EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 2. 2016

COM(2016) 51 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia

{SWD(2016) 24 final}

1.Úvod

Na vykurovanie a chladenie sa spotrebuje polovica energie v EÚ, pričom väčšina sa premrhá. Vypracovanie stratégie na zvýšenie účinnosti a udržateľnosti vykurovania a chladenia je prioritou energetickej únie 1 . Stratégia by mala pomôcť znížiť dovoz energie a energetickú závislosť, znížiť náklady domácností a podnikov a splniť cieľ EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a záväzok vyplývajúci z dohody o zmene klímy uzavretej na konferencii o zmene klímy COP21 v Paríži.

Hoci odvetvie vykurovania a chladenia prechádza na čistú nízkouhlíkovú energiu, 75 % paliva, ktoré využíva, stále pochádza z fosílnych palív (takmer polovica z plynu). Táto stratégia síce prispeje k zníženiu závislosti od dovozu, prioritou však zostáva bezpečnosť dodávok, a to najmä v členských štátoch, ktoré sa spoliehajú na jediného dodávateľa 2 .

Vykurovanie a chladenie a elektrizačná sústava sa v záujme dekarbonizácie môžu navzájom podporovať. Rozhodujúce je rozpoznať väzby medzi nimi a využiť synergie.

Táto stratégia poskytuje rámec na začlenenie účinného vykurovania a chladenia do energetických politík EÚ, lebo sa zameriava na zastavenie úniku energie z budov, maximalizáciu účinnosti a udržateľnosti systémov vykurovania a chladenia, podporu účinnosti v priemysle a využívanie výhod začlenenia vykurovania a chladenia do elektrizačnej sústavy. Sprevádza ju pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý obsahuje prehľad tohto zložitého odvetvia 3 . Riešenia sa budú skúmať ako súčasť prebiehajúcich revízií právnych predpisov v rámci energetickej únie.

Inteligentnejšie a udržateľnejšie využívanie vykurovania a chladenia je možné, lebo je dostupná príslušná technológia. Opatrenia možno realizovať rýchlo, bez predchádzajúcich investícií do novej infraštruktúry a so značnými výhodami pre hospodárstvo a jednotlivých spotrebiteľov za predpokladu, že spotrebitelia (domácnosti) si budú môcť dovoliť investovať alebo budú mať prístup k potrebným finančným prostriedkom.

2.Vízia a ciele

Na dosiahnutie našich cieľov v oblasti dekarbonizácie je nutné dekarbonizovať budovy. To predpokladá obnovu existujúceho fondu budov, ako aj zvýšené úsilie v oblasti energetickej hospodárnosti a energie z obnoviteľných zdrojov podporované dekarbonizovanou elektrinou a diaľkovým vykurovaním. Budovy môžu lepšie slúžiť svojim obyvateľom prostredníctvom automatizácie a ovládania a môžu poskytovať pružnosť elektrizačnej sústavy prostredníctvom zníženia a presunu dopytu a prostredníctvom uskladňovania tepla.

Priemysel sa môže vyvíjať rovnakým smerom s využitím hospodárskych výhod zvyšovania účinnosti a nových technologických riešení umožňujúcich využitie väčšieho množstva energie z obnoviteľných zdrojov. V tomto odvetví však možno očakávať určitý dopyt po fosílnych palivách na procesy s veľmi vysokými teplotami. Priemyselné procesy budú aj naďalej vytvárať odpadové teplo a chlad, a to isté platí aj pre infraštruktúru. Väčšinu z nich je možné opätovne použiť v okolitých budovách.

Hoci ide o dlhodobú víziu, veľké zisky možno dosiahnuť ihneď.

3.Výzvy

S 50 % (546 Mtoe – miliónov ton ekvivalentu ropy) konečnej spotreby energie 4 v roku 2012 je vykurovanie a chladenie najväčším energetickým odvetvím v EÚ. Očakáva sa, že to tak zostane.

V roku 2012 obnoviteľné zdroje energie predstavovali 18 % dodávok primárnej energie na vykurovanie a chladenie, kým fosílne palivá predstavovali 75 %. 

Obrázok č. 1: Primárna energia na vykurovanie a chladenie, 2012

Vďaka cieľom EÚ do roku 2020 sa využívanie energie z obnoviteľných zdrojov zvyšuje. Každý členský štát prijal vo svojom národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov cieľ energie z obnoviteľných zdrojov pre vykurovanie a chladenie. Väčšina z nich je na ceste k jeho dosiahnutiu, v niektorých je prechod rýchlejší, než sa plánovalo 5 . Podiel obnoviteľných zdrojov energie na energii využívanej na vykurovanie je najvyšší v pobaltských a severských členských štátoch (v rozmedzí od 43 % v Estónsku do 67 % vo Švédsku). V súčasnosti je najpoužívanejším obnoviteľným zdrojom energie na vykurovanie biomasa, ktorá predstavuje približne 90 % celkového vykurovania z obnoviteľných zdrojov energie. Komisia na konci roku 2016 navrhne politiku v oblasti udržateľnosti bioenergie, ktorá bude zohľadňovať vplyv bioenergie na životné prostredie, využívanie pôdy a výrobu potravín.

