52016PC0824

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

So službami predstavujúcimi okolo 70 % HDP a zamestnanosti EÚ je podpora konkurencieschopnosti trhu služieb EÚ základom pre vytváranie pracovných miest a rastu v EÚ. Smernica o službách, ktorá bola prijatá v roku 2006, stanovila všeobecné ustanovenia, ktoré uľahčujú zriaďovanie poskytovateľov služieb a ich schopnosť poskytovať cezhraničné služby v rámci jednotného trhu. Smernica podnietila niekoľko reforiem v členských štátoch EÚ, čím za posledných desať rokov zvýšila HDP EÚ o 0,9 %.

Napriek tomu je potrebné využiť ešte stále veľký potenciál na rast a vytváranie pracovných miest. Trhy služieb EÚ by mali prospech z rýchlejšieho rastu produktivity a účinnejšieho rozdelenia zdrojov. Cezhraničný obchod a investície do služieb sú naďalej nízke. Odstránenie zostávajúcich prekážok cezhraničných činností v oblasti služieb prispeje k posilneniu hospodárskej súťaže, čo bude mať za následok širší výber a lepšie ceny pre spotrebiteľov, ako aj zvýšenie miery inovácie. Riešenie týchto prekážok v rámci, ktorý už poskytla smernica o službách, ponúka potenciál na vytvorenie ďalších 1,7 % HDP EÚ 1 . Okrem toho, lepšie fungovanie trhu služieb pozitívne ovplyvní konkurencieschopnosť priemyslu, vzhľadom na to, že výrobný sektor EÚ predstavuje významného odberateľa a konečného používateľa služieb. Služby v skutočnosti predstavujú 40 % hodnoty konečného produktu v EÚ. Konkurencieschopný výrobný sektor je preto podmienený dobre fungujúcim trhom služieb.

Z týchto dôvodov Európska rada zdôraznila, že „zabezpečenie prehĺbenejšieho a spravodlivejšieho jednotného trhu bude dôležité pri vytváraní nových pracovných miest, zvyšovaní produktivity a zabezpečení atraktívneho prostredia pre investície a inovácie“ 2 . Lepšie fungujúci vnútorný trh je jednou z desiatich priorít Európskej komisie. Komisia vo svojej stratégii jednotného trhu prijatej v októbri 2015 oznámila sériu opatrení na uskutočnenie jednotného trhu bez hraníc pre služby 3 . Cieľ je jasný: obmedziť prekážky, čo uľahčí poskytovateľom služieb hľadanie nových obchodných príležitostí, pri zaručení kvality služieb pre spotrebiteľov. Tento návrh nadväzuje na stratégiu jednotného trhu.

Smernica o službách poskytuje vyvážený právny rámec na dosiahnutie týchto cieľov. Zabezpečuje, že vnútroštátne nariadenie je nediskriminačné, odôvodnené a primerané pre splnenie cieľov verejného záujmu. Okrem toho vyžaduje, aby členské štáty znížili prekážky administratívneho charakteru, ktoré v praxi bránia poskytovateľom služieb v cezhraničnom fungovaní. Tento návrh neovplyvní smernicu o službách, ani dôležité zásady, ktoré stanovuje.

Tieto zásady, ktoré zaviedla smernica o službách, umožnili pozitívny pokrok smerom k lepšiemu fungovaniu trhu služieb EÚ. Prekážky, ktoré bránia zvýšenej integrácii jednotného trhu, sú však zároveň stále prítomné v mnohých kľúčových sektoroch. To sa týka najmä niekoľkých služieb pre podniky a v oblasti stavebníctva, kde je pre poskytovateľov služieb často ťažké sledovať obchodné príležitosti v iných členských štátoch. Pri expandovaní do zahraničia čelia administratívnym prekážkam. Potvrdilo sa to prostredníctvom rozsiahlych kontaktov s poskytovateľmi služieb 4 .

Poskytovatelia služieb čelia administratívnej náročnosti, keď chcú ponúkať svoje služby v zahraničí. To zahŕňa aj nejasnosti o tom, ako dodržiavať existujúce pravidlá, ktoré odrádzajú spoločnosti, najmä malé a stredné podniky, od úsilia využívať obchodné príležitosti v iných členských štátoch. Pre poskytovateľov služieb je náročné získať informácie o platných regulačných požiadavkách a postupoch, ktoré je potrebné vykonať pred vstupom na trh iného členského štátu. Okrem toho vnútroštátne pravidlá sa často vzťahujú len na vnútroštátne situácie, pričom neobjasňujú, ako by sa mali uplatňovať na poskytovateľov služieb z iných členských štátov EÚ. Preto ak sa poskytovatelia služieb snažia trvalo usadiť v inom členskom štáte alebo majú v úmysle dočasne poskytovať svoje služby v zahraničí, je pre nich často náročné porozumieť, ktoré pravidlá sa ako uplatňujú. Administratívne formality v rôznych členských štátoch sú pre poskytovateľov služieb často komplikované a nákladné.

Európsky elektronický preukaz služieb má preto za cieľ znížiť administratívnu náročnosť pre poskytovateľov služieb, ktorí chcú poskytovať svoje služby aj v iných členských štátoch. Zároveň sa tým zabezpečí, aby členské štáty mohli uplatňovať odôvodnenú reguláciu. Bol by k dispozícii poskytovateľom služieb na dobrovoľnom základe ako alternatívny spôsob na preukázanie zhody s príslušnými vnútroštátnymi predpismi. Poskytovatelia služieb by mohli využívať plne elektronické postupy na úrovni EÚ na splnenie formalít pri expandovaní do zahraničia, čím by sa im poskytla zvýšená právna istota a výrazne by sa znížila administratívna náročnosť. Prostredníctvom elektronického preukazu sa vyhnú administratívnym prekážkam, ako napríklad neistota v tom, ktoré požiadavky platia, vypĺňanie odlišných formulárov v cudzích jazykoch, preklady, potvrdzovanie a overovanie dokumentov a neelektronické procedurálne úkony. Úspora nákladov spojená s formalitami, ktoré by zahŕňal postup s elektronickým preukazom by bola významná v porovnaní so súčasnou situáciou, potenciálne až o 50 % alebo aj viac 5 .

Ak má poskytovateľ služieb v úmysle poskytovať svoje služby v zahraničí dočasne, elektronický preukaz sa vydá v domovskom členskom štáte. Hostiteľské členské štáty by mali možnosť vzniesť námietku proti vydaniu európskeho elektronického preukazu, ak im to smernica o službách umožňuje v rámci dôvodov vyššieho verejného záujmu uvedených v článku 16. Po vydaní by elektronický preukaz umožnil poskytovateľovi služieb dočasne poskytovať služby v zahraničí v hostiteľskom členskom štáte. Rozhodovacie právomoci hostiteľských členských štátov o zamietnutí žiadosti o európsky elektronický preukaz služieb zostávajú preto nezmenené, v súlade s článkom 16 smernice o službách.

Ak má poskytovateľ služieb v úmysle poskytovať služby prostredníctvom pobočky, agentúry alebo kancelárie v inom členskom štáte, elektronický preukaz vydáva hostiteľský členský štát. V takomto prípade poskytovateľ služieb stále žiada o elektronický preukaz na úradoch svojej domovskej krajiny, ktoré skontrolujú, či má poskytovateľ služieb sídlo na jej území v súlade s platnými predpismi. V druhom kroku však úrady domovských členských štátov začnú proces s príslušnou správou hostiteľskej krajiny, aby tejto krajine umožnili overiť, či žiadajúci poskytovateľ služieb spĺňa regulačné požiadavky tejto krajiny v súlade so smernicou o službách. V konečnom dôsledku by nevznikalo rozdielne zaobchádzanie medzi domovskými a zahraničnými poskytovateľmi služieb. Elektronický preukaz by po tom, ako by bol vydaný, umožnil svojmu držiteľovi poskytovať služby prostredníctvom vedľajšej prevádzky (v podobe pobočky, agentúry alebo kancelárie) v predmetnom hostiteľskom členskom štáte.

Myšlienka európskeho elektronického preukazu služieb je podobná európskemu profesijnému preukazu (EPC), s ktorým sú už úrady členských štátov oboznámené. EPC sa začal poskytovať v januári 2016 a miera záujmu zo strany vybraných odborníkov bola značná, čo dokazuje, že tento druh zjednodušujúceho nástroja prináša svojim používateľom praktické výhody. Európsky elektronický preukaz služieb, ako aj EPC sú dobrovoľné elektronické postupy, ktoré fungujú na úrovni EÚ. Použitie európskeho elektronického preukazu služieb je pre poskytovateľov služieb dobrovoľné. Úrad domovskej krajiny žiadateľa vystupuje ako jednotné kontaktné miesto. Okrem toho fungovanie oboch systémov vychádza z vopred definovaných a záväzných postupov spolupráce medzi domovskými a hostiteľskými členskými štátmi, ktoré sú realizované prostredníctvom existujúceho informačného systému o vnútornom trhu (IMI) zriadeného nariadením o IMI 6 .

Oba systémy majú zároveň rozdielne ciele. EPC uľahčuje poskytovanie služieb cez hranice prostredníctvom uznávania odborných kvalifikácií fyzických osôb ako pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činných poskytovateľov služieb, v súlade so smernicou o uznávaní odborných kvalifikácií (PQD).

Európsky elektronický preukaz služieb sa týka oveľa širšieho rozsahu požiadaviek. Mal by byť k dispozícii ako pre fyzické osoby, ktoré sú samostatne zárobkovo činné, tak pre spoločnosti, ktoré majú v úmysle poskytovať služby v inom členskom štáte. Na rozdiel od EPC, európsky elektronický preukaz služieb by navyše ponúkal technické zariadenia na uľahčenie plnenia administratívnych formalít týkajúcich sa vyslania zamestnancov do území tých členských štátov, ktoré oznámili Komisii svoj úmysel využívať systém IMI na tieto účely. Táto možnosť využívať systém IMI nijakým spôsobom nezmení platné pravidlá stanovené v smernici 2014/67/EÚ. Okrem toho sú v ňom tiež zahrnuté pravidlá na uľahčenie získania poistného krytia pre služby poskytované cez hranice.

Elektronický preukaz by pokrýval požiadavky spadajúce pod smernicu o službách, teda nie oblasti ako dane, pracovná sila a sociálne zabezpečenie. Napriek tomu však úrady členských štátov nesmú od držiteľa elektronického preukazu vyžadovať, aby poskytol informácie, ktoré už sú obsiahnuté v elektronickom preukaze pre postupy alebo formality, ktoré sa vyžadujú od poskytovateľa v súvislosti so zadávaním verejnej zákazky, súťažou návrhov alebo koncesiou, založením dcérskych spoločností alebo registráciou pobočiek v rámci podnikového práva a registráciou povinného sociálneho poistenia.

Európsky elektronický preukaz služieb by v prvej fáze platil pre služby pre podniky a v oblasti stavebníctva v rozsahu, v akom súvisiace činnosti spadajú pod smernicu o službách. Oba sektory majú kľúčový význam pre hospodárstvo EÚ 7 . Poskytovatelia služieb v oblasti stavebníctva alebo služieb pre podniky musia často čeliť veľkej administratívnej náročnosti pri expandovaní do zahraničia. Navyše v poslednom desaťročí bol rast produktivity v oboch sektoroch veľmi malý a úroveň cezhraničného obchodovania a investícií sú veľmi obmedzené. Nárast cezhraničnej hospodárskej súťaže by pomohol udržať a zlepšiť konkurencieschopnosť oboch sektorov.

Tento návrh tiež obsahuje ustanovenia o preskúmaní pre budúce zváženie účinnosti európskeho elektronického preukazu služieb, aj pokiaľ ide o splnenie formalít potrebných na vysielanie zamestnancov a zohľadnenie skúseností tých členských štátov, ktoré si mohli zvoliť možnosť podľa článku 6 ods. 3 tohto návrhu nariadenia, ktorý umožňuje vykonanie príslušných formalít prostredníctvom elektronickej platformy prepojenej so systémom IMI.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v danej oblasti politiky

Toto nariadenie sa predkladá spolu so smernicou. Toto nariadenie zavádza európsky elektronický preukaz služieb, pričom nemení príslušné právne predpisy EÚ. Stanovuje nástroje, ktoré sú k dispozícii pre poskytovateľov služieb v celej EÚ. Okrem toho uľahčuje riešenie problémov súvisiacich s poistným krytím poskytovateľa služieb, ktorý vykonáva svoju činnosť cezhranične. Táto smernica stanovuje právny a operačný rámec európskeho elektronického preukazu služieb, pričom reguluje okrem iného aj podmienky oprávnenosti, právomoci domovského a hostiteľského členského štátu, platnosť európskeho elektronického preukazu služieb a podmienky pre zrušenie alebo pozastavenie jeho platnosti.

Toto nariadenie plne zachováva existujúce ustanovenia EÚ o sociálnych otázkach, pracovných podmienkach (najmä pokiaľ ide o vysielanie pracovníkov, práva pracovníkov a sociálny pilier), zdraví a bezpečnosti a ochrane životného prostredia. Nemení ani nespochybňuje existujúce ochranné opatrenia v tomto smere. Elektronický preukaz by poskytoval ďalšie informácie o spoločnosti. Právomoc členských štátov vykonávať kontroly na mieste by ostala úplne nedotknutá. Pravidlá o vysielaní pracovníkov v rámci smerníc 96/71/ES a 2014/67/EÚ sa budú naďalej uplatňovať v kontexte európskeho elektronického preukazu služieb, ale na splnenie týchto predpisov bude potrebné poskytnúť ďalšie možnosti. Ak členský štát stanovil postupy, ktoré umožňujú elektronické vypĺňanie vyhlásenia súvisiaceho s vysielaním pracovníkov podľa článku 9 smernice 2014/67/EÚ, elektronický preukaz nasmeruje držiteľa elektronického preukazu k príslušným vnútroštátnym postupom. Poskytovatelia, ktorí sú držiteľmi európskeho elektronického preukazu služieb môžu toto vyhlásenie predložiť aj prostredníctvom elektronickej platformy prepojenej s IMI, ak hostiteľský členský štát oznámil Komisii, že táto možnosť by sa mala uplatňovať pri vysielaní pracovníkov na jeho území.

Návrh európskeho elektronického preukazu služieb dopĺňa iné politické iniciatívy v súvislosti so službami oznámenými v rámci stratégie jednotného trhu na predchádzanie zavedenia prekážok pre cezhraničné poskytovanie služieb na vnútroštátnej úrovni. V tejto súvislosti dopĺňa návrh Komisie [XX] na smernicu reformujúcu postup, podľa ktorého členské štáty musia oznamovať systémy predchádzajúceho súhlasu a požiadavky týkajúce sa služieb.

