EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 11. 2016

COM(2016) 765 final

2016/0381(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2016) 408 final}
{SWD(2016) 409 final}
{SWD(2016) 414 final}
{SWD(2016) 415 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•    Dôvody a ciele návrhu

integráciou dlhodobých stratégií obnovy budov (článok 4 smernice o energetickej efektívnosti), podporou mobilizácie financovania a vytvorením jasnej vízie dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050;

podporou využívania IKT a inteligentných technológií na zaistenie hospodárnej prevádzky budov a

optimalizáciou ustanovení tam, kde nepriniesli očakávané výsledky.

•    Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Záverom hodnotenia vykonaného pred týmto preskúmaním bolo, že smernica je v súlade s ostatnými právnymi predpismi EÚ. Návrh je zároveň v súlade s ostatnými prvkami balíka o čistej energii pre všetkých Európanov, ako napríklad nové nariadenie o riadení energetickej únie a aktualizácia legislatívy o energii z obnoviteľných zdrojov. Smernica priamo prispeje k navrhovanému cieľu smernice o energetickej efektívnosti zvýšiť energetickú efektívnosť do roku 2030 o 30 %. Dopĺňa opatrenia, ktoré členské štáty musia prijať na základe smernice o energetickej efektívnosti, ako aj na základe právnych predpisov EÚ o energetickej účinnosti výrobkov. V právnych predpisoch o ekodizajne a označovaní energetickej účinnosti sa stanovujú požiadavky na energetickú účinnosť výrobkov súvisiacich s budovami, ako napríklad kotly, pričom členské štáty stanovujú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť namontovaných obnovených alebo vymenených stavebných prvkov v rámci svojich vnútroštátnych stavebných predpisov. Stavebné prvky zvyčajne pozostávajú z viacerých výrobkov – napr. vykurovací systém tvorí kotol, potrubia a ovládacie prvky. Súlad sa zabezpečuje v jednotlivých prípadoch individuálne v rámci vypracúvania špecifických vykonávacích opatrení v oblasti ekodizajnu a/alebo označovania energetickej účinnosti, pričom sa prihliada na požiadavky smernice. Napríklad sa rozhodlo nestanoviť požiadavky na ekodizajn tepelnej izolácie, lebo tie sú už súčasťou vnútroštátneho vykonávania smernice.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•    Právny základ

Smernica je založená na článku 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý je právnym základom pre politiku Únie na podporu energetickej efektívnosti a úspor energie. Pretože Zmluva obsahuje základ, ktorý sa špecificky týka energetiky, považuje sa za vhodnú na použitie pre tento návrh.

•    Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Kolektívny prístup na úrovni EÚ je výhodný z viacerých dôvodov.

Po prvé, pridaná hodnota riešenia energetickej hospodárnosti budov na úrovni EÚ spočíva najmä vo vytvorení vnútorného trhu, čím sa podporí konkurencieschopnosť EÚ a využijú synergie s politikou v oblasti zmeny klímy, a v modernizácii vnútroštátnych právnych predpisov v sektore budov v celej EÚ.

Po druhé, finančný sektor potrebuje lepšiu porovnateľnosť merania energetickej hospodárnosti v celej EÚ. Finančné inštitúcie jasne uviedli, že je potrebné pracovať na vnútroštátnej/miestnej úrovni a aj na úrovni EÚ s cieľom zvýšiť účinnosť verejných a súkromných investícií a prispieť k rozvoju atraktívnych finančných produktov na trhu.

Po tretie, hoci jednotlivé krajiny majú rôzne stavebné predpisy, typológie budov a miestne a klimatické podmienky, existujú aj nadnárodní používatelia. Majitelia reťazcov, ktoré poskytujú služby (ako napríklad supermarkety alebo hotely), požadovali jednotnejšie a porovnateľnejšie metódy certifikácie energetickej hospodárnosti budov.

Napokon treba spomenúť, že konanie na úrovní EÚ vedie k modernizácii vnútroštátnych právnych predpisov v sektore budov, otvára širšie trhy pre inovatívne výrobky a umožňuje zníženie nákladov. Mnohé členské štáty nemali pred prijatím smernice z roku 2002 vo svojej právnej úprave a stavebných predpisoch požiadavky na energetickú efektívnosť či podporné nástroje. V dôsledku smerníc z rokov 2002 a 2010 majú teraz všetky členské štáty vo svojich stavebných predpisoch požiadavky na energetickú efektívnosť pre existujúce a nové budovy. Smernica z roku 2010 viedla k značnej modernizácii stavebných predpisov členských štátov zavedením pojmu nákladovej optimálnosti, po čom nasledovalo prijatie požiadaviek na takmer nulovú potrebu energie.

Navrhnuté zmeny rešpektujú zásadu subsidiarity a členské štáty si ponechajú rovnakú flexibilitu ako v súčasnosti, čo umožní prispôsobenie vnútroštátnym okolnostiam a miestnym podmienkam (napr. typ budov, klíma, náklady na porovnateľné obnoviteľné technológie a dostupnosť, optimálna kombinácia s opatreniami na strane dopytu, hustota výstavby atď.).

•    Proporcionalita

V súlade so zásadou proporcionality navrhované úpravy neprekračujú rámec nevyhnutný na dosiahnutie stanovených cieľov.

Ako už bolo vysvetlené, politiky EÚ v oblasti energetickej efektívnosti sa vyvíjali uvážlivo, pričom zásah sa obmedzil na oblasti, kde sú potrebné na dosiahnutie cieľov energetickej efektívnosti. Podrobnosti sú uvedené v oddiele 3 posúdenia vplyvu. Rozsah zmien je obmedzený na aspekty, ktoré si vyžadujú konanie na úrovni EÚ.

•    Výber nástroja

Smernica je vhodný nástroj na zabezpečenie súladu členských štátov, pričom im ponecháva manévrovací priestor na prispôsobenie pravidiel rôznym vnútroštátnym a regionálnym špecifikám. Nariadením by sa tento prvok flexibility neumožnil. Viaceré členské štáty a zainteresované strany počas konzultácie veľmi jasne vyjadrili, že táto kombinácia presadzovania a flexibility je najvhodnejšia a že ide o správny nástroj pre politiky v tejto oblasti.