Obrázok č. 2: Konečná spotreba energie na vykurovanie a chladenie, 2012

45 % energie na vykurovanie a chladenie v EÚ sa používa v odvetví bývania, 37 % v priemysle a 18 % v službách. Každé odvetvie má potenciál znížiť dopyt, zvýšiť účinnosť a prejsť na obnoviteľné zdroje energie.

Prekážky energetickej obnovy budov

Budovy (a ľudia, ktorí v nich žijú) sú prvými spotrebiteľmi vykurovania a chladenia. Vykurovanie priestorov predstavuje viac ako 80 % spotreby vykurovania a chladenia v chladnejších klimatických podmienkach. V teplejších klimatických podmienkach je najvýznamnejšie chladenie priestorov a toto odvetvie rastie.

Budovy často strácajú teplo alebo chlad pre nízku kvalitu. Dve tretiny budov v EÚ boli postavené v čase, keď boli požiadavky na energetickú hospodárnosť nízke alebo neboli žiadne, pričom väčšina z týchto budov bude stáť ešte aj v roku 2050. Veľké úspory možno dosiahnuť prostredníctvom jednoduchých foriem obnovy, napríklad izoláciou podkrovia, stien a základov a dvojitým alebo trojitým zasklením 6 . Tieto zásahy sú najlacnejšie, keď sa vykonajú ako súčasť iných prác na budove. Prírodné riešenia, napríklad dobre navrhnutá pouličná vegetácia, vegetačné strechy a steny poskytujúce budovám izoláciu a tieň, takisto znižujú energetickú náročnosť tým, že znižujú potrebu vykurovania a chladenia.

Rôzne formy vlastníctva budov si vyžadujú rôzne opatrenia na podporu energeticky hospodárnej obnovy.

Približne 70 % obyvateľov EÚ žije v obytných budovách v súkromnom vlastníctve. Vlastníci často nevykonávajú nákladovo efektívne obnovy, lebo nepoznajú výhody, nemajú k dispozícii poradenstvo o technických možnostiach, majú rozdielne záujmy (napríklad v bytových domoch) a finančné obmedzenia.

V nájomných budovách v súkromnom vlastníctve – v niektorých krajinách majú veľký podiel – sú hlavnými problémami rozdielne záujmy, pravidlá prenájmu a financie. Záujmy sú „rozdielne“ v tom zmysle, že vlastníci nehnuteľností majú len malý záujem investovať, ak účty za energiu platí nájomca. Niektoré krajiny majú systémy, v ktorých nižšie náklady na energiu z dôvodu zlepšení energetickej efektívnosti môžu byť dôvodom na zvýšenie nájomného.

Budovy vo vlastníctve verejných subjektov vrátane sociálneho bývania predstavujú značný podiel fondu budov. Budovy, ako sú školy, univerzity a nemocnice, sú mimoriadne viditeľné a často energeticky náročné.

Hlavným problémom obnovy verejných budov je nedostatok finančných prostriedkov. Zmluvy o energetickej efektívnosti 7 a spoločnosti poskytujúce energetické služby môžu ponúknuť technickú pomoc, odborné poznatky a prístup ku kapitálu. V USA je bežnou praxou, že do obnovy verejných budov sa zapájajú spoločnosti poskytujúce energetické služby, pričom toto odvetvie má ročné príjmy viac než 6 miliárd USD. V EÚ je tento trh málo rozvinutý.

Budovy, kde sídlia poskytovatelia služieb, ako sú banky, úrady a obchody, predstavujú štvrtinu fondu budov. Spotreba energie na meter štvorcový je priemerne o 40 % vyššia než v obytných budovách. Spotreba elektrickej energie je mimoriadne vysoká z dôvodu komplexných systémov na osvetlenie, klimatizáciu alebo vetranie. Toto odvetvie má takisto väčšinový podiel na spotrebe v oblasti chladenia priestorov v Európe 8 . Dopyt po chladení je vysoký v supermarketoch (zvyčajne predstavuje viac než 40 % spotreby energie) a dátových strediskách (25 – 60 % prevádzkových nákladov).

Všetky odvetvia trpia nedostatkom odborných poznatkov a odbornej prípravy. Príliš málo pracovníkov má požadované poznatky v oblasti energeticky hospodárnych stavieb a efektívnych technológií založených na energii z obnoviteľných zdrojov. Architekti môžu zapracovať pokročilé konštrukčné a stavebné materiály a inteligentné technológie do všetkých aspektov budov od izolácie až po osvetlenie. „Tvorcami trhu“ pre mnohé technológie sú však montéri.