Tento návrh bude okrem toho doplnený o iniciatívu jednotnej digitálnej brány, ktorá bola oznámená v stratégii jednotného trhu pre rok 2017. Brána, o ktorej sa verejne konzultovalo na jeseň roku 2016, sa bude zameriavať na súčasné medzery v informáciách pre podniky a občanov, a to začlenením, dokončením a vylepšením relevantných online informácií na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni. Okrem toho sa prepojí s asistenčnými službami. Navyše sa bude usilovať o ďalšiu digitalizáciu vnútroštátnych postupov relevantných pre občanov a podniky pri uplatňovaní ich práv jednotného trhu. Rozsah jednotnej digitálnej brány má presahovať rozsah sektorov zahrnutých v súčasnej iniciatíve.

Európsky elektronický preukaz služieb by mal ponúkať plne harmonizovaný a štandardizovaný nástroj pre cezhraničné poskytovanie služieb, znížiť náklady na dosiahnutie súladu pre špecifické trhy služieb, na ktorých dominujú prevažne malé a stredné podniky. Jeho cieľom je administratívne zjednodušenie spočívajúce v zapojení členského štátu, z ktorého poskytovateľ služieb pochádza, pričom tento (domovský) členský štát nerozhoduje o tom, aké požiadavky musí poskytovateľ služieb spĺňať v iných členských štátoch. V rámci európskeho elektronického preukazu služieb je na tom inom členskom štáte, aby informoval o súlade a zabezpečil ho v rámci vopred určeného a plne štandardizovaného postupu. Jednotná digitálna brána sa prepojí s týmto postupom a uľahčí jeho nájdenie pre svojich používateľov.

Zavedenie európskeho elektronického preukazu služieb bude plne v súlade s rozvojom projektu jednotnej digitálnej brány a bude rešpektovať zásady uvedené v akčnom pláne elektronickej verejnej správy (konkrétne ide o: štandardnú digitalizáciu, interoperabilitu, cezhraničný prístup, zásadu „len raz“ a štandardnú podporu začlenenia) 8 .

Napokon, tento návrh dopĺňa politiku Komisie v oblasti presadzovania, ktorú súčasne presadzuje, s cieľom riešiť neoprávnené alebo neprimerané vnútroštátne obmedzenia slobody usadiť sa a obmedzenia slobodného poskytovania služieb.

Vykonávanie tohto nariadenia bude podporované informačným systémom o vnútornom trhu (IMI) zriadeného nariadením o IMI 9 . IMI môže používať od roku 2011 okolo 5000 orgánov; je predmetom neustálych používateľských prieskumov a ukázal svoj potenciál s európskym profesijným preukazom, ktorý bol zavedený v januári 2016.

•Súlad s inými politikami Únie

Návrh na európsky elektronický preukaz služieb podľa tohto nariadenia a návrh smernice sú plne v súlade s ostatnými politikami Únie, najmä s tými, ktoré sledujú rovnaké ciele týkajúce sa administratívneho zjednodušenia a zredukovania požiadaviek na poskytovateľov služieb.

Zjednodušenie formalít týkajúcich sa dokumentov by dôsledne sledovalo riešenia, ktoré sa majú zaviesť v rámci nariadenia (EÚ) 2016/1191 o podpore voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii 10 .

V oblasti uznávania odborných kvalifikácií bol v roku 2013 zavedený podobný nástroj podpory administratívneho zjednodušenia – vyššie uvedený európsky profesijný preukaz – a od januára 2016 je dostupný pre určité množstvo povolaní (zdravotné sestry, lekárnici, fyzioterapeuti, horskí vodcovia a realitní agenti). S cieľom zabrániť duplicitnému použitiu, tento návrh zabezpečí, aby odborní pracovníci, ktorí môžu požiadať o európsky profesijný preukaz, nemohli získať európsky elektronický preukaz služieb.

V súvislosti s postupom s európskym elektronickým preukazom služieb koordinačné orgány a príslušné orgány využijú všetky dostupné prepojenia vnútroštátnych registrov vrátane prepojení obchodných registrov (BRIS), ako to vyžaduje smernica 2009/101/ES, ako aj registrov platobnej neschopnosti v zmysle nariadenia (EÚ) 2015/848, pred akýmikoľvek inými prostriedkami získania informácií alebo overenia predtým získaných informácií na účely tohto konania.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Toto legislatívne opatrenie spadá do oblasti spoločnej právomoci v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) ZFEÚ. Jeho cieľom je uľahčiť zriadenie a poskytovanie služieb formou prijatia opatrení na aproximáciu zákonom stanovených ustanovení, ktorých predmetom je fungovanie vnútorného trhu. Toto nariadenie je založené na článku 114 ZFEÚ, ktorý je všeobecným právnym základom pre prijatie takýchto opatrení.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Celkovým cieľom tohto legislatívneho návrhu je zabezpečiť hladké fungovanie jednotného trhu EÚ pre služby, ktorý nie je obmedzený na územie jedného členského štátu, ale pokrýva celé územie EÚ. Vzhľadom na nadnárodný charakter jednotného trhu EÚ a potrebu riešiť situácie v cezhraničnom kontexte čo najkoherentnejším spôsobom, využitie IMI – existujúceho IT nástroja fungujúceho v celej EÚ, predstavuje efektívnu reakciu, ktorú možno poskytnúť iba opatrením na úrovni EÚ.

•Proporcionalita

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú primerané jeho cieľu ďalšej integrácie trhov služieb na úrovni EÚ, a to prostredníctvom podpory zvýšenej dynamiky trhu a cezhraničnej hospodárskej súťaže. Sú tiež primerané cieľom zameraným na zvýšenie transparentnosti, zníženie nákladov a zjednodušenie postupov, ktoré členské štáty ukladajú poskytovateľom služieb v cezhraničných situáciách, najmä pri postupoch na vysielanie zamestnancov a pokiaľ ide o poistenie profesijnej zodpovednosti. Navyše stavia na IMI, existujúcom IT nástroji na úrovni EÚ, ktorý je financovaný z rozpočtu EÚ a už využívaný vnútroštátnymi správami. Postup na úrovni EÚ prinesie len malé úpravy v nástroji IMI, čo bude mať za následok obmedzené náklady na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Takéto obmedzené náklady boli posudzované s ohľadom na existujúce podobné postupy, ako je európsky profesijný preukaz.

Tieto opatrenia neprekračujú rámec toho, čo je potrebné na riešenie zistených problémov a na dosiahnutie stanovených cieľov. Hoci postup na úrovni EÚ vyžaduje aktívnu úlohu orgánov verejnej správy členských štátov, finančné úsilie, ktoré môžu členské štáty očakávať, bude obmedzené prostredníctvom využívania informačného systému o vnútornom trhu, čo je platforma už využívaná a fungujúca s fondmi EÚ. Okrem toho, možnosti, ktoré prináša využívanie európskeho elektronického preukazu služieb týkajúce sa ďalšej hospodárskej súťaže na trhu služieb s viacerými hráčmi na trhu, ako aj dodatočného obratu, budú mať pozitívny vplyv na ekonomiky členských štátov.

Použitie európskeho elektronického preukazu služieb bude pre poskytovateľov služieb dobrovoľné.

•Výber nástroja

Toto nariadenie je založené na článku 114 ZFEÚ. Obsahuje ustanovenia na uľahčenie zriadenia vedľajšej prevádzky a uplatňovania slobody poskytovať služby a dočasné cezhraničné situácie. Na základe tohto ustanovenia Zmluvy, toto nariadenie zavádza aj praktické nástroje týkajúce sa poistenia profesijnej zodpovednosti, ktoré poskytovatelia služieb požadujú pre svoje činnosti v zahraničí.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Pri príprave tohto návrhu Komisia vykonala podrobné hodnotenie smernice o službách. Toto hodnotenie ukázalo, že vykonávanie smernice o službách bolo doteraz účinné len čiastočne. Smernica o službách bola schopná generovať dodatočný rast prostredníctvom reforiem členských štátov. Napriek tomu poskytovatelia služieb v kľúčových odvetviach služieb (napríklad v službách pre podniky a v oblasti stavebníctva) stále čelia značnému množstvu prekážok. Systém administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi navyše stále neposkytuje všetky jeho výhody. Z hĺbkovej analýzy, ktorá sa týkala funkčnosti a použiteľnosti miest jednotného kontaktu, vyplynulo, že väčšina miest jednotného kontaktu ešte stále nedospela k očakávanému zjednodušeniu administratívy v oblasti pre poskytovanie dočasných cezhraničných služieb alebo pre zriadenie podniku.

Hodnotenie Komisie okrem toho ukázalo, že členské štáty majú veľmi rôznorodý prístup, pokiaľ ide o povinnosti poistenia a prístup k poisteniu pre poskytovanie služieb, čo má za následok, že pre poskytovateľov služieb je náročné a nákladné zabezpečiť poistné krytie pre cezhraničné poskytovanie služieb, najmä pokiaľ ide o služby pre podniky a v oblasti stavebníctva.

Všetky tieto zostávajúce prekážky bránia rozvoju cezhraničných investícií a obchodu v oblasti služieb.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia uskutočnila niekoľko analýz a konzultácií na zhromaždenie dôkazov o zostávajúcich prekážkach plne fungujúceho jednotného trhu služieb, pričom sa dôraznejšie sústredila na praktické dôsledky ustanovení v praxi. Bolo vypracované ekonomické posúdenie s cieľom vyhodnotiť účinky vnútroštátnych reforiem na trhoch služieb a prístup k poisteniu pre poskytovateľov služieb. Okrem toho boli v rokoch 2014, 2015 a 2016 zorganizované aj pracovné semináre zúčastnených strán v rámci Fóra jednotného trhu. Tieto sa zaoberali problémom rozvíjania sa malých a stredných podnikov v cezhraničných regionálnych trhoch alebo špecifickými problémami v sektore služieb (najmä pokiaľ ide o služby pre podniky a v oblasti stavebníctva), ktorá je obmedzovaná v dôsledku nízkej úrovne cezhraničného obchodu a investícií na úrovni EÚ. Príspevky a podnety ukázali, že napriek určitému pokroku v posledných rokoch sa poskytovatelia služieb v niekoľkých ekonomicky významných odvetviach ešte stále stretávajú s mnohými prekážkami pri snahe expandovať za hranice členských štátov.

Zúčastnené strany vyjadrili rozdielne názory na možné spôsoby na zlepšenie rámca, ktorému podliehajú trhy služieb na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Zúčastnené strany sú takmer jednohlasne proti opätovnému otvoreniu smernice o službách. Toto nariadenie neupravuje žiadne podstatné pravidlá pre cezhraničné poskytovanie služieb, ako stanovuje smernica o službách, a takisto neupravuje žiadne pravidlá týkajúce sa vysielania pracovníkov, zdravia a bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia.

Od 3. mája do 26. júla 2016 prebehla online verejná konzultácia. V rámci konzultácie boli zhromaždené ďalšie názory zúčastnených strán, ako aj priame skúsenosti s pretrvávajúcimi prekážkami najmä v uvedených odvetviach služieb pre cezhraničné poskytovanie služieb v krajinách EÚ.

Komisia takisto pri niekoľkých príležitostiach zhromaždila názory zúčastnených strán na problémy, ktorým čelia poskytovatelia služieb pri získavaní poistného krytia pri dočasnom poskytovaní služieb v inom členskom štáte, a to najmä počas dvoch verejných konzultácií v roku 2013 a v roku 2015.

Výsledky týchto aktivít potvrdili, že na vnútroštátnej úrovni stále pretrvávajú neoprávnené a neprimerané požiadavky, ktoré sú na úkor poskytovateľov a príjemcov služieb v rámci jednotného trhu. Navyše poskytli konkrétne údaje o tom, aké politické opatrenia sa očakávajú od zúčastnených strán. Väčšina z nich podporovala potrebu riešiť zostávajúce prekážky pre cezhraničné poskytovanie služieb a uľahčiť prístup k poistnému krytiu v týchto situáciách, pričom by bolo zachované acquis EÚ v oblasti sociálnych vecí, zamestnanosti, zdravia a bezpečnosti alebo životného prostredia a uskutočňovaná ambiciózna politika presadzovania práva. V tejto súvislosti Komisia v novembri 2016 prijala komplexný balík na presadzovanie práv, s cieľom riešiť neprimerané obmedzenia zavedené v oblasti služieb v deviatich členských štátoch.

Cieľ tejto iniciatívy, teda zlepšenie rozvoja cezhraničných trhov služieb, bol podporený aj Radou pre konkurencieschopnosť v jej záveroch z 29. februára 2016 o stratégii jednotného trhu 11 , a tiež Európskou radou v jej záveroch z 28. júna 2016 12 . Takisto ho podporil aj Európsky parlament vo svojej správe o stratégii jednotného trhu prijatej 26. mája 2016 13 .

•Získavanie a využívanie odborných poznatkov

Pri príprave tohto návrhu nariadenia boli použité výsledky vzájomného hodnotenia v členských štátoch v rokoch 2010 až 2011, kontrol výkonnosti uskutočnených v rokoch 2011 až 2012 a partnerských hodnotení vykonaných v roku 2012 až 2013. Dobrým základom odborných znalostí boli aj výsledky rôznych verejných konzultácií vrátane konzultácie vykonanej v lete roku 2016.

Pokiaľ ide o poistné aspekty, zohľadnili sa aj výsledky verejných konzultácií začatých v roku 2013 v súvislosti s ťažkosťami, ktorým čelia poskytovatelia služieb pri získavaní poistného krytia v cezhraničnom kontexte, a z decembra 2015 o možnej zelenej knihe o retailových finančných službách. Táto posledná konzultácia sa tiež zaoberala konkrétnymi problémami súvisiacimi s poistením profesijnej zodpovednosti v cezhraničnom kontexte. S predstaviteľmi sektora poisťovníctva sa navyše konali pravidelné diskusie.

Komisia uskutočnila viacero pracovných seminárov so zúčastnenými stranami, najmä so sociálnymi partnermi, v rámci ktorých zhromaždila odborné znalosti o problémoch spôsobených dôležitými administratívnymi požiadavkami v členských štátoch. Údaje sa tiež získavali prostredníctvom externých štúdií a správ. Komisia sa okrem toho opierala aj o pravidelné výmeny na technickej úrovni v rámci svojej skupiny expertov na vykonávanie smernice o službách.

