EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 3. 2018

COM(2018) 118 final

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o vplyve článkov 199a a 199b smernice Rady 2006/112/ES na boj proti podvodom

1SÚVISLOSTI

Článok 199a ods. 1 smernice 2006/112/ES („smernica o DPH“) umožňuje členským štátom stanoviť, že osobou povinnou platiť DPH z dodaní tovaru alebo poskytovania služieb uvedených v danom článku je zdaniteľná osoba, ktorej sa dodáva tovar alebo poskytuje služba (mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti). Tento mechanizmus je časovo obmedzený a môže sa uplatňovať do 31. decembra 2018.

Podľa článku 199a ods. 3 smernice o DPH predložia členské štáty, ktoré uplatňujú tento mechanizmus, najneskôr do 30. júna 2017 Komisii správu na základe kritérií vymedzených v článku 199a ods. 2 písm. c).

Následne Komisia do 1. januára 2018 predloží správu o celkovom posúdení vplyvu mechanizmu uvedeného v článku 199a ods. 1 smernice o DPH na boj proti podvodom.

Článok 199b ods. 1 smernice o DPH umožňuje členským štátom označiť príjemcu za osobu povinnú platiť DPH pri osobitných dodaniach tovaru a poskytnutiach služieb ako opatrenie mechanizmu rýchlej reakcie s cieľom bojovať proti neočakávaným a rozsiahlym podvodom, ktoré môžu viesť k značným a nenapraviteľným finančným stratám. Toto opatrenie sa uplatňuje do 31. decembra 2018 1 .

Podľa článku 2 smernice 2013/42/EÚ, ktorou sa mení smernica o DPH, Komisia predloží pred 1. januárom 2018 súhrnnú správu o posúdení vplyvu mechanizmu rýchlej reakcie.

Preto sa táto správa zameriava na vplyv opatrení stanovených v článku 199a smernice o DPH na boj proti podvodom a na vplyv mechanizmu stanoveného v článku 199b smernice o DPH.

2ROZSAH PÔSOBNOSTI SPRÁVY

Účelom opatrení stanovených v článkoch 199a a 199b je umožniť členským štátom rýchlo riešiť problémy s podvodmi v rámci Spoločenstva založenými na chýbajúcom obchodnom subjekte (ďalej len „podvod MTIC“): v článku 199a prostredníctvom možnosti uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na dodania alebo poskytnutia v ňom uvedené a v článku 199b prostredníctvom možnosti rýchlejšieho postupu zavedenia mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v prípade neočakávaného a rozsiahleho podvodu.

K podvodu MTIC dochádza vtedy, keď obchodník nadobudne tovar z iného členského štátu oslobodený od DPH a predá ho zákazníkovi, pričom na faktúre uvedie aj DPH. Po prijatí čiastky DPH od zákazníka sa takýto obchodný subjekt stratí bez zaplatenia DPH splatnej príslušným daňovým orgánom. Zároveň si zákazník, či už koná v dobrej viere alebo nie, môže vo svojom daňovom priznaní k DPH odpočítať DPH, ktorú zaplatil dodávateľovi. Voliteľný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti podľa článku 199a smernice o DPH sa javí ako užitočný nástroj, pomocou ktorého môžu členské štáty bojovať proti tomuto typu podvodu vo vopred vymedzených citlivých oblastiach, keď sa na ich území vyskytne. Keď je obchodník povinný uplatniť na takéto vnútroštátne dodania alebo poskytnutia prenesenie daňovej povinnosti, nemôže na svojej faktúre účtovať DPH a nedostane čiastku DPH od svojho zákazníka. Nemôže sa teda stratiť s prijatou čiastkou DPH.

Mechanizmus rýchlej reakcie podľa článku 199b predstavuje procesné opatrenie, ktoré členským štátom umožňuje rýchlo zaviesť dočasný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti pri dodaniach tovarov alebo poskytnutiach služieb, pri ktorých sa vyskytli neočakávané a rozsiahle podvody, a to aj pri dodaniach alebo poskytnutiach, ktoré nie sú uvedené v článku 199a. Použitím tohto mechanizmu môžu členské štáty preklenúť obdobie potrebné na schválenie bežnej žiadosti o výnimku podľa článku 395 smernice o DPH, ktorá by sa mala podať v tom istom čase.

