EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli14. 6. 2018

COM(2018) 462 final

2018/0245(NLE)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa zriaďuje Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť dopĺňajúci Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce na základe Zmluvy o Euratome

{SWD(2018) 337}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele

Tento návrh sa predkladá v súvislosti s viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027, ktorý bol načrtnutý v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje – Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027“ 1 . V oznámení sa pod nadpisom „Susedstvo a svet“ stanovujú hlavné priority a celkový rozpočtový rámec pre programy uskutočňované v rámci vonkajšej činnosti EÚ. Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť dopĺňa tento rámec o činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o Euratome).

Cieľom nového Európskeho nástroja pre jadrovú bezpečnosť je presadzovať zavádzanie účinných a efektívnych noriem jadrovej bezpečnosti v tretích krajinách v súlade s článkom 203 Zmluvy o Euratome na základe skúsenosti získaných z činností v oblasti jadrovej bezpečnosti v rámci spoločenstva Euratom.

Režim nešírenia zbraní, ktorý bol v posledných rokoch spochybňovaný, si vyžaduje nepretržitú podporu usilujúcu sa o posilnenie medzinárodného rámca na prevenciu šírenia zbraní hromadného ničenia. To je prvoradou úlohou bezpečnostných opatrení pre jadrové materiály, ktoré sa zameriavajú na predchádzanie zneužívaniu jadrových materiálov a jeho odhaľovanie. V rôznych dohodách o pridružení a partnerstve (napr. s Ukrajinou) sa Únia okrem toho zaviazala k podpore dotknutých krajín pri prijímaní acquis communautaire vrátane jadrových bezpečnostných záruk do ich vnútroštátnych právnych predpisov.

Vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 bol na podporu presadzovania vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti vyhradený finančný nástroj, ktorého platnosť sa skončí 31. decembra 2020 [nariadenie (EURATOM) č. 237/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti].

V súlade s oznámením „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“ 2 a so závermi sprievodného posúdenia vplyvu 3 k tomuto nariadeniu by sa väčšina nástrojov mala zlúčiť do jedného všeobecného nástroja. Určité časti činností spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti, nemôžu patriť pod optimalizovaný všeobecný nástroj, keďže musia dodržiavať osobitný postup podľa článku 203 Zmluvy o Euratome, ktorý je nezlučiteľný s postupom Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce založeným na článkoch 209 a 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Nedávne revízie a hodnotenia 4 vonkajších nástrojov poukázali na pridanú hodnotu a význam existujúcich nástrojov. Zdôraznili však aj to, že existuje priestor na zlepšenie a že treba predovšetkým zjednodušiť spôsoby práce a umožniť EÚ pružnejšie reagovať na nepredvídané okolnosti. Nadobudnuté skúsenosti v spojitosti s čoraz väčšími výzvami Komisiu primäli k tomu, aby čo možno najviac upravila štruktúru nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti.

V tomto návrhu sa ako dátum začatia uplatňovania stanovuje 1. január 2021 a tento návrh sa predkladá pre Úniu 27 členských štátov v súlade s oznámením Spojeného kráľovstva o jeho úmysle vystúpiť z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu na základe článku 50 Zmluvy o Európskej únii, ktoré bolo Európskej rade doručené 29. marca 2017.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

V tomto návrhu sa stanovuje podporný rámec, v ktorom sa môžu vykonávať politiky vonkajšej činnosti a medzinárodné záväzky v tejto oblasti.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Okrem toho je potrebné sa usilovať o synergiu s akciami v rámci iných programov EÚ, aby sa maximalizoval vplyv kombinovaných intervencií. Interakcie a komplementarita s takýmito programami by mali umožniť silnejší vplyv Únie. Akcie financované na základe tohto návrhu by mali byť v súlade s akciami vykonávanými v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce 5 , ktoré pokrývajú činnosti v jadrovej oblasti, nástroja predvstupovej pomoci III 6 , rozhodnutia o zámorských krajinách a územiach 7 , spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a novo navrhnutého Európskeho mierového nástroja 8 ktorý je financovaný mimo rozpočtu EÚ, a mali by sa dopĺňať.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Tento návrh je založený na článku 203 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

•Subsidiarita

Únia a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (ďalej len „Spoločenstvo“) majú spoločne z viacerých dôvodov jedinečné postavenie na to, aby mohli poskytovať vonkajšiu pomoc. Ich štatút nadnárodného subjektu so sebou nesie politický vplyv a následný pákový efekt. Spoločenstvo má zastúpenie po celom svete prostredníctvom delegácií Únie, ktoré zabezpečujú rozsiahlu informačnú sieť o vývoji ovplyvňujúcom krajiny na celom svete. EÚ a Spoločenstvo sú aj stranami väčšiny multilaterálnych postupov usilujúcich sa o riešenie globálnych výziev. Umožňuje im to, aby boli neustále informované o nových potrebách a problémoch a mohli následne podľa toho prerozdeľovať zdroje. Akcie na úrovni Spoločenstva a Únie a akcie vykonávané členskými štátmi sa dopĺňajú čoraz lepšie. Dialóg a spolupráca s partnerskými krajinami sú tak intenzívnejšie a čoraz častejšie sa uskutočňujú prostredníctvom spoločnej tvorby programov s členskými štátmi.

EÚ a Spoločenstvo takisto dokážu dopĺňať činnosti členských štátov pri riešení potenciálne nebezpečných situácií alebo v prípade mimoriadne nákladných intervencií. V niektorých oblastiach, v ktorých členské štáty nepôsobia, zostávajú EÚ a Spoločenstvo aj naďalej hlavnými a niekedy jedinými aktérmi, ktorí môžu zasiahnuť.

Subsidiarita v súvislosti s činnosťami v oblasti jadrovej bezpečnosti a jadrovými bezpečnostnými opatreniami sa upravuje v Zmluve o Euratome, najmä na podporu cieľov uvedených v jej hlave II kapitolách 3 a 7. Spoločenstvo takisto v súlade s kapitolou 10 v tejto konkrétnej oblasti úzko spolupracuje s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE).

EÚ aj Spoločenstvo majú v tejto oblasti významné odborné znalosti, ktoré nadobudli počas samotných dejín Európy, a čerpajú z vlastných bezpečnostných opatrení v Únii a z úspešných politík. Majú medzinárodne uznávanú reputáciu v oblasti jadrovej bezpečnosti a jadrových bezpečnostných opatrení pre jadrové materiály, predovšetkým vďaka úlohe, ktorú zohrávajú pri vykonávaní bezpečnostných opatrení v rámci EÚ, a podpore Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

EÚ a Spoločenstvo môžu poskytnúť pridanú hodnotu spočívajúcu v objeme zdrojov poskytovaných prostredníctvom svojich nástrojov, ich pomerne flexibilných spôsoboch riadenia a predvídateľnosti zdrojov počas trvania viacročného finančného rámca.

•Proporcionalita

Navrhované nariadenie v súlade so zásadou proporcionality neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov.

•Výber nástroja

Jedným z cieľov Zmluvy o Euratome je dosiahnuť vysokú úroveň jadrovej bezpečnosti v Únii. Tú je potrebné dosiahnuť aj mimo Únie. Keďže Zmluva o Euratome na to neposkytuje potrebné právomoci, musia sa prijať primerané opatrenia na základe článku 203. Návrh má formu nariadenia, čím sa zabezpečuje jeho jednotné uplatňovanie, záväznosť v celom rozsahu a priama uplatniteľnosť.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

V správe o preskúmaní v polovici obdobia 9 prijatej Komisiou v súvislosti s desiatimi nástrojmi na financovanie vonkajšej činnosti 10 , v správach o hodnotení ex post makrofinančnej pomoci aj v preskúmaní mandátu Európskej investičnej banky 11 na poskytovanie vonkajších úverov v polovici obdobia, sa dospelo k záveru, že nástroje na financovanie vonkajšej činnosti sú vo všeobecnosti vhodné na svoj účel a že v súvislosti s dosahovaním cieľov sa črtali pozitívne trendy. Z daných správ vyplýva, že na nástroje na financovanie vonkajšej činnosti je potrebných viac zdrojov, pretože dosahujú svoj finančný limit.

Týmito nástrojmi sa ustanovuje rozsah pôsobnosti, ciele a postupy vykonávania politík. Zo správy o preskúmaní v polovici obdobia vyplynulo, že ich umožňujúci charakter im umožňuje pokryť väčšinu potrieb a cieľov vonkajšej činnosti EÚ a Spoločenstva. Bolo by pre ne prínosom, keby lepšie zohľadňovali vývoj vo viacerých aspektoch, ako napríklad: nový rámec politiky vrátane všeobecného pokrytia Agendy 2030 a premietanie vnútorných politík navonok. Okrem toho je potrebné venovať väčšiu pozornosť prepojeniam medzi vývojom a bezpečnosťou a celkovej úrovni ambícií v oblasti mieru a bezpečnosti v rámci vonkajšej činnosti.