•Posúdenie vplyvu

Počas prípravy tejto iniciatívy sa vykonalo hodnotenie vplyvu. Opätovne predložená správa zohľadňuje odporúčania zo strany výboru pre kontrolu regulácie v jeho pôvodnom negatívnom stanovisku zo 14. októbra 2016 14 , ako aj ďalšie body, na ktoré výbor upozornil vo svojom konečnom pozitívnom stanovisku z 8. novembra 2016 15 . Objasnili sa najmä popis problému a rozsah hodnotenia vplyvu, rôzne možnosti politiky sa preskupili do jasne rozpoznateľných balíkov možností a zníženie administratívnych nákladov sa odhadlo s väčšou presnosťou.

V hodnotení vplyvu boli zvážené jednotlivé možnosti politiky a boli rozčlenené do „balíkov“ možných opatrení. Skúmali sa nasledujúce možnosti politiky:

Prvý balík možných opatrení by umožnil poskytovateľovi služieb získať osvedčenie o usídlení sa v súlade s právnymi predpismi v domovskom členskom štáte a potvrdenie existujúceho poistného krytia pre činnosti takisto v domovskom členskom štáte;

Druhý balík možných opatrení by umožnil poskytovateľovi služieb využiť postup na úrovni EÚ, ktorým by sa uľahčil prístup na trh v inom členskom štáte vrátane moderného elektronického mechanizmu prepojeného so systémom IMI na uľahčenie plnenia formalít pre vyslaných pracovníkov, pričom hostiteľský členský štát sa môže rozhodnúť, či to chce využívať. Navyše by riešil praktické prekážky súvisiace s poistením v cezhraničných situáciách;

Tretí balík možných opatrení by okrem druhého balíka navyše znižoval rozdiely v regulácii v mnohých kľúčových službách pre podniky (architektonických, inžinierskych a účtovných službách) prostredníctvom harmonizácie obmedzeného počtu požiadaviek platných pre poskytovateľov služieb v týchto troch oblastiach služieb (konkrétne ide o obmedzenia týkajúce sa právnej formy, požiadavky stanovujúce percento kapitálového podielu vyhradeného pre osoby vykonávajúce regulované povolania a obmedzenia na poskytovanie multidisciplinárnych činností);

Štvrtý balík možných opatrení by okrem tretieho navyše zaviedol konkrétne riešenia vyššie uvedených rozdielov v regulácii v prípade zriadenia vedľajšej prevádzky (pobočky a agentúry), pričom by oslobodil zahraničných poskytovateľov služieb od určitých požiadaviek a zároveň by umožnil hostiteľskému členskému štátu zaviesť alternatívne ochranné opatrenia.

Prvý balík by priniesol určité účinky zjednodušenia, ktoré sú však v porovnaní s inými balíkmi obmedzené. Hoci balíky opatrení 3 a 4 by mali ešte výraznejšie účinky ako balík 2 vzhľadom na to, že riešia aj regulačné prekážky (okrem administratívneho zjednodušenia), Komisia sa rozhodla pre balík opatrení 2, a to na základe týchto dôvodov: Odstránenie najprísnejších požiadaviek obsiahnutých v balíkoch opatrení 3 a 4 prostredníctvom cielených opatrení na presadzovanie práva, doplnených o konkrétne odporúčania, ktoré riešia celý regulačný rámec platný pre povolanie poskytujúce služby, sa javí ako primeranejšie ako legislatívny návrh na zavedenie minimálnej harmonizácie pre určitý počet požiadaviek v určitom množstve odvetví služieb. Navyše balík opatrení 4 sa zamieta okrem iného z toho dôvodu, že by mohol viesť k domnienkam, že prijíma riešenie založené na prístupe krajiny pôvodu, podľa ktorého zahraniční poskytovatelia služieb podliehajú len právnym predpisom svojich domovských členských štátov, čo by viedlo k pozitívnej diskriminácii domácich poskytovateľov služieb.

Od zvoleného balíka sa očakáva, že povedie k zvýšeniu právnej istoty a úsporám nákladov pre poskytovateľov služieb, ktorí chcú ponúkať svoje služby v zahraničí. Môže posilniť úroveň dynamiky trhu a hospodárskej súťaže, čím sa rozšíri výber a zvýši pridaná hodnota pre spotrebiteľov.

•Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie

Návrh nariadenia, ktoré zavádza európsky elektronický preukaz služieb, prispeje k regulačnej vhodnosti pokiaľ ide o prístup na trh pre poskytovateľov služieb a zjednodušenie prostredníctvom zlepšenia postupov, ktoré umožňujú poskytovateľom služieb prístup na trh iného členského štátu. To nemá vplyv na výhradné právomoci hostiteľských členských štátov podľa smernice o službách.

• Základné práva

Tento návrh podporuje práva zakotvené v Charte základných práv. Konkrétne sa v súlade s článkom 8 Charty zabezpečí ochrana osobných údajov. Hlavný cieľ tejto iniciatívy má navyše zlepšiť práva usadiť sa a práva poskytovať služby v ktoromkoľvek členskom štáte, ako je uvedené v článku 15 ods. 2 Charty, pričom zabezpečí, že nedôjde k diskriminácii, a to ani nepriamej, na základe štátnej príslušnosti (ustanovenia článku 21 ods. 2 Charty budú ďalej uplatňované). Okrem toho postup na úrovni EÚ predpokladá zavedenie nestranného, spravodlivého a primerane rýchleho postupu, a to aj v súvislosti s účasťou Komisie, ako sa vyžaduje na základe článku 41 Charty. Napokon by bolo potrebné riadne zvážiť zákaz zneužitia práv, najmä práv slobodne poskytovať služby, ako sa stanovuje v článku 54 Charty.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Očakáva sa, že návrh bude mať dôsledky na rozpočet EÚ v prípade, keď budúci európsky elektronický preukaz služieb bude ako základ pre fungovanie používať informačný systém o vnútornom trhu („IMI“). IMI sa bude musieť prispôsobiť podpore európskeho elektronického preukazu služieb a požiadavkám na úschovu údajov a bude doplnený o niektoré ďalšie dodatočné funkcie, konkrétne verejné rozhranie pre poskytovateľov služieb, prepojenia na iné systémy a funkciu podporného nástroja pre vnútroštátne orgány. Je to spôsobené tým, že na účely európskeho elektronického preukazu služieb bude IMI slúžiť ako nástroj pre efektívnu výmenu informácií a vzájomnú pomoc medzi príslušnými orgánmi v rámci určitého členského štátu bez toho, aby boli dotknuté iné riešenia zavedené členskými štátmi. Dôsledky na rozpočet EÚ budú relatívne nízke vzhľadom na skutočnosť, že používanie IMI na podporu európskeho elektronického preukazu služieb zabezpečí významné úspory z predmetu a rozsahu. Okrem toho, hlavné existujúce funkcie IMI a funkcie, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú, sú vo veľkej miere v súlade s požiadavkami európskeho elektronického preukazu služieb. Náklady na prispôsobenie a vývoj budú preto podstatne nižšie.

Všetky potrebné prideľovania budú však pokryté prostredníctvom prerozdelenia prostriedkov; neočakáva sa žiadny vplyv na rozpočet EÚ nad rámec prostriedkov, ktoré už boli naplánované v schválenom finančnom pláne Komisie.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Hodnotenie tohto nariadenia sa stanovuje na každých päť rokov po zavedení európskeho elektronického preukazu služieb. Toto hodnotenie bude zahŕňať aj hodnotenie spolupráce medzi koordinačnými orgánmi v členských štátoch a zváži aj potrebu prispôsobiť postupy pre európsky elektronický preukaz služieb s ohľadom na najnovší vývoj v oblasti elektronickej verejnej správy. Členské štáty, poskytovatelia služieb, sociálni partneri a iné zúčastnené strany by boli takisto prizvané na hodnotenie fungovania iniciatívy. Zvážia sa špecifické ukazovatele, ktoré umožnia hodnotenie vplyvov tohto nariadenia, napríklad počet poskytovateľov služieb využívajúcich európsky elektronický preukaz služieb, ich skúsenosti súvisiace s administratívnou záťažou, rýchlosť použitých postupov, alebo počet výmen informácií medzi členskými štátmi.

Vzhľadom na to, že preskúmanie určitých aspektov smernice 2014/67/EÚ je stanovené na jún 2019, mal by sa v rámci tohto preskúmania prehodnotiť aj potenciál prostriedkov, ktoré majú byť podľa článku 6 k dispozícii. Toto preskúmanie zohľadní skúsenosti tých členských štátov, ktoré si mohli zvoliť možnosť podľa článku 6 ods. 3 tohto návrhu nariadenia, ktorý umožňuje vykonanie formalít prostredníctvom elektronickej platformy prepojenej so systémom IMI.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Článok 1 vymedzuje predmet navrhovaného nariadenia, ktoré zavádza európsky elektronický preukaz služieb a súvisiace administratívne možnosti, ktoré môžu poskytovatelia služieb použiť na poskytovanie služieb cez hranice. Takisto objasňuje, že koordinácia vnútroštátnych právnych predpisov, ktorá je potrebná na umožnenie tohto elektronického preukazu, je stanovená v smernici (ESC), ktorá sa má súčasne prijať.

Článok 2 vymedzuje rozsah činností, pre ktoré je európsky elektronický preukaz služieb dostupný, ako aj konkrétne činnosti, oblasti a záležitosti, ktoré nie sú v elektronickom preukaze zahrnuté, podľa vzoru smernice 2006/123/ES.

Uvádza tiež, že podobne ako smernica 2006/123/ES, toto nariadenie nemá vplyv na definíciu alebo organizáciu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo na predpisy upravované zákonom o hospodárskej súťaži. Takisto nemá vplyv na kultúrnu alebo jazykovú rôznorodosť alebo pluralitu médií. Nakoniec, toto nariadenie nemá vplyv na ustanovenia všeobecného trestného práva, pracovného práva, daňového práva alebo práva sociálneho zabezpečenia.

Ako je to v prípade smernice 2006/123/ES, je zrejmé, že toto nariadenie sa neuplatňuje, ak je v rozpore s iným aktom Únie, ktorým sa upravujú osobitné aspekty prístupu k alebo vykonávaniu činnosti v oblasti služieb v osobitných oblastiach alebo pre osobitné sektory alebo osobitné povolania.

Článok 3 obsahuje príslušné definície uvedené v nariadení.

Článok 4 definuje základné prvky žiadosti o európsky elektronický preukaz služieb, ktoré by mali byť rovnaké v celej EÚ a udeľuje Komisii vykonávacie právomoci, aby mohla stanoviť štandardnú formu a technické podrobnosti, ako aj delegované právomoci, aby mohla bližšie určiť druh podporných údajov a za výnimočných okolností a pri odôvodnení ich potreby, doklady, ktoré je potrebné doložiť v žiadosti.

Článok 5 stanovuje povinnosť distribútorov poistenia a orgánov vymenovaných členskými štátmi poskytnúť povinné poistenie a na žiadosť svojich poistencov vydať osvedčenie o poistení. Takisto definuje základné prvky takého osvedčenia a zvažuje možnosť Komisie stanoviť štandardnú formu prostredníctvom vykonávacích aktov.

Článok 6 umožňuje držiteľom európskeho elektronického preukazu služieb splnenie formalít pri vysielaní pracovníkov na základe smernice 2005/36/ES prostredníctvom elektronickej platformy prepojenej s IMI v rámci koordinácie koordinačného orgánu v domovskom členskom štáte. Pre vysielanie pracovníkov podľa smernice 96/71/ES a 2014/67/ES platí rovnaká možnosť vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré oznámia Komisii, že táto možnosť by sa mala uplatňovať pri vysielaní pracovníkov na ich území. Okrem toho ak členské štáty stanovili postupy, ktoré umožňujú elektronické vypĺňanie vyhlásenia súvisiaceho s vysielaním pracovníkov podľa článku 9 smernice 2014/67/EÚ, elektronická platforma prepojená s IMI nasmeruje držiteľa elektronického preukazu k príslušným vnútroštátnym postupom.

Článok 7 umožňuje žiadateľom o európsky elektronický preukaz služieb splnenie formalít potrebných na voľný pohyb samostatne zárobkovo činných osôb na základe smernice 2005/36/ES, a to prostredníctvom elektronickej platformy prepojenej s IMI v rámci koordinácie koordinačného orgánu v domovskom členskom štáte. Okrem toho umožňuje výmenu osvedčení o potrebnej odbornej spôsobilosti podľa smernice 2005/36/ES za vyplnený formulár žiadosti o európsky elektronický preukaz služieb.

Článok 8 stanovuje, že postupy na podávanie žiadostí, vydávanie, aktualizácie, pozastavenie, odobratie a zrušenie európskych elektronických preukazov služieb, musia byť plne elektronické a dostupné prostredníctvom elektronickej platformy prepojenej s IMI bez toho, aby boli dotknuté vnútorné procedurálne postupy medzi koordinačnými orgánmi a príslušnými orgánmi v členských štátoch. Okrem toho udeľuje Komisii vykonávacie právomoci na prijatie technických špecifikácií pre vyššie uvedené elektronické postupy.

Článok 9 stanovuje spoločné pravidlá týkajúce sa formy a jazyka dokumentov na predloženie v súvislosti s postupom pre európsky elektronický preukaz. Ďalej takisto udeľuje Komisii vykonávacie právomoci na prijatie technických pravidiel pre preklad informácií a dokladov používaných v súvislosti s postupom pre európsky elektronický preukaz služieb.

Článok 10 vymedzuje zásady objasňujúce poplatky, ktoré môžu účtovať domovské a hostiteľské členské štáty, ktoré nesmú prekročiť náklady, ktoré členským štátom priamo vznikajú. Okrem toho udeľuje Komisii vykonávacie právomoci na stanovenie technických pravidiel týkajúcich sa platobných spôsobov a postupov.

Článok 11 stanovuje povinnosť distribútorov poistenia vydať na žiadosť poistenca výpis nárokov na odškodnenie tretej strany, pokiaľ ide o činnosti poistenca. Takisto oprávňuje Komisiu prijať vykonávacie pravidlá o štandardnom formáte výpisu.

V článku 12 sa požaduje, aby distribútori poistenia a subjekty určené členským štátom poskytli povinné poistenie a aby riadnym a nediskriminačným spôsobom vzali do úvahy výpis nárokov predložený poskytovateľom v jeho politike prijímania a výpočte poistného.