Komisia nedávno predložila dva legislatívne návrhy, ktoré by mali členským štátom pomôcť v boji proti podvodom v oblasti DPH. Prvým je návrh na administratívnu spoluprácu v oblasti DPH 2 , ktorá by posilnila spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom účinne bojovať proti cezhraničným podvodom. Druhým je návrh na konečný režim DPH 3 , ktorý by konečne obmedzil riziko podvodu MTIC, pretože by zaviedol zdaňovanie v mieste, v ktorom sa skončí preprava tovaru, čím by zrušil oslobodené dodania a nadobudnutia tovarov v rámci Spoločenstva.

Táto správa je založená na spätnej väzbe členských štátov a zainteresovaných strán k efektívnosti sektorového prenesenia daňovej povinnosti v boji proti podvodom, ako sa požaduje v smernici o DPH.

Počas vypracúvania správy boli členské štáty vyzvané, aby predložili svoje skúsenosti a posúdenie opatrení. Aby bolo zabezpečené zohľadnenie spätnej väzby od podnikov, prostredníctvom skupiny odborníkov v oblasti DPH 4 boli zainteresované strany z podnikateľského prostredia vyzvané, aby predložili svoje stanoviská.

3POSÚDENIE OPATRENÍ

3.1 Využívanie opatrenia uvedeného v článku 199a ods. 1 smernice o DPH

Článok 199a ods. 1 smernice o DPH má voliteľný charakter a umožňuje členským štátom uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na viaceré dodania tovarov a poskytnutia služieb. Niektoré členské štáty vo veľkej miere využívajú tieto možnosti a uplatňujú mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na veľký počet dodávok a poskytnutí, zatiaľ čo iné tieto možnosti vôbec nevyužívajú.

Prehľad o tom, ako jednotlivé členské štáty využívajú mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na základe článku 199a ods. 1 smernice o DPH, sa nachádza v prílohe I (údaje poskytli členské štáty alebo zainteresované strany).

3.2Opatrenie uvedené v článku 199a smernice o DPH

Posúdenie opatrenia uvedeného v článku 199a sa zameralo hlavne na nasledujúcich päť otázok: 1. Domnievate sa, že uplatňované opatrenie je/bolo účinné a efektívne v boji proti podvodom? 2. Domnievate sa, že toto opatrenie bolo nevyhnutné na boj proti podvodom? Aké by boli dôsledky, pokiaľ ide o podvody v oblasti DPH, ak by váš členský štát nezaviedol toto opatrenie? 3. Vyskytol sa po zavedení opatrenia presun podvodného konania na iné dodania tovarov alebo poskytnutia služieb? 4. Zaznamenali ste po zavedení opatrenia na vnútroštátnej úrovni presun podvodov v oblasti DPH do iných krajín? 5. Malo zavedenie opatrenia za následok zvýšenie nákladov na dodržiavanie predpisov pre zdaniteľné osoby, a ak áno, domnievate sa, že sú tieto náklady primerané výhodám vyplývajúcim z jeho zavedenia?

Takmer všetky členské štáty odpovedali na dotazník a poskytli svoje posúdenie opatrenia. Svoje stanoviská poskytli aj zainteresované strany, napríklad niekoľko veľkých podnikov, poradenské spoločnosti, menšie účtovné firmy a niekoľko členov akademickej obce.

3.2.1Účinnosť opatrenia v boji proti podvodom

3.2.1.1Posúdenie členskými štátmi

Členské štáty vo všeobecnosti považujú toto opatrenie za veľmi účinný a efektívny nástroj na boj proti podvodom v oblasti DPH v daných sektoroch alebo pri prevencii výskytu podvodov.