Okrem toho, keďže týmto návrhom sa mení existujúca smernica, smernica, ktorou sa mení existujúci právny akt, je jediný vhodný nástroj.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•    Hodnotenia existujúcich právnych predpisov ex post

Z hodnotenia vyplýva, že smernica je účinná a plní svoje všeobecné a špecifické ciele. Doterajšie vykonávanie vykazuje všeobecne dobré výsledky z hľadiska zvyšných štyroch analyzovaných kritérií: účinnosť, relevantnosť, koherentnosť a pridaná hodnota pre EÚ.

V hodnotení sa identifikovali tieto hlavné zistenia a poučenia z hľadiska vykonávania a priestoru na zlepšenie fungovania určitých ustanovení a využitie technologického pokroku na urýchlenie dekarbonizácie budov.

Kľúčové zistenia

V roku 2014 bola zaznamenaná dodatočná úspora koncovej energie vo výške zhruba 48,9 Mtoe v porovnaní so základným scenárom roku 2007 zo smernice. Tieto úspory sa dosiahli najmä v rámci rozsahu pôsobnosti smernice – priestorové vykurovanie, chladenie a teplá úžitková voda – a značnú časť možno pripísať faktorom, ktoré sú ovplyvnené intervenciami politiky.

Údaj 48,9 Mtoe v roku 2014 je preto podľa všetkého v súlade s posúdením vplyvu smernice z roku 2008, v ktorom sa uviedol odhad, že smernica prispeje do roku 2020 k úsporám koncovej energie v hodnote 60 až 80 Mtoe.

Z hodnotenia vyplýva, že celková štruktúra smernice, v ktorej sa kombinujú minimálne požiadavky a certifikácia, funguje dobre, najmä v prípade nových budov. Voľba nákladovo optimálnej metodiky za metodiku, ktorou sa majú viesť existujúce vnútroštátne požiadavky na energetickú hospodárnosť smerom k nákladovo efektívnym úrovniam, sa ukázala ako efektívny prístup.

Ciele pre všetky nové budovy, aby mali do roku 2020 takmer nulovú spotrebu energie, stanovili pre odvetvie nadčasovú víziu a priniesli zodpovedajúce konanie zainteresovaných strán. Podobná úroveň ambícií však chýba pri existujúcich budovách.

V sektore budov teda pretrváva značný potenciál pre nákladovo efektívne úspory energie. V nadchádzajúcich desaťročiach bude v sektore budov najväčšou výzvou zvýšiť mieru, kvalitu a efektívnosť obnovy. Dlhodobé stratégie obnovy, ktoré vypracovali členské štáty podľa článku 4 smernice o energetickej efektívnosti, by mali viesť k vyšším mieram obnovy vďaka mobilizácii financií a investícií do obnovy budov. Tieto stratégie by mali zahŕňať jasnú víziu do budúcnosti s perspektívami rokov 2030 a 2050 a vysielať dostatočné trhové signály domácnostiam, majiteľom/správcom budov, podnikom aj investorom.

Certifikácia energetickej hospodárnosti budov poskytuje pre takéto budovy trhový signál na strane dopytu a dosahuje svoj cieľ nabádať spotrebiteľov, aby kupovali alebo si prenajímali energeticky hospodárnejšie budovy. Z hodnotenia však vyplýva, že vnútroštátne certifikačné systémy a nezávislé systémy kontroly sú vo viacerých členských štátoch ešte len v počiatkoch a ich užitočnosť možno zlepšiť.

Vzhľadom na rôznorodosť a fragmentáciu hodnotového reťazca sektora budov je aj naďalej náročné získať spoľahlivé údaje o charakteristikách budov, využívaní energie a finančných dôsledkoch obnovy z hľadiska úspor nákladov alebo hodnôt majetku. Tento všeobecný nedostatok údajov má negatívne dôsledky na trhové vnímanie potenciálu fondu budov v EÚ z hľadiska nákladovo efektívnych úspor energie, ako aj na presadzovanie, monitorovanie a hodnotenie smernice. Existujúce evidencie/databázy energetických certifikátov môžu byť kľúčom k posilneniu dodržiavania pravidiel, zlepšeniu znalosti o fonde budov, lepšej informovanosti tvorcov politiky a podpore rozhodnutí účastníkov trhu.

Priestor na zlepšenie

Z hodnotenia vyplynuli pomerne malé regulačné zlyhania. Existuje však priestor na zjednodušenie a zefektívnenie zastaraných požiadaviek a na zlepšenie dodržiavania predpisov doladením existujúcich ustanovení a ich lepším prepojením s finančnou podporou. Okrem toho treba smernicu modernizovať so zreteľom na technologický vývoj a na zvýšenie mier obnovy budov spolu s podporou ich dekarbonizácie z dlhodobého hľadiska.

Hodnotenie identifikovalo aspekty vnútroštátnej transpozície a vykonávania, ktoré možno ďalej rozvinúť lepším presadzovaním, monitorovaním a hodnotením dodržiavania. Zistili sa aj príležitosti na zjednodušenie alebo modernizáciu zastaraných ustanovení a zefektívnenie existujúcich ustanovení so zreteľom na technologický pokrok, konkrétne:

–požiadavka posudzovania technickej, environmentálnej a hospodárskej realizovateľnosti vysokoúčinných alternatívnych systémov podľa článku 6 ods. 1 smernice je v podstate nadbytočná, pretože povinnosť takmer nulovej potreby energie pri všetkých nových budovách implicitne vyžaduje vyhodnotenie lokálne dostupných vysokoúčinných alternatívnych systémov. Požiadavka článku 6 ods. 1 sa stáva zbytočnou záťažou, a preto sa vypúšťa,

–pravidelné kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov podľa článkov 14 a 15 smernice zaisťujú efektívnu prevádzku budov aj po určitom čase. Možnosť alternatívnych opatrení sa vypúšťa, keďže sa nepreukázala ich účinnosť, a miesto toho sa nahrádzajú možnosťou elektronických systémov monitorovania, riadenia a regulácie, ktoré sa ukázali ako úsporná alternatíva ku kontrolám.

Technologický pokrok smerom k „inteligentnejším“ systémom budov poskytuje príležitosti na podporu účinnejšieho vykonávania smernice a vytvára tiež priaznivé podmienky: na poskytovanie informácií spotrebiteľom a investorom o prevádzkovej spotrebe energie; na prispôsobenie sa potrebám užívateľa; na efektívnu a pohodlnú prevádzku budov; na ich schopnosť prepojenia s nabíjaním elektrických vozidiel; na poskytovanie uskladňovania energie a na podporu reakcie na strane dopytu na modernizovanom trhu s elektrinou.