Článkom 13 sa vyžaduje, aby profesijné organizácie ponúkajúce skupinové krytie týkajúce sa poistenia profesijnej zodpovednosti svojich členov alebo iných osobitných poskytovateľov služieb, poskytli prístup k tomuto poisteniu na základe nediskriminačných podmienok pre tých poskytovateľov služieb z iných členských štátov, ktorí prejavia záujem vrátane držiteľov európskeho elektronického preukazu služieb.

Podľa článku 14 sa stanovuje povinnosť vzájomnej výmeny informácií medzi zúčastnenými koordinačnými orgánmi. Okrem toho sú udelené Komisii vykonávacie právomoci na vymedzenie technických podrobností pre spracovanie takejto výmeny informácií.

Článkom 15 sa upravuje výkon delegovania zo strany Komisie, ako je stanovené v článku 4.

V článku 16 je definovaný výbor, ktorý pomáha Komisii pri prijímaní vykonávacích aktov a postupu uplatňovaného v súlade s nariadením (EÚ) 182/2011.

Článkom 17 sa stanovuje povinnosť členských štátov vymenovať koordinačný orgán oprávnený vykonať úlohy uvedené v nariadení a v smernici, kde sa stanovuje operačný rámec európskeho elektronického preukazu služieb, ďalej oznámiť ho Komisii a zaregistrovať ho v IMI.

Článkami 18 a 19 sa Komisii ukladá povinnosť monitorovať a hodnotiť vplyv tohto nariadenia na slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby v členských štátoch. Vzťahuje sa to aj na preskúmanie prostriedkov v súlade s článkom 6 v rámci preskúmania podľa smernice 2014/67/EÚ.

Článkom 20 sa ustanovuje zmena nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 v súvislosti s IMI, s cieľom začleniť európsky elektronický preukaz služieb do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Článok 21 sa týka nadobudnutia účinnosti a uplatňovania. Príslušné lehoty sú prispôsobené lehotám navrhovaným pre uvedenú smernicu.

2016/0403 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zavedení európskeho elektronického preukazu služieb a súvisiacich administratívnych prostriedkoch

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 16 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 17 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) zaručuje poskytovateľom služieb slobodu usadiť sa v členských štátoch a slobodu poskytovať služby v členských štátoch.

(2)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES 18 stanovuje všeobecné ustanovenia, ktoré uľahčujú poskytovateľom služieb uplatnenie slobody usadiť sa a voľný pohyb služieb. Okrem iného ustanovuje, že členské štáty by mali zjednodušiť administratívne postupy, napríklad využívaním miesta jednotného kontaktu, ako aj prijatím ekvivalentného poistenia profesijnej zodpovednosti, ktoré poskytovatelia služieb už majú v ich domovskom členskom štáte.

(3)Smernica 2006/123/ES vyžaduje, aby členské štáty zriadili a neustále aktualizovali miesta jednotného kontaktu, kde poskytovateľ služieb, ktorý má v úmysle sa usadiť alebo poskytovať služby, môže nájsť všetky dôležité informácie o požiadavkách, ktoré treba splniť a elektronické postupy s ohľadom na všetky potrebné formality, povolenia a oznámenia. Poskytovatelia služieb však naďalej čelia informačným problémom a ťažkostiam pri dodržiavaní vnútroštátnych postupov na diaľku, čo platí, najmä pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa konkrétneho odvetvia. Spolupráca medzi vnútroštátnymi správami rôznych členských štátov by sa v zásade mala uskutočňovať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI), čo je IT platforma pre cezhraničnú výmenu informácií a vzájomnú pomoc medzi orgánmi v rôznych členských štátoch podľa tejto smernice. Napriek skutočnosti, že orgány majú niekedy pochybnosti, pokiaľ ide o usadenie v súlade s právnymi predpismi poskytovateľa v inom členskom štáte, možnosti spolupráce, ktoré IMI v súčasnosti poskytuje, nie sú naplno využité.

(4)Naďalej sú v platnosti také požiadavky, kvôli ktorým je expandovanie činností poskytovateľa služieb v rámci vnútorného trhu náročné a neatraktívne, napríklad početné a rôznorodé systémy udeľovania povolení a rôzne orgány, ktoré keď ide o zriadenie, nie sú schopné dosiahnuť vzájomné uznanie podmienok, ktoré sa dovtedy plnili v iných členských štátoch, alebo pokiaľ ide o dočasné cezhraničné poskytovanie služieb, uplatňujú neprimerané alebo neopodstatnené obmedzenia. V dôsledku toho, keď chcú poskytovatelia služieb ponúkať svoje služby v zahraničí, čelia viacnásobným a neprimeraným nákladom na dodržiavanie právnych predpisov.

(5)Formality súvisiace s povoleniami a oznámeniami často vyžadujú vypĺňanie papierových formulárov a predkladanie papierových dokladov, ktoré je potrebné preložiť, čo si vyžaduje značné náklady, a navyše musia aj spĺňať určité požiadavky na formu, napríklad osvedčenie alebo potvrdenie. Informácie týkajúce sa týchto prekážok buď nie sú k dispozícii online, alebo sú nedostatočné, neúplné, rozptýlené a ťažko sa interpretujú v závislosti od konkrétnych okolností príslušného poskytovateľa, ktorý expanduje do zahraničia, keďže sa často zameriavajú na čisto domáce situácie. Poskytovatelia služieb často riskujú opätovné predloženie informácií alebo dokladov a absolvujú duplicitné kontroly rôznych orgánov v tom istom členskom štáte. Značné náklady na preklad zároveň predstavujú významný odrádzajúci faktor pre spoločnosti, ktoré chcú ponúkať svoje služby v zahraničí.

(6)Podiel cezhraničného obchodu a cezhraničných investícií v určitých službách pre podniky a v oblasti stavebníctva je obzvlášť nízky, čo nasvedčuje tomu, že je tu určitý potenciál na lepšie začlenenie trhov služieb, ako aj výrazne negatívny vplyv na zvyšnú časť hospodárstva. Takýto zhoršený výkon vedie k situáciám, v ktorých nie je potenciál pre väčší rast a zamestnanosť v rámci jednotného trhu naplno využitý.

(7)Riešenie zostávajúcich prekážok cezhraničných činností v oblasti služieb prispeje k posilneniu hospodárskej súťaže, čo bude mať za následok širší výber a lepšie ceny pre spotrebiteľov, ako aj viac konkurenčných odvetví služieb, ktoré podporia nové pracovné miesta, produktivitu a zabezpečia atraktívnejšie prostredie pre investície a inovácie.

(8)Toto nariadenie má za cieľ umožniť slobodu zriadenia a voľný pohyb služieb v rámci jednotného trhu v oblastiach, ktoré už sú vymedzené v smernici 2006/123/ES, a to prostredníctvom prijatia ďalších opatrení na aproximáciu ustanovení, ktorých predmetom je zriadenie a fungovanie vnútorného trhu. Malo by sa vychádzať z článku 114 ZFEÚ.

(9)Vzhľadom na túto situáciu, súčasné nariadenie zavádza európsky elektronický preukaz služieb, ktorý by mal uľahčovať určitým poskytovateľom služieb cezhraničné poskytovanie služieb v rámci vnútorného trhu, či už vo forme dočasného poskytovania služieb, alebo prostredníctvom vedľajšej prevádzky vo forme pobočiek, agentúr alebo kancelárií.

(10)Toto nariadenie sa pri tom zameriava konkrétne na odvetvia služieb pre podniky a v oblasti stavebníctva, ktoré sú zahrnuté v rozsahu pôsobnosti smernice …[smernica o ESC]…, ktoré čelia jedným z najprísnejších regulačných prekážok cezhraničnej expanzie, a tak majú nevyužitý potenciál pre integráciu vnútorného trhu.

(11)Všetky záležitosti, činnosti a oblasti vyňaté z pôsobnosti smernice 2006/123/ES, by mali zostať vyňaté z pôsobnosti tohto nariadenia. Toto nariadenie nemá vplyv na záležitosti, činnosti a oblasti, ako sú tie, ktoré súvisia so zdaňovaním, sociálnym zabezpečením a pracovným právom vrátane akýchkoľvek právnych alebo zmluvných ustanovení týkajúcich sa podmienok zamestnávania, pracovných podmienok vrátane zdravia a bezpečnosti pri práci a vzťahu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Toto nariadenie rovnako nemá vplyv na právne predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení. Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek ustanovenie vyplývajúce z právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže, ako aj akékoľvek pravidlo rozhodného práva alebo súdnej právomoci podľa medzinárodného práva súkromného.

(12)Z dôvodu koherentnosti, možné konflikty medzi týmto nariadením a inými aktmi EÚ, ktoré upravujú osobitné aspekty prístupu k činnosti alebo vykonávania činnosti v osobitnom sektore, by sa mali riešiť tak, ako je to stanovené v článku 3 smernice 2006/123/ES pre rozpory medzi touto smernicou a takými aktmi, pričom sa uplatňujú tieto iné akty. V dôsledku toho sa nemožno spoliehať na ustanovenia tohto nariadenia s cieľom odôvodniť systémy predchádzajúceho súhlasu, systémy predchádzajúceho oznámenia alebo požiadavky na zriadenie, ktoré sú zakázané na základe iných aktov EÚ upravujúcich osobitné aspekty prístupu k alebo vykonávaniu činnosti v oblasti služieb v osobitných sektoroch, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 19 . Rovnako toto nariadenie nemá v žiadnom prípade vplyv na povinnosti, ktoré by mali poskytovatelia služieb rešpektovať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES 20 a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ 21 .

(13)Európsky elektronický preukaz služieb by sa mal zaviesť ako dobrovoľná alternatíva pre poskytovateľov služieb. Poskytovatelia služieb by mali mať naďalej možnosť preukázania zhody s platnými požiadavkami pri expandovaní za hranice v rámci iných povolení a oznámení, ktoré sú zavedené v iných vnútroštátnych právnych predpisoch príslušných členských štátov. Poskytovateľ služieb by vždy mal mať možnosť nerozhodnúť sa pre európsky elektronický preukaz služieb.

(14)Európsky elektronický preukaz služieb by mal byť plne elektronický a mal by sa spoliehať takmer výlučne na údaje poskytnuté zo spoľahlivých zdrojov, mal by obmedziť použitie dokumentov na nevyhnutné minimum a mal by umožniť viacjazyčné spracovanie s cieľom vyhnúť sa nákladom na preklad. Je to na to, aby bol tento postup plne elektronický a aby bola možná administratívna spolupráca medzi domácimi a hostiteľskými členskými štátmi. V rámci tohto nariadenia by sa mal používať informačný systém o vnútornom trhu ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 22 . Mala by sa vyvinúť osobitná elektronická platforma na účely vydávania, aktualizovania, pozastavenia, odobratia alebo zrušenia európskeho elektronického preukazu služieb, ako aj na elektronické sprístupnenie platných európskych elektronických preukazov služieb svojim držiteľom a príslušným orgánom.

(15)Na účely predloženia žiadosti o európsky elektronický preukaz služieb by sa mal zabezpečiť harmonizovaný viacjazyčný formulár, ktorý by mal zahŕňať a sprístupňovať koordinačným orgánom v domovských a hostiteľských členských štátoch údaje potrebné na identifikáciu poskytovateľa a služieb, pre ktoré sa elektronický preukaz žiada, ako aj údaje potrebné na hodnotenie osobitných požiadaviek vzťahujúcich sa na predmetné služby, napríklad dôkaz o zriadení v domovskom členskom štáte, dobrom mene alebo poistnom krytí.

(16)Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy by mala byť udelená Komisii, aby stanovila podrobnosti o informáciách, ktoré majú byť zahrnuté v štandardnom formulári žiadosti a dokumentoch, ktoré majú byť priložené k žiadosti ako podporný dôkaz. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(17)Počas vykonávania tohto nariadenia by členské štáty mali informovať Komisiu a hlásiť jej najnovšie údaje o postupoch podľa vnútroštátnych právnych predpisov o prichádzajúcich cezhraničných poskytovateľoch, ktorí majú v úmysle dočasne poskytovať služby alebo prostredníctvom pobočky, agentúry alebo kancelárie, ako aj informácie a doklady, ktorých sa tieto postupy týkajú, s cieľom umožniť prípravu žiadostí. Komisii by mali byť zverené vykonávacie právomoci s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie týkajúce sa potrebných informácií, ktoré sa majú poskytnúť v žiadosti o európsky elektronický preukaz služieb. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 23 .

(18)Popis podmienok krytia povinného alebo dobrovoľného poistenia zahrnutého v písomných zmluvách môže byť ťažké nájsť. Distribútori poistenia, ako aj orgány vymenované členským štátom na poskytovanie povinného poistenia by preto mali svojim klientom poskytovať popis základných prvkov krytia v podobe potvrdenia o poistení. Toto potvrdenie by sa malo pripojiť k žiadosti. Komisii by mali byť zverené vykonávacie právomoci, aby stanovila harmonizovanú podobu potvrdení, s cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie tohto nariadenia. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(19)Držitelia európskeho elektronického preukazu služieb môžu potrebovať prideliť zamestnancov na územie hostiteľského členského štátu. Poskytovatelia služieb pritom môžu podliehať požiadavkám, napríklad predbežné vyhlásenia adresované hostiteľskému členskému štátu, potrebné na ochranu vyslaných pracovníkov. Európsky elektronický preukaz služieb v tejto súvislosti nijakým spôsobom neovplyvní obsah takýchto vyhlásení a zodpovednosti zo strany hostiteľského členského štátu.

(20)Elektronická platforma prepojená s IMI, ktorú má Komisia vypracovať, by mala byť k dispozícii pre držiteľov európskeho elektronického preukazu služieb na účely uľahčenia plnenia tých formalít, ktoré podľa okolností musí vykonať hostiteľský členský štát. Tieto formality sa týkajú najmä možnej povinnosti predkladať predbežné vyhlásenie o odbornej kvalifikácii pracovníkov, čo by sa malo vykonávať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES 24 .

(21)Pokiaľ ide o predbežné vyhlásenie, ktoré sa môže vyžadovať podľa článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ 25 , elektronická platforma prepojená s IMI by mala nasmerovať držiteľov európskeho elektronického preukazu služieb na platné elektronické vnútroštátne postupy v hostiteľskom členskom štáte, do ktorého sa majú pracovníci vyslať, pokiaľ vnútroštátne postupy umožňujú elektronické podanie vyššie uvedeného predbežného vyhlásenia.