Niekoľko členských štátov konštatovalo, že v dôsledku zavedenia mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti sa počet podvodov MTIC vo vymedzených sektoroch výrazne znížil alebo úplne zmizli. Zavedenie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v uvedených sektoroch pomohlo členským štátom významným spôsobom obmedziť straty príjmov spôsobené podvodmi MTIC a viedlo k zlepšeniu výberu DPH. Okrem odstránenia chýbajúceho obchodného subjektu toto opatrenie prispelo aj k zníženiu počtu obchodníkov na „čiernom“ trhu a obnovilo spravodlivú hospodársku súťaž v sektore.

Niektoré členské štáty poukázali na to, že mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti nie je úplne odolný voči podvodom, pretože nebráni iným spôsobom vyhýbania sa povinnosti platiť DPH. Zároveň však uviedli, že môže účinne minimalizovať počet podvodov v určitých oblastiach.

Všetky členské štáty, ktoré na vnútroštátnej úrovni uplatňujú mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na emisné kvóty, uviedli, že veľmi účinne pôsobí na zastavenie obzvlášť agresívnych podvodov. Konštatovali, že trh s emisnými kvótami skleníkových plynov je obzvlášť náchylný na podvody z dôvodu vysokej mobility emisných kvót a vysokých finančných čiastok, ktoré sú s nimi spojené, pričom opatrenie umožňuje členským štátom zabrániť výskytu takýchto podvodov. Považuje sa za účinné aj pri obmedzovaní budúcich strát v príjmoch z DPH, a preto ho niektoré členské štáty zaviedli ako preventívne opatrenie, pretože existovalo dosť náznakov rizika podvodu v danom sektore.

3.2.1.2Posúdenie zainteresovanými stranami

Zainteresované strany sa domnievajú, že opatrenie je účinné v boji proti podvodom v oblasti DPH, najmä karuselovým podvodom a podvodom MTIC.

Zdá sa, že toto opatrenie v mnohých prípadoch eliminovalo podvody, znížilo riziko zapojenia podnikov do karuselového podvodu s DPH a očistilo sektor od nevysvetliteľne nízkych cien, čím vytvorilo rovnaké podmienky pre čestné podniky.

Niekoľko zainteresovaných strán zdôraznilo, že prenesenie daňovej povinnosti je účinné iba ako krátkodobé opatrenie, ale nie ako dlhodobé riešenie. Je to všeobecné opatrenie proti podvodom, ktoré sa vzťahuje na všetky podniky v sektore, ktoré musia čeliť zložitým pravidlám dodržiavania predpisov. Navyše, keďže vykonávanie nie je na úrovni EÚ jednotné, vytvára to dodatočné zaťaženie pre obchodníkov, ktorí pôsobia vo viacerých členských štátoch, pretože pravidlá fakturácie sa líšia v závislosti od toho, či sa dotknutý členský štát rozhodol zaviesť na vnútroštátnej úrovni mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti pre tovar alebo služby, s ktorými daný podnik obchoduje. Tieto zainteresované strany trvajú na štandardizovanom a harmonizovanom zavedení smernice EÚ o DPH do vnútroštátnych právnych predpisov a na potrebe spoľahlivejšieho európskeho systému DPH, ktorý bude odolnejší voči podvodom.

Niekoľko zainteresovaných strán zdôraznilo, že toto opatrenie je veľmi účinné v boji proti podvodom s emisnými kvótami skleníkových plynov.

3.2.2Nevyhnutnosť opatrenia na boj proti podvodom

3.2.2.1Posúdenie členskými štátmi

Členské štáty sa vo všeobecnosti domnievajú, že zavedenie prenesenia daňovej povinnosti v uvedených sektoroch bolo nevyhnutné a zásadné pre boj proti podvodom. Ak by sa opatrenie v osobitných prípadoch nezaviedlo, vzniklo by veľké riziko podvodu a rozsiahlych strát pre verejné rozpočty.

Niekoľko členských štátov uviedlo, že prenesenie daňovej povinnosti bolo nevyhnutné, aby mohli bojovať proti podvodom v určitých sektoroch, pretože bežné opatrenia postavené na audite vo väčšine prípadov nestačia. Niektoré členské štáty konštatovali, že bez mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti by museli vynakladať veľké množstvo prevádzkových zdrojov, pričom výsledok má často len spätnú účinnosť a nezaručuje úspech.