Európania vynaložia na vykurovanie a chladenie v priemere 6 % svojich spotrebných výdavkov, pričom 11 % z nich si nemôže dovoliť v zime dostatočne vykurovať svoje domovy. Spotrebiteľská voľba je obmedzená nedostatkom informácií o skutočnej spotrebe energie a nákladoch a často aj nedostatkom finančných prostriedkov na investície do najúčinnejších technológií. Len ťažko sa porovnávajú technológie a riešenia na základe nákladov a prínosov, kvality a spoľahlivosti počas celej ich životnosti.

Financovanie

Napriek presvedčivému ekonomickému zdôvodneniu existuje len málo atraktívnych finančných produktov na obnovu budov.

V rozpočte EÚ na roky 2014 – 2020 sa výrazne zvýšil príspevok na túto oblasť. Z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) sa vyčlení približne 19 miliárd EUR na energetickú efektívnosť, 6 miliárd EUR na energiu z obnoviteľných zdrojov, najmä na budovy a diaľkové vykurovanie a chladenie, približne 1 miliarda EUR na inteligentné distribučné siete a financovanie výskumu a inovácií aj na základe priorít zvolených v národných alebo regionálnych stratégiách pre inteligentnú špecializáciu. Z rámcového programu pre výskum a inováciu Horizont 2020 sa vyčlení 2,5 miliardy EUR na energetickú efektívnosť a 1,85 miliardy EUR na energiu z obnoviteľných zdrojov. Navyše sa očakáva, že z Európskeho fondu pre strategické investície sa na základe záruky EÚ vyčlení aspoň 315 miliárd EUR na dodatočné investície. Podpora investícií do projektov v oblasti energie z udržateľných zdrojov je jednou zo strategických priorít Európskeho fondu pre strategické investície a niektoré z týchto investícií už boli schválené.

Verejné financie však nemôžu a ani by nemali zohrávať prvoradú úlohu. Trh s energetickou efektívnosťou musí dospieť, aby sa doň v plnej miere oplatilo investovať. Ako sa potvrdilo v správe skupiny finančných inštitúcií pre energetickú efektívnosť (Energy Efficiency Financial Institutions Group – EEFIG) 9 , realizátori projektov a investori ešte stále musia pochopiť a uveriť, že úspory nákladov na energiu vedú k dodatočným dostupným peňažným tokom a že vyššia energetická hospodárnosť zvyšuje hodnotu aktív. Komisia sa bude zaoberať týmito otázkami v rámci iniciatívy „Inteligentné financovanie inteligentných budov“ v spolupráci so skupinou EEFIG, ako bolo oznámené v stratégii energetickej únie.

Vykurovacie a chladiace zariadenia

Takmer polovica budov v EÚ má samostatné kotly namontované pred rokom 1992 s účinnosťou 60 % alebo nižšou. 22 % samostatných plynových kotlov, 34 % priamych elektrických ohrievačov, 47 % kotlov na olej a 58 % kotlov na uhlie je starších než ich technická životnosť.

Rozhodnutia o nahradení starých zariadení sa zvyčajne robia pod tlakom, až keď sa vykurovací systém pokazí. Pre väčšinu spotrebiteľov nie je ľahko dostupné porovnanie cien jednotlivých riešení ani informácie o výkone existujúceho systému. To ich vedie k tomu, aby aj naďalej používali staršie, menej účinné technológie.

V niektorých častiach Európy sú až tri štvrtiny vonkajšieho znečistenia jemnými tuhými časticami spôsobené vykurovaním domácností tuhými palivami (vrátane uhlia a biomasy). Komisia začala v roku 2015 konania o porušení povinnosti v súvislosti s kvalitou okolitého ovzdušia 10  proti niekoľkým členským štátom, pričom postúpila dva prípady týkajúce sa pretrvávajúcej vysokej úrovne jemných tuhých častíc Súdnemu dvoru Európskej únie. Komisia upozorňuje na negatívny vplyv používania uhlia (lignitu) a vykurovacích kotlov a pecí s nedostatočnými emisnými normami 11 na kvalitu ovzdušia, a to aj vzhľadom na to, že k dispozícii sú riešenia, ktoré sú menej škodlivé, ľahko dostupné a z dlhodobého hľadiska sú účinnejšie a lacnejšie.

V roku 2015 sa začali uplatňovať požiadavky na ekodizajn a označovanie energetickými štítkami pre tepelné zdroje na vykurovanie priestorov a ohrievače vody. Predaj neefektívnych kotlov je už zakázaný. Spotrebitelia majú k dispozícii hodnotenie účinnosti technológií využívaných jednotlivo, ako aj v rámci súprav, ktoré zahŕňajú využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Prechod, ktorý by tieto opatrenia mali podľa očakávania podnietiť, by mal priniesť ročné úspory energie 600 TWh, a zníženie emisií CO2 o 135 miliónov ton do roku 2030. Zároveň sa znížia aj emisie látok znečisťujúcich ovzdušie.