(22)Komisia by mala sprístupniť elektronickú platformu prepojenú s IMI tým členským štátom, ktoré predtým oznámili Komisii svoj úmysel využívať túto možnosť. Ak sa členské štáty rozhodnú umožniť použitie IMI na zaslanie predbežného vyhlásenia v súvislosti s pracovníkmi vyslanými na ich územie, držitelia európskeho elektronického preukazu služieb budú môcť podať vyhlásenie podľa článku 9 smernice 2014/67/EÚ priamo príslušnému orgánu v hostiteľskom členskom štáte podľa článku 2 písm. a) smernice 2014/67/EÚ, a to prostredníctvom elektronickej platformy prepojenej s IMI. Na tento účel by mal hostiteľský členský štát poskytnúť všetky údaje požadované v súlade s bodom a) odseku 1 alebo odseku 2 článku 9 smernice 2014/67/EÚ ako základ pre viacjazyčné formuláre na predloženie pre vyhlásenie o vyslaných pracovníkoch na jeho územie. Komisia by mala uverejniť tento formulár v Úradnom vestníku a takisto by ho mala sprístupniť na elektronickej platforme prepojenej s IMI. Hostiteľský členský štát by mal mať k dispozícii príslušné informácie so zreteľom na požadované údaje, pričom by mali plne zodpovedať jazykovým požiadavkám stanoveným v článku 9 ods. 1 písm. a) smernice 2014/67/EÚ. Súčasťou hodnotenia, ktoré je stanovené v druhom pododseku článku 19 tohto nariadenia, by mali byť aj skúsenosti týchto členských štátov s použitím elektronickej platformy prepojenej s IMI.

(23)S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia v súvislosti s postupmi na vydávanie a aktualizáciu európskeho elektronického preukazu služieb, ako aj s formalitami týkajúcimi sa vysielania pracovníkov a pohybu samostatne zárobkovo činných osôb iných než tých, ktoré boli vymedzené v predchádzajúcom odôvodnení, Komisii by mali byť zverené vykonávacie právomoci, aby prijala pravidlá o elektronickom spracovávaní týchto postupov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(24)Domáce administratívne postupy podporujúce postupy, ktoré upravuje toto nariadenie, by mali byť elektronické, ak sa tak príslušné členské štáty rozhodnú. Členské štáty by však mohli využívať informačný systém o vnútornom trhu ustanovený nariadením (EÚ) č. 1024/2012 pre domáce účely administratívnej spolupráce.

(25)Postupy na vydávanie, aktualizáciu, pozastavenie alebo zrušenie európskeho elektronického preukazu služieb by mali využívať dokumenty len vo výnimočných prípadoch, a to ak sú podrobnejšie informácie absolútne nevyhnutné. V každom prípade, všetky takéto dokumenty by mali byť prijaté v zrozumiteľnej forme.

(26)Právne predpisy EÚ môžu povoliť predkladanie dokumentov v osobitnej forme v súvislosti s formalitami pri vysielaní pracovníkov ako odborníkov v regulovaných povolaniach alebo pri pohybe samostatne zárobkovo činných osôb v súvislosti s kontrolou odborných kvalifikácií, napríklad ako osvedčené alebo úradne overené dokumenty. Ak sa takéto osvedčovanie a overovanie vykoná v členskom štáte pôvodného vydania predmetného dokladu, malo by byť akceptované v rámci celej EÚ.

(27)Podľa tohto nariadenia by sa nemali vyžadovať overené preklady dokumentov. Elektronické platformy, ktoré sa zaoberajú týmito postupmi, by mali zabezpečiť technické riešenie na preklad ich obsahu. Komisii by mali byť zverené vykonávacie právomoci s cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie tejto časti nariadenia. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011. Pravidlá pre preklad dokumentov v súvislosti s vysielaním pracovníkov a so žiadosťou o potvrdenia týkajúce sa ich príspevkov sociálneho zabezpečenia, by nemali byť zahrnuté do tohto nariadenia.

(28)Členské štáty sú oprávnené účtovať poplatky len v rozsahu osobitných nákladov na vykonanie postupu. Náklady, ktoré už znáša rozpočet Únie by nemali byť dôvodom na poplatky účtované zo strany členských štátov. Členské štáty by mali Komisii oznámiť účtované poplatky, a to prostredníctvom IMI a následne tieto informácie zverejnia. Vzhľadom na skutočnosť, že IMI v podstate poskytuje všetky potrebné prostriedky, členské štáty by, okrem iného, nemali účtovať poplatky za aktualizáciu, pozastavenie, odobratie alebo zrušenie európskeho elektronického preukazu služieb. Komisii by mali byť zverené vykonávacie právomoci, aby prijala pravidlá o platobných spôsoboch a spracovávaní, s cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie ustanovení o platení poplatkov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(29)Toto nariadenie je založené na lepšej administratívnej spolupráci medzi domovskými a hostiteľskými členskými štátmi, ktorá by mala zahŕňať výmenu informácií a využívanie vzájomne prepojených vnútroštátnych registrov s cieľom získať alebo overiť predtým získané informácie, ako sú napríklad registre požadované podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES 26 alebo podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 27 . Komisii by mali byť zverené vykonávacie právomoci s cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie riadenia a spracovávania výmen informácií a vzájomnej pomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(30)Poskytovatelia služieb povinní získať poistenie profesijnej zodpovednosti v členských štátoch, v ktorých neboli aktívni, majú často problém preukázať svoju históriu poistných udalostí v súvislosti s krytím získaným niekde inde. Histórie poistných udalostí sú základným prvkom pre distribútorov poistenia a hodnotenie rizikového profilu potenciálneho klienta. Preukázanie je náročné v dôsledku zlej komunikácie medzi distribútormi poistenia v rámci hraníc vnútorného trhu, ale aj v dôsledku rozdielov v popisovaní záznamov poistenej strany, a to aj v rámci toho istého členského štátu. Distribútori poistenia a orgány vymenované členským štátom, ktorí poskytujú povinné poistenie by preto mali mať povinnosť vydať vyhlásenie súvisiace s nárokmi na odškodnenie tretej strany, ktoré následne možno použiť za hranicami, ako aj doma v prípade, že poskytovateľ služieb zmení distribútora poistenia.

(31)S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia v súvislosti s predkladaním opisu záväzkov, Komisii by mali byť zverené vykonávacie právomoci, aby prijala pravidlá o štandardizovanom formáte tohto vyhlásenia. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(32)Vyhlásenie týkajúce sa histórie poistných udalostí by malo byť nápomocné v tom, aby distribútori poistenia a orgány vymenované členským štátom, ktorí poskytujú povinné poistenie, mohli zakázať diskriminačné metódy voči cezhraničným poskytovateľom služieb, o ktorých sú informácie obmedzenejšie a ťažšie sa získavajú. Rovnaká zásada nediskriminácie by mala platiť pre profesijné organizácie, ktoré ponúkajú skupinové krytie svojim členom alebo iným poskytovateľom služieb.

(33)Každý členský štát by mal vymenovať jeden koordinačný orgán na vykonávanie úloh podľa tohto nariadenia, bez toho, aby boli dotknuté právomoci stanovené v platných vnútroštátnych právnych predpisoch. Takéto orgány by mali byť registrované ako príslušný orgán v informačnom systéme o vnútornom trhu na účely nariadenia (EÚ) 1024/2012 a oznámené Komisii.

(34)Uplatňovanie tohto nariadenia by malo byť monitorované a hodnotené s cieľom zistiť jeho vplyv na náklady súvisiace s rozširovaním činností cez hranice, zvýšenú transparentnosť informácií o cezhraničných poskytovateľoch služieb, hospodársku súťaž, ceny a kvalitu poskytovaných služieb. Účinky tohto nariadenia a praktické fungovanie spolupráce medzi koordinačnými orgánmi by sa mali pravidelne hodnotiť. Toto monitorovanie sa uskutoční v spolupráci s členskými štátmi a sociálnymi partnermi a ostatnými zúčastnenými stranami.

(35)S cieľom prispôsobiť fungovanie IMI úlohám, ktoré udeľuje toto nariadenie, nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(36)Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov vzhľadom na riziko zložitosti a nesúladu regulačných prístupov určitých služieb v členských štátoch, ale z dôvodov zlepšenej administratívnej koordinácie a harmonizácie v Únii ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(37)Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Toto nariadenie má za cieľ prostredníctvom zavedenia európskeho elektronického preukazu služieb a súvisiacich administratívnych prostriedkoch a postupov presadzovať práva usadiť sa a práva poskytovať služby v ktoromkoľvek členskom štáte, pričom má zabrániť diskriminácii na základe štátnej príslušnosti a zabezpečiť nestranný, spravodlivý a primerane rýchly postup, v súlade s článkami 15, 21 a 41 Charty základných práv Európskej únie, pri plnom rešpektovaní ochrany osobných údajov, ako aj v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 28 , pričom náležite zohľadňuje riziko zneužitia práv uvedené v článkoch 8 a 54 tejto Charty.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1
Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zavádza európsky elektronický preukaz služieb a súvisiace administratívne prostriedky, ktoré budú k dispozícii v celej Európskej únii pre poskytovateľov služieb, ktorí prejavia záujem využívať tento elektronický preukaz.

S cieľom sprístupniť tento európsky elektronický preukaz služieb na začatie a vykonávanie činností ako poskytovateľ služieb, nevyhnutná koordinácia ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členskom štáte je stanovená v smernici [smernica o ESC]....

Článok 2
Rozsah pôsobnosti

1.Toto nariadenie sa vzťahuje na služby uvedené v prílohe k smernici [smernica o ESC].

2.Toto nariadenie nemá vplyv na záležitosti uvedené v článku 1 ods. 2 až 7 smernice 2006/123/ES.

Neuplatňuje sa na činnosti a oblasti uvedené v článku 2 ods. 2 a 3 smernice 2006/123/ES.

3.Ak existuje rozpor medzi ustanoveniami tohto nariadenia a ustanovením iného aktu Únie, ktorý upravuje osobitné aspekty prístupu k činnosti v oblasti služieb alebo jej výkonu v osobitných oblastiach alebo v osobitných povolaniach, má ustanovenie iného aktu Únie prednosť a uplatňuje sa na tieto osobitné oblasti alebo povolania.

Toto nariadenie, najmä jeho kapitola III, sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté práva pracovníkov, povinnosti poskytovateľov služieb a súvisiace kontroly v členských štátoch stanovené v smerniciach 96/71/ES a 2014/67/EÚ.

Článok 3
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„informácie o dobrom mene poskytovateľa“, informácie podľa článku 33 ods. 1 smernice 2006/123/ES;

2.„elektronický dokument“, elektronický dokument ako je vymedzený v článku 3 ods. 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 29 ;

3.„IMI“, informačný systém o vnútornom trhu ustanovený nariadením (ES) č. 1024/2012;

4.„verejná listina“, dokument vydaný orgánmi členského štátu v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi o otázkach, ktoré sú relevantné pre postupy upravované týmto nariadením takto:

a) listiny vydané orgánom alebo úradníkom v súvislosti s činnosťou súdov členského štátu vrátane tých, ktoré sú vydané prokurátorom, súdnym úradníkom alebo súdnym vykonávateľom („huissier de justice“);

b) správne listiny;

c) notárske listiny;

d) úradné osvedčenia, ktoré sa umiestňujú na listiny podpísané osobami konajúcimi ako súkromné osoby, ako sú úradné osvedčenia potvrdzujúce registráciu listiny alebo skutočnosť, že listina existovala v určitom čase, a úradné a notárske osvedčenia pravosti podpisov;

e) listiny vyhotovené diplomatickými zástupcami alebo konzulárnymi úradníkmi členského štátu v rámci výkonu ich funkcie pôsobiacimi na území akéhokoľvek štátu, ak sa takéto listiny majú predložiť na území iného členského štátu alebo diplomatickým zástupcom, alebo konzulárnym úradníkom iného členského štátu pôsobiacim na území tretieho štátu.

5.„vyššie overenie“ je formálna náležitosť osvedčovania pravosti podpisu osoby vykonávajúcej verejnú funkciu, ako aj oprávnenia, na základe ktorého podpisujúca osoba konala a prípadne pravosti pečate alebo odtlačku pečiatky, ktoré sú na listine umiestnené;

6.„apostil“ je formalita, ktorá môže byť vyžadovaná na potvrdenie pravosti podpisu, oprávnenia, na základe ktorého osoba podpisujúca túto listinu konala a prípadne pravosti pečate alebo pečiatky, ktorá je na listine umiestnená príslušným orgánom štátu, z ktorého dokument pochádza, na základe Haagskeho dohovoru z 5. októbra 1961 o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (dohovor o apostiloch);

7.„overená kópia“ je kópia originálu verejnej listiny, podpísaná a osvedčená ako správna a úplná reprodukcia uvedeného originálu verejnej listiny orgánom splnomocneným na tento účel podľa vnútroštátneho práva;

8.„overený preklad“ je preklad vykonaný osobou, ktorá je na to kvalifikovaná podľa právnych predpisov členského štátu;

9.„poistenie profesijnej zodpovednosti“ je poistenie profesijnej zodpovednosti, ako je uvedené v poslednej zarážke článku 23 ods. 5 smernice 2006/123/ES.

10.„služba“ je služba vymedzená v článku 4 ods. 1 smernice 2006/123/ES;

11.„poskytovateľ“ je poskytovateľ vymedzený v článku 4 ods. 2 smernice 2006/123/ES;

12.„členský štát usadenia“ je členský štát usadenia vymedzený v článku 4 ods. 4 smernice 2006/123/ES;

13.„usadenie sa“ je usadenie sa vymedzené v článku 4 ods. 5 smernice 2006/123/ES;

14.„domovský členský štát“ je členský štát, ktorému poskytovateľ adresuje žiadosť o európsky elektronický preukaz služieb;

15.„hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom poskytovateľ prejaví úmysel poskytovať služby s použitím európskeho elektronického preukazu služieb;

16.„požiadavka“ je požiadavka vymedzenú v článku 4 ods. 7 smernice 2006/123/ES;

17.„koordinačný orgán“ je orgán vymedzený v súlade s článkom 17;

18.„príslušný orgán“ je ktorýkoľvek z týchto orgánov:

i) príslušný orgán v zmysle článku 4 bodu 9 smernice 2006/123/ES;

ii) príslušný orgán v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) smernice 2005/36/ES;

iii) každý orgán alebo úrad, ktorý je zodpovedný za centrálny, obchodný register alebo register spoločností v členskom štáte;

iv) každý daňový úrad v členskom štáte;

19.„distribútor poistenia“ je distribútor poistenia, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 bode 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 30 ,

KAPITOLA II
POSTUP PRI VYDÁVANÍ EURÓPSKEHO ELEKTRONICKÉHO PREUKAZU SLUŽIEB

Článok 4
Žiadosť o európsky elektronický preukaz služieb

1.Poskytovatelia služieb sa môžu uchádzať o európsky elektronický preukaz služieb.