Konkrétne, pokiaľ ide o dodávky emisných kvót skleníkových plynov, členské štáty uviedli, že prenesenie daňovej povinnosti je nevyhnutné na boj proti podvodom v oblasti DPH a prevenciu ďalších strát, ktoré by vznikli štátnym rozpočtom. Bez vnútroštátneho prenesenia daňovej povinnosti by podvody pravdepodobne pokračovali, pretože obvyklé zdroje a opatrenia na kontrolu by na boj proti nim nestačili.

Niektoré členské štáty poukázali na to, že čeliť medzinárodným podvodom s emisnými kvótami skleníkových plynov je možné iba zavedením spoločných pravidiel na širšej úrovni; zavedenie prenesenia daňovej povinnosti iba v jednom alebo niekoľkých členských štátoch by nemalo rovnaký účinok.

3.2.2.2Posúdenie zainteresovanými stranami

Všetky zainteresované strany, ktoré poskytli spätnú väzbu k tomuto prvku, sa domnievajú, že toto opatrenie je nevyhnutné na boj proti podvodom v oblasti DPH.

Bez tohto opatrenia by podvodné konanie zahŕňajúce dané tovary a služby s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovalo. Mnoho spoločností by bolo nútených ukončiť zmluvy s podnikmi bez dostatočnej záruky ich čestnosti, čo by malo vplyv na hospodársku činnosť vo všeobecnosti. Malo by to vplyv aj na podnikanie z obchodného hľadiska, a to nielen preto, že obchodné oddelenia by museli viesť dlhé postupy schvaľovania protistrán, ale aj vzhľadom na čas, ktorý by daňové oddelenia trávili kontrolou ich činností.

3.2.3Presun podvodov do iných sektorov

3.2.3.1Posúdenie členskými štátmi

Členské štáty majú v otázke presunu podvodov do iných sektorov pomerne rozdielne názory. Zatiaľ čo niektoré členské štáty, ktoré uplatňujú opatrenie, sa domnievajú, že nedošlo k žiadnemu presunu podvodov na iné tovary alebo služby, rovnaký počet členských štátov tvrdí, že sa takýto presun vyskytol.

Členské štáty, ktoré zistili presun podvodov do iných sektorov, uviedli, že podvodníci sa prispôsobujú a naozaj prechádzajú na iné tovary, na ktoré sa nevzťahuje mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti.

Jeden členský štát potvrdil, že v súvislosti so zavedením prenesenia daňovej povinnosti je často možné pozorovať, ako spoločnosti zapojené do podvodov MTIC menia svoje postavenie v podvodnom reťazci transakcií (napr. zo sprostredkovateľa na nástrojovú spoločnosť). Jeden členský štát zdôraznil, že po zavedení mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti podvodníci menia svoj spôsob fungovania. Začínajú napríklad používať viac ako jeden tovar (produkt) v rámci podvodného reťazca, aby sťažili odhalenie príslušného tovaru a finančného vplyvu podvodu.

V prípade prenesenia daňovej povinnosti, pokiaľ ide o emisné kvóty skleníkových plynov, jeden členský štát poukázal na presun podvodov v oblasti DPH do sektora elektrickej energie.

Niektoré členské štáty zistili presun podvodného konania v prípade elektroniky, kde je možné tovary jednoducho nahradiť takými, na ktoré sa nevzťahuje opis produktov uvedených v ustanovení. Niekoľko členských štátov uviedlo, že po zavedení prenesenia daňovej povinnosti v sektoroch mobilných telefónov, mikroprocesorov, tabletov, počítačov a laptopov došlo k presunu podvodného konania do sortimentu podobných výrobkov, ako sú fotoaparáty, herné konzoly, monitory, náplne do tlačiarní alebo spotrebná elektronika a spotrebné elektrické zariadenia.

Jeden členský štát odhalil podvod v sektore múky, krmovín a rastlinných olejov, čo mohlo byť dôsledkom presunu po zavedení prenesenia daňovej povinnosti v sektore obilnín.

A napokon niekoľko členských štátov uviedlo, že im nie sú známe žiadne informácie o presune do iných sektorov.