Je potrebné zabezpečiť súlad medzi jednotlivými zložkami nástroja, medzi rôznymi nástrojmi a s darcami. Pokiaľ ide o súdržnosť, zistenia správy o preskúmaní v polovici obdobia sú vo všeobecnosti neurčité. Pokiaľ ide o súdržnosť v rámci nástrojov, zistenia boli uspokojivé. Medzi nástrojmi sa skonštatovala určitá miera súladu, ale množstvo programov niekedy viedlo k prekrývajúcim sa akciám, najmä v prípade komplexnej spolupráce s rozvinutejšími rozvojovými krajinami. Vzájomné pôsobenie medzi geografickým a tematickým prístupom navyše niekedy viedlo k nejednotným reakciám na úrovni krajín.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Pri príprave hodnotiacich dokumentov, o ktoré sa opierala správa o preskúmaní v polovici obdobia, sa uskutočnili tri druhy konzultácií so zainteresovanými stranami. Hodnotitelia uskutočnili približne tisíc štruktúrovaných alebo pološtruktúrovaných rozhovorov s úradníkmi EÚ a zástupcami inštitúcií EÚ, členských štátov a partnerských krajín. Uskutočnilo sa viacero technických seminárov, na ktorých sa predkladali návrhy hodnotenia a diskutovalo sa o nich s účastníkmi z Európskeho parlamentu, pracovných skupín Rady, výborov členských štátov a organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov. V roku 2017 sa uskutočnila otvorená verejná konzultácia 12 . Jej cieľom bolo získať spätnú väzbu od zainteresovaných strán o zisteniach vyplývajúcich z hodnotení nástrojov a o budúcich nástrojoch na financovanie vonkajšej činnosti po roku 2020 13 .

Hlavné posolstvo zainteresovaných strán, s ktorými sa konzultovalo, je zhrnuté ďalej v texte.

Pružnosť: Zainteresované strany sa zhodli na tom, že nové nástroje financovania by mali pružnejšie reagovať na nepredvídateľné výzvy a krízy. Zdôraznili najmä potrebu uľahčiť presun finančných prostriedkov medzi regiónmi a medzi spôsobmi poskytovania pomoci. Poukázali však aj na to, že väčšia pružnosť by sa nemala dosiahnuť za cenu menšej predvídateľnosti, slabšej zodpovednosti krajín a obmedzenejšieho zamerania sa na dosahovanie dlhodobých cieľov v oblasti rozvoja. Na zabezpečenie pružnosti a predvídateľnosti sa niektorí respondenti vyslovili za vytvorenie dostatočných rezerv.

Súdržnosť: Zainteresované strany považovali za potrebné zabezpečiť väčší súlad medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ a medzi samotnými vonkajšími nástrojmi. Niektoré z nich zdôraznili potrebu väčšej komplementarity a synergie medzi geografickými a tematickými nástrojmi. Iné tvrdili, že ciele udržateľného rozvoja poskytujú najvhodnejší základ pre lepšie zosúladenie vnútorných a vonkajších politík. Väčšina odporučila, aby EÚ viedla úsilie o zlepšenie komplementarity medzi rôznymi zainteresovanými stranami, a to v EÚ i mimo nej.

Niektorí respondenti zdôraznili riziko prekrývania sa, keď sú rovnaké politické ciele financované z viacerých nástrojov. Respondenti sa okrem toho vyslovili za jasné vymedzenie jednotlivých nástrojov a zároveň zdôraznili potrebu zabezpečiť, aby geografické a tematické programy využívali medziodvetvovú súčinnosť a vzájomné prepojenia.

Komplementarita: Pokiaľ ide o štruktúru budúcich nástrojov, zainteresované strany sa zhodli, že kombinovanie geografických a tematických programov prináša pozitívne výsledky. Podčiarkli, že hodnota geograficky štruktúrovaných nástrojov spočíva v ich schopnosti cielenejšie riešiť osobitné potreby partnerských krajín. Vzhľadom na rôznorodosť výziev a potrieb v týchto krajinách je to rozhodujúce. Zainteresované strany vcelku ocenili aj cielené intervencie, ktoré ponúkajú nástroje ako nástroj partnerstva a nástroj na podporu stability a mieru.

Zjednodušenie: EÚ bola adresovaná dôrazná podpora v tom, aby ďalej zjednodušovala celkovú štruktúru nástrojov. Zároveň by mala pokračovať vo svojom úsilí o zjednodušenie ťažkopádnych administratívnych a finančných postupov. Občianska spoločnosť a miestne orgány zdôraznili, že postupy a pravidlá, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, majú významný vplyv na ich schopnosť vo väčšej miere sa zapájať sa do rozvojovej spolupráce.

Pákový efekt: Zainteresované strany sa zhodli na tom, že inovatívne finančné nástroje môžu zohrávať dôležitú úlohu pri mobilizovaní financovania vonkajšej pomoci EÚ z verejných a súkromných zdrojov. Pozitívne zistenia o tomto pákovom efekte a finančnej doplnkovosti takýchto nástrojov v nedávnom hodnotení kombinovaného financovania 14 sú považované za povzbudivé. Respondenti občianskej spoločnosti však vyjadrili obavy v súvislosti s tým, že priority súkromného sektora prevažujú nad cieľmi znižovania chudoby v partnerských krajinách.

Keďže jadrová bezpečnosť vrátane bezpečnostných opatrení patrí do pôsobnosti Zmluvy o Euratome, tento návrh nemôže reagovať na obavy vyjadrené zainteresovanými stranami. Zaistí sa však súdržnosť a komplementarita s nástrojom susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, ktorý zodpovedá hlavné obavy vyjadrené zainteresovanými stranami, a to aj vykonávaním činností v jadrovej oblasti, ktoré sú doplnkové k jeho širším cieľom, prevažne mierového využívania jadrovej energie v súlade s politikou rozvoja a medzinárodnej spolupráce v zdravotníctve, poľnohospodárstve, priemysle a sociálnych projektoch so zameraním na riešenie dôsledkov prípadnej jadrovej havárie.

•Externá expertíza

Správa o preskúmaní v polovici obdobia a súvisiace pracovné dokumenty útvarov boli do veľkej miery založené na súbore nezávislých hodnotiacich správ vypracovaných v rokoch 2016 až 2017 (na každý nástroj jedno hodnotenie). Zároveň sa vypracovala aj nezávislá správa o súbore nástrojov vonkajšej činnosti, na ktoré sa vzťahuje správa o preskúmaní v polovici obdobia, a vyvodzuje z nich hlavné poučenia a poznatky  15 .

Okrem týchto nedávnych správ sa v partnerskom preskúmaní rozvojovej spolupráce EÚ vypracovanom Výborom pre rozvojovú pomoc OECD v roku 2012 16 predložil súbor odporúčaní týkajúcich sa štruktúry, pravidiel a postupov nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie. OECD napríklad vyzvala EÚ, aby ďalej zjednodušovala a modernizovala spoluprácu prostredníctvom zníženia počtu rozpočtových položiek, zosúladenia pravidiel nástroja financovania rozvojovej spolupráce a Európskeho rozvojového fondu, zjednodušenia postupov schvaľovania a väčšieho súladu medzi regionálnymi a tematickými programami. Žiadala od EÚ väčšia efektívnosť, včasnosť a pružnosť na úrovni programov aj v rámci celého súboru nástrojov. Táto požiadavka bola obzvlášť nástojčivá v nestabilných a krízových situáciách, v ktorých OECD zaznamenala značnú potrebu zlepšenia.

•Posúdenie vplyvu

Komisia vykonala v roku 2018 posúdenie vplyvu 17 týkajúce sa okruhu pre vonkajšiu činnosť „Globálna Európa“ vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020, ktoré bolo zamerané na hlavné zmeny navrhované pre vonkajšiu činnosť, ako aj na zlúčenie viacerých nástrojov do jedného všeobecného nástroja a na začlenenie činností, ktoré sa v súčasnosti financujú z Európskeho rozvojového fondu, do rozpočtu EÚ.

V posúdení vplyvu sa zároveň dospelo k záveru, že väčšina nástrojov, okrem nástrojov veľmi osobitnej povahy, ako je humanitárna pomoc so svojou zásadou neutrality, by sa mohli zlúčiť do jedného nástroja. Konkrétne ide o: spoločné vykonávacie nariadenie, nástroj financovania rozvojovej spolupráce, Európsky rozvojový fond, Európsky fond pre udržateľný rozvoj, mandát na poskytovanie vonkajších úverov, nástroj európskeho susedstva, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, záručný fond, nástroj na podporu stability a mieru, nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti 18 a nástroj partnerstva. Nástroje, ktoré by mali ostať samostatné, sú: nástroj predvstupovej pomoci, humanitárna pomoc, rozpočet spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, zámorské krajiny a územia vrátane Grónska, mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany EÚ, Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc, podpora pre komunitu cyperských Turkov, rezerva na núdzovú pomoc a nový Európsky mierový nástroj.