Všetky žiadosti o európsky elektronický preukaz služieb sa musia predložiť prostredníctvom elektronickej platformy prepojenej s IMI, s použitím štandardného formulára.

Štandardný formulár má pozostávať z týchto častí:

a) identifikácia poskytovateľa vrátane registračných čísel v centrálnom, obchodnom registri alebo registri spoločností a na daňové účely a účely sociálneho zabezpečenia, ak sú potrebné;

b) identifikácia činností služieb, hostiteľského členského štátu, typu zamýšľaného európskeho elektronického preukazu služieb;

c) údaje o tom, či je plánované poskytovanie služieb informačnej spoločnosti;

d) informácie týkajúce sa usadenia sa poskytovateľa v domovskom členskom štáte vo vzťahu k činnostiam v oblasti služieb určených v súlade s písmenom b) vrátane dátumu počiatočného zriadenia a identifikácie iných členských štátov zriadenia;

e) požiadavky, ktoré musí žiadateľ splniť pre poskytovanie služieb vo svojom domovskom členskom štáte, napríklad kvalifikácie alebo osvedčenia;

f) informácie o dobrom mene poskytovateľa;

g) informácie o existujúcom poistení profesijnej zodpovednosti poskytovateľa vo vzťahu k profesijnej zodpovednosti na území domovského členského štátu vrátane informácií o krytí pre činnosti vykonávané na území iných členských štátov podľa potreby;

h) odkaz na predtým vydaný európsky elektronický preukaz služieb pre toho istého poskytovateľa a činnosti v oblasti služieb v súlade s písmenami a) a b).

2.Komisia stanoví spôsob predkladania informácií uvedených v bodoch a) až h) v štandardnom formulári a stanoví technické údaje štandardného formulára v celej Európskej únii, a to prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Žiadosť musí obsahovať všetky potrebné dokumenty, ktoré žiadateľ elektronicky vloží do štandardného formulára žiadosti, ktorý je dostupný prostredníctvom elektronickej platformy.

3.Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 15 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť:

a) podrobnosti údajových prvkov štandardného formulára, podľa písmen a) až h) v odseku 1, ktoré musia byť obsiahnuté v štandardnom formulári;

b) ďalšie dokumenty alebo kategórie dokumentov, ktoré je obzvlášť potrebné zahrnúť ako podporné dôkazy.

4.Členské štáty poskytnú Komisii všetky informácie týkajúce sa procedurálnych krokov súvisiacich s požiadavkami na poskytovateľov pre poskytovanie služieb prostredníctvom pobočky, agentúry alebo kancelárie a pre dočasné cezhraničné poskytovanie činností v oblasti služieb spadajúcich pod smernicu …[smernica o ESC]……….., ktoré sú nevyhnutné pre rozpracovanie štandardných formulárov žiadosti a kde sa popisujú informácie a dokumenty, ktoré musí poskytovateľ predložiť podľa vnútroštátnych právnych predpisov v súvislosti so všetkými príslušnými požiadavkami, a to prostredníctvom IMI [9 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] do tej miery, že tieto informácie neboli obsiahnuté v samotnom oznámení o požiadavkách, ktoré už bolo predložené podľa článkov 15 ods. 7 a 39 ods. 5 smernice 2006/123/ES.

5.Členské štáty prostredníctvom IMI oznámia Komisii zmeny v informáciách, ktoré jej boli predtým oznámené, v súlade s odsekom 4, a to ešte pred nadobudnutím účinnosti predmetných právnych predpisov.

Článok 5
Osvedčenie o poistení

1.Ak sa do štandardného formulára vložia informácie o poistení podľa bodu g) tretieho pododseku článku 4 ods. 1, je potrebné k žiadosti priložiť aj zodpovedajúce osvedčenie o poistení.

Distribútor poistenia alebo orgán vymenovaný členskými štátmi povinný poskytnúť povinné poistenie, poskytne na žiadosť žiadateľa osvedčenie o poistení.

Osvedčenie o poistení musí obsahovať informácie o existencii poistenia profesijnej zodpovednosti za poskytované služby vrátane územnej pôsobnosti tohto poistenia v iných členských štátoch, poistených rizík, trvania, poistných súm na poistné udalosti za rok a prípadné výnimky.

2.Komisia môže prijať jednotný formát pre osvedčenia o poistení, ako je uvedené v druhom pododseku odseku 1, prostredníctvom vykonávacieho aktu.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

KAPITOLA III
FORMALITY PRE VYSIELANIE PRACOVNÍKOV
A POHYB SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNÝCH OSÔB

Článok 6
Formality pre vyslaných pracovníkov

1.Poskytovatelia, ktorí majú európsky elektronický preukaz služieb, môžu predložiť predbežné vyhlásenie podľa článku 7 smernice 2005/36/ES v súvislosti s odbornými kvalifikáciami pracovníkov, ktorých majú v úmysle vyslať do hostiteľského členského štátu v súvislosti s činnosťou v oblasti služieb, na ktorú sa vzťahuje elektronický preukaz, príslušnému orgánu v hostiteľskom členskom štáte podľa vymedzenia v bode ii) článku 3 ods. 18 tohto nariadenia, a to prostredníctvom elektronickej platformy prepojenej s IMI.

Predchádzajúci pododsek sa neuplatňuje na predbežné vyhlásenia v súvislosti s odbornými kvalifikáciami regulovaných povolaní:

i) s dôsledkami na verejné zdravie a bezpečnosť, na ktoré sa nevzťahuje automatické uznávanie podľa kapitol II, III alebo IIIA hlavy III smernice 2005/36/ES;

ii) pre ktoré bol zavedený európsky profesijný preukaz, v súlade so smernicou 2005/36/ES.

Vyhlásenie súvisiace s odbornými kvalifikáciami vyslaných pracovníkov musí byť predložené ako viacjazyčný formulár, aj s podpornými dokumentmi podľa odsekov 1 a 2 článku 7 smernice 2005/36/ES.

Vyhlásenie oznámené v súlade s týmto odsekom sa považuje za vyhlásenie podľa článku 7 smernice 2005/36/ES.

2.Poskytovatelia, ktorí majú európsky elektronický preukaz služieb a majú v úmysle vyslať do hostiteľského členského štátu pracovníkov v súvislosti s činnosťou v oblasti služieb, predložia vyhlásenie podľa článku 9 smernice 2014/67/EÚ na základe postupov stanovených členskými štátmi na tento účel.

Ak členské štáty stanovili postupy, ktoré umožňujú elektronické vypĺňanie vyhlásenia súvisiaceho s vysielaním pracovníkov podľa článku 9 smernice 2014/67/EÚ, elektronická platforma prepojená s IMI, uvedená v odseku 1, nasmeruje držiteľa elektronického preukazu k príslušným vnútroštátnym postupom.

3.Poskytovatelia, ktorí majú európsky elektronický preukaz služieb, môžu takisto predložiť vyhlásenie podľa článku 9 smernice 2014/67/EÚ o pracovníkoch, ktorých majú v úmysle vyslať do hostiteľského členského štátu v súvislosti s činnosťou v oblasti služieb, na ktorú sa elektronický preukaz vzťahuje, príslušnému orgánu v hostiteľskom členskom štáte podľa vymedzenia v článku 2 písm. a) smernice 2014/67/EÚ prostredníctvom elektronickej platformy prepojenej s IMI, uvedenej v odseku 1, ak hostiteľský členský štát oznámil Komisii, že táto možnosť by sa mala uplatňovať pri vysielaní pracovníkov na jeho území.

Na využitie možnosti stanovenej v prvom pododseku, hostiteľský členský štát poskytne všetky údaje požadované v súlade s bodom a) odseku 1 alebo odseku 2 článku 9 smernice 2014/67/EÚ ako základ pre viacjazyčné formuláre na predloženie pre vyhlásenie o vyslaných pracovníkoch na jeho územie. Komisia uverejní tento formulár v Úradnom vestníku a takisto by ho mala sprístupniť na elektronickej platforme prepojenej s IMI. Hostiteľský členský štát bude mať k dispozícii príslušné informácie so zreteľom na požadované údaje, pričom by mali plne zodpovedať jazykovým požiadavkám stanoveným v článku 9 ods. 1 písm. a) smernice 2014/67/EÚ.

Vyhlásenie oznámené v súlade s prvým a druhým pododsekom sa považuje za platné vyhlásenie na účely bodu a) odseku 1 a odseku 2 článku 9 smernice 2014/67/EÚ bez toho, aby boli dotknuté iné administratívne požiadavky alebo kontrolné opatrenia uložené hostiteľským členským štátom v súlade s článkom 9 uvedenej smernice.

Hostiteľský členský štát môže oznámiť Komisii, že si už viac neželá uplatňovať možnosť stanovenú v prvom pododseku.

4.Komisia je oprávnená prijať technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov týkajúce sa úpravy viacjazyčného formulára uvedeného v odseku 1. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 16 ods. 2.

Článok 7
Formality pre pohyb samostatne zárobkovo činných osôb

1.Poskytovatelia, ktorí sú fyzickými osobami a uchádzajú sa o európsky elektronický preukaz služieb, môžu predložiť predbežné vyhlásenie súvisiace s ich vlastnými odbornými kvalifikáciami, a to v elektronickej platforme prepojenej s IMI za rovnakých podmienok, ako sú stanovené v odseku 1 článku 6 vo vzťahu k ich pracovníkom.

Pokiaľ ide o predbežné vyhlásenia vo vzťahu k odborným kvalifikáciám poskytovateľa, potvrdenia uvedené v bodoch b) a d) článku 7 ods. 2 smernice 2005/36/ES sa nahradia vyplneným formulárom žiadosti o európsky elektronický preukaz služieb a oznámia sa hostiteľskému členskému štátu v súlade s článkom 11 smernice [smernica o ESC]…….., preukazujúc zriadenie poskytovateľa.

2.Vyhlásenie oznámené v súlade s odsekom 1 sa považuje za predbežné vyhlásenie podľa článku 7 smernice 2005/36/ES.

3.Komisia môže prijať technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov týkajúce sa úpravy viacjazyčného formulára uvedeného v odseku 1. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 16 ods. 2.

KAPITOLA IV
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O POSTUPOCH
V RÁMCI EURÓPSKEHO ELEKTRONICKÉHO PREUKAZU SLUŽIEB

Článok 8
Elektronické postupy

1.Poskytovatelia majú právo na plne elektronické riadenie a spracovávanie postupov žiadosti, vydávania a aktualizácie európskeho elektronického preukazu služieb, ako aj na plne elektronické formality v súlade s článkami 6 ods. 1, 6 ods. 3 a 7.

Komisia tieto elektronické postupy a formality sprístupní na elektronickej platforme prepojenej s IMI.

Členské štáty určia, či procedurálne postupy medzi koordinačnými orgánmi a príslušnými orgánmi zapojenými do postupov súvisiacich s európskym elektronickým preukazom služieb a do formalít pre vysielanie zamestnancov a pohyb samostatne zárobkovo činných osôb v súlade s článkami 6 a 7, musia alebo nemusia byť elektronické.

2.Komisia príjme technické predpisy pre elektronické riadenie a spracovávanie postupov uvedených v odseku 1 prostredníctvom vykonávacích aktov vrátane opatrení na zabezpečenie integrity, dôvernosti a správnosti informácií, ako aj podmienky a postupy pre držiteľa európskeho elektronického preukazu služieb týkajúce sa sťahovania takýchto informácií, s cieľom umožniť tretím stranám prístup k takýmto informáciám, ako aj overenie týchto informácií.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

3.Koordinačné orgány členských štátov sú povinné informovať verejnosť o fungovaní a pridanej hodnote európskeho elektronického preukazu služieb a o formalitách pre vysielanie zamestnancov a pohyb samostatne zárobkovo činných osôb v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 7.

Článok 9
Forma dokumentov a preklady

1.V kontexte postupov na vydávanie, aktualizáciu, pozastavenie alebo zrušenie európskeho elektronického preukazu služieb, členské štáty prijmú doklady v zrozumiteľnej forme a nesmú vyžadovať, aby doklady, ktoré sú im predložené, boli predmetom vyššieho overenia, apostilu, osvedčovania alebo overovania.

2.Pokiaľ sa vyžaduje osobitná forma dokumentov používaných na účely formalít pre vysielanie pracovníkov a pohyb samostatne zárobkovo činných osôb v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 7, v súlade s právnymi predpismi EÚ, príslušné orgány členských štátov podľa bodu ii) článku 3 ods. 19 sú povinné prijať:

a) verejné listiny, overené dokumenty a ich overené kópie oslobodené od apostilu a od všetkých foriem osvedčovania;

b) dokumenty potvrdené alebo overené v členskom štáte z pôvodného vydania, v súlade s jeho platnými zákonmi, nariadeniami alebo správnymi opatreniami, ako potvrdené alebo overené;

c) overené kópie vyhotovené v akomkoľvek členskom štáte v súlade v súlade s právnymi predpismi členského štátu, v ktorom sa overenie vykonalo.

3.Pre dokumenty používané v kontexte postupov na vydávanie, aktualizáciu, pozastavenie alebo zrušenie európskeho elektronického preukazu služieb, alebo v kontexte formalít pre vysielanie zamestnancov alebo pohyb samostatne zárobkovo činných osôb v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 7, sa nesmie vyžadovať overený preklad. To nemá vplyv na právo členských štátov požadovať neoverený preklad dokumentov do jedného z ich úradných jazykov, v súlade s právnymi predpismi EÚ.

4.Komisia príjme technické predpisy týkajúce sa automatického prekladu informácií a dokumentov v kontexte postupov na vydávanie, aktualizáciu, pozastavenie alebo zrušenie európskeho elektronického preukazu služieb, alebo v kontexte formalít pre vysielanie zamestnancov alebo pohyb samostatne zárobkovo činných osôb v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 7, a to prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s preskúmaním podľa článku 16 ods. 2.

Článok 10
Poplatky za vydanie európskeho elektronického preukazu služieb
a týkajúce sa formalít pre vysielanie pracovníkov a pohyb samostatne zárobkovo činných osôb

1.Všetky poplatky v rámci postupu pre vydávanie európskeho elektronického preukazu služieb musia byť opodstatnené a primerané a nesmú presiahnuť náklady priamo vyplývajúce z konkrétnej práce súvisiacej s daným postupom.