•    Konzultácie so zainteresovanými stranami

Hodnotenie sa začalo v júni 2015. V rámci neho sa preskúmala minulá a súčasná hospodárnosť a bolo založené na posudzovaní výstupov, výsledkov a účinkov smernice z hľadiska efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty konania na úrovni EÚ. Hlavnými zdrojmi informácií bol prehľad literatúry, informácie o vykonávaní súčasných politík, analýzy predchádzajúcich monitorovacích a hodnotiacich činností, vstupy od zainteresovaných strán a špecifické štúdie a projekty.

So zainteresovanými stranami sa konzultovalo týmito formami:

–otvorená internetová verejná konzultácia od 30. júna 2015 do 31. októbra 2015,

–konkrétnejšia konzultácia s členskými štátmi podľa podmienok článku 19 smernice, najmä na stretnutí v rámci zladeného konania pri vykonávaní smernice, ktoré sa uskutočnilo 26. a 27. novembra 2015, a stretnutí Výboru pre energetickú hospodárnosť budov, ktoré sa uskutočnilo 1. februára 2016,

–tematické odborné semináre na konkrétne témy od júna 2015 do januára 2016,

–podujatie zainteresovaných strán, ktoré sa konalo 14. marca 2016.

Internetová konzultácia bola uzavretá 31. októbra 2015 a zhrnuté výsledky 308 odpovedí sú dostupné online 3 . Viac ako polovica (58 %) respondentov boli organizácie zastupujúce najmä stavebný priemysel; po nich nasledovali spoločnosti (20 %) pôsobiace v členských štátoch. Jednotlivci, orgány verejnej moci a ostatné subjekty predstavovali 7 – 8 % respondentov.

Celkovo sa väčšina respondentov domnieva, že smernicou sa stanovil dobrý rámec na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov a že sa zvýšila informovanosť o energetickej spotrebe budov, čo jej v energetickej politike dáva významnejšiu úlohu. Bol uznaný jej príspevok k plneniu energetických a klimatických cieľov do rokov 2030 a 2050. Väčšina respondentov si myslí, že smernica je úspešná, tretina zas, že nie. Viacerí respondenti povedali, že je priskoro hodnotiť jej úspech, lebo je ťažké oddeliť jej účinok. Ostatní sa domnievajú, že smernica nie je taká účinná, ako by mohla byť, keď sa zohľadní obrovský zostávajúci potenciál na zníženie spotreby energie v sektore budov.

V negatívnych odpovediach sa ako dôvody obmedzenej účinnosti uviedlo oneskorené a nejednotné vykonávanie v členských štátoch, nekvalita energetických certifikátov, pomalé zavádzanie opatrení a nízka miera obnovy, ako aj chýbajúce vymedzenie budov s takmer nulovou spotrebou energie a potreba lepšieho využívania nástrojov financovania. Viacerí respondenti zdôraznili aj slabé dodržiavanie a presadzovanie opatrení, zatiaľ čo iní uznali, že pokrok spomalila hospodárska kríza v stavebníctve. Viacerí respondenti uviedli, že hoci smernica je úspešná, pokiaľ ide o zlepšovanie energetickej hospodárnosti nových budov, nedostatočne stimuluje obnovu na zvýšenie energetickej efektívnosti.

•    Získavanie a využívanie expertízy

Informácie o vykonávaní smernice priniesla aj iniciatíva koordinovanej činnosti na smernici 4 , pravidelný dialóg s členskými štátmi a práca Výboru pre energetickú hospodárnosť budov.

V náležitých prípadoch sa analyzovali 5 a použili výsledky projektov financovaných v rámci kapitoly Energetická efektívnosť, ktorá je súčasťou komponentu bezpečnej, čistej a efektívnej energie v rámci programu Horizont 2020, a prechádzajúceho programu Inteligentná energia pre Európu.

Okrem konzultácií, ktoré vykonala Európska komisia, sa v rámci hodnotenia využili aj ďalšie zdroje informácií, napr. štúdie identifikované v rámci prehľadu literatúry.

•    Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu sa výboru Komisie pre kontrolu regulácie predložilo dvakrát. Návrh z 1. júla 2016 získal pozitívne stanovisko 26. júla. Súhrnný prehľad posúdenia vplyvu a obe stanoviská výboru možno nájsť na webových stránkach Komisie 6 .

V posúdení vplyvu sa posudzovali tieto možnosti:

Žiadna zmena

Možnosť bez zmeny smernice znamená žiadne ďalšie opatrenia okrem existujúcich. Z toho vyplýva, že súčasná smernica a súvisiace regulačné a neregulačné nástroje sa budú naďalej vykonávať ako doposiaľ. Tento prístup by mohli doplniť opatrenia na maximalizáciu účinku smernice. Vymieňanie osvedčených postupov stimulované platformami na výmenu (napr. koordinovaná činnosť) by mohlo pomôcť zlepšiť dodržiavanie. Predpokladá sa, že v rámci možnosti bez zmeny by táto práca pokračovala.

Možnosti politiky

Väčšinu navrhnutých opatrení možno realizovať právne nezáväznými nástrojmi (tzv. soft law – možnosť I) a/alebo cielenými zmenami (možnosť II). Niektoré opatrenia presahujú súčasný právny rámec a vyžadujú si zásadnú revíziu súčasnej smernice (možnosť III).

Možnosť I: posilnené vykonávanie a ďalšie usmerňovanie

V tejto možnosti sa zvažuje súbor návrhov, ktorými sa posilňuje vykonávanie existujúceho regulačného rámca bez zmeny smernice. Opiera sa o úsilie aktívne vykonávať smernicu na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Oproti možnosti bez zmeny ide o posun o krok ďalej, keďže sa navrhujú právne nezáväzné nástroje a usmernenia, ktoré by mohli zlepšiť vykonávanie a presadzovanie príslušných právnych predpisov a podporiť využívanie dobrovoľných opatrení, ktoré členské štáty ešte nepreskúmali.

Možnosť II: lepšie vykonávanie vrátane cielených zmien na posilnenie súčasných ustanovení

Táto možnosť zahŕňa návrhy možnosti I, ale zachádza ešte ďalej a vyžaduje cielené zmeny súčasnej smernice na širšie riešenie príčin problémov. Táto možnosť však na rozdiel od možnosti III zostáva v súlade s rámcom súčasnej smernice, pričom koncovým používateľom sa poskytnú lepšie informácie a stanovujú sa primerané minimálne požiadavky na hospodárnosť s cieľom zamedziť suboptimálnym zásahom na budovách.