Ako poznamenala Komisia 19 , súčasná štruktúra nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti je príliš zložitá, čo sa potvrdilo aj na základe spätnej väzby od partnerov počas otvorenej verejnej konzultácie. Zlúčenie niekoľkých nástrojov do jedného všeobecného nástroja by poskytlo príležitosť na racionalizáciu systémov riadenia týchto nástrojov a dohľadu nad nimi, vďaka čomu by sa znížila administratívna záťaž pre všetky zainteresované strany. Zjednodušený systém dohľadu by umožnil príslušným inštitúciám získať lepší a ucelenejší obraz o výdavkoch EÚ na vonkajšiu činnosť.

Všeobecný nástroj by poskytoval geograficky a tematicky ucelenejší prístup, ktorý by uľahčil vykonávanie rôznych politík na medziregionálnej, viacodvetvovej a globálnej úrovni. Prekonaním tematických a geografických bariér by EÚ uľahčila jednotné reakcie a súčinnosť.

Výbor pre kontrolu regulácie 25. apríla 2018 preskúmal posúdenie vplyvu a vydal k nemu pozitívne stanovisko s výhradami 20 , predpokladajúc, že posúdenie by sa malo upraviť s cieľom zapracovať odporúčania výboru k určitým aspektom. Posúdenie sa preto zrevidovalo tak, aby:

–poskytovalo viac informácií o štruktúre správy nového nástroja spolu s informáciami o rozhodovacích postupoch,

–bližšie vysvetľovalo niekoľko otázok týkajúcich sa financovania vrátane východiska financovania, účelovej viazanosti pre regióny a tematických oblastí a kľúča na určenie príspevkov členských štátov do Európskeho rozvojového fondu, a

–rozpracúvalo, ako budú fungovať budúce systémy monitorovania a hodnotenia.

Stanovisko výboru a súvisiace zmeny vykonané v posúdení vplyvu sú podrobnejšie opísané v prílohe 1 k posúdeniu vplyvu.

•Zjednodušenie

Prioritou Komisie v celom viacročnom finančnom rámci je zjednodušiť jeho regulačné prostredie.

Zlúčenie niekoľkých nástrojov do jedného všeobecného nástroja by poskytlo príležitosť na racionalizáciu systémov riadenia týchto nástrojov a dohľadu nad nimi, a tak aj na zníženie administratívnej záťaže pre inštitúcie EÚ a členské štáty. Namiesto venovania sa početným procesom tvorby programov by sa diskusie viac sústredili na politické ciele a spoluprácu s externými partnermi. Okrem toho v prípade akcií, ktoré získajú kumulatívne financovanie z rôznych programov Únie, sa vykoná iba jeden audit, ktorý pokryje všetky príslušné programy a zahrnie ich príslušné uplatniteľné pravidlá. Činnosti v jadrovej oblasti budú teda súčasťou nového Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, a pod predkladaný nástroj, ktorý sa bude implementovať plne v súlade s uvedeným nástrojom, budú patriť len činnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti.

Pokiaľ ide o zosúladenie pravidiel, vďaka začleneniu ustanovení zo spoločného vykonávacieho nariadenia získa nový nástroj jednotný súbor zásad v rámci všetkých zložiek a pre partnerov a implementujúce orgány bude zrozumiteľnejší. Tieto zásady sú buď pripomenuté alebo prispôsobené tomto nariadeniu, v ktorom sa v záujme jednotného a zjednodušeného prístupu uvádzajú odkazy na Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce.

•Základné práva

EÚ je založená na pevnom záväzku presadzovať a chrániť základné práva, ľudské práva, demokraciu a právny štát. Aktívne podporuje tieto práva a zásady v rámci svojich hraníc, ale aj pri svojom pôsobení vo vzťahoch s tretími krajinami.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Európska komisia navrhla vo svojom oznámení z 2. mája 2018 21 vyčleniť na Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce na roky 2021 – 2027 sumu 89 500 000 000 EUR (v bežných cenách), z ktorých 300 000 000 EUR (v bežných cenách) sa pridelí na tento nástroj, ktorý bude dopĺňať činnosti v jadrovej oblasti patriace do pôsobnosti Zmluvy o Euratome.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia bude pravidelne monitorovať svoje akcie a skúmať dosiahnutý pokrok pri dosahovaní výsledkov. V súlade s odsekmi 22 a 23 medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 22 , v ktorej tri inštitúcie potvrdili, že hodnotenia existujúcich právnych predpisov a politiky by mali byť základom pre posúdenia vplyvu možností na účely ďalších opatrení, Komisia vykoná priebežné a záverečné hodnotenie. V hodnoteniach sa posúdia účinky nástroja v praxi na základe príslušných ukazovateľov a analýzy toho, do akej miery možno nástroj považovať za relevantný, účinný a efektívny, a do akej miery prináša dostatočnú pridanú hodnotu EÚ a je v súlade s ostatnými politikami EÚ. Hodnotenia budú zahŕňať aj získané poznatky, ktoré môžu pomôcť identifikovať akékoľvek problémy alebo akýkoľvek potenciál na ďalšie zlepšenie akcií alebo ich výsledkov a maximalizovať ich vplyv.

Závery hodnotení so sprievodnými pripomienkami sa oznámia Rade a Európskemu parlamentu.

Pokrok sa bude monitorovať na základe ukazovateľov zodpovedajúcich cieľom návrhu. Komisia bude od roku 2022 adresovať Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o dosahovaní cieľov tohto nariadenia.

Hodnotenia sa budú vykonávať včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

•Geografický rozsah pôsobnosti a účasť tretích krajín

Navrhované nariadenie má celosvetový geografický rozsah pôsobnosti.

Pokiaľ ide o výber partnerov mimo Únie, Komisia môže rozhodnúť, že pri implementovaní osobitnej akcie bude v rámci nepriameho riadenia spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, partnerskými krajinami alebo subjektmi z iných tretích krajín, ak je to v záujme Únie a cieľov takejto akcie a s výhradou dodržiavania pravidiel a podmienok stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách. Na túto voľbu by bolo potrebné rozhodnutie Komisie.

•Ustanovenia návrhu

HLAVA I: VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

HLAVA II – IMPLEMENTÁCIA NÁSTROJA

HLAVA III – ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

2018/0245 (NLE)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa zriaďuje Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť dopĺňajúci Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce na základe Zmluvy o Euratome

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 203,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu 23 ,

keďže:

(1)Únia by mala podporovať a presadzovať hodnoty a záujmy Únie vo svete v snahe sledovať ciele a uplatňovať zásady vonkajších činností Únie, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 5 a článkoch 8 a 21 Zmluvy o Európskej únii.

(2)Nariadenie .../...(, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce,) sa s cieľom zaviesť nový medzinárodný rámec Globálna stratégia a konsenzus stanovený v Agende 2030 zameriava na dosiahnutie väčšej súdržnosti a zabezpečenie účinnosti vonkajšej činnosti Únie tým, že prostredníctvom optimalizovaného nástroja sústredí svoje úsilie na zlepšenie vykonávania jednotlivých politík v oblasti vonkajšej činnosti.

(3)Cieľom tohto programu „Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť dopĺňajúci Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce na základe Zmluvy o Euratome“ by malo byť presadzovanie nastolenia účinnej a efektívnej jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a uplatňovanie efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení pre jadrové materiály v tretích krajinách, a to na základe vlastných činností v Únii.

(4)Toto nariadenie je súčasťou rámca koncipovaného na plánovanie spolupráce a malo by dopĺňať opatrenia v oblasti jadrovej spolupráce financované na základe [nariadenia, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce].

(5)Členské štáty sú signatármi Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a dodatkového protokolu.

(6)Spoločenstvo by malo v súlade s kapitolou 10 Zmluvy o Euratome naďalej úzko spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou a jadrovými bezpečnostnými opatreniami na podporu cieľov hlavy II kapitoly 3 a 7.

(7)Tento nástroj by mal stanovovať akcie na podporu uvedených cieľov a vychádzať z akcií, ktoré sa predtým podporovali na základe nariadenia (Euratom) č. 237/2014 24 , v oblasti jadrovej bezpečnosti a jadrových bezpečnostných opatrení v tretích krajinách, najmä v pristupujúcich krajinách, kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátoch.

(8)Vykonávanie tohto nariadenia by sa malo zakladať v prípade potreby na konzultáciách s príslušnými orgánmi členských štátov a na dialógu s partnerskými krajinami.

(9)Ak je to možné a vhodné, výsledky vonkajšej činnosti Spoločenstva by sa mali monitorovať a posudzovať na základe vopred vymedzených, transparentných, pre krajinu špecifických a merateľných ukazovateľov prispôsobených osobitostiam a cieľom nástroja a podľa možnosti založených na rámci výsledkov partnerskej krajiny.