3.2.3.2Posúdenie zainteresovanými stranami

Spätná väzba zainteresovaných strán k tomuto prvku bola dosť obmedzená, keďže sa zdá, že väčšina zainteresovaných strán nemá informácie v tejto oblasti. Podľa niekoľkých zainteresovaných strán sa zdá prirodzené, že po zavedení mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v jednom sektore sa podvodníci zamerajú na iný.

3.2.4Presun podvodov do iných členských štátov

3.2.4.1Posúdenie členskými štátmi

Počet členských štátov, ktoré po zavedení opatrenia zistili presun podvodov do iných členských štátov, bol rovnaký, ako počet tých, ktoré takýto presun nezistili.

Podľa niekoľkých členských štátov je pravdepodobné, že sa podvody presunú do členského štátu, ktorý nezaviedol mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, keďže podvodníci hľadajú nové príležitosti pre podvody. Niektoré členské štáty konštatovali, že sa na ich území vyskytli riziká podvodu po tom, ako bolo v susednom členskom štáte zavedené prenesenie daňovej povinnosti.

V prípade emisných kvót skleníkových plynov niektoré členské štáty poukázali na presun podvodov do iných členských štátov. Niekoľko členských štátov uviedlo, že keď sa podvody nepresunuli do iných členských štátov, možno to čiastočne pripísať skutočnosti, že po zaznamenaní podvodu v určitom sektore zareagovali ostatné členské štáty na podvody v oblasti DPH tým, že preventívne zaviedli prenesenie daňovej povinnosti v príslušnom sektore, čím obmedzili príležitosti na presun podvodov na ich územie.

3.2.4.2Posúdenie zainteresovanými stranami

Spätná väzba zainteresovaných strán k tomuto prvku bola obmedzená, keďže sa zdá, že väčšina zainteresovaných strán nemá informácie v tejto oblasti. Niekoľko zainteresovaných strán oznámilo Komisii, že si nevšimli žiadny presun podvodov do iných členských štátov.

3.2.5Vplyv na náklady na dodržiavanie predpisov a proporcionalita opatrenia

3.2.5.1Posúdenie členskými štátmi

Väčšina členských štátov sa domnieva, že v dôsledku zavedenia opatrenia sa do istej miery zvýšili náklady na dodržiavanie predpisov. Dodatočné náklady sú spojené so zmenami v účtovných systémoch, registračných pokladniach, fakturácii, odbornej príprave zamestnancov atď.

Hoci sa niektoré členské štáty domnievajú, že zvýšenie nákladov je značné, všetky členské štáty vyjadrili názor, že zvýšenie nákladov je primerané a do veľkej miery vyvážené výhodami, ktoré vyplývajú zo zavedenia opatrenia, ako je napríklad zvýšenie príjmov z DPH, obmedzenie nekalej súťaže, zníženie nákladov na posúdenie možných rizík spojených s DPH pri transakciách, zníženie nákladov na daňové spory, zlepšenie peňažného toku.

Niektoré členské štáty sa domnievajú, že náklady na dodržiavanie predpisov sa v dôsledku zavedenia opatrenia nezvýšili.

3.2.5.2Posúdenie zainteresovanými stranami

Väčšina zainteresovaných strán zaznamenala určité zvýšenie nákladov spojené s vykonávaním mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti vo vymedzených sektoroch.

Vo všeobecnosti jeden z hlavných nákladov pre podniky predstavovala zmena v peňažnom toku DPH a jednorazové náklady na zavedenie (napr. vrátane analýzy produktov, na ktoré sa vzťahuje prenesenie daňovej povinnosti). Vykonávanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti sa považuje aj za príčinu sťaženia správneho určenia DPH, fakturácie a kontroly faktúr prijatých od iných dodávateľov na vstupe. Spôsobuje aj nové riziká pre dodávateľov a zákazníkov, napríklad keď dodávateľ chybne uplatní prenesenie daňovej povinnosti, pričom nezaúčtuje DPH na faktúre, alebo prípady, keď zákazník prijme faktúru, ktorá bola chybne vystavená s DPH namiesto uvedenia, že je potrebné uplatniť prenesenie daňovej povinnosti, a v dôsledku toho zaplatí DPH svojmu dodávateľovi.