Možnosť III: lepšie vykonávanie s ďalšou harmonizáciou a väčšími ambíciami.

Táto možnosť politiky je najambicióznejšia a presahuje súčasný prístup smernice, keďže ukladá majiteľom povinnosť obnovovať budovy.

Porovnanie troch možností politiky viedlo k týmto záverom:

–možnosť I je zameraná na trvalé presadzovanie súčasnej smernice, pričom členské štáty dostanú usmernenia a podporu. Pri tejto možnosti sa nevyužijú príležitosti zlepšenia identifikované v hodnotiacej správe a vo verejnej konzultácii v záujme podpory odstraňovania prekážok energetickej efektívnosti budov.

–Možnosť III obsahuje ambiciózne opatrenia na zvýšenie miery obnovy, a preto je výsledný účinok veľmi veľký. Zavádza sa ňou významná zmena v sektore budov, najmä uložením povinnosti obnovy tisícok budov. Takéto opatrenie však prináša určité problémy, ako napríklad povinné investície, ktoré sa z finančného hľadiska nemusia považovať za nákladovo efektívne. Vznikajú aj praktické obavy (napr. ďalšia harmonizácia metodík výpočtu energetickej hospodárnosti alebo energetických certifikátov) a možnosť môže vyvolať názor, že nie je úplne dodržaná zásada subsidiarity (napr. povinnosť obnovy budov pri zmene vlastníctva alebo nájomníka, verejná finančná podpora povinnej tepelnej obnovy budov a povinná odborná príprava stavebných a inštalačných podnikov).

–Uprednostňuje sa možnosť II, lebo najlepšie zodpovedá výsledku a zisteniam hodnotenia smernice a existujúcemu rámcu. Táto možnosť zavádza významné zlepšenia a zjednodušenia smernice a celkového regulačného rámca a cielenými zmenami zlepší energetickú hospodárnosť budov, ale zároveň umožňuje vysokú mieru flexibility pre vykonávanie na vnútroštátnej úrovni, keďže:

–umožňuje zachovanie existujúceho obozretného rozsahu konania EÚ v oblasti efektívnosti budov, a zároveň dodržiava subsidiaritu, proporcionalitu a nákladovú efektívnosť a členským štátom ponecháva značnú flexibilitu,

–zachováva hlavné ciele, zásady a celkovú architektúru smernice, ktorá dobre funguje a podporujú ju zainteresované strany vrátane členských štátov,

–zahŕňa len cielené zmeny, takže hlavné ustanovenia súčasnej smernici, ktoré už fungujú a sú nákladovo efektívne, sa budú vykonávať naďalej.

–vyznačuje sa rovnováhou medzi usmerňovaním a obmedzenými právnymi revíziami na zavedenie nových cielených ustanovení zameraných najmä na existujúce budovy a prepojenie s financovaním.

V nadväznosti na Európsku stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu a budujúc na vzorovom príklade niektorých členských štátov sa v uprednostňovanej možnosti navrhuje aj opatrenie na podporu rozvoja elektromobility a ďalšiu podporu dekarbonizácie hospodárstva.

–hospodársky účinok: mierne pozitívny vplyv na rast stimulovaný dodatočnými investíciami do energetickej efektívnosti a znížením dovozu energie, rozmachom stavebníctva a inžinierskych činností (ktoré úzko súvisia s ďalšími investíciami), pozitívnymi účinkami na odvetvie výroby izolácií a plochého skla a investíciami do obnovy budov, ktoré budú prospešné najmä pre MSP,

–sociálny účinok: účinok na zamestnanosť bude podobný ako pri HDP, hoci slabší. Zlepšením vnútorného prostredia sa značne zníži úmrtnosť, chorobnosť a náklady na zdravotnú starostlivosť. Predpokladá sa mierny pozitívny účinok na energetickú chudobu,

–vplyv na životné prostredie: mierne zníženie emisií skleníkových plynov vo všetkých členských štátoch.

•    Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•    Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•    Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

–vymedzenie technických systémov budov podľa článku 2 ods. 3 sa rozširuje aj o výrobu elektrickej energie na mieste a infraštruktúru elektromobility na mieste;

–súčasný článok 4 smernice o energetickej efektívnosti, ktorý sa týka obnovy budov, sa presúva do tejto smernice v záujme konzistentnosti, pričom bude navyše zahŕňať zohľadnenie otázok energetickej chudoby, podpory inteligentného financovania obnovy budov, ako aj víziu ich dekarbonizácie do roku 2050 s konkrétnymi míľnikmi na rok 2030. Dlhodobé stratégie obnovy budov sa stanú súčasťou (a prílohou) integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy a členské štáty ich na obdobie po roku 2020 Komisii oznámia do 1. januára 2019, v súlade s postupom stanoveným v nariadení o riadení energetickej únie. Stratégia sa zameria na obnovu vnútroštátneho fondu bytových i nebytových budov;

–článok 6 o nových budovách sa zjednodušuje iba na ustanovenie, ktoré sa v posúdení vplyvu identifikovalo ako najužitočnejšie – všeobecnú povinnosť nových budov spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Ostatné ťažkopádnejšie ustanovenia sa vypúšťajú;

–článok 8 sa aktualizoval tak, aby zohľadňoval revidované vymedzenie technických systémov budovy. Nový odsek zavádza požiadavky spojené s:

a)infraštruktúrou pre elektromobilitu – v nových nebytových budovách s viac ako desiatimi parkovacími miestami, ako aj v nebytových budovách s viac ako desiatimi parkovacími miestami prechádzajúcich významnou obnovou sa bude musieť jedno parkovacie miesto z desiatich vybaviť zariadením pre elektromobilitu. Od roku 2025 to bude platiť pre všetky nebytové budovy s viac ako desiatimi parkovacími miestami vrátane budov, kde sa montáž nabíjacích staníc zabezpečuje vo verejnom obstarávaní. V nových bytových domoch s viac ako desiatimi parkovacími miestami, ako aj bytových domoch prechádzajúcich významnou obnovou sa bude musieť inštalovať káblová príprava potrebná pre elektrické nabíjanie. Členské štáty sa budú môcť rozhodnúť vyňať z tejto požiadavky budovy, ktoré vlastnia a využívajú MSP, ako aj verejné budovy spadajúce pod smernicu o infraštruktúre pre alternatívne palivá 7 ,

b)posilneným využívaním elektronického monitorovania, automatizácie a regulácie budov v záujme uľahčenia kontrol a

c)zavedením „ukazovateľa inteligentnosti“, ktorý hodnotí pripravenosť budovy prispôsobiť svoju prevádzku potrebám užívateľov i siete a zvýšiť hospodárnosť.