Poskytovatelia majú právo na úhradu nákladov na poplatky zaplatené vopred, buď domovskému, alebo hostiteľskému členskému štátu v súvislosti so žiadosťami, ktoré neboli preskúmané, overené a dokončené členskými štátmi v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice ………[smernica o ESC]………

Pokiaľ ide o nasledovné, nevyberajú žiadne poplatky:

a) postupy na aktualizáciu, pozastavenie, zrušenie alebo ukončenie platnosti európskeho elektronického preukazu služieb;

b) poskytovanie dodatočných informácií zo strany držiteľa elektronického preukazu v súlade s článkom 17 ods. 4 …[smernice];

c) formality zavedené v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 7 o vysielaní zamestnancov a pohybe samostatne zárobkovo činných osôb.

2.Členské štáty sú povinné oznámiť Komisii poplatky a platobné postupy zavedené podľa tohto článku, a to prostredníctvom IMI najneskôr do [2 rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] a túto informáciu náležite zverejnia.

3.Komisia príjme technické predpisy týkajúce sa platobných postupov a spracovania, a to prostredníctvom vykonávacích aktov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

KAPITOLA V
POISTENIE PROFESIJNEJ ZODPOVEDNOSTI

Článok 11
Vyhlásenie nárokov na odškodnenie tretej strany

1.Distribútor poistenia do 15 dní od prijatia žiadosti od poistenca vydá vyhlásenie týkajúce sa nárokov na odškodnenie tretej strany súvisiace s jeho činnosťami krytými poistnou zmluvou o poistení profesijnej zodpovednosti najviac predošlých päť rokov zmluvného vzťahu, alebo potvrdenie o neprítomnosti takých nárokov, kde sa popisujú záväzky vyplývajúce z poskytovania predmetných služieb, ktoré boli predmetom nároku.

2.Komisia príjme predpisy týkajúce sa štandardného formulára vyhlásenia uvedeného v odseku 1, a to prostredníctvom vykonávacích aktov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Článok 12
Povinnosti distribútorov poistenia

Distribútori poistenia a orgány vymenované členským štátom na poskytovanie povinného poistenia v ich politike prijímania a výpočte poistného náležite a nediskriminačným spôsobom zohľadnia skúsenosti poskytovateľa, ako je uvedené vo vyhlásení o nárokoch vydanom v súlade s článkom 11, ktoré predložil poskytovateľ.

Článok 13
Povinnosti profesijných organizácií

Profesijné organizácie vrátane príslušných orgánov podľa bodov i) a ii) článku 3 ods. 18, ktoré poskytujú skupinové krytie týkajúce sa poistenia profesijnej zodpovednosti svojim členom alebo iným osobitným poskytovateľom služieb, zabezpečia prístup k tomuto krytiu, a to za rovnakých podmienok a nediskriminačným spôsobom, pre poskytovateľov služieb z iných členských štátov, ktorí prejavia záujem o výhody takého skupinového krytia.

KAPITOLA VI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 14
Výmena informácií a vzájomná pomoc

1.Koordinačné orgány a príslušné orgány v jednotlivých členských štátoch sú povinné navzájom si vymieňať informácie a poskytovať si vzájomnú pomoc v rámci postupov na vydanie, pozastavenie, zrušenie alebo ukončenie platnosti európskeho elektronického preukazu služieb, ako aj v rámci postupov na aktualizáciu informácií obsiahnutých v tomto preukaze. Táto povinnosť sa uplatňuje aj v rámci formalít v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 7 o vysielaní pracovníkov a pohybe samostatne zárobkovo činných osôb, vo vzťahu k príslušným orgánom podľa bodu ii) článku 3 ods. 19.

2.Koordinačné orgány a príslušné orgány využijú dostupné prepojenia vnútroštátnych registrov s cieľom získať alebo overiť predtým získané informácie v rámci postupov uvedených v predchádzajúcom odseku 1, ako aj vrátane prepojení centrálneho, obchodného registra a registra spoločností podľa smernice 2009/101/ES a registrov platobnej neschopnosti v zmysle nariadenia (EÚ) 2015/848.

3.Komisia príjme predpisy na riadenie a spracovávanie výmen informácií a vzájomnej pomoci uvedených v odsekoch 1 a 3, a to prostredníctvom vykonávacích aktov. To sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté fungovanie systémov prepojenia, ktoré sú uvedené v odseku 2 tohto článku a príslušných technických špecifikácií.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Článok 15
Vykonávanie delegovania právomocí

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od […]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 16
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor uvedený v článku 40 ods. 1 smernice 2006/123/ES. Týmto výborom je výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 17
Vymenovanie a úloha koordinačných orgánov

1.Na účely tohto nariadenia musí každý členský štát vymenovať jeden koordinačný orgán, ktorý je oprávnený vykonávať úlohy, ktoré sa mu pridelia, v súlade s týmto nariadením.

2.Členské štáty oznámia Komisii totožnosť koordinačných orgánov vymenovaných v zmysle odseku 1 najneskôr do [9 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] a zaregistrujú ho v IMI v súlade s článkom 5 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 1024/2012.

3.Tento článok nespochybňuje rozdelenie právomocí, na miestnej alebo regionálnej úrovni, v členských štátoch.

Článok 18
Monitorovanie vykonávania

Komisia spolu s členskými štátmi a sociálnymi partnermi a inými príslušnými zúčastnenými stranami vypracuje monitorovacie mechanizmy s cieľom monitorovať vykonávanie a vplyv tohto nariadenia, najmä jeho vplyv na slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby v členských štátoch v rámci služieb, na ktoré sa vzťahuje, s ohľadom na náklady pre poskytovateľov, zlepšenie transparentnosti informácií o cezhraničných poskytovateľoch služieb a zvýšenie hospodárskej súťaže, ako aj vplyv na ceny a kvalitu predmetných služieb, pri zohľadnení relevantných ukazovateľov.

Článok 19
Doložka o preskúmaní

Najneskôr do 60 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a potom vždy po piatich rokoch Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu jeho vykonávaní vrátane analýzy vplyvu na administratívnu záťaž na cezhraničných poskytovateľov služieb. Táto správa bude zahŕňať aj hodnotenie praktických skúseností relevantných pre spoluprácu medzi koordinačnými orgánmi. Táto správa bude zahŕňať aj hodnotenie primeranosti zavedenia európskeho elektronického preukazu služieb pre iné činnosti v oblasti služieb. Bude obsahovať hodnotenie smernice ……[smernica o ESC]… v súlade s článkom 21.

Komisia v rámci správy uvedenej v odseku 1 článku 24 smernice 2014/67/EÚ posúdi, či a v akom rozsahu by mohla elektronická platforma prepojená s IMI uvedená v článku 6 tohto nariadenia, uľahčiť plnenie formalít potrebných pre vysielanie pracovníkov podľa článku 9 smernice 2014/67/EÚ. Toto hodnotenie zohľadní skúsenosti tých členských štátov, ktoré si mohli zvoliť možnosť využívať elektronickú platformu prepojenú s IMI podľa odseku 3 článku 6 tohto nariadenia.

Článok 20
Zmena nariadenia (EÚ) č. 1024/2012

V prílohe k nariadeniu (EÚ) č. 1024/2012 sa dopĺňa tento bod:

„9. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) ……. z …………. o zavedení európskeho elektronického preukazu služieb a súvisiacich administratívnych prostriedkoch.“

Článok 21
Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť [dvadsiatym] dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4 ods. 1 až 3, článok 5 ods. 1, článok 6 ods. 1, 2, 3 a 4, článok 7 ods. 1 a 2, článok 8 ods. 1, článok 9 ods. 1, 2 a 3, článok 10 ods. 1 a článok 14 ods. 1, 2 a 3 sa uplatňujú [dva roky po nadobudnutí účinnosti] tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zavedení európskeho elektronického preukazu služieb a súvisiacich administratívnych prostriedkoch

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 31

Hlava 02: Vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP

Činnosť 02 03: Vnútorný trh pre tovar a služby

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

⌧ Tento návrh/iniciatíva sa týka nových opatrení oznámených v rámci stratégie jednotného trhu

◻ Návrh/iniciatíva sa týka nových opatrení, ktoré nadväzujú na pilotný projekt/prípravné opatrenia 32

◻ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúceho opatrenia

◻ Návrh/iniciatíva sa týka opatrenia presmerovaného na nové opatrenie

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Strategický plán GR GROW na roky 2016 – 2020 určuje za prioritu Komisie prehĺbený a spravodlivejší vnútorný trh s posilnenou priemyselnou základňou. Vo svojom oznámení o stratégii jednotného trhu „Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky“ [COM (2015)550 v konečnom znení], Komisia oznámila legislatívne iniciatívy zamerané na odstránenie prekážok trhu služieb.

V tejto súvislosti stratégia jednotného trhu navrhuje zavedenie európskeho elektronického preukazu služieb na zvýšenie bezpečnosti a zníženie prekážok pre poskytovateľov služieb, ktorí chcú získať prístup k ďalším trhom EÚ s cieľom rozšíriť svoje činnosti. Európska rada uvítala toto oznámenie v jej záveroch z júna 2016.

Všeobecnými cieľmi tejto iniciatívy sú zlepšenie integrácie trhu v oblasti služieb pre podniky a v oblasti stavebníctva a zlepšenie rastu produktivity v oboch sektoroch.

1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétne ciele

Osobitné ciele tohto návrhu sú:

– jednoduchšie a menej nákladné poskytovanie služieb pre spoločnosti v iných členských štátoch,

– umožniť väčšiu dôveru trhu voči zahraničným poskytovateľom služieb zvýšením transparentnosti a dostupnými informáciami,

– umožniť zvýšenie dynamiky trhu a hospodárskej súťaže, čo vedie k väčšiemu výberu a pridanej hodnote pre spotrebiteľov.

V snahe dosiahnuť tieto ciele zvažujeme tieto aktivity:

1. zníženie administratívnej záťaže prostredníctvom postupov na úrovni EÚ s verejným rozhraním, ktoré umožňuje poskytovateľom služieb vykonanie formalít online,

2. prepojenie domovského členského štátu a hostiteľského členského štátu pomocou IT platformy na európskej úrovni. Na tento účel bude systém IMI slúžiť ako funkcia podporného nástroja pre vnútroštátne orgány. Je potrebné ho ďalej rozvíjať s cieľom podpory fungovania európskeho elektronického preukazu služieb.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Kapitola 02 03: Vnútorný trh pre tovar a služby

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Tento návrh vychádza zo smernice, ktorá zavádza európsky elektronický preukaz služieb a má zabezpečiť:

1. Zníženie administratívnej záťaže pre poskytovateľov služieb, ktorí chcú poskytovať služby v iných členských štátoch vzhľadom na to, že by mohli využívať zjednodušený elektronický postup na vykonávanie formalít, ktorý je transparentný, pokiaľ ide o spracovanie žiadostí. To im umožní šetriť čas a náklady pri poskytovaní cezhraničných služieb alebo pri zriaďovaní vedľajšej prevádzky;

2. Zníženie administratívneho zaťaženia pre vnútroštátne orgány vrátane uľahčenia spolupráce medzi jednotlivými členskými štátmi;

3. Šetrenie nákladov prostredníctvom existujúceho IT nástroja (informačný systém o vnútornom trhu – tzv. IMI) v nových oblastiach, s cieľom využívať úspory z rozsahu (namiesto toho, aby sa vyvíjali nové jednoúčelové nástroje). Príslušné orgány sú už zaregistrované v IMI.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné monitorovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Návrh prispeje k účinnejšiemu vykonávaniu smernice o službách, najmä pokiaľ ide o služby pre podniky a v oblasti stavebníctva.

Jeho priamy vplyv by sa dal merať pomocou týchto ukazovateľov:

– počet poskytovateľov služieb, ktorí by využívali európsky elektronický preukaz služieb (a súvisiace formality pre vysielanie pracovníkov alebo pohyb samostatne zárobkovo činných osôb),

– skúsenosti poskytovateľov služieb s jednoduchosťou vykonávania dostupných elektronických postupov,

– priemerná rýchlosť dostupných postupov,

– počet výmen informácií medzi členskými štátmi,

– skúsenosti tých členských štátov, ktoré využijú možnosť poskytnutú článkom 6 ods. 3 nariadenia s ohľadom na vyššie uvedené kritériá.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Návrh zníži administratívnu záťaž a zvýši právnu istotu pre poskytovateľov služieb, ktorí chcú začať poskytovať služby v inom členskom štáte na dočasnej báze, ako aj v prípade vedľajšej prevádzky. Navyše podnieti väčšiu dôveru trhu voči poskytovateľom služieb zvýšením transparentnosti a dostupnými informáciami.

Európsky elektronický preukaz služieb by predstavoval určité výhody aj pre orgány členských štátov. Po prvé, uľahčil by prácu príslušných orgánov v hostiteľskom aj domovskom členskom štáte tým, že by nahradil tradičné papierovanie elektronickými postupmi. Takéto postupy by boli vysoko štandardizované a ponúknu aj automatické preklady. Po druhé, formality sa zefektívnia vďaka jednej elektronickej aplikácii namiesto niekoľkých paralelných postupov, ktoré dnes existujú.

To možno dosiahnuť vytvorením jednotného postupu na úrovni EÚ na základe spoločnej celoeurópskej IT platformy (systém IMI). Komisia tento systém vyvíja, riadi a financuje už niekoľko rokov. Členské štáty už majú skúsenosti s týmto systémom, keďže je v ňom registrovaných už viac ako 5000 príslušných orgánov od roku 2011.

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie

Potenciálne vnútroštátne alebo regionálne riešenia pre administratívne zjednodušenie by sa v jednotlivých členských štátoch líšili z hľadiska úspory nákladov a z hľadiska efektívnosti. Opatrenia EÚ by zabezpečili, že poskytovatelia služieb by pri expandovaní za hranice mohli využívať menej rozdielny prístup jednotlivých členských štátov.

Vzhľadom na charakter IMI ako centralizovaného komunikačného nástroja, ktorý vyvíja a riadi Komisia, tento nástoj zabezpečí zavedenie a hladký chod pri vydávaní európskeho elektronického preukazu služieb, ako aj efektívny systém spolupráce medzi členskými štátmi. Európsky elektronický preukaz služieb (na základe systému IMI) by tiež umožnil prekonať určité prekážky, ako sú náklady na preklady pre spoločnosti. Komisia bude poskytovať IMI ako bezplatnú IT platformu tým členským štátom, ktoré si želajú využívať tento systém na elektronické podávanie predbežných vyhlásení pracovníkov, ktorí sú vyslaní na ich územie. Okrem toho Komisia sprístupní IMI aj pre domáce výmeny súvisiace s európskym elektronickým preukazom služieb v prípade, že si to členské štáty želajú.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Samotný systém IMI sa ukázal ako účinný a spoľahlivý nástroj v iných oblastiach. Dobrým príkladom je postup v rámci európskeho profesijného preukazu (EPC) pre uznávanie odborných kvalifikácií, ktorý bol zavedený v roku 2013 zmenenou a doplnenou smernicou 2005/36/ES.