Zároveň zainteresované strany rozhodne považujú tieto náklady za primerané dosiahnutým výhodám. Konštatovali, že legitímne podniky sa jednoznačne domnievajú, že zvýšené náklady na dodržiavanie predpisov sú odôvodnené vzhľadom na vytvorenie rovnakých podmienok zavedením prenesenia daňovej povinnosti. Pre niektoré podniky boli vzniknuté náklady nevyhnutné na stabilizáciu trhu.

Niekoľko zainteresovaných strán nezaznamenalo žiadne zvýšenie nákladov na dodržiavanie predpisov. Niektoré tvrdia, že postup prenesenia daňovej povinnosti zjednodušuje interné postupy a obmedzuje nepotrebné peňažné toky pre daňovníkov a daňové úrady.

3.2.6Ďalšie záležitosti a pripomienky Komisie

Hoci nebol zistený žiadny závažný problém, ktorý by sa týkal presunu podvodov do iných členských štátov, niekoľko členských štátov poukázalo na to, že riziko takéhoto presunu sa zvyšuje a že mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti sa zavádza aj ako preventívne opatrenie, najmä vtedy, ak toto opatrenie zaviedol susedný členský štát. Preto skutočnosť, že nebol spozorovaný žiadny presun podvodov do iných členských štátov, možno čiastočne pripísať tomu, že členské štáty preventívnym zavedením mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti obmedzujú príležitosti na presun podvodov.

Pokiaľ ide o presun podvodov do iných sektorov, Komisia dostala niekoľko žiadostí od členských štátov, ktoré si želajú uplatňovať prenesenie daňovej povinnosti na vnútroštátne dodávky určitých tovarov, ktoré nie sú uvedené v článku 199a, ale často úzko súvisia s tovarmi, na ktoré sa tento článok vzťahuje. Často uvádzanou motiváciou pre podanie tejto žiadosti je zaznamenaný presun v podvodnom transakčnom reťazci od tovarov, na ktoré sa dotknutá krajina rozhodla uplatňovať prenesenie daňovej povinnosti, k podobným tovarom, ktoré nie sú uvedené v zozname. To naznačuje, že vnútroštátne prenesenie daňovej povinnosti je opatrenie, ktoré môže za krátky čas vyriešiť konkrétny problém s podvodmi pri dodávkach určitých tovarov alebo poskytovaní určitých služieb, vedie však k presunu podvodov na iné tovary, pričom do týchto podvodov sú často zapojení tí istí obchodníci. Potvrdzuje to tvrdenia, ktoré niektoré členské štáty uviedli vo svojich odpovediach. Preto Komisia pri posudzovaní takýchto žiadostí o výnimky vždy trvá na tom, aby členské štáty zároveň uvádzali, aké ďalšie opatrenia prijímajú alebo plánujú prijať na riešenie problému s podvodmi v oblasti DPH v príslušnom sektore.

Nakoniec niektoré zainteresované strany z podnikateľského prostredia poskytli všeobecné pripomienky k mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti pre konkrétne sektory. Vo všeobecnosti sa domnievajú, že voliteľné prenesenie daňovej povinnosti komplikuje podnikanie, obmedzuje právnu istotu, a zdôraznili potrebu štandardizovaného a harmonizovaného vykonávania smernice o DPH. Niektorí uviedli, že voliteľné prenesenie daňovej povinnosti predstavuje iba rýchle opatrenie a nie je účinné ako dlhodobé riešenie, pretože na globálnej úrovni sa množstvo podvodov v oblasti DPH v priebehu rokov neznížilo. Podľa nich je teda potrebný spoľahlivejší systém, ktorý bude odolnejší voči podvodom.

3.3Obdobie minimálne dvoch rokov na uplatňovanie opatrenia uvedeného v článku 199a smernice o DPH

Podľa článku 199a ods. 1 smernice o DPH môžu členské štáty uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti do 31. decembra 2018 a minimálne na obdobie dvoch rokov.

