóg o fiškálnych, hospodárskych a sociálnych politikách a vnútroštátnych reformných programoch, a to aj pokiaľ ide o riešenie investičných výziev. V správach o jednotlivých krajinách, ktoré uverejnila Európska komisia, sa hodnotia prioritné reformy navrhnuté a vykonané v tomto kontexte. V najnovších správach uverejnených v marci 2018 sa uvádza, že vo viacerých oblastiach sa dosahuje pokrok pri riešení investičných problémov (pozri prílohu 2). V ročnom prieskume rastu na rok 2015 34 bol najprv predstavený integrovaný prístup Komisie k hospodárskej politike, a to zameraním sa na oživenie investícií v spojení s podporou štrukturálnych reforiem a zabezpečením fiškálnej zodpovednosti. Dosiaľ je naďalej hlavným prístupom v rámci európskeho semestra.

V niektorých členských štátoch je potrebné výraznejšie presadzovať vykonávanie zostávajúcich štrukturálnych reforiem. Približne dve tretiny všetkých odporúčaní preukázali, že pri vykonávaní sa dosiahol aspoň „určitý pokrok“. Zároveň je však potrebná obozretnosť s cieľom zabezpečiť, aby sa reformy nezrušili. Okrem toho, výsledky vykonávania reforiem nie sú vo všetkých členských štátoch konzistentné.

Komisia poskytla členským štátom prehľad hlavných výziev v súvislosti s investíciami na vnútroštátnej úrovni a príslušnými reformami 35 . Potenciálne výzvy v súvislosti s investíciami boli zaradené do piatich všeobecných kategórií: i) verejná správa/podnikateľské prostredie; ii) trh práce/vzdelávanie; iii) finančný sektor/zdaňovanie; iv) výskum, vývoj a inovácie a v) sektorovo špecifická regulácia. V dôsledku toho Komisia podnietila v Rade sériu diskusií o prekážkach brániacich investíciám v konkrétnych oblastiach politiky. Diskusie boli okrem iného zamerané na jednoduchosť podnikania, investície do nehmotného majetku, rámce pre platobnú neschopnosť, verejno-súkromné partnerstvá a investície do sieťových odvetví (pozri prílohu 1).

V posledných rokoch dosiahli členské štáty pri poskytovaní priaznivých investičných podmienok významný pokrok. Takmer vo všetkých ukazovateľoch, ktoré merali administratívne prostredie, sa zaznamenalo výrazné zlepšenie. Väčšina členských štátov sa zamerala na zlepšenie podmienok na začatie podnikania a cezhraničné podnikanie. Dobré príklady zahŕňajú online registráciu nových spoločností, jednotné kontaktné miesta pre registráciu podnikov alebo riešenie spoločných problémov, ako aj zrušenie alebo zníženie parafiškálnych poplatkov a iných poplatkov súvisiacich s podnikaním. Členské štáty sa zapájajú do justičných reforiem a dokázali ďalej zlepšiť účinnosť svojich justičných systémov. Prijali sa aj opatrenia na reformu trhov práce a trhov s výrobkami, na podporu súkromného výskumu, vývoja a inovácií a na zlepšenie prístupu k financovaniu, napríklad prostredníctvom zníženia objemu nesplácaných úverov.

Zlepšenie úrovne zručností a ich zosúladenie s potrebami trhu práce je kľúčom k zvýšeniu produktivity a prispôsobivosti pracovnej sily, čím sa vytvára pozitívny vplyv na investície. Dobre fungujúce a inkluzívne systémy vzdelávania a odbornej prípravy môžu pomôcť pri predchádzaní alebo znižovaní rizika nedostatku zručností a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, ktoré sú nákladné pre spoločnosť z hospodárskeho aj sociálneho hľadiska, pokiaľ ide o ušlé príležitosti na rast a znižovanie počtu pracovných príležitostí pre určité skupiny obyvateľstva. Uznávajúc túto skutočnosť členské štáty od roku 2015 skutočne kladú väčší dôraz na politiky zamerané na podporu zručností.

Napriek významnému pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti zlepšovania investičného prostredia, stále existujú veľké výzvy a prioritou je dokončenie realizácie prebiehajúcich reforiem. Členské štáty by mali zintenzívniť svoje úsilie zamerané na vykonanie potrebných reforiem zameraných na odstránenie prekážok pre investície. V tejto súvislosti majú zásadný význam účinné justičné systémy vrátane úplného dodržiavania zásad právneho štátu. Uvedené reformy sú nevyhnutnou podmienkou na udržanie a zvýšenie úrovne investícií v členských štátoch, pričom sa zohľadňujú vnútroštátne špecifiká. Vzhľadom na túto skutočnosť a s cieľom pripraviť budúci európsky semester Komisia v ročnom prieskume rastu na rok 2019 takisto posudzuje výzvy v súvislosti s investičným prostredím členských štátov 37 .