Modernizáciu vykurovania a chladenia urýchli aj nové nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch 12 . Ekologické chladivá majú veľký potenciál úspory energie, no pre niektoré aplikácie si vyžadujú aktualizáciu existujúcich noriem, aby sa zaručilo ich bezpečné používanie. Na tento účel Komisia začala proces revízie príslušných európskych noriem.

Vhodným časom na výmenu starého vykurovacieho systému je renovácia budovy. Premena na energeticky hospodárnu budovu umožní prejsť na tepelné čerpadlá, solárne alebo geotermálne vykurovanie alebo zariadenia využívajúce odpadové teplo. Tieto zariadenia šetria náklady. Tepelné čerpadlá môžu premeniť jednu jednotku elektrickej energie alebo plynu na 3 alebo viac jednotiek vykurovania alebo chladenia, zatiaľ čo solárne zariadenie nepotrebuje na vykurovanie palivo. Okrem toho existuje množstvo inovačných vysoko účinných technológií, ktoré budú už čoskoro pripravené vstúpiť na trh, napríklad stacionárne palivové články.

Obrázok č. 3: Hodnotenie účinnosti nových zariadení na vykurovanie priestorov 13  

K dispozícii je široké spektrum obnoviteľných riešení na vykurovanie a chladenie, pričom rozšírením trhu by sa znížila ich cena. V smernici o označovaní energetickými štítkami (2010/30/EÚ) sa uvádza, že stimuly členských štátov pre výrobky, ako sú tepelné zdroje, musia byť zamerané na najvyššiu výkonnosť. V súlade s vyhlásením skupiny G20 na rok 2020 o neefektívnych dotáciách na fosílne palivá Komisia vyzýva členské štáty, aby stimuly zamerali na technológie vykurovania a chladenia založené na nefosílnych palivách.

Chladenie pochádza predovšetkým z elektrických zariadení, hoci existujú sľubné inovačné technológie chladenia s nízkou spotrebou energie. Nedávno prijaté nariadenie o ekodizajne týkajúce sa chladiacich výrobkov dopĺňa súbor požiadaviek na vykurovanie a chladenie. Do roku 2030 prinesie úspory paliva 5 Mtoe ročne, čo zodpovedá 9 miliónom ton CO2.

Priemysel

Priemysel predstavoval v roku 2012 štvrtinu konečnej spotreby energie v EÚ. Spolu 73 % z toho sa používa na vykurovanie a chladenie. Európsky priemysel znižuje od roku 2000 svoju energetickú náročnosť dvojnásobnou rýchlosťou ako USA. Miera zlepšenia je výraznejšia v energeticky náročných odvetviach 14 . Dôvod je jasný: energia predstavuje významné náklady. Systém EÚ na obchodovanie s emisiami tým, že stanovil cenu emisií CO2, poskytol stimul na používanie palív s nízkym obsahom uhlíka a na investície do energetickej efektívnosti.

Stále je tu však značný nevyužitý potenciál. Pomocou existujúcich technológií je možné znížiť náklady na energiu v priemysle o 4 – 10 % prostredníctvom investícií, ktorých návratnosť je menej ako 5 rokov. Viditeľnosť úspor energie je však nízka.

Spoločná energetická náročnosť MSP je značná. Často majú menej zdrojov a horší prístup k financiám na uskutočňovanie zlepšení. Niekedy nemajú kapacitu na organizovanie týchto projektov a keďže nemajú priame stimuly vo forme ceny oxidu uhličitého, zriedka považujú energetickú efektívnosť za prioritu, najmä počas prvých rokov svojej existencie.

Finančné inštitúcie často nie sú ochotné poskytnúť finančné produkty z dôvodu vnímaných rizík.

Využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v priemysle je obmedzené. Prevláda biomasa, a to napriek vyspelosti trhu – aspoň čo sa týka nízkoteplotného vykurovania – s tepelnými čerpadlami, slnečnou a geotermálnou energiou 15 . Technologický rozvoj spôsobí, že na trhu sa dokáže uplatniť viac aplikácií aj pre strednoteplotné vykurovanie (do 250 °C).

Odpadové teplo a chlad

Niektoré priemyselné odvetvia tvoria teplo ako vedľajší produkt. Oveľa väčšie množstvo tohto tepla by však bolo možné opätovne použiť priamo v zariadeniach alebo predať na vykurovanie budov v blízkosti. To isté platí pre odpadové teplo z elektrární, odvetvia služieb a infraštruktúry, napríklad teplo z metra 16 .

Odpadový chlad vzniká na miestach, ako sú terminály skvapalneného zemného plynu a plynovodné siete. Len zriedka sa opätovne využíva, hoci potrebná technológia sa už komerčne využíva v niektorých systémoch diaľkového chladenia. Integrácia výroby, spotreby a opätovného využívania odpadového chladu prináša environmentálne a hospodárske výhody a znižuje dopyt po primárnej energii na chladenie.

Medzi prekážky využívania týchto zdrojov patrí nízke povedomie a nedostatok informácií o dostupných zdrojoch, nevhodné obchodné modely a stimuly, neexistencia vykurovacích sietí a nedostatočná spolupráca medzi priemyslom a spoločnosťami poskytujúcimi diaľkové vykurovanie.