Ukázalo sa, že požiadavka, aby sa opatrenie uplatňovalo minimálne dva roky, predstavuje prekážku pre niektoré členské štáty, ktoré chceli zaviesť mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti v priebehu roka 2017 s cieľom bojovať proti novo objaveným prípadom podvodov v oblasti DPH pri dodávaní tovarov a/alebo poskytovaní služieb uvedených v článku 199a. Dotknuté členské štáty museli nakoniec predložiť žiadosť o výnimku podľa článku 395 smernice o DPH a v súlade s postupom uvedeným v príslušnom článku, čo spôsobilo oneskorenie reakcie týchto členských štátov na problém s podvodmi. V tejto súvislosti vzniká otázka, do akej miery je obmedzenie na dva roky prospešné.

3.4Posúdenie opatrenia uvedeného v článku 199b smernice o DPH

Článok 199b smernice o DPH umožňuje členským štátom označiť príjemcu za osobu povinnú zaplatiť DPH pri osobitných dodaniach tovaru a poskytnutiach služieb ako opatrenie mechanizmu rýchlej reakcie s cieľom bojovať proti neočakávaným a rozsiahlym podvodom, ktoré môžu viesť k značným a nenapraviteľným finančným stratám.

Tento mechanizmus rýchlej reakcie sa nikdy neuplatnil, pretože pre členské štáty je ťažké splniť podmienky. Dotazník týkajúci sa tohto opatrenia bol odoslaný iba členským štátom 5 a zameriaval sa na jeho užitočnosť a podmienky jeho uplatňovania. Väčšina členských štátov poskytla svoje stanoviská k týmto prvkom.

3.4.1Posúdenie členskými štátmi

Veľká väčšina členských štátov, ktoré odpovedali, sa domnieva, že mechanizmus rýchlej reakcie je naďalej užitočným nástrojom v boji proti konkrétnym prípadom neočakávaných a rozsiahlych podvodov. Toto opatrenie zvyšuje šancu členských štátov eliminovať podvody a obmedziť možnosť nenapraviteľných strát príjmov z DPH. Dopĺňa a chráni celý systém DPH. Členské štáty zdôraznili mimoriadny charakter opatrenia, ktoré by malo slúžiť iba ako posledná možnosť.

Niektoré členské štáty sa domnievajú, toto opatrenie nie je užitočné, a tvrdia, že podmienky sú mimoriadne prísne a v praxi sa nedajú splniť. Jeden členský štát uviedol, že podmienky „neočakávané“ a „rozsiahle“ sa v praxi navzájom vylučujú. Ak sa podvod objaví neočakávane, je ťažké dokázať, že je rozsiahly. Ak sa dá dokázať, že je podvod rozsiahly, nemožno splniť kritérium, že je neočakávaný.

Iba jeden členský štát konštatoval, že toto opatrenie nie je užitočné, pretože ostatné opatrenia uvedené v smernici o DPH sú postačujúce.

4ZÁVER A BUDÚCE KROKY

Členské štáty sa vo všeobecnosti domnievajú, že mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti uvedený v článku 199 ods. 1 smernice o DPH je veľmi účinným a efektívnym nástrojom na boj proti podvodom v oblasti DPH. Vďaka zavedeniu mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti sa podvody vo vymedzených sektoroch výrazne obmedzili alebo úplne zmizli. Tento názor vyjadrili vo svojich odpovediach aj oslovené zainteresované strany z podnikateľského prostredia. Pokiaľ ide o mechanizmus rýchlej reakcie uvedený v článku 199b smernice o DPH, hoci nebol nikdy použitý, členské štáty sa domnievajú, že predstavuje užitočný nástroj pre výnimočné prípady podvodov v oblasti DPH.

Opatrenia obsiahnuté v článkoch 199a a 199b smernice o DPH sú časovo obmedzené a ich platnosť uplynie 31. decembra 2018. Podľa spätnej väzby od členských štátov a zainteresovaných strán sa zdá, že ak sa platnosť opatrení nepredĺži, členské štáty by prišli o efektívny nástroj na boj proti podvodom v oblasti DPH.