4. Závery a oblasti pre prioritné opatrenia

Objem investícií sa od spustenia Investičného plánu pre Európu výrazne zvýšil, zostávajú však pod úrovňou spred krízy. Európsky fond pre strategické investície sa ukázal byť účinným nástrojom na riešenie nedostatku investícií v hospodárstve EÚ prostredníctvom mobilizácie financovania v kľúčových sektoroch, ktoré sú negatívne ovplyvnené zlyhaním trhu a suboptimálnymi investičnými situáciami. Rozpočtová záruka, na ktorej je fond založený, prispela k značnému zvýšeniu počtu rizikovejších operácií financovaných skupinou Európskej investičnej banky. Komisia sa svojím návrhom Programu InvestEU snaží posunúť investičnú podporu v EÚ na vyššiu úroveň. Spoluzákonodarcovia sa vyzývajú, aby návrh prioritne prijali, a tak umožnili plynulé pokračovanie investičnej podpory v nasledujúcom rozpočtovom období. Zároveň je potrebný rýchly pokrok v rokovaniach o novom zjednodušenom návrhu Komisie pre nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce.

Okrem stimulovania domácich investícií je potrebné priaznivejšie investičné prostredie, aby sa postavenie EÚ v celosvetovom hospodárstve posilnilo ako atraktívna investičná destinácia. Dokončenie jednotného trhu, únie kapitálových trhov, digitálneho jednotného trhu a energetickej únie pri súčasnom presadzovaní pravidiel hospodárskej súťaže vo všetkých sektoroch by viedlo k odstráneniu veľkej väčšiny zostávajúcich prekážok brániacich investíciám na európskej úrovni. Únia kapitálových trhov je v tejto súvislosti obzvlášť dôležitá, keďže jednotný trh čoskoro opustí najväčšie európske finančné centrum. Na prispôsobenie sa tejto novej skutočnosti je spolu so silnejšími a rozvinutejšími miestnymi kapitálovými trhmi potrebný ďalší rozvoj a dôslednejšia integrácia kapitálových trhov EÚ27. Komisia preto vyzýva spoluzákonodarcov, aby urýchlili prijatie zostávajúcich iniciatív s cieľom dokončiť jednotný trh, úniu kapitálových trhov a energetickú úniu a dosiahnuť pokrok v súvislosti s návrhmi týkajúcimi sa budúceho viacročného finančného rámca.

V rámci európskeho semestra bude Komisia naďalej určovať politické priority a monitorovať pokrok pri realizácii reforiem, ktorý je v jednotlivých členských štátoch a oblastiach politiky stále nerovnomerný. Posilní sa existujúce prepojenie medzi financovaním EÚ a európskym semestrom, čím sa zabezpečí súčinnosť a komplementárnosť medzi analýzou a koordináciou hospodárskych politík a výdavkov na úrovni EÚ. Aby sa to dosiahlo, európsky semester 2019 bude viac zameraný na určenie investičných potrieb na vnútroštátnej úrovni a ich prioritizáciu s cieľom usmerňovať programové rozhodnutia týkajúce sa Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu. Okrem toho sa členské štáty vyzývajú, aby vypracovali a predložili vysokokvalitné vnútroštátne plány v oblasti energetiky a klímy na obdobie rokov 2021 až 2030 s cieľom zabezpečiť stabilný a umožňujúci regulačný rámec pre investície v oblasti energetiky a klímy.