(10)Únia a Spoločenstvo by sa mali usilovať o čo najefektívnejšie využívanie dostupných zdrojov, aby optimalizovali vplyv svojej vonkajšej činnosti. Malo by sa to dosiahnuť súdržnosťou a komplementaritou medzi nástrojmi Únie na financovanie vonkajšej činnosti, ako aj vytvorením synergií s inými politikami a programami Únie. S cieľom maximalizovať vplyv kombinovaných intervencií na dosiahnutie spoločného cieľa by sa týmto nariadením malo umožňovať kombinovať financovanie s inými programami Únie, pokiaľ príspevky nepokrývajú tie isté náklady.

(11)Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre tento nástroj, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu finančnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení 25 .

(12)Pravidlá a postupy stanovené v nariadení (EÚ) .../..., ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, by sa mali uplatňovať pri vykonávaní tohto nariadenia podľa vhodnosti a vykonávacie ustanovenia na základe tohto nariadenia by mali odrážať vykonávacie ustanovenia stanovené v nariadení (EÚ) .../...., ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce.

(13)Na toto nariadenie by sa mali vzťahovať horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 106 písm. a) Zmluvy o Euratome a článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup pre zostavovanie a plnenie rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriameho plnenia, finančnej pomoci, rozpočtovej podpory, trustových fondov, finančných nástrojov a rozpočtových záruk, a stanovujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 106 písm. a) Zmluvy o Euratome a článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch a v tretích krajinách, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je nevyhnutné pre správne finančné riadenie a efektívne financovanie z prostriedkov EÚ.

(14)Druhy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a výsledky s osobitným zreteľom na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa pritom zvážiť aj použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(15)Ročné alebo viacročné akčné plány a opatrenia by mali predstavovať pracovné programy podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách. Ročné alebo viacročné akčné plány pozostávajú zo súboru opatrení zoskupených do jedného dokumentu.

(16)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 26 , nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 27 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 28 a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 29 majú byť finančné záujmy Únie chránené účinnými a primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 30 . V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie a udeliť Komisii, úradu OLAF a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva; z tohto dôvodu by dohody s tretími krajinami a územiami a s medzinárodnými organizáciami a akákoľvek zmluva alebo dohoda vyplývajúca z vykonávania tohto nariadenia mali obsahovať ustanovenia, ktorými sa Komisia, Dvor audítorov a úrad OLAF výslovne splnomocňujú na vykonávanie takýchto auditov, kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ich príslušnými právomocami a ktorými sa zabezpečí, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(17)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania príslušných ustanovení tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 31 .

(18)Odkazy na nástroje Únie uvedené v článku 9 rozhodnutia Rady 2010/427/EÚ 32 by sa mali považovať za odkazy na toto nariadenie a na nariadenia v ňom uvedené. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa toto nariadenie vykonávalo v súlade s úlohou ESVČ stanovenou v uvedenom rozhodnutí.

(19)Plánované akcie stanovené ďalej v texte by mali dôsledne dodržiavať podmienky a postupy stanovené reštriktívnymi opatreniami Únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

HLAVA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1
Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje „Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť dopĺňajúci Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce na základe Zmluvy o Euratome“.

Stanovujú sa ním ciele tohto programu, rozpočet na obdobie rokov 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania takéhoto financovania.

Článok 2
Ciele

1.Cieľom tohto nariadenia je dopĺňať činnosti spolupráce v jadrovej oblasti, ktoré sú financované podľa [nariadenia, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce], predovšetkým s cieľom podporovať presadzovanie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a uplatňovanie efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení pre jadrové materiály v tretích krajinách na základe činností v rámci Spoločenstva a v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

2.Toto nariadenie sa v súlade s odsekom 1 zameriava konkrétne na:

a)presadzovanie účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti a zavádzanie čo najprísnejších noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením, ako aj neustále zvyšovanie úrovne jadrovej bezpečnosti;

b)zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom, vyraďovanie bývalých jadrových areálov a zariadení z prevádzky a ich sanáciu;

c)zavedenie efektívnych a účinných systémov bezpečnostných záruk.

Článok 3
Súdržnosť, súlad a komplementarita

1.Pri vykonávaní tohto nariadenia sa zabezpečí súlad, synergia a komplementarita s nariadením (EÚ) XXX/XXX, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, inými programami v rámci vonkajšej činnosti Únie, inými príslušnými politikami a programami Únie, ako aj súdržnosť politiky v záujme rozvoja.

2.Na akcie stanovené v tomto nariadení sa môžu prípadne poskytovať príspevky aj z iných programov Únie, pokiaľ tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Na základe tohto nariadenia sa môžu poskytovať príspevky aj na opatrenia stanovené v rámci iných programov Únie, pokiaľ tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. V takýchto prípadoch sa v pracovnom programe pre uvedené akcie stanoví súbor pravidiel, ktoré sa uplatňujú.

Článok 4
Rozpočet

Finančné krytie na vykonávanie tohto nariadenia na obdobie rokov 2021 – 2027 je 300 miliónov EUR v bežných cenách.

Článok 5
Rámec politiky

Dohody o pridružení, dohody o partnerstve a spolupráci, mnohostranné dohody a iné dohody, ktorými sa ustanovuje právne záväzný vzťah s partnerskými krajinami, ako aj závery Európskej rady a závery Rady, vyhlásenia zo samitov alebo závery zo zasadnutí na vysokej úrovni s partnerskými krajinami, oznámenia Komisie alebo spoločné oznámenia Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predstavujú celkový rámec politiky pre vykonávanie tohto nariadenia.

HLAVA II
VYKONÁVANIE TOHTO NARIADENIA

Článok 6

Viacročné orientačné programy

1.Spolupráca Spoločenstva podľa tohto nariadenia sa vykonáva na základe viacročných orientačných programov.

2.Cieľom viacročných orientačných programov je poskytovať súdržný rámec pre spoluprácu medzi Spoločenstvom a dotknutými tretími krajinami alebo regiónmi v súlade s celkovým účelom a rozsahom pôsobnosti, cieľmi, so zásadami a s politikou Spoločenstva a na základe rámca politiky uvedeného v článku 5.

3.Viacročné orientačné programy predstavujú všeobecný základ pre spoluprácu a stanovujú ciele Spoločenstva pre spoluprácu podľa tohto nariadenia so zreteľom na potreby dotknutých krajín, priority Spoločenstva, medzinárodnú situáciu a činnosti dotknutých tretích krajín. Vo viacročných orientačných programoch sa uvádza aj pridaná hodnota spolupráce, ako aj to, ako predísť duplicite s inými programami a iniciatívami, najmä s programami a iniciatívami medzinárodných organizácií, ktoré sledujú podobné ciele, a hlavných darcov.

4.Vo viacročných orientačných programoch sa stanovujú prioritné oblasti vybrané na financovanie, špecifické ciele, očakávané výsledky, ukazovatele výkonnosti a orientačné pridelenie finančných prostriedkov, a to celkovo, ako aj podľa jednotlivých cieľov.

5.Viacročné orientačné programy vychádzajú z dialógu s partnerskými krajinami alebo regiónmi.

6.Komisia prijme viacročné orientačné programy v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2. Komisia podľa toho istého postupu tieto orientačné programy preskúmava a v prípade potreby ich aktualizuje.

Článok 7

Akčné plány a opatrenia

1.Komisia prijíma ročné alebo viacročné akčné plány a individuálne opatrenia na základe viacročných orientačných programov. Komisia môže prijímať aj osobitné opatrenia a podporné opatrenia.

V akčných plánoch a individuálnych opatreniach sa pre každú akciu špecifikujú sledované ciele, očakávané výsledky a hlavné činnosti, metódy implementácie, rozpočet a všetky súvisiace podporné výdavky.

V prípade potreby sa môže akcia prijať ako individuálne opatrenie pred prijatím viacročného orientačného rámca alebo po jeho prijatí.

V prípade nepredvídaných a riadne odôvodnených potrieb, okolností alebo záväzkov môže Komisia prijať osobitné opatrenia.

2.Akčné plány a opatrenia sa prijímajú prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2.

3.Postup uvedený v odseku 2 sa nevyžaduje pri:

a)akčných plánoch, individuálnych opatreniach a podporných opatreniach, v prípade ktorých finančné prostriedky Únie nepresahujú 10 miliónov EUR;

b)osobitných opatreniach, v prípade ktorých finančné prostriedky Únie nepresahujú 10 miliónov EUR;

c)technických zmenách, pokiaľ takéto zmeny podstatným spôsobom neovplyvňujú ciele príslušného akčného plánu alebo opatrenia, ako napríklad:

i) zmena spôsobu implementácie;

ii) prerozdelenie finančných prostriedkov medzi akciami, ktoré sú súčasťou akčného plánu;

iii) zvýšenie alebo zníženie rozpočtu na akčné plány a opatrenia najviac o 20 % pôvodného rozpočtu, ale nie o viac ako 10 miliónov EUR.

V prípade viacročných akčných plánov a opatrení sa prahové hodnoty uvedené v odseku 3 písm. a), b) a písm. c) bode iii) uplatňujú na ročnom základe.