EPC uľahčuje uznávanie odbornej kvalifikácie pre vybraných odborníkov. Ide o centralizovaný postup na úrovni EÚ s jasne definovaným priebehom v rámci systému IMI. Povinnosti členských štátov v procedurálnom postupe sú podrobne opísané, čím sa zamedzí nejednoznačnosti viacerých všeobecných pravidiel. Poskytuje cielené riešenie založené na špecifických pravidlách v praktických záležitostiach, ako sú dokumenty, lehoty na spracovanie žiadostí a tichý súhlas v prípade, že orgány v hostiteľskej krajine neprijmú konečné rozhodnutie v stanovenej lehote. Týmto spôsobom EPC poskytuje jednoduchšie, rýchlejšie a transparentnejšie uznávanie kvalifikácií.

Od zavedenia EPC v januári 2016 sa vydalo už viac ako 560 európskych profesijných preukazov (k 20. októbru. 2016). Miera záujmu o EPC bola značná, čo sa odráža na vysokom dopyte odborníkov, ktorí z toho môžu v súčasnosti mať prospech (zdravotné sestry, fyzioterapeuti, horskí vodcovia, realitní agenti a lekárnici).

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Existuje množstvo budúcich iniciatív Komisie, ktoré sú takisto zamerané na zavedenie elektronických postupov alebo možností, pre ktoré sa predpokladajú synergie v maximálnej možnej miere. Medzi ne patria iniciatívy týkajúce sa prepojenia obchodných registrov (BRIS), prepojenia registrov platobnej neschopnosti a minimálny režim jedného kontaktného miesta pre DPH. BRIS bude fungovať od polovice roka 2017 a bude ponúkať širší prístup k údajom spoločností. Bude doplnený o prepojenie s registrami platobnej neschopnosti s účinnosťou od roku 2019. Minimálny režim jedného kontaktného miesta pre DPH zníži náklady pre zahraničných poskytovateľov služieb v oblasti formalít týkajúcich sa DPH s účinnosťou od roku 2021 a neskôr.

Všetky tieto iniciatívy sú komplementárne k európskemu elektronickému preukazu služieb. Okrem toho sa budú hľadať synergie. Napríklad informácie dostupné prostredníctvom BRIS (a takisto prepojenie registrov platobnej neschopnosti) by mali využívať, ak je to technicky uskutočniteľné, koordinačné orgány na vypĺňanie žiadosti o európsky preukaz služieb alebo na krížovú kontrolu údajov.

1.6.Trvanie a finančný vplyv

◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

–◻ Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻ Finančný vplyv od RRRR do RRRR

⌧ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2018 do roku 2021,

a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu. Náklady na hosťovanie, prevádzku a údržbu sú zahrnuté v relevantných nákladoch na prevádzku systému IMI.

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 33

⌧ Priame hospodárenie na úrovni Komisie

–⌧ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie;

–◻ prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Spoločné hospodárenie s členskými štátmi

◻ Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili;

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte);

–◻Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond;

–◻ subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

–◻ verejnoprávne subjekty;

–◻ subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky;

–◻ subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky;

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Komisia predkladá správy o vývoji a fungovaní IMI prostredníctvom on-line hodnotiacej tabuľky jednotného trhu. Používanie IMI pre žiadosti o európsky elektronický preukaz služieb bude v tejto súvislosti primerane oznamované. Okrem toho sa európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov bude pravidelne predkladať správa o problematike ochrany údajov v IMI vrátane bezpečnosti.

Po zavedení európskeho elektronického preukazu služieb budúce právne nástroje stanovia preskúmanie po 5 rokoch.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká

Všeobecné riziko, ktoré možno určiť, je neprijatie zo strany poskytovateľov služieb európskeho elektronického preukazu služieb. To znamená riziko, že európsky elektronický preukaz služieb je plne vyvinutý a funkčný, ale dopyt po ňom je malý alebo žiadny. Ďalším rizikom je, že príslušné orgány budú považovať adaptáciu za náročnú a nemusia poskytnúť primerané zdroje na primerané a včasné spracovanie žiadostí.

Jednou z hlavných charakteristík tohto návrhu je, že európsky elektronický preukaz služieb bude založený na funkciách systému IMI. Všeobecný rámec riadenia rizík systému IMI vrátane prevádzkových rizík sa určil v rámci nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 („nariadenie o IMI“). Komisia je „vlastníkom systému“ IMI, a ako taká je zodpovedná za jeho každodenné fungovanie, údržbu a vývoj. Systém vyvíja a hostuje interný dodávateľ, čím je zabezpečená vysoká úroveň kontinuity podnikania. V súvislosti so zavedením európskeho elektronického preukazu služieb existujú aj riziká súvisiace s ochranou údajov.

2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly

Pri riešení všeobecných rizík uvedených v časti 2.2.1 vyššie, Komisia poskytne pomoc (napr. pracovné semináre, atď.) všetkým zúčastneným stranám (napr. orgánom členských štátov, profesijným orgánom atď.) a aktívne podporí zavedenie a používanie nového systému. Od členských štátov sa bude vyžadovať podpora výhod navrhovaného nástroja.

Pokiaľ ide o prevádzkové aspekty európskeho elektronického preukazu služieb, najmä verejné rozhranie, podporný systém, ako aj oznamovanie, tieto sú spojené s prevádzkou IMI a musia sa posudzovať v kontexte celkového fungovania vnútornej kontroly systému IMI, ako sa ustanovuje v nariadení o IMI. Riadiaci výbor IMI je zodpovedný za vysokú úroveň monitorovania a kontroly. Pravidelné stretnutia a nástroje na predkladanie správ uľahčujú prísne monitorovanie činností vývoja a údržby v oblasti IT.

Podľa článku 21 nariadenia o IMI z roku 2012 navyše európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zabezpečuje, aby sa spracúvanie osobných údajov Komisiou v IMI uskutočňovalo v súlade s príslušnými pravidlami. Vnútroštátne orgány na ochranu údajov budú spracovanie osobných údajov monitorovať prostredníctvom príslušných orgánov na úrovni členských štátov.

2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

Všeobecné riziká sa budú riešiť pomocou relevantných opatrení, ako aj poskytovaním pomoci a informácií príslušným zúčastneným stranám.

Fungovanie európskeho elektronického preukazu služieb bude založené na funkciách systému IMI a bude zahrnuté do existujúceho systému riadenia a kontroly pre IMI. Predpokladá sa, že návrh nebude viesť k zvýšeniu rizika chýb.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa ustanovenia zvyčajne uplatniteľné na aktivity Komisie vrátane nariadenia (EÚ, EURATOM) Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF) uplatňujú v kontexte IMI bez akéhokoľvek obmedzenia

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo
[Názov………………………...…………]

DRP/NRP 34

z krajín EZVO 35

z kandidátskych krajín 36

z tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

02.03.04

Nástroje na riadenie vnútorného trhu

DRP

ÁNO

NIE

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

Finančné prostriedky uvedené v tejto časti sa dosiahnu prostredníctvom prerozdelenia; neočakáva sa žiadny vplyv na rozpočet EÚ nad rámec prostriedkov, ktoré už boli naplánované v schválenom finančnom pláne Komisie.

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

EUR

Okruh viacročného finančného
rámca

Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

GR: GROW			2018	2019	2020	2021	SPOLU
• Operačné rozpočtové prostriedky
02.03.04	Záväzky	(1)	310 000	945 000	945 000	0	2 200 000
	Platby	(2)	310 000	945 000	945 000	0	2 200 000
Číslo rozpočtového riadka	Záväzky	(1a)
	Platby	(2a)
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov 37
Číslo rozpočtového riadka		(3)	0	0	0	0	0
Rozpočtové prostriedky SPOLU pre GR GROW	Záväzky	=1+1a +3	310 000	945 000	945 000	0	2 200 000
	Platby	=2+2a +3	310 000	945 000	945 000	0	2 200 000

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)	310 000	945 000	945 000	2 200 000
	Platby	(5)	310 000	945 000	945 000	2 200 000
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU		(6)	0	0	0	0
Rozpočtové prostriedky SPOLU OKRUHU 1A viacročného finančného rámca medzisúčet	Záväzky	=4+ 6	310 000	945 000	945 000	2 200 000
	Platby	=5+ 6	310 000	945 000	945 000	2 200 000

Okruh viacročného finančného
rámca

„Administratívne výdavky“

EUR

		2018	2019	2020	2021	SPOLU
GR: GROW
• Ľudské zdroje		303 600	427 800	427 800	358 800	1 518 000
• Ostatné administratívne výdavky		0	0	0	0	0
GR GROW SPOLU	Rozpočtové prostriedky	303 600	427 800	427 800	358 800	1 518 000

Rozpočtové prostriedky SPOLU
OKRUHU 5
viacročného finančného rámca medzisúčet

(Záväzky spolu = Platby spolu)

303 600

427 800

358 800

1 518 000

EUR

		2018	2019	2020	2021	SPOLU
Rozpočtové prostriedky SPOLU OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca medzisúčet	Záväzky	613 600	1 372 800	1 372 800	358 800	3 718 000
	Platby	613 600	1 372 800	1 372 800	358 800	3 718 000

Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

⌧ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Viazané rozpočtové prostriedky v EUR

Uveďte ciele a výstupy ⇩			2018		2019		2020		2021		SPOLU

	Druh 38	Priemerné náklady	Nie	Náklady	Nie	Náklady	Nie	Náklady	Nie	Náklady	Celkový počet	Náklady spolu
OSOBITNÝ CIEĽ č. 1 39 Znížiť administratívnu záťaž
– Výstup	Verejné rozhranie			200 000		600 000		600 000		0		1 400 000
Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet				200 000		600 000		600 000		0		1 400 000
OSOBITNÝ CIEĽ č. 2 Funkcia podporného systému
– Výstup	Funkcia podporného systému			110 000		345 000		345 000		0		800 000
Osobitný cieľ č. 2 medzisúčet				110 000		345 000		345 000		0		800 000
NÁKLADY SPOLU				310 000		945 000		945 000		0		2 200 000

3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.2.1.Zhrnutie

–⌧ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

EUR

2018

2019

2020

2021

SPOLU

OKRUH 5viacročného finančného rámca medzisúčet
Ľudské zdroje	303 600	427 800	427 800	358 800	1 518 000
Ostatné administratívne výdavky
OKRUH 5viacročného finančného rámca medzisúčet	303 600	427 800	427 800	358 800	1 518 000

Mimo OKRUHU 5 40 viacročného finančného rámca medzisúčet
Ľudské zdroje
Ostatné výdavky Ostatné administratívne
Medzisúčet mimo OKRUHU 5viacročného finančného rámca medzisúčet

SPOLU

303 600

427 800

358 800

1 518 000

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR. Všetky dôsledky vyplývajúce z realizácie navrhovaných rozhodnutí o počte zamestnancov alebo úrovni finančných prostriedkov budú riešené preskupením existujúcich zdrojov.

3.2.2.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–⌧ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

		2018	2019	2020	2021
• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		2,2	3,1	3,1	2,6
XX 01 01 02 (delegácie)
XX 01 05 01 (nepriamy výskum)
10 01 05 01 (priamy výskum)
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: FTE) 41
XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)
XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)
XX 01 04 rr 42	– ústredie
	– delegácie
XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)
10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
SPOLU		2,2	3,1	3,1	2,6

–XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci	Podpora prijatia príslušných vykonávacích aktov, projektový manažment, obchodná analýza a vykonávanie podporných aktivít.
Externí zamestnanci

3.2.3.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–⌧ Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

3.2.4.Príspevky od tretích strán

–⌧ Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–◻ Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke.

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–⌧ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–◻ vplyv na vlastné zdroje

–◻ vplyv na rôzne príjmy

(1) Európska komisia, „Update of the study on the economic impact of the Services Directive“ (Aktualizácia štúdie o hospodárskom vplyve smernice o službách), 2015

(2) Závery Európskej rady; 28. júna 2016.

(3) Oznámenie Komisie o Zlepšovaní jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky, 28. októbra 2015.

(4) Vrátane deviatich pracovných seminárov, ktoré organizovala Komisia s poskytovateľmi služieb v cezhraničných regiónoch.

(5) Pracovný dokument útvarov Komisie, „Posúdenie vplyvu k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení európskeho elektronického preukazu služieb a súvisiacich administratívnych prostriedkoch“, 2017.

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1).

(7) Oba sektory pokrývajú približne 20 % HDP EÚ a zamestnanosti – Eurostat

(8) Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 – Urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy, COM(2016) 179.

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 200, 26.7.2016, s.1).

(11) Závery Rady “Stratégia jednotného trhu so službami a tovarom“, 29. februára 2016 .

(12) Závery Európskej rady, 28. júna 2016 .

(13) Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. mája 2016 o stratégii jednotného trhu .

(14) Hlavnými odporúčaniami výboru v jeho pôvodnom stanovisku k hodnoteniu vplyvu bolo posilniť vymedzenie problému, znovu zvážiť koncepciu a formuláciu rôznych možností a poskytnúť viac informácií o možných nákladoch pre členské štáty a názoroch zúčastnených strán.

(15) http://ec.europa.eu/smart-regulation/impact/ia_carried_out/cia_2016_en.htm

(16) Ú. v. EÚ C , , s. .

(17) Ú. v. EÚ C , , s. .

(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1).

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11).

(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1).

(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005).

(25) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11).

(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku Zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (Ú. v. EÚ L 258, 1.10.2009, s. 11).

(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o konkurznom konaní (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 19).

(28) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

(30) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19).

(31) ABM: riadenie podľa činností; ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

(32) Ako sa uvádza v článku 54 ods. 2 písm. a), resp. písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(33) Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej lokalite BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

(34) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(35) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(36) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(37) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(38) Výstupy sú výrobky a služby, ktoré majú byť dodané (napr.: počet financovaných výmen študentov, počet km postavených cestných komunikácií atď.)

(39) Ako je uvedené v oddiele 1.4.2. „Osobitné ciele.“

(40) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(41) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocní experti v delegáciách.

(42) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).