Návrhy Komisie týkajúce sa nového viacročného finančného rámca takisto posilňujú zameranie sa na investície a vzájomné dopĺňanie sa príslušných fondov EÚ. S cieľom podporiť realizáciu štrukturálnych reforiem Európska komisia navrhla vytvorenie programu na podporu reforiem 38 , ktorý členským štátom poskytne finančné stimuly na ich uskutočnenie. Okrem toho Európsky nástroj stabilizácie investícií 39 pomôže zachovať úroveň investícií v prípade výskytu veľkých asymetrických otrasov. Tieto nástroje budú dopĺňať ďalšie fondy EÚ, najmä tie, ktoré podporujú politiku súdržnosti, Nástroj na prepájanie Európy, Európsky horizont a nový Fond InvestEU. Komisia takisto navrhla, aby boli viaceré zdroje financovania inovácií zastrešené jediným nástrojom, Európskou radou pre inováciu, ktorá na európskej scéne začínajúcich podnikov pomôže riešiť problém financovania vysoko rizikových inovácií. Efektívne využívanie programov EÚ je kľúčom k riešeniu významných investičných potrieb, a to tak vo fáze plánovania, ako aj realizácie, a to pri využívaní databázy a rešpektovaní jednotných kritérií oprávnenosti. Posilnením existujúcich postupov v kontexte ďalšieho viacročného finančného rámca sa programy EÚ budú využívať koherentným spôsobom na maximalizáciu pridanej hodnoty financovania EÚ a na podporu reforiem na vnútroštátnej úrovni v rámci európskeho semestra s konečným cieľom efektívne plniť politické priority EÚ.

(1)

     Skupinu Európskej investičnej banky tvorí Európska investičná banka a Európsky investičný fond.

(2)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2396 z 13. decembra 2017, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj o zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva. Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 34 – 52.

(3)

     COM(2016) 0581.

(4)

     COM(2018) 460.

(5)

     COM(2017) 487.

(6)

     Okrem toho sa očakáva, že VentureEU, megafond rizikového kapitálu EÚ, ktorý začal fungovať v roku 2018, vyvolá nové investície do inovatívnych začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov v celej Európe v objeme 6,5 miliardy EUR, čím sa podstatne zvýši objem rizikového kapitálu, ktorý je k dispozícii v EÚ.

(7)

     Osobitné činnosti sú kolektívne pomenovanie tých činností, ktoré zahŕňajú riziko väčšie ako riziko všeobecne prijímané Európskou investičnou bankou a vymedzujú sa ako: operácie požičiavania/záruk s očakávanou stratou počas celej životnosti rovnou alebo vyššou ako 2 %; infraštruktúrne fondy a účasti v iných fondoch, činnosti rizikového kapitálu, kapitálové operácie a iné operácie s rovnocenným rizikovým profilom. V článku 16 štatútu Európskej investičnej banky sa vyžaduje, aby banka mala špecifické umiestnenie rezerv („rezerva na osobitné činnosti“) na ochranu banky pred neočakávanými stratami z osobitných činností.

(8)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2396 z 13. decembra 2017 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 34 – 52). V článku 5 ods. 1 tohto nariadenia sa podrobne opisujú kritériá doplnkovosti.

(9)

     Všetky rozhodnutia investičného výboru Európskeho fondu pre strategické investície, ktorý schvaľuje použitie záruky EÚ, vrátane odôvodnení týchto rozhodnutí, sú k dispozícii na tejto adrese: http://www.eib.org/en/efsi/governance/efsi-investment-committee/decisions.htm  

(10)

     Najnovšie výsledky sú k dispozícii tu: https://ec.europa.eu/commission/priorities/jobs-growth-and-investment/investment-plan-europe-juncker-plan/investment-plan-results_en  

(11)

     Európska investičná banka, „Junckerov plán presahuje pôvodný investičný cieľ vo výške 315 miliárd EUR“ (http://www.eib.org/en/infocentre/press/releases/all/2018/2018-192-juncker-plan-exceeds-original-eur-315-billion-investment-target.htm).

(12)

     Christensen, M., Conte, A., Di Pietro, F., Lecca, P., Mandras, G., a Salotti, S (2018). Tretí pilier Investičného plánu pre Európu: hodnotenie vplyvu pomocou modelu RHOMOLO (The third pillar of the Investment Plan for Europe: an impact assessment using the RHOMOLO model). Pracovné dokumenty Spoločného výskumného centra o územných modeloch a analýza č. 02/2018, Európska komisia, Sevilla, 2018, JRC113746 (JRC Working Papers on Territorial Modelling and Analysis No. 02/2018, European Commission, Seville, 2018, JRC113746).

(13)

      http://eiah.eib.org/about/initiative-urbis.htm  

(14)

     Ďalšie príklady sú k dispozícii v správe nazvanej Dosiahnuté výsledky centra investičného poradenstva z roku 2017(The Advisory Hub Yielding Results 2017)

(15)

     Príslušná výzva na kombinované financovanie je k dispozícii prostredníctvom Výkonnej agentúry pre inovácie a siete: https://ec.europa.eu/inea/en/connecting-europe-facility/cef-transport/apply-funding/2017-cef-transport-blending-map-call

(16)

     COM(2018) 772.