–Článok 10 sa aktualizuje, pričom sa pridávajú dve nové ustanovenia: využívanie energetických certifikátov na posudzovanie úspory z obnov financovaných s verejnou podporou, a to porovnaním certifikátu pred obnovou a po nej; a pri verejných budovách s plochou nad určitým prahom vzniká povinnosť zverejňovať energetickú hospodárnosť;

–Zjednodušujú sa články 14 a 15 o kontrolách, pričom ich aktualizáciou sa zavádzajú účinnejšie postupy pravidelných kontrol, ktoré by sa namiesto toho dali využiť na zaistenie zachovania, resp. zvýšenia hospodárnosti budov a

–príloha I sa aktualizuje v záujme zvýšenia transparentnosti a konzistentnosti spôsobu určovania energetickej hospodárnosti na národnej či regionálnej úrovni, ako aj na zohľadnenie významu vnútorného prostredia.

2016/0381 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 8 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 9 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Únia je odhodlaná dosiahnuť udržateľný, konkurencieschopný, bezpečný a dekarbonizovaný energetický systém. Energetická únia a rámec politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 stanovujú pre Úniu ambiciózne záväzky ďalšieho znižovania emisií skleníkových plynov (aspoň o 40 % do roku 2030 v porovnaní s hodnotami z roku 1990), zvýšenia podielu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov (aspoň o 27 %) a dosiahnutia aspoň 27 % úspor energie (pričom táto hodnota sa prehodnotí so zreteľom na celoúnijnú úroveň 30 % 10 ) a zvýšenia energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti.

(2)Na dosiahnutie týchto cieľov preskúmanie legislatívy o energetickej efektívnosti v roku 2016 zlučuje: i) prehodnotenie cieľa EÚ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030, ako žiadala Európska rada v roku 2014; ii) preskúmanie základných článkov smernice o energetickej efektívnosti a smernice o energetickej hospodárnosti budov; iii) posilnenie priaznivého prostredia na financovanie vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktoré v konečnom dôsledku zlepší trhové finančné podmienky investovania do energetickej efektívnosti.

(3)Článok 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ 11 Komisii ukladá povinnosť najneskôr do 1. januára 2017 preskúmať smernicu na základe získaných skúseností a dosiahnutého pokroku počas jej uplatňovania, a ak je to potrebné, urobiť návrhy.

(4)Pri príprave tohto preskúmania Komisia prijala viacero krokov na získanie dôkazov o doterajšom vykonávaní smernice 2010/31/EÚ v členských štátoch, pričom sa zamerala na to, čo funguje a čo by sa dalo zlepšiť.

(5)Výsledky hodnotenia a posúdenie vplyvu naznačili, že na posilnenie aktuálnych ustanovení smernice 2010/31/EÚ a zjednodušenie určitých aspektov sú potrebné viaceré zmeny.

(6)Únia je odhodlaná vytvoriť do roku 2050 bezpečný, konkurencieschopný a dekarbonizovaný energetický systém 12 . Na splnenie tohto cieľa potrebujú členské štáty aj investori míľniky, ktoré zabezpečia dekarbonizáciu budov do roku 2050. Na zaistenie takéhoto dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050 by mali členské štáty identifikovať medzikroky k dosiahnutiu strednodobých (2030) a dlhodobých (2050) cieľov.

(7)Ustanovenia o dlhodobých stratégiách obnovy v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ 13 by sa mali presunúť do smernice 2010/31/EÚ, kam spadajú koherentnejšie.

(8)Agendy jednotného digitálneho trhu a energetickej únie treba zosúladiť, aby slúžili spoločným cieľom. Digitalizácia energetického systému rýchlo mení podmienky v tomto sektore – od integrácie obnoviteľných zdrojov po inteligentné siete a budovy pripravené na inteligentné riešenia. Na digitalizáciu sektora budov by sa mali poskytnúť cielené stimuly, ktoré podporia systémy pripravené na zavedenie inteligentných technológií a digitálne riešenia v zastavanom prostredí.

(9)Na prispôsobenie tejto smernice technologickému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby sa smernica doplnila o vymedzenie ukazovateľa inteligentnosti a aby sa umožnila jeho implementácia. Ukazovateľom inteligentnosti by sa mala merať schopnosť budov využívať IKT a elektronické systémy na optimalizáciu prevádzky a interakciu so sieťou. Ukazovateľ inteligentnosti zvýši povedomie vlastníkov a užívateľov budov o hodnote automatizácie budov a elektronického monitorovania ich technických systémov a užívľom budov potvrdí skutočné úspory z týchto nových vylepšených funkcií.

(10)Inovácie a nové technológie zároveň umožňujú zapojenie sektora budov do celkovej dekarbonizácie hospodárstva. Budovy môžu napríklad katalyzovať vývoj infraštruktúry potrebnej na inteligentné nabíjanie elektrických vozidiel, ktorá je pre členské štáty zároveň základňou pre potenciálne využívanie autobatérií ako zdroja energie. Na zohľadnenie tohto cieľa by sa malo rozšíriť vymedzenie technických systémov budov.

(11)Posúdenie vplyvu identifikovalo dva existujúce súbory ustanovení, ktorých cieľ by sa v porovnaní s aktuálnou situáciou dal dosiahnuť efektívnejšie. Po prvé, povinnosť vykonať pred začatím akejkoľvek výstavby štúdiu uskutočniteľnosti vysokoúčinných alternatívnych systémov sa stáva zbytočnou záťažou. Po druhé sa zistilo, že ustanovenia o kontrolách vykurovacích a klimatizačných systémov dostatočne efektívne nezabezpečujú ich počiatočnú a trvalú hospodárnosť. V súčasnosti sa dostatočne nezohľadňujú dokonca ani lacné technické riešenia s veľmi krátkou návratnosťou, ako napríklad hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy alebo montáž/výmena termostatických regulačných ventilov. Ustanovenia o kontrolách sa menia tak, aby zaisťovali lepšie výsledky kontrol.