4.Synergie v energetickom systéme

Budúca elektrizačná sústava bude zahŕňať väčší podiel energie z obnoviteľných zdrojov, najmä veternú a slnečnú energiu vrátane decentralizovaných dodávok. Ponuka a dopyt sa preto musia stať pružnejšími prostredníctvom väčšieho využívania znižovania dopytu, mechanizmov modulácie dopytu a uskladňovania energie.

Prepojením vykurovania a chladenia s elektrizačnými sústavami sa znížia náklady energetického systému v prospech spotrebiteľov. Mimošpičkovú elektrickú energiu bude napríklad možné použiť na ohrievanie vody v izolovaných nádržiach, v ktorých možno skladovať energiu celé dni či dokonca týždne.

Diaľkové vykurovanie a chladenie

Diaľkové vykurovanie predstavuje 9 % vykurovania v EÚ. V roku 2012 bol hlavným palivom plyn (40 %), nasledovalo uhlie (29 %) a biomasa (16 %). Diaľkové vykurovanie môže integrovať elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov (prostredníctvom tepelných čerpadiel), geotermálnu a slnečnú tepelnú energiu, odpadové teplo a komunálny odpad. Energetickému systému môže priniesť pružnosť tým, že umožní lacné uskladňovanie tepelnej energie, napríklad v nádržiach s horúcou vodou alebo pod zemou.

Diaľkové vykurovanie má dlhú tradíciu v členských štátoch s chladnými zimami. V niektorých krajinách sa diaľkové vykurovanie vníma ako atraktívna možnosť pre podniky a spotrebiteľov a ako prostriedok na zlepšenie energetickej efektívnosti a zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie. Inde sa však používanie starých systémov obmedzilo v dôsledku nedostatku investícií alebo nepriaznivej regulácie cien, nízkej výkonnosti a negatívneho vnímania zo strany spotrebiteľov. Niektoré členské štáty vyvíjajú úsilie o modernizáciu a rozšírenie starých systémov, iné, v ktorých je táto technológia takmer neznáma, budujú nové. Diaľkové vykurovanie a chladenie môže prispieť aj k plneniu cieľov kvality ovzdušia, najmä ak nahrádza alebo obmedzuje využívanie tuhého paliva na vykurovanie domácností.

Synergie medzi procesmi premeny odpadu na energiu a diaľkového vykurovania/chladenia by mohli poskytnúť bezpečnú, obnoviteľnú a v niektorých prípadoch cenovo dostupnejšiu energiu, a tak nahradiť fosílne palivá. Nadchádzajúce oznámenie Komisie o využívaní odpadu na výrobu energie sa bude touto otázkou podrobne zaoberať.

Kombinovaná výroba tepla a elektriny (KVET)

Kombinovaná výroba tepla a elektriny môže priniesť významné úspory energie a CO2 v porovnaní so samostatnou výrobou tepla a elektrickej energie. Používa sa v priemysle a odvetví služieb na úsporu nákladov a zabezpečenie stabilnej a spoľahlivej dodávky tepla a elektrickej energie.

Kombinácia s uskladňovaním tepla zvyšuje účinnosť kombinovanej výroby, lebo vyrobené teplo možno uskladniť, ak nie je v danom čase potrebné, takže výroba sa nemusí obmedzovať. Mnohé technológie kombinovanej výroby sú schopné využívať energiu z obnoviteľných zdrojov (geotermálnu energiu, bioplyn), alternatívne palivá (napríklad vodík) a odpadové teplo. Využiť by sa mala aj trigeneračná výroba 17 , aby sa vyrobené teplo dalo v lete použiť na chladenie.

Hospodársky potenciál kombinovanej výroby nie je plne využitý. Odvetvie čelí prekážkam, napríklad komplexnej požiadavke na splnenie právnych predpisov v oblasti dodávky elektrickej energie a tepla. Menšie jednotky majú problémy s pripojením do siete a prístupom k sieti – napríklad pomalé procesy udeľovania povolení a vysoké poplatky. Tieto regulačné a administratívne prekážky členské štáty doteraz v plnej miere nevyriešili.

Inteligentné budovy

Inteligentná budova napojená na inteligentnú sieť umožňuje diaľkové alebo automatické ovládanie vykurovania a chladenia, ohrevu vody, spotrebičov a osvetlenia v závislosti od času a dátumu, vlhkosti, vonkajšej teploty a prítomnosti osôb v budove.

Automatické riadenie dopytu po energii v budovách umožní spotrebiteľom podieľať sa na modulácii dopytu a prispôsobiť načasovanie spotreby podľa ceny elektrickej energie.