Akčné plány a opatrenia a technické zmeny prijaté v súlade s týmto odsekom sa oznamujú príslušnému výboru uvedenému v článku 12 do jedného mesiaca od ich prijatia.

4.    Z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov súvisiacich s potrebou rýchlej reakcie Spoločenstva Komisia prijme alebo zmení akčné plány alebo opatrenia prostredníctvom okamžite uplatniteľných vykonávacích aktov v súlade s postupom uvedeným v článku 13 ods. 3.

Článok 8
Podporné opatrenia

1.Z finančných prostriedkov Únie sa môžu hradiť podporné výdavky na implementáciu tohto nástroja a na dosiahnutie jeho cieľov vrátane administratívnej podpory súvisiacej s prípravnými, nadväznými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami, ktoré sú potrebné na takúto implementáciu, ako aj výdavky ústredí na administratívnu podporu potrebnú pre program, a na riadenie operácií financovaných na základe tohto nariadenia vrátane informačných a komunikačných činností a systémov informačných technológií na inštitucionálnej úrovni.

2.Ak podporné výdavky nie sú zahrnuté v akčných plánoch alebo opatreniach uvedených v článku 6, Komisia prijme v prípade potreby podporné opatrenia. Z finančných prostriedkov Únie v rámci podporných opatrení sa môžu hradiť:

a)štúdie, zasadnutia, informačné činnosti, zvyšovanie povedomia, odborná príprava, prípravné činnosti a výmena získaných skúseností a osvedčených postupov, publikačná činnosť a akékoľvek ďalšie výdavky na technickú alebo administratívnu pomoc potrebné na programovanie a riadenie akcií vrátane vyšetrovacích misií alebo platených externých expertov;

b)výdavky týkajúce sa realizácie informačných a komunikačných opatrení vrátane vypracúvania komunikačných stratégií a inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie a ich zviditeľňovania.

Článok 9
Metódy spolupráce

Financovanie v rámci tohto nástroja vykonáva Komisia, ako sa ustanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to priamo samotná Komisia alebo nepriamo prostredníctvom ktoréhokoľvek zo subjektov uvedených v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 10
Druhy financovania z prostriedkov EÚ a metódy implementácie

1.Financovanie z prostriedkov Únie sa môže poskytovať prostredníctvom typov financovania predpokladaných v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä:

a)grantov;

b)verejných zákaziek na poskytnutie služieb alebo dodanie tovaru;

c)platených externých expertov;

d)kombinovaného financovania.

2.Podpora podľa tohto nariadenia sa môže implementovať aj podľa pravidiel platných pre záruku pre vonkajšiu činnosť stanovenú v nariadení (EÚ) XXX/XXX, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, a podieľa sa na tvorbe záruky pre vonkajšiu činnosť. V rámci záruky pre vonkajšiu činnosť stanovenej nariadením (EÚ) XXX/XXX, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, sa podporujú aj operácie na základe rozhodnutia Rady 77/270/Euratom 33 .

Miera tvorby rezerv pre operácie záruky pre vonkajšiu činnosť, ku ktorej prispieva toto nariadenie, je 9 %.

3.Miery tvorby rezerv sa preskúmavajú každé tri roky odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 11
Oprávnené osoby a subjekty

1.Na postupoch verejného obstarávania, udeľovania grantov a udeľovania ceny pri akciách financovaných na základe tohto nariadenia sa môžu zúčastňovať medzinárodné organizácie a všetky právne subjekty, ktoré sú štátnymi príslušníkmi týchto krajín alebo území, a v prípade právnických osôb, ktoré sú v týchto krajinách alebo na týchto územiach aj skutočne usadené:

a)členské štáty, prijímatelia podľa nariadenia (EÚ) o nástroji predvstupovej pomoci III a zmluvné strany Dohody o Európskom hospodárskom priestore;

b)partnerské krajiny v oblasti susedstva podľa nariadenia (EÚ), ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce;

c)rozvojové krajiny a územia zahrnuté do zoznamu príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci uverejneného Výborom pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nie sú členmi skupiny G20, a zámorské krajiny a územia vymedzené v rozhodnutí Rady .../... (EÚ);

d)rozvojové krajiny zahrnuté do zoznamu príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci, ktoré sú členmi skupiny G20, a iné krajiny a územia, keď sa príslušný postup uskutočňuje v rámci akcie financovanej Úniou podľa tohto nariadenia, na ktorej sa zúčastňujú;

e)krajiny, pre ktoré Komisia stanovila recipročný prístup k vonkajšiemu financovaniu; takýto prístup sa môže udeliť na obmedzené obdobie v trvaní aspoň jedného roka, keď krajina priznáva oprávnenosť subjektom z Únie a z krajín oprávnených podľa tohto nariadenia na základe rovnakých podmienok; Komisia rozhodne o recipročnom prístupe a o jeho trvaní po konzultácii s dotknutou prijímajúcou krajinou alebo dotknutými prijímajúcimi krajinami;

f)členské krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v prípade zmlúv plnených v najmenej rozvinutej krajine alebo vo vysoko zadlženej chudobnej krajine, ktoré sú zahrnuté do zoznamu príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci;

g)iné tretie krajiny, keď sa činnosti uskutočňujú podľa ustanovení osobitných viacročných orientačných programov, akčných plánov alebo opatrení.

2.Všetky dodania a materiály financované na základe tohto nariadenia môžu mať pôvod v krajinách uvedených v odseku 1 za príslušných podmienok uvedených v uvedenom odseku.

3.Pravidlá stanovené v tomto článku sa neuplatňujú na fyzické osoby, ktoré sú zamestnané oprávnenými dodávateľmi, prípadne subdodávateľmi, alebo ktoré majú s nimi zákonne uzavreté iné zmluvy, a nepredstavujú pre ne obmedzenia týkajúce sa štátnej príslušnosti.

4.V prípade akcií spoločne spolufinancovaných subjektom alebo implementovaných v rámci priameho alebo nepriameho riadenia so subjektmi podľa článku 62 ods. 1 písm. c) bodov ii) až viii) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú aj pravidlá oprávnenosti týchto subjektov.

5.Keď darcovia poskytnú financovanie do trustového fondu zriadeného Komisiou alebo prostredníctvom vonkajších pripísaných príjmov, uplatňujú sa pravidlá oprávnenosti v zriaďovacom akte trustového fondu alebo v dohode s darcom v prípade vonkajších pripísaných príjmov.

6.V prípade akcií financovaných na základe tohto nariadenia a iným programom Únie sa za oprávnené považujú oprávnené subjekty podľa ktoréhokoľvek z týchto programov.

7.Pravidlá oprávnenosti tohto článku sa môžu obmedziť, pokiaľ ide o štátnu príslušnosť, zemepisnú polohu alebo povahu žiadateľov, alebo pôvod dodaní a materiálov, ak sa takéto obmedzenia vyžadujú z dôvodu osobitnej povahy a cieľov akcie a ak sú nevyhnutné na účely jej účinnej implementácie.

8.Uchádzači, žiadatelia a záujemcovia z neoprávnených krajín sa môžu akceptovať za oprávnených v naliehavom prípade alebo v prípade nedostupnosti služieb na trhoch dotknutých krajín alebo území alebo v iných riadne odôvodnených prípadoch, keď by uplatňovanie pravidiel oprávnenosti znemožnilo alebo neprimerane sťažilo uskutočnenie akcie.

9.V snahe podporiť miestne kapacity, trhy a nákupy sa uprednostňujú miestni a regionálni dodávatelia, keď sa v nariadení o rozpočtových pravidlách stanovuje zadávanie zákaziek na základe jedinej ponuky. Vo všetkých ostatných prípadoch sa podporuje účasť miestnych a regionálnych dodávateľov v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedeného nariadenia.

Článok 12
Monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie

1.Monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie sa vykonáva v súlade s článkom 31 ods. 2, 4, 5 a 6 a článkami 32 a 36 nariadenia (EÚ) XXX/XXX, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce.

2.Dosahovanie cieľa tohto nariadenia sa meria na základe týchto ukazovateľov:

a)počet vypracovaných, zavedených a/alebo revidovaných právnych a regulačných aktov a

b)počet štúdií týkajúcich sa návrhu, koncepcie alebo uskutočniteľnosti na účely zriaďovania zariadení v súlade s najprísnejšími normami v oblasti jadrovej bezpečnosti.

HLAVA III
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 13
Výbor

1.Komisii pomáha Výbor pre jadrovú bezpečnosť. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

Článok 14
Informovanie, komunikácia, propagácia a výnimka z požiadaviek zviditeľnenia

Informovanie, komunikácia a propagácia v súvislosti s cieľom uvedeným v článku 3 a výnimka z požiadaviek zviditeľnenia sa uskutočňujú v súlade s článkami 36 a 37 nariadenia (EÚ) XXX/XXX, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce.