(12)Najmä pri veľkých zariadeniach sa automatizácia budov a elektronické monitorovanie ich technických systémov ukázali ako efektívna náhrada kontrol. Inštalácia tohto vybavenia by sa mala považovať za najúspornejšiu alternatívu ku kontrolám v nebytových budovách a bytových domoch dostatočne veľkých na to, aby sa investícia vrátila najneskôr do troch rokov. Súčasná možnosť alternatívnych opatrení sa teda ruší. Pri menších zariadeniach prispeje zdokumentovanie hospodárnosti inštalačnými podnikmi a registrácia týchto informácií v databázach energetickej certifikácie k overovaniu súladu s minimálnymi požiadavkami stanovenými pre všetky technické systémy budov a posilní rolu energetických certifikátov. Okrem toho budú existujúce pravidelné bezpečnostné kontroly a programy plánovanej údržby naďalej príležitosťou na priame poradenstvo v otázkach zvyšovania energetickej efektívnosti.

(13)Na zaistenie čo najlepšieho využívania pri obnove budov by mali byť finančné opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti prepojené s hĺbkou obnovy, ktorá by sa mala posudzovať porovnaním energetických certifikátov vydaných pred obnovou a po nej.

(14)Dostupnosť kvalitných informácií uľahčuje prístup k financovaniu. Mala by sa preto stanoviť požiadavka predkladať údaje o skutočnej spotrebe energie verejných budov s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m².

(15)Súčasné nezávislé systémy kontroly energetických certifikátov treba posilniť na zaistenie ich kvality a využiteľnosti na kontrolu súladu a tvorbu štatistiky o regionálnom/národnom fonde budov. Existujúcu potrebu kvalitných údajov o fonde budov by mohli čiastočne naplniť evidencie a databázy, ktoré už pre energetické certifikáty takmer všetky členské štáty pripravujú a spravujú.

(16)Na splnenie cieľov politiky energetickej efektívnosti v sektore budov treba zvýšiť transparentnosť energetických certifikátov, a to zaistením konzistentného stanovovania a uplatňovania všetkých parametrov potrebných na výpočty – tak z hľadiska certifikácie, ako aj minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Členské štáty by mali zaviesť primerané opatrenia na zaistenie napríklad toho, aby sa hospodárnosť inštalovaných, nahrádzaných alebo aktualizovaných technických systémov budov dokumentovala vzhľadom na certifikáciu budov a kontrolu súladu.

(17)Odporúčanie Komisie (EÚ) 2016/1318 z 29. júla 2016 o budovách s takmer nulovou spotrebou energie ukázalo, ako by vykonávanie smernice mohlo súčasne zaistiť transformáciu fondu budov i prechod na udržateľnejšie zásobovanie energiou, čo zároveň podporuje stratégiu vykurovania a chladenia 14 . Na zaistenie primeraného vykonávania by sa mal všeobecný rámec výpočtu energetickej hospodárnosti budov aktualizovať s podporou práce Európskeho výboru pre normalizáciu v rámci mandátu M/480, ktorý udelila Európska komisia.

(18)Ustanovenia tejto smernice by nemali členským štátom brániť v stanovovaní ambicióznejších požiadaviek na energetickú hospodárnosť na úrovni budov a ich prvkov, pokiaľ sú v súlade s právom Únie. Je v súlade s cieľmi tejto smernice, ako aj smernice 2012/27/ES, aby tieto požiadavky smeli za určitých okolností obmedzovať inštaláciu alebo používanie výrobkov, na ktoré sa vzťahujú iné platné harmonizačné právne predpisy Únie, pričom by však takéto požiadavky nemali predstavovať neopodstatnenú prekážku na trhu.

(19)Ciele tejto smernice – znížiť objem energie na uspokojenie potreby energie spojenej s bežným používaním budov – nedokážu primerane zaistiť samotné členské štáty. Ciele tejto smernice možno dosiahnuť účinnejšie konaním na úrovni Únie, pretože sa tak zaručí jednotnosť a spoločné ciele, chápanie aj politická motivácia. Únia preto prijíma opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity v zmysle článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa toho istého článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(20)V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom 15 sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(21)Smernica 2010/31/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2010/31/EÚ sa mení takto:

1.V článku 2 sa bod 3 nahrádza takto:

„3.    „technický systém budovy“ znamená technické zariadenia budovy alebo jednotky budovy na vykurovanie alebo chladenie priestorov, vetranie, prípravu teplej úžitkovej vody, vstavané osvetlenie, automatizáciu a riadenie budovy, výrobu elektrickej energie na mieste, miestnu infraštruktúru pre elektromobilitu alebo kombináciu takýchto systémov vrátane systémov, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov;“;

2.Za článok 2 sa vkladá článok 2a – „Dlhodobá stratégia obnovy“, ktorá sa má predložiť v súlade s integrovanými plánmi v oblasti energetiky a klímy podľa nariadenia (EÚ) XX/20XX [riadenie energetickej únie]:

a)Prvý odsek pozostáva z článku 4 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti 16 okrem jeho posledného pododseku;

b)Vkladajú sa tieto odseky 2 a 3:

„2.    V dlhodobej stratégii obnovy uvedenej v odseku 1 členské štáty stanovia plán s jasnými míľnikmi a opatreniami na dosiahnutie dlhodobého cieľa dekarbonizovať do roku 2050 vnútroštátny fond budov, s konkrétnymi míľnikmi na rok 2030.

Okrem toho musí dlhodobá stratégia obnovy prispievať k zmierneniu energetickej chudoby.

3.    Na usmernenie investičných rozhodnutí podľa odseku 1 písm. d) členské štáty zavedú mechanizmy:

a)zlučovania projektov, aby sa investorom uľahčilo financovanie obnov uvedených v odseku 1 písm. b) a c);

b)znižovania rizikovosti operácií v oblasti energetickej efektívnosti pre investorov a súkromný sektor a

c)využívania verejných financií ako páky na získanie súkromných investícií alebo pri riešení osobitných zlyhaní trhu.“;

3.Článok 6 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa vypúšťa druhý pododsek;

b)Odseky 2 a 3 sa vypúšťajú;

4.V článku 7 sa vypúšťa piaty pododsek.