Sektorový mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti systém DPH zúčastnených členských štátov do istej miery komplikuje, čo vedie k vyšším nákladom na dodržiavanie predpisov pre podniky a vyššiemu administratívnemu zaťaženiu pre daňové úrady. Podľa nedávnej štúdie o posúdení voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti 6 tento mechanizmus spôsobuje podnikom zvýšenie nákladov na dodržiavanie predpisov o 43 %. Mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti môže obzvlášť zaťažovať MSP, ktoré často nemajú technické prostriedky na zvládnutie požiadaviek na dodržiavanie predpisov súvisiacich s mechanizmom prenesenia daňovej povinnosti.

V rámci posúdenia vplyvu, ktoré tvorí prílohu k návrhu na dočasné uplatňovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti 7 , bolo vykonané posúdenie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti (aj v porovnaní so sektorovým prenesením daňovej povinnosti) na vnútornom trhu. Sektorový mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti sa považuje za účinné dočasné opatrenie a Komisia nemá informácie o tom, že by cielený mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti mal značné škodlivé následky vzhľadom na jeho úzky rozsah pôsobnosti a časové obmedzenie.

Kým nenadobudne účinnosť konečný režim, možnosti zahrnuté v článkoch 199a a 199b sú pre členské štáty veľmi užitočné ako dočasné a cielené ad-hoc opatrenia. Uplynutie platnosti týchto opatrení bez toho, aby boli poskytnuté alternatívne riešenia, by mohlo nakoniec viesť k zvýšeniu množstva podvodov v oblasti DPH, obmedzeniu spravodlivosti pri výbere daní a strate štátnych príjmov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a keďže konečný režim DPH by vyriešil problém spôsobený oslobodením od DPH spojeným s dodaniami tovaru v rámci Spoločenstva, keď zákazník získa tovar a nemusí zaplatiť DPH dodávateľovi, predĺženie oboch opatrení na základe článku 199a aj mechanizmu rýchlej reakcie podľa článku 199b by malo byť obmedzené, kým nenadobudne účinnosť konečný režim, alebo na ďalšie časovo obmedzené obdobie. Ak by platnosť týchto dvoch opatrení uplynula teraz, členské štáty by mali menej nástrojov na boj proti podvodom v oblasti DPH v určitých sektoroch. Komisia preto vydá v druhom štvrťroku 2018 príslušný legislatívny návrh, ktorým sa predĺži platnosť existujúcich opatrení.

(1)      Článok 3 smernice 2013/42/EÚ z 22. júla 2013, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES.

(2)

     COM(2017) 706 final.

(3)

     COM(2017) 569 final, COM(2017) 568 final, COM(2017) 567 final.

(4)      Skupina odborníkov v oblasti DPH pomáha a radí Európskej komisii v záležitostiach týkajúcich sa DPH. Túto skupinu tvoria jednotlivci vymenovaní na základe osobnej spôsobilosti, ktorí musia byť odborníkmi v oblasti DPH, a organizácie zastupujúce najmä podniky a daňových špecialistov, ktorí môžu pomôcť pri tvorbe a vykonávaní politík v oblasti DPH.

(5)      Keďže opatrenie sa nikdy neuplatnilo, podniky nemajú s jeho uplatňovaním žiadne skúsenosti.

(6)      EY, 2014.

(7)

     Návrh SMERNICE RADY, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o dočasné uplatňovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávaním tovaru a poskytovaním služieb presahujúcich určitú hranicu. [COM(2016) 811 final] z 21. decembra 2016.

Tento návrh poskytuje členským štátom možnosť zaviesť všeobecný (nie pre konkrétne sektory) mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na vnútroštátne dodania tovaru a poskytnutia služieb pri splnení určitých podmienok. Rozsah pôsobnosti a podmienky požadované pre uplatňovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti sa líšia od podmienok uvedených v článkoch 199a a 199b smernice o DPH, takže by nebol náhradou týchto opatrení.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 3. 2018

COM(2018) 118 final

PRÍLOHA

k

Správe Komisie Rade a Európskemu parlamentu

o vplyve článkov 199a a 199b smernice Rady 2006/112/ES na boj proti podvodom

Používanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti na základe článku 199a smernice o DPH členskými štátmi