Trend výroby vlastnej elektrickej energie podnikmi a domácnosťami otvára nové možnosti znižovania nákladov. Okrem umožnenia aktívnej účasti na trhoch s energiou môže vlastná spotreba znížiť náklady na energetický systém, napríklad solárny fotovoltický systém môže uspokojiť dopyt po elektrickej energii na klimatizáciu v čase špičky. Výroba a spotreba elektrickej energie na miestnej úrovni môžu znížiť aj straty systému a zvýšiť jeho odolnosť.

5.Nástroje a riešenia

Vykurovanie a chladenie sa vyrábajú na miestnej úrovni na trhoch, ktoré sú roztrieštené. Odstránenie prekážok účinnejšieho a udržateľnejšieho vykurovania a chladenia si bude vyžadovať opatrenia na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni s využitím európskeho podporného rámca.

Na základe smernice o energetickej efektívnosti už členské štáty vypracovali národné akčné plány energetickej efektívnosti, v ktorých sa stanovujú opatrenia na zníženie dopytu po vykurovaní a chladení, stratégie obnovy budov, ktoré vytvárajú lepší rámec pre investície, a komplexné posúdenia potenciálu vysokoúčinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny a diaľkového vykurovania.

Komisia vyzýva členské štáty, aby:

-preskúmali svoje právne predpisy v oblasti majetkového práva s cieľom nájsť model rozdelenia ziskov z energetických vylepšení v súkromných nájomných nehnuteľnostiach medzi prenajímateľmi a nájomcami a spôsob rozdelenia prínosov a nákladov medzi obyvateľmi bytových domov. Príslušné pravidlá by mohli byť stanovené v rámci právneho postavenia bytových domov vo vlastníctve užívateľov alebo v právnych predpisoch týkajúcich sa združení pre správu budov a domov,

-zabezpečili, aby sa časť finančných prostriedkov na energetickú efektívnosť vyčlenila na zlepšenia v domácnostiach ohrozených energetickou chudobou alebo (ako alternatíva) v domácnostiach, ktoré sa nachádzajú v najviac znevýhodnených oblastiach, napríklad formou investícií do energeticky účinných vykurovacích a chladiacich zariadení,

-spolupracovali so zainteresovanými stranami s cieľom zvýšiť povedomie spotrebiteľov o aspektoch energetickej účinnosti domácností, najmä so subjektmi, napríklad spotrebiteľskými organizáciami, ktoré môžu spotrebiteľom poradiť v súvislosti s účinnými a udržateľnými formami vykurovania, chladenia a izolácie,

-podnecovali uplatňovanie odporúčaní z energetických auditov podnikov,

-podporovali miestne a regionálne subjekty, ktoré môžu zlepšiť ziskovosť investícií prostredníctvom spájania jednotlivých projektov do väčších investičných balíkov. Tento prístup môžu podporiť iniciatívy, ako napríklad nástroj ELENA, iniciatíva v oblasti inteligentných miest a obcí a nový integrovaný Dohovor primátorov a starostov v oblasti klímy a energie.

V rámci riadenia energetickej únie by sa do národných plánov členských štátov pre energiu a klímu mali začleniť aj odvetvia vykurovania a chladenia.

Budovy

V smernici o energetickej hospodárnosti budov sa stanovuje rámec na zlepšenie energetickej hospodárnosti fondu budov v Európe. Zavádzaním požiadaviek na energetickú hospodárnosť sa bude postupne znižovať energetická náročnosť a budú sa zvyšovať dodávky z obnoviteľných zdrojov energie. Miera obnovy budov je však nízka (0,4 – 1,2 % ročne).

Ako súčasť revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov (vrátane programu REFIT) v roku 2016 sa Komisia zameria na zvýšenie spoľahlivosti osvedčení o energetickej hospodárnosti a posilnenie ich podnetov na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov.

Komisia preskúma:

-rozvoj súboru opatrení na uľahčenie obnovy bytových domov,

-podporu osvedčených modelov energetickej účinnosti pre budovy škôl a nemocníc vo verejnom vlastníctve,

-uskutočňovanie kontrol kotlov s cieľom získať informácie o účinnosti existujúcich systémov vykurovania a chladenia 18 ,

-uľahčovanie zavádzania dobrovoľných systémov osvedčovania nebytových budov na trh.

V smernici o energetickej efektívnosti sa zaviedli práva spotrebiteľov na informácie o spotrebe na vykurovanie a chladenie. Frekvencia meraní spotreby a informácie o vyúčtovaní však stále nemusia byť dostatočné na to, aby spotrebiteľom poskytovali informácie o spotrebe v reálnom alebo takmer reálnom čase. Komisia pri príprave revízie právnych predpisov v oblasti energetickej efektívnosti a iniciatívy koncepcie trhu s elektrickou energiou v roku 2016 preskúma:

-posilnenie spätnej väzby pre spotrebiteľov prostredníctvom pokročilých metód merania spotreby a účtovania,

-možnosti, aby sa moderné nástroje na meranie spotreby, ovládanie a automatizáciu založené na informáciách v reálnom čase, stali štandardnou požiadavkou pre budovy v odvetví služieb,

-posilňovanie postavenia spotrebiteľov, aby sa zúčastňovali na modulácii dopytu, čím ušetria peniaze.