Článok 15
Doložka o ESVČ

Toto nariadenie sa uplatňuje v súlade s rozhodnutím 2010/427/EÚ.

Článok 16
Prechodné ustanovenia

1.Finančné krytie pre toto nariadenie môže pokrývať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi týmto nariadením a akciami prijatými pred nadobudnutím jeho účinnosti, najmä tými, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (Euratom) č. 237/2014.

2.Finančné krytie pre toto nariadenie môže pokrývať výdavky spojené s prípravou akéhokoľvek nástupného aktu k tomuto nariadeniu.

3.V prípade potreby sa môžu do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 6 s cieľom umožniť riadenie akcií, ktoré sa nedokončia do 31. decembra 2027.

Článok 17
Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.Trvanie a finančný vplyv

1.6.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť dopĺňajúci Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce na základe Zmluvy o Euratome.

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

Vonkajšia činnosť

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

◻ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 34

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie

☑ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy.

Cieľom tohto nariadenia je dopĺňať činnosti spolupráce v jadrovej oblasti, ktoré sú financované na základe [nariadenia, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce], predovšetkým s cieľom podporovať presadzovanie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a uplatňovanie efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení pre jadrové materiály v tretích krajinách, pričom sa bude vychádzať z činností v rámci Spoločenstva a v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

EÚ aj Spoločenstvo majú v tejto oblasti významné odborné znalosti, ktoré nadobudli počas samotných dejín Európy, a čerpajú z vlastných bezpečnostných opatrení v Únii a z úspešných politík. Majú medzinárodne uznávanú reputáciu v oblasti jadrovej bezpečnosti vrátane jadrových bezpečnostných opatrení pre jadrové materiály, predovšetkým vďaka úlohe, ktorú zohrávajú pri vykonávaní bezpečnostných opatrení v rámci EÚ, a podpore Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

EÚ a Spoločenstvo môžu poskytnúť pridanú hodnotu spočívajúcu v objeme zdrojov poskytovaných prostredníctvom svojich nástrojov, ich pomerne flexibilných spôsoboch riadenia a predvídateľnosti zdrojov počas trvania viacročného finančného rámca.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

V správe o preskúmaní v polovici obdobia 35 prijatej Komisiou v súvislosti s desiatimi nástrojmi na financovanie vonkajšej činnosti 36 , v správach o hodnotení ex post makrofinančnej pomoci aj v preskúmaní mandátu Európskej investičnej banky 37 na poskytovanie vonkajších úverov v polovici obdobia, sa dospelo k záveru, že nástroje na financovanie vonkajšej činnosti sú vo všeobecnosti vhodné na svoj účel a že v súvislosti s dosahovaním cieľov sa črtali pozitívne trendy. Z daných správ vyplýva, že na nástroje na financovanie vonkajšej činnosti je potrebných viac zdrojov, pretože dosahujú svoj finančný limit.

Týmito nástrojmi sa stanovuje rozsah pôsobnosti, ciele a postupy, ktoré umožňujú vykonávanie politík. Zo správy o preskúmaní v polovici obdobia vyplynulo, že ich umožňujúca povaha im umožňuje pokryť väčšinu potrieb a cieľov vonkajšej činnosti EÚ. Bolo by pre ne prínosom, keby lepšie odzrkadľovali viaceré vývojové trendy, ako napríklad: nový rámec politiky vrátane všeobecného pokrytia Agendy 2030, migračnú/utečeneckú krízu a premietania vnútorných politík navonok.

Správa o preskúmaní v polovici obdobia poukazuje na pozitívne trendy zaznamenané v súvislosti s dosahovaním výsledkov. Skonštatovali sa však ťažkosti pri meraní dosiahnutých výsledkov. Informácie o systémoch monitorovania uvedených v nástrojoch boli nezriedka obmedzené. Chýbali údaje (vrátane východiskových údajov) na to, aby sa zistilo, či sú nástroje na dobrej ceste k splneniu niektorých svojich cieľov (najmä prvoradých cieľov), a na pochopenie toho, že dosiahnutie cieľov ovplyvňujú mnohé vonkajšie faktory (napríklad politiky partnerských krajín a ostatní darcovia).

Hoci sa zistilo, že celková organizačná výkonnosť je efektívna, niektoré subjekty sa domnievali, že implementácia niektorých nástrojov je z administratívneho hľadiska zaťažujúca. Občas sa prejavil názor, že Komisia sa viac zameriava na postup než na ciele a výsledky politiky.

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Pri vykonávaní tohto nariadenia sa zabezpečí súlad s inými oblasťami vonkajšej činnosti a s inými príslušnými politikami EÚ, a takisto súdržnosť politiky v záujme rozvoja 38 . V súlade s Agendou 2030 to znamená zohľadniť vplyv všetkých politík na udržateľný rozvoj na všetkých úrovniach – na vnútroštátnej úrovni, v rámci EÚ, v iných krajinách a na globálnej úrovni.

Okrem toho by sa malo usilovať o synergiu s akciami v rámci iných programov EÚ, aby sa maximalizoval vplyv kombinovaných intervencií.

Akcie financované na základe tohto návrhu by mali byť v súlade s akciami vykonávanými v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, nástroja predvstupovej pomoci III, rozhodnutia o zámorských krajinách a územiach, spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a novo navrhnutého Európskeho mierového nástroja 39 ktorý je financovaný mimo rozpočtu EÚ, a mali by sa dopĺňať.

1.5.Trvanie a finančný vplyv

◻ obmedzené trvanie

–◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

☑ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2021.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 40

☑ Priame riadenie na úrovni Komisie

–☑ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–☑    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

☑ Nepriame riadenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

–☑ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–☑ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–☑ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

–☑ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–☑ verejnoprávne subjekty,

–☑ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–☑ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–☑ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky.

Systémy monitorovania a hodnotenia Komisie sa stále viac zameriavajú na výsledky. Týkajú sa vnútorných zamestnancov, ako aj implementujúcich partnerov a externej expertízy.

Pracovníci, ktorí riadia projekty v delegáciách a na ústrediach, sústavne monitorujú implementáciu projektov a programov, pričom využívajú informácie poskytnuté implementujúcimi partnermi v ich pravidelných správach a podľa možnosti aj informácie z kontrol na mieste. Vnútorné monitorovanie poskytuje cenné informácie o napredovaní; pomáha manažérom identifikovať skutočné a potenciálne ťažkosti a prijať nápravné opatrenia.

Posudzovanie výkonnosti vonkajšej činnosti EÚ prostredníctvom troch rôznych systémov sa okrem toho zmluvne zadáva nezávislým externým expertom. Tieto posúdenia prispievajú k väčšej zodpovednosti a zlepšeniu prebiehajúcich intervencií; využívajú aj predchádzajúce skúsenosti ako zdroj informácií pre budúce politiky a akcie. Takéto systémy vo všeobecnosti používajú medzinárodne uznávané hodnotiace kritériá (aj možného vplyvu) Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Napríklad pri rozvojovej spolupráci systém monitorovania zameraný na výsledky (ROM) riadený ústredím poskytuje na úrovni projektu stručný, mierený prehľad o kvalite určitej vzorky intervencií. Nezávislí experti systému ROM posudzujú výkonnosť projektu na základe hodnotiacich kritérií Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a vydávajú odporúčania, ako v budúcnosti zlepšiť jeho implementáciu.

Hodnotenia na úrovni projektu, ktoré riadi najmä delegácia EÚ poverená daným projektom, poskytujú podrobnejšiu, hĺbkovú analýzu a pomáhajú projektovým manažérom zlepšiť prebiehajúce intervencie a pripraviť budúce intervencie. Na vykonanie analýzy a získanie spätnej väzby a dôkazov od všetkých zainteresovaných strán, predovšetkým konečných prijímateľov, sa najímajú nezávislí externí experti s expertízou v danej tematickej a geografickej oblasti. Komisia takisto vykonáva strategické hodnotenia svojich politík, počnúc tvorbou programov a stratégiou až po implementáciu intervencií v konkrétnom sektore (napríklad zdravotníctvo alebo vzdelávanie), v krajine alebo regióne, resp. strategické hodnotenie konkrétneho nástroja. Tieto hodnotenia predstavujú dôležité vstupné informácie k vytváraniu politík a ku koncipovaniu nástrojov a projektov. Uverejňujú sa na webovom sídle Komisie a súhrnné zistenia sú súčasťou výročnej správy predkladanej Rade a Európskemu parlamentu.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmu vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontrol

Spôsoby riadenia

Pokiaľ ide o spôsoby riadenia, neplánujú sa žiadne zásadné zmeny, pričom skúsenosti, ktoré útvary Komisie a implementujúce subjekty nadobudli v rámci predchádzajúcich programov, napomôžu lepším výsledkom v budúcnosti. Partnerské krajiny sa ešte len prispôsobujú existujúcemu legislatívnemu rámcu a implementácia programov nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti je zatiaľ v počiatočnom štádiu, mala by sa preto zabezpečiť čo najväčšia kontinuita.