(17)

     COM(2017) 572.

(18)

     COM(2015) 0192.

(19)

     Európsky parlament a Rada schválili 12 legislatívnych návrhov z 29, ktoré Komisia predložila od mája 2015. Obyvatelia už pociťujú výhody, napríklad štvornásobne vyššie využívanie dát pri cestovaní do iných členských štátov vďaka zrušeniu roamingových poplatkov.

(20)

     Únia kapitálových trhov zahŕňa komplexný súbor približne 70 opatrení, ktoré sa majú vykonať do polovice roka 2019, ako sa uvádza v akčnom pláne z roku 2015 (33 opatrení) a v preskúmaní v polovici trvania v roku 2017 (38 opatrení). Viac informácií o súčasnom stave jednotlivých opatrení je k dispozícii v oznámení Komisie s názvom „Jednotný trh vo svete, ktorý sa mení. Jedinečná výhoda, ktorá si vyžaduje obnovenie politického záväzku“, COM(2018) 772.

(21)

     Rada ECOFIN schválila 19. mája 2017 spoločný plán opatrení na riešenie vnútroštátnych prekážok kapitálových tokov, ktorý vypracovala Komisia a členské štáty, https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/170519-roadmap-national-capital-barriers_en.pdf.

Tento spoločný plán nasledoval po správe, ktorú vypracovala Komisia s cieľom identifikovať vnútroštátne prekážky kapitálových tokov existujúcich v oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú právne predpisy EÚ, alebo ktoré patria do vnútroštátnej právomoci. https://ec.europa.eu/info/files/170227-report-capital-barriers_en

(22)

     COM(2018) 277.

(23)

     Akčný plán „Optimálne využívanie nových finančných programov pre projekty európskej dopravnej infraštruktúry“, správa o pokroku, autori K. Bodewig a C. Secchi, január 2018. https://ec.europa.eu/transport/sites/transport/files/cbs2_report_final.pdf

(24)

     Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/540 z 23. novembra 2017, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013, pokiaľ ide o zoznam projektov spoločného záujmu pre Úniu (Ú. v. EÚ L 90, 6.4.2018, s. 38).

(25)

     COM(2016) 0860.

(26)

     https://ec.europa.eu/commission/priorities/deeper-and-fairer-economic-and-monetary-union/european-pillar-social-rights_sk

(27)

     COM(2016) 0381.

(28)

     Odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 „Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1 – 6.

(29)

     V Rímskej deklarácii z marca 2017 sa európski lídri zaviazali, že sa budú usilovať o „Úniu, v ktorej mladí ľudia dostanú najlepšie vzdelanie a najlepšiu odbornú prípravu, v ktorej môžu študovať a nájsť pracovné príležitosti na celom kontinente“. Európska rada v decembri 2017 vyzvala členské štáty, Radu a Komisiu, aby pokračovali v práci na niekoľkých kľúčových iniciatívach a aby preskúmali možné opatrenia na riešenie výziev v oblasti zručností.

(30)

     COM(2018) 268.

(31)

     COM(2018) 375.

(32)

     Oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc, Ú. v. EÚ C 262, 19.7.2016, s. 1. 

(33)

     Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1084 zo 14. júna 2017, Ú. v. EÚ L 156, 20.6.2017, s. 1.

(34)

     COM(2014) 902.

(35)

     SWD(2015) 400.

(36)

     Fínsko teraz v súvislosti s novým ukazovateľom reštriktívnosti maloobchodu vyvinutým Komisiou a uvedeným v prílohe k dokumentu COM (2018) 219 dosahuje hodnoty nad priemerom EÚ.

(37)

     COM(2018) 770.

(38)

     COM(2018) 391.

(39)

     COM(2018) 387.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 11. 2018

COM(2018) 771 final

PRÍLOHY

k

OZNÁMENIU KOMISIE
EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE

Investičný plán pre Európu: hodnotenie a ďalšie kroky

PRÍLOHA 1 – TEMATICKÉ DISKUSIE VO VÝBOROCH RADY O PREKÁŽKACH BRÁNIACICH INVESTÍCIÁM

1. Výkonnosť a prekážky brániace investíciám

2. Investície do infraštruktúry

3. Investície do nehmotného majetku

PRÍLOHA 2 – POKROK ČLENSKÝCH ŠTÁTOV PRI RIEŠENÍ INVESTIČNÝCH VÝZIEV