Účinné vykurovanie a chladenie založené na obnoviteľných zdrojoch energie

V rámci revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov, smernice o energetickej efektívnosti a smernice o obnoviteľných zdrojoch energie Komisia preskúma:

-podporu energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom komplexného prístupu zameraného na urýchlenie výmeny starých kotlov na fosílne palivo za účinné vykurovanie s použitím obnoviteľných zdrojov energie, ako aj na zvyšovanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti diaľkového vykurovania a kombinovanej výroby tepla a elektriny,

-podporu miestnych orgánov pri príprave stratégií na presadzovanie vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov energie,

-vytvorenie webových stránok s nástrojmi na porovnávanie cien spojených s nákladmi a prínosmi systémov vykurovania a chladenia počas ich životnosti.

Inteligentné systémy

Inteligentné siete, inteligentný merací systém, inteligentné domácnosti a budovy, vlastná výroba energie a tepelné, elektrické a chemické uskladňovanie treba podporiť moderným trhovým usporiadaním.

Ako súčasť revízie koncepcie trhu s elektrickou energiou, smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a smernice o energetickej efektívnosti Komisia preskúma:

-pravidlá týkajúce sa začlenenia uskladňovania tepla (v budovách a v rámci diaľkového vykurovania) do mechanizmov pružnosti a vyvažovania siete,

-vytváranie stimulov na účasť občanov na trhu s elektrickou energiou prostredníctvom decentralizovanej výroby a spotreby elektrickej energie,

-vytváranie stimulov na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe tepla vrátane kombinovanej výroby tepla a elektriny,

-podnecovanie zavádzania plne interoperabilných riešení, systémov a zariadení pre inteligentné budovy.

Komisia:

-zintenzívni spoluprácu s európskymi spotrebiteľskými združeniami,

-rozšíri činnosť kampane BUILD UP Skills s cieľom zlepšiť odbornú prípravu pracovníkov v stavebníctve, a to najmä prostredníctvom nového modulu pre odborníkov v oblasti energetiky a architektov 19 ,

-zavedie odvetvové diskusie za okrúhlym stolom so zástupcami priemyslu a vypracuje referenčné kritériá/usmernenia pre najlepšie postupy v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov. Tieto okrúhle stoly by zároveň mohli byť zdrojom informácií pre referenčné dokumenty o najlepších dostupných technikách v rámci smernice o priemyselných emisiách,

-poskytne spoločnostiam usmernenie na identifikovanie príležitostí na úsporu nákladov na základe energetických auditov a systému energetického manažérstva,

-posúdi osvedčené postupy v súvislosti s tým, ako by členské štáty mohli stimulovať zavádzanie odporúčaní z energetických auditov uskutočnených v podnikoch.

Inovácia

V rámci strategického plánu pre energetické technológie Komisia:

-zapracuje výsledky z priemyselných odvetvových okrúhlych stolov do iniciatív EÚ v oblasti výskumu a vývoja,

-podporí kombinovanú výrobu tepla a elektriny na základe energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla,

-preskúma nové prístupy k nízkoteplotnému vykurovaniu v priemysle,

-bude vyvíjať pokročilé materiály a industrializované stavebné procesy spolu s odvetvím stavebníctva a poprednými inštitúciami v oblasti materiálov a priemyslu.

Stratégiu EÚ pre vykurovanie a chladenie podporí aj výskum, inovácia a demonštračné činnosti financované v rámci programu Horizont 2020.

Komisia bude navyše podporovať využívanie EŠIF na plnenie vnútroštátnych a regionálnych priorít inteligentnej špecializácie súvisiacich s vykurovaním a chladením.

Financovanie

V rámci iniciatívy Inteligentné financovanie inteligentných budov Komisia:

-uľahčí združovanie malých projektov do balíkov výhodných na investovanie a spolu so skupinou EEFIG otestuje rámec pre postupy upisovania pre finančné inštitúcie, aby začlenili vplyv energetickej efektívnosti do bežnej trhovej praxe,

-bude povzbudzovať členské štáty, aby vytvorili jednotné kontaktné miesta pre nízkouhlíkové investície (vrátane poradenských služieb, pomoci pri vypracúvaní projektov a financovania projektov),

-bude podnecovať retailové banky, aby ponúkali produkty prispôsobené na obnovu nájomných budov v súkromnom vlastníctve (napríklad odložené hypotéky, termínované pôžičky), a šíriť osvedčené postupy, a to aj pokiaľ ide o zdaňovanie obnovovacích prác.

6.Záver

Spotrebitelia musia byť stredobodom tejto stratégie, ktorá využíva moderné technológie a inovačné riešenia na prechod k inteligentným, účinným a udržateľným systémom vykurovania a chladenia, ktoré môžu viesť k úsporám energie a nákladov pre spoločnosti i občanov, zlepšiť kvalitu ovzdušia, zvýšiť blahobyt jednotlivcov a priniesť výhody pre spoločnosť ako celok.