5.Článok 8 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa vypúšťa tretí pododsek;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty zabezpečia, aby vo všetkých nových nebytových budovách a vo všetkých existujúcich nebytových budovách prechádzajúcich významnou obnovou s viac ako desiatimi parkovacími miestami bolo z každých desiatich parkovacích miest aspoň jedno vybavené nabíjacou stanicou v zmysle smernice 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá 17 schopnou začať a prerušiť nabíjanie v závislosti od cenových signálov. Táto požiadavka sa uplatňuje na všetky nebytové budovy s viac ako desiatimi parkovacími miestami od 1. januára 2025.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť alebo neuplatňovať požiadavky uvedené v predošlom pododseku na budovy, ktoré vlastnia a využívajú malé a stredné podniky vymedzené v hlave I prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003.

3. Členské štáty zabezpečia, aby v nových bytových domoch a bytových domoch prechádzajúcich významnou obnovou s viac ako desiatimi parkovacími miestami boli na všetkých parkovacích miestach pripravené káblové rozvody umožňujúce montáž nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá.

4. Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť alebo neuplatňovať požiadavky uvedené v odseku 2 a 3 na verejné budovy, na ktoré sa už vzťahuje smernica 2014/94/EÚ.“;

c)Vkladajú sa tieto odseky 5 a 6:

„5.    Členské štáty zabezpečia, aby sa pri inštalácii, výmene alebo modernizácii technického systému budovy vyhodnotila a zdokumentovala celková energetická hospodárnosť celého meneného systému, a aby sa táto dokumentácia postúpila vlastníkovi budovy, aby zostala k dispozícii na overenie súladu s minimálnymi požiadavkami stanovenými v odseku 1 a na vydávanie energetických certifikátov. Členské štáty zabezpečia zahrnutie týchto informácií do vnútroštátnej databázy energetických certifikátov uvedenej v článku 18 ods. 3.

6.    Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23, ktorými sa táto smernica doplní o vymedzenie pojmu „ukazovateľ inteligentnosti“, ako aj o podmienky, za ktorých sa „ukazovateľ inteligentnosti“ poskytne potenciálnym novým nájomcom alebo záujemcom o kúpu ako doplňujúca informácia.

Ukazovateľ inteligentnosti zahŕňa prvky flexibility, rozšírené funkcie a schopnosti prameniace z integrácie prepojenejších a vstavaných inteligentných zariadení do bežných technických systémov budov. Tieto prvky musia posilňovať schopnosť užívateľov a samotnej budovy reagovať na požiadavky pohodlia alebo prevádzky, zapájať sa do riadenia odberu a prispievať k optimálnej, hladkej a bezpečnej prevádzke rôznych energetických systémov a centrálnych infraštruktúr, ku ktorým je budova pripojená.“;

6.Článok 10 sa mení takto:

a)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6.    Členské štáty prepoja svoje finančné opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti pri obnove budov s úsporami energie, ktoré sa takouto obnovou dosiahnu. Tieto úspory sa určia porovnaním energetických certifikátov vydaných pred obnovou a po nej.“;

b)Vkladajú sa tieto odseky 6a a 6b:

„6a. Keď členské štáty zavedú databázu na účely evidencie energetických certifikátov, tá musí umožňovať sledovanie skutočnej spotreby energie dotknutých budov bez ohľadu na ich veľkosť a kategóriu. Databáza musí obsahovať údaje o skutočnej spotrebe energie v budovách, ktoré často navštevuje verejnosť, s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m², pričom tieto údaje sa musia pravidelne aktualizovať.

6b. Súhrnné anonymizované údaje spĺňajúce požiadavky EÚ na ochranu údajov sa na požiadanie sprístupnia aspoň verejným orgánom na štatistické a výskumné účely.“;

7.Článok 14 sa mení takto:

a)    Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na zavedenie pravidelnej kontroly prístupných častí systémov používaných na vykurovanie budov, ako sú zariadenia na výrobu tepla, systémy riadenia a regulácie a obehové čerpadlá, pri nebytových budovách s celkovou spotrebou primárnej energie nad 250 MWh a pri bytových domoch s centralizovaným technickým systémom budovy s kumulovaným účinným menovitým výkonom nad 100 kW. Kontrola zahŕňa posúdenie účinnosti kotla a veľkosti jeho výkonu v porovnaní s požiadavkami budovy na vykurovanie. Posudzovanie veľkosti výkonu kotla sa nemusí opakovať, pokiaľ medzičasom nedošlo k zmenám vo vykurovacom systéme alebo v požiadavkách na vykurovanie budovy.“;

b) Odseky 2, 3, 4 a 5 sa vypúšťajú a nahrádzajú takto:

„2. Ako alternatívu k odseku 1 môžu členské štáty stanoviť požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli nebytové budovy s celkovou ročnou spotrebou primárnej energie nad 250 MWh vybavené systémami automatizácie a riadenia budovy. Tieto systémy musia byť schopné:

a)priebežne monitorovať, analyzovať a upravovať spotrebu energie;

b)referenčne porovnávať energetickú efektívnosť budovy, detegovať straty v efektívnosti technických systémov budovy a informovať osoby zodpovedné za zariadenia alebo technickú správu budovy o príležitosti zvýšiť energetickú efektívnosť;

c)umožňovať komunikáciu s prepojenými technickými systémami budovy a inými spotrebičmi v budove, ako aj interoperabilitu s technickými systémami budovy, ktoré zahŕňajú rôzne proprietárne technológie a zariadenia alebo sú od rôznych výrobcov.

3. Ako alternatívu k odseku 1 môžu členské štáty stanoviť požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli bytové domy s centralizovanými technickými systémami budovy s kumulovaným účinným menovitým výkonom nad 100 kW vybavené:

a)priebežným elektronickým monitorovaním, ktoré meria efektívnosť systému a informuje vlastníkov alebo správcov budovy o významnom poklese efektívnosti a potrebe údržby systému a

b)účinnými kontrolnými funkciami, ktoré zabezpečia optimálnu výrobu, distribúciu a spotrebu energie.“;

8.Článok 15 sa mení takto:

a)    Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na zavedenie pravidelnej kontroly prístupných častí klimatizačných systémov nebytových budov s celkovou spotrebou primárnej energie nad 250 MWh a pri bytových domoch s centralizovaným technickým systémom budovy s kumulovaným účinným menovitým výkonom nad 100 kW. Kontrola zahŕňa posúdenie účinnosti klimatizácie a veľkosti jej výkonu v porovnaní s požiadavkami budovy na chladenie. Posudzovanie veľkosti výkonu sa nemusí opakovať, pokiaľ medzičasom nedošlo k zmenám v klimatizačnom systéme alebo v požiadavkách na chladenie budovy.“;

b) Odseky 2, 3, 4 a 5 sa vypúšťajú a nahrádzajú takto:

„2. Ako alternatívu k odseku 1 môžu členské štáty stanoviť požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli nebytové budovy s celkovou ročnou spotrebou primárnej energie nad 250 MWh vybavené systémami automatizácie a riadenia budovy. Tieto systémy musia byť schopné:

a)priebežne monitorovať, analyzovať a upravovať spotrebu energie;

b)referenčne porovnávať energetickú efektívnosť budovy, detegovať straty v efektívnosti technických systémov budovy a informovať osoby zodpovedné za zariadenia alebo technickú správu budovy o príležitosti zvýšiť energetickú efektívnosť;

c)umožňovať komunikáciu s prepojenými technickými systémami budovy a inými spotrebičmi v budove, ako aj interoperabilitu s technickými systémami budovy, ktoré zahŕňajú rôzne proprietárne technológie a zariadenia alebo sú od rôznych výrobcov.

3. Ako alternatívu k odseku 1 môžu členské štáty stanoviť požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli bytové domy s centralizovanými technickými systémami budovy s kumulovaným účinným menovitým výkonom nad 100 kW vybavené:

a)priebežným elektronickým monitorovaním, ktoré meria efektívnosť systému a informuje vlastníkov alebo správcov budovy o významnom poklese efektívnosti a potrebe údržby systému a

b)účinnými kontrolnými funkciami, ktoré zabezpečia optimálnu výrobu, distribúciu a spotrebu energie.“;

9.V článku 19 sa rok „2017“ nahrádza rokom „2028“;

10.V článku 20 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty poskytujú vlastníkom alebo nájomcom budov najmä informácie o energetických certifikátoch, ich účeloch a cieľoch, o nákladovo efektívnych spôsoboch zlepšovania energetickej hospodárnosti budov a prípadne o dostupných finančných nástrojoch na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov.“;

11.Článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23

Vykonávanie delegovania právomocí

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 5, 8 a 22 za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 5, 8 a 22 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti...].

3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 5, 8 a 22 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 18 .

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 5, 8 a 22 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“;

12.Články 24 a 25 sa vypúšťajú;

13.Prílohy sa menia v súlade s prílohou k tejto smernici.

Článok 2

S výnimkou posledného pododseku sa vypúšťajú ustanovenia článku 4 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti 19 .

Článok 3

1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do XXXX [Uviesť dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

(1) Energetická obnova: Tromf Nového začiatku pre Európu, 2015, JRC.

(2) Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13.

(3) Verejná konzultácia o hodnotení smernice o energetickej hospodárnosti budov – záverečná súhrnná správa, 2015, Európska komisia (vypracovala spoločnosť Ecofys) https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/MJ-02-15-954-EN-N.pdf

(4) Vykonávanie smerníc o energetickej hospodárnosti budov, 2016, koordinovaná činnosť.

(5) Osvedčené postupy v oblasti energetickej efektívnosti, SWD(2016) 404.

(6) http://ec.europa.eu/smart-regulation/impact/ia_carried_out/cia_2016_en.htm#ener

(7) Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.

(8) Ú. v. EÚ C , , s. .

(9) Ú. v. EÚ C , , s. .

(10) EUCO 169/14, CO EUR 13, CONCL 5, Brusel 24. október 2014.

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

(12) Oznámenie s názvom: „Plán postupu v energetike do roku 2050“ [KOM(2011) 885 v konečnom znení].

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(14) COM(2016) 51 final.

(15) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(16) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 13.

(17) Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.

(18) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(19) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 13.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 11. 2016

COM(2016) 765 final

PRÍLOHA

k

návrhu

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov

{SWD(2016) 408 final}
{SWD(2016) 409 final}
{SWD(2016) 414 final}
{SWD(2016) 415 final}

PRÍLOHA

Prílohy k smernici sa menia takto:

1.Príloha I sa mení takto:

a)Bod 1 sa nahrádza takto:

„1.    Energetická hospodárnosť budovy odráža jej bežnú spotrebu energie na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej úžitkovej vody, vetranie a osvetlenie.

Energetická hospodárnosť budovy sa vyjadruje číselným ukazovateľom spotreby primárnej energie v kWh/(m².r) harmonizovaným na účely certifikácie energetickej hospodárnosti a aj na účely dodržiavania minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Energetická hospodárnosť a metodika jej určenia musí byť transparentná a otvorená inováciám.

Členské štáty opíšu svoju vnútroštátnu metodiku výpočtu podľa vnútroštátneho rámca súvisiacich európskych noriem vypracovaných na základe mandátu M/480, ktorý Európska komisia dala Európskemu výboru pre normalizáciu (CEN).“;

b)Bod 2 sa nahrádza takto:

„2.    Energetické potreby na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, teplú úžitkovú vodu a primerané vetranie sa vypočítajú na zabezpečenie minimálnych úrovní zdravia a pohodlia, ktoré definujú členské štáty.

Výpočet primárnej energie je založený na faktoroch primárnej energie jednotlivých energetických nosičov, ktoré sa môžu zakladať na národných alebo regionálnych ročných vážených priemeroch alebo na konkrétnejších informáciách dostupných pre jednotlivé diaľkové systémy.

Vo faktoroch primárnej energie sa neberie do úvahy podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetických nosičoch, aby výpočty rovnako pristupovali k: a) energii z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa vyrába na mieste (za individuálnym meradlom, takže sa nepočíta ako dodaná) a b) energii z obnoviteľných zdrojov dodanej energetickým nosičom.“;

c)V bode 4 sa úvodná veta nahrádza takto:

„4.    Do úvahy sa berie pozitívny vplyv týchto aspektov:“;

2.Príloha II sa mení takto:

a)Bod 1 prvý pododsek sa nahrádza takto:

„1. Príslušné orgány alebo subjekty, na ktoré príslušné orgány delegovali zodpovednosť za implementáciu nezávislých systémov kontroly, uskutočňujú náhodný výber zo všetkých každoročne vydávaných energetických certifikátov a podrobujú ich overovaniu. Vzorka musí byť dostatočne veľká na zabezpečenie štatisticky významných výsledkov z hľadiska súladu.“;

b)Dopĺňa sa tento bod 3:

„3. Keď sa informácie pridávajú do databázy, vnútroštátne orgány musia byť na účely monitorovania a overenia schopné identifikovať, kto dané doplnenie vykonal.“