Akcie, ktoré sa majú financovať na základe tohto nariadenia, sa budú implementovať v súlade s priamym riadením na úrovni Komisie z ústredia a/alebo prostredníctvom delegácií Únie a v súlade s nepriamym riadením ktorýmkoľvek subjektom uvedeným v článku 62 ods. 1 písm. c) nového nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom pomôcť pri dosahovaní cieľov nariadenia.

Pokiaľ ide o nepriame riadenie, ako sa uvádza v článku 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách, takéto subjekty musia zabezpečiť rovnocennú úroveň ochrany finančných záujmov EÚ s úrovňou pri nepriamom riadení. V súlade so zásadou proporcionality a s náležitým ohľadom na povahu akcie a súvisiace finančné riziká sa vykoná ex ante posúdenie pilierov systémov a postupov jednotlivých subjektov. Keď si to plnenie vyžaduje alebo keď boli vo výročných správach o činnosti vyjadrené výhrady, nastavia sa akčné plány so špecifickými zmierňujúcimi opatreniami a vykonajú sa. Implementáciu môžu okrem toho sprevádzať aj primerané opatrenia dohľadu uložené Komisiou.

Nástroj predpokladá, že nepriamym riadením sa môžu poveriť aj partnerské krajiny alebo orgány, ktoré určia. Takéto nepriame riadenie partnerskou krajinou môže mať formu rôznych úrovní delegovania: čiastočné delegovanie, keď si Komisia ponechá ex ante kontrolu nad rozhodnutiami partnerskej krajiny a vykonáva platby v mene partnerskej krajiny, čo si v zmysle článku 154 ods. 6 písm. b) nového nariadenia o rozpočtových pravidlách nevyžaduje ex ante posúdenie piliera; alebo plné delegovanie, keď po ex ante posúdení piliera partnerská krajina môže implementovať akciu pomocou svojich vlastných posúdených systémov a postupov, pričom Komisia nevykonáva ex ante kontrolu implementácie akcie partnerskou krajinou.

Štruktúra vnútornej kontroly

Vnútorná kontrola/postup riadenia sú koncipované tak, aby poskytovali primerané uistenie, pokiaľ ide o dosahovanie cieľov z hľadiska účinnosti a efektívnosti operácií, spoľahlivosti finančného vykazovania a súladu s príslušným legislatívnym a procedurálnym rámcom.

Účinnosť a efektívnosť

Implementujúce útvary budú na zabezpečenie účinnosti a efektívnosti svojich operácií (a zmiernenie vysokej úrovne rizika v prostredí vonkajšej pomoci) okrem všetkých prvkov rozsiahleho strategického procesu politiky a plánovania Komisie, prostredia vnútorného auditu a ostatných požiadaviek rámca vnútornej kontroly Komisie v rámci všetkých svojich nástrojov aj naďalej disponovať rámcom cieleného riadenia pomoci, ktorý bude zahŕňať:

–    decentralizované riadenie väčšiny vonkajšej pomoci delegáciami Únie v teréne,

–    jasná a formálna hierarchia finančnej zodpovednosti [od povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním (generálny riaditeľ)] prostredníctvom subdelegovania na povoľujúceho úradníka vymenovaného subdelegovaním (riaditeľ) v ústredí a na vedúceho delegácie,

–    pravidelné predkladanie správ delegáciami Únie ústrediu (správy o riadení vonkajšej pomoci) vrátane ročného vyhlásenia o vierohodnosti vedúceho delegácie,

–    zabezpečenie solídneho programu odbornej prípravy pre zamestnancov na ústredí aj v delegáciách,

–    významnú podporu a usmerňovanie zo strany ústredia/delegácie (aj cez internet),

–    pravidelné návštevy delegácií každé 3 roky až 6 rokov na účely dohľadu,

–    metodiku riadenia projektového a programového cyklu vrátane: nástrojov na podporu kvality návrhu intervencie, jej realizačnej metódy, mechanizmu financovania, systému riadenia, posudzovania a výberu implementujúcich partnerov atď.; nástrojov riadenia programu a projektu, monitorovania a podávania správ na účely účinnej implementácie vrátane pravidelného externého monitorovania projektov na mieste, a dôležitých prvkov hodnotenia a auditu. Bude sa usilovať o zjednodušenia rozšírením využívania zjednodušených možností nákladov a vzájomného využívania auditov partnerských organizácií. Zachová sa diferencovaný prístup ku kontrolám z hľadiska rizika podľa podkladových rizík.

Finančné vykazovanie a účtovníctvo

Implementujúce útvary budú aj naďalej dodržiavať tie najprísnejšie normy účtovníctva a finančného výkazníctva pomocou akruálneho účtovného systému Komisie, ako aj konkrétnych nástrojov vonkajšej pomoci, ako je spoločný informačný systém pre vonkajšie činnosti (CRIS) a jeho nástupca (OPSYS).

Pokiaľ ide o súlad s príslušným legislatívnym a procedurálnym rámcom, v oddiele 2.3 (Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam) sa uvádzajú metódy kontroly súladu.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Prostredie, v ktorom funguje spolupráca v rámci tohto nástroja, charakterizujú riziká nedosiahnutia cieľov nástroja, suboptimálneho finančného riadenia a/alebo nedodržania platných pravidiel (chyby zákonnosti a správnosti), ktoré súvisia s:

–    hospodárskou/politickou nestabilitou a/alebo prírodnými katastrofami, ktoré môžu viesť k ťažkostiam a oneskoreniam pri koncipovaní a implementácii intervencií, najmä v nestabilných štátoch,

–    chýbajúcou inštitucionálnou a administratívnou kapacitou v partnerských krajinách, čo môže viesť k ťažkostiam a oneskoreniam pri koncipovaní a implementácii intervencií,

–    geograficky príliš rozptýlenými projektmi a programami (týkajúcimi sa relatívne mnohých štátov, území či regiónov), ktoré môžu pri monitorovaní, predovšetkým akomkoľvek sledovaní činností na mieste, spôsobovať ťažkosti s logistikou alebo so zdrojmi;

–    rozmanitosťou potenciálnych partnerov/prijímateľov s ich rôznymi štruktúrami a kapacitami v oblasti vnútornej kontroly, čo môže viesť k tomu, že dostupné zdroje Komisie potrebné na podporu a monitorovanie implementácie sa rozdelia a tým sa zníži ich efektívnosť a účinnosť,

–    nedostatočnou kvalitou a nedostatočným množstvom dostupných údajov o výsledkoch a vplyve vykonávania vonkajšej pomoci v partnerských krajinách, čo môže oslabiť schopnosť Komisie podávať správy o výsledkoch a niesť za ne zodpovednosť.

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer náklady na kontroly – hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Náklady na vnútornú kontrolu/riadenie predstavujú približne 4 % odhadovaného ročného priemeru vo výške 12,78 miliardy EUR plánovaného na celkové (prevádzkové a administratívne) záväzky vo výdavkovom portfóliu financovanom zo všeobecného rozpočtu EÚ a z Európskeho rozvojového fondu na obdobie rokov 2021 – 2027. Tento výpočet nákladov na kontrolu sa vzťahuje len na náklady Komisie, a nezahŕňa náklady členských štátov alebo poverených subjektov. Poverené subjekty si môžu ponechať až 7 % na správu finančných prostriedkov, ktoré by sa mohli čiastočne použiť na účely kontroly.

Tieto náklady na riadenie zohľadňujú všetkých zamestnancov v ústredí a delegáciách, infraštruktúru, cestovné, odbornú prípravu, monitorovanie, hodnotenie a zmluvy o vykonávaní auditu (vrátane tých, ktoré iniciovali prijímatelia).

Pomer riadiacich/ operačných činností by sa mohol časom znížiť v rámci lepších a zjednodušených úprav nového nástroja, vychádzajúc zmien, ktoré sa majú zaviesť revidovaným nariadením o rozpočtových pravidlách. Kľúčový prínos týchto nákladov na riadenie sa prejavuje v oblasti plnenia politických cieľov, účinného a efektívneho využívania zdrojov a vykonávania komplexných nákladovo efektívnych preventívnych opatrení a iných kontrol na zabezpečenie zákonného a regulárneho využívania finančných prostriedkov.

Zatiaľ čo bude potrebné naďalej zlepšovať povahu a adresnosť činností v oblasti riadenia a kontroly súladu v súvislosti s portfóliom, tieto náklady sú z celkového hľadiska nevyhnutné na efektívne a účinné dosiahnutie cieľov nástrojov pri minimálnom riziku nesúladu (menej ako 2 % zvyškovej chybovosti). Sú podstatne menšie ako riziká spojené so zrušením alebo so znížením počtu vnútorných kontrol v tejto vysoko rizikovej oblasti.