Táto stratégia stavia na pevnom základe právnych predpisov EÚ a identifikuje oblasti, v ktorých je potrebná zmena alebo reforma, aby sa zohľadnil budúci vývoj a podarilo sa dosiahnuť ciele energetickej únie. Komisia vo svojich posúdeniach vplyvu v rámci revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov, smernice o energetickej efektívnosti, smernice o energii z obnoviteľných zdrojov a pre novú iniciatívu koncepcie trhu vykoná v roku 2016 analýzu rôznych možností, ako pomôcť budovám a priemyslu pri prechode na účinné systémy využívajúce dekarbonizovanú energiu založené na energii z obnoviteľných zdrojov a využívaní odpadového tepla. Tieto analýzy budú zahŕňať diaľkové vykurovanie a chladenie a elektrifikáciu vykurovania prostredníctvom tepelných čerpadiel. Bude sa v nich skúmať, ako rozširovať moduláciu dopytu a ako znižovať dopyt, ako zvýšiť využívanie uskladňovania tepla v elektrizačnej sústave, ako vytvoriť správne stimuly na zavádzanie inteligentných technológií a ako zvýšiť efektívnosť verejných prostriedkov a mobilizovať súkromných investorov.

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby túto stratégiu schválili.

(1)

COM(2015) 80 final.

(2)

Pozri sprievodné dokumenty návrh nariadenia o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a oznámenie o stratégii EÚ pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu.

(3)

SWD(2016)24. Tu možno nájsť zdroje údajov uvedených v tomto dokumente.

(4)

684 Mtoe primárnej energie.

(5)

COM(2015) 293 final.

(6)

Vzhľadom na dlhú životnosť budov je rozhodujúce podporovať konštrukčné vylepšenia, ktoré znížia vplyv na životné prostredie a zvýšia trvanlivosť a recyklovateľnosť komponentov v súlade s oznámením o obehovom hospodárstve [COM(2015) 614 final].

(7)

Zmluvy o energetickej efektívnosti umožňujú financovať energetickú modernizáciu vďaka úsporám zo zníženia nákladov. Spoločnosť poskytujúca energetické služby realizuje projekt v oblasti energetickej hospodárnosti alebo energie z obnoviteľných zdrojov a na splatenie nákladov na projekt použije úspory z nákladov alebo príjmy z predaja energie z obnoviteľných zdrojov.

(8)

Odvetvie služieb spotrebovalo v roku 2012 na vykurovanie a chladenie 96 Mtoe koncovej energie. Vykurovanie priestorov z toho predstavovalo 62 %, chladenie 19 %, teplá voda 14 % a priemyselné vykurovanie 5 %.

(9)

Skupinu EEFIG ( www.eefig.eu ) vytvorila Európska komisia a finančná iniciatíva Programu OSN pre životné prostredie v roku 2013 s cieľom zvýšiť investície do energetickej efektívnosti v celej EÚ.

(10)

Smernica 2008/50/ES .

(11)

V niektorých členských štátoch tvorí využívanie biomasy v domácnostiach viac ako 50 % národných emisií tuhých častíc.

(12)

Nariadenie (EÚ) č. 517/2014.

(13)

Súpravy tepelných zdrojov na vykurovanie priestorov alebo kombinovaných tepelných zdrojov, regulátorov teploty a solárnych zariadení s označením A + + + zahŕňajú tepelné čerpadlo alebo tepelný zdroj využívajúci fosílne palivo alebo biomasu, regulátory teploty a solárne zariadenie.

(14)

Chemické odvetvie znížilo za posledných 20 rokov svoju energetickú náročnosť na polovicu.

(15)

V Európe existuje niekoľko malých vykurovacích systémov na báze slnečného tepelného procesu s nákladmi na teplo medzi 38 EUR a 120 EUR na MWh. V súčasnosti možno slnečné teplo použiť predovšetkým pre procesy v rozmedzí teplôt od 20 °C do 100 °C.

(16)

Odhaduje sa, že toto teplo má technický potenciál pokryť celý dopyt EÚ po vykurovaní priestorov. Treba však analyzovať miestne podmienky na určenie ekonomického potenciálu, ktorý by z toho vyplynul.

(17)

Trigeneračná výroba je súčasná výroba troch foriem energie – tepla, elektrickej energie a chladu.

(18)

To sa napríklad zavádza v Nemecku. Kotly staršie ako 15 rokov budú musieť odborníci označovať.

(19)

  BUILD UP Skills je iniciatíva Komisie na podporu vzdelávania a odbornej prípravy remeselníkov a iných stavebných pracovníkov a montérov systémov v odvetví stavebníctva. Jej cieľom je zvýšiť počet kvalifikovaných pracovníkov s cieľom stavať budovy s takmer nulovými nárokmi na energiu a vykonávať obnovy zamerané na vysokú energetickú hospodárnosť.