Očakávaná úroveň rizika nesúladu s platnými pravidlami

Cieľ tohto nástroja v oblasti súladu je zachovať historickú úroveň rizika nesúladu (mieru chybovosti), ktorá je celkovou zvyškovou „čistou“ mierou chybovosti (na viacročnom základe, po vykonaní všetkých plánovaných kontrol a náprav uzatvorených zmlúv) na úrovni menej ako 2 %. Spravidla to zodpovedá odhadovanému výskytu chýb v rozsahu 2 – 5 % v ročnej náhodne vybranej vzorke transakcií, ktorú analyzuje Európsky dvor audítorov na účely ročného vyhlásenia o vierohodnosti (DAS). Vzhľadom na veľmi rizikové prostredie a na administratívnu záťaž a potrebnú nákladovú účinnosť kontrol súladu to Komisia považuje za najnižšie riziko nesúladu, ktoré možno dosiahnuť. Keď sa zistia nedostatky, vykonajú sa cielené nápravné opatrenia, aby sa zabezpečili minimálne miery chybovosti.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

Vzhľadom na vysokorizikové prostredie musia systémy predvídať značný výskyt potenciálnych chýb nesúladu (nezrovnalostí) v transakciách a zabezpečovať vysokú úroveň prevencie, detekcie a nápravných kontrol čo možno najskôr v priebehu platobného procesu. V praxi to znamená, že kontroly súladu sa budú čo najviac opierať o relevantné ex ante kontroly na viacročnom základe vykonávané externými audítormi a zamestnancami Komisie v teréne ešte pred realizáciou záverečných platieb projektu (pričom sa naďalej vykonávajú ex post audity a kontroly), ktoré výrazne prekračujú finančné ochranné mechanizmy vyžadované nariadením o rozpočtových pravidlách. Rámec pre dosiahnutie súladu s predpismi tvoria okrem iného tieto dôležité zložky:

Preventívne opatrenia

– povinná základná odborná príprava v problematike podvodov pre riadiacich zamestnancov pomoci a audítorov,

– poskytovanie poradenstva (aj cez internet) vrátane existujúcej príručky o postupoch, sprievodcu GR DEVCO a súboru nástrojov finančného riadenia (pre implementujúcich partnerov),

– ex ante posúdenie, aby sa v rámci orgánov riadiacich príslušné finančné prostriedky v rámci spoločného a decentralizovaného riadenia zabezpečilo zavedenie primeraných opatrení proti podvodom v záujme predchádzania podvodom pri riadení finančných prostriedkov Únie a ich zisťovania,

– ex ante kontrola mechanizmov proti podvodom dostupných v partnerskej krajine ako súčasť posúdenia kritéria spôsobilosti na riadenie verejných financií na získanie rozpočtovej podpory (t. j. aktívny záväzok bojovať proti podvodom a korupcii, primerané kontrolné orgány, dostatočná súdna kapacita a účinné mechanizmy reakcií a sankcií);

Zisťovacie a nápravné opatrenia

– ex ante kontroly transakcií vykonávané zamestnancami Komisie,

– audity a overovania (povinné aj založené na riziku) vrátane tých, ktoré vykonáva Európsky dvor audítorov,

– spätné kontroly (založené na rizikách) a spätné vymáhanie platieb,

– dočasné prerušenie financovania z prostriedkov EÚ v prípade závažného podvodu vrátane korupcie vo veľkom rozsahu, až kým orgány neprijmú primerané opatrenia s cieľom napraviť následky podvodu a zabrániť takémuto podvodu v budúcnosti,

– systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES),

– pozastavenie/vypovedanie zmluvy;

– postup vylúčenia

Stratégie dotknutých útvarov na boj proti podvodom, ktoré sa pravidelne revidujú, sa podľa potreby upravia, keď sa zverejní nové znenie stratégie Komisie na boj proti podvodom, aby sa okrem iného zabezpečilo, že:

– systémy používané na vynakladanie finančných prostriedkov EÚ v tretích krajinách umožnia získavať relevantné údaje na účely riadenia rizík vzniku podvodov (napr. dvojité financovanie);

– v prípade potreby by sa mohli vytvoriť kontaktné skupiny a zriadiť príslušné nástroje IT zamerané na analýzu prípadov podvodov súvisiacich s odvetvím vonkajšej pomoci.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov 46

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.3.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–☑    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–◻    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☑    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–    ◻    vplyv na vlastné zdroje

–    ◻    vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

(1)    COM(2018) 321 final.

(2)    COM(2018) 092 final.

(3)    COM(2018) 337.

(4)     https://ec.europa.eu/europeaid/mid-term-review-report-external-financing-instruments_en .

(5)    Nariadenie COM(2018) 460 final – návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce.

(6)    COM (2018) 465 final – návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III).

(7)    COM(2018) 461 final – návrh rozhodnutia Rady o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii vrátane vzťahov medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej („rozhodnutie o pridružení zámoria“).

(8)    C(2018) 3800 final – návrh vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Rade na rozhodnutie Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky mierový nástroj.

(9)    Správa o preskúmaní v polovici obdobia COM(2017) 720 final vychádzala z desiatich pracovných dokumentov útvarov Komisie, teda z jedného dokumentu na jeden nástroj (pozri ďalej uvedený zoznam), ktoré sa zasa opierali o desať nezávislých hodnotení. Správa o preskúmaní v polovici obdobia, pracovné dokumenty útvarov Komisie a nezávislé hodnotenia sú k dispozícii na: https://ec.europa.eu/europeaid/public-consultation-external-financing-instruments-european-union_en .

(10)    Týmito desiatimi nástrojmi boli: nástroj rozvojovej spolupráce (DCI), Európsky rozvojový fond (ERF), nástroj európskeho susedstva (ENI), nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), nástroj na podporu stability a mieru (IcSP) európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), nástroj partnerstva (PI), nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC), rozhodnutie o Grónsku (GD) a spoločné vykonávacie nariadenie (CIR).

(11)     http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52016DC0584 .

(12)     https://ec.europa.eu/europeaid/public-consultation-external-financing-instruments-european-union_en .

(13)    Ďalšie informácie k verejnej konzultácii sa uvádzajú na adrese https://ec.europa.eu/europeaid/public-consultation-external-financing-instruments-european-union_en .

(14)    Pozri https://ec.europa.eu/europeaid/evaluation-blending_en .

(15)    Pozri https://ec.europa.eu/europeaid/public-consultation-external-financing-instruments-european-union_en .

(16)     http://www.oecd.org/dac/peer-reviews/europeanunion2012dacpeerreviewmainfindingsandrecommendations.htm .

(17)    SWD(2018) 337.    Doplní sa.

(18)    Okrem činností v jadrovej oblasti, pri ktorých treba dodržiavať osobitný postup stanovený v článku 203 Zmluvy o Euratome.

(19)    Najmä „Diskusný dokument o budúcnosti financií EÚ“ (jún 2017) a oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade (február 2018).

(20)    Doplní sa.

(21)    COM(2018) 321, 2.5.2018.

(22)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 – 14).

(23)    Doplní sa odkaz na stanovisko.

(24)    Nariadenie Rady (Euratom) č. 237/2014 z 13. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 109).

(25)    Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(27)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(28)    Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(29)    Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, C , , s. 1. .

(30)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(31)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(32)    Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).

(33)    Rozhodnutie Rady 77/270/Euratom z 29. marca 1977, ktorým sa Komisia splnomocňuje na uzatváranie zmlúv Euratom o pôžičke na účely príspevkov na financovanie jadrových elektrární (Ú. v. ES L 88, 6.4.1977, s. 9).

(34)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(35)    Správa o preskúmaní v polovici obdobia COM(2017) 720 final vychádzala z desiatich pracovných dokumentov útvarov Komisie, teda z jedného dokumentu na jeden nástroj (pozri ďalej uvedený zoznam), ktoré sa zasa opierali o desať nezávislých hodnotení. Správa o preskúmaní v polovici obdobia, pracovné dokumenty útvarov a nezávislé hodnotenia sú k dispozícii na: https://ec.europa.eu/europeaid/public-consultation-external-financing-instruments-european-union_en .

(36)    Týmito desiatimi nástrojmi boli: nástroj rozvojovej spolupráce (DCI), Európsky rozvojový fond (ERF), nástroj európskeho susedstva (ENI), nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), nástroj na podporu stability a mieru (IcSP), európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), nástroj partnerstva (PI), nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC), rozhodnutie o Grónsku (GD) a spoločné vykonávacie nariadenie (CIR).

(37)     http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52016DC0584 .

(38)     https://ec.europa.eu/europeaid/policies/policy-coherence-development_en .

(39)    C(2018) 3800 final – návrh vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku určený Rade na rozhodnutie Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja.

(40)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(41)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(42)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(43)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(44)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(45)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(46)    Pridelenie zdrojov v delegáciách EÚ sa vykoná v súlade s ustanoveniami dohody o úrovni poskytovaných služieb medzi Komisiou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 20. decembra 2010.

(47)    ZZ = zmluvný zamestnanec, MZ = miestny zamestnanec, VNE = vyslaný národný expert, DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec, PED = pomocný expert v delegácii.

(48)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(49)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.